ekonomický týždenník
OBSAH Zaujalo nás: Na dovolenku sa v tento rok chystá 70 % Slovákov. Polovica z nich ale zmenila plány kvôli súčasnej ekonomickej situácii. 3 Čo nové vo svete: Taliansko má staronového prezidenta, vo funkcii zostáva na ďalších 7 rokov takmer 88 ročný Napolitano 4 Euro sa naďalej drží nad úrovňou 1,3000 EUR/USD 5 Zasadá maďarská MNB, čakáme ďalší pokles sadzieb 5 Cena ropy Brent poklesla pod psychologickú hladinu 100 dolárov za barel 6 Inflácia v marci opäť spomalila a to na 1,9 % 6 Nové priemyselné objednávky vo februári s medziročným nárastom o 1,8 % 7 Rebríček týždňa: Na Slovensku je single každá štvrtá domácnosť 7 Kalendár udalostí 17. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: Na dovolenku sa tento rok chystá 70 % Slovákov. Polovica z nich ale zmenila plány kvôli súčasnej ekonomickej situácii. Kto z nás by sa aspoň raz do roka nechcel vytrhnúť zo zabehnutého kolotoča pracovných či iných povinností a dopriať si pár dní voľna a oddychu? Dovolenka je pre mnohých z nás odmenou za celoročnú prácu a tiež časom, kedy sa sústredíme hlavne na seba či svojich blízkych a bežné problémy hádžeme za hlavu. Pre niekoho je dovolenka nevyhnutnosťou, pre iného luxusom. Vlani si čo i len krátku dovolenku odpustila štvrtina Slovákov. V tomto roku na dovolenku plánuje ísť sedem z desiatich Slovákov. Aký bol hlavný dôvod, pre ktorý ste v roku 2012 nešli na dovolenku? dôvody nevycestovania na dovolenku SR EÚ27 finančné dôvody 50% 46% osobné dôvody 21% 23% uprednostnenie pobytu doma 11% 9% nedostatok času 6% 6% pracovné povinnosti 5% 7% nevie, resp. iné dôvody 5% 6% Pohnútky štvrtiny Slovákov, ktorí sa v roku 2012 rozhodli dovolenky vzdať, zisťoval začiatkom tohto roka prieskum verejnej mienky Eurobarometer. Rovná polovica týchto Slovákov sa na dovolenku nevybrala z celkom prozaického dôvodu finančného. Nedovolenkujúci Európania tento dôvod uvádzali síce o niečo zriedkavejšie ako my [46 % prípadov], avšak aj medzi nimi bol tento dôvod uvádzaný najčastejšie. Približne pätina Slovákov sa rozhodla nevycestovať z osobných dôvodov a zhruba desatina sa vyhovorila na uprednostnenie pobytu doma s rodinou alebo priateľmi. Nedostatok času či pracovné povinnosti nedovolili vycestovať na dovolenku dovedna 11 % Slovákov. nechcel ísť na dovolenku 2% 3% V tomto roku plánuje na aspoň pár dní dovolenky vycestovať 70 % Slovákov. Správy o spomalení ekonomického rastu či Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer zvyšujúcom sa počte nezamestnaných ale z éteru nevymizli ani tento rok. Je preto logické, že ekonomická situácia ovplyvňuje rozhodovanie sa ľudí aj v otázke tohtoročného dovolenkovania. Až 18 % Slovákov priznalo, že vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu dovolenku tento rok radšej oželie. Ďalších 35 % na dovolenku síce pôjde, ale aktuálny hospodársky vývoj ich donútil zmeniť plány. Buď sa rozhodli zmeniť destináciu, stráviť na dovolenke kratší čas alebo na nej minúť menšiu sumu peňazí. Aktuálna ekonomická situácia tak tento rok naruší dovolenkové plány viac ako polovice Slovákov. Tento výsledok ale až tak neprekvapuje. Práve dovolenky totiž patria medzi statky, ktoré v horších časoch najčastejšie obmedzujeme. Koncom roka 2010 to v prieskume Európskej banky pre obnovu a rozvoj uviedlo až 57 % dopytovaných slovenských domácností. Každý tretí opýtaný Slovák [35 %] uviedol, že na dovolenku sa tento rok chystá a jeho plány nenaruší ani súčasná ekonomická situácia. Ovplyvnila súčasná ekonomická situácia vaše plány na dovolenku v roku 2013? vplyv ekonomického vývoja na dovolenkové plány SR EÚ27 idem na dovolenku, plány nemením 35% 41% idem na dovolenku, ale zmenil som plány 35% 34% nepôjdem na dovolenku 18% 13% nechodím na dovolenky 4% 4% neviem 8% 7% A kam budú smerovať kroky tých Slovákov, ktorí si ani tento rok nechcú nechať dovolenku ujsť? Nuž, rovná štvrtina z nich plánuje tento rok niekoľko dní voľna stráviť na Slovensku. Top destináciou číslo dva je Chorvátsko, kam sa tento rok chystá pätina Slovákov. Spomedzi krajín Európskej únie by sa najväčšej návštevnosti Slovákov malo tešiť Taliansko [5 % dovolenkárov], nasledované Bulharskom a Gréckom [zhodne po 4 %]. Mimo Európskej únie a Chorvátska sa chystá vycestovať 10 % Slovákov. Predpokladáme, že ich kroky aj tento rok povedú do tradičných dovolenkových destinácií Slovákov ako sú Egypt či Turecko. Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer Slováci sú pri rozhodovaní sa o dovolenke opatrnejší ako ich európski kolegovia. Spomedzi Európanov totiž na dovolenku kvôli súčasnej ekonomickej situácii vôbec nepocestuje 13 %. Tretina Európanov na dovolenku síce pôjde, ale zmenila plány a dve pätiny sa na dovolenku chystajú nech to stojí, čo to stojí. 3
Čo nové vo svete: Taliansko má staronového prezidenta, vo funkcii zostáva na ďalších 7 rokov takmer 88 ročný Napolitano SLOVENSKO: Medzinárodný menový fond [MMF] vo svojom novom ekonomickom výhľade znížil prognózu globálneho ekonomického rastu v tomto roku z pôvodných 3,5 % na 3,3 %. Ekonomika eurozóny by podľa MMF mala v tomto roku poklesnúť o 0,3 %, Nemecku MMF predpovedá mierny rast na úrovni 0,6 % a naša ekonomika by mala porásť o 1,4 %. Rýchlejšie ako Slovensko by spomedzi krajín eurozóny mala v tomto roku rásť len ekonomika Estónska [o 3,0 %]. Na budúci rok 2014 by si mala slovenská ekonomika polepšiť a zrýchliť tempo rastu HDP na 2,7 %. Tohtoročný, ani budúcoročný rast slovenskej ekonomiky nebude ale dostatočný na tvorbu nových pracovných miest. Nezamestnanosť tak zostane naďalej vysoká, podľa prognózy MMF v oboch rokoch na úrovni 14,3 %. Rast cenovej hladiny by mal podľa odhadov fondu spomaliť z vlaňajšej úrovne 3,7 % na tohtoročných 1,9 % a na podobnej úrovni zotrvať aj v budúcom roku [2,0 %]. Nie práve ružová situácia na slovenskom pracovnom trhu a nadväzujúca slabšia domáca spotreba budú totiž brzdou zvyšovania cien v našej krajine. POĽSKO: Poľské centrálne bankárky sa minulý týždeň rozhovorili o budúcom nastavovaní menovej politiky. Podľa Chojnej Duch by základná úroková sadzba poľskej centrálnej banky [NBP] mohla poklesnúť z aktuálnych 3,25 % až na 2,50 %. Za znižovanie sadzieb sa postavila aj jej kolegyňa Zielinska, podľa ktorej netreba uvoľňovanie menovej politiky odkladať na druhý polrok. Svoje slová bankárky opreli aj o aktuálny inflačný vývoj, keďže poľská inflácia v marci spomalila na 1,0 %. MAĎARSKO: Maďarský minister hospodárstva Varga sa pridal na stranu maďarskej agentúry pre riadenie dlhu [ÁKK], ktorá zvažuje, že maturujúci dlh v cudzích menách tento rok refinancuje prostredníctvom emisií v lokálnej mene, teda vo forintoch. Prípadné emisie v zahraničnej mene v tomto roku ale ÁKK ani Varga nevylúčili, všetko bude podľa nich záležať od podmienok na trhu. VEĽKÁ BRITÁNIA: Agentúra Fitch zakončila proces revízie ratingu Veľkej Británie jeho znížením z najvyššej trojáčkovej úrovne na AA+ so stabilným výhľadom. Dôvodom zhoršenia ratingu je podľa agentúry slabší fiškálny a ekonomický výhľad krajiny. Británia tak prišla o najvyšší rating už od druhej z trojice najväčších agentúr, keď jej ešte vo februári rating znížila aj agentúra Moody s. TALIANSKO: Taliansky parlament v sobotu v poradí už v piatom volebnom kole zvolil staronového prezidenta Napolitana na ďalšie 7 ročné obdobie. Onedlho 88 ročný Napolitano sa pôvodne o prezidentský post nechcel uchádzať, ale neschopnosť poslancov dohodnúť sa na prijateľnom kandidátovi zmenila jeho plány. Keďže Taliani sa od februára nevedia dohodnúť ani na poskladaní vládnej koalície, Napolitanovi zrejme nezostane iná možnosť, len vyhlásiť opakované parlamentné voľby. CYPRUS: Dolná komora nemeckého parlamentu vo štvrtok výraznou väčšinou schválila medzinárodnú finančnú pomoc pre Cyprus. V piatok sa k Nemcom pridali aj fínski poslanci, ktorí popri odklepnutí pomoci Cypru stihli aj vysloviť dôveru súčasnej vláde. Cyprus o pomoc pre svoje banky i samotnú ekonomiku požiadal ešte v júni minulého roka, no konečná podoba pomoci a podmienok sa finalizuje až v týchto dňoch. Cyperský parlament minulý týždeň schválil niektoré z opatrení, ktoré Trojka [t. j. MMF, ECB a Európska komisia] požaduje výmenou za poskytnutie úverov. Medzi týmito opatreniami sa popri už prebiehajúcej reštrukturalizácii bankového sektora nachádza aj zvýšenie korporátnej dane či dane z úrokových výnosov. Jedným z Trojkou navrhovaných opatrení, ako by Cyprus mohol získať do svojho rozpočtu dodatočné prostriedky, je aj predaj časti zlatých rezerv krajiny [v hodnote 400 mil. EUR]. Aj táto správa sa stala jedným zo spúšťačov výpredaja drahých kovov v uplynulých dňoch. Svoj lesk strácajú striebro i zlato, keď od začiatku roka ich ceny poklesli o približne pätinu. Za výpredajom drahých kovov stojí hneď niekoľko faktorov. Prvým z nich sú minimálne inflačné tlaky v globálnej ekonomike. Mnohí investori nakupovali zlato pre jeho často skloňovanú vlastnosť uchovávateľa hodnôt, keďže neštandardné politiky centrálnych bánk hrozili rizikom vzniku inflácie. Tieto predpovede sa zatiaľ nenapĺňajú a práve naopak, cenový rast vo vyspelých ekonomikách v posledných mesiacoch spomaľuje. Okrem toho, viaceré investičné spoločnosti pristúpili v posledných dňoch k výraznému okresaniu svojich predikcií ceny zlata do ďalších mesiacov. Klinček do pomyselnej zlatej rakvy pribila Čína ako významný hráč na strane dopytu po zlate, ktorej ekonomika v prvom tohtoročnom kvartáli nečakane spomalila. Zlato sa po 12 rokoch vymanilo z rastového býčieho trendu. Sklamaní sú určite najmä tí obchodníci, ktorí zlato nakúpili na jeho cenových vrcholoch počas zlatej horúčky v lete 2011 a počítali s ďalším zhodnotením svojej investície. Rozdiel medzi cenovým maximom zlata zo septembra 2011 a jeho súčasnou cenou je totiž viac ako 25 %. 4
Euro sa naďalej drží nad úrovňou 1,3000 EUR/USD EUR/USD EUR/CZK Zdroj: REUTERS Euro si v pondelok voči doláru pohoršilo 1,40 26,00 a obchodovanie uzavrelo o vyše pol percenta 1,30 25,00 slabšie na úrovni 1,3035 EUR/USD, hoci ešte 1,20 24,00 okolo obeda testovalo hladinu 1,3100 EUR/USD. K výraznému poklesu spoločnej meny eurozóny došlo vo večerných hodinách, keď boli potvrdené bombové útoky na bostonskom maratóne. Aj v EUR/GBP USD/JPY utorok na vývoj na finančných trhoch viac ako 0,89 101,00 makroekonomické dáta a politické vyjadrenia 0,83 89,00 vplývali správy z Bostonu, kde sa objavilo 0,77 77,00 niekoľko ďalších podozrení na možné bombové útoky. Euro sa síce ešte v ranných hodinách obchodovalo v okolí 1,3050 EUR/USD, no popoludní zavelilo na rast a prelomilo rezistenciu na úrovni 1,3156 EUR/USD. Tento moment nakopol spoločnú menu k ďalšiemu rastu a euro napokon otestovalo aj hladinu 1,3200 EUR/USD. Časť svojich ziskov síce euro do záveru obchodovania vymazalo a pokleslo na 1,3177 EUR/USD, no napriek tomu počas dňa získalo voči doláru viac ako percento. V stredu euro voči americkému doláru oslabilo, pričom smerom nadol ho poslali predovšetkým slová bývalého člena ECB Bini Smaghiho. Ten vyhlásil, že ECB by mala nájsť cestu, ako zabrániť ďalšiemu posilňovaniu eura. Schválenie záchranného balíka Cypru dolnou komorou nemeckého parlamentu a relatívne dobré vyhliadky pre nemeckú ekonomiku od lokálnych ekonomických inštitútov mali vo štvrtok za následok mierne posilňovanie eura. Podvečer sa kurz eura priblížil k hladine 1,3100 EUR/USD, no svoje zisky napokon spoločná mena neudržala a obchodovanie uzavrela na úrovni 1,3050 EUR/USD. V posledný obchodný deň minulého týždňa poslalo euro nahor vyjadrenie nemeckého ministra financií Schäubleho, ktorý vyzval ECB na zredukovanie likvidity v eurozóne. Euro v reakcii na jeho slová posilnilo k úrovni 1,3130 EUR/USD. Euru prospela aj ďalšia správa týkajúca sa ECB, keď jej predstaviteľ Liikanen vyhlásil, že ECB by mohla v rámci neštandardných opatrení nakupovať aj korporátne dlhopisy. A do tretice euru nahor pomohol aj nemecký zástupca v ECB Weidmann, ktorý vyhlásil, že sadzby v eurozóne sú primerané súčasnej situácii. V závere dňa sa ale objavila správa agentúry Fitch o znížení britského ratingu a euro svoje predošlé zisky vymazalo a deň i týždeň uzavrelo na úrovni 1,3050 EUR/USD. Za týždeň tak euro stratilo 0,5 %, medzimesačne však bolo stále silnejšie a to o 1,3 %. Meny nášho regiónu sa minulý týždeň vyvíjali zmiešane. Zatiaľ čo kurzy poľského zlotého a českej koruny voči euru sa výraznejšie nehýbali, maďarský forint sa hýbal až až. Česká koruna si voči euru mierne polepšila z pondelkovej otváracej úrovne 25,915 EUR/CZK na piatkových 25,845 EUR/CZK. Poľský zlotý sa v pondelok obchodoval na úrovni 4,1020 EUR/PLN a hoci počas týždňa otestoval aj úroveň 4,1200 EUR/PLN, do piatku opäť posilnil k pondelkovým úrovniam a týždeň uzatváral v podstate bez zmeny. Najviac ruchu tak bolo okolo maďarského forintu, ktorému spoločnosť Goldman Sachs pridelila nový cieľový kurz na úrovni 310,00 EUR/HUF a forint si tak pohoršil z pondelkovej úrovne 295,35 EUR/HUF na piatkových 298,60 EUR/HUF. Zasadá maďarská MNB, čakáme ďalší pokles sadzieb Maďarská centrálna banka [MNB], ktorá vzhľadom na nie celkom štandardné politiky pomerne často zdobí novinové titulky, bude v utorok 23. apríla rozhodovať o nastavení menovej politiky na najbližší mesiac. Po rezignácii viceguvernérky Király sa pomer síl v prospech tzv. Orbánovho krídla dostal už na úroveň 8:1, keď jediným príslušníkom krídla bývalého guvernéra Simora zostal už len Karvalits. Predpokladáme preto, že zvyšní členovia menového výboru, ktorí sú nominanti vládnej strany Fidesz, Karvalitsa poľahky prehlasujú a odklepnú ďalšie zníženie sadzieb. Základná sadzba MNB by sa tak mohla znížiť o 0,25 p. b. zo súčasných 5,00 % na 4,75 % a jednalo by sa tak už o jej deviate zníženie v rade. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
Cena ropy Brent poklesla pod psychologickú hladinu 100 dolárov za barel Zdroj: Bloomberg Končiace májové dodávky ropy Brent v pondelok zlacneli o viac Cena ropy BRENT [v USD za barel] ako dve percentá na 100,63 USD za barel a stanovili tak trend aj 150 pre vývoj nových, júnových kontraktov. Tie sa v utorok obchodovali 100 za 99,91 USD za barel a po prvýkrát od júna 2012 tak cena čierneho zlata skĺzla pod psychologickú hladinu 100 dolárov. 50 V nastúpenom trende ropa pokračovala i v stredu, kedy jej cena poklesla na 97,69 USD za barel. Za zlacnením ropy stál 0 predovšetkým vysoký stav zásob tejto komodity v USA, ale aj I-08 VII-08 I-09 VII-09 I-10 VII-10 I-11 VII-11 I-12 VII-12 I-13 očakávaný slabší rast dopytu po rope v dôsledku predpokladaného pomalého rastu globálnej ekonomiky. Vo štvrtok ropa po šiestich dňoch cenových poklesov zdražela a obchodovala sa za 99,13 USD / barel. Na cenu ropy pritom vplývali špekulácie, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] by mohla obmedziť produkciu ropy s cieľom znížiť jej ponuku na trhu a teda vyvolať cenový rast. Mierny rast na úroveň 99,65 USD za barel si ropa Brent pripísala i v piatok, ale v celotýždennom zúčtovaní aj tak na cene stratila až 3,3 %. Medzimesačne bola ropa lacnejšia o 6,8 % a medziročne až o 11,3 %. Inflácia v marci opäť spomalila a to na 1,9 % Spomaľovanie cenového rastu pokračovalo aj v marci 2013, kedy ceny tovarov a služieb zaznamenali medziročný nárast o 1,9 % a to ako v prípade národného indexu spotrebiteľských cien CPI, tak aj v prípade harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien HICP. Jedná sa tak o najpomalší medziročný rast cien tovarov a služieb od konca roka 2010. Oproti februáru, teda medzimesačne, ceny v obchodoch zdraželi iba mierne a to o 0,1 % [podľa CPI], resp. stagnovali [podľa HICP]. Vyplynulo to z údajov, ktoré v úvode uplynulého týždňa zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. Najvýraznejší medziročný cenový rast v marci zaznamenala oblasť vzdelávania [o takmer 7 %] a zdravia [o vyše 4 %]. Za potraviny a nealkoholické nápoje sme si priplácali oproti marcu 2012 viac o 3,5 % [podľa CPI], resp. 3,4 % [podľa HICP]. V prípade tejto položky, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou našich rodinných rozpočtov, ale prišlo k neprehliadnuteľnému spomaleniu, nakoľko ešte v januári, resp. vo februári bol zaznamenaný jej medziročný nárast o takmer 6 %. Jedine ceny %, r/r Inflácia Zdroj: ŠÚ SR v doprave zaznamenali v marci medziročný pokles a to o 0,7 % 5 [podľa CPI], resp. o 0,6 % [podľa HICP]. 4 3 2 1 0 I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 Na medzimesačnej báze, teda oproti februáru 2013, si Slováci priplatili najviac za rekreáciu a kultúru [o 0,3 %]. Väčšina oblastí ale zaznamenala stagnáciu alebo len nepatrný cenový pokles či nárast [t. j. o desatinu alebo dve desatiny percenta]. HICP CPI Predpokladáme, že inflácia si oproti uplynulému roku zachová pomalšie tempá rastu aj počas nasledujúcich mesiacov. Priemer za celý aktuálny rok očakávame na úrovni okolo 2,0 %. Tlmičom rastu cien bude aj naďalej opatrný spotrebiteľ a to pod vplyvom pomalšieho ekonomického rastu a pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti v krajine. Každoročne rizikovým faktorom ale býva vývoj cien poľnohospodárskych komodít či ropy na svetových trhoch a následne ich dopad aj na ceny potravín na pultoch v našich obchodoch. Eurostat počas uplynulého týždňa zverejnil marcový vývoj cien v obchodoch aj za ostatné krajiny EÚ. Najrýchlejší medziročný nárast cien sa týkal Rumunska [4,4 %], Estónska [3,8 %] a Holandska [3,2 %]. Pokles cien o 0,2 % zaznamenali jedine Gréci a nárast cien pomalší ako jedno percento evidovali v Lotyšsku, Švédsku, Írsku, Dánsku a Portugalsku. Eurozóna ako celok zaznamenala v marci medziročný nárast cien o 1,7 %, únia o 1,9 %. 6
Nové priemyselné objednávky vo februári s medziročným nárastom o 1,8 % v %, r/r 40 30 20 10 0-10 I-12 Nové priemyselné objednávky v SR II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 Zdroj: ŠÚ SR XII-12 I-13 II-13 ŠÚ SR počas uplynulého týždňa zverejnil aj februárový vývoj nových objednávok v priemysle. Medziročný nárast o 1,8 % predstavoval oproti januárovému údaju spomalenie, nakoľko počas prvého mesiaca roku 2013 bol zaznamenaný nárast o 4,6 %. Najvýraznejší nárast nových objednávok oproti februáru 2012 potešil strojárov [o 23,4 %] a výrobcov automobilov [o 5,9 %]. Naopak, pokles o 27,4 % nepotešil chemikov a pomerne výrazný pokles nových objednávok zaznamenali aj farmaceuti [o 13,5 %]. Rebríček týždňa: Na Slovensku je single každá štvrtá domácnosť Každá štvrtá domácnosť na Slovensku je single. Podiel takýchto jednočlenných slovenských domácností sa síce počas posledných rokov príliš nezmenil, rozdiely sú ale viditeľné pri pohľade na vekovú štruktúru. V porovnaní s ostatnými európskymi ekonomikami ale žijeme naďalej Podiel single [t. j. jednočlenných] domácností v roku 2011 [v %] Malta 18,8 EÚ 30,5 Španielsko 19,0 Lotyšsko 30,5 Portugalsko 19,1 Veľká Británia 31,3 Bulharsko 19,9 eurozóna 31,8 Grécko 20,4 Litva 33,0 Cyprus 20,8 Francúzsko 34,2 Rumunsko 20,8 Belgicko 34,9 ČR 23,7 Estónsko 34,9 Maďarsko 23,9 Rakúsko 36,2 SR 24,4 Holandsko 36,4 Poľsko 25,2 Švédsko 39,2 Slovinsko 27,6 Nemecko 40,1 Luxembursko 28,9 Fínsko 40,1 Taliansko 30,1 Dánsko 46,4 Zdroj: Eurostat o niečo družnejší život a podiel jednočlenných domácností je u nás desiaty najnižší v rámci EÚ. Vyplynulo to z údajov Eurostatu za rok 2011. Podiel jednočlenných domácností bol na Slovensku evidovaný na úrovni 24,4 %. Presná polovica [12,2 %] ľudí žijúcich v takýchto domácnostiach bola vo veku do 65 rokov, druhá polovica nad touto vekovou hranicou. Hoci podiel jednočlenných domácností sa v priebehu posledných 7 rokov výraznejšie nemenil [od 23,1 % do 24,5 %], zvýšené zastúpenie domácností s členom mladším ako 65 rokov je evidentné. V rokoch 2005 a 2006 ich nebolo ani 10 % a naopak, podiel starších ako 65 rokov bol vyše 14 % ný. Single domácnosti sa týkajú prevažne žien, nakoľko z celkového podielu jednočlenných domácností [24,4 %] predstavujú domácnosti nežnejšieho pohlavia až 17,5 %. Vidíme za tým predovšetkým skutočnosť, že ženy sa dožívajú vyššieho veku, a teda zväčša prežijú svojich manželov či druhov. Slovenský podiel single domácností je desiaty najnižší v rámci EÚ. Najnižší, menej ako pätinový, podiel jednočlenných domácností bol evidovaný na Malte, v Španielsku, v Portugalsku a v Bulharsku. Za zaujímavý považujeme i fakt, že v rámci V4 je podiel single domácností veľmi podobný a krajiny tohto zoskupenia sa v rebríčku nachádzajú vedľa seba. Najviac [takmer polovicu] jednočlenných domácností nájdeme v Dánsku. Približne štyri z desiatich domácností sú single vo Fínsku, Nemecku a Švédsku. V únii ako celku predstavuje podiel takýchto domácností 30,5 %, v eurozóne 31,8 %. 7
Kalendár udalostí 17. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR [22. apríl 2013], v % marec 2013 14,66 14,70 Kľúčová sadzba Maďarskej národnej banky MNB [23. apríl 2013], v % apríl 2013 4,75 [zníženie o 0,25 p. b.] 4,75 Index cien priemyselných výrobcov PPI [26. apríl 2013], v %, r/r marec 2013 1,2 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 1 Q 2013 2 Q 2013 3 Q 2013 2012 2013 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,0 1,3 1,8 2,0* 1,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,7 1,7 3,2* 1,9 HICP [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,7 1,7 3,4* 1,8 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,9 0,9 1,1 3,9* 1,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,2 -- 0,2 0,7 1,2* 0,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,72 14,30 14,23 13,59* 14,45 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 184,7 1 110,0 640,0 3 609,2* 3 994,7 EUR/USD 2] 4] 1,28* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,75 0,75 0,75* 0,75 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,13 0,14 0,11* 0,14 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8