PROGRAM PRE CESTOVNÝ RUCH SPOLU bčianska demkracia Slvensk je krajinu s vyským ptenciálm rzvja dmáceh a príjazdvéh cestvnéh ruchu. Pnúka bhaté mžnsti trávenia vľnéh času a prináša turistm bhaté zážitky d termálnych a prírdných kúpalísk, cez zariadenia cestvnéh ruchu najvyššej úrvne, pamiatky UNESCO a mnžstv prírdných krás, celrčnú hrskú turistiku, bhatú a rzmanitú kultúru, klimatické kúpele až p agrturistiku. CR ak dvetvie má ptenciál vytvárať priam i nepriam pracvné miesta i v znevýhdnených regiónch a pre nízkkvalifikvané skupiny byvateľstva, pdpriť rzvj regiónv s relatívne nízkym zaťažením živtnéh prstredia a s dôrazm na jeh chranu, pdprvať lkálnu prdukciu a zvyšvať živtnú úrveň v danm území. Prekážku v plnm využití ptenciálu CR na Slvensku je byrkratické pdnikateľské prstredie, vyské dvdvé zaťaženie, rôzne nesystémvé bmedzenia trhu práce, chýbajúca strešná inštitúcia prpagujúca Slvensk nielen dma, ale hlavne v zahraničí, zavádzanie patrení a sciálnych balíčkv bez relevantnej analýzy dpadv na jedntlivé dvetvia hspdárstva (zvyšvanie príplatkv za nčnú a víkendvú prácu). 1
Na druhej strane je brzdu nedstatčná infraštruktúra či jej nervnmerné rzvíjanie a údržba, slabá infrmvansť ptenciálnych cestujúcich, aktívna prezentácia výjazdvéh CR súkrmnými splčnsťami bez prtiváhy mtivujúcej dvlenkvať tentraz dma. Prblémm je taktiež nejedntná úrveň zariadení a pskytvaných služieb, ktré môžu dmácich i zahraničných turistv drádzať d trávenia času na Slvensku. Z časti za t môže systém samzatriedenia zariadení CR bez pvinnej kntrly jeh správnsti či certifikácie. Tent dkument je prehľadm súčasnej situácie v cestvnm ruchu (CR) na Slvensku a pnúka našu víziu lepšieh fungvania tht dvetvia. Na úvd treba tiež spmenúť, že primárne pre účel tht dkumentu rzumieme pd cestvným ruchm tzv. aktívny cestvný ruch a dmáci cestvný ruch. Cestvný ruch všebecne zahŕňa uspkjvanie ptrieb súvisiacich s cestvaním a pbytm sôb mim miesta trvaléh bydliska, zvyčajne v vľnm čase. Aktívny cestvný ruch je príchd návštevníkv d cieľvéh miesta, t.j. návšteva zahraničných návštevníkv na Slvensku. Dmáci cestvný ruch je pbyt rezidentv v vlastnej krajine, t.j. cestvanie bčanv SR p Slvensku. Pre tent dkument aj pre SR sú najdôležitejšie (z phľadu pzitívneh vplyvu na bchdnú bilanciu a zamestnansť) aktívny a dmáci cestvný ruch. Na rzdiel d iných dvetví priemyslu je CR spjený s lkalitu (tzv. cieľvým miestm), t.j. nie je mžné h presúvať medzi krajinami a vytvrená infraštruktúra je prakticky nepresunuteľná. Navyše cestvný ruch má silný multiplikačný efekt. Tzv. príjmvý multiplikátr je vždy väčší ak jedna, pretže pôvdný výdavk vyvláva rad ďalších indukvaných výdavkv. Pdnikanie v cestvnm ruchu, htelierstve a gastrnómii je zaťažené enrmnými pčtami pžiadaviek, pdmienk, vyhlášk, záknv a nariadení. Pre prehľadnsť uvádzame tie, ktré sú nebvyklé pre klité krajiny, aleb sú viacnásbne tvrdšie, ak krajiny V4, či v Rakúsku. - Pracvná zdravtná služba (aj v dnešnej verzii, keď rizik pracviska v CR sa phybuje iba na úrvni 1, aleb 2, sú stále nutné krky k psudzvaniu jedntlivých rizík pracviska) - Certifikácia / ciachvanie meradiel pre gastrnmické prevádzky sa v ČR neaplikuje vôbec, v SR sa vyžaduje kntrla pravidelne, č sú ddatčné náklady prevádzkvateľa, avšak neexistuje žiadna štatistika, ktrá by hvrila pkutách za zlé merania v gastrnómii, krem tej, ktrá hvrí meradlách, za ktré bli pdnikateľské subjekty pkutvané, pre nedstatčnú, aleb chýbajúcu certifikáciu meradla 2
- GDPR je síce nrma platná pre celú EU, avšak napr. v Rakúsku platí generálny pardn na ďalšie 2 rky d aplikácie zákna a súvisiacich vyhlášk - Odpisvá skupina na 40 rkv pre nehnuteľnsti s prechdným ubytvaním - Abslútne nejasný a nevymžiteľný autrský zákn (kým v SR pdľa štúdie KPMG hradenej Asciáciu htelv a reštaurácií Slvenska zaplatí priemerný htel za TV prijímač takmer 7 / mesiac, v Švajčiarsku je t 0,5 / mesiac, v Českej republike ca. 3,5 / mesiac, aleb v Rakúsku len 3,1 / mesiac). V súčasnsti vedú autrské splčnsti s prevádzkami využívajúcimi TV prijímače, rádiá a vybavenie spadajúce pd autrský zákn viac ak 50 súdnych sprv, pdanie na PMÚ a aj kárne knanie na MK SR (stav apríl 2019). - Nezrvnalsti a neknzistentnsť MF a FS v blasti registračných pkladníc, nepripravensť nvej verzie ktrá mala byť pôvdne zavedená d 1.4.2019, č však je aktuálne dlžené na 1.7.2019, avšak ani tent termín nie je aktuálne reálny z strany ddávateľv vybavenia, ktrí navyše lbingm dsiahli ďalšie nutné zmeny na ERP, ktré každý pdnikateľský subjekt budú pätvne, p krátkych intervalch zmien, vyžadvať ďalšie investície d IT infraštruktúry - Chýbajúci systém prpagácie cestvnéh ruchu na základných a stredných šklách - Chýbajúci systém prpagácie cestvnéh ruchu na medzištátnej úrvni (zastupiteľstvá SR v zahraničí) v prvnaní s klitými krajinami AKTUÁLNA SITUÁCIA Slvenské ubytvacie zariadenia navštívil v rku 2017 takmer 5,4 mil. turistv, z th 40% bl z zahraničia, pričm nárast návštevníkv bl kl 7% prti predšlému rku. Celreurópsky nárast bl však vyšší a i tu vidn, že Slvensk v súčasnsti nedkáže využiť ptenciál celeurópskeh rastu. Dôvdm je slabá, prípadne zle cielená prpagácia a nálepka Slvenska ak pstkmunisktickej krajiny výchdnéh blku, zle vybavené či zastaralé vstupné bdy (hlavná stanica v Bratislave a iné), značné rzdiely v úrvni pskytvaných služieb, slabá jazykvá vybavensť v kntaktných miestach a zariadeniach CR či neférvé pdmienky pre cudzincv (ceny taxíkv a pd.). 3
Turistv drádza rzdielna úrveň, čast kritizvaná klientami, je spôsbená i absenciu prvtnéh nastavenia kritérií pri vzniku zariadenia. V súčasnsti platí pre pdnikateľv v CR, ktrí chcú tvriť ubytvacie zariadenie systém samzatriedenia pdľa Vyhlášky bez kntrly správnsti. Kntrlný rgán (SOI) kntrly vyknáva len námatkv. Chýba jasný návd na č si dať pri budvaní a tvrení či prevádzkvaní zariadenia pzr, check-listy pre začiatk pdnikania či dbr pmci na knzultácie. Tút úlhu čiastčne suplujú stavvské rganizácie. Výsledkm sú zariadenia, ktré by pri riadnej certifikácii či bdbnej kntrle ddržania pžiadaviek Vyhlášky pri získaní pvlenia na prevádzku či klaudácii, nedstali pvlenie na spustenie prevádzky. Na rzdiel d iných dvetví, cestvný ruch riadia a vplyvňujú takmer všetky ministerstvá. Väčšina legislatívnych zmien vplývajúcich na CR na Slvensku je prijímaná v úrvni tvrdšej, aleb vyššej, ak znejú dprúčania EU, nrmy a zákny. Vyhlášky a zákny platné pred vstupm SR d EU sú v väčšine prípadv prísnejšie (kladúce vyššie nárky) ak je v EU bežné, prípadne statné krajiny dané situácie neregulujú vôbec. Našim cieľm, našu víziu je zlepšenie pdnikateľskéh prstredia (nielen) pre dvetvie CR na Slvensku, vytvrenie a napĺňanie stratégie prpagácie slvenskéh CR, dplitizvanie riadenia prpagácie štátm a zníženie daňvéh a dvdvéh zaťaženia. Jednu z ďalších prirít by mala byť vlastná dmáca prpagácia, ktrá by už pri žiakch ZŠ a SŠ budvala vzťah a infrmvansť kultúre, prírde a celkvých mžnstiach cestvnéh ruchu na Slvensku, č sa dnes deje nerganizvane a krajv. Pre turistv je cieľm sprehľadnenie a zjedntenie úrvne pskytvaných služieb CR a jej zvyšvanie, zlepšenie dstupnsti infrmácií mžnstiach trávenia času na Slvensku a zlepšvanie základnej infraštruktúry i spluprácu s samsprávami. Vrámci dsiahnutia zlepšenia pdnikateľskéh prstredia, zavedenia systému prpagácie a vytvrenie stratégie smervania slvenskéh CR navrhujeme hlavné patrenia: A: rganizácia prpagácie a pdpry CR:, - Nvá rganizácia a prpagácia pdpry cestvnéh ruchu - Systém prepjenia vzdelávania s praxu - Systém dmácej prpagácie SR na ZŠ a SŠ 4
B: financvanie pdpry a prpagácie CR: - Jasná štruktúra pdprných mechanizmv financvania nepdnikateľských aktivít v CR - Pdpra maléh a rdinnéh pdnikania v blasti CR C: pdnikateľské prstredie a administratívne zaťaženie - Prispôsbenie pdnikateľskéh prstredia štandardu krajín EU v blasti CR - Legislatívna úprava sezónnej práce v blasti CR i pre dmáce byvateľstv - Zmena dpisvej skupiny pre nehnuteľnsti CR - Mechanizmus pstupu prijímania legislatívnych zmien pre CR - Nvá kategrizačná vyhláška s mechanizmm kntrly či certifikácie - Zmeny byrkratickej záťaže v pdnikaní v blasti CR D: servisné centrum pre pradenstv a stratégiu OOCR a KOCR - Systém funkčnej pdpry administratívnych prcesv pre prpagáciu SR v blasti CR na všetkých úrvniach prpagácie Každý vyspelý demkratický štát musí fungvať na splupráci trch sektrv: štátneh, súkrmnéh a neziskvéh. O súčasnm nastavení v SR t, žiaľ, pvedať nemôžeme. Pret budeme pdprvať spluprácu, v ktrej bude vedenie štátu vytvárať vhdné pdmienky súkrmnému sektru, aby tent bl ďalej mtivvaný pdieľať sa na tvrbe nriem, záknv a vyhlášk. Slvensk nemá v blasti CR stanvené pririty, stratégiu či žiadnu inštitúciu, ktrej by sa dal pvedať že je aspň systémv pdbná rganizáciám pdpry CR v susedných krajinách Rakúsk (AT), Maďarsk (HU), aleb Česk (CZ). Neziskvý sektr by mal byť naviazaný na štátnu pdpru, nárkvateľným spôsbm cestu rôznych nárdných, ale aj medzinárdných grantv, tak aby pri splnení pdmienk mhli jedntlivé neziskvé rganizácie, združenia a fndy čerpať pdprné mechanizmy na aktivity, ktré s cestvným ruchm súvisia, ale nefungujú spôsbm pdnikania, ale iba frmami neziskvých rganizácií. (napr. budvanie náučných chdníkv, základná infraštruktúra d značenia až p WC, dpadkvé kše a pdbne, aleb infrmačné tabule na cestných dpčívadlách prpagujúce lkalitu) 5
CR frmálne patrí pd ministerstv dpravy a výstavby (MDV), časť agendy je z histrickéh vývja pd gesciu ministerstvm hspdárstva (MH), rzpčet zahraničnej prpagácie a jej riadenie je v gescii ministerstva zahraničných vecí (MZV), a keďže dvetvie CR je silne závislé na práci, tút vplyvňujú ministerstv šklstva (MŠ) a ministerstv práce, sciálnych vecí a rdiny (MP). CR je mmentálne pre plitikv až na chvste prirít, čmu nasvedčuje aj bezprecedentné zrušenie strešnej rganizácie CR na Slvensku (SACR) bez náhrady, pddimenzvané, splitizvané a nekvalifikvané bsadenie sekcie CR na MDV a neustále neknzistentné zmeny pdnikateľskéh prstredia, ktré negatívne vplývajú na rzvj CR na Slvensku. Výchdiskvá situácia v blasti prpagácie a pdpry v prvnaní s klitými krajinami: - SR nemá strešnú inštitúciu na prpagáciu a pdpru cestvnéh ruchu - SR má najnižší rzpčet na prpagáciu CR z krajín V4 a Rakúska (prpagáciu má v gescii sekcia CR na MDV) - SR má najvyšší pdiel dmáceh cestvnéh ruchu (DCR) z krajín V4 a Rakúska Pdnikateľské prstredie (nielen) v blasti CR sa na Slvensku neustále mení, pričm väčšina zmien pdnikanie len viac zneprehľadňuje, a t nielen zavádzaním nvých a kmplikvaním už jestvujúcich pvinnstí, ale aj zvyšvaním nákladv z nich vyplývajúcich (dane, pplatky a pdbne). Hlavné témy tejt blasti (aktuálne k 1/2019) sú: - Pplatky rganizáciám klektívnej správy (OKS), ktré sú najvyššími z krajín EÚ vr. Švajčiarska - Pripravvaná 3. zmena systému fungvania registračných pkladníc za statných 6 rkv - Aktívna kmunikácia a pdpra ÚOOÚ pre subjekty CR v blasti GDPR a tlerancia pre menšie priestupky či určité bdbie - Zmena dpisvania nehnuteľnstí slúžiacich na ubytvanie z 20 na 40 rkv, pričm základný cyklus ptrebenia budvy htela je maximálne 15 rkv - Zavedenie neprehľadnej schémy financvania dmácich pbytv zamestnancv tzv. rekreačnými pukazmi - Byrkratické zdržvanie a bmedzvanie zamestnávania cudzincv 6
- Zvýšenie príplatkv za nčnú prácu a prácu pčas víkendv a sviatkv (CR ma jeden z najvyšších pdielv práce na trhu) - Zastaralá vyhláška kategrizácii ubytvacích zariadení CR v minulsti čerpal rôzne pdprné mechanizmy, nielen z EÚ. Neexistuje pdklad efektívnsti využitia týcht prstriedkv, relevantný je však fakt, že tiet pdprné mechanizmy na jednej strane zvýšili kvalitu pskytvaných služieb (hlavne cestu kvality vybavenia a šírky pskytvaných služieb) na strane druhej však na trhu vytvrili knkurenčné prstredie, kde vyvlené prjekty získali nevratné dtácie a napak, pzícia investrv a bánk sa výrazne zhršila. CR a pdnikanie v ňm je zalžené na malých a stredných pdnikch, v mnhých prípadch rdinných pdnikch. Schéma pdpry takéht pdnikania a zamestnávania je demtivačná, nakľk práve dané pdniky sú neustále skúšané nvými legislatívnymi zmenami, bmedzeniami a v časti prípadv až šikanvania štátnymi rgánmi d finančnej správy, cez cudzineckú plíciu, úrad verejnéh zdravtníctva, inšpektrát práce, veterinárnu správu, úrad pre chranu sbných údajv, slvenskú bchdnú inšpekciu, všetky dstupné pisťvne, exekútrv a pdbne. Legislatívne zmeny sa dejú väčšinu živelne, bez kncepcie, bez pripmienk stavvských a prfesijných rganizácii, bez dpadvých dlžiek, v krátkych časvých lehtách, bez kmpenzácie za vytvrenie nvej pvinnsti pre pdnikateľský subjekt. Pdnikateľské subjekty v cestvnm ruchu sú jednými z mála zamestnávateľv, ktrých nie je mžné presťahvať, intenzívne využívajú ľudskú prácu a majú vyskú pridanú hdntu. Krajiny s pdbnu tpgrafiu v našm susedstve využívajú cestvný ruch efektívnejšie, kncepčnejšie a s výrazne väčším pdielm zahraničných hstí. 1. ORGANIZÁCIA PROPAGÁCIE A PODPORY CR AKTUÁLNA SITUÁCIA Cestvný ruch ak dvetvie je rzdrbené medzi jedntlivé ministerstvá (dpravy, hspdárstva, či zahraničných vecí), nemá samstatnú rganizáciu na pdpru a prpagáciu. 7
Čiastčne ju supluje s Ministerstv dpravy a výstavby, ktré krem základnéh rzpčtvéh rámcu má len chabé plánvanie, zásadne svje činnsti nekrdinuje s inými ministerstvami a ešte menej s OOCR a KOCR, ktré sú zlžkami v prpagácii frmulujúcimi ptreby a pdklady pre prpagáciu. Chýbajú mu dbrníci na vytvrenie stredndbej, či dlhdbej stratégie. NÁVRH RIEŠENIA: Cieľm je, p vzre z klitých krajín, zriadiť platfrmu na prpagáciu a pdpru CR, v ktrej sa budú kncentrvať nielen všetky kmpetencie v blasti prpagácie a pdpry CR, ale aj vytvárať budúca stratégia. Organizácia by mala byť strategicky riadená ptrebami a mžnsťami CR a bsadená dbrníkmi bez hľadu na aktuálnu plitickú situáciu aleb stranícke záujmy. 1. Organizácia musí mať jasné pstavenie, kncepčné riadenie a silnú verejnú kntrlu Navrhujeme vytvrenie štátm zriadenie bchdnej splčnsti, zalženej za účelm prpagácie a pdpry CR úpravu zákna pdpre CR, priam nadväzujúcej na súčasný stav blastných (OOCR) a krajských rganizácií (KOCR) cestvnéh ruchu V rganizácií navrhujeme sústrediť prstriedky - na pdpru (z zákna na pdpru CR) cestvnéh ruchu - na prevádzku (z sekcie MD) - na prpagáciu (z MZV) - plus extra prstriedky na rzvj a stratégiu CR z štátneh rzpčtu, viazané na úspešnsť ich využitia (merateľný prílev zahraničných turistv d SR) P vzre z AT navrhujeme, aby rganizáciu strategicky riadila rada stakehlderv nminvaná na dlhšie bdbie (min. 4 rky). Zástupcv by nminvali stavvské a prfesijné rganizácie, záujmvé združenia (z blasti cestvnéh ruchu, htelierstva a gastrnómie), ZMOS a pdbne. 8
Organizácia by zastrešvala všetky činnsti smerm k prpagácii CR v zahraničí, ale aj na Slvensku. Bla by miestm pre pdpru fungvania OOCR a KOCR, ak aj infrmačným centrm pre samsprávu v blasti cestvnéh ruchu. 2. Merateľným výsledkm fungvania a faktrm pre budúce financvanie by bl prílev zahraničných návštevníkv d SR a výška návratnsti prpagácie vyjadrená príjmm d štátneh rzpčtu sledvanéh na satelitnm účte CR 3. Organizácia by patrila pd MDV, existujúcu sekciu pre CR, avšak z súčasnej agendy by si nechala len legislatívu, štatistiku a medzirezrtnú kmunikáciu v veciach týkajúcich sa CR. 4. Organizácia by mala v kmpetencii pripmienkvať, prípadne zasahvať d plánvaných aktivít jedntlivých rezrtv, ktré súvisia s CR a krdinvať ich v súlade s priritu pdpry CR. 5. Organizácia by v splupráci s OOCR a KOCR identifikvala strategicky dôležité turistické bdy záujmu (stanice a vstupy d krajiny, najfrekventvanejšie turistické atrakcie a pd.) a aktívne kmunikvala ich údržbu smerm k vytváraniu atraktívneh prstredia pre rzvj CR, navrhvala riešenia a kmunikvala ptrebné úkny s príslušnými rezrtmi. 2. FINANCOVANIE PROPAGÁCIE A PODPORY CR AKTUÁLNA SITUÁCIA Zákn 91/2010 s pslednými nvelizáciami stále zachváva neisttu pre OOCR a KOCR, hlavne pre frmuláciu 29 bd č. 4: Dtáciu na príslušný rzpčtvý rk môže pskytnúť ministerstv, č znamená že všetky rganizácie v plánvaní aktivít prakticky čakajú na štátny rzpčet d jesene rku predchádzajúcemu plánvaniu, a napriek splneniu všetkých pdmienk je zákn frmulvaný tak, že príspevk na ich fungvanie dstať môžu, ale nie je nárkvateľný. Tt stavia všetky rganizácie d neistty a je základm pre krupciu. Navyše v cestvnm ruchu musia byť prpagačné aktivity plánvané minimálne 2 sezóny predm, teda napr. na B2B kntraktačné výstavy v rku 2019 je ptrebné pskytvať infrmácie k službám a prduktm pre sezónu 2020, resp. 2021, t.j. plánvanie a prípravy týcht balíkv musí byť pripravená najneskôr na jeseň 2018, teda prakticky 2-3 rky pre pnúkaným pskytnutím služby 9
(balíka). V súčasnm znení je tt prakticky nemžné, resp. mžné iba v rzsahu členských príspevkv, a nie v rzsahu výšky nenárkvateľnej dtácie. NÁVRH RIEŠENIA: Cieľm je zabezpečiť pre prpagáciu a pdpru CR súvislé financvanie nezávislé d rzhdvania a plitických vplyvv, zalžené na mechanizme autmatickej pdpry, rzšírením zákna 91/2010 (resp. nvely 347/2018) tak, aby všetky rganizácie pdieľajúce sa na pdpre a prpagácii CR v SR mali zabezpečené autmatické financvanie v závislsti d úspešnsti (výšky pdielu príjmu d štátneh rzpčtu z CR) ich pôsbenia. Mechanizmus by bl zalžený na už dnes fungujúcm systéme stanvenia výšky pdpry pdľa pčtu prencvaní s rzšírením na ďalšie aktivity a merateľné ukazvatele v blasti CR. Jasným a dlhdbým stanvením kritérií na financvanie by sa predišl aktuálnej neistte a nenárkvateľnsti pdpry, ktrá znemžňuje dlhdbejšie plánvanie, ktré je pri cestvnm ruchu nesmierne dôležité. Navrhujeme rzšíriť zákn 91/2010 rganizáciu na pdpru a prpagáciu CR, ak strešnú rganizáciu prpagácie a kncentrvať d tejt pdpru CR dma aj v zahraničí, upraveným systémm v závislsti d pčtu návštevníkv SR (nielen prencvaní), vychádzajúc z jednduch dstupných priam zistených údajv (Cudzinecká plícia, resp. miestne dane). Tak ak je uvedené v časti A tht dkumentu. Ďalej navrhujeme nvelu zákna 91/2010 časti 29, tak aby z neh: - Vyplývala nárkvateľnsť pdpry p splnení pdmienk pre OOCR a KOCR - Dplnil sa nárk rganizácie pdpry a prpagácie CR (nárkvateľný, vychádzajúci z mechanizmu pdpry CR) Ďalej navrhujeme ďalšie pdprgramy d gescie nvej rganizácie napr.: - Prpagácia a tvrba prduktv pre city turism (mestský cestvný ruch t.j. návštevy väčších miest). Využitie splčenských, kultúrnych, šprtvých a iných cieľv v danej lkalite (meste) na splčnú prpagáciu návštevy danéh mesta, aj s zapjením pskytvateľv služieb. Základm by mala byť infrmačná kancelária (inf pint) s aktívnu pnuku trávenia času v danej lkalite meste, knkrétne definvané prdukty (balíčky) na trávenie času v danej lkalite 10
- Individuálne prjekty (pdpra, gescia, pkračvanie): Prjekt divčina Plniny Prjekt prpagácie dmáceh cestvnéh ruchu pre základné a stredné škly prstredníctvm pdprvanéh cestvania žiakv za kultúrnymi a prírdnými cieľmi v SR Prjekt pdpry sft turizmu a ek turizmu t.j. pdpra malých a rdinných pdnikv, ktré zväčša pôsbia mim hlavných cieľvých miest (destinácií) a d regiónu prinášajú pnuky pre bmedzené mnžstv návštevníkv. Napríklad agrturistika, pzrvanie vtáctva a pdbne. Prjekt pasprtizácie využitia EU fndv na pdpru CR a aktuálny status a plány jedntlivých investícií. Prjekt by využil dstupné infrmácie jedntlivých využitiach pdprných mechanizmv, ich úspechch a neúspechch, resp. pzitívach a negatívach spjených s čerpaním pdprných mechanizmv, tak aby bli viditeľné prjekty s zásadne pzitívnymi výsledkami a tiet sa mhli rzvíjať, pdprvať a d budúcna aj prípadne pakvať. 3. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE A ADMINISTRATÍVNE ZAŤAŽENIE Cieľm je zlepšiť pdnikateľské prstredie a znížiť administratívne zaťaženie pre činnsti špecifické pre cestvný ruch. Plán nadväzuje na DANE A PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE, ktrý rieši strategické zmeny SPOLU bčianska demkracia v tejt blasti všebecne. AKTUÁLNA SITUÁCIA Pdnikateľské prstredie (nielen) pre cestvný ruch, htelierstv a gastrnómiu je v prvnaní s klitými krajinami zaťažené nezmyselnými bmedzeniami, pvinnsťami a navyše aj zákazmi.. Len v rku 2017 UVZ (Úrad Verejnéh Zdravtníctva) ficiálne vydal vyhlášku k pdávaniu survéh mäsa (.i. tataráku ). T je ilustráciu nefungvania systému, nakľk 11
nariadenie platil d rku 2007. Napriek vyhláške sa tatarák viac-menej predával, UVZ neevidval žiadne pdanie pre travu, či hrzenie zdravtnéh stavu a na dôvažk ani v tmt bdbí viac ak 10 rkv ani nikmu neulžil pkutu za jeh pdávanie. Išl teda čist frmálne nariadenie, ktrých je pre pdnikanie v gastrnómii viac ak 500, v niektrých prípadch a v príkrm rzpre naprieč nariadeniami. NÁVRH RIEŠENIA: Navrhujeme využiť existujúcu pasprtizáciu nriem, vyhlášk a záknv štúdiu MDV z rku 2017-18 a 1. rzsah pvinnstí prvnať s klitými krajinami, hlavne smerm k tzv. gldplatingu slvenských vyhlášk, záknv a nriem 2. z zistení upraviť tie zistenia, ktré stavajú pdnikanie v SR pd väčšiu kntrlu aleb vyššie pkuty, smerm k liberalizácii 3. pdmienky, ktré v pasprtizácii budú nad rámec prvnateľných nriem klitých štátv, prípadne EU, zrušiť úplne (napr. pvinné pužívanie kalibrvaných meracích prístrj, navrhujeme pužívanie referenčnéh kalibrvanéh meradla) 4. cestu rkvaní a splčnu pracvnu skupinu ministerstiev a stavvských rganizácií prispôsbiť zistenia klitým štátm z reštrikcií a bmedzení na liberálnejší prístup, rientvaný viac na zákazníka a na bezpečnsť, ak na papiervé plnenie nriem, vyhlášk a záknv. 5. Implementvať systém minimálne 1 za 2, teda ak vznikne nvá pvinnsť, je nutné najprv zrušiť 2 aktuálne platné pvinnsti 4. SERVISNÉ CENTRUM PRE PORADENSTVO A STRATÉGIU OOCR A KOCR 12
AKTUÁLNA SITUÁCIA Súčasné nastavenie pdpry CR cez OOCR a KOCR pvažujeme ak systémvé patrenie za dbré. Avšak štát s peniazmi presunul na nvvzniknuté rganizácie aj administratívu, stratégiu, marketing či nákup. Tiet kmpetencie mnh z rganizácií nevie úspešne spravvať, nakľk im chýba pdpra, vzrvé prjekty, štandardizvané pstupy a v niektrých prípadch aj ľudský kapitál. NÁVRH RIEŠENIA: Navrhujeme pret zriadenie SSC (shared service center) pre OOCR a KOCR ak ddelenie nvvzniknutej rganizácie na pdpru a prpagáciu CR, ktrá by slúžila ak pdpra pri prjektch a administratíve OOCR a KOCR, najmä v blastiach: - Vedenie účtvníctva - Archív úspešných a vzrvých prjektv ktré bli realizvané inými OOCR a KOCR - Tréningvé manuály a vzrvé pstupy na: čerpanie dtácií pdľa 91/2010 čerpanie iných zdrjv financvania pre pdpru a prpagáciu CR na miestnej a reginálnej úrvni tvrbu rganizačnej štruktúry a persnálnej plitiky predkladanie rzpčtv a prjektv pre zástupcv samsprávy (pre bce, mestá a VUC) tvrbu marketingvej stratégie tvrbu pnukvých balíkv a vytváranie priestru a pdpry splupráce miestnych a reginálnych pskytvateľv služieb pre návštevníkv a dmácich byvateľv prpagáciu prduktv CR v vlastnm klí smerm k byvateľm bce, mesta a regiónu prípravu výstavy, wrkshpu, tlačvej správy a PR generálne 13
iných best practice pstupv pre OOCR a KOCR Zriaďvanie, financvanie, vedenie a napĺňanie infpintv Využívanie digitálnej kmunikácie a sciálnych sietí na prpagáciu destinácie Prgramvá skupina SPOLU cestvný ruch Krdinátr: Mag.(FH) Radúz Dula Odbrná knzultácia:: Ing. Adela Prvazníkvá Rzpis skratiek: CR cestvný ruch OOCR blastná rganizácia cestvnéh ruchu KOCR krajská rganizácia cestvnéh ruchu MDV VUC DCR ACR OKS Ministerstv dpravy a výstavby SR Vyšší územný celk dmáci cestvný ruch (cestvanie dmácich byvateľv v rámci krajiny) aktívny cestvný ruch (príchd zahraničných návštevníkv d SR) rganizácie klektívnej správy ZMOS Združenie miest a bcí Slvenska FS MK Finančná správa Ministerstv kultúry SR 14