Microsoft Word - perspektiva_polnohospodarskych_trhov_v.doc

Prepis

1 1. Úvod Tento dokument sa zaoberá prehľadom súčasného vývoja a očakávaného strednodobého vývoja hlavných poľnohospodárskych komodít v desiatich kandidátskych krajinách SVE. 1 Prezentuje sa tu prognóza produkcie a využitia niektorých základných rastlinných a živočíšnych komodít v krajinách SVE v období do roku 2008, v prípade obilnín a olejnín ide o marketingový rok 2008/09. Prognózy sú založené na kombinácii rôznych prístupov (štatistické analýzy, znalecké posudky, atď.) a vychádzajú z rôznych štatistických zdrojov (národné štatistiky, medzinárodné organizácie, súkromné informácie, atď.). Tieto zahŕňajú krátkodobé zhodnotenie najpravdepodobnejšieho vývoja v roku 2001 na základe súčasných poznatkov o klimatických podmienkach, cenách, situácii na trhu, atď. Strednodobé prognózy vychádzajú z predpokladaného status-quo v politike a poľnohospodárstve, ako aj zo všeobecných ekonomických podmienok. Predpokladom je pokračovanie súčasných trendov v politike a nezohľadňuje sa termín a podmienky vstupu kandidátskych krajín do EÚ. 2 Výsledky sú uvedené pre krajiny SVE-10 ako celok. Snahou bolo vypracovanie rozsiahlych, dôveryhodných a aktuálnych súborov údajov poľnohospodárskej štatistiky krajín SVE. Kvôli stále sa meniacemu štatistického základu pre vypracovanie prognóz by sa však prezentované údaje mali interpretovať opatrne. Týka sa to najmä prognózy produkcie a spotreby do roku 2008, keďže krajiny SVE sú stále v období po transformácii, ktoré je charakteristické mnohými nejasnosťami týkajúcimi sa budúceho vývoja. Výsledky prezentujú krajiny SVE ako celok, treba však zdôrazniť špecifickú situáciu jednotlivých krajín z ekonomického a politického hľadiska. Rok 2000 bol v krajinách SVE rokom extrémov. Úpravy vyplývajúce z poklesu exportu na ruský trh sa prejavili v údajoch o produkcii v živočíšnej výrobe. Mnohé krajiny boli navyše postihnuté ničivým suchom. Dôsledky tohto sucha sa prejavia ešte v produkcii roku 2001 a možno aj neskôr. Je otázne, či tieto krátkodobé vplyvy ovplyvnia strednodobé trendy. Základným predpokladom pri strednodobých prognózach bolo, že produkcia a spotreba sa vráti do základného trendu. 1 Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovenská republika a Slovinsko. 2 Toto je len pracovný predpoklad a nezohľadňuje dátum alebo formu vstupu žiadnej kandidátskej krajiny. 1

2 2. Ekonomická perspektíva Až na niekoľko výnimiek zaznamenali krajiny SVE v posledných rokoch výrazný ekonomický rast, hoci jeho úroveň sa v rokoch 1998 a 1999 mierne spomalila v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V rokoch 2001 a 2002 očakáva Európska komisia (odhad z apríla 2001) priemerný ročný nárast HDP minimálne o 4 %. Toto prispeje k zvýšeniu spotrebiteľských príjmov v krajinách SVE, čo je trend, ktorý by mal pokračovať aj v hodnotenom období a ktorý by mohol pozitívne ovplyvniť dopyt po poľnohospodárskych a potravinárskych produktoch. Predpokladá sa, že po miernom poklese zaznamenanom v 90-tych rokoch sa počet obyvateľov stabilizuje na približne 105,2 miliónov. Neočakáva sa však, že by to mohlo výrazne ovplyvniť spotrebu potravín. Prognózy týkajúce sa poľnohospodárskych produktov vychádzajú z konštantných výmenných kurzov a produkčných nákladov. Každá výrazná zmena výmenných kurzov a produkčných nákladov by mohla mať veľký vplyv na úroveň produkcie, na model spotreby v krajinách SVE a následne aj na obchod. Ruská kríza v roku 1998 viedla k poklesu významných exportných trhov pre krajiny SVE. Redukcia živočíšnej produkcie v dôsledku úbytku trhov sa prejavila až v roku Budúce možnosti vývoja spracovateľského priemyslu a exportu potravín v krajinách SVE budú čiastočne závisieť od zveľadenia ruského trhu, pretože viaceré z týchto krajín stále zápasia s problémami pri hľadaní alternatívnych odbytísk. Agropotravinárstvo, najmä mliekarstvo a živočíšna výroba, ako aj s nimi súvisiaci spracovateľský priemysel sú v štádiu reštrukturalizácie kvôli vyrovnaniu sa s rastúcou konkurenciou na domácich trhoch, ako aj na tradičných exportných trhoch. V rámci prípravy na vstup musí prvovýroba aj spracovateľský priemysel zlepšiť normy a kvalitu produktov. Program SAPARD 3, ktorý bol prijatý pre všetky krajiny SVE, bude pomáhať pri definovaní týchto problémov, pričom ich riešenie si vyžiada značné úsilie zo strany krajín SVE. V nadväznosti na Európske dohody zo začiatku 90-tych rokov boli v roku 3 SAPARD: Špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. 2

3 2000 medzi EÚ a krajinami SVE uzavreté tzv. dohody dvojitej nuly, ktoré prehĺbili proces liberalizácie bilaterálneho obchodu medzi kandidátskymi krajinami a EÚ Obilniny a olejniny V druhej polovici 90-tych rokov bola výmera obilnín pestovaných v krajinách SVE pomerne stabilná a prevyšovala 24 mil. ha. Vysoké ceny obilnín na svetových trhoch v rokoch 1996 a 1997 viedli k zvýšeniu výmery obilnín v krajinách SVE na takmer 25 mil. ha. Nižšie ceny na svetových trhoch, problémy s exportom a nepriaznivé klimatické podmienky v nasledujúcich rokoch zredukovali výsevnú aj zberovú plochu obilnín. V rovnakom období prispeli vyššie ceny olejnín k zvýšeniu ich výmery. V roku 1999 dosiahla výmera minimum 22,5 mil. ha a celková vysiata výmera olejnín a obilnín klesla na 26,1 mil. ha. Vzhľadom na relatívne zvýšenie cien obilnín aj olejnín na svetových trhoch v roku 2000 v porovnaní s rokom 1999 a za predpokladu, že sa nezopakujú nepriaznivé klimatické podmienky z rokov 1999 a 2000, sa v roku 2001 predpokladá zvýšenie celkovej výmery o približne 1 mil. ha. V hodnotenom období sa očakáva ďalší nárast výmery obilnín aj celkovej výmery obilnín a olejnín, ktorá by v roku 2008 mala prevýšiť 28 mil. ha. V hodnotenom období by mala celková výmera obilnín v krajinách SVE vykazovať menší ročný rast (o približne ha) a v roku 2008 dosiahnuť asi 25,1 milióna ha, čo je o 4 % viac než priemerná výmera obilnín v rokoch Predpokladá sa, že výmera obilnín zostane vo väčšine krajín rovnaká, alebo sa mierne zvýši. Len v Poľsku a Bulharsku by mohlo byť zvýšenie v rokoch výrazné, a to o ha resp ha. 4 V dohodách medzi EÚ a krajinami SVE o ďalšej liberalizácii obchodu s poľnohospodárskymi produktmi je zahrnutá vo väčšine prípadov úplná liberalizácia (0 % clá pre neobmedzené množstvo) pre 700 colných položiek. Ďalšou významnou súčasťou dohôd je tzv. riešenie dvojitej nuly, ktorým sa strany zaviazali v určitých odvetviach eliminovať dovozné clá a exportné podpory v rámci sústavy colných kvót. Treba zdôrazniť, že každá dohoda bola uzavretá bilaterálne medzi EÚ a príslušnou kandidátskou krajinou a ich obsah sa líši. 3

4 Tabuľka 1: Celková výmera obilnín a olejnín v krajinách SVE v rokoch Obilniny (mil. ha) 22,5 23,1 24,1 24,3 24,4 24,6 24,7 24,8 25,0 25,1 Olejniny (mil. ha) 3,7 3,0 3,1 3,2 3,2 3,2 3,2 3,2 3,3 3,3 Spolu: obilniny 26,1 26,1 27,2 27,5 27,6 27,8 27,9 28,1 28,2 28,4 a olejniny (mil. ha) Rovnako ako v EÚ bude veľa závisieť od pomeru cien obilnín a olejnín. Vo všeobecnosti by vývoj pomeru cien obilnín a olejnín na svetových trhoch nemal v hodnotenom období viesť k zvýšeniu produkcie olejnín. Na predpokladanom náraste výmery plodín pestovaných na ornej pôde sa budú prevažne podieľať obilniny. Miera rastu bude závisieť od toho, o koľko sa zníži výmera ostatných plodín, pasienkov alebo ornej pôdy, ktorá sa v súčasnosti nevyužíva Obilniny Od začiatku 90-tych rokov priemerná úroda obilnín v krajinách SVE vzrástla o viac než 15 % z približne 2,7 t/ha v roku 1992 na 3,2 t/ha v roku Pri prognóze úrody na rok 2000 sa zohľadnilo sucho, ktoré negatívne ovplyvnilo takmer všetky druhy plodín vo všetkých krajinách. Krajiny SVE boli suchom postihnuté viac než EÚ-15 (od začiatku transformácie ovplyvňovalo sucho produkciu v krajinách SVE každé štyri až päť rokov). Priemerná úroda obilnín v roku 2000 sa odhaduje len na 2,65 t/ha. Predpokladá sa, že úroda svoju zvyčajnú úroveň (okolo 3,2 t/ha) dosiahne v roku Budúci vývoj úrod bude závisieť od možnosti fariem lepšie využiť vstupy a od ich schopnosti zosúladiť využitie vstupov so zavádzaním nových technológií. Očakáva sa, že priemerná úroda v krajinách SVE sa bude naďalej zvyšovať každoročne o 1,2 % a v roku 2008 dosiahne 3,5 t/ha. V suchších oblastiach SVE sa očakáva pomalší ročný rast úrod v porovnaní s priemerom, pretože úrody v týchto regiónoch treba zvýšiť závlahami a finančné prostriedky na ich vybudovanie chýbajú. Celková produkcia obilnín v krajinách SVE sa zvýšila zo 63 mil. t v roku 1992 na približne 76 mil. ton v roku V dôsledku nepriaznivého počasia klesla produkcia v roku 1999 na 73 mil. t a v dôsledku sucha v roku 2000 klesla na 61 mil. t, čo bola najnižšia produkcia od 4

5 začiatku transformácie. V roku 2001 sa očakáva zvýšenie produkcie na 77 mil. t. Na základe predpokladanej výmery a úrody sa očakáva, že v roku 2008 by mohla celková produkcia obilnín prevýšiť 88 mil. t. Z tejto produkcie by 64 mil. t (72 %) malo pochádzať z troch krajín: Poľska (31 mil. t), Rumunska (17,8 mil. t) a Maďarska (15 mil. t). Tabuľka 2: Situácia a perspektíva na trhoch s obilninami v krajinách SVE v rokoch Výmera (mil. ha) 22,5 23,1 24,1 24,3 24,4 24,6 24,7 24,8 25,0 25,1 Úroda (t/ha) 3,25 2,65 3,23 3,27 3,31 3,35 3,39 3,43 3,47 3,51 Produkcia (mil. t) 72,9 61,1 77,8 79,4 80,8 82,3 83,7 85,2 86,7 88,2 Celková domáca 73,0 66,0 70,1 70,9 71,8 72,5 73,3 74,0 74,8 75,5 spotreba (mil. t) - výživa ľudí (mil. t) 19,6 19,1 19,3 19,3 19,3 19,4 19,4 19,5 19,5 19,6 - kŕmne účely (mil. t) 46,5 40,0 43,6 44,5 45,4 46,1 46,7 47,5 48,2 49,0 Bilancia vrátane - 0,1-4,9 7,7 8,5 9,0 9,7 10,5 11,2 11,9 12,7 zmien zásob (mil. t) V hodnotenom období sa odhaduje mierny nárast spotreby na obyvateľa, ktorá by mala v roku 2008 dosiahnuť v priemere 186 kg. Pri zohľadnení mierneho nárastu počtu obyvateľov by sa mala celková spotreba obilnín určených na výživu ľudí zvýšiť približne o t a v roku 2008 dosiahnuť 19,6 mil. ton. V roku 2000 sa očakával výrazný pokles spotreby kŕmnych obilnín vzhľadom na zredukovanú živočíšnu výrobu a ich menšiu dostupnosť (týka sa to Rumunska, kde sa v roku 2001 očakáva zlepšenie). V období do roku 2008 sa odhaduje nárast živočíšnej produkcie a následne aj vyššia spotreba kŕmnych obilnín. Celková spotreba kŕmnych obilnín by sa mala zvýšiť o viac než 5 mil. t zo 44 mil. t v roku 2001 na 49 mil. t v roku V odhadovanom vývoji dopytu po krmivách sa počíta s miernym poklesom spotreby kŕmnych zemiakov. Dopyt po krmivách vzrástol najviac v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, a to v dôsledku rastúcej produkcie bravčového a hydinového mäsa. Ekonomické podmienky produkcie bravčového mäsa v krajinách SVE, ktoré sú zvýhodnené pomerne vysokými výrobnými cenami a veľkým dopytom však v podstate závisia od prispôsobenia sa farmárov 5

6 rastúcim cenám kŕmnych obilnín ako aj od vývoja spotrebiteľských príjmov v týchto krajinách. Uvedený model využitia na kŕmne a potravinárske účely spolu s pomerne stabilným využitím obilnín na iné účely by mohol viesť k nárastu celkovej spotreby obilnín v krajinách SVE zo 73 mil. t v roku 1999/2000 na 75,5 mil. t v roku 2008/09. Z celkového množstva obilnín spotrebujú 73 % tieto tri krajiny: Poľsko 29 mil. t, Rumunsko 16 mil. t a Maďarsko 10 mil. t. Z predpokladanej produkcie a spotreby v hodnotenom období vyplýva, že sa zvýši množstvo obilnín, ktoré sa ročne môžu exportovať. V posledných rokoch celkový export a import výrazne kolísal kvôli klimatickým zmenám, ktoré ovplyvnili produkciu. Hoci sa niektoré požiadavky v roku 2000/01 pokryli zo zásob obilnín, očakáva sa, že krajiny SVE budú čistými importérmi s dovozom dosahujúcim takmer 2,5 mil. t. Dlhodobo sa však odhaduje nárast produkcie nad úroveň spotreby, takže čistá bilancia obilnín určených na export by mohla v roku 2008/09 vzrásť na približne 12 mil. t. Zatiaľ čo Maďarsko, Česká republika, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko a Slovenská republika by sa mali stať čistými exportérmi, Slovinsko by malo zostať čistým importérom. Očakáva sa, že celkový import obilnín do krajín SVE do roku 2008 klesne na približne 1,5 mil. t v porovnaní so súčasnými viac než 2 mil. t. Tabuľka 3: Situácia a perspektíva na trhoch s pšenicou v krajinách SVE v rokoch Výmera (mil. ha) 7,7 8,6 9,2 9,4 9,5 9,7 9,8 10,0 10,1 10,2 Úroda (t/ha) 3,34 3,06 3,40 3,44 3,49 3,53 3,58 3,62 3,67 3,71 Produkcia (mil. t) 25,7 26,2 31,3 32,4 33,3 34,2 35,1 36,0 37,0 37,9 Celková domáca 26,0 25,7 26,3 26,5 26,7 27,0 27,2 27,5 27,7 28,0 spotreba (mil. t) - výživa ľudí (mil. t) 13,6 13,2 13,1 13,1 13,1 13,1 13,1 13,2 13,2 13,2 - kŕmne účely (mil. t) 9,6 9,5 10,0 10,2 10,4 10,7 10,9 11,2 11,4 11,7 Bilancia (mil. t) - 0,2 0,5 5,0 5,9 6,6 7,2 7,9 8,5 9,2 9,9 V roku 2000 tvorila pšenica 38 % z celkovej výmery obilnín. Na základe odhadovanej ceny na svetových trhoch sa očakáva, že k celkovému nárastu výmery obilnín prispeje výhradne 6

7 pšenica a odhaduje sa nárast z necelých 9 mil. ha na viac než 10 mil. ha v roku Výmera kŕmnych obilnín by sa mala stabilizovať na približne 14,9 mil. ha. Odhaduje sa nárast produkcie pšenice z 31 mil. t v roku 2001 na asi 38 mil. t v roku 2008, zatiaľ čo spotreba v krajinách SVE by sa mala v rovnakom období zvýšiť z 26 mil. t na 28 mil. t. Tak by sa mal vytvoriť exportný prebytok dosahujúci v roku 2008/09 takmer 10 mil. t. Tabuľka 4: Situácia a perspektíva na trhoch s kŕmnymi obilninami v krajinách SVE v rokoch Výmera (mil. ha) 14,8 14,5 14,9 14,9 14,9 14,9 14,9 14,9 14,9 14,9 Úroda (t/ha) 3,20 2,41 3,13 3,16 3,20 3,23 3,27 3,30 3,34 3,37 Produkcia (mil. t) 47,2 34,9 46,5 47,0 47,6 48,1 48,6 49,2 49,7 50,3 Celková domáca 47,0 40,3 43,8 44,4 45,1 45,6 46,0 46,5 47,1 47,5 spotreba (mil. t) - výživa ľudí (mil. t) 6,0 5,9 6,1 6,2 6,2 6,2 6,3 6,3 6,4 6,4 - kŕmne účely (mil. t) 36,8 30,4 33,6 34,3 34,9 35,3 35,8 36,3 36,8 37,3 Bilancia (mil. t) 0,2-5,4 2,7 2,6 2,5 2,5 2,6 2,7 2,6 2,8 Do roku 2008 sa odhaduje nárast produkcie kŕmnych obilnín o takmer 4 mil. t na 50 mil. t, z čoho by mal jačmeň tvoriť 12 mil. t, kukurica 22 mil. t, raž 6,5 mil. t, ovos 2 mil. t a tritikale, miešanky a ostatné spolu 7 mil. t. Domáca spotreba by sa mala zvýšiť o takmer rovnaké množstvo na 47,5 mil. t, čím vznikne exportný prebytok 2,8 mil. t, z toho 0,7 mil. t raže (takmer výlučne z Poľska) Olejniny Najviac olejnín sa v krajinách SVE vysialo v roku Bolo to v dôsledku zaujímavých cien olejnín v roku 1998, ako aj problémov spojených so sejbou obilnín (napr. v Maďarsku a Slovenskej republike). Zmeny zberovej plochy v roku 1999 ukazujú, že poľnohospodári v krajinách SVE rýchlo zareagovali na cenové signály z trhu. Výmera olejnín sa výrazne znížila z 3,7 mil. ha v roku 1999 na 3,0 mil. ha v roku Bolo to spôsobené relatívne nízkymi cenami repky, slnečnice a sóje na svetových trhoch v roku Po miernom zvýšení výmery olejnín v roku 2001 sa očakáva, že celková výmera olejnín 7

8 by mala v hodnotenom období zostať relatívne stabilná na úrovni 3,3 mil. ha. Tento vývoj vychádza z predpokladu, že v hodnotenom období budú ceny olejnín na svetových trhoch v pomere k cenám obilnín stagnovať. Skôr by sa dala očakávať zmena relatívnych cien v prospech olejnín, než zvýšenie ich výmery. Podiel olejnín na celkovej výmere obilnín a olejnín by mal klesnúť z približne 11,5 % v rokoch na 11,3 % v rokoch 2007/08. V roku 1999 tento podiel predstavoval 14,0 % a v roku 2000 predstavoval 11,5 %. Nárast úrody by mal byť o niečo nižší ako pri obilninách a v percentuálnom vyjadrení asi o 0,7 % ročne. Rovnako ako v EÚ by mal byť ročný nárast vyšší v prípade repky (o 1,4 %) ako v prípade slnečnice (veľmi malý nárast o 0,1 %). Tabuľka 5: Situácia a perspektíva na trhoch s olejninami v krajinách SVE v rokoch Výmera (mil. ha) 3,7 3,0 3,1 3,2 3,2 3,2 3,2 3,2 3,3 3,3 Úroda (t/ha) 1,65 1,29 1,62 1,64 1,65 1,66 1,67 1,68 1,70 1,71 Produkcia (mil. t) 6,0 3,9 5,1 5,2 5,3 5,3 5,4 5,5 5,5 5,6 Celková domáca 4,4 4,0 4,3 4,3 4,4 4,5 4,6 4,6 4,7 4,8 spotreba (mil. t) Bilancia (mil. t) 1,6-0,1 0,8 0,9 0,9 0,9 0,8 0,8 0,8 0,8 Celková produkcia olejnín v roku 2000 klesla v dôsledku poklesu výmery a poklesu úrod, ktoré spôsobilo sucho. Vzhľadom na očakávané vyššie úrody, by však produkcia v roku 2008 mohla dosiahnuť 5,6 miliónov t, čo by bolo stále menej než rekordná úroda z roku Domáca spotreba v roku 2000 klesla v dôsledku nižšej produkcie. V roku 2001 sa očakáva zlepšenie situácie a ďalší nárast na 4,8 mil. t sa predpokladá aj v hodnotenom období. Tento nárast je spôsobený rastúcim dopytom po olejninách na kŕmne účely, ako aj väčším využitím rastlinných olejov vo výžive ľudí. Vyšší dopyt po oleji si vyžiada investície zamerané na lepšie fungovanie existujúcich podnikov alebo vytváranie nových kapacít na výrobu oleja. Na základe údajov o odhadovanej produkcii a domácej spotrebe by exportný prebytok v roku 2008 mohol dosiahnuť 0,8 mil. t. 8

9 Tabuľka 6: Situácia a perspektíva na trhoch s repkou olejnou v krajinách SVE v rokoch Výmera (mil. ha) 1,2 1,0 1,1 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 Úroda (t/ha) 2,31 1,93 2,24 2,27 2,31 2,34 2,37 2,41 2,44 2,47 Produkcia (mil. t) 2,9 2,0 2,5 2,6 2,7 2,7 2,7 2,8 2,8 2,9 Celková domáca 1,7 1,8 2,0 2,0 2,1 2,1 2,2 2,2 2,2 2,3 spotreba (mil. t) Bilancia (mil. t) 1,1 0,2 0,5 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 0,6 Pestovanie repky olejnej malo tradíciu len v Poľsku. V posledných rokoch však produkcia výrazne vzrástla v Českej republike, Slovenskej republike a Maďarsku. Výmera repky by sa mala od roku 2002 stabilizovať na úrovni približne 1,2 mil. ha. Produkcia by mohla dosiahnuť 2,9 mil. t a celková spotreba by sa mala v roku 2008 zvýšiť na 2,3 mil. t. Takto vznikne každoročne exportný prebytok vo výške 0,6 mil. t. Tabuľka 7: Situácia a perspektíva na trhoch so slnečnicou v krajinách SVE v rokoch Výmera (mil. ha) 2,3 1,8 1,9 1,9 1,9 1,9 1,9 1,9 1,9 1,9 Úroda (t/ha) 1,27 0,96 1,24 1,24 1,24 1,24 1,25 1,25 1,25 1,25 Produkcia (mil. t) 2,9 1,7 2,3 2,3 2,3 2,4 2,4 2,4 2,4 2,4 Celková domáca 2,4 1,9 2,0 2,0 2,0 2,0 2,1 2,1 2,1 2,1 spotreba (mil. t) Bilancia (mil. t) 0,5-0,2 0,3 0,3 0,3 0,3 0,3 0,3 0,3 0,3 Viac než 60 % výmery olejnín v krajinách SVE tvorí slnečnica, ale kvôli výrazne nižším úrodám sa na ich celkovej produkcii podieľa len 40 %. V roku 2000 sa výrazný pokles výmery slnečnice zaznamenal v Maďarsku ( ha) a neočakáva sa, že by sa na tejto ploche znovu mohla slnečnica pestovať. Pokles výmery slnečnice sa zaznamenal aj v ostatných krajinách SVE a do roku 2008 by sa mala jej výmera stabilizovať na 1,9 mil. ha. Neočakávajú sa veľké zmeny úrod a produkcia by sa mala udržať na stabilnej úrovni približne 2,3 2,4 mil. t, čím vznikne exportný prebytok len asi t. 9

10 Výmera sóje stabilne dosahuje asi ha (zväčša v Rumunsku), produkcia predstavuje t a v hodnotenom období sa neočakávajú výraznejšie zmeny. 4. Mlieko a mliečne výrobky Odvetvie produkcie mlieka má vo väčšine krajín SVE veľký význam. Spolu s odvetím produkcie hovädzieho mäsa je oblasťou, v ktorej nastali v krajinách SVE v 90-tych rokoch najväčšie zmeny. Krajiny SVE ako celok sú čistými exportérmi mlieka a očakáva sa, že tento stav sa udrží aj v hodnotenom období, hoci v menšom rozsahu. V súčasnosti sú najvýznamnejšími producentmi Poľsko (11,5 mil. t) a Rumunsko (5 mil. t). Najvýznamnejšími exportérmi boli v roku 2000 Česká republika, Litva a Poľsko, ktoré exportovali po t vo forme ekvivalentu mlieka. Počet dojníc klesol z vyše 10 mil. kusov v roku 1992 na 7,8 mil. kusov v roku 1999 a ďalší výrazný pokles na 7,3 mil. kusov nastal v roku V Bulharsku, po zlepšení situácie v rokoch , nastal v roku 2000 pokles počtu dojníc. V roku 2001 sa očakáva ďalší pokles o takmer 0,2 milióna dojníc v porovnaní so stavom na konci roku Do roku 2008 sa plánuje ďalší pokles počtu dojníc približne o kusov ročne, čo je ale výrazne nižší pokles ako v uplynulých rokoch. V roku 2008 by mal celkový počet dojníc dosiahnuť 6,3 mil. kusov. Vývoj stavov hovädzieho dobytka v krajinách SVE môžu skresľovať niektoré výrazné štrukturálne zmeny v jednotlivých krajinách, napr. prechod z domáceho hospodárenia na komerčné hospodárenie a naopak (ako je to v prípade Bulharska). Toto má významné ekonomické dôsledky. Krátkodobý vývoj potvrdil mimoriadnu potrebu zmien, ktoré sa musia realizovať v odvetví mliekarstva. Po analyzovaní situácie sa strednodobý vývoj posudzuje menej optimisticky. Priemerná dojivosť sa v rokoch zvýšila o 1 5 %. V roku 2000 dojivosť vzrástla o 3 % a dosiahla 3,7 t na dojnicu. Pokles v Litve a Bulharsku sa vykompenzoval nárastom najmä v Poľsku, Českej republike a Slovenskej republike. Podľa odhadov by sa priemerná dojivosť na dojnicu mohla do konca hodnoteného obdobia zvyšovať ročne o 1,5 % (čo je rovnaká úroveň rastu ako v EÚ). V posledných rokoch sa v Českej republike, Slovenskej republike a Slovinsku zaznamenal výrazný rast dojivosti (o viac než 5 % ročne). 10

11 Kombinácia pozitívnych trendov v dojivosti a negatívnych trendov v poklese stavov zvierat by mohla viesť k miernemu poklesu produkcie mlieka z 27,3 mil. t v roku 2000 na 26,3 mil. t v roku Pokles produkcie sa očakáva v Poľsku (o 0,7 mil. t), Rumunsku (o 0,2 mil. t), a Litve (o 0,1 mil. t). Ostatné krajiny vykazujú len menšie ročné zmeny v celkovej produkcii mlieka. Tlak na reštrukturalizáciu odvetvia mliekarstva na úrovni fariem aj na úrovni mliekarní je zbytočne veľký a v budúcnosti budú potrebné značné investície, aby sa zabránilo výraznejšiemu poklesu produkcie. Investície by mali pomôcť zlepšiť výrobné technológie na úrovni fariem, ale prispieť aj k zlepšeniu noriem a kvality mliekarskych produktov. Tieto investície sú pre krajiny SVE nevyhnutné z hľadiska konkurencieschopnosti mliečnych výrobkov na domácich aj na tradičných exportných trhoch, ako aj z hľadiska udržania si podielu na trhu. Tabuľka 8: Situácia a perspektíva na trhu s mliekom v krajinách SVE v rokoch Počet dojníc (mil. ks) 7,76 7,26 7,11 6,98 6,85 6,73 6,61 6,50 6,39 6,28 Dojivosť (1000 kg/dojnica) Produkcia (mil. t) 28,3 27,3 27,2 27,0 26,9 26,8 26,6 26,5 26,4 26,3 Celková domáca 26,1 25,7 25,6 25,6 25,6 25,5 25,5 25,4 25,4 25,3 spotreba (mil. t) - z toho na výživu ľudí 23,8 23,5 23,5 23,5 23,6 23,5 23,5 23,5 23,5 23,4 (vo forme mliečneho ekvivalentu)(mil. t) Bilancia (mil. t) 2,2 1,6 1,5 1,4 1,3 1,2 1,1 1,1 1,0 0,9 Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) Očakáva sa, že celkový dopyt po konzumnom mlieku zostane v krajinách SVE do roku 2008 relatívne stabilný, pretože vyššia spotreba čerstvých mliečnych produktov (jogurtov a pod.) a syrov by mohla kompenzovať pokles spotreby mlieka, ktorý poukazuje na pokles produkcie 11

12 v krajinách SVE. Celková spotreba na výživu ľudí by mala v roku 2008 dosiahnuť približne 23,4 mil. t v porovnaní s 23,5 mil. t v roku 2000 a 23,9 mil. t v roku Celková spotreba mlieka a mliečnych produktov na obyvateľa (vo forme ekvivalentu mlieka) by mala klesnúť len minimálne z 225 kg v roku 2000 na 223 kg v roku Spotreba na kŕmne účely sa znížila z 3 mil. t v roku 1992 na 2,2 mil. t v roku 2000 a keďže sa odhaduje ďalší pokles počtu dojníc, mala by naďalej klesať na 1,9 mil. t v roku Predpokladá sa, že celková domáca spotreba v krajinách SVE by mala v hodnotenom období klesať veľmi mierne a v menšom rozsahu ako produkcia. V krajinách s dostupnými štatistickými údajmi sa zistilo, že v roku 2000 sa do mliekarní dodávalo v priemere 65 % z celkovej produkcie. Medzi jednotlivými krajinami sú však veľké rozdiely. Dodávky do mliekarní tvorili v Českej republike približne 92 %, v Slovenskej republike 85 %, v Maďarsku 80 %, v Slovinsku 70 %, v Estónsku 60 %, v Litve 65 %, v Poľsku 58 %, v Lotyšsku 48 % a v Bulharsku 37 %. Úroveň dodávok by sa však mala v hodnotenom období zvýšiť, a to najmä v krajinách, kde je v súčasnosti nízka. Po zavedení prísnejších noriem kvality sa výrazný nárast zaznamenal v Poľsku. Podľa optimistických prognóz by mala úroveň dodávok v roku 2008 vzrásť na 77 %, čo je však podmienené úspešnou reštrukturalizáciou malých a stredných fariem. Z uvedených údajov o produkcii a spotrebe mlieka vyplýva, že čistá exportná bilancia krajín SVE vyjadrená vo forme ekvivalentu mlieka klesla z 2,7 mil. t v roku 1998 na 1,6 mil. t v roku V roku 2001 sa očakáva ďalší pokles na 1,5 mil. t. V hodnotenom období by mal exportný prebytok postupne klesnúť na konečných 0,9 mil. t v roku Množstvo určené na export klesne najmä v Poľsku a do menšej miery v Českej republike. V tomto odhade čistého exportného prebytku mlieka je zohľadnený aj nárast celkového importu mliečnych produktov Maslo Produkcia masla klesla z vyše t v roku 1992 na t v roku Do roku 2008 by mala produkcia vykazovať len menšie zmeny. Spotreba masla bola v posledných rokoch relatívne stabilná a pohybovala sa okolo 2,7 kg na obyvateľa (v porovnaní so 4,6 kg v EÚ), 12

13 v hodnotenom období by však mala byť o niečo nižšia. Exportný prebytok by mal následne klesnúť z približne t v roku 2000 na t v roku Viac než polovica masla vyprodukovaného v krajinách SVE pochádza z Poľska, nasledujú Litva a Estónsko. Tabuľka 9: Situácia a perspektíva na trhu s maslom v krajinách SVE v rokoch 1999 až 2008 Produkcia (000 t) Celková domáca spotreba (000 t) Bilancia (000 t) Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) 2,75 2,68 2,70 2,70 2,70 2,69 2,69 2,69 2,68 2, Syr Zatiaľ čo produkcia masla klesá, produkcia aj spotreba syra je od roku 1992 na vzostupe. Celková produkcia syra vzrástla zo t v roku 1992 na t v roku Produkcia syra v roku 2000 mierne klesla na t, ale v roku 2001 sa očakáva nárast na t. Najväčším producentom je Poľsko, nasleduje Maďarsko a Česká republika. V niektorých krajinách SVE sa značná časť syra produkuje, spotrebováva alebo predáva priamo v domácnostiach, čo zohráva významnú úlohu v samozásobiteľskom hospodárení. Napr. v Bulharsku v posledných rokoch klesli dodávky do mliekarní, zatiaľ čo podiel predaja priamo z fariem sa zvýšil. V hodnotenom období sa predpokladá ďalší nárast spotreby a produkcie syra. V roku 2008 by mala spotreba na obyvateľa dosiahnuť 9,1 kg (19 kg v EÚ-15) a celková produkcia by mala prevýšiť 1 mil. t. 13

14 Tabuľka 10: Situácia a perspektíva na trhoch so syrom v krajinách SVE v rokoch Produkcia (000 t) Celková domáca spotreba (000 t) Bilancia (000 t) Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) 7,5 7,6 7,8 8,0 8,2 8,4 8,6 8,8 9,0 9,1 Očakáva sa, že v hodnotenom období budú mať krajiny SVE čistú exportnú bilanciu syra. Po poklese zaznamenanom v roku 2000 by sa mal v hodnotenom období exportný prebytok zvýšiť. Faktormi, ktoré k tomu prispejú sú vyššia kvalita mlieka a reštrukturalizácia mliekarstva Sušené odstredené mlieko Produkcia sušeného odstredeného mlieka je v krajinách SVE významná. Celková produkcia predstavuje asi t, z toho sa v roku 2000 exportovalo celkom t. Keďže produkcia masla zostane pomerne stabilná, mala by takou zostať aj produkcia sušeného odstredeného mlieka. Toto spolu s predpokladaným nárastom domácej spotreby povedie v roku 2008 k poklesu exportnej bilancie na t. 5. Hovädzie a teľacie mäso Vzhľadom na dlhý produkčný cyklus je vytváranie stád výkrmového dobytka a špecializovaná produkcia hovädzieho mäsa pomalá. V hodnotenom období teda špecializovaná produkcia hovädzieho mäsa výraznejšie neovplyvní celkovú produkciu hovädzieho mäsa. Na druhej strane je produkcia hovädzieho mäsa oveľa užšie spojená s vývojom stád dojníc. V odvetví produkcie hovädzieho mäsa nastal najväčší pokles produkcie od začiatku transformácie. Od roku 1989 do roku 1999 sa produkcia znížila o viac ako 40 % a klesla pod 14

15 1,05 mil. t. V krajinách SVE dominujú v produkcii hovädzieho mäsa dve krajiny: Poľsko a Rumunsko s 0,4 mil. t resp. 0,2 mil. t. Očakáva sa, že v hodnotenom období sa zníži počet zabíjaných zvierat v súlade s redukciou počtu dojníc. Mierny nárast produkcie výkrmového dobytka nebude schopný kompenzovať tento pokles. Celková produkcia hovädzieho a teľacieho mäsa by mala v roku 2000 dosiahnuť len 1,03 mil. t, v porovnaní s 1,05 mil. t v roku V roku 2001 sa produkcia odhaduje na necelých 1,0 mil. t po prvýkrát od začiatku transformácie a v roku 2008 by mala dosiahnuť 0,9 mil. t. Tabuľka 11: Situácia a perspektíva na trhoch s hovädzím a teľacím mäsom v krajinách SVE v rokoch Zabité zvieratá (mil. ks) 5,64 5,54 5,41 5,31 5,22 5,14 5,05 4,97 4,89 4,81 Porážková hmotnosť (kg/ks) Produkcia (mil. t) 1,05 1,03 0,99 0,97 0,96 0,94 0,93 0,91 0,90 0,88 Domáca spotreba 1,00 0,99 0,99 0,98 0,98 0,98 0,97 0,97 0,97 0,96 (mil. t) Bilancia (mil. t) 0,04 0,03 0,00-0,01-0,02-0,03-0,05-0,07-0,07-0,08 Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) 9,6 9,5 9,4 9,4 9,3 9,3 9,3 9,2 9,2 9,2 Domáca spotreba by mala v roku 2000 klesnúť na 9,5 kg na obyvateľa, zväčša v dôsledku zníženej dostupnosti, ale tiež v dôsledku zmeny stravovacích návykov, kde sa uprednostňujú ostatné druhy mäsa (napr. hydina). V hodnotenom období by mala spotreba na obyvateľa ešte o niečo klesnúť na 9,2 kg. Počas tohto obdobia by mala celková domáca spotreba v krajinách SVE klesnúť na 0,96 mil. t. Tento vývoj spolu s poklesom produkcie môže viesť k tomu, že viaceré krajiny SVE sa stanú čistými importérmi hovädzieho mäsa (vyššej kvality) a len Poľsko bude naďalej čistým exportérom. Čistý export Poľska by sa mal znížiť z t v roku 2000 na t v roku

16 6. Bravčové mäso Z hľadiska produkcie a spotreby v krajinách SVE je bravčové mäso najvýznamnejším druhom mäsa, a tento trend by mal pokračovať. V hodnotenom období sa počíta so značným exportným prebytkom. Napriek ruskej kríze v auguste 1998 sa produkcia v roku 1999 zvýšila a prispôsobenie sa podmienkam na nových trhoch sa realizovalo v druhej polovici roku 1999 s účinkom viditeľným až v údajoch za rok V roku 2000 sa odhaduje pokles celkovej produkcie bravčového mäsa v porovnaní s rokom 1999 o 0,4 mil. t (9 %). Ďalšie zníženie o 1,5 % sa očakáva v roku Produkcia by mala vzrastať v rokoch 2002 až 2008, s ročnou úrovňou rastu 1,5 %. V roku 2008 sa očakáva celková produkcia 4,6 mil. t. Podstatná časť tejto vyššej produkcie sa spotrebuje v krajinách SVE. Najväčší nárast v absolútnom aj v percentuálnom vyjadrení sa očakáva v dvoch hlavných produkujúcich krajinách - Poľsku a Maďarsku. V roku 2008 by mali Poľsko a Maďarsko spolu produkovať asi 3 mil. t mäsa, z toho Poľsko 2,25 mil. t. Tieto prognózy vychádzajú z predpokladu, že producenti a spracovatelia v krajinách SVE by mohli prekonať tlak vyvolaný relatívne vysokými cenami obilnín a olejnín a konkurenciou na domácich a zahraničných trhoch. Prognózy však v podstate vychádzajú z vývoja disponibilného príjmu a teda dopytu po mäse. V roku 2000 sa v krajinách SVE očakáva pokles spotreby na obyvateľa na 39,1 kg/osobu a návrat na úroveň spotreby z roku Táto redukcia je najvýraznejšia v Poľsku (zo 48,9 kg na 47,2 kg), Českej republike (zo 43,6 na 41 kg) a Slovenskej republike (z 35,9 na 32 kg). Nižšia spotreba je spôsobená najmä poklesom produkcie v krajinách SVE, ktorý sa nekompenzoval zvýšeným importom. Do roku 2008 by sa mala spotreba na obyvateľa zvýšiť na 42,1 kg alebo v priemere o 1 % ročne. Nárast sa predpokladá vo všetkých krajinách SVE vzhľadom na pokračujúci rast HDP. Očakáva sa, že krajiny SVE ako celok by mohli byť naďalej čistými exportérmi bravčového mäsa. Čistý export pred ruskou krízou prevyšoval t. V roku 2000 sa čistá exportná bilancia odhaduje len na t, ale po ďalšej redukcii v roku 2001 by mala v roku 2008 dosiahnuť t. Tento čistý export by mal pochádzať zväčša z Poľska a Maďarska. 16

17 Tabuľka 12: Situácia a perspektíva na trhoch s bravčovým mäsom v krajinách SVE v rokoch Zabité zvieratá (mil. ks) 54,1 49,6 47,8 48,7 49,7 50,5 51,4 52,2 53,0 53,9 Porážková hmotnosť (kg/ks) Produkcia (mil. t) 4,54 4,17 4,11 4,20 4,28 4,34 4,42 4,49 4,56 4,63 Domáca spotreba 4,35 4,10 4,09 4,19 4,25 4,29 4,33 4,37 4,41 4,44 (mil. t) Bilancia (mil. t) 0,20 0,08 0,02 0,01 0,04 0,06 0,09 0,12 0,15 0,20 Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) 41,4 39,1 39,1 40,0 40,5 40,8 41,2 41,6 41,9 42,1 7. Hydinové mäso Na produkcii hydinového mäsa v krajinách SVE sa najviac podieľajú brojlery, ale významný je aj podiel moriek, kačíc a husí. Vzhľadom na to, že v niektorých krajinách sa značná časť produkcie vytvára na úrovni domácností, je ťažké presne odhadnúť počet zabitých zvierat a priemernú jatočnú hmotnosť. V produkcii hydinového mäsa dominujú tri krajiny: Poľsko, Maďarsko a Rumunsko, ktorých celková produkcia v roku 1999 prevyšovala 1,2 mil. t z celkovej produkcie 1,8 mil. t. Tabuľka 13: Situácia a perspektíva na trhoch s hydinovým mäsom v krajinách SVE v rokoch Produkcia (mil. t) 1,71 1,74 1,81 1,85 1,89 1,94 1,98 2,03 2,07 2,12 Domáca spotreba 1,61 1,67 1,73 1,77 1,81 1,85 1,88 1,92 1,96 2,00 (mil. t) Bilancia (mil. t) 0,09 0,07 0,08 0,08 0,09 0,09 0,10 0,11 0,11 0,12 Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) 15,4 15,9 16,5 16,9 17,2 17,6 17,9 18,3 18,6 19,0 17

18 Hydinové mäso, podobne ako bravčové, je veľmi žiadané na domácom trhu. Od začiatku transformácie sa dopyt výrazne zvýšil a hydinové mäso je jediným druhom mäsa, ktorého spotreba na obyvateľa sa od roku 1992 každoročne zvyšovala. Celková produkcia hydinového mäsa by mala v roku 2006 dosiahnuť vyše 2 mil. t, v porovnaní s 1,7 mil. t v roku 1999 a v roku 2008 by mohla dosiahnuť 2,1 mil. t. Tento vývoj je výsledkom ročného nárastu dosahujúceho približne 2,0 % a najvýraznejší nárast sa očakáva v Maďarsku, Rumunsku a Poľsku. V niektorých krajinách SVE sa môže nárast produkcie pripísať prechodu od domácej produkcie na produkciu komerčnú, pretože domáca produkcia nie je úplne obsiahnutá v národných štatistikách. Spotreba na obyvateľa sa v rokoch 1996, 1997 a 1998 každoročne zvyšovala o 1 kg. V roku 2000 sa predpokladá stagnácia spotreby. V rokoch 2000 až 2008 sa očakáva nárast produkcie o ďalšie 2 kg na obyvateľa (o 2 % ročne) a v roku 2008 by mala spotreba dosiahnuť 19 kg na obyvateľa. Tento veľký nárast je v súlade s očakávaným rastom HDP v krajinách SVE a so skutočnosťou, že od začiatku procesu transformácie je hydinové mäso obľúbenejšie. V roku 2008 by mal čistý export dosiahnuť t. Maďarsko bude pravdepodobne najvýznamnejším čistým exportérom s exportným prebytkom t v roku Ovčie a kozie mäso Produkcia ovčieho a kozieho mäsa klesla od roku 1992 do roku 1999 takmer o polovicu, a to z t na t. Stavy zvierat by mali naďalej klesať, hoci v niektorých krajinách (napr. Maďarsko) sa prejavujú známky stabilizácie. V dvoch hlavných producentských krajinách Rumunsku a Bulharsku sa však takýto trend nezaznamenal. Tabuľka 14: Situácia a perspektíva na trhoch s ovčím a kozím mäsom v krajinách SVE v rokoch Produkcia (mil. t) 0,13 0,13 0,11 0,11 0,11 0,11 0,10 0,10 0,10 0,10 Celková domáca 0,11 0,12 0,10 0,10 0,10 0,10 0,09 0,09 0,09 0,09 spotreba (mil. t) Bilancia (mil. t) 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 Spotreba na obyvateľa (kg/osoba) 1,1 1,1 1,0 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,8 18

19 Odhaduje sa, že produkcia v krajinách SVE v roku 2001 výrazne klesne na t. Do roku 2008 sa plánuje mierny pokles produkcie na t. Dvaja najväčší producenti Rumunsko a Bulharsko produkujú každý viac než 40 % celkovej produkcie ovčieho a kozieho mäsa. V ostatných krajinách SVE je produkcia a spotreba ovčieho a kozieho mäsa veľmi obmedzená. Ako celok majú krajiny SVE mierny exportný prebytok. 9. Celková spotreba mäsa V hodnotenom období sa očakáva nárast celkovej spotreby mäsa na obyvateľa zo 65,7 kg v roku 2000 na 71,1 kg v roku Celkový nárast súvisí s bravčovým a hydinovým mäsom, ktorých spotreba na obyvateľa by sa mala zvýšiť o 3,0 resp. 3,1 kg. Tabuľka 15: Celková spotreba mäsa v krajinách SVE v rokoch (v kg na obyvateľa) Hovädzie 9,6 9,5 9,4 9,4 9,3 9,3 9,3 9,2 9,2 9,2 a teľacie mäso Bravčové mäso 41,4 39,1 39,1 40,0 40,5 40,8 41,2 41,6 41,9 42,1 Hydinové mäso 15,4 15,9 16,5 16,9 17,2 17,6 17,9 18,3 18,6 19,0 Ovčie a kozie mäso 1,1 1,1 1,0 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,9 0,8 Celková spotreba na obyvateľa 67,5 65,7 66,0 67,1 68,0 68,6 69,3 69,9 70,6 71,1 10. Záver Základné ekonomické podmienky vo väčšine kandidátskych krajín SVE sa zlepšili a očakáva sa v nich ďalší ekonomický rast. Rastúce spotrebiteľské príjmy môžu poskytnúť nové možnosti pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo v týchto krajinách. Vyplýva to zo zvýšeného dopytu po spracovaných poľnohospodárskych komoditách, ako aj zo zvyšovania spotreby určitých vysoko preferovaných poľnohospodárskych komodít, akými sú čerstvé mliečne produkty, syry, výrobky z bravčového a hydinového mäsa. Nové možnosti exportu môžu vyplynúť z oživenia na ruskom trhu a pozitívneho vývoja na svetových trhoch. Možnosti sú v neustálej a pokračujúcej reštrukturalizácii prvovýroby a spracovateľského 19

20 priemyslu a výsledkom je rastúca integrácia krajín SVE s potravinovými trhmi EÚ. V konfrontácii so stagnujúcim dopytom po mnohých produktoch, nárastom konkurencie na domácich a medzinárodných trhoch bude poľnohospodárstvo a spracovanie potravín v krajinách SVE potrebovať reštrukturalizáciu, aby sa dosiahlo konkurenčné využitie výrazného poľnohospodárskeho potenciálu. 20