Transformácia uhoľného regiónu Horná Nitra 31. marec 2019 Akčný plán

Prepis

1 Transfrmácia uhľnéh regiónu Hrná Nitra 31. marec 2019 Akčný plán

2 História dkumentu, verzií a schvaľvanie dkumentu História dkumentu Verzia Dátum Autr Dôvd zmeny Ppis zmien v Ondrej Šebáň, Iv Dležal, Matej Buzinkai, Tereza Včelkvá, Tmáš Paulen Vytvrenie Prvá pracvná verzia dkumentu Schvaľvanie a pripmienkvanie dkumentu Verzia Pripmienkval Dátum Stav Ppis schválených zmien v

3 1 Obsah 2 Úvd Dôvd vypracvania dkumentu Pstup spracvania Akčnéh plánu Štruktúra Akčnéh plánu 11 3 Manažérske zhrnutie Výchdiská Akčnéh plánu Základné výchdiská Akčnéh plánu Rámcvý ppis situácie Zamestnansť a demgrafický vývj Eknmika Infraštruktúra Energetika Živtné prstredie a kvalita živta Riadenie prcesu transfrmácie Vízia a ciele transfrmácie regiónu Vízia transfrmácie regiónu hrná Nitra Ciele transfrmácie regiónu hrná Nitra Princípy transfrmácie regiónu hrná Nitra Piliere Akčnéh plánu 24 6 Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení Pririta I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Pririta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Pririta I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Pririta I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia

4 Prehľad prirít a patrení Pririta II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Pririta II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Pririta II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Pririta II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Pririta II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení Pririta III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Pririta III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Pririta III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zdôvdnenie piliera a jeh príns Výchdiskvá situácia Cieľvá situácia Prehľad prirít a patrení Pririta IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Pririta IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Pririta IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pririta IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Legislatívne a systémvé patrenia Návrh inštitucinálneh zabezpečenia transfrmácie Riadenie transfrmácie ÚPPVII Sprstredkvateľský rgán pre Hrnú Nitru Rada pre transfrmáciu Hrnej Nitry Transfrmačný fnd Mžnsti financvania Akčnéh plánu EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Charakteristika jedntlivých EŠIF v prgramvm bdbí Charakteristika jedntlivých Operačných prgramv v prgramvm bdbí Ptenciál financvania transfrmácie regiónu v rámci prgramvéh bdbia EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Charakteristika prirít financvania z strany EK Pzícia Slvenskej republiky v rámci prgramvéh bdbia

5 Investičné pririty SR v rámci zadefinvaných priritných blastí financvania z strany EK Ptenciál financvania transfrmácie regiónu Financvanie z kmunitárnych prgramv EÚ Prgram LIFE Prgram Hriznt Prgram COSME Glbalizačný fnd (EGF) ETS fndy Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci kmunitárnych prgramv EÚ Financvanie z nárdných pdprných mechanizmv Envirnmentálny fnd Slvak business agency (SBA) Pdpra rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky Financvanie z prstriedkv EIB V4 Investičná platfrma Časvý plán a aktualizácia Akčnéh plánu Prílhy Prílha 1 Priebežný zásbník indikatívnych prjektv Prílha 2 Implementácia EŠIF v prgramvm bdbí v rámci regiónu Hrná Nitra Prílha 3 Zdrje 149 5

6 Zznam skratiek Skratka CKO CO2 COSME CZT EFRR EGF EIB EK ENO ENRF EPFRV ESF EŠIF ETS EÚ EUR GWh HBP HDP IKT IROP JRC KF MDV SR MH SR MK SR MPRV SR Ppis Centrálny krdinačný rgán Oxid uhličitý Cmpetitiveness f Small and Medium-Sized Enterprises Centrálne zásbvanie teplm Európsky fnd reginálneh rzvja Európsky fnd na prispôsbenie sa glbalizácii Európska investičná banka Európska kmisia Elektráreň Nváky Európsky námrný a rybársky fnd Európsky pľnhspdársky fnd pre rzvj vidieka Európsky sciálny fnd Európske štrukturálne a investičné fndy Systém bchdvania s emisiami Európska únia Eur Gigawatt hdiny Hrnnitrianske bane Prievidza, a.s. Hrubý dmáci prdukt Infrmačné a kmunikačné technlógie Integrvaný reginálny peračný prgram Jint Research Centre Khézny fnd Ministerstv dpravy a výstavby Slvenskej republiky Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky Ministerstv kultúry Slvenskej republiky Ministerstv pôdhspdárstva a rzvja vidieka Slvenskej republiky 6

7 MPSVR SR MSP MSVVS SR MV SR MŽP SR NOx NPC NSRR OECD OP OP EVS OP II OP KŽP OP ĽZ OP RH OP TP OP VaI OZE PPP PRV RO SAV SBA SO SO2 SR SRSS ŠR TEN-T TKO Ministerstv práce, sciálnych vecí a rdiny Slvenskej republiky Malé a stredné pdniky Ministerstv šklstva, vedy, výskumu a šprtu Slvenskej republiky Ministerstv vnútra Slvenskej republiky Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky Oxidy dusíka Nárdné pdnikateľské centrá Nárdný strategický referenčný rámec Organizácia pre hspdársku spluprácu a rzvj Operačný prgram Operačný prgram Efektívna verejná správa Operačný prgram Integrvaná infraštruktúra Operačný prgram Kvalita živtnéh prstredia Operačný prgram Ľudské zdrje Operačný prgram Rybné hspdárstv Operačný prgram Technická pmc Operačný prgram Výskum a invácie Obnviteľné zdrje energie Verejn-súkrmné partnerstvá Prgram rzvja vidieka Riadiaci rgán Slvenská akadémia vied Slvak business agency Sprstredkvateľský rgán Oxid siričitý Slvenská republika Služba na pdpru štrukturálnych refriem Štátny rzpčet Trans-Eurpean Transprt Netwrk Tuhý kmunálny dpad 7

8 TSK ÚPVII VHZ Trenčiansky samsprávny kraj Úrad pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu Všebecný hspdársky záujem 8

9 Zznam grafv Graf 1 Vekvé zlženie zamestnancv HBP, a. s Graf 2 Pdiel byvateľv nad 65 rkv a migračný nárast, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv Hrnej Nitry Graf 3 Pdiel tržieb jedntlivých sektrv priemyslu v regióne Hrná Nitra Graf 4 Pridaná hdnta v priemysle na byvateľa, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv Hrnej Nitry Zznam brázkv Obrázk 1 Štruktúra dkumentu Obrázk 2 Plánvaná a existujúca nadradená cestná infraštruktúra v Trenčianskm samsprávnm kraji Obrázk 3 - Vývj a ciele primárnej a finálnej energetickej sptreby na Slvensku Obrázk 4 Sumarizácia vízie a pilierv akčnéh plánu

10 2 Úvd 2.1. Dôvd vypracvania dkumentu Tent dkument predstavuje Akčný plán pre transfrmáciu uhľnéh regiónu Hrná Nitra a bl pripravený ak súčasť prjektu Transfrmácia uhľnéh regiónu Hrná Nitra, ktrý ddáva splčnsť PwC pre Úrad pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu a Trenčiansky samsprávny kraj, a ktrý je financvaný Európsku kmisiu - Službu na pdpru štrukturálnych refriem (EC SRSS) na základe zmluvy čísl SRSS/SC2018/044 Lt 1 z dňa Prjekt bl ficiálne zahájený na úvdnm stretnutí, ktré sa knal v Trenčíne. Prjekt začal analýzu súčasnéh stavu regiónu Hrná Nitra v súvislsti s transfrmáciu z uhľnej eknmiky. Analýza zahŕňala preštudvanie dkumentv, správ a analýz, ktré bli už k tejt téme spracvané, preštudvanie medzinárdnej praxe a analýz týkajúcich sa transfrmácie uhľných regiónv v svete, analýzu štatistických dát (demgrafia, eknmiky, infraštruktúra, živtné prstredie, energetika) a analýza relevantnej legislatívy a regulácií. Úvdná analytická časť prjektu tiež zahŕňala rganizáciu stretnutí s kľúčvými zainteresvanými stranami (verejná správa, samsprávy, miestne akčné skupiny, veľkí zamestnávatelia, malé a stredné pdniky, neziskvé rganizácie, a pd.), s cieľm pchpiť ich rlu v prcese transfrmácie, analyzvať činnsti, ktré už v súvislsti s transfrmáciu bli vyknané a zzbierať pdnety a vstupy d akčnéh plánu Pstup spracvania Akčnéh plánu Úvdná analýza súčasnéh stavu regiónu Hrná Nitra predstavuje jeden z základných vstupv pre vypracvanie vízie a akčnéh plánu pre transfrmáciu regiónu. Analýza pmhla ptvrdiť výchdiskvú situáciu a kľúčvé prblémy regiónu v prcese transfrmácie, ktré by mali byť v akčnm pláne riešené prstredníctvm špecifických prirít a patrení. P sfinalizvaní analýzy súčasnéh stavu bl zrganizvaných niekľk pracvných stretnutí v regióne Hrnej Nitry k prediskutvaniu hlavných tém, ktré by mali byť zahrnuté v akčnm pláne, a tiež k prediskutvaniu rámcvej vízie regiónu d budúcnsti. Na pracvných stretnutiach sa tiež diskutvala štruktúra akčnéh plánu. Hlavné témy akčnéh plánu bli pretransfrmvané d 4 pilierv akčnéh plánu I) Mbilita a prepjensť regiónu, II) Eknmika, pdnikanie a invácie, III) Udržateľné živtné prstredie a IV) Kvalita živta a sciálna infraštruktúra. V ďalšm krku bl akčný plán spracvaný d ucelenéh dkumentu, ktrý ďalej rzčlenil základné piliere akčnéh plánu na pririty a patrenia. Akčný plán ppisuje zdôvdnenie zahrnutia každéh z pilierv, sumarizuje výchdiskvú situáciu a želaný cieľvý stav v rámci každéh piliera a ppisuje ciele jedntlivých patrení. Súčasťu tvrby akčnéh plánu bl tiež zber ptenciálnych indikatívnych prjektv s cieľm zistiť záujem realizáciu prjektv, ktré by mhli byť súčasťu akčnéh plánu, zistiť ptenciálnych nsiteľv prjektv, a tiež analyzvať, ak tiet indikatívne prjekty pmáhajú napĺňať ciele jedntlivých pilierv, prirít a patrení akčnéh plánu. Ďalej dkument analyzuje mžnsti financvania jedntlivých patrení akčnéh plánu z viacerých zdrjv, vrátane dstupných fndv EÚ v prgramvm bdbí a v nasledujúcm prgramvm bdbí, centrálne riadených fndv EÚ, nárdných fndv a iných zdrjv financvania. 10

11 2.3. Štruktúra Akčnéh plánu Dkument pzstáva z 5 hlavných kapitl: Manažérske zhrnutie tát kapitla sumarizuje kľúčvé bdy dkumentu hlavné identifikvané prblémy z analýzy súčasnéh stavu, definíciu vízie a cieľv transfrmácie uhľnéh regiónu Hrná Nitra, štruktúru akčnéh plánu, jeh pilierv, prirít a patrení a sumarizuje mžnsti financvania Výchdiská akčnéh plánu tát kapitla sumarizuje kľúčvé identifikvané prblémy regiónu z analýzy súčasnéh stavu, ak napríklad nezamestnansť, demgrafia, eknmika, infraštruktúra, energetika, živtné prstredie, kvalita živta a riadenie prcesu transfrmácie. Analýza súčasnej situácie a identifikácia kľúčvých prblémv predstavujú výchdiská pre definvanie vízie a tvrbu akčnéh plánu. Vízia a ciele transfrmácie regiónu tát kapitla definuje víziu pre transfrmáciu regiónu Hrná Nitra a ppisuje rámcvé ciele transfrmácie, ktré vychádzajú z analýzy súčasnéh stavu a z diskusií a pracvných stretnutí s kľúčvými zainteresvanými stranami. Akčný plán transfrmácie regiónu tát kapitla predstavuje samtný ppis akčnéh plánu pre transfrmáciu regiónu Hrná Nitra definuje piliere transfrmácie, špecifické pririty a patrenia v rámci každéh piliera. Pre každý pilier je zdôvdnené jeh zaradenie d akčnéh plánu, ak aj výchdiskvá situácia a želaný cieľvý stav v rámci piliera. Mžnsti financvania akčnéh plánu tát kapitla sumarizuje mžnsti financvania jedntlivých prirít a patrení akčnéh plánu. Mžnsti financvania zahŕňajú využitie fndv EÚ v prgramvm bdbí , v nasledvnm prgramvm bdbí , centrálne riadené fndy EÚ (vrátane tzv. Glbalizačnéh fndu, Mdernizačnéh fndu a ptenciálneh Fndu pre spravdlivú transfrmáciu), nárdné fndy a iné mžnsti financvania. Obrázk 1 Štruktúra dkumentu Manažérske zhrnutie Sumarizácia dkumentu, výchdísk, vízie a akčnéh plánu Pčiatčná situácia Zhrnutie z analýzy súčasnéh stavu a kľúčvých vstupv d akčnéh plánu Vízia Definvanie vízie, princípv a cieľv akčnéh plánu pre transfrmáciu Akčný plán Opis pilierv, prirít a patrení pre akčný plán transfrmácie Financvanie Mžnsti financvanie rôznych patrení akčnéh plánu Pre každý pilier: Zdôvdnenie piliera Pčiatčná situácia Očakávaná budúca situácia Pre každú priritu: Opis pririty Opatrenia v rámci pririty, pčiatčná situácia a ciele Pre každú činnsť: Opis a ciele Ptenciálni nsitelia prjektv Cieľvé skupiny Indikatívne prjekty 11

12 3 Manažérske zhrnutie Pdpra výrby elektriny z dmáceh uhlia má sknčiť d rku 2023 Nezamestnansť nie je hlavným prblémm regiónu, väčším prblémm je starnutie byvateľstva a negatívna migrácia Miestna eknmika je už d značnej miery diverzifikvaná, pridaná hdnta v priemysle je však pd priemerm Slvenska Existuje histrický nedstatk investícií d infraštruktúry v regióne Región je znečistený, č vplýva na zdravie byvateľstva Vláda Slvenskej republiky sa uznesením č. 580 z k návrhu prblematiky transfrmácie regiónu Hrná Nitra v súvislsti s návrhm všebecnéh hspdárskeh záujmu na zabezpečenie bezpečnsti ddávk elektriny schválila pkračvanie všebecnéh hspdárskeh záujmu, ktrý však má sknčiť najneskôr v rku Vláda zárveň rzhdla vypracvaní Akčnéh plánu transfrmácie regiónu Hrná Nitra, ktrý zabezpečí transfrmáciu eknmiky regiónu. Pre ptreby vypracvania akčnéh plánu bla v prvm krku spracvaná analýza súčasnéh stavu regiónu Hrnej Nitry v súvislsti s transfrmáciu z uhľnej eknmiky. Analýzy mala za cieľ ptvrdiť, resp. vyvrátiť hyptézy stavu regiónu v rôznych blastiach a tiež identifikvať hlavné prblémy regiónu pre nastavenie správnych výchdísk pre tvrbu akčnéh plánu. Analyzvané bli viaceré blasti, ak napríklad nezamestnansť, demgrafia, eknmika, aktivita malých a stredných pdnikv, kvalita infraštruktúry, energetika, živtné prstredie, zdravie byvateľstva, kvalita živta a riadenie prcesu transfrmácie. Na základe analýzy súčasnéh stavu bl zistené, že nezamestnansť nie je hlavným prblémm regiónu. Nezamestnansť v regióne bla ku kncu rka ,5% v krese Prievidza a 3% v krese Partizánske, č je pd priemerm nezamestnansti Slvenska. Útlm banskej činnsti môže priniesť nárast nezamestnansti, avšak útlm bude prebiehať v fázach. Okrem th sa predpkladá, až 45% zamestnancv baní bude starších ak 55 rkv v rku 2023, viacerí budú mať nárk na predčasný dôchdk. Väčším prblémm regiónu je starnutie byvateľstva a negatívna migrácia. Z hľadiska reginálnej eknmiky je banský priemysel stále významným sektrm eknmiky, banská splčnsť je stále najväčším zamestnávateľm v regióne. Reginálna eknmika je však už značne diverzifikvaná, kumulvaných pracvných miest sa nachádza v rôznych sektrch u významných zamestnávateľv, vrátane autmbilvéh, chemickéh, gumárenskéh, buvníckeh aleb strjárskeh priemyslu. Pridaná hdnta v priemysle v regióne je však nižšia ak slvenský priemer, región je tiež pd slvenským priemerm z hľadiska aktivity malých a stredných pdnikv. Z hľadiska dstupnsti regiónu na nadradenú cestnú sieť a z hľadiska kvality infraštruktúry existuje v regióne histrický nedstatk investícií. Priemerný čas djazdu na diaľničnú sieť v regióne je 1 hdina (40 minút až 1 hdina 20 minút v závislsti d smeru). Cesty I. triedy sa nachádzajú v zlm stave 28% v krese Prievidza, 46% v krese Partizánske a 59% v krese Trenčín sú v nevyhvujúcm aleb kritickm stave, v pdbnm stave sú aj cesty II. a III. triedy. Železničná dprava d Trenčína a Bratislavy nemôže knkurvať individuálnej a autbusvej dprave. Región Hrnej Nitry je vplyvm banskej činnsti, výrby elektriny z hnedéh uhlia, ak aj vplyvm iných priemyselných výrb značne znečistený. 55% byvateľv v regióne žije v blasti s zhršeným živtným prstredím. Región tiež patrí medzi najväčších prducentv znečistenia na Slvensku (tuhé znečisťujúce látky, NOx, SO2). 45% vdy v krese Prievidza a 81% v 12

13 Nvákch je v 3. triede kvality vdy. Banská činnsti má vplyv na zdravie zamestnancv baní a znečistenie živtnéh prstredia má negatívny vplyv na zdravie byvateľstva. Miera invalidity v krese Prievidza je väčšia 46% v prvnaní s slvenským priemerm (9,1% prti 13,3%). Priemerná dĺžka živta je však prvnateľná s slvenským priemerm. V rámci akčnéh plánu je ďalej ptrebné riešiť tiež tázky týkajúce sa zlepšenia zdravtnej starstlivsti, sciálnej pdpry a asistencie skupinám byvateľstva, ktré budú transfrmáciu regiónu najviac hrzené, prispôsbením vzdelávania a rekvalifikácií v regióne ptrebám nvých eknmických sektrv, zvyšvanie atraktivity regiónu pre mladú generáciu v frme kultúrnych, vľnčasvých a rekreačných mžnstí, a tiež riešením budúcnsti ddávk tepla v regióne. Prvkami vízie pre Hrnú Nitru sú atraktivita, sebestačnsť regiónu, čisté živtné prstredie a dbrá prepjensť s inými eknmickými centrami Na základe hlavných tém identifikvaných v analýze súčasnéh stavu bla následne definvaná vízia pre transfrmáciu Hrnej Nitry nasledvne: Hrná Nitra ak atraktívny a sebestačný región s rzvjm eknmických činnstí v symbióze s čistým živtným prstredím, ktrý je prepjený s statnými eknmickými centrami v rámci Slvenska a Európskej únie. Hlavnými princípmi transfrmácie regiónu sú participatívnsť a transparentnsť prcesu transfrmácie, chrana živtnéh prstredia, dlhdbá udržateľnsť prjektv a integrvansť, prepjensť a vzájmná nadväznsť prjektv, ktré budú v rámci transfrmácie realizvané. Akčný plán pzstáva z 4 základných pilierv: Na základe definvanej vízie bl akčný plán rzpracvaný d 4 základných pilierv a ďalej členený na pririty a patrenia. Základnými piliermi akčnéh plánu sú: I) Mbilita a prepjensť regiónu II) Eknmika, pdnikanie a invácie III) Udržateľné živtné prstredie IV) Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Mbilita a prepjensť regiónu Eknmika, pdnikanie a invácie Udržateľné živtné prstredie Pilier Mbilita a prepjensť regiónu je zameraný na rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy, zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry, zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre a na rzvj statnej infraštruktúry, vrátane železničnej, leteckej a vyskrýchlstnej telekmunikačnej infraštruktúry v regióne. Pilier Eknmika, pdnikanie a invácie je zameraný na pdpru invácií, výskumu a vývja, pdpru tvrby nvých udržateľných pracvných miest, pdpru rzvja maléh a strednéh pdnikania, pdpru rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky a na pdpru rzvja cestvnéh ruchu s prihliadnutím na kúpeľnú a banskú tradíciu regiónu. Pilier Udržateľné živtné prstredie je zameraný na dstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv vyvlaných bansku činnsťu a činnsťu iných znečisťujúcich priemyslv v regióne, rzvj udržateľnej energetiky, vrátane náhrady súčasnéh uhľnéh zdrja tepla a na celkvé zlepšvanie živtnéh prstredia, ktré je v regióne dlhdb znečistené. 13

14 Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Súčasťu akčnéh plánu je aj zznam indikatívnych prjektv, ktré by mhli byť v rámci transfrmácie realizvané Financvanie akčnéh plánu bude viaczdrjvé: Prgramvé bdbie EÚ fndv Prgramvé bdbie EÚ fndv Pilier Kvalita živta a sciálna infraštruktúra je zameraný na zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb, zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenskú revitalizáciu, zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily a zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva. Akčný plán ppisuje zdôvdnenie zahrnutia každéh z pilierv, sumarizuje výchdiskvú situáciu a želaný cieľvý stav v rámci každéh piliera a ppisuje ciele jedntlivých patrení. Súčasťu tvrby akčnéh plánu bl tiež zber ptenciálnych indikatívnych prjektv s cieľm zistiť záujem realizáciu prjektv, ktré by mhli byť súčasťu akčnéh plánu, zistiť ptenciálnych nsiteľv prjektv, a tiež analyzvať, ak tiet indikatívne prjekty pmáhajú napĺňať ciele jedntlivých pilierv, prirít a patrení akčnéh plánu. Financvanie patrení a prjektv akčnéh plánu by mal byť viaczdrjvé. Viaceré patrenia a prjekty je mžné realizvať ešte pred rkm 2023, a pret je snaha využiť pre transfrmáciu Hrnej Nitry aj prgramvé bdbie EÚ fndv Relevantnými peračnými prgramami pre patrenia transfrmácie sú najmä peračné prgramy Výskum a invácie, Ľudské zdrje, Integrvaná infraštruktúra, Kvalita živtnéh prstredia a Integrvaný reginálny peračný prgram. Čerpanie prstriedkv z týcht peračných prgramv môže prebiehať viacerými spôsbmi v závislsti d mžnstí a nastavenia jedntlivých prgramv, a t napríklad v rámci existujúcich a plánvaných výziev, preferenčným zvýhdnením prjektv z Hrnej Nitry v rámci existujúcich a plánvaných výziev, vytvrením špeciálnej priritnej si zameranej na región Hrnej Nitry aleb vytvrením špeciálnej reginálnej výzvy na Hrnú Nitru. Významným zdrjm financvania akčnéh plánu bude prgramvé bdbie EÚ fndv V súčasnsti prebieha kmunikácia medzi zástupcami CKO vrátane zástupcv dtknutých ústredných rgánv štátnej správy z zástupcami EK tm, ak zladiť pririty financvania z strany EK a investičné pririty Slvenskej republiky definvané v rámci strategických dkumentv, ktré budú základm budúcich peračných prgramv. Akčný plán bude zhrávať dôležitú úlhu v prcese prgramvania bdbia , ktréh výsledkm môžu byť nasledvné nastavenia: Vytvrenie samstatnéh Operačnéh prgramu s zameraním na transfrmáciu regiónu; Vytvrenie špeciálnej priritnej si s určenu alkáciu v relevantných peračných prgramch s zameraním na transfrmáciu regiónu Vytvrenie iniciatívy Hrná Nitra ak prierezvéh nástrja prgramvéh bdbia, ktrej financvanie bude zabezpečené z zdrjv relevantných peračných prgramv Kmunitárne prgramy EÚ Ďalším ptenciálnym zdrjm financvanie sú tzv. kmunitárne, resp. centrálne riadené prgramy EÚ. Prgramy, ktré by mhli byť využité zahŕňajú prgram LIFE pre blasť živtnéh prstredia a chrany klímy, prgram Hriznt 2020 zameraný na výskum a invácie, a tým pdpru hspdárskeh rastu a vytvárania pracvných miest, prgram COSME zameraný na pdpru pdnikania a zlepšvania pdnikateľskéh prstredia pre malé a stredné pdniky, Glbalizačný fnd zameraný na patrenia na trhu práce, ak sú sbné pradenstv a pradenstv aleb pmc pri hľadaní zamestnania, 14

15 Nárdné pdprné mechanizmy Európska investičná banka príspevky na vzdelávanie a mbilitu pre zamestnancv, ktrí prídu zamestnanie vplyvm glbalizácie, Mdernizačný fnd pdprujúci investície d mdernizácie energetických systémv a zlepšenia energetickej účinnsti a Invačný fnd zameraný na pdpru invácií v nízkuhlíkvých technlógiách a prcesch. Z nárdných pdprných mechanizmv môže byť využitý napríklad Envirnmentálny fnd zameraný na dsahvanie cieľv štátnej envirnmentálnej plitiky, pdpra z prgramv SBA zameraná na malé a stredné pdniky a ich financvanie a prgram na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky. Ďalšu mžnsťu financvania akčnéh plánu sú tiež prstriedky Európskej investičnej banky. V súčasnsti sa spracváva štúdia uskutčniteľnsti za účelm psúdenia mžnstí mbilizácie väčšieh bjemu investícií súkrmnéh sektra d prjektv v blasti infraštruktúry reginálneh významu. Na záver je súčasťu akčnéh plánu aj prílha s zznamm indikatívnych ptenciálnych prjektvých zámerv pre transfrmáciu regiónu Hrná Nitra, s základnými infrmáciami a ich mapvaním na piliere, pririty a patrenia akčnéh plánu. 15

16 4 Výchdiská Akčnéh plánu 4.1. Základné výchdiská Akčnéh plánu Akčný plán vychádza z splupráce a diskusií medzi jedntlivými zainteresvanými stranami transfrmácie regiónu Hrná Nitra za účasti zástupcv Vlády SR (predvšetkým ÚPVII, MHSR a ďalších ministerstiev), Trenčianskeh samsprávneh kraja, Európskej kmisie a niekľkých pradcv. Diskusie prebiehali v rámci pracvných skupín, ktré sa vytvrili za účelm riešenia prblematiky transfrmácie regiónu p útlme banskej činnsti spjenej s skrátením trvania VHZ, z ktrých bla v marci 2018 vytvrená Pracvná skupina pre prípravu a implementáciu Akčnéh plánu transfrmácie regiónu Hrná Nitra. Zárveň bl uskutčnených niekľk tvrených stretnutí, kde bli na základe princípv participatívnsti diskutvané prblémy regiónu Hrná Nitra a ich mžné riešenia. Základné výchdiská uvedené nižšie je pret ptrebné vnímať ak zdrje pdkladv, ktré bli následne upravené na základe výstupv z diskusií. Medzi základné výchdiská Akčnéh plánu patrí: Dkument Piliere a pririty vypracvaný Pracvnu skupinu pre prípravu a implementáciu Akčnéh plánu transfrmácie regiónu Hrná Nitra, vypracvaný členmi a prizvanými expertmi v splupráci s ÚPVII Dkument Transitin frm cal f the regin f Hrná Nitra: Reprt n State f Play, vypracvaný pradcm pre ÚPVII, TSK a Európsku kmisiu, ktrý sumarizuje dteraz uskutčnené štúdie na tému transfrmácie regiónu Hrná Nitra a analyzuje výchdiskvú situáciu Diskusie a stretnutia s jedntlivými zainteresvanými stranami, vrátane rgánv štátnej správy, miestnej samsprávy, súkrmných splčnstí a mimvládnych rganizácií, ktré prebiehali d któbra 2018 d marca Rámcvý ppis situácie Zamestnansť a demgrafický vývj Baníctv a výrba energie z hnedéh uhlia bli hlavným nsiteľm eknmickej aktivity a zamestnansti v regióne Hrnej Nitry d začiatku 20. strčia. Od vrchlu zamestnansti v blasti ťažby hnedéh uhlia v 70. rkch však d súčasnsti už prebehl výrazný útlm. Pdľa štúdie SAV, na základe infrmácií pskytnutých HBP, a. s., pracuje v súčasnsti v činnstiach priam naviazaných na ťažbu hnedéh uhlia zamestnancv. Uknčenie banskej činnsti pret pdľa SAV pvedie k určitému navýšeniu pčtu nezamestnaných v krese Prievidza (z 4,5 % na 8 až 10 %), avšak zvýšenie eknmickej činnsti pdnikv aktívnych v regióne z psledných rkv zárveň vyvlal nedstatk pracvnej sily. Na základe diskusií s vybranými zamestnávateľmi z regiónu, tít čakávajú určité vykrytie nedstatku pracvných síl práve spmedzi uvľnenej pracvnej sily z banskej činnsti. V tmt hľade bude však kľúčvé zabezpečenie dstatčnéh rámca na rekvalifikáciu, či ddatčné vzdelávanie bývalých zamestnancv baní, aby bl zabezpečený plynulý prechd d nvéh zamestnania. Keďže práca v bani je veľmi špecifická, je na základe skúsenstí z statných regiónv prechádzajúcich transfrmáciu mžné v niektrých prípadch čakávať prblematické prispôsbvanie sa výraznej zmene v živte baníka. Je pret ptrebné pdpriť aktivitu rganizácií, ktré vytvárajú sciálnu sieť pre bývalých baníkv a prispievajú k prevencii nežiaducich vplyvv straty zamestnania, ak sú napríklad nárast alkhlizmu, hráčstva a iných závislstí, ktré sa vyskytli v prcese transfrmácie iných banských regiónv. 16

17 % 20% 18% 12% 7% 7% 7% 4% Nárast nezamestnansti bude zárveň tlmený pmerne vyským pčtm zamestnancv HBP, a. s., ktrých vek sa blíži dôchdkvému veku. Graf 1 Vekvé zlženie zamestnancv HBP, a. s. 55 > < 2 4 Zdrj: Prgnstický ústav SAV: Expertná štúdia s. 35 Uznesenie Vlády SR č. 580 z 12. decembra 2018 ukladá ministrvi práce pripraviť právnu úpravu týkajúcej sa sciálneh zabezpečenia a sbitnéh príspevku pre baníkv a mžnstí pre vytvrenie pdmienk skršieh dchdu z zamestnania a nemžnsti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania, č prispeje k tlmeniu dpadv uknčenia banskej činnsti na zamestnansť. Dkument Reprt n State f Play pret dspel k záveru, že útlm banskej činnsti nebude viesť k výrazným prblémm s nezamestnansťu v regióne; existujú však ďalšie prgnózy vývja, ktré môžu hrziť úspešnú transfrmáciu regiónu. Ide predvšetkým negatívny demgrafický vývj, ktrý v súčasnsti prispieva k nízkej úrvni nezamestnansti v kresch Prievidza a Partizánske, ale zárveň spôsbuje, že byvateľstv v týcht kresch starne rýchlejšie, ak slvenský priemer. Graf 2 Pdiel byvateľv nad 65 rkv a migračný nárast, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv Hrnej Nitry Pdiel byvateľstva staršieh ak 65 rkv na celkvej ppulácii Prievidza Slvensk Partizánske 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0-1,0-2,0-3,0-4,0-5,0 Migračný nárast na 1000 byvateľv Prievidza Partizánske Slvakia Zdrj: ŠÚSR. Prgnstický ústav SAV. Pdľa štúdie SAV dsiahne pdiel ľudí v dôchdkvm veku v krese Prievidza 33 % a v krese Partizánske 34,9 % a v najbližších 20 rkch bude trend starnutia ppulácie pkračvať. Už v súčasnsti je ppulácia Hrnej Nitry v priemere 2 rky staršia ak je celslvenský priemer, pričm tát situácia sa bude zhršvať pkračujúcu migráciu mladých ľudí, ktrá je jedným z najvýznamnejších faktrv nepriaznivéh demgrafickéh vývja. Z diskusií s miestnymi zainteresvanými stranami vyplýva, že mnhí mladí ľudia vnímajú región ak neatraktívny a čraz častejšie preferujú dchd za prácu d iných regiónv a d 17

18 zahraničia. T sa dráža na výrazne negatívnm migračnm prírastku v bch hrnnitrianskych kresch, ktrý sa naďalej prehlbuje. V situácii starnúceh byvateľstva musí byť v transfrmácii regiónu venvaná dstatčná pzrnsť starstlivsti dôchdcv, pričm špecifikm regiónu je zvýšená ptreba starstlivsti ľudí s chrbami z pvlania, či priam trvale pstihnutými kvôli pracvným úrazm. Jednu z hlavných výziev transfrmácie regiónu Hrná Nitra pret nie je primárne vyská nezamestnansť, ktrú je napriek tmu ptrebné riešiť predvšetkým prstredníctvm správne nastavených rekvalifikačných a vzdelávacích aktivít, ale je ňu zvyšvanie atraktivity regiónu v pdbe pracvných miest s vysku pridanu hdntu, zdravým živtným prstredím a infraštruktúru pre kvalitný živt. Nevyhnutnu súčasťu dlhdb priaznivéh vývja zamestnansti v regióne je rzvj vzdelávania pre ptreby regiónu, a t na všetkých úrvniach šklstva, vrátane vyskéh šklstva, ak aj prstredníctvm pdpry talentv a celživtnéh vzdelávania Eknmika Od zalženia baní a začiatku výrby energie z hnedéh uhlia vytvárali tiet činnsti hlavnú eknmickú dynamiku regiónu Hrná Nitra. Zárveň v regióne vznikali ďalšie dvetvia ťažkéh priemyslu, ak chemický priemysel, či gumárne, ak aj ľahkéh priemyslu, ak výrba buvi, nábytku, či pľnhspdárska výrba. V súčasnsti nie je eknmika regiónu závislá na banskej činnsti, nakľk dšl k jej čiastčnej diverzifikácii príchdm strjárskej výrby, výrby súčastí d autmbilv a bnvením výrby buvi, či stavebnéh materiálu. Graf 3 Pdiel tržieb jedntlivých sektrv priemyslu v regióne Hrná Nitra Pdiel na celkvých tržbách v priemysle Výrba dpravných prstriedkv a ich častí; 12% Gumárenstv a výrba plastv; 29% Strjárenská výrba; 13% Výrba elektrických zariadení; 15% Zdrj: JRC Napriek tmu región útlmm banskej činnsti príde jeden z dôležitých pilierv miestnej eknmiky, č pvedie k výrazným zmenám v lgistických trasách a nvým nárkm na infraštruktúru. Aby bla eknmika regiónu knkurencieschpná a dlnejšia vči cyklickým vývjm, je ptrebné, aby sa v kresch Prievidza a Partizánske rzvinula eknmická činnsť s vyššu pridanu hdntu, ak aj činnsť malých a stredných pdnikv. 18

19 Graf 4 Pridaná hdnta v priemysle na byvateľa, prvnanie slvenskéh priemeru a kresv Hrnej Nitry Pridaná hdnta v priemysle ( na byvateľa) Prievidza Partizánske Slvakia Zdrj: ŠÚSR Data Cube. Ak je mžné vidieť na grafe Štatistickéh úradu SR, pridaná hdnta v priemysle na zamestnanca v kresch Prievidza a Partizánske v súčasnsti zastáva za slvenským priemerm. Zárveň je pčet splčnstí na 1000 byvateľv v bch kresch výrazne nižšia ak je slvenský priemer a pčet pdnikateľv stabilne klesá. Pdľa OECD je prístup slvenských malých a stredných pdnikv k financvaniu sťažený prílišnu závislsťu na bankvých úverch, ktré bývajú čast zamietnuté a nedstupnsťu fndv rizikvéh kapitálu. Aby sa zabránil pklesu dynamiky miestnej eknmiky p útlme baníctva, je ptrebné pdpriť vedeck-výskumné prjekty, vzdelávanie a aktivitu malých a stredných pdnikv. Keďže primárnym cieľm transfrmácie nie je prilákanie veľkých investrv kvôli limitvanej pnuke na pracvnm trhu, väčší význam má pdpra invatívnych aktivít tradičných dvetví, ktré sú v regióne etablvané. Banská činnsť, spaľvanie uhlia a ťažký, najmä chemický, priemysel zárveň výrazne zasiahli d živtnéh prstredia regiónu (pdrbnejšie vysvetlenie nižšie v časti ). Zainteresvané strany v prcese transfrmácie, medzi ktrými bli zástupcvia miestnych byvateľv, jednznačne vyjadrili záujem rzvj tých druhv priemyslu, ktré môžu kexistvať s čistým živtným prstredím. Nakľk je riešenie envirnmentálnych prblémv a glbálnej zmeny klímy v súčasnsti priritu tak Slvenskej republiky, ak aj Európskej únie, či ďalších medzinárdných rganizácií, ktrých je Slvensk členm, je mžné pvažvať čistý priemysel za veľmi perspektívny. Pri transfrmácii eknmiky regiónu Hrná Nitra by pret mali mať priritu invatívne riešenia v priemysle, pľnhspdárstve, či službách, ktré riešia tázku glbálnej zmeny klímy, napríklad zelená energia, či inak prispievajú k zlepšeniu situácie živtnéh prstredia, ak napríklad behvá eknmika, trval udržateľné pľnhspdárske pstupy, či eklgický cestvný ruch. Prednsť pred stavbu nvých priemyselných parkv by mala mať revitalizácia hnedých parkv, predvšetkým využiteľných bývalých priestrv p banskej činnsti a p výrbe energie z uhlia Infraštruktúra Infraštruktúra regiónu Hrná Nitra bla budvaná predvšetkým pred rkm 1989 v čase intenzívnej banskej činnsti a výrby energie z hnedéh uhlia. Transprtné trasy zahŕňali najmä ptrebu železničnej dpravy d jedntlivých baní a d elektrárne Nváky a bli dimenzvané na situáciu hrmadnej dpravy pracvníkv d banských pdnikv. P útlme ťažby hnedéh uhlia a výrby energie z neh sa ptreby a nárky na infraštruktúru zmenia, pričm tent prces sa už začal pstupnu zmenu eknmickéh zamerania regiónu. 19

20 Budvanie predvšetkým nadradenej cestnej infraštruktúry je v regióne Hrnej Nitry jednu z najvýznamnejších tém, keďže bla plánvaná už d rku 2008, následkm čh utrpel udržiavanie existujúcej cestnej infraštruktúry. Nvá cesta sama sebe má len bmedzený pzitívny vplyv na zvyšvanie nezamestnansti v regióne, ak ptvrdzuje správa NBS Aby nezamestnansť v krese klesla, iba tvriť diaľnicu nestačí. Infraštruktúra má byť predvšetkým spjením medzi blasťami eknmickej činnsti, rezidenčnými blasťami a sciálnu infraštruktúru vzdelávacími inštitúciami, centrami zdravtnej starstlivsti, či strediskami vľnéh času. Investície d vzdelávania, vedy a výskumu, kvality živta a živtnéh prstredia sú teda pre rzvj regiónu minimálne rvnak dôležité. Keďže pri transfrmácii regiónu Hrná Nitra je kladený dôraz najmä na čisttu živtnéh prstredia, mala by sa sústrediť na pdpru alternatívnej dpravy (integrvaná hrmadná dprava, elektrmbilita, cyklmbilita), ktrá navyše znižuje nárky na cestnú infraštruktúru, ak aj na rzvj vyskrýchlstnéh pripjenia na internet. Presunm centier eknmickej činnsti však zárveň dôjde k zmenám nárkv na transprtné trasy, ktré by miestna infraštruktúra mala reflektvať. Ide predvšetkým prepjenie eknmických zón (napr. priemyselných parkv a turistických atrakcií) spôsbm, ktrý presunie kamiónvú dpravu mim bytných blastí. V tmt hľade je v súčasnsti predvšetkým cestná infraštruktúra regiónu nedstatčná, keďže narastajú najmä nárky na kamiónvú a sbnú prepravu d priemyselných parkv. Z tht hľadiska je prspešné najmä budvanie bchvatv reginálnych eknmických centier a prepjenie regiónu na rýchlstné kmunikácie. Železničná infraštruktúra by mala taktiež reflektvať útlm banskej činnsti, a t napríklad prepjenie elektrárne Nváky na základe výberu náhradnéh riešenia pre výrbu tepla, prípadne reknštrukciu existujúcej trasy. Obrázk 2 Plánvaná a existujúca nadradená cestná infraštruktúra v Trenčianskm samsprávnm kraji Plánvaná Existujúca Zdrj: INEKO: Prtál diaľniciach a rýchlstných cestách ( Energetika P uknčení VHZ sa p rku 2023 v elektrárni Nváky s najväčšu pravdepdbnsťu nebude ďalej vyrábať elektrická energia. Pre nahradenie tht výpadku je kľúčvé infraštruktúrne psilnenie uzlvej blasti Bystričany. Elektráreň Nváky v súčasnsti tiež pskytuje tepl pre Prievidzu, Nváky a Zemianske Kstľany, pričm nahradenie zdrja tepla p útlme banskej činnsti je jednu z hlavným tém transfrmácie regiónu Hrná Nitra, v ktrej zatiaľ neexistuje jednznačné smervanie. Energetická plitika EÚ pkladá zvýšenie energetickej efektívnsti za najlepší zdrj energie, keďže spĺňa eknmické, energetické aj eklgické ciele. Slvenská republika v súčasnsti dsahuje ciele efektívnsti v primárnej energetickej sptrebe, n je tu hrzba nesplnenia cieľv v finálnej energetickej sptrebe. 20

21 Obrázk 3 - Vývj a ciele primárnej a finálnej energetickej sptreby na Slvensku Zdrj: Európska Rada, Eurstat, Náhrada tepelnéh zdrja, ktrý v súčasnsti prdukuje približne 240 GWh tepla rčne, by pret mala spčívať najmä v zvýšení energetickej efektívnsti v regióne Hrnej Nitry, a t napríklad zvýšením energetickej efektívnsti verejných či súkrmných budv, či teplvdv. Keďže región bl tradične zameraný na prdukciu energie, a jedným z cieľv transfrmácie regiónu je čisté živtné prstredie, tent prces by mal byť naklnený nahradeniu prdukcie energie z uhlia energiu vyrbenu z bnviteľných zdrjv. Náhrada samtnéh zdrja tepla by mala byť nastavená tak, aby dlhdb spĺňala najprísnejšie emisné a envirnmentálne nrmy a ďalej nezaťažvala živtné prstredie. Zárveň by mala byť schpná pnúknuť sptrebiteľm energiu za cenu, ktrá nebude ďalej neúmerne zvyšvať ich živtné náklady. V súvislsti s snahu rzvja vedeck-výskumných aktivít v regióne by tiež synergický efekt priniesla pdpra invatívnych smart riešení v energetike. Napriek tmu, že getermálny ptenciál v regióne je mmentálne bmedzený mžným využitím na výrbu tepla, s rzvjm technlógií môže dôjsť aj k nvým mžnstiam jeh využitia na výrbu elektrickej energie, pričm región má ptenciál na vedeck-výskumné prjekty v tejt blasti, vrátane pracvnej sily skúsenej v pdzemných inžinierskych prácach Živtné prstredie a kvalita živta Znečistenie pôdy, riek Nitra, Handlvka a ďalších, mžné znečistenie pdzemných vôd a v nepslednm rade vzduchu je výsledkm dlhdbej priemyselnej činnsti v regióne, najmä spaľvaním hnedéh uhlia, jeh ťažbu a aktivitu ťažkéh, najmä chemickéh priemyslu. Tiet envirnmentálne záťaže spôsbujú prblémy reginálneh charakteru napríklad zdravtné prblémy a pkles pôrdnsti ľudí a zvierat, či zásahy d krajiny v pdbe dkalísk a banskej hlušiny ak aj glbálneh charakteru v pdbe zrýchľujúcich sa zmien klímy. Dvaja z piatich najväčších envirnmentálnych znečisťvateľv v Slvenskej republike sú aktívni práve v regióne Hrnej Nitry. Pdľa Svetvej zdravtníckej rganizácie je priama súvislsť medzi znečistením vzduchu a kardivaskulárnymi chrbami a chrbami dýchacích ciest jednznačne preukázaná. V tmt hľade má región Hrnej Nitry zaujímavé pstavenie z hľadiska experimentálnej liečby nklgických a iných chrení využitím balnelógie, ktrá má v regióne dlhú tradíciu. S útlmm banskej činnsti a spaľvania hnedéh uhlia bude pstupne dchádzať k uzatváraniu jedntlivých baní a rekultivácii blastí zasiahnutých tut činnsťu pdľa platnej legislatívy. Na základe diskusií s zainteresvanými stranami z regiónu však zárveň existuje mnžstv ťažk identifikvateľných 21

22 envirnmentálnych záťaží, pri ktrých je veľmi ťažk mžné aleb prakticky nemžné zistiť pôvdcu, nakľk mnhé z nich vznikli pred rkm 1989 (firma HBP, a. s. vznikla v rku 1996), prípadne nie sú presne lkalizvateľné (znečistenie pôd, znečistenie krýt riek). Transfrmácia regiónu by pret mala jednznačne zahŕňať dstránenie takéht typu envirnmentálnych záťaží, ak aj prevenciu vzniku ďalších znečistení, napríklad prstredníctvm investícií d eklgickejšej výrby v priemysle, budvania čističiek dpadvých vôd, kanalizácií a rzvjm udržateľnéh dpadvéh hspdárstva v regióne. Osbitne za účelm pdpry pľnhspdárskej výrby ak krajintvrnéh prvku by transfrmácia mala zahŕňať patrenia na revitalizáciu pôdy a pdpru pdnikv pôsbiacich v pľnhspdárskm sektre. Ďalším špecifikm regiónu bude pzstatk niekľkých rzsiahlych hnedých parkv, pri ktrých je mžné čakávať, že bez ddatčných finančných zdrjv nebudú môcť byť naďalej využívané a dôjde k ich likvidácií. Následné nvé budvanie zelených parkv by bl ďalším zásahm d živtnéh prstredia Hrnej Nitry, a pret by mala byť pzrnsť venvaná revitalizácii existujúcich hnedých parkv. Čisté živtné prstredie je v nepslednm rade nevyhnutnu súčasťu kvality živta byvateľv v regióne, zvlášť v prípade Hrnej Nitry, kde byvatelia desaťrčia pciťvali dôsledky ťažby a spaľvania hnedéh uhlia. K zvýšeniu atraktivity regiónu a zvráteniu negatívneh migračnéh trendu je pret ptrebné nielen napraviť envirnmentálne záťaže, ale pkiaľ č mžn najväčšiu pzrnsť venvať ďalšej chrane živtnéh prstredia a pdpre rzvja kultúry, vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít. Čisté živtné prstredie zárveň prispieva k rzvju cestvnéh ruchu, ktrý má najmä vďaka kúpeľníctvu v regióne tradíciu Riadenie prcesu transfrmácie Transfrmácii regiónu Hrnej Nitry v súčasnsti chýba jednznačne definvaný vedúci rgán zdpvedný za krdináciu celéh prcesu. Obyvatelia a viaceré zainteresvané skupiny v regióne nie sú dstatčne infrmvané prebiehajúcich a plánvaných aktivitách v rámci transfrmácie. Skúsensti z zahraničia hvria tm, že pre úspešný prces transfrmácie je kľúčvá participácia miestnych byvateľv a zástupcv zainteresvaných skupín na rzvji regiónu a chrane jeh živtnéh prstredia. V rámci transfrmácie vznikl a naďalej môže vznikať niekľk trecích plôch, kde sa záujmy či pririty zainteresvaných skupín môžu dlišvať, č len zdôrazňuje ptrebu participatívneh dialógu medzi všetkými dtknutými stranami. V prcese transfrmácie regiónu Hrná Nitra je veľké mnžstv zainteresvaných strán, keďže zasiahne v pdstate všetky blasti živta regiónu. Medzi zainteresvané strany patria: Miestne samsprávy všetkých úrvní ak vlení zástupcvia byvateľv regiónu Miestne firmy a pdnikatelia, prípadne ptenciálni investri Vláda Slvenskej republiky, jedntlivé ministerstvá a riadiace rgány EŚIF Európska kmisia Mimvládne rganizácie a miestne združenia Zástupcvia vzdelávacích inštitúcií, pskytvateľv zdravtnej a sciálnej starstlivsti Zapjenie veľkéh mnžstva zainteresvaných strán je z lgistických dôvdv nárčné a navyše by mhl spmaliť niektré rzhdvacie prcesy v rámci transfrmácie. Na diskusiu riešení prblematiky transfrmácie bli vytvrené pracvné skupiny kl zástupcv miestnych samspráv. Pre ďalšie riadenie prcesu transfrmácie by však bl ptrebné členstv v skupinách prehdntiť, aby bl zabezpečené zastúpenie aj tých zainteresvaných strán, ktré dteraz bli d prcesu zapjené bmedzene. Na základe skúsenstí z zahraničia je dbru praxu vytvrenie jedntnéh vedenia prcesu transfrmácie v pdbe kmisie, v ktrej majú rvnaké zastúpenie členvia súkrmnéh a verejnéh sektra, ak aj akademickej bce. 22

23 5 Vízia a ciele transfrmácie regiónu Vízia, ciele, princípy a piliere Akčnéh plánu sú výsledkm diskusií v rámci Pracvnej skupiny pre prípravu a implementáciu Akčnéh plánu transfrmácie regiónu Hrná Nitra, ak aj stretnutí a diskusií s ďalšími zainteresvanými stranami, predstaviteľmi verejnéh a súkrmnéh sektra a mimvládnych rganizácií Vízia transfrmácie regiónu hrná Nitra Pd víziu rzumieme súhrnné pmenvanie dlhdbej pdby rzvja regiónu Hrnej Nitry. Na základe diskusií bla definvaná vízia: Hrná Nitra ak atraktívny a sebestačný región s rzvjm eknmických činnstí v symbióze s čistým živtným prstredím, ktrý je prepjený s statnými eknmickými centrami v rámci Slvenska a Európskej únie 5.2. Ciele transfrmácie regiónu hrná Nitra Jedntlivé ciele, ktré sú zahrnuté v rámci vízie transfrmácie a dlhdbéh rzvja regiónu Hrná Nitra sú nasledvné: Atraktívny región Hrná Nitra ak región, v ktrm nájdu uplatnenie ľudia na všetkých úrvniach vzdelania, predvšetkým však vyskkvalifikvaní zamestnanci v dvetviach s vysku pridanu hdntu. Týmt spôsbm dôjde k zvráteniu negatívneh migračnéh a demgrafickéh trendu predvšetkým u mladej ppulácie. Hrná Nitra ak región atraktívny pre trávenie vľnéh času pre dmácich i zahraničných turistv. Symbióza eknmiky a čistéh živtnéh prstredia rzvj priemyselnej a pľnhspdárskej výrby a služieb, ktré budú prispievať k navráteniu a udržaniu čistéh živtnéh prstredia v regióne, a t ddržiavaním prísnych envirnmentálnych nriem, či vytváraním invatívnych riešení v pdbe zelenej energetiky, behvéh hspdárstva, či iných envirnmentálne pzitívnych technlógií. Prepjený región Hrná Nitra ak región prepjený vnútrne, ak aj s Slvenskm a svetm prstredníctvm viacerých kmunikačných a transprtných kanálv, vrátane rýchlstných ciest, kvalitnej železničnej dpravy a vyskrýchlstnéh pripjenia na internet. Hrná Nitra ak región rzvíjajúci eklgické a zdraviu prspešné frmy dpravy, ak hrmadná dprava, cykldprava a dprava na alternatívne paliv. Sebestačnsť Hrná Nitra ak región, v ktrm je sptreba väčšiny lkálne dstupných statkv uspkjená lkálnu prdukciu, najmä v prípade ptravín, energie a služieb Princípy transfrmácie regiónu hrná Nitra Aktivity pdprené v rámci transfrmácie regiónu Hrná Nitra by mali spadať predvšetkým medzi piliere, pririty a knkrétne patrenia uvedené nižšie. Zárveň by však všetky aktivity a pdprené prjekty mali spĺňať niekľk všebecných princípv: 23

24 Participatívnsť a transparentnsť zúčastnenie a infrmvanie všetkých relevantných zainteresvaných strán aleb ich zástupcv v prcese transfrmácie. Ochrana živtnéh prstredia nakľk región Hrnej Nitry je envirnmentálne zaťažený predvšetkým aktivitami z minulsti, všetky ďalšie pdprené aktivity by mali byť v súlade s chranu živtnéh prstredia. Dlhdbá udržateľnsť keďže transfrmácia je dlhdbý prces, aktivity a prjekty pdprené v rámci nej by mali byť dstatčne efektívne na t, aby bli udržateľné aj bez nasledujúcej pdpry. Integrvansť pri pdpre aktivít pdprených v rámci transfrmácie by sa mal prihliadať na t, že mnhé budú presahvať rámec jednéh patrenia, pririty, aleb budú zasahvať d niekľkých pilierv Piliere Akčnéh plánu Jedntlivé pririty a patrenia v rámci transfrmácie regiónu Hrná Nitra p útlme baníctva sú zskupené d 4 základných pilierv, ktré sú prepjené a navzájm sa vplyvňujú. Keďže pre úspešné smervanie k vízii regiónu je ptrebné dsiahnuť pkrk v všetkých definvaných blastiach, pdpra ani jednéh z pilierv by nemala výrazne prevyšvať statné. Piliermi Akčnéh plánu transfrmácie regiónu Hrná Nitra sú: Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Obrázk 4 Sumarizácia vízie a pilierv akčnéh plánu Vízia Hrná Nitra sa stane atraktívnym a sebestačným regiónm, kde sa bude eknmika rzvíjať v symbióze s čistým živtným prstredím a dbrým prepjením na iné eknmické centrá. 4 piliere Akčnéh plánu Mbilita a prepjensť regiónu Eknmika, pdnikanie a invácie Udržateľné živtné prstredie Kvalita živta a sciálna infraštruktúra 24

25 6 Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra Nasledvná časť dkumentu ppisuje detailne jedntlivé piliere, pririty a patrenia akčnéh plánu. Piliere akčnéh plánu predstavujú základné členenie akčnéh plánu d lgických blastí, ktré sú následne členené d prirít, ktré predstavujú hlavné pdskupiny akčnéh plánu v rámci jedntlivých pilierv. Pririty sú následne členené d detailnejších patrení, ktré predstavujú najnižšiu úrveň hierarchie akčnéh plánu. V rámci každéh piliera je ppísané zdôvdnenie zahrnutia piliera d akčnéh plánu a jeh zamýšľaný príns pre transfrmáciu uhľnéh regiónu hrnej Nitry. Pre každý pilier je stručne ppísaná výchdiskvá a cieľvá situácia a štruktúra prirít a patrení. Následne sú ppísané jedntlivé pririty v rámci pilierv vrátane cieľa, ktrý dané pririty sledujú. Na záver sú detailnejšie ppísané patrenia v rámci každej pririty, kde je taktiež ppísaný cieľ, ku ktrému má každé patrenie prispievať, ak aj Ptenciálni nsitelia prjektv v rámci patrenia, cieľvé skupiny, na ktré majú patrenia dpad, ak aj výber indikatívnych prjektv, ktré pd patrenie spadajú. Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra sa člení na 4 piliere: Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Každý pilier následne pzstáva z 3 až 5 prirít a každá pririta následne pzstáva z 2 až 4 patrení Pilier I. Mbilita a prepjensť regiónu Zdôvdnenie piliera a jeh príns Mbilita v rámci regiónu či už z phľadu cestnej dpravy (sbná, nákladná aj verejná hrmadná dprava), železničnej dpravy a alternatívnych friem dpravy, má dpad na eknmický rzvj regiónu, mbilitu pracvnej sily, tvarv a služieb. Okrem mbility v rámci regiónu, má významný dpad na eknmický rzvj aj prepjensť regiónu na nadradenú cestnú infraštruktúru. Okrem nadradenej cestnej infraštruktúry je dôležitý aj rzvj ciest nižších tried a miestnych kmunikácií, ktrých kvalita má dpad na mbilitu pracvnej sily v rámci regiónu. Kvalita cestnej infraštruktúry má tiež vplyv na bezpečnsť, živtné prstredie a čas cestvania. Mbilita je tiež blasťu, na ktrú bude mať transfrmácia regiónu z uhľnej eknmiky významný dpad, nakľk sa zmenia tky tvarv aj pracvnej sily, kedy sa bude znižvať mbilita smerm k banským areálm, a napak, budú narastať nárky na mbilitu a infraštruktúru smerm k rzvíjajúcim sa priemyselným parkm v viacerých mestách regiónu (Prievidza, Dlné Vestenice, Handlvá, Partizánske). Nvé dvetvia eknmiky budú mať zárveň iné lgistické pžiadavky a nárky na infraštruktúru, ak má banský sektr a sektr energetiky. Okrem investícií d cestnej infraštruktúry sú dôležité aj investície verejnej dpravy a alternatívnych friem dpravy, ktré pmôžu riešiť dpady vyplývajúce s zmeny tkv tvarv a pracvnej sily. Región má vhdné pdmienky na rzvj cyklistiky, a t nielen cyklturistiky, ale aj cykldpravy, pre ptreby dchádzania d práce. Nakľk región hrnej Nitry je tiež turisticky zaujímavu destináciu, zlepšenie infraštruktúry a dstupnsti d regiónu môže pmôcť rzvju cestvnéh ruchu ak jednéh z sektrv, ktrý bude súčasťu eknmickej transfrmácie regiónu. Na jednej strane ide rzvj infraštruktúry pre ptreby eknmiky a mbility tvarv 25

26 a pracvnej sily, na druhej strane aj rzvj infraštruktúry pre ptreby cestvnéh ruchu a vľnčasvých aktivít. Investície d infraštruktúry s cieľm zlepšiť dstupnsť regiónu sú čast súčasťu transfrmačných stratégií a iniciatív aj v iných uhľných regiónch, ktré už transfrmáciu prešli, aleb sa na transfrmáciu pripravujú. Infraštruktúra je, resp. bla jedným z pilierv napríklad pri transfrmácii uhľných regiónv Nrd-pas-de-Calais v Francúzsku, Limburg v Hlandsku aleb Lužice v Nemecku. Samtné investície d infraštruktúry nemusia autmaticky priniesť eknmický rzvj a rast zamestnansti, avšak kvalita infraštruktúry a dbrá prepjensť regiónu sú jedným z faktrv, ktré môžu priniesť eknmický rzvj. Infraštruktúra je však len základným predpkladm rzvja, a musia na ňu nadväzvať ďalšie iniciatívy, ak napríklad investície d vzdelávania a rzvja ľudskéh kapitálu, výskumu a vývja a kvalitné pdnikateľské prstredie Výchdiskvá situácia Z histrickéh phľadu bl región hrnej Nitry dbre napjený na klité regióny prstredníctvm ciest I. triedy (I/9 smerm na Trenčín a Žiar nad Hrnm, I/64 smerm na Nitru a Žilinu), a tiež prstredníctvm železničnej infraštruktúry (trať Trenčín-Chynrany a Nitra-Prievidza). Na základe analýzy súčasnéh stavu však prepjensť regiónu na nadradenú infraštruktúru už nezdpvedá ptrebám regiónu. Eknmický rzvj v regióne, ak aj nárast intenzít v cestnej dprave vytvára záťaž na cesty I. triedy, a tiež na cesty nižšieh významu a miestne kmunikácie. V regióne sa dlhdb plánuje výstavba rýchlstnej kmunikácie R2 a d rku 2008 bla d siete plánvaných diaľnic a rýchlstných ciest pridaná aj rýchlstná kmunikácia R8. Urýchlenie prípravy a výstavby aspň tých úsekv, ktré sú v pkrčilejšm štádiu prípravy, umžní v budúcnsti lepší prístup z regiónu na európsku diaľničnú sieť. Č sa týka dstupnsti na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, na základe mdelvania a analýzy spmínanej v správe JRC k Scieknmickej transfrmácii regiónu hrná Nitra 1, dstupnsť sa phybuje na úrvni 35%-45% priemeru EÚ, čím región patrí k pdpriemerným, nie však k najhrším regiónm na Slvensku. Zastáva však za klitými regiónmi v Trenčianskm a Nitrianskm kraji. Rvnak dôležitý pre prepjensť regiónv je aj rzvj a mdernizácia ciest I. triedy. Cesta I/9 medzi Trenčínm a Žiarm nad Hrnm si vyžaduje reknštrukciu a mdernizáciu viacerých úsekv, ktrých stav v súčasnsti nezdpvedá jej významu, najmä č sa týka kvality pvrchu, ale aj parametrv cesty, ak sú šírkvé uspriadanie a križvania s cestami nižších tried. Pre zvýšenie plynulsti a bezpečnsti premávky je tiež ptrebné dbudvať chýbajúce bchvaty miest v trase cesty I/9 aj budúcej R2. V rku 2016 bl v plvičnm prfile tvrený úsek rýchlstnej kmunikácie R2 Ruskvce-Pravtice, ktrým sa vybudval bchvat Bánviec nad Bebravu, na trase I/9 však stáva niekľk miest bez bchvatv, kde cesta I. triedy prechádza intravilánm miest a bcí. Pdbná situácia je aj na ceste I/64, kde predvšetkým v smere z Prievidze na Nitru prechádza mnhými bcami a chýbajú na nej bchvaty. Samstatnu kapitlu je výstavba dlhdb plánvanéh pkračvania bchvatu mesta Prievidza a bchvatu mesta Partizánske. Ďalej sú nevyhnutné reknštrukcie ciest II. a III. triedy, a taktiež výstavba nvých miestnych kmunikácií, ak sú napríklad napjenia priemyselných areálv, kde dnes pri ich absencii sú zaťažvané miestne kmunikácie pre ptreby lgistiky pre pdniky v týcht areálch. Z hľadiska železničnej dpravy je región hrnej Nitry napjený na železnicu na Trenčín, resp. Nitru, a mest Prievidza je miestnym železničným uzlm, avšak železničné spjenia sú pmalé a v nízkej frekvencii na t, aby dstatčne mtivvali cestujúcich na využívanie železničnej dpravy ak alternatívy či už k sbnej cestnej aleb autbusvej dprave. Z hľadiska verejnej dpravy sa z dlhdbéh hľadiska dá čakávať dpad vyvlaný presunm eknmických centier vyplývajúcich z útlmu banskej činnsti v priemyselných areálch baní d nvých centier rzvíjajúcich sa priemyselných parkv. V regióne je nedstatčná integrácia rôznych friem verejnej dpravy, ak aj 1 Eurpean Cmmissin, Jint Research Centre - Sci-ecnmic transfrmatin in cal transitin regins: analysis and prpsed apprach - Pilt case in Upper Nitra, Slvakia,

27 nedstatčná dstupnsť verejnej dpravy d nvých priemyselných parkv. Veľkí zamestnávatelia si čast riešia dpravu zamestnancv v vlastnej réžii. Ľudia v regióne tiež využívajú cykldpravu, aj keď v bmedzenej miere, nakľk nie je dstavaná cyklistická infraštruktúra. V regióne sa nachádza niekľk letísk, ktré sú využívané predvšetkým na šprtvé a rekreačné lietanie. Najvýznamnejším letiskm v regióne je letisk v Prievidzi, ktré je verejným medzinárdným letiskm s nepravidelnu dpravu. Letisk mal pôvdne trávnatú vzletvú a pristávaciu dráhu, na ktrej bla v rku 2018 zahájená mdernizácia, v rámci ktrej bude vzletvá a pristávacia dráha vyasfaltvaná, č umžní pristávanie aj menších a stredných dpravných lietadiel Cieľvá situácia Rámcvými cieľmi piliera Mbilita a prepjensť regiónu je zlepšenie dstupnsti regiónu hrná Nitra na sieť diaľnic a rýchlstných ciest prti výchdiskvému stavu, zvýšenie kvality a bezpečnsti ciest I., II. a III. triedy, vybudvanie bchvatv miest na hlavných ťahch v kridrch ciest I/9 resp. R2 a I/64 resp. R8. Rzvj cestnej infraštruktúry vytvrí základ pre budúcu eknmickú transfrmáciu a bude tiež riešiť investičný dlh d cestnej infraštruktúry a jej prispôsbenie už existujúcim ptrebám v regióne, ktré vyplývajú z prebiehajúceh eknmickéh rzvja v hlavných eknmických centrách Prievidzi, Partizánskm, Nvákch a Dlných Vesteniciach. Cieľm je taktiež rzvíjať verejnú dpravu a alternatívne frmy dpravy, ktré prispejú k udržateľnej mbilite. Vzhľadm na budúcu zmenu dpravných tkv vyplývajúcich z útlmu aktivít v banských areálch a nárastu eknmickej aktivity v rzvíjajúcich sa priemyselných parkch je ptrebné zabezpečiť aj ich napjenie na verejnú dpravu a iné frmy dpravy, pdpru rzvja integrvanej verejnej dpravy a výstavby infraštruktúry pre alternatívne frmy dpravy, ak sú cyklcesty a ich prepjenie na prestupné dpravné uzly ak aj na statickú dpravu v mestách. V cieľvm stave by mal dôjsť aj k prehdnteniu mžnstí psilnenia železničnej dpravy tak, aby mhla knkurvať cestnej dprave. Z hľadiska rzvja cestvnéh ruchu v nadväznsti predvšetkým na kúpeľníctv v regióne je jedným z cieľv aj ďalší rzvj leteckej dpravy, zameraný na rzvj leteckej infraštruktúry a nepravidelných letv, ktré môžu d regiónu priviesť návštevníkv z zahraničia, a môžu byť tiež využívané veľkými investrmi v regióne Prehľad prirít a patrení Pilier Mbilita a prepjensť regiónu pzstáva z štyrch prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Opatrenie I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Opatrenie I.1.3 Rzvj elektrmbility Pririta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Opatrenie I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Opatrenie I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Pririta I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Opatrenie I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne Opatrenie I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne 27

28 Pririta I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Opatrenie I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry Opatrenie I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Pririty a patrenia v rámci piliera Mbilita a prepjensť regiónu sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách Pririta I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Tát pririta je zameraná na rzvj udržateľných friem dpravy v regióne. Z dlhdbéh hľadiska na Slvensku rastie pdiel sbnej autmbilvej dpravy na prepravných výknch a región hrnej Nitry nie je výnimku. Na zvrátenie aleb spmalenie tht trendu je ptrebné zatraktívniť alternatívne frmy dpravy, vrátane verejnej dpravy. V prípade transfrmácie uhľnéh regiónu hrná Nitra pôjde z dlhdbéh phľadu najmä zmenu dpravných tkv v súvislsti s dchádzaním d zamestnania. Očakáva sa utlmvanie banskej činnsti a s tým súvisiaci pkles zamestnancv v areálch baní, a napak rzvj nvých dvetví eknmiky, kde veľkí zamestnávatelia sú a budú umiestňvaní d existujúcich, resp. budúcich priemyselných parkv v intravilánch hlavných eknmických centier regiónu. Tát zmena dpravných tkv vytvára príležitsť na rzvj hrmadnej dpravy a alternatívnych friem dpravy pre dchádzajúcich zamestnancv. Jednu z prirít je integrácia rôznych módv verejnej dpravy, aj v kmbinácii s sbnu dpravu, staticku dpravu, cykldpravu a pešu dpravu. Kvalitnu integráciu módv dpravy, zabezpečením ich nadväznsti, kmfrtných prestupných uzlv a taktiež integráciu tarifných systémv je mžné prilákať viac cestujúcich k týmt frmám dpravy. Pririta má pret riešiť rôzne frmy alternatívnej dpravy kmplexne, č zahŕňa investície d infraštruktúry, ak napríklad cyklcesty, prestupné terminály, záchytné parkviská, investície d vzvých parkv, investície d systémv integrácie verejnej dpravy, ale taktiež investície d zvýšenia publicity a infrmvansti verejnsti využívaní alternatívnych friem dpravy. V rámci pririty sú tiež riešené patrenia na pdpru rzvja elektrmbility ak frmy mdernej dpravy, či už prstredníctvm investícií d rzvja pdprnej infraštruktúry (nabíjačky na elektrmbily) aleb investícií d vzidiel s elektrickým phnm. Implementácia patrení si bude vyžadvať spluprácu viacerých zainteresvaných strán miest a bcí, samsprávneh kraja, významných zamestnávateľv, prevádzkvateľv verejnej dpravy, prevádzkvateľv parkvacích služieb, a pd. Prehľad navrhvaných patrení a sledvaných cieľv v rámci Pririty I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy je uvedený v nasledvnej tabuľke: Opatrenie Výchdiská Cieľ I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Nárast individuálnej autmbilvej dpravy Očakávané zmeny dpravných tkv vyplývajúce z zmeny eknmickej aktivity v regióne Nedstatčná miera integrácie rôznych friem mbility Zvýšiť pdiel verejnej dpravy na prepravných výknch v regióne Zvýšiť atraktivitu verejnej dpravy ak alternatívy k individuálnej sbnej dprave Zlepšiť integráciu rôznych módv verejnej dpravy 28

29 s cieľm zvýšiť jej efektivitu I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Nedstatčná infraštruktúra pre cykldpravu a alternatívne frmy mbility Nedstatčné využívanie alternatívnych friem mbility Nedstatčné prepjenie alternatívnych friem mbility na iné módy dpravy Nedstatčné využívanie ptenciálu cykldpravy v cestvnm ruchu Zvýšiť pdiel alternatívnych friem dpravy na prepravných výknch v regióne Zlepšiť infraštruktúru ptrebnú pre rzvj alternatívnych friem dpravy (cyklistické chdníky, parkviská pre bicykle, zdieľanie bicyklv, technlgické platfrmy) Zvýšiť bezpečnsť chdcv a cyklistv Zlepšiť integráciu rôznych alternatívnych friem mbility na statné módy dpravy I.1.3 Rzvj elektrmbility Nedstatčné využívanie elektrmbility Zvýšiť pdiel využívania elektrmbility v regióne Nedstatčná infraštruktúra pre pdpru rzvja elektrmbility Zlepšiť infraštruktúru pre pdpru rzvja elektrmbility v regióne Opatrenie I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.1.1 Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie je zamerané na pdpru a zatraktívnenie verejnej dpravy v regióne, s prepjením na individuálnu sbnú dpravu jej integráciu prstredníctvm rzvja statickej dpravy v frme riešenia záchytných parkvísk a prestupných uzlv na verejnú dpravu. Opatrenie zárveň rieši integráciu rôznych módv verejnej dpravy tak, aby tiet bli lepšie prepjené a integrvané z hľadiska nadväznsti spjv a integrvaných tarifných systémv s cieľm zlepšiť efektivitu verejnej dpravy a zvýšiť jej atraktivitu v prvnaní s individuálnu autmbilvu dpravu. Sledvaný cieľ Zvýšiť pdiel verejnej dpravy na prepravných výknch v regióne Zvýšiť atraktivitu verejnej dpravy ak alternatívy k individuálnej sbnej dprave Zlepšiť integráciu rôznych módv verejnej dpravy s cieľm zvýšiť jej efektivitu 29

30 Ptenciálni nsitelia prjektv Samsprávny kraj Mestá a bce Pdniky verejnej dpravy Veľkí zamestnávatelia Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.1.2 Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie je zamerané na pdpru alternatívnych friem mbility, ak je pešia dprava a cykldprava, prípadne zdieľaná dprava a ich kmbinácie, s cieľm znížiť pdiel mtrvej dpravy, predvšetkým individuálnej autmbilvej dpravy. Opatrenie tiež integruje blasť mbility s blasťu zvyšvania kvality živta, rzvja vľnčasvých aktivít a cestvnéh ruchu, nakľk rzvj infraštruktúry pre alternatívne frmy dpravy neslúži len na rzšírenie mžnstí mbility pracvnej sily, ale aj pre rzvj vyššie spmínaných blastí. Sledvaný cieľ Zvýšiť pdiel alternatívnych friem dpravy na prepravných výknch v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšiť infraštruktúru ptrebnú pre rzvj alternatívnych friem dpravy (cyklistické chdníky, parkviská pre bicykle, zdieľanie bicyklv, technlgické platfrmy) Zvýšiť bezpečnsť chdcv a cyklistv Zlepšiť integráciu rôznych alternatívnych friem mbility na statné módy dpravy Samsprávny kraj Mestá a bce Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv 30

31 Opatrenie I.1.3 Rzvj elektrmbility Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.1.3 Rzvj elektrmbility I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.1 Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja elektrmbility ak čistejšej alternatívy ku knvenčným phnm v dprave. Opatrenie je zamerané predvšetkým na pdpru rzvja infraštruktúry ptrebnej pre rzvj elektrmbily (nabíjacie stanice), ak aj na pdpru využívania elektrmbility subjektami verejnej správy, v verejnej dprave, či bčanmi. Sledvaný cieľ Zvýšiť pdiel využívania elektrmbility v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšiť infraštruktúru pre pdpru rzvja elektrmbility v regióne Mestá a bce Pdnikatelia Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Miestna cestná infraštruktúra predstavuje cesty II. a III. triedy a mestské kmunikácie. Tát pririta je zameraná na reknštrukciu a mdernizáciu miestnej cestnej infraštruktúry, ak aj na budvanie nvých cestných prepjení, napríklad napjení priemyselných parkv a areálv s cieľm zvýšiť bezpečnsť cestnej premávky, ak aj dklniť nákladnú dpravu súvisiacu s zásbvaním priemyselných parkv a areálv d centier miest a bcí. Z hľadiska napjení priemyselných parkv a areálv v regióne je ptrebné riešiť napjenia priemyselnéh parku v Nvákch, v Dlných Vesteniciach, Prievidzi a Handlvej. Existujúce napjenia sú vedené priam cez mestá a bce, č zaťažuje mestské kmunikácie a križvatky nákladnu dpravu, ktré nie sú na t kapacitne a technlgicky prispôsbené. Nedstatčné napjenie priemyselných parkv a areálv na cesty vyššej triedy spôsbuje dpravné zápchy v špičkvých časch, znižuje bezpečnsť cestnej premávky a zvyšuje emisie z dpravy priam v mestách a bciach. V krese Prievidza je 48 kilmetrv ciest II. triedy a 136 kilmetrv ciest III. triedy, v krese Partizánske je 41 kilmetrv ciest II. triedy a 60 kilmetrv ciest III. triedy. Č sa týka ich stavu, pdľa Prehľadu stavu ciest I., II., a III. triedy vypracvanéh Slvensku správu ciest v rku v krese Prievidza je takmer 18% dĺžky ciest II. triedy v stave vyhvujúci a nevyhvujúci (na 5-stupňvej škále veľmi dbrý, dbrý, vyhvujúci, nevyhvujúci a havarijný ). V prípade ciest III. triedy je takmer 44% dĺžky ciest v stave vyhvujúci, nevyhvujúci a havarijný. V krese Partizánske je viac ak 75% dĺžky ciest II. triedy v stave nevyhvujúci a havarijný a v prípade ciest III. triedy je tent pdiel takmer 34%. Predvšetkým v prípade ciest III. triedy sú 2 Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy - stav na základe prehliadk vyknávaných správcm ciest k 6/2017, Slvenská správa ciest 31

32 tiet ukazvatele nad priemerm v rámci Trenčianskeh samsprávneh kraja (a v prípade kresu Partizánske aj pri cestách II. triedy). Mdernizácia ciest II. a III. triedy tak má napmôcť zvýšeniu bezpečnsti a plynulsti premávky a zvýšeniu mbility pracvnej sily v rámci regiónu. Prehľad navrhvaných patrení a sledvaných cieľv v rámci Pririty I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry je uvedený v nasledvnej tabuľke: Opatrenie Výchdiská Cieľ I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Stav ciest II. a III. triedy v regióne Hrná Nitra je v nevyhvujúcm stave a ich kvalita je pd priemerm kvality ciest v Trenčianskm samsprávnm kraji Zlepšenie technických parametrv ciest II. a III. triedy aspň na úrveň priemeru v Trenčianskm samsprávnm kraji Zvýšenie bezpečnsti na cestách II. a III. triedy I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Nedstatčné napjenie priemyselných parkv a areálv, nevhdné a kapacitne nedstatčné napjenie cez centrá miest a bcí Zlepšenie technických parametrv miestnych kmunikácií Zvýšenie bezpečnsti na miestnych kmunikáciách Vybudvanie nvých napjení priemyselných parkv a areálv na cesty vyššej triedy Presmervanie nákladnej dpravy pre zásbvanie priemyselných parkv a areálv mim centrá miest a bcí Opatrenie I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.2.1 Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na investície d reknštrukcie a mdernizácie ciest II. a III. triedy v regióne s cieľm zlepšiť stavebn-technický stav ciest a bezpečnsť premávky na cestách a pdpriť tak tiež mbilitu pracvnej sily v rámci regiónu. Opatrenie zahŕňa prjektvú prípravu, ak aj samtnú realizáciu investícií. Zlepšenie parametrv ciest II. a III. triedy môže zahŕňať bnvu pvrchu ciest, zlepšenie šírkvých parametrv ciest, zvýšenie bezpečnsti križvaní ciest, riešenie bdvých závad, ak aj zvýšenie bezpečnsti chdcv a cyklistv na cestách. 32

33 Sledvaný cieľ Zlepšenie technických parametrv ciest II. a III. triedy aspň na úrveň priemeru v Trenčianskm samsprávnm kraji Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie bezpečnsti na cestách II. a III. triedy Samsprávny kraj Cieľvé skupiny Verejnsť Mtristi Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.2.2 Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.2 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na rzvj ciest v správe miest a bcí v fáze prjektvej prípravy aj samtnej realizácie investície s cieľm zlepšiť stav miestnych kmunikácií z hľadiska stavebn-technických parametrv a bezpečnsti premávky na miestnych kmunikáciách. Opatrenie je tiež špecificky zamerané na budvanie nvých napjení priemyselných parkv a areálv a zabezpečiť dstatčné prepravné kapacity pre ptreby ich zásbvania tak, aby bli dpravné tky smervané mim centrá miest a bcí, č má prispieť k zníženiu zaťaženia existujúcich miestnych kmunikácií nákladnu dpravu, zvýšiť bezpečnsť premávky v expnvaných miestach v blízksti priemyselných parkv a areálv a znížiť emisie z nákladnej dpravy v centrách miest a bcí. Sledvaný cieľ Zlepšenie technických parametrv miestnych kmunikácií Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie bezpečnsti na miestnych kmunikáciách Vybudvanie nvých napjení priemyselných parkv a areálv na cesty vyššej triedy Presmervanie nákladnej dpravy pre zásbvanie priemyselných parkv a areálv mim centrá miest a bcí Mestá a bce Cieľvé skupiny Verejnsť Mtristi 33

34 Zamestnávatelia v priemyselných parkch a areálch Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Nadradenu cestnu infraštruktúru sa rzumejú diaľnice a rýchlstné cesty. V rámci tejt pririty sa však riešia aj cesty I. triedy, nakľk tiet tiež predstavujú tzv. chrbticvú cestnú sieť, ktrá krem funkcie miestnej bsluhy územia a tranzitu plní aj funkciu napjenia na sieť diaľnic a rýchlstných ciest. Regiónm hrnej Nitry prechádzajú cesty I. triedy I/9 (v minulsti súčasť cesty I/50), ktrá spája Drietmu s Žiarm nad Hrnm a I/64, ktrá spája Kmárn a Žilinu. V kridre cesty I/9 je zárveň vedená Európska cesta E572. Cesta I/9 zárveň zabezpečuje napjenie regiónu na diaľnicu D1 pri Trenčíne a rýchlstnú cestu R1 pri Žiari nad Hrnm. Cesta I/64 predstavuje alternatívne napjenie na rýchlstnú cestu R1 pri Nitre, a taktiež v budúcnsti napjenie na severnú časť diaľnice D1. V súčasnsti nie je v regióne hrnej Nitry dknčený žiadny úsek rýchlstnej cesty. Priam cez región je plánvaná rýchlstná cesta R2 a R8. Mmentálne je v západnej časti rýchlstnej cesty R2 v užívaní len jeden úsek v plvičnm prfile, Ruskvce-Pravtice (bchvat Bánviec nad Bebravu), a takist v plvičnm prfile bchvat Žiaru nad Hrnm. Z mesta Prievidza je dstupnsť na súvislú sieť diaľnic a rýchlstných ciest nasledvná: V smere na Trenčín diaľnica D1 65 km, približne 1 hdina V smere na Žiar nad Hrnm rýchlstná cesta R1 38 km, približne 40 minút V smere na Nitru rýchlstná cesta R1 80 km, približne 1 hdina, 20 minút Z phľadu dstupnsti na sieť diaľnic a rýchlstných ciest patrí región k pdpriemerným, nie však k najhrším regiónm na Slvensku. Zastáva však za klitými regiónmi v Trenčianskm a Nitrianskm kraji. Z hľadiska dstupnsti regiónu je ptrebné pret d budúcnsti ďalej pripravvať výstavbu rýchlstných ciest, pričm priritizácia úsekv a parametre by mali vychádzať z príslušných štúdií realizvateľnsti. Č sa týka prípravnéh prcesu, najďalej v príprave sú úseky rýchlstnej cesty R2 začínajúce d križvatky s diaľnicu D1 p Ruskvce, ktré sú v prcese prípravy a vypracvania dkumentácie pre stavebné pvlenie 3. Pre zabezpečenie dstupnsti na nadradenú cestnú infraštruktúru je dôležitá aj kvalita ciest I. triedy. V kresch Prievidza a Partizánske je pdľa Prehľadu stavu ciest 4 vypracvanm Slvensku správu ciest 95 km, resp. 21 km ciest I. triedy. Pdľa hdntenia ich stavu je v krese Prievidza viac ak 28% týcht ciest v stave nevyhvujúci a havarijný. V krese Partizánske je v tmt stave takmer 46%. Nakľk cesty I. triedy zabezpečujú napjenie regiónu hrnej Nitry na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, je dôležitá ich kvalita nielen priam v regióne, ale aj v klitých kresch, hlavne v smerch napjenia na nadradenú cestnú infraštruktúru. V krese Trenčín, kde sa cesta I/9 napája na diaľnicu D1, bl v rku 2017 v stave nevyhvujúci a havarijný až takmer 59% ciest I. triedy. Ďalší rzvj nadradenej infraštruktúry v regióne, ak aj mdernizácia ciest I. triedy, ktré napájajú región na nadradenú cestnú infraštruktúry, má prispieť k zvýšeniu dstupnsti regiónu hrnej Nitry na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, ak aj zvýšiť bezpečnsť na cestách a dklniť tranzitnú dpravu d miest a bcí. Prehľad navrhvaných patrení a sledvaných cieľv v rámci Pririty I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre je uvedený v nasledvnej tabuľke: Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy - stav na základe prehliadk vyknávaných správcm ciest k 6/2017, Slvenská správa ciest 34

35 Opatrenie Výchdiská Cieľ I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne V regióne hrnej Nitry nie je mmentálne pstavená žiadna súčasť nadradenej cestnej infraštruktúry Dstupnsť na najbližšie súvislé diaľnice a rýchlstné cesty sa pdľa smeru phybuje d 40 d 80 minút Zvýšenie dstupnsti regiónu na sieť diaľnic a rýchlstných ciest Pdpra prjektvej prípravy výstavby rýchlstných ciest v regióne Hľadanie vhdných zdrjv financvanie výstavby rýchlstných ciest v regióne I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Vyský pdiel ciest I. triedy v kresch Prievidza a Partizánske, ak aj v kresch, ktré zabezpečujú napjenie regiónu hrná Nitra na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, je v nevyhvujúcm, prípadne havarijnm stave Zlepšenie technických parametrv ciest I. triedy Zvýšenie bezpečnsti na cestách I. triedy Presmervanie tranzitnej dpravy mim centrá miest a bcí Na cestách I. triedy sú bdvé závady, chýbajú bchvaty miest a bcí Opatrenie I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.3.1 Rzvj rýchlstných ciest v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Opatrenie je zamerané na pdpru ďalšej prjektvej prípravy a výstavby rýchlstných ciest R2 a R8 v regióne na základe výsledkv štúdií realizvateľnsti s cieľm skrátiť časť djazdu z regiónu hrná Nitra na nadradenú cestnú infraštruktúru. Opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu bezpečnsti na cestách, plynulsti cestnej premávky a dklneniu tranzitnej dpravy mim centier miest a bcí. V prepjení na ďalšie patrenia má taktiež prispieť k eknmickému rzvju regiónu, predvšetkým s zameraním na lgisticky nárčné dvetvia. Čiastkvým cieľm patrenia je tiež hľadať nvé mžnsti financvania a mdelv výstavby rýchlstných ciest v regióne vzhľadm na bmedzené mžnsti financvania z fndv EÚ a z štátneh rzpčtu. Sledvaný cieľ Zvýšenie dstupnsti regiónu na sieť diaľnic a rýchlstných ciest Pdpra prjektvej prípravy výstavby rýchlstných ciest v regióne 35

36 Ptenciálni nsitelia prjektv Hľadanie vhdných zdrjv financvanie výstavby rýchlstných ciest v regióne Nárdná diaľničná splčnsť Cieľvé skupiny Verejnsť Mtristi Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.3.2 Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.3 Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Opatrenie je zamerané na investície d reknštrukcie a mdernizácie ciest I. triedy v regióne hrnej Nitry a v priľahlých kresch s cieľm zlepšiť stavebn-technický stav ciest a bezpečnsť premávky na cestách a pdpriť tak dstupnsť na nadradenú cestnú infraštruktúru, a tiež mbilitu pracvnej sily v rámci regiónu. Opatrenie zahŕňa prjektvú prípravu, ak aj samtnú realizáciu investícií. Zlepšenie parametrv ciest I. triedy môže zahŕňať bnvu pvrchu ciest, zlepšenie šírkvých parametrv ciest, zvýšenie bezpečnsti križvaní ciest, riešenie bdvých závad, ak aj zvýšenie bezpečnsti chdcv a cyklistv na cestách. Sledvaný cieľ Zlepšenie technických parametrv ciest I. triedy Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie bezpečnsti na cestách I. triedy Presmervanie tranzitnej dpravy mim centrá miest a bcí Slvenská správa ciest Cieľvé skupiny Verejnsť Mtristi Výber indikatívnych prjektvých zámerv 36

37 Pririta I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Pd rzvjm statnej infraštruktúry sa rzumie rzvj a ďalšie využitie železničnej infraštruktúry a dpravy v regióne, rzvj leteckej infraštruktúry pre ptreby miestnych pdnikv, rzvja cestvnéh ruchu a šprtvých a rekreačných aktivít, a tiež rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí. Región hrnej Nitry je napjený na železničnú sieť prstredníctvm nasledvných železničných tratí: Trať 143 Trenčín-Chynrany neelektrifikvaná jednkľajná trať Trať 140 Nvé Zámky-Prievidza čiastčne elektrifikvaná jednkľajná trať Trať 145 Prievidza-Hrná Štubňa neelektrifikvaná jednkľajná trať Trať 144 Prievidza-Nitrianske Pravn neelektrifikvaná jednkľajná trať Z hľadiska dpravnej bslužnsti regiónu p železnici je na tratiach 143, 140 a 145 prevádzkvaná sbná železničná dprava. Z mesta Prievidza je prevádzkvaná pravidelná linka d Bratislavy bez prestupu v frekvencii 4 krát denne. Cestvná dba je približne 3 hdiny, čím nemôže knkurvať sbnej autmbilvej dprave. Č sa týka spjenia mesta Prievidza s krajským mestm Trenčín, tt je mžné prstredníctvm liniek prevádzkvaných na tratiach 140 a 143. Linky sú prevádzkvané v frekvencii 4 krát denne a cestvná dba je d 2 hdín s prestupm v Chynranch, čím nemôže knkurvať sbnej autmbilvej dprave ani autbusvej dprave. D budúcnsti je teda ptrebné rzvíjať železničnú dpravu s hľadm na frekvenciu a rýchlsť spjení, hlavne smerm na Trenčín a Bratislavu. V regióne je tiež vybudvané významné zázemie z hľadiska nákladnej železničnej infraštruktúry, predvšetkým v priemyselných areálch. Železničná infraštruktúra je vybudvaná v areálch Hrnnitrianskych baní Prievidza a Elektrárne Nváky. Tát infraštruktúra môže byť v prcese transfrmácie regiónu ďalej využitá v nvých eknmických sektrch. Letecká infraštruktúra v regióne hrnej Nitry predstavuje predvšetkým verejné medzinárdné letisk v Prievidzi, ktré je prevádzkvané Aerklubm Prievidza. Letisk je využívané predvšetkým na šprtvé a rekreačné účely a nepravidelnú leteckú dpravu. V rku 2018 bla realizvaná mdernizácia vzletvej a pristávacej dráhy, ktrá bla vyasfaltvaná. V rámci transfrmácie sa tým vytvára mžnsť na ďalší rzvj letiska, ktré by mhl v budúcnsti slúžiť pre ptreby rzvja cestvnéh ruchu v regióne, ak aj pre ptreby miestnych pdnikv. Región hrnej Nitry je pkrytý 4G mbilným internetm všetkými veľkými telekmunikačnými perátrmi. Rýchlsť mbilnéh internetu je väčšinu d 75 Mbit/s, vyššu rýchlsťu je pkryté len mest Prievidza, aj t len jedným perátrm, a t d rýchlsti 225 Mbit/s. Rýchlym pevným internetm s rýchlsťu d 20 Mbit/s je pkrytá väčšina miest a bcí v regióne, super rýchlym internetm s rýchlsťu d 300 Mbit/s však nie sú kmpletne pkryté ani najväčšie mestá regiónu 5. Transfrmácia regiónu vytvára príležitsť využiť vybrané časti miest v regióne pre testvanie nvých technlógií vyskrýchlstných telekmunikačných sietí. Opatrenie Výchdiská Cieľ I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Región hrnej Nitry je prepjený železničnu infraštruktúru, avšak tá je jednkľajná a nie je elektrifikvaná Osbná železničná dprava v smere na krajské mest Trenčín a na Bratislavu nie je Mdernizácia železničných tratí v regióne (zlepšenie parametrv trate) Zlepšenie dstupnsti eknmických centier prstredníctvm železničnej dpravy (Trenčín, Bratislava) Nvé udržateľné eknmické 5 Mapy pkrytia siete a dsupnsti služieb telekmunikačných perátrv Slvak Telekm, Orange, O2 a 4ka 37

38 knkurencieschpná v prvnaní s inými módmi dpravy (frekvencia spjení, cestvný čas) využitie železničnej infraštruktúry v priemyselných areálch V priemyselných areálch HBP a ENO je vybudvaná železničná infraštruktúra, ktrá môže byť v budúcnsti využívané v nvých eknmických sektrch I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry V regióne je verejné medzinárdné letisk v Prievidzi, a niekľk menších šprtvých letísk Letisk v Prievidzi prešl mdernizáciu dráhy, primárne je ale využívané na šprtvé a rekreačné účely Ďalší rzvj infraštruktúry letiska a jeh zázemia Zvýšenie využívania letiska v nadväznsti na rzvj cestvnéh ruchu a pre ptreby miestnych pdnikv I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Rýchlsť mbilnéh internetu je väčšinu d 75 Mbit/s, vyššu rýchlsťu je pkryté len mest Prievidza Super rýchlym pevným internetm s rýchlsťu d 300 Mbit/s nie sú kmpletne pkryté ani najväčšie mestá regiónu Zvýšenie dstupnsti k fixným a mbilným vyskrýchlstným telekmunikačným sieťam Zvýšenie využívania fixných a mbilných vyskrýchlstných sietí Vytvrenie predpkladv pre rzvj investícií v blastiach vyžadujúcich vyskrýchlstné telekmunikačné siete Opatrenie I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.4.1 Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na zvýšenie využívania železničnej dpravy v regióne hrnej Nitry ak aj jej využívanie ak spjenie s inými regiónmi. Opatrenia by mali viesť k zlepšeniu železničnej infraštruktúry a k zvýšeniu knkurencieschpnsti železničnej dpravy vči iným módm dpravy. Rzvj v blasti sbnej železničnej dpravy by sa mal zameriavať na zlepšenie dstupnsti regiónu hrnej Nitry prstredníctvm železnice prstredníctvm zrýchlenia a zlepšenia frekvencie spjv. Opatrenie je ďalej zamerané na riešenie nvých mžnstí využitia existujúcej železničnej infraštruktúry, predvšetkým v areálch baní, ktrá pri utlmvaní banskej činnsti bude k dispzícii pre nvé využitie, ak napríklad pre rzvj 38

39 eknmických sektrv a priemyslu vyžadujúcich takút infraštruktúru. Sledvaný cieľ Mdernizácia železničných tratí v regióne (zlepšenie parametrv trate) Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie dstupnsti eknmických centier prstredníctvm železničnej dpravy (Trenčín, Bratislava) Nvé udržateľné eknmické využitie železničnej infraštruktúry v priemyselných areálch Železnice Slvenskej republiky Železničná splčnsť Slvensk HBP Slvenské elektrárne Cieľvé skupiny Verejnsť Pdniky v regióne Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.4.2 Rzvj leteckej infraštruktúry I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na rzvj leteckej infraštruktúry a leteckej dpravy v regióne, ktrej rzvj má pdpriť cestvný ruch, predvšetkým v súvislsti s kúpeľníctvm v meste Bjnice, ale taktiež má pdpriť ďalší rzvj rekreačnéh a šprtvéh lietania, ak vľnčasvých aktivít súvisiacich s kvalitu živta v regióne. Rzvj leteckej infraštruktúry má prispieť taktiež k ďalšiemu rzvju nvých eknmických sektrv investícií, vďaka blízksti letiska v Prievidzi k priemyselnému parku. Opatrenia pre rzvj leteckej infraštruktúry by mali byť zamerané na rzvj zázemia letiska tak, aby dkázal prispievať k pdpre rzvja cestvnéh ruchu a ptenciálnych investícií. Sledvaný cieľ Ďalší rzvj infraštruktúry letiska a jeh zázemia Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie využívania letiska v nadväznsti na rzvj cestvnéh ruchu a pre ptreby miestnych pdnikv Aerklub Prievidza Prevádzkvatelia letísk Pdniky v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť 39

40 Návštevníci regiónu Pdniky v regióne Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia I.4.3 Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí I. Mbilita a prepjensť regiónu / I.4 Rzvj statnej infraštruktúry Opatrenie je zamerané na rzvj fixných a mbilných vyskrýchlstných širkpásmvých telekmunikačných sietí v regióne hrnej Nitry. Opatrenie má prispieť nielen k zvýšeniu dstupnsti vyskrýchlstnéh internetu pre byvateľstv, ale má prispieť aj k vytvreniu infraštruktúry ptrebnej pre rzvj nvých sektrv eknmiky, ktré si vyžadujú kvalitnú a vyskrýchlstnú telekmunikačnú infraštruktúru. Opatrenie je tak zamerané nielen na zvyšvanie kvality živta, ale aj na vytvrenie predpkladv pre nvé frmy práce, rzvj invácií, digitálnej eknmiky a investícií v blasti tzv. Industry 4.0. Sledvaný cieľ Zvýšenie dstupnsti k fixným a mbilným vyskrýchlstným telekmunikačným sieťam Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie využívania fixných a mbilných vyskrýchlstných sietí Vytvrenie predpkladv pre rzvj investícií v blastiach vyžadujúcich vyskrýchlstné telekmunikačné siete Štát Telekmunikační perátri Mestá a bce Cieľvé skupiny Verejnsť Pdniky v regióne Výber indikatívnych prjektvých zámerv 40

41 6.2. Pilier II. Eknmika, pdnikanie a invácie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Transfrmácia regiónu vyplývajúca z pstupnéh útlmu ťažby uhlia a výrby energií z uhlia bude znamenať útlm eknmickej činnsti a zamestnansti v týcht dvetviach a bude si vyžadvať prerientvanie reginálnej eknmiky na nvé dvetvia, prípadne ďalší rzvj už etablvaných dvetví. Pilier zameraný na pdpru eknmickej transfrmácie je pret najvýznamnejší z všetkých štyrch pilierv akčnéh plánu. Zatiaľ č statné piliere sú zamerané na zlepšvanie pdmienk pre rzvj eknmiky (infraštruktúra, vzdelávanie), prípadne na zvyšvanie atraktivity regiónu a kvality živta, eknmický pilier je zameraný priam na zabezpečenie budúcnsti regiónu z phľadu zamestnansti, eknmických aktivít ľudí v regióne a nvé sektry a dvetvia, na ktrých bude región stavať p uknčení ťažby uhlia. Budúca eknmika regiónu hrnej Nitry by mala byť vyvážená z phľadu štruktúry pdnikateľských aktivít a zamestnansti. V regióne sa už dnes etablujú významní veľkí zamestnávatelia, ktrí môžu v budúcnsti nahradiť zaniknuté pracvné miesta v ťažbnm priemysle, zárveň by však mal byť pdprvaný aj rzvj maléh a strednéh pdnikania a rzvj invácií a dvetví s vyššu pridanu hdntu. Región hrnej Nitry netrpí v súčasnsti vysku nezamestnansťu. Miera evidvanej nezamestnansti ku kncu rka 2018 bla v krese Prievidza 4,46% a v krese Partizánske 2,96%, v bch prípadch pd priemerm za celé Slvensk 6. Pstupné utlmvanie banskej činnsti však bude viesť k nárastu zamestnansti, k čmu môže prispieť aj eknmická knjunktúra. Prblémm regiónu je však dliv byvateľv a starnutie byvateľstva Prínsm piliera Eknmika, pdnikanie a invácie tak nemá byť len riešiť vzniknutú nezamestnansť súvisiacu s uknčvaním ťažby uhlia, ale predvšetkým vytvrenie pdmienk pre tvrbu nvých pracvných miest v nvých dvetviach, ktré zabezpečia atraktivitu regiónu najmä pre mladú generáciu, aby z regiónu nedchádzala. Zárveň má napmôcť rzvju nvých eknmických aktivít, nakľk aj vzhľadm na vekvú štruktúru zamestnancv v ťažbnm priemysle v regióne sa dá predpkladať, že s pstupným útlmm ťažby bude významný pčet týcht zamestnancv dchádzať d dôchdku, prípadne predčasnéh dôchdku Výchdiskvá situácia Eknmika hrnej Nitry je v súčasnsti diverzifikvaná. V krese Prievidza je zastúpený krem ťažbnéh priemyslu a energetiky taktiež strjársky priemysel, chemický priemysel, stavebníctv, gumárstv, ptravinárstv a zbrjársky priemysel. Okrem th je v krese rzvinutý aj cestvný ruch, predvšetkým rientvaný na kúpeľníctv v meste Bjnice. V krese Partizánske je priemysel zameraný predvšetkým na buvníctv a kžiarsky priemysel, ale taktiež na nábytkárstv. Splčnsť HBP a jej pridružené splčnsti sú naďalej najväčším zamestnávateľm v regióne hrnej Nitry. V závislsti d zdrja je uvádzaný pčet zamestnancv d d Ďalšie pracvné miesta sú naviazané na banské činnsti v dberateľskddávateľskm reťazci, napríklad v výrbe energie z hnedéh uhlia. Medzi ďalšie veľké pdniky v regióne patria napríklad Frtischem, GeWis Slvakia, Brse, Nestlé, Hneywell, Rialt, Cntitech (Cntinental), SaarGummi, Vegum a Slvaktual, ktré zamestnávajú kumulvane kl zamestnancv. Napriek diverzifikácii eknmiky v regióne d rôznych sektrv priemyslu je výknnsť eknmiky z hľadiska pridanej hdnty na byvateľa pd priemerm Slvenska. Na základe údajv Štatistickéh úradu Slvenskej republiky, pridaná hdnta v priemysle na byvateľa bla v rkch d 2009 d 2016 pd úrvňu slvenskéh priemeru. V rku 2016 bla pridaná hdnta v priemysle na byvateľa v krese Prievidza EUR a v krese Partizánske EUR prti slvenskému priemeru EUR 8. 6 Mesačná štatistika pčte a štruktúre uchádzačv zamestnanie, December 2018, Ústredie práce, sciálnych vecí a rdiny 7 Pčet zamestnancv závisí d th, či sú zarátané len pzície priam v banských činnstiach aleb aj v dcérskych splčnstiach súvisiacich s bansku činnsťu, resp. aj zamestnanci dcérskych splčnstí mim banských činnstí. 8 Štatistický úrad Slvenskej republiky, StatData Verejná databáza údajv 41

42 Významným zdrjm zamestnansti a eknmickej aktivity sú tiež mikr, malé a stredné pdniky. Z tht phľadu je región hrnej Nitry v prvnaní s priemerm Slvenska pdpriemerný. Pčet registrvaných pdnikv v regióne za psledných niekľk rkv stúpa, avšak klesá pčet živnstníkv a samstatne zárbkv činných sôb 9. Malé a stredné pdniky na Slvensku, vrátane regiónu hrnej Nitry majú nízky invačný ptenciál. Prblémami malých a stredných pdnikv sú najmä nižšia prduktivita, prístup k financvaniu a administratívna záťaž pri zakladaní a ďalšm rzvji pdnikania. Región hrnej Nitry je tiež pd priemerm Slvenska z hľadiska absrpcie finančnej pmci z khéznych a štrukturálnych fndv EÚ. V rkch bla celkvá suma reginálnych prjektv z fndv EÚ 4,8 mld. EUR (mim nárdných prjektv), pričm v regióne hrnej Nitry bla tát suma 144 mil. EUR. Okrem th, hlavným prijímateľm pmci je verejný sektr, č značí aj nízku absrpciu fndv EÚ na strane súkrmnéh sektra. Ak bl spmínané vyššie, z hľadiska nezamestnansti je región hrnej Nitry pd priemerm miery evidvanej nezamestnansti na Slvensku. Ku kncu rka 2018 bla v krese Prievidza miera evidvanej nezamestnansti 4,46% a v krese Partizánske 2,96%, zatiaľ č priemer na Slvensku bl 5,04%. Úrveň nezamestnansti v regióne predstavuje dbrú výchdiskvú pzíciu pre transfrmáciu z uhľnej eknmiky, nakľk vytvára priestr pre absrpciu nvých uchádzačv na trhu práce, ktrí prídu zamestnanie v banskm sektre a súvisiacich činnstiach. Pdľa správy Slvenskej akadémie vied by nárazvé uknčenie banskej činnsti mhl spôsbiť nárast nezamestnansti v krese Prievidza na približne 8% až 10%, nakľk sa pčíta aj s znížením nepriamej zamestnansti v naviazaných dvetviach. Predpkladá sa však pstupné utlmvanie banskej činnsti, pričm časť zamestnancv banskéh sektra bude dchádzať d dôchdku aleb predčasnéh dôchdku. Pdľa vekvej štruktúry zamestnancm baní je približne 45% v veku nad 50 rkv, pričm v čase začiatku útlmu banskej činnsti dsiahnu najmladší zamestnanci z tejt skupiny vek kl 55 rkv. Pri pstupnm utlmvaní ťažby a aj na základe plánv významných pdnikv v regióne je predpklad, že trh práce by mal byť schpný vytvriť dstatčné mnžstv nvých pracvných príležitstí pre udržanie zamestnansti a eknmickej aktivity v regióne Cieľvá situácia Rámcvým cieľm piliera Eknmika, invácie a pdnikanie je zabezpečiť zamestnansť a eknmickú aktivitu v regióne p útlme ťažby hnedéh uhlia a s ním spjených činnstí, a t rzvjm existujúcich sektrv eknmiky v regióne, ak aj diverzifikáciu d nvých sektrv. Cieľm je pdpriť investície, ktré vytvria nvé pracvné miesta v existujúcich a nvých pdnikch a rzvjvých prjektch zameraných na nvé využitie hnedých parkv p banskej činnsti a p výrbe energie z hnedéh uhlia, a taktiež pdpriť zakladanie a rzvj malých a stredných pdnikv a pdpriť invačný ptenciál pdnikv v regióne. V cieľvej situácii sa bude v regióne hrnej Nitry rzvíjať diverzifikvaná eknmika v symbióze s chranu živtnéh prstredia, a s využitím histrickéh zamerania regiónu, napríklad v blasti energetiky, chemickéh, gumárenskéh a zbrjárskeh priemyslu. Eknmika regiónu má zabezpečiť na jednej strane nvé pracvné príležitsti pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí budú v čase utlmvania banskej činnsti stále v prduktívnm veku, ale predvšetkým sa musí zamerať na rzvj atraktívnych pracvných príležitstí pre mladú generáciu, ktrú je ptrebné v regióne hrnej Nitry udržať a znižvať emigráciu z regiónu a s tým súvisiaci trend starnutia byvateľstva. V blasti pdnikania a invácií je ptrebné zlepšiť technickú pdpru v regióne a psilniť asistenciu pri zakladaní a rzvji malých a stredných pdnikv, a taktiež asistenciu pri čerpaní pdprných finančných nástrjv, či už fndv EÚ aleb nárdných fndv, čím sa zlepší absrpčná kapacita týcht fndv na strane súkrmnéh sektra a zvýši invačná aktivita pdnikv. Región hrnej Nitry mal v minulsti silnú tradíciu aj v blasti pľnhspdárstva. Tent sektr eknmiky je mžné tiež rzvíjať, najmä vzhľadm na ptenciál využitia pzemkv HBP na pľnhspdársku činnsť, 9 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 42

43 prípadne zameranie sa na rzvj rganickéh pľnhspdárstva v súvislsti s rzvjm udržateľnej a behvej eknmiky. Princípy behvej eknmiky by sa mali uplatňvať aj v iných sektrch eknmiky, ak napríklad pdpra lkálnej prdukcie a sptreby, udržateľnéh dpadvéh či vdnéh hspdárstva a energetiky. Región by tiež mal stavať na tradícii cestvnéh ruchu, predvšetkým v nadväznsti na kúpeľníctv, s prepjením na banskú tradíciu a iné turistické a vľnčasvé atrakcie v regióne. Turistický ruch v regióne je dplnkvým a sezónnym sektrm eknmiky. Rzvj cestvnéh ruchu je mžné pdpriť prstredníctvm zlepšenia marketingu regiónu, integráciu pnuky turistickéh ruchu a investíciami d infraštruktúry cestvnéh ruchu Prehľad prirít a patrení Pilier Eknmika, pdnikanie a invácie pzstáva z piatich prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Opatrenie II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Opatrenie II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Pririta II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Opatrenie II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Opatrenie II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Pririta II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Opatrenie II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Opatrenie II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Pririta II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Opatrenie II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Opatrenie II.4.2 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Pririta II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Opatrenie II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Opatrenie II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Pririty a patrenia v rámci piliera Eknmika, pdnikanie a invácie sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách Pririta II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Pririta je zameraná na zvýšenie invačnej aktivity pdnikv v regióne s cieľm pdprvať výskum a vývj a činnsti s vyššu pridanu hdntu. Slvensk má celkv prblém s invačným ptenciálm a pdpru invácií, výskumu a vývja, pričm región hrnej Nitry nie je výnimku. Z hľadiska čerpania pmci z fndv EÚ patrí blasť výskumu a invácií k dlhdb prblémvým blastiam. Jednu z prblémvých blastí týkajúcich sa invácií, výskumu a vývja je bmedzená kapacita predvšetkým malých a stredných pdnikv v regióne pripraviť kvalitné invatívne prjekty, ktré by sa mhli úspešne 43

44 uchádzať finančnú pdpru, či už z nárdne riadených fndv EÚ zameraných na invácie, ale aj z centrálne riadených dtačných prgramv EÚ, ak napríklad Hriznt Väčšie splčnsti v regióne hrnej Nitry už dnes realizujú výskum a vývj, pričm d budúcnsti plánujú výskumné aktivity ďalej rzširvať. Je však ptrebné zapjiť d invačných aktivít aj malé a stredné pdniky a prepjiť ich tiež na vzdelávacie inštitúcie. Pdpra invácií v regióne by mala byť v súlade s víziu transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky na nvé sektry eknmiky, zárveň by však mala stavať aj na histrickej špecializácii regiónu, predvšetkým na tradíciu energetiky, kde sa pnúkajú príležitsti na výskum a vývj v viacerých blastiach, ak sú napríklad bnviteľné zdrje energie, smart distribučné siete elektriny, smart riešenia v blasti energetickej efektívnsti, a pdbne. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Invačný ptenciál miestnych pdnikv je nízky, predvšetkým v malých a stredných pdnikch Absrpčná schpnsť pdnikv v regióne prijímať pdpry z fndv EÚ je pd priemerm Slvenska Výskum a vývj v regióne pkrývajú v bmedzenej miere len väčšie pdniky Zvýšiť invačnú aktivitu malých a stredných pdnikv v regióne pdpru invatívnych prjektv zameraných na špecializáciu regiónu ak aj na nvé sektry eknmiky Rzšíriť výskumné a vývjvé aktivity veľkých pdnikv v regióne Prepjiť invačné aktivity malých a stredných pdnikv s veľkými pdnikmi a vzdelávacími inštitúciami a vytvriť tak invačný eksystém Zlepšiť technickú pdpru pre pdniky pri príprave prjektv výskumu a invácií a pri žiadaní financvanie z fndv EÚ II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Región má tradíciu v sektre energetiky d spustenia elektrárne v Nvákch v 50- tych rkch 20. strčia Zachvať a ďalej rzvíjať sektr energetiky v regióne ak jednéh z pilierv eknmickej transfrmácie Región však nie je lídrm v bnviteľných zdrjch energie a v inváciách v energetike Rzvíjať výskum a vývj v blasti bnviteľných zdrjv energie, energetickej efektívnsti, bezuhlíkvej energetiky a smart riešení v energetike 44

45 Opatrenie II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.1.1 Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Opatrenie je zamerané na pdpru invácií, výskumu a vývja v veľkých pdnikch, ak aj na pdpru invačnéh ptenciálu malých a stredných pdnikv. Invačný ptenciál môže byť stavaný na tradičnej eknmickej špecializácii regiónu s využitím existujúcich kvalifikvaných pracvných síl a infraštruktúry (banské technlógie, gumárstv, chemický priemysel, zbrjársky priemysel), ak aj na nvých diverzifikvaných sektrch eknmiky (autmbilvý priemysel, elektrmbilita, rbtizácia, Industry 4.0). Opatrenie by mal riešiť nielen samtnú pdpru invácií, výskumu a vývja a zvýšenie invačnej aktivity v regióne, ale aj technickú pdpru pre zvyšvanie invatívneh ptenciálu malých a stredných pdnikv v frme pradenstva pri príprave prjektv a hľadaní zdrjv financvania a vytvrenie ptrebnej pdprnej infraštruktúry a invačnéh eksystému, prepájaním veľkých a malých pdnikv, vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Sledvaný cieľ Zvýšiť invačnú aktivitu malých a stredných pdnikv v regióne pdpru invatívnych prjektv zameraných na špecializáciu regiónu ak aj na nvé sektry eknmiky Ptenciálni nsitelia prjektv Rzšíriť výskumné a vývjvé aktivity veľkých pdnikv v regióne Prepjiť invačné aktivity malých a stredných pdnikv s veľkými pdnikmi a vzdelávacími inštitúciami a vytvriť tak invačný eksystém Zlepšiť technickú pdpru pre pdniky pri príprave prjektv výskumu a invácií a pri žiadaní financvanie z fndv EÚ Malé a stredné pdniky Veľké pdniky Vzdelávacie inštitúcie Výskumné inštitúcie Cieľvé skupiny Študenti Kvalifikvaná pracvná sila Pdniky v regióne Výber indikatívnych prjektvých zámerv 45

46 Opatrenie II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.1.2 Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.1 Pdpra invácií, výskumu a vývja Opatrenie je zamerané na pdpru prjektv invácií, výskumu a vývja v energetike v nadväznsti na históriu tht sektra v regióne hrnej Nitry. Uhľné regióny sú čast úzk previazané s energetiku a viaceré uhľné regióny v transfrmácii sa snažia stavať na histórii energetiky a existujúcej kvalifikvanej pracvnej sile (napríklad regióny Limburg v Hlandsku aleb Lužice v Nemecku). Opatrenia sú zameraná na nvú energetiku, teda riešenia v blasti bnviteľných a nízkuhlíkvých zdrjv energie a znižvaní ich investičných a prevádzkvých nákladv, invatívne riešenia v blasti energetickej efektívnsti, inteligentných energetických sietí, skladvania energií a distribuvaných lkálnych bnviteľných zdrjv energie. Sledvaný cieľ Zachvať a ďalej rzvíjať sektr energetiky v regióne ak jednéh z pilierv eknmickej transfrmácie Ptenciálni nsitelia prjektv Rzvíjať výskum a vývj v blasti bnviteľných zdrjv energie, energetickej efektívnsti, bezuhlíkvej energetiky a smart riešení v energetike Pdniky v regióne Energetické pdniky Vzdelávacie inštitúcie Výskumné inštitúcie Mestá a bce Cieľvé skupiny Sptrebitelia energií Výrbcvia energií Študenti Kvalifikvaná pracvná sila Pdniky v regióne Výber indikatívnych prjektvých zámerv 46

47 Pririta II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Ak bl spmínané vyššie, pčet zamestnancv splčnstí HBP sa phybuje d d , v závislsti d th, ktré činnsti a dcérske splčnsti sú d pčtu zahrnuté. Ďalšie pracvné miesta sú naviazané na banské činnsti v dberateľsk-ddávateľskm reťazci, napríklad v výrbe energie z hnedéh uhlia, kde pracuje priam v elektrárni Nváky približne 240 zamestnancv, s celkvým vplyvm na zamestnansť aj mim elektrárne v výške 500 pracvných miest 11. Pstupným uknčvaním ťažby uhlia a výrby elektriny a tepla z uhlia v regióne dôjde k zániku väčšiny pracvných miest v banskej činnsti, a časti pracvných miest v energetike (v závislsti d budúceh riešenia ddávk tepla a výrby elektriny v regióne). Pririta má pret za cieľ pdpru tvrby nvých udržateľných pracvných miest, a t v etablvaných pdnikch v regióne, ak aj v nvých investíciách. Nvé pracvné miesta by mali byť zamerané na jednej strane na zamestnateľnsť zamestnancv, ktrých pracvné miesta zaniknú v ťažbnm priemysle a nebudú ešte v veku, v ktrm budú mať nárk na predčasný dôchdk, na druhej strane by mali byť zamerané tiež na mladú generáciu, ktrá bude vstupvať na trh práce už v prcese transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky. V súvislsti s pdpru tvrby nvých pracvných miest je ptrebné zamerať sa aj na revitalizáciu tzv. hnedých parkv, teda priemyselných areálv, ktré budú uvľnené p uknčení banskej činnsti a čiastčne aj pri zmene výrby energií v regióne. V regióne hrnej Nitry je mmentálne nedstatk priemyselných parkv, ktré by umžnili absrbvať väčšieh investra. Revitalizácia hnedých parkv by tak umžnila vytvriť priestry pre nvých investrv bez záberu ddatčnej pôdy, a zárveň ptreby budvať nvé inžinierske siete. Existujúce priemyselné areály HBP a ENO majú navyše vybudvanú aj železničnú infraštruktúru, ktrá by mhla byť využiteľná pre niektré typy ťažšieh priemyslu. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Pri pstupnm utlmvaní ťažby hnedéh uhlia môže zaniknúť d pracvných miest v baniach a v závislsti d budúceh riešenia výrby energií v regióne d 500 pracvných miest v energetike Nie všetci zamestnanci z zaniknutých pracvných miest sa dstanú na trh práce, vzhľadm na t, že časť díde d dôchdku aleb predčasnéh dôchdku Tvrba nvých pracvných miest mim ťažbnéh priemyslu s cieľm vytvriť pracvné príležitsti pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Viaceré existujúce pdniky v regióne indikujú nedstatk pracvnej sily II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch V regióne hrnej Nitry je mmentálne bmedzený priestr na umiestnenie väčších investícií v nvých Zmapvanie ptenciálu hnedých priemyselných parkv v regióne 10 Pčet zamestnancv závisí d th, či sú zarátané len pzície priam v banských činnstiach aleb aj v dcérskych splčnstiach súvisiacich s bansku činnsťu, resp. aj zamestnanci dcérskych splčnstí mim banských činnstí. 11 Slvenské elektrárne, a.s. 47

48 priemyselných parkch Zárveň je v regióne viacer hnedých priemyselných parkv, ktré ale nie sú zmapvané z hľadiska dstupnej rzlhy, inžinierskych sietí, vlastníctva, a pd. Útlmm ťažby uhlia sa uvľnia veľké priemyselné areály v priestrch HBP a čiastčne aj v priestrch ENO, ktré môžu byť revitalizvané a následne ďalej využívané Revitalizácia priemyselných areálv HBP a ENO pre ich ďalšie využitie Umiestňvanie nvých investícií d revitalizvaných hnedých parkv a tvrby nvých pracvných miest v hnedých parkch Opatrenie II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.2.1 Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Opatrenie je zamerané na pdpru tvrby nvých pracvných miest v regióne hrnej Nitry v existujúcich diverzifikvaných dvetviach, ak napríklad strjárstv, gumárstv, chemický priemysel, buvníctv, energetika, ak aj v ptenciálnych nvých dvetviach, s cieľm zabezpečiť plynulú absrpciu pracvných síl prichádzajúcich na trh práce ak výsledk pstupnéh utlmvania ťažby uhlia. Zárveň má patrenie pdpriť tvrbu nvých atraktívnych pracvných miest s cieľm udržať mladú generáciu v regióne hrnej Nitry prstredníctvm dlhdb udržateľných pracvných príležitstí. Sledvaný cieľ Tvrba nvých pracvných miest mim ťažbnéh priemyslu s cieľm vytvriť pracvné príležitsti pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Ptenciálni nsitelia prjektv Pdniky v regióne Ptenciálni nví investri Cieľvé skupiny Nezamestnaní Zamestnanci v ťažbnm priemysle Študenti a abslventi Výber indikatívnych prjektvých zámerv 48

49 Opatrenie II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.2.2 Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.2 Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Opatrenie je zamerané na pdpru revitalizácie existujúcich hnedých priemyselných parkv a areálv s cieľm ich nvéh eknmickéh využitia ak alternatívy k záberu pôdy na výstavbu nvých priemyselných parkv. Opatrenie je tiež zamerané na revitalizáciu priemyselných areálv, ktré budú uvľnené pri útlme banskej činnsti v priestrch HBP a čiastčne aj v priestrch ENO. Sledvaný cieľ Zmapvanie ptenciálu hnedých priemyselných parkv v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Revitalizácia priemyselných areálv HBP a ENO pre ich ďalšie využitie Umiestňvanie nvých investícií d revitalizvaných hnedých parkv a tvrba nvých pracvných miest v hnedých parkch HBP Slvenské elektrárne Mestá a bce Pdniky v regióne Ptenciálni nví investri Cieľvé skupiny Nezamestnaní Zamestnanci v ťažbnm priemysle Študenti a abslventi Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Okrem veľkých investícií, ktré môžu byť kľúčvé z hľadiska udržania zamestnansti v regióne p útlme ťažby uhlia je ptrebné pdprvať aj rzvj maléh a strednéh pdnikania, ktré môže vytvárať nvé pracvné miesta v širkej škále blastí, v službách, v cestvnm ruchu, v nadväznsti na dberateľsk-ddávateľské reťazce veľkých pdnikv, a tiež v blastiach s vyššu pridanu hdntu, v výskume a vývji a v invatívnych dvetviach. Aktivita malých a stredných pdnikv v regióne je pd priemerm Slvenska, aj keď v psledných rkch pčet malých a stredných pdnikv narastá. Pre začínajúcich pdnikateľv v regióne je ptrebné rzšíriť tiež technickú asistenciu pri zakladaní a ďalšm rzvji pdnikania, či už v frme pdnikateľských pradenských centier, pdnikateľských inkubátrv aleb akcelerátrv. Malé a stredné pdniky v regióne majú taktiež zníženú absrpčnú schpnsť fndv EÚ z dôvdu nedstatčných kapacít na prípravu prjektv, prípadne z dôvdu nedstatku skúsenstí s prípravu 49

50 prjektv a s prcesmi uchádzania sa financvanie z fndv EÚ. Z tht hľadiska sa pret pririta zameriava aj na zlepšenie technickej pdpry pre malé a stredné pdniky v blasti rzbehu pdnikania, ak aj v blasti využívania rôznych zdrjv financvania. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Malé a stredné pdniky majú nízku absrpčnú schpnsť v čerpaní pmci z fndv EÚ, z dôvdu nedstatčných technických kapacít a skúsenstí s prípravu prjektv Malé a stredné pdniky v regióne indikujú ptrebu väčšej asistencie pri rzbehu a rzvji pdnikania Rzšírenie technickej asistencie pri zakladaní pdnikv a pri ich ďalšm rzvji Zvýšenie infrmvansti mžnstiach čerpania pmci z fndv EÚ pre malé a stredné pdniky a pskytvanie pradenstva pri príprave prjektv pre čerpanie pmci z fndv EÚ II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Aktivita malých a stredných pdnikv je pd priemerm Slvenska, avšak pčet malých a stredných pdnikv v psledných rkch narastá Eknmické výsledky malých a stredných pdnikv v regióne sú však nad priemerm Slvenska Zárveň však klesá pčet fyzických sôb pdnikateľv a samstatne zárbkv činných sôb Rast aktivity malých a stredných pdnikv v regióne a tvrba nvých pracvných miest v malých a stredných pdnikv s cieľm vytvriť pracvné príležitsti pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Opatrenie II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.3.1 Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Opatrenie je zamerané na rzširvanie a zlepšvanie pdpry pre malé a stredné pdniky a pre začínajúcich pdnikateľv v fáze rzbehu pdnikania a jeh následnm rzvji, napríklad v frme knzultácii, pradenstva pri príprave pdnikateľskéh plánu, pradenstva pri administratívnych úknch spjených s pdnikaním, pradenstva v blasti financvania pdnikania, a pd. Opatrenie je tiež zamerané na zlepšenie infrmvansti malých a stredných pdnikv v blasti mžnstí čerpania pmci z fndv EÚ a pradenstva 50

51 zameranéh na prcesy spjené s čerpaním pmci z fndv EÚ a s spracvaním prjektv zameraných na čerpanie pmci z fndv EÚ. Sledvaný cieľ Rzšírenie technickej asistencie pri zakladaní pdnikv a pri ich ďalšm rzvji Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie infrmvansti mžnstiach čerpania pmci z fndv EÚ pre malé a stredné pdniky a pskytvanie pradenstva pri príprave prjektv pre čerpanie pmci z fndv EÚ Mestá a bce SBA Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Malé a stredné pdniky Začínajúci pdnikatelia Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.3.2 Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.3 Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Opatrenie je zamerané na pdpru vytvárania nvých pracvných miest v malých a stredných pdnikch a na pdpru nvých pdnikateľských zámerv malých a stredných pdnikv v regióne, zameraných na zabezpečenie nvých pracvných príležitstí s cieľm zabrániť rastu nezamestnansti v súvislsti s uknčvaním banskej činnsti. Opatrenie je predvšetkým zamerané na pdpru rzvja maléh a strednéh pdnikania v súlade s víziu transfrmácie regiónu hrná Nitra v nvých sektrch eknmiky, ak aj s zameraním na invácie, výskum a vývj, služby a činnsti s vyššu pridanu hdntu. Sledvaný cieľ Rast aktivity malých a stredných pdnikv v regióne a tvrba nvých pracvných miest v malých a stredných pdnikv s cieľm vytvriť pracvné príležitsti pre mladú generáciu a pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí vplyvm útlmu ťažby uhlia prídu prácu Ptenciálni nsitelia prjektv Mestá a bce SBA Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Malé a stredné pdniky Začínajúci pdnikatelia 51

52 Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Udržateľná behvá eknmika je súčasťu vízie definvanej v Stratégii envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku Obehvá eknmika je zalžená na udržateľnm využívaní zdrjv v uzatvrenm cykle d ich získavania, pužitia v výrbe, distribúcii, sptrebe a následnm pätvnm využití materiálv. Jedným z knceptv behvej eknmiky je aj využívanie lkálnych zdrjv ich naviazaním na lkálnu sptrebu. V tejt súvislsti sa pririta zameriava na pdpru lkálneh pľnhspdárstva a ďalších aspektv behvej eknmiky, ak napríklad udržateľné dpadvé hspdárstv a vdné hspdárstv. Región hrnej Nitry má tradíciu v blasti pľnhspdárstva v rastlinnej aj živčíšnej výrbe. Región bl silný v blasti chvu bravčvéh a hvädzieh dbytka a výrbkv z nich, ak mäs a mliek. Bhatú tradíciu v regióne má tiež vcinárstv, najmä v blasti Nitrianskeh Pravna a v Vestenickej dline. Hrnnitriansky región má v prvnaní s väčšinu statných regiónv Slvenska výhdu v pdbe dstupnej pľnhspdárskej pôdy, ktrá nie je tak rztrieštená a je pd veľku kntrlu Slvenskéh pzemkvéh fndu) 13. Pdpra rzvja pdnikania v pľnhspdárstve by sa mala zameriavať predvšetkým na behvé a rganické pľnhspdárstv a na využitie pôdy, ktrá nie je využívaná z dôvdu banskej činnsti. Pdpra iných prjektv behvej eknmiky by mala byť zameraná na integráciu prjektv priemyselnej výrby a dpadvéh aleb vdnéh hspdárstva, napríklad v frme energetickéh zhdncvania dpadu aleb využívania dpadvých materiálv v výrbe prduktv. Súčasťu patrení je tiež zvyšvanie infrmvansti verejnsti behvej eknmike a udržateľnm rzvji. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Región hrnej Nitry má tradíciu v rastlinnej aj živčíšnej pľnhspdárskej výrbe Pzemky v regióne sú menej rztrieštené, ak v iných regiónch Slvenska Existuje ptenciál využitia pôdy, ktrá dnes nie je využívaná z dôvdu banskej činnsti Tvrba nvých pracvných miest v blasti behvéh a rganickéh pľnhspdárstva v regióne Zvýšenie využívania nevyužívanej pôdy na nvé pľnhspdárske činnsti Sanácia a revitalizácia kntaminvanej pôdy v regióne Existuje ptenciál využívania banskéh tepla v pľnhspdárskej výrbe (napríklad skleníkvé pľnhspdárstv) 12 Zelenšie Slvensk, Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030, September PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 52

53 Viaceré lkality v regióne majú prblém s znečistením pôdy arzénm II.4.2 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Princípy behvej eknmiky nie sú v regióne dstatčne uplatňvané Slvensk, ak aj región hrnej Nitry, má nedstatky v udržateľnm nakladaní s dpadmi Zvýšenie energetickéh zhdncvanie dpadv, recyklácie a druhtnéh využívanie dpadv v výrbnm prcese Zvyšvanie infrmvansti verejnsti v súvislsti s behvu eknmiku Opatrenie II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.4.1 Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Opatrenie je zamerané na pdpru tvrby nvých pracvných miest v blasti pľnhspdárstva, bzvlášť zameraných na rganické pľnhspdárstv. Cieľm je nadviazať na tradíciu pľnhspdárstva v regióne a rzvíjať princípy rganickéh a behvéh hspdárstva v pľnhspdárstve. Opatrenie je tiež zamerané na pdpru prjektv nvéh využitia nevyužívanej pôdy, ktrá môže byť využitá na rôzne pľnhspdárske účely, či už pre ptreby ptravinárstva aleb pestvania energetických pldín. Vzhľadm na kntamináciu pôdy v regióne je patrenie zamerané aj na rekultiváciu pôdy s cieľm umžniť budúce pľnhspdárske využitie. Sledvaný cieľ Tvrba nvých pracvných miest v blasti behvéh a rganickéh pľnhspdárstva v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie využívania nevyužívanej pôdy na nvé pľnhspdárske činnsti Sanácia a revitalizácia kntaminvanej pôdy v regióne Pľnhspdárske pdniky Malí farmári Cieľvé skupiny Sptrebitelia Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv 53

54 Opatrenie II.4.2 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.4.3 Rzvj statných sektrv behvej eknmiky II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.4 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Opatrenie je zamerané na pdpru prjektv behvej eknmiky v rôznych dvetviach. Príkladm zavádzania princípv behvéh hspdárstva sú prjekty zamerané na druhtné využívanie dpadv, ktréh rôzne frmy majú priniesť zníženie pdielu skládkvanéh dpadu v regióne. Druhtné spracvanie dpadv napríklad pre ptreby výrby energií môže byť previazané s tázku riešenia nvéh zdrja tepla p uknčení výrby elektriny a tepla z hnedéh uhlia v ENO. Pdpru prjektv zameraných na behvú eknmiku sa zárveň pdprí tvrba nvých pracvných miest v regióne a integrujú sa ciele akčnéh plánu zameraná na zamestnansť, živtné prstredie a udržateľné hspdárstv. Opatrenie má za cieľ tiež pdpriť zvýšenie infrmvansti a pvedmia verejnsti v blasti behvéh hspdárstva, trval udržateľnéh rzvja, ak aj sebestačnej reginálnej eknmiky zalženej na lkálnej prdukcii a sptrebe. Sledvaný cieľ Zvýšenie energetickéh zhdncvanie dpadv, recyklácie a druhtnéh využívanie dpadv v výrbnm prcese Ptenciálni nsitelia prjektv Zvyšvanie infrmvansti verejnsti v súvislsti s behvu eknmiku Pdniky v regióne Nví investri Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Nezamestnaní Kvalifikvaná pracvná sila Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Región Hrnej Nitry má ptenciál na ďalší rzvj turizmu ak dplnkvéh sektra v rámci eknmickej transfrmácie. Atrakcie cestvnéh ruchu sú kncentrvané hlavne v krese Prievidza, predvšetkým v súvislsti s kúpeľníctvm v meste Bjnice. Splu s kúpeľníctvm sú hlavnými atrakciami Bjnický zámk a ZOO. Cestvný ruch v krese Partizánske je bmedzený. V rku 2017 bl priemerný pčet prencvaní návštevníkv v krese Prievidza kl 4 nci, zatiaľ č v krese Partizánske len kl 2 nci. Jednu z bariér ďalšieh rzvja cestvnéh ruchu v regióne je hršia dstupnsť regiónu v súvislsti s nedstavanu infraštruktúru. Lepšia dstupnsť na sieť diaľnic a rýchlstných ciest, ak aj lepšie využívanie leteckej infraštruktúry, môže prispieť k rzvju cestvnéh ruchu v regióne. 54

55 Z hľadiska budúceh rzvja turizmu je dôležité ptenciál cestvnéh ruchu diverzifikvať s cieľm zabezpečiť celrčný ptenciál a zmierniť sezónnu vlatilitu dpytu p službách cestvnéh ruchu v regióne. Región má v rámci transfrmácie príležitsť stavať na banskej tradícii a pnúknuť v tejt súvislsti nvé turistické atrakcie využitím ptenciálu knverzie industriálnych areálv, ak aj transfrmácie dpadv banskej činnsti na turistické využitie (mkrade vzniknuté pklesm terénu v blasti Nvák). V rámci budúceh rzvja turistickéh ruchu je ptrebné zlepšiť aj infraštruktúru cestvnéh ruchu. T zahŕňa zvýšenie infrmvansti cestvnm ruchu v regióne, zlepšenie marketingvých aktivít, integrácia turistických atrakcií v regióne, ak aj rzvj infrmačných centier cestvnéh ruchu a rzvj pdprnej infraštruktúry, ak sú napríklad cyklcesty a rzvj infraštruktúry letiska. Opatrenie Výchdiská Cieľ II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Cestvný ruch je kncentrvaný v krese Prievidza a naviazaný na kúpeľníctv, zámk a ZOO v meste Bjnice Priemerný pčet prencvaní v krese Prievidza je 4 nci, v krese Partizánske 2 nci Nedstatčná pnuka prduktv a služieb cestvnéh ruchu s celrčným využitím Využitie ptenciálu banskej tradície regiónu pre rzvj cestvnéh ruchu Využitie knverzie industriálnych areálv a území pstihnutých bansku činnsťu v cestvnm ruchu Rast cestvnéh ruchu prispievajúceh k eknmickej transfrmácii a diverzifikácii regiónu Bariéru ďalšieh rzvja cestvnéh ruchu je dstupnsť regiónu z dôvdu nedstavanej infraštruktúry II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Cielený marketing cestvnéh ruchu je nedstatčný Nedstatčná splupráca subjektv cestvnéh ruchu a integrácia prduktv a služieb cestvnéh ruchu Zlepšenie infrmvansti a marketingvých aktivít cestvnéh ruchu v regióne Prepájanie pnuky prduktv a služieb cestvnéh ruchu v regióne Nedstatčná úrveň pdprnej infraštruktúry cestvnéh ruchu (turistické chdníky, cykltrasy) Zlepšenie pdprnej infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne (infrmačné centrá, turistické chdníky, cykltrasy) 55

56 Opatrenie II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.5.1 Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Opatrenie je zamerané na pdpru prjektv rzvja cestvnéh ruchu a tvrby nvých pracvných miest v sektre cestvnéh ruchu, s zameraním sa na ďalší rzvj hlavných atrakcií regiónu a nvých atrakcií zameraných na využitie ptenciálu banskej tradície v regióne, napríklad knverziu časti banských areálv a území vzniknutých bansku činnsťu na využitie pre ptreby turizmu, rekreácie a vľnčasvých aktivít. Sledvaný cieľ Využitie ptenciálu banskej tradície regiónu pre rzvj cestvnéh ruchu Ptenciálni nsitelia prjektv Využitie knverzie industriálnych areálv a území pstihnutých bansku činnsťu v cestvnm ruchu Rast cestvnéh ruchu prispievajúceh k eknmickej transfrmácii a diverzifikácii regiónu Pdniky v regióne HBP Mestá a bce Cieľvé skupiny Návštevníci regiónu Verejnsť Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia II.5.2 Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne II. Eknmika, pdnikanie a invácie / II.5 Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja cestvnéh ruchu v regióne prstredníctvm marketingvých aktivít, infrmačných kampaní a prepájania pnuky atrakcií cestvnéh ruchu. Opatrenie je ďalej zamerané na pdpru rzvja infraštruktúry cestvnéh ruchu, ak napríklad pdpru reknštrukcií a budvania nvých turistických chdníkv, cykltrás, infrmačných centier a ďalšej pdprnej infraštruktúry. Sledvaný cieľ Zlepšenie infrmvansti a marketingvých aktivít cestvnéh ruchu 56

57 v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Prepájanie pnuky prduktv a služieb cestvnéh ruchu v regióne Zlepšenie pdprnej infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne (infrmačné centrá, turistické chdníky, cykltrasy) Pdniky v regióne Mestá a bce Samsprávny kraj HBP Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Návštevníci regiónu Verejnsť Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv 57

58 6.3. Pilier III. Udržateľné živtné prstredie Zdôvdnenie piliera a jeh príns Banská činnsť a výrba energií z hnedéh uhlia má výrazný dpad na živtné prstredie v frme envirnmentálnych záťaží a patrení, ktré bude z hľadiska živtnéh prstredia ptrebné realizvať v súvislsti s utlmvaním banskej činnsti. Pre uknčvanie banskej činnsti existujú záknné pžiadavky, ktré definuje zákn č. 51/1988 Zb. banskej činnsti, výbušninách a štátnej banskej správe a príslušné vyknávacie predpisy. Okrem týcht záknných pžiadaviek však existujú aj iné envirnmentálne dpady, napríklad záťaže, kde nie je známy pôvdca, ktré bude ptrebné v rámci transfrmácie regiónu taktiež riešiť. Zárveň je ptrebné sa na tázku živtnéh prstredia v prcese transfrmácie pzerať kmplexne a riešiť aj nastavenie akčnéh plánu a budúcich eknmických aktivít v regióne tak, aby bli v súlade s víziu transfrmácie regiónu Hrnej Nitry, ktru je rzvj eknmických činnstí v symbióze s čistým živtným prstredím. Región je zaťažený negatívnymi envirnmentálnymi vplyvmi a v budúcnsti by sa mal prerientvať na eknmické sektry s menším dpadm na živtné prstredie. Pilier Udržateľné živtné prstredie je pret zameraný na pdpru dstraňvania envirnmentálnych záťaží p banskej činnsti a iných činnstiach, ak aj na zlepšvanie živtnéh prstredia d budúcnsti. Zárveň je v rámci piliera riešená aj tázka energetiky. Energetika je histricky dôležitý sektr eknmiky v regióne vďaka výrby elektriny a tepla v ENO. V prcese transfrmácie bude ptrebné riešiť tázku budúcnsti energetiky v regióne, predvšetkým z phľadu ddávk tepla (hrúcej vdy a pary) mestám a bciam v regióne (Prievidza, Nváky, Zemianske Kstľany, Kš), ak aj niekľkým priemyselným zákazníkm. Budúcnsť energetiky v regióne by mala zhľadňvať dpad na živtné prstredie a zamerať sa na pdpru nízkuhlíkvej energetiky, energetickej efektívnsti a smart riešení v energetike. Pdpra zlepšvania živtnéh prstredia d budúcnsti by mala byť tiež zameraná na patrenia v blasti udržateľnéh dpadvéh hspdárstva, vdnéh hspdárstva, knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Výchdiskvá situácia Banská činnsť v regióne Hrnej Nitry má viacer vplyvv na krajinu a živtné prstredie. Banská činnsť spôsbuje napríklad pvrchvé terénne depresie, ak sú napríklad trhliny a pkles pôdy, ktré majú dpad na pľnhspdárske a zalesnené pzemky a infraštruktúru. Pkles pôdy môže tiež spôsbiť zaplavenie pklesnutéh územia, č znemžní jeh využívanie na pôvdný účel. Banská činnsť má tiež dpad na vdné tky v území, v súvislsti s čím bli realizvané prelžky ptkv. V súvislsti s uknčvaním banskej činnsti bude ptrebné tiež riešiť tázku bezpečnéh uzatvárania banských priestrv. T zahŕňa bezpečnú a eklgickú demntáž zariadení v baniach a na pvrchu, likvidáciu banských diel a reknštrukciu aleb likvidáciu stavieb na pvrchu. Taktiež je ptrebné riešiť asanáciu a rekultiváciu dkalísk z úpravy uhlia. Okrem samtnej banskej činnsti má výrazný dpad na živtné prstredie v regióne aj výrba energií z hnedéh uhlia v ENO. Pdľa infrmácií Slvenských elektrární bsahuje hnedé uhlie spaľvané v ENO 30% ppla a 2% síry. V rku 2015 prešli hlavné výrbné zariadenia ENO eklgizáciu tak, aby spĺňali prísne limity stanvené legislatívu EÚ platnu d rku V dôsledku th bl zaznamenaný výrazný pkles emisií xidu siričitéh v rku 2017 v prvnaní s rkm Súčasťu ENO sú tiež skládky a dkaliská ppla s rzlhu 180 hektárv, kde je ulžených kl 40 miliónv tn ppla, a ktrých eklgická sanácia a rekultivácia bude musieť byť taktiež riešená v rámci transfrmácie regiónu. 14 Slvenský hydrmeterlgický ústav Odbr Mnitrvanie kvality vdzušia, Hdntenie kvality vzdušia v Slvenskej republike

59 Ďalším výrazným znečisťvateľm v regióne je chemická výrba v pdniku Frtischem. Závd je jedným z piatich najväčších prducentv tuhých znečisťujúcich látk v krajine. Pdľa štúdie SAV 15, ťažba nerastných survín splu s priemyselnu výrbu (vrátane energetiky) spôsbujú, že región Hrnej Nitry je značne znečistený. Viac ak 55% byvateľv žije v blastiach s výrazne narušenu kvalitu živtnéh prstredia. Č sa týka znečistenia vôd, tak sa v tretej kvalitatívnej triede pdzemnej vdy 16 nachádza 45% blasti Prievidze, 83% blasti Nvák a 71% blasti Bjníc. Z hľadiska znečistenia vzdušia patrí prievidzský región medzi regióny Slvenskej republiky, ktré prdukujú najviac emisií základných znečisťujúcich látk a najmä xidu siričitéh a xidv dusíka. Zárveň je prievidzský región regiónm najťažšie zaťaženým emisiami tuhých znečisťujúcich látk na Slvensku Cieľvá situácia V rámci transfrmácie regiónu Hrná Nitra z uhľnej eknmiky na nvú diverzifikvanú eknmiku budú riešené existujúce eklgické záťaže, a taktiež bezpečné a eklgické uzatvrenie banských priestrv. Nvé riešenie výrby a ddávky tepla v regióne Hrnej Nitry by mal byť zalžené na najlepšej dstupnej technlógii z hľadiska dpadv na živtné prstredie. Pri riešení výrby a ddávk tepla však treba brať d úvahy aj mžnsti financvania, eknmické dpady (predvšetkým na kncvé ceny tepla), ak aj dpady na zamestnansť v regióne. Riešenie výrby a ddávk tepla by tak mal byť najlepším mžným riešením, berúc d úvahy všetky spmínané faktry. Rzvj nvých sektrv eknmiky by mal byť zameraný na dvetvia, ktré budú v menšej miere znečisťvať živtné prstredie v prvnaní s záťažu vyvlanu súčasným ťažbným priemyslm a výrbu elektrickej energie z hnedéh uhlia. V rámci dlhdbej udržateľnsti energetiky v regióne by sa mali ppri riešeniu náhrady zdrja tepla realizvať aj investície d bnviteľných zdrjv energie, energetickej efektívnsti a smart riešení v energetike. Cieľm v blasti udržateľnéh živtnéh prstredia nie je len dstránenie nevyhnutných envirnmentálnych dpadv, ale aj nepriamych a vyvlaných dpadv banskej činnsti, ak sú napríklad prepady pôdy, trhliny v pôde, znečistenie pľnhspdárskej pôdy a pdzemných vôd. Zárveň by mali byť realizvané envirnmentálne patrenia, ktrá nesúvisia priam s dstraňvaním následkv banskej činnsti, ale prispejú k zlepšeniu živtnéh prstredia v regióne, ktrý dlhdb trpí znečistením vzdušia, vdy a pôdy. Príkladm je pdpra v blasti udržateľnéh dpadvéh hspdárstva, vdnéh hspdárstva (kanalizácie, čističky dpadvých vôd), či rzvj a chrana území a pdpra bidiverzity, ak napríklad mkrade, ktré vznikli bansku činnsťu, a ktré môžu byť využité aj v rámci kvality živta, vľnčasvých aktivít a pdpre cestvnéh ruchu Prehľad prirít a patrení Pilier Udržateľné živtné prstredie pzstáva z trch prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Opatrenie III.1.1 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu Opatrenie III.1.2 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených inu činnsťu Pririta III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Opatrenie III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne 15 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 16 Päťstupňvá škála kvality pdzemných vôd (I. trieda veľmi čistá vda až V. trieda veľmi siln znečistená vda),

60 Opatrenie III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Opatrenie III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne Pririta III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Opatrenie III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh hspdárstva Opatrenie III.3.2 Pdpra investícií d udržateľnéh vdnéh hspdárstva Opatrenie III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Pririty a patrenia v rámci piliera Udržateľné živtné prstredie sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách Pririta III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Ak bl spmínané vyššie, v regióne existujú rôzne envirnmentálne záťaže spôsbené bansku činnsťu, ak aj naviazanými činnsťami, ktré majú vplyv na celkvé živtné prstredie v regióne Hrnej Nitry. Tiet envirnmentálne záťaže môžu byť priame záťaže, ktré vznikli bansku činnsťu aleb výrbu energií z hnedéh uhlia (skládky a dkaliská ppla), ale aj rôzne vyvlané vplyvy na živtné prstredie, ktré sú výsledkm týcht činnstí (trhliny, prepady pôdy, dpady na infraštruktúru, znečistenie pôdy, a pd.). Okrem th existujú envirnmentálne záťaže, pri ktrých nemusí byť známy pôvdca. Pririta je zameraná na dstránenie týcht envirnmentálnych záťaží, iných vplyvv na krajinu a živtné prstredie, ak aj na bezpečné a eklgické uknčvanie banskej činnsti. Opatrenia v rámci tejt pririty by mali byť financvané z rôznych zdrjv, pričm sa predpkladá financvanie aj priam z finančných rezerv HBP na vyknanie tých patrení, ktré ukladá banskej splčnsti v súvislsti s likvidáciu dbývacích priestrv a uknčvaním banskej činnsti zákn. Opatrenie Výchdiská Cieľ III.1.1 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu V rámci banskej činnsti existujú envirnmentálne záťaže, ak napríklad skládky a dkaliská Zárveň sú záknm stanvené pžiadavky na likvidáciu dbývacích priestrv a na uknčenie banskej činnsti V regióne existujú tiež vyvlané vplyvy banskej činnsti, ak sú napríklad trhliny, prepady pôdy, pškdenie infraštruktúry, nvé bitpy, ktré vznikli vplyvm banskej činnsti, ktré bude ptrebné tiež riešiť Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych záťaží vyvlaných bansku činnsťu Sanácia a revitalizácia negatívnych vplyvv banskej činnsti na dtknutých územiach Bezpečná a eklgická likvidácia dbývacích priestrv a banských areálv III.1.2 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených Ďalšie envirnmentálne záťaže v regióne existujú v súvislsti s spaľvaním hnedéh uhlia Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych záťaží v súvislsti s výrbu energií 60

61 inu činnsťu pri výrbe elektriny a tepla z hnedéh uhlia V súvislsti s výrbu energií v ENO existujú envirnmentálne záťaže v pdbe dčasnéh a definitívneh dkaliska ppla Revitalizácia znečistenej pôdy v regióne Revitalizácia znečistených pdzemných vôd v regióne Iné envirnmentálne vplyvy v regióne sú v pdbe znečistenia pôdy a pdzemných vôd Opatrenie III.1.1 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.1.1 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu III. Udržateľné živtné prstredie / III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Opatrenie je zamerané na dstraňvanie rôznych friem envirnmentálnych záťaží a vplyvv vyvlaných bansku činnsťu, ak aj na bezpečné a eklgické uknčvanie banskej činnsti a likvidáciu dbývacích priestrv. Envirnmentálne záťaže zahŕňajú záťaže s známym aj neznámym pôvdcm, záťaže v areálch v vlastníctve HBP, ak aj vyvlané vplyvy banskej činnsti mim ich vlastníctva. Tiet patrenia majú byť financvané z rôznych zdrjv, vrátane zdrjv HBP, ktré splčnsť tvrí pre ptreby uknčvania banskej činnsti a revitalizáciu území, dplnené inými, aj nenávratnými zdrjmi financvania pre ptreby zabezpečenia chrany živtnéh prstredia v prcese uknčvania banskej činnsti. Sledvaný cieľ Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych záťaží vyvlaných bansku činnsťu Ptenciálni nsitelia prjektv Sanácia a revitalizácia negatívnych vplyvv banskej činnsti na dtknutých územiach Bezpečná a eklgická likvidácia dbývacích priestrv a banských areálv HBP Štát Cieľvé skupiny Verejnsť Mestá a bce Výber indikatívnych prjektvých zámerv 61

62 Opatrenie III.1.2 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených inu činnsťu Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.1.2 Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených inu činnsťu III. Udržateľné živtné prstredie / III.1 Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Opatrenie je zamerané na dstraňvanie rôznych friem envirnmentálnych záťaží a vplyvv vyvlaných výrbu elektriny a tepla spaľvaním hnedéh uhlia, ak aj na bezpečné a eklgické uknčvanie, resp. transfrmáciu činnsti ENO. Envirnmentálne záťaže zahŕňajú záťaže s známym aj neznámym pôvdcm, záťaže v areálch v vlastníctve Slvenských elektrární, ak aj vyvlané vplyvy z spaľvania hnedéh uhlia mim ich vlastníctva. Tiet patrenia majú byť financvané z rôznych zdrjv, vrátane zdrjv Slvenských elektrární, dplnené inými, aj nenávratnými zdrjmi financvania pre ptreby zabezpečenia chrany živtnéh prstredia v prcese uknčvania banskej činnsti. Opatrenie je tiež zamerané na pdpru prjektv revitalizácie znečistených pôd a pdzemných vôd v regióne, ktré sú znečistené vplyvm banskej a iných priemyselných činnstí v regióne. Sledvaný cieľ Sanácia a revitalizácia envirnmentálnych záťaží v súvislsti s výrbu energií z hnedéh uhlia Ptenciálni nsitelia prjektv Revitalizácia znečistenej pôdy v regióne Revitalizácia znečistených pdzemných vôd v regióne Slvenské elektrárne Štát Cieľvé skupiny Verejnsť Mestá a bce Vlastníci pôdy Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Región Hrnej Nitry má tradíciu v energetike, keď tu už d rku 1953 pôsbí ENO. V 60-tych rkch bla ENO najväčšu elektrárňu na Slvensku, pričm histricky najvyššia inštalvaná kapacita v elektrárni bla 516 MW a najvyššia výrba elektriny bla 2,5 TWh rčne. V súčasnsti je v prevádzke blk ENO A zameraný primárne na výrbu tepla s inštalvanu kapacitu 46 MW a blky ENO B1 a B2, každý s inštalvanu kapacitu 110 MW. Blky ENO B3 a B4 bli dstavené v rku Energetika je teda dôležitu súčasťu lkálnej 62

63 eknmiky, existuje tu pre jej rzvj zázemie a kvalifikvaná pracvná sila, a teda by mala byť súčasťu rzvjvých aktivít v rámci transfrmácie regiónu. Pdbne sa k blasti energetiky stavajú aj iné uhľné regióny, ktré sú v rôznych fázach prcesu transfrmácie aleb prcesm transfrmácie už prešli (napríklad regióny Limburg v Hlandsku aleb Lužice v Nemecku). Cieľm je využiť tradíciu regiónu v blasti energetiky a v prcese transfrmácie regiónu pdprvať aktivity a patrenia zamerané na udržateľnú a nízkuhlíkvú energetiku, ak aj na patrenia smerujúce k znižvaniu dpytu p energiách v frme prjektv energetickej efektívnsti v rôznych blastiach, a na patrenia zamerané na implementáciu smart riešení v energetike. Jednu z kľúčvých tém v rámci udržateľnej energetiky v regióne je výrba a ddávka tepla. Ak bl spmínané, tepl pre veľkú časť regiónu je vyrábané v ENO z dmáceh uhlia. Tent zdrj tepla bude musieť byť v rámci transfrmácie regiónu nahradený nvým zdrjm tepla (v frme zmeny paliva v ENO, prípadne úplne iným zdrjm aleb zdrjmi tepla v regióne). V súčasnsti zásbuje ENO hrúcu vdu, prípadne paru, mestá Prievidza, Nváky, Zemianske Kstľany a Kš, a tiež niekľk priemyselných dberateľv. Nvé riešenie výrby a ddávky tepla v regióne by mal brať d úvahy envirnmentálne aspekty, teda musí byť v súlade s všetkými envirnmentálnymi nrmami, zárveň by mal byť aj dlhdb envirnmentálne udržateľné. Z hľadiska budúcej výrby a ddávky tepla je dôležitým faktrm aj cena tepla pre kncvéh zákazníka. Rôzne alternatívy riešenia majú tiež rôzne nárky na finančnú pdpru samtnej investície aleb prevádzky. Zvlená technlógia má zárveň aj dpad na pčet pracvných miest, ktré budú v rámci výrby a ddávky tepla vytvrené. Všetky tiet hľadiská by mali byť brané d úvahy pri riešení tepelnej energetiky v regióne tak, aby zvlené riešenie bl najlepším kmprmism pri zachvaní všetkých záknných pžiadaviek na živtné prstredie. Opatrenie Výchdiská Cieľ III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne ENO dnes vyrába tepl z dmáceh uhlia a ddáva h veľkej časti byvateľstva v regióne, ak aj niekľkým priemyselným dberateľm Predpkladá sa, že s uknčením pdpry výrby elektriny z dmáceh uhlia sa uknčí aj výrba tepla z uhlia a bude ptrebné riešiť tázku ddávk tepla existujúcim zákazníkm Zabezpečiť najlepšie mžné riešenie výrby a ddávky tepla pre súčasných dberateľv, zhľadňujúce dpad na cenu tepla pre dberateľv, zamestnansť v regióne, mžnsti finančnej pdpry a ddržaním minimálne záknných pžiadaviek na živtné prstredie III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Pdľa údajv Eurstatu klesl v psledných rkch na Slvensku pdiel energie z bnviteľných zdrjv na kncvej sptrebe energie z 12,9% v rku 2015 na 12,0% v rku 2016 a na 11,5% v rku 2017 V EÚ bl tent pdiel v rku 2017 na úrvni 17,5% Zvýšenie priemyselných inštalácií bnviteľných zdrjv energie v regióne Hrnej Nitry Zvýšenie inštalácií bnviteľných zdrjv energie v dmácnstiach Zlepšenie infrmvansti verejnsti mžnstiach inštalácie a financvania 63

64 Pdľa mapy bnviteľných zdrjv energie 17 región Hrnej Nitry zastáva v inštalácii bnviteľných zdrjv prti zvyšku Slvenska, aj v rámci Trenčianskeh samsprávneh kraja bnviteľných zdrjv energie III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Budúcnsť energetiky v regióne nie je len v nahradení výrby energie z uhlia inými zdrjmi, ale aj v úsprách energií v rezidenčných budvách, verejných budvách, v verejnej infraštruktúre, v dprave a v priemysle Slvensk má celkv stále vyský ptenciál úspr energie, nakľk energetická nárčnsť eknmiky je stále takmer dvakrát vyššia ak je priemer EÚ 18 Nárast patrení energetickej efektívnsti v blasti rezidenčných budv, verejných budv a infraštruktúry, v dprave a v priemysle Zlepšenie infrmvansti verejnsti patreniach v blasti energetickej efektívnsti a mžnstiach ich financvania III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne Smart riešenia v energetike môžu prispieť k lepšiemu využívaniu bnviteľných zdrjv energie a energetickej efektívnsti Zvýšenie zavádzania riešení a invácií v blasti smart energetiky Smart riešenia môžu zahŕňať napríklad inteligentné distribučné siete, manažment energií a energetických dát, inteligentné meracie systémy, infraštruktúru pre elektrmbilitu, a pd Opatrenie III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.1 Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na riešenie budúceh spôsbu výrby a ddávka tepla v regióne hrnej Nitry, predvšetkým spôsbené uknčením výrby tepla z dmáceh uhlia, dtýkajúce sa dberateľv dberajúcich tepl z ENO. Opatrenie má prispieť k zabezpečeniu takéh náhradné riešenia výrby a ddávky tepla, ktré bude najlepšu kmbináciu z hľadiska cien pre dberateľv, dpadv Zelenšie Slvensk, Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030, September

65 na živtné prstredie a na zamestnansť, ak aj z hľadiska mžnstí finančnej pdpry z rôznych pdprných zdrjv (ak napríklad pdpra OZE, pdpra z fndv EÚ, nárdných fndv, prípadne iných zdrjv). Sledvaný cieľ Zabezpečiť najlepšie mžné riešenie výrby a ddávky tepla pre súčasných dberateľv, zhľadňujúce dpad na cenu tepla pre dberateľv, zamestnansť v regióne, mžnsti finančnej pdpry a ddržaním minimálne záknných pžiadaviek na živtné prstredie Ptenciálni nsitelia prjektv Slvenské elektrárne HBP Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.2 Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja bnviteľných zdrjv energie s cieľm pdpriť prechd na nízkuhlíkvú a nízkemisnú energetiku. Opatrenie má prispieť k rýchlejšej implementácii bnviteľných zdrjv energie v regióne hrnej Nitry, a t z hľadiska priemyselných inštalácií, ak aj inštalácií v dmácnstiach. Opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu pvedmia a infrmvansti verejnsti mžnstiach využívania bnviteľných zdrjv energie, mžnstiach ich inštalácie a mžnstiach využívania rôznych pdprných schém na financvanie bnviteľných zdrjv energie. Sledvaný cieľ Zvýšenie priemyselných inštalácií bnviteľných zdrjv energie v regióne Hrnej Nitry Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie inštalácií bnviteľných zdrjv energie v dmácnstiach Zlepšenie infrmvansti verejnsti mžnstiach inštalácie a financvania bnviteľných zdrjv energie Dmácnsti Výrbcvia energií Pdnikatelia v regióne Mestá a bce 65

66 Cieľvé skupiny Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.3 Pdpra energetickej efektívnsti v regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na pdpru implementácie riešení v blasti energetickej efektívnsti s cieľm znižvať nárčnsť na sptrebu energií v regióne, ak súčasť prechdu z uhľnej energetiky na nvú nízkuhlíkvú energetiku. Opatrenia energetickej efektívnsti sa týkajú širkéh spektra blastí, vrátane energetickej efektívnsti rezidenčných budv, verejných budv, ak aj energetickej efektívnsti v priemysle, energetickej efektívnsti verejnej infraštruktúry (napríklad verejné svetlenie), a tiež energetickej efektívnsti v dprave. Opatrenie má tiež prispieť k zvýšeniu pvedmia a infrmvansti verejnsti mžných riešeniach v blasti energetickej efektívnsti, ak aj mžnstiach financvania týcht riešení z rôznych zdrjv. Sledvaný cieľ Nárast patrení energetickej efektívnsti v blasti rezidenčných budv, verejných budv a infraštruktúry, v dprave a v priemysle Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie infrmvansti verejnsti patreniach v blasti energetickej efektívnsti a mžnstiach ich financvania Dmácnsti Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.2.4 Pdpra smart riešení v energetike v regióne III. Udržateľné živtné prstredie / III.2 Rzvj udržateľnej energetiky Opatrenie je zamerané na pdpru smart riešení v energetike v regióne hrnej 66

67 Nitry. Pdpra zahŕňa výskum a vývj v tejt blasti, testvanie, ak aj implementáciu riešení a ich zavedenie d praxe. Opatrenie je úzk previazané s patreniami týkajúcimi sa rzvja invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky, pdpry nízkuhlíkvej energetiky v regióne, ak aj pdpry energetickej efektívnsti v regióne. Opatrenie zahŕňa napríklad blasti týkajúce sa inteligentných decentralizvaných a distribuvaných energetických sietí (smart grids/micr grids), manažmentu energií a energetických dát, inteligentných meracích systémv, infraštruktúry pre elektrmbily, úlžísk energií, a pd. Sledvaný cieľ Zvýšenie zavádzania riešení a invácií v blasti smart energetiky Ptenciálni nsitelia prjektv Dmácnsti Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Energetické pdniky Cieľvé skupiny Verejnsť Sptrebitelia energií Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia V rámci transfrmácie uhľnéh regiónu je ptrebné riešiť nielen existujúce envirnmentálne záťaže a envirnmentálne dpady banskej činnsti a priemyslu v regióne, ale tiež zlepšvanie živtnéh prstredia d budúcnsti. Región hrnej Nitry histricky trpí znečistením rôzneh druhu, napríklad znečistením vzdušia, pôdy a pdzemných vôd. Transfrmácia regiónu a akčný plán by teda mali viesť aj k zlepšeniu živtnéh prstredia, s cieľm zvýšiť atraktivitu regiónu a znížiť dpady znečistenéh živtnéh prstredia na zdravie byvateľstva. Zlepšvanie živtnéh prstredia by mal byť riešené v dvch rvinách v blasti pdpry udržateľnéh hspdárstva, ktré by mal minimalizvať dpady na živtné prstredie (napríklad v blasti dpadvéh hspdárstva, vdnéh hspdárstva aleb pôdhspdárstva), ak aj v blasti knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv na nvé využitie, ktré by prispieval aj k zlepšvaniu živtnéh prstredia. V blasti udržateľnéh dpadvéh hspdárstva v regióne je dôležité pdprvať behvé dpadvé hspdárstv, ktré by mal zahŕňať patrenia na predchádzanie tvrby dpadv, ich recykláciu, energetické a iné zhdntenie, s cieľm znižvať mieru skládkvania. Tá v trenčianskm kraji presahuje 70% 19. D rku 2035 by pritm pdľa Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky mal klesnúť skládkvanie dpadu pd 25% 20. V samtnm meste Prievidza sa pdiel zhdncvanéh dpadu phybval v rkch 2011 až 2015 v rzmedzí medzi 20% až 30%, pričm plán d rku 2020 je zvýšiť tent pdiel až na takmer 88% 21. Ak už bl spmínané, v blasti hrnej Nitry je v tretej kvalitatívnej triede pdzemných vôd 45% blasti Prievidze, 83% blasti Nvák a 71% blasti Bjníc. Z tht dôvdu by mali byť pdprvané prjekty zamerané na čistenie vdných tkv a dpadvých vôd. Ďalšími patreniami by mali byť aktivity zamerané na 19 Prgram dpadvéh hspdárstva Prgram mesta Prievidza na rky Zelenšie Slvensk, Stratégia envirnmentálnej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030, September Prgram dpadvéh hspdárstva Prgram mesta Prievidza na rky

68 udržateľnsť behu vdy, zadržiavanie vdy v krajine, prtipvdňvú chranu a lepšie hspdárenie s vdu s cieľm bmedzvať such a nedstatk vdy. Vyššie spmínané patrenia môžu byť realizvané aj v súvislsti a s využitím knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv, napríklad envirnmentálnym využitím zaplavených území, ktré vznikli ak dôsledk banskej činnsti, využitím banských vôd, prípadne realizáciu patrení na zlepšenie živtnéh prstredia v areálch, v ktrých je realizvaná banská činnsť aleb výrba energií z hnedéh uhlia. Opatrenie Výchdiská Cieľ III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Miera skládkvania v trenčianskm kraji presahuje 70% V meste Prievidza je zhdncvanie dpadu na úrvni 20%-30%, d rku 2020 by mal narásť na 88% Veľký pdiel pdzemných vôd v regióne hrnej Nitry je znečistených Znižvanie pdielu skládkvania dpadu a zvyšvanie jeh zhdncvania Znižvanie tvrby dpadv Zvýšenie kvality pdzemných vôd a čistenie dpadvých vôd Zmierňvanie dpadv zmeny klímy v regióne III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Územia a areály, v ktrých je dnes vyknávaná banská činnsť a výrba energií z hnedéh uhlia môžu byť ptenciálne využité na realizáciu aktivít vedúcich k zlepšvaniu živtnéh prstredia Knverzia envirnmentálne zaťažených území a areálv s cieľm využitia na aktivity prispievajúce k zlepšvaniu živtnéh prstredia Niektré dpady banskej činnsti môžu byť ďalej využité v súvislsti s vdným hspdárstvm (mkrade, zaplavené územia) Banská vda môže byť využitá v udržateľnm hspdárstve (využitie tepelnéh ptenciálu) Opatrenie III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.3.1 Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva III. Udržateľné živtné prstredie / III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Opatrenie je zamerané na pdpru investícií d udržateľnéh a behvéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva, ktré majú prispieť k zlepšvaniu živtnéh 68

69 prstredia na hrnej Nitre. Opatrenia majú byť v súlade s plánmi udržateľnéh rzvja a stratégiu envirnmentálnej plitiky a mali by viesť k napĺňaniu cieľv v blasti znižvania emisií, čistty vzdušia, vdy, pôdy, či chrany chránených území. Opatrenie je primárne zamerané na dpadvé a vdné hspdárstv, avšak v rámci neh môžu byť realizvané aj iné prjekty zamerané na zlepšvanie živtnéh prstredia, ak aj patrenia zamerané na zmierňvanie dpadv zmeny klímy (prtipvdňvé patrenia, patrenia na bj s suchm, vdzádržné patrenia, a pd.). Sledvaný cieľ Znižvanie pdielu skládkvania dpadu a zvyšvanie jeh zhdncvania Ptenciálni nsitelia prjektv Znižvanie tvrby dpadv Zvýšenie kvality pdzemných vôd a čistenie dpadvých vôd Zmierňvanie dpadv zmeny klímy v regióne Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Spracvatelia dpadu Štát Cieľvé skupiny Verejnsť Mestá a bce Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia III.3.2 Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv III. Udržateľné živtné prstredie / III.3 Zlepšvanie živtnéh prstredia Opatrenie je zamerané na pdpru realizácie prjektv v blasti zlepšvania živtnéh prstredia prstredníctvm knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv p banskej činnsti a výrbe elektriny z hnedéh uhlia, resp. s využitím týcht území a areálv, prípadne využitím pzstatkv banskej činnsti, ak napríklad využitie banských vôd ak bezemisnéh zdrja tepla aleb využitie území dtknutých bansku činnsťu na aktivity vedúce k zlepšvaniu živtnéh prstredia. Sledvaný cieľ Knverzia envirnmentálne zaťažených území a areálv s cieľm využitia na aktivity prispievajúce k zlepšvaniu živtnéh prstredia Ptenciálni nsitelia HBP 69

70 prjektv Slvenské elektrárne Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Mestá a bce Výber indikatívnych prjektvých zámerv 70

71 6.4. Pilier IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zdôvdnenie piliera a jeh príns Kvalita živta a sciálna infraštruktúra zahŕňa širšiu blasť aktivít zameraných na jednej strane na riešenie prblémv, ktré banská činnsť a s ňu súvisiaca výrba energií z uhlia spôsbujú už v súčasnsti, a na druhej strane na riešenie prblémv, ktré vzniknú v súvislsti s transfrmáciu regiónu z uhľnej eknmiky. Banská činnsť dnes spôsbuje prblémy predvšetkým v súvislsti s zdravím byvateľstva, a t nielen priam u zamestnancv banskéh sektra a s rizikami vyplývajúcimi z pvahy ich práce, ale aj byvateľstva, na ktré vplýva znečistenie živtnéh prstredia. V budúcnsti bude ptrebné riešiť dpady transfrmácie z uhľnej eknmiky v súvislsti s pklesm zamestnansti v tradičnm banskm sektre a naviazaných sektrch, ak napríklad rast nezamestnansti, či ptreba prispôsbenia vzdelávania v regióne na ptreby trhu práce zameranéh na nvé rzvíjajúce sa sektry eknmiky. V tejt súvislsti je ptrebné riešiť prepjenie vzdelávania na trh práce v blasti strednéh šklstva a duálneh vzdelávania, ak aj v blasti vyššieh vzdelávania. V súvislsti s príchdm zamestnancv banskéh sektra na trh práce pčas pstupnéh utlmvania banskej činnsti bude ptrebné psilniť aj mimšklské vzdelávania a rekvalifikácie. Zárveň má región prblémy s starnutím byvateľstva a s dlivm mladých ľudí. Pret je ptrebné psilniť infraštruktúru zameranú na sciálnu starstlivsť staršie skupiny byvateľstva, ak aj zatraktívniť región pre mladých ľudí s cieľm udržať ich v regióne. Rzvj nvých sektrv eknmiky, ak aj nvých pracvných príležitstí vytvrí základné pdmienky pre uplatnenie mladých ľudí v regióne, zárveň je však ptrebné zvýšiť atraktivitu regiónu aj z phľadu kvality živta v frme pdpry kultúry, šprtvých, rekreačných a vľnčasvých aktivít, služieb pre bčanv a dstupnsti bývania pre mladé rdiny Výchdiskvá situácia V blasti zdravia byvateľstva má banská činnsť dpad priam na zamestnancv baní pracujúcich v pdzemí, ale prstredníctvm znečistenia živtnéh prstredia môže mať vplyv aj na byvateľv žijúcich v regióne. Pdľa analýzy Inštitútu finančnej plitiky bl pmer pdielu invalidity k pdielu zamestnansti (index invalidity) v sektre 7-násbne vyšší v prvnaní s priemerm v hspdárstve. Pdľa štúdie SAV 22 je v krese Prievidza pmer príjemcv invalidnéh dôchdku k eknmicky aktívnemu byvateľstvu 13,3%, č je nadpriemerný stav prti priemeru Slvenska, ktrý je 9,1%. Stredná dĺžka džitia je však v regióne hrnej Nitry prvnateľná s priemerm Slvenska, aj keď zastáva za najvýknnejšími regiónmi. Z hľadiska demgrafickéh vývja zaznamenali kresy Prievidza aj Partizánske úbytk byvateľstva. Okres Prievidza stratil d rku 1998 kl 4,5% byvateľv, zatiaľ č kres Partizánske stratil kl 5% byvateľv, pričm sa predpkladá, že tent trend bude pkračvať. Obyvateľstv v bch regiónch zárveň starne. Pdľa predpvede Prgnstickéh ústavu SAV bl pdiel byvateľstva v veku 24 až 54 rkv v celkvej ppulácii kresv Prievidza a Partizánske v rku 2017 na úrvni 45%, pričm sa čakáva, že príslušné pdiely klesnú d rku 2040 na 33,2%, resp. 31,2%. Pdiel ppulácie nad 64 rkv bl už v rku 2017 v týcht kresch nad priemernu úrvňu na Slvensku (19%-20%), pričm sa predpkladá, že vzrastie d rku 2040 až na tretinu 23. Z hľadiska sciálnych dpadv v súvislsti s útlmm banskej činnsti v regióne a mžným nárastm nezamestnansti sa predpkladá, že útlm bude pstupný, a nví nezamestnaníbudú prichádzať na trh práce tiež pstupne. Na základe vekvej štruktúry HBP sa dá predpkladať, že v čase začiatku útlmu banskej činnsti bude d 45% zamestnancv HBP v dôchdkvm, resp. v preddôchdkvm veku, v ktrm časť zamestnancv bude mať nárk na predčasný dôchdk. Kľúčvu skupinu, na ktrú bude ptrebné sa 22 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 23 PODPORA UHOĽNÝCH REGIÓNOV V TRANSFORMÁCII Sciáln-eknmické analýzy pre pdpru využívania EŠIF Expertná štúdia Hrná Nitra, Slvenská republika, Prgnstický ústav, Slvenská akadémia vied 71

72 v prcese transfrmácie zamerať, je skupina zamestnancv, ktrá je dnes v veku 30 až 50 rkv, v ktrej sa predpkladá väčšie zastúpenie zamestnancv, ktrí pracujú v splčnsti dlhdb a nebudú mať skúsensti s hľadaním si nvéh zamestnania a s prcesmi, ktré s tým súvisia. V tejt skupine sa môže nachádzať kl zamestnancv. V súvislsti s nimi bude ptrebné pripraviť pdprné prgramy zamerané na rekvalifikáciu a aktívnu pmc s rientáciu na trhu práce a s hľadaním si nvéh zamestnania. Z hľadiska vzdelávania sa rzbehla v regióne hrnej Nitry splupráca zamestnávateľv a stredných dbrných škôl v frme systému duálneh vzdelávania, kde súčasný pčet zapjených študentv je 235 na 6 šklách a v 18 pdnikch. V regióne pôsbí detašvané pracvisk Fakulty manažmentu a infrmatiky Žilinskej univerzity v meste Prievidza Cieľvá situácia Okrem eknmických, envirnmentálnych a infraštruktúrnych aspektv by transfrmácia regiónu hrná Nitra mala tiež viesť k zvýšeniu kvality živta v regióne a zvýšeniu jeh atraktivity. Zvyšvanie kvality živta v regióne by mal drážať ptreby, ktré dnes v regióne existujú, a ktré vzniknú v prcese transfrmácie. V prvm rade bude ptrebné psilniť sciálnu a zdravtnú infraštruktúru tak, aby zdpvedala pžiadavkám vyplývajúcim z starnutia byvateľstva, ktré bude v regióne starnúť rýchlejšie, ak je predpkladaný priemerný rast staršej ppulácie na Slvensku. Z tht hľadiska bude ptrebné rzvíjať služby zdravtnej a patrvateľskej starstlivsti. Tiet služby je ptrebné rzvíjať aj v súvislsti s zdravtným stavm byvateľstva a zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrý je vplyvnený znečistením živtnéh prstredia, resp. rizikvsťu práce v banských priestrch. V druhm rade je ptrebné zabezpečiť pdprné prgramy pre samtný prces transfrmácie regiónu. Tiet súvisia s príchdm nvých nezamestnaných na trh práce, ktrých bude ptrebné rekvalifikvať a umiestniť d nvéh zamestnania. V tejt súvislsti bude ptrebná aktívna asistencia a sprevádzanie prcesm hľadania si nvéh zamestnania. Z dlhdbéh hľadiska bude ptrebné naviazať vzdelávacie prgramy na ptreby zamestnávateľv a eknmických sektrv, ktré sa budú v regióne rzvíjať. Takist bude ptrebné prehĺbiť spluprácu s inštitúciami vyššieh vzdelávania, aj v súvislsti s snahu zvýšiť invačný ptenciál regiónu a zvýšiť aktivity v výskume a vývji. V nepslednm rade je ptrebné zabezpečiť dlhdbú atraktivitu regiónu, ktrá stabilizuje nepriaznivý demgrafický vývj a dliv byvateľstva. Región hrnej Nitry by mal pskytnúť byvateľm atraktívne mžnsti trávenia vľnéh času v frme kultúry, trávenia vľnéh času, šprtvých a rekreačných aktivít. Nakľk má región aj ptenciál v blasti cestvnéh ruchu, je mžné integrvať aktivity zamerané na rzvj turizmu a aktivity zamerané na kvalitu živta byvateľv regiónu. S atraktivitu regiónu súvisia aj kvalitné služby samsprávy, ktré je mžné rzvíjať v rámci knceptu tzv. digitálneh mesta a knceptu smart city. S cieľm prilákať, resp. udržať mladé rdiny v regióne je ptrebné pdprvať rzširvanie pnuky nájmných a cenv dstupných bytv Prehľad prirít a patrení Pilier Kvalita živta a sciálna infraštruktúra pzstáva z štyrch prirít, ktré sa ďalej členia na patrenia nasledvne: Pririta IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Opatrenie IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Opatrenie IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Pririta IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne 72

73 Opatrenie IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Opatrenie IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Opatrenie IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne Pririta IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Opatrenie IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Opatrenie IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Pririta IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Opatrenie IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Opatrenie IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Pririty a patrenia v rámci piliera Kvalita živta a sciálna infraštruktúra sú bližšie ppísané v nasledvných pdkapitlách Pririta IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Región hrnej Nitry má tradíciu v kúpeľníctve v meste Bjnice. Kúpeľníctv je zamerané tak na medicínskkúpeľné služby, ak aj rekreačné wellness kúpeľné služby. Kúpeľná infraštruktúra tak pskytuje mžnsť rzvíjať zdravtnícke a medicínske služby v symbióze s kúpeľným cestvným ruchm. V súvislsti s transfrmáciu regiónu je rzvj zdravtníckych služieb úzk spätý s negatívnymi dpadmi na zdravie byvateľstva, či už z hľadiska chrôb z pvlania vyplývajúcich z rizikvej práce v ťažbnm priemysle, ak aj z hľadiska zdravtnéh stavu byvateľv v súvislsti s znečisteným živtným prstredím. Zárveň psilňvanie zdravtníckych a sciálnych služieb súvisí aj s prblémm rýchleh starnutia byvateľstva v regióne, kedy pdľa predpvede Prgnstickéh ústavu SAV vzrastie pdiel byvateľv nad 64 rkv d rku 2040 až na tretinu. Osbitnu tázku v súvislsti s transfrmáciu regiónu z uhľnej eknmiky je psilnenie sciálnej infraštruktúry a sciálnych služieb zameraných na hrzené skupiny zamestnancv ťažbnéh priemyslu. Pstupné utlmvanie banskej činnsti a prepúšťanie v tmt sektre môže spôsbiť sciálne prblémy časti zamestnancv ťažbnéh priemyslu, ktrí môžu mať prblémy s nvým uplatnením sa na trhu práce. Sciálne prblémy, ktré môže transfrmácia regiónu u časti byvateľstva vyvlať, sú aj na základe zahraničnej praxe napríklad prblémy s nárastm rôznych druhv závislstí (alkhlizmu, nelátkvé závislsti, ak napríklad patlgické hráčstv), rdinných prblémv, ktré môžu viesť až k existenčným prblémm. Pre tút skupinu byvateľstva je ptrebné vytvriť efektívnu záchytnú sciálnu sieť, ktrá im pmôže s návratm d bežnéh živta. V regióne už dnes fungujú rganizácie, ktré sa tejt činnsti venujú (ak napríklad neziskvá rganizácia Jazmín v Handlvej), ktré sa venujú sciálnym službám zameraným na riešenie prblémv súvisiacich s nezamestnansťu, ak napríklad rast kriminality, drgvých závislstí a prípadv predčasnéh uknčenia živta. Takút infraštruktúru bude ptrebné v súvislsti s transfrmáciu regiónu ďalej rzvíjať. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných Región má dbrú výchdiskvú pzíciu pre ďalší rzvj zdravtníckych a sciálnych Rzšírenie medicínskkúpeľných služieb integrvané s celkvým rzvjm 73

74 služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti služieb a medicínskkúpeľných služieb vzhľadm na tradíciu kúpeľníctva Banská činnsť má negatívny dpad na zdravie ľudí, či už priam na zamestnancv v baniach aleb nepriam na byvateľstv v súvislsti s znečisteným živtným prstredím Predpkladá sa, že d rku 2040 sa zvýši pdiel byvateľv nad 64 rkv v regióne na tretinu, č si bude vyžadvať psilnenie zdravtníckych a sciálnych služieb súvisiacich s starnutím byvateľstva kúpeľníctva a pdpru cestvnéh ruchu Zlepšenie zdravtnéh stavu byvateľstva prstredníctvm rzvja zdravtníckych a sciálnych služieb zameraných na zmierňvanie negatívnych vplyvv banskej činnsti na zdravie Zlepšenie zdravtnej a sciálnej starstlivsti starnúce byvateľstv IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Utlmvanie banskej činnsti prinesie nárast nezamestnansti ľudí z ťažbnéh priemyslu, ktrý môže u niektrých viesť k negatívnym sciálnym javm Dnes už v regióne existujú rganizácie, ktré venujú sciálnym službám zameraným na riešenie týcht negatívnych javv, ich činnsť bude ale ptrebné v prcese transfrmácie rzšíriť Minimalizácia negatívnych sciálnych javv spôsbených nárastm nezamestnansti v súvislsti s utlmvaním banskej činnsti Zvýšenie kapacít rganizácií pskytujúcich sciálne služby zamerané na zmierňvanie negatívnych sciálnych javv spôsbených transfrmáciu regiónu Opatrenie IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.1.1 Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Opatrenie je zamerané na rzvj zdravtníckych služieb a sciálnych služieb ak reakcia na dva faktry v rámci transfrmácie regiónu hrná Nitra priame a nepriame dpady na zdravtný stav byvateľstva ak dôsledk banskej činnsti a znečistenia živtnéh prstredia a rýchle starnutie byvateľstva v regióne, ktré si bude vyžadvať prispôsbenie typv a rzsahu zdravtníckych a sciálnych služieb. 74

75 Na druhej strane je patrenie zamerané na ďalší rzvj medicínsk-kúpeľných služieb, kde je mžné nadviazať na tradíciu kúpeľníctva v regióne, a integrvať tent rzvj s rzvjm cestvnéh ruchu a tvrby nvých pracvných miest v sektre cestvnéh ruchu ak dplnkvm sektre eknmickej transfrmácie. Sledvaný cieľ Rzšírenie medicínsk-kúpeľných služieb integrvané s celkvým rzvjm kúpeľníctva a pdpru cestvnéh ruchu Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie zdravtnéh stavu byvateľstva prstredníctvm rzvja zdravtníckych a sciálnych služieb zameraných na zmierňvanie negatívnych vplyvv banskej činnsti na zdravie Zlepšenie zdravtnej a sciálnej starstlivsti starnúce byvateľstv Pskytvatelia zdravtnej starstlivsti Mestá a bce Samsprávny kraj Kúpele Bjnice Neziskvé rganizácie Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Užívatelia zdravtnej starstlivsti Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.1.2 Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.1 Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Opatrenie je zamerané na rzvj sciálnych služieb zameraných na zmierňvanie negatívnych sciálnych javv vyplývajúcich z ptenciálneh nárastu nezamestnansti ak dôsledku pstupnéh utlmvania banskej činnsti. Opatrenie má pmôcť vytvriť sciálnu záchytnú sieť pre riešenie prípadv ľudí, ktrí si nebudú vedieť nájsť nvé uplatnenie na trhu práce a môžu sa u nich rzvinúť tiet negatívne sciálne javy, akými sú napríklad rzvj rôznych druhv závislstí, kriminalita, strata bývania, a pd. Opatrenie má pmôcť týmt skupinám ľudí integrvať sa naspäť d splčnsti. Sledvaný cieľ Minimalizácia negatívnych sciálnych javv spôsbených nárastm nezamestnansti v súvislsti s utlmvaním banskej činnsti 75

76 Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie kapacít rganizácií pskytujúcich sciálne služby zamerané na zmierňvanie negatívnych sciálnych javv spôsbených transfrmáciu regiónu Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Prblémm regiónu hrná Nitra nie je v súčasnej dbe vyská nezamestnansť aleb vyská závislsť lkálnej eknmiky na ťažbnm priemysle. Región skôr trpí nepriaznivým demgrafickým vývjm a prblémm dlhdbéh dlivu ľudí. V bch kresch Prievidza aj Partizánske dšl d rku 1998 k úbytku byvateľstva približne 5%, pričm pdľa prgnózy d rku 2035 by mal región prísť ďalších 4% až 5% byvateľv 24. Migrácia ľudí z regiónu súvisí s mžnsťami pracvnéh uplatnenia, mžnsťami vzdelávania, ale aj s kvalitu živta v regióne a s kvalitu pskytvaných verejných služieb. Zatiaľ č piliere Eknmika, pdnikanie a invácie a Udržateľné živtné prstredie riešia tázky pracvných príležitstí a čistéh živtnéh prstredia, kvalita živta je zameraná na atraktivitu regiónu z phľadu trávenia vľnéh času, šprtu, kultúry, rekreácie, či dstupnsti bývania. Cieľm je vytvriť atraktívny región, ktrý udrží byvateľv v regióne, prípadne priláka nvých byvateľv. Rzvj kultúry, vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít súvisí nielen s zvyšvaním atraktivity regiónu pre miestnych byvateľv, ale je úzk prepjený aj na rzvj cestvnéh ruchu v regióne. Nájmné bývanie za výhdnú cenu môže pmôcť slabším sciálnym skupinám zabezpečiť si bývanie, na druhej strane však môže slúžiť aj ak štartvacie bývanie pre mladé rdiny, č pmôže udržať ich v regióne. Mestá v regióne hrnej Nitry už dnes pnúkajú nájmné bývanie, avšak z phľadu plánvaných nvých eknmických aktivít v regióne a ptreby zabezpečenia pracvných síl, bude ptrebné tút blasť psilniť, a bzvlášť sa zamerať na mladé rdiny. Jednu z mžnstí, ak zvýšiť atraktivitu regiónu, je aj rzvj verejných služieb a zavádzanie mderných knceptv v miestnej samspráve, ak napríklad tzv. digitálne mest, aleb širší kncept smart city. Pdbné iniciatívy sú súčasťu akčných plánv a stratégií aj v iných uhľných regiónch, ak napríklad Lužice v Nemecku aleb Limburg v Hlandsku, ktré sa snažia zatraktívniť svje regióny zameraním sa na mderné technlógie, pkrytie miest sieťami vyskrýchlstnéh internetu a wi-fi, maximalizáciu digitálnych služieb mesta a vytváranie pdmienk pre rzvj digitálnej eknmiky. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne Región má dbré predpklady z hľadiska kultúrnej infraštruktúry a pdujatí Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky kultúrnych aktivít 24 Prgnóza vývja byvateľstva v kresch Slvenskej republiky d rku 2035, Prgnstický ústav SAV, Bratislava 76

77 Príležitsť pnúka previazanie na rzvj cestvnéh ruchu a využitie ptenciálu banskej histórie v regióne Budvanie, resp. reknštrukcie kultúrnej infraštruktúry IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Región pnúka rôzne mžnsti vľnčasvých a rekreačných aktivít Ďalšie zvýšenie atraktivity regiónu v tmt smere sa pnúka využitím a revitalizáciu niektrých území p banskej činnsti na vľnčasvé aktivity (mkrade, ktré vznikli bansku činnsťu) Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít Budvanie, resp. reknštrukcie nvých šprtvísk, cyklciest a ďalšej vľnčasvej infraštruktúry V regióne je čiastčne vybudvaná sieť cyklciest, je ptrebné ich ďalej budvať a prepájať IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Mestá v regióne sa dteraz v väčšej miere nevenvali smart city stratégiám a zavádzaniu smart city knceptv Zavádzanie smart city stratégií a služieb a digitálnych riešení v mestách Smart city riešenia a kvalitné a mderné verejné služby môžu pritm zvýšiť atraktivitu miest v regióne IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne Mestá v regióne už dnes pnúkajú nájmné bývanie Rast eknmickej aktivity v nvých sektrch vytvrí tlak na ptrebu rzvja bývania v mestách a bciach Rast pnuky nájmnéh bývania v regióne s sbitným zameraním sa na mladé rdiny Je ptrebné sa predvšetkým zamerať na rzvj bývania pre mladé rdiny Opatrenie IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne Názv patrenia Pilier/pririta IV.2.1 Rzvj kultúry v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia 77

78 Opis patrenia Opatrenie je zamerané na rzvj kultúry v regióne s mžnsťu stavať na existujúcej kultúrnej infraštruktúre, ak aj na banskej tradícii. Opatrenie má prispieť k rzšíreniu pnuky kultúrnych pdujatí a mžnstí a prepájať ich na pnuku v blasti cestvnéh ruchu. Opatrenie je tiež zamerané na budvanie, prípadne na reknštrukcie existujúcej kultúrnej infraštruktúry. Sledvaný cieľ Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky kultúrnych aktivít Ptenciálni nsitelia prjektv Budvanie, resp. reknštrukcie kultúrnej infraštruktúry Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Samsprávny kraj Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Návštevníci regiónu Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.2.2 Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie je zamerané na rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít rzširvaním ich pnuky, ak aj rzširvaním súvisiacej infraštruktúry. T zahŕňa napríklad budvanie nvých cyklciest a ich prepájanie, budvanie nvých turistických chdníkv, revitalizácia území a ich premena na rekreačné využitie (vrátane území p banskej činnsti a území vplyvnených bansku činnsťu). Opatrenie je tiež zamerané na budvanie, prípadne na reknštrukcie existujúcej vľnčasvej, šprtvej a rekreačnej infraštruktúry. Sledvaný cieľ Zvyšvanie atraktivity regiónu rzširvaním pnuky vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít Budvanie, resp. reknštrukcie nvých šprtvísk, cyklciest a ďalšej vľnčasvej infraštruktúry Ptenciálni nsitelia Mestá a bce 78

79 prjektv Pdnikatelia v regióne Samsprávny kraj Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Návštevníci regiónu Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.2.3 Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie je zamerané na pdpru rzvja smart city stratégií a implementácie smart city riešení v mestách v regióne. Osbitnu blasťu, ktrú patrenie rieši, je pdpra pre zavádzanie digitálnych riešení v mestách, č zahŕňa elektrnické služby miestnej samsprávy, ak aj pdpru budvania digitálnej infraštruktúry pre ptreby byvateľv a návštevníkv miest, ak aj pre ptreby rzvja digitálnej eknmiky. Sledvaný cieľ Zavádzanie smart city stratégií a služieb a digitálnych riešení v mestách Ptenciálni nsitelia prjektv Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.2.4 Rzvj pdpry bývania v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.2 Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Opatrenie je zamerané na pdpru rzširvania pnuky bývania v regióne s cieľm zlepšiť dstupnsť bývania predvšetkým pre mladé rdiny, a 79

80 tiež s cieľm prilákať d regiónu nvých mladých ľudí aj v súvislsti s nvými pracvnými príležitsťami, ktré vzniknú v prcese eknmickej transfrmácie. Pdpra bývania môže byť v rôznej frme, napríklad v pdbe mestskéh sciálneh bývania, nájmnéh bývania, prípadne súkrmnéh nájmnéh bývania. Sledvaný cieľ Rast pnuky nájmnéh bývania v regióne s sbitným zameraním sa na mladé rdiny Ptenciálni nsitelia prjektv Mestá a bce Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Verejnsť Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily V prcese transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky na nvé sektry eknmiky vznikne aj ptreba prispôsbenia sa šklstva v regióne ptrebám trhu práce. Okrem samtnej transfrmácie budú na ptreby trhu práce vplývať aj iné glbálne faktry, ak napríklad autmatizácia a rbtizácia. T bude vytvárať tlak na stredné dbrné šklstv, ak aj na vyské šklstv, aby prispôsbili svje študijné prgramy nvým pdmienkam. Už dnes je v regióne zabehnutý systém duálneh vzdelávania, v ktrm je dnes zapjených 235 žiakv na 6 šklách a v 18 pdnikch. Medzi splupracujúcimi pdnikmi sú aj splčnsti, ktré budú s veľku pravdepdbnsťu kľúčvé pre eknmickú transfrmáciu a tvrbu pracvných miest v budúcnsti. Tie si už dnes takýmt spôsbm vychvávajú pracvné sily, pri predpkladaných nárastch zamestnansti v týcht sektrch však bude ptrebné prípravu žiakv v duálnm vzdelávaní zintenzívniť. V meste regióne hrnej Nitry sú dnes bmedzené mžnsti vyskšklskéh štúdia. V meste Prievidza pôsbí len detašvané pracvisk Fakulty manažmentu a infrmatiky Žilinskej univerzity. Vzhľadm na snahu pdprvať výskum, vývj a invácie v regióne, ak aj vzhľadm na plány významných zamestnávateľv rzširvať výskum a vývj v pdnikch v regióne však bude ptrebné rzšíriť vyskšklské vzdelávanie v regióne a rzvíjať spluprácu vzdelávacích inštitúcií s zamestnávateľmi, ak aj s invatívnymi pdnikmi. Prepájaním a spluprácu vyskšklskéh vzdelávania s zamestnávateľmi sa prispeje nielen k výchve talentv v regióne, ale aj k ich udržaniu v regióne. Vzhľadm na čakávaný nárast nezamestnansti súvisiaci s útlmm ťažby uhlia bude ptrebné psilniť tiež mimšklské vzdelávanie a rekvalifikácie s cieľm pdpriť uplatnenie bývalých zamestnancv ťažbnéh priemyslu na trhu práce. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne V regióne hrnej Nitry je zabehnutý systém duálneh vzdelávania Zvýšenie participácie v systéme duálneh vzdelávania Vzhľadm na čakávanú zmenu štruktúry eknmiky Zvýšenie splupráce zamestnávateľv a stredných 80

81 bude však ptrebné zapjenie sa d duálneh vzdelávania psilniť, ak aj prispôsbiť študijné prgramy strednéh šklstva škôl pri príprave abslventv pre nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne V regióne hrnej Nitry pôsbí len jedn detašvané pracvisk vyskej škly Zvýšenie kapacity vyskšklskéh vzdelávania v regióne Vzhľadm na snahu pdpriť výskum, vývj, invácie a pracvné miesta s vyššu pridanu hdntu, je ptrebné rzšíriť vyskšklské vzdelávanie v regióne a spluprácu vzdelávacích inštitúcií s zamestnávateľmi Zvýšenie splupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, predvšetkým v blasti výskumu, vývja a invácií IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Útlm ťažby uhlia prinesie na trh práce nvých nezamestnaných, ktrých bude ptrebné rekvalifikvať Niektré pdniky v regióne riešia rekvalifikácie v vlastnej réžii v svjich škliacich centrách Atraktivitu regiónu je mžné pdpriť aj ďalším mimšklským vzdelávaním a celživtným vzdelávaním Zvýšenie kapacity rekvalifikačných kurzv zameraných na rekvalifikáciu zamestnancv ťažbnéh priemyslu na nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky Zapjenie kľúčvých zamestnávateľv d prcesu rekvalifikácie Rzširvanie mžnstí mimšklskéh a celživtnéh vzdelávania Opatrenie IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.3.1 Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie je zamerané na pdpru zvyšvania zapájania sa zamestnávateľv, škôl a žiakv d duálneh vzdelávania v regióne s cieľm psilniť uplatniteľnsť abslventv na trhu práce v rzvíjajúcich sa sektrch eknmiky. Opatrenie je tiež zamerané na psilňvanie celkvej splupráce medzi zamestnávateľmi a strednými šklami v regióne. Sledvaný cieľ Zvýšenie participácie v systéme duálneh vzdelávania Zvýšenie splupráce zamestnávateľv a stredných škôl pri príprave abslventv pre nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky 81

82 Ptenciálni nsitelia prjektv Vzdelávacie inštitúcie Samsprávny kraj Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Zamestnávatelia Žiaci a študenti Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.3.2 Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie je zamerané na rzširvanie vyskšklskéh vzdelávania v regióne hrnej Nitry a rzširvanie študijných dbrv v nadväznsti na ptenciálne rzvíjajúce sa sektry eknmiky v rámci transfrmácie regiónu z uhľnej eknmiky. Opatrenie je tiež zamerané na prehlbvanie splupráce vzdelávacích inštitúcií s zamestnávateľmi na splčných prjektch výskumu a vývja, invácií, pdpry talentv s cieľm vychvávať a udržať talenty v regióne pre ptreby rzvíjajúcich sa sektrv eknmiky. Sledvaný cieľ Zvýšenie kapacity vyskšklskéh vzdelávania v regióne Ptenciálni nsitelia prjektv Zvýšenie splupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi, predvšetkým v blasti výskumu, vývja a invácií Vzdelávacie inštitúcie Pdnikatelia v regióne Cieľvé skupiny Zamestnávatelia Študenti Výber indikatívnych prjektvých zámerv 82

83 Opatrenie IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.3.3 Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.3 Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Opatrenie je zamerané na intenzifikáciu rekvalifikácií a nastavenie špeciálnych rekvalifikačných prgramv pre prípravu zamestnancv ťažbnéh sektra na nvé uplatnenie na trhu práce, aj s zapjením samtných zamestnávateľv, prípadne pdpru rekvalifikačných aktivít priam u budúcich zamestnávateľv. Zárveň je patrenie zamerané aj na zvyšvanie atraktivity regiónu prstredníctvm rzširvania mžnstí ďalšieh mimšklskéh a celživtnéh vzdelávania s cieľm pdpry talentv a rzširvania kvalifikácie zameranej na ptreby trhu práce a nvých sektrv eknmiky. Sledvaný cieľ Zvýšenie kapacity rekvalifikačných kurzv zameraných na rekvalifikáciu zamestnancv ťažbnéh priemyslu na nvé sektry transfrmujúcej sa eknmiky Ptenciálni nsitelia prjektv Zapjenie kľúčvých zamestnávateľv d prcesu rekvalifikácie Rzširvanie mžnstí mimšklskéh a celživtnéh vzdelávania Vzdelávacie inštitúcie Mestá a bce Samsprávny kraj Pdnikatelia v regióne Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Verejnsť Zamestnávatelia Žiaci a študenti Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Pririta IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva V prcese transfrmácie regiónu hrnej Nitry sú z eknmickéh hľadiska najviac hrzenu skupinu byvateľstva zamestnanci ťažbnéh priemyslu a naviazaných dvetví, kde dôjde k strate pracvných miest. Úbytk pracvných miest sa prejaví v najväčšej miere priam v HBP. Pdľa vekvej štruktúry zamestnancv HBP sa dá predpkladať, že v čase, keď sa začne utlmvať banská činnsť, bude ptenciálne až d 45% 83

84 zamestnancv HBP v dôchdkvm veku aleb v preddôchdkvm veku s ptenciálm dchdu d predčasnéh dôchdku (nárk na predčasný dôchdk závisí d pčtu dpracvaných rkv). Č sa týka zvyšku zamestnancv, pôjde dve skupiny ľudí. U mladších zamestnancv, ktrí pracujú v ťažbnm priemysle kratšie, sa dá čakávať väčšia flexibilita, č sa týka ich mžnstí rekvalifikácie, ak aj hľadania si nvéh uplatnenia na trhu práce. U starších zamestnancv, ktrí navyše pracujú v ťažbnm priemysle dlhdb, sa dá predpkladať absencia skúsenstí s zmenu zamestnania a skúsenstí s prcesmi súvisiacimi s nezamestnansťu, kmunikáciu s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nvéh zamestnania. Aby bl prces prechdu bývalých zamestnancv ťažbnéh priemyslu d nvých zamestnaní plynulý, je ptrebné zabezpečiť pre nich právnu a sciálnu starstlivsť v frme pradenstva hľadm ich nárkv v prcese zmeny zamestnania, ak aj hľadm asistencie a sprevádzania celým prcesm d uknčenia zamestnania, cez kmunikáciu s úradmi, hľadanie si nvéh pracvnéh miesta, až p nástup d nvéh zamestnania. V minulsti už v regióne prebiehal prjekt pdbnéh charakteru, ktrý zastrešvala neziskvá rganizácia Help, a na základe ktréh by sa mhl vytvriť pdbný prjekt aj v rámci akčnéh plánu transfrmácie regiónu hrnej Nitry. Medzi aktivity v rámci tht prjektu patrili pmc ťažk zamestnateľným pri uplatnení sa na trhu práce, zabezpečenie vzdelávania, tréningu, rekvalifikácie a sbnéh rzvja, pmc pri vyhľadávaní a vytváraní vhdných pracvných miest a pmc k úspešnému zvládnutiu a trvalému udržaniu získanéh pracvnéh miesta. Opatrenie Výchdiská Cieľ IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Zamestnanci ťažbnéh priemyslu sú priam hrzenu skupinu byvateľstva v súvislsti s transfrmáciu uhľnéh regiónu Určitá skupina zamestnancv dlhdb pracujúcich u jednéh zamestnávateľa nebude mať dstatčné skúsensti s hľadaním si nvéh uplatnenia na trhu a s prcesmi súvisiacimi s uknčením zamestnania a nárkmi vyplývajúcimi z nezamestnansti Zabezpečenie sciálnej a právnej asistencie zamestnancm, ktrí prídu v súvislsti s útlmm banskej činnsti prácu, v prcese uknčenia zamestnania, v súvislsti s štatútm nezamestnanéh a v prcese hľadania si nvéh uplatnenia Zlepšenie infrmvansti prcesch v súvislsti s nezamestnansťu a nárkmi, ktré z nej vyplývajú IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti V minulsti prebiehal v regióne prjekt zameraný na kmplexnú pdpru a mentring ťažk zamestnateľných skupín byvateľstva, ktrý by bl mžné replikvať aj pre ptreby transfrmácie regiónu hrnej Nitry Zvýšenie uplatnenia ťažk zamestnateľných skupín byvateľstva 84

85 Opatrenie IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.4.1 Pdpra asistencie a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Opatrenie je zamerané na pdpru pre zamestnancv ťažbnéh priemyslu a nadväzujúcich dvetví, ktrí v súvislsti s útlmm banskej činnsti a transfrmáciu regiónu z uhľnej eknmiky prídu zamestnanie. Právna asistencia je zameraná na pradenstv v blasti nárkv zamestnancv v súvislsti s uknčením pracvnéh pmeru s súčasným zamestnávateľm, nárkv v súvislsti s registráciu na úradch práce, v blasti kmunikácie a pvinnstí vči rgánm štátnej správy, v prcese hľadania si nvéh zamestnania a v blasti nástupu d nvéh zamestnania. Sledvaný cieľ Zabezpečenie sciálnej a právnej asistencie zamestnancm, ktrí prídu v súvislsti s útlmm banskej činnsti prácu, v prcese uknčenia zamestnania, v súvislsti s štatútm nezamestnanéh a v prcese hľadania si nvéh uplatnenia Ptenciálni nsitelia prjektv Zlepšenie infrmvansti prcesch v súvislsti s nezamestnansťu a nárkmi, ktré z nej vyplývajú Orgány štátnej správy Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv Opatrenie IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Názv patrenia Pilier/pririta Opis patrenia IV.4.2 Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti IV. Kvalita živta a sciálna infraštruktúra / IV.4 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Opatrenie je zamerané na asistenciu ťažk zamestnateľným skupinám byvateľstva prstredníctvm kmplexnej pdpry v prcese prechdu z súčasnéh zamestnania d nvéh zamestnania. Tát asistencia môže zahŕňať napríklad zabezpečenie vzdelávania, tréningu, rekvalifikácie a sbnéh rzvja, 85

86 pmc pri vyhľadávaní a vytváraní vhdných pracvných miest a pmc k úspešnému zvládnutiu a trvalému udržaniu získanéh pracvnéh miesta. Sledvaný cieľ Zvýšenie uplatnenia ťažk zamestnateľných skupín byvateľstva Ptenciálni nsitelia prjektv Orgány štátnej správy Mestá a bce Neziskvé rganizácie Cieľvé skupiny Nezamestnaní Výber indikatívnych prjektvých zámerv 86

87 6.5. Legislatívne a systémvé patrenia Akčný plán pre transfrmáciu regiónu Hrná Nitra krem vyššie spmínaných pilierv, prirít a patrení zahŕňa aj tzv. legislatívne a systémvé patrenia. Ide patrenia, ktré je pre pstupný útlm ťažby uhlia a transfrmáciu regiónu ptrebné vyknať z hľadiska zmien v legislatíve a regulácii, prípadne z hľadiska zmien v inštitucinálnm nastavení, nastavení grantvých schém a pd. Medzi legislatívne a systémvé patrenia patria: Názv patrenia Typ patrenia Ppis patrenia Odpis zásb výhradnéh lžiska Zmena chránenéh lžiskvéh územia Banská záchranná služba Legislatíva Legislatíva Legislatíva Pdľa zákna č. 44/1988 Zb. chrane a využití nerastnéh bhatstva (banský zákn), musia byť výhradné lžiská využívané racinálne, t znamená, že je ptrebné vydbyť zásby výhradných lžísk včítane sprievdných nerastv č najúplnejšie s č najmenšími stratami a znečistením. V prípade skršieh uknčenia banskej činnsti nebude mžné zásby úplne vydbyť a bude ptrebné ich časť dpísať. Zákn ustanvuje v 14a mžnsti dpisu zásb výhradnéh lžiska. Jednu z mžnstí je pdľa dseku (2) písmen c) mžnsť dpísať zásby, ktrých dbývanie by hrzil dôležité verejné záujmy, najmä chranu živtnéh prstredia, a význam chrany prevyšuje záujem na vydbytí týcht zásb význam chrany prevyšujúcej záujem na vydbytí týcht zásb preukáže príslušné ministerstv bvdnému banskému úradu prstredníctvm Ministerstva hspdárstva Slvenskej republiky. Ministerstv hspdárstva Slvenskej republiky tút skutčnsť ptvrdí záväzným stanviskm p jeh psúdení najmä z hľadiska uskutčňvania survinvej plitiky. Je ptrebné preskúmať, či je mžné zásby z tht dôvdu dpísať, a v prípade že án, prijať patrenia na dpis týcht zásb. Zákn č. 44/1988 Zb. definuje v 16 a 17 chránené lžiskvé územie, jeh určenie, zmeny a zrušenie. Hrnnitrianske bane Prievidza a.s. majú v regióne evidvané 3 chránené lžiskvé územia Cigeľ, Handlvá a Nváky. Chránené lžiskvé územie bmedzuje rzvj na pzemkch, ktré sa nachádzajú v tmt území. Vzhľadm na pstupný útlm banskej činnsti a ptrebuje rzvja regiónu v prcese transfrmácie bude ptrebné preskúmať mžnsti zmeny aleb zrušenia chránenéh lžiskvéh územia v nadväznsti na dpis zásb výhradnéh lžiska a v nadväznsti na pstupný útlm banskej činnsti. Hrnnitrianske bane Prievidza, a. s. prevádzkujú Hlavnú banskú záchrannú stanica, ktrá vyknáva banskú záchrannú službu a riadi závdné banské záchranné stanice s celslvensku pôsbnsťu. Pčas útlmu ťažby uhlia a likvidácie dbývacích priestrv musí byť činnsť banskej záchrannej stanice zachvaná. 87

88 Vzhľadm na skúsensti tejt záchrannej služby je vhdné ju zachvať aj p uknčení ťažby uhlia a likvidácii dbývacích priestrv, a pret bude ptrebné sa zaberať mžnsťami prechdu Hlavnej banskej záchrannej stanice pd inú nástupnícku rganizáciu. Osbitný príspevk baníkm Kmpenzačný mechanizmus pre zabezpečenie pvinnstí v všebecnm hspdárskm záujme Nastavenie mžnstí čerpania prstriedkv z EÚ fndv z prgramvéh bdbia Legislatíva Legislatíva Financvanie Zákn č. 98/1987 Zb. sbitnm príspevku baníkm upravuje pskytvanie sbitnéh príspevku baníkm ak sbitnej dávky. V rámci útlmu banskej činnsti je snaha vytvriť pdmienky skršieh dchdu z zamestnania d predčasnéh dôchdku z dôvdu nemžnsti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania. V tejt súvislsti je ptrebné navrhnúť úpravy zákna tak, aby sa umžnil dchd d predčasnéh dôchdku väčšiemu pčtu zamestnancv baní v prvnaní s existujúcu právnu úpravu. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťvých dvetví ustanvuje kmpenzačný mechanizmus patrení v všebecnm hspdárskm záujme. Vzhľadm na uknčenie všebecnéh hspdárskeh záujmu v súvislsti s výrbu elektriny z dmáceh uhlia najneskôr d rku 2023 bude ptrebné vyhlášku upraviť, buď vyňatím časti definujúcej cenvú reguláciu výrby elektriny z dmáceh uhlia, prípadne hľadaním mžnstí takej úpravy, ktru by sa vytvrila ddatčná pdpra pre výrbu elektriny z bnviteľných zdrjv energie a vyskúčinnej kmbinvanej výrby aleb ddatčná frma financvania transfrmácie regiónu Hrná Nitra. V súvislsti s financvaním akčnéh plánu je snaha využiť ešte súčasné prgramvé bdbie EÚ fndv Relevantnými peračnými prgramami pre patrenia transfrmácie sú najmä peračné prgramy Výskum a invácie, Ľudské zdrje, Integrvaná infraštruktúra, Kvalita živtnéh prstredia a Integrvaný reginálny peračný prgram. Je ptrebné vyknať určité patrenia v existujúcich peračných prgramch tak, aby z nich mhli byť financvané niektré aktivity akčnéh plánu. Pdľa th, aký prístup je z phľadu jedntlivých peračných prgramv mžné realizvať, sú viaceré spôsby využitia financvania z týcht peračných prgramv, a t napríklad v rámci existujúcich a plánvaných výziev, preferenčným zvýhdnením prjektv z Hrnej Nitry v rámci existujúcich a plánvaných výziev, vytvrením špeciálnej priritnej si zameranej na región Hrnej Nitry aleb vytvrením špeciálnej reginálnej výzvy na Hrnú Nitru. Nastavenie mžnstí čerpania prstriedkv z EÚ fndv z prgramvéh bdbia Financvanie Významným zdrjm financvania akčnéh plánu bude prgramvé bdbie EÚ fndv Akčný plán pret bude zhrávať dôležitú úlhu v prcese prgramvania bdbia Je ptrebné nastaviť pririty prgramvéh bdbia tak, aby bli zhľadnené aj ptreby transfrmácie regiónu Hrná Nitra. Mžnsti, ktré je mžné využiť v rámci nvéh prgramvéh bdbia zahŕňajú napríklad: Vytvrenie samstatnéh Operačnéh prgramu s 88

89 zameraním na transfrmáciu regiónu; Vytvrenie špeciálnej priritnej si s určenu alkáciu v relevantných peračných prgramch s zameraním na transfrmáciu regiónu Vytvrenie iniciatívy Hrná Nitra ak prierezvéh nástrja prgramvéh bdbia, ktrej financvanie bude zabezpečené z zdrjv relevantných peračných prgramv Hľadanie ddatčných mžnstí financvania z štátneh rzpčtu Krátkdbé inštitucinálne zabezpečenie riadenia implementácie akčnéh plánu Dlhdbé inštitucinálne zabezpečenie riadenia implementácie akčnéh plánu Financvanie Inštitucinálne zabezpečenie Inštitucinálne zabezpečenie Implementácia akčnéh plánu by mala byť pstavená na viaczdrjvm financvaní. Nie všetky patrenia akčnéh plánu bude mžné financvať z finančných pdpôr EÚ, buď z dôvdu nedstatku finančnej alkácie aleb z dôvdu bmedzenia účelu financvania. Je pret ptrebné hľadať prípadné ddatčné zdrje financvania patrení akčnéh plánu z zdrjv štátneh rzpčtu, prípadne využitím iných druhv financvania, ak napríklad verejnsúkrmné partnerstvá aleb návratné finančné zdrje. Je ptrebné nastaviť systém riadenia implementácie akčnéh plánu transfrmácie Hrnej Nitry. Inštitucinálne zabezpečenie úzk súvisí s systémm riadenie finančných zdrjv. Nakľk sa predpkladá, že primárnym zdrjm financvania akčnéh plánu budú prstriedky EÚ fndv z prgramvéh bdbia , bude musieť byť inštitucinálne zabezpečenie implementácie akčnéh plánu riešené v rámci nastavenia nvéh prgramvéh bdbia. V hriznte d rku 2023 sa pčíta s využitím prstriedkv z prgramvéh bdbia , avšak v rámci neh nie je priestr na zásadné inštitucinálne zmeny. Pret je ptrebné nájsť systém riadenia implementácie akčnéh plánu na prechdné bdbie d rku Pre účely naštartvania transfrmácie v rámci prgramvéh bdbia by bl vhdné zriadiť tzv. Centrum pdpry transfrmácie Hrnej Nitry, ktréh gestrm a krdinátrm by bl Centrálny krdinačný rgán. Ak vhdným spôsbm pre fungvanie Centra pdpry transfrmácie Hrnej Nitry sa javí zriadenie detašvanéh pracviska v rámci Infrmačn-pradenskéh centra Trenčianskeh kraja. P rku 2023 bude ptrebné nastaviť dlhdbý systém riadenia implementácie akčnéh plánu transfrmácie Hrnej Nitry, ktrý bude zadefinvaný v rámci nastavenia prgramvéh bdbia EÚ fndv na rky Existuje niekľk mdelv inštitucinálneh zabezpečenia, ktré sú ppísané v samstatnej kapitle nižšie. 89

90 6.6. Návrh inštitucinálneh zabezpečenia transfrmácie Predmetm tejt kapitly je predstavenie mžných mdelv riadenia implementácie prcesu transfrmácie Hrnej Nitry. Vzhľadm na pčiatčný stav prípravy prgramvéh bdbia , ktré má ptenciál byť dminantným zdrjm financvania transfrmácie, by bl záväzné určenie mdelu riadenia v súčasnsti kntraprduktívne. Nevyhnutným predpkladm určenia č najefektívnejšieh mdelu riadenia transfrmácie je spracvanie detailnéh prvnania (štúdie) predstavených mdelv participantvu frmu a t minimálne z phľadu: legislatívneh uktvenia mdelu (existujúca resp. ptreba nvej legislatívy), finančnej nárčnsti etablvania mdelu (kvantifikvanie ptreby zdrjv), administratívnej nárčnsti etablvania mdelu, ptreby administratívnych kapacít pre výkn riadenia transfrmácie, ďalšie aspekty, ktré budú výsledkm dhdy zúčastnených strán v prcese transfrmácie. Výsledkm prvnania bude mdel riadenia, ktrý bude riadiť prces transfrmácie regiónu p útlme banskej činnsti. Vzhľadm na pčiatčný stav transfrmácie je mžné predpkladať, že výsledkm diskusie zúčastnených strán môže byť návrh ďalšieh mdelu riadenia transfrmácie, ktrý bude súčasťu detailnéh prvnania predstavených mdelv. Základné mdely riadenia transfrmácie sú: Riadenie transfrmácie ÚPPVII Riadenie prcesu transfrmácie regiónu by prebiehal v zmysle existujúcich štruktúr pd vedením ÚPPVII, ktrý by celý prces krdinval v súčinnsti s všetkými zainteresvanými stranami (RO/SO relevantných peračných prgramv, rgány štátnej správy, reginálna/miestna samspráva, tretí sektr a pdbne). ÚPPVII by zárveň zabezpečval vyhdncvanie plnenia záverv Akčnéh plánu. Oficiálna pracvná skupina by v rámci navrhvanéh mdelu vystupvala ak dhľadvý a pradný rgán. 90

91 Pre účely naštartvania transfrmácie v rámci prgramvéh bdbia by bl vhdné zriadiť tzv. Centrum pdpry transfrmácie Hrnej Nitry, ktréh gestrm a krdinátrm by bl Centrálny krdinačný rgán. Centrum pdpry transfrmácie Hrnej Nitry by plnil najmä tiet úlhy: krdinačná funkcia pri implementácii Akčnéh plánu, mediálna a kmunikačná pdpra pre implementáciu Akčnéh plánu, spájanie regiónu s reginálnymi a nárdnými partnermi, sprstredkúvanie medzinárdných skúsenstí s transfrmáciu v iných európskych regiónch, pdprvanie sieťvania a budvania partnerstiev v regióne, prezentvanie mžnstí financvania transfrmačných zámerv, ktré sú súčasťu Akčnéh plánu, Ak najvhdnejší spôsb pre fungvanie Centra pdpry transfrmácie Hrnej Nitry sa javí zriadenie detašvanéh pracviska na Hrnej Nitre v rámci Infrmačn - pradenskéh centra Trenčianskeh kraja Sprstredkvateľský rgán pre Hrnú Nitru Tent mdel riadenia predpkladá, že dminantným zdrjm financvania transfrmácie budú EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Pre účely transfrmácie regiónu by bl na miestnej úrvni (napr. Trenčiansky samsprávny kraj) vytvrený Sprstredkvateľsky rgán pre špecifické priritné si relevantných peračných prgramv zameraných na transfrmáciu Hrnej Nitry. Vytvrené SO by zárveň zabezpečval vyhdncvanie plnenia záverv Akčnéh plánu vrátane implementácie prjektv. V rámci predmetnéh mdelu ak alternatívna mžnsť by bl zriadenie Implementačnej agentúry s miestnu príslušnsťu, ktrá by krem úlhy Sprstredkvateľskéh rgánu plnila aj úlhu prijímateľa pre špecifický typ prjektv určených na transfrmáciu. Členvia ficiálnej pracvnej skupiny by v rámci navrhvanéh mdelu bli súčasťu Mnitrvacích výbrv relevantných peračných prgramv pdieľajúcich sa na transfrmácii Rada pre transfrmáciu Hrnej Nitry Riadenie prcesu transfrmácie regiónu by prebiehal v zmysle existujúcich štruktúr pd vedením ÚPPVII aleb štruktúr inéh určenéh ústrednéh rgánu štátnej správy, ktrý by krdinval celý prces transfrmácie. Za účelm dhľadvéh a pradnéh rgánu pre prces transfrmácie by bla zriadená rada pre transfrmáciu Hrnej Nitry, ktrá by nadradila v súčasnsti fungujúcu ficiálnu pracvnú skupinu. Pôsbnsť a zlženie rady vrátane menvania predsedu by určval štatút. Rada by zárveň zabezpečvala vyhdncvanie plnenia záverv Akčnéh plánu. Ak pdklad pre fungvanie rady pre transfrmáciu Hrnej Nitry by bl fungvanie Rady pre rzvj najmenej rzvinutých regiónv. Výsledkm detailnéh rzpracvania predmetnéh mdelu môže byť ptreba vytvrenia a zavedenia nvej legislatívy pre účely fungvania Rady Transfrmačný fnd Tent mdel riadenia transfrmácie predpkladá zriadenie Transfrmačnéh fndu záknm (vytvrenie a zavedenie nvej legislatívy). Transfrmačný fnd by bl právnicku sbu s vlastnu rganizačnu štruktúru a rganizačným priadkm s presne určeným sídlm, ktréh správu by vyknával ústredný rgán štátnej správy určený záknm. Pdrbnsti rganizácii a činnsti fndu by upravval Štatút Transfrmačnéh fndu vydaný ústredným rgánm štátnej správy, ktrý by vyknával jeh správu. Transfrmačný fnd by bl primárne zriadený za účelm uskutčňvania pdpry (štátne zdrje, európske zdrje) hľadm transfrmácie regiónu Hrná Nitra na princípch trval udržateľnéh rzvja. Hlavným 91

92 pslaním fndu by bl pskytvanie finančných prstriedkv žiadateľm v frme návratnej resp. nenávratnej pmci na pdpru prjektv vrátane zabezpečvania vyhdncvania plnenia záverv Akčnéh plánu. Pskytvanie resp. pužitie prstriedkv Transfrmačnéh fndu by bl v súlade s záknm ak aj zavedeným implementačným mechanizmm (d predlženia žiadsti cez hdntiaci prces p zazmluvnenie vrátane následnéh mnitringu prjektv) ak aj s zadefinvanými piliermi/priritami/patreniami Akčnéh plánu, ktrý by bl schválený vládu Slvenskej republiky. Oficiálna pracvná skupina by v rámci navrhvanéh mdelu vystupvala ak dhľadvý a pradný rgán Transfrmačnéh fndu. V rámci predmetnéh mdelu ak alternatívna mžnsť by bl zriadenie Transfrmačnéh fndu ak Sprstredkvateľskéh rgánu pre špecifické priritné si relevantných peračných prgramv zameraných na transfrmáciu Hrnej Nitry v súlade s tvriacimi sa pravidlami EŠIF pre prgramvé bdbie

93 7 Mžnsti financvania Akčnéh plánu Predmetm tejt kapitly je spracvanie prehľadu mžnsti financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu. Každý z prezentvaných spôsbv financvania ptenciálnych prjektv vychádzajúcich z pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu si vyžaduje splnenie zadefinvaných pdmienk pre každú z prezentvaných mžnstí financvania. Dôležitu úlhu zúčastnených strán bude nastavenie ptimálneh mdelu inštitucinálneh zabezpečenia celéh prcesu transfrmácie regiónu za účelm č najefektívnejšej implementácie prjektv, ktrých výchdiskm bude Akčný plán. Návrh inštitucinálneh zabezpečenia prcesu transfrmácie pre predmetnm kapitly s názvm: Návrh inštitucinálneh zabezpečenia transfrmácie EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Charakteristika jedntlivých EŠIF v prgramvm bdbí Celkvá finančná alkácia prstriedkv z EŠIF v rámci prgramvéh bdbia je na úrvni 15,465 mld. EUR (EÚ zdrj). Prstriedky jedntlivých EŠIF sú rzdelené v rámci jedntlivých peračných prgramv. Prgramvé bdbie je tvrené nasledvnu štruktúru EŠIF: Khézny fnd: Finančný nástrj určený na financvanie prjektv dpravnej infraštruktúry a infraštruktúry živtnéh prstredia pre členské krajiny, ktrých hdnta hrubéh nárdnéh dôchdku na byvateľa je menšia ak 90 % priemeru EÚ 27. Khézny fnd sa zriadil na účel psilnenia hspdárskej, sciálnej a územnej súdržnsti Európskej únie v záujme pdpry trval udržateľnéh rzvja. Khézny fnd na prgramvé bdbie pskytuje pdpru vyčlenenú na: investície d živtnéh prstredia vrátane blastí súvisiacich s trval udržateľným rzvjm a energetiku, ktré predstavujú príns pre živtné prstredie, transeurópske siete týkajúce sa dpravnej infraštruktúry (TEN-T), technickú pmc. 93

94 Európsky fnd reginálneh rzvja: Jeden z hlavných nástrjv štrukturálnej a reginálnej plitiky EÚ, ktrý prispieva k financvaniu pdpry, ktrej cieľm je psilniť hspdársku, sciálnu a územnú súdržnsť vyrvnávaním hlavných reginálnych rzdielv v Únii prstredníctvm udržateľnéh rzvja a štrukturálneh prispôsbenia reginálnych hspdárstiev vrátane knverzie upadajúcich priemyselných regiónv a zastávajúcich regiónv. Európsky sciálny fnd: Jeden z hlavných nástrjv štrukturálnej a reginálnej plitiky EÚ, ktrý pdpruje vyššiu úrveň zamestnansti a kvality práce, zlepšuje prístup na trh práce, pdpruje gegrafickú a pracvnú mbilitu pracvníkv a uľahčuje ich prispôsbenie sa priemyselnej zmene a zmenám výrbnéh systému nevyhnutným na trval udržateľný rzvj, pdpruje vyský stupeň vzdelania a dbrnej prípravy pre všetkých a pdpruje prechd medzi vzdelávaním a zamestnaním v prípade mladých ľudí, bj prti chudbe, zlepšuje sciálne začlenenie a pdpruje rdvú rvnsť, nediskrimináciu a rvnaké príležitsti, čím prispieva k priritám Únie, pkiaľ ide psilňvanie hspdárskej, sciálnej a územnej súdržnsti. Európsky pľnhspdársky fnd pre rzvj vidieka: Fnd pdpruje európsku plitiku pre rzvj vidieka. Pret sa z neh financujú prgramy rzvja vidieka v všetkých členských štátch a regiónch Únie. Prgramy sa vytvárajú v splupráci medzi Európsku kmisiu a členskými štátmi, pričm sa v nich zhľadňujú strategické usmernenia pre plitiku rzvja vidieka, ktré prijala Rada, a pririty ustanvené v nárdných strategických plánch. Plitika súdržnsti zhráva hlavnú úlhu aj pri pdpre hspdárskeh zdravenia vidieckych blastí a dpĺňa patrenia pdprvané v rámci Európskeh pľnhspdárskeh fndu pre rzvj vidieka. Európsky námrný a rybársky fnd: Finančný nástrj námrnej a rybárskej plitiky EÚ v prgramvm bdbí zameraný na pdpru envirnmentálne udržateľnéh, invačnéh a knkurencieschpnéh rybárstva a akvakultúry, pdpru rzvja a vyknávania integrvanej námrnej plitiky Únie spôsbm, ktrý dpĺňa plitiku súdržnsti a splčnú rybársku plitiku, pdpru vyváženéh a inkluzívneh územnéh rzvja ryblvných blastí (vrátane akvakultúry a vnútrzemskéh ryblvu) a vyknávanie splčnej rybárskej plitiky Charakteristika jedntlivých Operačných prgramv v prgramvm bdbí EŠIF v rámci prgramvéh bdbia sú rzdelené d jedntlivých peračných prgramv: Operačný prgram (OP) Alkácia (EÚ zdrj) Zastúpenie EŠIF v OP Výskum a invácie (OPVaI) 2,204 mld. EUR EFRR Ľudské zdrje (OP ĽŽ) 2,217 mld. EUR ESF, EFRR Integrvaná infraštruktúra (OP II) 3,949 mld. EUR KF, EFRR Kvalita živtnéh prstredia (OP KŽP) 3,137 mld. EUR KF, EFRR Integrvaný reginálny peračný prgram (IROP) 1,738 mld. EUR EFRR Efektívna verejná správa (OP EVS) 0,278 mld. EUR ESF Technická pmc (OP TP) 0,159 mld. EUR EFRR Rybné hspdárstv (OP RH) 0,016 mld. EUR ENRF Prgram rzvja vidieka (PRV) 1,559 mld. EUR EPFRV Prgram cezhraničnej splupráce SR - ČR (Interreg V-A SK-CZ) 0,090 mld. EUR EFRR 94

95 Prgram cezhraničnej splupráce SR - AT (Interreg V-A SK-AT) 0,075 mld. EUR EFRR Prgram splupráce (PS INTERACT III) 0,039 mld. EUR EFRR Splu 15,46 mld. EUR Pre účely naštartvania transfrmácie regiónu v rámci prgramvéh bdbia sú dôležité nasledvné peračné prgramy: OP Výskum a invácie: Prstriedky peračnéh prgramu sú určené na technlgický rzvj a zvyšvanie knkurencieschpnsti malých a stredných pdnikateľv najmä v menej rzvinutých regiónch. Pdprená bude účasť Slvenska v prjektch medzinárdnej splupráce a zvyšvanie výskumnej činnsti. Pdpra pdnikateľskéh sektra patrí medzi hlavné pririty financvania s dôrazm na zvyšvanie pridanej hdnty, stimulvanie rastu a tvrby pracvných miest. Pdpra bude zameraná aj na znevýhdnené sciálne skupiny (ženy, mladí d 30 rkv, seniri nad 50 rkv, dlhdb nezamestnaní, štátni príslušníci z tretích krajín, sciálne znevýhdnení a sby s zdravtným pstihnutím, Rómvia). OP Ľudské zdrje: Európske prstriedky sú určené na pdpru vzdelávania, zvýšenia zamestnansti, pdpru mladých ľudí, pmc sbám, ktré sú na hranici chudby, zvyšvaniu zamestnansti či zvyšvaniu vzdelanstnej úrvne marginalizvaných kmunít. Prstredníctvm financií peračnéh prgramu bude pdprené skvalitňvanie a zvyšvanie úrvne vzdelávania vrátane prepjenia na pžiadavky trhu práce, č prispeje k vyššej knkurencieschpnsti našich abslventv. Dôraz sa bude tiež klásť na zvyšvanie prfesijných kmpetencií pedaggických a dbrných zamestnancv na všetkých stupňch vzdelávania a lepšej pripravensti budúcich pedagógv. Medzi kľúčvé aktivity patrí zvýšenie zamestnansti mladých ľudí d 29 rkv, napríklad pskytnutím pmci a pdpry pri začatí pdnikania prstredníctvm start-up prgramv. Realizácia činnstí a aktivít pdprených z peračnéh prgramu by sa mala prejaviť znížením nezamestnansti s dôrazm na dlhdb nezamestnaných, nízk kvalifikvaných, starých a zdravtne pstihnutých bčanv. Netreba zabúdať aj na pmc sbám, ktré žijú na hranici chudby. Výsledkm bude zvyšvanie aktivít pre tiet hrzené sby, aby sa mhli ľahšie uplatniť na trhu práce, či zlepšenie prístupu k bývaniu. Jednu z blastí je aj zvýšenie vzdelanstnej úrvne príslušníkv marginalizvaných kmunít, predvšetkým Rómv. Výsledným efektm by mal byť zlepšenie infrmvansti a splupráce rdičv s vzdelávacími zariadeniami, vyšší pčet detí navštevujúcich predšklské zariadenia, zníženie miery predčasnéh uknčenia šklskej dchádzky, rzvj finančnej gramtnsti, ale aj zvýšenie miery pvedmia v blasti zdravtnej starstlivsti. OP Integrvaná infraštruktúra: Z peračnéh prgramu je financvaná predvšetkým mdernizácia dpravy, t.j. železničná, vdná a cestná dprava a blasť zlepšvania prístupu k infrmačným a kmunikačným technlógiám. V blasti železničnej dpravy sú financie Operačnéh prgramu Integrvaná infraštruktúra určené na mdernizáciu, elektrifikáciu a výstavbu železničných tratí, znižvanie bezpečnstných rizík a bnvu mbilných prstriedkv v tmt móde dpravy. Okrem th aj na výstavbu záchytných parkvísk, prestupných terminálv železničnej sbnej dpravy a ich napjenie na cestnú sieť. V cestnej dprave ide výstavbu diaľnic a rýchlstných ciest vrátane privádzačv, budvanie inteligentných dpravných systémv, zvyšvanie bezpečnsti cestnej dpravy, výstavbu a mdernizáciu ciest I. triedy. 95

96 Nezabudl sa ani na verejnú sbnú dpravu, kde sa investujú európske prstriedky na mdernizáciu a výstavbu električkvých a trlejbusvých tratí, vybudvanie a mdernizáciu technickej základne na pravu a údržbu vzidlvéh parku dráhvej MHD a na nákup električiek a trlejbusv. Zlepšenie splavnsti dunajskej vdnej cesty a mdernizácia a výstavba verejnéh prístavu v Bratislave je jedným z cieľv infraštruktúry vdnej dpravy. Pdstatu investícií v rámci infrmačnej splčnsti je budvanie mdernej, na bčana rientvanej a efektívnej elektrnizvanej verejnej správy, vytvrenie kvalitnéh digitálneh bsahu a umžnenie prístupu k širkpásmvému internetu a službám každému bčanvi vrátane starších, hendikepvaných aleb sciálne znevýhdnených bčanv. OP Kvalita živtnéh prstredia: Hlavným cieľm peračnéh prgramu je chrana živtnéh prstredia, efektívne využívanie prírdných zdrjv, prtipvdňvá chrana a prispôsbenie sa klimatickej zmene, ak aj pdpra nízkuhlíkvéh hspdárstva. Pdpra je zameraná na všetky kľúčvé blasti živtnéh prstredia. V blasti dpadvéh hspdárstva sa pdpra zameriava hlavne na nakladanie, zhdncvanie a spracvanie dpadv, čím sa prispeje k zníženiu ukladania dpadv na skládky. V rámci vdnéh hspdárstva bude pmc smervaná na budvanie kanalizačných sietí, čistiarní dpadvých vôd a zabezpečenia ddávk bezpečnej pitnej vdy pre byvateľstv. Zvýši sa tým pdiel byvateľstva napjenéh na kanalizačnú sieť a čistiarne dpadvých vôd, a z časti aj na verejný vdvd. Pdpru patrení v blasti chrany prírdy bude dsiahnuté zlepšenie stavu chrany druhv a bitpv a psilnenie rzmanitsti druhv živčíchv a rastlín najmä v rámci sústavy NATURA Prstriedky peračnéh prgramu prispejú aj k zlepšeniu kvality vzdušia, a t realizáciu patrení zameraných na zníženie mnžstva emisií znečisťujúcich látk d vzdušia a skvalitnenie systému mnitrvania vzdušia. Prstredníctvm peračnéh prgramu sa pdprí taktiež prieskum, mnitrvanie, ak aj sanácia viacerých envirnmentálnych záťaží v zdpvednsti štátu, zsuvv a tiež niekľkých rizikvých úlžísk ťažbnéh dpadu. Prstredníctvm financvania vybraných aktivít a patrení dôjde ku zníženiu rizika vzniku veľkých pvdní, ktré spôsbujú značné škdy na krajine, majetku a vážne hrzujú byvateľstv. Prblematika zmeny klímy bude riešená patreniami na psilnenie zásahvých kapacít na zvládanie rizík a mimriadnych udalstí, na zlepšenie materiáln technickéh vybavenia záchranných zlžiek. Dsiahne sa tým zvýšená pripravensť na vznik mimriadnej udalsti vplyvnenej zmenu klímy. Zárveň prgram rieši aj tázku prieskumv a sanácie havarijných zsuvv s cieľm zníženia rizika zsuvv pôdy. Psledná priritná blasť sa kncentruje na pdpru aktivít zameraných na zvýšenie energetickej efektívnsti pdnikv, zníženie energetickej nárčnsti verejných budv, pdpru využívania bnviteľných zdrjv energie, ak aj na pdpru efektívnych systémv centrálneh zásbvania teplm, a t s cieľm znižvať emisie skleníkvých plynv. Integrvaný reginálny peračný prgram: Z peračnéh prgramu bude financvaná bezpečná a eklgická dprava v regiónch, ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám. Zlepší sa kvalita živta v regiónch s dôrazm na živtné prstredie. Výsledkm prgramu bude zlepšenie napjenia regiónv na cestnú infraštruktúru a efektívnejšie pskytvanie verejnej sbnej dpravy s hľadm na zníženie znečistenia vzdušia. Vybuduje sa kmpaktná sieť cykltrás v mestách a mestských blastiach. Operačný prgram pdprí blasť sciálnej a zdravtnej infraštruktúry. V rámci sciálnej blasti sa bude investvať d zariadení sciálnych služieb, d zariadení starstlivsti deti d 3 rkv s cieľm pdpry zsúladenia rdinnéh a pracvnéh živta a zvýšenia zamestnansti žien. V rámci zdravtnej infraštruktúry 96

97 budú investície nasmervané d terénnych a ambulantných sciálnych služieb, mdernizácií nemcníc a vybudvanie centier zdravtnej starstlivsti. V rámci chrany živtnéh prstredia bude pdprená reknštrukcia budv zatepľvanie, mdernizácia vykurvacích systémv, mdernizácia svetlenia a výťahv. Zárveň sa bude investvať aj d vdnéh hspdárstva (reknštrukcia prívdv vdy, budvania verejných kanalizácií a čistení dpadvých vôd). Prgram pdprí zelenú infraštruktúru prstredníctvm prirdzených prvkv, napr. vybudvaním strvčekv lesa, živé plty, zelené parky, izlačná zeleň, zelené strechy, zberné systémy na dpadvú a dažďvú vdu Ptenciál financvania transfrmácie regiónu v rámci prgramvéh bdbia V prebiehajúcm prgramvm bdbí stále existuje priestr na pdpru zmysluplných prjektv v rámci definvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu pre účely naštartvania transfrmácie za predpkladu splnenia nevyhnutných pdmienk pskytnutia príspevku v rámci relevantných peračných prgramv. Každý Riadiaci rgán resp. Sprstredkvateľský rgán si zvlí vlastnú metódu/spôsb ak pristúpi k implementácii prjektv určených na transfrmáciu regiónu tak, aby nedšl k výraznému narušeniu systému implementácie dtknutých peračných prgramv. V zmysle pravidla n+3 je mžné čerpať finančné prstriedky EŠIF d knca rka 2023, č dáva priestr na začiatk transfrmácie regiónu ešte pred útlmm banskej činnsti. Základné prístupy/metódy pre implementácie prjektv určených pre naštartvanie transfrmácie regiónu: RO/SO nezvlia špeciálny prístup hľadm pdpry prjektv pre účely naštartvania transfrmácie. Ptenciálne prjekty budú výsledkm existujúcich resp. plánvaných výziev/vyzvaní v rámci súčasnéh zamerania a implementačných mechanizmv dtknutých peračných prgramv; Preferenčné hdntenie prjektv: (RO/SO bdv zvýhdnia prjekty v prcese hdntenia/výberu prjektv určených pre transfrmáciu na základe úpravy existujúcich hdntiacich/výbervých kritérií, ktré schváli Mnitrvací výbr príslušnéh peračnéh prgramu); Vyhlásenie špecifickej/reginálnej výzvy resp. vyzvania: (RO/SO pripraví na základe relevantnej ptreby regiónu na základe spracvanéh Akčnéh plánu špeciálnu/reginálnu výzvu na predkladanie prjektv resp. vyzvanie na implementáciu nárdnéh prjektu za účelm naštartvania transfrmácie v rámci definvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu); Vytvrenie špeciálnej priritnej si v rámci OP: (RO/SO v rámci plánvaných revízií relevantných peračných prgramv vytvrí špeciálnu priritnú s/špecifický cieľ priam pre účely naštartvania transfrmácie regiónu na základe definvaných ptrieb v súlade s zameraním príslušnéh peračnéh prgramu). Základné pdmienky pskytnutia príspevku z OP na prjekty pre účely naštartvania transfrmácie sú: Ochta RO/SO zdpvedných za implementáciu relevantných peračných prgramv vytvriť priaznivé pdmienky na financvanie naštartvania transfrmácie regiónu pred útlmm banskej činnsti na základe zvlenéh prístupu/metódy; Dstatčný pdiel vľnej alkácie v rámci relevantných peračných prgramv d knca bdbia právnensti prgramvéh bdbia na implementáciu zmysluplných prjektv; Dstatčná absrpčná kapacita regiónu, ktrá musí byt deklarvaná na základe analýzy v rámci spracvanéh Akčnéh plánu; Splnenie všetkých definvaných pdmienk právnensti financvania prjektv v rámci relevantných peračných prgramv (súlad s stratégiami OP, zameraním OP, právnensť výdavkv, definvaných prijímateľv vrátane ďalších špecifických pdmienk OP určených RO/SO); 97

98 Prjekty, ktré je mžné uknčiť resp. finančne uzavrieť d knca bdbia právnensti prgramvéh bdbia resp. prjekty, ktré je mžné fázvať (finančne uzavrieť v prgramvm bdbí ) na základe definvaných pravidiel pre fázvané prjekty v rámci relevantnéh peračnéh prgramu. Ptenciál financvania pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci prgramvéh bdbia Pilier Pririta Opatrenie Operačný prgram Zdpvedný rgán Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy OPII/IROP MDV SR /MPRV SR Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility IROP MPRV SR Rzvj elektrmbility N/A N/A Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne IROP MPRV SR Mbilita a prepjensť regiónu Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení N/A N/A Rzvj rýchlstných ciest v regióne OPII MDV SR Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne OPII MDV SR Rzvj statnej infraštruktúry Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy OPII MDV SR Rzvj leteckej infraštruktúry N/A N/A Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí OPII MDV SR Pdpra invácií, výskumu a vývja Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky OPVaI MH SR Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky OPVaI MH SR Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest OP LZ MPSVR SR Eknmika, pdnikanie a invácie Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch OP LZ MPSVR SR Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm OPVaI/ OP LZ MH SR/ MPSVR SR Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv OPVaI MH SR 98

99 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva PRV MPRV SR Rzvj statných sektrv behvej eknmiky PRV MPRV SR Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu N/A N/A Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne N/A N/A Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu OP KŽP MŽP SR Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených inu činnsťu OP KŽP MŽP SR Rzvj udržateľnej energetiky Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne OP KŽP MŽP SR Udržateľné živtné prstredie Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne OP KŽP MŽP SR Pdpra energetickej efektívnsti v regióne OP KŽP MŽP SR Pdpra smart riešení v energetike v regióne OP KŽP MŽP SR Zlepšvanie živtnéh prstredia Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva OP KŽP MŽP SR Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv OP KŽP MŽP SR Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Rzvj zdravtníckych a medicínskkúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti IROP MZ SR Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti OP LZ MSVVS SR Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Rzvj kultúry v regióne IROP MK SR Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne N/A N/A Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv OP EVS MV SR Rzvj pdpry bývania v regióne N/A N/A Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne OP LZ MSVVS SR Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne OP LZ MSVVS SR Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv OP LZ MPSVR SR 99

100 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Pdpra sciálnej a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti OP LZ MPSVR SR Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti OP LZ MPSVR SR 100

101 7.2. EŠIF v rámci prgramvéh bdbia Charakteristika prirít financvania z strany EK Na základe návrhu Kmisie na ďalší viacrčný finančný rámec na bdbie rkv z 2. mája 2018, Kmisia v rámci správy Slvensku (Cuntry reprt Slvakia) predlžila predbežné stanviská útvarv Kmisie priritných investičných blastiach a rámcvé pdmienky na účinné plnenie plitiky súdržnsti v rkch Tiet priritné blasti investícií sú dvdené z širšieh kntextu nedstatkv investícií, investičných ptrieb a reginálnych rzdielv psudzvaných v správe. V súčasnsti prebieha dialóg medzi zástupcami Úradu pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu (ÚPPVII) (vrátane dtknutých ústredných rgánv štátnej správy) a útvarmi Kmisie s hľadm prgramvania fndv plitiky súdržnsti (Európsky fnd reginálneh rzvja, Khézny fnd a Európsky sciálny fnd). V všebecnsti sa čakáva zníženie celkvej alkácie EŠIF, väčšia tematická kncentrácia na výskum a invácie, zelené/eklgické hspdárstv, väčší pdiel návratnej pmci v prvnaní s nenávratnu pmcu s čakávaným zvýšením splufinancvania prjektv z strany štátneh rzpčtu resp. z strany prijímateľa. Priritné blasti financvania pre prgramvé bdbie z strany EK Pzícia Slvenskej republiky v rámci prgramvéh bdbia Inštitucinálne zabezpečenie prípravy Úrad pdpredsedu vlády SR pre investície a infrmatizáciu (ÚPPVII) je ústredným rgánm štátnej správy zdpvedným za tvrbu a implementáciu jedntnej štátnej plitiky v blasti využívania fndv Európskej únie, 101

102 ak aj v blasti infrmatizácie splčnsti a investícií. Centrálny krdinačný rgán (CKO) ak súčasť ÚPPVII zabezpečuje krdináciu prgramvania, implementácie, mnitrvania a hdntenia fndv EŠIF v rámci investícií d rastu a zamestnansti a cieľa Európska územná splupráca a zárveň sa pdieľa na príprave prgramvéh bdbia , ak aj na príprave dhdy partnerstve. Pre účely prípravy prgramvéh bdbia bli na nárdnej úrvni vytvrené resp. sa vytvria nasledvné platfrmy: Pracvná skupina "Partnerstv pre plitiku súdržnsti 2020+": Pracvná skupina pzstáva z širkej škály sciáln-eknmických partnerv zastupujúcich štátnu správu, územné samsprávy, rgány územnej splupráce, akademickú bec, záujmvé a prfesijné skupiny, rganizácie zastupujúce zamestnávateľv a zamestnancv, ak aj mimvládne neziskvé rganizácie Krdinačný výbr ÚPPVII: Pradný, expertný a iniciatívny rgán pre prces prgramvania na nárdnej úrvni a prípravu implementačnéh mechanizmu khéznej plitiky na prgramvé bdbie na Slvensku. Rada úradu vlády SR pre EÚ fndy: Cieľm je zabezpečiť prípravu partnerskej dhdy na nárdnej úrvni. Zárveň Rada dprúča vláde peračné prgramy na bdbie rkv , ak aj ich bsah a finančný rámec Investičné pririty SR v rámci zadefinvaných priritných blastí financvania z strany EK V rámci prcesu prípravy prgramvéh bdbia bli pripravené resp. budú pripravene analytické dkumenty/sektrvé stratégie za účelm identifikácie hlavných investičných prirít pre prgramvé bdbie , ktré budú výchdiskm pre spracvanie Partnerskej dhdy a následne Operačných prgramv. Pčiatčná pzícia k plitike súdržnsti p rku 2020: udržanie silnej pzície khéznej plitiky vrátane zachvania jej č najvyššieh percentuálneh pdielu v celkvm rzpčte EÚ, je ptrebné venvať väčšiu pzrnsť meniacej sa situácii v rôznych regiónch EÚ s využitím ich rzmanitsti a výhd v väčšej miere flexibilitu na pdpru sbitných ptrieb. Ex-pst hdntenie vplyvu implementácie NSRR na dsiahnutie strategickéh cieľa NSRR Hdntenie ukázal, že 1 eur investvané na Slvensku d rku 2015 vytvril ďalších 2 eur HDP. V rku 2018 sa HDP na byvateľa v štandarde kúpnej sily zvýšil z 55% priemeru EÚ v rku 2003 na úrveň 77% priemeru EÚ. " Reginálne analýzy - tematické zameranie na pdpru v Slvenskej republike: Dkument zameraný na hdntenie stavu slvenských regiónv na úrvni NUTS3 a subregiónv na úrvni funkčných blastí v mestách. Silné a slabé stránky jedntlivých regiónv bli analyzvané v vybraných tematických blastiach: ľudské zdrje, hspdárstv, živtné prstredie a infraštruktúra Ďalšie relevantné sektrvé stratégie: Stratégia hspdárskej plitiky Slvenskej republiky d rku 2030; Stratégia výskumu a invácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3 SK); Nárdný prgram na znižvanie znečistenia; Nárdná stratégia riadenia bezpečnstných rizík SR; Stratégia adaptácie Slvenskej republiky na nepriaznivé klimatické dôsledky; Envir-stratégia 2030; Strategický plán rzvja dpravy v Slvenskej republike d rku 2030 (bude aktualizvaný); Nárdný prgram rzvja vzdelávania a dbrnej prípravy; Akčný plán transfrmácie regiónu Hrná Nitra. 102

103 Na základe diskusií a knzultácii s sciáln-eknmickými partnermi, bla v rámci zadefinvaných priritných blastí financvania z strany EK na prgramvé bdbie identifikvaná úvdná predstava z strany SR naplnení jedntlivých priritných blastí Priritná blasť: Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Pririty financvania za blasť: Rzšírenie výskumných a invačných kapacít a využívanie pkrčilých technlógií rzvj invačných aktivít rôznych aktérv a pdpra ich splupráce v určených perspektívnych dménach, pdpra vedeck-výskumných aktivít, transfer technlógií a špecializvané inkubátry, pskytvanie služieb v prspech rzvja start-up a spin-ff firiem zabezpečujúcich kmerčné zhdntenie výsledkv výskumnéh prcesu, rzvj ľudských zdrjv, zdieľanie skúsenstí a smart prístupv, tvrba nástrjv prepájajúcich verejné vedeck-výskumné rganizácie, vrátane špecializvanej verejnej výskumnej infraštruktúry a pdnikv, stimulácia splupráce s pdnikateľskými subjektami v perspektívnych blastiach špecializácie s cieľm umžniť ich lepšie začlenenie v rámci hdntvých reťazcv budvaním a rzvjm verejnej výskumnej infraštruktúry, pdpra excelentnéh výskumu v blastiach inteligentnej špecializácie, vrátane mdernizácie súvisiacej s verejnu výskumnu infraštruktúru v perspektívnych blastiach špecializácie, implementácia plitík a nástrjv pre tvrený prístup k vedeckým infrmáciám a dátam (OpenAccess). Pririty financvania za blasť: Využívanie výhd digitalizácie pre bčanv, pdniky a vlády pdpra digitálnej transfrmácie pdnikv s cieľm ich presadenia sa na jedntnm trhu, pdpra výskumnej činnsti prstredníctvm budvania, rzvja a prevádzky špecializvanej IKT infraštruktúry pre ptreby výskumu a vývja s presahm d iných perspektívnych technlgických dmén, pdpra akademickéh sektra pri zavádzaní plitík pen data a pen access č umžní rýchlejšie využitie pznatkv a ich využívanie pre invatívne riešenia v praxi, pdpra invácií verejnej správy na všetkých úrvniach riadenia, pdpra využívania nvých technlgických nástrjv (napr. umelá inteligencia, blckchain, digital single gateway, smart kntrakty a pd.) na zvýšenie efektívnsti a prklientsksti štátu vrátane vyššej chrany sôb pred kyberzlčinm, pskytvanie technlgicky a sciálne vyspelých služieb bčanm a pdnikateľm pdprujúci splčenský a hspdársky rast (digital gvernance v rôznych živtných situáciách), pdpra princípv tvrenéh vládnutia, kde k bčanm a pdnikateľm pristupuje ak k rvncenným partnerm, ktrí čakávajú kvalitu a praktívnsť. Pririty financvania za blasť: Psilnenie rastu a knkurencieschpnsti MSP pdpra zhľadňujúca implementáciu knceptu 4. priemyselnej revlúcie a digitálnej transfrmácie, vytvrenie pdmienk pre napjenie MSP na glbálne hdntvé reťazce a jedntný európsky trh pre rýchl rastúce firmy, high-tech sektr s perspektívu presadenia sa na jedntnm trhu, ale aj na tretích trhch, pdpra zlepšvania invačnéh a start-upvéh eksystému vrátane internacinalizácie MSP a zapjenie MSP d glbálnych hdntvých reťazcv, zvyšvanie invačnej výknnsti pdnikv prstredníctvm transferu technlógií a realizácie širkej škály invačných aktivít prstredníctvm splupráce s verejnými VaV rganizáciami a budvania klastrvéh eksystému. 103

104 Pririty financvania za blasť: Rzvj zručnstí pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transfrmáciu a pdnikanie pdpra rzvja digitálnych zručnstí v nadväznsti na pžiadavky Industry 4.0, budvanie flexibilnéh vzdelávacieh systému nastavenéh na pdmienky mdernéh trhu práce v digitálnej ére, pdpra efektívneh systém duálneh vzdelávania zameranéh na zvýšenie úrvne praktických a všebecných zručnsti pdľa aktuálnych pžiadaviek trhu práce, pdpra návratv slvenských vedcv vrátane vytvárania mtivačných pdmienk pre príchd zahraničných výskumníkv na Slvensk, pdpra a zamedzenia resp. zníženia dlivu vedeckých pracvníkv d zahraničia. Priritná blasť: Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pririty financvania za blasť: Pdpra patrení na zvýšenie energetickej efektívnsti pdpra znižvania energetickej nárčnsti priemyslu a verejnéh sektra, pdpra ptimalizácie zariadení na výrbu tepla vrátane zvyšvania účinnsti distribúcie tepla a pstupnéh prechdu na účinné systémy zásbvania teplm, pdpra úspry energie v pdnikch prepjená s mdernizáciu výrbných prcesv a zavádzaním prgresívnych technlógií, pdpra bnvy existujúcich verejných budv s cieľm znižvať ich energetickú nárčnsť vrátane inštalácie inteligentných systémv merania a riadenia pre ptimalizáciu sptreby energie pri prevádzke budv, pdpra mdernizácia a rzširvanie infraštruktúry zásbvania teplm s dôrazm na nízkemisné technlógie, zvyšvanie účinnsti pri výrbe tepla aleb kmbinvanej výrbe elektriny a tepla, zvyšvanie účinnsti distribúcie tepla a pstupný prechd na účinné systémy zásbvania teplm, vypracvanie energetických auditv pre rganizácie verejnej správy a MSP, vrátane zabezpečenia prevádzkvých meraní sptreby energie. Pririty financvania za blasť: Pdpra energie z bnviteľných zdrjv pdpra využívania bnviteľných zdrjv energie (OZE) pri zásbvaní teplm/chladm najmä v systémch centrálneh zásbvania teplm (CZT) s využitím pdielu bimasy spjená s chranu vzdušia a udržateľnéh využívania bimasy, pdpra iných friem bnviteľnej energie vrátane využívania alternatívneh paliva a dpadvéh (zvyškvéh) tepla. Pririty financvania za blasť: Vývj inteligentných energetických systémv, sietí a uskladnenie na miestnej úrvni pdpra v blasti prepjenia výrby a skladvania energie z OZE, pdpra pri príprave technických riešení a realizvanie zariadení na uskladňvanie energie z OZE ak aj inštalácia zariadení na využitie OZE v dmácnstiach, pdpra zvyšvania infrmvansti verejnsti v blasti úspr energie a využitia OZE. Pririty financvania za blasť: Pdpra adaptácie na zmenu klímy, prevencia rizika a dlnsti prti katastrfám 104

105 pdpra preventívnych patrení na chranu pred pvdňami, pdpra patrení na zadržiavanie vdy v krajine, bnva a pdpra budvania zelenej a mdrej infraštruktúry na adaptáciu na zmenu klímy, pdpra hydrgelgických prieskumv zameraných na vymedzenie deficitných blastí a zabezpečenie zdrjv pitnej vdy a ich akumuláciu a vdhspdársku bilanciu, pdpra mdelvania vývja a mnitrvanie rizík viazaných na zmeny klímy a jej dôsledkv, pdpra infrmvansti, analytických a kncepčných činnstí, investícií d agrenvirnmentálnych patrení a investície d adaptácie sídelnéh prstredia, budvanie a mdernizácia systémv včasnéh varvania a vyrzumievania, zvýšením efektívnsti manažmentu mimriadnych udalstí prstredníctvm psilnenia intervenčných kapacít záchranných zlžiek, pdpra patrení nevyhnutných pre včasnú a efektívnu intervenciu v závislsti d typu mimriadnych udalstí. Pririty financvania za blasť: Pdpra udržateľnéh vdnéh hspdárstva dbudvanie verejných kanalizácií a čistiarní dpadvých vôd, zabezpečenie pdmienk v blasti zásbvania byvateľstva bezpečnu pitnu vdu, mnitrvanie a hdntenie vôd, zabezpečenie spjitsti vdných tkv a pdpra infrmvansti a kncepčných činnstí, pdpra spracvania eknmických, sciálnych a demgrafických analýz dtknutých dmácnstí a nezávislé hdntenie rôznych alternatív zabezpečenia vdy a kanalizácie pre knkrétne územia. Pririty financvania za blasť: Pdpra prechdu na behvé hspdárstv investície d zlepšenia dpadvéh hspdárstva, investície d priemyselných prcesv, investície d sieťvania firiem a vytvárania lkálnych a reginálnych prepjení systémv výrby a sptreby, dematerializácie služieb s využitím IT technlógii, zavádzanie mderných technlógií, ktré prispievajú k vybudvaniu behvéh hspdárstva s dôrazm na maximálne zužitkvanie dstupnej dmácej survinvej základne, pdpra mdernej a eklgickej likvidácie tuhéh kmunálneh dpadu ak náhrada terajšieh systém ukladania TKO na skládkach, investície d zvýšenia triedenia dpadv, investície d zhdncvania dpadv s zameraním na recykláciu a predchádzanie vzniku bilgicky rzlžiteľnéh kmunálneh dpadu, zvýšenie efektívnsti nakladania s dpadmi pdpru mderných technlógií, pdpra infrmvansti a kncepčných činnstí a stratégií lkálnych a reginálnych prístupv. Pririty financvania za blasť: Zvyšvanie bidiverzity, zelenej infraštruktúry v mestskm prstredí a znižvanie znečistenia pdpra znižvania znečistenia vzdušia emisiami z vykurvania dmácnstí, technické a technlgické patrenia na znižvanie emisií na zdrjch znečisťvania vzdušia, pdpra implementácie patrení na zlepšenie kvality vzdušia v mestách, najmä v súvislsti s rganizáciu dpravy (napr. zavádzanie nízkemisných zón a pd.), sanácia starých envirnmentálnych záťaží vrátane ich prieskumu a mnitrvania, sanácia havarijných zsuvv a svahvých defrmácií, pdpra vypracvania dkumentv starstlivsti chránené územia, najmä v lkalitách sústavy Natura 2000 a dkumentv starstlivsti chránené druhy. 105

106 Pririty financvania za blasť: Pdpra udržateľnej multimdálnej mestskej mbility pdpra intervencií v blasti prestupných terminálv a záchytných parkvísk v veľkých sídelných aglmeráciách (najmä v Bratislavskm a Kšickm kraji), mdernizácia a výstavba električkvých a trlejbusvých tratí, bnva mbilných prstriedkv dráhvej mestskej dpravy a mdernizácie technickej základne pre vzidlá mestskej dráhvej dpravy. Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Pririty financvania za blasť: Pdpra digitálnej pripjiteľnsti budvanie pripjenia s minimálnu rýchlsťu 100 Mbit/s, ktré je mžné zvýšiť na 1 Gbit/s, budvanie pkrytia 5G na hlavných cestných a železničných ťahch, dstavba vyskkvalitnéh miestneh bezdrôtvéh pripjenia. Pririty financvania za blasť: Rzvj udržateľnej, inteligentnej, bezpečnej a intermdálnej siete TEN-T dlnej prti zmene klímy priritná výstavba nvých úsekv diaľnic rýchlstných ciest najmä chýbajúce úseky na diaľničných ťahch D1 a D3, dbudvanie chýbajúcich úsekv R2 a R4, dbudvanie úsekv R3 a R6 d rku 2030, mdernizácia železničnéh kridru č. V. v trase Žilina Kšice a kridru č. VI. v trase Žilina št. hr. SR/ČR, zvýšenie interperability významných tratí pre medzinárdnú dpravu zavedením traťvéh zabezpečvacieh a riadiaceh systému ETCS a znamvacieh zariadenia GSM-R (ERTMS), zabezpečenie bnvy mbilnéh parku vzidiel, ktré zabezpečujú železničnú sbnú dpravu, zlepšenie splavnsti dunajskej vdnej cesty, mdernizácia a rzvj infraštruktúry verejných prístavv zahrnutých d základnej siete TEN-T, výstavba ciest I. triedy a mdernizácia ciest I. triedy (najmä úsekv, mstv, križvatiek), v pdstatnených dôvdch vyknanie elektrifikácie železničných tratí, mdernizácia železničných tratí (mim TEN-T), výstavba intermdálnych terminálv, budvanie inteligentných dpravných systémv pre zvládnutie rastúcich bjemv dpravy a zvyšujúcej sa miery nehdvsti na už existujúcej cestnej infraštruktúre. Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Pririty financvania za blasť: Zvyšvanie účinnsti pracvných trhv a prístup ku kvalitnému zamestnaniu rzvíjaním sciálnej invácie a infraštruktúry pdpra mladých, neaktívnych a nízk kvalifikvaných ktrí budú využívať individualizvané frmy pdpry, vrátane pradenstva, kučingu a mentringu, pdpra zamestnávateľv pri vytváraní flexibilných pracvných príležitstí, ak aj zabezpečiť služby starstlivsti deti a závislých členv dmácnsti, pdpra na zlepšenie adaptability zamestnancv, na pmc zamestnancm pri ich prechde k lepšiemu zamestnaniu, pdpra trhu práce pre tých, ktrí stratili prácu v dôsledku autmatizácie vrátane špecifických sci-demgrafických skupín, hlavne znevýhdnených uchádzačv prácu, 106

107 pdpra subjektv sciálnej eknmiky a individualizvaných služieb (sciálne pradenstv, bilancia kmpetencií, vytváranie prfilv); pdpra cielených prgramv vzdelávania a dbrnej prípravy reflektujúcej ptreby reginálneh trhu práce; Pririty financvania za blasť: Zlepšenie prístupu k inkluzívnym a ku kvalitným službám v blasti vzdelávania, dbrnej prípravy a celživtnéh vzdelávania rzvíjaním infraštruktúry zabezpečenie dstatčných kapacít a infraštruktúry materských škôl, rzšírenie kapacity a infraštruktúry základných škôl a ich vybavenia, pdpra prgramv zameraných na tvrbu/budvanie ľudskéh kapitálu a t najmä rzvjm celživtnéh vzdelávania, pdpra vyššieh dbrnéh vzdelávania a prípravy, pdpra rvnakéh prístupu, najmä znevýhdnených skupín, ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a dbrnej príprave, pdpra budvania a rzvíjania infraštruktúry zameranej na zlepšenie dbrnej prípravy a celživtnéh vzdelávania zameraných na rzvj lkálnych eknmík, pdpra psilnenia splupráce eknmických aktérv, a t v kntexte priemyselnej revlúcie 4.0, eklgickej a nízkuhlíkvej Európy, invatívnych vzdelávacích prgramv a pžiadaviek na psilnenie rastu a knkurencieschpnsti MSP. Pririty financvania za blasť: Zlepšenie prístupu k inkluzívnym a ku kvalitným službám v blasti vzdelávania, dbrnej prípravy a celživtnéh vzdelávania rzvíjaním infraštruktúry pdpra patrení na scieknmickú integráciu marginalizvaných rómskych kmunít prstredníctvm terénnej sciálnej práce, kmunitnej sciálnej práce, zdravtnej mediácie, ak aj asistencie pri vyspriadaní pzemkv, pdpra eliminácie rizík chudby a sciálneh vylúčenia, zabezpečenie rvnsti príležitstí s sbitným zreteľm na sby s zdravtným pstihnutím, vyšším vekm a sciálne vylúčené splčenstvá, pdpra rdín s deťmi priamymi finančnými transfermi v rámci systému štátnej sciálnej pdpry jednrazvými a pakvanými štátnymi sciálnymi dávkami, pdpra investícií d rzvja sciálnych služieb a deinštitucinalizácia sciálnych služieb a náhradnej starstlivsti. Pririty financvania za blasť: Zabezpečenie rvnakéh prístupu k zdravtnej starstlivsti vrátane primárnej starstlivsti rzvíjaním infraštruktúry pdpra prcesne rientvanej liečby, pdpra digitalizácie, autmatizácie rutinných prcesv, pdpra nvých prístupv a trendv liečby pacientv vrátane zavádzania už známych invatívnych technlógií a integrácia zdravtn-sciálneh prístupu k liečbe pacientv, pdpra investícií d reprfilizácie kapacít a vybudvania integrvanéh systému následnej starstlivsti, pdpra implementácie nvých mdelv vzdelávania zdravtníckych pracvníkv priam v vzdelávacích centrách nemcníc, zabezpečenie zdravtnej starstlivsti v regiónch prstredníctvm zamestnávania mladých ľudí prstredníctvm rezidentskéh prgramu. Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív 107

108 Pririty financvania za blasť: Pdpra integrvanéh sciálneh, hspdárskeh a envirnmentálneh rzvja, kultúrneh dedičstva a bezpečnsti v mestských blastiach pdpra budvania cykltrás, pdpra vdvdnej a kanalizačnej siete, sanácie starých envirnmentálnych záťaží, Dbudvanie dpadvéh hspdárstva, pdpra zvyšvania pdielu zhdncvania kmunálneh dpadu, pdpra separácie a druhtnéh spracvania dpadu, pdpra marketingu prírdnéh a kultúrneh dedičstva regiónu, pdpra ptenciálu pätvnéh využitia zanedbaných plôch a území (brwnfields) v intravilánch miest, ktré p sanácii záťaží môžu fungvať ak územná rezerva, pdpra investícií d ľudskéh kapitálu, nájmných bytv a patrení na trhu práce. Pririty financvania za blasť: Pdpry integrvanéh sciálneh, hspdárskeh a envirnmentálneh miestneh rzvja, kultúrneh dedičstva a bezpečnsti, vrátane vidieckych a pbrežných blastí, aj pmcu miestneh rzvja vedenéh kmunitu pdpra bnvy a zachvanie významných zlžiek kultúrneh dedičstva, pdpra rzvja reginálnej kultúry a jej zapjenia d širšieh eknmickéh rámca, pdpra patrvníctva a prepjenie štátnych a neštátnych patrvateľských služieb, pdpra sciálnej eknmiky a zamestnansti, pdpra pdnikania v sciálnej blasti, pdpra pskytvania kmunitných služieb a služieb pre sby s zdravtným pstihnutím a senirv, pdpra pracvných miest v subjektch vzniknutých v rámci sciálnych invácií, pdprných štruktúr pre MSP a cwrkingvých centier, pdpra tvrby pracvných miest v alternatívnych frmách pdnikania (pľnhspdárstv, remeslá, rdinné pdnikanie) sbitne pre znevýhdnené sby, pdpra integrácie marginalizvaných skupín byvateľstva, pdpra integrvaných plánv pre veľmi zastalé kmunity a pdpra kmunitnej zamestnansti, pdpra tvrby prgramv zamestnansti pre marginalizvané kmunity a dlhdb nezamestnaných, pdpra vzdelávania a vzniku reginálnych a miestnych partnerstiev pre prácu s MRK, pdpra tvrby plánv pre dbudvanie kapacity a infraštruktúry sciálnych služieb a pdpra nájmnéh bývania Ptenciál financvania transfrmácie regiónu Prgramvé bdbie bude zhrávať kľúčvú úlhu v rámci transfrmácie regiónu p uknčení financvania banskej činnsti z strany štátu (rk 2023). V súčasnsti prebieha kmunikácia medzi zástupcami CKO vrátane zástupcv dtknutých ústredných rgánv štátnej správy z zástupcami EK ak zladiť pririty v rámci prgramvéh bdbia financvania z strany EK a investičné pririty Slvenskej republiky definvané v rámci strategických dkumentv, ktré budú základm budúcich peračných prgramv. V prcese prgramvania bdbia , ktréh výsledkm bude vytvrenie peračných prgramv bude Akčný plán zhrávať dôležitú úlhu, č v kntexte transfrmácie regiónu môže znamenať nasledvné skutčnsti: Vytvrenie samstatnéh Operačnéh prgramu s zameraním na transfrmáciu regiónu; Vytvrenie špeciálnych priritných sí s určenu alkáciu v relevantných peračných prgramch s zameraním na transfrmáciu regiónu; 108

109 Vytvrenie iniciatívy Hrná Nitra ak prierezvéh nástrja prgramvéh bdbia, ktrej financvanie bude zabezpečené z zdrjv relevantných OP pre transfrmáciu regiónu (napr. preferenčné hdntenie prjektv resp. iný mechanizmus). Ptenciál financvania pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci prgramvéh bdbia Pilier Pririta Opatrenie Pririta blasť pre prgramvé bdbie Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Mbilita a prepjensť regiónu Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Rzvj elektrmbility Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Rzvj rýchlstných ciest v regióne Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Rzvj statnej infraštruktúry Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Rzvj leteckej infraštruktúry N/A Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí Prepjenejšia Európa vďaka psilneniu mbility a reginálnej prepjensti IKT Pdpra invácií, výskumu a vývja Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, 109

110 adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Eknmika, pdnikanie a invácie Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Inteligentnejšia Európa vďaka presadzvaniu invatívnej a inteligentnej transfrmácie hspdárstva Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a 110

111 inu činnsťu mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Udržateľné živtné prstredie Rzvj udržateľnej energetiky Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Pdpra smart riešení v energetike v regióne Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Zlepšvanie živtnéh prstredia Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Eklgickejšia, nízkuhlíkvá Európa vďaka presadzvaniu čistej a spravdlivej energetickej transfrmácie, zelených a mdrých investícií, behvéh hspdárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Zlepšenie zdravtníckych, medicínskkúpeľných a Rzvj zdravtníckych a medicínsk-kúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv 111

112 sciálnych služieb Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Rzvj kultúry v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Rzvj pdpry bývania v regióne Európa bližšie k bčanm vďaka pdpre udržateľnéh a integrvanéh rzvja mestských, vidieckych a pbrežných blastí a miestnych iniciatív Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Pdpra sciálnej a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Sciálnejšia Európa vďaka vyknávaniu Európskeh piliera sciálnych práv 112

113 7.3. Financvanie z kmunitárnych prgramv EÚ Prgram LIFE Všebecné infrmácie: Prgram LIFE je kmunitárnym prgramm Európskej kmisie a členských krajín EÚ pre blasť živtnéh prstredia a chranu klímy. Jeh právny základ v bdbí d 1. januára 2014 d 31. decembra 2020 tvrí: Nariadenie Európskeh parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 zriadení prgramu pre živtné prstredie a chranu klímy (LIFE) a zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007; Delegvané nariadenie Kmisie (EÚ) 2018/93 z 16. nvembra 2017 zvýšení percentuálneh pdielu rzpčtvých zdrjv pridelených na prjekty pdprvané frmu grantv na patrenia v rámci pdprgramu Živtné prstredie vyhradenéh na prjekty na chranu prírdy a bidiverzity pdľa článku 9 ds. 4 nariadenia Európskeh parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 zriadení prgramu pre živtné prstredie a chranu klímy (LIFE) a zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007; Vyknávacie rzhdnutie Kmisie (EÚ): 2014/203/EÚ z 19. marca 2014 prijatí viacrčnéh pracvnéh prgramu LIFE pre rky /210 z 12. februára 2018 prijatí viacrčnéh pracvnéh prgramu LIFE na rky Cieľm prgramu LIFE je prispievať k prechdu na nízkuhlíkvé hspdárstv, k chrane a zlepšvaniu kvality živtnéh prstredia a k zastaveniu a zvráteniu straty bidiverzity vrátane pdpry sústavy Natura 2000, urýchľvať zmeny pri tvrbe a vyknávaní plitík prstredníctvm pskytvania a rzširvania riešení a najlepších pstupv smerujúcich k dsiahnutiu envirnmentálnych a klimatických zámerv, ak aj pdprvať invatívne technlógie v blasti živtnéh prstredia a zmeny klímy. Sledvaním týcht cieľv prgram LIFE prispieva k udržateľnému rzvju a dsahvaniu zámerv stratégie Európa Prgram LIFE taktiež napmáha vyknávaniu 7. envirnmentálneh akčnéh prgramu EÚ d rku 2020 s názvm Dbrý živt v rámci mžnstí našej planéty v súčinnsti a dplnkvsti s statnými prgramami splufinancvanými EÚ. Štruktúra prgramu: Maximálny príspevk na viacrčný pracvný prgram LIFE na rky sa stanvuje na EUR a pužije sa na financvanie príslušných pdprgramv a priritných blastí takt: 1. Pdprgram Živtné prstredie 113

114 2. Pdprgram Ochrana klímy Implementačný mechanizmus: Prjekty v rámci prgramu je mžné predkladať na základe vyhlásených výziev na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv (dôležité infrmácie pre prijímateľv sa môžu meniť v závislsti d pdprgramu ak aj priritnej blasti): Príručka pre žiadateľa Sprievdca hdntením Vzrvá dhda grante Prílha zjedndušenm finančnm výkaze Kľúčvé ukazvatele na úrvni prjektv Prílha k vyhláseniu verejnéh rgánu Finančné prílhy Technické prílhy Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky ak Nárdný rgán pre prgram LIFE v Slvenskej republike pskytuje úspešným žiadateľm finančné prstriedky z štátneh rzpčtu na splufinancvanie 114

115 prjektv LIFE. Pstupy a pravidlá prideľvania prstriedkv z štátneh rzpčtu pre účely splufinancvania prjektv v rámci prgramu LIFE a kmpetencie rganizačných útvarv Ministerstva živtnéh prstredia Slvenskej republiky sú stanvené v Mechanizme čerpania finančných prstriedkv na splufinancvanie prjektv LIFE z štátneh rzpčtu v prgramvm bdbí Všetky dôležité infrmácie sa nachádzajú na stránke Prgram Hriznt 2020 Všebecné infrmácie: Prgram Hriznt 2020 je najväčším prgramm EÚ pre výskum a invácie, ktrý má k dispzícii takmer 80 miliárd EUR na financvanie pčas 7 rkv (2014 až 2020). Sľubuje viac bjavv a svetvých prvkv tým, že d labratória prinesie na trh veľké nápady. Hriznt 2020 je finančný nástrj, ktrým sa realizuje Únia invácií, hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020, ktrej cieľm je zabezpečiť celsvetvú knkurencieschpnsť Európy. Prgram Hriznt 2020 je pvažvaný za prstriedk na pdpru hspdárskeh rastu a vytvárania pracvných miest, má plitickú pdpru európskych lídrv a pslancv Európskeh parlamentu, ktrí súhlasili že výskum je investíciu d našej budúcnsti, a tak sa stala jadrm plánu EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a pracvné miesta. Spjením výskumu a invácií pmáha prgram Hriznt 2020 dsiahnuť tent cieľ s dôrazm na vynikajúcu vedu, vedúce pstavenie v priemysle a riešenie splčenských výziev. Cieľm je zabezpečiť, aby Európa vytvrila vedu svetvej úrvne, dstránila prekážky pre invácie a uľahčila verejnému a súkrmnému sektru spluprácu pri zavádzaní invácií. Prgram Hriznt 2020 je tvrený pre všetkých, s jednduchu štruktúru, ktrá znižuje byrkraciu a čas, aby sa účastníci mhli sústrediť na t, č je skutčne dôležité. Tent prístup zabezpečuje, aby sa nvé prjekty dstali rýchl - a dsiahli rýchlejšie výsledky. Rámcvý prgram EÚ pre výskum a invácie bude dplnený ďalšie patrenia na dknčenie a ďalší rzvj Európskeh výskumnéh priestru. Cieľm týcht patrení bude dstránenie prekážk vytvárania skutčnéh jedntnéh trhu pre vedmsti, výskum a invácie. Štruktúra prgramu: Pre účely Akčnéh plánu budú ppísane blasti zamerania s relevanciu na transfrmáciu regiónu. Prgram Hriznt 2020 pre rky sa člení d nasledvných blastí zamerania. 115

116 Oblasť zamerania: Budvanie nízk uhlíkvéh hspdárstva, dlnsť vči klimatickým zmenám Splčenská výzva: "Bezpečná, čistá a efektívna energia Európska klimatická neutralita si vyžaduje dekarbnizáciu energetickéh systému pričm sa zárveň zabezpečí efektívnejšie využívanie energie, bezpečná ddávka energie, dstupné ceny a nízky vplyv na živtné prstredie vrátane dlnsti vči zmene klímy. V súlade s priritami prgramu Oznámenie zrýchľvaní invácie v blasti čistej energie sa pdpra výskumu a vývja v tejt časti pracvnéh prgramu zameriava na: zníženie nákladv a zlepšenie výknnsti širkéh prtfólia bnviteľných technlógií (ak aj ich integrácie d energetickéh systému), zlepšenie energetickej účinnsti v budvách (prispievanie k budvám) dekarbnizácia budv v EÚ d rku 2050) a ďalších blastiach (napríklad priemysel, prdukty, služby atď.), cenv dstupné a integrvané riešenia pre skladvanie energie ak prstriedk na zvýšenie flexibility energetickéh systému EÚ ak celku, znižvanie klimatickej stpy miest, zlepšenie efektívnsti energetickéh systému, najmä v blasti energetiky, pdpra sptrebiteľv energie, aby zhrávali aktívnejšiu úlhu v transfrmácii v blasti energetiky, pdpra aktivít umžňujúcich takmer nulvé emisie CO2 z elektrární na fsílne palivá ak aj blasti priemyslu intenzívne využívajúceh CO2, prehlbvanie chápania aspektv splčenských a humanitných vied v rámci prechdu na iný zdrj energie. Splčenská výzva: Inteligentná, zelená a integrvaná dprava Dekarbnizácia dpravy si vyžaduje trvalý pkrk v blasti energetickej účinnsti ak aj spôsb phybu sôb a tvaru prstredníctvm invatívnych prístupv (dizajn a výrba), pužívanie alternatívnych palív, inteligentné dpravné systémy vrátane systémv zmeny správania. Výskum a vývj v tejt časti pracvnéh prgramu je zameraný na urýchlenie dekarbnizácie dpravnéh systému ak celku prstredníctvm: 116

117 pkrčilej technlógie elektrmbilu a batérií, pdpry prechdu na riešenia mbility rientvanej na pužívateľa a zameranej na živtné prstredie; integrvaných služieb pdprujúcich skutčne multi- a crss-mdal prístupy, digitalizácie pre účinnejšiu (a bezpečnejšiu a bezpečnejšiu) dpravu a mbilitu, rzvja nerušivých riešení s nízkymi emisiami uhlíka, ktré umžnia vznik nvých, sciálne udržateľných bchdných a prevádzkvých mdelv, invácií priateľských nriem a predpisv, najmä v mestských blastiach. Oblasť zamerania: Spjenie hspdárskych a envirnmentálnych prínsv - kruhvá eknmika Splčenská výzva: Opatrenia v blasti klímy, živtné prstredie, efektívne využívanie zdrjv, prechd na bchdné mdely s behvým hspdárstvm a trval udržateľné zdrje aleb survín aj z sekundárnych zdrjv Cieľm aktivít bude uľahčenie pužívania druhtných survín a zárveň znižvanie ptenciálu nepriaznivých zdravtných a envirnmentálnych vplyvv. Výskum bude skúmať dôsledky prechdu na behvé hspdárstv s cieľm identifikvať ptenciálne riziká, vedľajšie účinky, regulačné výzvy, ak aj plitiky, ktré môžu účinne prechd pdprvať. Pdpra efektívnejšie využívaných zdrjv v hdntvých reťazcch survín. T bude zahŕňať trval udržateľné získavanie survín, trval udržateľné spracvanie vrátane metalurgickéh spracvania a spracvania drevnéh dpadu. Prefervanie systémv, technlógií dpadvéh hspdárstva, ktré sú efektívne a efektívne využívajú zdrje, recyklácia dreva a minerálnych a kvvých survín z kmplexných výrbkv. Oblasť zamerania: Digitalizácia a transfrmácia európskeh priemyslu a služieb Splčenská výzva: Bezpečná, čistá a účinná energia Splčné iniciatívy zahrnuté v tejt časti blasti vytvárajú mst medzi jedntným digitálnym trhm a energeticku úniu pdpru invácií s cieľm plne využiť príležitsti, ktré pnúka digitálna technlógia energetickému sektru. V čase, keď energetika prechádza zásadnu zmenu bude mať decentralizácia, dekarbnizácia vrátane zavedenia nvých a inteligentnejších technlógií významný príns. Pmôžu integrvať bnviteľné zdrje energie z variabilných a distribuvaných zdrjv v energetických systémch a zvýšiť účinnsť prstredníctvm lepšieh mnitrvania a ptimalizácie aktív. Tiet technlógie môžu navyše pskytnúť príležitsť na zavedenie nvej energie služieb a bchdných mdelv, ktré umžňujú sptrebiteľm aktívne sa zúčastňvať energetickéh systému a trhv s energiu. Kľúčvé tázky na pdpru digitalizácie energetiky sú tiet: interperabilita kmunikácie medzi zariadením v rámci dmácnstí, ktrá umžní inteligentné energetické služby, prípadne v kmbinácii s inými službami sptrebiteľv, schpnsť sektra energetiky zvládnuť veľa väčšie mnžstv údajv než sa v súčasnsti pužívajú a pužiť ich na ptimalizáciu systému. V rámci takéh trhu, ktrý bsahuje veľa viac údajv na diaľkvé vládanie sa spľahlivsť siete a kmunikačných kanálv stáva z phľadu bezpečnsti kriticku. Žiadna z týcht invácií sa nevykná, ak kmunikácia nie je bezpečná. Kybernetická bezpečnsť je pret základnu pdmienku, ktrú treba zhľadniť pri navrhvaní a skúšaní niektréh z vyššie uvedených prvkv. Implementačný mechanizmus: Prjekty v rámci prgramu je mžné predkladať na základe vyhlásených výziev na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv (dôležité infrmácie pre prijímateľv sa môžu meniť v závislsti d priritnej blasti): 117

118 118

119 Prgram COSME Všebecné infrmácie: Prgram COSME je hlavnu pru európskeh hspdárstva a vytvára 85% všetkých nvých pracvných miest. Cieľm Európskej kmisie je pdprvať pdnikanie a zlepšvať pdnikateľské prstredie pre malé a stredné pdniky (MSP), aby mhli v súčasnej glbalizvanej eknmike rzvinúť svj plný ptenciál. V rámci prgramu COSME bl alkvaných 2,3 mld. EUR na prgramvé bdbie Štruktúra prgramu: Z prgramu COSME sa budú pdprvať MSP v týcht blastiach: Oblasť zamerania: Zlepšenie prístupu k financvaniu Jedným z hlavných cieľv prgramu COSME je pskytnúť MSP lepší prístup k financvaniu v rôznych fázach ich živtnéh cyklu: pri zalžení, rzširvaní aleb prevde pdniku. V záujme dsiahnutia tht cieľa bude EÚ v rámci finančných nástrjv COSME mbilizvať pôžičky a kapitálvé investície pre MSP. prstredníctvm nástrja na pskytvanie záruk za pôžičky bude prgram pskytvať záruky a prtizáruky finančným inštitúciám (napr. záručným splčnstiam, bankám, lízingvým splčnstiam), aby mhli MSP pskytnúť viacej pôžičiek a lízingvéh financvania, prgram COSME umžní až MSP získať financvanie v celkvej hdnte d 14 d 21 miliárd EUR, prstredníctvm nástrja vlastnéh imania pre rast bude prgram pskytvať rizikvý kapitál kapitálvým fndm investujúcim d MSP, najmä v fáze rzširvania a rastu, prgram COSME by mhl pmôcť 360 až 560 pdnikm získať kapitálvé investície v celkvm bjeme v rzmedzí d 2,6 d 4 miliárd EUR. 119

120 Oblasť zamerania: Pdpra internacinalizácie a prístupu na trhy Prgram COSME pskytuje pdpru európskym pdnikm, aby mhli mať prspech z jedntnéh trhu EÚ a č najlepšie využiť príležitsti, ktré im pnúkajú trhy mim EÚ. Z prgramu COSME sa financuje sieť Enterprise Eurpe Netwrk, ktrú tvrí vyše 600 pbčiek v viac než 50 krajinách a ktrá pmáha MSP nájsť bchdných a technlgických partnerv, przumieť právnym predpism EÚ a získať prístup k financvaniu EÚ. Ďalej sa financujú aj webvé nástrje špeciálne určené pre rzvj pdnikv, ak je prtál pre pdniky Vaša Európa aleb Prtál pre internacinalizáciu MSP. Prvý z uvedených prtálv pskytuje praktické nline infrmácie pre pdnikateľv, ktrí chcú pôsbiť v inm členskm štáte. Druhý prtál je zameraný na pdprné patrenia pre splčnsti, ktré chcú rzvíjať svju činnsť mim Európy. COSME tiež financuje pradenské služby určené MSP pre tázky práv duševnéh vlastníctva pre ASEAN, Čínu a MERCOSUR, ktré pnúkajú pradenstv a pdpru európskym MSP čeliacim prblémm v tázkach práv duševnéh vlastníctva, v blasti nriem aleb pravidiel verejnéh bstarávania v uvedených zemepisných blastiach. Prgram takist pskytuje finančnú pmc pre Centrum pre priemyselnú spluprácu medzi EÚ a Japnskm s cieľm pdprvať všetky frmy priemyslvej, bchdnej a investičnej splupráce prstredníctvm šírenia infrmácií spôsbe prístupu na japnský trh a uľahčvania výmeny skúsenstí a knw-hw medzi pdnikmi EÚ a Japnska. Oblasť zamerania: Vytvrenie prstredia pdprujúceh knkurencieschpnsť Prstredníctvm prgramu COSME sa pdprujú akcie na zlepšenie rámcvých pdmienk pre fungvanie pdnikv, najmä MSP, a t znižvaním zbytčnej administratívnej a regulačnej záťaže. Medzi takét akcie patrí meranie vplyvu príslušnéh práva Únie na MSP, vývj inteligentných a pre pdniky priaznivých predpisv a zvyšvanie uplatňvania zásady Think Small First (najskôr myslieť v malm) pri tvrbe plitiky na vnútrštátnej a reginálnej úrvni. Prgram COSME pdpruje vznik knkurencieschpných pdnikv s trhvým ptenciálm, a t tak, že pmáha MSP prevziať nvé bchdné mdely a začleniť sa d nvých hdntvých reťazcv. Tent prgram dpĺňa akcie členských štátv v blastiach s vyským ptenciálm rastu, ak je napríklad dvetvie cestvnéh ruchu. Pmcu prgramu COSME sa presadzuje rzvj klastrv svetvej úrvne v EÚ pdprvaním excelentnsti a internacinalizácie klastrv s dôrazm na medzidvetvvú spluprácu, najmä v rámci pdpry vznikajúcich dvetví. Cieľm prgramu je aj urýchlenie digitalizácie pdnikateľskej kmunity a pdpra elektrnických zručnstí a iniciatívy e-leadership. Oblasť zamerania: Pdnietenie pdnikateľskej kultúry Prgram COSME zaisťuje vyknávanie Akčnéh plánu pre pdnikanie 2020 prstredníctvm širkej škály činnstí. Tiet činnsti zahŕňajú výmeny v rámci mbility, výskum, šírenie najlepších pstupv a skúšbné prjekty v blastiach ak vzdelávanie pdnikateľv, mentrstv aleb rzvj usmernení a pdprných služieb pre nvých a ptenciálnych pdnikateľv vrátane pdnikateľv z radv mladých ľudí, žien a senirv. Erasmus pre mladých pdnikateľv je cezhraničný výmenný prgram, ktréh cieľm je pmáhať nvým a budúcim pdnikateľm získať zručnsti ptrebné na riadenie a rzvj pdniku, a t spluprácu s skúseným pdnikateľm v inej krajine pčas jednéh až šiestich mesiacv. Tent prgram zvyšuje knw-hw pdnikateľv a pdpruje vzájmnú cezhraničnú výmenu vedmstí a skúsenstí. Prgram COSME je zameraný najmä na digitálne pdnikanie s cieľm pmôcť európskym pdnikm pri ich digitálnej transfrmácii, aby mhli v plnej miere využiť nebývalé nvé mžnsti, ktré priniesl digitálny vek a ktré majú zásadný význam pre ich knkurencieschpnsť a rast. Ďalšu blasťu špecifickej pdpry je aj turistický sektr. Implementačný mechanizmus: Prjekty v rámci prgramu je mžné predkladať na základe vyhlásených výziev na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv (dôležité infrmácie pre prijímateľv sa môžu meniť v závislsti d priritnej blasti): 120

121 Glbalizačný fnd (EGF) Všebecné infrmácie: Európsky fnd na prispôsbenie sa glbalizácii (EGF) bl zriadený nariadením (ES) č. 1927/2006, ktrý bl zrušený nariadením európskeh parlamentu a rady (EÚ) č. 1309/2013 z 17. decembra Európsky fnd na prispôsbenie sa glbalizácii (EGF) je kľúčvým prvkm reakcie EÚ na vplyv veľkých štrukturálnych zmien v uspriadaní svetvéh bchdu v dôsledku glbalizácie. EGF bl zriadený s cieľm preukázať slidaritu s pracvníkmi, ktrí bli prepustení a pskytvať im pdpru prstredníctvm pskytvania finančných prstriedkv na aktívne patrenia na trhu práce, ak sú sbné pradenstv a pradenstv aleb pmc pri hľadaní zamestnania, príspevky na vzdelávanie a mbilitu. Bl navrhnutý ak prstriedk na zsúladenie celkvých dlhdbých prínsv tvrenéh bchdu z hľadiska rastu a zamestnansti s krátkdbými nepriaznivými účinkami, ktré môže spôsbiť glbalizácia najmä na zamestnávanie najzraniteľnejších a najmenej kvalifikvaných pracvníkv. Fnd funguje na princípe hrizntálnej splupráce, pričm Európska kmisia predlží Európskemu parlamentu a Rade ministrv každý rk kvantitatívnu a kvalitatívnu správu činnstiach EGF predchádzajúceh rka. Správa sa zameriava najmä na výsledky dsiahnuté prstredníctvm EGF. Obdbie právnensti EGF je stanvené d 1. januára 2014 d s perspektívu implementácie EGF aj pre prgramvé bdbie (návrh nariadenia európskeh parlamentu Európskm fnde na prispôsbenie sa glbalizácii EGF z 30. mája 2018). Európska kmisia predlžila návrh na refrmu EGF a zachvala h ak sbitný finančný nástrj. Cieľm EGF je teda prispievať k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému hspdárskemu rastu a pdprvať udržateľnú zamestnansť v Únii a aby si č najväčší pčet prijímateľv zapjených d týcht patrení našiel č najskôr v priebehu šesťmesačnéh bdbia zamestnanie. Štruktúra prgramu: Z Európskeh fndu na prispôsbenie sa glbalizácii sa budú financvať patrenia zamerané na: 121

122 Implementačný mechanizmus pre EGF platný d knca rka Žiadajúci členský štát predlží žiadsť Kmisii d 12 týždňv d dátumu splnenia nasledvných kritérií (uvedené len kritériá v kntexte transfrmácie regiónu) aspň 500 pracvníkv, ktrí bli prepustení, aleb samstatne zárbkv činných sôb, ktré uknčili činnsť v referenčnm bdbí štyrch mesiacv v jednm pdniku v jednm členskm štáte, vrátane pracvníkv, ktrí bli u jeh ddávateľv aleb u nadväzujúcich výrbcv prepustení, a samstatne zárbkv činných sôb, ktrých činnsť u jeh ddávateľv aleb u nadväzujúcich výrbcv sknčila, aspň 500 pracvníkv, ktrí bli prepustení aleb samstatne zárbkv činných sôb, ktrých činnsť sknčila v referenčnm bdbí deviatich mesiacv, najmä v MSP, ktré všetky fungujú v rvnakm hspdárskm sektre vymedzenm ak divízia klasifikácie NACE Revízia 2 (napr. ťažba a dbývanie) a nachádzajú sa v jednm regióne aleb v dvch susediacich regiónch úrvne 2 NUTS, aleb v viac ak dvch susediacich regiónch vymedzených ak regióny úrvne 2 NUTS za predpkladu, že v bch regiónch splu je pčet dtknutých pracvníkv aleb samstatne zárbkv činných sôb vyšší ak 500. Kmisia na základe infrmácií, ktré pskytne členský štát, psúdi, či sú v prípade žiadsti splnené pdmienky pskytnutia finančnéh príspevku, d 12 týždňv d prijatia úplnej žiadsti ETS fndy Všebecné infrmácie: Príjmy z systému bchdvania s emisiami EÚ (ETS) sú jedným z nvých zdrjv financvania rzpčtu EÚ p rku Budú tvriť 20% vlastných zdrjv EÚ a splu s daňu z plastv a daňu z príjmv právnických sôb t bude predstavvať 12% rzpčtu EÚ. Keďže môže presúvať finančné prstriedky z nárdných rzpčtv, ktré bli vynalžené na patrenia v blasti klímy, d európskeh rzpčtu, je nevyhnutné, aby fndy naďalej pdprvali patrenia v blasti klímy. Zahŕňa t aj využívanie príjmv z ETS na financvanie dvch rôznych fndv - invačnéh fndu a fndu na mdernizáciu. Zriaďuje sa z finančných zdrjv ktré tvria 2% celkvých emisných kvót EÚ. Nárk na finančné zdrje, majú členské štáty ktré v rku 2013 mali HDP na byvateľa v trhvej cene pd úrvňu 60% priemeru Únie. Tiet štáty sú právnené čerpať finančné prstriedky na mdernizáciu a d rku 2030 sa mhli dchýliť d zásady úplnéh bchdvania frmu aukcie na výrbu elektrickej energie s využitím mžnsti pužitia systému bchdvania s emisiami. Funkcia riadiacej štruktúry by mala byť primeraná účelu zabezpečenia primeranéh využívania fndv. Tát riadiaca štruktúra by sa mala skladať z investičnej rady a riadiaceh výbru a mala by sa náležite zhľadniť dbrnsť EIB v rzhdvacm prcese. Investície financvané z fndu by mali navrhvať členské štáty, aby sa zabezpečil, že investičné ptreby v členských štátch s nízkymi príjmami sú primerane riešené a aby sa finančná pmc z fndu na mdernizáciu a invačnéh fndu mhla pskytvať prstredníctvm rôznych friem. Implementačný mechanizmus nie je v súčasnsti dstupný, a bude bližšie definvaný p rku Mdernizačný fnd Všebecné infrmácie: Mdernizačný fnd je nvý fnd, ktrý bl zavedený s cieľm pdpriť investície navrhvané právnenými členskými štátmi, vrátane financvania malých investičných prjektv, mdernizácie energetických systémv a zlepšenia energetickej účinnsti. Za Mdernizačný fnd zdpvedá prijímajúci členský štát. Európska investičná banka (EIB) bude zhrávať dôležitú úlhu, pretže zabezpečí, aby sa kvóty bchdvali frmu aukcie, zdpvedali za správu príjmv a pskytvali vstupné infrmácie d výbervéh prcesu. S cieľm využiť fnd na mdernizáciu na financvanie investícií musí členský štát navrhnúť investície pre EIB a investičný výbr. Tent investičný výbr sa skladá z 15 členv: desiatich prijímajúcich členských štátv, Európskej kmisie, EIB a trch zástupcv statných členských štátv. Pravidlá pre riadenie Fndu na mdernizáciu by mali pskytvať kherentný, kmplexný a transparentný rámec na zabezpečenie č najefektívnejšieh vyknávania, pričm sa zhľadňuje ptreba ľahkéh prístupu. 122

123 Štruktúra prgramu: Z Fndu mdernizácie ETS sa budú financvať patrenia zamerané na: Oblasť zamerania: Mdernizácia energetických systémv Mdernizácia energetických systémv a prechd k mderným energetickým systémm, by v Európe mhl prispieť k zníženiu emisií skleníkvých plynv 60 percent d rku 2050 a znížiť sptrebu primárnej energie až 50 percent. S mestami, ktré predstavujú 70 percent celsvetvej sptreby energie a percentami emisií skleníkvých plynv na celm svete, energia v mestách znamená uvľnenie ptenciálu energetickej účinnsti a bnviteľnej energie. T nám ukazuje ak môžu miestne rgány a nárdné vlády rzvíjať energeticky efektívne, antiklimatické a cenv dstupné energetické systémy ak jedn z najefektívnejších a najúčinnejších riešení na zníženie emisií skleníkvých plynv a dpytu p primárnej energii a na pmc pri udržaní glbálneh tepľvania na úrveň dvch stupňv Celzia. Energetické systémy môžu tiež prispieť k prechdu na zelené hspdárstv prstredníctvm úspr nákladv vyplývajúcich z investícií d infraštruktúry na výrbu elektrickej energie a špičkvej kapacity, výdavkv na fsílne palivá, daňvých príjmv a zamestnansti. Energetické systémy - ktré dvádzajú paru, hrúcu vdu aleb studenú vdu, sa pužívajú v rôznych mestách na celm svete z dôvdu ich vyššej energetickej účinnsti, ktrá môže výrazne znížiť emisie skleníkvých plynv z chladenia. a vykurvania. T môže viesť k zlepšeniu kvality vzdušia, a tam, kde systémy využívajú bnviteľné zdrje energie, znížiť závislsť d fsílnych palív a dvzu energie. Oblasť zamerania: Zlepšenie energetickej efektívnsti Na zníženie emisií skleníkvých plynv spôsbených prevádzkami a pužívaním výrbkv treba zlepšiť energetickú účinnsť s hlavným cieľm pdpry zdpvednéh využívania energie. Sptreba energie je jednu z hlavných príčin emisií skleníkvých plynv a v dôsledku th sa glbálne tepľuje. V svete, ktrý čelí rastúcemu pčtu byvateľv, je jedným z účinných spôsbv ak bmedziť nárast sptreby energie pri zachvaní sciálneh a hspdárskeh rzvja, zlepšenie energetickej efektívnsti. Z všetkých emisií najväčšími prducentami sú rpný, uhľný a plynárenský priemysel, ktré predstavuje jednu tretinu všetkých emisií xidu uhličitéh na celm svete. Z th 85% je spôsbených knečným pužitím výrbkv, ak sú palivá. Okrem kľúčvéh príspevku k udržaniu glbálneh tepľvania pd 2 C, prispieva energetická efektívnsť k celkvej prevádzkvej výknnsti. Cieľm je naďalej zlepšvať energetickú efektívnsť pri prduktch a službách. Oblasť zamerania: Investície na prjekty prechdu regiónv prdukujúcich vyské emisie Investície ktré napmáhajú k udržaniu glbálneh tepľvania pd úrvňu 2 C, majú za úlhu znižvať mnžstv skleníkvých plynv na najbližšie desaťrčia. Na t je ptrebné aby jedntlivé eknmiky znižvali mnžstv týcht emisií a implementvali nvú technlógiu pri ich znižvaní. V priaznivm scenári sa prechd na nízkuhlíkvé hspdárstv uskutčňuje pstupne s pstupnými nákladmi. V nepriaznivm scenári sa prechd na nízkuhlíkvé hspdárstv bjavuje neskr a náhle. Uvedmenie si dôležitsti kntrly emisií by mhl viesť k prudkému pklesu kvantitatívnych bmedzení využívania zdrjv energie s vyským bsahm 123

124 uhlíka. Náklady na prechd budú primerane vyššie a tent nepriaznivý scenár by mhl vplyvniť systémvé rizik. Prechd energie z fsílnych palív na alternatívne zdrje energie, je najdôležitejším zameraním na zníženie emisií. V krátkdbm hriznte by tmu mhl pmôcť splčné výskumné úsilie dbrníkv v blasti energetiky a investície na prjekty spjené s prechdm na nvé technlógie Invačný fnd Všebecné infrmácie: Invačný fnd je zameraný na pdpru invácií v nízkuhlíkvých technlógiách a prcesch. Všetky členské štáty budú právnene žiadať prstriedky na pdpru. Prvé výzvy na finančné zdrje z Invačnéh fndu, budú k dispzícii v rku D tht fndu bude alkvaných d rku 2030 až 10 mld. EUR, za účelm predchádzaniu emisií a zlepšenia knkurencieschpnsti. Peniaze z Invačnéh fndu budú pkrývať až 60% príslušných nákladv vybraných prjektv, z ktrých až 40% nemusí byť závislých d verenéh vyhýbania sa emisiám skleníkvých plynv za predpkladu, že sa dsiahnu vpred stanvené míľniky. Žiadny prjekt nemôže získať viac ak 15% dstupných zdrjv v invačnm fnde. Aj napriek tmu že fungvaní invačnéh fndu sa vie len veľmi mál je známe, že invačný fnd bude stavať na existujúcm prgrame NER300 a bude mať na pamäti získané pnaučenia z tht prgramu. Očakáva sa, že Kmisia prijme delegvaný akt, v ktrm sa stanvia pdrbné výbervé knania a kritériá na výbervé knania. Stále však neexistuje žiadny náznak th, kt bude zdpvedný za výber prjektv, aleb aké budú pdrbné pžiadavky, ktré musia ptenciálne prjekty spĺňať, aby mhli získať finančné prstriedky z invačnéh fndu. Pdbne ak v prípade Fndu na mdernizáciu sa pdpra prjektv bude pskytvať prstredníctvm členských štátv. Prjekty môžu byť splufinancvané príslušným členským štátm, ak aj inými nástrjmi. Štruktúra prgramu: Z Invačnéh fndu ETS sa budú financvať patrenia d rku 2020, ktré budú zamerané na: Implementačný mechanizmus pre ETS fndy: Prjekty v rámci systému ETS fndv bude mžné predkladať až d rku 2020 na príslušných stránkach zriadených na predkladanie prjektv, kde budú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv. 124

125 Ptenciál financvania zadefinvaných pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu v rámci kmunitárnych prgramv EÚ Kmunitárne prgramy EÚ z phľadu financvania pilierv/prirít/patrení Akčnéh plánu predstavujú kmplementárny nástrj financvania transfrmácie regiónu vzhľadm na ich implementačný mechanizmus, ktrý predpkladá predlženie veľkéh mnžstva prjektv z členských krajín EÚ. Pilier Pririta Opatrenie Kmunitárny prgram EÚ Rzvj udržateľných a alternatívnych friem mbility a statickej dpravy Rzvj verejnej a hrmadnej dpravy, statickej dpravy a integrvaných friem dpravy Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility N/A N/A Rzvj elektrmbility Hriznt 2020 Zvýšenie kvality miestnej cestnej infraštruktúry Rzvj a reknštrukcie ciest II. a III. triedy v regióne N/A Mbilita a prepjensť regiónu Zvýšenie dstupnsti k nadradenej cestnej infraštruktúre Rzvj miestnej cestnej infraštruktúry a cestných prepjení Rzvj rýchlstných ciest v regióne Rzvj a reknštrukcie ciest I. triedy v regióne N/A N/A N/A Rzvj statnej infraštruktúry Zlepšenie využitia sbnej a nákladnej železničnej dpravy N/A Rzvj leteckej infraštruktúry N/A Rzvj infraštruktúry vyskrýchlstných telekmunikačných sietí N/A Pdpra invácií, výskumu a vývja Rzvj invácií, výskumu a vývja v nadväznsti na špecializáciu regiónu a nvé sektry eknmiky Hriznt 2020/Glbalizačný fnd Rzvj invácií, výskumu a vývja v blasti udržateľnej energetiky Hriznt 2020/ETS fndy Pdpra tvrby nvých udržateľných pracvných miest Rzvj priamych investícií d tvrby nvých diverzifikvaných a udržateľných pracvných miest Prgram COSME Rzvj investícií d tvrby pracvných miest v hnedých parkch Prgram COSME Eknmika, pdnikanie a invácie Pdpra rzvja maléh a strednéh pdnikania Pdpra zakladania a technická pmc malým a stredným pdnikm Prgram COSME Pdpra rzvja malých a stredných pdnikv Prgram COSME 125

126 Pdpra rzvja udržateľnéh pľnhspdárstva a behvej eknmiky Pdpra rzvja cestvnéh ruchu Rzvj pdnikania v pľnhspdárstve a rganickéh a behvéh pľnhspdárstva Rzvj statných sektrv behvej eknmiky Rzvj cestvnéh ruchu v nadväznsti na tradíciu regiónu Hriznt 2020 Hriznt 2020 Prgram COSME Rzvj infraštruktúry cestvnéh ruchu v regióne N/A Odstraňvanie envirnmentálnych záťaží a vplyvv Rzvj udržateľnej energetiky Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených bansku činnsťu Riešenie envirnmentálnych záťaží a vplyvv spôsbených inu činnsťu Rzvj udržateľnéh tepelnéh hspdárstva regióne Rzvj nízkuhlíkvej energetiky v regióne Prgram LIFE Prgram LIFE Prgram LIFE/ETS fndy Prgram LIFE/ETS fndy Udržateľné živtné prstredie Pdpra energetickej efektívnsti v regióne Pdpra smart riešení v energetike v regióne Prgram LIFE/ETS fndy Prgram LIFE/ETS fndy Zlepšvanie živtnéh prstredia Pdpra investícií d udržateľnéh dpadvéh a vdnéh hspdárstva Prgram LIFE Pdpra knverzie envirnmentálne zaťažených území a areálv Prgram LIFE Zlepšenie zdravtníckych, medicínsk-kúpeľných a sciálnych služieb Rzvj zdravtníckych a medicínskkúpeľných služieb v nadväznsti na dpady banskej činnsti N/A Rzvj sciálnych služieb v nadväznsti na uknčvanie banskej činnsti Glbalizačný fnd Kvalita živta a sciálna infraštruktúra Zlepšenie kvality živta byvateľv a splčenská revitalizácia Rzvj kultúry v regióne Rzvj mžnstí vľnčasvých, šprtvých a rekreačných aktivít v regióne N/A N/A Rzvj kvality verejných služieb pre byvateľv Prgram COSME Rzvj pdpry bývania v regióne N/A Zlepšenie vzdelávania a kvalifikácie pracvnej sily Pdpra strednéh šklstva a duálneh vzdelávania v regióne N/A 126

127 Zvýšenie sciálnej starstlivsti hrzených skupín byvateľstva Pdpra vyššieh vzdelávania v regióne Pdpra mimšklskéh vzdelávania, rekvalifikácií a talentv Pdpra sciálnej a právnej starstlivsti skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti Pdpra na trhu práce pre skupiny byvateľstva hrzené uknčvaním banskej činnsti N/A Glbalizačný fnd Glbalizačný fnd Glbalizačný fnd 127

128 7.4. Financvanie z nárdných pdprných mechanizmv Envirnmentálny fnd Všebecné infrmácie: Envirnmentálny fnd bl zriadený záknm č. 587/2004 Z. z. Envirnmentálnm fnde a zmene a dplnení niektrých záknv v znení neskrších predpisv, s účinnsťu d Envirnmentálny fnd je samstatnu právnicku sbu s sídlm v Bratislave. Správu fndu vyknáva Ministerstv živtnéh prstredia Slvenskej republiky. Hlavným pslaním fndu je pskytvanie finančných prstriedkv žiadateľm na pdpru prjektv v rámci činnstí zameraných na dsiahnutie cieľv štátnej envirnmentálnej plitiky na celštátnej, reginálnej aleb miestnej úrvni. Štruktúra prgramu: Pdpra prjektv z envirnmentálneh fndu pre účely transfrmácie je pskytvaná v frme dtácií a úverv. Pre účely Akčnéh plánu budú ppísane blasti s relevanciu na transfrmáciu regiónu. Oblasť: Elektrmbilita: Účelm pdpry je dsahvanie zníženia mnžstva vypustených znečisťujúcich látk prstredníctvm využívania elektrmbilu. Predmetm pdpry je nákup nvých vzidiel s elektrickým phnm (elektrmbilv). Pdpra sa vzťahuje len na kúpu nvéh dpsiaľ neregistrvanéh vzidla v Slvenskej republike, ktréh parametre garantuje zástupca výrbcu danej značky (zástupca značky je autrizvaný Ministerstvm dpravy a výstavby Slvenskej republiky). 128

129 Oblasť: Rzvj dpadvéh hspdárstva a behvéh hspdárstva z phľadu dpadv Pdpra v rámci tejt blasti v kntexte transfrmácie smeruje d nasledvných pdblastí: uzavretie a rekultivácia skládk, predchádzanie vzniku dpadv, triedený zber a zhdncvanie bilgicky rzlžiteľných kmunálnych dpadv, zavedenie a zlepšenie triedenéh zberu, vybudvanie zberných dvrv a dtrieďvacích zariadení a centier pätvnéh pužívania. Oblasť: Ochrana a využívanie vôd Pdpra v rámci tejt blasti v kntexte transfrmácie smeruje d nasledvných pdblastí Rzšírenie aleb intenzifikácia existujúcich čistiarní dpadvých vôd Čistenie dpadvých vôd Rzšírenie aleb reknštrukcia existujúcej stkvej siete Implementačný mechanizmus: Pdpru v rámci prgramu je mžné žiadať na základe definvaných pdmienk na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm prgramu vrátane dôležitých infrmácií pre žiadateľv pre pskytnutie pmci v frme dtácie aleb úveru Slvak business agency (SBA) Všebecné infrmácie: Slvak Business Agency predstavuje v SR kľúčvú a najstaršiu špecializvanú inštitúciu z hľadiska pdpry MSP. Vznikla v rku 1993 splčnu iniciatívu EÚ a vlády SR. Je t jedinečná platfrma verejnéh a súkrmnéh sektra. Pslanie SBA: kmplexná pmc pdnikateľm v súlade s princípmi iniciatívy Zákna malých a stredných pdnikch, kmplexná pdpra pdnikania na nárdnej, reginálnej a miestnej úrvni, psilnenie knkurencieschpnsti pdnikateľv v rámci splčnéh trhu EÚ a na trhch tretích krajín. Ciele SBA: zvýšiť mieru prežitia pdnikv na trhu, zvýšiť zamestnansť v súkrmnm sektre, zvýšiť invačnú výknnsť slvenských pdnikv, stimulvať pdnikateľskéh ducha, zabrániť marginalizácii pdnikv, zvýšiť knkurencieschpnsť slvenskéh pdnikateľskéh prstredia a slvenských pdnikv. 129

130 Štruktúra pdpry: Ptenciálna pdpra prjektv z strany SBA pre účely transfrmácie je pskytvaná nasledvnými frmami: Štátne prgramy Schéma na pdpru maléh a strednéh pdnikania v SR (MSP) Predmetm schémy na pdpru maléh a strednéh pdnikania v SR (ďalej len schéma ) je pskytvanie pmci de minimis frmu dtvaných služieb spjených s pskytvaním infrmácií, individuálnych pradenských služieb, rganizvaním skupinvéh pradenstva, sprstredkvaním prepjení medzi mikrpdnikmi, malými a strednými pdnikmi využívaním služieb Centra vedeck-technických infrmácií SR (ďalej aj CVTI SR ) a tvrivej dielne Creative Pint a FabLab. Pdpra frmu zabezpečení účastí na prpagačných pdujatiach typu: veľtrhy, výstavy, pdnikateľské misie, medzinárdné, surcingvé výjazdy/pdujatia a kperačné pdujatia, zvyšvanie kvalifikácie MSP, prpagáciu MSP frmu elektrnických médií, zabezpečením pbytu v pdnikateľskm inkubátre, zahraničných a kmbinvaných stážvých pbytch pre MSP s cieľm pdpriť a rzvíjať ich pdnikanie na trhu. Schéma na pdpru rzvja kreatívneh priemyslu na Slvensku Predmetm Schémy na pdpru rzvja kreatívneh priemyslu na Slvensku (ďalej len schéma ) je pskytvanie pmci de minimis (ďalej len pmc ) z prstriedkv Európskeh fndu reginálneh rzvja a štátneh rzpčtu SR, a t: frmu bezplatnéh pradenstva, cieľm ktréh je vytvriť pdmienky pre pdpru tvrby nvých bchdných mdelv a sieťvania mikr-, malých a stredných pdnikv (ďalej len MSP ) pôsbiacich v kreatívnm priemysle, 130

131 v frme kreatívnych vucherv zameraných na pdpru stimulácie invačnéh prcesu prstredníctvm splupráce MSP s aktérmi kreatívneh priemyslu pmcu výstupv z kreatívneh priemyslu za účelm zlepšenia knkurencieschpnsti MSP. Schéma na pdpru rdinnéh pdnikania Cieľm schémy na pdpru rdinnéh pdnikania ( ) je prispieť k zlepšeniu pdmienk pre rzvj rdinných pdnikv na Slvensku frmu bezplatnéh dbrnéh pradenstva v rôznych blastiach, ktré zabezpečia externí dbrníci: rganizačn-prcesné pradenstv, príprava na prces hdncvania pre účely transferu vlastníctva, nastavenie a realizácia prgramv nástupníctva, nastavanie talent manažment prgramu a rzvj ptenciálu zamestnancv, vypracvanie analýz, štúdií, prieskumv trhu, vzdelávanie v blasti kmunikačných, manažérskych, pdnikateľských a iných dbrných zručnstí, participácia zástupcv rdinných pdnikv na tréningv, šklení, krúhlych stlv súvisiacich s aktuálnymi témami rdinnéh pdnikania, úhrada nákladv týkajúcich sa účasti na veľtrhch, knferenciách a iných medzinárdných pdujatiach (cestvné náklady, výdavky na ubytvanie, účastnícke pplatky). Prgram pdpry úspešnej pdnikateľskej praxe a výchvy k pdnikaniu Účelm pdpry úspešnej pdnikateľskej praxe a výchvy k pdnikaniu je prezentvanie úspešných príkladv pdnikania malých a stredných pdnikv a realizácia aktivít zameraných na zvyšvanie mtivácie pre vstup d pdnikania a presadzvanie pdnikania ak kariérnej alternatívy k pracvnému úväzku. Prgram na pdpru startupv Predmetm pdpry startupv je pskytvanie pmci frmu pradenstva a pdprných služieb a pskytvanie pmci zameranej na pdpru a rzvíjanie záujmu pdnikanie, pdpru vstupu d pdnikania a rzvja invačných aktivít záujemcv pdnikanie. Cieľm je pdpra mtivácie pre vstup d pdnikania a zvyšvanie atraktivity pdnikania ak kariérnej vľby. Mikrpôžičky Všetky pdmienky pskytnutia mikrpôžičky sú uvedené na stránke Finančné služby pre mále a stredné pdniky Mikrpôžičkvý prgram Oprávnení žiadatelia a pdmienky pskytnutia mikrpôžičky: mikrpdniky (0-9 zamestnancv), malé pdniky (10-49 zamestnancv), výška úveru: d d EUR, splatnsť úveru: 6 mesiacv až 4 rky (mžnsť dkladu splátk 6 mesiacv), úrkvá sadzba: d 1,26 % d 9,16%. Fnd invácií a technlógií 131

132 Pslaním fndu je frmu pskytvania rizikvéh kapitálu pdpriť pdnikateľskú iniciatívu a tak rzvíjať pdnikanie, zamestnansť a hspdárstv smerm k invatívnej eknmike. Vznikl ak reakcia na vznikajúci dpyt p rizikvm kapitáli na pdpru pdnikateľv s nápadmi a je výsledkm splupráce SBA s investrmi. Všetky relevantné infrmácie sú na stránke Fndy rizikvéh kapitálu Nárdný hldingvý fnd s.r.. Je špecializvaná dcérska splčnsť Slvak Business Agency, ktrá implementuje pdpru frmu rizikvéh kapitálu: pdpra rastv rientvaných pdnikateľských prjektv frmu pskytvania rizikvéh kapitálu (vkladu d základnéh imania splčnstí), usmerňvanie činnsti jedntlivých fndv tak, aby sa stimulval rzvj sektra MSP na celm území SR, bhspdarvanie fndv priam pd riadením splčnsti (bez právnej subjektivity) a fndy, d ktrých splu s Nárdným hldingvým fndm investvali kapitál aj súkrmní investri - Slvenský rastvý a kapitálvý fnd, Slvenský rzvjvý fnd, Fnd invácií a technlógií a Fnd seed capital. Všetky relevantné infrmácie sú na stránke Nárdný prjekt pdnikateľských centier v regiónch (NPC) Hlavným cieľm prjektu je etablvanie inštitúcie pskytujúcej kmplexnú, systematickú pdpru a dbrné pradenstv pre malých a stredných pdnikateľv, ak aj pre záujemcv pdnikanie (vrátane znevýhdnených sciálnych skupín s pôsbnsťu na území všetkých samsprávnych krajv mim bratislavskéh kraja). Cieľvu skupinu prjektu sú najmä pdniky v pčiatčnm štádiu rzvja aleb už existujúce etablvané pdniky, spĺňajúce kritériá mikr, malých a stredných pdnikv. NPC pskytuje pre pdnikateľv v regiónch nasledvné služby: dbrné skupinvé činnsti semináre, webináre, prednášky, diskusné fóra, wrkshpy, knferencie a pd, pskytvanie krátkdbéh i dlhdbéh individuálneh pradenstva, pbyty v klasickm, aleb virtuálnm pdnikateľskm inkubátre, účasť na dbrných pdujatiach a stážvých pbytch v zahraničí, prens výskumnéh a akademickéh ptenciálu d pdnikateľskéh prstredia; technlgické kapacity v rámci kreatívnych dielní prjektu, kmplexné infrmácie mžnstiach financvania pdnikateľských aktivít, či službách partnerských inštitúcií. Implementačný mechanizmus: Pdpru z strany SBA je mžné žiadať základe presne definvaných pdmienk na stránke kde sú uvedené všetky dôležité infrmácie hľadm friem pdpry vrátane dôležitých infrmácií pre ptenciálnych žiadateľv. 132

133 Pdpra rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky Všebecné infrmácie: Pdpra rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky vychádza z Nárdnej stratégie rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky v Slvenskej republike, schválenéh na základe uznesenia vlády Slvenskej republiky č. 223 z 7. mája 2013, ktrý ppisuje súčasný, výchdiskvý stav cykldpravy a cyklturistiky. V rámci zadefinvanéh patrenia Akčnéh plánu: Rzvj pešej dpravy, cykldpravy a alternatívnych friem mbility môže rzvj eklgickejších druhv dpravy, predvšetkým cyklistickej dpravy prispieť k transfrmácii regiónu. V všebecnsti chýba základná sieť cyklistických trás, pričm samtná výstavba cyklistickej infraštruktúry je väčšinu výsledkm lkálnych iniciatív, menej iniciatív na nárdnej úrvni. Rastúce nárky na mbilitu bývajú uspkjvané individuálnu autmbilvu dpravu, č vedie k zhršvaniu fyzickej a psychickej kndície a zdravtnéh stavu byvateľstva a k nepriaznivému vplyvu na živtné prstredie. Pdpra cyklistickej dpravy a cyklturistiky bude realizvaná na základe zákna pskytvaní dtácií na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky s účinnsťu d 1. júla Štruktúra pdpry: Cieľm je pdpra rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky z rzpčtvej kapitly ministerstva dpravy a výstavby Slvenskej republiky frmu pskytnutia dtácie: Implementačný mechanizmus: Pdpra cyklistickej dpravy a cyklturistiky z strany ministerstva dpravy a výstavby Slvenskej republiky bude realizvaná na základe predkladaných žiadstí z strany žiadateľv v rámci vyhlásených výziev na stránke ministerstva. Pdmienky pskytnutia dtácie budú predmetm paragrafvéh znenia zákna pskytvaní dtácií na pdpru rzvja cyklistickej dpravy a cyklturistiky. 133

134 7.5. Financvanie z prstriedkv EIB V4 Investičná platfrma Všebecné infrmácie: Európska investičná banka ( EIB ) bla z strany zástupcv Ministerstiev financií a zástupcv nárdných rzvjvých bank krajín V4 pžiadaná psúdenie mžnsti zalženia Investičnej a pradenskej platfrmy s cieľm prehĺbenia splupráce krajín v regióne pri príprave infraštruktúrnych prjektv reginálneh významu. V súčasnsti sa spracváva štúdia uskutčniteľnsti za účelm psúdenia mžnstí mbilizácie väčšieh bjemu investícií súkrmnéh sektra d prjektv v blasti infraštruktúry reginálneh významu vrátane psúdenia ptreby budvania kapacít a technickej pmci na pdpru pri príprave právnených prjektv pre ptenciálnych prijímateľv. Základné kritériá právnensti pre investície pdprvané platfrmu zahŕňajú: prjekty reginálneh významu; sektry (subsektry) s ptenciálnu trhvu medzeru, ktré nemžn riešiť kmerčným trhm a môžu využívať plánvané intervencie; investície na mbilizáciu súkrmnéh sektra, invačné mechanizmy financvania prjektv (kmbinácia EU zdrjv a súkrmnéh kapitálu) vrátane tých, ktré nevstupujú d štátneh dlhu (mimbilančné prjekty). Nevyhnutným predpkladm zalženia investičnej platfrmy V4 je identifikácia ptenciálnych prjektv, ktré spĺňajú pdmienky zapjenia súkrmnéh kapitálu (tzv. PPP prjekty) a ich realizáciu bude ptvrdzvať spracvaná štúdia uskutčniteľnsti, ktrej výsledky ptvrdí Útvar hdnty za peniaze MF SR. Najväčší príspevk V4 Investičnej platfrmy z phľadu transfrmácie regiónu by v rzvji rýchlstných ciest (úseky R2 d križvatky s D1 smer Hrná Nitra) 134

135 8 Časvý plán a aktualizácia Akčnéh plánu Akčný plán transfrmácie uhľnéh regiónu Hrná Nitra nie je jednrazvým prcesm. Prvá verzia akčnéh plánu definuje piliere, pririty a patrenia akčnéh plánu, ak aj mžnsti financvania a inštitucinálneh zabezpečenia. V rámci akčnéh plánu je však ptrebné zadefinvať aj spôsb vyhdncvania jeh plnenia a každrčnej aktualizácie. Piliere a pririty akčnéh plánu sa môžu v čase vyvíjať a vzhľadm na t, že transfrmácia regiónu je dlhdbý prces, je ptrebné zabezpečiť, že akčný plán je tvreným materiálm, ktrý je mžné aktualizvať pdľa vývja situácie. Predpkladá sa, že akčný plán bude p zapracvaní pripmienk a spracvaní finálnej verzie schválený v prvej plvici rka Následne by mal byť nastavený spôsb vyhdncvania a aktualizácie nasledvne: Na rčnej báze, vždy k vypracvať hdntenie implementácie akčnéh plánu Na základe hdntenia implementácie akčnéh plánu, zzbierať pripmienky k akčnému plánu za účelm jeh aktualizácie a samtná aktualizácia akčnéh plánu d Zásbník indikatívnych prjektv môže byť priebežne dpĺňaní ďalšie ptenciálne prjekty, zásbník slúži na evidenciu ptenciálnych prjektvých zámerv v súvislsti s transfrmáciu regiónu Hrná Nitra a pre ptreby ďalších analýz mžnstí financvania Indikatívny časvý harmngram implementácie akčnéh plánu na bdbie d je nasledvný: Úlha Čas Zdpvednsť Ppis úlhy Schválenie akčnéh plánu Úrad vlády Slvenskej republiky Pripmienkvanie akčnéh plánu, zapracvanie pripmienk d finálnej verzie, predlženie akčnéh plánu na schválenie a schválenie akčnéh plánu Osbitný príspevk baníkm Nastavenie krátkdbéh inštitucinálneh zabezpečenia MPSVR SR, MH SR Príprava zmeny právnej úpravy sbitnm príspevku baníkm pre vytvrenie pdmienk skršieh dchdu z zamestnania a nemžnsti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania ÚPVII Nastavenie krátkdbéh inštitucinálneh zabezpečenia implementácie akčnéh plánu d rku 2023 Nastavenie mžnstí čerpania z prgramvéh bdbia ÚPVII, Riadiace rgány peračných prgramv Nastavenie mžnstí čerpania prstriedkv z fndv EÚ z prgramvéh bdbia pre ptreby financvania patrení akčnéh plánu pdľa špecifických mžnstí jedntlivých peračných prgramv Financvanie prvých patrení akčnéh plánu Od ÚPVII, Riadiace rgány peračných prgramv Vyhlasvanie prvých výziev v jedntlivých peračných prgramch zameraných na financvanie patrení akčnéh plánu Nastavenie mžnstí ÚPVII Kmunikácia a negciácia v rámci nastavvania prgramvéh bdbia s 135

136 čerpania z prgramvéh bdbia Správa vyhdntení implementácie akčnéh plánu ÚPVII, zdpvedný rgán pdľa nastavenéh krátkdbéh inštitucinálneh zabezpečenia zhľadnením prirít a patrení akčnéh plánu, vrátane nastavenia dlhdbéh inštitucinálneh zabezpečenia implementácie akčnéh plánu Vypracvanie prvej správy vyhdntení implementácie akčnéh plánu transfrmácie regiónu Hrná Nitra a následne zahájenie zberu pripmienk pre pravidelnú aktualizáciu akčnéh plánu 136

137 9 Prílhy 9.1. Prílha 1 Priebežný zásbník indikatívnych prjektv Bude dplnené 137

138 9.2. Prílha 2 Implementácia EŠIF v prgramvm bdbí v rámci regiónu Hrná Nitra Z EŠIF bl d regiónu Hrná Nitra k 31. januáru 2019 alkvaných z všetkých OP viac ak 183 miliónv EUR (EÚ zdrj a ŠR zdrj). Región Hrná Nitra sa z gegrafickéh hľadiska nachádza na území 2 samsprávnych krajv (Trenčiansky, Nitriansky) a 4 kresv (Prievidza, Partizánske, Bánvce nad Bebravu, Tpľčany). Pre účely Akčnéh plánu sa regiónm Hrná Nitra rzumie Trenčiansky kraj s kresmi Prievidza a Partizánske. Zazmluvnené prjekty v rámci regiónu Hrná Nitra bli financvané prevažne z nasledvných peračných prgramv: OP KŽP viac ak 130 mil. EUR; IROP 35 mil. EUR; OP ĽZ 4,15 mil. EUR; OP VaI 9,6 mil. EUR; OP II 694 tis. EUR; OP EVS 722 tis. EUR; PRV 177 tis. EUR. Jedntlivé finančné prstriedky z EŠIF za jedntlivé OP bli v regióne Hrná Nitra zazmluvnené nasledvne: Trenčiansky kraj (kres Bánvce na Bebravu, Partizánske, Prievidza) 49 % zdrjv EŠIF č predstavval hdntu 90,5 mil. EUR; Nitriansky kraj (kres Tpľčany) 51 % zdrjv EŠIF, č predstavuje hdntu 94 mil. EUR 138

139 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF za jedntlivé OP v rámci Trenčianskeh kraja, ktréh sa transfrmácia týka najviac, bl v jedntlivých kresch nasledvne: Prievidza 38,8%, č predstavuje 71 mil. EUR; Partizánske 6,7%, č predstavuje 12,5 mil. EUR; Bánvce nad Bebravu 3,5%, č predstavuje 6,9 mil. EUR; Tpľčany 51%, č predstavuje 94 mil. EUR. Operačný prgram Kvalita živtnéh prstredia (OP KŽP) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu Hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 49,3%, č predstavuje 65,6 mil. EUR; Prievidza 44,2%, č predstavuje 58,9 mil. EUR; Partizánske 3,4%, č predstavuje 4,53 mil. EUR; Bánvce nad Bebravu 3,1%, č predstavuje 4,17 mil. EUR. 139

140 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si OP KŽP: Priritná s: Udržateľné využívanie prírdných zdrjv prstredníctvm rzvja envirnmentálnej infraštruktúry s pdielm 63,5%, č predstavuje 116 mil. EUR; Priritná s: Energeticky efektívne nízkuhlíkvé hspdárstv v všetkých sektrch s pdielm 12,4%, č predstavuje 16,5 mil. EUR. Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv OP KŽP: Priritná s: Udržateľné využívanie prírdných zdrjv prstredníctvm rzvja envirnmentálnej infraštruktúry Špecifický cieľ: Zlepšenie dvádzania a čistenia dpadvých vôd v aglmeráciách s viac ak 2000 EO s pdielm 73,1%, č predstavuje 97,4 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie miery zhdncvania dpadv s zameraním na ich prípravu na pätvné pužitie a recykláciu a pdpra predchádzania vzniku dpadv s pdielm 9,6%, č predstavuje 2,7 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zabezpečenie sanácie envirnmentálnych záťaží v mestskm prstredí, ak aj v pustených priemyselných lkalitách (vrátane blastí, ktré prechádzajú zmenu) s pdielm 4,9%, č predstavuje 6,5 mil. EUR. Priritná s: Energeticky efektívne nízkuhlíkvé hspdárstv v všetkých sektrch Špecifický cieľ: Zníženie sptreby energie pri prevádzke verejných budv s pdielm 12,1%, č predstavuje 16,1 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie pdielu OZE na hrubej knečnej energetickej sptrebe SR s pdielm 0,1%, č predstavuje 157 tis. EUR; Špecifický cieľ: Zníženie energetickej nárčnsti a zvýšenie využívania OZE v pdnikch s pdielm 0,1%, č predstavuje 120 tis. EUR. 140

141 Integrvaný reginálny peračný prgram (IROP) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu Hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 57,4% č predstavuje 20,08 mil. EUR; Prievidza 23,3%, č predstavuje 8,15 mil. EUR; Partizánske 19%, č predstavuje 6,65 mil. EUR; Bánvce nad Bebravu 0,3%, č predstavuje 120 tis. EUR. Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni priritných si IROP: Priritná s: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám s pdielm 47,6%, č predstavuje 16,6 mil. EUR; Priritná s: Bezpečná a eklgická dprava v regiónch s pdielm 41,7%, č predstavuje 14,6 mil. EUR; Priritná s: Zlepšenie kvality živta v regiónch s dôrazm na živtné prstredie s pdielm 8,7%, č predstavuje 3 mil. EUR; Priritná s: Miestny rzvj vedený kmunitu s pdielm 2%, č predstavuje 692 tis. EUR. 141

142 Zazmluvnenie zdrjv EŠIF na úrvni špecifických cieľv IROP: Priritná s: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám Špecifický cieľ: Mdernizvať infraštruktúru ústavných zariadení pskytujúcich akútnu zdravtnú starstlivsť za účelm zvýšenia ich prduktivity a efektívnsti. s pdielm 31,2%, č predstavuje 10,9 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie pčtu žiakv stredných dbrných škôl na praktickm vyučvaní s pdielm 8%, č predstavuje 2,8 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie hrubej zašklensti detí v materských šklách s pdielm 4,3%, č predstavuje 1,5 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zlepšenie kľúčvých kmpetencií žiakv základných škôl s pdielm 3%, č predstavuje 1,05 mil. EUR; Priritná s: Bezpečná a eklgická dprava v regiónch Špecifický cieľ: Zlepšenie dstupnsti k cestnej infraštruktúre TEN-T a cestám I. triedy s dôrazm na rzvj multimdálneh dpravnéh systému s pdielm 29,7%, č predstavuje 10,4 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemtrvej dpravy (predvšetkým cyklistickej dpravy) na celkvm pčte prepravených sôb s pdielm 8,2%, č predstavuje 2,86 mil. EUR; Špecifický cieľ: Zvyšvanie atraktivity a knkurencieschpnsti verejnej sbnej dpravy s pdielm 3,8%, č predstavuje 1,34 mil. EUR; Priritná s: Zlepšenie kvality živta v regiónch s dôrazm na živtné prstredie Špecifický cieľ: Zvýšenie pdielu byvateľstva s zlepšeným zásbvaním pitnu vdu a dvádzanie a čistenie dpadvých vôd verejnu kanalizáciu bez negatívnych dpadv na živtné prstredie s pdielm 7,4%, č predstavuje 2,58 mil. EUR Priritná s: Miestny rzvj vedený kmunitu Špecifický cieľ: Zvýšenie zamestnansti na miestnej úrvni pdpru pdnikania a invácií s pdielm 2%, č predstavuje 692 tis. EUR 142

143 Operačný prgram Ľudské zdrje (OP ĽZ) Zazmluvnenie zdrjv EŠIF d jedntlivých kresv regiónu Hrná Nitra bl nasledvne: Tpľčany 40,7%, č predstavuje 1,69 mil. EUR; Prievidza 41,7%, č predstavuje 1,73 mil. EUR; Partizánske 6,3%, č predstavuje 262 tis. EUR; Bánvce nad Bebravu 11,2%, č predstavuje 466 tis. EUR. 143