NAŠA VÍZIAPRE KULTÚRU, UMENIE A MÉDIÁ

Prepis

1 PROGRAM OBRANA A BEZPEČNOSŤ SPOLU - bčianska demkracia Zaistenie stability, bezpečnsti a brany zvrchvansti a územnej celistvsti Slvenskej republiky a demkratickéh zriadenia je vôbec najdôležitejšia úlha štátu a základný predpklad na jeh fungvanie a napĺňanie základných ústavných práv a slbôd bčanv. Bez zaistenia bezpečnsti a brany suverenity Slvenskej republiky sa nie je mžné venvať ani uspkjeniu základných plitických práv a slbôd, splčenských, sciálnych a eknmických ptrieb bčanv. Len keď budeme schpní zaistiť bezpečnsť a branu štátu a chranu bčanv, môžeme sa venvať vytváraniu pdmienk eknmickej prsperity, rzvju kultúry, vedy a vzdelávania, nákladným sciálnym prgramm, zaisteniu kvalitnej zdravtnej starstlivsti a chrane kultúrneh a prírdnéh dedičstva pre nasledujúce generácie. P zmenách plitických režimv a sknčení studenej vjny dšl k zásadnému uvľneniu medzinárdnéh napätia a k výraznej redukcii rizika glbálneh aleb veľkéh vjenskéh knfliktu. Knflikty a nestabilita v svete sa však nesknčili. Napak, v psledných rkch sa medzinárdné bezpečnstné prstredie v našm klí zmenil. Ozbrjený knflikt medzi štátmi v našm geplitickm priestre nie je mžné vylúčiť a jeh rizik vzrástl, aj keď je mál pravdepdbný. 1

2 Výrazne rastie rzsah a intenzita nvých asymetrických hrzieb a úlha neštátnych, n t nebezpečnejších aktérv, ak napríklad terristické siete (Al Kájda) a Islamský štát, ktrí dnes majú spôsbilsti a kapacity destabilizvať štáty a dknca aj celé regióny. Viaceré štáty krem tradičných zbrjených síl budujú fenzívne kybernetické spôsbilsti a kapacity pre hybridné pôsbenie. V dôsledku th sa výrazne zmenšuje rzdiel medzi tradičnu branu zaisťvanu predvšetkým zbrjenými silami a širšu bezpečnsťu, zaisťvanu plicajnými a ďalšími bezpečnstnými zlžkami. Ozbrjeným silám a bezpečnstným zlžkám sa pdstatne rzširuje spektrum úlh a súčasne narastajú nárky na splčnú krdináciu a integrvanú dpveď štátu na prípadnú hrzbu. Na väčšinu bezpečnstných hrzieb nie je Slvenská republika schpná plnhdntne a účinne reagvať sama. Ptrebujeme sa pret spájať a splupracvať s našimi partnermi a spjencami. Vstupm d Severatlantickej aliancie a Európskej únie sme súčasne získali vnkajšie garancie našej bezpečnsti a plitick-hspdársky priestr pre našu prsperitu a schpnsť uspieť v čraz prepjenejšm glbálnm svete a zstrujúcej sa glbálnej knkurencii. Avšak na t, aby sme bli skutčne suverénnu, bezpečnu a prsperujúcu krajinu, musíme byť spľahlivý spjenec, aktívne sa zapájať d činnsti týcht zskupení a prispievať d nich vlastnými kapacitami a spôsbilsťami. Presne t isté čakávame aj d našich spjencv. Aktuálny stav Obrana a bezpečnsť bli dlhdb zanedbávané prakticky všetkými vládnymi garnitúrami d vzniku samstatnej Slvenskej republiky. P vstupe d NATO sa nám nepdaril v plnm rzsahu realizvať dbre pripravené refrmy zbrjených síl. Zatiaľ č redukcia štruktúr a kapacít prebiehali rýchlejšie ak bl plánvané, tiet nebli nasledvané plánvanými štrukturálnymi zmenami, mdernizáciu a získavaním nvých spôsbilstí. Transfrmácia bla len čiastčná a uskutčnila sa najmä v persnálnej blasti, kde sme síce prešli na plne prfesinálne zbrjené sily, ale nikdy sa nám nepdaril naplniť pžadvané pčty prfesinálnych vjakv. Aj napriek prijatým záväzkm pri vstupe d NATO sa výrazne redukvali zdrje na branu a t sa prehĺbil s príchdm hlbkej glbálnej hspdárskej a finančnej krízy. V dôsledku th sa nielen neuskutčnila mdernizácia, ale výrazne degradvala branná 2

3 infraštruktúra a dramaticky sa redukval výcvik. Slvenská republika si dlhdb neplní svje záväzky v blasti Cieľv síl a výstavby deklarvaných vjenských jedntiek. Tt je čiastčne vyvažvané vysk prfesinálnym a primeraným zapjením sa bmedzenéh pčtu jedntiek a vjakv d splčných aktivít a perácií NATO. Negarantuje t však plnhdntné splnenie všetkých záväzkv, ani primeranú vlastnú bjaschpnsť a pripravensť, teda schpnsť reagvať na mžné hrzby. V prípade vnútrnej bezpečnsti dšl ku značnej plitizácii bezpečnstných zlžiek, prejavujú sa symptómy zneužívania štátnych rgánv a krupcie, narastá nedôvera bčanv v svj štát a jeh inštitúcie. Pstupný rzklad a mcensk-plitické vládnutie inštitúcií štátu vyústil d hlbkej splčenskej krízy, ktrá kulminvala najmä p vražde nvinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírvej. Narastá dmáci extrémizmus, ale aj šírenie dezinfrmácií a knšpirácií zvnka. Naša vízia: Bezpečný a spravdlivý štát Slvensk ptrebuje zásadnú zmenu plitických a splčenských pmerv. Obranu a bezpečnsť je ptrebné dplitizvať a vrátiť ju d služby všetkým bčanm, pričm ich revitalizácia je súčasťu nášh úsilia reknštrukciu štátu. Tému brany a bezpečnsti je ptrebné vrátiť naspäť tým, ktrí za branu a bezpečnsť krajiny zdpvedajú. D zbrjených síl a najmä bezpečnstných zlžiek je ptrebné vrátiť prfesinalitu, ljálnsť k republike, striktný kariérny systém a účinné mechanizmy vnútrnej a vnkajšej kntrly ich činnsti. Schpnsť sa brániť, dlnsť a stabilita Naša slbda a demkracia nie sú samzrejmsťu, ale bli vykúpené úsilím predchádzajúcich generácií a tisíckami živtv našich predkv. Slvenská republika musí byť schpná reagvať na meniace sa bezpečnstné prstredie a bezpečnstné hrzby. Bezpečnsť bčanv, nedtknuteľnsť hraníc, schpnsť dradiť prípadnéh agresra, dhdlanie brániť sa a schpnsť klásť zbrjený dpr pri hrzení územnej celistvsti Slvenskej republiky sú základnými pdmienkami existencie nášh štátu ak splčnéh dmva všetkých našich bčanv. 3

4 Svet sa mení a krem tradičných vjenských hrzieb, ktré nemôžeme vylúčiť, musíme byť schpní čeliť aj nvým výzvam, ak sú terrizmus, rganizvaný zlčin, negatívne dôsledky klimatických zmien a glbalizácie, hybridné hrzby vrátane šírenia dezinfrmácií a knšpirácií. Naše živty a fungvanie štátu sú čraz viac spjené s digitálnym svetm a pret je ptrebné zabezpečiť aj chranu digitálneh priestru. Od pevnsti našich inštitúcií a ich schpnsti flexibilne reagvať na nepredvídateľné hrzby a udalsti bude závisieť stabilita celej splčnsti a schpnsť štátu pkračvať v zabezpečení základných funkcií a služieb. Dôvera, dhdlanie a transparentnsť Na silu a dlnsť nášh štátu majú vplyv eknmické, diplmatické, infrmačné a zbrjené nástrje štátu, ale najdôležitejšu zlžku sily štátu je vôľa jeh bčanv brániť sa. Len bčania, ktrí dôverujú svjmu štátu a majú pcit základnej spravdlivsti budú mať vôľu a dhdlanie h aj brániť. Dôležitý vplyv na dhdlanie brániť svj štát majú aj výchva a vzdelávanie. Obrana a bezpečnsť sú mimriadne nákladné a dčerpávajú zdrje, ktré by sme vedeli využiť aj v iných blastiach. Pret dôveru bčanv môžeme udržať len vtedy, ak budeme transparentne a maximálne efektívne využívať každé jedn eur investvané d brany a bezpečnsti. Musíme vytvriť taký systém branných a bezpečnstných investícií, ktré garantujú bčanm, že nikt sa na úkr ich chrany a bezpečnsti bezdôvdne nebhacuje. Tri piliere bezpečnsti a brany Slvenskej republiky Pdľa článku 25 ds. (1) Ústavy SR, brana Slvenskej republiky je pvinnsťu a vecu cti bčanv, pričm pdrbnsti brannej pvinnsti stanvuje zákn. Aj keď zaistenie brany a bezpečnsti je najdôležitejšu úlhu štátu, nie je jediným cieľm a zmyslm existencie štátu a pdstatu bytia bčanv. Napak, má vytvriť len pdmienky pre všestranný rzvj štátu a uspkjvanie ptrieb bčanv. Pret zaisťvanie bezpečnsti a branyschpnsti nášh štátu musí byť premyslené a eknmicky únsné a tvrí h systém ucelených inštitúcií, nástrjv a patrení. 4

5 Naša bezpečnsť a brana nie je len vecu zbrjených síl, zbrjených zlžiek a vybraných inštitúcií, ale primerane sa na nej pdieľa celá splčnsť v rzsahu pdľa záknv a aktuálnej bezpečnstnej situácie. Udržiavanie suverenity a stabilnéh a bezpečnéh prstredia pre rzvj Slvenskej republiky stjí na trch základných pilierch: I. Bezpečnstná a branná plitika štátu II. III. Akcieschpné zbrjené sily, bezpečnstné rgány a zbrjené zlžky Zvyšvanie dlnsti štátu a udržiavanie jeh brannéh ptenciálu Na týcht pilierch je pstavený aj náš prgram pre zaistenie brany a bezpečnsti Slvenskej republiky. Tent prgram priam nadväzuje na náš prgram pre Úspešné Slvensk v neistm svete a prgram Reknštrukcia štátu. Je previazaný s prgramvými dkumentami pre špecifické blasti bezpečnsti ak napríklad bj s dezinfrmáciami a refrma plicajnéh zbru, ktré sú pdrbnejšie rzpracvané v samstatných prgramch. I. Bezpečnstná a branná plitika štátu, refrma bezpečnstnéh sektru Aktuálny stav Ani 15 rkv členstva v euratlantickm splčenstve nám nestačil na splnenie našich plitických aj vjenských záväzkv vči NATO. Nesplnili sme svj záväzk dávať na branu zdrje v výške 2 % HDP a výdavky na branu d nášh vstupu pstupne klesali až na úrveň tesne pd 1 % HDP. Až anexia Krymu, kríza na výchde Ukrajiny a tlak spjencv nás primäli k širšej plitickej zhde a záväzku na pstupné zvyšvanie našich výdavkv na branu až na úrveň 2 % HDP d rku Pzitívne môžeme hdntiť t, že tent cieľ pravdepdbne splníme už dva rky skôr. Na druhej strane sa zvýšené výdavky zatiaľ dstatčne neprejavili na zlepšení stavu našej 5

6 branyschpnsti, zlepšení pdmienk pre službu vjakv, ani v schpnsti zbrjených síl plniť nárčné úlhy. Slvenská republika si síce plnila a plní svje záväzky smerm k slidarite s spjencami tým, že sa primerane pdieľa na splčných peráciách a činnsti štruktúr NATO. T však nepstačuje na skutčné zaistenie našej brany a bezpečnsti a neplníme si ani najdôležitejšie záväzky v blasti pripravensti deklarvaných vjenských jedntiek a zväzkv pre splčnú branu v rámci takzvaných nárdných cieľv spôsbilstí. Bezpečnstná situácia sa zásadne zmenila. V našm najbližšm susedstve prebieha zbrjený knflikt, čelili sme rzsiahlej migračnej a utečeneckej vlne. Nastal aj zásadný strategický psun hlavnéh úsilia NATO d expedičných perácií mim územia NATO k brane teritória NATO. Aj napriek uvedeným skutčnstiam sa nám nepdaril prijať nvé strategické dkumenty štátu a Slvenská republika sa riadi bezpečnstnu a brannu stratégiu z rku P 15 rkch členstva v NATO a EÚ je naše hdntvé a bezpečnstné uktvenie stále viac spchybňvané, v plitickm prstredí silnejú antisystémvé a antidemkratické sily, šíri sa plitický extrémizmus. Sme vystavení intenzívnej dezinfrmačnej kampani a šíreniu knšpirácií v rzsahu hrzujúcm stabilitu splčnsti. Na našm území bez dstatčnej pzrnsti štátnych rgánv vznikajú plvjenské skupiny, ktré nie sú súčasťu systému brany štátu. Výrazne narástla naša závislsť na infrmačných a kmunikačných technlógiách, č nás rbí pdstatne zraniteľnejšími v kybernetickm priestre. Virtuálny priestr už dnes pskytuje mžnsti na vedenie zásadnéh knfliktu a spôsbenie rzsiahlych materiálnych škôd prvnateľných s pužitím knvenčných zbraní. Ochrana kybernetickéh priestru má aj priamy dpad na chranu sbných údajv a bezpečnsť bčanv. Občania veľmi citliv vnímajú krupciu a zneužívanie verejných funkcií na sbný prspech. Medializvané prípady ukazujú, že základné bezpečnstné zlžky štátu sú predmetm silnéh záujmu a tlaku rôznych mcenských a záujmvých skupín. Vyskytuje sa viacer prípadv intenzívnych kntaktv medzi vplyvnými predstaviteľmi štátnych inštitúcií a sbami pdzrivými z závažnej trestnej činnsti, zneužívania právmcí na nezáknné lustrácie a zapájanie sa bývalých, ale aj aktívnych príslušníkv bezpečnstných zlžiek v rganizvanm zlčine. 6

7 Rzsah pchybení a zlyhaní v bezpečnstných zlžkách, narušvanie prfesinality a zásad kariérneh systému, plitizácia a rdinkárstv a narušvanie nezávislsti výknu funkcií výrazným spôsbm narušuje dôveru bčanv v štát a jeh inštitúcie. Tiet nedstatky nie je mžné dstrániť drbnými kzmetickými úpravami a čiastkvými persnálnymi zmenami v vedení bezpečnstných zlžiek, ale vyžaduje kmplexnú refrmu bezpečnstnéh sektru. Tát refrma musí byť súčasťu úsilia celkvú reknštrukciu štátu. Strategický cieľ Bezpečné a stabilné Slvensk, schpné reagvať a splu s spjencami čeliť mžným hrzbám a prípadnej agresii. Bezpečné a stabilné Slvensk, ktré je spľahlivým a pevným spjencm v euratlantickm hdntvm, hspdárskm a vjensk-plitickm priestre a účinne prispieva k vlastnej aj splčnej brane a bezpečnsti. Prgramvé ciele 1) Účinným využívaním všetkých nástrjv štátu zaistiť vlastnú schpnsť Slvenskej republiky reagvať na vnkajšie hrzenie, krízy a mimriadne udalsti a udržať kntinuitu funkcií a fungvania štátu až d účinnej pmci spjencv v prípade ptreby. 2) Prstredníctvm dôslednéh plnenia spjeneckých záväzkv a účinnu diplmaciu zabezpečiť vnkajšie garancie našej bezpečnsti. 3) Dôslednu refrmu bezpečnstnéh sektru v širšm kntexte reknštrukcie štátu zabezpečiť vnútrnú stabilitu a bezpečnsť pre bčanv. 7

8 Pžiadavky na systém brany a bezpečnsti štátu Základným výchdiskm pre zabezpečenie brany a bezpečnsti SR musia byť dlhdbá vízia Slvenskej republiky a základné strategické dkumenty schválené v parlamente: Bezpečnstná stratégia SR, Obranná stratégia SR a Vjenská stratégia SR. Základné strategické dkumenty musia byť v pravidelnm cykle pdrbvané vyhdnteniu a revízii a pružne aktualizvané v prípade zásadnej zmeny bezpečnstnej situácie a meniacich sa hrzieb. Slvenská republika musí zvyšvať svju dlnsť vči hrzbám vyváženým kmplexným rzvjm vlastnej sily štátu (eknmickej, diplmatickej, infrmačnej a vjenskej) a vzájmne výhdnými spjenectvami. SR si musí zabezpečiť a udržiavať schpnsť čeliť prípadnému napadnutiu cudzu mcu, ale aj dlnsť vči asymetrickým a hybridným hrzeniam a chrániť kybernetický priestr a bezpečnsť sbných údajv bčanv. Základným princípm našej brany a bezpečnsti je princíp klektívnej brany. Slvenská republika musí byť splu s spjencami schpná účinne reagvať na meniace sa bezpečnstné prstredie. Slvenská republika by mala byť aktívnym hráčm v rganizáciách klektívnej brany a bezpečnsti a primerane prispievať d splčných branných kapacít, ale aj primerane splurzhdvať ich ďalšm smervaní. SR musí udržiavať vyvážený pmer medzi vnkajšími zárukami našej brany a bezpečnsti a vlastnými brannými spôsbilsťami a kapacitami. Záväzky vči spjencm sú súčasne aj pilierm našej vlastnej bezpečnsti a všetky deklarvané sily sú určené pre našu vlastnú branu a súčasne naším príspevkm d splčnej brany. Slvenská republika by mala účinne pdprvať prehlbvanie brannej splupráce v rámci Európskej únie a splčné budvanie branných spôsbilstí, najmä aktívnu účasťu na implementácii Glbálnej stratégie pre bezpečnstnú a zahraničnú plitiku Európskej únie (EUGS) a Permanentnej štruktúrvanej splupráce (PESCO). 8

9 Pkračvanie splupráce v rámci EÚ je pre Slvenskú republiku živtne dôležité a pret na úrvni EÚ pdprujeme vznik týcht inštitúcií: stále strategické veliteľstv EÚ zdpvedné za plánvanie a velenie vjenským peráciám pd hlavičku únie pdpredseda Európskej kmisie pre bj s hybridnými hrzbami Európske centrum kybernetickej bezpečnsti, ktré bude prepjené s nárdnými rgánmi a umžňvať lepšiu spluprácu spravdajská služba EÚ zameraná na bj s terrizmm. Slvenská republika by sa mala aktívne zapájať d medzinárdnéh úsilia a aktívne pdprvať medzinárdné rganizácie, najmä OSN a OBSE v ich úsilí na udržiavanie a nastlenie mieru, psilňvanie medzinárdnej dôvery a splupráce a predchádzanie knfliktv. Vnútrnú bezpečnsť SR v stave bezpečnsti a pri riešení mimriadnych situácií musia garantvať vlastné plicajné a bezpečnstné zlžky s prípadnu pdpru vlastných zbrjených síl, ktré budú schpné účinne splupracvať s bezpečnstnými a plicajnými zlžkami našich partnerv v prípade ptreby. SR musí pkračvať v zdknaľvaní kmplexnéh nárdnéh systému reakcie na krízvé situácie. Činnsť bezpečnstných zlžiek, zlžiek plície a zbrjených síl v reakcii na krízvé situácie musí byť krdinvaná a ich súčinnsť musí byť pravidelne precvičvaná na celštátnej aj reginálnej úrvni. Obyvateľstv musí byť systematicky vychvávané k vlastenectvu a spluzdpvednsti za svj štát a pripravvané na krízvé situácie vrátane civilnej brany. Na zaistenie priadku a bezpečnsti nestačí len mžných páchateľv trestnej činnsti a rganizvanej trestnej činnsti vypátrať, ale ich trestná činnsť musí byť aj riadne a nestranne vyšetrená a páchatelia pstavení pred nezávislé súdy bez hľadu na ich splčenské pstavenie, plitickú príslušnsť a majetkvé pmery. Prkuratúra, spravdajské služby a bezpečnstné zlžky musia pžívať všebecnú dôveru bčanv, ich príslušníci musia byť bezvýhradne ljálni k Slvenskej republike a prfesinálne a nezávisle plniť svje pslanie. Legislatíva pre fungvanie a 9

10 činnsť týcht inštitúcií a zlžiek musí garantvať pevný kariérny systém, bezúhnnsť a bezpečnstnú spľahlivsť, preukázateľnsť pôvdu majetku, vnútrné kntrlné mechanizmy a verejnú kntrlu výknu ich funkcií nezávisle d aktuálnej plitickej mci. Opatrenia 1. Zabezpečiť dpracvanie, prerkvanie a schválenie základných strategických dkumentv v Nárdnej rade SR. Prijať legislatívne patrenia na zabezpečenie pravidelnej revízie základných bezpečnstných dkumentv 2. Upraviť legislatívu a vypracvať nvý systém kmplexnéh hdntenia brany ak základnéh nástrja riadenia výstavby OS SR a rzvja brannéh ptenciálu SR a súčasne nástrja kntrly vlády parlamentm a verejnsťu. 3. Vypracvať a uviesť d praxe jedntný systém prípravy byvateľstva na branu SR a civilnú branu, vrátane aktualizvanej brannej výchvy na šklách. 4. Zdknaliť kmplexný systém reakcie štátu na krízy a jeh pravidelné precvičvanie. Legislatívne upraviť pôsbnsť a uviesť d rutinnej prevádzky nárdné situačné centrum. 5. Aktualizvať nárdnú stratégiu kybernetickej bezpečnsti, aktualizvať legislatívu a zabezpečiť realizáciu patrení na psilnenie chrany kybernetickéh priestru a účinnú krdináciu s rgánmi EÚ a NATO. 6. Pripraviť a implementvať zásadnú refrmu plicajnéh zbru v zmysle nášh samstatnéh ucelenéh prgramu pre tút blasť. 7. Zabezpečiť realizáciu prgramvých patrení pre bj s dezinfrmáciami a strategickú kmunikáciu štátu. 8. Realizvať kmplexný prgram reknštrukcie štátu, súčasťu ktrej je aj príprava kmplexnej refrmy bezpečnstnéh sektra. Zabezpečiť návrat dôveryhdnsti a medzinárdnej kredibility spravdajských služieb, bezpečnstných inštitúcií a prkuratúry. 10

11 II. Akcieschpné zbrjené sily interperabilné s spjencami Aktuálny stav Ozbrjené sily trpia dlhdbým nedstatkm zdrjv a absenciu priebežnej mdernizácie. Abslútna väčšina výzbrje a techniky je mrálne zastaraná, p uplynutí dby živtnsti. Veľká časť je nebjaschpná a rezrt brany nedkáže v plnm rzsahu zabezpečiť pravy pškdenej techniky ani náhradné dielce. Vjenská infraštruktúra bla dlhdb zanedbávaná a neumžňuje dlhdbý rzvj zbrjených síl, respektíve je na hranici prevádzkyschpnsti. Výcvikvá infraštruktúra s výnimku časti nárdnéh Centra výcviku Lešť je v dezlátnm stave a nepdpruje riadny výcvik jedntiek zbrjených síl. Kapacity CV Lešť sú využívané všetkými silvými rezrtami a nepstačujú pre výcvik zbrjených síl. Naviac, mžnsti pre výcvik taktickéh manévru sú bmedzené a nedstatčne pdprvané technlógiami. V pslednm bdbí dšl k čiastčnému zlepšeniu výcviku, najmä v blasti zdrjv menej nárčnej prípravy veliteľv a štábv. Z dôvdu nedstatku zdrjv však rzsah výcviku nezdpvedá ptrebám zbrjených síl a priritne je zabezpečvaný pre nasadzvané a deklarvané jedntky na úkr zvyšku zbrjených síl. Zámery rzsiahlej mdernizácie sa v skutčnsti redukvali len na pár finančne nárčných prjektv. Slvenská republika si dlhdb neplní svje záväzky a nedkázala splniť svj dlhdbý cieľ, ktrým bla výstavba mechanizvanej brigády. Tent cieľ, ktrý je aj hlavnu úlhu z prgramvéh vyhlásenia vlády SR nebude splnený, ani nie sú zatiaľ vytvrené predpklady na jeh splnenie d rku Dlhdbý plán, ktrý bl schválený na úrvni vlády SR, ale nebl predlžený na prerkvanie v NR SR, je už neaktuálny z časvéh, vecnéh aj zdrjvéh hľadiska. Ozbrjené sily majú nenaplnených takmer 25 % tabuľkvých pzícií pre prfesinálnych vjakv, č má vážny negatívny dpad aj na stav peračnej pripravensti, mrálny stav zbrjených síl a v kmbinácii s zlým stavm techniky aj mžnsti ptrebnéh výcviku a reálnu peračnú pripravensť na plnenie úlh zbrjených síl. 11

12 Strategický cieľ Vybudvať a udržiavať plne prfesinálne, mderne vybavené, dbre vycvičené a plne interperabilné zbrjené sily, schpné plniť záknmi stanvené úlhy, samstatne reagvať na nevjnvú krízu, s pmcu spjencv brániť Slvenskú republiku a pdieľať sa na klektívnej brane statných spjencv. Prgramvé ciele 1) Aktívnu strategicku kmunikáciu a transparentným a maximálne efektívnym vynakladaním zdrjv zvýšiť dôveru bčanv v zbrjené sily a získať pdpru pre ich výstavbu a mdernizáciu. 2) Na základe strategických dkumentv štátu vypracvať realistický a zdrjv dstupný mdel zbrjených síl a stanviť pririty jeh realizácie. 3) Krdinvane s spjencami v NATO a EÚ pstupne navyšvať výdavky na branu až na 2 % HDP, pričm minimálne 20 % branných výdavkv dlhdb alkvať na mdernizáciu zbrjených síl. 4) Zatraktívniť službu v prfesinálnych zbrjených silách a pstupne dsiahnuť predpísané tabuľkvé pčty. Dsiahnuť a stabilne udržiavať základný vjenský ptenciál v stave bezpečnsti a schpnsť jeh navýšenia cestu mbilizácie. Pžiadavky na zbrjené sily Vlastné zbrjené sily sú hlavným garantm suverenity, územnej celistvsti a nedtknuteľnsti štátnych hraníc a vzdušnéh priestru SR a súčasne príspevkm d systému klektívnej bezpečnsti. Slvenská republika by mala budvať zdrjv dstupné, primerané, avšak plnhdntné, dbre vybavené a vycvičené zbrjené sily, budiace rešpekt 12

13 a majúce schpnsť reakcie na krízy vrátane kladenia zbrjenéh dpru až d príchdu psíl d spjencv v prípade agresie zvnku. Ozbrjené sily nemôžu byť len symblické z dôvdu šetrenia zdrjv, ale musia byť účinné pri plnení svjich základných úlh. Zmena bezpečnstnej situácie si vyžaduje plnhdntné zbrjené sily a na zaistenie našej bezpečnsti nestačí limitvaná slidárna účasť v expedičných peráciách NATO. Ozbrjené sily musia mať schpnsť peračnéh nasadenia na vlastnm území a teritóriu NATO, byť vysk mbilné, dlné a schpné viesť účinný bj s vysku intenzitu. Základnu pžiadavku je vyský stupeň vycvičensti a pripravensti, multifunkčnsť a variabilita v pužití, pričm zbrjené sily musia spĺňať pžiadavky na: flexibilitu schpnsť plniť krem svjej hlavnej úlhy aj celý rad sekundárnych a asistenčných úlh v dmácm aj medzinárdnm prstredí, adaptíbilitu schpnsť prispôsbiť sa rôznrdým pžiadavkám na peračné pužitie súčasne, agilnsť - schpnsť dynamicky prechádzať z plnenia jednéh typu úlh k inému v celm spektre pôsbenia zbrjených síl. SR bude zapjená d systému klektívnej brany, avšak naše zbrjené sily musia mať dstatčný vjenský ptenciál a spôsbilsti na t, aby mhli v súčinnsti s plicajnými a statnými bezpečnstnými zlžkami začať kamžite riešiť krízvé situácie na vlastnm území bez pmci spjencv, aleb v prípade ptreby d dby ich príchdu. Keďže naša brana je zalžená na princípe klektívnej brany a na akúkľvek väčšiu krízu budeme musieť reagvať s pdpru spjencv, základnu pžiadavku na zbrjené sily je vyský stupeň interperability a t všetkých úrvní: technickej, dktrinálnej (mentálnej) aj peračnej. Naše sily musia byť budvané ak interperabilné v svjej pdstate. Budvanie zbrjených síl pdľa nárdných štandardv a následne získavanie interperability pre vybrané deklarvané jedntky by bl neefektívne a aj bmedzujúce účinnsť našej brany v systéme klektívnej bezpečnsti. 13

14 Technickú interperabilitu môžeme dsiahnuť len dôsledným uplatňvaním splčných štandardv pdľa spjeneckých štandardizačných nriem. Musíme sa pstupne zbavvať závislsti na nekmpatibilnej svietskej a ruskej technike a materiáli vrátane munície a prísne ddržiavať spjenecké štandardy pri zavádzaní a bstarávaní nvej techniky d našich zbrjených síl. Tt musí platiť aj v prípade dmácich výrbcv, leb ddržiavanie spjeneckých štandardv pdpruje nielen interperabilitu našich vjenských jedntiek, ale aj knkurencieschpnsť nášh brannéh priemyslu. Pre ddržiavanie dktrinálnej interperability je ptrebné nielen zmeniť výučbvé prgramy a ich bsah na Akadémii zbrjených síl, ale aj v maximálnej miere využívať mžnsti zahraničnéh vzdelávania s súčasným výrazným psilnením jazykvej prípravy ľudských zdrjv zbrjených síl. V splupráci s partnermi je žiaduce uvažvať zriadení splčnej stredeurópskej vjenskej vzdelávacej inštitúcie, ktrá by bla splčne financvaná a pskytvala jedntnú prípravu vyských dôstjníkv a budúcich lídrv. Ak zdrj inšpirácie môže pslúžiť Baltic Defence Cllege. Operačná interperabilita sa najlepšie získava pčas splčnéh pôsbenia a splčnéh nasadenia našich jedntiek s spjeneckými jedntkami. Splčný medzinárdný výcvik by mal byť základnu súčasťu výcviku našich jedntiek a byť vyvrchlením výcvikvéh cyklu našich najdôležitejších jedntiek a zväzkv. Najprirdzenejšie je zvyšvanie reginálnej splupráce s najbližšími susedmi. Významným príspevkm k trvalému udržiavaniu interperability a dsiahnutie schpnsti integrácie síl v prípade ptreby je aj dlhdbá afiliácia našich brigád pzemných síl s spjeneckými peračn-taktickými a peračnými zskupeniami. Slvenská republika musí udržiavať dstatčný branný ptenciál a zbrjené sily musia mať také spôsbilsti, štruktúru a kapacity, aby bli schpné plniť svje základné a ďalšie záknmi stanvené úlhy v nasledvných blastiach: zaručvanie brany a bezpečnsti SR, plnenie asistenčných úlh, pskytvanie humanitárnej pmci, účasť na medzinárdných aktivitách na udržanie a zabezpečenie mieru a stability, 14

15 plnenie ďalších úlh na základe rzhdnutia ústavných rgánv SR V stave bezpečnsti musia byť kapacity zbrjených síl udržiavané na takej úrvni, že pri prechde z miervéh d vjnvéh stavu (vjny), resp. výnimčnéh stavu musia byť schpné súbežne plniť nasledvné úlhy: i. kamžite začať plniť určené peračné úlhy, v prípade vjnvéh stavu aleb vjny klásť účinný zbrjený dpr a byť schpné ničiť prtivníka (agresra) aleb mu spôsbvať citeľné straty, ii. splu s ďalšími bezpečnstnými zlžkami zabezpečiť chranu a branu kľúčvej infraštruktúry, dôležitých ústavných a ďalších rgánv a zabezpečiť kntinuitu štátnej mci na území SR a umžniť mbilizáciu zdrjv, vecných prstriedkv a sôb na rzvinutie zbrjených síl SR a brannéh ptenciálu SR d plnhdntných krízvých štruktúr, iii. zabezpečiť plnhdntnú pdpru hstiteľskej krajiny, prijatie, rzmiestnenie a integráciu spjeneckých síl na území SR. V stave bezpečnsti musia byť zbrjené sily SR schpné sami aleb p nevyhnutnú dbu s pmcu spjencv mnitrvať a chrániť vzdušný priestr SR a v prípade prechdu na vjnvý stav musia byť zbrjené sily SR schpné pskytnúť účinnú pdpru spjencm a prispievať k splčnému úsiliu pri brane vzdušnéh priestru. Hlavnu zlžku bjvéh ptenciálu zbrjených síl SR a súčasne rzhdujúcim príspevkm SR d klektívnej brany sú pzemné sily, ktré musia dispnvať základným spektrm spôsbilstí a kapacít pre vedenie bjvej činnsti. Pzrnsť je ptrebné venvať aj rzvju síl pre špeciálne perácie, ktré budú pripravvané nielen na pužitie v prípade vjnvéh hrzenia, ale aj ak dôležitá súčasť spôsbilstí SR v bji prti terrizmu a pri pôsbení prti asymetrickým a hybridným hrzbám, k tmut bude ptrebné spracvať aj patričnú legislatívu. Mdernizácia zbrjených síl musí byť premyslená, plánvitá a schválená ústavnými rgánmi SR a jej realizácia musí byť maximálne efektívna a transparentná. 15

16 Mdernizácia musí zabezpečiť pstupný nárast kmplexných vjenských spôsbilstí na plnenie určených úlh. Kritérim úspešnsti musí byť vytvrenie aleb zabezpečenie určených jedntiek ak nsiteľv vjenských spôsbilstí, nie pčet a rzsah realizvaných prjektv aleb pužitých zdrjv. Základný mdel zbrjených síl a dlhdbý plán ich výstavby by mali byť vypracvané rezrtnm brany, schválené vládu SR a predlžené na schválenie Nárdnej rade Slvenskej republiky. Obrana a bezpečnsť si vyžaduje širšiu plitickú a verejnú pdpru, ktrá je výsledkm dlhdbéh úsilia a nesmie pdliehať dramatickým zmenám pri každej plitickej zmene v rámci vlebnéh cyklu. Základný mdel zbrjených síl, ktrý bude definvať ptrebu a účel jedntlivých druhv spôsbilstí, musí byť realistický a zdrjv dstupný, pričm musí vychádzať z Vjenskej stratégie SR a medzinárdných záväzkv Slvenskej republiky. Rzhdujúce prgramy vyzbrjvania musia vychádzať z základnéh mdelu zbrjených síl a mali by byť schválené Nárdnu radu vrátane ich zdrjvéh krytia. Priritu v časvm a vecnm plnení musia dstať prjekty zabezpečujúce splnenie našich hlavných spjeneckých záväzkv, ktré sú súčasne aj jadrm našich branných spôsbilstí, najmä výstavbu mechanizvanej brigády. Štát bude mať mnpl na vjenskú prípravu a zbrjené násilie, ilegálne zbrjené skupiny musia byť pstavené mim zákn, aleb záknným spôsbm transfrmvané tak, aby sa stali záknnu súčasťu systému brany štátu. V stave bezpečnsti budú zbrjené sily udržiavané len na takej minimálnej úrvni kapacít, ktré umžnia súbežne plniť základné tri pslania reakciu na krízu, prechd d krízvej štruktúry vrátane mbilizácie a schpnsť prijať a pdpriť spjencv. SR si musí udržiavať trvalý systém spravdajstva, vyhdncvania bezpečnstnej situácie a včasnéh varvania v súčinnsti s spjencami v NATO a EÚ a partnermi. Pkiaľ nedôjde k dramatickej zmene bezpečnstnej situácie, základm našej pripravensti na branu v stave bezpečnsti budú plne prfesinálne 16

17 zbrjené sily dplnené a udržiavané na predpísaných tabuľkvých pčtch. Základným nástrjm na zvyšvanie bjvéh ptenciálu zbrjených síl bude systém tvrby, prípravy a pužitia rôznych druhv zálh zbrjených síl s variabilnými mechanizmami ich pužitia. Zálhy zbrjených síl budú primárne tvrené na dbrvľnm princípe pd riadením a kntrlu štátu. Aktívne zálhy je ptrebné primárne budvať ak rganické jedntky na rzšírenie kapacity už existujúcich spôsbilstí a len výnimčne pužité na zalepenie dier v miervých štruktúrach. Splupatričnsť k jednej jedntke a rvnaký výcvikvý cyklus majú za cieľ zabezpečiť vyššiu atraktivitu, prestíž a kmpaktnsť aktívnych zálh. Dbrvľnú vjenskú prípravu v dnešnej pdbe primárne využívať ak vstup d aktívnych zálh aleb pre tvrbu všebecných zálh zbrjených síl. Je ptrebné hľadať také frmy dbrvľnej prípravy na branu štátu, ktré umžnia bčanm pripravvať sa na branu štátu bez straty zamestnania a na reginálnm princípe. Vjenské zdravtníctv je rganicku súčasťu brannéh ptenciálu štátu a pdprných spôsbilstí pre udržanie akcieschpnsti a peračnej nasaditeľnsti zbrjených síl. Okrem bežných zdravtných spôsbilstí musí udržiavať unikátny ptenciál na peračné pužitie zbrjených síl a intervenciu štátu v prípade rzsiahlych mimriadnych udalstí s veľkými stratami na zdraví a živtch, aleb pri masívnm hrzení verejnéh zdravia (napríklad v prípadch prepuknutia nebezpečných pandémií, aleb vzniku rzsiahlych prírdných aleb priemyselných katastrf). Je nutné definitívne stanviť štruktúru vjenskéh zdravtníctva s jedntným velením a jasne určenými úlhami. Pri jeh financvaní je ptrebné nájsť vhdnú kmbináciu systému zdravtnéh pistenia a krízvéh intervenčnéh systému financvanéh z rzpčtvých zdrjv, ktrý bude garantvať udržiavanie kvalifikácie a dbrný rast persnálu vjenskéh zdravtníctva. Najcennejšu zlžku zbrjených síl je kvalitný, kvalifikvaný, ddaný a dbre vycvičený persnál, ktrý bude mať k dispzícii mdernú techniku, ptrebnú infraštruktúru vrátane výcvikvých zariadení a dstatk nárčných výcvikvých príležitsti. Pre správne fungvanie zbrjených síl ptrebujeme ptimálnu kmbináciu stabilizácie kvalitnéh vjenskéh persnálu a cyklickej bmeny najmä na najnižších funkciách. Vjenské pvlanie z eknmických 17

18 dôvdv, ak aj z dôvdu splčenských zmien a spôsbu živta stratil d značnej miery svju atraktívnsť a prestíž. Pret je ptrebné pkračvať v zmene nastavenia systému manažmentu vjenskéh persnálu a vrátane systému dmeňvania. Vjenské pvlanie je vysk rizikvé, značne bmedzujúce a vyžaduje si systém kmpenzácií a sciálnych benefitv vrátane výsluhvéh zabezpečenia. Namiest nepremyslených experimentv s systémm sciálneh zabezpečenia vjakv, zneisťujúcich vjenský persnál, sú ptrebné také legislatívntechnické patrenia, ktré zatraktívnia vjenské pvlanie, zvýšia jeh splčenskú prestíž a stabilizujú pdmienky výknu služby. Namiest paušálneh kpírvania civilnéh pracvnéh práva d špecifických vjenských pdmienk, je ptrebné vypracvať špecifickú legislatívu upravujúcu službu prfesinálnych vjakv, ich dmeńvanie a ich sciálne zabezpečenie. Inými slvami, za nadštandardné eknmické a sciálne zabezpečenie vjenskéh persnálu štát môže pžadvať aj nadštandardné výkny a betu z strany persnálu a t aj za cenu zrušenia niektrých bmedzení vyplývajúcich z záknníka práce. Samzrejme je ptrebné ddržať princíp zásluhvsti a spravdlivsti, ktrý zhľadní aj rzdielne pdmienky výknu služby jedntlivých kategórií vjakv. Vzťah k vlasti a vjenskému pvlaniu sa frmuje už v mladm veku pčas štúdia na strednej škle. Aj napriek záknným bmedzeniam hľadm reálnej vjenskej služby pre neplnleté sby, štátm garantvané stredné šklstv vytvára pdmienky pre budúcu regrutáciu dbrne zdatných ľudských zdrjv pre ptreby zbrjených síl. V súčasnej dbe štát vôbec nevyužíva mžnsti stredšklskéh vzdelávania. Zriadenie špecializvaných vjensk-technických dbrv na jestvujúcich stredných šklách, aleb zriadenie špecializvanej vjensk-technickej strednej škly môže zvýšiť regrutačný zdrj kvalitnéh persnálu. Štát by mhl takét študijné prgramy pdpriť rôznymi príťažlivými aktivitami s vjensku prblematiku aleb systémm štipendií. Bez hľadu na t, či sa nakniec abslventi rzhdnú pre prácu v zbrjených silách aleb nie, výsledkm takéht vzdelávania bude vyšší pčet dbrne pripravenéh persnálu pre nárdné hspdárstv aleb pre prípad mbilizácie. 18

19 Mderná výcvikvá infraštruktúra pdprená mdernými simulačnými technlógiami môže výrazným spôsbm zefektívniť a zintenzívniť výcvik jedntlivcv a vjenských frmácií na všetkých úrvniach. Súčasné systémy virtuálnej, knštruktívnej a živej simulácie umžňujú vytvrenie pdmienk pdbných reálnym situáciám pri pdstatne nižších nákladch. Aj keď nie je mžné úplne nahradiť tvrdý vjenský dril v reálnych terénnych a klimatických pdmienkach, využívanie simulačných technlógií umžňuje pdstatne zvýšiť kvalitu výcviku a súčasne vyknávať distribuvaný prepjený výcvik s spjencami a partnermi v rámci nárdnéh systému reakcie na krízy bez th, že by bl nutné vyknávať rzsiahle a mimriadne nákladné presuny na jedn miest. Opatrenia 1. Vypracvať ucelený základný mdel OS SR, schváliť h v vláde a predlžiť h na schválenie parlamentm. V základm mdeli ppísať ptrebu a základné peračné pžiadavky na kľúčvé bjvé a pdprné spôsbilsti. 2. Prepracvať Dlhdbý plán rzvja brany s dôrazm na rzvj zbrjených síl d rku 2030 a vytvriť záväzný plán hlavných prjektv vyzbrjvania a rzvja brany v pdbe Štátneh prgramu vyzbrjvania s záväznými prgramami a garantvanými zdrjmi schválenéh NR SR a realizvanéh vládu SR. 3. Priritne zabezpečiť mdernizáciu zbrjených síl na splnenie našich medzinárdných záväzkv s dôrazm na výstavbu mechanizvanej brigády a zabezpečenie kritických spôsbilstí zbrjených síl pre plnenie základných úlh. 4. Prepracvať systém tvrby a prípravy zálh, vypracvať legislatívne, rganizačné a zdrjvé pdmienky. 5. Vypracvať nvý systém aktívnych zálh ak kamžite dstupný nástrj na zvýšenie kapacít OS SR v prípade ptreby už v stave bezpečnsti vytvárať 19

20 rganické jedntky aktívnych zálh. Navrhnúť a zaviesť nvé frmy dbrvľnej vjenskej prípravy, zalženej na územnm princípe. 6. Vypracvať dbrnú štúdiu a psúdiť mžnsti na vytvrenie špecializvanej rganizácie pre rzvj dbrvľnej vjenskej prípravy a branných aktivít s pdpru štátu. 7. Pripraviť kncepciu rzvja vjenskéh zdravtníctva a schváliť ju na úrvni vlády SR vrátane návrhu legislatívnych a technických patrení. 8. Aktualizvať aleb pripraviť nvý zákn štátnej službe vjakv. 9. Pripraviť kncepciu a začať realizáciu vjensk-dbrnej prípravy na vybraných stredných šklách, aleb zriadiť rezrtnú strednú šklu. 10. Prgram rzvja výcvikvej infraštruktúry a plán rzvja simulačných technlógií zakmpnvať ak pevnú súčasť Dlhdbéh plánu rzvja rezrtu a reálne h premietnuť aj d pžiadaviek na bstarávanie nvej výzbrje a techniky. 11. Splčne s spjencami psúdiť a prerkvať mžnsť vytvrenia splčnej stredeurópskej brannej vzdelávacej inštitúcie. III. Odlnsť štátu a udržiavanie brannéh ptenciálu Aktuálny stav V uplynulm bdbí nebla venvaná dstatčná pzrnsť trvalému udržiavaniu vjenskéh a brannéh ptenciálu štátu ani jeh dlnsti vči nepriamym hrzbám a rzkladnému pôsbeniu zvnka aj zvnútra. Vstup d NATO nám priniesl základné bezpečnstné záruky, avšak na druhej strane viedl k pdceneniu vlastnej brany a bezpečnsti mladej republiky. Veľká časť bčanv, ale aj plitickej reprezentácie sa uspkjila s tým, že NATO nám pskytuje bezpečnstné garancie a Európska únia eknmickú stabilitu a na udržiavanie našej brany a bezpečnsti stačí udržiavať symblické zbrjené sily a byť slidárny s spjencami v rámci pvinnej jazdy frmu účasti na peráciách medzinárdnéh krízvéh manažmentu. 20

21 Zásadný zlm nastal až p anexii Krymu a vypuknutí krízy a zbrjenéh knfliktu na výchde Ukrajiny. Tát zásadná zmena bezpečnstnéh prstredia bla umcnená rzmachm Islamskéh štátu na Blízkm výchde a rzsiahlu utečenecku a migračnu krízu. Ozbrjené sily, ministerstv brany a vláda SR zareagvali v pdbe pdrbnéh strategickéh hdntenia situácie a celéh radu patrení. Z nich sa bhužiaľ pdaril realizvať len veľmi malú časť. Dknca ani prtiterristický balíček s výnimku legislatívnych patrení sa nerealizval v plnm rzsahu. Kríza na výchde Ukrajiny bla a ddnes je sprevádzaná dramatickým nárastm hybridných aktivít a najmä rzsiahlych dezinfrmačných a knšpiračných kampaní a aktivít, ktrých cieľm je narušiť stabilitu splčnsti, narušiť dôveru v inštitúcie štátu a dôveru medzi spjencami a partnermi. Bhužiaľ štátne rgány a plitická reprezentácia Slvenskej republiky nezachytili včas tút hrzbu ani dramatický nárast plitickéh extrémizmu, č priam pdkpáva našu schpnsť čeliť čraz rafinvanejším a menej explicitným hrzbám. Obranná infraštruktúra štátu pstupne degradvala a štát sa zbavil veľkej časti zdpvednsti za jej udržiavanie a rzhdvacích právmcí napr. pri pvľvaní výstavby. Obranný priemysel pstavený prevažne na licenčnej výrbe a vplyvnený nedstatčným bjemm zákaziek pstupne upadal, aj keď sa pdarili revitalizvať niektré jeh segmenty a t aj bez dmácich bjednávk. Aktuálne knflikty však ukazujú, že situácia sa môže zmeniť pdstatne rýchlejšie, než ak máme nastavené súčasné schémy pre mbilizáciu ľudských a vecných zdrjv a stabilita a bezpečnsť ddávk môžu zhrať rzhdujúcu úlhu v prípade vzniku krízy. Naši susedia sa systematicky pripravujú na využívanie európskej brannej splupráce a mžnstí, ktré pnúka Európsky branný fnd a majú vypracvané stratégie na niekľk rkv dpredu. My sme nepružní, bez stratégie a nevieme dstatčne rýchl reagvať na pnúkané mžnsti, ani účinne pdpriť naše malé stredné pdniky. Strategický cieľ Dlhdb udržiavať dlnsť štátu a jeh brannéh ptenciálu. Interperabilné zbrjené sily musia byť pdprené knkurencieschpným, interperabilným a medzinárdne integrvaným branným priemyslm. 21

22 Prgramvé ciele 1) Zabezpečiť dlnsť štátu a jeh inštitúcií vči hybridným hrzbám. 2) Minimalizvať dpad masívneh šírenia dezinfrmácií a knšpirácií na riadne fungvanie štátu a jeh inštitúcií a dôveru bčanv v svj štát. 3) Zabezpečiť udržanie a pstupný rzvj dmáceh brannéh priemyslu. Pžiadavky na dlnsť a branný ptenciál štátu Štát a jeh inštitúcie musia byť dstatčne dbrne spôsbilé a dlné vči rôznym dezinfrmáciám a rzkladnému pôsbeniu. V prípade vzniku krízy musia byť schpné rýchl bnviť a zintenzívniť svju činnsť a zabezpečiť kntinuitu mci, základné funkcie štátu a pskytvanie základných verejných služieb. Plícia, bezpečnstné zlžky štátu, zbrjené sily a rgány verejnej mci musia byť schpné rýchl a rbustne reagvať na mimriadne udalsti a dmáce aleb vnkajšie krízy, ktré by mhli destabilizvať splčnsť. Schpnsť integrvanej reakcie na krízu musí byť zabezpečená na celštátnej aj reginálnej úrvni. Slvenská republika by si mala primerane udržiavať schpnsť mbilizácie splčnsti a prechdu eknmiky na vjnvú výrbu. Slvenské branné kapacity a ptenciál sú bmedzené a v prípade väčšej krízy aleb vjenskéh hrzenia ptrebujeme pdpru spjencv, ktrí výrazne zvýšia splčný branný ptenciál. Tt je mžné len za predpkladu, že Slvenská republika vybuduje rbustný systém pdpry hstiteľskej krajiny splu s nevyhnutnu infraštruktúru pripravenu na prijatie spjencv. Pri zabezpečení branných ptrieb by sa mal maximalizvať pdiel vlastnéh brannéh priemyslu na zabezpečvaní prgramu mdernizácie a vyzbrjvania vlastných zbrjených síl tam, kde je t mžné. 22

23 Štát by mal maximálne pdprvať splčné bstarávania a mdernizáciu s spjencami a využiť t na lepšiu integráciu aj našich dmácich výrbcv d medzinárdnej splupráce. Mdernizácia zbrjených síl musí byť využitá aj na transfer technlógií a zaistenie bezpečnsti ddávk tvarv a služieb z miestnych zdrjv. Tam, kde nie je mžný priamy pdiel našich výrbcv aleb transfer technlógií, je ptrebné využiť diplmatické a eknmické nástrje štátu na uľahčenie prístupu našich knkurencieschpných výrbcv na zahraničné trhy spjencv. Dôležitu súčasťu vytvárania pdmienk pre dmácich výrbcv je dlhdbé plánvanie a stabilita zdrjv na mdernizáciu zbrjených síl, transparentná a tvrená kmunikácia s združeniami výrbcv a verejnsťu, ktrá umžní dmácemu priemyslu dlhdb sa pripravvať na účasť na mdernizácii vlastných zbrjených síl, či už frmu priamej účasti na ddávkach, aleb získaním pdielu prstredníctvm splupráce s strategickými partnermi z zahraničia. Štát by mal vytvriť systémvé pdmienky na pdpru dmáceh brannéh priemyslu a jeh integráciu d medzinárdnej, vzájmne výhdnej splupráce. Pdpra dmáceh brannéh priemyslu musí prispievať k zvyšvaniu branyschpnsti SR a spĺňať nasledvné kritériá: jasné pravidlá, transparentnsť a rvnsť šancí, eknmická výhdnsť a knkurencieschpnsť. Opatrenia 1. Dôsledne rzpracvať Bezpečnstnú stratégiu SR a Obrannú stratégiu SR d knkrétnych patrení a inštitucinálnych zmien na úrvni vlády a príslušných ústredných rgánv štátnej správy. 2. Realizvať všetky patrenia z samstatnéh a ucelenéh prgramu pre bj s dezinfrmáciami. 23

24 3. Každrčne precvičvať krdináciu a súčinnsť rgánv a zlžiek nárdnéh systému reakcie na krízy frmu viacúrvňvéh kmplexnéh cvičenia vyknávanéh samstatne aleb v rámci krízvých cvičení EÚ a NATO. 4. Aktualizvať kncepciu pdpry hstiteľskej krajiny a budvania a udržiavania brannej infraštruktúry štátu, schváliť ju v vláde SR a realizvať ptrebné legislatívne, technické a finančn-eknmické patrenia. 5. Vypracvať a implementvať nárdnú stratégiu využívania Európskych branných fndv a pdpry dmáceh brannéh priemyslu. 24