Prilohy k ASFS 2018 zverejnenie

Prepis

1 EUROSYSTÉM Prílohy k analýze slovenského fnančného sekora za rok 2018

2 Obsah Obsah Meodológa merana rzík a sresového esovana Výpoče Value a Rsk (VaR) pre rhové rzká Výpoče kredného rzka Výpoče úrokového rzka Predpoklady a paramere sresového esovana Meodka zberu údajov a výpoču ukazovaeľov /19

3 1. Meodológa merana rzík a sresového esovana 1.1 Výpoče Value a Rsk (VaR) pre rhové rzká Meóda VaR je založená na odhadnuí šasckého rozdelena možných zskov, resp. srá súčasného porfóla. Následne sa z oho rozdelena vybere kvanl na požadovanej hranc spoľahlvos (napr. 99 %) a áo hodnoa predsavuje srau, korú s určou pravdepodobnosťou a v určom čase porfólo nepresahne. Pr výpoče VaR sa predpokladá, že rozdelene zmen rhových fakorov možno odhadnúť pomocou normálneho rozdelena s časovo premenlvou kovarančnou macou. Pr modelovaní zmen volalí 2 predpokladáme, že volala σ zmen rhového fakora v čase je ovplyvnená volalou v čase 1 a veľkosťou zmeny ε rhového fakora v čase,.j. r = c ε, ε ~ N(0, σ ) σ = ω + βσ + αε Ekvvalenne možno eno výpoče volaly považovať za výpoče s exponencálne klesajúcm váham pr hsorckých zmenách rhových fakorov. Analogcky bol modelované aj koreláce. Na základe oho modelu bola odhadnuá kovarančná maca k príslušnému dňu. Uvedený spôsob odhadovana kovarančnej mace zmen rhových fakorov dokáže pomerne flexblne reagovať na zmeny volaly na fnančných rhoch, čo je hlavnou výhodou oho prísupu výpoču VaR. Na výpoče VaR bol poom použé Mone Carlo smuláce 500 scenárov generované z vacrozmerného normálneho rozdelena s odhadnuou kovarančnou macou. Na odhad paramerov α a β bol použý vacrozmerný BEKK-GARCH(1,1) model. Rovnca pre odhad kovarančnej mace Σ v omo model má nasledujúc var: T Σ = C C + A Σ 1 A + B ε ε B, kde A, B a C sú švorcové mace paramerov, prčom C je horná rojuholníková maca. T Keďže pr výpoče bolo použých prblžne 200 rhových fakorov, dmenza bola znížená ransformácou pomocou meódy hlavných komponenov. Uvedený vacrozmerný GARCH model bol odhadnuý len pre 15 najvýznamnejších hlavných komponenov a získaná kovarančná maca bola spänou ransformácou preransformovaná do pôvodných rhových fakorov. Pr nvesícách do akcí a podelových lsov bol najprv pomocou lneárnych regresí odhadnué vysavena voč jednolvým rhovým fakorom. Celková schéma výpoču VaR pre rhové rzká je zobrazená na nasledujúcom obrázku: T T 3/19

4 Schéma 1 Schéma výpoču VaR pre rhové rzká - Zdroj: NBS. 4/19

5 1.2 Výpoče kredného rzka V prípade kredného rzka sa modeluje globálne zhoršene ekonomky a vplyv oho zhoršena na úvery poskynué podnkom a obyvaeľsvu. Kvôl rozdelnym vlasnosam úverov poskynuých podnkom a obyvaeľsvu, resp. rôznym zdrojom dá pre výpoče kredného rzka, sa použl dva rôzne modely pre eo dva ypy úverov. Kredné rzko podnkov Na odhad kredného rzka podnkov v bankovom sekore sa využl údaje z kredného regsra. Na základe švrťročných údajov o poče zlyhaných úverov a celkovom poče poskynuých úverov od obdoba 2000Q3 sa vyvorl časové rady ročnej mery zlyhana podnkových úverov v 18 sekoroch. Ročná mera zlyhana sa vypočíala ako RMZ, j= 3 PZU j, =, PPCU 3, ; kde RMZ, je ročná mera zlyhana sekora v kvarál, PZU je poče novozlyhaných úverov v sekore v kvarál a PPCU-3,; je premerný poče úverov v sekore za švrťroky -3 až (premerný poče úverov za rok končac kvarálom ). Nakoľko kvôl pomerne krákej dĺžke časových radov sa nedá efekívne pracovať s 18 sekorm, jednolvé sekory sa rozdell do roch kaegórí v závslos od ch clvos na ekonomcký cyklus. Na oo rozdelene sa použla ekonomcká eóra a jednoduchá regresa v vare RMZ = α + α R _ HDP + dummy + ε 4, 0 1 j, prčom 4RMZ, = RMZ, RMZ 4, je medzročná zmena mery zlyhana, R _ HDP = R _ HDP R _ HDP je švrťročná zmena kumulaívneho ročného rasu HDP j j 1 j s oneskorením o j kvarálov a dummy premenná bola použá na zohľadnene meodckých zmen ýkajúcch sa vykazovana zlyhaných úverov v sledovanom období. Rozdelene sekorov do jednolvých kaegórí (neclvé sekory na ekonomcký cyklus, clvé sekory na ekonomcký cyklus a veľm clvé sekory na ekonomcký cyklus) je zosumarzované nžše (Tabuľka 1). Tabuľka 1 Rozdelene podnkových sekorov do jednolvých kaegórí podľa clvos na ekonomcký cyklus Neclvé sekory Clvé sekory Veľm clvé sekory Drevársky premysel Chemcký premysel Doprava Maerály Služby Elekroechncký premysel Ťažobný premysel Telekomunkáce Nehnueľnos Verejný sekor Uly Obchod Poľnohospodársvo Poravnársky premysel Rekreáca Savebnícvo Srojársky premysel Texlný premysel 5/19

6 Ďalej sa pracovalo s agregovaným údajm 1 o ročnej mere zlyhana jednolvých kaegórí. Na modelovane závslos ročnej mery zlyhana od makroekonomckých fakorov sa použl ako vysveľujúce endogénne premenné ras hrubého domáceho produku (R_HDP), mera nfláce (HICP) a medzbanková sadzba (rojmesačný BRIBOR resp. EURIBOR, MBS), ako vysveľujúce exogénne premenné sa použl základná sadzba NBS resp. ECB (ZS), výmenný kurz eura voč doláru a vážený premer (vážený relaívnou expornou váhou) rasu HDP hlavných exporných parnerov (Nemecko, Česká republka, Talansko, Rakúsko, Poľsko, Francúzsko a Maďarsko, R_HDPEXP). Do modelu vsupoval medzkvarálne zmeny vysveľujúcch premenných. Na modelovane závslos sa použl log model, eda sa predpokladalo, že ročná mera zlyhana je logsckou funkcou zv. sekorovo-špecfckého ndexu, korý závsí od vyšše uvedených makroekonomckých fakorov. Použý model je možné popísať nasledovným rovncam: 1 RMZ, = y, {Neclvé sekory, Clvé sekory, Veľm clvé sekory}, 1+ e prčom y, je sekorovo-špecfcký ndex pre kaegóru, 6 4 y, = 0 + β,1 4 y 1, + B, j X j + dummy + u, j= 0 = Γ0 + Γ1 X 1 + Γ2 Z 1 v, T = [ R _ HDP, HICP, MBS, T = [ ZS, EUR / USD, R _ HDP, EXP ]. β, X + X ] Z Ďalej sa predpokladalo, že dsperze u,, premenné s nenulovou korelácou, eda že u Σ u Σ u, v E = ~ N( 0, Σ), Σ =. v Σ v, u Σ v v sú normálne rozdelené, neauokorelované náhodné Koefceny modelu sa odhadl pomocou meódy zdanlvo nezávslých regresí (meóda SUR). Ako odhad pravdepodobnos zlyhana úveru pre jednolvé kaegóre sekorov na účel sresového esovana sa použl odhady ročnej mery zlyhana jednolvých kaegórí pr vopred zafxovanom vývoj daných makroekonomckých velčín (korých hodnoa bola odhadnuá v závslos od daného scenára pomocou šrukurálneho makroekonomckého modelu NBS 2 ). Odhadnué pravdepodobnos zlyhana jednolvých ypov podnkových úverov sa následne využl na vyčíslene sray zo zlyhaných podnkových úverov pomocou zv. boosrappngu. V rámc ejo smuláce sa v každej peróde rozhoduje, č daný úver v danej peróde zlyhá, alebo ne. Každý jeden úver vsupujúc do výpoču sresového scenára zlyhá s pravdepodobnosťou sanovenou vyšše uvedeným spôsobom. V prípade, že daný úver v danej peróde zlyhá, v nasledujúcej peróde nemôže znovu zlyhať, sraa zo zlyhana sa zaráa v celej mere len do akuálnej peródy. Takýmo spôsobom sa nasmuluje možný objem zlyhaných úverov pre každý scenár krá, odhadnuý objem zlyhaných úverov sa získa spremerovaním výsledkov jednolvých smulácí pre jednolvé banky. Celková sraa z objemu zlyhaných úverov sa vypočía ako objem zlyhaných úverov znížený o predpokladanú hodnou zabezpečena. Výpočy predpokladajú pokles hodnoy zabezpečena vzhľadom na zvolený scenár. Na základe experného odhadu sú zabezpečena rozdelené na e, u korých 1 Spôsob výpoču agregovanej ročnej mery zlyhana je oožný s výpočom ročnej mery zlyhana pre jednolvé sekory, eda celkový poče novozlyhaných úverov sa vydell premerným počom poskynuých úverov v danom roku 2 Blžší pops je uvedený v Reľovský, B., Šroká, J.: Šrukurálny model ekonomky SR, Baec 7 / 2009, s /19

7 predpokladáme pokles hodnoy zabezpečena v závslos od zvoleného scenára (napr. zabezpečene nehnueľnosťou, zabezpečene vlasnou banko zmenkou, aď.) a zabezpečena, u korých predpokladáme, že k poklesu hodnoy nedôjde (väčšnou zabezpečena reích srán). Na konc každej smuláce je eda pre každú banku vypočíaný objem opravných položek, korý by musela v prebehu sledovaného obdoba zaúčovať do nákladov v dôsledku zhoršena makroekonomckých podmenok. Kredné rzko obyvaeľsva Vývoj podelu zlyhaných úverov sa odhadoval pre šyr kaegóre úverov, pre úvery na nehnueľnos, sporebeľské úvery, prečerpana bežného úču a kredné kary a osané úvery. Na odhad sa použl švrťročné dáa od začaku roka Na odhad vývoja sa použla meóda bayesovksého spremerovana modelov (Bayesan Model Averagng, BMA). Meódou najmenších švorcov sa odhadl rovnce varu, = +,, + +,, +,, + +,, + kde ndex označuje jednolvé ypy úverov, značí švrťročnú zmenu podelu zlyhaných úverov a X obsahuje sadu vysveľujúcch premenných. Maxmálny poče oneskorení je 4, opmálna dĺžka oneskorení sa vyberala pomocou bayesovského nformačného kréra. Rovnce sa odhadoval samosane pre jednolvé ypy úverov. Do rovníc vsupoval naraz 2 až 4 vysveľujúce premenné Zoznam použých premenných uvádza Tabuľka 2. Jednolvé odhadnué rovnce sa na záver vážl pomocou bayesovského nformačného kréra. Tabuľka 2 Vysveľujúce premenné použé na odhad vývoja podelu zlyhaných realových úverov Reálne HDP Medzrocny ras cen byov Ras reálneho HDP Premerná mesačná mzda_sa Nomnálne HDP Ras premernej mesačnej mzdy Ras nomnálneho HDP Premerná reálna mzda, sa Infláca (ndex) Ras premernej reálnej mzdy Medzročná zmena nfláce Úrokové sadzby na daný yp úveru Mera nezamesnanos BRIBOR_1M Medzročná zmena nezamesnanos 2YSKGB Ceny nehnuelnos Domes cred o rend GDP gap Medzrocny ras cen nehnuelnos Premerný ras úverov za posledné dva roky Ceny byov Podobne ako v prípade kredného rzka podnkov aj v prípade kredného rzka obyvaeľsva bol odhadnué objemy jednolvých ypov úverov pomocou vopred zafxovaného vývoja makroekonomckých velčín, koré bol vyčíslené v závslos od zvoleného scenára pomocou makroekonomckého modelu NBS. 7/19

8 1.3 Výpoče úrokového rzka Pr modelovaní úrokového rzka bol využé nasledujúce predpoklady: - Za prvoný mpulz zmen úrokových sadzeb sú pokladané zmeny základnej úrokovej sadzby ECB, resp. zmeny veľkos krednej prrážky vo forme zmeny 5-ročného ndexu Traxx. Model zachyáva časové oneskorene zmen jednolvých ypov úrokových sadzeb na medzbankovom rhu a na rhu klenskych vkladov a úverov na zmeny v ýcho velčnách a výnosovú krvku cenných paperov. Too oneskorene je modelované odhadnuím krákodobej a dlhodobej dynamky úrokových sadzeb pomocou Vecor Error Correcon (ďalej VEC) modelu. - Snahou oho prísupu je prblížť sa ku skuočnému vplyvu na výsledok hospodárena bánk, najmä z hľadska vplyvu na čsý úrokový príjem. Pr vkladoch a úveroch je eno dopad modelovaný ako posupná zmena vorby zsku opro základnému scenáru vo zvolenom horzone prosrednícvom modelovana úrokových výnosov a nákladov. Výsledná hodnoa odhadnuého úrokového rzka je eda súčom očakávanej sray (príp. zsku) vyplývajúcej zo šoku v podobe zmeny základnej úrokovej sadzby ECB alebo zmeny krednej prrážky pre r najvýznamnejše ypy fnančných násrojov: úvery a vklady, dlhové cenné papere a úrokové derváy. Úrokové sadzby na medzbankovom rhu Pr omo prísupe je porebné v prvom rade odhadnúť krákodobú a dlhodobú dynamku posupného prenosu zmen základných úrokových sadzeb do sadzeb úrokovej krvky (odhadl sa sadzby EURIBORu a zero coupon swapové sadzby). Na odhad kredného spreadu sa použl ndex Traxx Senor Fnancal. Na odhad vývoja medzbankových sadzeb na európskom rhu s maurou do jedného roka vráane sa použl EC (error correcon) model varu r CE n ECB ECB _ up ECB _ down = α CE + δ1 r + δ 2,1 r 1 + δ 2,2 r = 1 ECB = ( r 1 + β 0 + β1e 1( r ) + β 2CDS 1 + β 3DUMMY ) ( γ r + ϕ CDS ) ε *, ECB kde r je modelovaná úroková mera, r je základná úroková sadzba ECB, CDS je hodnoa ndexu Traxx Senor Fnancal, ε je náhodná chyba. Dummy premenná bola zahrnuá do modelu na zachyene vplyvu nešandardných operácí ECB, ku korým prsúpla vplyvom fnančnej krízy. ECB E 1 ( r ) vyjadruje očakávanú hodnou základnej sadzby ECB v období -1 na obdobe, prčom sa ECB ECB predpokladá, že E 1 ( r ) = r + u, kde u je bely šum. Výraz CE predsavuje rovnovážny vzťah medz modelovanou úrokovou merou, krednou prrážkou a očakávanou hodnoou základnej úrokovej sadzby ECB. Konšana β 1 vyjadruje, aká časť očakávanej zmeny úrokovej sadzby ECB sa v dosaočne dlhom čase prenese do zmeny modelovanej úrokovej mery. Konšana α vyjadruje rýchlosť konvergence do rovnovážneho savu v prípade vychýlena sa z neho (.j. ak je úroková mera nad rovnovážnou úrovňou, očakáva sa jej pokles). Na zachyene prípadnej asymerckej reakce na náras/pokles základnej sadzby sa časový rad zmen ejo sadzby ECB _ DOWN rozdell na dva rady, jeden zachyáva pokles základnej sadzby ( ) a druhý náras základnej ECB _ UP sadzby ( ). Pre koefcen β 3 sa očakával kladné hodnoy, eda očakávalo sa, že nešandardné r 1 r 1 8/19

9 operáce ECB mal za následok znížene úrokových sadzeb, hlavne v prípade kraších splanosí. Zvyšné členy slúža na modelovane krákodobej dynamky. Poče oneskorení n bol zvolený opmálne na základe šasckých esov 3. V prípade eurových swapových sadzeb s maurou nad 1 rok sa predpokladalo, že ch výška je ECB RP, eda že ch je možné vyjadrť v vare ovplyvnená základnou ECB ( ) ECB = 1 r r a rzkovou prrážkou ( ) r β + RP. Predpokladalo sa ďalej, že rzková prrážka je nepozorovaeľná premenná, korá je ovplyvnená v prípade dlhodobých sadzeb hlavne očakávaným vývojom ekonomky eurozóny, jej vývoj je preo možné časočne vysvelť očakávaným vývojom vybraných makroekonomckých premenných. Odhadl sa swapové sadzby s 1-, 3- a 10-ročnou maurou (keďže pre eo sadzby sú dosupné údaje od februára 1999), na odhad sa použl Kalmanov fler (resp. zv. sae space model) varu: Rovnce pozorovaní: ECB r = α r β r RP + r + ε ( ) Savové rovnce: EMU EMU RP = δ + δ RP + δ HICP + GDP _ GAP + u ε δ 3 Σε 0 ~ N( 0, Σ), Σ = u, 0 Σ u kde ndex označuje 1-, 3- alebo 10-ročnú swapovú sadzbu, ndex označuje v závslos od danej EMU EMU splanos alebo +1. HICP označuje premernú nflácu meranú HICP eurozóny. GDP _ GAP označuje odhadovanú premernú produkčnú medzeru eurozóny (vyjadrenú ako odchýlku akuálneho medzročného rasu HDP od poencálneho medzročného rasu odhadnuého pomocou HP flra), kvarálne údaje o medzročnom rase HDP sa ransformoval na mesačné kubckou nerpolácou. Klenske úrokové sadzby Pr modelovaní sadzeb vkladov a úverov sa použl predpoklad, že sa zmena sadzby ECB najprv premene do medzbankových sadzeb a až následne do klenskych sadzeb. V použom VEC model bola preo vybraná medzbanková sadzba EURIBOR (BRIBOR do konca roka 2008), s korou je príslušná úroková sadzba vkladu, resp. úveru v dlhodobej rovnováhe na základe esov konegráce. V prípade úrokových sadzeb na podnkové úvery sa odhadl úrokové sadzby zo savu úverov. Podnkové úvery sú poskyované s pomerne krákou fxácou a s úrokovou sadzbou navazanou v prevažnej mere na medzbankové sadzby, z oho dôvodu je možné pomerne presne merať ransmsu aj v prípade úrokových sadzeb na save. V prípade realu sa odhadl úrokové sadzby na novoposkynué úvery a úrokové sadzby na save sa následne vypočíal s predpokladom mery splácana úverov v príslušných kaegórách prslúchajúcm hsorckým premerom. Príslušná EC rovnca pre úrokové sadzby na úvery bola odhadnuá v vare: = Hodnoa n bola zvolená výberom z vacerých modelov pre n od 1 do 10 na základe Schwarzovho nformačného kréra pr súčasnom esovaní auokoreláce rezíduí v ýcho modeloch. 9/19

10 ak esy konegráce povrdl dlhodobú rovnováhu s nekorou zo sadzeb medzbankového rhu (. V prípade vkladov sa do konegračného vzťahu zahrnula príslušná medzbanková sadzba, resp. dummy premenná na zachyene nešandardne nízkej úrovne medzbankových sadzeb kraších splanosí v dôsledku prokrízových operácí ECB. Príslušná EC rovnca pre úrokové sadzby na vklady bola odhadnuá v vare: r n K K ( r 1 + β 0 + β1r 1 + β 2DUMMY ) + ( δ r + γ r ) ε = α + Inerpreáca jednolvých koefcenov je rovnaká ako pr sadzbách medzbankového rhu. Tabuľka 3 Kaegóre úverov a vkladov, pre koré bol odhadnué úrokové sadzby Úvery Vklady Nefnančné spoločnos Prečerpana bežných účov Neermínované vklady Úvery na nehnueľnos Overngh vklady Osané úvery Termínované vklady so splanosťou do 7 dní Termínované vklady so splanosťou do 1 roka Termínované vklady so splanosťou do 2 rokov Termínované vklady so splanosťou do 5 rokov Termínované vklady so splanosťou nad 5 rokov Úsporné vklady Domácnos Úvery na nehnueľnos Neermínované vklady Sporebeľské úvery Overngh vklady Osané úvery Termínované vklady so splanosťou do 7 dní Termínované vklady so splanosťou do 1 roka Termínované vklady so splanosťou do 2 rokov Termínované vklady so splanosťou do 5 rokov Termínované vklady so splanosťou nad 5 rokov Úsporné vklady Úvery a vklady Pr prísupe pomocou odhadu dopadov šoku na vykázaný zsk, resp. srau z úverov a vkladov sa vychádza z oho, že v bankách eo produky ne sú preceňované na reálnu hodnou (keďže sú držané do splanos) a pr vorbe zsku sa eno dopad prejaví ba posupne, dlhodobejším vplyvom na čsé úrokové príjmy. Pr hodnoení dopadu úrokového šoku na úvery a vklady sa využl nasledujúc posup: - Krákodobá a dlhodobá dynamka posupného prenosu zmen základnej úrokovej sadzby ECB do sadzeb úrokovej krvky (EURIBOR a zero coupon swapové sadzby) a následne do úrokových mer zo savu úverov a vkladov podľa jednolvých ypov zmluvných splanosí je odhadnuá pomocou VEC modelu. - Pomocou oho modelu je odhadnuý vývoj jednolvých ypov úrokových mer po aplkovaní jednolvých scenárov vývoja základnej sadzby ECB a ndexu Traxx. - Objemy vkladov bol modelované ako auoregresívne procesy s rendom a/alebo konšanou - Odhad objemu úverov pre real a podnky je popísaný nžše - Objem medzbankových úverov a vkladov bol sanovený ak, aby sa v každej banke v každom švrťroku rovnal objem akív aj pasív, prčom sa predpokladalo, že de o krákodobé operáce úročené mesačným EURIBOR-om. = 1 10/19

11 - Pomocou odhadnuých úrokových sadzeb a objemov vkladov a úverov možno vypočíať dopad úrokového šoku na zmenu úrokových výnosov a nákladov počas sanoveného časového horzonu. Odhad objemu podnkových úverov Objem úverov poskynuých podnkovému sekoru sa odhadol použím EC modelu. Do odhadu vsupoval celkový objem podnkových úverov poskynuých domácm bankam od švrého švrťroku 2004 očsený o podnky, koré mal úver v celkovej výške aspoň 400 ml. EUR v aspoň jednom švrťroku. Model sa ýmo spôsobom očsl o najväčše podnky, korých rozhodnue v oblas úverovana je najťažše predkovať. Pr ýcho podnkoch sa prom predpokladalo, že v prebehu dvojročného sresového obdoba na svojch pohľadávkach nezlyhajú a nomnálna hodnoa ýcho úverov osáva konšanná. Odhadovaný EC má var!" =!" + + #$_&'( + ) *!+,-"+3/ *2$105 +6$+ kde!" značí očsené úvery podnkom, #$_&'( nomnálne HDP, *!+,-"+3/ rojmesačný EURIBOR a 1+*2$105 spread medz výnosom desaťročných slovenských a nemeckých šánych dlhopsov. Do regrese vsupoval logarmus sezónne očseného nomnálneho objemu úverov aj HDP. Odhad objemu úverov realu Odhaduje sa celkový objem úverov poskynuých realu, prčom do modelu vsupuje absolúna medzročná zmena ýcho objemov v logarmoch. Model pracuje so švrťročným údajm od prvého švrťroka Zmena objemu sa odhaduje pomocou EC modelu varu 7"! = 7"! + +, +6$+, kde 7"! značí medzročnú absolúnu zmenu objemu úverov v logarmoch. Do modelu sú zahrnué ako vysveľujúce premenné dvojce až rojce vybraných makroekonomckých premenných. Z celkového možného poču rovníc sa vybralo 9 na základe konegračných vlasnosí zahrnuých premenných, nerpreovaeľnos odhadnuých koefcenov a predkčných schopnosí modelov. V rámc ýcho 9 modelov vsupujú do jednolvých rovníc nasledovné makroekonomcké premenné: HDP (reálne aj nomnálne), nfláca (medzročná zmena aj ndex), ceny nehnueľnosí a ceny byov, rojmesačný EURIBOR, výnosy 5 ročných a 10 ročných slovenských a nemenckých šánych dlhopsov a ch rozdely (spready). Do sresového esovana vsupuje premerný objem úverov odhadnuý pomocou ýcho 9 modelov. Následne sa určí objem úverov na nehnueľnos, sporebeľských úverov a osaných úverov na základe predpokladaného podelu ýcho úverov na celkovom objeme počas sledovaných roch rokov. Dlhové cenné papere Výpoče dopadu úrokového rzka je založený na dealných údajoch o jednolvých cenných paperoch v porfólách bánk, vráane ch začlenena do jednolvých ypov porfóla (preceňované opro zsku a srae, na predaj, do splanos). Pr preceňovaní cenných paperov bol využý odhad vývoja dskonnej krvky, korý bol modelovaný pomocou EC modelov obdobne ako úrokové mery na vklady a úvery. Keďže však preceňovane dlhových cenných paperov na predaj a do splanos neovplyvňuje počas obdoba držby cenného papera vykázaný zsk/srau, do úvahy sa bral ba cenné papere, koré sú preceňované na reálnu hodnou pro zsku a srae alebo pro vlasným zdrojom. 11/19

12 V prípade hypoekárnych záložných lsov sa predpokladalo, že objem emovaných HZL sa počas obdoba sresového esovana nemení a maurujúce dlhopsy budú nahradené s dlhopsm s denckým parameram. Teo dlhopsy ne sú precenené na reálnu hodnou, z ch emse pre banky vyplývajú ba úrokové náklady vo forme plaby kupónov. V prípade dlhopsov s plávajúcm kupónom sa výška kupónovej sadzby zafxovala vždy na začaku kupónového obdoba, pr výplae kupónu sa zafxovala hodnoa na nové obdobe. 12/19

13 1.4 Predpoklady a paramere sresového esovana Keďže pr sresovom esovaní de o odhad možného budúceho vývoja, je nevyhnuné zavesť nekoľko zjednodušujúcch predpokladov pr odhade jednolvých zložek čsého zsku ako aj pr odhade objemu rzkovo vážených akív. Najdôležejše predpoklady: - Sray z porfóla podnkových úverov sa odhadl pomocou ndvduálnych údajov získaných z Regsra bankových úverov a záruk. V prvom kole sa pomocou Mone Carlo smulácí odhadl objemy zlyhaných úverov z porfóla k Pr odhade sa do úvahy bral aj zabezpečena pr jednolvých úveroch, prčom eo zabezpečena sa rozdell do dvoch kaegórí. V prvej kaegór sa nachádzajú ypy zabezpečena, u korých sa nepredpokladá znížene hodnoy an v jednom scenár (väčšnou zabezpečena reích srán), v druhej kaegórí sa nachádzajú ypy zabezpečena, u korých sa predpokladá pokles hodnoy o 0 % v Základnom scenár, 15 % v scenár 1 a 30 % scenár 2 (napr. zabezpečene nehnueľnosťou, zabezpečene vlasnou banko zmenkou). Na konc sa objemy odhadnuých srá kalbroval akým spôsobom, aby celkový objem úverov podnkom zodpovedal modelom odhadnuej hodnoy ku koncu rokov 2019 až Pr odhade sray z porfóla úverov poskynuých domácnosam sa odhadol podel objemu zlyhaných úverov za bankový sekor. Ďalej sa predpokladalo, že podel objemu zlyhaných úverov jednolvých bánk na celkovom objeme zlyhaných úverov osáva za sledované dvojročné obdobe konšanný a rovný podelu ku koncu roka Posledný predpoklad bol porebný na určene konečnej sray z odhadnuého objemu zlyhaných úverov. Tá sa určla ako 20 % z objemu zlyhaných úverov poskynuých na bývane a 80 % z objemu osaných zlyhaných úverov. - Nakoľko od 1. januára 2018 vsúpl do planos nové účovné šandardy IFRS 9, predpokladá sa, že banky budú vo zvýšenej mere vyvárať opravné položky aj na úvery so zvýšeným kredným rzkom, koré eše ne sú zlyhané, zv. Sage 2 úvery. Predpokladá sa, že podel akýcho úverov v rámc základného scenára osáva konšanný a rovný premernému podelu na úrovn sekora pre domácnos aj pre nefnančné spoločnos za rok V prípade sresových scenárov sa predpokladá, že eno podel narase na jeden a polnásobok v scenár 1 a na dvojnásobok v scenár 2. - Z porfóla dlhových cenných paperov plynú pre banky úrokové výnosy vo forme kupónových výnosov, resp. úrokové výnosy/náklady z amorzáce cenných paperov (aj v porfólu cenných paperov držaných do splanos - LAR). Precenene dlhových cenných paperov v osaných porfólách (porfólo cenných paperov na obchodovane HFT a porfólo cenných paperov na predaj - FVOCI) sa prejaví na zskovos bankového sekora, resp. na výške vlasných zdrojov. V sresovom esovaní sa pracovalo s porfólom dlhových cenných paperov k , prčom sa predpokladalo, že oo porfólo sa nezmení počas sresovaného obdoba, resp. že maurujúce cenné papere budú nahradené cenným paperm s rovnakou durácou, akú má celkové porfólo cenných paperov danej banky. Pr odhade úrokových výnosov sa absrahovalo od amorzáce cenných paperov držaných v LAR porfólu a ráalo sa ba s kupónovým výnosm. V prípade precenena dlhových cenných paperov sa predpokladalo, že precenene ovplyvňuje výsledovku v prípade HFT porfóla a pramo vlasné zdroje v prípade FVOCI porfóla. - V prípade emovaných dlhových cenných paperov sa vychádzalo z porfóla k Predpokladalo sa prom, že porfólo v jednolvých bankách, koré už preregsroval hypoekárne záložné lsy (HZL) na kryé dlhopsy sa nezmení, v prípade maury bude daný cenný paper nahradený cenným paperom s rovnakým parameram. V prípade bánk, koré nepreregsroval emované HZL sa predpokladalo, že maurujúce HZL budú posupne nahradené zdrojm z medzbankového rhu. 13/19

14 - V prípade akcového a devízového rzka sa predpokladalo, že porfólá jednolvých bánk budú počas sresového obdoba konšanné a na srau, prípadne zsk budú vplývať ba zmeny rhových fakorov. Z akcového rzka bol vylúčené akce vlasnené bankam z ulu majekových účasí (napr. posťovne alebo asse menežmen vrámc skupny). - Podrobnejší pops spôsobu odhadu čsých úrokových výnosov z porfóla klenskych úverov a vkladov sa nachádza v čas Pr osaných položkách zsku/sray, koré nebol odhadované modelom, sa predpokladalo, že ch hodnoa bude počas každého roka sresového obdoba konšanná a rovná hodnoe k , prčom áo hodnoa sa očsla o predpokladané jednorazové vplyvy. Ďalej sa predpokladalo, že čsý zsk bude predsavovať 80 % hrubého zsku a banková daň sa bude počas celého obdoba sresového esovana odvádzať podľa akuálne planej legslaívy. Banky, koré za jednolvé roky skonča v srae, by mal znížť vlasné zdroje o celý objem vykazovanej sray. Banky, koré v jednolvých rokoch skonča v zsku, s nechajú podel zsku na základe dvdendovej polky uplanenej v posledných roch rokoch. - Pr odhade objemu celkových rzkových expozící sa vychádzalo z údajov k V prípade základného scenára sa najprv upravl objem rzkových expozící na úvery poskynué podnkom a realu pr predpoklade konšanných rzkových váh na ýcho dvoch ypov úverov. Osané čas rzkových expozící sa ponechal na konšannej úrovn rovnej hodnoe k Následne sa na základe výsledkov späného esovana upravl (znížl) celkový objem rzkových expozící o 5 % v roku 2019 a 10 % v roku 2020 a V sresových scenároch sa upravl objem rzkových expozící v nadväznos na výsledky porovnana op-down a boom-up sresového esovana. V rámc scenára 1 sa predpokladá zvýšene objemu za roky 2019 až 2021 o 6 % a v rámc scenára 2 o 8 %. - Predpoklady vývoja jednolvých makroekonomckých premenných a fnančných ndexov ako aj výsup modelových odhadov uvádza Tabuľka 4. 14/19

15 Tabuľka 4 Paramere sresového esovana Základné predpoklady Základný scenár Scenár 1 Scenár Zmena zahrančného dopyu 4% 4% 4% -18% 3% 4% -26% -13% 1% Zmena výmenného kurzu USD/EUR 0% 0% 0% 0% 0% 0% -15% 0% 0% Zmena výmenných kurzov CHF, JPY, GBP, DKK, CAD, HRK, LVL voč EUR 0% 0% 0% -10% 0% 0% -30% 0% 0% Zmena výmenných kurzov osaných men voč EUR 0% 0% 0% 0% 0% 0% 30% 0% 0% Zmena cen akcí 0% 0% 0% -35% 0% 0% -50% 0% 0% Zmena základnej sadzby ECB 0 b.b. 0 b.b. 40 b.b. 0 b.b. 0 b.b. 0 b.b. 0 b.b. 0 b.b. 0 b.b. Zmena 3-mesačného EURIBOR-u 9 b.b. 37 b.b. 35 b.b. 12 b.b. 2 b.b. 1 b.b. 24 b.b. 2 b.b. 0 b.b. Zmena 1-ročnej EUR dskonnej sadzby 14 b.b. 39 b.b. 38 b.b. 9 b.b. 0 b.b. 1 b.b. 17 b.b. -1 b.b. 1 b.b. Zmena 2-ročnej EUR dskonnej sadzby 14 b.b. 35 b.b. 35 b.b. 9 b.b. 7 b.b. 2 b.b. 18 b.b. 10 b.b. 5 b.b. Zmena 5-ročnej EUR dskonnej sadzby 6 b.b. 22 b.b. 25 b.b. 4 b.b. 16 b.b. 6 b.b. 15 b.b. 28 b.b. 12 b.b. Zmena ndexu Traxx Senor Fnancals 5Y 0 b.b. 0 b.b. 0 b.b. 125 b.b. 0 b.b. 0 b.b. 250 b.b. 0 b.b. 0 b.b. Náras 5-ročných kredných spreadov a sklonu krvky kredných spreadov 0 b.b. 0 b.b. 0 b.b. Náras na polovcu medz súčasnou hodnoou a hodnoou k b.b. 0 b.b. Návra na hodnou k b.b. 0 b.b. Makroekonomcké velčny odhadnué na zákalde modelu Celkový medzročný ras reálneho HDP Premerná ročná nfláca Nezamesnanosť 4.27% 3.98% 3.10% 1.25% 0.04% 4.18% -0.39% -4.79% 1.44% 2.86% 2.41% 2.60% 2.61% 1.71% 2.59% 2.44% 0.79% 1.51% 5.8% 5.5% 5.5% 6.7% 7.6% 8.1% 7.2% 9.5% 11.2% Premenné pre kredné rzko odhadnué pomocou makroekonomckých velčín Ročná pravdepodobnosť zlyhana Neclvé odveva Merne clvé odveva Clvé odveva 2.01% 2.04% 2.21% 2.10% 2.95% 3.20% 2.32% 4.29% 4.87% 2.37% 1.97% 2.20% 2.44% 3.56% 4.01% 2.85% 5.33% 6.86% 5.00% 5.19% 5.08% 5.27% 7.04% 7.60% 5.63% 8.97% 11.16% Podel zlyhaných úverov domácnosam 2.82% 2.73% 2.80% 3.82% 4.42% 4.38% 4.13% 5.29% 5.62% 15/19

16 2. Meodka zberu údajov a výpoču ukazovaeľov B 1 Banky a pobočky zahrančných bánk B 1.1 Šrukúra akív a pasív bánk a poboček zahrančných bánk Všeky akíva sú vykázané v hrubej hodnoe,.j. neznížené o opravné položky. Kaegóra Operáce na medzbankovom rhu celkom zahŕňa okrem úverov a vkladov poskynuých cenrálnym bankám a osaným bankám aj nakúpené pokladnčné poukážky NBS, šáne pokladnčné poukážky a zmenky. Zdroje údajov: Názov položky Zdrojový výkaz zo STATUSu Úvery klenom V (NBS) Operáce na medzbankovom rhu Bl (NBS) 1 12 Cenné papere V (NBS) 8 12, (NBS) Bl 1 12 Vklady a prjaé úvery V (NBS) 5 12 Zdroje od bánk Bl (NBS) 1 12 Emované cenné papere Bl (NBS) 1 12 Rzkovo vážené akíva BD (PVZ) Vlasné zdroje BD (HVZ) Komenár k výpoču ndexov koncenráce: CR3 ndex podel roch bánk s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v bankovom sekore, prčom do výpoču vsupujú ba nšúce, v korých je hodnoa danej položky kladná CR5 ndex podel pach bánk s najvyšším objemom danej položky na celkovom objeme danej položky v bankovom sekore, prčom do výpoču vsupujú ba nšúce, v korých je hodnoa danej položky kladná Herfndahlov ndex (HHI) - defnovaný ako súče druhých mocnín podelov jednolvých bánk na celkovom objeme danej položky vyjadrený v percenách, prčom do výpoču vsupujú ba nšúce, v korých je hodnoa danej položky kladná. Hodnou HHI možno nerpreovať napríklad ak, že koncenráca v danej položke je rovnaká, ako keby bolo v sekore / HHI nšúcí, z korých každá by mala rovnaký objem v danej položke. Podľa defníce US Deparmen of Jusce sa rh považuje za vysoko koncenrovaný, ak HHI prekročí hodnou 1800 a nekoncenrovaný, ak je hodnoa HHI pod hodnoou B 1.2 Výnosy a náklady bánk a poboček zahrančných bánk Komenár k nekorým položkám: Čsý príjem z obchodovana zahŕňa čsý príjem z operácí s cenným paperm (okrem úrokových príjmov), čsý príjem z devízových operácí a čsý príjem z derváových operácí. Iné čsé prevádzkové príjmy zahŕňajú čsé príjmy z posúpených pohľadávok, z prevodu hmoného a nehmoného majeku, z podelu na zsku z podelových cenných paperov a vkladov v ekvvalenc, z prevodu podelových cenných paperov a vkladov, z osaných operácí a né čsé prevádzkové príjmy. Zdrojom údajov je výkaz Bl (NBS) /19

17 B 1.3 Ukazovaele zskovos bánk a poboček zahrančných bánk a ch rozdelene v bankovom sekore Výpoče jednolvých ukazovaeľov: - ROA = podel kumulaívnej hodnoy čsého zsku k premernej hodnoe čsých akív, (Zdroj: Bl (NBS) 2 12, Bl (NBS) 1 12) - ROE = podel kumulaívnej hodnoy čsého zsku k premernej hodnoe vlasných zdrojov; do výpoču nevsupujú pobočky, (Zdroj: Bl (NBS) 2 12, BD (HVZ) 19 12) - Ukazovaeľ prevádzkovej efekvy = podel kumulovanej hodnoy prevádzkových nákladov ku kumulovanej hodnoe súču čsého úrokového a neúrokového príjmu, (Zdroj: Bl (NBS) 2 12) - Relaívny význam úrokových príjmov = podel kumulovanej hodnoy čsých úrokových príjmov ku kumulovanej hodnoe súču čsého úrokového a neúrokového príjmu, (Zdroj: Bl (NBS) 2 12) - Čsé úrokové rozpäe = rozdel podelu kumulovanej hodnoy výnosov (úrokových aj neúrokových) okrem úrokových výnosov z klasfkovaných akív na akuálnej hodnoe úverov poskynuých danej prosrane a podelu kumulovanej hodnoy nákladov na akuálnej hodnoe vkladov poskynuých danej prosrane, (Zdroj: V (NBS) 13 04) - Čsá úroková marža = podel čsých úrokových príjmov znížených o úrokové príjmy z klasfkovaných akív k premernej hodnoe čsých akív, (Zdroj: Bl (NBS) 2 12, Bl (NBS) 1 12) Hodnoy mnma, dolného kvarlu, medánu, horného kvarlu a maxma vyjadrujú rozložene hodnô daného ukazovaeľa v bankovom sekore. Hodnoa dolného kvarlu prom vyjadruje akú hodnou daného ukazovaeľa, že 25% všekých bánk (vyjadrené počom) má hodnou daného ukazovaeľa rovnú najvac hodnoe dolného kvarlu (alebo nžšu). Analogcky hodnoa medánu vyjadruje akú hodnou ukazovaeľa, že 50% všekých bánk má hodnou daného ukazovaeľa rovnú najvac hodnoe medánu. Napokon hodnoa horného kvarlu vyjadruje akú hodnou ukazovaeľa, že 75% všekých bánk má hodnou daného ukazovaeľa rovnú najvac hodnoe horného kvarlu. Keďže oo rozdelene nebere do úvahy veľkosť jednolvých bánk, áo je zohľadnená v percenuálnych podeloch v závorke. Napr. číslo pod hodnoou prvého kvarlu vyjadruje podel bánk (meraný objemom akív), korých hodnoa daného ukazovaeľa leží v uzavreom nervale medz hodnoou mnma a hodnoou dolného kvarlu. Obdobne číslo pod hodnoou medánu vyjadruje podel bánk, korých hodnoa daného ukazovaeľa leží v nervale (sprava uzavreom) medz hodnoou dolného kvarlu a hodnoou medánu. B 1.4 Ukazovaele rzík a prmeranos vlasných zdrojov bánk a poboček zahrančných bánk a ch rozdelene v bankovom sekore Výpoče jednolvých ukazovaeľov: - Podel zlyhaných úverov na celkovom objeme úverov klenom = podel hrubej hodnoy zlyhaných úverov voč klenom k celkovej hrubej hodnoe poskynuých úverov, (Zdroj: V (NBS) 33 12) - Podel opravných položek na objeme klasfkovaných úverov = podel vyvorených opravných položek k hrubej hodnoe zlyhaných úverov, (Zdroj: BD (ZPZ) 1 04) - Veľká majeková angažovanosť (vážená) / vlasné zdroje = podel váženej veľkej majekovej angažovanos k vlasným zdrojom; podľa zákona o bankách nemôže eno podel presahnuť 800% (Zákon č. 483/2001 Z.z., 33e, ods. 2); neýka sa poboček zahrančných bánk, (Zdroj: BD (HMA) 8 12, časť BazlejII_C) - Veľká majeková angažovanosť v rámc skupín sleduje sa poče prekročení ku koncu jednolvých mesacov lmov sanovených zákonom o bankách (Zákon č. 483/2001 Z.z., 33e, ods. 1 písm. b)) 17/19

18 ku koncu jednolvých mesacov, neýka sa poboček zahrančných bánk, (Zdroj: BD (HMA) 8 12, časť BazlejII_A a BazlejII_B) - Podel nárokovaeľnej hodnoy zabezpečení na celkovom objeme zlyhaných úverov klenom ukazovaeľ nezahŕňa banky, koré v zmysle Oparena NBS č. 6/2009 nezareďoval pohľadávky do jednolvých skupín z dôvodu vorby opravných položek na porfólovom základe podľa medznárodných účovných šandardov, (Zdroj: BD (ZPZ) 1 04) - Devízová ovorená súvahová pozíca / vlasné zdroje = podel rozdelu akív a pasív v cudzej mene na vlasných zdrojoch, (Zdroj: Bl (NBS) 1 12) - Devízová ovorená podsúvahová pozíca / vlasné zdroje = podel rozdelu podsúvahových akív a pasív (s výnmkou usporadacích a evdenčných účov a pohľadávok/záväzkov zo zverených hodnô) v cudzej mene na vlasných zdrojoch, (Zdroj: Bl (NBS) 1 12) - Celková ovorená devízová pozíca / vlasné zdroje = podel súču súvahovej a podsúvahovej devízovej pozíce na vlasných zdrojoch; kladná hodnoa devízovej pozíce znamená rzko sray zo zhodnocovana domácej meny, (Zdroj: Bl (NBS) 1 12) - Zmena ekonomckej hodnoy obchodnej knhy/celej blance bez/vráane úrokových derváov / VZ (bez poboček) = Podel zmeny ekonomckej hodnoy obchodnej knhy/celej blance (bez/vráane úrokových derváov) v prípade náhleho paralelného nárasu všekých úrokových sadzeb o 100 bázckých bodov. na vlasných zdrojoch. Ekonomckou hodnoou rozume rozdel reálnej hodnoy úrokovo clvých akív zaznamenaných v bankovej knhe a reálnej hodnoy úrokovo clvých pasív zaznamenaných v bankovej knhe; úrokovo clvé akívum a úrokovo clvé pasívum je akívum a pasívum, korého reálna hodnoa je premenlvá v závslos od zmeny úrokových mer na rhu. - Celková ovorená úroková pozíca / vlasné zdroje = podel rozdelu akív a pasív a čsej pozíce vypočíanej z podkladových násrojov operácí s dervám s fxácou úrokovej sadzby alebo zosakovou splanosťou krašou ako je dané časové obdobe (1 mesac, 1 rok, resp. 5 rokov) na celkovom objeme vlasných zdrojov, (Zdroj: BD (HUC) 53 04, BD (HVZ) 19 12) - Ukazovaeľ lkvdných akív = podel lkvdných akív na volalných zdrojoch. Jeho hodnoa nesme byť v zmysle 13 Oparena NBS č. 18/2008 v znení neskorších predpsov nžša ako 1. - Podel okamže lkvdných akív na vysoko volalných zdrojoch: Okamže lkvdné akíva zahŕňajú prosredky v hoovos a nakúpené pokladnčné poukážky NBS a šáne pokladnčné poukážky okrem pokladnčných poukážok držaných do splanos a zosaky na bežných účov cenrálnych a osaných bánk. Vysoko volalné zdroje zahŕňajú bežné účy cenrálnych a osaných bánk, bežné účy a osané neermínované vklady klenov a všeky vklady verejnej správy, (Zdroj: Bl (NBS) 1 12) - Podel lkvdných akív (vráane kolaerálov z obráených repo obchodov) na volalných zdrojoch: Lkvdné akíva okrem okamže lkvdných akív zahrnujú aj prjaé cenné papere z obráených repo obchodov, pokladnčné poukážky držané do splanos a všeky nakúpené šáne dlhopsy; ch hodnoa je však znížená o založené cenné papere a poskynué kolaerály v repo obchodoch. Volalné zdroje zahŕňajú navyše ermínované vklady klenov, (Zdroj: Bl (NBS) 1 12, V (NBS) 8 12) - Ukazovaeľ sálych a nelkvdných akív = podel sálych a nelkvdných akív k vybraným položkám pasív; podľa 13 Oparena NBS č. 18/2008 v znení neskorších predpsov ukazovaeľ nesme prekročť hodnou 1 (neýka sa poboček zahrančných bánk), (Zdroj: BD (LIK) 3 12) - Podel úverov na vkladoch a emovaných cenných paperoch, (Zdroj: Bl (NBS) 1 12) - Celková pozíca lkvdy / akíva = podel rozdelu akív a pasív splaných v danom časovom období (do 7 dní, resp. do 3 mesacoch) k blančnej sume. Zo súvahových položek do výpoču ukazovaeľa nevsupujú cenné papere, na koré je zradené záložné právo. Z podsúvahových položek do výpoču vsupujú ba prísľuby na prjae/poskynue úveru a hodnoy podkladových násrojov pr spoových 18/19

19 a ermínovaných operácách (ale ba e, pr korých je podkladovým násrojom fnančné akívum a dochádza k výmene oho podkladového násroja), (Zdroj: BD (LIK) 3 12) - Prmeranosť vlasných zdrojov = podel vlasných zdrojov k rzkovo váženým akívam (nesme klesnúť pod hrancu 8%), (Zdroj: BD (PVZ) 20 12, BD (HVZ) 19 12) - Podel Ter I na vlasných zdrojoch = podel základných vlasných zdrojov znížených o príslušnú časť položek znžujúcch hodnou základných a dodakových vlasných zdrojov k celkovému objemu vlasných zdrojov, (BD (HVZ) 19 12) - Podel vlasných zdrojov na blančnej sume, (Zdroj: BD (HVZ) 19 12) - Podel možnej sray na vlasných zdrojoch pr dosahnuí prmeranos vlasných zdrojov 8% = podel sray, korá spôsobí pokles hodnoy ukazovaeľa prmeranos vlasných zdrojov na 8%, k celkovému objemu vlasných zdrojov, (Zdroj: BD (PVZ) 20 12, BD (HVZ) 19 12) B 5 Obchodníc s cenným paperm Použé označena: IS-1 prjae pokynu klena na nadobudnue, predaj alebo né nakladane s nvesčným násrojm a následné posúpene pokynu klena na účel jeho vykonana. IS-2 prjae pokynu klena na nadobudnue alebo predaj nvesčného násroja a jeho vykonane na ný úče ako na úče poskyovaeľa služby. IS-3 prjae pokynu klena na nadobudnue alebo predaj nvesčného násroja a jeho vykonane na vlasný úče. 19/19