ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk
OBSAH Zaujalo nás: Internet denne používa 6 z 10 Slovákov. Hlavne kvôli emailom a informáciám, ale aj nakupovaniu a službe Internet banking. 3 Čo nové vo svete: Írsko sa teší z vyššieho ratingu a rekordne nízkych výnosov 4 Euro sa voči doláru naďalej točí okolo hladiny 1,3400 EURUSD 5 Ropa Brent je na trhu najlacnejšia od júla 2013 6 Obchodná bilancia v júni s najvyšším tohtoročným prebytkom 6 Rast nových objednávok v slovenskom priemysle v júni zrýchlil na 9,2 % 6 Slovenskej ekonomike sa darilo aj v 2. tohtoročnom kvartáli. Medziročný rast HDP dosiahol 2,5 %. 7 Ceny tovarov a služieb aj v júli s medziročným aj medzimesačným poklesom 8 Priemyselná produkcia eurozóny v júni stagnovala 8 Rastúcimi tržbami sa aj v júni mohli pochváliť takmer všetky odvetvia nášho hospodárstva 9 Rebríček týždňa: Pozreli sme sa na ceny ovocia a zeleniny v našich obchodoch. V júli zlacneli najmä slivky, nektárinky a broskyne. 10 Kalendár udalostí 34. týždňa 11 Predikcie podľa Poštovej banky 11 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: Internet denne používa 6 z 10 Slovákov. Hlavne kvôli emailom a informáciám, ale aj nakupovaniu a službe Internet banking. Život bez Internetu si už najmä dnešní mladí ľudia nevedia ani predstaviť. Na chuť mu ale prišla aj staršia generácia, ktorá si v minulosti vystačila aj bez neho. Vďaka Internetu máme všetky informácie na dosah, hravo sa spojíme so svojimi blízkymi i vzdialenými príbuznými a problém nám dnes nerobí ani Internet banking či online nakupovanie. Až tri štvrtiny Slovákov využívajú Internet minimálne raz do týždňa a až 61 % z nás si k nemu sadá denne. Vyplynulo to z aktuálnych údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostatu] za rok 2013. Internet využívame v takmer rovnakej miere ako priemerní Európania. Ako a na čo využívajú Slováci Internet? [% podiel z obyvateľstva] Používanie Internetu aspoň 1 x týždenne 74 72 Používanie Internetu denne 61 62 Posielanie a prijímanie emailov 71 67 Hľadanie informácií o tovaroch a službách 56 59 Využívanie sociálnych sietí 49 43 Vyhľadávanie informácií v oblasti zdravia 44 44 Nakupovanie tovarov a služieb 44 47 Čítanie a sťahovanie online novín a správ 43 48 Telefonovanie a video hovory 40 25 Využívanie služby Internet banking 39 42 Získavanie informácií o cestovaní a ubytovaní 35 38 Získavanie encyklopedických informácií 29 44 Hľadanie si práce 13 17 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, 2013 Čo cez Internet nakupujeme? [% podiel z obyvateľstva] Oblečenie a športové potreby 25 27 Zariadenie a doplnky do domácnosti 20 19 Dovolenka 13 25 Knihy, časopisy a vzdelávacie materiály 12 20 Lístky na podujatia 11 18 Telekomunikačné služby 9 9 Elektronika 7 12 Potraviny 3 8 Finančné a poistné produkty 2 6 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, 2013 SR SR EÚ EÚ Ak na nete, tak najmä kvôli posielaniu a prijímaniu emailov. Až 7 z 10 Slovákov totiž využíva Internet práve na tieto účely. Užitočným je Internet aj pre 56 % Slovákov, ktorí surfujú na webe s cieľom získať informácie o tovaroch alebo službách. Do popredia sa ale čoraz viac derú aj tzv. sociálne siete, ktoré vďaka Internetu využíva už takmer polovica Slovákov. Že ale sociálne siete nie sú lákadlom len pre mladých ľudí, dokazuje aj fakt, že je na nich aktívny aj každý deviaty Slovák vo veku od 55 do 74 rokov. Veľmi obľúbeným je Internet aj kvôli možnosti vyhľadávať informácie z oblasti zdravia. Informácie o rôznych chorobách, lekároch či zdravom životnom štýle si na Internete hľadá až 44 % Slovákov. Približne dve pätiny našincov si sadajú k Internetu aj preto, aby prostredníctvom neho nakupovali, čítali správy, telefonovali alebo spravovali svoje financie prostredníctvom služby Internet banking. Predovšetkým v telefonovaní a videohovoroch sme na Internete dokonca omnoho aktívnejší ako priemerní Európania. Nakupovanie cez Internet už nie je pre Slovákov tabu. V priebehu roka 2013 uskutočnilo nejaký nákup cez Internet až 44 % našincov. Úspora času a neraz aj peňazí, vyhnutie sa dopravným zápcham či preplneným obchodom a väčšie pohodlie. To sú asi najčastejšie dôvody, pre ktoré radi zavítame do online obchodov. Až štvrtina Slovákov si cez Internet nakupuje oblečenie či športové potreby. Rovná pätina si zas prostredníctvom nákupov cez Internet zútulňuje svoju domácnosť. Povedomie o spotrebiteľských právach sa postupne zvyšuje a ľudia už vedia, že v prípade potreby majú možnosť zakúpený tovar obchodníkovi vrátiť. Internet je obľúbeným nástrojom aj na objednanie rozličných služieb. Napríklad dovolenku si online zabezpečil každý ôsmy Slovák. Vďaka Internetu sa dnes vieme z pohodlia domova postarať aj o cestovné poistenie do zahraničia a vycestovať za oddychom bez obáv tak môžeme aj bez toho, aby sme poisťovňu osobne navštívili. Svoje využitie nájde Internet medzi Slovákmi aj vo chvíľach, keď zatúžia po kultúre. Knihy alebo časopisy si vlani online zakúpilo 12 % Slovákov a 11 % z nás si cez internet objednalo aj vstupenky na či už športové, kultúrne alebo iné podujatia. 3
Čo nové vo svete: Írsko sa teší z vyššieho ratingu a rekordne nízkych výnosov ÍRSKO: Ten, kto si v lete 2011 vsadil na uzdravenie írskej ekonomiky a nakúpil 10 ročné írske štátne dlhopisy, si dnes isto mädlí ruky nad jedným zo svojich životných obchodov. Ešte v lete 2011, teda pred troma rokmi, niesli írske desiatky na sekundárnom dlhopisovom trhu výnos prekračujúci 14 % p. a. Írsko bolo nútené požiadať o zahraničnú finančnú pomoc a zaradilo sa na zoznam európskych prasiatok. Dnes je však všetko inak. Výnos z 10 ročných írskych dlhopisov po prvýkrát v histórii poklesol pod hladinu 2 % a v piatok sa dostal až na úroveň 1,96 % p. a. Prispelo k tomu aj rozhodnutie agentúry Fitch, ktorá v piatok zdvihla írsky rating o jeden stupeň na úroveň A so stabilným výhľadom. Agentúra svoje rozhodnutie zdôvodnila najmä pokračujúcou a úspešnou fiškálnou konsolidáciou, zlepšením podmienok financovania sa na trhu, zlepšovaním situácie na pracovnom trhu a očakávaným ekonomickým rastom. V tomto roku by mohla írska ekonomika podľa odhadov vzrásť o 3,5 % a to aj vďaka naštartovaniu domáceho dopytu a investícií. Len pre porovnanie, Slovensko hodnotí agentúra Fitch len o stupeň lepšou známkou ako Írsko. CYPRUS: Ruska Elena Yavorskaya zažalovala na druhom najvyššom súde Európskej únie, Všeobecnom súde, Cyprus za neoprávnené porušenie práva vlastníctva a nediskriminácie. Pri záchrane banky Laiki totiž podľa obžaloby prišla o majetok v hodnote 3,3 mil. EUR bez adekvátnej kompenzácie či bez toho, aby o tom bola vopred informovaná. Ruska žiada Európsku úniu o výplatu tejto čiastky a tiež náhradu ďalších nákladov a trov konania. Po skupine gréckych veriteľov sa tak jedná o ďalší prípad žalovania Cypru za jednorazové zdanenie vkladov v marci 2013. GRÉCKO: Predstavenstvo dočasného eurovalu [EFSF] malo uplynulý týždeň telekonferenciu, na ktorej došlo k dohode o uvoľnení ďalšej subtranže finančnej pomoci pre dlhmi sužované Grécko vo výške 1 mld. EUR. Táto čiastka je poslednou súčasťou širšieho balíka v objeme 8,3 mld. EUR, ktorý sa Grécku postupne vypláca po splnení dohodnutých podmienok už od apríla 2014. MAĎARSKO: Na základe cien vypísaných opcií na kurz maďarského forintu voči euru existuje až 55 % ná pravdepodobnosť, že forint v tomto roku oslabí na rekordné minimum 324,25 EURHUF. V máji táto pravdepodobnosť dosahovala len 32 %. Oslabovanie forintu smerom k historickým minimám je pravdepodobné po tom, ako maďarská centrálna banka znížila základnú úrokovú sadzbu v krajine na rekordné dno 2,10 % a za dva roky tak znížila v 24 krokoch úrokovú sadzbu o 4,90 %. Keďže v maďarskej centrálnej banke sedia predovšetkým nominanti vládnej strany Fidesz, o nezávislosti MNB sa dá nielen že polemizovať, ale pochybuje o nej aj Európska centrálna banka [ECB]. Guvernér MNB Matolcsy zároveň vyhlásil, že sadzby v Maďarsku sa zvyšovať nebudú minimálne do roku 2016. Keďže však americký Fed do tej doby takmer s istotou sadzby zvyšovať začne, maďarský forint by sa v dôsledku ďalšieho znižovania úrokového diferenciálu mohol dostať opäť pod tlak. Na nálade v krajinách CEE vrátane Maďarska zároveň nepridáva ani situácia za východnými hranicami. A v neposlednom rade sa v Maďarsku chystá povinná konverzia cudzomenných pôžičiek do forintových, ktorá prinesie dopyt bánk po eurách a najmä švajčiarskych frankoch. VEĽKÁ BRITÁNIA: Vo Veľkej Británii sa každé tri mesiace venuje zvýšená pozornosť tzv. štvrťročnému inflačnému reportu, ktorý poskytuje náhľad do očakávaní a zmýšľania tamojšej centrálnej banky BoE. Pred aktuálnym reportom sa analytici pretekali v predpovedaní, koľko a akých jastrabích prekvapení správa prinesie a boli pripravení posunúť svoje očakávania uťahovania menovej politiky na ostrovoch do bližšej budúcnosti. Všetko však napokon bolo inak a inflačný report bol až nečakane holubičí, teda naklonený skôr voľnej menovej politike. Bankári znížili svoje očakávania rastu miezd v tomto roku na polovicu, znížili odhadovanú prirodzenú [rovnovážnu] mieru nezamestnanosti a okresali aj samotný výhľad cenového rastu. Budúci rast úrokových sadzieb tiež má byť len postupný a zastaví sa pod úrovňou dlhodobého priemeru. Analytikom venujúcim sa menovej politike v Británii tak nezostalo nič iné, len presunúť svoje očakávania prvých hikov z tohtoročnej jesene na začiatok budúceho roka. Aspoň kým pred mikrofóny opäť nepredstúpi guvernér BoE Carney a všetkých zas neotočí. UKRAJINA: Ukrajinský parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý zavádza sankcie voči ruským firmám aj jednotlivcom, ktorí podporujú separatistov. Sankcie by sa mohli dotknúť až 172 občanov a 65 ruských firiem. Podľa zverejnených informácií by mohli mať podobu zmrazovania účtov, zákazu vstupu do krajiny, prípadne aj podobu zákazu prepravy ruských tovarov cez Ukrajinu. Ruku k dielu pridal aj poľský minister zahraničia Sikorski a vyhlásil, že jeho krajina zvažuje zavedenie sankcií na dovoz ruského uhlia. 4
Euro sa voči doláru naďalej točí okolo hladiny 1,3400 EURUSD EURUSD Pondelkový nedostatok dát sa podpísal na EURCZK Zdroj: Bloomberg menovom páre EURUSD pod ďalšie pokojné 1,40 28,00 obchodovanie, počas ktorého euro postupne 1,36 27,60 strácalo a voči doláru si pohoršilo z rannej úrovne 1,32 27,20 1,3410 EURUSD na večerných 1,3385 EURUSD. Geopolitické napätie sa prenáša aj do nálady v nemeckej ekonomike, čo v utorok na plnej čiare EURGBP USDJPY potvrdili aktuálne výsledky prieskumov ZEW. Augustové čísla totiž vyšli najhoršie od decembra 0,85 106,0 2012 a podpísali sa pod prepad eura smerom k 9 0,82 103,0 mesačným minimám. Z otváracej úrovne 1,3390 0,79 100,0 EURUSD sa euro zosypalo do obeda až na hladinu 1,3340 EURUSD. Tu sa ale následne kurz spoločnej meny odrazil nahor a do záveru obchodovania euro časť svojich ranných strát zmazalo. V samom závere dňa sa spoločná mena eurozóny obchodovala voči doláru na úrovni 1,3370 EURUSD a v celodennom zúčtovaní tak stratila na sile len desatinu percenta. K zmene nálady na trhu niekedy stačí ozaj málo. V stredu to dokázali obchodníci svojou reakciou na slabšie než očakávané výsledky maloobchodných tržieb z USA. Tie v júli zaznamenali medzimesačnú stagnáciu, zatiaľ čo trhové očakávania hovorili o náraste o 0,2 %. Tento nesúlad odhadov so skutočnosťou sa postaral o to, že dolár voči euru v priebehu krátkej chvíle oslabil z úrovne 1,3360 EURUSD až nad 1,3410 EURUSD. Ešte dopoludnia pritom voči euru testoval hladinu 1,3340 EURUSD. Vo večerných hodinách však euro svoje zisky voči doláru stratilo a do záveru obchodovania sa zosunulo na úroveň 1,3360 EURUSD. Deň tak napokon napriek sľubnému poobednému rastu zakončilo v červených číslach. Kľúčovými dátami štvrtkového obchodovania boli výsledky vývoja HDP v európskych ekonomikách v druhej štvrtine tohto roka. Nemecko svojím výkonom sklamalo a poslalo euro pod hladinu 1,3350 EURUSD, no do záveru dňa euro časť strát zmazalo a dostalo sa na hladinu 1,3370 EURUSD. V posledný obchodný deň uplynulého týždňa euro voči doláru získalo na sile a polepšilo si späť na hladinu 1,3400 EURUSD. Euro dokázalo posilniť aj napriek tomu, že z eurozóny preň neprišli žiadne pozitívne správy, skôr naopak. Prognostici ECB znížili odhad inflácie pre tento a budúci rok, čím dopomohli nemeckým dlhopisom k rekordnému poklesu výnosov. Meny nášho regiónu aj minulý týždeň voči euru oslabili. Takmer pol percenta stratil maďarský forint, ktorý sa na konci týždňa obchodoval na úrovni 314,50 EURHUF aj kvôli rekordným stratám najväčšej bankovej skupiny v krajine. Zvyšné dve meny stredoeurópskeho regiónu si voči euru odpísali zhodne po desatinke percenta. Poľský zlotý sa v piatok večer voči euru obchodoval na úrovni 4,2060 EURPLN a česká koruna sa dostala tesne nad hladinu 25,900 EURCZK. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 5,00 2,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 Ropa Brent je na trhu najlacnejšia od júla 2013 120 110 100 90 Hoci geopolitické napätie sa nejako zvlášť nezmierňuje, cena ropy Brent postupne klesá. Minulý týždeň sa dostala až na najnižšiu úroveň od prelomu júna a júla 2013, teda na viac než 13 mesačné minimum. Uplynulý pondelok ropa Brent zlacnela o 34 centov na úroveň 104,68 USD za barel napriek tomu, že Severoatlantická aliancia označila vojenský zásah na území Ruskej federácie za veľmi pravdepodobný. V utorok sa cena ropy Brent znížila na 103,02 USD za barel. Dôvodom bolo zvýšenie produkcie čierneho zlata krajinami OPEC. V stredu severomorská ropná zmes zmazala straty predošlých dní a zdražela na úroveň 105,06 USD za barel v dôsledku pokračujúceho napätia v Iraku a Líbyi. Už vo štvrtok ale ropa zlacnela na 102,01 USD, pričom počas dňa poklesla až na úroveň 101,92 dolárov, čo bolo jej 13 mesačné minimum. Postarali sa o to neuspokojivé výsledky vývoja HDP ťahúňov eurozóny v druhej štvrtine roka. V piatok ropa Brent zdražela na 103,53 USD za barel po správach o útoku ukrajinského letectva na ruskú vojenskú techniku. Za celý uplynulý týždeň však ropa Brent aj tak zaznamenala zlacnenie o 2,0 %. Obchodná bilancia v júni s najvyšším tohtoročným prebytkom Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v júni aktívne a dokonca najvyššie v tomto roku, keď dosiahlo úroveň až 522,8 mil. EUR. Zo Slovenska sa tak aj naďalej viac vyváža než k nám dováža. v mil. EUR Vývoj zahraničného obchodu Zdroj: ŠÚ SR Kumulované saldo zahraničného obchodu bolo za prvý polrok 2014 evidované na úrovni viac než 2,5 mld. EUR. Ukázali to údaje Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] zverejnené minulý týždeň. 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Cena ropy Brent [v USD za barel] Dovoz Vývoz Zdroj: Bloomberg V júni sa na Slovensko doviezli tovary a služby v hodnote 4 820,0 mil. EUR, čo predstavuje medziročný pokles importu o 0,7 %. Na strane exportu ale došlo k zlepšeniu vývoja, keď po dvoch mesiacoch poklesov došlo v júni opäť k medziročnému zvýšeniu vývozu a to o 1,8 %. Júnová hodnota exportu tovarov a služieb predstavovala 5 342,9 mil. EUR. Rast nových objednávok v slovenskom priemysle v júni zrýchlil na 9,2 % 20 10 v %, r/r Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR Rast nových objednávok našich priemyselníkov po jarnom spomalení v júni výrazne zrýchlil a dosiahol medziročných 9,2 %. Tempom rastu sa tak nové objednávky v priemysle vyrovnali januárovému výsledku, kedy bol zaznamenaný ich doposiaľ najrýchlejší tohtoročný rast. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. 0-10 Medziročný nárast nových objednávok o viac ako pätinu v júni zaznamenala hneď trojica odvetví a to výroba kovových konštrukcií, výroba a spracovanie kovov a výroba elektrických zariadení. Rast objednávok ale potešil aj mnohé ďalšie odvetvia vrátane automobilového priemyslu, ktorý v júni prijal o 6,4 % viac objednávok ako v rovnakom mesiaci vlaňajška. Medziročný pokles hodnoty nových objednávok v júni zaznamenali štyri odvetvia. Vo všetkých prípadoch sa jednalo len o miernejšie poklesy, pričom najvýraznejší medziročný pokles nových objednávok o 5,4 % sa týkal málo objemnej výroby dopravných prostriedkov. 6
1Q 08 2Q 08 3Q 08 4Q 08 1Q 09 2Q 09 3Q 09 4Q 09 1Q 10 2Q 10 3Q 10 4Q 10 1Q 11 2Q 11 3Q 11 4Q 11 1Q 12 2Q 12 3Q 12 4Q 12 1Q 13 2Q 13 3Q 13 4Q 13 1Q 14 2Q 14 Slovenskej ekonomike sa darilo aj v 2. tohtoročnom kvartáli. Medziročný rast HDP dosiahol 2,5 %. Slovenská ekonomika aj v druhej štvrtine roka 2014 zabrala a dosiahla medziročný nárast o 2,5 %, teda rástla ešte o niečo rýchlejšie ako v prvom kvartáli [o 2,4 %]. Vyplynulo to z rýchleho odhadu vývoja HDP, ktorý zverejnil ŠÚ SR. V porovnaní s vlaňajškom, kedy za celý rok naše hospodárstvo posilnilo len o 0,9 %, sa mu v prvom tohtoročnom polroku darilo viditeľne lepšie. %, r/r Vývoj HDP v SR 12 8 4 0-4 -8 Zdroj: ŠÚ SR Podrobnejšiu štruktúru HDP za 2. štvrťrok 2014 sa dozvieme až začiatkom septembra. Očakávame však, že pod rast našej ekonomiky sa podobne ako v prvom kvartáli opäť podpísala aj domáca spotreba vrátane spotreby domácností. Naznačuje to vývoj maloobchodných tržieb v druhom štvrťroku, ktoré zaznamenali priemerný rast na úrovni 3,3 %. Slovenskému maloobchodu sa teda darilo, aj keď rast jeho tržieb bol pomalší ako v prvom kvartáli [o 4,3 %]. Predpokladáme teda, že spotrebiteľský dopyt pozitívne vplýval na našu ekonomiku aj v 2. štvrťroku. reálny rast HDP Tradičným ťahúňom slovenskej ekonomiky je zahraničný obchod, pričom predpokladáme, že aj v druhom štvrťroku prispel k rastu slovenskej ekonomiky. Vývoj zahraničného dopytu je však v súčasnom období otázny. Geopolitické napätie, sankcie voči Rusku či zákaz dovozu potravín z krajín EÚ do Ruska predstavujú riziko pre budúci rast európskej a teda aj slovenskej ekonomiky. Rusko a EÚ sú totiž dôležitými obchodnými partnermi a dlhodobé obmedzenie vzájomných obchodných vzťahov by pravdepodobne poškodilo obe strany. Konečný dopad sankcií či obmedzení obchodu na ekonomiku únie bude závisieť od toho, ako dlho budú tieto opatrenia pretrvávať a tiež od toho, či sa budú časom sprísňovať. Dopad obmedzení na slovenskú ekonomiku môže byť citeľný hlavne cez našich hlavných obchodných partnerov a ochladenie dopytu z ich strany. Náš predpoklad, že slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 %, ponechávame zatiaľ v platnosti. Vzhľadom na spomínané geopolitické napätie však vidíme riziká predovšetkým smerom nadol, teda že by rast nášho HDP mohol byť v konečnom dôsledku pomalší ako očakávaný. Údaje o vývoji HDP za jednotlivé krajiny EÚ zverejnil uplynulý týždeň aj Eurostat. Ekonomika eurozóny aj celej EÚ 28 spomalila tempo svojho rastu na úroveň 0,7 % resp. 1,2 %. Spomedzi krajín, ktoré poskytli Eurostatu údaje, titul najrýchlejšie rastúcej ekonomiky únie získalo Maďarsko [o 3,7 %]. Vyše 3 % ný rast HDP však zaznamenali aj Lotyšsko, Poľsko a Veľká Británia, o rovné 3 % posilnilo hospodárstvo Litvy. Medziročný pokles ekonomiky aj v 2. štvrťroku potrápil Cyprus, Taliansko, Grécko a Fínsko. Medzi najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska patrí nemecká ekonomika. Práve tá sa podľa údajov Eurostatu v 2. tohtoročnom štvrťroku medzikvartálne prepadla o 0,2 %, medziročne jej rast spomalil na úroveň 1,3 %. Existuje teda riziko, že tohtoročný výkon nemeckého hospodárstva nenaplní očakávania. Oslabenie najväčšej európskej ekonomiky by sa premietlo aj do spomalenia rastu slovenskej ekonomiky, keďže na nemecký trh putuje až viac než pätina nášho exportu. K spomaleniu rastu HDP v 2. štvrťroku ale došlo nielen v prípade Nemecka, ale sklamaním boli aj čísla za francúzsku ekonomiku [rast len o 0,1 %]. O niečo pomalší rast ako v prvom štvrťroku vykázala za druhý kvartál aj česká ekonomika [o 2,6 %], ktorá je naším druhým najdôležitejším obchodným partnerom. 7
Maďarsko Rumunsko Slovensko ČR Írsko Slovinsko Dánsko Litva Poľsko V. Británia Estónsko EÚ 28 Bulharsko Španielsko Taliansko Portugalsko eurozóna Francúzsko Nemecko Švédsko Holandsko Fínsko Chorvátsko Lotyšsko Malta Grécko 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 Ceny tovarov a služieb aj v júli s medziročným aj medzimesačným poklesom Ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v júli podobne ako v júni opäť medziročne znížili a to o 0,1 % podľa národného CPI indexu a o 0,2 % podľa harmonizovaného HICP indexu. Medzimesačne, teda v porovnaní s júnom 2014, spotrebiteľské ceny taktiež klesli o 0,1 % podľa CPI a o 0,2% podľa HICP. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. v %, r/r 3,0 2,0 1,0 0,0-1,0 Inflácia HICP r/r CPI r/r Zdroj: ŠÚ SR V júli 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,6 % podľa CPI resp. o 3,7 % podľa HICP. Druhý najrýchlejší cenový rast vykázali rozličné tovary a služby [o 2,6 % podľa národného a o 2,8 % podľa harmonizovaného indexu]. Rast o 1,7 % podľa oboch metodík zaznamenali alkohol a tabak a o 1,5 % viac sme si priplatili aj za odevy a obuv. Medziročný pokles cien v júli zaznamenalo päť kategórií nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, o 1,9 % podľa CPI aj HICP sa znížili ceny potravín a nealkoholických nápojov. Došlo tak zároveň k ich najväčšiemu poklesu v tomto roku, pod čo sa do určitej miery môže podpisovať letné obdobie a s ním spojené znižujúce sa ceny sezónneho ovocia, zeleniny či iných poľnohospodárskych komodít. Pod vývoj cien potravín sa výraznou mierou podpisuje práve vývoj cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch, z ktorých sú viaceré stále medziročne lacnejšie. Menej ako pred rokom sme zaplatili aj za služby pôšt a telekomunikácií [o 1,5 % podľa oboch metodík] a taktiež za nábytok a vybavenie domácnosti, bývanie a za dopravu. Oproti júnu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast podľa oboch metodík evidovaný v oblasti zahŕňajúcej rekreáciu a kultúru [o 0,3 % resp. o 0,4 %] a tiež v prípade alkoholických nápojov a tabaku [o 0,3 %]. K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu došlo v prípade potravín a nealko nápojov [o 0,9 % podľa oboch metodík]. S cenami smerom nadol však zamierili aj predajcovia odevov a obuvi [o 0,6 % v dôsledku letných výpredajov], ďalej predajcovia nábytku a iného vybavenia do domácností a zlacnela aj doprava. Rovnako ako príliš rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok, že spotrebitelia začnú odkladať svoje nákupy do budúcnosti a výrobcovia šetriť náklady, znižovať mzdy či prepúšťať. Medziročný rast cien v EÚ podľa Eurostatu v júli mierne spomalil na úroveň 0,6 % z júnovej úrovne 0,7 % a v eurozóne na 0,4% z úrovne 0,5 %. Spomedzi krajín únie rástli v júli ceny najrýchlejšie, avšak len o 1,7 % v Rakúsku a o 1,5 % v Rumunsku. Naopak, viacero krajín na čele s Bulharskom [ 1,1 %] bolo aj v júli svedkom medziročne klesajúcich cien. Priemyselná produkcia eurozóny v júni stagnovala r/r 16% 12% 8% 4% 0% -4% -8% Zdroj: Eurostat Priemyselná produkcia v krajinách EÚ 28 [jún 2014] Z najrýchlejšieho medziročného rastu priemyselnej produkcie sa v júni tešili maďarskí výrobcovia. Ich produkcia zaznamenala v šiestom mesiaci medziročný rast o 11,3 % a pokračovala tak v postupnom zrýchľovaní dynamiky. Medziročný nárast produkcie o desatinu zaznamenali priemyselníci v Rumunsku a trojkou v pomyselnom rebríčku bolo v júni Slovensko, keď produkcia našich priemyselníkov podľa Eurostatu zaznamenala nárast o 7,5 %. Mierny medziročný nárast produkcie evidovali v júni aj priemyselníci v EÚ28 ako takej [o 0,7 %]. V 18 člennom menovom bloku priemyselná produkcia medziročne stagnovala. Jún príliš neprial najmä priemyselníkom v Grécku, ktorých výroba zaznamenala medziročný pokles o 6,9 %. S poklesom priemyselnej produkcie sa ale v júni potýkali aj výrobcovia v ďalších siedmich krajinách, za ktoré boli údaje dostupné. 8
Rastúcimi tržbami sa aj v júni mohli pochváliť takmer všetky odvetvia nášho hospodárstva Tržby slovenských priemyselníkov medziročne vzrástli aj v šiestom tohtoročnom mesiaci a to o 3,8 %. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 4,2 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu sa zvýšili o 1,5 % a v ťažbe a dobývaní o 6,9 %. V dodávke vody a odvode odpadových vôd zaznamenali tržby medziročný pokles o 7,3 %. Údaje zverejnil minulý týždeň ŠÚ SR. Medziročný vývoj v % v júni 2014 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna Reálna mzda mzda Priemysel 3,8 1,8 4,8 4,9 Stavebníctvo -5,1-1,9 0,7 0,8 Predaj a oprava motorových vozidiel 5,6-1,9 4,9 5,0 Veľkoobchod 7,6 7,9 8,3 8,4 Maloobchod 2,5 0,1 2,1 2,2 Ubytovanie 3,1 2,8 6,3 6,4 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 5,8 8,9 0,0 0,1 Vybrané trhové služby 4,5 7,8-1,7-1,6 Informácie a komunikácia 11,8 7,3-3,2-3,1 Doprava a skladovanie 7,5-1,8 3,5 3,6 Zdroj: ŠÚ SR Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví najvýraznejší medziročný nárast tržieb, o takmer pätinu, potešil výrobcov z oblasti ostatnej výroby. Dvojciferný rast tržieb zaznamenali aj ďalšie tri odvetvia nášho hospodárstva a to farmaceutický priemysel, výroba kovov a kovových konštrukcií a výroba elektrických zariadení. Tržby automobiliek, ktoré sú tradičným ťahúňom našej ekonomiky, v júni medziročne vzrástli o 4,6 %. Významnou je aj výroba počítačov, elektroniky a optických zariadení. Jej tržby však v júni skôr stagnovali. Nižšie tržby ako pred rokom zaznamenali celkovo len dve naše priemyselné odvetvia. Najvýraznejší medziročný pokles tržieb o 34,5 % vykázali výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov a mierny pokles o 0,5 % producenti textilu a odevov. Čo sa týka vývoja tržieb v ostatných odvetviach nášho hospodárstva [t. j. okrem priemyslu], v júni zaznamenali medziročný pokles tržieb len stavebníci [o 5,1 %]. Ostatné odvetvia nášho hospodárstva sa mohli tešiť z ich medziročného nárastu. Darilo sa najmä oblastiam IKT, veľkoobchodu a doprave a skladovaniu, ktorých tržby v medziročnom porovnaní vzrástli o viac ako 7 %. Zamestnanosť sa v júni medziročne zvýšila vo väčšine odvetví, najvýraznejšie v reštauráciách a pohostinstvách [o 8,9 %], kde už badať vplyv začínajúcej letnej sezóny. Viac než 7 % ný rast zamestnanosti ale potešil aj veľkoobchod, vybrané trhové služby a IKT. Priaznivý vývoj sme v júni zaznamenali aj v oblasti miezd. V nominálnom aj reálnom vyjadrení sa mzdy zvýšili vo väčšine odvetví nášho hospodárstva na čele s veľkoobchodom, kde mzdy v nominálnom i reálnom vyjadrení vzrástli o viac než 8,0 %. Pokles miezd v nominálnom i reálnom vyjadrení vykázali dve odvetvia a to IKT a vybrané trhové služby. 9
Rebríček týždňa: Pozreli sme sa na ceny ovocia a zeleniny v našich obchodoch. V júli zlacneli najmä slivky, nektárinky a broskyne. V ostatných týždňoch sa do popredia dostala otázka dopadu ruských sankcií na náš trh potravín. Aktuálne sankcie Ruskej federácie týkajúce sa dovozu potravín z Európskej únie budú mať na slovenských poľnohospodárov a potravinárov skôr nepriamy dopad. Naši pestovatelia a producenti totiž do Ruska vo veľkej miere nevyvážajú. Skôr by ich preto mohol ohroziť zvýšený prílev potravín na Slovensko zo zahraničia ako dôsledok hľadania nových odbytísk. Niektoré druhy potravín, predovšetkým ovocie, zelenina ale aj mliečne či mäsové výrobky by preto mohli namiesto do Ruska smerovať aj do našich obchodov. Už dnes je pritom podiel týchto druhov potravín pochádzajúcich zo zahraničia veľmi vysoký. Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných druhov ovocia a zeleniny na Slovensku Ovocie / zelenina jednotka jún 2014 júl 2014 zmena zmena v EUR v % Slivky 1 kg 2,71 1,52-1,19-43,9% Nektárinky 1 kg 2,24 1,44-0,80-35,7% Broskyne 1 kg 2,09 1,45-0,64-30,6% Karfiol 1 kg 1,14 0,89-0,25-21,9% Zemiaky konzumné 1 kg 0,64 0,54-0,10-15,6% Paprika 1 kg 2,31 2,06-0,25-10,8% Marhule 1 kg 2,32 2,09-0,23-9,9% Cibuľa 1 kg 0,83 0,76-0,07-8,4% Kapusta biela 1 kg 0,68 0,63-0,05-7,4% Uhorky 1 kg 1,05 0,98-0,07-6,7% Karotka 1 kg 0,71 0,67-0,04-5,6% Hrušky 1 kg 1,9 1,81-0,09-4,7% Kapusta kvasená 1 kg 0,97 0,96-0,01-1,0% Jablká 1 kg 1,31 1,32 0,01 0,8% Paradajky 1 kg 1,45 1,51 0,06 4,1% Petržlen 1 kg 1,93 2,26 0,33 17,1% Zdroj: prepočty analytického tímu Poštovej banky podľa údajov ŠÚ SR, MH SR Ešte v roku 2002 predstavoval podiel slovenských potravinárskych výrobkov na pultoch našich obchodov takmer 73 %. Po otvorení európskeho trhu naším vstupom do EÚ sa tento podiel postupne znižoval až na minimum 45 % dosiahnuté v roku 2011. V minulom roku 2013 bol podiel slovenských potravín v našich obchodoch opäť nadpolovičný a predstavoval 54 %. Ceny v našich obchodoch tak do veľkej miery ovplyvňujú aj zahraniční producenti. Keďže najvýraznejší dopad by ruské sankcie mohli mať na ceny ovocia a zeleniny na pultoch našich predajní, v aktuálnom rebríčku týždňa sme sa pozreli na ich ceny v uplynulých dvoch mesiacoch. Údaje pre naše prepočty sme čerpali zo Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR. Najvýraznejšie zlacnenie v júli oproti júnu zaznamenali slivky. Ich cena sa medzimesačne znížila až o 43,9 %, resp. o 1,19 EUR na 1,52 EUR za kilogram. Zlacnenie na úrovni viac ako 30 % sa v júli týkalo aj nektáriniek a broskýň. Tieto druhy ovocia ale nie sú súčasťou spotrebného koša, na ktorom ŠÚ SR sleduje mieru inflácie. Medzimesačné zlacnenie sa v júli týkalo až 13 zo 16 sledovaných druhov ovocia a zeleniny. Naopak, medzimesačnému zdraženiu sa v júli nevyhol predovšetkým petržlen. Jeho cena v porovnaní s tohtoročným júnom vzrástla o 17,1 %, resp. o 0,33 EUR na 2,26 EUR za kilogram. Miernejšie zlacnenie na úrovni 4,1 % si pripísali aj paradajky a o 0,8 % zdraželi jablká. Pre našich výrobcov by ruské sankcie mohli priniesť ešte väčší konkurenčný tlak predovšetkým v oblasti cien. Či sa ale prebytok niektorých potravín na pultoch obchodov prejaví aj na nižších cenovkách pre nás, spotrebiteľov, je zatiaľ otázne. Do cien tovarov, ktoré nakupujeme, totiž vstupujú aj ďalšie faktory, ako napríklad náklady na balenie, skladovanie či prepravu, ale aj maloobchodná marža. Zlacnenie niektorých druhov potravín na úrovni aj niekoľkých percent ale nie je vylúčené. Slovenský spotrebiteľ sa ale okrem ceny pozerá aj na kvalitu a mnohí z nás pri nákupoch uprednostňujú domácich výrobcov. A tak preferencie spotrebiteľov pri nákupoch môžu do veľkej miery podržať práve slovenských dodávateľov. 10
Kalendár udalostí 34. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % júl 2014 12,75 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,1* 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,1* 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,7* 3,8* 3,0 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,33 1,32 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,10 0,12 0,15 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 11