Univerzita Karlva v Praze Pedaggická fakulta Katedra Speciální pedaggiky BAKALÁŘSKÁ PRÁCE Stimulace tělesně pstižených sb terapií TheraSuit a Giger MD Stimulatin disability persns with Therasuit a Giger MD Lucia Megyešivá Veducí práce: Studijní prgram: Studijní br: dc. PaedDr. Vanda Hájkvá, Ph.D. Psychlgie Psychlgie a speciální pedaggika Rk devzdání: 2016
Prhlašuji, že jsem bakalářsku práci na téma Stimulace tělesně pstižených sb terapií TheraSuit a Giger MD vypracvalapd vedením veducíh práce samstatně za pužití v práci uvedených pramenů a literatury. Dále prhlašuji, že tat práce nebyla využita k získání jinéh neb stejnéh titulu. Praha 2016... pdpis
Chcela by sm sa pďakvať svjej vedúcej bakalárskej práce dc. PaedDr. Vande Hájkvej, Ph.D. za vedenie mjej bakalárskej práce, cenné rady a dbrný dhľad.
ANOTÁCIA Bakalárska práca sa zaberá fyziterapeutickými metódami TheraSuit a Giger MD a vplyvm ich kmbinácie na detí s telesným pstihnutím. V teretickej časti sú ppísané tiet a v krátksti aj ďalšie kncepty respndentmi najčastejšie využívané, taktiež sa v nej približujú základné pjmy ak telesné pstihnutie, stimulácia či DMO, č je diagnóza všetkých respndetv v výzkumnej časti. Spmenuté sú tiež pznatky pzitívnm vplyve cvičenia na psychiku a kgnitívne schpnsti, ktré sú dlžené u intaktnej časti ppulácie. Z dôvdu chýbania pdbných pznatkv u jedincv s telesným pstihnutím sa v výskumnej časti nahliada aj na tiet blasti, č sa neskôr ukazuje ak relevantné. Kvalitatívnym výskumm sa zisťujú splčné blasti stimulácie detí abslvujúcich intenzívny rehabilitačný pbyt, zlžený z týcht dvch terapií. Pritm sa bzvášť nahliada na mentálnu blasť a berú sa tiež d úvahy aj psychlgické aspekty, ktré zdá sa tiež terapiu vplyvňujú. KĽÚČOVÉ SLOVÁ TheraSuit, Giger MD, telesné pstihnutie, detská mzgvá brna
ANNOTATION This thesis deals with physitherapeutical techniques TheraSuit and Giger MD and impact f their cmbinatin n children with disabilities. They are described in the theretical part and briefly als ther cncepts mst frequently used by respndents, and als are explaned basic cncepts as disability, stimulatin r CP, a diagnsis f all respndents in the research part. There are mentined als findings n the psitive impact f exercise n mental health and cgnitive abilities that are dcumented in the intact part f the ppulatin. Because f the absence f similar findings in individuals with physical disabilities the research part als deals with this area, what later turns ut t be relevant. Qualitative research determines cmmn areas f stimulatin at children underging the intensive rehabilitatin therapy cmpsed f these tw therapies. In ding s there is a particular fcus n the mental sphere and psychlgical aspects are taken int accunt as well, as they als seem t affect therapy. KEYWORDS TheraSuit, Giger MD, physical handicap, cerebral pals
Obsah I. Teretická časť... 11 1. Úvd... 11 2. vymedzenie pjmv... 13 2.1. vymedzenie pjmu telesné pstihnutie... 13 1.1.2. Detská mzgvá brna (DMO)... 14 2.2. Stimulácia... 16 3. Psychlgické aspekty živta člveka s telesným pstihnutím... 18 3.1. Zvláštnsti vnímania u detí s telesným pstihnutím... 18 4. Vplyv fyzickej aktivity na činnsť mzgu... 21 4.1. Vplyv cvičenia na kgnitívne schpnsti... 21 4.2. Pzitívny vplyv cvičenia na psychiku... 22 5. Terapie TheraSuit a Giger MD... 24 5.1. TheraSuit metóda... 24 5.1.1. Oblek TheraSuit... 25 5.1.2. Univerzálna cvičebná jedntka... 27 5.2. Terapia Giger MD... 28 5.2.1. Bifeedback... 31 6. Centrum Liberta n..... 32 6.1. TheraSuit a Giger MD v Centre Liberta... 32 7. Iné fyziterapeutické metódy, využívané mjimi respndentmi... 33 7.1. Bbath kncept... 33 7.2. Neurkineziterapia dr. Smljaninva... 34 7.3. Vjtva metóda reflexnej lkmócie... 35 7.4. Hipterapia... 37
II. Empirická časť... 38 1. Design výskumu... 38 1.1. Cieľ výskumu a výskumné tázky... 38 1.2. Metóda zberu dát, výskumná vzrka... 39 1.3. Analýza získaných dát... 41 2. Prezentácia dát... 42 2.1. TheraSuit ak primárna terapia... 43 2.2. Giger MD ak pre deti príťažlivá terapia... 44 2.3. Učenie sa samstatnsti... 45 2.4. svaly... 47 2.5. chôdza... 47 2.6. držanie tela... 48 2.7. jemná mtrika... 48 2.8. Sebadôvera... 49 2.9. Nálada... 49 2.10. Energia... 50 2.11. Lgické myslenie... 50 2.12. Pzrnsť... 51 2.13. Kmunikácia... 52 2.14. Kreativita... 53 2.15. Phľad rdiča a fyziterapeuta... 53 2.16.Akceptácia dieťaťa a jej vplyv na výsledky... 54 3. Diskusia... 55 4. Záver... 57 Pužitá literatúra... 58 Prílhy 61
I. Teretická časť 1. Úvd TheraSuit a Giger Medical Device (ďalej len MD) sú celsvetv pužívané terapie s dlhrčnu históriu a výsledkami. Ich účinnsť je ptvrdená niekľkými výskumami. 1 TheraSuit je pmerne nvý terapeutický kncept vyvinutý v USA predvšetkým pre deti s detsku mzgvu bru a inými neurlgickými pruchami. Revlúčny je hlavne v tm, že využíva špeciálny blek na zvýšenie efektivity cvičenia a iné jedinečné pmôcky. V psledných rkch dšl v ČR a SR k výraznému nárastu zariadení pskytujúcich terapiu TheraSuit. Dôvdm je intenzita rehabilitácie a preukázateľné výsledky. Ďalšími dôvdmi sú ale aj rýchl rastúce pvedmie terapii a záujem rdičv invačné služby, ktru TheraSuit určite je. Giger MD je švajčiarská medicínska terapia využívajúca prístrj, na ktrm pacient leží a tčí pedálmi všetkými štyrma knčatinami. Za úspechm terapie stjí špeciálny, nepravidelný bvd. Obe terapie majú splčné t, že pracujú priam s pškdeným nervvým systémm, dkážu h vraj prerganizvať a tým vytvárať správne phybvé vzrce. Centrum Liberta n.. je jediné zariadenie, kde sa vyžívajú tiet dve terapie v rámci jednéh terapeutickéh prgramu. Mja bakalárska práca pret pjednáva vplyvu tejt kmbinácií terapií na deti s telesným pstihnutím. Výzkumy ptvrdzujú, že fyzické cvičenie prispieva mentálnej činnsti, č sa týka jak psychickej, tak kgnitívnej stránky. Neexistuje ale štúdia aplikujúca tiet pznatky na sby s telesným pstihnutím. K dispzícií sú len štúdie zaberajúce sa týmt významm 1 - Richard a Izabela Kscielny;EFFECTIVENESS OF THERASUIT METHOD AND THE THERASUIT PILOT STUDY 2003 -Amy F. Bailes, PT, MS, PCS, Kelly Greve, MPT, PCS, and Laura Schmitt, MPT, PhD; Changes in Tw Children with Cerebral Palsy After Intensive Suit Therapy : A Case Reprt I February 2010 I Pediatric Physical Therapy - Elizabeth C S Datrre, PT, DPT, MSPT, ATC Intensive Therapy Cmbined with Strengthening Exercises Using the Thera Suit in a Child with CP: A Case Reprt, 2003 - D. Deister; New Therapies fr CP and Brain injured Individuals, HBOT and TheraSuit Methd fr Adults with CP; Case Study, 2004. - atď. -G.Schalw, G.A.Zäch; Krdinatinsdynamik-Therapie, Physitherapie 1999 11
cvičenia u ľudí s mentálnym pstihnutím 2. U detí s telesným pstihnutím sa ale čast vyskytuje nervnmerný kgnitívny vývj, z dôvdu jeh prepjensti s mtrickým vývjm aleb z dôvdu pškdenia mzgu. V výskumnej časti sm sa pret kvalitatívnu metódu pkúsila zistiť, ak stimuluje kmbinácia terapie TheraSuit a Giger MD vybranú skupinku šklských detí s telesným pstihnutím a bzvlášť nahliadnuť na mentálnu blasť. Prípadné zmeny v mentálnej blasti by znamenali, že tiet fyziterapeutické kncepty majú dpad nielen na fyzickú stránku dieťaťa, ale aj na úrveň jeh výchvy a vzdelávania, čím sa zaberá špeciálne pedaggická prax. V úvde teretickej časti definujem a priblížim pdstatné pjmy a t telesné pstihnutie, bližšie ppíšem detskú mzgvú brnu. Práve pre tút diagnózu bl ttiž kncept TheraSuit pôvdne cielený (Kscielny, 2003) a diagnóza sa týka aj detí z výskumnej časti. V ďalšej časti sa budem venvať psychlgickým aspektm živta detí s telesným pstihnutím a ich rdín. Ďalšia kapitla je venvaná pznatkm vplývaní fyzickej aktivity na mentálnu činnsť, č sa týka psychickej aj kgnitívnej stránky. Piata kapitla už približuje terapie TheraSuit a Giger MD, ich vznik, filzfiu a spôsb intervencie. Literatúra k týmt terapiám je veľmi bmedzená, ucelená publikácia nie je dstupná a musela sm si vystačiť z dbrných článkv. Následne budem pjednávať mžnstiach rehabilitácie detí s pstihnutím v ČR a SR.V závere teretickej časti je priblížená činnsť centra Liberta n.. a spôsby terapie TheraSuit a Giger v tmt zariadení. Praktická časť je kncipvaná ak kvalitatívny výskum. Rzhrm s fyziterapeutmi a rdičmi detí, ktré abslvvali terapiu TheraSuit v kmbinácií s Giger MD v Liberte n.. sa budem snažiť zistiť a následne ppísať hlavne t, akým spôsbm kmbinácia týcht terapií deti s telesným pstihnutím stimuluje, aké sú hlavné blasti stimulácie v blasti telesnej aj mentálnej. Výzkum bude zahrňvať aj vzťah a čakávania d dieťaťa aj terapií v súvislsti s napredvaním dieťaťa p terapii. 2 -P.D.Tmprwski, N.R.Ellis; Effect f exercise n the physical fitness, intelligence, nd adaptive behavir f instucinalized mentally retarded adults, 1984 - M. Hrvat, R.Crce; Physical Rehabilitatin f Individuals with Mental Retardatin: Physical Fitness and Infrmatin Prcessing, 1995 -atď. 12
2. vymedzenie pjmv 2.1. vymedzenie pjmu telesné pstihnutie Telesné pstihnutie je fenmén, ktrý zasahuje jedinca v väčšm živtnm kntexte a spájajú sa s ním prblémy v rôznych blastiach živta. Pret vznikl veľké mnžstv rôznych definícií, naprieč širkým spektrm autrv, ktrí sa tut prblematiku zaberajú. Pevný je v nich ale vždy telesný deficit, z ktréh telesné pstihnutie vyplýva. Pdľa Vítkvej (2003),,sby s tělesným pstižením představují velmi hetergenní skupinu, jejichž splečným znakem je mezení phybu, a tt tělesné pstižení pstihuje člvěka v celé jeh sbnsti. Nvsad (2011) rzdeľuje telesné pstihnutie d dvch skupín: chrnické a lkmčné (phybvé) pstihnutie. Pri chrnickm,,bvykle jde nevyléčitelné nemcnění, resp. dluhdbě výrazně nepříznivý zdravtní stav. Lkmčné je mezení hybnsti až znemžnění phybu, dysfunkce mtrické krdinace v příčinné suvislsti s pškzením, vývjvu vadu, rgánvu či funkční pruchu nsnéh a hybnéh aparátu, centrální neb periferní pruchu inervace, amputací či defrmací části mtrickéh systému Slwik (2007) rzdeľuje telesné pstihnutia na pstihnutia hybnsti, dlhdbé chrenia a zdravtné slabenia. Pdľa etilógie rzdeľuje phybvé vady nasledvne: telesné dchýlky a slabenia telesné vývjvé vady úrazy následky chrôb detská mzgvá brna (DMO) dlhdbé (chrnické) chrenia a zdravtné slabenia 13
Pdľa vzniku môžu byť phybvé vady vrdené vrátane dedičných a získané v priebehu živta. Menej časté sú vrdené vývjvé vady (telesné malfrmácie, chýbajúce knčatiny aleb ich časti, rzštepvé vady a pd.) ktré vznikajú prevažne v bdbí kritickej, tzv. teratgenetickej periódy medzi 20.-40. týždňm tehtenstva (Slwik, 2007 pdľa Machvá, 1994). Fischer rzdeľuje telesné pstihnutie a zdravtné slabenia pdľa rôznych merítk: pdľa typu- pstihnutie hybnsti, dlhdbé chrenia a zdravtné slabenia pdľa dby vzniku- vrdené, získané pdľa etilgie- telesné dchylky a slabenia, telesné vývjvé vady, úrazy, následky chrôb, DMO, dlhdbé (chrnické) chrenia a zdravtné slabenia (Fischer, 2008, str. 99) Medzi získané phybvé vady sa radia rôzne úrazy ak napríklad zranenia chrbtice a miechy či amputácie knčatín aleb sem patria aj následky vážnych chrôb. Vzdelávaním a výchvu telesne a zdravtne pstihnutých sôb sa zaberá vedný dbr špeciálnej pedaggiky, smatpédia. Smatpédia sa zaberá širku škálu sôb.,,okruh záujmu smatpedie zahňuje sby s pstihnutím hybnsti (telesne pstihnuté), dlhdb chré a zdravtne slabené. (Fischer, 2008, str. 97) 1.1.1. Detská mzgvá brna (DMO) Keďže najzastúpenejšia z vrdených pstihnutí je detská mzgvá brna, v nasledujúcich riadkch sa pdrbnejšie zmienim jej etilógii a frmách. Taktiež väčšina detí ktrými sa zaberám v výskumnej časti, majú práve tút diagnózu, pret pvažujem za dôležité priblížiť ju. DMO sa bvykle definuje ak neprgresivny neurlgický syndróm lézií nezreléh mzgu. (Kraus, 2005). Príčiny DMO sú v pškdení centrálnej nervvej sústavy v prenatálnm aleb perinatálnm bdbí. Takmer plvica pstihnutých má krem 14
pruchy mtriky pridruženú aj pruchu intelektu či kgnitívny deficit. Môžu sa taktiež vyskytvať pruchy sluchu, zraku aleb príjmu ptravy či nedknalsti v vnímaní. Pri DMO rzlišujeme frmy spastické a nespastické. Medzi prenatálne príčiny patrí napríklad hyptrfia pldu, hypertenzia v tehtenstve, mnhpčetné tehtenstv, kngenitálna infekcia, nutričný deficit, txíny, predčasný pôrd. Medzi perinatálne príčiny patrí pôrdná asfyxia, kmplikvané a preťahvané pôrdy. Pstnatálne príčiny sú najčastejšie infekcie hlavne d prvých šiatich mesiacch či rané úrazy hlavy. Presnú príčinu sa však veľmi čast nepdarí určiť. Diagnóza DMO sa pčas prvéh rka živta kryštalizuje a z neurlgickéh hľadiska je presná diagnóza jasná až ku kncu prvéh rka živta. (Krejčírvá, 2006) DMO sa môže vyvinúť d štyrch základných friem- diparetická, hemiparetická, kvadruparetická a hyptnická. Diparéza- spastická brna dlných knčatín, chôdza býva nôžkvitá. Príčinu je pškdenie mzku v temennm lalku. Prgnóza kgnitívneh vývja je väčšinu dbrá Hemiparéza- spastická brna bidvch knčatín na pravej aleb ľavej strane tela, pričm hrná knčatina je pstižená viac. Príčinu je krvácianie d mzku v pstranných kmrách mzgvej kôry. Kgnitívneh vývj je pri pravstrannm pškdení mzgu ľahk subnrmálny a pri ľavstrannm pškdení je plvica detí ľahk subnrmálnych a plvica bez kgnitívneh deficitu. Kvadruparéza- spastická brna všetkých štyrch knčatín. Príčinu kvadruparézy je pškdenie rzsiahlych častí kgnitívneh vývja je najhršia. senzmtrickej blasti mzkvej kôry. Prgnóza V psledných rkch je pzrvateľný nárast pčtu detí s DMO. Príčinu je pkrk v vede a technlógiách a s tým súvisiaci zvyšujúci sa pčet zachránených predčasne nardených detí aleb detí s extrémne nízku pôrdnu hmtnsťu, č spôsbuje aj zvyšujúci sa pčet detí s pstihnutím. Až zhruba 80% z všetkých phybvých prúch tvrí 15
DMO. (Pipekvá, 2006). V zariadení v Liberta n., v ktrm sm vyknávala svj výskum, je č sa týka klienteli tiež tát diagnóza najzastúpenejšia. Kedže terapie TheraSuit a Giger MD sú vhdné pre deti s pškdením CNS, dstávajú sa deti s DMO d prvéh rebríčka návštevnsti týcht terapií. 2.2. Stimulácia Stimulácia, aleb inak pvzbudzvanie, pdnecvanie je každý vplyv jednéh člveka na druhéh, ktrý jeh núti rganizmus k aktivite. Špeciálnu stimuláciu mžn charakterizvať ak súbr aktivít, ktrých cieľm je pdnecvať a pdprvať žiaduce vývinvé zmeny a pkrky v prcese učenia a rzvíjania sbnsti jedintlivca, predvšetkým pôsbením na blasť mtriky, senzriky a kmunikácie (Vančvá, Smljaninv 2014). Stimulácia sa realizuje frmu rehabilitácie. Je dôležité pznamenať, že rehabilitácia u sôb s akýmkľvek pstihnutím by mala byť kmprehenzívna, čiže ucelená. Takút rehabilitáciu nemžn chápať izlvane, zameranú len na daný prblém. U detí s telesným pstihnutím t teda nie je len rehabilitácia zameraná na telesnú stránku. Ucelená rehabilitácia je dlhdbé pôsbenie, ktré má štyri havné zlžky(j.jankvský 2001 pdľa J. Jesenskéh 1995): liečebnú pracvnú sciálnu pedaggickú D ucelenej rehabilitácie detí s DMO by mhli byť pdľa Jankvskéh (2001) zaradené nasledvné terapie: fyzikálne terapie 16
liečebná telesná výchva (LTV) ergterapia animterapia ďalšie nešpecifické terapie ďalšie mžné pstupy súvisiace s liečebnu rehabilitáciu U ľudí s telesným pstihnutím je najdôležitejšia fyziterapeutická rehabilitácia. Dieťa s telesným pstihnutím má bmedzený braz svjh telesnéh schématu. Hršie vníma aj hranice svjh tela (Friedlvá, 2007). Okrem naprávania telesných deficitv pret telesná stimulácia napmáha aj ku krektnému vnímaniu vlastnéh tela a vytváraniu vzťahu k nemu. TheraSuit a Giger MD by teda ak účinné fyziterapeutické kncepty mhli napmôcť kmprehenzívnej rehabilitácii detí s telesným pstihnutím a t nie len telesnými benefitmi. 17
3. Psychlgické aspekty živta člveka s telesným pstihnutím Člvek s telesným ak aj iným pstihnutím je v splčnsti stigmatizvaný (Nvsad, 2011). Majritná väčšina je vči týmt jedincm síce veľmi ambivalentná, n najčastejšie sa ich pstje vči ľuďm s pstihnutím spájajú s rôznymi predsudkami, bavami a udržvaním si dstupu. Pdľa Buřvalvej a Reitmayervej (2007) pjem,,člvek s handicapm nepmenúva len zdravtný deficit a dkln d nrmality ale spája sa s určitu disfunkciu sciálnej rle, ktrú člvek získava svju dlišnsťu d klia a pstjmi statných ľudí vči nemu. Vysvetľujú t hlavne malu infrmvansťu majritnej splčnsti prblematike handicapvaných. Telesne handicapvaný člvek musí pret zvládať nielen telesnú stránku svjh pstihnutia ale aj stigmu svjh pstihnutia v splčnsti. Nvsad (2011) t ppisuje ak každdennú knfrntáciu ktrá prebieha v trch základných rvinách: knfrntácia medzi mžnsťami danými bmedzením nerzvinutých, pškdených či absentujúcich funkcií svjh tela a ambíciami jedinca primeranými k jeh nadaniu, intelektu, vzdelaniu, veku a scikultúrnemu statusu. v stálej reflexii seba v pstjch a správaní druhých a v prvnávaní sa s inými, rvnak pstihnutými jedincami v knfrntácii th, č by mal s hľadm na danú splčnsť dkázať s tým č reálne dsiahnuť môže. Výchdisk vidí Nvsad v pstavení sa ku svjmu pstihnutiu ak ku výzve (2011). 3.1. Zvláštnsti vnímania u detí s telesným pstihnutím,,u jedincv s telesným pstihnutím z dôvdu pškdenia mzgu sa dá vypzrvať slabenie v blasti vnímania, ktré sa značuje ak pruchy kgnitívneh spracvania pdnetu pri intaktných zmyslvých rgánch (Vítkvá,2006). Najčastejšie sa prejavujú ak pruchy reči, dyslexia či dysgrafia aleb prblémy s priestrvým vnímaním, č sa môže prejaviť v predmetch ak matematika a gemetria. Príčina týcht prúch ale nie je 18
iba v pškdení mzgu ale aj v celkvm pzmenenm vývji z dôvdu bmedzenéh telesnéh vývja. Pdľa Pipekvej (2006) vzniká vplyvm rôznych faktrv tzv. mdel bmedzujúcich cyklických prcesv. Nachádzanie príčin týcht zvláštnstí len v pškdení mzku pritm nazýva mnkauzálnym mdelm.,,...už se nedávají d přímé suvislsti tzv. nápadnsti v sciálně-emcinální a percepčně-kgnitivní blasti s eventuálně daným rganickým pškzením mzku, nýbrž bere se v úvahu spíše výsledek nepříliš dstraněných cyklických prcesu mezi předpklady pškzenéh uspřádání mzku, mtrickfunkčních mezení a změněných reakcí na změněné pdněty vnímanéh prstředí, které mdifikují diferenciaci uspřádání mzku. (Pipekvá, 2006, str. 201). Kraus ppísal pdbné slabenia v blasti vnímania u detí s DMO a príčinu vidí v pmalšm zrení CNS a z dôvdu bmedzenej mžnsti nácviku schpnstí kvôli zníženej hybnsti. Ppísal ich ak neskrený aleb narušený rzvj základných schpnstí v blasti(kraus, 2005): hmatvéh vnímania hdntenia plhy vlastnéh tela a rientácie v telvej schéme rientácie v priestre, hdntenia vzdialensti, plhy a pradia predmetv plánvania primeranéh phybu schpnsti získavať infrmácie zrakvým pzrvaním pruchy zrakvéh vnímania v dôsledku mtrickej pruchy pruchy sledvania phybujúcich sa predmetv pruchy zrakvej analýzy zlžitejších pdnetv pruchy dplňvania a anticipácie tvarv selektívnej zrakvej pzrnsti Úrveň narušenia jedntlivých schpnstí je veľmi individuálna a každá z týcht schpnstí sa dá pdľa neh pdprvať vhdnu stimuláciu. Pdľa Vítkvej (2006) telesne 19
pstihnutí žiaci môžu dspieť k získaniu lepších kgnitívnych a sciálnych kmpetencií prstredníctvm pdpry rientvanej na činnsť- v rámci činnstne rientvanej pedaggiky. Neurpsychlógia pripisuje pruchy v schpnsti rzlišvania zrakvej a sluchvej blasti, v priestrvej blasti a v taktiln-kinestetickm vnímaní ak symptmatika detí s ľahku mzgvu dysfunkciu. Už Piaget dával d súvislsti vlastnú phybvú aktivitu v raných fázach vývja s rôznymi mdalitami vnímania. Dieťa sa hlavne phybm učí rzlišvať vnemy prdtredí ak stálsť a variabilitu predmetv. O dôležité infrmácie môžu byť tiet deti ukrátené aj nedstatkm skúsenstí s úchpm, lezením či nedstatčnu kntrlu hlavy a čí (Vítkvá, 2006). Zvláštnsti v mentálnej činnsti detí s telesným pstihnutím pret môže byť týmt deťm dané z dôvdu prepjitsti kgnitívneh a phybvéh vývja, pškdenia mzgu aleb celkvéh slabenia nervvéh systému. Pdľa Vančvej a Smlianinva (2014) má negatívny dpad na kgnitívny vývj patlgické frmvanie manipulatívnych činnstí z dôvdu nevýhasínania aleb neskrenéh vyhasínania úchpvéh reflexu. V každm prípade, phyb je pre deti s telesným pstihnutím najdôležitejšia časť rehabilitácie a pri prepjitsti kgnitívneh a telesnéh vývja môžeme predpkladať, že intenzívna rehabilitácia aku je aj TheraSuit a Giger MD bude napmáhať k vývji adekvátneh telesnéh, senzrickéh, priestrvéh či inéh vnímania a tým stimulvať kgnitívny vývj. 20
4. Vplyv fyzickej aktivity na činnsť mzgu 4.1. Vplyv cvičenia na kgnitívne schpnsti T, že telesný phyb prspieva telu nielen na fyzickej, ale aj na mentálnej úrvni, je už dávn známe a ptvrdené mnhými výskumami. Ľudský mzg sa evlúciu vyvíjal smerm k dknalsti za phybu. Naši predkvia bli neustále fyzicky aktívni. Aby si zabezpečili bživu, denne prešli zhruba 19 kilmetrv. (Medina, 2012) Cvičenie zvyšuje tepvú frekvenciu srdca a tým dchádza k zvýšenému vyživvaniu mzgu a celéh tela kyslíkm. Behm cvičenia sa zvyšuje prietk krvi telesnými tkanivami a tak sa lepšie vyživujú tkanivá a dbúravajú sa jedvaté látky. S učením, knkrétne s pamäťu úzk súvisí hippcampus, na ktrý má fyzická aktivita pzitívny vplyv.,,výskumy ptvrdzujú, že cvičenie zvyšuje prietk krvi v blasti mzgu nazývanej vrúbkvaný hyb. Vrubkvaný hyb je dôležitu súčasťu hippcampu, ktrý hrá dôležitú úlhu v uchvávaní infrmácií. (Medina 2012, str. 26) Pri cvičení sa tiež vylučujú hrmóny, ktré pmáhajú vytvriť priaznivé prstredie pre rast a výživu mzgvých buniek. Ratey t vysvetľuje neurchemicku dpveďu na fyzickú aktivitu. Pri cvičení sa uvľňuje hrmón neurtrfín (BDNF), ktrý pmáha vytvárať silnejšie neurónvé spjenia. Inšpirval sa CrssFit prgramm, ktrý vytvrili Jeff a Mikki Martin. Tí si všimli, že deti, ktré bli viac,,fit mali aj lepšie šklské výsledky. Pret vytvrili tent dynamický prgram učenia spjený s cvičením. Niekľk škôl zaviedl CrssFit d svjh kurikula. Aktívni ľudia pďla výskumv preknávajú neaktívnych v testch dlhdbej pamäte, lgickéh myslenia, riešení prblémv aj v testch fluidnej inteligencie, ktrá meria rýchlsť a presnsť abstraktéh uvažvania. Cvičenie má pret pzitívny vplyv na mnh schpnstí, ktré sú cenné v škle či na trhu práce. (Medina 2012) Dôležitú úlhu v učení má tiež mzček, časť zadnéh mzgu. Pdľa Rateya prblémm detí s autizmm na neurlgickej úrvni je práve mzček. T je dôvdm, 21
preč sú vraj veľmi nekrdinvané. Mzček je zdpvedný za rvnváhu ale taktiež sa spája s pamäťu, učením, sciálnymi schpnsťami, emóciami a hlavne s pzrnsťu. Ratey cvičil s deťmi s autizmm krdinačné cvičenia a všiml si, že sú menej agresívne, menej sebadeštruktívne a zdatnejšie v sciálnej blasti. Vylčvanie BDNF súvisí s ďalším hrmónm prdukvaným pčas cvičenia a t s irisínm. Pdľa Berglanda (2007), ktrý vychádza z výzkumu Spiegelmana, stúpajúca úrveň irisínu zvyšuje vylučvanie BDNF a aktivuje gény, ktré sa pdieľajú na učení a pamäti. Tent výskum skúmal pôsbenie irisínu na rganizmus a je v ňm vraj ppisvaný ak pre zdravie veľmi prínsný 3. Pzrnsť dbrnej verejnsti je menej venvaná vplyvu cvičenia na činnsť mzgu u detí, n pzitívnu spjitsť medzi cvičením a rzvjm myslenia u detí našla napríklad Antrnette Yancey.,,Deti sa dkážu lepšie sústrediť, pkiaľ sú aktívne. Menej vyrušujú v vyučvaní, keď sú aktívne. Cítia sa lepšie, majú vyššiu sebaúctu, majú menší skln k depresiám, sú menej úzkstné. Všetky uvedené kvality majú vplyv na výkn v škle a pzrnsť. (J. Medina pdľa A. Yancey str. 23) Preukázaný bl aj vplyv cvičenia na detskú ineligenciu, kgníciu a šklské výsledky (Tmprwski, 2007). Pzitívny vplyv bl preukázaný aj z hľadiska akútneh dpadu na mzgvú činnsť. Tiet zistenia ppisuje Verburgh a kl. v svjej meta-analýze 19 štúdií vplyve akútnej telesnej záťaže na kgnitívne funkcie u detí, adlescentv a mladých dspelých. Pzitívny vplyv sa preukázal aj u detí s ADHD (Vařekvá 2014). 4.2. Pzitívny vplyv cvičenia na psychiku Fyzická aktivita, ak je známe, má veľký vplyv aj na duševný živt. Cvičenie, hlavne vytrvalstné, pzitívne vplyvňuje náladu člveka. Spmínaný hrmón BDNF s tým má veľkú spjitsť, pretže krem kgnitívnych funkcií pzitívne vplyvňuje aj 3 Najpzitívnejší vplyv má cvičenie na zmierňvanie dpadu prcesu starnutia, na tel aj myseľ. Môže spmaľvať s narastajúcim vekm klesajúcu tendenciu úrvne kgnitívnych funkcií a znižvať rizik demencie, mŕtvice a Alzheimervej chrby. 22
náladu člveka. Antidepresíva fungujú ak cvičenie v tm, že taktiež zvyšujú úrveň tht hrmónu.,,pdľa Rnalda Dumana, Ph.D. z Univerzity v Yale, sú chrnický stres, úzksť a depresia spjené s atrfiu aleb stratu neurónv a cvičenie je spjené s rastm nvých neurónv. Primárnym hrmónm aktivvaným pčas degenerácie neurónv sa zdá byť krtizl, ktrý sa ak zdá zmenšuje hippcampus, naše pamäťvé centrum. (Bergland, 2007 str.97-98) Cvičením sa úrveň krtizlu znižuje.t, že cvičením sa dá predchádzať stresu a depresií ptvrdzuje aj výskum neurvedcv z Karlinska Institute v Štkhlme. Odlnsť vči stresu spôsbuje prteín PGC-1a1, ktrý sa pčas cvičenia tvrí v svalstve. Vplývaniu fyzickej aktivity na psychickú zlžku sa venval aj nedávny výskum efekte fyzickej aktivity na ľudí s duševnými chrbami, hlavne na depresívnych pacientv. Záver výskumu preukázal, že fyzická aktivita redukuje hlavne depresívne symptómy u ľudí s duševnými pruchami, taktiež redukuje symptómy schizfrénie a celkv zlepšuje kvalitu živta ľudí s duševnými pruchami. (Rsenbaum, Tiedemann 2014, Cnclusin) 23
5. Terapie TheraSuit a Giger MD 5.1. TheraSuit metóda TheraSuit je intenzívna rehabilitačná metóda vytvrená Izabelu a Richardm Kscielny v rku 2002, fyziterapeutmi a rdičmi dcéry s detsku mzgvu brnu. Hlavným cieľm tejt metódy je pdpra prpricepcie, dstránenie patlgických reflexv a vytvrenie nvých, správnych phybvých vzrv. Využíva sa individuálny terapeutický plán a celstný prístup. Aj keď bla primárne vytvrená pre deti s detsku mzgvu brnu, je vhdná pre všetky vrdené či získané neurlgické pruchy. Metóda vychádza z predpkladu, že ľudský phyb závisí d sily a fungvania kstrvéh svalstva, d ktréh závisí krem inéh aj vytrvalsť, krdinácia phybv či rvnváha. Špecifickými cvičeniami pret tent prístup pdpruje funkciu, flexibilitu a rzsah phybu, držanie tela a rvnváhu. Hlavným znakm TheraSuit metódy je využívanie špeciálnych pdprných pmôck a t špeciálne navrhnutý blek, Univerzálnu cvičebnú jedntku klietku a pružné závesy pavúk. Izabela a Richard Kscielny predviedli v začiatkch šírenia TheraSuit metódy, v rku 2003 piltnú štúdiu, ktrá sa zameriavala na účinnsť tht knceptu u detí s tut diagnózu. Cieľm bl zhdntenie funkčných schpnstí, ktré mali najväčší vplyv na kvalitu živta, p abslvvaní trjtýždňvéh prgramu, pričm cvičenie trval 3 hdiny denne, 5 dní v týždni. Hdntených bl 20 detí d 2,5 d 13 rkv a každé mal vyhtvený individuálny rehabilitačný prgram. Od vtedy bl uskutčnených niekľk ďalších výzkumv, preukázajúcich úspešnsť tejt terapie. Výsledky štúdie preukázali zlepšenie funkčných schpnstí u 92% detí, pričm 21% detí získal schpnsť samstatne chdiť (Kscielny, 2003). Tut štúdiu ptvrdili vyskú účinnsť TheraSuit metódy a dštartvali tak jej rýchle šírenie. V súčasnsti pnúka TheraSuit metódu viac než 425 zariadení v viac než 45 krajinách sveta. V ČR tút terapiu pnúka 6 zariadení a na Slvensku tiež 6. Typický denný intenzívny prgram pzstáva z nasledujúcich prvkv: 24
Zahriatie a masáž hlbkých tkanív Zníženie napätia a techniky senzrickej integrácie Zníženie patlgických phybvých vzrcv Zvýšenie aktívnych správnych phybvých vzrcv Strečing/ psilnenie špecifických svalvých skupín zdpvedajúcich za funkčné phyby Cvičenia s narastajúcim dprm Tréning rvnváhy, krdinácie a vytrvalsti Nácvik prechdv, funkčných aktivít a chôdze Filzfia TheraSuit sa zakladá na predpklade, že každý člvek má pčas svjh vývja,,magické čísl, č je čísl pčtu pakvaní určitých knkrétnych mtrických phybv, ktré sú ptrebné pre úplné naučenie tht phybu. Napríklad, keď sa dieťa snaží sam sa pstaviť z zeme, p pár pkusch t zvládne. Niektré deti rýchlejšie, niektrým treba viac pakvaní. N u detí s detsku mzgvu brnu a inými neurlgickými chreniami tt magické čísl rastie na stvky pakvaní, aby sa mhli naučiť akýkľvek nvý phyb. TheraSuit cvičenie môže pmôcť tent nácvik skrátiť, spraviť h plynulejším a aby vyžadval čraz menej úsilia. Už p niekľkých hdinách terapie dchádza u dieťaťa k prerušeniu pškdenéh nervvéh kruhu a vytvreniu,,nvéh, zlženéh z správnych infrmácií. T sa deje pakvaním cvičenia knkrétneh phybu. Hlavným cieľm cvičenia v závislsti d dieťaťa je rzvíjanie hrubej a jemnej mtriky, lezenia, vzpriamenéh sedu, státia a chôdze. 5.1.1. Oblek TheraSuit Predchdcm TheraSuit bleku bl špeciálny blek vyvinutý v Svietskm zväze pre kzmnautv, ktrý mal zamedziť deštruktívnym vplyvm na phybvý systém z dôvdu nedstatku gravitácie. Vedci v Michigane na základe týcht pznatkv vyvinuli nvý spôsb liečby takzvaným kzmickým blekm. 25
TheraSuit využíva tent blek na celkvé zvyšvanie účinnsti cvičenia. Vďaka svjej špeciálnej knštrukcii vytvára vzdušnú, mäkkú a dynamickú rtézu. Pôsbí na svalstv trupu a knčatín. Špeciálne upravená knštrukcia napmáha zvyšvať efektivitu cvičenia týmit spôsbmi: Aktivuje, stimuluje či až nahrádza svaly Pmáha prijímať správne pdnety plhe tela v priestre Znižuje patlgické reflexy Pmáha vytvárať správne phybvé vzrce Rvnmerne rzkladá záťaž na celé tel Zlepšuje či pzmeňuje prpricepciu (vnímanie tlakvých pdnetv na receptry kĺbv, väzv, šliach a svalv) Pri cvičení v TheraSuit bleku sa terapeut zameriava na správne držanie tela, ktré je dôležité pre nrmalizáciu svalvéh tnusu a vestibulárnych funkcií. Vestibulárny systém je pre cvičenie v TheraSuit bleku veľmi dôležitý, pretže spracváva infrmácie z kĺbv, svalv a šliach. Priam na tie blek pôsbí. Oblek výrazne zvyšuje terapeutický účink cvičenia na pškdený nervvý systém. Oblek sa skladá z trch hlavných častí- z vesty, ktrá sa upína na hruď a nhavíc, ktré sa upínajú na panvu a z návlekv na knčatiny. Súčasťu bleku sú gumené ppruhy, ktré sa upínajú na jedntlivé časti bleku. Dajú sa natiahnuť a upnúť na ktrúkľvek časť bleku vďaka háčikm, slúžiaci na tent účel. Vďaka týmt ppruhm, ktré plnia hlavnú funkciu bleku, je tel dieťaťa spevnené a uvedené d plhy, ktrá je v rámci mžnstí dieťaťa č najbližšie k nrmálu. Zlepšuje sa celkvé držanie tela a stimulvaním či nahrádzaním svalv ppruhmi sa vytvára pžadvaný phybvý vzrec. V závislsti d zámeru sa gumené ppruhy môžu napínať silnejšie či slabšie. Prpricepcia je zlepšvaná tlakm bleku na tel. 26
5.1.2. Univerzálna cvičebná jedntka Tzv.,,klietka je ďalšu pmôcku využívanu pri terapii TheraSuit. Je t kvvá knštrukcia ktrej súčasťu sú závažia rôznych hmtnstí d 0,5 d 5kg, laná s kladkami a elastické laná tzv. pavúk. Laná sú pčas cvičenia z jednej strany vyvažvané závažím, prechádzajú cez knštrukciu a z druhej sú pripevnené ku knčatine dieťaťa. S knčatinu dieťa vyknáva pžadvané phyby usmerňvané fyziterapeutm. Takýt systém prispieva k správnsti phybu dieťaťa a zárveň uľahčuje prácu fyziterapeutvi. Knštrukcia je teda bjstranne prspešná. Pri cvičení v,,pavúkvi dieťa stjí v strede klietky a je istené nhavičkami s pripnutými viacerými elastickými lanami, ktré sú upevnené knštrukciu. (Od th názv pavúk).,,pavúk je deťmi veľmi bľúbený pretže mnhým z nich dáva mžnsť prvý krát samstatne a bezpečne stáť. TheraSuit terapia je vhdná hlavne pre tiet diagnózy(centrum Liberta, 2016): Detská mzgvá brna a iné neurlgické chrenia Vývjvé neskrenia Stavy p cievnej mzgvej príhde Stavy p traumatickým praneniach mzgu Neurmuskulárne pruchy Pranenia miechy Spasticita, Hyptónia Ataxia, Atetóza Kntraindikácie TheraSuit(Centrum Liberta, 2016): Subluxácia bedrvéh kĺbu nad 35% Ťažká sklióza (25-30%) Svalvá dystrfia Vážne srdcvé chrenia ťažká stepróza 27
chrenia aleb defrmity kstí 5.2. Terapia Giger MD Je lkmčná, krdinačná terapia, ktrú dieťa aleb dspelý vyknáva sám aleb s asistenciu na špeciálnm prístrji Giger MD. Je t medicínsky mechanický prístrj schválený FDA (úradm pre kntrlu ptravín a liečiv v USA) ktrý sa úspešne pužíva pri liečení pranení miechy (quadruplégia a paraplégia), mŕtvici, DMO, Parkinsnvej chrbe, skleróze multiplex a rôznych rtpedických a neurlgických vadách. Môže pmôcť deťm aj s ťažku brnu v ich fyzickm a kgnitívnm vývji. (Giger MD, 2016). Vynálezcm prístrja a zakladateľm terapie bl šéfmechanik švajčiarskej hdinárskej firmy pán Giger, ktrý sa inšpirval mechanizmm hdiniek a vytvril prístrj s špeciálnym, nepravidelným prevdm. Prístrj Giger MD vyvinul pre svju švagrinú, ktrá ptrebvala rehabilitvať a žiadna vhdná rehabilitačná metóda nebla dstupná. Prístrj funguje tak, že pacient leží na chrbte na prístrji, nad sebu má pedále pre hrné aj dlné knčatiny a simultánne s nimi tčí. Smer tčenia sa v plvici cvičenia mení z predu d zadu (Schalw, 1999). Obr.1: Dnes, sa už 25 rkv pužíva terapia Giger MD v Európe a USA v nemcniciach, v lekárskych a fyziterapeutických centrách ale aj dma u pacientv, keďže prístrj si je mžné zakúpiť a pužívať samstatne (centrumliberta.sk). Na CNS tát terapia hľadí ak na 28
samrganizujúcu sa neurónvú sieť. Prístrj Giger MD umžňuje bnviť pškdenú centrálnu nervvú sústavu jej rerganizvaním, využívajúc schpnsť plasticity mzgu. Základm liečivéh efektu prístrja je spmínaný špeciálne vytvrený prevd, ktrý je nepravidelný. Phyb knčatín pacienta sa tak pčas tčenia mení v vzťahu knčatín navzájm. Terapia je schpná čiastčne aleb úplne bnviť u pškdenej CNS stratené smatické, vegetatívne, autnómne a vyššie mentálne funkcie naučením lepšej krdinácie frekvencie a fázy neurónvých výbjv CNS tréningvými autmatizmami (Schalw,1999). Pacient leží v uvľnenej plhe na chrbte, čím sa eliminuje vplyv gravitácie a tým sa zvyšuje jeh výkn, pričm je tel udržiavané v neustálm phybe. Phyb sa vyknáva simultánne všetkými štyrmi knčatinami, krdinvaným špeciálnym prevdm, ktrý vytvára trjrzmerný phyb a ten prechádza telm ak špirálvá vlna. Celé tel je pri tm u držiavané v dynamickej rvnváhe. (centrumliberta.sk) Základné princípy cvičenia s prístrjm Giger MD (Centrum Liberta, 2016): bezblestná liečba celé tel je neustále udržiavané v phybe, pričm efekt gravitácie je eliminvaný nepretržitý aktívny a pasívny phyb harmnický phyb v krdinácií s dynamicku rvnváhu všetky štyri knčatiny sú splu kinematicky spjené phyby rúk, nôh, chrbtice, panvy, ramien a hlavy sú zladené špeciálnym prevdm knčatiny a chrbát sa striedav naťahujú a hýbajú môže h pužívať ktkľvek ľahk, bezpečne a bez únavy U DMO je pzrnsť venvaná najdôležitejšiemu (phybvému) prblému ktrý je pdľa M. Gigera svalvá nervnváha. Terapia Giger sa u týcht detí zameriava na ďalší dôležitý cieľ: včasnú prevenciu sekundárnych defrmít. Taktiež má uvľňujúci efekt na spasticitu. Svalvá nervnváha sa zvyšuje s vývinm a silu dieťaťa. T spôsbuje skrátenie svalv, hnuté kntraktúry aleb psturálne vychýlenie bkv, klien aleb chdidiel. Tiet sekundárne defekty sťažujú aleb znemžňujú dieťaťu stáť vzpriamene. Zvyšvanie 29
svalvej nervnváhy vychádza aj z nevhdných terapeutických patrení (Cmb AG, 2014) Naťahvanie stiahnutéh (skrátenéh) svalu je efektívne len keď je svalvá štruktúra predĺžená. T sa dá dsiahnuť len keď je sval úplne uvľnený. Giger MD t umžňuje tým, že je tel uvľnené a vyknáva kntinuálne a pmalé striedanie aktívneh a pasívneh phybu- hýbanie a naťahvanie (Schalw, 1999). Phyb nôh ktrý dieťa vyknáva na tmt prístrji má taktiež pzitívny efekt na vývj bedrvých kĺbv, č je častým prblémm aj u detí s DMO. Psilňvané sú aj svaly ramien, rúk, trupu, bky chrbát a panva, ktré sú bzvlášť dôležité pre dieťa s DMO. Cvičenie môže pmôcť vyvinúť správny impulz pre vykrčenie v stji, č je čast bmedzením pre schpnsť chôdze týcht detí (Giger MD, 2016) Ďalším prblémm detí s tut diagnózu je trávenie. Keďže brna môže zasahvať aj d vegetatívnych blastí, črevá nemusia pracvať adekvátne. Výsledkm sú zápchy aleb hnačky. Giger stimuluje, reguluje a nrmalizuje trávenie a črevnú aktivitu (Cmb AG, 2014) Hrizntálna plha tela je pdmienku pre relaxáciu a flexibilitu trupu a hlavy. Prístrj je vhdný aj pre pacientv v bdelej kóme, či pacientv s ťažkým mentálnym pstihnutím, nakľk nie je nutná aktivita jedinca. Fyziterapeut ttiž môže tčiť za neh, č taktiež prispieva k regenerácií CNS. Niektrí pacienti z začiatku tčia prístrjm samstatne len raz, dvakrát. Pčet samstatných táčk sa zvykne p každej ďalšej terapii zvyšvať. M. Giger upzrňuje, že dieťa by nemal byť na prístrj dávané nasilu, pretže si prístrj spjí s nepríjemným pdnetm a pri každej terapií bude plakať aleb bude nespkjné. Aby sa tmu predišl a aby sa zvýšila efektivita terapie vytvril M. Giger zariadenie Bifeedback (Cmb Ltd, 2014). 30
5.2.1. Bifeedback Pre mtiváciu dieťaťa stať ležať a tčiť, najlepšie samstatne, je súčasťu detskéh prístrja Bifeedback zariadenie. Je t dplnkvá súčasť prístrja, ktrá dáva dieťaťu spätnú väzbu správnsti jeh phybv. Bifeedback je zhtvený ak pčítačvý prgram, ktrý sníma aktivitu knčatín a prepsiela ju d zariadenia, kde sa tát aktivita vyhdntí a vytvrí sa nrma dieťaťa (Giger MD, 2016). Pčítač, v ktrm je tent prgram, je napjený na dve brazvky a bsluhuje h fyziterapeut. Jedna brazvka je na stle pred fyziterapeutm a druhá je nad dieťaťm tak, aby na ňu videl a slúži k mtivácií dieťaťa bľúbenými piesňami či úlhami. Pdľa nrmy dieťaťa, ktrú prgram vytvril ptm prístrj vypčíta správnsť phybv a zaznamenáva ich na brazvke. Na nesprávnu aktivitu knčatín ptm reaguje bľúbená pieseň či úlha dieťaťa. Znamená t, že keď dieťa prestane tčiť aleb netčí správne, vide, úlha, či pieseň sa zastaví. Aj dieťa s ťažším mentálnym pstihnutím je týmt schpné pchpiť jednduchý princíp prgramu a naučiť sa správne tčiť. Súčasťu tht pčítačvéh prgramu je vyše 500 hier a úlh rôznej nárčnsti. Úlhy sú zstavené tak, aby ich dieťa mhl riešiť pčas tčenia, teda dpvedal ústne. Pstupnsť úlh taktiež reaguje na phyb prevdu. T znamená že keď dieťa netčí, neprepne sa úlha. Súbr úlh bl taktiež nápad M. Gigera, ktrý si všiml, že deti sa rýchlejšie učia pri fyzickm phybe. 4 Tčenie na prístrji Giger MD v kmbinácií s riešením úlh by teda mhl priam vplyvňvať učenie. Úlhy sú zamerané na rzvj šklských schpnstí. Či už sú t úlhy zamerané na výknvé funkcie ak pzrnsť a rýchlsť aleb úlhy zamerané na precvičvanie šklskéh učiva ak napríklad abeceda, hdiny a pdbne. Všetky úlhy sú pritm zstavené tak, aby dieťa dpvedal ústne a nemusel prerušiť tčenie knčatinami. Nie všetky deti sú však mtivvané prístrj pužívať, pret ich fyziterapeuti mtivujú bľúbenými videami a piesňami. Týka sa t najmä detí s mentálnym pstihnutím aleb pervazývnymi vývjvými pruchami. Takét deti je niekedy prblém aj dstať pd 4 T by ptvdzval zistenia Verburgha a kl; že kgnitívne schpnsti sa zlepšujú aj pri akútnej fyzickej záťaži. (viď.str.22) 31
prístrj. Dôležité je nikdy dieťa nenútiť prístrj pužívať aj napriek plaču. T ptm začína plakať už pri vstupe d miestnsti. Je ptrebné vytriť pzitívnu asciáciu prístrja s príjemnými pdnetmi (bľubené piesne a videá) a pstupne predĺžvať dbu pužívania prístrja, pdľa mtivácie dieťaťa. 6. Centrum Liberta n.. Centrum Liberta je rehabilitačné centrum v Kšiciach na výchdnm Slvensku. Prevádzkuje h neziskvá rganizácia, ktrá sa zameriava hlavne na deti s rôznymi phybvými vadami. Terapiu TheraSuit začali pnúkať ak prvý na Slvensku v rku 2012 a zárveň je jediné zariadenie v SR aj ČR ktré pnúka terapiu Giger MD. Giger MD pnúka d rku 2014, keď v rámci prjektu švajčiarsk-slvenskej splupráce implementvala tút terapiu na Slvensku. Okrem týcht dvch hlavných terapií tt centrum pnúka maďarskú terapiu Dévény, Skenar terapiu, terapiu neurbifeedback, terapiu Snezelen, individuálne rehabilitačné cvičenia a rôzne pdprné terapie ak respiračná, rfaciálna terapia a fyzikálne terapie. V súčastnsti pôsbí v tmt centre 8 fyziterapeutv. 6.1. TheraSuit a Giger MD v Centre Liberta TheraSuit terapia sa v tmt centre pnúka ak dvj aleb trjtýždňvý intenzívny prram, pdľa dprúčania zakladateľv Izabely a Richarda Kscielny. V rámci tht prgramu dieťa cvičí 3 hdiny denne, 5 dní v týždni. Dôraz sa kladie na individuálnehy cvičebný prgram, ktrý sa zstavuje pre klienta na základe jeh špecifických ptrieb. Každý deň sú pritm využívané všetky súčasti TheraSuit knceptu vrátane kzmickéh bleku,,,klietky, či,,pavúka. Od rku 2014, kedy bla v Centre Liberta pridaná terapia Giger MD, cvičia niektré deti v rámci 3 hdinvéh TheraSuit cvičenia aj tút terapiu. Dĺžka cvičenia s prístrjm Giger je individuálna. V závislsti d schpnstí dieťaťa sa určuje rzsah cvičenia aleb pčet táčk na tmt prístrji. Pčas fyzicky namáhavéh TheraSuit cvičenia pôsbí zhruba plhdinvé cvičenie na prístrji Giger na dieťa 32
uvľňujúc, pretže je nenárčné ale zárveň veľmi účinné. Centrum Liberta má k dispzícií k tmut prístrju aj sadu bifeedback. Pkiaľ dieťa nereaguje dbre na úlhy, aleb má pridružené mentálne pstihnutie, mtivuje h terapeut bľúbenými piesňami či videami. Aby bl dieťa mtivvané tčiť prístrjm, môže sa prgram nastaviť rvnak ak pri úlhách tak, že ak dieťa prestane tčiť, prestane hrať aj pieseň aleb vide. Pri cvičení má rdič mžnsť byť prítmný v miestnsti s dieťaťm. Tút mžnsť využívajú hlavne rdičia menších detí aleb detí, ktré abslvujú terapiu prvý krát. 7. Iné fyziterapeutické metódy, využívané mjimi respndentmi 7.1. Bbath kncept Zakladateľm knceptu sú MUDr. Karel Bbath a Berta Bbath, ktrý metódu vytvrili spčiatku pre deti s DMO a zalžili Bbath centrum v Lndýne. Dnes sa využíva pre všetky pruchy phybvéh aparátu, či pre mnhé neurlgické chrenia v dspelsti. Pre nvrdencv sa využíva ztv. Baby Bbath.,,Súčasný Bbath kncept je zalžený na systémvm mdele mtrickej (phybvej) kntrly, kncepte plasticity, princípch mtrickéh učenia a pchpení a uplatňvaní funkčnéh ľudskéh phybu. (Raine, 2009 str.23). Využíva sa tzv. handling, pri ktrm sa ptimalizuje svalvý tnus dieťaťa čím sa učí správnemu phybu a zárveň sa phyb dieťaťu uľahčuje. Dieťa je nútené prevziať kntrlu nad stabilitu a rvnváhu pri tmt phybe. Handling by mal byť využívaný aj rdičmi a teda bsiahnutý aj v každdenných aktivitách. Bbath kncept vidí prblém v psturálnm napätí, ktré je u ľudí s pruchu phybvéh aparátu nevyvážené. Následkm tht nevyváženéh napätia vznikajú patlgické phybvé vzry. Pred terapiu sa určujú kntrétne ciele a terapeutický plán. Terapia je dynamická, snaží sa vyhýbať statickým výdržiam. Dôraz sa kladie na praktičnsť cvičenia. Pkiaľ je cvičenie sústredené na špecifické zlžky phybu, musia byť začlenené d funkčnéh kntextu s cieľm ich prensu d každdennéh živta. Terapeut dieťaťu umžňuje prežiť nrmálny phyb, pričm využíva vlastnú aktivitu dieťaťa, v funkčných situáciách. Pri cvičení sa využívajú valce, lpty, nestabilné plšiny, aktivity pčas plhvania, či nácvik 33
sebabsluhy. Všetky tiet prvky zárveň vedú ku senzmtrickej stimulácii, ktrá napmáha k celstnému vývju dieťaťa (Raine, 2009). Princípy Bbath knceptu(raine, 2009 str.17): Základm je systémvý prístup k mtrickej kntrle Terapia je interaktívny prces medzi jedincm, úlhu a prstredím Terapia nemá hdntu sama sebe ale musí byť začlenená d funkčnej činnsti, ktrá je zmysluplná pre pacienta, s cieľm pdpriť prens Základm učenia všetkých zručnstí je plasticita, ktrá je súčasťu funkcie nervvéh systému Terapeuti si musia byť vedmí princípv mtrickéh učenia: aktívnej účasti, príležitstí pre prax a zmysluplných cieľv Bbath kncept môže byť rzšírený ďalšie spôsby a dplnky, aktivity v praxi, pužitie prtetiky a psilnenie svalv 7.2. Neurkineziterapia dr. Smljaninva Je metóda neurdynamickej krekcie phybv, ktrá sa praktikuje pd vedením dr. Smljaninva v špecializvanm zariadení v belianskych tatrách na Slvensku. Vznikla v 80. rkch v Kyjeve. Princípy, na ktrých sa metóda vytvrila bli vplyvnené teóriu úrvniach vývinu phybu neurfyzilóga N.Bernsteina, glbálnej lkmócii V.Vjtu a dynamickej prpriceptívnej krekcii K.Seminvej. Praktikuje sa cvičením v špeciálnych plhách a pzíciách ktré priam vplývajú na mzgvé štruktúry. Základm pre napredvanie je vytvrenie pdmienk blízkych nrmálnej neurdynamickej a bimechanickej aktivite. Pri neurdynamickej krekcii prstredníctvm knkrétnych aktivít a cvičení, vzniká mimriadne špecifické pôsbenie na jedntlivé štrutúry mzgu, ktréh cieľm je ich prejav na rganizme dieťaťa s DMO (Vančva, Smljaninv str.12). Phyb sa pritm uskutčňuje v pdmienkach tzv. zamknutéh bimechanickéh kruhu - reťazi, v ktrej sa zárveň narušujú patlgické reflexy. Prgram 34
sa zvášť zameriava na funkciu hrných knčatín a t hlavne na jemnú mtriku. Artikulácia, kreslenie, písanie či skladanie stavebnice sú tiež cvičenia resp. phyby, ktré sa realizujú v pdmienkach zamknutej kinematickej reťaze (Vančvá, Smljaninv, 2014). Tiet schpnsti vrátane reči súvisia s svalmi ramennéh pletenca. Krekcia činnsti svalv ramennéh pletenca vraj slabuje klinické príznaky DMO, čím približuje vývin dieťaťa k nrme a tiež h pmáha vertikalizvať (Vančva, Smljaninv, 2014). Základm cvičenia je malý pčet efektívnych cvikv pri mnhnásbnm pakvaní. Cviky sú glbálne, č znamená že vplývajú na viacer svalvých skupín, šliach a na vestibulárny aparát. Terapia sa rganizuje ak desaťdňvý pbyt. Cvičenie je 2 krát d dňa- rán a pbede až d večerných hdín, pričm prebieha hrmadne v telcvični. V večerných hdinách sa zvyknú rganizvať rôzne psedenia aleb aktivity pre deti. Deti majú mžnsť pčas pbytu využívať zdarma špeciálne pedaggické aktivity. Účinky neurdynamickej krekcie phybv (Vančvá, 2014, str.13): narušenie patlgickýh reflexv pstupné vyhasínanie činnsti patlgických synergií glbálne pôsbenie na prpriceptívne aferentné mzgvé dráhy regulácia svalvéh tnusu 7.3. Vjtva metóda reflexnej lkmócie,,je t nvý aktivačný systém centrálneh nervvéh systému, zalžený na vrdených mdelch s ktrými prichádzame na svet a ktré sú prvkvateľné u člveka až d pslednéh dychu. (V.Vjta, 1993) Zakladateľm metódy bl detský neurlóg a pediater Prf. MUDr.Václav Vjta. pôsbil v Nemecku, kde bla aj zalžená Medzinárdná Vjtvá splčnsť. Metóda vychádza predvšetkým z pznatkv nrmálnm vývji dieťaťa d 1. rku živta. U pacientv s fixvanými spastickými prejavmi si prfesr Vjta všiml, že pri kladení dpru v určitých častiach tela sa bjavvali určité svalvé súhry, ktré sa šírili d ďalších blastí 35
tela. Tiet pzrvania bli kľúčvé pre dhalenie vrdených glbálnych lkmčných systémch reflexnéh plazenia a reflexnéh táčania. (Vjta a Peters, 2010) Tiet vzry sa aktivujú nevedme, dráždením spúšťacích zón v výchdiskvých plhách tela a tým sa ukladajú d CNS. Výchdiskvá plha reflexnéh plazenia je na bruchu a reflexnéh táčania je na chrbte. Spúšťacie zóny sú citlivé miesta na trupe a knčatinách, ktrých aktivvaním mžn vyvlať vrdené svalvé dpvede. Pzície majú vytvriť mdely krdinvanej činnsti svalv, ktré následne môžu byť pužité na vytvrenie ľubvľných phybv. (Vjta a Peters, 2010) Fixácia náhradných (patlgických) phyby u jedincv s pškdením CNS začína v 6. týždni živta a vrchlu dsahuje v 3. trimennu (Vjta a Peters, 2010). Pret je veľmi dôležité včasné zahájenie terapie. D 12. mesiaca živta je tiež reflexný vplyv silnejší než v neskôršm veku. Na rzdiel d Bbath knceptu sa nevyžaduje splupráca dieťaťa. Terapia sa u nvrdencv a kjencv prevádza len niekľk mál minút, viac krát denne. U starších detí a dspelých sa terapia predĺžuje d štvrť d pól hdiny. Časvé rzlženie terapie sa ale vždy prispôsbuje jedincvi a jeh pstihnutiu. Diagnstika sa prevádza psturálnu aktivitu a reaktivitu. Pri psturálnej aktivite vyšetrujúci pzruje svjvlné phyby dieťaťa, pričm h mtivuje k phybu napríklad hračku. Tým zisťuje, na akm vývjvm stupni sa nachádza. Psturálna reaktivita je vyšetrenie pmcu primárnych reflexv a plhvých reakcií. Pri vyšetrení plhvých reakcií pritm nemusí abnrmálna reakcia vždy znamenať patlógiu, dôležité je pakvané vyšetrenie. Pmcu Vjtvej metódy sa dá už d nvrdeneckéh veku dsiahnuť(vjta a Peters, 2010, str. 20): Nvrdenecké reflexy (neskôr patlgické) môžu byť nrmalizvané U transverzálnej miešnej lézie dchádza ku zmenám spinálnych autmatizmv Dýchacia činnsť je segmentálne cielene riadená tak, že dchádza ku zväčšeniu vitálnej kapacity pľúc Dchádza k fenménu,,explózia reči 36
Zlepšuje sa steregnzia Odstráni sa hmnymná hemianptická prucha 5 Pzitívne sa vplyvní alternujúci knvergentný strabizmus Vyrvná sa disprprciálny rast knčatín Sú slvené vegetatívne funkcie 7.4. Hipterapia Hipterpia je súčasťu hiprehabilitácie, čiže terapie pmcu aktivít s kňm. Súčasťu hipterapie sú aj pedaggickp-psychlgické jazdenie a parajazdectv. Kľúčvú úlhu hipterapii má vplyvnenie pstúry (Hráček, Hllý, 2005). Na pstúru pritm môže terapia pôsbiť priam cez phybvý systém a nepriam cez iné systémy, ak respiračnýči psychsciálny. Chôdza kňa stimuluje člveka ku balancvaniu a udržaniu ťažiska prstredníctvm pôsbenia na jeh nervvé dráhy. Pri balancvaní sa aktivujú svaly v blastiach panvy a chrbtice. Pri terapií sa aktivujú svaly a kĺby a infrmácie d mzgu vzťahu medzi pzíciu tela a priestrm. Jazda na kni má liečivý charakter kvôli dlišnému rytmusu chôdze ale pdbnému phybvému vzrcu kňa a člveka. Rytmus chôdze kňa člvek vníma cez jeh chrbát a mzg sa snaží tmut rytmusu prispôsbiť. (Hráček, Hllý, 2006).Phybvý vzrec u ľudí s pškdenu CNS je nrmalizvaný phybvým vzrcm kňa (ČHS, 2016). Prispôsbvanie je ale vzájmné, dchádza vytvreniu kmunikačných vazieb. Behm jazdy na kni sa u klienta zapjujú všetky zmysli a jeh rganizmus dstáva mnh pdnetv a je pret stimulvaný celstne. Hipterapiu smie vyknávať len pripravený kôň s slženu špecializvanu skúšku hiprehabilitácie a dbrníci- fyziterapeut aleb ergterapeut. Terapiu môže abslvvať dieťa už d dvch mesiacv. Terapia bvykle trvá 10-20 minút. Terapeut klienta navdzuje d rôznych plôh, v súlade s terapeutickými cieľmi a mžnsťami klienta, pričm sú využívané aj plhy prti smeru jazdy. Najčastejšie využívané plhy sú plha primárnéh vzpriamenia, pačný sed, samstatný sed a asistvaný sed (ČHS, 2016). 5 Prucha plvice zrnéh pla bidvch čí na strane hemiparézy 37
II. Empirická časť 1. Design výskumu 1.1. Cieľ výskumu a výskumné tázky Centrum Liberta je jediné zariadenie v SR a ČR, kde sa TheraSuit terapia cvičí v kmbinácií s terapiu Giger MD. V rámci TheraSuitu využíva prístrj Giger MD niekľk zariadení v Nemecku a USA. Účinnsť tejt kmbinácie sa však neskúmala. Mju snahu bude pret kvalitatívnu metódu zistiť účinnsť týcht terapií v ich kmbinácii, vnímanú rdičmi a fyziterapeutmi. Deti s akýmkľvek pstihnutím a bzvlášť telesným si vyžadujú niekedy aj dvadsaťštyrihdinvú starstlivsť a práve rdičia sú tí, ktrí ju im najčastejšie pskytujú. Z dôvdu tht neustáleh kntaktu pznajú schpnsti svjh dieťaťa najlepšie. Pret sm predpkladala, že by mhli byť schpní všimnúť si aj nepatrné zmeny, ktré sú u týcht detí niekedy veľmi významné. Platí t pre telesné, ak aj mentálne schpnsti. Č sa týka zmien v telesnej blasti, presnejšie ak rdičia môžu ppísať zlepšenie dbrníci. Pret sm tiet zmeny preberala v rzhvre s fyziterapeutmi. Cieľm môjh výzkumu bl teda zistiť, ak pôsbí terapia TheraSuit a Giger MD na deti s telesným pstihnutím, z phľadu ich rdičv a fyziterapeutv. Zisťvala sm zásadné aj menej nápadnejšie zmeny v blasti telesnej funkcie, na ktrú sú tiet terapie primárne zamerané. Taktiež sm sa však zamerala aj na zmeny v blasti kgnitívnej aleb psychickej, keďže tie sú pre špeciálne pedaggickú intervenciu pdstatnejšiea zisťvala sm, či tiet zmeny pretrvávajú aj z dlhdbejšieh hľadiska.zaujímal ma, ak sa deťm darí pčas takej fyzicky vyčerpávajúcej terapie a p nej v škle a či má takét cvičenie dpad, pzitívny aleb negatívny, na ich učenie, sústredenie, náladu a pdbne. Zámer výskumu by sa pret dal zhrnúť d dvch blastí a t telesnej a mentálnej. Výskumné tázky sm pret sfrmulvala nasledvne: 38