ekonomický týždenník
OBSAH Zaujalo nás: 10 názorov, ktoré majú Slováci na euro 4 roky po vstupe do eurozóny 3 Čo nové vo svete: Európskych lídrov čakajú rokovania o rozpočte 4 Euro si po 14 mesiacoch siahlo na úroveň 1,3700 EUR/USD 5 Čaká nás týždeň bohatý na zasadnutia centrálnych bánk 5 Ropa Brent najdrahšia od septembra 6 Priemyselníci predávali v decembri drahšie o 3,9 % 6 Slovenská ekonomika aj v úvode nového roka v nie práve najlepšej nálade 6 Harmonizovaná nezamestnanosť na Slovensku rovnaká ako v Írsku či na Cypre 7 Štát hneď na začiatku roka v mínuse 7 Rebríček týždňa: Nehnuteľnosti v 3. kvartáli 2012 zlacneli vo väčšine krajín EÚ 8 Kalendár udalostí 6. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: 10 názorov, ktoré majú Slováci na euro 4 roky po vstupe do eurozóny Eurom na Slovensku platíme viac ako štyri roky. Od 1. januára 2009 nám totiž začali z peňaženiek miznúť slovenské koruny a postupne ich nahrádzala nová mena euro. Čo si Slováci v súčasnosti o spoločnej mene eurozóny myslia? Podľa koľkých našincov euro našej krajine pomáha a koľkí ešte stále zapínajú vo svojich hlavách kalkulačky a prepočítavajú eurá na koruny? A ako euro ovplyvnilo naše cestovanie do ostatných krajín EÚ? Odpovede na tieto ako i ďalšie iné otázky sme našli v aktuálnom prieskume Eurobarometer z decembra 2012. Šiesti z desiatich Slovákov považujú euro za dobrú vec pre našu ekonomiku. A hoci si 30 % Slovákov myslí opak, stále patríme medzi optimistickejšie naladenú polovicu krajín eurozóny. Ešte vyšší podiel, takmer tri štvrtiny, opýtaných Slovákov sa pozerajú na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. V tomto prípade dokonca patríme medzi najväčších eurooptimistov. Spoločná mena z nás ale zanietenejších Európanov neurobila. Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré zdieľajú tento pocit v najmenšej miere. Hoci na druhej strane, u žiadneho člena eurozóny podiel obyvateľov, z ktorých by euro urobilo väčších Európanov, nepresiahol hranicu 50 %. Euro a identita 1) Euro vníma ako dobré pre svoju krajinu 59 % Slovákov 2) Euro vníma ako dobré pre EÚ až 73 % Slovákov 3) Vďaka euru sa cíti byť viac Európanom ako predtým 21 % Slovákov Euro a jeho používanie v praxi 4) Platiť v hotovosti eurovými mincami nerobí problém 71 % Slovákov 5) Platiť v hotovosti eurovými bankovkami nerobí problém 88 % Slovákov Euro a jeho prepočítavanie do starej meny 6) Pri väčších nákupoch [auto alebo dom] prerátava euro do pôvodnej meny 57 % Slovákov 7) Pri bežných nákupoch prerátava euro do pôvodnej meny 38 % Slovákov Euro a cestovanie 8) Cestovanie v zahraničí je vďaka euru ľahším a menej nákladným pre 47 % Slovákov 9) Vďaka euru je porovnávanie cien v iných krajinách EÚ ľahšie pre 67 % Slovákov 10) Euro znížilo náklady bankových služieb pri návšteve iných krajín EÚ u 25 % Slovákov Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer Platiť v hotovosti eurovými mincami alebo bankovkami nám už problém nerobí. V prípade mincí sa priklonilo k odpovedi no problem 71 % opýtaných Slovákov, v prípade bankoviek dokonca až 88 %. Drvivá väčšina krajín ale aj tak skončila pred nami a platenie eurami považuje za bezproblémové ešte vyššie percento ich obyvateľov. Takmer každý opýtaný Slovák pritom potvrdil ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčil. Pri bežných nákupoch prerátava eurové cenovky na slovenské koruny 38 % Slovákov. Nie je to však prekvapivé, keďže slovenská koruna ako taká bola súčasťou našich životov 16 rokov. V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave eurokalkulačku, je u nás najvyšší. Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 %. V tomto prípade sa ale nájdu v eurozóne krajiny, ktorých obyvatelia si prepočtami do starej meny pomáhajú v ešte väčšej miere ako my. Spomínate si ešte na prípravy letnej dovolenky z roku 2008 v Grécku, v Taliansku alebo v Španielsku? Jednou z preddovolenkových povinností bola vtedy aj návšteva banky alebo zmenárne spojená s výmenou slovenských korún na eurá. Táto povinná jazda je už ale štyri roky minulosťou. Menou, ktorú dnes nosíme v peňaženkách, zaplatíme za čokoľvek v ďalších 16 krajinách eurozóny. Platiť eurom ale zväčša nie je problém ani v ostatných európskych krajinách. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer je tak cestovanie v zahraničí vďaka euru ľahším a menej nákladným pre každého druhého Slováka. Zavedenie spoločnej meny zároveň uľahčilo až dvom tretinám Slovákov porovnávanie cien v ostatných krajinách únie. Nižšie náklady na bankové služby pri návštevách iných krajín EÚ zaregistrovala štvrtina Slovákov. Vo všetkých troch spomenutých názoroch sme ale za priemerom eurozóny zaostali, a teda obyvateľom viacerých krajín eurozóny spoločná mena uľahčila cestovanie významnejšie ako nám. Podľa nášho názoru ľudia akúkoľvek zmenu vo všeobecnosti vnímajú citlivejšie v čase jej plánovania a realizácie. V období zavádzania eura prevládal strach z prudkého zdražovania. Ten sa ale v prípade SR realitou nestal. Slovensko totiž prijímalo novú menu v roku 2009 teda v roku hospodárskej recesie. Rast cien tak bol predovšetkým z tohto dôvodu počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý. Navyše v tomto období meny okolitých susedov výraznejšie oslabovali voči euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Navyše otázku som za alebo proti euru? v tomto období vystriedali iné problémy úvahy ohľadom vývoja v ekonomike a následne obavy zo straty zamestnania. 3
Čo nové vo svete: Európskych lídrov čakajú rokovania o rozpočte SLOVENSKO: Ešte výraznejšie spomalenie hospodárskeho rastu v aktuálnom roku 2013 pod 2 % Slovensku predpovedajú už aj Inštitút finančnej politiky [IFP] pri Ministerstve financií SR a Národná banka Slovenska [NBS]. IFP po novom predpovedá slovenskej ekonomike tohtoročný rast na úrovni 1,2 %. Na rast by mal podľa IFP pozitívne vplývať čistý export, avšak vo výrazne nižšej miere než v minulom roku 2012. Spotreba domácností by mala vzhľadom na pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu na trhu práce naďalej klesať. O podobné faktory sa pri svojej novej strednodobej predikcii opiera aj NBS, ktorá našej ekonomike predpovedá v tomto roku rast o 1,3 %. Už v roku 2014 by ale podľa oboch inštitúcií malo dôjsť k oživeniu hospodárskeho rastu a slovenská ekonomika by mala posilniť o 2,9 % [IFP] resp. 3,3 % [NBS]. EÚ: Európski lídri sa v závere tohto týždňa [7. 8. februára] stretnú na summite Európskej rady v Bruseli, aby hľadali kompromis v otázke nastavenia rozpočtového rámca únie na najbližšie sedemročné obdobie 2014 2020. Európski predstavitelia pritom už viackrát naznačili, že rokovania o rozpočte budú ťažké a dohoda je neistá. Ďalšími hlavnými témami summitu sú zahraničný obchod a vonkajšie vzťahy. Hovoriť by sa tak mohlo aj o vývoji kurzu eura voči doláru a jeho vplyve na medzinárodný obchod. Súčasnú úroveň eura totiž viacerí európski predstavitelia označili za prisilnú a škodiacu exportu. MAĎARSKO: Maďarský premiér Orbán informoval, že Medzinárodný menový fond [MMF] zamietol žiadosť krajiny o preventívnu úverovú linku. Hoci rokovania podľa Orbána pokračujú, MMF odporučil krajine čerpanie úveru a nie flexibilnú linku. Maďarsko je však pripravené pomôcť si aj samo, keďže už v najbližších týždňoch sa chystá vstúpiť na zahraničné finančné trhy s ponukou dlhopisov denominovaných v cudzej mene, pravdepodobne USD. Meno nového guvernéra maďarskej centrálnej banky [MNB] sa dozvieme až začiatkom marca, kedy vyprší mandát súčasnému guvernérovi Simorovi. Pôvodne sa pritom očakávalo, že Orbán odhalí meno Simorovho nástupcu už tento týždeň na trojdňovom straníckom stretnutí. Orbánovo rozhodnutie predstaviť hlavu MNB až tesne pred uplynutím funkčného obdobia odchádzajúceho guvernéra zvýšilo pravdepodobnosť, že novým šéfom centrálnej banky sa stane súčasný minister hospodárstva Matolcsy. Ten za posledný mesiac výrazne zmenil rétoriku, čo sa fungovania MNB týka a predtým preferované neortodoxné opatrenia už nepovažuje za vhodné. S blížiacou sa výmenou na čele MNB tak silnejú obavy z ďalšieho zníženia jej nezávislosti. ČESKÁ REPUBLIKA: České ministerstvo financií [MF ČR] zhoršilo svoju prognózu rastu českej ekonomiky pre tento rok z 0,7 % na 0,1 %. Českú ekonomiku tak po minuloročnej miernej recesii čaká v tomto roku stagnácia, dôvodom ktorej má byť podľa MF ČR nižší domáci dopyt a slabší než očakávaný príspevok čistého exportu. LOTYŠSKO: Lotyšský parlament minulý týždeň odklepol zákon, ktorý krajine umožňuje prijať v roku 2014 euro a stať sa tak osemnástym členom európskeho menového bloku. Formálne chce Lotyšsko požiadať o zhodnotenie jeho pripravenosti na prijatie eura v marci. Lotyšský premiér Dombovskis pritom očakáva, že konvergenčné správy budú pre jeho krajinu pozitívne, nakoľko Lotyšsko s prehľadom spĺňa požadované kritériá. Lotyšsko je na dobrej ceste prijať euro aj podľa MMF, ktorý ale vidí riziko v bankovom sektore krajiny. Lotyšské banky totiž držia vysoký podiel zahraničných vkladov, predovšetkým z Ruska. CYPRUS: Cyperský minister financií Shiarly zopakoval, že jeho krajina potrebuje pomoc v objeme 17 mld. EUR, z čoho 10 mld. EUR predstavujú náklady na rekapitalizáciu bankového sektora. MMF plánuje v rokovaniach s krajinou pokračovať v priebehu nasledujúcich týždňov, no EÚ sa do pomoci ostrovnej ekonomike zatiaľ veľmi nehrnie. Líder nemeckej opozície Steinbruck potvrdil, že pomoc Cypru podporí len za podmienky, že krajina skonsoliduje svoj bankový sektor, sprísni daňový režim, zavedie daň z finančných transakcií a legislatívu znemožňujúcu pranie špinavých peňazí. USA: Americký kongres uplynulý týždeň odklepol posunutie tzv. dlhového stropu na polovicu mája. Kongres schválil návrh zákona, ktorý umožňuje vláde USA požičiavať si financie na fungovanie štátu do 19. mája. Do tohto termínu tak majú americkí zákonodarcovia čas dohodnúť sa na navýšení dlhového limitu. 4
Euro si po 14 mesiacoch siahlo na úroveň 1,3700 EUR/USD 1,40 1,30 1,20 0,86 0,83 0,80 0,77 EUR/USD EUR/GBP 26,00 25,00 24,00 93,00 85,00 77,00 EUR/CZK Zdroj: REUTERS USD/JPY Aj uplynulý týždeň euru prial. Spoločná mena eurozóny sa v priebehu piatich dní vyšplhala o 1,3 % vyššie a voči doláru si pripísala až 14 mesačné maximá. V pondelok sa euro voči doláru obchodovalo v okolí hladiny 1,3450 EUR/USD, keď nedostalo impulz na výraznejší rast. Už v utorok ale atakovalo hladinu 1,3500 EUR/USD a v stredu si polepšilo na viac než ročné maximum 1,3580 EUR/USD vďaka lepším dátam ekonomického sentimentu z eurozóny i záväzku amerického Fed u pokračovať v monetárnych stimuloch. Aj posledný januárový deň priniesol pre euro zisky a to si tak voči doláru polepšilo do tesnej blízkosti hladiny 1,3600 EUR/USD. Za celý január euro voči doláru posilnilo o 2,9 % a v nastolenom trende pokračovalo i v prvý februárový deň. V piatok vniesli na trh lepšiu náladu predovšetkým pozitívne čísla z amerického trhu práce a euro zareagovalo silným rastom až na hladinu 1,3700 EUR/USD. Najsilnejšiu úroveň od novembra 2011 ale napokon spoločná mena eurozóny neudržala a týždeň uzavrela pri kurze 1,3640 EUR/USD. Posilňovaniu eura sekundoval minulý týždeň maďarský forint, ktorý si polepšil z pondelkovej úrovne 297,50 EUR/HUF až na piatkových 292,40 EUR/HUF aj napriek šiestemu zníženiu maďarskej základnej sadzby v rade a správe, že MMF krajine zamietol poskytnutie preventívnej úverovej linky. Forint pritom ešte v prvej polovici týždňa atakoval úroveň 300,00 EUR/HUF. Poľský zlotý z pondelkovej úrovne 4,1700 EUR/PLN spočiatku oslaboval smerom k úrovni 4,2000 EUR/PLN, no v druhej polovici týždňa si svoj smer rozmyslel a v piatok zatváral na pondelkovej úrovni. Jedine česká koruna uplynulý týždeň oslabila. Z pondelkovej úrovne 25,560 EUR/CZK si pohoršila na piatkových 25,690 EUR/CZK, k čomu jej opäť dopomohli aj slovné intervencie predstaviteľov centrálnej banky. Čaká nás týždeň bohatý na zasadnutia centrálnych bánk Maďarská centrálna banka [MNB] v súlade s našimi očakávaniami pristúpila k šiestemu zníženiu úrokových sadzieb v rade a základná sadzba MNB sa tak po novom nachádza na úrovni 5,50 %, t. j. najnižšie od decembra 2010. Centrálni bankári však uviedli, že k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky dôjde len v prípade, že strednodobý inflačný výhľad bude v súlade s inflačným cieľom na úrovni 3 % a situácia na finančnom trhu sa udržateľne zlepší. MNB tiež uviedla, že súčasné nástroje menovej politiky sú dostatočné a k využitiu menej štandardných nástrojov dôjde len v prípade akútneho stresu na finančnom trhu. Znížila sa tak pravdepodobnosť, že Maďarsko vyrukuje s vlastným kvantitatívnym uvoľňovaním, na čo forint reagoval posilnením od hladiny 300 EUR/HUF k úrovni 295 EUR/HUF. Bez prekvapení sa zaobišlo zasadnutie amerického Fed u, ktorý ponechal sadzbu na historickom minime 0,00 % 0,25 %. Tento týždeň bude na zasadnutia centrálnych bankárov bohatý. V stredu 6. februára sa zídu predstavitelia českej ČNB i poľskej NBP. Zatiaľ čo ČNB sadzbu zo súčasných 0,05 % meniť nebude, v prípade NBP visia nad rozhodnutím otázniky. Vzhľadom na horší vývoj poľskej ekonomiky v poslednom minuloročnom kvartáli sa ale prikláňame k názoru, že NBP pristúpi k ďalšiemu cutu a teda zníži základnú sadzbu z 4,00 % na 3,75 %. Prvý štvrtok v mesiaci prinesie už ako tradične zasadnutia britskej BoE a našej ECB. V prípade oboch bánk očakávame ponechanie sadzieb bez zmeny. Sadzba BoE by tak mala zotrvať na úrovni 0,50 % a sadzba ECB na 0,75 %. Pozornosť sa už ako zvyčajne bude venovať najmä tlačovej konferencii guvernéra ECB Draghiho, ktorý bude určite hovoriť aj o predčasnom splácaní 3 ročných úverov či sile eura. % Vývoj na peňažnom trhu 1,50 0,75 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
Ropa Brent najdrahšia od septembra Zdroj: Bloomberg Cena ropy BRENT [v USD za barel] 150 100 50 0 I-08 VII-08 I-09 VII-09 I-10 VII-10 I-11 VII-11 I-12 VII-12 I-13 Cena ropy Brent počas celého uplynulého týždňa rástla a za 5 dní posilnila o 3,1 %. V pondelok zatvárala severomorská ropná zmes obchodovanie na cene 113,48 USD za barel, no už v utorok a stredu sa postupne priblížila k hladine 115,00 USD / barel, ktorú napokon vo štvrtok aj pokorila. Dôvodom rastu ceny čierneho zlata boli lepšie dáta z európskej ekonomiky, ako aj obavy o dodávky z Blízkeho východu, kde sa opäť vyhrotila situácia medzi Sýriou a Izraelom. Vo štvrtok sa barel ropy Brent obchodoval za 115,55 USD. Za celý január cena ropy Brent poskočila o 5,2 % a v raste pokračovala i v prvý februárový deň, kedy zdražela na 116,76 USD za barel, čo bola najvyššia úroveň od polovice septembra 2012. Priemyselníci predávali v decembri drahšie o 3,9 % %, r/r 6 5 4 3 2 1 0 Ceny priemyselných výrobcov - PPI I-11 II-11 III-11 IV-11 V-11 VI-11 VII-11 VIII-11 IX-11 X-11 XI-11 XII-11 I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 Zdroj: ŠÚ SR PPI, r/r CPI, r/r Záver roka 2012 sa u priemyselných výrobcov niesol v znamení 3,9 %. Tento medziročný nárast cien pre prvých odberateľov bol dosiahnutý v novembri, v decembri a dokonca sa jedná aj o priemer za celý uplynulý rok 2012. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. Decembrový nárast cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov bol ťahaný hlavne nárastom cien dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu [o 6,5 %]. Dodávka vody, čistenie, odvod, odpady a služby išli s cenou nahor o 5,8 %, ťažba a dobývanie zaznamenali cenový nárast o 3,0 %. Priemyselníci ako takí predávali v závere roka svojim prvým odberateľom drahšie ako predvlani o 1,7 %. V rámci priemyselnej výroby najrýchlejší rast cien v decembri 2012 evidovala ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a to o takmer desať percent. Vyše šesťpercentný nárast ale vykázali aj výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov. Na druhej strane až 4 odvetvia priemyselnej výroby dokázali predávať svojim prvým odberateľom lacnejšie ako predvlani. Jednalo sa najmä o výrobcov drevených a papierových výrobkov a o kovospracujúci priemysel. Slovenská ekonomika aj v úvode nového roka v nie práve najlepšej nálade 105 100 95 90 85 80 Indikátor ekonomického sentimentu v SR I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 Zdroj: ŠÚ SR Trojmesačný kĺzavý priemer indikátora ekonomického sentimentu [IES] naďalej klesá a nič sa na tomto trende nezmenilo ani v januári 2013. Podľa údajov ŠÚ SR indikátor poklesol na 87,7 bodu, čo je najnižšia úroveň od decembra 2009. Nálada v našej ekonomike je tak horšia o cca 10 bodov ako v januári uplynulého roka a prehĺbila sa aj priepasť medzi aktuálnou úrovňou a dlhodobým priemerom. Priemysel, ktorý je ťahúňom našej ekonomiky a z ktorého pochádza každé tretie euro vyprodukované v ekonomike, zaznamenal mierne polepšenie. Dôvodom je podľa ŠÚ SR očakávané zlepšenie produkcie na najbližšie tri mesiace a pokles zásob hotových výrobkov. Aj nálada stavbárov sa o niečo zlepšila, avšak zaostávanie za úrovňou dlhodobého priemeru je aj naďalej neprehliadnuteľné. V prípade poskytovateľov služieb a obchodníkov prišlo ale v januári k pohoršeniu atmosféry. Novoročná nálada spotrebiteľov bola lepšia ako tá v závere minulého roka, avšak stále nie taká ako v úvode vlaňajšieho roka, nehovoriac o zaostávaní za dlhodobým priemerom. 6
Harmonizovaná nezamestnanosť na Slovensku rovnaká ako v Írsku či na Cypre v % 28 21 14 7 0 Harmonizovaná miera nezamestnanosti [december 2012] Zdroj: Eurostat Rakúsko Luxembursko Nemecko Holandsko Rumunsko Malta ČR Belgicko Fínsko Švédsko Dánsko Slovinsko Francúzsko Poľsko EÚ Taliansko eurozóna Bulharsko Litva Cyprus Slovensko Írsko Portugalsko Španielsko Miera harmonizovanej nezamestnanosti podľa Štatistického úradu EÚ [Eurostatu] v poslednom minuloročnom mesiaci dosiahla na Slovensku úroveň 14,7 %. Bola tak tretia najvyššia spomedzi tých krajín európskej 27 čky, ktoré poskytli Eurostatu údaje. Slovensko sa o nezávideniahodnú bronzovú priečku podelilo s Cyprom a Írskom [zhodne 14,7 %]. Najvyššia nezamestnanosť v decembri potrápila Španielov [26,1 %] a druhé miesto obsadilo Portugalsko [16,5 %]. Grécko svoje výsledky harmonizovanej nezamestnanosti zatiaľ Eurostatu neposkytlo, ale môžeme predpokladať, že najvyššia nezamestnanosť v rámci EÚ 27 bola dosiahnutá práve tam [už v októbri predstavovala úroveň 26,8 %]. Najnižšou nezamestnanosťou sa môže pochváliť susedné Rakúsko [4,3 %], nasledované Luxemburskom a Nemeckom [zhodne 5,3 %]. Miera harmonizovanej nezamestnanosti v eurozóne aj v celej únii už od októbra stagnuje na rovnakých úrovniach 11,7 % resp. 10,7 %. Slovenská nezamestnanosť je spomedzi krajín V4 najvyššia. V Poľsku dosiahla decembrová harmonizovaná nezamestnanosť úroveň 10,6 %, v Maďarsku jej úroveň za posledný mesiac uplynulého roka zatiaľ nepoznáme, ale v novembri predstavovala 10,9 %. Najlepšie je na tom Česká republika, kde miera nezamestnanosti na úrovni 7,5 % patrí skôr k tým nižším v rámci únie. Štát hneď na začiatku roka v mínuse Štátny rozpočet dosiahol na konci prvého mesiaca roka 2013 deficit na úrovni 62,5 mil. EUR. Výdavky štátu v objeme 902,7 mil. EUR tak na konci januára prevýšili príjmy evidované vo výške 840,2 mil. EUR. Predvlani pritom štátny rozpočet na konci januára vykázal prebytok vo výške 97,9 mil. EUR. v tis. EUR 1 200 000 1 000 000 800 000 600 000 400 000 200 000 0-200 000 správaním v krajine. Stav štátneho rozpočtu na konci januára 2013 Príjmy Výdavky Deficit I.12 I.13 Zdroj: MF SR Príjmy štátnej kasy boli na konci januára 2013 medziročne nižšie o 17,6 %. Tento pokles bol zapríčinený nižšími daňovými, ale i nedaňovými príjmami. Iba granty a transfery zaznamenali medziročný nárast. Dôvodom poklesu daňových príjmov bol nižší výber DPH [pokles o 27,4 %] a spotrebných daní [pokles o 3,0 %]. Objemnejšie dane z príjmu právnických osôb síce zaznamenali nárast, avšak iba mierny o 0,5 %. Pokles na strane daňových príjmov súvisí podľa rezortu financií s minuloročnými problémami na finančnej správe, ktoré súviseli s vracaním nadmerných odpočtov začiatkom roka 2012. Podľa nás ale nižší objem vyzbieraný na DPH a spotrebných daniach súvisí s aktuálnym ekonomickým dianím a teda spotrebiteľským Na strane výdavkov bol k 31. januáru 2013 zaznamenaný medziročný pokles o 2,1 % a to vďaka zníženiu bežných výdavkov o 4,4 %. Podľa stanoviska rezortu financií poklesli predovšetkým výdavky na transfer Sociálnej poisťovne. Kapitálové výdavky, ktoré sú menej objemné ako bežné, zaznamenali oproti januáru 2012 nárast. 7
Rebríček týždňa: Nehnuteľnosti v 3. kvartáli 2012 zlacneli vo väčšine krajín EÚ Vývoj cien nehnuteľností za 3Q_2012 Krajina Medziročná zmena v % Medzikvartálna zmena v % 1. Španielsko -15,2-3,7 2. Írsko -9,6 1,6 3. Holandsko -8,7-3,9 4. Portugalsko -7,7-0,9 5. Slovinsko -5,9-2,6 6. Rumunsko -5,7-4,2 7. Taliansko -3,2-1,1 8. ČR -2,1-0,6 9. Slovensko -1,8 0,7 10. Francúzsko -1,3 0,9 11. Dánsko -1,2 0,3 12. Bulharsko -1,1-0,1 13. Lotyšsko -0,2 2,3 14. Litva 0,3 0,9 15. Malta 0,8 0,3 16. Švédsko 0,9 0,7 17. Belgicko 1,8 1,1 18. V. Británia 1,8 1,7 19. Fínsko 2,1 0,2 20. Luxembursko 7,1 1,1 21. Estónsko 8,4 2,6 EÚ 27-1,9-0,4 eurozóna -2,5-0,7 Zdroj: Poštová banka podľa Eurostat Ceny nehnuteľností v 3. kvartáli minulého roka medziročne klesli vo väčšine krajín EÚ. Spomedzi 27 členov únie sa ceny bytov či domov znížili v 13 krajinách, vyššie ceny zaznamenalo 8 krajín a údaje neboli k dispozícií za 6 členov únie [Nemecko, Grécko, Cyprus a susedné Maďarsko, Poľsko a Rakúsko]. Vyplynulo to z údajov zverejnených Eurostatom. V medziročnom porovnaní [v porovnaní s 3. kvartálom 2011] nehnuteľnosti najvýraznejšie zlacneli v Španielsku a to o 15,2 %. Dvojciferný pokles cien už nezaznamenala žiadna iná krajina. Druhé miesto obsadili Íri, ktorí zaplatili za byt či dom o 9,6 % menej ako v 3. štvrťroku 2011. Tretí najsilnejší cenový pokles zaznamenali holandské nehnuteľností [o 8,7 %]. V Španielsku a Holandsku zároveň došlo aj k výraznému poklesu cien nehnuteľností v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom [teda s 2. štvrťrokom 2012]. V eurozóne nehnuteľnosti zlacneli v priemere o 2,5 % a v celej únii o 1,9 %. Červené čísla sprevádzali cenový vývoj nehnuteľností aj na kvartálnej báze, v menovom bloku ich ceny klesli o 0,7 % a v EÚ o miernejších 0,4 %. Najvýraznejšie išli hore ceny bytov a domov v Estónsku a to nielen v medziročnom [o 8,4 %], ale aj medzikvartálnom porovnaní [o 2,6 %]. Citeľne zdraželi aj nehnuteľnosti v Luxembursku [o 7,1 %]. Miernejší cenový rast o cca 2 % charakterizoval vývoj na realitnom trhu Fínska, Veľkej Británie či Belgicka. Slovensko ukončilo tretí štvrťrok vlaňajška s deviatym najvýraznejším zlacnením nehnuteľností v rámci EÚ. Ceny bytov a domov v našej krajine si totiž medziročne odpísali 1,8 %. V porovnaní s 2. štvrťrokom sme si však v 3. štvrťroku vlaňajška za nehnuteľnosti priplatili 0,7 %. 8
Kalendár udalostí 6. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Maloobchodné tržby [5. február 2013], v %, r/r december 2012 Kľúčová sadzba Poľskej centrálnej banky NBP [6. február 2013], v % február 2013 3,75 [zníženie o 0,25 p. b.] 3,75 Kľúčová sadzba Českej centrálnej banky ČNB [6. február 2013], v % február 2013 0,05 [bez zmeny] 0,05 Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [7. február 2013], v % február 2013 0,75 [bez zmeny] 0,75 Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [7. február 2013], v % február 2013 0,50 [bez zmeny] 0,50 Priemyselná produkcia [8. február 2013], v %, r/r december 2012 Stavebná produkcia [8. február 2013], v %, r/r december 2012 Saldo zahraničného obchodu [8. február 2013], v mil. EUR december 2012 70,0 22,2 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2012 1 Q 2013 2 Q 2013 2012 2013 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,8 1,0 1,3 2,4 1,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 3,5* 2,7 2,6 3,2* 2,9 HICP [%, r/r] 1] 4] 3,6* 2,8 2,7 3,4* 2,7 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,9* 2,3 2,6 3,7 2,3 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,9 0,1 0,3 1,7 0,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,02* 14,37 13,90 13,59* 14,15 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 786,6 870,0 740,0 3 416,7 2 440,0 EUR/USD 2] 4] 1,32* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,75 0,75 0,75* 0,75 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,11* 0,12 0,13 0,11* 0,14 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9