ekonomický týždenník
OBSAH Zaujalo nás: Tohtoročná dovolenka v zahraničí nás vychádza porovnateľne ako vlani 3 Čo nové vo svete: Česko je o krok bližšie k predčasným voľbám, ale aj intervenciám proti sile svojej meny 4 Euro na dosah úrovne 1,3400 EUR/USD 5 Ropa Brent pretrhla šnúru cenových nárastov 6 Tržby slovenských maloobchodníkov vzrástli už tretí mesiac v rade 6 Slovenskí priemyselníci v júni s medziročným nárastom produkcie o 2,7 % 7 Aktívne saldo nášho zahraničného obchodu v prvom polroku na úrovni takmer 3 mld. EUR 7 Rebríček týždňa: Šport je dennou súčasťou života len 9 % Slovákov. 35 % z nás naopak nešportuje vôbec. 8 Kalendár udalostí 33. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: Tohtoročná dovolenka v zahraničí nás vychádza porovnateľne ako vlani Viac ako polovica Slovákov mala v pláne stráviť tohtoročnú dovolenku v zahraničí. Najtradičnejšími dovolenkovými destináciami Slovákov sú Chorvátsko, Taliansko a Turecko. Nielen na víkendy ale radi cestujeme aj k našim susedom, teda do Českej republiky, Maďarska či Rakúska. Na dovolenke v zahraničí sme vlani strávili v priemere osem nocí a vyšla nás na 628 EUR za osobu. Nie každý pobyt za hranicami nášho štátu je ale all inclusive, a preto Slovákov ceny v jednotlivých letoviskách zaujímajú. Túto sezónu by ale výdavky slovenského turistu na dovolenke v zahraničí mali byť porovnateľné s tými vlaňajšími. V Grécku sú tohtoročné ceny dokonca nižšie ako vlani a to o 0,3 %. V ostatných Slovákmi najnavštevovanejších krajinách EÚ je evidovaný medziročný rast cien do 2,2 %. Iba v mimoeurópskom Turecku je tohtoročné zdraženie o 8,0 % neprehliadnuteľné. Medziročná zmena cien jún 2013 [v %] Celková inflácia Potraviny Nealkoholické nápoje Alkohol Tabak Doprava Rekreácia a kultúra Reštaurácie, kaviarne a bary Ubytovanie Grécko -0,3 1,2-3,8-0,7 6,0-0,8-3,1-1,5-3,8 Poľsko 0,2 0,5 0,2 1,3 7,4-3,1 2,8 2,2 0,6 Francúzsko 1,0 2,0-1,4 3,2 7,1 0,6-0,3 2,0 1,4 Bulharsko 1,2 5,3 1,3 2,2 0,3 0,1-2,1 4,0-1,9 Taliansko 1,4 2,8 1,5 3,0 0,4 1,0 0,0 1,7 1,0 ČR 1,6 6,0 0,9 4,5 2,2-0,2 0,0 2,2 1,0 Maďarsko 2,0 4,8 0,8 5,5 13,7-0,1 0,6 3,0-0,8 Španielsko 2,2 3,8 1,6 3,7 4,5 2,7 1,6 0,6 0,3 Chorvátsko 2,2 7,2 0,0 4,4 7,0-1,5 1,9 1,2 4,8 Rakúsko 2,2 5,0-0,6 3,1 4,8 0,8 1,5 3,7 1,2 Turecko 8,0 12,7 5,5 15,4 16,1 7,7 2,1 9,1 7,2 Zdroj: Poštová banka na základe údajov Eurostatu Za potraviny zaplatíme v každej obľúbenej dovolenkovej destinácii viac ako pred rokom. Najviac zdraželi potraviny v Turecku a to o 12,7 %, vyše sedem percent si za ne ale priplatíme i v Slovákmi najobľúbenejšom Chorvátsku. Naopak, ceny potravín v Poľsku, do ktorého cestujeme skôr na kratšie pobyty alebo vyslovene za nákupnou turistikou, vzrástli iba o 0,5 %. Osvieženie nealkoholickým nápojom nás tento rok vyjde lacnejšie najmä v Grécku, ale aj vo Francúzsku a Rakúsku. Alkohol zlacnel oproti vlaňajšiemu roku iba v Grécku. Pre fajčiarov už ale takúto dobrú správu nemáme. Kvôli tabakovým výrobkom si slovenskí dovolenkári musia tento rok siahnuť do peňaženky najhlbšie. V Turecku a Maďarsku sa zvyšovanie daní na tabakové výrobky postaralo až o dvojciferný medziročný nárast ich cien. Jedine v Bulharsku a Taliansku zdraželi tabakové výrobky iba o niekoľko desatín percenta. Za chutný obed v reštaurácii, poobedňajšie posedenie v kaviarni alebo večerný drink v bare zaplatíme oproti minulému roku menej iba v Grécku a to o 1,5 %. Ceny ubytovacích zariadení sú lacnejšie v porovnaní s uplynulým rokom najmä v Grécku [o 3,8 %], o necelé dve percentá v Bulharsku a o takmer jedno percento aj v Maďarsku. Naopak, v Chorvátsku si za nocľah priplatíme takmer päť percent. S nárastom cien ubytovania o 7,2 % ale dominuje Turecko. Lacnejšia doprava je realitou v prípade takmer polovice nami obľúbených dovolenkových destinácií. V Chorvátsku sa cestuje lacnejšie ako pred rokom o 1,5 %. Menej ale dáme za dopravu aj u všetkých našich susedov. Zábava či návšteva kultúrnej pamiatky nás vyjde lacnejšie ako vlani predovšetkým v Grécku a to o 3,1 %. O vyše dve percentá menej zaplatíme za rekreáciu či kultúru aj v Bulharsku. Krajina Kurz voči EUR júl 2013 r/r zmena Krajina Kurz voči EUR júl 2013 r/r zmena Poľsko [PLN] 4,270-2,06% Chorvátsko [HRK] 7,507-0,10% Maďarsko [HUN] 294,90-2,98% Bulharsko [BGN] 1,956 0,01% ČR [CZK] 25,936-1,94% Turecko [TRY] 2,529-12,00% Zdroj: Poštová banka, Bloomberg V neeurových ekonomikách by sme rast cien nemali pocítiť takmer vôbec. Zdražovanie oproti minulému letu by totiž mal vykompenzovať vývoj kurzu meny danej ekonomiky voči euru. Meny našich susedov boli v júli slabšie ako pred rokom o cca dve až tri percentá. Pri chorvátskej a bulharskej mene sa kurz takmer nezmenil. No a v Turecku síce ceny rástli najrýchlejšie, avšak turecká líra voči euru oslabila oproti júlu 2012 až o 12,0 %. Zdražovanie v krajine polmesiaca by sme tak vo svojich peňaženkách nemali výraznejšie pocítiť. Zatiaľ čo vlani sme za 100 EUR dostali necelých 223 TRY, toto leto vymeníme stovku eur za takmer 253 tureckých lír. 3
Čo nové vo svete: Česko je o krok bližšie k predčasným voľbám, ale aj intervenciám proti sile svojej meny MAĎARSKO: Maďarsko predčasne splatilo úver, ktorý mu poskytol Medzinárodný menový fond [MMF] ešte v roku 2008. Splátka zostávajúceho dlhu v objeme 2,2 mld. EUR bola po dohode s MMF uskutočnená v troch menách a to EUR, USD a GBP. Pôvodná splatnosť úveru pritom bola až v júni 2014, no Maďarsko už skôr oznámilo, že úver splatí predčasne a požiadalo MMF aj o uzavretie svojho zastupiteľstva v Maďarsku. Maďarský deficit verejných financií dosiahol za prvých 7 mesiacov tohto roka 851,2 mld. HUF, čo predstavuje až 96,7 % celoročného plánu. Vzhľadom na vývoj z predošlých rokov ale možno predpokladať, že v posledných mesiacoch roka začnú vo vyššej miere prúdiť do štátneho rozpočtu niektoré daňové príjmy, čo by maďarskej vláde mohlo dopomôcť k splneniu plánu. Vláda však zrejme v záujme naplnenia rozpočtového cieľa nebude môcť využiť vytvorené rozpočtové rezervy. ČESKÁ REPUBLIKA: Rusnokova vláda nezískala minulý týždeň dôveru poslaneckej snemovne a Česi tak podľa všetkého smerujú k predčasným voľbám. Najskorší termín, kedy by sa voľby v ČR mohli uskutočniť, je október. Česká centrálna banka [ČNB] je o krok bližšie k intervenciám proti korune. Ukázal to zverejnený záznam z augustového zasadnutia bankovej rady, podľa ktorého časť centrálnych bankárov požadovala okamžité spustenie intervencií na korune. Už minulý týždeň po zasadnutí ČNB sme sa pritom dozvedeli, že českí centrálni bankári o začatí intervencií dokonca hlasovali, ale návrh nezískal dostatočnú podporu. Časť bankárov sa totiž obáva dopadov intervencií na ekonomiku a jej prípadnej destabilizácie, iní zas nevidia dostatočne silné deflačné riziká. Inflácia v Českej republike ale v júli opäť spomalila, čo dáva centrálnej banke ďalší dôvod na prípadné oslabenie koruny. POĽSKO: Varšavská burza cenných papierov [WSE] minulý týždeň oznámila, že v druhej polovici septembra predstaví nový akciový index WIG30. V súčasnosti je hlavným akciovým indexom WIG20, ktorý združuje akcie dvadsiatky spoločností kótovaných na hlavnom trhu. Nový index WIG30 tak bude v porovnaní s tým súčasným zahŕňať o 10 spoločností viac. WSE si od tohto kroku sľubuje rozvoj poľského akciového trhu a tiež prilákanie nových, predovšetkým zahraničných spoločností k vstupu na poľskú burzu. Oba indexy by mali fungovať súčasne do konca roka 2015, následne prestane byť pôvodný WIG20 publikovaný. V novom indexe WIG30 by malo byť každé odvetvie zastúpené maximálne siedmimi spoločnosťami. Zároveň váha žiadnej spoločnosti v indexe nebude môcť prekročiť 10 %. Váhy spoločností v indexe sa budú štvrťročne prehodnocovať a samotné zloženie indexu bude možné meniť na ročnej báze na základe trhovej kapitalizácie a likvidity. VEĽKÁ BRITÁNIA: Britská centrálna banka [BoE] sa pripojila k ostatným významným centrálnym bankám a pristúpila k smerovaniu budúcich očakávaní ohľadom nastavenia menovej politiky [tzv. forward guidance]. BoE vyhlásila, že úrokové sadzby nebude zvyšovať zo súčasných úrovní, pokým nezamestnanosť vo Veľkej Británii neklesne pod 7,0 % [aktuálne 7,8 %]. Samotná BoE pritom predpokladá, že pod cieľovú úroveň sa nezamestnanosť dostane až na jeseň 2016. Možno teda predpokladať, že základná sadzba na britských ostrovoch ostane na súčasnej úrovni 0,50 % ešte tri roky. Guvernér Carney ale zároveň vyhlásil, že BoE si zavedením forward guidance nezväzuje ruky a svoje rozhodnutie je pripravená zmeniť, napríklad ak sa inflácia dostane cez hranicu 2,5 %. Znamená to teda, že BoE sa síce rozhodla dať trhom návod, ako bude postupovať pri nastavovaní svojej menovej politiky, avšak na druhej strane je tento návod pripravená hodiť do koša a postupovať tak, ako si to bude vyžadovať aktuálna situácia. Podobne pritom vysvetlila svoju obdobu forward guidance aj ECB. Tá ale na rozdiel od BoE a Fed u neurčila ani cieľové úrovne nezamestnanosti či inflácie. CYPRUS: Cyperské ministerstvo financií zverejnilo plán [tzv. roadmap] budúceho uvoľňovania kapitálových kontrol a obmedzení. Postupné uvoľňovanie obmedzení je naviazané na dosiahnutie konkrétnych cieľov v bankovom sektore krajiny a plán predpokladá, že k úplnému odstráneniu kontrol by mohlo dôjsť v horizonte jedného až dvoch rokov. JAPONSKO: Japonská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku 2013 o medziročných 2,6 %. Jedná sa síce už o tretí rastový kvartál za sebou, avšak vývoj zaostal za očakávaniami, ktoré hovorili o raste na úrovni 3,6 %. Verejný dlh Japonska po prvýkrát v histórii prekonal úroveň 1 biliardy jenov [t. j. milión miliárd, resp. 10 15 JPY]. Japonský dlh je tak vyšší ako dlh Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie dohromady. 4
Euro na dosah úrovne 1,3400 EUR/USD EUR/USD EUR/CZK Zdroj: Bloomberg Absencia zásadnejších dát na trhu mala uplynulý 1,40 26,50 pondelok za následok relatívne pokojné 1,30 25,75 obchodovanie, v rámci ktorého sa euro voči doláru naďalej obchodovalo v pásme 1,3200 až 1,3300 1,20 25,00 EUR/USD. Počas dňa síce euro oslabilo na úroveň 1,3230 EUR/USD, do záveru obchodovania ale väčšinu strát zmazalo a deň EUR/GBP USD/JPY napokon uzavrelo na úrovni 1,3260 EUR/USD. 0,90 105,00 Prekvapivo dobré čísla nových priemyselných 0,86 91,00 objednávok z Nemecka a zmiernenie recesie v Taliansku. Tak to boli dva hlavné faktory, ktoré 0,82 77,00 v utorok stáli za posilnením eura voči doláru. Spoločná mena eurozóny si počas dňa vďaka týmto lepším dátam polepšila z otváracej úrovne 1,3260 EUR/USD až na 1,3320 EUR/USD. Euro pokračovalo v raste aj v stredu, keď si polepšilo z otváracej úrovne 1,3310 EUR/USD na zatváracích 1,3340 EUR/USD. Spoločnú menu eurozóny podporili v raste predovšetkým správy týkajúce sa Nemecka. Po silnom raste nemeckých priemyselných objednávok pozitívne dáta z nemeckého priemyslu potvrdila aj samotná júnová produkcia, ktorá medzimesačne vzrástla o 2,4 %, medziročne o 2,0 % a ďaleko tak prekonala očakávania. Popoludní agentúra Fitch potvrdila nemecký rating na najvyššej trojáčkovej úrovni so stabilným výhľadom a euro tak zamierilo ešte vyššie. Euru nedošiel dych ani vo štvrtok a po prvýkrát od 19. júna otestovalo úroveň 1,3400 EUR/USD, keď ho v raste podporili predovšetkým dobré čísla nemeckého zahraničného obchodu. Zlepšenie v nemeckej ekonomike, ktorá tvorí viac než štvrtinu HDP eurozóny, by mohlo dopomôcť európskemu menovému bloku vymaniť sa z recesie. Diétna porcia dát pretrvala na trhoch aj v piatok a euro tak veľa dôvodov na výraznejší pohyb nemalo. Z otváracej úrovne 1,3380 EUR/USD sa postupne posúvalo mierne nadol a deň i týždeň napokon uzavrelo na úrovni 1,3340 EUR/USD. Na rastovej vlne sa spolu s eurom zviezli aj meny nášho regiónu. Poľský zlotý za minulý týždeň voči euru posilnil o 1,2 %, keď si polepšil z pondelkovej úrovne 4,2130 EUR/PLN na piatkových 4,1860 EUR/PLN. Posilnenie o 0,7 % si voči euru zaknihoval aj maďarský forint, ktorý sa posunul z pondelkovej otváracej úrovne 298,90 EUR/HUF na piatkových 296,40 EUR/HUF. Forintu k rastu dopomohli najmä správy, že Maďarsko predčasne splatí úver od MMF. Na druhej strane je ale zatiaľ výraznejšie posilnenie forintu limitované tieňom, ktorý na maďarské banky vrhá plán vlády pomôcť dlžníkom splácajúcim úvery v cudzích menách. Kurz českej koruny voči euru sa v porovnaní s pondelkom takmer nezmenil a v piatok ukončil obchodovanie na úrovni 25,830 EUR/CZK. V priebehu týždňa pritom česká koruna otestovala aj psychologickú hladinu 26,000 EUR/CZK. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
Ropa Brent pretrhla šnúru cenových nárastov Zdroj: Bloomberg Zdražovanie ropy Brent z predošlých týždňov sa minulý týždeň zastavilo Cena ropy BRENT [v USD za barel] a cena čierneho zlata si pripísala pokles. V pondelok ropa Brent zlacnela 130 na 108,70 USD za barel po tom, ako sa na trhu objavili informácie, že 120 nový iránsky prezident by rád vylepšil vzťahy svojej krajiny so Západom. 110 Táto správa spolu s výhľadom vyššej produkcie ropy v USA sa postarala 100 o pokles ceny ropy Brent aj v utorok a to na 108,18 dolárov za barel. V cenovom poklese pokračovala ropa aj v stredu a vo štvrtok, kedy 90 zlacnela už na 106,68 USD za barel. Podpísala sa pod to očakávaná I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 XI-12 I-13 III-13 V-13 VII-13 vyššia produkcia ropy v Severnom mori, kde sa ropná zmes Brent ťaží. V piatok sa šnúra cenových poklesov preťala a cena ropy Brent vzrástla na 108,22 USD za barel po tom, ako sa objavili náznaky rastúceho dopytu po tejto komodite z Ázie, predovšetkým Číny. Za celý týždeň cena ropy Brent zaznamenala pokles o 0,7 %, medzimesačne je však stále drahšia o 1,1 %. Tržby slovenských maloobchodníkov vzrástli už tretí mesiac v rade Tržby slovenských maloobchodníkov v júni medziročne vzrástli o 0,9 % a rast si tak pripísali už tretí mesiac v rade. V porovnaní s aprílovými či májovými číslami síce došlo k určitému spomaleniu ich tempa rastu, nezopakoval sa však pokles z prvých troch tohtoročných mesiacov. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. v %, r/r 4,0 2,0 0,0-2,0-4,0-6,0 Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SR I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 V júni dosiahli medziročne vyššie tržby predovšetkým maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť [o 3,3 %] a maloobchodníci s tovarom pre kultúru a rekreáciu o 2,8 %. Zvýšiť svoje tržby sa podarilo aj maloobchodníkom v nešpecializovaných predajniach, teda v rôznych supermarketoch, a to o 1,9 %. Celkovo vyššie tržby ako vlani dosiahlo až 6 z 9 oblastí maloobchodu. Medziročne nižšie tržby boli počas júna zaznamenané v oblasti maloobchodu s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach [o 1,0 %], v maloobchode v stánkoch a na trhoch [o 0,9 %] a taktiež v oblasti maloobchodu so zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach [o 0,2 %]. Rast maloobchodných tržieb je brzdený predovšetkým opatrným správaním slovenského spotrebiteľa, ktoré vychádza z pomalšieho rastu ekonomiky a vysokej miery nezamestnanosti v našej krajine. Predpokladáme, že aj po zvyšok roka budú tržby slovenských maloobchodníkov zaznamenávať len mierne medziročné zmeny, a teda budú viacmenej stagnovať. Eurostat zverejnil júnové maloobchodné tržby aj za ostatné európske ekonomiky. V únii ako takej v šiestom mesiaci aktuálneho roka utŕžili maloobchodníci o 0,1 % viac ako v rovnakom čase pred rokom. V menej početnej eurozóne ale tržby maloobchodníkov v júni medziročne poklesli a to o 0,9 %. S najvýraznejším prepadom tržieb sa aj v júni museli vyrovnať maloobchodníci v Španielsku [o 6,9 %] a naopak o 27,5 % vyššie tržby potešili luxemburských maloobchodníkov. 6
Slovenskí priemyselníci v júni s medziročným nárastom produkcie o 2,7 % r/r 20,0% 10,0% 0,0% -10,0% -20,0% Priemyselná a stavebná produkcia Zdroj: ŠÚ SR I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 Produkcia slovenských priemyselníkov pokračovala v raste aj počas júna a v porovnaní so šiestym mesiacom vlaňajška vzrástla o 2,7 %. Jedná sa o podobné tempo rastu ako v apríli a máji, kedy priemyselná produkcia zaznamenala rast o 2,5 % resp. 2,6 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. Najvýraznejší medziročný rast produkcie v tomto roku sa ale našim priemyselníkom podaril dosiahnuť ešte v januári [o 6,1 %]. Samotná priemyselná výroba v júni medziročne vzrástla o 3,3 %, produkcia v oblasti ťažby a dobývania klesla o 5,0 % a druhýkrát v tomto roku sa znížila aj produkcia v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,8 %. Priemyselná produkcia Stavebná produkcia V rámci jednotlivých odvetví nášho priemyslu si najvýraznejší rast produkcie pripísali výrobcovia textilných produktov a to o 23,3 %. Dvojciferný rast produkcie sa podarilo dosiahnuť aj výrobcom elektrických zariadení [o 14,6 %] a producentom kovov a kovových konštrukcii [o 11,8 %]. Automobilový priemysel, tradičný ťahúň slovenskej ekonomiky, zaznamenal len mierny rast svojej produkcie o 1,3 %. Produkcia automobilov v júni tak rástla najpomalším tohtoročným tempom. Stále však považujeme za pozitívny fakt, že produkcia našich automobiliek medziročne rastie aj napriek rekordnej minuloročnej výrobe. Najvýraznejší medziročný pokles produkcie o takmer polovicu zasiahol v júni producentov farmaceutík. Žiadne ďalšie priemyselné odvetvie nezaznamenalo pokles produkcie výraznejší ako 4,0 %. Podobne ako automobilky zohrávajú kľúčovú úlohu v našom priemysle aj výrobcovia počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorých produkcia však v júni klesla o 1,0 %. Aj keď len mierny, ale pretrvávajúci rast slovenskej priemyselnej produkcie je potešujúcou správou pre celú našu ekonomiku. Rast priemyselnej výroby spolu s vysokým prebytkom zahraničného obchodu totiž signalizuje, že naša ekonomika by mala dosiahnuť medziročný rast HDP aj v druhom tohtoročnom kvartáli. Na druhej strane produkcia slovenských stavebníkov sa ani v júni nevymanila z dlhodobého poklesu a zaznamenala medziročné zníženie o 11,2 %. Aktívne saldo nášho zahraničného obchodu v prvom polroku na úrovni takmer 3 mld. EUR v mil. EUR 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 I.12 II.12 III.12 IV.12 V.12 Vývoj zahraničného obchodu VI.12 VII.12 VIII.12 Dovoz IX.12 X.12 XI.12 XII.12 I.13 Vývoz II.13 III.13 Zdroj: ŠÚ SR IV.13 V.13 VI.13 Obchod Slovenska so zahraničím vykázal aj v júni aktívne saldo. Zo Slovenska sa v júni vyviezli tovary a služby v hodnote 5 284,1 mil. EUR a o 458,2 mil. EUR tak prevýšili hodnotu tovarov a služieb, ktoré sa k nám doviezli [4 825,9 mil. EUR]. Slovenský export aj import však v júni zaznamenali medziročný pokles o 2,3 % resp. 3,6 %. Kumulované saldo obchodnej bilancie, teda rozdiel medzi hodnotou exportu a importu od začiatku roka 2013, predstavovalo 2 992,4 mil. EUR. V porovnaní s prvým polrokom 2012 je tak saldo nášho zahraničného obchodu o takmer miliardu eur vyššie. 7
Rebríček týždňa: Šport je dennou súčasťou života len 9 % Slovákov. 35 % z nás naopak nešportuje vôbec. Ako často športujeme? Krajina každý menej deň často nikdy Fínsko 44% 50% 6% Švédsko 34% 57% 9% Írsko 29% 50% 21% Dánsko 25% 57% 18% Estónsko 24% 48% 28% Holandsko 23% 55% 23% Luxembursko 21% 50% 29% Veľká Británia 21% 46% 33% Rakúsko 19% 59% 22% Malta 18% 31% 51% Francúzsko 17% 52% 31% Litva 17% 37% 46% Španielsko 17% 44% 39% Cyprus 16% 31% 52% EÚ27 15% 47% 38% Nemecko 14% 59% 27% Belgicko 13% 52% 35% Slovinsko 13% 56% 31% Portugalsko 11% 35% 55% Lotyšsko 11% 37% 52% Maďarsko 10% 35% 55% Slovensko 9% 56% 35% Grécko 8% 32% 60% Taliansko 8% 41% 51% Poľsko 8% 42% 51% ČR 7% 58% 35% Rumunsko 5% 35% 60% Bulharsko 4% 26% 70% Zdroj: Poštová banka podľa Eurofound Počas veľkých svetových podujatí v akejkoľvek športovej disciplíne sa mnohí Slováci radi pasujú do roly reprezentantov či rovno trénerov. Pravda je ale taká, že v skutočnom živote veľkými športovcami nie sme. Každý deň si zašportuje len 9 % Slovákov. V rámci európskeho rebríčka športovej aktivity podľa prieskumu nadácie Eurofound sme sa tak umiestnili na chvoste. Nižší podiel ľudí, ktorí každodenne športujú, nájdeme už len v šestici krajín EÚ. Najnižší podiel aktívnych športovcov je v Bulharsku a Rumunsku, kde každý deň na svojej kondícii pracujú len 4 % resp. 5 % ľudí. Že Bulhari k športu veľmi neinklinujú, dokazuje aj fakt, že až 7 z 10 Bulharov nešportuje vôbec. Najviac sa športuje na severe Európy. Vo Fínsku si každý deň na fyzickú aktivitu nájde čas až 44 % ľudí. Viac ako tretina ľudí denne športuje aj vo Švédsku. V týchto dvoch škandinávskych krajinách je zároveň aj najnižší podiel ľudí, ktorí priznávajú, že nešportujú vôbec [len 6 % resp. 9 %]. Či už si vyberieme beh alebo prechádzku v prírode, exhibičný tenisový zápas alebo činky vo fitnescentre, pohyb je pre naše zdravie jednoducho nevyhnutný. Väčšina Slovákov uviedla, že športu sa venuje aspoň z času na čas [56 %]. Pätina Slovákov si zašportuje aspoň raz do týždňa, 12 % sa do teplákov za účelom pohybu navlečie aspoň jedenkrát do mesiaca a ďalších 22 % Slovákov uviedlo, že si zašportujú iba občas. Do športových aktivít sa ale vôbec nezapája až 35 % našincov. Predpokladáme, že to súvisí aj so súčasnou uponáhľanou dobou, keď sú mnohí ľudia radi, že po celom dni v práci sa stihnú postarať o domácnosť a vyložiť si nohy. V Európskej únii ako celku si každý deň zašportuje 15 % ľudí. Necelá polovica Európanov si na šport nájde čas aspoň občas, no až 38 % priznáva, že sa športu nevenuje vôbec. 8
Kalendár udalostí 33. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [12. august 2013] jún 2013 Index spotrebiteľských cien CPI [12. august 2013], v %, r/r júl 2013 1,6 1,6 Nové priemyselné objednávky [13. august 2013], v %, r/r jún 2013 Rýchly odhad HDP [14. august 2013] v %, r/r, stále ceny 2. kvartál 2013 0,8 0,7 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [14. august 2013], v % júl 2013 1,7 1,7 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q 2013 3 Q 2013 4 Q 2013 2012 2013 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,8 1,4 1,8 2,0* 1,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 1,7* 1,7 1,8 3,2* 1,8 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,7* 1,7 1,7 3,4* 1,8 PPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,0 0,2 3,9* 0,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,6 0,8 1,0 1,2* 0,2 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,31* 14,28 14,59 13,59* 14,49 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 696,3* 990,0 750,0 3 609,2* 4 786,1 EUR/USD 2] 4] 1,30* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,50* 0,50 0,50 0,75* 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,12 0,15 0,11* 0,15 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9