PowerPoint Presentation

Prepis

1 Autori: Zdenko Štefanides I Hlavný ekonóm Michal Lehuta I Makroekonóm FINANČNÉ SPRÁVY A ANALÝZY JÚN 2019 V skratke V aktuálnom čísle rozvíjame ďalej tému vývoja ekonomickej výkonnosti slovenských regiónov. Kým indikátor HDP na osobu ukazuje na priepastné rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom krajiny, ktoré sa s časom nezmenšujú, indikátory ako priemerná mzda či miera nezamestnanosti hovoria skôr o pozitívnom príbehu mnohých regiónov Slovenska. Väčšina krajov a okresov v priemernej mzde posledné roky Bratislavu rovnako ako aj priemer EÚ pomaly dobieha, vývoj rozdielov v miere nezamestnanosti závisí od uhlu pohľadu. Materiálna chudoba spolu s rastom príjmov klesá, avšak na východe krajiny rastie počet ľudí ohrozených chudobou. Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku pokračovala v slušnom raste, spotreba domácností však prekvapivo spomalila. Zahraničné indikátory ostávajú utlmené, centrálne banky sú preto pripravené na slabý vývoj reagovať. Aj preto výnosy dlhopisov v júni ďalej prudko klesali, čo mení výhľad aj pre úrokové sadzby všeobecne. Kľúčové očakávané udalosti 19. júla Eurostat zverejní výšku verejných dlhov a deficitov členských štátov Európskej únie za prvý štvrťrok tohto roka. Za Slovensko očakávame mierne zhoršenie ročného deficitu a pokles dlhu k úrovni 48,5% HDP. 25. júla bude ECB rozhodovať o nastavení svojej menovej politiky. Nulovú úrokovú sadzbu ešte zrejme do mínusu nezníži, no naznačí, ako mieni ďalej podporovať ekonomiku eurozóny. 31. júla Americký Federal Reserve podľa očakávaní finančných trhov zníži kľúčovú úrokovú sadzbu z pásma 2,00-2,25 o 25 bázických bodov (analytici Intesy zníženie prognózujú až na september). Ak by Fed očakávania trhov naplnil, nemuseli by po rozhodnutí nasledovať zásadné pohyby cien akcií, dlhopisov či dolára. Trendy trhu aktuálne pred m esiacom medzimesačná začiatok roka zmena YTD zmena EUR/USD 1,138 1,120 1,57% 1,147-0,77% EUR/CZK 25,44 25,82-1,48% 25,72-1,08% EURIBOR 3M -0,343-0,311-0,03p.b. -0,309-0,03p.b. EURIBOR 12M -0,211-0,148-0,06p.b. -0,117-0,09p.b. SK ŠD 10R VÝNOS 0,375 0,514-0,14p.b. 0,789-0,41p.b. DE ŠD 10R VÝNOS -0,302-0,117-0,19p.b. 0,242-0,54p.b. 1

2 Predikcie aktuálne predikcie Q19 3Q19 4Q19 1Q20 EUR/USD 1,14 1,13 1,13 1,14 1,16 EUR/CZK 25,44 25,6 25,6 25,5 25,5 EURIBOR 3M -0,34-0,32-0,32-0,32-0,32 EURIBOR 12M -0,21-0,10-0,06-0,09-0,06 SK ŠD 10R výnos 0,38 0,33 0,50 0,60 0,80 DE ŠD 10R výnos -0,30-0,22-0,10 0,00 0,20 Zdroj: Intesa Sanpaolo, VÚB Research EUR/CZK EUR/USD 3M EURIBOR Zdroj: Macrobond, Bloomberg Väčšina regiónov Bratislavu dobieha, no niektoré zaostávajú V minulom mesačníku sme sa pozerali na rozdiely vo vývoji vykazovaného hrubého domáceho produktu (HDP) v jednotlivých slovenských regiónoch a poukázali sme na nezmyselnosť úpravy týchto čísel za jednotlivé kraje o takzvanú paritu kúpnej sily. Štatistiky za všetkých osem krajov sa totiž upravujú jedinou celoslovenskou konštantou cenovej úrovne, čo pre porovnávanie ekonomík krajov nič zásadné neprináša. Naopak, čísla za Bratislavský kraj takáto metodika spolu s veľkým množstvom dochádzajúcich pracovníkov voči ostatným oblastiam Slovenska podstatne nadhodnocuje. V júnovom čísle nášho Mesačníka preto analyzujeme to, čo o vývoji regionálnych rozdielov či o dobiehaní priemeru Európskej únie hovoria iné štatistiky ako takzvané národné účty (HDP): najmä čísla z trhu práce, ako sú priemerná mzda či miera nezamestnanosti, ale aj ročné prieskumy o príjmoch a životnej úrovni domácností (EU SILC). 2

3 Regióny v platoch dobiehajú Bratislavu... Zaujímavosťou štatistík priemerných miezd je to, že regionálne rozdiely sa v nich s časom mierne znižujú. Kým priemerný plat v Bratislavskom kraji podľa štvrťročných zisťovaní dosahoval v roku percent celoslovenského priemeru, vlani to bolo to už len menej než 126 percent. Teda najnižšia hodnota od roku 2000, odkedy sú dostupné regionálne dáta Štatistického úradu. Iné, ročné vykazovanie, ukazuje pokles z maxima v roku 2009 na úrovni 147 percent na predvlaňajších 130 percent slovenského priemeru. Zvyšné kraje tak Bratislavu v priemere dobiehali. Rozdiely v platoch zamestnancov sú pritom oveľa menšie ako disparity vykazované v spomínanom HDP na osobu: kým oficiálna ekonomická výkonnosť bola v roku 2016 v Bratislavskom regióne takmer štvornásobkom rovnakého indikátora za najchudobnejší Prešovský kraj, v priemernej mzde to bolo v tom istom roku len o 64 percent viac. Tento rozdiel môže vypovedať o rôznom podiele miezd na celkovom príjmovom koláči v rámci slovenských regiónov, ale aj o neférovom účtovaní regionálnej pridanej hodnoty veľkých firiem: najmä do Bratislavského kraja, kde má veľa z nich sídlo. Ak platové štatistiky analyzujeme dohromady, priemerná odchýlka miezd v 79 okresoch i 8 krajoch Slovenska od priemeru v krajine sa s časom skôr znižuje, ukazuje Graf 1. V ročnej metodike za okresy rozdiely najprv rástli a skresal ich až krízový vývoj od roku 2010, ktorý výraznejšie zabrzdil rast miezd v bohatších oblastiach krajiny ako v chudobnejších. V štvrťročnej metodike za kraje takzvaná štandardná odchýlka, teda indikátor rozdielnosti platov, postupne klesala už od roku Graf 1: Rozdiely v mzdách sa zmenšili (štandardná odchýlka od priemeru, %) Zdroj: Štatistický úrad SR, VÚB Research...ale najchudobnejšie okresy ako Banská Štiavnica, Bardejov či Poltár zaostávajú Najlepšie sa platom v ostatných rokoch darilo krajom západného Slovenska mimo Bratislavy, menovite Trenčianskemu a Trnavskému regiónu. Výsledkom je aj to, že východoslovenský Košický kraj, ktorý bol v minulosti v mzdách po Bratislavskom regióne druhý, je dnes až štvrtý - po spomínaných dvoch západoslovenských regiónoch. Prešovský a Nitriansky kraj v mzdách naopak skôr dlhodobo zaostávajú. Dobiehať priemer sa nedarí ani okresom s najnižšími mzdami. Okres s najnižšou priemerkou v SR dosahoval v roku 2001 úroveň 69 percent priemernej mzdy na celom Slovensku (Sobrance, 294 eur mesačne), predvlani to bolo už len 63 percent (Banská Štiavnica, 690 eur mesačne). V desiatich najchudobnejších okresoch táto hodnota za sledované obdobie poklesla z úrovne 73 na 69 percent priemeru. Aj preto bol pred niekoľkými rokmi vytvorený špeciálny štatút Najmenej rozvinutých okresov (NRO), ktorým sa vláda snaží pomáhať osobitnými rozvojovými plánmi, vrátane takzvaného regionálneho príspevku (viac v časti venovanej miere nezamestnanosti nižšie). 3

4 Aktuálnych desať najchudobnejších okresov sa celoslovenskému priemeru v minulosti skôr vzďaľoval. Naopak desať okresov s najnižšou priemernou mzdou v roku 2001 sa k priemeru postupne približoval (Graf 2). To však spôsobuje aj náhodná fluktuácia a takzvaná regresia k priemeru: najhorším v nejakej skupine v nejakom čase sa jednoducho nezvykne dariť najhoršie stále. V desiatke okresov s najnižšou priemernou mzdou však boli rovnako pred osemnástimi rokmi ako aj predvlani tri regióny: Sniny, Veľkého Krtíša a Bardejova. Graf 2: Na chudobné okresy vplýva aj regresia k priemeru (priemerná mzda k celoslovenskému priemeru, %) 77% 76% 10 okresov s najnižšími mzdami v roku okresov s najnižšími mzdami v roku % 74% 73% 72% 71% 70% 69% 68% Zdroj: Štatistický úrad SR, VÚB Research Čo je to regresia k priemeru? Ide o štatistický fenomén, ktorý vďaka vplyvu náhodnosti obrusuje číselné extrémy. Zo samotnej definície štatistického extrému vyplýva, že po ňom s veľkou pravdepodobnosťou prichádza znova bežný priemerný vývoj (rovnako, ako tam bol aj pred ním). Regresia k priemeru často pomáha vysvetliť javy, ktorým mylne prikladáme iné príčiny ako náhodu. Klasický príklad takéhoto omylu popísal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Daniel Kahneman, ktorému istý armádny veliteľ tvrdil, že tresty pre vojenských pilotov fungujú lepšie ako pochvaly, pretože po nich piloti podávajú lepšie výkony. Ak však výkon pilotov ovplyvňuje aj náhoda, je celkom prirodzené, že po výnimočne dobrom príde skôr horší výkon a naopak. Naopak najväčšími skokanmi v platoch boli od roku 2001 okresy Sobrance a Kysucké Nové Mesto: oba v rebríčku priemerných miezd 79 okresov poskočili o viac ako 30 priečok. Kým na Kysuciach platy ťahá veľká strojárska firma Schaeffler (bývalá INA), Sobranciam, ktoré boli pred osemnástimi rokmi najchudobnejším okresom Slovenska, pomohlo zasa získanie sídla Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície zodpovedného za východnú schengenskú hranicu s Ukrajinou. okres Tabuľka 1: Najväčší skokani v priemernej mzde Najväčší skokani nahor zmena v rebríčku priemerná mzda (od r. 2001) (2017, eurá) okres Najviac zaostávajúce okresy zmena v rebríčku priemerná mzda (od r. 2001) (2017, eurá) Sobrance Humenné Kysucké Nové Mesto Revúca Detva Liptovský Mikuláš Levice Poprad Sabinov Brezno Námestovo Žiar nad Hronom Galanta Lučenec Žarnovica Senica Zdroj: Štatistický úrad SR 4

5 Aj chudobnejšie regióny sa ale napriek menej dynamickému rozvoju pomaly približujú k priemeru Európskej únie. Priemerná mzda v EÚ sa v rovnakej metodike ako na Slovensku nezverejňuje aj pre rôznu definíciu hrubých miezd v rôznych krajinách. No dobiehanie vidno v celkových nákladoch práce, teda hrubých mzdách spolu s odvodmi a inými nákladmi zamestnávateľov. Tie rástli vo všetkých regiónoch rýchlejšie ako priemer Únie. Aj keď celé Slovensko v eurách stále nedosahuje v priemerných nákladoch na zamestnanca ani polovicu priemeru Únie (aktuálne sa táto hodnota blíži k 43 percentám), v porovnaní s predvstupovým obdobím ide stále o citeľný pokrok (v roku 2004 to bolo len tesne viac ako 20 percent). Rýchlejšiemu rastu miezd v súčasnosti nahráva najmä nízka miera nezamestnanosti, keď uchádzači o zamestnanie nemusia medzi sebou súťažiť o voľné pracovné miesta v takých počtoch ako v minulosti. Priemerná mzda v krajine v prvom štvrťroku tohto roka narástla o viac ako sedem percent, čo je najrýchlejšie tempo od roku 2008 a zároveň výrazne viac ako prírastok produktivity práce. Miera nezamestnanosti je už vo väčšine krajov pod priemerom Európskej únie... Vývoj regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti sa štatisticky interpretujú zložitejšie, lebo celkový podiel ľudí bez práce v krajine s časom výrazne kolíše (nemá jasný rastový trend ako mzdy). Celkom prirodzene sa tak v závislosti od hospodárskeho cyklu mení aj priemerná odchýlka krajov či okresov od celoslovenského priemeru. V kríze rozdiely rastú spolu s priemerom, v dobrých časoch zasa klesajú. Keďže miera nezamestnanosti v SR aktuálne dosahuje historické minimá, rovnako minimálne sú aj rozdiely medzi regiónmi merané v percentuálnych bodoch (Graf 3) Graf 3: Rozdiely v nezamestnanosti klesajú... (štandardná odchýlka v percentuálnych bodoch) 8 krajov 79 okresov Graf 4:...alebo aj nie (štandardná odchýlka pomerov k priemeru, %) 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 8 krajov 79 okresov Zdroj: Štatistický úrad SR, VÚB Research Zdroj: Štatistický úrad SR, VÚB Research Naopak, ak sa pozrieme na rozdiely nie v percentuálnych bodoch, ale pomerne k priemernej miere nezamestnanosti, pri nižších hodnotách priemeru (v takzvaných dobrých časoch) je pomerový rozdiel vyšší (Graf 4). Pretože je aj jednoduchšie mať dvojnásobnú nezamestnanosť voči nižšiemu priemeru ako voči vyššiemu. Faktom však ostáva výrazné zlepšenie v miere nezamestnanosti voči priemeru Európskej únie. Tri najhoršie kraje pred vstupom do Únie, Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, mali mieru nezamestnanosti evidovanú na úradoch práce v čase bolestivých reforiem prvej vlády M. Dzurindu v roku 2001 až percentnú, čo bol trojnásobok európskeho priemeru meraného výberovým zisťovaním. Vlani mali tie isté tri kraje síce podiel uchádzačov o zamestnanie stále najvyšší v krajine, no ich úroveň evidovanej nezamestnanosti na úrovniach 7-9 percent je veľmi blízka priemeru EÚ (6,8 percenta). V prvom štvrťroku 2019 tak boli nad priemerom EÚ v metodike výberového zisťovania už len spomínané tri kraje: Prešovský (10,4 percenta), Banskobystrický (8,7 percenta) a Košický (8,2 percenta pracovných síl). V piatich zvyšných regiónoch Slovenska bol podiel ľudí bez práce nižší ako priemer v Únii. V roku 2001 to bolo menej len v jednom: Bratislavskom kraji. 5

6 Veľký pokrok v miere nezamestnanosti urobil najmä Nitriansky kraj. Kým začiatkom minulej dekády sa pohyboval blízko spomínaných troch krajov s najvyššou nezamestnanosťou, do vlaňajška tam podiel ľudí bez práce klesol k trom percentám, čo je zasa hodnota blízko troch najlepších krajov (Trnavský, Bratislavský a Trenčiansky). V ostatnom období zamestnanosti v kraji pomohla najmä veľká investícia automobilky Jaguar Land Rover a jej dodávateľov. Koľko stojí jedno pracovné miesto? V pohľade po okresoch sa miera nezamestnanosti dlhodobo znižovala najpomalšie v okresoch hlavného mesta Bratislavy, kde bola nízka aj minulosti, a potom v spomínaných najmenej rozvinutých okresoch (NRO), ktoré ju majú dnes najvyššiu. Čiastočne to však znova vyplýva z regresii k priemeru, ktorú sme popísali vyššie. V ostatných rokoch v NRO už miera nezamestnanosti klesala rýchlejšie. Vláda tieto okresy s najvypuklejšími problémami podporuje lepším prístupom k čerpaniu eurofondov, investičnej pomoci, technickou podporou i takzvaným regionálnym príspevkom. Vlani vládni analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) na dátach za roky 2016 a 2017 vyčíslili, že každých sto eur regionálneho príspevku na obyvateľa sa spája s poklesom miestnej miery nezamestnanosti o 0,4 percentuálneho bodu. Po prepočte to znamená zhruba 55-tisíc eur na jedno novo vytvorené pracovné miesto. Bežné dotácie pre firemných investorov sú v prepočte na jedno pracovné miesto často v podobnej výške: smerujú ale skôr do rozvinutejších regiónov rovnako, ako samotní investori. Preto môže mať špeciálna podpora najzaostalejších kútov našej krajiny opodstatnenie, aj keď o najvhodnejších nástrojoch takejto podpory treba poctivo diskutovať. Skutočná chudoba klesá, ale príjmová nerovnosť na východe rastie V okresoch s vysokou nezamestnanosťou tiež pomerne rýchlo rastie počet obyvateľov, čo zvyšuje aj počty chudobných. Podiel obyvateľov SR ohrozených chudobou alebo sociálnych vylúčením však vďaka rastúcim príjmom dlhodobo klesá. Indikátor relatívnej chudoby (príjem do 60% národného mediánu), ktorý s hospodárskym rastom klesať nevyhnutne nemusí, totiž dopĺňajú aj ukazovatele vážnej hmotnej chudoby, ako je napríklad neschopnosť platiť pravidelné účty, vlastniť auto či dovoliť si mäsitú stravu. Materiálna chudoba vďaka rastúcim príjmom postupne klesá vo všetkých regiónoch krajiny. Vlani v nej bolo 7 percent obyvateľstva SR, pred desiatimi rokmi viac ako 11 percent ľudí. Naopak v ohrození (relatívnou) chudobou bolo vlani 12,2 percent obyvateľstva, čo je mierne viac ako pred krízou. Ale zasa menej ako priemer v EÚ. Kým na západe krajiny sa za ostatné roky podiel relatívne chudobných znižoval, na východnom Slovensku skôr rástol. Zaujímavosťou je, že chudobou alebo sociálnym vylúčením bolo na západnom Slovensku (mimo Bratislavy) ohrozených už menej ľudí ako v regióne hlavného mesta (Graf 5). Graf 5: Chudoba je na ústupe (ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, %) Bratislavský kraj stredné Slovensko západné Slovensko východné Slovensko Zdroj: Eurostat, VÚB Research 6

7 Prehľad dát ostatného mesiaca Rast ostáva solídny, domácnosti však míňajú opatrnejšie Začiatkom júna štatistici zverejnili štruktúru vývoja slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku 2019, keď potvrdili, že ako celok medziročne zvýšila svoj výkon o slušných 3,7 percenta. Napriek silnému rastu miezd (+7,1%) i zamestnanosti (+1,8%) sa však výrazne spomalila spotreba domácností (na 1,0%). Môže za to rast úspor, čiastočne aj bázický vplyv časovania veľkonočných sviatkov, no pravdepodobne pôjde aj o štatistickú diskrepanciu. Ako totiž upozornili analytici vládneho Inštitútu finančnej politiky, rast spotreby domácností v stálych cenách predchádzajúceho roka (nie v reťazení objemov) posilnil o stále silných 3,3%. Maloobchodné tržby však za prvé tri mesiace roka tiež vykázali citeľné spomalenie a v apríli rástli ročným tempom 1,8 percenta. Slovenskú ekonomiku tak potiahli najmä čisté vývozy. Z medzinárodného pohľadu patrí SR najmä vďaka novej automobilke Jaguar Land Rover naďalej k pomerne rýchlo rastúcim ekonomikám, no Poľsko a Maďarsko či iné krajiny Európskej únie rástli v prvom štvrťroku aj rýchlejšie. Zahraničné indikátory sú slabé, výnosy dlhopisov ďalej klesali Proti rýchlejšiemu rastu slovenskej ekonomiky aktuálne pôsobí najmä negatívny vývoj v zahraničí. Júnový indikátor ekonomického sentimentu v eurozóne napríklad klesol na najnižšiu hodnotu od augusta Podobne nízko sa dostali aj takzvané indexy nákupných manažérov (PMI) a to už aj v USA. Aj keď celkový medzištvrťročný rast v eurozóne ešte v prvom štvrťroku vykázal celkom slušnú hodnotu 0,4 percenta, ďalšie mesačné a predstihové indikátory predznamenávajú jeho zníženie v druhom kvartáli: tak v celej menovej únii ako aj v najdôležitejšom exportnom partnerovi Slovenska v Nemecku. Ročný rast v eurozóne tak spomalí zrejme k jednému percentu hodnote naposledy dosiahnutej po druhej vlne recesie v menovej únii v roku Slabý hospodársky vývoj v hlavných svetových ekonomikách, riziká ďalších obchodných prekážok z titulu agresívnej politiky USA či brexitu, ako aj znižovanie inflačných očakávaní prinútili Fed a ECB začať znovu uvoľňovať menovú politiku. Očakávanie trhov je, že Fed zníži svoju kľúčovú sadzbu na júlovom zasadnutí o štvrť percentuálneho bodu (analytici Intesy to prognózujú až na september), pričom ďalšie zníženia by mohli prísť v nasledujúcich mesiacoch. ECB oznámila predĺženie obdobia nulovej sadzby minimálne do leta budúceho roku, no zvažuje aj jej zníženie do mínusu či ďalšie kolo nákupov finančných aktív. Negatívne správy a zosilnenie holubičieho hlasu centrálnych bánk poslalo výnosy dlhopisov na nové rekordné minimá. Nemecké bundy ponúkajú výnos už takmer mínus 0,3 percenta, slovenské dlhopisy narástli na cene proporčne k nemeckým a ponúkajú výnos už len 0,17 percenta. Štáty, ale následne aj firmy či domácnosti si tak dokážu požičiavať extrémne lacno. Pretrvávajúce nízke úrokové sadzby môžu pomáhať stimulovať ekonomiku, no tiež budú znamenať výzvu pre ziskovosť mnohých finančných inštitúcií zarábajúcich na úrokových maržiach. Graf 6: Výnosy 10-ročných dlhopisov do splatnosti (% p.a.) Zdroj: Macrobond, VÚB Research 7

8 Kľúčové makroekonomické indikátory Q18 4Q18 1Q19 III.19 IV.19 V F 2020F HDP Reálny HDP r/r % rast 4,2 3,1 3,2 4,1 4,6 3,6 3, ,5 3,5 Nominálny HDP r/r % rast 4,0 2,6 4,5 6,3 7,0 5,3 6, ,7 5,9 HDP (bežné ceny) mld EUR 79,1 81,2 84,9 90,2 23,8 23,3 21, ,5 101,2 HDP na obyvateľa EUR , ,2 Spotreba domácností r/r % rast 2,3 2,9 3,5 3,0 3,2 3,4 1, ,3 2,5 Spotreba verejnej správy r/r % rast 5,4 1,6 1,7 1,9 1,6 3,8 1, ,1 2,0 Tvorba hrubého fixného kapitálu r/r % rast 21,9-9,4 3,4 6,8-5,7 9,0 2, ,4 3,0 Vývoz r/r % rast 6,0 5,5 5,9 4,8 5,6 4,7 7, ,6 6,0 Dovoz r/r % rast 8,0 3,4 5,3 5,3 5,4 7,8 6, ,6 5,5 Inflácia CPI r/r % rast -0,5 0,2 1,9 1,9 2,7 1,9 2,7 2,7 2,3 2,7 2,4 2,1 CPI priemer -0,3-0,5 1,3 2,5 2,7 2,2 2, ,4 2,2 HICP r/r % rast -0,5 0,2 2,0 1,9 2,7 1,9 2,7 2,7 2,5 2,7 2,4 2,1 HICP priemer -0,3-0,5 1,4 2,5 2,7 2,1 2, ,4 2,2 Jadrový CPI r/r % rast -0,2 0,9 2,7 1,8 3,0 1,8 2,4 2,4 1,9 2,3 2,0 2,1 Jadrový CPI priemer 0,0 0,1 2,1 2,8 3,0 2,3 2, ,0 2,2 PPI r/r % rast -4,5-1,8 2,0 4,3 6,1 4,3 4,4 4,4 3,9-3,0 2,2 PPI priemer -4,2-4,3 1,9 4,9 6,4 5,7 3, ,0 2,2 Vonkajšia bilancia Bilancia zahraničného obchodu - kumul. mln EUR 3319,2 3645,9 3051,2 2459,6 2224,2 2459,6 1032,5 1032,5 964,5-2958,0 3349,5 12M Obchodná bilancia / HDP % 4,3 4,5 3,6 2, ,1 3,3 Vývoz r/r % rast 4,6 3,6 4,6 5,6 8,4 5,3 8,7 5,1 2,3-7,0 7,6 Dovoz r/r % rast 7,2 3,1 8,0 8,0 7,3 9,1 7,3 8,5 7,3-7,6 7,4 Trh práce Miera nezamestnanosti koniec obdobia 10,6 8,8 5,9 5,0 5,4 5,0 5,0 5,0 4,9 4,9 4,7 4,5 Miera nezamestnanosti priemer 11,5 9,5 7,1 5,4 5,4 5,1 5, ,9 4,7 Miera nezamestnanosti (VZPS) priemer 11,5 9,7 8,1 6,6 6,4 6,1 5, ,7 5,5 Hrubá mesačná mzda EUR priemer Nominálna mesačná mzda r/r % rast 2,9 3,4 4,4 6,2 6,1 5,8 7, ,7 5,5 Reálna mesačná mzda r/r % rast 3,2 3,9 3,1 3,6 3,3 3,5 4, ,3 3,3 Produkcia, tržby a sentiment Priemyselná produkcia r/r % priemerný rast 6,7 4,6 3,4 4,4 6 4,5 6,9 7,8 6,3-7,0 6,0 Stavebná produkcia r/r % priemerný rast 18-10,7 3,1 7 10,5 8,7-0,4-0,5-4,5-1,5 3,0 Maloobchodné tržby r/r % priemerný rast 1,7 2,2 6,0 4,1 3,6 4 0,9-1,9 1,8-3,0 3,5 Indikátor ekonomického sentimentu koniec obdobia , ,5 97,6 98,5 98,5 97,0 95,1 - - Úrokové sadzby ECB refinančná sadzba koniec obdobia 0,05 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 3M EURIBOR koniec obdobia -0,13-0,32-0,33-0,31-0,32-0,31-0,31-0,31-0,31-0,31-0,32-0,33 1R EURIBOR koniec obdobia 0,06-0,08-0,19-0,12-0,16-0,12-0,11-0,11-0,11-0,14-0,14-0,15 Výnos 10R SK štátneho dlhopisu koniec obdobia 0,74 0,90 0,81 0,79 0,95 0,79 0,57 0,57 0,51 0,38 0,6 1,1 Výnos 10R EU štátneho dlhopisu koniec obdobia 0,63 0,21 0,43 0,24 0,47 0,24-0,07-0,07 0,01-0,20 0,0 0,5 Výmenný kurz EUR /USD koniec obdobia 1,087 1,052 1,201 1,145 1,160 1,145 1,122 1,122 1,122 1,117 1,140 1,190 EUR /USD priemer 1,110 1,105 1,130 1,181 1,163 1,141 1,136 1,130 1,123 1,118 1,130 1,180 Poznámka: Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky dáta sú ku koncu roka Zdroj: Národná banka Slovenska, Štatistický úrad SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, VÚB banka, Intesa Sanpaolo Tento materiál je pripravovaný odborom: Ekonomické analýzy, VÚB banka Hlavný ekonóm Makroekonóm Zdenko Štefanides zstefanides@vub.sk Michal Lehuta mlehuta1@vub.sk Predaj Lukáš Žitný Róbert Jaselský Zuzana Šikulová Martin Lenko Lenka Dvorská Gabriela Gabarová Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menomvúb banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo vyššie zmienených finančných produktoch. 8