ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ Vstup d škly je pre dieťa nvu vývinvu úlhu, môžeme h pvažvať za rzhdujúcu živtnú zmenu. Tent krk je ptrebné správne načasvať a mať na zreteli, že predčasný vstup d škly môže nepriazniv vplyvniť celú šklskú dchádzku dieťaťa. Pripravensť na vstup d prvej triedy vplyvňuje u dieťaťa viac faktrv, ktré vyplývajú z vnútrných i vnkajších pdmienk jeh vývja. Vnútrná pripravensť závisí d vrdených dispzícií dieťaťa. Vnkajšu pripravensťu rzumieme nielen záujem dieťaťa šklu, ale tiež ptimálne výchvné pôsbenie v rdine, vhdné pdmienky a pdnetné prstredie v materskej škle. Šklskú zrelsť teda nechápeme len ak bilgickú zrelsť rganizmu, ale tiež ak určitú úrveň rzumvej, citvej a sciálnej spôsbilsti. Pred vstupm d škly je vhdné zhdntiť celkvú úrveň dieťaťa, teda t, nakľk je vyspelé pre úspešný začiatk. U každéh dieťaťa je bdbie vyspelsti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená na šklskú dchádzku v šiestich rkch. Tent vek však nemusí byt vždy určujúci. Niektré deti sú vyspelé skôr, iné neskôr. Kritériá a znaky šklskej zrelsti 1. VEK: V našich pdmienkach je stanvená vekvá hranica pre vstup dieťaťa d škly dvŕšených 6 rkv, a t d 1. septembra. Každé dieťa, ktré spĺňa tút pdmienku, musí byť v danm rku zapísané d škly. V prípade dkladu šklskej dchádzky tent môže pžiadať rdič (na pdnet psychlóga, lekára, učiteľky MŠ).
Môže tak urbiť pri zápise dieťaťa d škly, taktiež pčas jarných mesiacv (č je ptimálne). Pri žiadsti predčasné zašklenie (ak je dieťa nardené p 1. septembri a d knca kalendárneh rka) je pvinné psychlgické vyšetrenie dieťaťa. 2. TELESNÝ A ZDRAVOTNÝ STAV: Aspekty telesnéh vývinu psudzuje lekár pediater. V tmt veku dchádza k premene pstavy ( prvá premena telesnej stavby ): stráca sa detská tukvá vrstva na úkr svalv, menia sa telesné prprcie: pstava sa pretiahne, predĺžia sa knčatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľksť hlavy v pmere k telu. S premenu telesnej stavby v bdbí vstupu d škly úzk súvisia zmeny v vládaní mtriky a tela vôbec. Zle krdinvané phyby maléh dieťaťa sa začínajú kl šiestich rkv zreteľne meniť. Dieťa je schpnejšie v blasti drbných a jemnejších phybv, lepšie krdinuje autmatické i vôľvé phyby. Jeh mimika a ďalšie výrazvé prejavy sú tiež kntrlvanejšie a zrelšie. Dieťa zrelé na vstup d škly: Vie si zapnúť zips, gmbičky, zašnurvať tpánky, vie sa samstatne najesť a bslúžiť na WC. Má šikvné prsty, vie strihať nžnicami, šiť tupu ihlu, navliekať králiky a vláda ďalšie činnsti, pri ktrých sa vyžaduje manuálna zručnsť. Vie chytiť a hdiť veľkú lptu. Udrží dbre rvnváhu pri chdení p múre. Vie pskakvať. Vie skákať na jednej nhe. Nie je bezdôvdne nepkjné aleb apatické. Dsiahne pnad hlavu pravé uch ľavu ruku a pačne. 3. PSYCHICKÁ ZRELOSŤ: Z hľadiska psychickej zrelsti dieťaťa je významná pdnetnsť jeh výchvnéh prstredia, pričm je veľmi dôležité dhadnúť jej mieru. Nie je vhdná nedstatčná, ale ani príliš vyská miera pdnetnsti (tzv. prestimulvansť dieťaťa). Dieťa by mal mať v tmt bdbí k dispzícii nielen hračky, ale aj kresliace ptreby, plastelínu, skladačky, knižky atď. Dieťa ptrebuje cítiť bezpečie v rdine. Všíma si mužské a ženské rly, začína sa učiť prsciálnemu správaniu. Z hľadiska psychickej zrelsti ide zrelsť v týcht blastiach: V n í m a n i e dieťa je schpné z vnímanéh celku vyčleniť časti a päť z nich zlžiť celk; pzná farby a vie ich pmenvať;
pzná tvary a vie ich pmenvať; vie rzlíšiť rvnaké a pdbné, zrkadlv brátené tvary; vie rzznávať prvú a pslednú hlásku v slve, vie menvať slvá, ktré sa začínajú na rvnakú hlásku; dkáže rzlíšiť rvnaké a rôzne slabiky, napríklad truf - traf, nyvl nydl, a slvá kza kža, zbraň z brán, sedí cedí...; vie vytlieskať slv na slabiky, keď mu ukážete, ak sa t rbí; G r a f m t r i k a kresba už vernejšie dráža skutčnsť; dieťa je schpné bkresliť jednduchú predlhu; vie nakresliť pstavu s všetkými základnými znakmi; úchp ceruzky je správny; pri kreslení má vľné kĺby ruky, ktru kreslí, ramen, lakeť, zápästie; pri kreslení preferuje jednu ruku; vie kresliť tak, že línie sú pevné a nerztrasené; vie vystrihnúť jednduchý tvar pdľa predkreslenej čiary; R z u m v é p z n á v a n i e dieťa sa začína pierať analytické myslenie; lepšie pstihuje pdbnsti a rzdiely; začína chápať vzťahy a súvislsti, príčinu a dôsledk; vie svje men a priezvisk, adresu, pzná farby a vie ich pmenvať, rzlišuje základné tvary, veľksti, rzmery; vláda detské riekanky a piesne; vie, kedy je dnes, včera, zajtra, pzná rčné bdbia; dsahuje určitú úrveň matematických predstáv (rzznávanie mnžstva, veľksti, pradia, spčítavanie predmetv d "päť");
vie sa rientvať v priestre, vie, kde je "vpredu", "vzadu", "hre", "dle", "vprav", "vľav", "pred", "za", "pd", "vedľa"...; pzná rzdielnsť slv, napr.: vyský - nízky, veľa - mál, všetk - nič, rýchl - rýchlejšie - najrýchlejšie, naprav - naľav, vpredu vzadu; ukáže na sebe, ktrá je jeh pravá ruka či ľavá ruka; V ý v i n r e č i zrelé dieťa vie v vetách a v jednduchých súvetiach bez agramatizmv vypvedať svje zážitky; jeh reč je čistá, dkáže vyslviť všetky hlásky (artikulačná nebratnsť by mala byť krigvaná ešte pred vstupm d škly); vie vyslviť krátke slv samstatne p hláskach; vie vyrzprávať bsah krátkej rzprávky a rzumieť jej bsahu; má bhatšiu slvnú zásbu; vyjadruje sa v rzvinutých 5-6 slvných vetách; pýta sa na neznáme slvá; vie przprávať bsah rzprávky, aleb č rbil cez deň; nehvrí maznav, nezajakáva sa; P r a c v n á v y s p e l s ť dieťa vie dlíšiť hru d pvinnsti; zadanú úlhu sa snaží splniť a dknčiť, nezačína neustále nieč nvé, nedbieha, činnsť chce dknčiť aj napriek prekážkam; má primerané psychmtrické temp; vie sa samstatne bliecť a buť; vie si pzapínať gmbíky a zaviazať šnúrky; vie sa samstatne najesť a bslúžiť na WC; P z r n s ť a p a m ä ť dieťa sa dkáže sústrediť na činnsť 15-20 minút a nedá sa vyrušiť;
vie kntrlvať svje impulzy a rýchle nápady, rzmyslí si, č pvie či urbí; dkáže si zapamätať vetu zlženú z 7-8 slv a zpakuje ju. 4. EMOCIONÁLNA A SOCIÁLNA ZRELOSŤ: Predpkladm úspechu v škle je emcinálna stabilita. Dieťa by mal byt dlné vči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivsť dieťa ľahk vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeh výknnsť. K citvej zrelsti nedmysliteľne patrí aj sciálna zrelsť. Dieťa sa musí dkázať dlúčiť d matky aleb inej blízkej sby na viac hdín a pdriadiť sa autrite dteraz cudzej sby učiteľky. Na nvé prstredie a sby by si mal zvykať bez väčších prblémv (neplače, neskrýva sa za rdičv, neuteká). Pdmienku primeranej adaptácie dieťaťa na šklu je tiež schpnsť začleniť sa d skupiny rvesníkv, ktrým sa treba adekvátne prispôsbiť a brať na ne hľad. Dieťa v tmt veku by nemal byť medzi deťmi bjazlivé a plačlivé ani agresívne, spry s deťmi by už mal vedieť riešiť väčšinu bez bitky, hádky a vzdrvitsti. Zrelé dieťa: Je bľúbené, nemá agresívne či trpiteľské pstje, keď sa stretáva s ťažksťami, statné deti h prijímajú. Má schpnsť pdeliť sa s statnými. Je chtné dma pmáhať a plniť jednduché úlhy. Je spkjné, ak sa hrá v malej skupine kamarátv. Vie sa pstarať svje sbné ptreby, vie si umyť a utrieť ruky. Ak mu pnúknete nvú činnsť, je chtné sa pridať. Prejavy nezrelsti Medzi jedntlivými kritériami šklskej zrelsti sa čast vyskytujú aj veľké rzpry a prtiklady. Môže ísť disprprcie medzi telesnu a psychicku stránku, ale aj disprprcie v samtnej telesnej, psychickej aleb sciálnej blasti. Pret je dôležité psudzvať šklskú zrelsť dieťaťa kmplexne. Všebecne príčiny šklskej nezrelsti môžeme rzdeliť d týcht kategórii: nedstatky v smatickm vývine a v zdravtnm stave nervnmerný vývin, slabenie čiastkvých schpnstí a funkcií nedstatky v výchvnm prstredí a pôsbení na dieťa
nezrelsť v citvej a sciálnej blasti Knkrétne sa za nezrelé pvažuje dieťa, ktré: je veľmi živé, hravé a nevydrží dlhšie pri jednej činnsti, napak, je veľmi utlmené, nemá záujem žiadnu aktivitu, nerad kreslí, nedrží dbre ceruzku, aleb ju strieda z pravej d ľavej ruky, má ťažksti s výslvnsťu, má mál vyvinutú reč, nedkáže sa sústrediť, prebieha d jednej činnsti k druhej, je nadmerne bjazlivé, zakríknuté, dmieta kntakt s druhými a v cudzm prstredí plače, nevie sa pdriadiť autrite, je vzdrvité, agresívne vči učiteľkám či deťm, väčší predpklad nezrelsti dieťaťa je tiež vtedy ak nechdil d materskej škly.