TB_mesacnik_sep2012

Prepis

1 m e s a č n í k september 2012 Rast daní a odvodov Ministerstvo financií predložilo Návrh rozpočtu verejných financií na roky Najväčšiu pozornosť pútajú čísla za rok 2013, pretože je naozaj kľúčové, aby sme mali verejné financie pod kontrolou a zotrvali v skupine dôveryhodných krajín. Vláda musí znížiť deficit pod 3 % HDP a keďže sme stratili rok 2012, suma opatrení je pomerne veľká. Vláda siahla najmä po oslabení druhého piliera, čo je cez krátkodobú optiku najmenej bolestivé riešenie. Minulej vláde sa podarilo najmä na výdavkovej strane znížiť deficit zo 7,7 % HDP v roku 2010 na 4,9 % HDP v roku Súčasná vláda chce deficit znižovať ďalej cez príjmovú stránku na 3 % HDP. Dá sa povedať, že obidve vlády využili nízko visiace ovocie na redukciu výdavkov a rast príjmov. V ďalších rokoch potrebujeme pokračovať v znižovaní deficitu, no ovocie už visí podstatne vyššie. A to sa bez zásadných reforiem výdavkov verejného sektoru nepodarí. Na ich prípravu a implementáciu treba čas. Oslabenie 2. piliera a nesystémové odvody v regulovaných odvetviach nám poskytli čas na ich zavedenie. Bolo by preto veľmi zlé, keby sme tento čas premrhali a o rok-dva by sme boli znova nútení dvíhať dane z príjmu či odvody. Tentokrát by už mohla byť vážne ohrozená konkurencieschopnosť Slovenska. Čaká nás rast daní a odvodov 2 Prehľad vývoja pravidelných indikátorov Detail HDP: Slovensko jednotka regiónu vďaka autám Centrálne banky zamiešali karty 4 Maďarsko pripravilo ďalšie prekvapenie Kontakty: Róbert Prega, robert_prega@tatrabanka.sk Juraj Valachy, juraj_valachy@tatrabanka.sk Boris Fojtík, boris_fojtik@tatrabanka.sk 1,2 p.b.. bol príspevok automobilovej výroby k rastu HDP Slovenska za prvý polrok % 5% 4% 3% 2% 1% 0% Rast HDP Slovenska, medziročne v % prognóza Celkovo Celkovo bez autom. výroby

2 Verejné financie v rokoch Ministerstvo financií predložilo Návrh rozpočtu verejných financií (VF) na roky Ide o veľmi dôležitý dokument, keďže stav verejných financií je v súčasnej dobe absolútne kľúčový pre zotrvanie Slovenska v skupine dôveryhodných krajín. V návrhu sú zakomponované už viaceré opatrenia na príjmovej strane (hlavne zmena v sociálnom poistení vrátane zmien v 2. pilieri), no viaceré plánované zmeny (napr. rast dane z príjmov) v ňom ešte zapracované nie sú. Preto tento dokument nemožno v súčasnosti komplexne hodnotiť a budeme hovoriť skôr o výdavkoch a opatreniach v podobe akej ich navrhla vláda. Po finalizovaní a schválení Rozpočtu parlamentom sa mu budeme venovať komplexnejšie. Slovensku sa v roku 2011 podarilo znížiť deficit verejných financií z nebezpečne vysokej úrovni 7,7 % HDP na 4,9 % HDP. Rozpad vlády a predčasné voľby znemožnili pokračovať v ďalšom znižovaní schodku, a tak je v roku 2012 plánovaný pokles len na 4,6 % HDP. O to viac opatrení nás čaká v roku 2013, keď budeme musieť klesnúť so schodkom verejných financií až na 3 % HDP. To však nie je všetko. Slovensko prijalo záväzok (tzv. Fiscal Compact), že náš deficit bude ďalej klesať ročne o 0,5 % HDP až na cieľových zhruba 1 % HDP v roku Máme teda pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, ktorá je navyše komplikovaná slabým rastom ekonomiky. Deficit verejných financií a potrebné konsolidačné opatrenia (v % HDP) 8% 6% 4% 2% potreba 1.7 mld EUR 4.9% 4.6% 2.9% 2.5% potreba 1.4 mld EUR Požiadavka Fiscal Compact september vyjadrila, že v druhej časti konsolidácie chcú ísť skôr cestou reforiem verejných výdavkov ako ďalšieho rastu daní a odvodov. Poďme sa však pozrieť podrobnejšie na rozpočet na rok Vláda jednoznačne potrebuje znížiť deficit na 2,9 % HDP a tomuto cieľu sú podriadené všetky vyjednávania s rezortmi. Plánovanú konsolidáciu komplikuje aj slabší výkon ekonomiky ako sa čakal ešte pred pol rokom. Samotná horšia makro-prognóza zvýšila potrebu opatrení na rok 2013 o zhruba 150 mil. Eur plus ďalších 61 mil. EUR je kvôli presnejšiemu odhadu daní a odvodov. Preto je celkovo treba znížiť deficit o 1,7 mil. Eur na splnenie rozpočtového cieľa. Vláda postupne od začiatku leta predstavovala základné opatrenia, ktorými chce vyzbierať potrebnú sumu. Gro opatrení je na príjmovej strane a jej základné argumenty sú, že (1) pre krátkosť času nie je možné uskutočniť reformy, ktoré by priniesli okamžitý efekt na rozpočet, (2) ľahko uskutočniteľné škrty vo výdavkoch sa už urobili v roku 2011 a (3) koniec-koncov máme výrazne nižšie celkové daňové zaťaženie ako v iných krajinách EÚ, takže máme priestor na rast daní bez ohrozenia konkurencieschopnosti. To všetko je pravda, no rast daní sa nie vždy prejaví aj na vyšších daňových príjmoch a v tomto je hlavné riziko konsolidácie na príjmovej strane. Výdavková strana štátneho rozpočtu sa oproti staršej verzii z októbra 2011 takmer nezmenila. Pokiaľ si očistíme výdavky štátneho rozpočtu o dlhovú službu (teda úroky čo platíme zo štátnych dlhopisov), výpadok 2. penzijného piliera a spolufinancovanie fondov EÚ, tak takto chápané výdavky na chod štátu sa na rok 2013 nezmenili. Znamená to, že vláda ani neplánuje robiť väčšie škrty na svojich výdavkových kapitolách oproti verzii, ktorú načrtla minulá vláda. V roku 2013 by malo dôjsť k poklesu takto očistených výdavkov o 1,1 % a v ďalšom roku by mali zostať na nominálne rovnakej hodnote (t. j. rast 0 %). Celkový pohľad na štátny rozpočet bude vždy veľmi ovplyvnený schopnosťou čerpať fondy EÚ, keďže tie sú príjmom rozpočtu a štát navyše ešte poskytuje kofinancovanie. V ostatných rokoch boli takmer vždy príjmy z EÚ nadhodnotené a následne ich čerpanie bolo nižšie. 0% 1.9% 1.5% Základné výdavky na chod štátu*, (mil. EUR) Zdroj: Ministerstvo Financií SR, Tatra banka Research Z grafu vidíme, že potrebné konsolidačné opatrenia sú pomerne veľké. Keďže sme stratili rok 2012 kvôli predčasným voľbám, tak na rok 2013 je potrebné prijať veľký balík opatrení. V ďalších rokoch by nás už nemal čakať taký veľký nárazový balík, no znížiť deficit kumulatívne o 2 % HDP nebude hračkou. Výhodou však je, že zatiaľ čo teraz máme na zníženie deficitu o 1,7 % HDP v podstate len jeden rok, na ďalších 2 % HDP budeme mať až 3 roky. To nám dáva komfortný čas na prípravu a implementáciu takých opatrení, ktoré by nezvyšovali dane a skôr by zásadne zefektívnili fungovanie štátnej správy. Aj súčasná vláda sa % jún 2012 september *Celkové výdavky štátneho rozpočtu očistené o dlhovú službu, fondy EÚ a 2. pilier Zdroj: Ministerstvo Financií SR, Tatra banka Research

3 september Vláda síce deklaruje, že chce znížiť objem miezd v štátnej správe o 5 % a výdavky na tovary a služby o 10 %, no ušetrené peniaze sú už alokované vo výdavkoch všeobecnej pokladničnej správy. V praxi to znamená, že pokiaľ budú naozaj ušetrené, tak sa minú iným spôsobom a dopad na rozpočet je neutrálny. Pri pohľade na celkové verejné výdavky je situácia o niečo iná. Aj keď výdavky štátneho rozpočtu sú najväčšou časťou okruhu verejných financií (tvoria 60 %), stále je tam ešte pomerne veľká časť mimorozpočtových položiek ako sú najmä výdaje na sociálnu politiku a zdravotníctvo. Potom takto široko- chápané výdavky ukazujú na medziročný rast o 2,1 %. Po očistení o splátky dlhu, transfery za 2.pilier a fondy EU, tak výdavky verejných financií oproti roku 2013 prakticky stagnujú (pokles o 0,6 %). Najväčšie zmeny sú na príjmovej strane rozpočtu. Základný scenár, t. j. bez zmeny daní, odvodov a výdavkov, by znamenal, že deficit v roku 2013 by ostal nezmenný na 4,6 % HDP. Preto vláda predstavila konsolidačný plán, ktorý v sebe zahŕňa množstvo opatrení najmä na príjmovej strane. Nasledujúca tabuľka vymenováva šesť najdôležitejších zmien s dopadmi, tak ako ich vyčíslil Inštitút finančnej politiky na MF SR. Tieto opatrenia tvoria spolu 80 % potrebnej sumy. Prehľad konsolidačných opatrení príjmová časť mil. EUR Zníženie príspevkovej sadzby do II. piliera Rast sadzby dane z príjmu PO na úroveň 23 % Otvorenie II. piliera Zavedenie odvodovej povinnosti na príjem z dohôd Zvýšenie odvodového výmer. základu na 5- násobku priem. mzdy Odvod v bankovom sektore Znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov Spolu vybrané opatrenia Ostatné opatrenia Spolu opatrenia Zdroj: Ministerstvo financií SR, Tatra banka Research Z tabuľky je jasné, že najpodstatnejšie sú zmeny v 2. pilieri (jeho výrazné oslabenie). Lákavosť takejto zmeny je v tom, že prinesú okamžité a isté peniaze do rozpočtu pri prakticky nulovom krátkodobom vplyve na ekonomiku. Negatívne sa toto opatrenie prejaví až v dlhodobom horizonte, keď sa začnú prejavovať dôsledky starnúcej populácie. Ďalej na zozname je zvýšenie odvodového stropu na 5-násobok priemernej mzdy, znovu zavedenie koncesionárskych poplatkov a zvýšenie sadzby dane pre firmy a odvodov pre banky. Celková suma opatrení je presne na úrovni akú je treba dosiahnuť. Znamená to teda, že vláda nemá žiadne peniaze navyše na priority, napr. na zvýšené dotácie školstvu alebo zdravotníctvu. Ešte v júni 2012 počítala, že na daniach vyberie asi o 600 mil. Eur viac, ktoré bude môcť použiť na uvedené priority. Realita je však horšia a pokiaľ chce naozaj nájsť dodatočné peniaze bude musieť buď (1) zvýšiť dane v zákonoch, ktoré sú ešte v parlamente (daň z príjmov), alebo (2) šetriť na výdavkoch a tieto peniaze presunúť inam. Minister financií Kažimír sa zatiaľ vyjadril, že chcú skôr ísť cestou zmeny/reorganizácií výdavkov. Prehľad vývoja pravidelných indikátorov Stručný prehľad September bol vďaka uzavretiu štatistík za druhý kvartál bohatý na nové čísla. Tým najdôležitejším ako detailná štruktúra HDP, sa budeme venovať podrobnejšie. Najväčším prekvapením bolo zverejnenie revízie prebytku zahraničného obchodu (ZO). Prekvapenia, ktoré nám zahraničný obchod prinášal každý mesiac sú teda z časti zrevidované. Hlavná časť revízie išla na vrub dovozu, keď jedna významná štatistická jednotka chybne vykazovala import surovín na medzispotrebu. Po skorigovaní výsledkov ZO za prvý polrok sa prebytok scvrkol o 735 mil. EUR, čo je zhruba prebytok za dva mesiace. Aj napriek tejto zmene je kumulatívny prebytok za prvých sedem mesiacov (2 129,5 mil. EUR) stále o viac ako 100 % vyšší v porovnaní s predošlým rokom, avšak ten sa reviduje tiež. Z mesačných dát ešte zaujal výsledok maloobchodných tržieb. Tie sa v júli prepadli v reálnom vyjadrení o dve percentá, čo je najviac v tomto roku. Naopak pozitívny rekord v tržbách zaznamenal priemysel, ktorý má za sebou veľmi silný mesiac. Oproti júnu sa rast tržieb v priemysle v reálnych cenách viac ako zdvojnásobil na 16,9 % medziročne. Na priemysel silno naviazaná doprava a skladovanie taktiež benefitovali z rastu priemyslu a dosiahli medziročný rast tržieb 17,5 %. Registrovanej nezamestnanosti sa v poslednom sledovanom mesiaci, auguste, podarilo zopakovať tohtoročné minimum 13,19 %. Po očistení výsledkov o sezónne efekty však vidíme, že nezamestnanosť mierne vzrástla. Vzhľadom na nepriaznivý vplyv sezónnosti v nasledujúcich mesiacoch, ale aj zhoršovanie výkonnosti ekonomiky v druhom polroku sme v auguste videli pravdepodobne najnižšiu mieru nezamestnanosti. Podľa Štatistického úradu SR zostalo medziročné tempo rastu inflácie v auguste na rovnakej úrovni (3,7 %) ako v júli. Medzimesačne rástli ceny iba o 0,1 %. Mierny medzimesačný rast indexu bol zapríčinený najmä rastom cien v doprave a zdravotníctve. Mierny medzimesačný rast sa dá očakávať aj v nasledujúcich mesiacoch, či už vďaka potravinám, pohonným hmotám ale aj spotrebnej dani na cigarety. No vďaka vysokej porovnávacej báze to nespôsobí nárast medziročného tempa rastu cien. Práve naopak to by sa mohlo do konca roka dostať pod 3,5 %. Prehľad makroekonomických indikátorov Sledovaný mesiac aktuálny nasledujúci* Index priemyselnej produkcie (júl), % Registrovaná nezamestnanosť (august), % Index spotrebiteľských cien (august), % Saldo zahr. obchodu (júl), mil. EUR Indikátor ekonomického sentimentu (sep.), % Zdroj: ŠÚ SR; * odhad Tatra banka Research

4 september Priemyselná produkcia na Slovensku: Iná liga Júlový rast priemyselnej produkcie predstihol všetky očakávania. Viac ako 18 %- ný rast bol samozrejme opäť ťahaný automobilovým priemyslom, ktorý vďaka presunu dovolenky VW na august, vzrástol o 84 % medziročne. Bez rastového impulzu z výroby automobilov by priemysel opäť zaznamenal iba minimálny rast o 0,1 %. Za zmienku stojí aj negatívny extrém, kedy sa produkcia farmaceutického odvetvia prepadla o viac ako 44 %. Dôvodom sú podobne ako vo výrobe dopravných prostriedkov pravdepodobne dovolenky. Dá sa predpokladať, že august bude korigovať extrémne silný rast v júli. No v ďalších mesiacoch by sa mal rast vrátiť na hodnoty okolo 10 %. Porovnanie rastu priemyselnej produkcie v júli, % 20,0 18,0 16,0 14,0 12,0 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0 1,7 0 4,4 18,4 ČR HU PL SR Rast ekonomiky v druhom štvrťroku bol prakticky celý generovaný v exportných odvetviach, kde jasne dominuje výroba automobilov. Podľa našich prepočtov, z celkového ekonomického rastu 2,8 % bolo až 2,0 p. b. vďaka raketovému rastu výroby automobilov. Rast zvyšku ekonomiky o zhruba 1 % lepšie zodpovedá tomu, čo vidíme v okolitých krajinách ako napríklad Nemecko (v 2. kvartáli 2012 mali rast +0,5 % medziročne). V ďalšom období bude hrozba spomaľovania, resp. stagnácie ekonomík veľmi akútna. Slovensko, samozrejme, pociťuje aj tieto nepriaznivé vplyvy, avšak vďaka silnému automobilovému priemyslu budeme pravdepodobne aj v nasledujúcich kvartáloch najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne. Štruktúra rastu HDP v SR 10,0% 8,0% 6,0% 4,0% 2,0% 0,0% -2,0% -4,0% -6,0% ,0% 3,4% 3,0% 2,8% 3.Q 4.Q 1.Q 2.Q spotreba domácností tvorba kapitálu štat. odchýlka 2012 spotreba vlády čistý ZO HDP Zdroj: ŠÚ SR, Eurostat Detail HDP: Slovensko jednotka regiónu vďaka autám Spresnené čísla rastu HDP za druhý štvrťrok 2012 nepriniesli veľa prekvapení. Na jednej strane si ekonomika Slovenska udržuje bezprecedentne vysoké tempo medzikvartálneho rastu (0,7 %), no na druhej strane je náš rast výrazne ťahaný jedným odvetvím výroba automobilov. Spotreba domácností stále prakticky stagnuje, čo je dôsledkom poklesu reálnych miezd (-1,9 %) a len veľmi malého rastu zamestnanosti (medziročne +0,2 %). Keďže prepad disponibilného príjmu bol vyšší ako pokles samotnej spotreby, domácnosti pravdepodobne znížili mieru úspor a kompenzovali tak výpadok príjmov. Bohužiaľ vyhliadky na najbližšie obdobie nie sú pre domácnosti ružové. Pri nízkom raste ekonomiky nemožno očakávať ani rast reálnych miezd ani rast zamestnanosti. Impulz by mohol priniesť len oživenie hospodárstva eurozóny. Zlou správou je pokles tvorby investícií, ktorý vidíme už od začiatku roka. Ide najmä o investície v oblasti priemyselnej výroby, čo je dôsledkom prenášania sa neistoty z finančných trhov do reálnej ekonomiky. Pokles investičnej aktivity vidieť prakticky naprieč všetkými odvetviami, nie je teda za ním dokončenie nových liniek v automobilkách. Zdroj: ŠÚ SR Ekonomický vývoj za hranicami Slovenska Centrálne banky zamiešali karty Aj keď ECB neznížila základnú sadzbu o 0,25 p. b v súlade s očakávaniami kolegov z RBI, aj tak doručila na trh pomerne silnú správu. Prezentácia detailného plánu priameho nákupu vládnych dlhopisov, ktorá nahradí doterajší program, má potenciál na dlhšiu dobu upokojiť trhy. Hlavný rozdiel medzi oboma programami je v tom, že nový program je spojený plnením vopred stanovených prísnych podmienok. Cieľom programu je dosiahnuť transmisiu monetárnej politiky v celej menovej únii, čo v preklade znamená nižšie sadzby v krajinách ako Španielsko a Taliansko. Nákup dlhopisov sa bude týkať najmä splatností od jedného do troch rokov. Objem nákupov bude nelimitovaný, ale zároveň plne sterilizovaný. Samotné ohlásenie programu má zatiaľ dostatočnú silu nato aby upokojilo trhy a zároveň nenútilo spomínané krajiny bezprostredne požiadať o pomoc sprevádzanú prísnymi podmienkami. S týždňovým oneskorením doručila na trh silnú zbraň americká centrálna banka. Tretie kolo

5 kvantitatívneho uvoľňovania (QE3) sa pokojne môže premenovať na QE3+, pretože jeho účinnosť nie je časovo obmedzená. Fed sa chystá každý mesiac odkúpiť hypotekárne záložné listy (mortgage backed securities) v objeme 40 mil. USD a pokiaľ sa situácia na trhu práce nezlepší, je pripravený odkúpené objemy zvýšiť. Navyše bude naďalej pokračovať program výmeny vládnych dlhopisov s dlhou splatnosťou za dlhopisy s kratšou splatnosťou. A do tretice sa predĺžilo obdobie, počas ktorého bude Fed držať sadzby na extrémne nízkych úrovniach 0% až 0,25% až do polovice roku Pre zaujímavosť, zlato na túto správu zareagovalo posilnením o viac ako 30 USD. Na pozadí týchto udalostí sa euro voči doláru posilnilo nad úroveň 1,3, čo bolo hodnotené ako prehnaná reakcia trhu a následne sa európska mena dostala pod úroveň 1,29. Zmiešané pocity na trhu vyvolali predstihové indikátory PMI. Kým v Nemecku došlo k zlepšeniu sentimentu v priemysle o 2,6 bodu na 47,3, vo Francúzsku sa sentiment výrazne prepadol na 42,6 bodu. V eurozóne ako takej sa sentiment najmä vďaka Nemecku tiež zlepšil o 0,9 bodu na 46, avšak stále je pod hranicou (50 bodov) deliacou rast a pokles ekonomiky. Výnosy 10 r. dlhopisov Talianska a Španielska 7,5 7 6,5 6 5,5 5 4,5 4 1-VIII. 8-VIII. Španielsko Taliansko 15-VIII. Zdroj: Thomson Reuters 22-VIII. 29-VIII. 5-IX. zasadnutie ECB 12-IX. 19-IX. 26-IX. september Z Maďarska prišlo ďalšie prekvapenie Pozitívna nálada na trhoch poskytuje Maďarsku istý priestor na manévrovanie a pravdepodobne nikoho neprekvapí, že ho aj využíva. Po minulo mesačnom prekvapujúcom znížení sadzby o 0,25 p.b, prišlo ďalšie zníženie. Hlasovanie bolo opäť veľmi tesné 4 ku 3 v prospech zníženia. Súčasná hlavná úroková sadzba maďarskej centrálnej banky je 6,5 %. Tak ako pozitívna nálada a zlepšovanie rizikového profilu Maďarska hrajú v jeho prospech pri znižovaní sadzieb, tak sú v jeho neprospech rastúce obavy o vývoj inflácie, na ktorú je menová politika ukotvená. Súčasné rozhodovanie členov menovej rady vyvoláva dojem narušenia predpovedateľnosti menovej politiky, keďže ohrozuje dosiahnutie hlavného cieľu menovej politiky, 3%- ný rast cenovej hladiny. V Maďarsku sa donedávna zvyšovali aj očakávania ohľadom dosiahnutia dohody s MMF. Po predostretí požiadaviek zo strany MMF a následného komentára premiéra Orbána, ktorý povedal, že za daných podmienok nie je úver z MMF potrebný, sa však optimizmus výrazne znížil. Úplné prerušenie rokovaní sa však zatiaľ neočakáva. Očakávanie našich českých kolegov ohľadom vývoja kľúčovej sadzby ČNB (Českej národnej banky) sa potvrdilo. Banková rada znížila reposadzbu o 25 b. b. na 0,25 %. Potvrdil sa aj skepticizmus voči zavedeniu neštandardných nástrojov menovej politiky. Podľa slov guvernéra Singera by v prípade potreby pristúpili k využitiu kurzového kanála. Už len táto slovná intervencia priniesla svoje ovocie a česká koruna začala oslabovať. Ďalšou témou, ktorá dominuje v českej ekonomike (okrem finančných dopadov prohibície) je schválenie rozpočtu a balíčka na zníženie deficitu. Práve balíček obsahujúci okrem iného aj zavedenie vyššej DPH a zdanenie vyššie príjmových skupín sa ukazuje ako problémom a hlasovanie o ňom je spojené s vyslovením dôvery vláde. Hlasy volajúce po znížení sadzieb centrálnej banky sa stupňujú aj v Poľsku a nemalo by ísť len o jednorázovú záležitosť. Cyklus znižovania by sa mal začať už v októbri a mal by mať rozsah až 0,75 b. b, čím by sa základná sadzba dostala na 4 %.

6 september Eurozóna / / / /2013 ECB kľúčová sadzba Euribor 1M Euribor 3M Euribor 6M Euribor 12M Nemecký bund 2Y Nemecký bund 5Y Nemecký bund 10Y USA / / / /2013 Fed funds Libor 3M T-Notes 5Y T-Notes 10Y Kľúčové sadzby centrálnych bánk / / / /2013 Česká republika Poľsko Maďarsko Devízové kurzy / / / /2013 EUR/USD EUR/CHF EUR/GBP EUR/JPY USD/JPY EUR/CZK EUR/HUF EUR/PLN EUR/RON f 2013f 2014f HDP, reálne ceny, % r/r HDP, nominálne v mld. EUR Spotreba domácností, reál. ceny, % r/r Investície, reál. ceny, % r/r Priemyselná produkcia, % r/r Zamestnanosť, ESA¹ % r/r Nezamestnanosť, VZPS², % Nominálne mzdy, % r/r Inflácia, priemer, % r/r Inflácia, koniec obdobia, % r/r Ceny priemyselných výrobcov, % r/r Deficit verejných financií, % HDP Verejný dlh, % HDP EUR/USD (koniec obdobia) EUR/USD (priemer) ¹) na základe podnikových štatistík ²) výberové zisťovanie pracovných síl Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto mesačníku (ďalej len Informácie") nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s. (ďalej len Banka") pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere údajov z verejne dostupných zdrojov, ktoré pre spracovanie Informácií použila. Banka nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Sprístupnenie Informácií sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Banka ani tretie strany, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi tretích krajín. Akékoľvek preberanie Informácií je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Banky len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona číslo 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.