ROČNÍK 2016 ČÍSLO 11 V tomto čísle: ECB rozšíri program na nákup korporátnych dlhopisov USA klesá počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti,

Prepis

1 V tomto čísle: ECB rozšíri program na nákup korporátnych dlhopisov USA klesá počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti, trh práce rastie, nezamestnanosť pod želaných 5 % Za február vykázali ceny na Slovensku medziročný pokles 0,4 %, v dôsledku nízkej ceny ropy sa rast tak rýchlo neočakáva TALIANSKO Taliansko je jednoznačne jedna z najvyspelejších ekonomík sveta. V nasledujúcej analýze sa pozrieme kde sa kumuluje najväčšia časť hospodárstva, na niektoré ekonomické ukazovatele, ktoré tiež poukazujú na rozdiely medzi severom a juhom krajiny. Taliansko bolo už od roku 1300 jednou z najvyspelejších krajín Európy (keď neberieme do úvahy Rímsku ríšu a skoršie obdobia). Odjakživa však boli veľké rozdiely medzi rozvojom v južnej a stredo-severnej časti Talianska. Zatiaľ čo sa juh Talianska vyznačoval ako chudobný región sever talianska napredoval čoraz viac. Okolo roku 1300 sa stredo severná časť talianska vyznačovala najvyššou mierou urbanizácie spomedzi všetkých európskych štátov. Až 18,4% obyvateľstva sa sústreďovalo v mestách. V roku 1472 bola založená prvá banka na svete, v talianskom meste Siena, Banca dei Paschi, ktorá funguje bez akéhokoľvek prerušenia dodnes. Populácia Talianska sa rapídne začala zvyšovať po roku 1650 ( v roku 1650 bolo na území Talianska približne 11,5 milión obyvateľov pri- čom v roku 1815 približne 19 miliónov) avšak nevyvíjala sa rovnakým tempom ako iné európske krajiny, predovšetkým kvôli industrializácii vo Veľkej Británii ( ). Nakoľko Taliansko nemá také veľké zásoby uhlia ako Veľká Británia, Taliansko nemohlo importovať technológie, ktoré boli pre Veľkú Britániu kľúčové. Po napoleónskych vojnách ( ) bolo HDP na obyvateľa severného talianska o 30% nižšie ako vo Veľkej Británii, Taliansko stagnovalo, výška HDP na najnižšej úrovni od 15. Storočia. Okolo roku 1800 sa výrazne zmenila štruktúra obyvateľstva, klesala urbanizácia, avšak stále boli mestá centrom ekonomického diania kde sa koncentrovali remeselníci, obchodníci, dôležité boli najmä akési siete kontaktov aj v rámci medzinárodných vzťahov. Začala sa aj industrializácia predovšetkým Mzdy na Slovensku medziročne vzrástli o 2,91 %, priemer v hospodárstve je tak 883 eur, najviac zarábajú a rastú mzdy v informačných a komunikačných technológiách Dve európske burzy sa spoja do jednej v pestovaní hodvábu a jeho následného vyvážania. V roku 1861 vzniklo Talianske kráľovstvo, kedy sa výrazne zvýšil export krajiny, rast exportu bol najväčší spomedzi všetkých krajín na svete. Prvým významný zásah štátu do hospodárstva nastal v roku 1933 založením inštitútu pre priemyselnú obnovu (IRI - instituto per la ricostruzione industriale). Inštitút mal pôvodne slúžiť ako nástroj ozdravenia finančného ozdravenia priemyslu a bánk, avšak v roku 1937 sa táto inštitúcia využívala najmä ako nástroj fašistickej vlády na presadenie svojich cieľov. Pár rokov po ukončení éry talianskeho kráľovstva v roku 1946 prebiehal vysoký odliv pracovnej sily z talianska, najmä do zámorských oblastí ako USA. Tento odliv pracovnej sily mal za následok potrebu zdokonaľovať a modernizovať agrikultúrne technológie. V rokoch

2 prebiehal v taliansku ekonomický zázrak, pričom sa jednalo o obnovu krajiny po vojne, kedy na juhu talianska boli platy 5x nižšie ako tie na severe. Daňové výnosy ekonomicky vyspelého severu a stredu talianska sa používali na obnovu južných častí Talianska. Počet obyvateľov Talianska je okolo 60 miliónov pričom najväčšia časť populácie sa nachádza v regióne Lombardia (viac ako 10 miliónov, 16,5% ), ktorý sa nachádza na severe Talianska s hlavným mestom Miláno, pričom najväčšia ekonomická aktivita sa sústreďuje práve v tomto regióne spolu so susediacimi regiónmi na severozápade Talianska. Taliansko ako aj ostatné európske štáty trpí starnutím populácie. Problémom je zmena životného štýlu a oveľa nižšej pôrodnosti ako po vojne. Kým v roku 1950 tvorili deti do 15 rokov 26,7 % populácie tak v 2010 to bolo už len 14,15 %. Najsilnejšie ekonomické ročníky malo Taliansko silné na prelome roku 2000 a tí sa postupne presúvajú do vyšších generácii. Pre rok 2050 pri modely priemernej pôrodnosti a úmrtnosti (bez migrácie) bude populácia absolútne klesať, deti do 15 rokov budú tvoriť len 13 % populácie a ľudia nad 60 rokov až 40 % populácie! (12 % v 1950). Aktuálne je problém zamestnať mladých ľudí. Vývoj demografie Talianska vo vybraných rokov podľa vekových skupín Strana 2

3 Regióny Talianska rozdelené na sever, stred a juh Vyspelosť severného talianska oproti juhu vidíme aj na príklade nezamestnanosti. Celková miera nezamestnanosti Talianska je na úrovni 11,9%. Na severe je miera nezamestnanosti len 8%, 7,3%-ná nezamestnanosť je na severovýchode talianska a mierne za ním zaostáva severozápad s mierou nezamestnanosti 8,6%. Výrazný rozdiel v miere nezamestnanosti je na juhu Talianska, kde je celková nezamestnanosť 19,4% pričom nezamestnanosť žien v tejto časti talianska dosahuje až 21,3%. Rozdiely v nezamestnanosti čo sa týka mužov a žien sú každým rokom čoraz menšie avšak ešte pred 10 rokmi predstavovala miera nezamestnanosti žien dvojnásobok nezamestnanosti mužov. Strana 3

4 Taliansko je ôsmou najväčšou ekonomikou sveta a štvrtom v rámci EU po Nemecku, Veľkej Británii a Francúzsku, HDP Talianska tvorí 3,45% svetového HDP v hodnote 1,82 bilión USD (v bežných cenách). Podiel služieb (terciárneho sektora ) na HDP je až 74,3 % pričom percentuálny podiel služieb na HDP sa neustále zvyšuje na úkor zvyšných dvoch sektorov (primárny sektor 2,2%, sekundárny sektor 35,5%). Momentálne má síce HDP na obyvateľa aj celkové HDP stúpajúcu tendenciu, avšak medzi rokmi 2014 a 2015 sa znížil HDP na obyvateľa z hodnoty 35,3 tisíc USD na 29,8 tisíc USD a HDP počas tohto obdobia pokleslo z 2,1 bilión USD na 1,8 bilión USD ako vo všetkých vyspelých krajinách EU na rozdiel od USA kde má HDP na obyvateľa ako aj celkové HDP dlhodobo stúpajúcu tendenciu. Taliansko je krajina so štvrtým najväčším verejným dlhom s hodnotou 133,11% HDP. Príčinou tohto verejného dlho je predovšetkým talianska fiškálna politika ktorá je aj hlavnou príčinou pomalého ekonomického rastu a stagnácie krajiny. Verejný dlh Talianska vo vzťahu k nominálnemu HDP rastú od druhej svetovej vojny až po 90. roky kedy sa dlh začal pomaly znižovať, avšak po veľkej hospodárskej kríze v roku 2008 sa verejný dlh opäť začal zvyšovať čím otvoril nožnice voči hospodárskemu výkonu krajiny. Strana 4

5 Pozrime sa aj na energetickú stránku Talianska, ktorá sa meria v jednotke Mtoe (Million Tonnes of Oil Equivalent). Táto merná jednotka je definovaná ako množstvo energie uvoľnenej pri pálení jednej tony ropy. Taliansko produkuje ročne 36,8 Mtoe. Keďže Taliansko má minimálne rezervy ropy, zemného plynu a uhlia, patrí medzi najväčších importérov týchto surovín. Taliansko obsadilo tretiu svetovú priečku v importe zemného plynu (50,6 Mtoe) po Japonsku a Nemecku, 10. priečku v importe ropy (53,1 Mtoe) a na 11. Mieste v rebríčku importu uhlia (13 Mtoe) a aj v rebríčku spotreby zemného plynu (57,4 Mtoe). Taliansko síce exportuje tieto základné suroviny, avšak je aj významným producentom obnoviteľnej energie, 12. najväčším na svete (23,5 Mtoe), ktorú zastrešuje talianská energetická spoločnosť Enel (Enel Green Power), ktorá má pobočky nielen v Európe ale aj v Amerike, Ázii a Afrike. Snahou Enelu je do roku 2050 eliminovať produkciu energie pomocou uhlia čím sa eliminuje emisie CO2 v ovzduší. Taliansko je na 13. priečke celosvetovej výroby elektrickej energie. Taliansko je proexportnou krajinou, vo svetových rebríčkoch sa pohybuje na desiatom mieste s objemom exportu 413,88 miliárd eur za rok V exporte tiež vidíme výrazné rozdiely medzi severom a juhom talianska, až 40% hodnoty celkového exportu krajiny si pripisuje severozápad Talianska, 32% sa tvorí na severovýchode Talianska. Najväčšími partnermi v exporte sú predovšetkým krajiny európskej únie, Nemecko s podielom 12,33% (51 miliárd eur), Francúzsko 10,28% ale aj USA s 8,7%-ným podielom v hodnote 36 miliárd eur. Krajina exportuje najmä stroje a dopravné zariadenia, ktoré tvoria až 36,14 % celkového exportu v hodnote až 149,56 miliárd eur. Stroje a dopravné zariadenia zároveň tvoria aj najväčšiu časť importov, až 26,77% ale podstatnú časť importov tvoria aj chemikálie (15,88%). Import je taktiež v najväčšej miere v rámci EU (Nemecko 15,41%) ale aj Čína ktorá tvorí 7,64 % talianskeho importu. Celkový import krajiny je v hodnote 368,71 miliárd eur. Strana 5

6 Čo zmenil Mario Draghi? Európska centrálna banka na poslednom zasadnutí urobila zmeny v nekonvenčnej menovej politike. Medzi zmeny, ktoré boli očakávané boli zmeny v úrokových sadzbách. Úroková sadzba pre jednodňová refinančné operácie sa znížila z 0,30 % na 0,25 %. Hlavná refinančná úroková sadzba MRO sa znížila z 0,05 % na 0,00 %. Úroková sadzba, pri ktorej si komerčné banky vkladajú peniaze do ECB sa tiež znížila ešte viac do záporných hodnôt a teda depozitná úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie klesla z -0,30 % na -0,40 %. Znížením depozitnej úrokovej sadzby chce odradiť banky, aby si vkladali peniaze v ECB. Mario Draghi vyhlásil, že úrokové sadzby budú dlhší čas držať na takej nízkej úrovni alebo ich ešte znížia. V kvantitatívnom uvoľňovaní bude ECB pokračovať a dodávať do bánk ešte viac likvidity. Do teraz bol plán dodávať do bánk 60 miliárd eur mesačne a po novom to má byť až 80 miliárd eur mesačne od apríla V skutočnosti sa v roku 2015 podarilo dostať do bánk v priemere 40 mld. mesačne. V januári to už bolo 62 mld., čo bolo až nad rámec naplánovaných 60 mld.. Komerčné banky likviditu v súčasnosti majú, ale zvýšením likvidity ich chce prinútiť, aby tieto peniaze viac tlačili do reálnej ekonomiky a teda najmä domácnostiam a firmám. Kvantitatívne uvoľňovanie funguje na princípe odkupovania štátnych dlhopisov. Po poslednom zasadnutí nastala zmena v tom, že popri odkupovaní týchto dlhopisov budú odkupovať aj korporátne dlhopisy, teda dlhopisy vydané nebankovými spoločnosťami z eurozóny, ktoré Znižuje sa saldo zahraničného obchodu majú vysoký rating. Nová operácia je pomenovaná ako Corporate sector purchase programme a tieto obchody začnú koncom júna Mario Draghi taktiež vyzval vlády, aby pristúpili k štrukturálnym reformám s cieľom podporiť dopyt, verejné investície a zaviesť nižšie dane. Pomoc bankám bude prebiehať cez program TLTRO (longer-term refinancing operations). Ide o podporu úverovania nefinančného súkromného sektora dlhodobejšími repo operáciami. Banky v rámci tohto programu môžu od ECB získať bezúročné úvery so 4 ročnou splatnosťou. Ak potom budú poskytovať vyšší objem pôžičiek firmám a spotrebiteľom, ECB im dá navyše 0,4 percenta z hodnoty úveru. (ec) V roku 2015 Slovenská republika celkovo vyviezla do zahraničia tovary v hodnote 67,865 mld. eur. Medziročne sme vyviezli o 4,9 % viac. Do Slovenskej republiky sa doviezli tovary v hodnote 64,562 mld. eur a dovoz sa medziročne zvýšil o 6,5 %. Z toho vyplýva, že Slovenská republika má aktívne saldo vo vzťahu so zahraničím na úrovni 3,303 miliardy eur. To znamená, že sme viac tovarov vyviezli do zahraničia ako doviezli, a však treba podotknúť, že medziročne sa viac zvýšil dovoz ako vývoz a to spôsobuje zníženie salda zahraničného obchodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Aktívne saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky sa znižuje už dva roky. Dôvodom je zvýšená spotreba domácich subjektov a zvýšený dopyt po produktoch si vyžaduje zvýšenie importu. Keď sa pozrieme na štruktúru salda, tak zistíme, že najväčšie aktívne saldo malo Slovensko s Nemeckom a to vo výške 5,592 mld. eur, ďalej s Veľkou Britániou vo výške 2,738 mld. eur, Poľskom 2,448 mld. eur, Rakúskom 2,243 mld. eur, Francúzskom 1,743 mld. eur, Českou republikou 1,432 mld. eur. Z pohľadu ako celku Európskej únie sa vývoz Slovenskej republiky do EÚ zvýšil o 6,3 %. Vývoz do EÚ tvoril 85,2 % celkového vývozu SR. Najviac sme doviezli tovary z Číny a teda pasívne saldo zahraničného obchodu máme najväčšie práve s Čínou v hodnote 4,410 mld. eur, Kórejskou republikou v hodnote 4,144 mld. eur, Ruskom 2,026 mld. eur, Japonskom 0,566 mld. eur. Na ďalších priečkach sú Taiwan, Malajzia, India, Ukrajina. Ako vidíme, tak všetky krajiny, z ktorých dovážame viac tovaru ako vyvážame sú východne od nás. Je to z dôvodu, že tieto krajiny sú proexportné, ponúkajú bezkonkurenčné ceny. Veľkú časť dovozu tvoria technológie, súčiastky pre automobilový priemysel, takisto aj energie ktoré nemáme na Slovensku, ako napríklad ropa. Kvôli rope je dôležitý obchod s Ruskom a kvôli autám a súčiastkam obchod s Kóreou. kde je KIA a Japonskom, kde je Toyota. Pozreli sme sa aj na to ako sme vykročili v roku V januári bolo saldo aktívne v hodnote 279,4 milióna eur. Celkový vývoz tovarov zo SR mal hodnotu 5,164 mld. eur s medziročným rastom 3 %. Celkový dovoz tovarov do SR sa zvýšil o 4,7 % na 4,885 miliardy eur.(ec) Strana 6

7 Porovnanie zahraničného obchodu eurozóny a EÚ V roku 2015 export z eurozóny do zvyšku sveta vzrástol o 5 % na 2,043 bilióna eur a import vzrástol o 2 % na 1,796 bilióna eur. To znamená, že výsledkom je aktívne saldo medzi eurozónou a zvyškom sveta. Prebytok bol vo výške 246,6 miliardy eur oproti 182,4 miliardy eur v roku Vnútorný obchod v rámci eurozóny vlani stúpol o 3 % na 1,691 bilióna eur. Keď sa pozrieme na najnovšie údaje, tak prebytok zahraničného obchodu eurozóny v januári predstavoval 6,2 miliardy eur oproti 7,1 miliardy eur v rovnakom mesiaci rok dozadu. Vývoz medziročne klesol o 2 % na 145,3 miliardy eur a dovoz o 1 % na 139,1 miliardy eur. Objem obchodu v rámci eurozóny zostal v januári v medziročnom porovnaní stabilný na úrovni 132,5 miliardy eur. Ak sa pozrieme na Európsku úniu ako celok, tak vývoz z Európskej únie do zvyšku sveta v januári medziročne klesol o 4 % na 121,6 mld. eur a import sa znížil tiež o 4 % na 132,7 mld. eur. Bilancia zahraničného obchodu EÚ skončila s pasívnym saldom 11,1 mld. eur oproti schodku 11,8 mld. eur v januári Vnútorný obchod v rámci únie sa v januári zvýšil o 1 % na 239,6 mld. eur. V roku 2015 export z EÚ do zvyšku sveta stúpol o 5 % na 1,790 bilióna eur a import vzrástol o 2 % Dve najväčšie európske burzy sa spájajú na 1,726 bilióna eur. Zahraničný obchod EÚ minulý rok skončil s prebytkom 64 mld. eur. V roku 2014 prebytok dosiahol 11,1 miliardy eur. Vnútorný obchod v rámci EÚ sa v roku 2015 zvýšil o 5 % na 3,070 bilióna eur. (ec) Podľa dostupných zdrojov by mohlo čoskoro dôjsť k spojeniu dvoch najväčších európskych búrz Deutsche Börse (Nemecko) a London Stock Exchange Group (Veľká Británia). Spoločne tieto burzy zastrešujú firmy v hodnote 5,1 bilióna dolárov a mesačný obrat ich obchodov je niečo cez 300 mld. dolárov. Napriek tomu, že londýnska burza má kapitalizačne dva krát väčšie množstvo upísaných firiem (graf), majoritným vlastníkom novej skupiny bude práve nemecká Börse (54,4%). Napriek tomu tieto burzy spoločne predstavujú len necelých 8,5% svetového trhu. Totiž pre porovnanie hodnota všetkých firiem na svete registrovaných na burzách (v evidencii spoločnosti World Federation of Exchanges) dosiahla počiatkom tohto roka 62,5 bilióna dolárov. Takmer 28% z toho má americká NYSE a na ďalších 11% sa podieľa NASDAQ. Burzy v Číne disponujú firmami s kapitalizáciou cez 9 biliónov dolárov (skoro 2x viac ako londýnska a nemecká dokopy) a Tokyo Stock Exchange samotná má takmer takú firemnú kapitalizáciu ako tieto dve európske preto sa nedá hovoriť o novom gigantovi na trhu. Taktiež sme spomínali, že spoločne budú burzy disponovať obratom vo výške zhruba 300 mld. dolárov, pričom obrat samotnej americkej NYSE je až 5x väčší (kapitalizácia len 3x väčšia) vypovedajúc o oveľa silnejšej aktivite na amerických trhoch. (mn) Strana 7

8 Amerika sa opäť chváli nízkou nezamestnanosťou Dolár smerom dole a zlato s ropou nahor Týždenná správa o podpore v nezamestnanosti v USA je zverejňovaná Ministerstvom práce a poskytuje informácie o počte ľudí, ktorí požiadali o podporu v nezamestnanosti. Správa je zverejňovaná týždenne každý štvrtok. Zverejnené hodnoty sú vypočítavané z údajov za predošlý týždeň. Táto správa vstupuje do očakávaní ohľadom mesačnej vládnej správy z trhu práce. Tento týždeň žiadali o zamestnanie 265 tisíc ľudí, čo americká ekonomika považuje za pozitívnu správu. Aj keď minulý týždeň to bolo o 7 tisíc menej, číslo je stále hodnotené pozitívne. Ak je počet žiadateľov o podporu v nezamestnanosti nižší ako 300 tisíc, tak sa to všeobecne považuje za silný trh práce. Hranica 300 tisíc je považovaná za benchmark. Už presne rok nebola prekonaná táto hranica a počet žiadateľov o podporu v nezamestnanosti bol vždy nižší. Tieto pozitívne správy mávajú pozitívny vplyv na posilnenie dolára a aj to je dôvod prečo je dolár už viac ako rok pomerne silný voči euru. Celková percentuálna nezamestnanosť v USA je 4,9 %. Naposledy bola takáto nízka úroveň nezamestnanosti vo februári Vznik nových miest je dostatočný na to aby pokryl počet nových nezamestnaných. (ec) Všeobecne známym pravidlom je vzťah medzi dolárom a zlatom. Ak dolár oslabuje, cena zlata rastie. Ak dolár posilňuje, tak cena zlata klesá. Tento vzťah môžeme zdôvodniť ako preferenciu investícií. Ak dolár oslabuje, tak sa investorom neoplatí investovať do niečoho nestabilného a preto si vyberajú radšej stabilnejšiu komoditu, ktorou je zlato a dopyt po zlate vyvolá zvýšenie jeho ceny. Ak porovnáme cenu zlata na prelome rokov 2015, 2016, ktorá bola 1060 USD za trójsku uncu a terajšiu cenu 1258 USD za uncu, tak to predstavuje nárast o viac ako 18%. Zlato aj teraz z utorka na stredu vzrástlo, čím reagovalo na oslabujúci sa dolár z dôvodu, že zasadanie amerického Federálneho rezervného systému (Fed) vyvolalo na trhoch presvedčenie, že úroky v USA v najbližšom období nestúpnu. Fed uviedol, že mierny ekonomický rast a silná tvorba pracovných miest dajú príležitosť Fed-u zvýšiť úrokové sadzby v tomto roku, ale ekonomika USA čelí rizikám, ktoré vyplývajú z neistého globálneho výhľadu. Vyjadrenia boli také, že sa očakáva, že Fed zvýši úrokové sadzby v tomto roku 2 krát. Zamávalo to aj cenami ropy, ktoré na to reagovali zvýšením. Cena americkej ropy WTI stúpla na 38,46 USD za barel a cena ropy WTI vzrástla na 40,33 USD za barel. Zvýšenie cien mohli spôsobiť aj zmiernenie rastu zásob tejto komodity. Zvýšenie cien ropy môžu tiež podporovať aj vyvíjajúce sa dohody o obmedzení ťažby ropy. 17. apríla sa bude konať stretnutie OPECu a Ruska, kde budú rokovať o obmedzení ťažby ropy. Irán sa zatiaľ nehodlá znížiť ťažbu ropy. (ec) Strana 8

9 Nepracujeme vo svojich vyštudovaných odboroch Až 38,5 % ľudí pracuje v inej oblasti akú vyštudovali. Ak ľudia pracujú mimo svoj odbor, tak to symbolizuje problém toho, že vzniká nerovnosť medzi pracovným trhom a vyprodukovanými absolventmi, ktorých tento trh nepotrebuje a práve preto vzniká štrukturálna nezamestnanosť a ľudia sú nútení si nájsť prácu v inom odbore. Možným riešením je napríklad zásah štátu a korigovanie počtu prijímaných študentov na dané odbory štúdia alebo poskytnúť žiakom viac informácií o budúcich odboroch a možnostiach zamestnania po škole nech si môžu zvážiť vhodnosť výberu školy. Ďalším efektívnym riešením je zavedenie duálneho vzdelávania, ktorého podstatou je spolupráca školy a potenciálneho zamestnávateľa pre žiaka. Škola by poskytla žiakovi teóriu, ktorú si popri štúdiu vyskúša a uvedie do praxe pri zamestnávateľovi. Už počas štúdia vzniká vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom a zo skúseností iných štátov je pravdepodobné, že zamestnávateľ si takto pripraveného absolventa nechá a zamestná ho. Tak by sme predišli vysokej nezamestnanosti mladých ľudí a nedostatočnej pripravenosti absolventov na povolanie. Väčšina zamestnávateľov sa najviac zaujíma o prax absolventov, prístup k práci a celkového dojmu z osobnosti. Takýto systém duálneho vzdelávania je zavedený a funguje v Rakúsku, Nemecku a škandinávskych krajinách. Aj keď miera nezamestnanosti závisí od mnohých faktorov pre porovnanie uvedieme, že nezamestnanosť mladých na Slovensku je 23,5 %, kým v Rakúsku je nezamestnanosť mladých 11,8 % a v Nemecku len 7,1 %. Tiež je podstatné, že v týchto krajinách pracuje vo svojom odbore štúdia najviac ľudí, teda funguje efektívny princíp, ktorý dáva absolventom možnosť zamestnať sa v odbore. Najistejšiu budúcu kariéru majú študenti zdravotníctva, sociálnych vied, obchodu, práva, inžinierstva a staviteľstva. Vo svojom odbore sa uplatňujú najčastejšie. Štúdia tiež ukázala, že 22 % ľudí s vysokoškolským titulom pracuje na pozícii, na ktorej je titul zbytočný. Najviac túto štatistiku dvíhajú bakalári, ktorých až polovica nepotrebuje k výkonu svojho zamestnania titul. Na Slovensku každý rok na vysokých školách vyštuduje približne 40 tisíc absolventov a z toho v roku 2015 išlo 10 tisíc na úrad práce. Do konca roka 2015 jedna štvrtina z týchto ľudí stále nenašla zamestnanie. (ec) Oplatilo by sa upraviť zákon o dlhovej brzde? Na Slovensku platí zákon dlhovej brzdy a je nastavený tak, aby dlh verejného sektora nepresiahol hranicu 55 % HDP, za ktorou podľa zákona prichádzajú sankcie pre vládu v závislosti od toho o koľko túto hranicu prekročí. Pri súčasnej situácii, keď sú úrokové sadzby veľmi nízke a Slovensko vie emitovať štátne dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou prichádza prekážka dlhovej brzdy a jej podstaty prečo bola zavedená. V roku 2015 bol dlh verejnej správy 52,8 % HDP, čiže ešte je priestor k zadlženiu. To, že si vie Slovensko požičať so zápornou úrokovou sadzbou svedčí o tom, že pre investorov nepredstavujeme kreditné riziko. Či by bol správny krok zmeniť hranicu pri dlhovej brzde a zadlžiť Slovensko na nasledujúce roky je len otázkou toho, či by sa získané prostriedky vynaložili správne. Ak by sme dokázali prostriedky investovať do dopravnej infraštruktúry a do iných návratných investícií, ktoré by podporovali hospodársky rast, tak by to bol správny krok. Ak by sa získané prostriedky použili neefektívne a neplynul by z nich návratný úžitok, tak by to bol ešte väčší problém pre ekonomiku a pre ďalšie vlády. Ďalším spôsobom ako môže štát zvýšiť investície, ktoré by podporili výstavbu infraštruktúry alebo iných investícií, ktoré budú zvyšovať hospodársky rast sú PPP projekty. Pri PPP projektoch sa štát vyhýba zvýšeniu deficitu alebo verejného dlhu v čase realizácie projektu lebo projekt zrealizujú súkromníci a štátu vzniknú výdavky až neskôr v čase splátok koncesionárovi. Pri týchto projektoch je potrebné myslieť do budúcna a rozmýšľať o tom, či a z čoho v budúcnosti bude mať štát peniaze na splátky. Ak sa vrátime k podstate, tak je veľký rozdiel, či si požičia štát, tým že emituje dlhopisy a požičia si veľmi výhodne alebo si požičia súkromník od komerčnej banky, ktorá mu nedá zápornú úrokovú sadzbu a teda nezíska takú výhodnú pôžičku ako v prípade štátu. (ec) Strana 9

10 Inflácia naďalej s poklesom Medziročne ceny na Slovensku vo februári klesli o 0,4 %. Oproti januáru, kedy bol zaznamenaný pokles 0,6 % je to mierne zlepšenie. Tento posun spôsobil rast cien nespracovaných potravín a rast cien ropy Brent. O zlepšení hovoríme z hľadiska inflačného cielenia Európskej centrálnej banky. Je pochopiteľné, že bežným spotrebiteľom vyhovuje stav deflácie z dôvodu, že ceny klesajú a ľudia majú viac peňazí. Z odborného hľadiska však deflácia prináša negatívny dopad na ekonomiku. Deflácia môže spôsobiť problémy s likviditou, vedie k oslabeniu investičnej aktivity a často ústi do recesie. Preto je cieľom ECB dosiahnuť infláciu na úrovni 2 %, čo zvýši efektívnosť peňažného trhu pri umiestňovaní zdrojov, čo zvýši výrobný potenciál ekonomiky. Pri vedomí inflácie a znehodnotení peňazí sa vytvára tlak na držiteľov hotovosti, aby pe- Mzdy idú hore niaze investovali a uložili si ich do iných aktív, čo pomôže naštartovať ekonomiku a centrálnej banke poskytne väčšie možnosti pri vykonávaní menovej politiky. Najviac, čo ťahá index CPI do záporných hodnôt sú ceny pohonných látok, ktorých cena klesla medziročne o 10,4 %. Ak by sme abstrahovali od cien pohonných hmôt, tak inflácia by dosahovala kladné hodnoty a to 0,6 %. Ak by ceny ropy rástli takým tempom ako vo februári, tak by sme sa mohli dostať opäť do želanej inflácie, no ďalšie prognózy NBS hovoria o poklese cien ropy v roku Medziročný pokles cien by mal pritom pretrvávať aj v prvých dvoch tretinách tohto roku a postará sa o to klesajúca cena plynu, dlho pretrvávajúci pokles cien všetkých energií a nízka dynamika cien potravín. (ec) Na Slovensku sme zaznamenali medziročný nárast priemernej mesačnej mzdy o 2,91 %. Priemerná mesačná mzda sa zvýšila z 858 na 883. Najviac vzrástli mzdy v sektore informácií a komunikácií o 5,5 % na 1751, v stavebníctve o 5,2 % na 632, v doprave a skladovaní vzrástli mzdy o 5 % na 863, v ťažbe a dobývaní vzrástli mzdy o 4,9 % na Najviac klesli mzdy v odborných, vedeckých a technických činnostiach a to o 6,5 % na 983 a v administratíve klesli mzdy o 2,8 % na 862. V absolútnych hodnotách na Slovensku najviac zarábajú ľudia v sektore informácií a komunikácií s priemernou mzdou 1751, na druhom mieste sú finančné a poisťovacie činnosti s priemernou mzdou 1686 a ďalej nasledujú práce pri dodávke elektriny, plynu a pary s priemernou mesačnou mzdou Najmenej zarábajú ľudia v odvetví ubytovania, stravovania a to v priemere 533, v stavebníctve 632 a v poľnohospodárstve, umení, zábave a rekreácii zarábajú ľudia priemerne 654 mesačne. V porovnaní našej priemernej mzdy 883 sme na tom v porovnaní s Čechmi o 95 horšie. V Českej republike medziročne vzrástli mzdy o 3,25 % na CZK, čo je v prepočte 978. V Českej republike je nízka nezamestnanosť, iba 4,5 % a to je impulzom pre zvyšovanie miezd. Rast príjmov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a energetiky spomalil a v gastronómii, hotelierstve a administratíve rástli mzdy najväčším tempom. To spôsobilo zmiernenie rozdielov medzi mzdami v najlepšie a najhoršie zarábajúcich oblastiach. V porovnaní s ďalšími okolitými štátmi už zaznamenávame väčšie rozdiely. Napríklad v Rakúsku je priemerná hrubá mzda 3 548, tak isto aj v Nemecku. Túto sumu ovplyvňuje aj 13. alebo 14. plat, ktorý je v týchto krajinách bežný. V Taliansku je priemerná mzda za mesiac a Švajčiarsko sa zaraďuje na úplnú špičku a priemerná mzda vo Švajčiarsku je za mesiac. Samozrejme v každej krajine je iná parita kúpnej sily, čo znamená, že napríklad v takom Nemecku si kúpime za rovnako veľa peňazí menej tovarov a služieb ako na Slovensku. Pre porovnanie sa používa rovnaký kôš tovarov a služieb vyjadrený v jednej mene. Na základe rozdielnej cenovej hladiny sa vypočíta aký podiel tohto koša tovarov a služieb si môžeme kúpiť v rôznych krajinách. Čiže v týchto krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko sú vyššie ceny ubytovania a nákladov spojených s bežnou spotrebou tovarov a služieb. Strana 10

11 AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD EUR/CZK ZLATO ROPA S&P DJIA DAX NIKKEI 225 Strana 11

12 SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV Čínska skupina CEFC (China Energy Company Limited) chce zvýšiť svoj podiel v investičnej skupine J&T Finance Group. Momentálne jej podiel je 9,9 % a chceli by ho navýšiť na 50 %. Keďže J&T Finace Group má sídlo v Prahe, tak zvýšenie podielu musí schváliť Česká národná banka a aj Európsky orgán pre bankový dohľad. Investícia Číňanov by bola vo výške 980 miliónov eur. Momentálne majoritnými majiteľmi sú dvaja Slováci, ktorí majú každý 45,05 % podiel. Po zvýšení podielu čínskej skupiny CEFC by v spoločnosti J&T mali najväčší podiel práve oni. Čínska spoločnosť CEFC pôsobí v oblasti financií, energetiky a priemyslu. Čínska skupina CEFC začala rokovať aj o investíciách do Penty, kde by chceli vlastniť 50 % akcií. Záujem o ňu prejavili práve vďaka investičnému portfóliu. Penta vlastní firmy v odvetviach ako napríklad zdravotníctvo, finančníctvo, mäsokombináty, strojárske podniky, stávkovú spoločnosť Fortuna a viacero developerských projektov. Penta podniká najmä v Česku a Slovensku, Maďarsko, Poľsko, Nemecko a v ďalších 5 krajinách EÚ. Vstup čínskej spoločnosti im zabezpečí vstup na širší európsky trh a zvýši kapitál v Pente, čo im umožní rýchlejšiemu rastu vo veľkých investíciách. Ruská ropná spoločnosť Rosnefť podpísala dohodu o predaji podielov v ruských ropných poliach indickým firmám. Na základe podpísaných dohôd indická spoločnosť ONGC zvýši svoj podiel v ropnom poli Vankor na 26 % a firmy Oil India, Indian Oil a Bharat Petroresources kúpia v tom istom ropnom poli podiel na úrovni 23,9 %. Hodnota transakcií známa zatiaľ nie je. Ak sa dohody zrealizujú, Rosnefť si udrží v ropnom poli Vankor podiel 50,1 percenta. V ropnom poli Vankor sa v roku 2014 vyťažilo 22 mil. ton ropy. Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT, a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé. Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS jancura@bencont.sk Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS prozbik@bencont.sk Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf Bušík Matej Borárosová Lucia Csatári Erik Vajnorská 100/A Bratislava Strana 12