INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET DEJEPIS PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PREDME

Prepis

1 INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET DEJEPIS PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PREDMET DEJEPIS SKRATKA PREDMETU DEJ ROČNÍK ŠIESTY ČASOVÁ DOTÁCIA HODINY TÝŽDENNE 66 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov a v chronologickom usporiadani. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov.

2 Vzdela vaci s tandard z dejepisu ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju spojmami, aky mi su hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie lebo vnich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia minulosti. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju len zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historicke ho vedomia z iakov ako celistvy ch osobnosti a uchova vanie kontinuity historickej pama ti v zmysle odovzda vania historicky ch sku senosti c i uz z miestnej, regiona lnej, celoslovenskej, euro pskej alebo svetovej perspekti vy. Su c ast ou jej odovzda vania je predovs etky m postupne pozna vanie taky ch historicky ch udalosti, javov a procesov v c ase a priestore, ktore za sadny m spo sobom ovplyvnili vy voj slovenskej i celosvetovej spoloc nosti a premietli sa do obrazu nas ej pri tomnosti. Žiaci si prostredni ctvom dejepisu postupne osvojuju kultu ru spoloc enskej komunika cie a demokraticke spo soby svojho konania, lebo cha panie, vni manie a porozumenie historicky ch procesov predstavuje jeden zo za kladny ch predpokladov komplexne ho pozna vania l udskej spoloc nosti. V procese vy uc by dejepisu na za kladnej s kole sa kladie osobitny do raz na dejiny 19. a 20. storoc ia preto, lebo v nich mo z eme na jst z va c s ej c asti korene su c asny ch spoloc ensky ch javov i proble mov. Dejepis vedie z iakov k vzt ahu k vlastnej minulosti cez prizmu pri tomnosti ako su c asti rozvi jania, korigovania, kultivovania a zachova vania ich historicke ho vedomia, v ktorom rezonuje i vzt ah k minulosti iny ch na rodov a etni k. Rovnako tak k pochopeniu a res pektovaniu kultu rnych a iny ch odlis nosti l udi, ro znych diverzifikovany ch skupi n a spoloc enstiev. Ma tiez prispievat k rozvi janiu hodnotovej s ka ly demokratickej spoloc nosti. Dejepis pripisuje do lez itost aj demokraticky m hodnota m euro pskej civiliza cie. Ciele predmetu Žiaci - nadobudnu spo sobilost orientovat sa v historickom c ase, - nadobudnu spo sobilost orientovat sa v historickom priestore, - nauc ia sa c i tat a pouz i vat dejepisnu mapu,

3 - zi skaju za kladne vedomosti a spo sobilosti z oblasti vybrany ch historicky ch udalosti, javov, procesov z na rodny ch a svetovy ch deji n, - nadobudnu spo sobilost pochopit pri c iny, priebeh a do sledky historicky ch udalosti, - zi skaju schopnosti pozna vat histo riu na za klade analy zy primerany ch s kolsky ch historicky ch pi somny ch, obrazovy ch, hmotny ch a graficky ch pramen ov a su schopni ty mto pramen om kla st primerane adekva tne ota zky, - rozvinu si komplex kompetencii spo sobilosti, schopnosti rozvi jat a kultivovat kultu rny dialo g a otvorenu diskusiu ako za kladny princi p fungovania histo rie i s kolske ho dejepisu v demokratickej spoloc nosti. - osvoja si postupne spo sobilost historickej kultu ry ako schopnosti orientovat sa v mnohosti kultu rnych situa cii, v ktory ch sa streta vame s histo riou. Kompetencie Žiaci si kladu ota zky a pouz iju ich na osvojovanie dany ch vy znamov, ktore su visia s ries eni m za kladny ch opera cii : s historicky m c asom - zarad ovat historicke udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky, - zarad ovat historicke udalosti, javy, procesy a osobnosti synchro nne, - rozpoznat postupne nerovnomernost historicke ho vy voja, - vyuz i vat medzni ky ako prostriedok orienta cie v minulosti. s historicky m priestorom - rozlis ovat miestny, regiona lny, na rodny, globa lny historicky priestor, - zarad ovat historicke udalosti, javy, procesy a osobnosti v historickom priestore, - rozpoznat podmienenost medzi historicky m priestorom a spo sobom z ivota a obz ivy c loveka, spoloc nosti. s historicky mi faktami, udalost ami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovani m - vymedzit jednotlivu historicku udalost, jav, proces, osobnost,

4 - popi sat jednotlive historicke udalosti, javy, procesy, osobnosti na za klade urc uju cich znakov, - rekons truovat konanie a postoje l udi v minulosti, - sku mat konanie l udi v dany ch podmienkach a vysvetl ovat ho, - urc it pri c iny jednotlivy ch historicky ch udalosti, javov, procesov, - vymedzit do sledky jednotlivy ch historicky ch udalosti, javov, procesov, - rozpoznat charakteristicke znaky jednotlivy ch historicky ch obdobi, - rozpoznat za kladne faktory, ktore ovplyvn ovali historicky vy voj. Žiaci aplikuju svoje ota zky vnovy ch situa cia ch, vsku matel sky ch postojoch a pracovny ch postupoch pri vys etrovani, pa trani v s kolsky ch historicky ch pi somny ch, obrazovy ch, graficky ch a hmotny ch pramen och stopa ch po minulosti - pri vymedzovani predmetu sku mania, napri klad pi somne ho u ryvku z pramen a, mapy, grafu, diagramu, - pri vytvoreni pla nu sku mania, napri klad fotografie, historicke ho obrazu, - pri komunika cii v ti me o vy sledkoch sku mania, napri klad pa stne ho klinu, na stroja pomocou zmyslov, v mu zeu, archi ve, - pri vytvoreni za znamu zo sku mania, napri klad o l ud och, predmetoch a veciach na karikatu re, verba lneho textu. pri vyhl ada vani relevantny ch informa cii - z ro znych zdrojov textov verba lnych, obrazovy ch, graficky ch, i z textov kombinovany ch, - z uc ebni c, cvic ebni c, pracovny ch zos itov, slovni ka cudzi ch slov, atlasov, novi n, c asopisov, z webovy ch stra nok, - z popula rno-vedeckej literatu ry a historickej beletrie. pri vyuz i vani ty chto informa cii a verifikovani ich hodnoty - vyberani informa cii, napri klad z u ryvku pi somne ho pramen a, z uc ebnice, z internetu, - organizovani informa cii, napri klad prostredni ctvom pozna mok, kl u c ovy ch pojmov, pama t ovy ch ma p, obrazove ho materia lu,

5 - porovna vani informa cii, napri klad podobnosti a odlis nosti, porovnat stare a nove, c o sa zmenilo a c o sa nezmenilo, - rozlis ovani a triedeni informa cii, napri klad rozli s it fakt, fikciu prostredni ctvom karikatu ry, legendy, povesti, spomienky, - zarad ovani informa cii, napri klad na c asovu priamku historicke udalosti, do tabul ky, grafu, diagramu, - kritickom zhodnoteni ro znych zdrojov informa cii, napri klad zhodnoteni m viacery ch webovy ch stra nok na jednu te mu. pri s truktu rovani vy sledkov, vy stupov a potvrdeni vybrane ho postupu - zoradeni vy sledkov, napri klad na c asovu priamku, do Vennovho diagramu, do tabul ky, do sche m, rozpoznani podstatne ho od nepodstatne ho, napri klad urc ovani m kl u c ovy ch pojmov, postupny m vymedzovani m, historicky ch pojmov v texte, zostavovani m pojmov do pama t ovej mapy, - integrovani vy sledkov do chronologicke ho a historicke ho ra mca, napri klad prostredni ctvom chronologickej tabul ky, - vyhodnocovani spra vnosti postupu, napri klad overovani m historicky ch faktov, - tvorbe su boru vlastny ch pra c, produktov (portfo lio), napri klad obrazove ho materia lu, plaga tu, leta ku, na kresu, kresby. Uc enie o histo rii zac i na vtedy, ked z iak zameria svoju pozornost, napri klad na za klade ota zky, za ujmu c i vonkajs ieho podnetu vo vzt ahu k histo rii ako celku a vni ma z nej vybrane primerane materia ly z minulosti. S ty mto materia lom potom pracuje pomocou vecnej analy zy. D als i m jeho krokom je interpreta cia popi sane ho a hl adanie vzt ahov k iny m historicky m svedectva m. Na sledne z iak hl ada historicky i osobny vy znam, vytva ra hodnotovy su d. Ten sa potom sta va vy chodiskovy m bodom pre proces komunika cie s ostatny mi a podnecuje d als ie ota zky vo vzt ahu k minulosti, pri tomnosti a budu cnosti. Mo z e rovnako tak viest ku konaniu, vytva raniu produktov z iakovej c innosti, k vlastne mu zobrazeniu a vy kladu histo rie, c o moz no tiez cha pat ako urc ite rozs i renie histo rie ako celku. Vs etky tieto naznac ene kroky moz no zhrnu t do nasleduju cich s pecificky ch kompetencii uc enia sa o histo rii. 1. pozorovanie 2. analy za 3. interpreta cia 4. hodnotenie 5. produkcia.

6 Vzdela vaci s tandard Obrazy praveke ho sveta Vy konovy s tandard Žiak na konci 6. roc ni ka za kladnej s koly vie/doka z e: - rozpoznat rozdiely v spo sobe obz ivy a z ivota praveky ch zberac ov, lovcov a rol ni kov, - porovnat vy hody a nevy hody kamenny ch a kovovy ch na strojov, resp. zbrani, - zdo vodnit oddelenie remeselni kov od rol ni kov, - pracovat so s kolsky mi historicky mi pramen mi z dane ho historicke ho obdobia. Obsahovy s tandard zberac, lovec, rol ni k kamen, med, bronz, z elezo, oppidum Obrazy staroveke ho sveta Vy konovy s tandard Žiak na konci 6. roc ni ka za kladnej s koly vie/doka z e: - odhalit vzt ah medzi pri rodny mi podmienkami u doli vel ky ch riek a vznikom prvy ch s ta tov, - rozli s it jednotlive vrstvy spoloc nosti v mestskom s ta te, - identifikovat poznatky obyvatel ov najstars i ch s ta tov, ktore na m slu z ia dodnes, - urc it hlavne znaky ate nskej demokracie, Obsahovy s tandard riec ne civiliza cie, del ba pra ce mestsky s ta t polis ate nska demokracia olympijske hry

7 - vymedzit hlavne znaky ri mskej republiky, - zdo vodnit premenu ri mskej republiky na ri s u, - rozpoznat pri c iny budovania ri mskej hranice pozdĺz Dunaja, - zhromaz dit informa cie o pri tomnosti Rimanov na nas om u zemi, - zhrnu t pri c iny za niku Ri mskej ri s e, - zhodnotit pri nos antickej kultu ry pre nas u pri tomnost, - zostavit turisticke ho sprievodcu o divoch staroveke ho sveta, - pracovat so s kolsky mi historicky mi pramen mi z dane ho historicke ho obdobia. republika cisa rstvo Limes Romanus judaizmus, krest anstvo, Biblia islam, Kora n Obrazy stredoveke ho sveta Vy konovy s tandard Žiak na konci 6. roc ni ka za kladnej s koly vie/doka z e: - objasnit fungovanie stredovekej spoloc nosti na za klade vazalsky ch vzt ahov, - identifikovat spo sob z ivota a obz ivy jednotlivy ch socia lnych vrstiev stredovekej spoloc nosti, - vysvetlit fungovanie stredoveke ho mesta, - zdo vodnit vy znam kla s tora pre hospoda rstvo a kultu ru, - pracovat so s kolsky mi Obsahovy s tandard kra l le no vazal le nny syste m s l achta duchovenstvo poddani mestske obyvatel stvo hrad dedina mesto kla s tor univerzita

8 historicky mi pramen mi z dane ho historicke ho obdobia. Metódy a formy pra ce Dejepisne vyuc ovanie na za kladnej s kole vycha dza z tendencie umoz nit z iakom zi skat kompetencie, ktore im vytvoria podmienky na akti vny pri stup k pa traniu a sku maniu minulosti. Zi skane spo sobilosti umoz nia z iakom vyhl ada vat a pa trat, py tat sa na jednotlive historicke javy a procesy a ty m spo sobom nepristupovat k histo rii len ako k uzavretej minulosti. V procese rozvi jania s pecificky ch predmetovy ch ciel ov z iakov najvy znamnejs i m faktorom je uc itel. Od toho ako vyuc uje dejepis a ako vni ma svoju u lohu na vyuc ovacej hodine za visi aj kvalita rozvi jania uvedeny ch ciel ov. Poslani m uc itel a dejepisu je prekonat transmisi vnu vy uc bu, ktorej podstatou je odovzda vanie poznatkov prevaz ne vysvetl uju cimi meto dami. Uc itel je ten, ktory ma na hodina ch dejepisu aplikovat postupy a meto dy, ktore kladu do raz na akti vny pri stup z iakov v procese hl adania, objavovania a vytva rania poznatkov z uplynuly ch obdobi. Je to proces v ktorom sa ma uplatnit z iakova vlastna c innost, ktora mo z e byt individua lna alebo kolekti vna ( kooperati vna ) a ktora v su lade so sku senost ami a pod vedeni m uc itel a z iakom umoz ni zi skanie novy ch poznatkov ale za roven aj radost z procesu pozna vania. Ma vytva rat moz nosti na pra cu v maly ch vza jomne prepojeny ch skupina ch ako aj priestor na diskusiu v ra mci celej triedy. Uc itel je ten subjekt vo vyuc ovani, ktory musi zabezpec it historicky materia l a doniest ho na hodinu dejepisu, umoz nit z iakom pri stup k ro znym do kazovy m materia lom alebo informovat z iakov o tom, kde priliehavy historicky materia l je moz ne na jst. Za zmysluplne a efekti vne vyuc ovanie dejepisu sa povaz uje take vyuc ovanie, ktore zabezpec i : chronologicke preberanie uc iva - synchro nne vyuc ovanie svetovy ch a na rodny ch deji n - adekva tny do raz na na rodne dejiny - na vs tevu mu zei, gale rii a realiza ciu primerany ch exkurzii - vyuc ovanie regiona lnych deji n. Vo vyuc ovani dejepisu vyuz i vat poznatky, ktore z iaci zi skaju z vyuc ovaci ch predmetov vlastiveda, geografia, obc ianska vy chova, slovensky jazyk a vyuz i vat aj prierezove te my.

9 Okrem individua lnej pouz i vat aj skupinovu pra cu z iakov zvla s t pri tvorbe a realiza cii projektov. Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 6. roc ni ku je predmet klasifikovany. Vo vy chovno-vzdela vacom procese sa bude uskutoc n ovat priebez ne a celkove hodnotenie: - priebez ne hodnotenie v predmete sa bude uskutoc n ovat pri hodnoteni c iastkovy ch vy sledkov a prejavov z iaka na vyuc ovaci ch hodina ch a bude mat hlavne motivac ny charakter; uc itel bude zohl adn ovat vekove a individua lne osobitosti z iaka a prihliadat na jeho momenta lnu psychicku i fyzicku disponovanost, - celkove hodnotenie z iaka v predmete sa bude uskutoc n ovat na konci prve ho polroka a druhe ho polroka v s kolskom roku a ma c o najobjekti vnejs ie zhodnotit u roven jeho vedomosti, zruc nosti a na vykov vo vyuc ovacom predmete. V procese hodnotenia bude uc itel uplatn ovat primeranu na roc nost, pedagogicky takt voc i z iakovi, res pektovat pra va diet at a a huma nne sa spra vat voc i z iakovi. Predmetom hodnotenia budu najma uc ebne vy sledky z iaka, ktore dosiahol v predmete v su lade s poz iadavkami

10 vymedzeny mi v uc ebny ch osnova ch, osvojene kl u c ove kompetencie, ako aj usilovnost, osobnostny rast, res pektovanie pra v iny ch oso b, ochota spolupracovat a spra vanie z iaka podl a s kolske ho poriadku. Podklady na hodnotenie vy chovno-vzdela vaci ch vy sledkov a spra vania z iaka zi ska uc itel najmä ty mito metódami, formami a prostriedkami: - su stavne diagnosticke pozorovanie z iaka, - su stavne sledovanie vy konu z iaka a jeho pripravenosti na vyuc ovanie, - ro zne druhy sku s ok (pi somne, u stne), didakticke testy, - analy za vy sledkov ro znych c innosti z iaka, - konzulta cie s ostatny mi pedagogicky mi zamestnancami a podl a potreby s odborny mi zamestnancami zariadenia vy chovne ho poradenstva a prevencie. Žiak bude z predmetu sku s any u stne najmenej raz v polroc nom hodnotiacom obdobi a pi somne najmenej dvakra t v polroc nom hodnotiacom obdobi. Žiak vytvori minima lne jeden projekt za polroc ne hodnotiace obdobie. Uc itel ozna mi z iakovi vy sledok kaz de ho hodnotenia a posu di klady a nedostatky hodnoteny ch prejavov a vy konov. Po u stnom sku s ani uc itel ozna mi z iakovi vy sledok ihned. Vy sledky hodnotenia pi somny ch c innosti ozna mi z iakovi a predloz i k nahliadnutiu najnesko r do 10 dni. Druhy sku s ok rozvrhne uc itel rovnomerne na cely s kolsky rok, aby zabra nil pret az ovaniu z iaka. Podkladom pre celkove hodnotenie vyuc ovacieho predmetu budu : - zna mka za u stnu odpoved, - zna mky za ro zne pi somne druhy sku s ok, didakticke testy, projekt - posu denie prejavov z iaka. Uc ebne zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka B. KRASNOVSKÝ, M. MIHÁLIKOVÁ (Pravek, Starovek) uc ebnica Dejepis pre 6. roc ni k za kladnej s koly

11 M. TONKOVÁ (Stredovek) CD Internet Interakti vna tabul a Okrem uc ebni c vy znamny m prostriedkom na realiza ciu vyuc ovania dejepisu je su bor primerany ch s kolsky ch historicky ch pramen ov, historicke mapy ako aj ine na zorne uc ebne prostriedky ( vystrihnute c la nky z novi n a c asopisov, karikatu ry, grafy a pod ). Moderne vyuc ovat dejepis nie je moz ne bez pouz i vania poc i tac a a internetu. Z internetu z iaci mo z u zi skat ro zne informa cie s dejepisnou problematikou. V tomto procese je vel mi vy znamna u loha uc itel a, ktory by mal byt sko r pri jemny m radcom a usmern ovatel om nez pri snym a neoblomny m staromo dnym uc itel om. D als ie uc ebne zdroje: - dejepisny atlas - dejepisna c i tanka - dejepisny zos it - dataprojektor Zmeny kvality vy konu v predmete dejepis Posilnenie c asovej dota cie o 1 vyuc ovaciu hodinu vo vyuc ovacom predmete dejepis v 6. roc ni ku bude menit kvalitu vy konu v zavedeni rozs iruju ceho uc iva v ty chto oblastiach: Obrazy praveke ho sveta Obrazy staroveke ho sveta Civiliza cie stare ho orientu Staroveke Gre cko Staroveky Ri m Obrazy stredoveke ho sveta

12