Journal of Global Science ISSN: X (Online) Journal homepage: Analýza spokojnosti zákazníkov vybranej spoločnosti na báze

Prepis

1 Analýza spokojnosti zákazníkov vybranej spoločnosti na báze informačného systému CRM Igor Fedorko* University of Prešov in Prešov Department of marketing and international trade Prešovská ul. 5, Prešov, Slovakia * corresponding author Abstrakt: Hlavny m ciel om článku je analy za spokojnosti zákazni kov vo vybranej spoločnosti. Úlohou parciálnych ciel ov vy skumu boli zistenia, či ceny produktov ovplyvňujú spokojnosť s ich ponukou. Ďalej či spokojnosť so zamestnancami vply va na odporúčania známym. V rámci metodológie sme na plnenie ciel ov štúdie použili frekvenčnú analy zu, testovanie spokojnosti pomocou reliability a zisťovali sme štatistickú závislosť. Štúdia pracuje s dátami z informačného systému CRM a dátami zozbierany mi pre účely dotazni kového prieskumu. Keywords: Marketing. Customer. Satisfaction. Loyalty. CRM. JEL klasifikácia: C22; C51; Q11; Q13 Informácia: Tento pri spevok je jedny m z čiastkovy ch vy stupov v súčasnosti riešeného vedecko-vy skumného grantu VEGA 1/0806/16 Vy skum problematiky spotrebitel ského správania novej generácie zákazni kov s akcentom na identifikáciu preferencii a využitel nosti mobilny ch komunikačny ch platforiem v procese elektronického obchodovania subjektov lokalizovaných dominantne na stredoeurópskom trhu" a projektu KEGA č. 058PU-4/ The Author(s). Published by. 1

2 1. Charakteristika základných teoretických východísk Pre obyčajné slovo zákazni k existuje mnoho defini cii. Mnohi manažéri v súčasnosti považujú zákazni ka za jeden z najdo ležitejši ch prvkov marketingového mikroprostredia. Vo všeobecnosti chápeme pojem zákazni k ako subjekt, ktorému ponúkame produkty alebo služby. Zákazni k za tieto produkty a služby poskytuje určitú protihodnotu. Nejde len o klasické peňažné plnenie záva zkov. Ako protihodnota mo že slúžiť ši renie dobrého mena firmy medzi d alši ch potenciálnych zákazni kov. Firme aj zákazni kovi ide o to, aby táto vy mena priniesla vy hody pre obe strany (Smith 2003). Zákazni k je jedny m z najdo ležitejši ch faktorov marketingového mikroprostredia. Preto podnik bez ohl adu na zákazni ka musi skúmať trhy svojich spotrebitel ov (Dudinská 2000). Zákazni kom je osoba, organizácia alebo domácnosť, ktorá určitou formou zaplati za službu alebo produkt a aby jej vlastni ctvom zi skala určity úžitok. Zákazni k je pre každy podnik tou najdo ležitejšou osobou, či sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu, bez ohl adu na to, či prichádza osobne alebo komunikuje s dany m podnikom iny m spo sobom a to napri klad faxom, telefonicky, či prostredni ctvom internetu (Allen 2004). Zákazni ka tiež mo žeme charakterizovať ako jedného z dvoch základny ch trhovy ch subjektov, ktory na trhu reprezentuje dopyt ako vyústenie želania o tom, ako uspokojiť svoje potreby, ktoré sú motivované nedostatkom (Jedlička 1996). Barbara Glanz (1996, s. 22) deli zákazni kov na externy ch a interny ch. Externy mi sú l udia mimo firmy, ktori kupujú jej produkty. Starostlivosť o ty chto zákazni kov je základom budovania zákazni ckej vernosti vo firme. Interny m zákazni kom je človek, ktory potrebuje prácu firmy k tomu, aby mohol dokončiť svoju prácu. Spokojnosť zákazni ka je vel mi úzko spa tá s hodnotou zákazni ka. Niekedy sa zdá, že je to vlastne to isté, ale spokojnosť zákazni ka je akési globálnejšie poňatie hodnoty pre zákazni ka (Chlebovsky 2005). Pod pojmom spokojnosť zákazni ka sa rozumie vy sledok komplexného psychického porovnávacieho procesu. Zákazni k porovnáva svoje skúsenosti po použiti nejakého produktu, alebo služby. Spokojny zákazni k prichádza a nakupuje znovu, čiže spokojnosť zákazni ka tvori jeden zo základny ch pilierov dlhodoby ch obchodny ch vzťahov (Maly 2004). Spokojny zákazni k je vtedy, ked sú jeho potreby a očakávania uspokojované stále, počas celej doby životnosti produktu. Ak poskytovatel služby alebo produktu nenaplni očakávania zákazni ka, šancu tak dostane konkurencia. Pre podnik je do ležity okruh stálych zákazni kov. Spokojny zákazni k prichádza a znovu požaduje produkt, ktory uspokojil jeho potreby. Pri spokojnosti zákazni ka dochádza korientácii marketingu na dlhodobé uspokojovanie, počas ktorého zákazni k neakceptuje ponuky konkurencie (Zbor il 1996). CRM mo žeme definovať ako interakti vny proces, ktorého ciel om je dosiahnuť optimálnu rovnováhu medzi firemnou investi ciou auspokojeni m potrieb zákazni kov, pričom optimum rovnováhy je determinované maximálnym ziskom obidvoch strán (Storbacka, Lehinen 2002). Podl a Kotlera (2003, s. 120) skratka CRM znamená proces zi skavania viacery ch údajov o zákazni kovi s využiti m informačny ch technológii, čo umožňuje individuálny pri stup ku každému zákazni kovi. CRM je súbor nástrojov, ktoré podporujú marketing, predaj a zákazni cky servis. Predpokladom vhodného fungovania ty chto funkcii je presná znalosť zákazni ka. To spoločnosti umožňuje udržať si stálych zákazni kov a zároveň, správnymi marketingovy mi metódami zi skavať novy ch. V trhovej ekonomike plati, že prežijú iba tie spoločnosti, ktoré sa dokážu prispo sobiť meniacim sa požiadavkám trhu a práve preto systém CRM umožňuje firmám vytvárať presnú mapu potrieb zákazni kov. Preto sa systémy CRM zači najú stále viac a viac uplatňovať vo va čšine spoločnosti a prakticky je ťažké nájsť spoločnosť, kde by si tento systém nenašiel uplatnenie (Zamazalová 2009). CRM (Customer Relationship Management) projekty je možné v čoraz va čšej miere spájať s dvoma protichodny mi koncepciami účinnosti a efektivity. Na jednej strane, organizácie potrebujú byť efekti vne v marketingovom prostredi za účelom riadenia vzťahov so zákazni kmi, udržania si svojho podielu na trhu a zlepšenie prenikania podniku na nové trhy, no na strane druhej musi byť podnik efekti vny vo vynakladani prostriedkov, kde existuje problematický odhad návratností investícii (Rajola 2003). Manažment vzťahov so zákazni kmi si v posledny ch rokoch zi skal vy znamnú a integrovanú pozi ciu v podnikovy ch stratégiach ako súčasť marketingovej stratégie zákazni cko-centrickej organizácie. Od medzinárodných korporácii až po malé podniky, firmy všetky ch oblasti investujú čoraz viac prostriedkov do CRM, ktory si zi skava do ležité postavenie v súvislosti so zákazni kmi (Kumar 2012). CRM je podl a autora Tomeka (2011, s. 37) potrebné vni mať v troch rovinách, a to ako: Operatívny CRM - slúžiaci k podpore predaja a služieb. Využi vajú sa detailné informácie a historické kontakty, zistené priority a kúpny potenciál k riadeniu predaja a poskytovania potrebných služieb smerom k zákazni kom. Analytický CRM - predstavuje vyhodnotenie všetky ch dát z ro znych operati vnych systémov. Poskytuje podklady pre rozhodovanie o budúcej potrebe starostlivosti o zákazni ka, o možnosti realizácie 2017 The Author(s). Published by. 2

3 marketingovy ch kampani, pri padne umožňuje nové definovanie ciel ovy ch skupín a trhového potenciálu. Komunikatívny CRM - je zamerany na optimalizáciu interny ch podnikovy ch procesov, ale hlavne na komunikačné kanály, smerujúce priamo k zákazníkovi, ako napr. osobné dopisy, , telefón a internet. Zaoberať sa spokojnosťou a lojalitou zákazni ka je pre podnik vel mi do ležité. Pri uplatňovani spa tnej va zby sú postupy merania spokojnosti zákazni kov najefekti vnejšou činnosťou. Bez odozvy nemá žiadny podnik v konkurenčnom prostredi šancu na dlhodoby rozvoj. Práve vd aka meraniu spokojnosti zákazni kov sú podniky nútené zaoberať sa skúmani m požiadaviek svojich zákazni kov. Skutočnosti zi skané merani m a vyhodnocovani m umožňujú vedeniu podniku poznať a sledovať ukazovatele vy konnosti ako napri klad ekonomické vy sledky. Miera spokojnosti zákazni kov je jedny m z najdo ležitejši ch impulzov pre proces neustáleho sa zlepšovania podniku (Mateides 2000). 2. Metodológia a metódy výskumu Dotazni kovy prieskum prebiehal počas jedného mesiaca a obsahoval 12 otázok, ktoré boli určené pre zákazni kov vybranej maloobchodnej spoločnosti s potravinami Tento dotazni k bol zamerany na zistenie spokojnosti zákazni kov na pobočke danej prevádzky v meste s počtom obyvatel ov do Našou ciel ovou skupinou boli vy lučne zákazni ci tejto pobočky, na vekovej kategórii nezáležalo. Hlavny m ciel om článku je analy za spokojnosti zákazni kov vo vybranej spoločnosti. Úlohou parciálnych ciel ov vy skumu boli zistenia, či ceny produktov ovplyvňujú spokojnosť s ich ponukou. Ďalej či spokojnosť so zamestnancami vply va na odporúčania známym. V rámci metodológie sme na plnenie ciel ov štúdie použili frekvenčnú analy zu, testovanie spokojnosti pomocou reliability a zisťovali sme štatistickú závislosť. Vzorku dotazni kového prieskumu zameraného na analy zu spokojnosti zákazni kov tvorilo 150 respondentov. Vzorka bola tvorená vy lučne zákazni kmi tejto pobočky, bez ohl adu na pohlavie či vekovú kategóriu. Zákazni ci odpovedali na vopred definované otázky. Po zváženi časovej náročnosti sme považovali vzorku, ktorá pozostávala zo 150 vráteny ch asprávne vyplneny ch dotazni kov za vyhovujúcu na vyhodnotenie a interpretáciu dosiahnuty ch vy sledkov. Množstvo informácii bolo dostačujúcich na vyvodenie opatreni a záverov z uskutočňovaného prieskumu. Odpovede respondentov, sme zaznamenali formou hruby ch údajov v programe Microsoft Office Excel Vykonali sme frekvenčnú analy zu prvostupňového delenia, testovanie reliability a zistenie štatistickej závislosti pomocou korelačného koeficientu Cramerovo V, v štatistickom programe SPSS. Na základe predpokladov a teoreticky ch poznatkov sú pre analytickú časť stanovené nasledujúce hypotézy: Hypote za I.: Predpokladáme, že cena produktov (priemer cien) štatisticky vy znamne ovplyvňuje spokojnosť s ponukou produktov. Hypote za II.: Predpokladáme, že celková spokojnosť so zamestnancami štatisticky vy znamne vply va na odporúčanie prevádzky svojim známym. 3. Výsledky a diskusia Hypote za I.: Predpokladáme, že cena produktov (priemer cien) štatisticky vy znamne ovplyvňuje spokojnosť s ponukou produktov. Do tohto šetrenia vstupovali všetky otázky ohl adom spokojnosti s cenami vybrany ch produktov (cena jogurtov, syrov, smotany, nátierok, mlieka a masla) v ordinálnej škále a otázka zameraná na zisťovanie úrovne spokojnosti s ponukou taktiež v ordinálnej škále. Otázky ohl adom cien sme vypracovali pomocou aritmetického priemeru. C i je súbor na toto šetrenie vhodny nám odpovedá nasledujúce testovanie reliability. Do šetrenia vstupovalo 6 premenny ch v početnosti 150 respondentov. Vy stup reliability zobrazenej v α vpredchádzajúcej tabul ke nám napovedá, že premenné sú vhodné na zamy šl ané spracovanie pomocou priemeru. Toto tvrdenie sme nadobudli vd aka vy stupu 0,874 čo je va čšie ako minimálne pri pustná hranica 0, The Author(s). Published by. 3

4 Tabuľka 1. Sumárne štatistiky H0 : Predpokladáme, že medzi premenny mi neexistuje štatisticky vy znamná závislosť. H1 : Predpokladáme, že medzi premenny mi existuje štatisticky vy znamná závislosť. Tabuľka 2. Kendall tau-c korelačný test V prvom rade nás zauji ma hodnota 0,011 zobrazená v poslednom stl pci tabul ky, čiže hodnota p. Táto hodnota je nižšia ako 0,05 takže je možné zamietnuť čiastkovú hypotézu H0 aprijať jej alternati vu H1. Priji mame stanovisko, že cena produktov štatisticky vy znamne ovplyvňuje spokojnosť s ponukou produktov. Prvy riadok zobrazuje vy stup hodnoty korelačného koeficientu Kendallovho tau-c, ktory je vhodny na použitie pri va čši ch kategóriách a ordinálnych škálach. Na základe tohto je možné tvrdiť, že či m je hodnotenie cien produktov vyššie v ni zkej miere závislosti klesá spokojnosť s ponukou produktov. Hypote za II.: Predpokladáme, že celková spokojnosť so zamestnancami štatisticky vy znamne vply va na odporúčanie prevádzky svojim známym. Do testovania vstupovali otázky celková spokojnosť so zamestnancami v ordinálnej škále a zisťovanie či by prevádzku odporúčali zákazni ci svoji m známym v nominálnej škále áno alebo nie. H0: Predpokladáme, že medzi premenny mi neexistuje štatisticky vy znamná závislosť. H1: Predpokladáme, že medzi premenny mi existuje štatisticky vy znamná závislosť. Tabuľka 3. Cramer V test Na testovanie sme použili koeficient vhodny na testovanie primárne nominálnych škál, avšak vhodny aj pri jednej nominálnej a jednej ordinálnej premennej. Zameriame sa na hodnotu vy stupu Cramerovho V v poslednom stl pci, má hodnotu 0,083. Hodnota p je vyššia ako 0,05 takže odporúčame zamietnuť čiastkovú hypotézu H1 apriji mame stanovisko, že medzi premenny mi neexistuje štatisticky vy znamná závislosť, čiže priji mame hypotézu H The Author(s). Published by. 4

5 4. Záver V rámci vy sledkov našeho vy skumu sme zistili, že cena produktov ovplyvňuje spokojnosť zákazni kov s ponukou produktov v danej prevádzke a že mo žeme tvrdiť, že či m je cena vyššia, ty m klesá spokojnosť zákazni kov s ponukou produktov. Pri druhej hypotéze sme zistili, že spokojnosť so zamestnancami nevply va na odporúčania známym a že medzi ty mito premenny mi neexistuje štatisticky vy znamná závislosť. V dnešnej dobe je pre každy podnik vy hodné nielen zi skavať novy ch zákazni kov, ale aj udržiavať si ty ch verny ch. Podniky by nemali zabúdať, že aj o verny ch zákazni kov je potrebné sa neustále starať. References Allen, R., Customer satisfaction research management. USA: ASQ. ISBN Dudinska, E., Základy marketingu. Bratislava: Ekonóm. ISBN Glanz, B., Jak zi skat ve rné zákazni ky. 1.vyd. Praha: Grada Publishing. ISBN Chlebovsky, V., CRM, R i zeni vztahu se zákazni ky. 1.vyd. Brno: Computer Press. ISBN Jedlička, M., Marketingovy systém riadenia. Trnava: MEDA Trnava. ISBN Kotler, P., Marketing od A do Z. Osemdesát pojmu, ktoré by me l znát každy manažer. 1.vyd. Praha: Management Press. ISBN Kumar, V., W. Reinartz, Customer Relationshop Management. Berlin: Springer Berlin Heidelberg. ISBN Malý, V., Marketingovy vy zkum: Teorie a praxe. 1.vyd. Praha: VŠE Praha. ISBN Mateides, A., Spokojnosť zákazni ka a metódy jej merania 1.diel (Koncepty a skúsenosti). Bratislava: Ing. Miroslav Mračko. ISBN Mateides, A., Spokojnosť zákazni ka a metódy jej merania 2.diel (Metódy). Bratislava: Ing. Miroslav Mračko. ISBN Rajola, F., Customer Relationship Management. Berlin: Springer Berlin Heidelberg. ISBN Smith, I., Meeting customer needs, 1st edition. Oxford: Butterworth Heinemann. ISBN X. Storbacka, K., Lehtinen, J., R i zeni vztahu se zákazni ky. 1.vyd. Praha: Grada Publishing. ISBN X. Tomek, G., V. Vávrová, Marketing. 3. vyd. Praha: Professional Publishing. ISBN Zamazalová, M., Marketing obchodni firmy. 1.vyd. Praha: Grada Publishing. ISBN Zboril, K., Marketingovy vy zkum. 1.vyd. Praha: VŠE Praha. ISBN The Author(s). Published by. 5