VÝZNAMNÉ UDALOSTI TÝŽDŇA 30/2016 > Graf týždňa: Emisie skleníkových plynov v krajinách EÚ klesajú > Ceny výrobcov v júni rástli kvôli cene ropy; dynamika ich medziročného poklesu sa zmiernila 1,12 1,11 1,10 1,09 118 117 116 115 114 113 0,845 0,840 0,835 0,830 27,10 27,05 27,00 26,95 0,00-0,10-0,20-0,40-0,50 1,101 TÝŽDEŇ NA TRHOCH 1,098 USD/EUR 1,100 1,099 1,109 116,86 116,64 JPY/EUR 114,67 116,23 116,14 0,841 GBP/EUR 0,837 0,837 0,839 0,842 27,02 27,03 27,02 27,04 27,05 CZK/EUR Úrokové krivky EURIBOR -0,05-0,06 1M 3M 6M 12M 29. týždeň 30. týždeň GRAF TÝŽDŇA ton na obyvateľa, EU=100, 2014 Emisie skleníkových plynov 1 (ton na HDP, EU=100, 2014) Relatívna 2 zmena za posledných 10 rokov, % Absolútna zmena za posledných 10 rokov, % LU 251 BG 427-46 SK -27 EE 185 EE 335-43 RO -27 IE 151 PL 294-34 PL -26 CZ 138 CZ 256-34 LU -26 NL 135 RO 232 UK -25 DE 131 GR 186 CZ -24 FI 128 HR 182 SE -23 CY 123 HU 175 LT -23 BE 121 SK 171-32 BE -23 PL 115 CY -21 167-31 HU DK 110-21 LT 167-31 FI GR 109-21 LV 156-30 DK AT 106-20 SI 141-30 BG UK 100-18 MT -27 IE 130 SI 93-18 PT -27 SI 123 BG 91-26 AT -17 ES 104 MT -16 89-25 EU DE 100-16 SK 86-25 ES IE 99-15 ES 84-24 IT NL 94-15 FR 83-23 FR FI 94-14 IT 81-22 NL BE 93-11 LT -22 HR 75 IT 84-21 DE -10 PT 74 UK 78-21 PT -9 SE 67 LU 78-19 LV -8 HU 67 AT 75-16 MT -4 HR 67 FR 70-14 CY 2 LV 67 DK 65-13 EE 9 RO 63 SE 42 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov Eurostat-u -5 GR 11 Poznámka: 1. skleníkové plyny: oxid uhličitý - CO 2, metán - CH 4, oxid dusičitý - NO 2, uhľovodíky - HFC a PFC a fluorid sírový - SF 6. Skleníkové plyny produkované všetkými odvetviami ekonomiky vrátane medzinárodnej leteckej dopravy a nepriame produkcie CO 2, avšak bez emisií z využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva 2. Relatívna zmena zmena objemu emisií na jednotku HDP v stálych cenách roku 2010 Cieľom európskych krajín je dosiahnuť dlhodobo udržateľný hospodársky rast. Veľký dôraz sa preto čoraz častejšie kladie aj na environmentálny aspekt rastu. V aktuálnom Grafe týždňa sa budeme venovať jednej zložke životného prostredia ovzdušiu, keď sa pozrieme na emisie skleníkových plynov v jednotlivých krajinách EÚ. Znižovať skleníkové plyny sa európske krajiny, ale aj niektoré ďalšie, najmä vyspelé, krajiny sveta, zaviazali v tzv. Kjótskom protokole. V prvom hodnotenom období 2008-2012 mala väčšina krajín Európy znížiť produkciu skleníkových plynov (bez leteckej dopravy) oproti roku 1990 o 8%, v druhom období 2013-2020 majú cieľovo európske ekonomiky produkovať až o 20% skleníkových plynov menej ako v roku 1990. Krajiny EÚ sa podieľajú na celosvetových emisiách skleníkových plynov približne 10 percentami a v úhrne sú ich tretím najväčším producentom na svete po Číne a USA. Najviac skleníkových plynov produkuje Čína, viac ako 20% svetových emisií, ktorá sa však ku kjótskemu protokolu nepripojila. Významnými znečisťovateľmi ovzdušia sú aj niektoré ďalšie rozvojové krajiny, ktoré nie sú súčasťou Kjótskeho protokolu ako India (cca 6%), Brazília (cca 2-3%), či Indonézia (cca 2%). Jednoznačne najviac skleníkových plynov v EÚ produkuje nemecká ekonomika, keď na ňu pripadalo takmer 21% EÚ emisií. Samozrejme, Nemecko je krajinou EÚ s najväčšou populáciou aj ekonomikou. Zmysluplnejším rebríčkom v prepočte na obyvateľa alebo HDP už dominujú iné európske krajiny. V prepočte na obyvateľa IT DK RO FI HU UK PT GR BE ES SK SE HR EU SI CZ AT FR IE LU NL DE LT CY BG PL LV MT EE > 1
najviac skleníkových plynov vyprodukuje Luxembursko (2,5-krát viac ako priemer EÚ). V prípade Luxemburska však štandardne skresľuje prepočet na obyvateľa vysoký počet nerezidentov pracujúcich/žijúcich v tejto malej európskej krajine. Vysoko v rebríčku znečisťovateľov v prepočte na obyvateľa sa nachádzajú aj Estónsko (o 85% vyššia produkcia ako priemer EÚ), Írsko (o približne polovicu), či susedná Česká republika (o 38%). Na opačnom konci rebríčka nájdeme viacero krajín regiónu strednej a východnej Európy Rumunsko, Lotyšsko, Chorvátsko, či Maďarsko. Slovensko v prepočte na obyvateľa produkuje približne o 14% skleníkový plynov menej ako je priemer EÚ. Podstatná časť emisií skleníkových plynov vzniká ekonomickou činnosťou, či už v priemysle, doprave, ale aj poľnohospodárstve a nepriamo aj v službách. Väčší zmysel ako prepočet na obyvateľa tak dáva pohľad na efektivitu produkcie skleníkových plynov jednotlivých ekonomík, t.j. na emisie skleníkových plynov v prepočte na jednotku HDP. Pri pohľade na takýto rebríček je zjavné, že najmenej efektívnymi ekonomikami EÚ sú chudobnejšie ekonomiky strednej a východnej Európy, ale aj ekonomiky juhovýchodnej Európy ako Grécko, či Cyprus. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia skleníkovými plynmi v Európe v prepočte na jednotku HDP je Bulharsko, ktoré vypustí do ovzdušia pri produkcií jednotky HDP 4,3-krát viac emisií ako je priemer EÚ. Relatívne nízku efektivitu však vykazujú aj Estónsko (3,4- krát viac ako priemer EÚ), Poľsko (takmer 3-krát viac), či Česká republika (približne 2,5-krát viac, pravdepodobne aj vďaka stále významnému zastúpeniu uhlia pri produkcii elektriny v krajine). Slovensko sa radí medzi krajinami regiónu SVE k relatívne efektívnejším ekonomikám z pohľadu emisií skleníkových plynov, mierne menej ich na jednotku HDP vytvoria v regióne len Litva, Lotyšsko a Slovinsko. Aj napriek tomu, slovenská ekonomika vyprodukuje o 71% viac skladníkových emisií na jednotku HDP ako je priemer EÚ. Pozitívom je, že podstatná časť krajín regiónu SVE patrí v poslednom období medzi lídrov v znižovaní skleníkových emisií potrebných na vytvorenie jednotky HDP, a to aj vďaka modernizácií svojich ekonomík, ktorú okrem iného podporil silný prílev zahraničných investícií vyvolaný vstupom do EÚ prinášajúci so sebou aj moderné technológie. Najmenším znečisťovateľom ovzdušia skleníkovými plynmi v prepočte na jednotku HDP v Európe sú jednoznačne Švédi, ktorí na jednotku HDP vyprodukujú v porovnaní s priemerom EÚ len 42% emisií skleníkových plynov. Relatívne vysokú efektivitu ekonomiky vzhľadom na produkciu skleníkových plynov však vykazuje aj Dánsko, Francúzsko, Rakúsko, či Luxembursko (líder rebríčka v prepočte na obyvateľa). Za posledných desať rokov sa aj napriek silnému ekonomickému rastu v mnohých krajinách Európy darilo produkciu skleníkových plynov v Európe relatívne úspešne znižovať. Viac emisií skleníkových plynov ako pred 10 rokmi vyprodukovali len 3 krajiny EÚ Estónsko, Malta a Lotyšsko. Najviac sa podarilo emisie skleníkových plynov znížiť v Taliansku a Dánsku (až o 27%). V priemere v krajinách EÚ sa produkcia skleníkových plynov znížila o 18%, na Slovensku o 21%, v Českej republike o 17%. Ešte pozitívnejšie vyznieva snaha európskych krajín o znižovanie emisií skleníkových plynov pri pohľade na údaje očistené o ekonomický rast. Efektivita ekonomík vzhľadom na produkciu skleníkových plynov sa v posledných 10 rokov výrazne zvyšovala vo všetkých krajinách EÚ, najmenej v Grécku (len o 5%, pravdepodobne aj v dôsledku ekonomických problémov tejto krajiny po roku 2008), najviac na Slovensku (o 46%) a v Rumunsku (o 43%). Výrazný pokles emisií skleníkových plynov na jednotku HDP vykázali aj ostatné krajiny regiónu V4 Poľsko (o 34%), Česká republika (o %) a Maďarsko (o -31%). V priemere vyprodukujú krajiny EÚ na jednotku HDP o štvrtinu menej emisií skleníkových plynov ako pred 10 rokmi a sú tak na dobrej ceste k splneniu svojich kjótskych záväzkov. (lk) EKONOMICKÝ KALENDÁR Týž. Indikátor Obdobie Odhad trhu 30. 31. Ceny výrobcov (28. júl) Štátny rozpočet (1. august) Maloobchodné tržby (3. august) Odhad UniCredit Bank Realita Jún -4,9% yoy -4,6% yoy -4,5% yoy Júl - -600 mil. EUR - Jún - 3,0% yoy -, Reuters, NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, UniCredit Bank > 2
1.08 4.08 7.08 10.08 1.09 4.09 7.09 10.09 1.10 4.10 7.10 10.10 1.11 4.11 7.11 10.11 1.12 4.12 7.12 10.12 1.13 4.13 7.13 10.13 1.14 4.14 7.14 10.14 1.15 4.15 7.15 10.15 1.16 4.16 EKONOMIKA Ceny výrobcov v júni rástli vďaka vyššej cene ropy; ich medziročný pokles sa zmiernil CENY VÝROBCOV Ceny výrobcov pre tuzemsko podľa údajov Štatistického úradu SR v súlade s očakávaniami v júni opäť zvýšili o 0,4%. Na rozdiel od mája už však bázicky efekt prispel aj k výraznejšiemu spomaleniu medziročného poklesu cien výrobcov z - 5,7% na -4,5%. Júnový medzimesačný rast cien výrobcov ovplyvnili najmä rastúce ceny ropy na svetových trhoch, ktoré sa premietli aj do rastu cien energií rafinérskych produktov na Slovensku. Ich ceny sa v porovnaní s májom zvýšili o 8,9%, a v dôsledku bázického efektu sa výraznejšie zmiernil aj ich medziročný pokles z -27,8% na -18,5%. V júni sa zastavil aj 4-mesačný pokles jadrových cien (ceny v spracovateľskom priemysle očistené o zmenu cien ropy a potravín prepočet UniCredit Bank), ktoré ostali v priemere v porovnaní s májom nezmenené. Dynamika ich medziročného poklesu sa však naďalej prehlbovala z -2,2% na -2,5%. Podobný vývoj ako ceny pre tuzemsko vykázali v máji aj exportné ceny. V porovnaní s májom sa zvýšili o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa spomalila z -5,3% na -5,0%. Aj v prípade exportných cien platí, že k medzimesačnému rastu cien prispeli najmä ceny rafinérskych ropných produktov, ktoré však spolu s cenami chemikálií (tiež naviazaných na cenu ropy) ostávajú hlavnými položkami, ktoré tlačia ceny smerom nadol v medziročnom porovnaní. 103 101 99 97 95 93 91 89 87 Graf 1: Ceny výrobcov - jadrové a exportné (01/2008=100, sez. očist) Jadrové (priemysel bez ropy a potravín) Exportné 85 Zdroj: UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR Ceny poľnohospodárskych komodít v júni druhý mesiac v rade rástli, avšak v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli stále nižšie o -1,6% (v máji o - 2,7%). V júni rástli najmä ceny v rastlinnej výrobe, ktoré po zohľadnení tradičnej sezóny zaznamenali úctyhodný rast až o 7,8% (prepočet UniCredit Bank) a čiastočne tak korigovali pokles cien z predchádzajúcich mesiacov. Dynamika medziročného rastu cien v rastlinnej výrobe sa tak zrýchlila z 1,3% na 3,3%. Na druhej strane, ceny v živočíšnej po zohľadnení tradičnej sezóny v júni znova mierne klesali, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z -4,2% na -4,7%. Štafetu položky s najvýraznejším medziročným poklesom cien prebrali po mlieku vajca, ktorých ceny boli v porovnaní s júnom minulého roka nižšie až o 14,4%. Medziročný pokles cien mlieka sa naopak zmienil už len na -6,1%. VÝHĽAD Cena ropy sa v jarných mesiacoch začala zotavovať, v úvode leta sa však vydala opäť smerom nadol a časť nárastu z predchádzajúcich mesiacov vymazala. V medziročnom porovnaní sa však pokles cien ropy predsa len v porovnaní s úvodom roka zmierňuje, v závere roka by mal postupne odznievať aj štatistický efekt prudkého prepadu cien ropy z prelomu rokov. Dynamika poklesu cien výrobcov by sa vďaka tomu mala v nasledujúcich mesiacoch predsa len zmierňovať. Naďalej však platí, že ceny energií výrazne zaostávajú za úrovňami spred roka a teda ani návrat medziročnej zmeny cien výrobcov do plus v najbližšom období neočakávame. Navyše, nižšia cena ropy (a energií) z úvodu roka by mali aj naďalej brzdiť zotavenie jadrových cien v priemysle (sekundárne efekty). (lk) > 3
EKONOMICKÝ VÝHĽAD SLOVENSKO 2011 2012 2013 2014 2015 2016F 2017F HDP (% rast) 2,8 1,5 1,4 2,5 3,6 3,1 2,4 HDP na hlavu 13 049 13 392 13 639 13 945 14 394 14 786 15 146 Spotreba domácností (% rast) -0,6-0,4-0,8 2,4 2,4 2,3 2,1 Spotreba vlády (% rast) -1,7-2,6 2,2 5,9 3,4 1,7 3,0 Hrubé investície (% rast) 7,6-14,0 1,5 2,6 13,1-0,1 5,6 Export (% rast) 12,0 9,3 6,2 3,6 7,0 2,7 2,0 Import (% rast) 9,6 2,5 5,1 4,3 8,2 1,2 2,8 Priemyselná produkcia 6,9 13,4 5,3 3,7 7,0 5,7 6,5 Stavebníctvo -1,7-12,5-5,3-4,2 16,3 1,5 6,5 Maloobchodné tržby -2,8-1,0 0,1 3,6 1,7 2,3 2,5 Inflácia (%,medziročne, priemer) 3,9 3,6 1,4-0,1-0,3-0,3 1,1 Inflácia (%, medziročne, Dec.) 4,4 3,2 0,4-0,1-0,5 0,3 1,4 Rast cien nehnuteľností -3,0-1,1-0,9-0,8 1,2 2,3 1,5 Nominálna mzda 786 805 824 858 884 911 936 Nominálna mzda (% rast) 2,2 2,4 2,4 4,1 3,0 3,0 2,7 Reálna mzda (% rast) -1,6-1,2 1,0 4,2 3,3 3,4 1,6 Zamestnanosť (%, medziročne, VZPS) 1,5-1,0 0,0 1,5 2,6 1,8 1,0 Nezamestnanosť (%, priem., VZPS) 13,5 14,0 14,2 13,2 11,5 9,9 9,0 Deficit verejných financií (% z HDP) -4,1-4,2-2,7-2,8-3,0-2,3-2,7 Verejný dlh (% z HDP) 43,3 52,4 55,0 53,9 52,9 53,1 54,0 Priame zahraničné inv. (% HDP) 2,8 3,2-0,3 0,2 1,1 2,5 3,5 2W repo sadzba (% p.a., Dec.) 1,00 0,75 0,25 0,05 0,05 0,00 0,00 3M úrok (% p.a., Dec.) 1,2 0,2 0,3 0,1-0,1 2Y úrok (% p.a., Dec.) 2,7 0,3 0,7-0,1-0,6-1,0-0,3 10Y úrok (% p.a., Dec.) 5,2 3,9 2,7 1,2 0,7 0,6 1,3 Zahraničie 2011 2012 2013 2014 2015 2016F 2017F HDP Eurozóny (% rast) 1,5-0,6-0,4 0,9 1,5 1,6 1,0 HDP Nemecka (% rast) 3,1 0,9 0,5 1,6 1,7 1,7 0,9 HDP Česka (% rast) 1,7-1,0-0,9 2,0 4,3 2,3 2,1 HDP USA (% rast) 1,7 2,8 1,9 2,4 2,4 1,9 2,0 Inflácia v Eurozóne(% rast) 2,7 2,5 1,3 0,4 0,0 0,2 1,2 EUR/USD, priem. 1,39 1,28 1,33 1,33 1,11 1,11 1,14 EUR/USD (Dec) 1,32 1,31 1,37 1,21 1,09 1,12 1,15 EUR/CZK (Dec) 25,8 25,1 27,5 27,7 27,0 27,1 26,8 EUR/HUF (Dec) 304,2 285,8 300,2 315,5 314,0 320,0 325,0 EUR/PLN (Dec) 4,5 4,1 4,2 4,3 4,3 4,3 4,2 Zdroj: NBS, ŠÚ SR, ÚPSVaR, MinFin SR, Eurostat, ECB Predikcie: UniCredit Bank Slovakia Slovensko, Eurozóna, USA (EURIBOR, USDLIBOR); UniCredit Group (CEE Economic Research, UMIB) Eurozóna, USA > 4
1,20 USD/EUR 0,90 GBP/EUR FOREIGN EXCHANGE 1,15 1,10 1,05 0,85 0,80 0,75 0,70 1,00 0,65 150 JPY/EUR 1,20 CHF/EUR 140 130 1,10 120 110 1,00 9,8 NOK/EUR 9,8 SEK/EUR 9,6 9,4 9,6 9,2 9,4 9,0 8,8 9,2 8,6 9,0 28,0 CZK/EUR 330 HUF/EUR 320 27,0 310 26,0 300 4,6 PLN/EUR 100,0 RUB/EUR 4,5 4,4 90,0 4,3 80,0 4,2 4,1 70,0 4,0 60,0 > 5
0,00 Úrokové krivky EURIBOR -0,05 MONEY MARKET -0,10-0,20-0,40-0,06-0,50 1M 3M 6M 12M 29. týždeň 30. týždeň Dow Jones Industrial S&P 500 19 000 2 200 EQUITY 18 000 17 000 2 100 2 000 16 000 1 900 15 000 1 800 EURO STOXX 50 4 000 3 750 3 500 3 250 3 000 2 750 2 500 NIKKEI 225 22 000 21 000 20 000 19 000 18 000 17 000 16 000 15 000 14 000 > 6
UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s pripravujú Makroekonomické analýzy trhu Ľubomír Koršňák, analytik +421 2 4950 2427; Lubomir.Korsnak@unicreditgroup.sk KONTAKTY: Jaroslav Habo, Veľké Nadnárodné Spoločnosti +421 2 4950 4319; Jaroslav.Habo@unicreditgroup.sk František Doležal, Stredne Veľké Firmy +421 2 4950 4229; Frantisek.Dolezal@unicreditgroup.sk Raymond Kopka, Obyvateľstvo, Malé Podniky +421 2 4950 3212; Raymond.Kopka@unicreditgroup.sk Roman Hajduk, Privátni klienti +421 2 5942 8022; Roman.Hajduk@unicreditgroup.sk Tento materiál bol pripravený UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. a môže byť reprodukovaný len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Dokument obsahuje názory autorov, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s názormi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Informácie a názory obsiahnuté v tomto dokumente boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, ale UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. neposkytuje záruku za ich správnosť a úplnosť. UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. nezodpovedá za prípadné škody alebo iné ujmy, ktoré môžu vzniknúť tretím osobám, ak sa rozhodnú využiť informácie obsiahnuté v tomto dokumente. Tento dokument nemôže byť považovaný za náhradu poskytovania individuálneho investičného poradenstva. Investori musia uskutočňovať vlastné posúdenie vhodnosti a primeranosti investície do akéhokoľvek v tomto dokumente uvedeného finančného nástroja založené na jeho podstate a rizikách spojených s príslušným finančným nástrojom, ich vlastnej investičnej stratégii a ich osobných pomeroch a finančnej situácii. Tento dokument nie je investičným odporúčaním alebo priamym osobným odporúčaním, ani tento dokument ani akákoľvek jeho časť nie je podkladom na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu, ani sa naň nemožno spoliehať v súvislosti s uzavretím akejkoľvek zmluvy alebo dojednaním akéhokoľvek záväzku a nemá za cieľ pôsobiť ako presviedčanie alebo odporúčanie na uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo dojednanie záväzku akéhokoľvek druhu. Dôrazne upozorňujeme investorov, aby kontaktovali ich vlastných investičných poradcov za účelom poskytnutia potrebných vysvetlení a individuálneho investičného poradenstva. Tento materiál slúži len na informačné účely a (i) nepredstavuje žiadnu ponuku na predaj alebo upísanie alebo výzvu na podávanie návrhov na kúpu alebo upísanie akýchkoľvek finančných nástrojov alebo cenných papierov (ii) nie je akoukoľvek ich propagáciou. Investičné možnosti uvádzané v tomto dokumente nemusia byť vhodné a primerané pre určitých konkrétnych investorov, a to v závislosti na ich špecifických investičných cieľoch a časovom horizonte investície alebo v súvislosti s ich celkovou finančnou situáciou. Investície do finančných nástrojov sú spojené s rizikom a hodnota investície a výnos z nej plynúci môže rásť alebo klesať, a to aj v dôsledku menových výkyvov. Výkonnosť v minulosti nie je spoľahlivým ukazovateľom pre budúce výkonnosti. Akékoľvek predpovede o výkonnosti v budúcnosti nie sú spoľahlivým ukazovateľom výkonnosti v budúcnosti. Na tento dokument sa nemožno spoliehať ako na vysvetlenie všetkých rizík spojených s investovaním do finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu, investičných nástrojov alebo cenných papierov tu uvedených. > 7