ekonomický týždenník
OBSAH Zaujalo nás: V nedeľu pravidelne pracuje každý piaty zamestnaný Slovák. Je to najviac v EÚ. 3 Čo nové vo svete: Z prostredia mimoriadne nízkych úrokov ťaží aj Slovensko. Päťročný dlh predalo rekordne lacno. 4 Bernankeho prejav a dáta z Nemecka. To boli hlavné faktory vplývajúce na kurz eura voči doláru. 5 Maďarská centrálna banka má našliapnuté znížiť úrokové sadzby desiatykrát v rade 5 Bernanke poslal nadol aj komodity. Ropa Brent za týždeň zlacnela o 1,9 %. 6 Evidovaná nezamestnanosť v apríli klesla na 14,41 % 6 Cenová hitparáda: Zemiaky aj v apríli s najvýraznejším rastom ceny 7 Rebríček týždňa: Jedinými optimistami v únii sú Švédi, Fíni a Dáni 8 Kalendár udalostí 22. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: V nedeľu pravidelne pracuje každý piaty zamestnaný Slovák. Je to najviac v EÚ. Pracujú aj vtedy, keď ostatní relaxujú. Klasický päťdňový pracovný týždeň im nič nehovorí. A len málokto sa im odváži zaželať v piatok poobede pekný víkend plný oddychu. Reč je o Slovákoch, ktorým sa pracovný týždeň nekončí piatkom, pretože vo svojej práci trávia zvyčajne aj sobotu a nedeľu. Dôvodom práce cez víkend býva zväčša potreba nepretržitej bezpečnosti a starostlivosti o ľudí, v iných prípadoch zase vyhráva biznis. No a niektorí po víkendoch pracujú preto, aby dobehli, čo zameškali počas týždňa. Medzi pracujúcimi v sobotu a nedeľu tak nájdeme lekárov, policajtov, hasičov, ale aj predavačov, čašníkov či novinárov. Pracovné víkendy už ale nie sú raritou ani v prípade niektorých úradníkov či bankárov. Počas vlaňajšieho roka 2012 trávil soboty pravidelne v práci každý štvrtý zamestnaný Slovák [25,0 %]. Aspoň z času na čas ale okúsilo pracovnú sobotu i ďalších 29,4 % zamestnaných. Nedeľný obed s rodinou si % podiel pracujúcich pracujúcich vlani z pracovných dôvodov musela pravidelne odpúšťať takmer pätina zamestnaných v nedeľu v sobotu našich zamestnaných [19,1 %]. V rámci EÚ tak máme najvyšší podiel pravidelne pracujúcich počas nedele. Posledný deň týždňa sa vlani podarilo občas stráviť na pracovisku ešte ďalším 15,3 % zamestnaných Slovákov. Vyplynulo to z údajov Eurostatu za rok 2012. Slovákov zvyčajne niekedy zvyčajne niekedy SR 19,1 15,3 25,0 29,4 Írsko 18,8 11,5 28,8 15,5 Veľká Británia 18,6 7,8 29,2 10,1 Holandsko 18,3 16,1 29,0 21,3 Rumunsko 18,0 11,9 36,3 18,6 Španielsko 16,6 4,4 31,2 5,9 Fínsko 16,5 10,7 22,4 12,5 Malta 16,4 14,8 28,7 21,9 Dánsko 16,3 19,2 20,2 21,4 Grécko 16,1 11,0 41,7 15,5 Rakúsko 16,0 7,8 30,2 12,2 Estónsko 15,2 10,8 20,9 14,6 Francúzsko 15,0 16,6 29,8 22,2 eurozóna 14,6 11,4 28,6 17,1 EÚ27 14,6 12,2 27,0 18,3 Slovinsko 14,5 19,0 22,3 36,0 Nemecko 14,2 12,6 26,0 20,5 ČR 13,8 12,2 20,5 18,9 Lotyšsko 13,7 11,7 21,6 15,2 Taliansko 13,5 6,0 34,7 8,9 Litva 13,4 14,5 17,9 22,4 Švédsko 13,0 16,8 14,9 17,4 Cyprus 11,9 10,4 31,2 14,6 Belgicko 11,3 10,3 21,2 14,5 Bulharsko 9,1 12,6 18,5 20,4 Poľsko 8,5 22,0 16,5 41,0 Maďarsko 8,4 19,3 11,8 29,5 Luxembursko 8,0 14,2 15,0 19,3 Portugalsko 4,1 17,4 7,3 33,7 Zdroj: Údaje Eurostatu za rok 2012 Vo všetkých krajinách EÚ sú pracovné soboty oveľa častejšie ako pracovné nedele. Soboty v práci trávia pravidelne najmä Gréci, Rumuni a Taliani [viac ako tretina z nich]. Hoci Portugalci pravidelne pracujú v sobotu najmenej [iba 7,3 % zo zamestnaných], ďalšia tretina z nich obetuje šiesty deň týždňa a trávi ho v robote aspoň z času na čas. Prácu v nedeľu poznajú predovšetkým Slováci. Cestu do práce v nedeľu ale zvyčajne meria aj vyše 18 % pracujúcich Írov, Britov a Holanďanov. Pravidelné pracovné nedele sa v najmenšej miere týkajú opäť Portugalcov [iba 4,1 % z nich]. Víkend strávený v robote sa na Slovensku týka viac mužov ako žien. Soboty trávi v robote pravidelne každý štvrtý zamestnaný muž, ale aj každá štvrtá zamestnaná žena. Podiel žien pracujúcich v sobotu z času na čas [22 %] je ale nižší ako v prípade mužov [35 %]. Nedeľu trávi pracovne pravidelne takmer 21 % a občas vyše 17 % zamestnaných mužov. Pracovná nedeľa je štandardom v prípade 17 % pracujúcich žien, príležitostne trávi nedeľu v práci každá ôsma zamestnaná Slovenka. S rastúcim vekom sa podiel Slovákov pracujúcich cez víkend postupne znižuje. Napríklad podiel Slovákov pravidelne pracujúcich počas nedele klesá od 24 % [vo veku do 24 rokov] až po cca 17 % [vo veku nad 55 rokov]. Okrem víkendu stráveného v robote je pre väčšinu Slovákov nepredstaviteľná aj práca v noci. Na Slovensku pritom chodí pravidelne na nočnú približne každý šiesty zamestnaný Slovák [16,2 %], čo je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík EÚ. Sem tam obetuje spánok na úkor roboty ďalších viac ako 6 % zamestnaných Slovákov. Trávite večery s rodinou alebo priateľmi pri filme alebo dobrom jedle? Nuž takýchto večerných pôžitkov sa pravidelne vzdáva každý štvrtý Slovák [25,3 %], nakoľko večery trávi na svojom pracovisku. Príležitostne pracuje večer ďalších vyše 15 % našincov. Ako práca v noci, tak aj práca vo večerných hodinách sa týka vo väčšej miere mužov ako žien a s rastúcim vekom má tendenciu klesať. 3
Čo nové vo svete: Z prostredia mimoriadne nízkych úrokov ťaží aj Slovensko. Päťročný dlh predalo rekordne lacno. SLOVENSKO: Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] vo štvrtok 23. mája na trhu úspešne umiestnila novú líniu 5 ročných slovenských dlhopisov. Dlhopisy splatné v novembri 2018 predala ARDAL prostredníctvom syndikátu bánk v celkovom objeme 1 mld. EUR. Dopyt po slovenskom dlhu pritom prekonal ponuku takmer trojnásobne. Investori nakúpili slovenské dlhopisy s výnosom 1,59 % p. a., čo bola rekordne nízka úroveň pri takejto splatnosti. Znamená to, že štát si dokázal na trhu požičať mimoriadne lacno. Ministerstvo financií SR [MF SR] vidí za úspešným predajom slovenského dlhu dôveru investorov v slovenskú ekonomiku a prebiehajúcu konsolidáciu verejných financií. Treba však podotknúť, že mimoriadne lacno sa v posledných mesiacoch na trhoch financujú takmer všetky ekonomiky EÚ, vrátane tých z európskej periférie. Napríklad Španielsko, ktoré má veľké problémy v bankovom sektore i na trhu práce, minulý týždeň predávalo 5 ročné dlhopisy pri priemernom výnose len 3,00 %. Dôvodom takto nízkych výnosov požadovaných investormi je súčasné prostredie nízkych úrokových sadzieb. Keďže Európska centrálna banka [ECB] má dnes omnoho bližšie k ďalšiemu zníženiu základnej úrokovej sadzby ako k jej zvýšeniu, lov investorov na výnosy bude zrejme ešte nejaký čas pokračovať. Z tejto situácie by tak naďalej mohlo ťažiť aj Slovensko a podobne ako v minulom roku 2012, aj v aktuálnom roku by sa ARDAL mohla predzásobiť aj na ďalší rok a za výhodných podmienok si na trhu požičať viac, než pôvodne predpokladala. EUROZÓNA: Nemecké médiá opäť priniesli správu, že nemecká centrálna banka Bundesbank robí medzi lokálnymi komerčnými bankami prieskum o potenciálnych dopadoch negatívnej depozitnej sadzby. Na trhu sa totiž už dlhšie hovorí, že ECB by mohla v rámci svojich ďalších krokov na podporu reálnej ekonomiky pristúpiť aj k takémuto kontroverznému opatreniu. Zníženie depozitnej sadzby do záporu nevylúčili ani samotní predstavitelia ECB, podľa ktorých je banka na takýto krok technicky pripravená. Otázne sú však vedľajšie účinky, keďže ECB by takto vstúpila do neprebádaných vôd. EÚ: Európska komisia [EK] už túto stredu 29. mája navrhne zastavenie procedúry nadmerného deficitu [EDP] pre viaceré krajiny EÚ. Túto procedúru EK zavádza voči členským krajinám únie, ktoré dlhodobo prekračujú predpísanú úroveň rozpočtových deficitov [ 3 % HDP]. Súčasťou EDP je aktuálne až 20 krajín EÚ vrátane Slovenska. Medzi krajiny, ktoré by sa z EDP mohli vymaniť už tento mesiac, patria Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Maďarsko a Taliansko. Posledné dve menované ekonomiky pritom museli EK v posledných týždňoch presviedčať o účinnosti navrhovaných opatrení na zníženie schodku rozpočtu, čo sa im podľa nepotvrdených informácií aj podarilo. ČESKÁ REPUBLIKA: Medzinárodný menový fond [MMF] odporučil českej centrálnej banke [ČNB], aby v prípade nárastu rizika deflácie využila toľko skloňované intervencie proti korune. Česká koruna v reakcii na túto správu i komentáre predstaviteľa ČNB Lízala o účinnosti intervencií oslabila až k hladine 26,200 EUR/CZK, čo predstavuje trojročné minimum. Lízal v jednom z rozhovorov uviedol, že menové intervencie sú účinnejšie ako znižovanie úrokových sadzieb, nakoľko sa do ekonomiky premietajú rýchlejšie. Zatiaľ čo intervencia na menovom kurze sa podľa Lízala v domácich cenách premietne s cca polročným oneskorením, pri zmene sadzieb je toto oneskorenie dva až trikrát dlhšie. Možnosťou negatívnych sadzieb sa ČNB [na rozdiel od ECB] zatiaľ podľa Lízala nezaoberá. SLOVINSKO: Slovinský parlament v piatok 24. mája odhlasoval zmenu v ústave, na základe ktorej musí krajina od roku 2015 dosahovať vyrovnaný rozpočet. Toto opatrenie je jedným z nástrojov, pomocou ktorých sa chce Slovinsko vyhnúť bailoutu. Tento rok by pritom mal rozpočtový deficit dosiahnuť až 7,9 % HDP, v budúcom roku by mal poklesnúť pod maastrichtskú hranicu troch percent. Medzi ďalšie nástroje na stabilizáciu verejných financií patrí plánované zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty či privatizácia niektorých štátnych spoločností, vrátane druhej najväčšej banky v krajine. JAPONSKO: Japonská centrálna banka [BoJ] minulý týždeň rozhodla o ponechaní objemu nákupov cenných papierov bez zmeny na súčasnej úrovni 60 70 bil. JPY mesačne. V zápisnici zo zasadnutia sa ale objavili obavy niektorých členov BoJ o naplnenie inflačného cieľa. Japonskí centrálni bankári zároveň diskutovali o rozporoch v ich cieľoch, nakoľko prostredníctvom nákupov dlhopisov znižujú výnosy, avšak tie isté nákupy majú v konečnom dôsledku viesť k vyššej inflácii a teda i rastu výnosov z dlhopisov. Práve tento rozpor pritom môže byť dôvodom aktuálnej volatility na trhu a guvernér BoJ Kuroda sa preto zaviazal dlhopisový trh stabilizovať. 4
Bernankeho prejav a dáta z Nemecka. To boli hlavné faktory vplývajúce na kurz eura voči doláru. Euro sa v pondelok obchodovalo voči doláru na EUR/USD EUR/CZK Zdroj: REUTERS úrovni 1,2880 EUR/USD po komentároch 1,40 26,50 predstaviteľa Fed u Kocherlakotu, podľa ktorého 1,30 25,75 Fed úroky neznížil dostatočne a mal by lepšie 1,20 25,00 komunikovať informácie súvisiace s kvantitatívnym uvoľňovaním. Absentujúce makroekonomické dáta z eurozóny mali za následok pokojné obchodovanie aj v utorok, kedy EUR/GBP USD/JPY euro voči doláru mierne posilnilo a polepšilo si nad 0,89 105,00 hladinu 1,2900 EUR/USD. V stredu sa euro 0,83 91,00 spočiatku obchodovalo nad hladinou 1,2900 0,77 77,00 EUR/USD a v očakávaní pred komentármi z amerického Fed u otestovalo dokonca psychologickú hladinu 1,3000 EUR/USD. Šéf Fed u Bernanke síce nebol vo svojom vystúpení pred Kongresom veľmi naklonený predčasnému zredukovaniu objemu nákupov dlhopisov, no euro sa aj tak po jeho slovách vysypalo až smerom k úrovni 1,2845 EUR/USD. Bernanke totiž uviedol, že objem nákupov aktív centrálnou bankou by mohol byť znížený už na niektorom z najbližších zasadnutí. Veľká pozornosť sa v stredu venovala aj japonskému jenu, ktorý voči doláru prelomil úroveň 103 USD/JPY a voči euru oslabil na 133 EUR/JPY, čo bola najslabšia úroveň za viac ako tri roky. Dvojročné minimum voči euru si v stredu pripísal aj švajčiarsky frank, ktorý oslabil nad hladinu 1,2600 EUR/CHF po tom, ako guvernér švajčiarskej centrálnej banky [SNB] Jordan pohrozil negatívnou úrokovou sadzbou. Euro vo štvrtok voči doláru posilňovalo a vymazalo tak straty, ktoré zaznamenalo v stredu po prejave šéfa Fed u Bernankeho. Euru prospeli lepšie dáta predstihových indikátorov PMI z Nemecka i eurozóny ako celku. V závere dňa sa spoločná mena eurozóny voči euru obchodovala v okolí úrovne 1,2935 EUR/USD. V piatok dopoludnia si euro voči doláru pripisovalo ďalšie zisky vďaka lepším než očakávaným dátam z nemeckej ekonomiky [prieskum Ifo] a obchodovalo sa v okolí úrovne 1,2990 EUR/USD. V druhej polovici dňa však euro začalo strácať a týždeň napokon uzavrelo na úrovni 1,2930 EUR/USD. V medzitýždennom porovnaní bolo euro o 0,7 % silnejšie, medzimesačne však strácalo 0,6 %. Kurzy mien našich susedov sa minulý týždeň vyvíjali zmiešane. Poľský zlotý si pohoršil a voči euru oslabil z pondelkovej otváracej úrovne 4,1735 EUR/PLN na piatkových 4,1960 EUR/PLN najmä kvôli horším dátam z poľského priemyslu. Naopak česká koruna za týždeň posilnila z 26,030 EUR/CZK na 25,910 EUR/CZK. Za posilnením koruny však nestáli žiadne makroekonomické fundamenty, ale skôr korekcia po predchádzajúcom silnom výpredaji. Najúspešnejšou menou regiónu bol maďarský forint, ktorý si polepšil z pondelkovej úrovne 291,10 EUR/HUF na piatkových 289,20 EUR/HUF vďaka rastu miezd v krajine, ktorý podporil očakávania vyššej spotreby domácností v budúcnosti. Maďarská centrálna banka má našliapnuté znížiť úrokové sadzby desiatykrát v rade V utorok 28. mája zasadnú maďarskí centrálni bankári pod vedením guvernéra Matolcsyho, aby rozhodli o nastavení menovej politiky na najbližší mesiac. Maďarská centrálna banka [MNB] počnúc augustom 2012 pristúpila na každom svojom zasadnutí k zníženiu základnej sadzby o 0,25 p. b. Predpokladáme, že v nastúpenom trende bude MNB pokračovať aj tento týždeň a základnú úrokovú sadzbu zníži zo súčasných 4,75 % na 4,50 %. Jednalo by sa tak už o desiate zníženie sadzby v rade a tá by zároveň poklesla na nové historické minimum. Centrálnym bankárom nahráva do karát pokles inflácie v posledných mesiacoch i relatívne silný forint. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
Bernanke poslal nadol aj komodity. Ropa Brent za týždeň zlacnela o 1,9 %. Zdroj: Bloomberg Napriek mierne klesajúcemu trendu sa cena ropy Brent aj minulý týždeň Cena ropy BRENT [v USD za barel] 130 udržala nad psychologickou hladinou 100 dolárov za barel. V pondelok jej cena mierne vzrástla na 104,80 USD za barel a to predovšetkým 120 v dôsledku slabšieho dolára. Výraznejšiemu posilneniu ceny ropy bránil 110 rast jej zásob v USA na najvyššiu úroveň za viac ako 20 rokov. V utorok 100 už cena ropy Brent klesala a zastavila sa na úrovni 103,91 USD za barel. Ešte o niečo výraznejšie zlacnenie ropa Brent zaznamenala 90 v stredu, kedy sa jej cena znížila na 102,60 USD / barel po slovách šéfa I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 amerického Fed u Bernankeho o možnom znížení objemu nakupovaných aktív v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania. Vo štvrtok sa síce cena ropy Brent počas obchodovania prepadla až na 100,64 dolárov, no napokon uzavrela na úrovni 102,44 USD za barel. V piatok sa ropa dostala na cenovú úroveň zo stredy a týždeň tak uzavrela na hladine 102,64 USD za barel. Za týždeň tak Brent zlacnela o 1,9 %. Evidovaná nezamestnanosť v apríli klesla na 14,41 % počet osôb 500 000 400 000 300 000 200 000 100 000 0 I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 Nezamestnanosť VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 Počet nezamestnaných Počet dlhodobo nezamestnaných [nad 12 mesiacov] Miera evidovanej nezamestnanosti Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] zverejnilo v úvode uplynulého týždňa aprílový údaj evidovanej miery nezamestnanosti a to na úrovni 14,41 %. Oproti marcu 2013 prišlo k poklesu podielu nezamestnaných o 0,27 p. b. Počet uchádzačov o prácu schopných nastúpiť do zamestnania ihneď poklesol na 388 948, celkový počet nezamestnaných na 422 071. Úrady práce v apríli opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedené v odvetviach stavebníctvo, priemyselná výroba, verejná správa, poľnohospodárstvo či obchod. V prípade stavbárov sa pokles nezamestnaných znížil najviac, o 1 248 ľudí, čoho dôvodom je zrejme lepšie počasie, ktoré umožnilo stavebným firmám nabehnúť na produkciu po pomerne dlhej zime. Pokles počtu nezamestnaných bol zároveň evidovaný vo všetkých regiónoch SR. Najnižší podiel nezamestnaných je aj naďalej v Bratislavskom kraji, kde sa miera nezamestnanosti drží nad úrovňou 6 %. Naopak, vyše 20 % nú mieru nezamestnaných evidujú v Prešovskom kraji. Banskobystrickému kraju sa po čase podarilo znížiť podiel nezamestnaných pod 20 %. Vysoký podiel nezamestnaných trápi aj Košický kraj [tesne pod 19%]. Počet znevýhodnených uchádzačov o prácu sa v apríli taktiež znížil a to na 298 142. Napriek tomu predstavujú z celkového počtu nezamestnaných vyše 70 %. Môžeme nájsť medzi nimi predovšetkým dlhodobo nezamestnaných, občanov nad 50 rokov alebo absolventov. Predpokladáme, že s príchodom leta prídu na rad aj sezónne práce, ktoré každoročne hrajú v prospech znižovania počtu nezamestnaných. Máj a jún sú ale na druhej strane mesiace, kedy v evidenciách na úradoch práce pribúdajú čerství vysokoškolskí absolventi. Tým počas posledných rokov zväčša trvalo často aj niekoľko mesiacov, kým si našli prácu a predpokladáme, že podobne to s nimi bude aj v tomto roku, a teda na úradoch práce zotrvajú niekoľko mesiacov. Očakávame, že aktuálna úroveň nezamestnanosti nebude najnižšou v tomto roku a že počas letných mesiacov ešte klesne, hlavne vďaka sezónnym prácam, a priblíži sa ešte viac k úrovni 14,0 %. Neočakávame ale, že by táto hranica mohla byť podlezená. Ak aj áno, tak to bude na hrane. Priemernú úroveň evidovanej nezamestnanosti za celý rok 2013 očakávame okolo úrovne 14,5 %. II-13 Zdroj: ÚPSVAR III-13 IV-13 15% 12% 9% 6% 3% 0% 6
Cenová hitparáda: Zemiaky aj v apríli s najvýraznejším nárastom ceny Cenová hitparáda Tovar MJ 4_2012 3_2013 4_2013 m/m r/r 1 Zemiaky konzumné 1 kg 0,41 0,57 0,64 12,28% 56,10% 2 Sardinky v oleji 125 g 0,86 0,95 0,96 1,05% 11,63% 3 Bravčový bôčik 1 kg 3,26 3,64 3,63-0,27% 11,35% 4 Kurča pitvané 1 kg 2,47 2,76 2,75-0,36% 11,34% 5 Jemné párky 1 kg 3,76 4,26 4,16-2,35% 10,64% 6 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,52 2,74 2,74 0,00% 8,73% 7 Zahustené sladené mlieko [SALKO] 310 g 1,57 1,66 1,68 1,42% 6,93% 8 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,19 8,72 8,75 0,34% 6,84% 9 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,44 4,71 4,73 0,42% 6,53% 10 Jablká 1 kg 1,15 1,21 1,22 0,83% 6,09% 11 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 3,82 4,06 4,04-0,49% 5,76% 12 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 3,88 4,15 4,10-1,20% 5,67% 13 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,52 6,83 6,83 0,00% 4,75% 14 Trvanlivá saláma 1 kg 7,44 7,70 7,79 1,17% 4,70% 15 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,54 4,74 4,75 0,21% 4,63% 16 Jedlý olej 1 l 2,04 2,13 2,13 0,00% 4,41% 17 Lahôdkový margarín 250 g 0,69 0,67 0,72 7,46% 4,35% 18 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,48 0,49 0,50 2,04% 4,17% 19 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,49 4,75 4,67-1,68% 4,01% 20 Cestoviny vaječné 500 g 1,10 1,11 1,14 2,70% 3,64% 21 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,35 0,38 0,36-5,26% 2,86% 22 Oštiepok údený 1 kg 10,48 10,78 10,77-0,09% 2,77% 23 Chlieb tmavý 1 kg 1,30 1,32 1,33 0,76% 2,31% 24 Šunková saláma 1 kg 4,80 4,86 4,91 1,03% 2,29% 25 Mlieko kyslé 1 kus 0,58 0,60 0,59-1,67% 1,72% 26 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,39 2,44 2,43-0,41% 1,67% 27 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,64 0,65 0,65 0,00% 1,56% 28 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,24 6,32 6,33 0,16% 1,44% 29 Ryža lúpaná 1 kg 1,42 1,45 1,44-0,69% 1,41% 30 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,88 0,89 0,89 0,00% 1,14% 31 Pražená káva mletá - Štandard zmes 100 g 1,15 1,16 1,16 0,17% 0,87% 32 Čokoláda mliečna 100 g 0,83 0,91 0,83-8,79% 0,00% 33 Čerstvé maslo 125 g 0,99 1,00 0,99-1,00% 0,00% 34 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,00% 0,00% 35 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,74 0,74 0,74 0,00% 0,00% 36 Cukor kryštálový 1 kg 1,16 1,11 1,13 1,80% -2,59% 37 Tvaroh 250 g 1,12 1,12 1,09-2,68% -2,68% 38 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 2,15 1,85 1,75-5,41% -18,60% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet Poštovej banky Po mesiaci Vám opäť prinášame cenovú hitparádu, tentokrát za apríl 2013. Zostavujeme ju každý mesiac na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 reprezentantov] podieľa viac ako 40 percentami. Aj v marci 2013 sa na čele rebríčka udržali zemiaky, ktoré medziročne zdraželi o 56,10 %. Za nimi nasledovali a medziročný nárast ceny vyšší o minimálne 10 %, resp. 5 % zaznamenali prevažne výrobky z mäsa. Najvýraznejší medziročný pokles ceny [o 18,60 %] bol vykázaný v prípade vajec. Vlani počas jarných mesiacov skokovito zdraželi, no v nasledujúcich mesiacoch postupne dochádzalo ku korekcii ich ceny. Menej ako pred rokom sme v obchodoch zaplatili aj za tvaroh a kryštálový cukor. Cenovky sa oproti vlaňajšku nezmenili v prípade 4 sledovaných potravín. Medzimesačne, teda oproti marcu 2013, sme boli svedkami výraznejšieho zdraženia spomedzi zverejnených cien potravín iba v prípade zemiakov [o 12,28 %]. Viac ako 7 % ný nárast ceny zaznamenal margarín. Naopak, najvýraznejšie zlacnenie [o 8,79 %] bolo evidované v prípade čokolády. 7
Rebríček týždňa: Jedinými optimistami v únii sú Švédi, Fíni a Dáni. Štatistický úrad SR zverejnil v závere uplynulého týždňa aprílový Spotrebiteľský barometer II. Nakoľko je súčasťou medzinárodného projektu prieskumov, tak výsledky krajín zapojených do projektu je možné navzájom porovnávať. Pozreli sme sa preto na hodnoty indikátora spotrebiteľskej dôvery [po sezónnom očistení] naprieč celou EÚ. Spotrebiteľská dôvera [apríl 2013] 1. Švédsko 12,2 14. ČR -22,2 2. Fínsko 6,6 15. Írsko -23,6 3. Dánsko 6,4 16. Slovinsko -26,7 4. Estónsko -4,0 17. Poľsko -26,9 5. Nemecko -4,9 18. Španielsko -28,8 6. Rakúsko -6,2 19. Francúzsko -29,2 7. Luxembursko -7,3 20. SR -30,9 8. Lotyšsko -9,6 21. Taliansko -34,0 9. Malta -11,5 22. Maďarsko -37,1 10. Litva -12,1 23. Rumunsko -37,9 11. Veľká Británia -17,0 24. Bulharsko -40,3 12. Belgicko -20,1 25. Portugalsko -53,6 EÚ -20,4 26. Cyprus -64,4 13. Holandsko -21,2 27. Grécko -71,8 Zdroj: Spotrebiteľský barometer ŠÚ SR Žiaľ, v únii aj v apríli 2013 prevažovala nedôvera spotrebiteľov nad ich dôverou. Jedinými optimistami, ktorých indikátor dosiahol kladnú úroveň, boli Severania, konkrétne Švédi [12,2], Fíni [6,6] a Dáni [6,4]. Ostatných 24 krajín EÚ evidovalo zápornú hodnotu indikátora spotrebiteľskej dôvery. Slovensko dosiahlo úroveň indexu 30,9, čím si vyslúžilo nie celkom lichotivú 20. priečku. Najhoršiu náladu medzi spotrebiteľmi evidovali v Grécku [ 71,8], na Cypre [ 64,4] a v Portugalsku [ 53,6]. EÚ ako celok dosiahla hodnotu 20,4. Medziročne, teda v porovnaní s atmosférou z apríla 2012, prišlo v únii iba k miernemu pohoršeniu o 0,2 bodu. Lepšiu náladu spotrebiteľov evidovalo 13 krajín, rovanký údaj vykázala jedna krajina a zvyšných 13 ekonomík nepotešila horšia spotrebiteľská dôvera. Slovensko za úrovňou spred roka zaostalo o 9,3 bodu. Na náladu spotrebiteľov vplýva nielen aktuálny, ale aj očakávaný [skôr negatívne ladený] makroekonomický vývoj. Správanie spotrebiteľov je tak ovplyvňované ako dĺžkou radov nezamestnaných evidovaných na úradoch práce tak aj úrovňou príjmov a ich využiteľnosti na kúpu tovarov a služieb. 8
Kalendár udalostí 22. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index cien priemyselných výrobcov PPI [28. máj 2013], v %, r/r apríl 2013 0,8 Kľúčová sadzba Maďarskej národnej banky MNB [28. máj 2013], v % máj 2013 4,50 [zníženie o 0,25 p. b.] 4,50 Indikátor ekonomického sentimentu IES [29. máj 2013] máj 2013 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 1 Q 2013 2 Q 2013 3 Q 2013 2012 2013 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,6* 0,8 1,4 2,0* 1,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,6 1,7 3,2* 1,8 HICP [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,6 1,6 3,4* 1,7 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,8* 0,7 09 3,9* 0,7 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,2 -- 0,1 0,7 1,2* 0,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,73* 14,31 14,24 13,59* 14,46 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 341,0* 1 370,0 670,0 3 609,2* 4 131,0 EUR/USD 2] 4] 1,28* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,50 0,50 0,75* 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,11 0,10 0,11* 0,10 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9