ekonomický týždenník
OBSAH Zaujalo nás: Pohyby menových kurzov cítia nielen ekonomiky, ale aj naše peňaženky 3 Čo nové vo svete: Slovenská ekonomika tento rok podľa Európskej komisie posilní o 1,1 % 4 Euro po šiestich týždňoch nazrelo pod hladinu 1,3200 EUR/USD 5 Maďarská centrálna banka zasadá naposledy pod vedením guvernéra Simora 5 Výpredaj komodít zasiahol aj severomorskú ropu Brent 6 Rast nezamestnanosti sa nezastavil ani s príchodom nového roka. V januári dosiahla 14,80 %. 6 Cenová hitparáda: V januári sme si medziročne priplácali najviac za zemiaky, sladené mlieko a vajcia 7 Rebríček týždňa: Inovuje zhruba tretina slovenských podnikov 8 Kalendár udalostí 9. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: Pohyby menových kurzov cítia nielen ekonomiky, ale aj naše peňaženky Vývoju menových kurzov je v posledných týždňoch venovaná väčšia pozornosť než zvyčajne. Hovorí sa o oslabovaní japonského jenu, prisilnom eure, riadenej devalvácii mien či dokonca o hroziacich menových vojnách. Olej do ohňa prilievajú aj niektorí politici, ktorí volajú po cielení menových kurzov a narážajú tak na odpor tých, ktorí obhajujú trhom určovanú hodnotu mien. Menové kurzy majú na ekonomiky výrazný vplyv a preto nečudo, že v súčasných zložitých časoch to niektoré krajiny priam láka ovplyvniť prostredníctvom nich vývoj vo svoj prospech. Každá minca má však dve strany a tak aj príliš slabá či naopak prisilná mena má svoje pre aj proti. Každý štát či zoskupenie štátov používajúce vlastnú menu si musí zvoliť spôsob, akým sa bude určovať jej hodnota voči iným menám. Len v samotnej EÚ možno nájsť hneď niekoľko typov menových režimov od voľne plávajúcich kurzov určovaných dopytom a ponukou [euro, britská libra], cez kurzy pohybujúce sa v stanovenom pásme [dánska koruna, lotyšský lats] až po meny pevne naviazané na euro [bulharský lev, litovský litas]. Euro, americký dolár, britská libra či japonský jen patria medzi meny, ktorých kurz určuje trh. Nepriamo však aj na kurzy týchto mien vplývajú politiky centrálnych bánk či slovné intervencie významných predstaviteľov. Spoločná mena eurozóny v úvode februára voči doláru posilnila na 14 mesačné maximá na úrovni 1,3700 EUR/USD, čo podnietilo viacerých európskych predstaviteľov k činu. O prisilnom eure sa rozhovorili predovšetkým francúzski predstavitelia, ktorí nielenže označili kurz eura za nebezpečne vysoký, ale vyslovili sa dokonca za nastavenie strednodobého Historický vývoj EUR/USD cieľového kurzu. Na odpor sa Francúzom postavili Nemci i guvernér Európskej centrálnej 1,60 banky [ECB] Draghi, podľa ktorých je súčasný kurz eura na úrovni dlhodobého priemeru. K oslabeniu eura však nakoniec prišlo. Stačili k tomu Draghiho slová, že ECB bude 1,20 monitorovať vplyv kurzu eura na inflačné cielenie. 0,80 Je teda mena eurozóny v súčasnosti prisilná? Od zavedenia eura do bezhotovostného obehu v roku 1999 sa jeho kurz voči doláru pohyboval v pásme 0,83 EUR/USD až Zdroj: Bloomberg 1,60 EUR/USD, pričom priemerný kurz za toto viac než 14 ročné obdobie predstavuje 1,21 EUR/USD. Priemerný kurz eura voči doláru za posledných 5 rokov je ale výrazne vyšší, na úrovni 1,37 EUR/USD. Euro je dnes porovnateľne silné ako vo februári 2012, no v porovnaní s júlom 2012 je silnejšie až o 9 %. Aktuálna sila eura tak záleží od uhla pohľadu. I-99 I-01 I-03 I-05 I-07 I-09 I-11 I-13 Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia. Oslabujúce euro je tak výhodné najmä pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na domácom eurovom trhu, no ich produkcia smeruje mimo eurozónu. Naopak podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje. Dopady vývoja kurzu eura Posilňujúce euro Oslabujúce euro Vývoz výrobkov mimo eurozónu drahší lacnejší Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny lacnejší drahší Inflácia ruka v ruke s vývojom eura spomaľuje zrýchľuje Úspory v cudzej mene znehodnocujú zhodnocujú Dovolenka mimo eurozóny lacnejšia drahšia Dovolenka zahraničných turistov v SR drahšia lacnejšia Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR klesajú rastú Nákupná turistika v okolitých krajinách oplatí sa viac oplatí sa menej Zdroj: Poštová banka Oslabujúce či posilňujúce euro má dopad aj na naše peňaženky. Silnejšie euro brzdí vďaka lacnejšiemu dovozu infláciu a naopak slabšie euro ide ruka v ruke s rýchlejším rastom cien. Efekt posilňujúcej meny ocenia napríklad aj tí z nás, ktorí nakupujú v susednom Česku, Poľsku či Maďarsku, ale aj v amerických internetových obchodoch. Zatiaľ čo v júli 2012 by sme za nákup v hodnote 100 USD zaplatili viac než 81 EUR, v súčasnosti nám na rovnaký nákup postačí len niečo vyše 74 EUR. Podobne aj dovolenka za hranicami eurozóny sa pri posilňujúcom eure stáva cenovo výhodnejšou. Posilňujúce euro naopak nehrá do karát tým z nás, ktorí držia časť úspor v amerických dolároch, resp. im nejaké doláre zostali ešte z minuloročnej letnej dovolenky. Napríklad za 1 000 EUR by sme v júli 2012 dostali cca 1 230 USD, no ak by sme sa dnes túto sumu rozhodli zameniť späť na eurá, z pôvodnej tisícky by sme uvideli len cca 917 EUR. 3
Čo nové vo svete: Slovenská ekonomika tento rok podľa Európskej komisie posilní o 1,1 % EÚ: Európska komisia [EK] v piatok zverejnila svoju zimnú prognózu, v ktorej opäť pristúpila k zhoršeniu predikcie vývoja európskych ekonomík. Pomalší rast predpovedá EK pre tento rok aj Slovensku. Zatiaľ čo v novembri v rámci jesennej predikcie očakávala tohtoročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,0 %, v najnovšej prognóze počíta už len s 1,1 % ným rastom nášho hospodárstva. Napriek zhoršeniu očakávaní by Slovensko malo v tomto roku opäť patriť medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky eurozóny. Silnejšie tempo rastu by si mali z krajín európskej menovej únie zaknihovať len Estónsko [3,0 %] a Malta [1,5 %]. Spomedzi krajín únie by najrýchlejšie mali rásť Lotyšsko a Litva [o 3,8 % resp. 3,1 %]. Viacero krajín únie sa však bude aj v tomto roku boriť s recesiou. Medziročný pokles HDP potrápi podľa EK až osmičku krajín únie, na čele s Gréckom [ 4,4 %], Cyprom [ 3,5 %] a Slovinskom [ 2,0 %]. Eurozóne ako celku predpovedá komisia medziročný pokles ekonomiky o 0,3 % a únii ako takej len nepatrný rast o 0,1 %. Európska centrálna banka [ECB] v piatok informovala, že 356 bánk eurozóny tento týždeň predčasne splatí 61,1 mld. EUR z druhého kola 3 ročných úverov [LTRO 2], ktoré ECB poskytla bankám v úvode uplynulého roka v záujme zlepšiť ich likvidnú pozíciu. Možnosť predčasne splatiť časť alebo celý objem prostriedkov získaných v rámci LTRO 2 majú banky tento týždeň po prvýkrát. Z prvého kola LTRO, ktoré možno splácať už niekoľko týždňov, pritom banky do ECB doposiaľ vrátili viac ako 150 mld. EUR. V rámci dvoch kôl LTRO ECB bankám poskytla na tri roky s možnosťou predčasného splatenia po roku celkovo viac než bilión eur. SLOVENSKO: Slovensko minulý týždeň na trhu umiestnilo novú benchmarkovú emisiu 10 ročných eurobondov v objeme 1,75 mld. EUR pri priemernom výnose 3,13 % p. a. Ministerstvo financií SR označilo tento predaj z hľadiska celkových nákladov za najúspešnejší v slovenskej histórii. Od začiatku roka 2013 si Slovensko na finančných trhoch požičalo už viac než 2,5 mld. EUR. USA: Americká centrálna banka [Fed] minulý týždeň zverejnila zápisnicu zo svojho doposiaľ posledného zasadnutia a postarala sa o prekvapenie, nakoľko sa ukázalo, že Fed môže ukončiť svoj program kvantitatívneho uvoľňovania skôr, ako sa doteraz očakávalo. Členovia menového výboru v zápisnici vyjadrili obavy z možných negatívnych dopadov kvantitatívneho uvoľňovania na ekonomiku. Na januárovom zasadnutí pritom americkí centrálni bankári ponechali v platnosti program nákupu dlhopisov v hodnote 85 mld. USD mesačne a stanovili, že ho neukončia dovtedy, kým sa výraznejšie nezlepšia podmienky na americkom trhu práce. Fed zároveň prisľúbil, že ani hlavnú úrokovú sadzbu nachádzajúcu sa na takmer nulovej úrovni nezvýši, kým miera nezamestnanosti v USA neklesne pod 6,5 % alebo inflácia nestúpne nad 2,5 %. JAPONSKO: Dianie v ďalekom Japonsku sa aktuálne točí okolo vymenovania nového guvernéra japonskej centrálnej banky [BoJ]. Súčasný guvernér Širakawa sa rozhodol opustiť guvernérsku stoličku 3 týždne pred vypršaním svojho 5 ročného mandátu a na čele BoJ tak skončí v polovici marca. Očakáva sa, že premiér Abe do vedenia centrálnej banky presadí človeka, ktorý bude otvorenejší voči politickým cieľom. Nového guvernéra nominuje japonská vláda, schváliť ho však bude musieť aj parlament. Podľa najnovších informácií by na guvernérsku stoličku mohol zasadnúť súčasný šéf Ázijskej rozvojovej banky Kuroda, ktorý je zástancom masívnych menových stimulov. VEĽKÁ BRITÁNIA: Agentúra Moody s v piatok znížila rating Veľkej Británie z najvyššej AAA úrovne na stupeň A1 so stabilným výhľadom. Dôvodmi zníženia britského ratingu sú podľa Moody s slabý výhľad ekonomického rastu, nedostatočná fiškálna konsolidácia a nižšia schopnosť ekonomiky absorbovať prípadné šoky. POĽSKO: Agentúra Fitch minulý týždeň zlepšila výhľad poľského ratingu [aktuálne na úrovni A ] zo stabilného na pozitívny. Dôvodom je stabilizácia verejných financií krajiny, odolnosť voči dlhovej kríze eurozóny, zdravý výhľad strednodobého rastu a tiež vankúš v podobe flexibilnej úverovej linky od Medzinárodného menového fondu [MMF]. Poľsko je tak po Lotyšsku len druhou krajinou EÚ, ktorá má aspoň od jednej agentúry pridelený pozitívny ratingový výhľad. CYPRUS: Novým prezidentom Cypru sa stal Nicoc Anastasiades, ktorý sa po nedeľnom víťazstve v druhom kole volieb zaviazal rýchlo sa dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na finančnej pomoci. Konzervatívec Anastasiades na tomto poste nahradí posledného komunistického prezidenta v rámci krajín EÚ Christofiasa. Anastasiades sa neúspešne o post prezidenta Cypru uchádzal už v roku 2004, kedy doplatil na svoj pozitívny postoj k znovuzjednoteniu gréckej a tureckej časti ostrova. Cyperčania vtedy v referende povedali zjednoteniu krajiny jasné nie. Anastasiades si v tom čase vyslúžil v médiách nelichotivú prezývku Nasty Nick" [hnusný Nick], ktorá sa postupom času a znovunadobudnutím sympatií voličov zmenila na Nice Nick" [dobrý Nick]. 4
Euro po šiestich týždňoch nazrelo pod hladinu 1,3200 EUR/USD EUR/USD EUR/CZK Zdroj: REUTERS Americké trhy boli v pondelok z dôvodu sviatku zatvorené a pozornosť sa preto sústredila na 1,40 26,00 európsku seansu. Keďže neboli zverejnené 1,30 25,00 žiadne zásadné makroekonomické dáta a ani 1,20 24,00 prejav guvernéra ECB pred Európskym parlamentom ničím neprekvapil, euro sa obchodovalo v úzkom pásme v okolí úrovne 1,3350 EUR/USD. Utorkové výsledky EUR/GBP USD/JPY ekonomického sentimentu z Nemecka podľa 0,89 0,83 95,00 86,00 inštitútu ZEW za február pozitívne prekvapili, keď nálada v krajine dosiahla najlepšiu úroveň za 0,77 77,00 takmer 3 roky. Tento výsledok mal za následok rast eura, ktoré si polepšilo bližšie k hladine 1,3400 EUR/USD. V stredu si euro voči doláru pohoršilo pod hladinu 1,3300 EUR/USD, keď oslabilo až na 6 týždňové minimá na úrovni 1,3235 EUR/USD. Pokles eura bol predovšetkým dôsledkom správ, že významný americký hedžový fond bol nútený zlikvidovať svoje komoditné pozície, čo podporilo americký dolár. Ďalší pokles eura súvisel so zverejnenou zápisnicou amerického Fed u, ktorá ukázala, že viacerí predstavitelia sú za skoršie ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania. Táto správa spolu so slabšími dátami predstihových indikátorov PMI z Nemecka a eurozóny poslali vo štvrtok euro nadol až pod hladinu 1,3200 EUR/USD. Naposledy sa spoločná mena eurozóny pod touto úrovňou obchodovala v úvode januára. Lepšie než očakávané výsledky podnikateľskej dôvery z nemeckej ekonomiky podľa Ifo poslali v piatok ráno euro nad hladinu 1,3200 EUR/USD. Nová predikcia EK a údaj ECB o očakávanom predčasnom splatení druhého kola LTRO však napoludnie poslali euro nadol. Spoločná mena eurozóny napokon uzavrela týždeň na úrovni 1,3194 EUR/USD a v porovnaní s predchádzajúcim týždňom tak voči doláru stratila 1,2 %. Vývoj na regionálnom devízovom trhu bol uplynulý týždeň zmiešaný. Posilnenie voči euru si pripísal poľský zlotý, ktorý si polepšil z pondelkovej otváracej úrovne 4,1900 EUR/PLN na piatkových 4,1610 EUR/PLN. Naopak česká koruna a maďarský forint mierne oslabili. Mena našich južných susedov si pohoršila z pondelkových 292,80 EUR/HUF na piatkových 293,80 EUR/HUF, pričom ešte v stredu sa jej kurz priblížil k hladine 290,00 EUR/HUF. Oslabenie forintu zo záveru týždňa pripisujeme očakávaniam, že maďarská centrálna banka tento týždeň pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Česká koruna, ktorá sa v úvode uplynulého týždňa obchodovala v okolí hladiny 25,400 EUR/CZK, napokon týždeň uzavrela na úrovni 25,535 EUR/CZK. Maďarská centrálna banka zasadá naposledy pod vedením guvernéra Simora V utorok 26. februára zasadne maďarská centrálna banka [MNB] poslednýkrát pod vedením guvernéra Simora, ktorého začiatkom marca na poste nahradí zatiaľ neznámy kandidát. Posledných šesť zasadnutí MNB prebehlo ako cez kopirák na každom zasadnutí počnúc augustom 2012 MNB pristúpila k zníženiu základnej sadzby o 0,25 p. b. a sadzba tak za pol roka poklesla z 7,00 % na 5,50 %. Za zníženie sadzby pritom na všetkých zasadnutiach hlasovala len štvorica zo siedmich centrálnych bankárov. Odchádzajúci guvernér Simor vždy hlasoval spolu so svojimi dvomi zástupcami proti uvoľňovaniu menovej politiky. Očakávame, že v podobnom duchu sa bude niesť aj utorkové zasadnutie. Predpokladáme preto, že MNB pristúpi k zníženiu základnej sadzby o ďalších 0,25 p. b. na 5,25 %. Jedným z hlavných argumentov pre ďalšie uvoľnenie menovej politiky by mal byť pokles maďarskej ekonomiky v poslednom minuloročnom kvartáli. Maďarský HDP v poslednom štvrťroku 2012 medziročne poklesol o 2,8 % a negatívne tak prekvapil aj centrálnych bankárov. % Vývoj na peňažnom trhu 1,50 0,75 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
Výpredaj komodít zasiahol aj severomorskú ropu Brent Zdroj: Bloomberg Úvod aktuálneho roka 2013 sa niesol v znamení cenového rastu Cena ropy BRENT [v USD za barel] ropy Brent, ktorá si začiatkom februára pripísala až deväťmesačné 150 maximá v blízkosti hladiny 120 dolárov za barel. Už predminulý 100 týždeň ale priniesol obrat a cena severomorskej ropy mierne poklesla. Nastolený trend sa potvrdil uplynulý týždeň, keď ropa 50 Brent zlacnela o rovné tri percentá. V pondelok a utorok sa barel čierneho zlata ťaženého v Severnom mori obchodoval v okolí 0 úrovne 117,50 USD za barel, no v stredu došlo na rope k silnému I-08 VII-08 I-09 VII-09 I-10 VII-10 I-11 VII-11 I-12 VII-12 I-13 výpredaju. Dôvodom boli správy, že významný americký hedžový fond bol nútený zatvoriť svoje pozície v komoditách. Ropa Brent zlacnela na 115,60 USD za barel a v poklese pokračovala i vo štvrtok, kedy obchodovanie zatvárala na cene 113,53 USD za barel. Negatívne na cenu ropy vplývala aj zverejnená zápisnica amerického Fed u, podľa ktorej by mohol Fed ukončiť stimuly skôr, než sa pôvodne očakávalo. Časť strát z uplynulých dní ropa Brent vymazala v piatok, keď ju smerom nahor poslali lepšie dáta nemeckej podnikateľskej dôvery. Uplynulý týždeň tak ropa ukončila na cene 114,10 USD za barel. Rast nezamestnanosti sa nezastavil ani s príchodom nového roka. V januári dosiahla 14,80 %. Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku zaznamenala v januári podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVaR] rast z koncoročnej úrovne 14,44 % na 14,80 % a pripísala si tak piaty medzimesačný nárast v rade. Prepúšťalo sa tak aj v úvode nového roka, keď počas januára na Slovensku pribudlo takmer 9,3 tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď. K nárastu miery nezamestnanosti do malej miery prispelo aj januárové zníženie pri výpočte používaného počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. počet osôb 450 000 360 000 270 000 180 000 90 000 0 I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 Nezamestnanosť VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 Nárast podielu nezamestnaných sa v prvom tohtoročnom mesiaci týkal všetkých regiónov SR s výnimkou Košického a Banskobystrického kraja. Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti evidoval Prešovský kraj [20,92 %], za ktorým nasledoval Banskobystrický kraj s podielom nezamestnaných na úrovni 20,56 %. V blízkosti hranice 20 % sa aj napriek miernemu medzimesačnému poklesu miery nezamestnanosti udržal aj Košický kraj [19,30 %]. Situácia, kedy je až v troch regiónoch SR bez práce pätina ich ekonomicky aktívnych obyvateľov, je tak alarmujúca. Naopak, najnižší podiel nezamestnaných bol aj naďalej v Bratislavskom kraji, ktorý však už nemá ďaleko od pokorenia hranice 6 %. Slovensko patrí medzi krajiny s nálepkou vysokého podielu dlhodobo nezamestnaných i nezamestnaných mladých ľudí. Práve tieto skupiny nezamestnaných patria medzi tých, ktorí si prácu hľadajú ešte ťažšie. V prípade dlhodobo nezamestnaných dochádza postupom času k strate pracovných návykov, nezamestnaní absolventi zas často tieto návyky ani nestihli získať. Podľa ÚPSVaR bolo v januári medzi znevýhodnených uchádzačov o prácu zaradených už viac ako 300 tis. ľudí, čo predstavuje viac ako 70 % celkového počtu uchádzačov evidovaných na úradoch práce. Ani s príchodom nového roka 2013 správy o prepúšťaní z éteru nevymizli. Tohtoročný ekonomický rast bude pomalý a nepostačí na vytváranie nových pracovných miest. Zlom vo vývoji na pracovnom trhu tak tento rok neočakávame. Nezamestnanosť zostane aj naďalej vysoká a ani tradičné sezónne práce, ktoré sa začnú objavovať v jarných mesiacoch, zrejme neprinesú jej výraznejší pokles pod hranicu 14 %. XI-12 Počet nezamestnaných Počet dlhodobo nezamestnaných [nad 12 mesiacov] Miera evidovanej nezamestnanosti Zdroj: ÚPSVAR XII-12 I-13 15% 12% 9% 6% 3% 0% 6
Cenová hitparáda: V januári sme si medziročne priplácali najviac za zemiaky, sladené mlieko a vajcia Cenová hitparáda Tovar MJ 1_2012 12_2012 1_2013 m/m r/r 1 Zemiaky konzumné 1 kg 0,34 0,46 0,49 6,52% 44,12% 2 Zahustené sladené mlieko [SALKO] 310 g 1,54 1,59 2,17 36,48% 40,91% 3 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,38 1,87 1,86-0,53% 34,78% 4 Bravčový bôčik 1 kg 3,24 3,72 3,73 0,27% 15,12% 5 Jablká 1 kg 1,04 1,16 1,17 0,86% 12,50% 6 Jemné párky 1 kg 3,73 4,15 4,16 0,24% 11,53% 7 Kurča pitvané 1 kg 2,46 2,75 2,74-0,36% 11,38% 8 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,45 4,95 4,91-0,81% 10,34% 9 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,47 2,67 2,71 1,50% 9,72% 10 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 7,98 8,62 8,68 0,70% 8,77% 11 Sardinky v oleji 125 g 0,85 0,92 0,92 0,00% 8,24% 12 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 3,85 4,26 4,15-2,58% 7,79% 13 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 3,93 4,30 4,23-1,63% 7,63% 14 Šunková saláma 1 kg 4,71 4,96 5,02 1,21% 6,58% 15 Pražená káva mletá-štandard zmes 100 g 1,13 1,16 1,20 3,45% 6,19% 16 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,44 4,69 4,70 0,21% 5,86% 17 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,45 6,79 6,81 0,29% 5,58% 18 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,63 4,96 4,88-1,61% 5,40% 19 Trvanlivá saláma 1 kg 7,53 7,81 7,83 0,26% 3,98% 20 Jedlý olej 1 l 2,04 2,07 2,09 0,97% 2,45% 21 Oštiepok údený 1 kg 10,40 10,57 10,64 0,66% 2,31% 22 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,88 0,87 0,89 2,30% 1,14% 23 Cestoviny vaječné 500 g 1,11 1,13 1,12-0,88% 0,90% 24 Tvaroh 250 g 1,12 1,11 1,13 1,80% 0,89% 25 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,39 2,41 2,41 0,00% 0,84% 26 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,25 6,24 6,27 0,48% 0,32% 27 Ryža lúpaná 1 kg 1,49 1,41 1,49 5,67% 0,00% 28 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,49 0,49 0,49 0,00% 0,00% 29 Chlieb tmavý 1 kg 1,32 1,32 1,32 0,00% 0,00% 30 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,00% 0,00% 31 Jogurt ovocný 1 kus 0,37 0,36 0,37 2,78% 0,00% 32 Mlieko kyslé 1 kus 0,59 0,59 0,59 0,00% 0,00% 33 Čerstvé maslo 125 g 1,00 0,97 1,00 3,09% 0,00% 34 Lahôdkový margarín 250 g 0,75 0,68 0,75 10,29% 0,00% 35 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,64 0,63 0,64 1,59% 0,00% 36 Čokoláda mliečna 100 g 0,89 0,84 0,88 4,76% -1,12% 37 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,75 0,73 0,74 1,37% -1,33% 38 Cukor kryštálový 1 kg 1,17 1,13 1,14 0,88% -2,56% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet Poštovej banky Po mesiaci Vám opäť prinášame cenovú hitparádu, tentokrát za prvý mesiac roka 2013. Zostavujeme ju každý mesiac na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 reprezentantov] podieľa viac ako 40 percentami. Tak ako v decembri, aj v januári sa na čele rebríčka udržali zemiaky. Tie boli pre spotrebiteľa medziročne drahšie o 44,12 %. Druhé najvýraznejšie zdraženie si v januári na svoj účet pripísalo zahustené sladené mlieko [o 40,91 %]. Na tretie miesto rebríčka sa prepadli vajcia, ktoré mu dominovali počas viacerých mesiacov roka 2012. Oproti minuloročnému januáru sme si za vajcia priplatili 34,78 %. Za nimi nasledovali viaceré výrobky z mäsa s nárastom cien v rozpätí cca 8 % až 15%. Medziročný pokles ceny bol vykázaný iba v prípade 3 potravín. Najvýraznejšie pritom zlacnel kryštálový cukor a to o 2,56 %. Menej sme však januári zaplatili aj za polotučné mlieko a mliečnu čokoládu. Ďalších 9 sledovaných potravín sa predávalo v januári za tú istú cenu ako vlani. V porovnaní s decembrom 2012 najviac zdraželo zahustené sladené mlieko [až o 36,48 %]. Dvojciferný medzimesačný nárast ceny zaznamenal ešte lahôdkový margarín a o viac než päť percent sme si v januári oproti decembru priplatili ešte za zemiaky a ryžu. Lacnejšie nás oproti predchádzajúcemu mesiacu vyšlo v januári 7 potravín, z toho najvýraznejšie zlacnenie zaznamenali viaceré druhy bravčového mäsa. 7
Rebríček týždňa: Inovuje zhruba tretina slovenských podnikov Takmer každý druhý podnikateľský subjekt v rámci Európskej únie má inovatívneho ducha. Vyplynulo to z prieskumu The Community Innovation Survey 2010, ktorý realizoval Eurostat za obdobie rokov 2008 až 2010. Prieskum sa uskutočnil medzi podnikmi s 10 a viac zamestnancami v členských krajinách EÚ a zameral sa na inovácie, ktoré podnikatelia uskutočňovali v oblasti produktov, služieb, ale aj v oblasti marketingu, logistiky či distribúcie. Podiel podnikov s inovačnou aktivitou na celkovom počte podnikov, v % 1. Nemecko 79,3 2. Luxembursko 68,1 3. Belgicko 60,9 4. Portugalsko 60,3 5. Švédsko 59,6 6. Írsko 59,5 7. Estónsko 56,8 8. Holandsko 56,7 9. Rakúsko 56,5 10. Taliansko 56,3 11. Fínsko 56,2 12. Dánsko 54,7 13. Francúzsko 53,5 EÚ 27 52,9 14. ČR 51,7 15. Slovinsko 49,4 16. Cyprus 46,2 17. V. Británia 44,2 18. Malta 41,5 19. Španielsko 41,4 20. Slovensko 35,6 21. Litva 34,5 22. Maďarsko 31,1 23. Rumunsko 30,8 24. Lotyšsko 29,9 25. Poľsko 28,1 26. Bulharsko 27,1 27. Grécko Zdroj: Eurostat K inováciám inklinujú hlavne nemeckí podnikatelia. V sledovanom období inovovalo až takmer 80 % podnikov z tejto najväčšej európskej ekonomiky. Nasledovali luxemburské spoločnosti, spomedzi ktorých realizovali inovácie viac než dve tretiny. Približne tri pätiny podnikateľských subjektov inovovali aj v Belgicku, Portugalsku, Švédsku a Írsku. Inovačná aktivita slovenských podnikateľských subjektov je pomerne nízka. Len viac než tretina našich podnikov v sledovanom období inovovala a umiestnili sme sa tak až na 20. mieste v únii. V rámci našich partnerov zo zoskupenia V4 si najlepšie miesto vybojovala Česká republika, v ktorej inovovala viac než polovica podnikov. Maďari a Poliaci sa nám však v inovačnej aktivite pozerali na chrbát. U prvých menovaných dosiahla inovačná aktivita podnikateľov podiel zhruba 31 %, v Poľsku len cca 28 %. Na chvoste európskeho rebríčka sa umiestnilo Bulharsko, kde inovácie v sledovanom období uskutočňovalo len zhruba 27 % podnikov. Okrem už spomínaného Poľska a Maďarska, menej než tretina subjektov uskutočňovala inovácie aj v Lotyšsku a Rumunsku. Mnohé subjekty sa v dnešnej dobe nespoliehajú len na inovačnú aktivitu vo vnútri firmy. Naopak, snažia sa využiť aj znalosti a nápady z vonkajšieho prostredia [zákazníci, dodávatelia] alebo na inováciách spolupracujú s inými podnikateľskými subjektmi. Spomedzi inovujúcich podnikov v EÚ spolupracovalo pri svojej inovačnej aktivite s inými inštitúciami takmer 27 %. Hospodárska kríza robí podnikanie náročnejším a preveruje schopnosti firiem prežiť aj v ťažších časoch. Práve v tomto období je každé odlíšenie sa od konkurencie žiaduce. Inovácie tak v krízových časoch nadobúdajú ešte väčší význam. Nemusí ísť pritom iba o ponúknutie úplne nového výrobku na trh, ale napríklad aj o modernizáciu toho starého. Inovačná aktivita v oblasti marketingu či distribúcie zase môže pomôcť osloviť nových zákazníkov či uľahčiť cestu produktov z výrobných hál k spotrebiteľovi. 8
Kalendár udalostí 9. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová sadzba Maďarskej národnej banky MNB [26. február 2013], v % február 2013 5,25 [zníženie o 0,25 p. b.] 5,25 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [28. február 2013], v % január 2013 2,5 2,5 Index cien priemyselných výrobcov PPI [28. február 2013], v %, r/r január 2013 3,0 Indikátor ekonomického sentimentu IES [28. február 2013] február 2013 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2012 1 Q 2013 2 Q 2013 2012 2013 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,7* 1,0 1,3 2,1* 1,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 3,5* 2,7 2,6 3,2* 2,9 HICP [%, r/r] 1] 4] 3,6* 2,8 2,7 3,4* 2,7 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,9* 2,3 2,6 3,7 2,3 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,9 0,1 0,3 1,7 0,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,02* 14,37 13,90 13,59* 14,15 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 974,0* 870,0 740,0 3 636,8* 2 440,0 EUR/USD 2] 4] 1,32* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,75 0,75 0,75* 0,75 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,11* 0,12 0,13 0,11* 0,14 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9