nalýza mžnstí zabezpečenia nvej lkality pre dátvé centrum NSES a knslidácie dátvých centier a infraštruktúry pre Infrmačné technlógie verejnej správy Vypracval: Dátum: 24.5.2019 Nárdná agentúra pre sieťvé a elektrnické služby
Obsah 1. Úvd... 5 2. Mtivácia... 6 3. Metdlógia... 8 3.1 Metdlógie pre dátvé centrá... 8 3.1.1 The Uptime Institute... 8 3.1.2 NSI/TI-942... 9 3.1.3 Nrmy STN EN 50600-1/2... 9 3.1.4 SHRE... 10 3.1.5 Energetická efektivita - PUE a DCiE... 11 3.2 Metdika eknmická časť... 12 3.2.1 Realizácia finančnej a eknmickej analýzy... 14 3.2.2 Všebecné makreknmické parametre... 14 3.2.3 Cst Benefit nalysis... 16 3.2.4 Hdntenie rizika... 17 3.2.5 Následné vyhdntenie (evaluácia)... 17 4. Identifikácia ptrieb a ppis súčasnéh stavu... 18 4.1 Definvanie ptrieb a pžiadaviek na DC.... 18 4.2 Tplógia uspriadania dátvých centier... 20 4.3 Technické pžiadavky... 20 4.3.1 Dstupnsť... 20 4.3.2 Pžiadavky na lkalitu... 21 4.3.3 rchitektnick-stavebné parametre... 21 4.3.4 Technlgické vybavenie budvy... 22 4.3.5 Bezpečnstné a pžiarne systémy... 24 4.4 Prehľad štátnych dátvých centier... 26 4.4.1 Dátvé centrá NSES... 26 4.4.2 Dátvé centrá MF SR/DataCentrum... 27 4.4.3 Dátvé centrum Sciálna pisťvňa... 28 4.4.4 Dátvé centrá MK SR... 28 4.4.5 Dátvé centrá MV SR... 28 4.5 Kmerčné dátvé centrá... 29 Pre internú ptrebu NSES Strana 2 / 64
4.5.1 Dátvé centrum Datacube... 29 4.5.2 Dátvé centrum Perpetuus... 31 4.5.3 Dátvé centrum Telekm Datacenter... 32 4.5.4 Dátvé centrum Orange TechPark... 33 4.5.5 Dátvé centrum VNET Digitalis... 34 4.5.6 Dátvé centrum SWN Benestra... 35 4.5.7 Dátvé centrá Sitel POP1 a POP2... 36 4.5.8 Rekapitulácia kmerčných DC... 37 5. nalýza mžných alternatív nadbudnutia DC... 39 5.1 Technický ppis... 39 5.1.1 Výstavba DC... 39 5.1.2 Kúpa DC... 40 5.1.3 Nájm DC... 40 5.2 Časvé trvania... 41 5.3 Riziká a kľúčvé predpklady... 41 5.3.1 Výstavba DC... 41 5.3.2 Kúpa DC... 42 5.3.3 Nájm... 42 5.4 Vypracvanie eknmických multikritérií pre vyhdntenie alternatív nadbudnutia DC42 6. Dátvé centrá verejnej správy z bezpečnstnéh hľadiska... 50 7. Eknmické psúdenie alternatív nadbudnutia DC... 52 7.1 Odhad nákladv (PHZ)... 52 7.1.1 Kúpa DC... 52 7.1.2 Nájm DC... 54 7.2 CB analýza jedntlivých alternatív... 56 7.2.1 lternatíva B Nákup DC... 57 7.2.2 lternatíva C Prenájm DC... 58 7.2.3 Celkvá sumarizácia prvnania lternatívy B a lternatívy C... 59 7.3 Výber a dprúčanie najvhdnejšej alternatívy nadbudnutia DC - eknmická časť.. 63 8. Záver... 64 Pre internú ptrebu NSES Strana 3 / 64
Obrázky: Obrázk 1 Príklad uspriadania rackv v systéme studených a teplých uličiek a chladiacich jedntiek... 11 Obrázk 2 Návrh tplógie dátvých centier štátnej správy... 20 Obrázk 3 Dátvé centrum NSES - Úrad vlády SR... 27 Obrázk 4 DC Datacube... 31 Obrázk 5 DC Perpetuus... 32 Obrázk 6 DC Telekm Datacenter... 33 Obrázk 7 DC Orange TechPark... 34 Obrázk 8 DC VNET Digitalis... 35 Obrázk 9 DC Benestra... 36 Obrázk 10 DC Sitel... 37 Tabuľky: Tabuľka 1 Klasifikácia DC pdľa The Uptime Institute... 8 Tabuľka 2 Pžiadavky na lkalitu... 21 Tabuľka 3 Stavebn-technické parametre... 21 Tabuľka 4 Pžiadavky na technlgické vybavenie budvy... 22 Tabuľka 5 pžiadavky na bezpečnstné a pžiarne systémy... 24 Tabuľka 6 Zznam DC kde prevádzkuje IKT NSES... 26 Tabuľka 7 Zznam DC v rezrte MF SR... 27 Tabuľka 8 Dátvé centrum Sciálnej pisťvne... 28 Tabuľka 9 Dátvé centrá MK SR... 28 Tabuľka 10 Dátvé centrá MV SR... 29 Tabuľka 11 Rekapitulácia kmerčných DC... 37 Tabuľka 12 Vyhdntenie - alternatíva Výstavba... 43 Tabuľka 13 Vyhdntenie - alternatíva Kúpa... 45 Tabuľka 14 Vyhdntenie - alternatíva Nájm... 46 Tabuľka 15 Prvnanie alternatív zabezpečenia služieb DC... 48 Tabuľka 16 The Uptime Institute - jedntkvé ceny pre dhad nákladv... 52 Tabuľka 17 Odhad nákladv pdľa The Uptime Institute... 53 Tabuľka 18 jedntkvé ceny pdľa prjektu Dátvé centrum pre egvernment... 53 Tabuľka 19 Odhad nákladv na základe prvnania s prjektm MF SR - Dátvé centrum pre egvernment... 54 Tabuľka 20 Odhad ceny pzemku... 54 Tabuľka 21 Náklady TO BE... 57 Tabuľka 22 Prínsy TO BE... 58 Tabuľka 23 Náklady S IS... 59 Tabuľka 24 Prínsy S IS... 59 Tabuľka 24 Sumarizácia prvnania alternatív... 59 Tabuľka 25 CB pre DC NSES... 60 Tabuľka 26 nalýza citlivsti... 61 Pre internú ptrebu NSES Strana 4 / 64
1. Úvd Predmetm tejt analýzy je špecifikácia ptrieb pre datacentrum a mžnstí jeh zabezpečenia za účelm dsiahnutia bezpečnej, stabilnej a efektívnej prevádzky systémv a infraštruktúry v správe NSES. Ďalej sa analýza zaberá pkračvaním centralizácie a rzvja dátvých centier v zmysle schválenéh knceptu centralizácie a rzvja dátvých centier v štátnej správe v rzsahu identifikácie a kvantifikácie ptrieb rganizácií verejnej správy v krátkdbm hriznte (ptreby rku 2019/2020). Zameriava sa predvšetkým na eknmickú a technickú špecifikáciu, identifikáciu mžnstí zabezpečenia a identifikáciu ptenciálnych mžnstí realizácie. Vypracvanie analýzy vychádzal z ptrieb NSES, UPPVII a vybraných rganizácií verejnej správy prevádzkujúcich infrmačné systémy nárdnéh záujmu (Nárdné centrum zdravtníckych infrmácií, Sciálna pisťvňa). V analýze bla zhľadnená Kncepcia centralizácie a rzvja dátvých centier v štátnej správe, pžiadavky kybernetickej bezpečnsti a pžiadavky na prevádzkvanie centrálnej infraštruktúry štátu. Cieľm analýzy je získať aktuálne infrmácie ptrebách NSES a vybraných subjektv na datacentrum, zistiť mžnsti a určiť ďalší pstup pri zabezpečvaní pžiadaviek v krátkdbm i dlhdbm hriznte. V analýze sú krem inéh identifikvané variantné riešenia získania dátvéh centra a mžnsti ich zabezpečenia vrátane vyčíslenia finančných dpadv. Pri spracvaní analýzy bli pužité metódy: expertná činnsť, miestne zisťvanie, zber údajv z dstupných zdrjv a sbné knzultácie. Jedntlivé aktivity: 1. Vypracvanie analýzy v zmysle relevantných metdlógií v rámci identifikácie ptrieb na DC: a) Spracvanie, verifikácia zzbieraných infrmácií a spracvanie technických pžiadaviek, b) Definvanie bchdných, kvantitatívnych, metdických a technick-eknmických pžiadaviek na DC. 2. nalýza mžných alternatív riešenia zabezpečenia DC z phľadu: a) Technickej špecifikácie riešenia, b) Kalkulácie finančných nákladv, c) Časvéh hrizntu zabezpečenia, d) Rizík a kľúčvých predpkladv. Vyhdncvané bli alternatívy: výstavba / kúpa / prenájm 3. Stanvenie kritérií pre výber najvhdnejšej alternatívy nadbudnutia DC. 4. CB analýza jedntlivých alternatív a sumarizácia aktuálne dstupných mžnstí DC v vybranm území (Bratislava a klie). 5. Psúdenie dátvých centier z bezpečnstnéh hľadiska. 6. Vyhdntenie kritérií a dprúčanie najvhdnejšej alternatívy nadbudnutia DC. Pre internú ptrebu NSES Strana 5 / 64
2. Mtivácia Nvá lkalita datacentra NSES zabezpečí mžnsti umiestnenia dôležitých štátnych infrmačných systémv v dátvých sálach s zdpvedajúcimi kvalitatívnymi a bezpečnstnými štandardmi pri zefektívnení správy, prevádzky a ich udržiavania. Zabezpečenie nvej lkality datacentra je v nepslednm rade nevyhnutná vzhľadm na plánvanú mdernizáciu a rzvj infrmačných systémv a infraštruktúry (niektré z nich sú z phľadu štátu kritické) v rámci prjektv pdprených z OPII, pričm mmentálne štát nedispnuje zdpvedajúcimi priestrmi, kde by tiet systémy bl mžné umiestniť resp. rzvíjať. plynule nadväzuje na Kncepciu centralizácie a rzvja dátvých centier v štátnej správe, ktrá bla vypracvaná na základe úlhy B.1 uznesenia vlády SR č. 680 z 27.11.2013, ktrým vláda SR schválila správu z zasadnutia Európskej rady knanej v Bruseli 24. - 25. któbra 2013 - Návrh centralizácie a rzvja dátvých centier v štátnej správe. Cieľm materiálu bl psúdiť technickú, rganizačnú a právnu rvinu implementácie a prevádzky nadrezrtných dátvých centier (ďalej len DC ) ak pskytvateľa centrálnych cludvých služieb vládneh cludu. V uvedenm materiáli sú krem inéh uvedené závery vyplývajúce z prieskumu realizvanéh v rku 2013 medzi jedntlivými rganizáciami štátnej správy, ktrý mapval aktuálny stav a kapacitu jedntlivých dátvých sál rganizácií štátnej správy a jeh výsledkm bl: kvantitatívny prehľad aktuálnej IKT infraštruktúry, prehľad ptrieb IKT infraštruktúry na najbližších 24 mesiacv, aktuálne kapacitné mžnsti rganizácií vzhľadm na definvané ptreby. Z výsledkv vyplýva, že štátna správa v tm čase primárne nedispnvala dstatčnu rezervu v plche, elektrickm a chladiacm výkne. Vyhdntením ďalších dôležitých parametrv bli knštatvané nasledvné závery: nedstatčná redundancia elektrickéh napájania - väčšina dátvých sál nebsahuje redundanciu v elektrickm napájaní, nedstatčná redundancia UPS - väčšina dátvých sál má nulvú mieru redundancie UPS, 30% uviedl čiastčnú redundanciu UPS, nedstatčná redundancia mtrgenerátra 60 % dátvých sál nie je vybavených redundantným mtrgenerátrm, č zdpvedá klasifikácii Tier 1, klasifikácii Tier 3 zdpvedajú dátvé centrá MF SR, Ministerstva vnútra Slvenskej republiky (ďalej len MV SR ) a Štatistickéh úradu SR. celkvá pžiadavka na nvú IKT plchu v štátnej správe je v úhrne 400 450 m 2 na najbližšie 2 rky. Ďalšie pžiadavky na nvú IKT plchu vzniknú s migráciu d centrálneh riešenia (tát pžiadavka bla riešená prjektm Dátvéh centra pre egvernment v rku 2014). aktuálna vyťažensť súčasných DC MF SR a MV SR je vyše 80% (64% MF SR a 100% v MV SR), Pre internú ptrebu NSES Strana 6 / 64
väčšina ISVS vyžaduje pre efektívne pdprvanie prcesv dstupnsť zdpvedajúcu DC na úrvni Tier 3. Z analýzy existujúceh stavu DC je zrejmá veľká rzdrbensť a decentralizácia existujúcich DC verejnej správy, ktré sú čast prevádzkvané iba v upravených administratívnych priestrch bez dstatčnéh fyzickéh zabezpečenia, bez redundancie a dstatčnéh zabezpečenia knektivity, či redundancie a dstatčnéh zabezpečenia ddávky elektrickej energie. Tent stav z dlhdbéh hľadiska nie je efektívny a udržateľný. Dnes môžeme knštatvať, že situácia sa d zrealizvania prvej etapy knslidácie dátvých centier zásadne nezmenila. j keď Datacentrum MF SR získal dve nvé dátvé sály v rámci prjektu Dátvé centrum pre egvernment s celkvu výmeru približne 950 m 2, kde prevádzkuje vládny clud a pskytuje husing pre ďalšie systémy verejnej správy, dnes už Datacentrum nie je schpné prijať žiadnu ďalšiu pžiadavku na umiestnenie (husvanie) infrmačnéh systému verejnej správy. Rvnak bude p zrealizvaní mmentálne schválených 39 migračných prjektv plne vyťažený aj vládny clud v súčasnm plánvanm rzsahu. Migrácia ďalších systémv si bude vyžadvať jeh rzšírenie. Riešením pret aj naďalej zstáva dstránenie nedstatkv v zabezpečení a prevádzkvaní dôležitých systémv verejnej správy prstredníctvm knslidácie dátvých centier. Vládne dátvé sály predstavujú ptenciál pre elimináciu rizík, umžnia bezpečne a spľahliv prevádzkvať kľúčvé štátne infrmačné systémy a rvnak aj systémy zabezpečujúce digitálnu bezpečnsť vládnych systémv. Pre internú ptrebu NSES Strana 7 / 64
3. Metdlógia 3.1 Metdlógie pre dátvé centrá V súčasnsti nie je jedntný štandard kmplexne pkrývajúci celú prblematiku dátvých centier. Pužívajú sa viaceré metdlógie, nrmy a dprúčania s zhľadnením lkálnej legislatívy. Uvedené metdlógie viac aleb čiastčne pkývajú nasledvné blasti DC: dlnsť infraštruktúry DC - mžnsť servisu bez dstávky IKT, dlnsť vči jednej chybe (napr. Tier, Rated, vailiability Class), bezpečnsť (napr. Security levels), energetickú efektivitu (napr. PUE, DCiE), prevádzku DC (napr. Brnze/Silver/Gld) Medzinárdné štandardy a metdlógia pre budvanie infraštruktúry pre DC a statné budvy s kriticku prevádzku sú nasledvné: The Uptime Institute, NSI/TI-942, Nrmy EN STN STN EN 50600, SHRE Naviac sa pre definvanie energetickej efektivity prevádzky DC využívajú parametre: Pwer Usage Effectiveness (PUE) aleb Data Center Infrastructure Efficiency (DCiE). V ďalších kapitlách je stručný ppis pužívaných štandardv dátvých centier. 3.1.1 The Uptime Institute Štandardy definvané The Uptime Institute sú všebecne uznávané pre kritické riešenia vyžadujúce nepretržitú a spľahlivú prevádzku. Definujú bjektívne parametre pre prvnanie návrhv lkalít z hľadiska spľahlivsti a dstupnsti najmä elektrickéh napájania a chladenia. Stanvujú 4 kategórie (Tier I -IV) s parametrami na základe ktrých je mžné zaradiť riešenie d príslušnej kategórie. Pre jedntlivé Tier definuje pžadvané: redundancie aktívnych kmpnentv distribučné cesty systémv elektrickéh napájania a chladenia. Na základe tejt klasifikácie ďalej stanvuje mžnsti priebežnej servisvateľnsti a dlnsti týcht technlógií a ich dlnsti vči jednej chybe. Tabuľka 1 Klasifikácia DC pdľa The Uptime Institute Pre internú ptrebu NSES Strana 8 / 64
Plžka Tier I Tier II Tier III Tier IV ktívne kmpnenty pre pdpru IKT záťaže N N+1 N + 1 Distribučné cesty 1 1 Rzvdy pre napájanie IKT 1 1 1 aktívna 1 zálžná 2 súčasne aktívne Priebežná servisvateľnsť Nie Nie Án Án Odlnsť vči jednej chybe Nie Nie Nie Án Zónvanie pžiarne Nie Nie Nie Án Cntinuus cling Nie Nie Nie Án N v prípade jednej chyby 2 súčasne aktívne 2 súčasne aktívne Ďalej The Uptime Institute vyhdncuje aj prevádzkvateľnsť DC (Operatinal Sustainability) v kategóriách Brnze/Silver/Gld. 3.1.2 NSI/TI-942 Štandard NSI bdbne ak The Uptime Institute definuje 4 kategórie Rated 1 4. Naviac definuje aj pžiadavky aj na stavebnú časť, bezpečnstné a pžiarne systémy a dátvú kabeláž. 3.1.3 Nrmy STN EN 50600-1/2 Prblematiku dátvých centier kmplexne ppisuje skupina nriem STN EN 50600-1/2: STN EN 50600-1 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 1: Všebecné kncepcie STN EN 50600-2-1 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 2-1: Knštrukcia budvy STN EN 50600-2-2 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 2-2: Rzvd energie STN EN 50600-2-3 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 2-3: Envirnmentálne riadenie STN EN 50600-2-4 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 2-4: Infraštruktúra telekmunikačnéh káblvéh rzvdu STN EN 50600-2-5 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 2-5: Bezpečnstné systémy STN EN 50600-3-1 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 3-1: Infrmácie na riadenie a prevádzku Pre internú ptrebu NSES Strana 9 / 64
STN EN 50600-4-1 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 4-1: Prehľad a všebecné pžiadavky na kľúčvé ukazvatele výknnsti STN EN 50600-4-2 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 4-2: Efektívnsť využitia energie STN EN 50600-4-3 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 4-3: Činiteľ bnviteľnsti energie TNI CLC/TR 50600-99-1 (36 7254) Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. Časť 99-1: Odprúčané pstupy pre energetické manažérstv Klasifikácia DC je rzdelená nasledvne: vialiability Class 1 (najnižšia) 4 (najvyššia) pdľa parametrv dstupnsti DC bdbne ak u The Uptime Institute, Security Levels pre určenie bezpečnsti DC. 3.1.4 SHRE Zjedntené pžiadavky na tepltu a relatívnu vlhksť pre prevádzku IKT v DC definuje rganizácia SHRE (merican Sciety f Heating, Refrigerating and ir-cnditining Engineers, Inc.) v splupráci s jedntlivými výrbcami IKT. Pôvdné parametre pdľa SHRE 2004 teplta 20 25 C relatívna vlhksť 40 55% SHRE 2008 : nvé limity z dôvdu úsprnejšej prevádzky frmu zníženia sptreby elektrickéh napájania systému chladenia prevádzkvá dprúčaná teplta 18 27 C, hraničné hdnty: 16 C, 32 C prevádzkvá dprúčaná relatívna vlhksť 5.5 C DP, 60% RH & 15 C DP hraničné hdnty: 20 %, 80 % Pre internú ptrebu NSES Strana 10 / 64
Klimatizáci a Klimatizáci a Klimatizáci a Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Rack Obrázk 1 Príklad uspriadania rackv v systéme studených a teplých uličiek a chladiacich jedntiek 3.1.5 Energetická efektivita - PUE a DCiE Rôzne nezávislé splčnsti vyvinuli metdlógie a metriky na vyhdntenie energetickej efektívnsti. Najznámejšími parametrami sú Pwer Usage Effectiveness (PUE) a Data Center Infrastructure Efficiency (DCiE). Tiet parametre bli vyvinuté knzrcim The Green Grid (http://www.thegreengrid.rg) a vyjadrujú pmer medzi celkvu sptrebvanu elektricku energiu dátvéh centra a sptrebvanu energiu IKT, t.j. kľk je naviac sptrebvané energie pdprnými technlógiami ak sú kmpnenty elektrickéh napájania a chladenia prti sptrebe IKT. PUE a DCiE sú definvané nasledvne: PUE = sptreba energie DC / sptreba energie IKT Prevrátená hdnta PUE je DCiE, pričm DCiE = 1 / PUE = sptreba energie IKT / sptreba energie DC x 100% Sptreba energie IKT je sptreba serverv, dátvých zariadení, kmunikačnej infraštruktúry, pracvných staníc a príslušenstva ak sú mnitry, KVM prepínače a pd. Sptreba energie DC je sptrebvaná energia určená výhradne len pre dátvé centrum. Pzstáva z sptreby energií nasledvných plžiek: IKT, pdprné technlógie: Pre internú ptrebu NSES Strana 11 / 64
Kmpnenty distribúcie a zálhvania elektrickej energie: UPS, batérie, elektr rzvádzače, mtr generátry, transfrmátry, PDU a straty na distribúcii elektrickej energie v rámci DC k IKT. Kmpnenty chladenia ak sú zdrje chladu, vnútrné chladiace jedntky CRC (Cmputer Rm ir Cnditiner), čerpadlá, chladiace veže, expanzné jedntky. Ostatné kmpnenty nevyhnutné pre prevádzku ak napríklad svetlenie a bezpečnstné systémy, mnitring a ďalšie. Je dôležité si uvedmiť najmä pri budvách, kde sa nachádza DC splu s statnými priestrmi, nezahŕňať statnú sptrebu nesúvisiacu bezprstredne s prevádzku DC d sptreby DC. Jedná sa najmä administratívne priestry, sciálne zariadenia a statné priestry budvy nesúvisiace s prevádzku IKT. Parameter PUE je vždy väčší ak 1. Čím viac sa blíži k hdnte 1, tým je DC efektívnejšie. Štandardné DC pstavené v minulsti dsahujú hdnty PUE d 2 d 3, č znamená, že na 1kW sptrebvanej energie IKT je sptrebvaných ďalších 1 až 2 kw na pdprné technlógie. 3.2 Metdika eknmická časť Cieľm dkumentu je zhdntenie efektívnsti investičnéh prjektu, ktrý pkrýva špecifické pžiadavky Nárdnej agentúry pre sieťvé a elektrnické služby a ďalších vybraných subjektv prevádzkujúcich ITVS na umiestnenie technlgických zariadení Dátvé centrum NSES. Cieľm eknmickéh zhdntenia je zhľadniť všetky faktry vplyvňujúce efektivitu investičnéh prjektu, ak je výknnsť (prínsy a benefity), čas a prstredníctvm nákladvých metód aj celkvú vhdnsť výberu cieľvéh riešenia samtnej investície. V rámci rzhdvania investícií budú zhľadnené aj ďalšie faktry: 1. Dlhdbsť investície budú riešené v rámci zhdntenia na čas 10 a viacej rkv, 2. Riziká spjené s dlhdbsťu, nakľk je veľmi nárčné dhadvať príjmy a náklady investície na niekľk rkv dpredu, s časm môžu narastať dchýlky d dhadvaných hdnôt a pret sa budú využívať knzervatívne dhady 3. Celkvá cena investície súvisiaca s pridanu hdntu z investície a viazania zdrjv v investícii, 4. Následné resp. vyvlané investície súvisiace s zabezpečením využitia investície. Metdika hdntenia investičnéh prjektu zhľadňuje relevantné pririty pre danú intervenciu, ktré vychádzajú z prirít Nárdnéh investičnéh plánu 1. Nárdný investičný plán pre blasť Infrmatizácia, zahrňuje: 1 Návrh NIP SR https://www.vicepremier.gv.sk/aktuality/urad/znamenie--strategickm-dkumente-nardny-infrastrukturny-planslvenskej-republiky-na-rky-2018-2030/index.html, https://rkvania.gv.sk/rvl/material/21831/1 Pre internú ptrebu NSES Strana 12 / 64
Súčasný stav Želaný stav 2030: Inštitúcie verejnej správy prevádzkujú väčšie či menšie výpčtvé strediská. V súčasnsti prebieha pstupný presun jedntlivých infrmačných systémv verejnej správy d vládneh cludu. Rzvj cludvých služieb je dsiahnuteľný len v prípade, ak je súbežne rzvíjaný s blasťami kybernetickej bezpečnsti a budvania vyskrýchlstnej kmunikačnej infraštruktúry. Kritická infraštruktúra štátu sa bude rzvíjať a prevádzkvať pmcu cludvých služieb umiestnených v vlastných privátnych dátvých centrách. Dátvé centrá štátu budú pskytvať služby IKT jedntlivým inštitúciám verejnej správy v takm rzsahu, ktrý ich dbremení d starstlivsti ich IKT zdrje (nákup ptrebných zariadení, pravidelné aktualizvané vydania sftvéru, údržba hardvéru a sftvérvých aplikácií a pdbne). Eknmická analýza bla vyknaná s využitím metdickéh rámca 2 na zabezpečenie psúdenia každej investície z hľadiska dvch kľúčvých tázk, ktré musia byť nevyhnutne zdpvedané súčasne s psúdením prínsv a nákladv knkrétneh prjektu: - Dajú sa nájsť lepšie spôsby, ak dsiahnuť vytýčený cieľ? - Existuje účinnejšie využitie verejných prstriedkv? Jedntlivé krky eknmickej analýzy bli riešené v nasledvnm pradí: Zdôvdnenie intervencie - Pčiatčným krkm prípravy hdntenia každej intervencie bla identifikácia prblému a jasné dôvdnenie ptreby verejnej intervencie. - Na identifikvaný prblém nadväzval stanvenie merateľných cieľv prjektu, ktré umžňujú merať vyriešenie prblému (a teda hdntu, ktrú prjektu prináša). Stanvenie cieľv - P identifikácii prblému bl ďalším krkm nastavenie knkrétnych a merateľných výsledkv, ktré má navrhvaný prjekt dsiahnuť. - Všetky navrhnuté alternatívy riešenia bli psudzvané v vzťahu k týmt stanveným cieľm, v frme tzv. biznis kritérií. Výber a pis alternatív 2 Zdôvdnenie metdiky (Filk, Kišš, Ódr: Najlepší z mžných svetv. Hdnta za peniaze v slvenskej verejnej plitike. 2016): https://sites.ggle.cm/site/najlepsizmznychsvetv/ Pre internú ptrebu NSES Strana 13 / 64
- Hdntenie alternatív je najdôležitejšia časť analýzy, pričm v prvm krku sa sfrmulval č najširšie spektrum mžných riešení stanvených cieľv a ich vplyvv. Realizval sa prieskum mžnstí realizácie prjektu v pdmienkach trhu na Slvensku. - Na základe dstupných mžnstí sa dšpecifikvali parametre vhdnéh riešenia a zstavil sa užší výber kritérií, aby sa dali jednduchšie vyhdncvať. 3.2.1 Realizácia finančnej a eknmickej analýzy Realizvaná bla pre dve alternatívy ich prvnaním. Finančná analýza vyjadruje výpčet indikátrv finančnej výknnsti prjektu: - aby sa zhdntila knslidvaná výnsnsť prjektu a - aby sa verila finančná udržateľnsť prjektu a vytýčili peňažné tky. Eknmická analýza hdntí prínsy prjektu k eknmickému blahbytu regiónu aleb krajiny. Eknmická analýza vychádza z finančnej analýzy, ale berie d úvahy splčnsť ak celk, nielen vlastníka infraštruktúry a krem finančných zhľadňuje aj splčenské vplyvy. Obe analýzy by mali vychádzať z rvnakých predpkladv: - referenčné bdbie, - investičné výdavky, - zstatkvá hdnta, - výdavky na prevádzku a údržbu, - scenár bez realizácie prjektu a - scenár s realizáciu prjektu. 3.2.2 Všebecné makreknmické parametre Diskntná sadzba Pre hspdárstv SR je pvinná diskntná sadzba pre finančnú analýzu na úrvni 4 % a pre eknmickú analýzu 5 %. Finančná analýza ak výpčet čistej súčasnej hdnty peňažných tkv - Finančná analýza na účely tht prjektu využíva metódu diskntvaných peňažných tkv (Discunted Cash Flws) - Pčet rkv pre ktré sa predpvede vypracvali krešpndujú s časvým hrizntm prjektu (referenčným bdbím). Referenčné časvé bdbia pre jedntlivé dvetvia (v rkch): Telekmunikačné siete 15 20 Výskum a invácie 15 25 Ostatné dvetvia 10 15 (pre prjekt DC NSES bl vybrané bdbie 10 rkv) Pre internú ptrebu NSES Strana 14 / 64
- Pužila sa vhdná finančná diskntná sadzba (Financial Discunt Rate FDR), aby sa vypčítala súčasná hdnta budúcich peňažných tkv, nakľk finančná analýza má byť vypracvaná v stálych cenách. Investičné náklady, reprdukčné náklady a zstatkvá hdnta Prvým krkm pri spracvaní finančnej analýzy bl stanvenie a kalkulácia výšky investičných nákladv a ich rzlženie v jedntlivých rkch realizácie investičnéh prjektu. Investičné náklady predstavujú náklady na vybudvanie a uvedenie prjektvanej infraštruktúry d prevádzky. Pčiatčná investícia zahŕňa kapitálvé výdavky všetkých: - stálych aktív (napr. pzemky, budvy, strje, zariadenia atď.) a - bežných aktív (napr. pčiatčné a technické náklady, ak je prjektvanie, plánvanie, prjektvý manažment a technická pdpra, stavebný dzr, prpagácia atď.). Reprdukčné náklady (náklady na bnvu) zahŕňajú náklady vynalžené pčas referenčnéh bdbia: - na náhradu techniky s krátku živtnsťu, - na výmenu ptrebvaných zastaraných prvkv, napr. vzidlá, nábytk, IT vybavenie a pd. Zstatkvá hdnta predstavuje hdntu aktivít na knci prjektu v prípade, že eknmická živtnsť predmetných aktív nie je vyčerpaná. Prevádzkvé náklady a výnsy Prevádzkvé náklady predstavujú peňažný výdavk súvisiaci s prevádzkvaním prjektu pčas referenčnéh bdbia. Zahŕňajú tak všetky výdavky na prevádzku a údržbu nvej aleb mdernizvanej časti prjektu. Prgnózy nákladv bli zalžené na jedntkvých výdavkch z minulých rkv, v prvnaní s bdbnými prjektmi a pd, vychádzal sa z dstupných infrmácií z centrálneh registra zmlúv. Prevádzkvé náklady zahŕňajú: - peňažné výdavky súvisiace s bstaraním tvarv, služieb, aleb výplatu miezd. D analýzy bli zahrnuté iba výdavky, ktré vznikli vlastníkvi prjektu. - Nepeňažné náklady, napr. dpisy, pravné plžky aleb rezervy, nebli zahrnuté d finančnej analýzy v rámci prevádzkvých výdavkv. Prevádzkvé výnsy zahŕňajú pplatky za využívanie infraštruktúry, príjem z predaja aleb prenájmu pzemku aleb budv, aleb platby za pskytnuté služby. Pre internú ptrebu NSES Strana 15 / 64
3.2.3 Cst Benefit nalysis 3 Finančná návratnsť Určenie investičných nákladv, prevádzkvých nákladv, príjmv a zdrjv financvania umžňuje stanviť ziskvsť prjektu, ktrá sa meria trma kľúčvými indikátrmi: a) Čistá finančná súčasná hdnta (Financial net present value, FNPV) b) Finančná miera návratnsti (Financial rate f return, FRR) c) Návratnsť investície (Return n Investment, RI) Čistá súčasná finančná hdnta investície (FNPV(C)) a miera finančnej návratnsti investície (FRR(C), resp. ROI(C)) prvnávajú investičné náklady s čistými prevádzkvými príjmami a merajú d akej miery sú čisté prjektvé príjmy schpné splatiť investíciu, bez hľadu na metódy a spôsb financvania. Pri vypčítavaní návratnsti investície sa pvažujú: - (inkrementálne) investičné náklady a prevádzkvé náklady ak peňažné výdavky (utflws), - (inkrementálne) prevádzkvé výnsy a zstatkvá hdnta ak peňažné príjmy (inflws). Čistá súčasná finančná hdnta investície (FNPV) sa definuje ak suma, ktrá nám vychádza kedy čakávané investičné a prevádzkvé náklady prjektu (diskntvané) sú dčítané d diskntvaných čakávaných príjmv. Finančná miera návratnsti investície (FRR) sa definuje ak diskntná sadzba, ktrá prdukuje nulvé FNPV. RI je alternatívnu mieru výpčtu návratnsti investície cez pridanú hdntu každéh investvanéh eura. Pčíta sa ak pdiel čistej súčasnej hdnty a diskntvanéh tku všetkých nákladv investície Eknmická návratnsť Keď sú všetky náklady a prínsy prjektu kvantifikvané a vyjadrené v peňažných jedntkách, je mžné vypčítať eknmickú návratnsť prjektu jedným nasledujúcich ukazvateľv: - Eknmická čistá súčasná hdnta (Ecnmic net present value, ENPV) je rzdiel medzi diskntvanými celkvými sciálnymi prínsmi a nákladmi. - Eknmická miera návratnsti (Ecnmic Rate f Return, ERR) je vnútrné výnsvé percent, ktré dráža diskntnú sadzbu, pri ktrej je ENPV nulvá. - Pmer prínsv a nákladv (Benefits t Csts Rati, BCR) je pmer medzi diskntvanými eknmickými prínsmi a nákladmi, resp. hdnta za peniaze 3 Vychádza z príručky Európskej kmisie Guide t Cst-Benefit nalysis f Investment Prjects (Ecnmic ppraisal Tl fr Chesin Plicy 2014-2020). Pre internú ptrebu NSES Strana 16 / 64
3.2.4 Hdntenie rizika Odhadvanie budúceh tku nákladv a prínsv je z svjej pdstaty nepresné a pret sú výsledky eknmickej analýzy pdrbené rizikvej analýze. Bl spracvané hdntenie prjektvéh rizika z phľadu: a) analýzy citlivsti, b) kvalitatívnej analýzy rizika, c) pravdepdbnstnej analýzy rizika, d) mžnej prevencie a zmierňvania rizika. nalýza citlivsti testuje zmeny v čistej súčasnej hdnte v závislsti d zmeny jednej premennej, aleb viacerých premenných súčasne (tzv. analýza scenárv). nalýza citlivsti umžnila identifikvať kritické premenné prjektu, ktrých variácie sú či už pzitívne aleb negatívne a majú najväčší dpad na finančnú aleb eknmickú návratnsť prjektu. Cieľm analýzy citlivsti bl identifikvať bdy zlmu zmeny v premenných, pri ktrých NPV prjektu klesne na nulu a prjekt tak prestane byť rentabilný. 3.2.5 Následné vyhdntenie (evaluácia) Pri realizácii prjektu je ptrebné dôsledne sledvať jedntlivé parametre, ktré bli vyhdntené ak rizikvé. P zrealizvaní prjektu je vhdné vyknať následné hdntenie ak ex-pst evaluáciu, pričm sa bude pzerať na prjekt spätne (pužívať skutčnsť aleb dhady) a prvnávať ich s čakávaniami, ktré bli vytýčené vpred. Na hdntenie sa využije rvnaký prces CB, ak pri príprave prjektu, ibaže ak vstupy sa zadávajú pznatky z skutčnéh vývja namiest predpkladv budúcnsti. Pre internú ptrebu NSES Strana 17 / 64
4. Identifikácia ptrieb a ppis súčasnéh stavu 4.1 Definvanie ptrieb a pžiadaviek na DC. gentúra NSES je prevádzkvateľm štátnej siete Gvnet a Ústrednéh prtálu verejnej správy, systémv, ktré tvria kstru pre rzvíjajúci sa egvernment. V súlade s európsku legislatívu je NSES aj prevádzkvateľm nárdnéh uzla eids. Dynamika využívania služieb egvernmentu (a teda UPVS) rvnak ak nvé bezpečnstné riziká vytvárajú neustály tlak na psilňvanie výknu, zálhvania a zabezpečenia systémv NSES. NSES mmentálne nedispnuje žiadnu priestrvu rezervu pre umiestnenie nvých systémv, ani pre rzšírenie či mdernizáciu existujúcich systémv bez ptreby dstávky. Ptreby samtnej agentúry v priebehu nasledujúceh jednéh rka sú približne 300 m 2 (systémy UPVS, Gvnet, CSIRT, edov, systémy datacentra,...). Na t je ptrebné rezervvať rzvjvú kapacitu aspň v rzsahu ďalších 300 m 2. V rámci Operačnéh prgramu Integrvaná Infraštruktúra (OPII) prebieha schvaľvanie aleb už bl schválených viacer prjektvých zámerv na mdernizáciu aleb vznik nvých infrmačných systémv. Rvnak dchádza k bnve HW vybavenia, ktré je pri niektrých systémch na hranici živtnsti. Je žiadúce a u niektrých systémv nevyhnutné, aby bnva prebehla bez nutnsti prerušenia prevádzky systému. Práve plánvané bnvy HW aleb mdernizácie systémv sú vhdnu príležitsťu na presťahvanie systému d bezpečnéh a spľahlivéh dátvéh centra, napríklad frmu prepracvania na cludvé riešenie a umiestnenie d vládneh cludu aleb prstredníctvm umiestnenia prprietárneh HW a vytvrenie privátneh cludvéh riešenia. V závislsti d schvaľvania a priebehu jedntlivých prjektv je mžné dnes identifikvať ptrebu na umiestnenie HW v výmere minimálne 400 m 2 (min. systémy Sciálnej pisťvne a NCZI). V nepslednm rade je tu stále ptreba centralizácie a pstupnéh rušenia nedstatčne zabezpečených a nedstatčne vybavených dátvých centier, ktré je neefektívne prevádzkvať, bnvvať aleb udržiavať. k bl pdľa prieskumu MF SR v rku 2013 prevádzkvaných viac ak 180 lkalít s výmeru IKT sál viac ak 5000 m 2 s ptrebu rastu 400-450 m 2 v nasledujúcich dvch rkch, tak môžeme predpkladať, že aj v súčasnsti, p zaplnení nvých IKT sál rganizácie DataCentrum v dátvm centre Kpčianska (950 m 2 ) a migrácii niektrých systémv d vládneh cludu, nie je situácia zásadne dlišná. Medzi systémami umiestnenými v týcht dátvých centrách sú napríklad stále systémy Úradu jadrvéh dzru, Leteckéh úradu aleb Ministerstva zahraničných vecí a mnh ďalších. Pstupná centralizácia umiestnenia týcht systémv d štátneh dátvéh centra prinesie významné zefektívnenie nákladv na prevádzku. Celkvá ptreba plchy IKT sál v blasti centralizácie pravdepdbne presahuje 5000 m 2 uvádzaných v prieskume, ale knzervatívny dhad je mžné stanviť na 4000 m 2, vzhľadm na t, že cca 1000 m 2 už mhl byť alkvaných v nvých IKT sálach rganizácie DataCentrum. j keď sa jedná iba veľmi hrubý dhad, ďalek presahuje aktuálne mžnsti. Pret hdntu 4000 m 2 môžeme pvažvať za minimálnu ptrebu plchy IKT sál. Celkv teda môžeme dhadnúť ptrebu IKT plchy kvalitných dátvých sál pre verejnú správu na minimálne 5000 m 2 (alkvaných v DataCentre a nealkvaných). Ptreby teda môžeme zhrnúť d týcht agregvaných biznis pžiadaviek: Pre internú ptrebu NSES Strana 18 / 64
pre NSES a kritické ptreby ďalších štátnych rganizácií je nevyhnutný štandard DC Tier III (resp. valability class 3) a vyššie, z dôvdu zabezpečenia servisvateľnsti DC bez nutnsti prerušenia prevádzky IKT, pžiadavky na plchy IKT sál sú 1000 m 2 (pre vybrané IKT systémy na zabezpečenie prevádzky dôležitých aleb kritických systémv) a ďalších 4000 m 2 je ptrebných na centralizáciu dátvých centier verejnej správy, bezpečná lkalita s dstupnsťu z NSES a dstatčnu knektivitu na ďalšie lkality NSES a dtknutých štátnych rganizácií, zabezpečená vyská fyzická a infrmačná/digitálna bezpečnsť, minimalizácia rizík d tretích strán, finančne efektívna realizácia celéh prjektu, trvanie prjektu v hriznte 1 rka pre zabezpečenie aktuálnych ptrieb. Na základe týcht pžiadaviek môžeme parametre, ktré sú pre nadbudnutie dátvéh centra limitujúce, rzdeliť d nasledujúcich kľúčvých blastí: parametre lkality: minimálne riziká, prítmnsť/eknmická realizvateľnsť elektrickej VN prípjky s dstatčným príknm, prítmnsť/eknmická realizvateľnsť ptických dátvých sietí dvmi gegraficky nezávislými trasami s dĺžku najviac 40 km z DC Perpetuus a Datacentra MF SR, parametre samtnéh dátvéh centra: kvantitatívne: plcha minimálne 1000 m 2, príkn IKT 1400 kw, technlgické - elektrické napájanie a chladenie v redundancii min n+1, UPS ptimálne 2(n+1), bezpečnstné, pžiarne, prevádzkvé, prjektvé parametre: kvalita, dba realizácie d 1 rka, náklady. Tiet skupiny parametrv je nevyhnutné zhľadniť a vyhdntiť pri výbere efektívneh pstupu pri zabezpečení dátvéh centra pre NSES a kritické ptreby ďalších štátnych rganizácií. Pre internú ptrebu NSES Strana 19 / 64
4.2 Tplógia uspriadania dátvých centier Pre zabezpečenie vyskej dstupnsti (H High availability) je zvažvaný mdel dvch DC v vzdialensti d 40 km ptickej trasy d súčasnéh DC Perpetuus a d Datacentra MF SR. Pre zabezpečenie spjitsti bchdných činnstí (business cntinuity) v prípade katastrfy metrplitnéh významu pstihujúcej bidve DC je uvažvané tretie DR DC (disaster recvery DC) v vzdialensti viac ak 100 km správe MV SR. Tent mdel nadväzuje a je v súlade s: zrealizvaným prjektm Dátvé centrum pre egvernment DC Kpčianska v správe rganizácie DataCentrum/MF SR, pripravvaným prjektm Datacentrum MV SR na základe štúdie z dňa 19.6.2015. Obrázk 2 Návrh tplógie dátvých centier štátnej správy 4.3 Technické pžiadavky 4.3.1 Dstupnsť Pri definvaní technických pžiadaviek na DC je pužitá metdlógia v zmysle STN EN 50600-2-2-4 Infrmačná technika. Zariadenia a infraštruktúry výpčtvých stredísk. k referenčný mdel Pre internú ptrebu NSES Strana 20 / 64
bla zvlená trieda dstupnsti vialiability Class 3 (resp. Tier III pdľa The Uptime Institute). Základné parametre zvlenej triedy dstupnsti sú: redundantné kmpnenty, zdvjené distribučné cesty aktívna/pasívna, mžnsť priebežnej servisvateľnsti pdprných technlógií bez nutnsti dstávky IKT. 4.3.2 Pžiadavky na lkalitu Výber lkality je jedným z najdôležitejších rzhdnutí pri realizácii dátvéh cenra. Kvalita a parametre lkality bezprstredne vplyvňujú kvalitu, bezpečnsť a dstupnsť služieb DC, trvanie výstavby a realizačné náklady. Neskr zistené nedstatky aleb riziká lkality je eknmicky veľmi nárčné eliminvať aleb t nie je technicky realizvateľné. Tabuľka 2 Pžiadavky na lkalitu Parameter Vzdialensť d DC Perpetuus gegrafická najmenej 3 km Mžnsť zriadenia gegraficky ddelených ptických trás dĺžky max 40 km z DC Perpetuus / DC Ministerstva financií Prístup nákladnej dpravy Vlastný areál kl budvy chránený pltm a kntrlvaným vstupm Lkalita nesmie byť v rizikvm území, ak záplavvé územia atď. Hdnta 3 km 40 km án án án 4.3.3 rchitektnick-stavebné parametre Knštrukcia budvy dátvéh centra si vyžaduje špecifické parametre spĺňajúce najmä pžiadavky na nsnsť, svetlú výšku pdlaží, transprtné trasy, fyzickú bezpečnsť a pžiarnu chranu. Tabuľka 3 Stavebn-technické parametre Parameter Plcha IKT sál Hdnta min. čistá plcha pre IKT 1000 m 2 Dvere d IKT sály šírka v celej výške dverí 100 cm výška v celej šírke dverí 220 cm Resistance Class (RC) pdľa STN EN 1627 2 Pre internú ptrebu NSES Strana 21 / 64
pžiarna dlnsť pdľa STN EN 13501 Dvere d technlgických miestnstí pdprnej infraštruktúry Resistance Class (RC) pdľa STN EN 1627 2 pžiarna dlnsť pdľa STN EN 13501 Obvdvé priečky IKT sály Resistance Class (RC) pdľa STN EN 1627 pžiarna dlnsť pdľa STN EN 13501 Obvdvé a deliace priečky technlgických miestnstí pdprnej infraštruktúry Resistance Class (RC) pdľa STN EN 1627 2 pžiarna dlnsť pdľa STN EN 13501 Nákladný výťah, v prípade že je súčasť trasy d IKT sály pžadvaná šírka najmenej 120 cm šírka výška hĺbka nsnsť Výška miestnsti EW60 EW30 EW6 EW45 100 cm 220 cm 210 cm 1 500 kg výška IKT sály d zdvjenej pdlahy p strp Zdvjená pdlaha výška kategória určená výrbcm d IKT sál 300 cm 60 cm rzvdy nad rackmi 100 cm rzvdy v pdlahe 5 Án 4.3.4 Technlgické vybavenie budvy Technlgické vybavenie budvy dátvéh centra priam pdmieňuje kvalitu riešenia v zmysle kategrizácie vialiability Class 3 (resp. Tier III pdľa The Uptime Institute) a dstupnsť pskytvaných služieb. Tabuľka 4 Pžiadavky na technlgické vybavenie budvy Parameter Elektrické napájanie Hdnta Pre internú ptrebu NSES Strana 22 / 64
Priemerná výknvá hustta IKT zálhvaná z UPS vyhradená len pre IKT 1,4 kw/m 2 Transfrmátry (T) pžadvaná redundancia najmenej n+1 n+1 Mtrgenerátr (MG) pžadvaná redundancia najmenej n+1 n+1 Minimálna dba zálhvania pri plnm zaťažení bez nutnsti dpĺňania paliva 48 hd UPS pžadvaná redundancia vrátane batérií pžadvaná dba zálhvania najmenej (krem riešenia rtačných UPS) Skupina UPS vetvy a B v ddelených pžiarnych a bezpečnstných úsekch. Rvnak musia byť ddelené batérie UPS a UPS B pkiaľ nie sú v splčnej miestnsti s UPS Elektrické rzvdy a rzvádzače napájanie IKT dvmi aktívnymi vetvami a B d UPS s samstatne isteným každým prívdm k napájaciemu miestu IKT racku. napájanie zariadení chladenia sály IKT dvmi vetvami aktívnu a pasívnu p úrveň príslušnéh zriadenia s mžnsťu manuálneh prepínania Chladenie Chladenie realizvané presnu klimatizáciu - stjacimi VZT jedntkami v výbave chladenie. Výbava vlhčenia v rzsahu pre zabezpečenie pžadvanej redundancie. Chladenie cez zdvjenú pdlahu systémm studených a teplých uličiek pžadvaný rzsah teplôt na IKT sále v studenej uličke 2(n+1) 10 min. pžiarne ddelené trasy a pdružné rzvádzače vetvy a B pre napájanie IKT d UPS miestnstí p vstup d IKT sály pžiarne ddelené trasy a pdružné rzvádzače aktívnej a pasívnej vetvy pre napájanie chladenia tmin = 20 C a tmax = 25 C aleb pdľa 2008 SHRE Envirnmental Guidelines fr Datacm Equipment - recmmended envelpe data pžadvaný rzsah relatívnej vlhksti na IKT sále RVmin = 40% a RVmax = 55% aleb pdľa 2008 SHRE Pre internú ptrebu NSES Strana 23 / 64
pžadvaná redundancia n+1 Envirnmental Guidelines fr Datacm Equipment - recmmended envelpe data pripjené redundantnými rzvdmi chladu zaisťujúcimi priebežnú servisvateľnsť bez nutnsti dstávky chladenia aleb zníženia pžadvanej kapacity Án Lkálne dátvé trasy. IKT sála bsahuje kmpnenty žľabvéh systému, ktrý je umiestnený v teplej uličke pd zdvjenu pdlahu aleb nad rackmi. k je umiestnený nad rackmi, jeh knštrukcia umžňuje vľný transprt rackv d výšky 2,4m v každm mieste plchy IKT sály. Án 4.3.5 Bezpečnstné a pžiarne systémy Nárčné pžiadavky na fyzickú bjektvú bezpečnsť a pžiarnu chranu prevádzkvaných kritických systémv IKT vyžadujú kvalitne implementvané a prevádzkvané bezpečnstné a pžiarne systémy. Tabuľka 5 pžiadavky na bezpečnstné a pžiarne systémy Parameter Bezpečnstné systémy Vstup d budvy a vnútrných priestrv budvy je vybavený miestnsťu pre SBS a kntrlvaný SBS. Systém kntrly vstupv - SKV Hlavný vstup d budvy, vstupy d IKT sál je riadený nasledvne: identifikácia sby prstredníctvm SKV na základe kmbinácie dvch údajv (napr.: identifikačný predmet+pin, identifikačný predmet + bimetria, bimetria+pin). Výstup z týcht blasti: jednduchá identifikácia. ntipassback funkcia. Vstup d technlgickéh vybavenia nehnuteľnsti minimálne na úrvni riadenéh výdaja kľúčv. Kamervý systém - PTV PTV Kamervý systém zabezpečuje: identifikáciu sôb vstupujúcich d bjektu, jeh hlavných priestrv, priestrv IKT sál (aj na úrvni rackvých uličiek), prehľad phybe na kmunikačných uzlch v bjekte, digitálny Hdnta Án Án Án Án Pre internú ptrebu NSES Strana 24 / 64
záznam brazu. Dba záznamu z vnútrných priestrv najmenej 3 mesiace. Dba záznamu z verejných priestrv v zmysle platnej legislatívy. Systém EPS Systém EPS zabezpečuje včasnú detekciu vznikajúceh pžiaru tak, aby bsluha mhla dstatčne včas zareagvať. Án Systém skrej detekcie pžiaru - DS Najmenej v sále IKT je EPS rzšírený systém skrej detekcie (DS) - vyskcitlivé detektry, s citlivsťu lepšu ak 0,010% Systém SHZ Najmenej na sálach IKT musí byť SHZ na báze plynvéh hasiva: flurvaný uhľvdíkvý plyn (HFC-227, HFC-125, Nvec 1230) aleb inertný plyn (dusík, argón, resp. ich zmes) prípadne vdná hmla. Detekcia zatečenia - DZ Detekcia zatečenia je inštalvaná na miestach s mžným únikm kvapalín, aleb zatečení s strechy, zvdv a rzvdv kvapalín. Án Všetky systémy musia spĺňať pžiadavky príslušných EN, STN, záknv a vyhlášk. Pre internú ptrebu NSES Strana 25 / 64
4.4 Prehľad štátnych dátvých centier V tejt kapitle sú ppísané vybrané dátvé centrá štátnej správy, kde prevádzkujú IKT nasledvné štátne rganizácie: NSES, MF SR, Sciálna pisťvňa, MK SR, MV SR. Ppis je zameraný na súčasné plšné parametre, psúdenie či je stav DC vyhvujúci a mžnsti ďalšieh rzvja. 4.4.1 Dátvé centrá NSES NSES v súčasnsti prevádzkuje IKT v dvch dátvých centrách: Dátvé centrum v areáli Úradu vlády SR, Kmerčné dátvé centrum Perpetuus splčnsti CNC. Tabuľka 6 Zznam DC kde prevádzkuje IKT NSES DC dresa Plcha [m 2 ] Pznámka DC UV SR Námestie slbdy 1, Bratislava 43,5 DC Perpetuus Istrijská ulica č. 26, Bratislava 25,56 v nájme, DC splčnsti CNC Pre internú ptrebu NSES Strana 26 / 64
Obrázk 3 Dátvé centrum NSES - Úrad vlády SR Dátvé centrum ÚV SR sa nachádza v bjekte, ktrý je súčasťu radvej výstavby skladvých a technických prízemných budv. V súčasnsti nemá priestrvé mžnsti pre ďalší rzvj. Taktiež technický stav nie je plne vyhvujúci pre zabezpečenia vyskej dstupnsti, spľahlivsti a bezpečnsti IKT prevádzky. 4.4.2 Dátvé centrá MF SR/DataCentrum DataCentrum je samstatnu rzpčtvu rganizáciu s sídlm v Bratislave, ktrej zriaďvateľm je Ministerstv financií SR. DataCentrum plní funkciu infrmačnéh centra pre rezrt Ministerstva financií SR (ďalej len "MF SR"). V súčasnsti MF SR prevádzkuje IKT v nasledvných dátvých centrách: Tabuľka 7 Zznam DC v rezrte MF SR DC dresa Plcha [m 2 ] Pznámka DC Kpčianska Kpčianska 92D, Bratislava 950 2 IKT sály 420+530m 2 DC Cintrínska Cintrínska 5, Bratislava 246 DC MF SR Štefanvičva 5, Bratislava 60 DC Tajv MF SR Tajv 162 prenajaté priestry v DC Slvak Telekm Pre internú ptrebu NSES Strana 27 / 64
DC FR SR BB Nvá ulica 13, Banská Bystrica 214 DC FR SR Tajv Tajv 102 2 IKT sály 86+82m 2, Telc, páska 46m 2 prenajaté priestry v DC Slvak Telekm DC FR SR Miervá Miervá 23, Bratislava 63 Z uvedených dátvých centier vyhvujú pžadvaným štandardm len DC Kpčianska, DC Cintrínska a DC Tajv (čiastčne aj DC MF SR na Štefanvičvej). Priestry dátvých centier na Kpčianskej, Cintrínskej i na Štefanvičvej sú už plne bsadené aleb rezervvané pre infrmačné systémy rganizácií verejnej správy a umiestniť v nich ďalšie systémy už nie je mžné. 4.4.3 Dátvé centrum Sciálna pisťvňa Tabuľka 8 Dátvé centrum Sciálnej pisťvne DC dresa Plcha [m 2 ] Pznámka DC Sciálna pisťvňa ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava 203 4 miestnsti Súčasný stav DC nie je plne vyhvujúci pre zabezpečenie vyskej dstupnsti, spľahlivsti a bezpečnsti IKT prevádzky. Úpravy DC d vyhvujúceh stavu by si vyžiadali práce pčas prevádzky IKT, č prináša hrzenie prevádzky IKT. 4.4.4 Dátvé centrá MK SR Tabuľka 9 Dátvé centrá MK SR DC dresa Plcha [m 2 ] Pznámka UKB Michalská 1, Bratislava 59 SNK Martin 300 statné 223 plus 56m 2 páskvá knižnica Dátvé centrá UKB a SNK sú relatívne nv vybudvané. Ostatné DC nie sú v plne vyhvujúcich priestrch. Mžnsti rzširvania DC UKB sú bmedzené. 4.4.5 Dátvé centrá MV SR MV SR má aktuálne jedn centrálne DC v Banskej Bystrici (Timrava) a druhé pri Banskej Bystrici v Tajve v prenajatm kmerčnm DC Slvak Telekmu. Ich blízka plha umžňuje synchrónnu replikáciu dát medzi nimi. Pre internú ptrebu NSES Strana 28 / 64
Tabuľka 10 Dátvé centrá MV SR DC dresa Plcha [m 2 ] Pznámka DC Timrava Timravy 17, Banská Bystrica 200 DC Tajv Tajv, prenajaté priestry v DC Slvak Telekm 151 2 IKT sály 130+70m 2 3 IKT sály 33,8+81,3+36m 2 DC Timrava má bmedzenú mžnsť rzširvania a je na hranici svjej kapacity. Mžné rzširvanie je len v DC Tajv. Pre ďalšie navyšvanie kapacity je však nutná technlgická realizácia energetickéh psilnenia elektrickéh napájania a chladenia a aj ďalšie súvisiace úpravy bjektu. Tiet aktivity sú v zdpvednsti majiteľa bjektu splčnsti Slvak Telekm, a.s. 4.5 Kmerčné dátvé centrá V tejt kapitle sú stručne ppísané kmerčné dátvé centrá v Bratislave pskytujúce prenájm IKT plchy. Uvedené dátvé centrá sú vyhdntené z hľadiska pžiadaviek a dispnibilnej kapacity IKT sál pre účely nvéh DC NSES. 4.5.1 Dátvé centrum Datacube Dátvé centrum Datacube je prevádzkvané splčnsťu DCB s.r.. Nachádza sa na adrese Kpčianska 92/D, 85101 Bratislava. Vedľa sa nachádza aj dátvé centrum TechPark splčnsti Orange. Budva a areál bl vybudvaný v rku 2011 pre účely dátvéh centra. Tmu zdpvedajú: príjazdvé trasy pre nákladnú dpravu, vlastný areál s bezpečnstným pltením priestry kl budvy s miestm pre umiestnenie ďalších mtrgenerátrv (MG) na dsiahnutie plnej výknvej kapacity s redundanciu min n+1, vybudvane palivvé hspdárstv na cieľvú kapacitu mtrgenerátrv (MG), dstatčná existujúca kapacita VN prípjk s mžnsťu navyšvania d budúcnsti, uknčené redundantné ptické dátvé trasy, stavebntechnické parametre budvy, železbetónvý skelet, železbetónvé bvdvé steny budvy, mntvané bezpečnstné priečky s definvanu bezpečnstnu triedu a pžiarnu dlnsťu pre IKT sálu, technlgické priestry a kancelárske priestry, redundantné systémy elektrickéh napájania a chladenia na úrvni n+1 až 2(n+1), bezpečnstné a pžiarne systémy vrátane stabilnéh hasiaceh zariadenia (SHZ). V budve sa nachádzajú aj kancelárske priestry, rkvacie miestnsti a ďalšie priestry pre bsluhu DC a IKT persnál. Skladba budvy: Pre internú ptrebu NSES Strana 29 / 64
3 nadzemné pdlažia, strecha s nsnsťu bežnéh nadzemnéh pdlažia pre umiestnenie technlógie, na každm nadzemnm pdlaží je v prednej časti budvy vlžený mezanín. V rku 2013 v rámci bchdnej verejnej súťaže bl 3. NP dpredané MF SR (rganizácii DataCentrum) s plne vybavenu IKT sálu plche 420 m 2, príknm pre IKT 630 kw a IKT sálu pre ďalší rzvj plche 530 m 2. K uvedeným priestrm prináležia aj kancelárske priestry, rkvacia miestnsť, vnkajšia plcha s mtrgenerátrmi (MG) a 2 parkvacie miesta. Následne v rku 2015 bli dplnené pdprné technlógie aj pre druhú IKT sálu mžnm príkne IKT d 630 kw, čím sa navýšil celkvý mžný príkn IKT na hdntu 1260 kw. Takt vznikl samstatné dátvé centrum v vlastníctve štátu s vlastnými pdprnými technlógiami. Z pôvdnej technlógie dátvéh centra Datacube DC MF SR využíva VN prípjku s rzvdňu, palivvé hspdárstv PHM a výťahy (sbný a nákladný). Dátvé centrum Datacube dispnuje celkvu výmeru 1750 m 2 (zstávajúca výmera p dpredaji 3. pdlažia), z čh je v súčasnsti bsadených kmerčnými zákazníkmi cca 500 m 2. Operatívne dstupná IKT plcha je teda 1250 m 2 s mžnsťu rzšírenia spmínaných 500 m 2 v budúcnsti p sknčení zmluvných vzťahv. Na Slvensku je t mmentálne jediná lkalita v kvalitatívnej úrvni vailability Class/Tier 3/III, kde je na jednm mieste dstupných pžadvaných 1000 m 2 IKT sál dknca aj s istu rezervu (250 m 2 ) a rezervu d budúcnsti (500 m 2 ). Okrem faktu, že je t prakticky jediná lkalita, kde je mžné peratívne získať (prenájmm či kúpu) ptrebnú výmeru na jednm mieste, je nesprnu výhdu aj skutčnsť, že časť uvedenéh dátvéh centra už je v vlastníctve SR. Prenájm (rezervácia na budúci prenájm) zvyšných priestrv DC Datacubea či navýšenie pdielu vlastníctva z strany SR, aleb (ptimálne) získanie celej zvyšnej časti DC Datacube d vlastníctva SR by výrazne prspel aj k zaisteniu vyššej bezpečnsti prevádzky existujúceh dátvéh centra MF SR a nvéh dátvéh centra NSES z hľadiska zníženia závislsti na tretej strane (pskytvanie VN a PHM súčasným vlastníkm) a k bmedzeniu phybu tretích strán súvisiacich s prevádzku priestrv Datacube. Ďalej zaistenie kntrly nad celu nehnuteľnsťu a pdprnými technlógiami umžní prevádzkvateľvi prijímať kmplexné a efektívnejšie patrenia nielen z hľadiska prevádzky, ale predvšetkým aj z hľadiska fyzickej aleb kybernetickej bezpečnsti. Pre internú ptrebu NSES Strana 30 / 64
Obrázk 4 DC Datacube 4.5.2 Dátvé centrum Perpetuus Dátvé centrum Perpetuus prevádzkuje splčnsť CNC, a.s. Nachádza sa na adrese Istrijská ulica č. 26, Bratislava Devínska Nvá Ves. V tmt dátvm centre agentúra NSES prevádzkuje časť svjich IKT v prenajatých priestrch. Dátvé centrum vznikl v rku 2009 prestavbu pôvdnéh bjektu telekmunikačnej ústredne Slvak Telekmu. Celkvá plcha IKT sál je cca 1000 m 2, pričm celkvá pdlahvá plcha je cca 3500 m 2. Budva nemá pltený vlastný areál. Okrem IKT sál a priestrv pdprnej infraštruktúry sa v budve nachádza jedna rkvacia miestnsť. Redundancia pdprnej infraštruktúry je na úrvni n+1. Skladba budvy: 2 nadzemné pdlažia, 1 pdzemné pdlažie, strecha. Lkalita dispnuje: VN prípjkami, Pre internú ptrebu NSES Strana 31 / 64
redundantnými ptickými dátvými trasami. Dátvé centrum čiastčne spĺňa pžadvané štandardy. Nespĺňa pžiadavky uvedené v kapitle 4.3.4. na redundanciu UPS (2(n+1). Vzhľadm k celkvej výmere 1000 m 2 a mmentálnej bsadensti zákazníkmi, dátvé centrum Perpetuus nedispnuje výmeru, ktrá by pstačvala pre naliehavú pžiadavku IKT plchy ak bla definvaná v kapitle 4. Obrázk 5 DC Perpetuus 4.5.3 Dátvé centrum Telekm Datacenter Dátvé centrum Telekm Datacenter bl pstavené v rku 2010. Dátvé centrum vlastní a prevádzkuje splčnsť Slvak Telekm, a.s. Nachádza sa na adrese Varšavská 24, Bratislava. Budva a areál bl d začiatku budvaný pre účely dátvéh centra. Celkvá plcha IKT sál je 1200 m 2, pričm celkvá pdlahvá plcha je cca 3300 m 2. Budva má pltený vlastný areál. Okrem IKT sál a priestrv pdprnej infraštruktúry sa v budve nachádzajú aj kancelárske priestry a rkvacie miestnsti. Redundancia pdprnej infraštruktúry je na úrvni n+1 až 2(n+1). Skladba budvy: 3 nadzemné pdlažia, 1 pdzemné pdlažie, Pre internú ptrebu NSES Strana 32 / 64
strecha. Lkalita dispnuje: VN prípjkami, redundantnými ptickými dátvými trasami. Dátvé centrum spĺňa pžadvané parametre. Dispnibilná IKT plcha vzhľadm k bsadensti kmerčnými zákazníkmi je dnes max. 25% z celkvej výmery IKT sál (1200 m 2 ), č je z hľadiska ptrieb definvaných v kapitle 4 nedstatčné. Obrázk 6 DC Telekm Datacenter 4.5.4 Dátvé centrum Orange TechPark Dátvé centrum Techpark bl pstavené v rku 2011. Dátvé centrum vlastní a prevádzkuje splčnsť Orange Slvensk, a.s. Nachádza sa na adrese Kpčianska 92/C, Bratislava. Budva má pltený vlastný areál splu s DC Datacube. Budva a areál bl d začiatku budvaný pre účely dátvéh centra. Celkvá plcha IKT sál je 1026 m 2, pričm pre zákazníkv je určená plcha 680 m 2 (https://www.range.sk/biznis/it-riesenia/techpark/). Okrem IKT sál a priestrv pdprnej infraštruktúry sa v budve nachádzajú aj kancelárske priestry a rkvacie miestnsti. Redundancia pdprnej infraštruktúry je na úrvni n+1 až 2(n+1). Pre internú ptrebu NSES Strana 33 / 64
Skladba budvy: 2 nadzemné pdlažia, strecha. Lkalita dispnuje: VN prípjkami, redundantnými ptickými dátvými trasami. Pdľa dstupných infrmácií dátvé centrum spĺňa pžadvané technické parametre. Dispnibilná kapacita IKT plchy je však vzhľadm k celkvej výmere určenej pre zákazníkv nedstatčná. Obrázk 7 DC Orange TechPark 4.5.5 Dátvé centrum VNET Digitalis Dátvé centrum Digitalis bl pstavené v rku 2012. Dátvé centrum vlastní a prevádzkuje splčnsť VNET a.s. Nachádza sa na adrese Trnavská cesta 100, Bratislava. Budva a areál bl d začiatku budvaný pre účely dátvéh centra. Celkvá plcha IKT sál je 1000 m 2. Budva má pltený vlastný areál splu s kmerčnými priestrmi splčnsti Kulla SK (záhradné centrum). Okrem IKT sál a priestrv pdprnej infraštruktúry sa v budve nachádza rkvacia miestnsť. Redundancia pdprnej infraštruktúry je na úrvni n+1. Pre internú ptrebu NSES Strana 34 / 64
Skladba budvy: 4 nadzemné pdlažia, 1 pdzemné, strecha. Lkalita dispnuje: VN prípjkami, redundantnými ptickými dátvými trasami. Pdľa dstupných infrmácií dátvé centrum čiastčne spĺňa pžadvané parametre. Nespĺňa však pžiadavky uvedené v kapitle 4.3.4. na redundanciu UPS 2(n+1). Dispnibilná kapacita IKT sál je tiež vzhľadm k celkvej výmere a súčasnej bsadensti nedstatčná. Obrázk 8 DC VNET Digitalis 4.5.6 Dátvé centrum SWN Benestra Dátvé centrum Benestra bl prestavané v rku 2011. Dátvé centrum vlastní a prevádzkuje splčnsť SWN, a.s. (pôvdne BENESTR, s. r..). Nachádza sa na adrese Údernícka 15, Bratislava. Celkvá plcha IKT sál je cca 1100 m 2. DC je v areáli splu s ďalšími najmä skladvými priestrmi. Okrem IKT sál a priestrv pdprnej infraštruktúry sa v budve nachádza rkvacia miestnsť. Pre internú ptrebu NSES Strana 35 / 64
Redundancia pdprnej infraštruktúry je na úrvni n+1. Skladba budvy: 1 nadzemné pdlažie, strecha. Lkalita dispnuje: VN prípjkami, redundantnými ptickými dátvými trasami. Pdľa dstupných infrmácií dátvé centrum čiastčne spĺňa pžadvané parametre. Nespĺňa však pžiadavky uvedené v kapitle 4.3.4. na redundanciu UPS 2(n+1). Dispnibilná kapacita IKT sál je tiež vzhľadm k celkvej výmere a súčasnej bsadensti nedstatčná. Obrázk 9 DC Benestra 4.5.7 Dátvé centrá Sitel POP1 a POP2 Dátvé centrum POP1 a POP2 tvria dve dátvé centrá splčnsti Sitel s.r.. Patria medzi prvé kmerčné DC na Slvensku. Nachádzajú sa na adresách: POP1, Kpčianska 20/C, 85101 Bratislava, POP2, Kpčianska 18, 85101 Bratislava. DC sa nachádzajú v pôvdných priestrch splčnsti Matadr. Celkvá plcha IKT sál je cca 1000 m 2. Pre internú ptrebu NSES Strana 36 / 64
Okrem IKT sál a priestrv pdprnej infraštruktúry sa v budvách nachádzajú aj kancelárske priestry. Redundancia pdprnej infraštruktúry je na úrvni n+1. Skladba budv: 1 nadzemné pdlažie, strecha. Lkalita dispnuje: VN prípjkami, redundantnými ptickými dátvými trasami. Pdľa dstupných infrmácií dátvé centrum čiastčne spĺňa pžadvané parametre. Dispnibilná kapacita IKT sál je však vzhľadm k celkvej výmere a súčasnej bsadensti nedstatčná. Obrázk 10 DC Sitel 4.5.8 Rekapitulácia kmerčných DC Tabuľka 11 Rekapitulácia kmerčných DC Názv DC Splčnsť dresa Plcha Redundancia pdprnej infraštruktúry Rk výstavby/prestavby budvy Pre internú ptrebu NSES Strana 37 / 64