U _- - u -Q -- o, ~. < / 0 './) / Q ;" o>. ď ' _.... Q :' o o ~'[ v/ 0 Kompostovanie v záhradných kompostéroch Naše odborné rady, ako správne komposto

Prepis

1 U _- - u -Q --, ~. < / 0 './) / Q ;" >. ď ' _.... Q :' ~'[ v/ 0 Kmpstvanie v záhradných kmpstérch Naše dbrné rady, ak správne kmpstvať OPERAČNÝ PROGRAM KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA *** * * *** Európska únia Európske štrukturálne a investičné fndy

2 (j Každý byvateľ Slvenska vyprdukuje rčne v priemere 359 kg kmunálnych dpadv. Tiet dpady v drvivej väč šine sknčili na skládkach a v spaľvniach dpadv (takmer 77 %). Len malá časť bla vyzbieraná v rámci triedenéh zberu a následne zrecyklvaná aleb skmpstvaná (iba 23 %). Velké mnžstvá vyhadzvaných dpadv spôsbujú škdy v živtnm prstredí, ale aj zbytčné eknmické zaťaženie byvateľv a miestnych samspráv. Klk dpadv vyprdukujeme, ale aj t, ak budeme s dpadm ďalej nakladať, vie pritm vplyvniť každý z nás. Môžeme tak urbiť napríklad zapjením sa d triedenéh zberu dpadv. Ešte účinnejším a jednduchším spôsbm, ak môžeme znížiť mnžstv vyhadzvaných dpadv až plvicu, je dmáce kmpstvanie. Bilgický dpad, ktrý je na t vhdný, ttiž tvrí váhv najväčšiu časť kmunálneh dpadu (45 až 60 %). Každý, kt býva v rdinnm dme aleb má záhradu, h môže jednduch svjpmcne spracvať. Rastlinné zvyšky z prípravy jedál, zvyšky z pestvania rôznych pldín v záhrade aleb na pli, knáre, lístie, pksená tráva, hnj z chvu hspdárskych zvierat atď. - t všetk môžeme využiť kmpstvaním na výrbu kvalitnéh kmpstu. Ten pužívame pri pestvaní rastlín ak prírdné hnjiv, vracajúce d pôdy výživné látky a rganickú hmtu. 1. č je t kmpstvanie? Kmpstvanie je prírdný, člvekm riadený prces, pri ktrm dchádza k rzkladu bilgických dpadv za prístupu vzduchu. Pôsbením mikrrganizmv a pôdnych rganizmv tak vzniká rganické hnjiv - kmpst. Premena (rzkladný prces) bilgických dpadv prebieha v kmpstvisku rvnakým spôsbm ak v pôde. Pri kmpstvaní sa ju však snažíme technlgicky vládať s cieľm získať č najväčšie mnžstv kvalitnéh hnjiva - kmpstu, v č najkratšm čase. K tmu, aby premena prebehla v pžadvanm čase a s pžadvaným výsledkm, musíme pre rzkladné mikrrganizmy a pôdne rganizmy zabezpečiť vhdné živtné pdmienky. Rvnak ak aj člvek ptrebujú pre svj živt: dstatčné mnžstv rôznrdej a vyváženej ptravy ptimálnu velksť ptravy dstatk vzduchu dstatčnú vlhksť V tejt bržúre vám pnúkame návd na jedinečný, jednduchý a generáciami verený spôsb na využitie bilgickéh dpadu - kmpstvanie. Je t najstaršia ppísaná recyklačná technlógia. My si ukážeme jej mdernú verziu prispôsbenú pre záhrady a dmácnsti - kmpstvanie v kmpstérch. 2. Kmpstvanie v kmpstérch Kmpstvať sa dá rôznymi spôsbmi - na hrmade, v dmácky vyrbených zásbníkch z rôzneh materiálu a knštrukcie aleb v zakúpených plastvých kmpstérch. Záleží len na vás, ktrý spôsb si zvlíte ~ Kmpstvanie v záhradných kmpsrérch

3 ~v J r\ v~ u v Výhdy kmpstvania v kmpstérch Hlavnu výhdu kmpstvania v plastvých kmpstérch je t, že dkážeme jednduchším spôsbm cielene krigvať rzklad kmpstvanéh materiálu. T znamená, že pužitím vhdnéh kmpstéra minimalizujeme vplyv vnkajšieh prstredia, ak sú pveternstné pdmienky, ale aj striedanie dňa a nci na rzkladný prces. Kmpstéry: zabraňujú nadmernému zamkreniu kmpstvanéh materiálu, z a braňujú nadmernému vysušva niu kmpstvanéh materiálu, znižujú intenzitu svetla (na rzklad je ptrebná tma), umžňujú kmpstvanie za t epla" aj pri menšm bjeme kmpstvanéh materiálu, č zabezpečuje vyšší stupeň hygienizácie a likvidácie klíčivsti burín, zabraňujú nežiaducemu príletu semien burín z vnkajšieh prstredia, bmedzujú vstup nežiaducich ži v číc h v a hmyzu ku kmpstvanému materiálu, sú estetickejšie riešenie v prvnaní s byčajnými hrmadami bilgickéh dpadu, majú dlhú ži vtnsť. Vyššie ppísané výhdy plastvých kmpstérv nám môžu zabezpečiť bezprblémvý rzklad kmpstvanéh materiálu, ktrý dkážeme prti iným spôsbm skrátiť v niektrých prípadch až plvicu. 2.2 Ak si vybrať správny kmpstér? Na základe dlhrčných skúsenstí ľudí z praxe, ktrí kmpstujú v rôznych plastvých kmpstérch, a nezávislých dbrníkv sa dajú pžiadavky na kvalitný kmpstér zhrnúť d štyrch bdv: Kmpstér má mať č najvä čší p č e t prevzdušnvacích tvrv aleb pr evzdu šň va ci e tvry kmbinvané s systémm vn útrnéh rebrvania, ktré zab e zp e č uje rvnmerné prúdenie vzduchu v vnútri kmpstéra. Dstatčný prísun vzduchu zabraňuje vzn iku hnilbnéh prcesu a s tým spjenému zápachu. Kmpstér by mal byť vyrbený z kvalitnéh a zdraviu neškd néh mat eriálu (napr. HD PE, a pd.). T je pdmienka stability a dlhej živtnsti k mpstéra. Kmpstér by mal mať správny pmer bjemu a vlastnej váhy (napr. 800 litrvý kmpstér by mal vážiť min. 20 kg). T zabezpečuje vyšš iu stabilitu a prevenciu pred praskaním spôsbeným tlakm naplnenéh km pstéra a pred hýbaním spôsbeným manipuláciu a zmenami pčasia. Knštrukcia k mpstéra by mala umžniť ľahkú manipuláciu s kmpstvaným materiálm a kmpstm (mierne kónický tvar, spd né dvierka aleb bčné tváranie). Oceníme t hlavne pri jeh plnení, prekpáva ní, ak aj pri výbere htvéh k mpstu. Kmpscvanie v záhradných kmpsrérch

4 Zvážte tiet 4 faktry pred kúpu kmpstéra a zvýšite tak šancu, že vám výrbk vydrží 1 O a viac rkv a dlhdb splní účel, na ktrý bl zakúpený. Velksť kmpstéra závisí d rzlhy záhrady, intenzity jej bhspdarvania a mnžstva bilgickéh dpadu, ktrý chceme kmpstvať. V všebecnsti platí zásada, že na každých 100 m 2 záhrady ptrebujeme minimálne 100 až 200 I kmpstér. nebl vystavený priamemu slnku (ideálne v pltieni pd strmm), neprekážal susedm. 3. Ak pstupvať pri kmpstvaní O kmpstvaní bl ppísanéh už veľa. My sme za vás mnžstv rôznych pstupv vyskúšali a teraz uvedieme iba tie rady, ktré sa nám v 20 rčnej praxi najviac svedčili. 2.3 Ak a kde umiestniť kmpstér? Kmpstér si môžeme umiestniť na ktrmkľvek mieste záhrady. Odprúčame však pri tm zhľadniť niektré zásady a pravidlá, ktré sú rkmi verené v praxi. Kmpstér umiestnime tak, aby: bl na našm pzemku aleb aby sme k tmu mali súhlas vlastníka pzemku, nebl v blízksti zdrja pitnej vdy ani v zaplavvanm území, bl zabezpečený kntakt s zemu (zlepšíme tým prístup mikrrganizmm a pôdnym rganizmm ku kmpstvanému materiálu), dnáškvá vzdialensť nebla veľká (č najbližšie pri zdrji bilgickéh dpadu), bl kl zásbníka dstatčný priestr na manipuláciu s náradím, bl prístupný aj za daždivéh pčasia (chdník vysypaný drevnu štiepku, štrkm aleb spevnený chdník), 3.1 Č sa dá a nedá kmpstvať V pdstate môžeme kmpstvať všetk bilgický dpad, ktrý vzniká v dmácnsti a v záhrade. Ideálna je č naj rôznrdejšia zmes materiálv. Z materiálv vhdných na kmpstvanie nám môžu pri dmácm kmpstvaní spôsbiť ťažksti iba zvyšky varených jedál (lákajú zvieratá, skr pdliehajú skazeniu a ptm nepríjemne zapáchajú). Pret dávame d kmpstu iba varené jedlá rastlinnéh charakteru v malých mnžstvách a zmiešavame ich s väčším mnžstvm suchéh savéh materiálu. Klíčivsť húževnatých burín a ich semien zničíme, ak ich necháme pred kmpstvaním skvasiť v nádbe s vdu. V lete nám na t stačí cca dní (kým sa nám pri premiešaní prestane tvriť pena) ~ Kmpstvanie v záhradných kmpstérch

5 ;v Q - -O Tabu/ka č. 1: Vhdné a nevhdné materiály na kmpstvanie Vhdné surviny Kvety, tráva, sen, slama, lístie Menšie mnžstvá rastlinných jedál a chleba Vypletá burina, pzbervé zvyšky z pestvania Zhnité vcie a zelenina Zvyšky z čistenia a spracvania zeleniny a vcia (aj citrusv) Nasekané knáre z krvín a strmv Nasekané kukuričné stnky a klasy Piliny, hbliny, drevná štiepka Škrupiny z vajec a rechv, kôstky a makvice Hnj z chvu hspdárskych zvierat Studený ppl z čis t éh dreva Papiervé vreckvky a brúsky... Nevhdné surviny Velké mnžstvá varenej stravy Zvyšky z mäsa a výrbky z neh + Ryby a výrbky z nich Mliek a mliefe výrbky Nerzlžiteľný materiál (napr. skl, plasty, kvy, textil) Piliny a zvyšky z drevtriesky Farebne ptlačený papier Uhynuté zvieratá a zvyšky z zabíjačky Lakvané a natierané drev Ppl z uh lia a kksu 3.2 štyri základné pravidlá kmpstvania Výkaly mäsžravých a chrých zvierat Na t, aby prces kmpstvania prebehl úspešne, je ptrebné vytvriť ptimálne pdmienky pre činnsť a rzvj mikrrganizmv a pôdnych rganizmv, ktré sa na kmpstvaní pdieľajú. K tmu dprúčame ddržať štyri základné pravidlá: a) Zab ezpe č me správnu velksť materiálu Materiál, ktrý sme nazbierali, musíme pred zam iešan ím d kmpstu upraviť na správnu veľksť. Najdôležitejšie t je v prípade ťažšie rzlžiteľných materiálv (uhlíkatých) - drev, stnky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrvie atď. Ich velksť by nemala presiahnuť velksť palca na ruke. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté), ktré sú ľahk rzlž i teľné, nie je nevyhnutné zmenšvať. Úpravu velksti materiálv môžeme urbiť pučením, sekaním, lámaním, strihaním atď. Ideálne by ich bl pdrviť v drviči záhradnéh dpadu. Platí, že čím sú menšie častice, tým sa rýc hlejšie skmpstujú. Rvnak nám menšia velksť materiálv zjednduší prácu napr. pri miešaní a prekpávaní. b) Kmpstujme a miešajme všetky materiály Základným predpkladm pre dbrý rzklad je vyvážené miešanie materiálv. D kmpstéra by sme ich nemali dávať len tak bezh lav. Každý druh má ttiž iné vlastnsti. Platí, že dusíkaté materiály (hnj, trus, pksená tráva, kuchynský bidpad, pzbervé zvyšky z záhrady.), ktré sú väčšinu mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hbliny, lístie, slama, pa pier.), ktré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ich bjemvý pmer by sa mal č najviac približvať k 1 :1. Ak budeme kmpstvať všetk záhradný d pad s zvyškami z kuchyne, mali by sme sa priblížiť k správnej survi nvej skladbe. Optimálny pmer uhlíka a dusíka (C:N) v namiešanm kmpstvanm materiáli je 30-35:1 v prspech uhlíka (viď. tab. č. 2). Dôležité je, aby sa tiet materiály nazaj miešali a nie ukladali v vrstvách. Skladvanie uhlíkatých materiálv: Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinu v inm bdbí ak dusíkaté, je vhdné si ich upravené uskladniť Skladvať ich môžeme napr. v vreciach vedľa kmpstéra. Tak ich Kmpstvanie v záhradných kmpstérch ~

6 - TJ O budeme mať pripravené na pužitie vždy, keď nám na záhrade aleb v dmácnsti vzniknú dusíkaté materiály (kuchynský bilgický dpad, tráva... ). Tabu/ka č. 2: Pmer C : N v rzličných materiálch (priemer nameraných hdnôt). Dusíkaté materiály C: N Uhlíkaté materiály C: N ~--- Pksená tráva 20: 1 Drevná štiepka 145: 1 Odpad z zeleniny 20: 1 Odrezky z kríkv 125: 1 Burina (mladé rastliny) 23: 1 Slama bilnín 94: 1 Bilgický dpad z dmácnsti 25: 1 Starina z lúk 50: 1 Knský hnj 25: 1 Listy vcných strmv 38: 1 Ovčí hnj ;- 17: 1 Listy lesných strmv s: 1 Hvädzí hnj 20: 1 Hrabanka i hličnanv 65: 1 Hydinvý trus 10: 1 Kukuričné stnky 90: 1 c) Zabezpečme dstatčný prístup vzduchu Kmpstvanie je aeróbny prces - za prístupu kyslíka. Pret sa musíme v maximálnej miere snažiť zabezpečiť dstatčné prevzdušnenie kmpstvanéh materiálu. Vyššie bl napísané, že čím menšie častice d kmpstu dávame, tým sa nám skôr skmpstujú. Platí však aj tt pravidl: čím sú menšie častice, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neh však kmpst iba hnije a zapácha. Pret je ptrebné urbiť kmprmis a dhadnúť ptimálnu štruktúru materiálu (zmiešavať menšie s väčšími materiálmi). Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kmpstéra. Nesmieme zabudnúť umžnia samvľné prevzdušňvanie. na vetracie tvry, ktré Pret nie je vhdné kmpstvať v úplne uzavretých nádbách, jamách a pd. Ďalšu z mžnstí ak zabezpečiť dstatk vzduchu v kmpste je jeh prekpávanie. Mal by sa prekpávať minimálne 1-2x pčas dby rzkladu. Ideálne je sledvať, č sa deje v kmpste a prekpávať pdľa ptreby (pzri kapitlu 4. Chyby pri kmpstvaní). jednduchá pmôcka: Prácu si môžeme uťahčit; ak pri zakladaní kmpstu na dne kmpstéra urbíme tzv. drenážnu vrstvu z väčších (cca 20 cm), hrubších (cca 2-5 cm) knárv. D nej ptm vpichnime nieklk (pdľa velksti kmpstéra, ideálne 2 až 5 ks) perfrvaných trubiek, ktré budú mierne presahvať úrveň zásbníka. Až ptm d zásbníka začneme ukladať materiály na kmpstvanie. Tent systém zabezpečí dstatčné prevetranie kmpstu. Namiest trubiek môžeme pužiť napr. drevené kly, ktré p naplnení kmpstéra vytiahneme, čím zabezpečíme prúdenie vzduchu (kmínvý efekt). Čím viac umžníme prístup vzduchu ku kmpstvanému materiálu, tým menej h musíme prekpávať. Prekpávku krem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kmpstvaných materiálv, čím sa zabezpečí rvnmernejší rzklad. Platí aj t, že každé prekpanie urýchľuje rzklad. d) Zabezpečme správnu vlhksť Správna vlhksť je ďalšu nevyhnutnu pžiadavku správneh kmpstvania. Ak má kmpstvaný materiál nedstatk vlhksti, prces sa spmaľuje aleb až zastavuje. Ak ~ Kmpstvanie v záhradných kmpstérch

7 \) a J je vlhksť nadmerná, dchádza k nežiaducemu hnilbnému prcesu, niekedy až k skysnutiu kmpstu, č sa prejaví zápachm. Správna vlhksť úzk súvisí s predchádzajúcimi pdmienkami. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálv, tým môže bsahvať vyššiu vlhksť, ale aj tým dlhšie trvá rzkladný prces. Čím je v kmpste viac vdy, tým je v ňm menej vzduchu (vda vytlačí vzduch z dutiniek). Nesmieme zabudnúť, že d uzavretéh kmpstéra sa bez našej pmci vda nedstane. Pret správnu vlhksť musíme kntrlvať a v prípade ptreby ju dplniť (pliatím aleb vlhkým materiálm) aleb znížiť pridaním suchých a savých materiálv. Orientačná skúška vlhksti: Hrsť kmpstvanéh materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa mal bjaviť len nieklk kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). P rztvrení ruky by mala zmes materiálv zstať phrmade. Ak vytečie veľa vdy, je materiál prevlhčený a musíme d neh pridať suché, savé a hrubšie materiály. Ak sa medzi prstami kvapôčky nebjavia a p tvrení ruky sa zmes rzsype, môžeme knštatvať, že je suchá a musíme ju dvlhčiť. 4. Chyby pri kmpstvaní Niekedy sa nám pri kmpstvaní stane, že rzklad neprebieha pdľa našich predstáv. V tejt kapitle si uvedieme niekľk najčastejších chýb, ktré sa pri kmpstvaní v kmpstérch vyskytujú. Univerzálne riešenie: Kmpstvaný materiál prekpme - prehďme. Každé prekpanie nám prevzdušňuje kmpstvaný materiál a tým aj zvyšuje aktivitu mikrrganizmv, tepltu a urýchľuje rzklad. Pri prekpávaní by sme mali sledvať aj zápach a vlhksť materiálu. Zárveň sa dajú previesť aj ďalšie ptrebné krektúry. 4.1 Vysušvanie kmpstvanéh materiálu Pčas letných dní aleb pri kmpstvaní za tepla, dchádza k zvýšeniu vyparvania vdy z kmpstvanéh materiálu. Pri nízkej vlhksti dchádza k výraznému spmaleniu, v niektrých prípadch až takmer k zastaveniu rzkladnéh prcesu. Tmu môžete predísť pravidelnu kntrlu vlhksti. Odparvanie znížime aj umiestnením kmpstéra d tieňa. Charakteristickým znakm pre suchý kmpst je sivbiely plesňvý pvlak a hubvitý zápach materiálu. Úprava: Za pridania tekutiny (rastlinnéh výluhu, vdy) aleb čerstvých zelených materiálv (napr. čerstv psekanej trávy) kmpst premiešať. Snažíme sa tým dsiahnuť, aby celá zmes kmpstvanéh materiálu bla rvnmerne vlhká. 4.2 Premčenie a zápach kmpstvanéh materiálu Premčený kmpstvaný materiál sa ľahk spzná pdľa nepríjemnéh zápachu. Tent prblém vzniká vtedy, keď d Kmpstvanie v záhradných kmpstérch : ~

8 l / () \) ( \) kmpstu dáme velké mnžstv vlhkých dusíkatých materiálv (napr. dpad z zeleniny a vcia, čerstv pksená tráva) bez th, aby sme ich zmiešavali s suchými štruktúrnymi materiálmi. T vedie k absencii vzduchu v kmpste, č spôsbuje vznik hnilby a zápachu. Úprava: Kmpst premiešať a pridať suché a savé materiály hrubšej štruktúry (slama, hbliny, psekané drev, kukuričné kôrvie... ). Aj čerstvý kmpst aleb zemina dkáže viazať vlhksť a zápach. V prípade, že by sme tent prblém ignrvali, vznikne nám namiest kvalitnéh kmpstu len nezdravá, mazľavá a zapáchajúca hmta. 4.4 Nadmerný výskyt mušiek Pri kmpstvaní kuchynských dpadv a väčšieh mnžstva dpadv z vcia sa v kmpstérch zvyknú bjaviť tzv. vínne mušky. V teple a bezvetrí sa cítia dbre a rzm nžujú sa veľmi rýchl. Úprava: Kmpstvaný materiál treba psypať/zakryť pôdu, vyzretým kmpstm, kamennu múčku... Je dbré, ak v nádbe vytvríme prievan (mušky neznášajú prievan). Nvé čerstvé kuchynské dpady vždy zmiešavajme s suchými, uhlíkatými materiálmi a zahrabme ich minimálne 1 O cm pd pvrch kmpstvanéh materiálu. 4.3 Nedstatčná teplta Tepltu 50 až 70 (. ktrá je nevyhnutná na dstatčnú hygienizáciu niektrých druhv materiálv, môžeme dsiahnuť iba vtedy, ak drazu kmpstujeme minimálne 0,7 až 1 m 3 čerstvých materiálv. Môže sa stať, že aj pri dstatku materiálu teplta nevystúpi na pžadvanú hdntu aleb p pčiatčnm náraste teplta rýchl klesne. Úprava: Kmpstvaný materiál musíme prekpať (prevzdušnenie), skntrlvať vlhksť, pprípade pridať dusíkaté materiály (napr. čerstv pksenú trávu, kuchynský bidpad, hnj... ). Ďalšu mžnsťu je pridať čkvací kmpst, kvalitnú záhradnú zeminu, rastlinný výluh aleb mikrbilgický štarté r, čím sa môže zvýšiť činnsť baktérií a tým aj teplta kmpstvacej kpy. 5. Kvalita a pužitie kmpstu Rýchlsť výrby kmpstu je závislá d ddržiavania zá kladných pdmienk kmpstvania. V praxi je pdľa tht návdu mžné vyrbiť kmpst v rzmedzí d 3 mesiacv d 1 rka d zalženia kmpstu. 5.1 Kedy je kmpst htvý Vyzretý kmpst je hnedej až tmavhnedej farby, dr bn hrudkvitej štruktúry, nezapácha, ale vnia ak lesná pôda. Test klíčivsti: D nádbky s vlhkým presiatym kmpstm vysejeme semienka žeruchy siatej. Ak pčas týždňa väčšina semien vyklíči, môžeme knštatvať, že kmpst už nebsahuje nijaké látky škdlivé pre rastliny a môžeme h už pužiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia vyzretm kmpste, zatiaľ č žlté Kmpstvanie v záhradných kmpstérch

9 \ 1 ~ aleb hnedé lístky survm. Ak vyklíči len mál semien, musí sa kmpst pdrbiť ešte ďalšiemu rzkladu. 5.2 Pužitie kmpstu Survý kmpst aplikujeme na pôdu na jeseň. Vyzretý kmpst môžeme aplikvať kedykľvek (d jari d jesene) k akýmkľvek rastlinám (krem kyslmilných). Pri výsadbe d kvetináčv a výseve pužívame kmpst zmiešaný s zeminu v pmere 1 :1. Na dstatčné zásbenie pôdy živinami stačí 1-2 cm vrstva kmpstu rčne, č je 1 O - 20 litrv kmpstu na 1 mz. Kmpst je najvhdnejšie aplikvať v menších, ale pakvaných dávkach. Kmpst na pôdu aplikujeme v rvnmernej vrstve. Nedprúča sa zarávanie aleb zarýľvanie hlbk d pôdy, ale len jemné zapracvanie, napríklad hrabľami aleb kultivátrm. v prípade, že máme malé mnžstv kmpstu na celplšnú aplikáciu, pužijeme kmpst priam d výsevných rýh aleb jamôk na výsadbu. Tabu/ka č. 3.: Odprúčané mnžstv kmpstu pdľa nárčnsti rastlín na živiny. Nárčnsť rastlín na-živiny Nenárčné rastliny Mnžstv kmpstu v litrch na 1 m ~-----< 6. Na záver Mžn sa vám na prvý phľad zdá kmpstvanie zlžité, n verte, že také nie je. Chce t len skúsensti a výsledky sa dstavia. Mžn váš prvý kmpst nebude hned" 'super", n časm sa t bude zlepšvať. Hlavné je začať a skúšať. Verte, že sa t platí. Kmpst sa nám za našu snahu dplatí. Jeh pravidelným pužívaním: Zabezpečujeme rastlinám dstatk živín pčas celéh vegetačnéh bdbia v takej frme a v takm pmere, ktrý im najviac vyhvuje. Udržujeme a vylepšujeme mechanick-fyzikálne vlastnsti pôdy, jej pórvitsť a predvšetkým jej schpnsť udržiavať vlhksť. Vylepšujeme chemické a fyzikáln-chemické vlastnsti pôdy. Organická hmta bsiahnutá v kmpste dkáže viazať ťažké kvy a čiastčne i dusičnany a tým bmedzuje ich príjem d rastlín. Pdprujeme bilgickú činnsť v pôde tým, že zvyšujeme mnžstv pôdnych mikrrganizmv. Obhacujeme pôdu rganické látky a humus. Humus zvyšuje dlnsť pôdy vči kysleniu, č je dôležité v blastiach pstihnutých emisiami z priemyselných činnstí. Stredne nárčné rastli ny Nárčné rastliny Kmpstvanie v záhradných kmpstérch ~

10 C\ Názv prjektu: Obstaranie záhradných kmpstérv pre dmácnsti v meste Zlaté Mravce Kód prjektu v ITMS 2014+: L509 Čísl zmluvy: OPKZP-P01-SC /211 Kód výzvy: OPKZP-P01-SC Tent prjekt je pdprený z Khézneh fndu v rámci Operačnéh prgramu Kvalita živtnéh prstredia. OPERAČNÝ PROGRAM KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA * * * * * * * * * * * * Európska únia Európske štrukturálne a i nvestičné fndy MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY...- SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Kmpstvanie v záhradných kmpstérch ~