Microsoft Word - Dokument2

Prepis

1 Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Michalvá ( bdbie ) 1. Úvd 2. Eknmické a sciálne výchdiská 2.1. Sci-eknmická analýza Vymedzenie územia a základná charakteristika bce História bce Základné demgrafické údaje a prgnózy Eknmická charakteristika

2 Technická infraštruktúra Sciálna infraštruktúra Vzdelávanie, šprt, kultúra 2.2. Analýza realizvaných patrení 2.3. SWOT analýza 2.4. Kľúčvé disparity a hlavné faktry rzvja 3. Rzvjvá stratégia 3.1. Vízia rzvja bce Michalvá 3.2. Výsledky ankety 3.3. Pririty a zámery 3.4. Akčný plán 4. Finančná analýza a financvanie rzvjvých prjektv 4.1. Zdrje financvania 4.2. Analýza súčasnéh stavu hspdárenia 4.3. Financvanie rzvjvých aktivít 5. Zabezpečenie realizácie 5.1. Inštitucinálne a rganizačné zabezpečenie 5.2. Mnitrvanie a hdntenie 5.3. Harmngram realizácie 6. Záver 1. Úvd Obec, ktrá dkáže aktivizvať svje vlastné zdrje a nečaká na zásah štátu, si tým zvyšuje svj adaptačný ptenciál a teda aj svj ptenciál sciáln-eknmickéh rzvja. Reginálna plitika EÚ má za cieľ rvnvážny sciálny a eknmický rzvj regiónv a pstupne znižvanie rzdielv medzi nimi, pričm samtná Únia umžňuje svjim členm získať finančné prstriedky na svj ďalší rzvj za pdmienky, že žiadatelia pridelenie finančných prstriedkv spĺňajú jeden z základných princípv reginálnej plitiky EÚ, a tým je princíp prgramvania. Prgramvanie rzvja sa spája s vypracvaním plánu hspdárskeh a sciálneh rzvja. Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja je základným dkumentm, ktrým sa becpri výkne svjej činnsti zabezpečuje rzvj svjh územia a ptreby byvateľv. Je t stredndbý prgramvý dkument, ktrý bl spracvaný na základe zákna č. 503/2001 Z. z. pdpre reginálneh rzvja. Pri spracvaní bli rešpektvané zásady reginálnej plitiky vlády Slvenskej republiky a princípy reginálnej plitiky Európskej únie zaktvené najmä v nariadení Rady (ES) č. 1266/1999 (nariadenie štrukturálnych fndch). Prgram je kmplexným dkumentm, integrujúcim tázky rzvja fyzických štruktúr s sciálnymi, eknmickými a ďalšími aspektmi. Pret bude mať vči statným plánvacím dkumentm spracvaným na miestnej úrvni zastrešujúcu funkciu. Na rzdiel d územnéh plánu, ktrý rieši najmä tázky fyzickéh rzvja územia (lkalizáciu zástavby a priestrvé regulatívy pre stavebný rzvj, funkčné využitie rzvjvých plôch), prgram rzvja sa pdrbnejšie zaberá tázkami eknmickéh a sciálneh rzvja, čím v vzťahu k územnému plánu plní kmplementárnu funkciu. Aj napriek kmplexnsti prgramu rzvja nie je cieľm vyčerpávajúc bsiahnuť všetky prblémy a nájsť na ne riešenie. Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Michalvá je v súlade s cieľmi a priritami ustanvenými v Nárdnm rzvjm pláne a s metdiku na vypracvanie príslušnéh PHSR pre bce.

3 Pstup spracvania PHSR Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja je účelv spracvaný, najmä z hľadiska cieľv a prirít rzvja SR a mžnstí využívania fndv EÚ. Pstup spracvania PHSR je v súlade s Metdicku príručku uverejnenu Ministerstvm výstavby a reginálneh rzvja, sekciu reginálnej plitiky. Samtnú chrnlógiu prípravy a vypracvania mžn ppísať nasledvne: 1. Vypracvanie sci-eknmickej analýzy bce, v ktrej bli identifikvané tendencie súčasnéh sci-eknmickéh vývja bce. Analýza bla zameraná na blasti: rzvjvý ptenciál, ľudské zdrje, eknmika, bčianska vybavensť, vzdelávanie a kultúra a živtné prstredie 2. Vypracvanie analýzy realizvaných patrení, v rámci ktrej sa zhdntili dterajšie skúsensti predstaviteľv bce s implementáciu prgramv a pdpru reginálneh rzvja. 3. Vyhtvenie SWOT analýzy. 4. Určenie kľúčvých disparít a hlavných faktrv rzvja, vychádza z identifikácie hlavných prblémv, ktré PHSR rieši a určenia ptenciálu pre tt riešenie. 5. Definvanie samtnej stratégie. Tent bd priam nadväzuje na SWOT analýzu s cieľm dstrániť, aleb zmierniť identifikvané disparity pmcu využitia ptenciálu reprezentvanéh určenými faktrmi rzvja. 6. Vymedzenie patrení a aktivít. Vychádza z strategickej vízie bce, výsledkv analýza stratégie PHSR. V rámci aktivít ide činnsti, ktré budú v rámci vymedzených patrení pdprené. Opatrenia predstavujú súhrn aktivít pmáhajúcich realizvať pririty. 7. Definvanie merateľných ukazvateľv a pis rzvjvej stratégie. 8. Zstavenie finančnéh plánu. Výchdiskm bli dispnibilné finančné zdrje bce a vymedzené patrenia a aktivity. 9. Definícia prirít a patrení. 10. Kmpletizácia PHSR. 11. Schvaľvanie a publikvanie PHSR V rámci samtnej prípravy PHSR prebiehal zhrmažďvanie aktuálnych infrmácii a dkumentv, spracvanie, prvnávanie a hdntenie infrmácii, rganizačné zabezpečenie a spracvanie získaných pdkladv d bce. Dôvdm pre vypracvanie prgramu rzvja bla ptreba kmplexnéh strategickéh rzvjvéh dkumentu, ktrý by pkrýval aj aspekty sciálneh, eknmickéh, kultúrneh a inštitucinálneh rzvja, ktré v územnm pláne nie sú riešené. Pret sa pre bdbie nasledujúcich 7 rkv, t.j. s platnsťu d rku 2013 vypracúva nvý kmplexný plánvací dkument spĺňajúci aktuálne kritériá strategickéh plánu pre úrveň miestnej samsprávy, ktrým je Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Michalvá. Obec Michalvá je členm mikrregiónu Muránska Planina, ktrý tvria bce: Phrnská Plhra (kres Brezn), Tisvec (kres Rimavská Sbta), Muráň, Muránska Huta, Muránska Lehta (kres Revúca).

4 2. Eknmické a sciálne výchdiská 2.1. Sci-eknmická analýza Mdel uplatňvanej reginálnej plitiky v značnej miere vplyvňuje stav sciáln-eknmickej úrvne regiónv Slvenska. Eknmicku reginalizáciu mžn vymedziť územné celky, ktré majú zhdné eknmické parametre a vytvárajú relatívne jedntný funkčný celk, kde pôsbia pdnikateľské aktivity približne za rvnakých pdmienk. Trhvé zóny kncentrácie eknmických aktivít, aleb lkálne pracvné trhy, ktré sa frmujú na základe kncentrácie pracvných príležitstí v sfére výrby, v výrbných i verejných službách môžu byť takýmit územnými celkami. V dôsledku predchádzajúceh vývja na území Slvenska tvria lkálne pracvné trhy spádvé územia miest, ktré v strediskvej sústave sídlenia plnili funkciu stredísk bvdnéh významu. Sciálna blasť je významne previazaná s eknmicku blasťu, parametre ktrej určujú v značnej miere i situáciu, stav v sciálnej blasti regiónu. Sciálna situácia zachytáva predvšetkým stav v blastiach sciálnej či hmtnej dkázansti a nezamestnansti Vymedzenie územia a základná charakteristika bce Obec Michalvá leží v výbežku Breznianskej ktliny v dline ptka Rhzná, ktrá spadá d katastrálneh územia Banskbystrickéh samsprávneh kraja. D bce sa vstupuje z smeru Brezn ak dbčky z hlavnéh dpravnéh kridru Zvlen Banská Bystrica Brezn Pprad. Michalvá leží na južnej hranici nárdnéh parku Muránska planina, ktrej výhdná plha umžňuje príjazd z štyrch strán d severvýchdu autbusm z Červenej Skaly, d juhvýchdu vlakm a autbusm z Revúcej, d juhu vlakm a autbusm z Rimavskej Sbty a Hnúšte a d severzápadu vlakm a autbusm z Brezna. Michalvá v svjej veľkstnej kategórii patrí medzi vyspelé a rzvinuté bce s vyváženu plyfunkčnu štruktúru, ale mál diverzifikvanu eknmicku základňu. V bci sa nenachádza významná vybavensť medzinárdnéh a celštátneh významu. Výrbná základňa je malá, takmer zanedbateľná. Väčšinu katastrálneh územia tvria lesy a pasienky, územie je prevažne hrskéh charakteru s zatrávnenými svahmi. Kataster bce leží v nadmrskej výške d 585 m.n.m. d 1195 m.n.m. (stred bce 590 m.n.m.). Rzlha bce je 1200 ha História bce Obec Michalvá vznikla rku 1788 ak kmrská sada na katastrálnm území mesta Brezna. Vznikla v blízksti železrudných baní a najmä vyskej pece. Názv bce sa pstupne menil z Michalwa (1786), Michalv (1799) až na dnešný názv Michalvá. V 19. strčí sa byvatelia zaberali najviac prácu v lesch, na miestnej píle a v pdnikch na klí. Na spracvanie železnej rudy nám pukazujú nálezy v chtári bce, ak sú miesta, kde sa pálil drev, ktré pužívali pri výrbe survéh železa. Ďalej sú t skládky pekne sfarbenej trsky, ktrá bla vyvážaná ak vedľajší prdukt z vyskej pece. Okrem ťažby železnej rudy sa v chtári bce v rkch ťažila aj mangánvá ruda, ktrá sa elektrlyticky spracvávala v Banskej Bystrici.

5 História bce Michalvá je už d jej zalženia nerzlučne spätá s vysku pecu. O tm, že bec vznikla na základe existencie vyskej pece, nám svedčia i miestne názvy ulíc, ak ulica Trsky, p ktrej sa vyvážala trska. Ulica Hrable bla pmenvaná p mieste v ptku, v ktrm sa plavil bukvé drev a zachytával sa na mieste kde sa vyrábal drevené uhlie. Ulice Hrný rad a Dlný rad sa nachádzali v blízksti vyskej pece, kde bývali pprední rbtníci, ktrí sa prisťahvali z Nemecka a rakúskej časti Habsburskej mnarchie, sú t najstaršie časti bce. P dstavení pece v rku 1877 sa byvatelia zamestnali v klitých pdnikch Železiarne Pdbrezvá a CSM Tisvec, v strjárenskej výrbe, lesníckm a drevárskm priemysle. V rku 1792 bla pstavená rímskeh katlícka ľudvá škla, ktrá slúžila d r V rku 1825 p prvýkrát na Slvensku v lesch Michalvej predviedl lesmajster J. Dekrét rerganizátr lesnéh hspdárstva na strednm Slvensku ručnú pílu bruchatku. V rkch bl pstavený kstl sv. Štefana Uhrskéh. V štyridsiatych rkch nastal rzvj bce elektrifikácia. V r bl zalžený v bci dbrvľný hasičský zbr. V januári 1945 bl na miestnm cintríne pchvaných 126 vjakv rumunskej armády, ktrí plžili živt pri slbdzvaní priľahléh klia bce. (neskôr exhumvaní a neskôr dvezení d Zvlena). V rkch bl pstavený kultúrny dm, 1967 sa začala stavať asfaltvá cesta Brezn Plhra, verejné svetlenie a miestny rzhlas, 1973 bl zriadený pštvý úrad, bl dknčený becný vdvd., 1977 sa vystaval Dm služieb a Pšta. V rku 1979 bla dknčená výstavby LU, výstavba rdinných dmv reknštrukcia starších dmv, plynfikácia bce, reknštrukcia becnéh vdvdu, 1998 uknčenie rzšírenia vdvdu. V súčasnsti sa bec rientuje na rzvj maléh pdnikania a na rzvj vidieckej turistiky Základné demgrafické údaje a prgnózy Obyvateľstv, eknmické aktivity, zamestnansť Pdľa aktuálnej štatistiky má bec Michalvá 1401 trval bývajúcich byvateľv (zdrj: Štatistický úrad SR). V štruktúre byvateľv je pmer žien a mužv mierne vyrvnaný. Tab.: Pčet trval bývajúcich byvateľv k pčet pmer Muži % Ženy % Celkm % Graf: Pmer mužv a žien trval bývajúcich v bci

6 Index vitality = 78,89 Pčet byvateľv v predprduktívnm veku / pčet byvateľv v pprduktívnm veku x 100 = 243/308 x 100 = 78,89 Na základe výpčtu vitality je zrejmé, že bec má typ ppulácie regresívneh typu. V súčasnsti sa prejavuje trend starnutia byvateľstva a pkles ppulácie, aj keď demgrafická štruktúra byvateľstva je zatiaľ priaznivá. Trend vývja pčtu byvateľstva je z krátkdbéh hľadiska ak aj z dlhdbéh hľadiska negatívny. Pretrváva prces vyľudňvania vidieka sprevádzaný ďalšími nepriamymi faktrmi (demgrafickými, sciálnymi, hspdárskymi, infraštruktúrnymi) a pd. Napriek značnému zlepšvaniu civilizačnej úrvne sídelných pdmienk pretrváva nedstatčná atraktivita väčšiny vidieckych sídiel (najmä vzdialenejších d mestských centier), na čm sa pdieľa napr. i nedstatk pracvných príležitstí, súvisiace sciálne a eknmické prblémy a premieta sa d prehlbujúcej sa nízkej bývansti bytvéh fndu na vidieku. V súčasnsti je mžné uvažvať s rastm pčtu byvateľv hlavne pri pkračvaní a ďalšm psilnení migrácie smerm d bce. V prípade prisťahvania nvých byvateľv, hlavne mladých rdín, by v budúcnsti mhl dôjsť k pstupnému zlepšeniu demgrafickéh prfilu bce a zabezpečeniu stabilnejšej základne pre dlhdbý rast pčtu byvateľv prirdzenu cestu. Zmeny v vekm zlžení byvateľstva sa drážajú aj v eknmickm zaťažení (ktrý vyjadruje aku mieru je v ppulácii zaťažená prduktívna zlžka byvateľstva neprduktívnu zlžku). Tent vývj má v psledných rkch prevažne klesajúcu tendenciu. Ovplyvňvaný je klesajúcim zastúpením detí a zvyšujúcim sa zastúpením prduktívnej zlžky byvateľstva. Avšak je ptrebné zdôrazniť, že ide prechdný jav vzhľadm na čakávané urýchlenie demgrafickéh starnutia na knci prvej dekády 21. strčia. Tab.: Vývj pčtu byvateľv v rkch :

7 Z uvedenéh grafu vyplýva, že pčet byvateľv d rku 1997 raz klesá a raz stúpa, č je spôsbené predvšetkým nedstatkm pracvných príležitstí v bci a všebecnu tendenciu migrácie d mesta, ale d rku 2004 začína pstupne pčet byvateľv stúpať. Pčet eknmicky aktívnych byvateľv pdľa sčítania byvateľv, dmv a bytv v rku 2001 bl 690 sôb, č je 50,33% z celkvéh pčtu byvateľv bývajúcich v bci. Index eknmickéh zaťaženia = 64,82 Index eknmickéh zaťaženia = (Obyvateľstv predprduktívnm veku + byvateľstv pprduktívneh veku / byvateľstv v prduktívnm veku) x 100 = [( )/850] x 100 = 64,82 Index eknmickéh zaťaženia je mierne vyšší ak celkresný priemer, miera nezamestnansti v bci predstavuje hdntu 17 %. Väčšina eknmických aktívnych byvateľv dchádza za prácu mim územia bce. Súčasný stav je mžné čiastčné krigvať vytváraním pdmienk pre rzvj rekreácie a cestvnéh ruchu, č môže následne vytvriť predpklady pre vznik nvých pracvných miest v blasti priam, či nepriam súvisiacich služieb na území bce. Z hľadiska nárdnstnéh zlženia môžeme knštatvať, že byvateľstv bce je hmgénne. Slváci pdľa údajv z rku 2001 tvria 99,2 % byvateľv. Ostatné nárdnsti sú zastúpené minimálnym pčtm byvateľv. V bci sa nenachádza rómske byvateľstv, ficiálne nebli v rku 2001 pri Sčítaní byvateľv, dmv a bytv prihlásení žiadni Rómvia. V religióznej štruktúre byvateľstva je byvateľstv zmiešané. Až 92,12 % všetkých byvateľv sa hlási k rímsk-katlíckej cirkvi, 4,74 % predstavujú byvatelia bez vyznania, 1,6 % byvateľv sa hlási k evanjelickej cirkvi a statné cirkvi či viervyznania sú zastúpené pd jedn percent. Bytvý fnd Bytvý fnd sa sústreďuje prevažne v bytvých dmch a tradičných rdinných dmch. Pdľa údajv z sčítania byvateľv, dmv a bytv v rku 2001 bla štruktúra dmvéh a bytvéh fndu v bci nasledvná:

8 RD BD Ostatné Bytvý fnd budvy splu Pčet dmv V tm: trval bývané Nebývané Pčet bytv splu V tm: trval bývané Nebývané Priemerný vek dmu je 45 rkv. Prvnanie demgrafie bce s priemerm kresu a kraja Eknmická charakteristika Banskbystrický kraj sa rzprestiera na rzlhe km2 a týmt číslm sa v rámci SR radí k najrzľahlejším krajm na Slvensku. Na juhu hraničí s Maďarsku republiku. Napriek tmu má prti statným mál byvateľv - len Hustta na 1 km2 predstavuje necelých 70 byvateľv, č je najmenej z všetkých krajv. Nachádza sa tu 516 bcí a v 24 mestách žije 55 % byvateľstva. Prevažujú malé bce pčtm d 500 byvateľv. V prduktívnm veku je v súčasnsti v BBSK pdľa údajv Štatistickéh úradu z pslednéh sčítania byvateľv v rku 2001 vyše 62 % byvateľstva, č je v súlade s priemerm v SR. Takmer 19 % predstavujú dôchdcvia a staršia ppulácia. Pdľa administratívneh uspriadania sa banskbystrický kraj člení na 13 kresv: Veľký Krtíš, Žiar nad Hrnm, Žarnvica, Krupina, Zvlen, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Brezn, Revúca, Lučenec, Detva, Rimavská Sbta, Pltár.

9 Okres Pltár svju rzlhu 476 km2 i pčtm byvateľv patrí medzi najmenšie kresy kraja i Slvenska. Rzlhu najväčší je kres Rimavská Sbta s km2. Pľnhspdársky pôdny fnd zaberá ha, č je 44,38% z celkvej rzlhy kraja a lesný pôdny fnd zaberá ha, č je 48,87% z celkvej rzlhy kraja. Z hľadiska kvalít krajinnéh a prírdnéh prstredia patrí k najvýznamnejším regiónm Slvenska a je blasťu s najväčšu výmeru chránených území na Slvensku. Z celkvej rzlhy kraja tvria chránené územia 34,82%. Z hľadiska eknmickej štruktúry má región priemyseln pľnhspdársky charakter. Eknmický ptenciál regiónu má sbité reginálne špecifiká. Nachádza sa tu rzdielna eknmická základňa územia ak aj rzdielna infraštruktúrna vybavensť. Odvetvvú štruktúru priemyslu tvrí strjársky, hutnícky, drevspracujúci, devný, textilný, chemický, farmaceutický, ptravinársky priemysel, priemysel celulózy a papiera, výrba stavebných hmôt, elektrtechnický, sklársky priemysel a ťažba nerastných survín. Z phľadu priemyselnej výrby môžeme rzdeliť región na priemyselne rzvinutejší sever a na pľnhspdársky juh s rzvinutým ptravinárskym priemyslm. Perspektívne rzvíjajúcim dvetvím je cestvný ruch. Najväčšie pdniky v Banskbystrickm kraji ZLH, a.s. Sabinv prevádzka zlieváreň Hrnec Železiarne Pdbrezvá a.s. SLZ Chémia a.s., Hňúšťa Tauris a.s., Rimavská Sbta Gemerská nerudná splčnsť a. s., Hnúšťa Cestné a stavebné mechanizmy Tisvec a.s.

10 AGRO-CUKOR SLOVAKIA spl. s r.., Rimavská Sbta Slvenský vdhspdársky pdnik, š.p., Banská Bystrica SHP HARMENEC, a.s., Harmanec Slvenka a.s., Banská Bystrica Pdnikateľské prstredie v klí Najväčší zamestnávatelia sú sústredení v Brezne, v Zvlene a v Banskej Bystrici, kde sa prejavuje aj najväčšia investičná aktivita. Nedstatk pracvných príležitstí priam v bci má za následk každdennú dchádzku byvateľstva d klitých miest. Rzvj bce je závislý d rzvja súkrmnéh sektra, ktrý pnúka pracvné príležitsti v viacerých blastiach hspdárstva. Medzi najvýznamnejších zamestnávateľv v bci patria: - Obecný úrad - Lesy SR - Lesný závd Čierny Balg s lesnu správu Michalvá - Penzión Fantázia - Pekáreň pd Lipu - Materská škla Medzi najvýznamnejších zamestnávateľv v meste Brezn a jeh klí patria splčnsti: - Železiarne Pdbrezvá a.s. - Zlievareň a.s., Hrnec Celkv mžn knštatvať, že pdnikateľské prstredie sa stabilizval a v krese Brezn je dstatk pracvných príležitstí pre uplatnenie sa na trhu vďaka rzvju priemyslu, služieb a cestvnéh ruchu v Brezne. Administratívne služby Zariadenia administratívy slúžia byvateľm bce k vybavvaniu si ptrebných náležitstí administratívneh charakteru a ich dstupnsť v bci je priam úmerná času ptrebnému pre vybavvanie uvedených záležitstí. K administratíve v bci patrí: - becný úrad - pbčka Slvenskej pšty - farský úrad Sídla administratívnych rganizácií pre byvateľv bce Michalvá Sídl matričnéh úradu Sídl pracviska daňvéh úradu Sídl pracviska Obvdnéh ddelenia plicajnéh zbru Sídl Okresnéh súdu Sídl Okresnéh riaditeľstva Hasičskéh a záchrannéh zbru Sídl pracviska bvdnéh úradu Sídl územnéh Úradu práce, sciálnych vecí a rdiny Sídl Obvdnéh úradu živtnéh Phrnská Plhra Brezn Brezn Brezn Brezn Brezn Brezn Brezn

11 prstredia Zdrj: Štatistický úrad Slvenskej republiky, údaje k Malbchd a nevýrbné služby V bci sú malé prevádzkarne kmerčnéh zamerania s výrbu bez negatívneh vplyvu na bývanie. V bci je vybudvaných niekľk bchdných prevádzk a zariadení s rôznym srtimentm predaja, ktré sú rzmiestnené p celej bci (celkv 9). - Ptravinárske bchdy: pčet 6 - Neptravinárske bchdy: pčet 3 - predajňa šprtvých ptrieb - predajňa rzličnéh tvaru - kvetinárstv K zariadeniam nevýrbných služieb zaraďujeme: - pžiarna zbrjnica Hspdárstv a výrba Vzhľadm na veľksť bce je rzvinutá veľmi slabá hspdárska základňa. V bci sa nevytvrili pdmienky pre rzvj priemyslu, skladvéh hspdárstva, výrbných služieb. V bytnm území bce sa nachádza niekľk drbných výrbných prevádzk a nevýrbných služieb. Pľnhspdárska výrba je rientvaná predvšetkým na využívanie lúk a pasienkv s chvm hspdárskych zvierat, jedná sa hvädzí dbytk a vce. Rvnak sa malplšne využíva pôdny fnd pre súkrmné účely a chv dmácich zvierat na pzemkch rdinných dmv. V rámci lesnéh hspdárstva sa ťaží drev, ktré sa spracváva na 4 pílach. Výsledkami spracvania dreva sú: stavebné reziv, drevené palety a tzv. bimasa, ktrá sa využíva ak alternatívny zdrj energie. Úhrnné hdnty druhv pzemkv v katastrálnm území bce Michalvá: Plcha PPF LPF Vdné plchy Ostatné plchy Rzlha 201 ha 1189 ha 4 ha 38 ha Lesy v katastrálnm území bce spravujú Lesy Slvenskej republiky OZ Čierny Balg, Lesy mesta Brezn, s.r.. správa Michalvá.

12 Cestvný ruch, rekreačné zariadenia Územie bce leží na južnej hranici nárdnéh parku Muránska planina, čím má tát blasť mimriadne priaznivé predpklady pre rzvj rekreácie a cestvnéh ruchu. Pčet ľudí sa cez turistickú sezónu zdvjnásbuje. Pbyt hstí je však krátkdbý z dôvdv nedstatčnej prípravy bce na zabezpečenie ich dlhdbejšieh phybu v väčšm rzsahu. V súčasnsti je cestvný ruch zastúpený: lyžiarske strediská v Bánve, Rejkve a Prednej Hre a lyžiarsky vlek v Muráni a v sedle Zbjská splu predstavujú prepravnú kapacitu viac ak 3000 sôb za hdinu a celkvú dĺžku vlekv 3800 m, penzión, turistická ubytvňa, rekreačná chalupa, ubytvanie v súkrmí. V blízkej dstupnsti sú Nízke Tatry s mnhými lyžiarskymi strediskami. Na bežecké lyžvanie v prírdných pdmienkach sú ideálne pdmienky nad bcu Michalvá v lkalite Vlčienec, Priehybina a Krátke s prechdm na Čierny Balg, na Zbjskách, Prednej Hre, v širkm klí Tisvca i Muráňa. Obec je miestm vhdným pre hrskú a lyžiarsku turistiku. Obec má vďaka prírdnej scenérie ptimálne pdmienky pre rzvj cestvnéh ruchu. Pre účely pznania prírdy slúži návštevníkm pmerne hustá sieť značených turistických chdníkv, z ktrých dva sú v súčasnsti vybudvané ak náučné chdníky. Jeden vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a druhý náučný chdník Stžky je mntématický - venvaný lesu a lesníctvu. Vedie kl nárdnej prírdnej rezervácie Malá Stžka a na jeh začiatku je v zreknštruvanm vagóniku lesnej železnice inštalvaná malá expzícia venvaná lesným železničkám a chrane prírdy danéh územia. Cykltrasy nie sú vteréne vyznačené, ale lesné cesty sú dbre prejazdné. V blízksti Tisvca sú vhdné pdmienky zalietať si na rgale. Zvláštnsťu Muránskej planiny je zubnicvá železnica unikátne železničné prepjenie z Phrnskej Plhry d Tisvca a miestny chv pldivých kní pre ptreby lesnéh hspdárstva. Stravvanie a ubytvanie V bci sa nachádza typ stravvacích zariadení s nižšu úrvňu stravvania (2 phstinstvá), reštauračné zariadenia (pizzeria, EurSalaš Brest, Chata Zbjská). Z hľadiska kapacity ubytvania sú na území bce Michalvá umiestnené: Penzión Fantázia nvvybudvaná trjpdlažná budva s rzľahlu a veľmi pekne upravenu záhradu, ktrej súčasťu je jazierk s rybami, miest na pekanie, jazdecké kne. V vľnm čase môžu ubytvaní využiť aj Relax centrum, ktré je súčasťu penziónu sauna, terapeutická whirlpl vaňa, masáž, kzmetickú masáž. Ubytvanie Rgalk chalupa, pstavená v rku 1929, bla pôvdne sedliackym dmm. V súčasnm stave pskytuje 10 lôžk, 1 kúpeľňu, samstatné WC a sprchvací kút. V dvre je mžnsť bezpečnéh zaparkvania 3-4 sbných áut, grilvania, paľvania sa na terase, aleb pracvávania samrastv nájdených v prírde. Lesy SR Chata Pšeničn Chata Dlinka

13 Stručná charakteristika pdnikateľskéh prstredia Predajňa ptravinárskeh tvaru ÁNO Predajňa zmiešanéh tvaru ÁNO Phstinské zariadenie ÁNO Predajňa neptravinárskeh tvaru ÁNO Predajňa phnných látk NIE Zariadenie pre údržbu a pravu NIE mtrvých vzidiel Predajňa súčiastk a príslušenstva pre NIE mtrvé vzidlá Htel (mtel, btel) NIE Penzión *** až * nie ÁNO Turistická ubytvňa **, * ÁNO Chatvá sada *** až * NIE Kemping * až **** NIE Ostatné hrmadné ubytvacie ÁNO zariadenia ubyt. na súkrmí Kmerčná pisťvňa NIE Kmerčná banka NIE Bankmat NIE Zdrj: Štatistický úrad Slvenskej republiky, údaje k Technická infraštruktúra Infraštruktúra je pdmieňujúcim faktrm eknmickéh a sciálneh rzvja bce. Je tvrená technicku a sciálnu infraštruktúru. Technická infraštruktúra je faktrm pdmieňujúcim alkáciu firiem a ich prsperitu. Rvnak dôležitý význam má z phľadu byvateľv, nakľk determinuje kvalitu ich živta. Dprava rzhduje prsperite cestvnéh ruchu v bci, neprejazdnsť a nedstatk parkvania znižuje pčet turistv v bci. Obcu prechádza I. triedy č. 72. Obec má autbusvé a železničné spjenie: 3 autbusvé zastávky a 1 železničnú stanicu. Cez bec prechádzajú medzinárdné autbusvé spje: Brn Kšice, diaľkvé linky d Piešťan, Žiliny, Kšíc, Rimavskej Sbty, Ržňavy, Banskej Bystrice. Autbusvá dprava sa využíva hlavne na prepravu bčanv d zamestnania. Najčastejšie spje sú d Brezna a Pdbrezvej. Osbná železničná dprava je z Brezna d Tisvca. Obec je elektrifikvaná, má vybudvanú verejnú vdvdnú sieť, kanalizáciu na dažďvú vdu, telefónne vedenie a v katastri bce je zavedený plyn. Vdné hspdárstv Obec spadá d pvdia Hrna. D rieky Hrn sa vlieva ptk Rhzná, ktrý preteká bcu. Jeh prítkm je Lieskvý ptk. Zásbvanie pitnu vdu je realizvané prstredníctvm becnéh vdvdu. Na becný vdvd je napjených 85% byvateľv bce a zvyšk 15% tvria statné vdvdy. V bci je vybudvaná kanalizácia na dažďvú vdu, avšak verejná kanalizácia a čistička dpadvých vôd nie je v bci vybudvaná. Vybudvanie ČOV bude riešené v rámci prjektu

14 Integrvaný manažment chranných vdných zdrjv na Slvensku výberm z 3 variantv: centrálna ČOV, kntajnervé čistiarne aleb malé čistiarne pri rdinných dmv. Energetika a telekmunikácie V bci sa nachádza prevádzka Slvenskej pšty. V bci je vybudvaná verejná telekmunikačná sieť, prevádzkvateľm je Slvak Telecm, a.s. Zárveň je bec pkrytá signálm mbilných perátrv Orange Slvensk, a.s., T-Mbile, a.s. a Telefnica O2 Slvakia, a.s.. Prevádzkvateľm elektrickej energie je Stredslvenská energetika, a.s.. Plynfikácia bce V bci je zrealizvaná kmpletná plynfikácia. Prevádzkvateľm plynvdu je SPP a.s. Bratislava. Plynfikácia mala pzitívny vplyv na stav živtnéh prstredia v bci, nakľk sa znížil pdiel pplu z spaľvania uhlia z kmunálneh dpadu. Zemný plyn (ZP) je z všetkých fsílnych palív pre živtné prstredie najprijateľnejší, pretže neprdukuje kysličníky síry, pevné častice a emituje aj mnh menej NOx a CO2. Samtná plynfikácia však má vplyv na zmenu zlženia kmunálneh dpadu (mierny nárast papiera, plastv a pd.).obec sa rzhdla pre využívanie alternatívneh zdrja energie drevnej hmty (bimasa). Drevný dpad z drevvýrby môže byť ďalej využitý na výrbu energie. Stručné zhrnutie technickej infraštruktúry bce Michalvá Pšta Telefnické spjenie Káblvá televízia Verejný vdvd Verejná kanalizácia Kanalizačná sieť pripjená na ČOV Rzvdná sieť plynu Najbližšia zastávka vlakv názv Najbližšia zastávka vlakv vzdialensť v km ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO NIE NIE ÁNO v bci Zdrj: Štatistický úrad Slvenskej republiky, údaje k Sciálna infraštruktúra Sciálna infraštruktúra je určená na uspkjvanie ptrieb byvateľstva. Jej rzmiestňvanie je spjené s štruktúru sídlenia ak aj veľksťu bce. Zameranie a kncentrácia zariadení sciálnej infraštruktúry je priam spjená s ptrebu racinalizvať dstupnsť k nej, stanviť ich ptimálnu kapacitu v vzťahu k dpytu. Zmenu splčensk-eknmickéh systému dšl k prerzdeleniu kmpetencií za rzvj a financvanie sciálnej infraštruktúry medzi štátnu správu, miestnu a reginálnu samsprávu a súkrmný sektr. Zdravtníctv a sciálna starstlivsť

15 Zdravtné strediská majú výrazný vplyv na kvalitu pskytvanej zdravtnej starstlivsti v bci a kvalitu živta v bci celkv. Zdravtnícke služby pre byvateľv bce zabezpečujú: - stmatlgická ambulancia - interná ambulancia Vzdelávanie, šprt a kultúra V rámci bce je zriadený internet, bec prevádzkuje vlastnú webvú infrmačnú stránku Pred dvma rkmi zaviedla bec vyskrýchlstný internet. Kmunikácia medzi bčanm a becným zastupiteľstvm sa uskutčňuje aj prstredníctvm becnéh rzhlasu. Obec je členm Združenia miest a bcí Slvenska, mikrregiónu Muránska Planina. Šklstv V bci sa nachádza predšklské zariadenie Materská škla, jediné výchvn-vzdelávacie zariadenie. Maximálna kapacita MŠ je 34 detí. Na základe aktuálnej ptreby rdičv sú zriadené dve triedy s celdennu starstlivsťu. Exteriér MŠ tvrí priestranný šklský dvr, ktrý bl v rku 2006 upravený pdľa prjektu Knta Orange,,Šanca pre Váš región" vybudvaním pieskviska, hniska, drevenej preliezačky, drevenej besiedky, dpravnéh a šprtvéh ihriska. Zriaďvateľm Materskej škly je bec Michalvá. Materská škla Kultúra a kultúrne pdujatia Kultúrne zariadenia nachádzajúce sa v bci: - Kultúrny dm v rámci bjektu je umiestnená splčenská sála s kapacitu d 140 miest, ktrá je využívaná pre splčenské akcie v bci - Knižnica bnvená v rku 1980, má 132 čitateľv a zväzkv - Kin vzhľadm na efektívne využitie sedadiel, kinsála slúži nielen na premietanie filmv, ale aj na zábavu Cirkevné zariadenia nachádzajúce sa v bci: - Kstl sv. Štefana Uhrskéh rímskkatlícky kstl je evidvaný ak kultúrna pamiatka

16 - Cintrín ku ktrému patrí aj dm smútku V bci pôsbia rôzne združenia, ktré vyvíjajú len svju klubvú činnsť: - Klub mládeže - nefrmálne združenie (asi 12 členv ) - ZO Jednta dôchdcv Slvenska - d 100 členv - ZO Slvenskéh červenéh kríža - ZO Slvenskéh zväzu prtifašistických bjvníkv - Dbrvľní hasičský zbr - TJ Slvan - Dmka združenie saleziánskej mládeže Kultúrne a šprtvé pdujatia V blasti kultúry a šprtvéh živta sa knajú viaceré akcie (pravidelné každrčné pdujatia). Názv pdujatia Rk knania Pčet návštevníkv Lesný beh Muránsku každrčne planinu Silvestrvský beh každrčne 300 Hubertva jazda každrčne 300 Nhejball každrčne 200 Súťaž amatérskych ftgrafií každrčne 500 V priebehu rka sa v aktuálnych bdbiach uskutčňujú rôzne kultúrn-splčenské pdujatia prezentujúce schpnsti a šikvnsť miestneh byvateľstva, ak i miestne zvyky a tradície byvateľv. Sú t napríklad príležitsti dňa matiek, dňa detí, MDŽ, Mikuláš, divadelné predstavenia, prijatia jubilantv, senirv, plesy, či rôzne výstavy. Šprtvé zariadenia nachádzajúce sa v bci: - Futbalvé ihrisk slúži na šprtvé pdujatia V rámci šprtvých mžnstí sú v bci pdmienky na nasledvné šprty: - hrská turistika - cyklturistika - futbal - lyžvanie

17 - rgal Ochrana prírdy, pamiatk a živtné prstredie Územie kresu Brezn rzlhe 1265,21 km2 leží v centrálnej časti, v gemetrickm strede Slvenska, na severvýchde Banskbystrickéh kraja. Okres tvrí 30 bcí v tm 1 mest Brezn, ktré tvrí centrum územia kresu s byvateľmi. Okres sa nachádza na južnej strane hrebeňa Nízkych Tatier v hrnej časti tku rieky Hrn. Na území kresu sa nachádzajú štyri mikrregióny: Mikrregión Hrehrn, Mikrregión Muránska Planina, Čiernhrský Mikrregión a Mikrregión Chpk Juh. Okres susedí s 10 kresmi a trmi krajmi - kresy Banskbystrickéh kraja: Revúca, Rimavská Sbta, Pltár, Detva, Zvlen a Banská Bystrica; kresy Žilinskéh kraja: Ružmberk a Liptvský Mikuláš; kresy Pprad z Prešvskéh kraja; kresy Ržňava z Kšickéh kraja. D územia kresu Brezn zasahujú veľkplšné chránené územia: NP Nízke Tatry, NP Muránska Planina, NP Slvenský raj a CHKO Pľana. Najnižšie plžené miest kresu Brezn je bec Nemecká 425 m.n.m, najvyššiu nadmrskú výšku dsahuje vrch Ďumbier 2043 m.n.m., nachádzajú si sa v hlavnm hrebeni medzi Krúpvu hru (1927 m) a Králičku (1785 m). Hydrgegraficky patrí záujmvé územie d úmria Čierneh mra, k základnému pvdiu Hrna, ktrý je zárveň najvýznamnejším vdným tkm v predmetnm území. Medzi najvýznamnejšie prítky rieky Hrn v území patrí rieka Rhzná, Čierny Hrn, Bystrianka, Vajskvský ptk a Jaseniansky ptk. V krese Brezn nie sú vybudvané žiadne významnejšie vdné nádrže. Pamiatkvá chrana V bci sa nachádzajú tri nehnuteľné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednm zzname pamiatkvéh fndu SR.

18 - Kstl sv. Štefana Uhrskéh rímsk-katlícky kstl pstavený v rkch Zvnica - Bžie muky malý sakrálny architektnický útvar - bjekt v tvare stĺpa s pätu, driekm a hlavicu s striešku Ochrana prírdy, prírdných zdrjv, lžísk nerastných survín a chránených území Územie bce Michalvá sa nachádza v chrannm pásme Nárdnéh parku Muránska Planina. Z uvedenéh je nutné pri rzvji bce rešpektvať prírdný charakter územia v celm rzsahu. V katastrálnm území bce sa nachádzajú výhradné lžiská a lžiská nevyhradených prastv hmtnsti kt. NP Muránska Planina Živtné prstredie a dpadvé hspdárstv Územie bce sa vyznačuje dbru kvalitu živtnéh prstredia. Odvz kmunálneh dpadu zabezpečuje mest Brezn a 24 bcí vrátane bce Michalvá, ktrí sú majiteľmi a zárveň prevádzkvateľmi skládky kmunálneh dpadu v Brezne. V bci je zavedený separvaný zber dpadu. Pravidelne sa realizuje zber PET fliaš, ďalej sa separuje skl, papier, plasty. Separvaný dpad je dvážaný splčnsťu ENZO VERONIKA - VES, a.s., Dežerice Analýza realizvaných patrení

19 Knkurencieschpný a všestranne rzvinutý región je schpný efektívne využívať všetky zdrje (vnútrné i mimreginálne) pri zachvaní prírdných, kultúrnych a histrických hdnôt, pamiatk regiónu a živtnéh prstredia. Nižšie uvedená tabuľka bsahuje v minulsti realizvané prjekty s uvedením názvu prjektu, rku realizácie, stručný ppis, ak aj výška dtácie s knkrétnym uvedením pskytvateľa. Všetky realizvané investície v bci riešili akútne a chrnické prblémy bce, ktré znižvali jej knkurencieschpnsť, atraktivitu z hľadiska cestvnéh ruchu a znižvali kvalitu živta byvateľv. Infraštrukturálna investícia predstavuje základný prstriedk stimulu eknmickéh rzvja, na základe ktréh je mžné dštartvať prces revitalizácie a bnvy v bci. Samtné investície prispievajú k znižvaniu nezamestnansti a integrácii marginalizvaných skupín byvateľstva. Stavebné práce pskytujú spravidla pracvnú príležitsť miestnym firmám. Pre eknmický rzvj bce je dôležitá kvalitná a mderná infraštruktúra, ktrá je jedným z pilierv eknmickéh a splčenskéh rzvja. Obec každrčne realizuje niekľk investičných akcií menšieh rzsahu, ak sú pravy a dstránenie havarijných stavv na becnm majetku SWOT analýza Silné stránky prírda nárdný park vhdná gegrafická plha a veľksť bce splupráca bcí zubnica

20 čisté živtné prstredie klimatické pdmienky zdrje pitnej vdy nerastné bhatstv včiarstv história existujúce prázdne priestry na pdnikanie (haly, byty) existujúci pdnikateľský sektr, živnstníci šklstv vzdelansť Slabé stránky nezamestnansť nezáujem veci verejné chýbajú služby, najmä v cestvnm ruchu zlé cesty a chdníky ľahstajnsť k živtnému prstrediu chýbajú vľnčasvé príležitsti turistické chdníky v zlm stave dpravné prepjenie mikrregiónu chýba finálne spracvanie dreva prázdne priestry, údržbu ktrých treba financvať Príležitsti cestvný ruch prírda, prírdné zdrje, nárdný park pľnhspdárstv lesníctv, spracvanie dreva splčné prdukty cestvnéh ruchu

21 šprtvé a rekreačné areály malé pdnikanie v ptravinárstve prepjenie aktivít bcí splupráca splkvá činnsť ľudia: vzdelaní, vynachádzaví, aktívni, pracvití, tvriví priestry na pdnikanie celživtné vzdelávanie maximálne získavanie a využitie finančných zdrjv Ohrzenia nedstatk pracvných príležitstí, nezamestnansť dchd mladých a vzdelaných ľudí zlá legislatíva, plitika štátu slabá prpagácia zlé medziľudské vzťahy nezáujem veci verejné zlá dpravná infraštruktúra prílišná chrana prírdy nevedmsť získavať financie nevyspriadanie pzemkv ľahstajnsť k živtnému prstrediu alkhlizmus, drgy ľudia: s nízkym vzdelaním, pasívni, leniví, ľahstajní 2.4. Kľúčvé disparity a hlavné faktry Hlavné príčiny reginálnych disparít sú v predvšetkým v realizácii pstupných krkv eknmickej refrmy (devalvácia meny, liberalizácia cien, knverzia a následný rzpad trhv, dbytvé ťažksti) pôsbia s rôznu intenzitu na eknmiku regiónv SR. Dpad pôsbenia pstupných krkv

22 eknmickej refrmy mal vplyv na štruktúru eknmiky regiónv. Disparity a faktry rzvja vplyvňujúce úrveň udržateľnej celkvej knvergencie SR k EÚ 15 v prgramvacm bdbí 2007 až 2013: Kľúčvé disparity: 1. nedstatčne využitý existujúci rastvý ptenciál regiónv, 2. nedstatčná úrveň rastvéh ptenciálu regiónv, 3. sektrvé a reginálne rzdiely v knkurencieschpnsti dané nedstatčným využitím existujúceh rastvéh ptenciálu, ak aj jeh nedstatčnu úrvňu, 4. nízka diverzifikácia hspdárskej základne. Hlavné faktry rzvja: 1. zlepšenie dstupnsti regiónv a dvybavenie územia infraštruktúru, 2. rzvj ľudskéh ptenciálu a efektívne využitie pracvných síl, 3. využitie, reštrukturalizácia, rzvj prdukčnéh ptenciálu a zvyšvanie invačnej kapacity regiónu, 4. zachvanie a chrana živtnéh prstredia v bci, 5. vhdné prírdné pdmienky na rzvj cestvnéh ruchu a kúpeľníctva. Kherentné pradie faktrv rzvja Medzi kľúčvé faktry rzvja bce patrí jej výbrná gegrafická plha, prírdné pdmienky, existujúce lyžiarske stredisk a veľksť, ktrá výraznu mieru determinuje a určuje budúci rzvj a úrveň knkurencieschpnsti bci v budúcnsti. Dbrá štruktúra sídelnej siete pre bsluhu územia má význam predvšetkým z hľadiska lkalizácie firiem a z hľadiska kvality živta byvateľv v bci. Blízksť významných mestských sídel prepjených s bcu dpravnu a technicku infraštruktúru prináša z sebu predvšetkým eknmické a sciálne výhdy. Ak sú napr. dstatk pracvných príležitstí, kvalitná štruktúra eknmických činnstí a predpklad pre a rast a rzvj ptrieb a sciálnych istôt byvateľstva a znižvanie nezamestnansti. Eknmický ptenciál regiónu predstavuje splupôsbenie existujúcich ľudských zdrjv kapitálu a prírdných danstí za účelm výrby prdukcie a pskytvania služieb. Eknmický ptenciál je rzhdujúcim faktrm rzvjvých mžnstí bce a determinantm živtnej úrvne jej byvateľstva. Je výchdiskm všetkých rzvjvých zámerv, ktré sa bce dtýkajú. Dknalé zmapvanie existujúceh stavu eknmickéh ptenciálu a prgnóza jeh čakávanéh vývja v budúcnsti je rzhdujúcim faktrm eknmickej úspešnsti bce. Využitie eknmickéh ptenciálu bce závisí d viacerých faktrv. Okrem dpytu sú t predvšetkým eknmick-technické parametre výrbných zariadení alkvaných v regióne, knkurencieschpnsť ich ptenciálnej prdukcie, kvalita a dstupnsť pracvnej sily a pd. Úrveň tht ptenciálu a stupeň jeh využitia sa priam dzrkadľuje v eknmickej výknnsti bce. Cestvný ruch nadbúda čraz väčší eknmický i sciálny význam pre rzvj bce z dôvdv:

23 a) vplyvňuje tvrbu nvých pracvných príležitstí, zastavuje pkles byvateľstva v bci b) vplyvňuje zárbkvú situáciu miestneh byvateľstva, stimuluje jeh dpyt, vytvára príležitsti pre pdnikateľské aktivity, aktivuje rzvj pľnhspdárskej výrby, remesiel, bchdu a tak zlepšuje hspdárske a sciálne pmery miestneh byvateľstva, c) stimuluje rzvj technickej infraštruktúry (budvanie cestnej siete, telekmunikácií, zásbvanie pitnu vdu budvanie vdvdu, kanalizácie, plynfikácia) a sciálnej infraštruktúry (mdernizácia a výstavba bytvéh fndu, kultúrn-svetvých zdravtníckych zariadení ap.), zlepšuje starstlivsť živtné prstredie a bčiansku vybavensť, d) je zdrjm príjmv regiónu a tvrby hdnty, multiplikačnéh efektu v kperujúcich dvetviach, priam i sprstredkvanie vplýva na tvrbu HDP a v dôsledku eknmickej špecializácie regiónu na cestvný ruch je aj faktrm pdpry medzireginálnej kperácie, e) má pzitívny priamy a sprstredkvaný vplyv na tvrbu a rast hrubéh nárdnéh prduktu regiónu a vplyvm rzvja aktívneh zahraničnéh cestvnéh ruchu aj na devízvé zhdncvanie služieb cestvnéh ruchu. Uvedmujúc si tent pzitívny vplyv cestvnéh ruchu na rzvj bce je príležitsťu lepšie a efektívnejšie využiť turistický ptenciál a rzširvanie turistických atrakcií. Kherentné pradie disparít Pdstatnu disparitu je pkles pčtu byvateľv v bci. Zhršvanie ppulačnej situácie v bce je spjené s výraznu zmenu demgrafickéh správania byvateľv d 90-tych rkv. V pdstate predstavuje prces identický s situáciu v vyspelých krajinách. Na druhej strane však tent stav súvisí čiastčne aj s zmenenými vnútrnými pdmienkami slvenskej splčnsti (zvýšené živtné náklady, výrazná nezamestnansť, finančná nedstupnsť bývania), ktré majú dpady najmä na mladé rdiny a mladých ľudí. Nedstatčné využitie existujúceh rastvéh ptenciálu v bci bude mať v budúcnsti za následk hspdárske zastávanie bce v prvnaní s klitými bcami a následne celkvý úpadk, pkles pčtu byvateľv a znižvanie kvality živta v dôsledku zastarávania infraštruktúry. Skutčnsť, že kvalitný eknmický, ľudský a sciálny ptenciál je sústredený najmä v mestách, kmplikuje naštartvanie rzvjvých trendv v bci a vytvára disprprcie, ktré vplyvňujú charakter i časvú nárčnsť ich adaptvania sa na nvé rzvjvé trendy. Nevyužitie ptenciálu pre rzvj cestvnéh ruchu spôsbí zastávanie regiónu. Vybudvanie rekreačných a šprtvých zón ak aj rzvj existujúceh lyžiarskeh strediska je bezprstredne pdmieňujúcim faktrm pre vybudvanie centra cestvnéh ruchu, ktrý bude atraktívny pre turistv. Vybudvané centrum cestvnéh ruchu umžní dbudvanie služieb v bci, vytvrenie nvých pracvných miesť a prispeje tak k skvalitneniu živta byvateľv bce. Na základe definícií jedntlivých kľúčvých faktrv a disparít rzvja bla vypracvaná strategická plánvacia matica pre určenie najperspektívnejších vektrv rzvja. Strategická plánvacia matica keficient významu demgrafické rastvý ptenciál súčasný stav parametre priemysel pľnhspdárstv 4 3 2

24 cestvný ruch infraštrukturálna vybavensť živtné prstredie invačné a khézne póly rastu Grafické znázrnenie strategickej plánvacej matice Uvedené parametre na siach predstavujú blasti, ktré sú vitálne pre rzvj bce. Súčasný stav pukazuje na blízksť bce k centrám rzvja, kvalitné živtné prstredie a priaznivé demgrafické parametre. Parametre pre cestvný ruch majú nadpriemerný rastvý ptenciál. Priemysel v bci je zalžený prevažne na malých pdnikateľských prevádzkach a nemá priamy vplyv na eknmickú situáciu bce. Infraštrukturálna vybavensť v bci vykazuje mierne nadpriemerné hdnty, ktré sa umcnené aj blízksťu k invačným pólm rastu. Je zreteľný aj rastvý ptenciál v blasti infraštrukturálnej vybavensti a v cestvnm ruchu. Pdstatným faktrm rzvja bce je živtné prstredie regiónu. V súčasnej dbe je živtné prstredie regiónu bce v dbrm stave, pret je ptrebné h udržať a chrániť, pretže je základm ptrebným pre rzvj statných parametrv. 3. Rzvjvá stratégia Rzvjvá stratégia má nasledvné výchdiská: rzvjvé stratégie na vyššej úrvni v štruktúre reginálneh rzvja (Nárdnéh strategickéh plánu rzvja vidieka Slvenskej republiky na rky , Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja Banskbystrickéh samsprávneh kraja) výsledky sci-eknmickej analýzy, SWOT analýza a analýzy kľúčvých disparít a hlavných faktrv rzvja bce výsledky interview s zástupcami bce pmcu neh majú byť d PHSR bce premietnuté ptreby, názry a myšlienky jej budúcm smervaní z phľadu byvateľv určenie nevyhnutných ptrieb, ktré vyplývajú z platnej legislatívy (napr. nvé nrmy v blasti chrany živtnéh prstredia)

25 3.1. Vízia rzvja bce Michalvá Víziu je mderná bec využívajúca svju gegrafickú plhu a prírdné krásy v nárdnm parku Muránska Planina pre rzvj pdnikania, zabezpečujúca rzvj cestvnéh ruchu a hspdársky rast za pdmienk trvaludržateľnéh rzvja, bec s kvalitnu infraštruktúru pnúkajúcu kmunikačné, infrmačné a verejné služby na vyskej úrvni, zhdncujúca kperáciu verejnéh, neziskvéh i pdnikateľskéh sektru a bčanv bce Výsledky ankety Anketa bla realizvaná za účelm nastlenia diskusie vízie bce Michalvá. Hci účasť bčanv na ankete dsahvala 27%, jej výsledky bec pvažuje tiež za jeden z zdrjv pre tvrbu rzvjvej stratégie bce. Vymenujte, č treba v bci zmeniť k lepšiemu v záujme budúcnsti bce: ČISTOTA OBCE: kanalizácia, vybudvanie čističky dpadvých vôd, pravidelný dvz kmunálneh dpadu, prava a udržiavanie cestnej kmunikácie, zabezpečenie bytv pre mladé rdiny CESTOVNÝ RUCH: prpagácia turistiky, vybudvanie vdnej nádrže (kúpalisk, člnkvanie, ryblv), zubačkvá trať Tisvec Phrnská Plhra Michalvá, investície d nvéh penziónu a chatvej blasti, rganizvanie letných kncertv Vymenujte, č v bci chýba v prspech budúcnsti bce: Zdravtnícke stredisk: praktický lekár pre dspelých, detská lekárka, mbilná lekáreň Pre najmenších: detský park, detské ihrisk, preliezky Pre mladých: disktékvá sála, internetvá kaviareň, čajvňa Pdpra splčenských, kultúrnych a šprtvých aktivít Absencia infrmácií pre turistv, slabá prpagácia a reklama, turistický sprievdca Myslenie bčana v záujme dôvery, splupatričnsti Splupráca bčanv a becnéh úradu Názry a stanviská dmácich pdnikateľv: Pdpra malých farmárv Prilákanie investrv Dprava väčšia intenzita v záujem turistickéh ruchu

26 Štvrtinvá účasť bčanv na ankete naznačuje nízky stav bčianskej vôle pdieľať sa na veciach verejných, ktré sa dtýkajú aj kvality ich živta. Aj napriek tmu je nevyhnutné viesť dialóg s bčanmi ďalšm smervaní bce, jej rzvjm ptenciáli a výsledkch plnenia rzvjvej stratégie Pririty a zámery Glbálnym cieľm Prgramu hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Michalvá je pdpriť vyvážený rzvj v bci prstredníctvm pstupnéh zvyšvania jej knkurencieschpnsti. Strategickým cieľm bce je vytvrenie vhdnéh sciálne-trhvéh a trval udržateľnéh prstredia, ktré bude pdprvať vlastné úsilie a výkny byvateľv pri tvrbe pracvných príležitstí, bude zalžené na akceptácii vlastníckych práv jedntlivcv a pvedie jedntlivcv k dbrvľnej zdpvednsti sciálne slabších a živtné prstredie. Jedntlivé priritné blasti s ppism sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: 3.4. Akčný plán Opatrenia bli navrhnuté a budú realizvané s cieľm kmplexnéh zabezpečenia cieľv stanvených v časti 3.3. Pririty a zámery a bli rzdelené pdľa priritných blastí.

27

28

29

30 4. Finančná analýza a financvanie rzvjvých prjektv

31 4.1. Zdrje financvania Jednu z kľúčvých tázk prgramu rzvja je schpnsť bce v priebehu jeh realizácie zaistiť zdrje ptrebné na jeh financvanie. Finančné zdrje ptrebné pre naplnenia aktivít uvedených v Prgrame hspdárskeh a sciálneh rzvja budú plynúť z nasledvných zdrjv: rzpčet bce je základným zdrjm financvania aktivít. Rzhdujúci pdiel na príjmch rzpčtv bcí budú mať v uvedenm bdbí daňvé príjmy. Z výnsv týcht daní musí bec zabezpečiť financvanie svjich pôsbnstí vrátane všetkých pôsbnstí presunutých z rgánv štátnej správy na bce v rámci pkračujúcej decentralizácie verejnej správy. Ostatné prstriedky v rzpčte pchádzajú z dtácií na prenesený výkn štátu na bce. V rzpčte bce je limitvaná vľná výška finančných prstriedkv, ktré sa pužijú na: zabezpečiť prípravu prjektv prjektvá dkumentácia, stavebné pvlenia pre investičné prjekty, vyspriadanie nehnuteľnstí, príprava žiadstí na čerpanie eurfndv a pdbne splufinancvať eurprjekty štandardne je nevyhnutné pdieľať sa výšku d 5 % na eurprjektch. Tent pdiel aj vzrastie, ak zberieme d úvahy aj vedľajšie náklady prjektv. financvanie bežných aktivít ide najmä neinvestičné aktivity v blasti služieb byvateľm aleb pdpre kultúrneh a šprtvéh živta statné verejné zdrje, najmä prstriedky ŠFRB sú vhdné na financvanie bytvej výstavby. Príležitsti na získanie nenávratnej finančnéh príspevku z štátneh rzpčtu sú v značnej miere bmedzené. Jedinu takut mžnsťu je Štátny fnd rzvja bývania. súkrmné zdrje je mžné pužiť najmä na v prjektch, ktré sú rientvané na pdpru pdnikateľskéh prstredia a súkrmný sektr z neh bude mať tiež sh štrukturálne fndy EÚ je mžné pužiť na financvanie mnhých prjektv, avšak treba uvážiť ich zlžitú a nárčnú prípravu. úvervé zdrje úvery sú vhdné na riešenie akútnych investičných ptrieb prípadne na financvanie aktivít s pzitívnym dpadm na rzpčet bce Analýza súčasnéh stavu hspdárenia Tab.: Vývj príjmv v bci Michalvá

32 Tab.: Vývj výdavkv v bci Michalvá Výdavky skutčnsť skutčnsť skutčnsť Výdavky bce Finančná a rzpčtvá blasť Ochrana pred pžiarmi Dprava Údržba miestnych kmunikácii Nakladanie s dpadmi Rzvj bcí verejná zeleň Zásbvanie vdu Údržba budv Služby Vzdelávanie Sciálna pmc Bežné výdavky splu Kapitálvé výdavky Finančné perácie Výdavky splu Majetk bce tvrí predvšetkým dlhdbý majetk v celkvej súčasnej hdnte EUR ( v prepčte 33,926 mil. Sk ). Tvrený je predvšetkým skupinu Stavby v hdnte EUR ( v prepčte 23,121 mil. Sk ). Obec nemá vzhľadm na dstatčný bjem likvidných prstriedkv prblém priebežne a načas uhrádzať svje záväzky.obec má v súvislsti s prevádzku vyrvnané záväzky a jej aktivity sú v súlade s záknm NRSR č. 583/2004 Z.z. rzpčtvých pravidlách územnej samsprávy a zmene a dplnení niektrých záknv.plánvané aktivity bli psudzvané z finančnéh hľadiska pre psúdenie súladu investičných aktivít a ich rzpčtv s záknm NRSR č. 583/2004 Z.z. rzpčtvých pravidlách územnej samsprávy a zmene a dplnení niektrých záknv.

33 4.3. Financvanie rzvjvých aktivít Rzdelenie financií na priritné blasti Dle uvedená tabuľka uvádza súhrn čerpania zdrjv pdľa jedntlivých priritných blastí. Časvé rzlíšenie čerpania zdrjv pdľa jedntlivých priritných blastí bude závislé na nasledujúcich faktrch: - stave pripravensti investičnéh prjektu p administratívnej stránke (vyspriadanie pzemkv, prjektvá dkumentácia, stavebné pvlenie) - v príprave veľkých investičných prjektv v blasti cestvnéh ruchu d splupráce s súkrmnými investrmi, - splupráci s dtknutými štátnymi inštitúciami a inštitúciami samsprávy - termínch vyhlásenia výziev na predkladanie žiadstí pskytnutie nenávratných finančných príspevkv. Pmer jedntlivých zdrjv financvania pdľa priritných blastí Plánvané investície a ptreba vlastných/úvervých zdrjv pdľa priritných blastí v EUR pre bdbie

34 Výška investícií bla kalkulvaná na základe priritných blastí. Určuje ptrebu vlastných zdrjv pdľa výšky investícií, ktré bli definvané ak determinujúce faktry rzvja bce. Výška plánvaných investícií / nákladv pre jedntlivé priritné blasti závisí d viacerých faktrv. investičná nárčnsť aktivít aktivity v blasti bčianskej infraštruktúry a rzvja cestvnéh ruchu kladú najvyššie nárky na financvanie miery využitia cudzích zdrjv a zapjenia partnerv d aktivít v blasti trval udržateľnéh rzvja sa budú zapájať aj partneri, ktrí prevezmú veľkú časť financvania a tak spluúčasť bce je nižšia (v blasti rzvja cestvnéh ruchu) nižšia celkvá suma aktivít v peňažnm vyjadrení neznamená nižšiu priritu týcht aktivít aleb zanedbávanie tejt blasti tiet aktivity sú jednduch menej finančne nárčné avšak získanie iných zdrjv je čast ťažšie. Definvanie rzvjvej stratégie bce nadväzuje na výsledky kmplexných analýz a na SWOT analýzu, pričm sa snaží dstrániť aleb prinajmenšm zmierniť identifikvané disparity pmcu určených faktrv rzvja. Rzvj bce je chápaný ak jej hspdársky rzvj, predvšetkým ak hspdársky rast. Mal by ísť hlavne taký rzvj, ktrý neničí vlastnú survinvú a ľudskú základňu, zachváva živtné prstredie, teda trvaludržateľný. Pririty investičných becných prjektv

35 Tabuľka predstavuje definvané pririty pre jedntlivé investičné prjekty. V prvých rkch bude bec realizvať hlavne investície zamerané na živtné prstredie, investície d bčianskej infraštruktúry a trval udržateľný rzvj, ktré sú zásadné pre rzvj bce a príchd investrv. Pririta č.1 najvyššia pririta. Uvedené investície budú realizvané bezpdmienečne, pretže sú najnaliehavejšie a najakútnejšie z hľadiska rzvja bce. Uvedené investície budú realizvané bez hľadu na t, či bec získa financvanie pre uvedené aktivity z zdrjv EU. Pririta č. 2 stredná pririta. Uvedené investície budú realizvané v prípade, že bec získa prstriedky na realizáciu aktivít z prstriedkv EU. V prípade nezískania uvedených prstriedkv, budú investície dlžené d času, pkiaľ nebude zaistené financvanie. Pririta č.3 najnižšia pririta. Prevažne prjekty menšieh rzsahu a finančnej nárčnsti, ktré je mžné realizvať vlastnými zdrjmi ale nemali by hrziť aktivity s vyššu priritu. Z hľadiska ptrieb rzvja bce je dôležité zabezpečiť aj participáciu súkrmných zdrjv na jedntlivých prjektch. Pret bec bude realizvať aktivity pre vytvrenie priaznivéh investičnéh prstredia v bci. Zabezpečenie realizácie Plán hspdárskeh a sciálneh rzvja (PHSR) je ptrebné pdrbiť každrčnému psúdeniu v becnm zastupiteľstve a tak aktualizvať plán aktivít na nasledujúci rk. PHSR je živý dkument, ktrý je ptrebné aktualizvať a upravvať pdľa akútnych ptrieb či mžnstí financvania. Strategické plánvanie pdpry rzvja bce je charakteristické najmä: rientáciu pdpry na dsiahnuté efekty, hierarchickým uspriadaním cieľv, riadením na základe prcesv,

36 permanentným mnitrvaním a vyhdncvaním efektv, permanentným učením sa a inváciu, rzvíjaním partnerstiev, zdpvednsťu vči verejnsti, Na základe pznatkv efektívnsti a účinnsti vynalžených nákladv sa budú inicivať invačné zlepšenia v rámci stanvvania cieľv v bci. Infrmácie účinnsti a efektívnsti vynakladaných prstriedkv sú nenahraditeľným zdrjm permanentnéh rzširvania pznatkv v blasti pdpry rzvja bce Inštitucinálne a rganizačné zabezpečenie Zabezpečenie realizácie a naplnenia Prgramu hspdárskeh a sciálneh rzvja bude dsiahnuté krdinvaným a širkspektrálnym pôsbením všetkých zainteresvaných cieľvých skupín v bci v kmbinácii s využitím schpnstí a skúsenstí všetkých zdpvedných sôb.v časti 3.2 je uvedený subjekt zdpvedný za realizáciu každej aktivity. Všetky aktivity sú v pôsbnsti bce. Nakľk sú tiet aktivity rzsiahle a nárčné, je ptrebné určiť knkrétne sby či kmisie v rgánch bce, ktré budú za tiet aktivity riadiť a krdinvať. V pláne hspdárskeh a sciálneh rzvja neurčujeme knkrétne mená či psty, nakľk takét rzhdnutia je ptrebné rbiť peratívne. Je však mžné rámcv určiť kmpetencie jedntlivých rgánv bce. Štruktúra rganizačnéh zabezpečenia manažmentu prgramu je závislá d špecifických pdmienk bce. Zastupiteľstv bce je najvyšší rgán na čele s starstm, má plitickú a riadiacu zdpvednsť za plnenie celéh prgramu rzvja bce.obecné zastupiteľstv prijíma rzhdnutia pstupe realizácie prgramu, ustanvuje riadiacu skupinu aleb sbu, ktrá bude pverená riadením prcesu, schvaľuje návrhy a prjekty rzvja, djednáva partnerské vzťahy, hdntí, schvaľuje výsledky a výstupy prgramu a zabezpečuje jeh realizáciu a rzhduje zmenách. Zastupiteľstv spracúva, schvaľuje, riadi a pravidelne vyhdncuje plnenie prgramu bce. Realizácia prgramu je vyknávaná na základe prjektv. Na realizácii prgramu sa budú pdieľať dbrníci a parteri, nakľk účinnsť plnenia prgramu je mžné zvýšiť len na základe partnerstiev. Okrem pdnikateľskej sféry sú vhdnými partnermi, subjekty s skúsensťami v sfére čerpania finančných prstriedkv z fndv EÚ. Implementácia Prgramu hspdárskeh a sciálneh rzvja je najvhdnejšia prstredníctvm implementačných prjektv, ktré môže bec realizvať sama aleb v splupráci s externými pradenskými rganizáciami. Úlhu implementačnéh prjektu je zaviesť dané patrenie d praxe a ďalej vyknať ptrebné patrenia, aby sa pkračval v práci navrhnutým smerm, aleb priam zrealizvať patrenie d jeh úspešnéh naplnenia cieľv a dsiahnutia prgramvanéh výsledku a stavu. Organizačné patrenia špecifikujú nástrje, ktrými bude zabezpečené napĺňanie vytýčených strategických cieľv a zámerv v PHSR a nástrje akým sa strategický dkument dpĺňa a aktualizuje. Je ptrebné zabezpečiť inštitucinálne zabezpečenie implementácie knkretizvaných zámerv v jedntlivých blastiach rzvja bce. Inštitucinálne hľadisk pskytne infrmáciu tm, kt bude realizvať naplnenie vytýčených cieľv a kt pnesie zdpvednsť za ich dsiahnutie a splnenie. Zdpvednsť je knkretizvaná v rámci každéh jednéh plánvanéh prjektu v bci Mnitrvanie a hdntenie Mnitrvanie plnenia prgramu rzvja bude stálym a dlhdbým prcesm zameraným na sledvanie kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien pmcu vybraných ukazvateľv, cieľm ktréh bude získavanie infrmácií skutčnm plnení patrení zameraných na zmenu negatívneh vývja, resp. ptrebe zmeniť ich výber aleb spôsb realizácie.

37 Stabilizvať zásady prcesu mnitrvania umžní priebežná i etapvitá kntrla realizácie prgramu. Nevyhnutnu pdmienku mnitringu je rganizačné a metdické zabezpečenie riešenia peratívnych prblémv a z nich vyplývajúce zmenvé riadenie. Mnitrvanie plnenia prgramu rzvja bude bsahvať nasledvné činnsti: každrčné hdntenie napĺňania cieľv stanvených v PHSR, každrčné spracvanie plánu aktivít na nasledujúce bdbie vyhdntenie dsiahnutých výsledkv ak ppis stupňa realizvaných cieľv a patrení, vyhdntenie dpadv aktivít na bčanv dtazníkvu frmu a prvnanie s pčiatčnými preferenciami bčanv pri zstavvaní PHSR. Uvedené činnsti uskutčnené v prcese mnitrvania umžnia zhdntiť pstup v realizácii plánvaných úlh. Znamená sledvanie výstupv, financvanie jedntlivých činnsti, prjektv aleb etáp. Mnitrvanie sa uskutčňuje prstredníctvm ukazvateľv, ktré sa vzťahujú na špecifické ciele, bjasňujú stav implementácie, výsledkv a dpadv a pukazujú na dsiahnutý vývj v vzťahu k finančnému plánu. P implementácii bude pracvná skupina plniť aj funkciu mnitrvania a hdntenia. Knkrétne pôjde sledvanie vývja, smervania a zmien vnkajších pdmienk v bci, pžiadaviek byvateľv, ak aj pžiadavky ďalších cieľvých skupín (návštevníkv, investrv a pdnikateľv). V prcese mnitrvania sa zhrmažďujú údaje realizvaných prjektch. Na základy výstupv mnitrvania a hdntenia je ptrebné následne uskutčniť aktualizáciu strategických cieľv. Cieľm mnitrvania pracvnými skupinami bude zabezpečiť knzistentné a pravidelné infrmácie realizvaných a uknčených prjektch. Vhdným spôsbm na realizáciu mnitringu sú kvantitatívne ukazvatele úspešnsti, ktré dávajú jednznačnú dpveď na stupeň aleb mieru naplnenia prjektu v danm časvm bdbí. Spôsb práce pracvnej skupiny uskutčňujúcej mnitrvanie a hdntenie vyplynie z samtnéh charakteru prjektu. Zmyslm prcesu hdntenia je sumarizvať výstupy získané mnitrvaním prjektv na získanie infrmácií účinnsti a efektívnsti vynalžených nákladv. Tiet infrmácie sa transfrmujú d mnitrvacích a hdntiacich správ, ktré sa prerkvávajú na zasadnutiach pracvnej skupiny. Prces hdntenia využíva ak svje vstupy všetky dáta získavané v prcese mnitrvania. Výstupm prcesu hdntenia, resp. celéh prcesu mnitrvania a hdntenia, sú hdntiace a mnitrvacie správy. Hdntenie je vyknávané pravidelne za účelm merania efektivity vči cieľm prjektv. Vyknáva sa v priebehu realizácie jedntlivých prjektv a p ich uknčení. Psudzuje sa hlavne vecná stránka a vzniknuté prblémy. Riešenie priritných prblémv sa psudzuje s pužitím kritérií vči stanveným ukazvateľm. Hdntenie znamená kritické a bjektívne vervanie. Plní funkciu spätnej väzby. Hdntenie sa piera mnitrvacie činnsti, ktré mu pskytujú nevyhnutné infrmácie.

38 5.3. Harmngram realizácie Každá aktivita má v časti 3.2 určený predpkladaný termín realizácie. Dlu uvedené tabuľka sumarizuje harmngram pdľa jedntlivých prjektv v rámci priritných blastí. Časvý harmngram nie je záväzný a bude priebežne aktualizvaný na základe finančnej situácie a rzpčtu bce. 6. Záver Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja je spracvaný na báze viacerých dkumentv a v súlade s príslušnými záknnými predpismi. Časť PHSR je zameraná na kmplexnú analýzu v blastiach ak demgrafia, nezamestnansť, hspdársku blasť, sciálnu a technickú infraštruktúru a iné blasti, ktré ppisujú a analyzujú súčasný stav v bci, ktrý je detailnejšie rzpracvaný v SWOT analýze ppisujúcej silné a slabé stránky, príležitsti a hrzenia. PHSR je dôležitým strategickým, systémvým a kncepčným dkumentm pre zabezpečvanie zásadných aktivít rzvja