ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk
OBSAH Zaujalo nás: Za posledných 20 rokov sa nám zmenili chúťky. Jeme menej mäsa a pijeme menej mlieka. 3 Čo nové vo svete: Brány amerických úradov sa možno zatvoria 4 Euro naďalej v okolí hladiny 1,3500 EURUSD 5 Čaká nás zasadnutie ECB. Výnimočne už v stredu. 5 Cena ropy Brent aj minulý týždeň s miernym poklesom 6 Ceny priemyselných výrobcov klesli už štvrtý mesiac v rade 6 Rebríček týždňa: Každý tretí Slovák verí v zlepšenie svojej ekonomickej situácie 7 Kalendár udalostí 40. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: Za posledných 20 rokov sa nám zmenili chúťky. Jeme menej mäsa a pijeme menej mlieka. Naša spoločnosť si bezpochyby za posledné dve desaťročia prešla mnohými zmenami. Slovenská republika sa osamostatnila, prešli sme obdobím ekonomického boomu aj hospodárskej krízy a privykli sme si na používanie mnohých technologických noviniek vrátane internetu či sociálnych sietí. My sme sa ale tentokrát pozreli na to, ako sa Slovákom za toto obdobie zmenili ich chúťky. Vycházali sme pritom z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. V čom sa líšia naše dnešné jedálničky od tých spred dvadsiatich rokov? Čo nám chutí viac a čo menej? Ročná spotreba potravín na 1 osobu MJ 1992 2012 2012-1992 Včelí med kg 0,5 1,0 100% Zrnková káva pražená kg 1,5 3,0 100% Nealkoholické nápoje l 105,6 203,1 92% Cestoviny kg 4,7 7,3 55% Čokoláda a čokoládové cukrovinky kg 3,7 5,3 43% Trvanlivé pečivo kg 6,3 9,0 43% Syry a tvarohy spolu kg 8,5 10,1 19% Ryby spolu [mŕtva hmotnosť] kg 4,0 4,7 18% Cukrárske výrobky kg 2,9 3,1 7% Víno spolu l 15,1 15,5 3% Čaj kg 0,1 0,1 0% Soľ jedlá kg 6,5 6,3-3% Zelenina a zeleninové výrobky kg 105,0 100,1-5% Ryža lúpaná kg 5,6 5,3-5% Tuky spolu kg 24,0 20,9-13% Ovocie a ovocné výrobky spolu kg 62,5 53,4-15% Pivo l 92,1 78,2-15% Cukor kg 36,6 30,5-17% Strukoviny jedlé spolu kg 1,8 1,5-17% Chlieb kg 48,8 38,7-21% Mäso spolu kg 69,3 51,4-26% Liehoviny [40 %] l 13,0 9,6-26% Nečokoládové cukrovinky kg 3,0 2,2-27% Pšeničné pečivo kg 42,4 29,2-31% Konzumné vajcia kusy 323,0 216,0-33% Zemiaky kg 77,7 47,9-38% Mlieko konzumné l 90,0 53,2-41% Zdroj: Poštová banka podľa ŠÚ SR dvadsiatimi rokmi. V porovnaní s rokom 1992 ale spotrebovávame menej cukru a nečokoládových cukroviniek. V súčasnosti skonzumujeme až o štvrtinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane nám ale viac zachutili ryby, ktorých ročná spotreba sa za posledné dve desaťročia zvýšila o 18 %. K mäsu či rybám patrí i po našom nazývaná príloha. Zo štatistík vyplynulo, že menej ako v roku 1992 konzumujeme zemiaky aj ryžu. Naopak, na popularite získavajú cestoviny. Aj spotreba chleba sa za uplynulých 20 rokov znížila zhruba o pätinu a spotreba pšeničného pečiva až o takmer tretinu. Do popredia sa ale stále viac dostáva trvanlivé pečivo. Slováci počas posledných dvoch desaťročí upustili od pitia mlieka. Kým v roku 1992 priemerný Slovák spotreboval ročne až 90 litrov mlieka [2,5 dcl za deň], vlani nám na celý rok stačilo len 53 litrov mlieka [denne teda ani nie 1,5 dcl]. Za to nám viac chutia syry, ktorých spotreba vzrástla za posledné dve desaťročia o takmer pätinu. Napriek súčasnej obľube rôznych zeleninových šalátov nielen ako prílohy, ale aj ako hlavného chodu, sa naša spotreba zeleniny za posledných 20 rokov mierne znížila. Zeleniny a zeleninových výrobkov sme vlani spotrebovali o 5 % menej ako v roku 1992. Výraznejšie menej ale jeme ovocie, ktorého ročná spotreba sa znížila o 15 %. Slováci radi maškrtia. Za uplynulé dve desaťročia na obľube získal predovšetkým med, čokoláda a čokoládové cukrovinky. Medom sme si vlani osladili život až v 2 násobne väčšom množstve ako v roku 1992. Každý z nás vlani zjedol v priemere 5,3 kg čokolády a z nej vyrábaných sladkostí, čo bolo až o 43 % viac ako pred Zo Slovákov sa stali kávičkári, no čaju pijeme porovnateľne ako v roku 1992. Pred 20 rokmi spotreboval priemerný Slovák ročne 1,5 kg praženej kávy, vlani to už bolo dvojnásobne viac, teda 3,0 kg ročne. Takmer dvojnásobne sa ale zvýšila aj spotreba nealkoholických nápojov a Slovák tak vlani vypil v priemere 203 litrov nealka. Z alkoholických nápojov sme prišli za posledných 20 rokov viac na chuť vínu, naša spotreba piva a tvrdého alkoholu sa ale znížila [o 15 % resp. 26 %]. 3
Čo nové vo svete: Brány amerických úradov sa možno zatvoria USA: Americkí štátni zamestnanci možno na začiatku októbra zostanú doma. Nie však z dôvodu štátneho sviatku, ale preto, že demokrati sa s republikánmi stále nedohodli na rozpočte pre ďalší fiškálny rok. A ten sa v USA začína už 1. októbra. K zavretiu brán štátnych úradov a agentúr by z takéhoto dôvodu došlo po prvýkrát za ostatných 17 rokov. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že k dohode nedôjde a brány amerických štátnych úradov zostanú s príchodom októbra zatvorené. Americký Fed má podozrenie, že agentúry predčasne odtajnili jeho septembrové rozhodnutie nemeniť objem nákupov dlhopisov. Len milisekundu po oficiálnom zverejnení tejto správy sa totiž objavilo množstvo obchodných príkazov, ktoré následne z rozhodnutia Fed u nepristúpiť k taperingu ťažili. Fed si dal preto celú záležitosť prešetriť u regulátorov, pretože uskutočniť správne obchody tak skoro po zverejnení správy nie je fyzicky ani technicky možné. Zrejme teda došlo k tzv. insider tradingu. ÍRSKO: Írsko patrí popri Španielsku medzi krajiny, ktorých realitný trh utrpel následkom krízy najviac. Za 5 rokov sa ceny nehnuteľností v Írsku prepadli o viac než polovicu. Kríza na trhu nehnuteľností a jej preliatie na bankový trh boli v Írsku zároveň jednými z hlavných faktorov, ktoré prinútili krajinu uchádzať sa o pomoc od európskych partnerov. Zdá sa však, že ceny nehnuteľností v Írsku už našli svoje dno. Podľa aktuálnych údajov írskeho štatistického úradu v auguste ceny rezidenčných nehnuteľností zaznamenali rast na úrovni 2,8 %, pričom v samotnom Dubline ceny poskočili o viac ako desatinu. TALIANSKO: Talianskej vláde hrozí rozpad a krajine predčasné voľby. Mediálny magnát a bývalý premiér v jednej osobe Berlusconi totiž v piatok nariadil piatim ministrom z jeho strany, aby podali demisiu. Súčasný premiér Letta sa cez víkend stretol s prezidentom Napolitanom, aby vzniknutú situáciu riešil. Napolitano si vzal čas na premyslenie, či vyhlási predčasné voľby. Tie by totiž vážne ohrozili schvaľovanie rozpočtu na budúci rok, čo vnáša na trh ešte väčšiu neistotu. Výnosy z talianskych dlhopisov zamierili nahor, ceny akcií talianskych spoločností naopak nadol. Zároveň sa objavujú šumy, že ratingové agentúry sa chystajú okresať taliansky rating, čo by prilialo olej do ohňa. SLOVINSKO: Slovinská premiérka Bratušeková pripustila, že jej vláda skúma spolu so slovinskou centrálnou bankou možnosť pomoci pre problémový bankový sektor. Podľa slov premiérky to ale neznamená, že Slovinsko sa bude uchádzať o medzinárodnú pomoc. Slovinské banky trápi vysoký podiel zlých úverov, ktorý podľa odhadov dosahuje výšku až 7,5 mld. EUR, čo je pätina HDP krajiny. Vláda si objednala audit 10 najväčších bánk, ktorého výsledky by mali byť známe v novembri. Na trhu sa tak opäť začali objavovať špekulácie, že Slovinsko bude ďalšou krajinou, ktorá požiada o medzinárodnú pomoc a to ešte možno do konca tohto roka. Obavy vzbudzuje najmä postup využitý v prípade pomoci pre Cyprus, kedy bol využitý princíp bail in a straty znášali aj veritelia a klienti tamojších bánk. MAĎARSKO: Maďarská dlhová agentúra [ÁKK] zvažuje emisiu štátnych dlhopisov denominovaných v tureckých lírach, singapurských dolároch či japonských jenoch. Dôvodom je podľa vládneho predstaviteľa Töröcskeia skutočnosť, že všetky meny sa postupne stávajú medzinárodnými a ázijskí investori majú o maďarský dlh záujem. Pokiaľ by k emisii v tureckých lírach skutočne došlo, išlo by o unikátny prípad, keďže doposiaľ neemitoval štátne bondy v tejto mene nikto okrem Turecka. Maďarská vláda chce presadiť návrh, aby počnúc budúcim rokom 2014 boli od poplatkov oslobodené výbery z bankomatov pre každého klienta až do výšky čistej priemernej mzdy v ekonomike [cca 150 tis. HUF]. Banky ale zároveň platia štátu daň z finančných transakcií, do ktorej spadajú aj výbery z bankomatu. Túto daň by banky platili aj naďalej, hoci by im z výberov neplynuli výnosy z poplatkov. Maďarské banky by tak mohli na tomto opatrení stratiť až 40 mld. HUF ročne. Okrem toho, maďarských klientov by takéto opatrenie mohlo presmerovať opäť viac k používaniu hotovosti ako platobných kariet a negatívny efekt na banky by tak mohol byť ešte výraznejší. GRÉCKO: Medzinárodní veritelia pod hlavičkou Trojky prerušili prebiehajúcu misiu v Grécku. Krajina robí podľa komisárov pokrok, avšak diskusie sa na čas pozastavia, aby bolo možné vypracovať technické detaily. Veritelia kontrolujú pokrok Grécka v napĺňaní reforiem v súvislosti s poskytnutým záchranným balíkom, avšak vyhodnocujú aj potrebu prípadného ďalšieho [v poradí už tretieho] balíka pomoci. Po ukončení misie by malo byť jasné, koľko peňazí Grécko potrebuje na preklenutie výpadkov vo financovaní a aj to, čo bude musieť výmenou za túto pomoc urobiť. 4
Euro naďalej v okolí hladiny 1,3500 EURUSD EURUSD EURCZK Zdroj: Bloomberg Merkelovej jednoznačné víťazstvo v nemeckých 1,36 26,30 spolkových voľbách v pondelok na trhy výraznejší 1,31 25,80 dopad nemalo. Pozornosť obchodníkov sa viac sústredila na výsledky predstihových indikátorov 1,26 25,30 PMI, ktoré vyšli v Nemecku i eurozóne skôr zmiešane, keď sektor služieb prekonal očakávania, no dôležitejší sektor výroby za EURGBP USDJPY očakávaniami zaostal. Euro tak ustúpilo zo 7 0,90 110,00 mesačných maxím voči doláru a pohoršilo si pod 0,86 100,00 hladinu 1,3500 EURUSD. Dopomohol mu k tomu 0,82 aj guvernér ECB Draghi svojim vyhlásením, že 90,00 možnosť ďalšieho LTRO je na stole. Spoločná mena eurozóny sa v utorok voči doláru obchodovala prevažne pod hladinou 1,3500 EURUSD. Dôvodom boli mierne horšie dáta z Nemecka v podobe prieskumov Ifo. Z eurozóny v stredu žiadne zásadnejšie makroekonomické dáta neprišli a obchodníci sa tak zameriavali skôr na čísla a komentáre z druhej strany Atlantiku. Po šumoch, že ratingu USA by mohol byť pridelený negatívny výhľad agentúrou Moody s [z dôvodu blížiaceho sa dosiahnutia dlhového stropu] posilnilo euro voči doláru späť nad hladinu 1,3500 EURUSD. Euro vo štvrtok mierne oslabovalo a voči doláru si pohoršilo pod hladinu 1,3500 EURUSD. Podpísali sa pod to jednak negatívne správy z Talianska v podobe ohrozenia politickej stability, ale aj lepšie výsledky z amerického trhu práce v podobe počtu nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Americkí demokrati sa s republikánmi stále nedohodli na rozpočte pre ďalší fiškálny rok, ktorý sa v USA začína už 1. októbra. Po prvýkrát za ostatných 17 rokov by tak mohlo dôjsť k zavretiu brán štátnych úradov a agentúr. Americký dolár i akcie tak poklesli a euro napriek problémom v Taliansku posilnilo. V piatok sa dostalo až na úroveň 1,3550 EURUSD, no týždeň napokon uzavrelo na úrovni 1,3520 EURUSD. Najväčšie výkyvy minulý týždeň sprevádzali vývoj českej koruny voči euru. Pred zasadnutím českej centrálnej banky [ČNB] oslabila česká koruna k tesnej blízkosti hladiny 26 korún za euro. Existovalo totiž riziko, že ČNB pristúpi k menovým intervenciám s cieľom oslabiť kurz koruny. Napokon sa tak neudialo a koruna voči euru posilnila až na úroveň 25,600 EURCZK. Na konci týždňa sa koruna voči euru obchodovala na hladine 25,700 EURCZK a za celý týždeň tak posilnila o tretinu percenta. Maďarský forint si voči euru polepšil len mierne z pondelkovej otváracej úrovne 298,80 EURHUF na piatkových 298,40 EURHUF. Poľský zlotý minulý týždeň oslabil z pondelkových 4,2140 EURPLN na piatkových 4,2230 EURPLN. Čaká nás zasadnutie ECB. Výnimočne už v stredu. Českí centrálni bankári k intervenciám proti českej korune zatiaľ nepristúpili. To je asi najdôležitejšie posolstvo z minulotýždňového zasadnutia ČNB, na ktorom podľa očakávaní nedošlo k zmene nastavenia základnej úrokovej sadzby, avšak otázka intervencií takú jasnú odpoveď nemala. Predstavitelia ČNB opäť hlasovali o okamžitom spustení menových intervencií, no opäť tento návrh nezískal dostatočnú podporu. V stredu 2. októbra zasadnú hneď 3 centrálne banky, ktorých rozhodnutiam sa venujeme. V prípade žiadnej z nich ale neočakávame zmenu v nastavení základnej úrokovej sadzby. Poľská NBP sadzbu zo súčasných 2,50 % takmer s určitosťou meniť nebude, čo viackrát potvrdili aj jej predstavitelia. Britská BoE by nemala pristúpiť k zmene nastavenia základnej sadzby z úrovne 0,50 %, ani navýšeniu cieľového objemu nakupovaných aktív zo súčasných 275 mld. GBP. Najzaujímavejšie pre nás bude sledovať rozhodnutie ECB, ktorá výnimočne zasadá v stredu v Paríži. Predpokladáme, že základná úroková sadzba eurozóny sa zo súčasnej úrovne 0,50 % meniť nebude. Pozornosť sa tak bude sústrediť na následnú tlačovú konferenciu guvernéra Draghiho, ktorý sa zrejme bude snažiť svojimi komentármi [prípadne aj konkrétnymi krokmi] udržať trhové sadzby a kurz eura na uzde. % 1,00 0,50 Vývoj na peňažnom trhu 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % 1,00 0,50 Sadzby národných bánk vo svete 0,00 ECB FED BoE % 8,00 4,00 Sadzby národných bánk V4 0,00 ECB NBP ČNB MNB 5
Cena ropy Brent aj minulý týždeň s miernym poklesom Zdroj: Bloomberg Ropa Brent pokračovala v nastúpenom trende z predminulého týždňa Cena ropy BRENT [v USD za barel] a aj uplynulý týždeň jej cena mierne poklesla. V pondelok sa barel 130 severomorskej ropnej zmesi obchodoval za 108,16 USD, teda o cca 120 dolár lacnejšie než v predošlý piatok. Postaralo sa o to predovšetkým 110 zmiernenie napätia v Sýrii, keď sa vytratili obavy z vojenskej akcie 100 v tejto krajine pod vedením USA. V utorok cena ropy Brent mierne vzrástla na 108,64 USD za barel, no už v stredu opäť zlacnela 90 smerom k pondelkovej úrovni. Obchodovanie ako na hojdačke I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 XI-12 I-13 pokračovalo aj v závere týždňa. Vo štvrtok si cena severomorskej ropy pripísala 89 centov a dosiahla tak 109,21 USD za barel. Zmiernenie napätia medzi USA a Iránom ohľadom iránskeho jadrového programu však v piatok opäť poslalo cenu ropy Brent nadol na úroveň 108,63 USD za barel. Za celý týždeň tak ropa zlacnela o 0,5 %, medzimesačne bola lacnejšia o 3,8 %, no medziročne stále drahšia o 3,4 %. Ceny priemyselných výrobcov klesli už štvrtý mesiac v rade %, r/r 5 4 3 2 1 0-1 Ceny priemyselných výrobcov - PPI I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 VII-13 VIII-13 Zdroj: ŠÚ SR PPI, r/r CPI, r/r Slovenskí priemyselníci predávali v auguste svojim prvým tuzemským odberateľom o 0,7 % lacnejšie produkty ako vlani. Ide tak už o štvrtý mesiac v rade, počas ktorého boli evidované nižšie ceny priemyselných výrobcov ako pred rokom. Údaje zverejnil ŠÚ SR. Predchádzajúce mesiace, siahajúce až do roku 2010, boli pritom charakteristické medziročnými nárastmi cien priemyselníkov. Augustový pokles cien našich priemyselníkov ovplyvnili predovšetkým nižšie ceny dodávateľov elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu [o 0,9 %], ale aj priemyselných výrobcov ako takých [o 0,6 %] a producentov z oblasti ťažby a dobývania [o 0,5 %]. Naopak, v oblasti dodávok vody, čistenia, odvodu a odpadu bol zaznamenaný medziročný nárast cien o 1,8 %. V rámci jednotlivých priemyselných odvetví bol najvýraznejší medziročný pokles cien evidovaný v prípade výrobcov koksu a rafinovaných ropných produktov [o 4,6 %], producentov kovov a kovových konštrukcií [o 3,6 %] a elektrických zariadení [o 2,4 %]. V porovnaní s vlaňajším augustom predávali svoje produkty drahšie predovšetkým výrobcovia strojov a zariadení [o 6,7 %], ale aj výrobcovia počítačových, elektronických a optických výrobkov [o 3,3 %]. 6
Rebríček týždňa: Každý tretí Slovák verí v zlepšenie svojej ekonomickej situácie Optimisti v krajinách EÚ [podiel v %] Krajina / Rok 2011 2012 Lotyšsko 53 47 Litva 60 47 Írsko 44 47 Estónsko 51 43 Veľká Británia 45 42 Švédsko 41 42 Dánsko 36 36 Taliansko 37 35 Slovensko 37 33 Belgicko 26 33 Bulharsko 36 33 Maďarsko 34 32 Francúzsko 35 32 Fínsko 40 32 Španielsko 37 31 Poľsko 36 30 Nemecko 32 30 Holandsko 25 29 Luxembursko 20 29 Rakúsko 28 29 Rumunsko 35 28 Slovinsko 30 28 Portugalsko 30 27 ČR 32 26 Malta 34 25 Grécko 25 24 Zdroj: Gallup Pozn.: prieskum nezahŕňal Cyprus a Chorvátsko Na Slovensku žije tretina ekonomických optimistov, ktorí očakávajú, že sa ich ekonomická situácia v nasledujúcich 5 rokoch zlepší. Vďaka nim sa naša krajina umiestnila v jedenástke najoptimistickejších krajín EÚ. V porovnaní s rokom 2011 ale optimistov na Slovensku ubudlo, keďže predvlani v zlepšenie svojej situácie verilo až 37 % našincov. Vyplynulo to z prieskumu amerického inštitútu Gallup. Najviac optimistov nájdeme v Lotyšsku, Litve a Írsku, kde verí v zlepšenie svojej ekonomickej situácie až takmer polovica obyvateľov. Nálepkou ekonomický optimista by sme mohli označiť aj viac ako dve pätiny Estóncov, Britov a Švédov. Spomedzi krajín V4 sme najväčšími optimistami práve my. V Maďarsku počíta so zlepšením svojej ekonomickej situácie počas nasledujúceho päťročného obdobia 32 % občanov, v Poľsku 30 % a v Česku dokonca len 26 % obyvateľov. Najmenej optimisticky zmýšľajúcich obyvateľov nájdeme v Grécku, nakoľko v zlepšenie svojej ekonomickej situácie počas nadchádzajúcich 5 rokov tam verí len 24 % obyvateľov. Niet sa čomu čudovať, nakoľko krajina sa zmieta v dlhovej kríze a ekonomickej recesii, pričom bez práce je každý štvrtý ekonomicky aktívny Grék. Iba štvrtinu optimisticky naladeného obyvateľstva ale nájdeme aj na Malte. Spomaľujúca ekonomika či rastúca nezamestnanosť sa podpísali pod to, že ekonomických optimistov v drvivej väčšine krajín EÚ počas vlaňajška ubudlo. Podiel optimisticky zmýšľajúcich obyvateľov v porovnaní s rokom 2011 klesol až v 19 krajinách únie. Najvýraznejší odliv optimistov nastal v Litve, kde sa ich podiel znížil zo 60 % na 47 %, napriek tomu však stále Litovčania patria medzi tých najpozitívnejšie zmýšľajúcich Európanov. Optimisticky naladení obyvatelia počas vlaňajšia pribudli len v 6 krajinách únie, v Dánsku sa ich podiel nezmenil. Najvýraznejší prírastok optimistov vlani vykázali krajiny Beneluxu. 7
Kalendár udalostí 40. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Indikátor ekonomického sentimentu IES [30. september 2013] september 2013 Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [2. október 2013], v % október 2013 0,50 % [bez zmeny] 0,50 % Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [2. október 2013], v % október 2013 0,50 % [bez zmeny] 0,50 % Kľúčová sadzba Poľskej centrálnej banky NBP [2. október 2013], v % október 2013 2,50 % [bez zmeny] 2,50 % Maloobchodné tržby [3. október 2013], r/r, v % august 2013 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 3 Q 2013 4 Q 2013 1 Q 2014 2013 2014 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,4 1,8 2,7 1,2 3,0 CPI [%, r/r] 1] 4] 1,4 1,5 1,6 1,7 2,4 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,5 1,5 1,7 1,7 2,3 PPI [%, r/r] 1] 4] 0,9 0,9 0,7 0,6 2,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 1,0 0,9 0,4 0,5 0,3 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,84 14,19 14,55 14,27 14,02 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 614,3 750,0 1 070,0 4 309,8 3 590,0 EUR/USD 2] 4] 1,34 1,30 1,30 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,50* 0,50 0,50 0,50 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,13* 0,15 0,15 0,15 0,20 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8