Microsoft Word - Zbornik_KEE_11_siesty_rocnik

Prepis

1 VYBRANÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRSKEHO A MENOVÉHO VÝVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1 THE INDICATORS OF ECONOMIC AND MONETARY DEVELOPMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC Zuzana Závarská ABSTRACT The economy of a country is a system of interaction between four sectors households, firms, government and outland. The quality and quantity of these interactions affect the trend of all economic indicators which determine the performance of the whole domestic economy. The main goal of this contribution is to analyze the trend of some macroeconomic indicators referring to the performance of the Slovak economy. To fulfill this set scientific goal the trend analyses of changes in chosen indicators of economic and monetary development has been done. KEY WORDS Trend analysis, economic and monetary indicators, performance of the economy ÚVOD Ekonomiku krajiny možno vnímať ako systém vzájomných interakcií medzi štyrmi sektormi domácnosťami, podnikmi, vládou a zahraničím. Kvalita a kvantita týchto vzťahov sa premieta do vývoja makroekonomických veličín determinujúcich výkonnosť ekonomiky ako celku. Medzi najčastejšie používané veličiny merajúce výkonnosť ekonomiky sa radia hrubý národný produkt a hrubý domáci produkt. Avšak škála makroekonomických ukazovateľov je podstatne rozsiahlejšia. Predkladaný príspevok je spracovaný v rámci riešenia projektu KEGA 013PU-4/2011 Cudzojazyčné vzdelávanie ekonomických predmetov. Jedným z parciálnych cieľov realizovaného projektu je ponúknuť študentom popri základných teoretických poznatkoch ekonómie ako vednej disciplíny aj aktuálne informácie o vývoji slovenskej ekonomiky. Cieľom predkladaného príspevku 1 Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantového projektu KEGA 013PU-4/

2 je analyzovať vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky determinujúcich výkonnosť slovenskej ekonomiky ako celku. MATERIÁL A METÓDA Pre naplnenie stanoveného cieľa príspevku boli použité sekundárne dáta získavané z internetových portálov významných inštitúcií, ako Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky či Národná banka Slovenska. Vzhľadom na nejednotnú metodiku výpočtu jednotlivých ukazovateľov, ako aj odlišný časový harmonogram ich zverejňovania, boli dáta čerpané súbežne z viacerých portálov. Výnimky a odlišnosti v metodike sú uvedené pod tabuľkami formou poznámky. DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Makroekonomickej analýze a prognózovaniu sa venujú viaceré inštitúcie, predovšetkým Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky (IFP), Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚSR), Štatistický úrad Európskeho spoločenstva (Eurostat) či Národná banka Slovenska (NBS). Dáta, s ktorými tieto inštitúcie pracujú, sú čerpané z oficiálnych zdrojov, ako sú daňové priznania, účtovné závierky či hlásenia a reporty ostatných ekonomických subjektov. Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR v rámci svojej pôsobnosti analyzuje vývoj indikátorov reálnej ekonomiky, ako sú národné účty, zamestnanosť či mzdy, ale i vývoj monetárnych ukazovateľov, ako sú inflácia a úrokové sadzby. IFP sleduje tiež plnenie maastrichtských kritérií a záväzkov vyplývajúcich z Paktu stability a rastu. Pri fiškálnom vývoji monitoruje vplyv verejnej správy na makroekonomickú stabilitu, ďalej vývoj daňových príjmov či sociálnych odvodov od roku Do kompetencie Štatistického úradu SR ako ústredného orgánu štátnej správy SR patrí oblasť štátnej štatistiky v Slovenskej republike. Štatistické zisťovanie sa riadi programom zisťovaní, ktorý zostavuje úrad v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami na trojročné obdobie a vydáva ho formou vyhlášky. Prvoradou úlohou Štatistického úradu Európskeho spoločenstva je poskytovať členským štátom Európskej únie vysoko kvalitný štatistický informačný servis, ktorý by umožnil porovnávanie jednotlivých krajín a regiónov. Eurostat používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie a vyhodnocovanie štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 25 členských štátov. Pri konsolidácii a harmonizácii štatistických dát berie do úvahy špecifiká jednotlivých krajín, čo umožňuje vzájomnú komparáciu medzi členskými krajinami. 287

3 Jednou z významných úloh Národnej banky Slovenska je v spolupráci s Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny zabezpečovať stabilný menový vývoj a hospodársky rast v eurozóne. V rámci Eurosystému popri iných nesporne dôležitých úlohách prispieva Národná banka Slovenska k zabezpečeniu menovej politiky. V súvislosti s napĺňaním týchto úloh sleduje rad ukazovateľov na makroekonomickej úrovni. Medziročné zmeny vybraných ukazovateľov od roku 2005 Nasledovná tabuľka (tab. 1) zachytáva vývoj vybraných ukazovateľov hospodárskeho a menového vývoja SR od roku 2005 po súčasnosť. Viaceré ukazovatele uvedené v tabuľke boli zverejňované na stránkach Národnej banky Slovenska až od roku Údaje spred roka 2005 možno síce doplniť z iných zdrojov, avšak použitá metodika jednotlivých inštitúcií sa rôzni, čo má za následok prípadné skreslenie výslednej veličiny. Údaje v tabuľke 1 predstavujú medziročné zmeny jednotlivých ukazovateľov, ak nie je v tabuľke uvedené inak. Tabuľka 8: Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR medziročné zmeny v % HDP 6,7 8,5 10,5 5,8-4,8 3,7 tretí Q* HICP 2,8 4,3 1,9 3,9 0,9 1,0 november* Ceny priemyselných výrobcov 3,8 6,4 1,8 6,1-2,5 Zamestnanosť ESA 95 1,4 2,3 2,1 2,8-2,5-0,7 tretí Q* Miera nezamestnanosti (%) 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 12,3 október* Index priemyselnej produkcie -1,3 15,1 16,9 3,3-13,7 26,7** Tržby za vybrané odvetvia -18,8 7,4** Indikátor ekonomického sentimentu **, *** 101,7 110,4 111,5 90,9 61,0 (dlhodobý priemer = 100) M3 na analytické účely 7,8 15,3 12,9 4,9-2,8 7,2** Úvery nefinančným spoločnostiam 25,6 15,5-3,3-1,7** Úvery domácnostiam 28,6 25,3 11,0 11,1** Bilancia štátneho rozpočtu (mil. EUR) -1125,3-1052,2-780,1-703,8-2791,3-3110,4** Saldo verejných financií (% z HDP) -2,81-3,45-1,86-2,19-6,77 Miera dlhu (% z HDP) 34,16 30,44 29,35 27,64 35,7 43,8* Bežný účet (% z HDP) -8,49-7,72-5,32-6,53-3,59-5,16** Obchodná bilancia (% z HDP) -4,98-4,54-1,15-1,06 1,5-1,73 USD/EUR výmenný kurz 1,2441 1,2556 1,3705 1,4708 1,3948 1,3360* Zdroj: spracované podľa [1] *Zdroj: [2] ** Zdroj: [3] *** V jednotlivých mesiacoch roku 2010 sa indikátor ekonomického sentimentu postupne zvyšoval. Nakoľko hodnota indikátora sa odvíja od dlhodobého priemeru, hodnota v danom políčku chýba. Došlo by tak ku skresleniu dát. Rast HDP zaznamenal rastúcu tendenciu do roku V roku 2008 došlo k poklesu rastu o 4,7 % oproti predchádzajúcemu obdobiu. V roku 2009 došlo k medziročnému poklesu HDP o 4,8 %. Tretí kvartál roku 2010 vykazuje rast 3,7 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien zaznamenal významnejší pokles rastu oproti predchádzajúcemu obdobiu v roku 2007 a V roku 2009 je tento index na úrovni 0,9 %, čo súvisí predovšetkým s nezáujmom podnikateľskej sféry investovať, ako aj s poklesom spotreby 288

4 a investícií domácností. Ku novembru 2010 došlo k medziročnému rastu HICP o 1,0 %. Ceny priemyselných výrobcov zaznamenali taktiež pokles rastu v roku V roku 2009 už možno hovoriť o medziročnom poklese cien priemyselných výrobcov o 2,5 %. Tento pokles priamo súvisí s hospodárskou krízou, ktorá zasiahla Slovenskú republiku v plnej miere. Tiež pre ostatné ukazovatele je charakteristická prudká zmena v roku Zamestnanosť podľa ESA 95 v roku 2009 medziročne poklesla o 2,5 %. Za tretí štvrťrok 2010 poklesla zamestnanosť o 0,7 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Miera nezamestnanosti sa v roku 2009 v priemere vyšplhala na úroveň 12,1 % a ku koncu októbra na úroveň 12,3 %. Index priemyselnej produkcie zaznamenal v roku 2008 prepad zo 16,9 na 3,3 a v roku 2009 až na hodnotu -13,7. Index priemyselnej produkcie je Laspeyresov index fyzického objemu, s bázou priemerný mesiac roka Vyjadruje zmenu objemu výroby a zahŕňa ťažbu nerastných surovín, priemyselnú výrobu, dodávku elektriny a plynu. Údaje sú získavané za podniky s 20 a viac zamestnancami, za vybrané podniky do 19 zamestnancov s prevažujúcou priemyselnou činnosťou a vybrané podniky s nepriemyselnou činnosťou podľa SK NACE Rev. 2. [4] Prudký pokles tohto indexu v roku 2008 a 2009 je spojený s hospodárskou krízou. Tiež indikátor ekonomického sentimentu odráža dôsledky hospodárskej krízy. Tento ukazovateľ sleduje aktuálny stav očakávaní všetkých účastníkov ekonomického prostredia. Pozostáva z agregovaných údajov z výsledkov konjunkturálnych prieskumov v priemysle, stavebníctve, maloobchode, službách a z výsledkov prieskumu o názoroch spotrebiteľov na aktuálnu ekonomickú situáciu. Indikátor ekonomického sentimentu je váženým aritmetickým priemerom indikátora dôvery v priemysle, indikátora dôvery v stavebníctve, indikátora dôvery v maloobchode, indikátora dôvery v službách a spotrebiteľského indikátora dôvery. Bázickým obdobím je priemer roku 2005 (rok 2005 = 100). [5] V roku 2008 a 2009 došlo k poklesu tohto ukazovateľa pod úroveň 100. V roku 2010 dochádzalo k postupnému zvyšovaniu tohto indikátora, čo poukazuje na optimistickejšie vnímanie vývoja podnikateľského prostredia. Peňažný agregát M3 zahŕňa krátkodobé likvidné pasíva. Rast tohto agregátu je kvantifikovaný na báze kvantitatívnej rovnice peňazí:, kde p je cena, y je hrubý domáci produkt a v je rýchlosť obehu peňazí. [6, s. 4] V roku 2008 bol medziročný rast agregátu M3 o 8,0 % nižší, než v roku V roku 2009 došlo k medziročnému poklesu agregátu M3 o 2,8 %. V roku 2010 už bol zaznamenaný nárast vo výške 7,2 %. Úvery nefinančným spoločnostiam v roku 2009 medziročne poklesli o 3,3 %. V roku 2010 už bol tento medziročný pokles o 1,6 % nižší. Objem poskytnutých úverov domácnostiam v roku 2009 taktiež výrazne poklesol. Medziročný nárast bol vo výške 11,0 %, kým v predchádzajúcom období bol medziročný nárast vo výške 25,3 %. 289

5 Schodok štátneho rozpočtu sa v roku 2009 prehĺbil o 2 087,5 mil. EUR oproti predchádzajúcemu roku a v roku 2010 sa prehĺbil o ďalších 319,1 mil. EUR. Saldo verejných financií vyjadrené ako percento z HDP bolo v roku 2009 vo výške -6,77 % z HDP. Údaj za rok 2010 chýba. Štátny dlh činil v roku ,7 % z HDP a v roku 2010 až 43,8 % z HDP. Bežný účet vyjadrený podielom na HDP vykazoval za dané obdobie záporné hodnoty. V roku 2009 došlo k miernemu zlepšeniu tohto ukazovateľa, avšak v roku 2010 k opätovnému zhoršeniu. Saldo obchodnej bilancie vyjadrené podielom na HDP dosiahlo v roku 2009 kladné číslo. Za sledované obdobie v ostatných rokoch dosahoval tento ukazovateľ záporné hodnoty. Menový kurz USD/EUR v roku 2009 a 2010 klesal. Vývoj vybraných ukazovateľov bezprostredne pred a počas krízy Hospodárska recesia vyvolaná hypotekárnou a finančnou krízou priniesla so sebou množstvo pre ekonomiku nežiaducich javov. Pre názornejšiu interpretáciu dopadov celosvetovej krízy na ekonomiku Slovenska boli vybrané významné indikátory ekonomickej situácie krajiny za jednotlivé mesiace od januára 2008 do augusta, resp. septembra roku 2010 (tab. 2 a 3). 290

6 Tabuľka 9: Vývoj ekonomiky SR od januára časť Index priemyselnej produkcie (rok 2005 = 100) Index priemyselnej produkcie (medziročná zmena v %) Tržby vo vybraných odvetviach (medziročná zmena v %) Tržby v maloobchode (medziročná zmena v %) Obchodná bilancia, saldo (mil. EUR) Nominálna mzda vo vybraných odvetviach (medziročná zmena v %) Zamestnanosť vo vybraných odvetviach (medziročná zmena v %) Miera nezamestnanosti (disponibilná, evidovaná, v %) Počet disponibilných nezamestnaných (tisíc osôb) I/ ,4 15,4 12,9 12,6 41 9,3 3,0 8,1 210 II/ ,4 20,2 17,4 20,0 6 10,2 2,8 7,8 205 III/ ,0 6,5 7,5 11,6-59 8,7 3,6 7,6 198 IV/ ,9 9,5 19,1 9, ,5 3,6 7,4 193 V/ ,0 8,0 8,0 8, ,9 3,5 7,4 194 VI/ ,8 10,8 10,8 5,9-68 8,7 3,5 7,4 193 VII/ ,8 14,1 12,4 9, ,2 3,7 7,5 195 VIII/ ,2 2,1 5,4 8,6 50 6,8 3,5 7,4 192 IX/ ,5 2,9 9,5 10,9 13 9,6 3,1 7,5 197 X/ ,2-1,5 3,9 7, ,2 2,8 7,5 196 XI/ ,8-12,1-3,8 4, ,0 1,9 7,8 203 XII/ ,4-19,7-4,5 5, ,5 0,8 8,4 219 I/ , ,2-6, ,1-3,0 9,0 239,3 II/ ,4-24,1-22,8-14,5 20 3,2-4,8 9,7 257,6 III/ ,3-12,2-15,5-11,7 23 2,7-7,4 10,3 273,8 IV/ ,6-19,4-21,0-8, ,4-8,2 10,9 289,3 V/ ,3-23,5-19,8-12, ,9-9,5 11,4 301,9 VI/ ,8-18,8-17,1-10,7 8 2,4-10,4 11,8 313,1 VII/ ,5-21,5-17,8-10,2 29 2,4-11,5 12,1 320,0 VIII/ ,4-8,7-13,4-9, ,5-11,9 12,1 319,0 IX/ ,2-7,4-15,3-9, ,4-12,1 12,5 329,9 X/ ,8-6,2-13,9-10, ,9-12,1 12,4 328,6 XI/ ,7 1,5-7,2-9, ,0-11,6 12,4 328,6 XII/ ,5 11,9-4,1-9,2-67 0,4-10,7 12,7 335,5 I/ ,7 20,2 5,8-2,9 78 2,0-9,2 12,9 346,4 II/ ,1 20,3 8,3-2, ,2-9,2 13,0 348,4 III/ ,8 18,8 8,8 0, ,3-7,8 12,9 346,1 IV/ ,6 20,6 11,0-5, ,6-6,0 12,5 336,4 V/ ,6 28,7 13,2-3, ,4-4,6 12,2 328,8 VI/ ,7 23,5 11,9 1, ,8-3,9 12,3 331,7 VII/ ,1 16,8 7,3-1, ,0-2,7 12,3 331,2 VIII/ ,2 16,3 7,3-1, ,0-2,2 12,2 327,5 IX/ ,4 333,8 Zdroj: spracované podľa [7] a [8] 291

7 Tabuľka 10: Vývoj ekonomiky SR od januára časť Vklady v ekonomike (medziročná zmena v %) Úvery v ekonomike (medziročná zmena v %) Úroková sadzba zo stavu vkladov (v %) Úroková sadzba zo stavu úverov (v %) HICP (medziročná zmena v %) CPI (medziročná zmena v %) Jadrová inflácia (medziročná zmena v %) Čistá inflácia (medziročná zmena v %) PPI index cien výrobcov (zmena v %) Indikátor ekonomického sentimentu SR (rok 2005 = 100) Indikátor ekonomického sentimentu, eurozóna (rok 2005= 100)) I/ ,8 24,4 2,2 6,9 3,2 3,8 4,1 3,1 4,3 100,6 102,5 II/ ,9 25,1 2,1 6,8 3,4 4,0 4,3 3,3 5,1 99,7 101,1 III/ ,4 25,0 2,0 6,8 3,6 4,2 4,5 3,5 5,3 100,0 100,5 IV/2008 8,4 25,2 2,1 6,8 3,7 4,3 4,6 3,5 5,7 99,1 98,2 V/2008 4,8 22,8 2,1 6,8 4,0 4,6 4,8 3,5 6,4 97,5 98,7 VI/2008 3,2 22,0 2,2 6,9 4,3 4,6 4,8 3,4 6,3 96,9 96,1 VII/2008 4,1 22,0 2,3 6,9 4,4 4,8 5,1 3,8 6,3 96,5 91,0 VIII/2008 4,6 22,5 2,2 6,9 4,4 5,0 5,3 4,2 6,7 97,2 89,9 IX/2008 5,4 20,6 2,2 6,9 4,5 5,4 5,5 4,9 6,9 96,4 88,9 X/2008 7,6 18,6 2,3 6,9 4,2 5,1 4,9 4,8 7,5 93,3 81,6 XI/2008 9,0 18,1 2,1 6,8 3,9 4,9 4,1 4,3 6,7 88,4 76,6 XII/ ,2 15,3 1,9 6,6 3,5 4,4 3,3 3,5 6,1 82,2 68,7 I/ ,6 13,2 1,7 5,9 2,7 3,5 2,5 2,8 3,6 79,3 72,7 II/ ,2 12,2 1,6 5,8 2,4 3,0 2,0 2,2 1,7 76,5 71,2 III/ ,1 11,1 1,5 8,5 1,8 2,5 1,3 1,7 0,5 73,2 70,6 IV/2009 9,7 9,4 1,3 5,4 1,4 2,1 0,9 1,7-0,8 68,6 73,0 V/ ,7 9,4 1,2 5,4 1,1 1,9 0,6 1,6-2,4 66,3 75,6 VI/ ,4 7,5 1,1 5,3 0,7 1,8 0,5 1,8-3,2 67,6 78,3 VII/ ,1 4,9 1,1 5,3 0,6 1,7 0,2 1,6-4,2 70,1 80,8 VIII/2009 9,5 4,4 1,0 5,2 0,5 1,3-0,2 1,2-4,6 73,3 84,8 IX/2009 6,4 3,8 1,0 5,2 0,0 0,6-0,6 0,5-5,2 75,2 86,7 X/2009 2,2 2,9 1,0 5,2-0,1 0,4-0,8 0,4-5,8 77,4 89,6 XI/2009 1,5 1,7 0,9 5,2 0,0 0,4-0,5 0,7-5,6 79,4 91,9 XII/2009-7,1 1,0 0,9 5,2 0,0 0,5-0,5 1,0-4,9 82,4 94,1 I/2010-5,5 1,0 0,9 5,2-0,2 0,4 0,2 1,1-5,4 84,8 96,0 II/2010-3,0 0,6 1,0 5,2-0,2 0,4 0,4 1,1-7,4 87,1 95,9 III/2010-2,6 0,2 0,9 5,2 0,3 0,8 0,9 1,3-6,1 89,0 97,9 IV/2010 2,5 0,5 0,9 5,3 0,7 1,3 1,5 1,5-4,4 90,3 100,6 V/2010 1,2 0,9 0,9 5,3 0,7 1,2 1,5 1,5-3,1 90,5 98,4* VI/2010 0,3 1,3 0,9 5,3 0,7 1,0 1,1 0,9-1,9 91,2 98,9* VII/2010-0,4 1,9 0,9 5,3 1,0 1,1 1,4 0,7-0,7 92,5 101,1* VIII/2010-1,7 1,7 0,9 5,3 1,1 1,0 1,2 0,5-0,4 93,6 102,3* IX/2010 1,1 1,1 1,3 0,5 92,7 103,2* Zdroj: spracované podľa [7] a [8] * pri hodnotách od mája 2010 došlo k zmene klasifikácie (na NACE rev.2), čo negatívne ovplyvnilo porovnateľnosť s historickými údajmi a interpretáciu hodnoty indikátora Pre lepšiu názornosť boli jednotlivé dáta z tabuliek 2 a 3 graficky interpretované. Na grafe 1 je zachytený vývoj indexu priemyselnej produkcie, tržieb, nominálnej mzdy, zamestnanosti a nezamestnanosti v období od januára 2008 do augusta roku

8 Graf 6: Vybrané ukazovatele zamestnanosti a produkcie Zdroj, vlastné spracovanie podľa [7] a [8] Evidovaná miera nezamestnanosti zaznamenala mierne zvýšenie ku koncu roka Neskôr nastal jej prudký vzostup. Ku júlu 2009 prekročila miera nezamestnanosti hranicu 12,0 %. Vo februári 2010 vystúpila až na úroveň 13,0 %, a následne sa začala postupne znižovať, no neklesla pod hranicu 12,2 %. Pri medziročných zmenách ostatných ukazovateľov, ako index priemyselnej produkcie, tržby vo vybraných odvetviach, tržby v maloobchode či zamestnanosť vo vybraných odvetviach, boli v súvislosti s prebiehajúcou krízou zaznamenané pomerne dramatické zmeny smerom nadol. Medziročná zmena indexu priemyselnej produkcie zaznamenala výrazný prepad po prvý krát v auguste Od októbra 2008 do októbra 2009 vykazoval tento ukazovateľ záporné hodnoty. V januári došlo dokonca k medziročnému poklesu o 28,3 %. Od novembra 2009 došlo k postupnému oživovaniu výroby. Tržby vo vybraných odvetviach taktiež zaznamenali prudký pokles v poslednom štvrťroku Medziročná zmena tržieb sa po prvý krát dostala do záporných čísel v novembri Najvýraznejší medziročný pokles bol zaznamenaný vo februári 2009 až na úrovni -22,8 %. Ku prírastku medziročnej zmeny došlo až v januári 2010, kedy sa tento ukazovateľ začal pozvoľna zvyšovať. 293

9 Obdobná situácia bola aj pri medziročných zmenách tržieb v maloobchode. Ku negatívnej medziročnej zmene došlo po prvý krát v januári Medziročný pokles bol v porovnaní s predchádzajúcimi ukazovateľmi o čosi miernejší, avšak s výnimkou marca a júna 2010 pretrvával do konca sledovaného obdobia. Medziročný rast zamestnanosti vo vybraných odvetviach sa držal do septembra 2008 vo výške okolo 3 %. Od januára 2009 dosahovala medziročná zmena zamestnanosti záporné hodnoty. Od júna 2009 do decembra 2009 bol medziročný pokles vyšší než 10 %, pričom tento pokles kulminoval v septembri a októbri 2009 vo výške -12,1 %. V júli 2009 sa zamestnanosť vo vybraných odvetviach medziročne prepadla o 11,5 %, čo predstavuje stratu 164,6 tisíc pracovných miest. Z tohto počtu priemysel stratil až 105 tisíc pracovných miest, čo predstavuje medziročný pokles až 17,8 %. [7] Medziročný pokles zamestnanosti vo vybraných odvetviach pretrvával až do konca sledovaného obdobia, aj keď omnoho miernejší. Posledným ukazovateľom zachyteným na grafe 1 je medziročná zmena nominálnej mzdy vo vybraných odvetviach. Najnižšie prírastky nominálnej mzdy boli zaznamenané v priebehu roku 2009, pričom v októbri 2009 bola táto zmena záporná, v novembri 2009 nulová a v decembri 2009 iba na úrovni 0,4 %. V roku 2010 sa medziročná zmena nominálnej mzdy postupne zvyšovala a ku augustu 2010 dosiahla výšku 5 %. Graf 2 zachytáva medziročnú zmenu vkladov a úverov, ako aj výšku úrokovej sadzby z prijatých vkladov a poskytnutých úverov. Vklady a úvery v ekonomike predstavujú úvery a vklady všetkých sektorov v ekonomike (vrátane nerezidentov) okrem finančných inštitúcií. Ide teda o vklady nefinančných spoločností, finančných spoločností, poisťovní a penzijných fondov, verejnej správy, neziskových inštitúcií slúžiacich predovšetkým domácnostiam, domácností (vrátane živností) a obyvateľstva (účty občanov). [9] 294

10 Graf 7: Vklady, úvery a úrokové sadzby Zdroj, vlastné spracovanie podľa [7] a [8] Kým v roku 2008 sa úroková sadzba zo stavu vkladov držala vo výške viac než 2 %, od decembra začala postupne klesať. Od novembra 2009 až do konca sledovaného obdobia sa s výnimkou februára 2010 ustálila na výške 0,9 %. Vývoj úrokovej sadzby zo stavu úverov taktiež pozvoľna klesal. Pomerne prudký skok v jej výške nastal v marci 2009 až o 2,7 % oproti predchádzajúcemu mesiacu, nasledovaný v apríli poklesom o 3,1 %. Od augusta 2009 do marca 2010 sa úroková sadzba zo stavu úverov držala na úrovni 5,2 % a od apríla 2010 do konca sledovaného obdobia na úrovni 5,3 %. Medziročná zmena vkladov v ekonomike zaznamenala dva výrazné poklesy. Prvý pokles vyvrcholil v júni 2008, kedy medziročná zmena vkladov bola vo výške 3,2 %. Druhý výrazný prepad medziročnej zmeny vkladov kulminoval v decembri 2009 vo výške -7,1 %. V období od apríla 2010 do júna 2009 sa medziročná zmena vkladov dostala do kladných čísel, aby v ďalšom sledovanom období opäť poklesla. Napriek znižovaniu úrokovej sadzby zo stavu úverov došlo v priebehu sledovaného obdobia ku postupnému znižovaniu úverov v ekonomike. Jedným z dôvodov bola práve neistota domácností a podnikateľských subjektov v súvislosti s hospodárskou krízou. Do septembra 2008 sa medziročná zmena úverov držala nad úrovňou 20 %. V priebehu nasledovných 7 mesiacov klesla na úroveň 9,4 %. Ku decembru 2009 dosiahla medziročná zmena úverov úroveň 1,0 %, naďalej klesala do marca 2010, kedy dosiahla úroveň 0,2 %, a potom začala znovu pozvoľna narastať, čo možno spájať s posilnením optimizmu ekonomických subjektov. 295

11 Medziročné zmeny ukazovateľov rastu cenovej hladiny (graf 3) sa vyvíjali v rovnakom smere. Výrazný rast, prípadne pokles medziročnej zmeny, bol zaznamenaný pri ukazovateli indexu cien výrobcov. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien dosahuje nižšie hodnoty než index spotrebiteľských cien meraný spotrebným košom. Medziročné zmeny týchto dvoch ukazovateľov vykazujú vzostupnú tendenciu do septembra 2008, kedy dosiahli úroveň 4,5 % (HICP), resp. 5,4 (CPI). V ďalšom období došlo k poklesu medziročnej zmeny až na úroveň -0,2 (HICP), resp. 0,4 (CPI) v období od októbra 2009 do februára Potom došlo k opätovnému nárastu ku koncu septembra 2010 na úroveň 1,1 %. Vývoj medziročnej zmeny indexu cien výrobcov bol o čosi dramatickejší. V období od januára do októbra 2008 vystúpil tento ukazovateľ z hodnoty 4,3 % na 7,5 % a následne začal klesať. Svoje minimum dosiahol vo februári 2010 na úrovni -7,4 %. Od marca 2010 začala medziročná zmena indexu cien výrobcov postupne znovu narastať. Graf 8: Vybrané ukazovatele rastu cenovej hladiny Zdroj, vlastné spracovanie podľa [7] a [8] Poslednou skupinou ukazovateľov sú ukazovatele ekonomického sentimentu (graf 4). Z grafu je zrejmé, že prudký pokles ekonomického sentimentu začal v poslednom štvrťroku 2008 a pretrvával do mája 2009, kedy tento ukazovateľ dosiahol svoje minimum. V porovnaní s eurozónou sa pokles ekonomického sentimentu začal prejavovať oneskorene s posunom tri mesiace, a naopak, zvýšenie ekonomického sentimentu približne o 5 mesiacov. Ku koncu sledovaného obdobia vnímajú ekonomické subjekty v eurozóne situáciu optimistickejšie, než 296

12 ekonomické subjekty v Slovenskej republike. V prípade eurozóny tento ukazovateľ dokonca prevýšil ku septembru 2010 hodnotu z januára Graf 9: Indikátor ekonomického sentimentu Zdroj: vlastné spracovanie podľa [7] a [8] ZÁVER Hospodárska kríza slovenskej ekonomiky vyvolaná finančnou krízou predovšetkým v krajinách obchodných partnerov zásadným spôsobom ovplyvnila výkonnosť ekonomiky nielen na mikro, ale i makroúrovni. V roku 2008 došlo k poklesu rastu hrubého domáceho produktu o 4,7 % oproti predchádzajúcemu obdobiu. V ďalšom roku došlo k medziročnému poklesu HDP o 4,8 %. V roku 2010 sa ekonomika postupne začala oživovať. V dôsledku poklesu kúpyschopnosti a nezáujmu investovať došlo v roku 2009 k poklesu medziročnej zmeny harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien o 3,0 %. Ceny priemyselných výrobcov medziročne poklesli dokonca až o 2,5%. Miera nezamestnanosti sa v roku 2009 vyšplhala na 12,1 % a ku októbru 2010 na 12,3 %. Index priemyselnej produkcie následkom poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva vyúsťujúcej do zníženia objednávok, prípadne až do straty obchodných partnerov, poklesol v roku 2009 medziročne o 13,7 %. Tržby poklesli v tomto roku až o 18,8 %. No už v nasledujúcom roku (rok 2010) sa postupné oživenie ekonomiky premietlo do medziročného rastu indexu priemyselnej produkcie, ako i tržieb. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu ekonomických subjektov poklesli tiež úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam. Úvery domácnostiam síce neklesli, avšak ich nárast bol podstatne nižší než v predchádzajúcom období. 297

13 Hospodárska recesia sa premietla aj do ukazovateľov zahraničného obchodu či fiškálnych ukazovateľov. Ako plus možno vnímať aktívne saldo obchodnej bilancie po prvýkrát od roku Avšak toto aktívne saldo bolo dosiahnuté pri súbežnom medziročnom poklese nielen dovozu, ale i vývozu. Európska mena taktiež oslabila voči americkému doláru. Bilancia štátneho rozpočtu SR dosiahla schodok ku októbru 2010 vo výške 3 110,4 mil. EUR. Schodok verejných financií ku koncu roka 2009 bol -6,77 % z HDP; miera dlhu bola 35,7 % z HDP; bežný účet bol -3,59 % z HDP a saldo obchodnej bilancie +1,5% z HDP. Aj keď hospodárska recesia priniesla so sebou množstvo výrazných zmien v živote slovenskej spoločnosti, nie všetky zmeny boli vnímané negatívne. Predovšetkým podnikateľské subjekty prešli ťažkou skúškou svojej schopnosti prežiť na trhu. Siahnutím ekonomických subjektov na dno svojich rezerv a s podporou protikrízových opatrení vlády SR sa začiatkom roku 2010 začalo opäť hovoriť o postupnom oživení slovenskej ekonomiky, o čom nasvedčuje aj vývoj indikátora ekonomického sentimentu, ktorý sa od mája 2009 pozvoľna zvyšuje. SÚHRN Cieľom predkladaného príspevku, ktorý je jedným z výstupov riešenia projektu KEGA 013PU- 4/2011 Cudzojazyčné vzdelávanie ekonomických predmetov, bolo analyzovať vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky, ktoré determinujú výkonnosť slovenskej ekonomiky. V rámci riešenia tohto výskumného problému bola vykonaná analýza medziročných zmien vybraných ukazovateľov hospodárskeho a menového vývoja od roku Jednalo sa o ukazovatele ako hrubý domáci produkt, harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ceny priemyselných výrobcov, zamestnanosť, nezamestnanosť, index priemyselnej produkcie, tržby za vybrané odvetvia, indikátor ekonomického sentimentu, menový agregát M3, úvery nefinančným spoločnostiam, úvery domácnostiam, bilancia štátneho rozpočtu, saldo verejných financií, miera dlhu, bežný účet, obchodná bilancia a výmenný kurz. V súvislosti s hospodárskou recesiou nedávneho obdobia bola následne vykonaná analýza vývoja vybraných ukazovateľov od obdobia bezprostredne pred krízou až po september 2010 (posledný zverejnený údaj). V rámci tejto analýzy bol sledovaný vývoj nasledovných ukazovateľov: index priemyselnej produkcie, tržby vo vybraných odvetviach, saldo obchodnej bilancie, nominálna mzda, zamestnanosť, nezamestnanosť, disponibilní nezamestnaní, vklady v bankách, bankové úvery, úroková sadzba, harmonizovaný index spotrebiteľských cien, index spotrebiteľský cien, jadrová inflácia, čistá inflácia, index cien výrobcov, indikátor ekonomického sentimentu SR a eurozóny. 298

14 KĽÚČOVÉ SLOVÁ hospodársky vývoj, menový vývoj, výkonnosť ekonomiky LITERATÚRA [1] NBS. Vybrané makroekonomické ukazovatele. Základné makroekonomické ukazovatele [citované ]. Dostupné na internete: < tele/zakladne-makroekonomicke-ukazovatele/u2004>; < < MakroUkaz/ukazov_ 2010.pdf> [2] NBS. Vybrané ekonomické a menové ukazovatele SR [citované ]. Dostupné na internete: < Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele. pdf> [3] NBS. Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR [citované ]. Dostupné na internete: < ZaklMakroUkaz/ukazov_2010.pdf> [4] ŠÚ SR. Prehľad údajových kategórií poskytovaných v rámci Špeciálneho štandardu MMF. [citované ]. Dostupné na internete: < [5] ŠÚ SR. Indikátor ekonomického sentimentu - metodické vysvětlivky [citované ]. Dostupné na internete: < doc.do?docid=8488> [6] KOMÍNKOVÁ, Z. Miesto peňažných agregátov v menovej politike európskeho systému centrálnych bánk. Bratislava : NBS, Inštitút menových a finančných štúdií, [citované ]. Dostupné na internete: <hhttp:// Miesto%20penaznych%20agregatov%20v%20menovej%20politike.pdf> [7] MF SR. Vývoj ekonomiky SR k 15. septembru 2009 (mesačné indikátory) [citované ]. Dostupné na internete: < Documents/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7458&documentId=4047> [8] MF SR. Vývoj ekonomiky SR k 15. októbru 2010 (mesačné indikátory) [citované ]. Dostupné na internete: < Documents/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7458&documentId=5220> [9] NBS. Sektorový manuál Metodická príručka pre zatrieďovanie položiek aktív a pasív podľa sektora zmluvnej protistrany. Menová a banková štatistika [citované ]. Dostupné na internete: < 299

15 * Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantového projektu KEGA 013PU-4/2011. KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Zuzana Závarská, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, Prešov, 300