Metamorfný vývoj rúl Suchého, Malej Magury a Malej Fatry

Mineralia lovaca, 2 (989). 226 Metamorfný vývoj rúl Suchého, Malej Magury a Malej Fatry STFFAN MÉRES. DUŠAN HOVORKA PF UK. Mlynká dolina. 842 5 Bratilava (Doručené 8. 9. 988/ Metamorphic development of gneie in the Suchý, Malá Magura and Malá Fatra Mt. (Central Slmakia] Two PreAlpine metamorphic cycle of recrytallization have been ditinguihed and defined uing detailed invetigation into mineral chemitry a well a geobarometric reearch. The firt metamorphic e\ent occurred at 7 C temperature and up to 7 MPa preure wherea the econd one i characterized by 6 C temperature and 6 MPa preure condition. The increaing trend of PTX condition for both phae ha been defined in the direction from the Suchý Mt. through the Malá Magura Mt. and culminating in the Malá Fatra Mt. Uplifting, denudation and partial eroion of the igneou and metamorphic complex occurred between the t and 2nd event generating a pammilic detritu with boulder of le diintegrated rock. Thee rock have repeatedly been metamorphoed under relatively lower PTX condition. So the 2nd metamorphic event wa,within the PTX condition determined by the author,a progreive one onto the pammilic detritu. To the contrary, onto the block and boulder of older and relatively higher metamorphic rock a well a onto the deeper baement of the older complex, the 2nd metamorphic event wa of regreive nature. In uch context the invetigated crytalline area of the Wet Carpathian repreent an already PreAlpine metamorphic complex. The Alpine metamorphic recrytallization wa only of local appearance and of low metamorphic inteity (lowtemperature area of greenchit facie). Uvod Predpermké kryštalické komplexy pohorí Suchý. Malá Magura a Malá Fatra ú reprezentované metamorfitmi i eruptívami.granitového radu. Geológiou, tektonikou a petrografiou študovaných jadrových pohorí a v poledných rokoch zaoberali najmä naledovní autori: Dyda (988). Kuthan (94. 95). Ivanov (957). Ivanova Kamenický. L. (957). Klinec (958). Kamenický. J. (967). Kamenický. L. a Macek (984). Kahan (979. 98). Putiš (979). Definovanie metamorfných podmienok v týchto jadrových pohoriach bolo donedávna podmienené používanými metódami štúdia. Nedotatok výledkov analýz ilikátových minerálov pomocou elektrónového mikroanalyzátora neumožnil využitie exaktných metód na dešifrovanie PTX podmienok ich vzniku (charakter zonálnoti minerálov a jej genetický význam, geotermometria. geobarometria). ktoré a preto definovali len na základe minerálnych aociácií v metamorfitoch. Kahan (98) takýmto pôobom zitil, že regionálna metamorfóza v Suchom a Malej Magure doiahla podmienky fácie granatických amfibolitov. illimanitovoalmandínovú ubíáciu. Korikovkij et al. (987a) opíali v Suchom progreívnu metamorfnú zonálnoť. V rámci nej odlíšili 2 metamorfné zóny: taurolitovoandaluzitovobiotitovú a illimanitovobiotitovomukovitovú. Z minerálnych aociácií na základe použitia petrogenetickej ieťky odhadli podmienky metamorfózy v rozahu 54 59 C pri tlaku MPa. Dyda (988) na základe bilancie H: v metamorfitoch Suchého a Malej Magury predpokladá uplatnenie a retrográdnych rekryštalizačných proceov najmä v Suchom. Publikované výledky chemického zloženia horninotvorných minerálov z metamorfitov Malej Fatry (Perčuk et al.. 984; Korikovkij et al.. 987b) poukazujú na niektoré odlišnoti v metamorfných podmienkach oproti výledkom zo Suchého a Malej Magury. Vyoké zatúpenie pyropovej molekuly v granátoch z rúl Malej Fatry (Perčuk et al.. 984; Korikovkij et al.. 987b) je typické pre metamorfované horniny vyokoteplotnej oblati amfibolitovej fácie a pre granulitovú fáciu (Hovorka et al.. 987). Orientačné výledky geotermometrie a geobarometrie poukazujú na to. že kryštalinikum Malej Fatry predtavuje jeden z relatívne najhlbších zrezov kryštalinika centrálnych Západných Karpát (Perčuk et al.. 984; Korikovkij et al., 987b). Zitenie rôznych typov granátov v rulách zo Suchého, Malej Magury a Malej Fatry (Mére et al.. 986) poukázalo na možnoti, ktoré a otvárajú pre bližšie

24 Mineralia lov definovanie metamorfných proceov a ich podmienok detailným štúdiom chemického zloženia minerálov metamorfitov danej oblati. Hovorka et al. (987) zitili, že v dikutovaných pohoriach možno v rulách odlíšiť uplatnenie a dvoch metamorfných fáz. ktoré prebehli náledne pri rôznej intenzite. Vzhľadom na použitú metódu tanovenia chemického zloženia graa. 2. 989 nátov (EDAX) nebolo možné kvantitatívne charakterizovať metamorfné podmienky jednotlivých fáz. V ďalšej práci a autori zamerali na vzorky, ktoré a z hľadika dešifrovania metamorfných podmienok v týchto jadrách javili ako najinformatívnejšie. Výledky tohto štúdia prezentujeme v ďalšej čati. Obr. la. Biotnv dotýkajúce a jadra uzavreninami a číreho lemu granátov. Vzorka 9MM \.// pol., zv. 7x. Obr. Ib. Zalláčanie (?) granátu biotitom v rule z Malej Fatry. Biotit je náledne čiatočne chlontizovaný. // pol., zv. 95x. Obr. lc. Sillimanitizovaný biotit. V kumuloblatc illimanitu ú zachované relikty biotitu. Rudný pigment (rútil, ilmenit) vzniká ako produkt rozpadu biotitu. Vzorka 26 S. // pol., zv. 58x. Obr. Id. Detail illimanitizo\aného biotitu z obr. lc. SCAN, dĺžka mierky um. Obr. le. Progreívne zonálny granát a koexitujúci taurolit. Vzorka 5S2. // pol., zv. 5x. Obr. If. Tranlácia granátu ruh (vyokoteplotného blatomylonitu?) z Malej Fatry, x pol., zv. 48x. Fig. la. Biotite in contact with garnet core containing incluion a well a with tranparent rim of garnet grain. Sample 9MM. parallel polarizer, magn. x 7. Fig. lb. Replacement (?) of gamet bv biotitc in gnei of the Malá Fatra Mt. The biolite i ubequently chloritized Parallel polarizer. magn. x95. Fig. lc. Sillimanitized biolite with relic preerved in illimanite cumuloblat. Ore pigment (rutile. ilmenitc) developing a decompoition product of biotite. Sample 26 S. parallel polarizer, magn. x58. Fig. Id. Detail of illimanitized biolite from fig. lc. Scanning electron micrograph, cale bar equal to urn Fig. le. Progreively zoned garnet with coexiting taurolite Sample 5S2. parallel polarizer, magn. x5. Fig. If. Tranlation of garnet in gnei (hightemperature blalomylonite?) from the Malá Fatra Mt. Croed polarizer, magn. x48.

S Mére. D. Hovorka: Metamorfný vývoj rúl Suchého. Malej Magury a Malej Fatry 25 Problematika rovnovážnych aociácií minerálov Aplikáciu geotermometrických a geobarometrických výpočtov na ziťovanie PTX podmienok vzniku rúl Suchého. Malej Magury a Malej Fatry komplikujú vlatnoti a vzájomné vzťahy niektorých horninotvorných minerálov. Napríklad prítomnoť zonálnych granátov (Mére et al.. 986: Hovorka et al.. 987) poukazuje na rôzne PTX podmienky poča ich blatézy. rep. nálednej rekryštalizácie. Taktiež prítomnoť rôznych typov biotitov (illimanitizované biotity obr. lc. biotity na kontakte jadrom, rep. okrajom granátov obr. la) indikovala zložitoť vzťahov minerálneho páru granát biotit. Ďalším problémom pri aplikácii geotermometrie a geobarometrie bol obah mangánu v granátoch. Hovorka et al. (987) zitili rovnaký obah mangánu v určitých čatiach granátov v rámci jednej vzorky ( výnimkou klatiekých jadier granátov). V granátoch rôznych vzoriek je obah mangánu čato rozdielny (tab. 2). Detailnejšie a touto problematikou zaoberá Mére (v tlači), ktorý zitil priamu záviloť obahu mangánu v regreívne zonálnych granátoch od obahu mangánu v horninových analýzach. Uvedená kutočnnoť i vyžaduje použitie korekcie na obah mangánu v granátoch pri aplikácii geotermometrických a geobarometrickýeh prepočtov. Progreívne zonálne granáty, vzhľadom na nízky obah mangánu v ich okrajoch, nevykazujú výrazný rozdiel vo vypočítaných hodnotách korekciou a bez nej. TAB. Minerálne aociácie v študovaných vzorkách nil zo Suchého. Malej Magury a Malej Fatry Mineral aemblage of invetigated ample of gnei from the SuchÝ. Malá Madura and Malá Fatra Mt. Vzorka 5 S 22 S 24 S 26 S 9 MM 4 M M 4 MM 8 MF 5 MF Bi Plg Qtz Gar I. I". II II L I. I. II ir i n L L St Sil KFd Cjar' granáty, kloré vznikli v podmienkach I. metamorfnej fázy. Gar' klatické granáty. Gar" granáty, ktoré vznikli v podmienkach II. metamorfnej fázy (v niektorých prípadoch ide len o čati granátov lem). Gar " nukleačné jadrá granátov. Chlorit vo vzorkách 8 MF a 5 MF je produktom naložených proceov (zatláča granát a biotit). mukovit (okrem vzorky 5 S) je prítomný len v akceorickom množtve. Podľa minerálnych aociácií prítomných v nami študovaných vzorkách (tab. ) a podľa vzťahov medzi M Chl horninotvornými minerálmi rúl považujeme v tejto práci za rovnovážne tieto minerálne aociácie: Gar io St n Bt.w Plg M Chl Qtz (5 S) Gar r Bt< : Plg Qtz (22 S) Gar9Bt 4(, Plg Sil" Qtz (4 MM) Garu Bt«Plg Qtz (24 S) Gar,, Bt 4 < Plg Sil" Qtz St l7 (26 S) Garn Bt«Plg Qtz (9 MM) Gari4 Bt<w Plg Qtz (4 MM) Gar :u Bti Plg F Qtz (8 MF) Gar :, Bt 5 i Plg Qtz (5 MF) (Indexy vyjadrujú horečnatoť Gar. Bt a St lab. 2, NM,: Sil" fibrolitický vývoj illimanitu). Okrem granátov me u otatných minerálov uvedených minerálnych aociácií nezitili zonálnoť chemického zloženia. Vyvetľujeme to ich úplnou rekryštalizáciou (najmä biotitu a plagioklau) v PTX podmienkach II. metamorfnej fázy. Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že za rovnovážne považujeme okraje zonálnych granátov a uvedené minerály prílušných aociácií študovaných vzoriek. Vyššiu horečnatoť biotitu (vzorky 24 S a 9 MM) pri rovnakej horečnatoti okrajov granátov týchto vzoriek (ako je tomu pri vzorkách 5 S a 26 S) pôobuje zrejme nižší tupeň metamorfnej rekryštalizácie Bť na Bi". Je to dôledok menšieho rozdielu v PTX podmienkach medzi I. a II. metamorfnou fázou. Dôkazom toho môže byť neprítomnoť Sil" v uvedených vzorkách. Vo vzorkách horečnatoťou biotilu okolo 45 (vzorky 26 S a 4 MM) je hojný výkyt Sil". ktorý vzniká illimanitizáciou biotitu. Vznik Sil" interpretujeme ako dôledok ekvilibrácie minerálov minerálnej aociácie I. metamorfnej fázy v PTX podmienkach II. metamorfnej fázy. Vznikol najpravdepodobnejšie reakciou Bť F Plg' Qtz = Sil" Bt" Plg" Gar" Qtz ±(M KFd ±St). Predpokladáme, že Plg' bol bázickejší ako Plg". Vyrovnanie bilancie pravej trany tejto rovnice býva v niektorých vzorkách prevádzané vznikom draelného živca (KFd) a mukovitu. ktorý niekedy tvorí lemy okolo Sil" a v akceorickom množtve a vo forme drobných lupeňov vykytuje tiež v matrixe. V illimanitových zhlukoch a nachádzajú agregáty drobných Ti minerálov (rútil, ilmenit). ktoré predtavujú produkt rozpadu Bť (obr. lc). Vo vzorke 26 S (tab. ) a v akceorickom množtve vykytujú drobné kryštály čertvého taurolitu polu Gar " a Sil". Prítomnoť len regreívne zonálnych granátov v tejto vzorke vyokoteplotnými nezonálnymi jadrami (Gar ) a relatívne nižšie teplotnými okrajmi (Čiar") a čatá illimanitizácia biotitu poukazujú na účaný vznik illimanitu II a taurolitu poča metamorfnej rekryštalizácie v podmienkach II. metamorfnej fázy.

26 Mineralia tlovaca, 2. 989 * T y MgO AlO. SiO. CaO MnO FeO Si Al" A VI Fe* Fe : * Mg M n Ca aim prp Sp gr ad r Spiil u NM, N F. NM, MgO AI2O SiO, CaO \ln() FeO Si Al" AI VI Fe! p e 2 Mg Mn Ca aim prp p gr ad r N Mg N ŕc N M 2.55 2.8 7.9.4 2.86 5.8.62..99. 2.4..9.9 8. 8.7.8 6.48 2.88.9.. 82.8 7.8 4.2 2.98 6.84..65.74 >;N (<. 2.. 2.28.49..2 8. 76.7 6.2.78.62.2. 6.8 79.26.9 S 2.6 2.59 6.77.2 5.2.7 99.4..97. 2..25.5.28 7.45 8.4.79 8..29. 9. 77.97 2.9 x.7 2.95 6.8.8..42 99.27 2.98.2.97. 2.2.44.2.2 8. 74.28 4.86 6.86 2.48.52. 5. 77.62 7.7 * 2.46 2.9 6..24. 5.9 99. 2.97..9.7 2.8..2. 8. 79.4 9.98 6.99.7.5..5 82.8 6.7.S.96 2.87 7.8.8.8.65 98.67.. 2.. 2.28.48.. 8. 76.29 6.4 4.2.44.. 6.59 79.5 4.6 2.2 2.58 6.26.24.2 5. 98.6 2.98.2.98.2 2.9.28.22. 8. 79.79 9.4 7.4 2.55.9. 9.4 82.94 7.66.45 2.92 6.69.2.7.79 99.24 2.97..97. 2.26.42.2. 8. 75.27.9 7. 2.8.2. 4. 78.49 7.2 Zloženie TAB. 2 analyzovaných granátov C 'ompoilion oj analyed garnet 5S S.7 2.57 6.69.6 5.6.26 99.44..96.4 2.9.2.9. 8. 69.72 6.92 2.89 8.72.75. 7.62 78.8 4.9 2.9 2.4 8..5 5.86.68.8.4. 2.2. 2.5.5.4. 8. 7.7.84.58 4.9.. 2.8 7.42 4.2 9 2.8 2.5 6.9 2.58 2.65 4. 98.6..97. 2.2.27.8.22 8.9 77.4 8.87 6.5 5.98.6. 9.49 8.9 6.57 u v.24 2.8 6.77.6 4.96.99 98.2.. 2.. 2.2.4.4.2 8. 69.9.28.54.4...8 74.6 2.2.29 2.48 6.47 7.7.2 2.87 98....98..49.4.79.68 8. 49.8.9 26. 22..64..5 64.6.86 S 6 2.5 2.2 6.5.48 6.6.62 97.44...99. 2...44. 8. 7..4 4.49.74.67..8 74.8 5.9 2 2.9 2.68 7.55.7.29 4.2..2. 2.5. 2..28.22. 79.2 9.84 7.68.46...7 8.87 7.95 N. 2.55 6.44.69 5..2 98.5 2.98.2.96.4 2..4.5.4 8. 72.95.45.7.84.4. 4.4 7.72 2.2 2.9 2.6 8.28.5 2.98 4.5.8.2. 2.2. 2.28.4.2. 8. 77.29.6 6.77 4... 2.2 8.7 7.6 2.77 2.44 6.85.7 9.79 28.2 99.5...96.4.89.4.68.9 8. 6.6.25 22.57.4.98..82 66.46 2.72 2.2 2.62 6.86.82 9.65 29.68 99.95..97..98.28.67.7 8. 65.4 9.6 22..76.6. 9.48 68. 22.42 \. 2.66 7.5.6 8.2 28.69 99.8...97..92.4.57. 64.6.7 9. 2....72 66.7 9.58 4 2.2 2.4 6.7.87 9.56 29.22 99....97..97.28.66.8 65.8 9.47 22.4.6.5. 9.6 67.87 22.49 9M M * 2.84 2.47 6.72.7 9.2 28.5 98.9...97..92.5.6. 8. 6.86.54 2.9.9.5..47 65.52 2. UM 7 2.2 2.89 6.9.85 9.94 29.5 99.96.. 2...98.27.68.7 8. 65.87 8.86 22.8 2..7. 9.8 67.58 2.5 i 2.67 2.55 7.5.4 9.4 28.8 98.9.2..98.2..9..65. 8. 6.8.9 2.9 2..5..2 66.68 22.5 2.7 2.66 6.6.85 9.5 29.4 98.8.. 2...99.27.66.8 8. 66.56 8.88 22.8 2.44.4. 9. 68.25 22.6.26 2.49 6.84.4 8.26 28.6 98.59...97..9.9.57. 64..2 9..95.9..56 66.86 9.57

S Mére. D. Hovorka: Meiamorfny vývoj nil Suchého. Malej Magury a Malej Fatry 27 Pokračovanii MgO Al;, SiO, CaO MnO FeO Si Al n A VI Fe Fe ' Mg Mn Ca aim prp p gx adr NM, N, \, MgO A :, SlO; CaO MnO FeO Si Al n A\ u Fev Fe : * Mg Mn Ca aim prp p gr adr N Mg N, N Mn tab. 2 2.4 2.7 6.9.4.6 27.86 98.7...94.6.86.29.72. 8. 62.65 9.67 24..56 2.82. 9.82 65.5 24.65.79 2.8 8.24.4.54.2 99.96.7. 2.6. 2.8.45.24. 8. 72.55 5.66 8..8.. 6.22 75.8 8.6 9M M.49 2.4 6.52.6 8.6 28.54 98.56 2.98.2.94.6.89.42.6.9 8. 62.9 4.4 9.84.7.2. 4. 65.65 2.5 4M M 4 o.6 2.89 8.74.9 4.6 29.76 99.54.. 2.6. 2..4.28.2 7.59 5.22 9.98 4.2.. 5.88 7.69.4 2.86 2.74 6.89.8 9.62 28.6 99.89 2.98.2.96.4.89.6.65. 8. 6.2.5 2.96.4 2...74 65.8 22.4 v 4.2 2.74 8.57.59 2.88.78 99.68.7. 2.4. 2.6.49.2. 7.46 7.5 6.77 4.72.. 7.9 74.99 7. i.26 2.62 7.2.2 8.9 28.75 99.25...97..92.9.58. 8. 64..4 9.2 2.8.42..48 66.78 9.74 o 5. 2.6 6.67.57.95 2.55 97.45..96.4 2.8.62.7. 8. 72.6 2.67 2.8 2.64.9. 2.8 76.6 2.26 26S 2.7 2.66 6.72.5 5.5 2.57 99.4..97. 2.9..8. 8. 72.96.97 2.72.9.42..24 75.72. 5 6.5 2.88 7.44.6.4.2 98.2...97. 2.6.7.7.4 8. 68.59 24.74 2.6.59. 25.7 72.9 2.44.7 2.7 5.75.99 4.65 98.2 2.94.6.9.9 2.8.4.2.9 8. 72.55.76.78. 2.9..74 75.49.77 MF 2 5.94 22.8 8.24.66. 2.5.86 2.96.4.98.2 2.8.69.9.4 8. 69. 2...67.. 2.82 7.6.2 2 o 2.86 2.86 6.75.2 4.96 2.26 98.92 2.. 2.. 2.2.5.4. 8. 7.42.59.4.56.. 2.2 76..87 6.4 22. 9.75.54.2.97 2.. 2.. 2.6.74.8.2 8. 68.67 24.66 2.67 4... 25.67 7.59 2.74 26S. 2. 7.24.96 4.7.57 98.5.4. 2.2. 2.6.4.28.8 8. 7.78.72 9.62 2.88.. 4.2 75.97 9.9 o 4.74 2. 7.6 2.8 2.62.2 99.6. 2.. 2.9.57.8.6 8. 69.67 9. 6. 5... 9.96 7.77 6.27 o 2.48 2.86 6.56.9 5.5 2.6 98.65.. 2.. 2.2..8. 8. 7.56.4 2.79.5...5 76.2.26 8 5.82 2,8 7.89 2.8.67.7 99.76 2.98.2 2...99.68..2 66.78 22.82.69 6.7.. 24.55 7.45 4. 4.6 2.4 6.47.2 5.4 2.4 98.6..96.4 2.7.8.5. 8. 72.2 2.87.65 2.4.2..4 74.96.9 M F 2 o 4.79 2.8 7.6 2.2 2.24.84.5 2.97. 2.. 2..56.5.9 8. 7. 8.67 5. 6... 2. 74.56 5.2 4M M o.2 2.82 8.27. 4.8.6 99.97.6. 2.6. 2.9.9.. 8. 72.8.49.6.5...9 75.5.72 6. 2.72 7.78 2.9 2..6.8 2.97..98.2.96.7..2 8. 65. 2.67 4. 5.67.. 25. 7.25 4.72

2* Minerálni lovaca. 2. <ÍM TAB. Zloženie hiotitov a taurolilov C 'ompoition oj hiotite and laurolite Biotit ľ 5S 4MM 22S 24S 26S 9M M T I 9 7 5 6 2 4 la Ib lc NaO MaO AlO. Si(), CaO K O MnO FeO TiO Si Al" Aľ li M n Fe Mg Ca Na K NM,. 9. 9.2 4.8. 8.59.7 9.74.46 9. 2.75.25.54.9...6..5.95 44.92.7 9.9 9.26 4.67. 8.76.6 2..59 9.9 2.72.28.5.9...6..2.98 44.9.27 8.98 9.4 4.. 8.84.5 2.2.66 9.7 2.7.29.5....5..4.96 44.2.7 8.42 9.98 4.79. 8.64. 8.42 2.54 9. 2.75.25.62.5.2.22.99...97 45.7. 8.4 8.42.94. 8.76.22 8.24 2.5 9.5 2.79.2.58.5..26...5.95 46.6.4.4 8.57 4.47. 8.22.9 6.95.82 9.89 2.76.24.5....24..7.9 52.2.47.82 8.95 5.9. 7.9. 6.8.7 9.4 2.76.24.52....26..8.92 5.4.7 9. 9.6 5.2.4 9.2.2 7.5 2.29 9.2 2.79.2.62....9..6.94 49..54 9.56 9. 5.84. 8.9.4 7.48 2.4 9.89 2.82.8.58.4..5.2..8.92 49..26 8.75 9.25 4.8. 8.74, 8.59 2.55 92.62 2.75.25.56.5..24.4..4.96 45.6.27 8.74 9.7 4.82. 8.69. 8.6 2.4 92.7 2.78.22.59.5..2.4..5.95 46.7. 8.57 9.8 4.69. 8.98.6 8.92 2.58 9.58 2.75.25.57.5..26...5.95 44.68. 9.46 8.7 4.95. 8.96.29 8.2 2. 9. 2.77.2.52.4.2.2.2..2.98 48.8. 9.9 9.9 4.2. 8.28. 8. 2.6 92.27 2.7..48..2.2.6... 48.82. 9.55 9. 5.2. 8.9.2 7.8 2.7 9.2 2.77.2.54.4.2.8.2... 49. Minerál) \ lab. 2 a analyzovali Kritín a Gregorova elektrónovým mikroanalyzátorom Super Probe 7 v laboratóriu CLEM Geologického útavu D. Štúra v Bratilave. * označenie vzorky. 2* označenie analyzovaného minerálu. označenie čati analyzovaného minerálu (o okraj, tred, o* okraj granátu pri laurolite vo vzorke 5S alebo začiatok zóny uzavreninami v granáte vo vzorke 9M M). i/ molov é percentá pr\ ku..i" v minerále..m" Zloženie granátov prepočítané na 8 katiónov za predpokladu ideálnej techiometne R,*R Í*T O i;. Výledky geotermometrického a geobaromctrického štúdia Teplotné a tlakové podmienky, za ktorých došlo k metamorľnej rekryštalizácii v jednotlivých metamorfných fázach, me zitili pomocou granátovobiotitových termometrov podľa Ferryho a Speara (978) a Perčuka et al. (98) korekciou a bez korekcie na obah mangánu v granátoch. Vo všetkých prípadoch me pri výpočte teplôt použili rovnaký tlak 4 MPa. Pri vzorke o taurolitom (5 S) me použili aj granátovotaurolitový termometer (Feďkin et al.. 98) odvodený na základe granátovobiotitového termometra z minerálnej aociácie, v ktorej boli granát, biotit a taurolit evidentne rovnovážne. Keďže v nami študovanej vzorke prítomnoťou typov granátov nebolo možné jednoznačne pričleniť prítomný taurolit k niektorému z typov prítomných granátov (Hovorka et al.. 987). použili me tento termometer na riešenie rovnovážneho vzťahu St Gar, ale aj St Gar", rep. St Gar ". Z vypočítaných teplôt vyplýva (tab. 4: obr. 4) rovnovážna minerálna aociácia tejto vzorky uvedená v predošlom texte. Výledky teplôt vypočítané podlá termometrov Ferryho a Speara (978) a Perčuka et al. (98) a najviac odlišujú vo vyššie teplotnej oblati (tab. 4; obr. 4). V niektorých prípadoch vykazuje termometer Ferryho a Speara (978) extrémne vvoké teploty (najmä u rúl z Malej Fatry). Pretože minerálne aociácie v nami študovaných rulách nezodpovedajú týmto hodnotám, z výledkov použitých termometrov za reálne považujeme hodnoty podľa termometra Perčuka et al. (98) vypočítané z okrajov granátov ( korekciou na mangán) a z biotitov. Teploty vypočítané z jadier granátov a biotitov považujeme za orientačné. Poukazujú na relatívny vzťah medzi PT podmienkami I. a II. metamorľnej fázy. Analýzy horninou orných minerálov pomocou elektrónového mikroanalyzátora (tab. 2. ) potvrdili závery z práce Hovorku et al. (987) o výkyte rô/nych typov chemicky zonálnych granátov v študovaných jadrových pohoriach. Nové výledky uprenili niektoré zitenia uvedené v predchádzajúcej práci (l.c). Granáty zo vzorky 22 S ú progreívne zonálne malou zmenou gradientu koncentrácie MgO a MnO. Je to pôobené relatívne vyokou teplotou

S. Mére. D. Hovorka: Metamorfný vývoj nil Suchého. Malej Magury a Malej Fatry 29 Pokračovanie tab. Biotit Staurolit 9MM 4M M 5M F 8MF 5S y 2 i 2o 2 2 Na : MgO AIÍOJ SiO, CaO K,O MnO FeO TlO: Si Al" A VI Ti Mn Fe Mg Ca Na K N Mg. 9.62 8.6 4.7. 8.2. 8.9 2.5 9.6 2.74.26.47.5.2.2.5... 48.65. 9.74 9.6 4.89. 8.69.28 7.87 2.7 9. 2.75.25.52.4.2.8.4... 49.27.2 9.74 7.46 4.4. 9.6.28 8.4 2. 9.44 2.79.2.45.2.2.2.8...97 48.9.4 9.62 2. 5.84.2 8.98.2 7.92 2.4 95.45 2.76.24.58.4.2.6....9 48.88.26 9.92 2.28 6.28. 8.77.5 7.4 2.52 95.22 2.78.22.62.5..9...4.% 5.9.2.78 8.9 5.4. 9.. 7.49.58 9.8 2.79.2.49.9..5.27...97 5.84.9. 2.8 5.64. 9.2.2 7.55.5 95.4 2.72.28.52.9..2.26..2.98 52.8.2.86 9.7 4..7 9.4. 8.68.86 94.8 2.6.7.42...2.25...98 5.87.4. 9.48 5.78.27 9.. 7.95.76 94.75 2.77.2.56...7.7.2..97 5..7.45 54.42 27....6 2.5.47 96.8 8.28 9.66 _..4.2.66..4. 7...48 54.9 28.5...27.44.49 98.4 8.58 9.2..7.8.66... 6.9..7 5.8 26.75....4.57 95.6 8.27 9.46..5.47.6... 5.5 metamorľnej rekryštalizácie. ktorá doahuje hodnotv 6 C. Pri takejto teplote dochádza k homogenizácii v zložení granátov (Yardley. 977: Woodworth. 977). Znamená to. že jadrá granátov tejto vzorky nie ú klatogénneho pôvodu. Vyokoteplotné nezonálne jadrá regreívne zonálnych granátov (24 S. 26 S. 4 MM. 9 MM) predtavujú relikty granátov prvej metamorľnej ľázy. Uvedené zitenie vyplýva z korelácie obahu mangánu v hornine a v jadrách a okrajoch týchto granátov (Mére. v tlači). Priama záviloť obahu mangánu v jadrách a okrajoch granátov od obahu Mn v hornine vedčí o ich blatéze. rep. rekryštalizácii v tom itom chemickom protredí, ale pri odlišných PTX podmienkach (I. a II. metamorľná ľáza). Jadrá granátov 52 a 59 zo Suchého predtavujú dva genetické typy klatických granátov (Mére. v tlači). Ruly. v ktorých a vykytujú, ú typické výkytom progreívne zonálnych granátov pozvoľnou /menou gradientu koncentrácie jednotlivých prvkov (granáty 52. ). Tento typ granátov má v študovanom type rúl (v tejto práci reprezentovaných vzorkou 5 S) úplnú kvantitatívnu prevahu. Okraje všetkých typov granátov majú rovnaké zloženie (tab. 2: obr. ). Výledky geotermometrie vypočítané z okrajov granátov a biotitu vykazujú iba malé odchýlky (tab. 4). Svedčí to o tom. že okraje všetkých granátov v tejto vzorke doratali v tom itom protredí za zhodných PTX podmienok. Uvedené zitenia potvrdzujú aj výledky granátovotaurolitového termometra (tab. 2: obr. 4). V chemickom zložení biotitov z rúl Suchého a Malej Magury me ytematické zmeny nezitili. Biotity z rúl. ktoré majú iba znaky progreívnej metamorfózy (22 S. 5 S), majú obah TiO. : okolo.8 hmotnotných %. Polymetamorľný charakter rúl regreívnvmi granátmi a vzťah biotitu k jadru a okraju granátov ná v niektorých prípadoch (obr. la) viedli k predpokladu, že v týchto rulách ú prítomné 2 generácie biotitov. ale štúdiom ich chemického zloženia a nám to nepodarilo jednoznačne potvrdiť. Veľká väčšina biotitov týchto vzoriek má zhodné alebo veľmi blízke chemické zloženie. V malom množtve a však vykytujú biotity. ktoré a odlišujú obahom TiO;. Väčšina vzoriek má obah TiO; okolo 2.5 hmotn. %. Ojedinelé boli v rulách regreívnym typom granátov analyzované biotity. v ktorých obah TiO : doahuje len.8 hmotnotných % (Mére. v tlači). Obah oxidov hlavných prvkov je však v obidvoch typoch identický. Malý rozdiel medzi obahmi TiO; v prvom a druhom type môže byť pôobený aj analytickou chybou. Nápadná je však horná hranica obahov TiO : v biotitoch zhodná hornou hranicou obahov tohto oxidu v biotitoch rúl progreívne zonálnymi granátmi. Vzhľadom na to. že biotity ú citlivé na zmenv PTX podmienok, je nutné uvažovať o ich rekryštalizácii v relatívne vyokých PTX podmienkach poča II. metamorľnej ľázy. Keďže I. metamorľná ľáza prebehla ešte za vyšších PTX podmienok, predpokladáme, že Bť mali vyšší obah TiO:. Podľa teplôt vypočítaných z jadier granátov a biotitov (do 62 C)

2 Mmeralia lovaca. 2. 9X9 Obr.. Charakter zmeny N'uV" a N M',"'' rôznych typov granátov zo vzorky 5S. Analyzované body (krúžky) v granátoch ú uvedené v tab. 2 okrem granátu 2 (Mére. v tlači) a profilu granátu 9 (Hovorka et al.. 987 pod označením 5Sa). Sipka v mere tred okraj granátu. Fig.. Character of N\i g and N\i n change for variou garnet type of ample 5S. Analyzed point (circle) of garnet are in Tab. 2 except for garnet No 2 (Mére. in print) and profile of garnet No 9 (Hovorka et al.. 987. ample 5Sa). Arrow how direction from garnet core to the nm Obr. 2. Horečnatoť granátov rúl Suchého. Malej Magury a Malej Fatry vyjadrená v Nvig. A jadrá granátov. B okraje granátov. I reliktná horečnatoť granátov I. metamorľnej fázy (rep. horečnatoť Gar ). II horečnatoť granátov zodpovedajúca podmienkam II. metamorfnej fázy (rep. horečnatoť Gar"). Číelné označenie to ité ako v tab.. 2 a (platí aj pre otatné obrázkv) Šípky vyjadrujú trend zmeny horečnatoti v mere tred okraj granátu, tmavé pole oblať horečnatoti regreívne zonálnvch granátov, bodkované pole oblať horečnatoti progreívne zonálnveh granátov, prázdne pole oblať nezonálnvch granátov ( = nukleačné jadrá). Fíg. 2. Magneium content of garnet from the Suchý. Malá Magura and Malá Fatra Mt. expreed bv it N dig value. A garnet core. B garnet nm. I relic magneium content of garnet from the t metamorphic phae (Gar magneium content. repectively), II magneium content reflecting the 2nd metamorphic phae (Gar" magneium content, repectively). Numbering i the ame a in Tab.. 2 and (alo in further fig.) Arrow indicate change in magneium content from garnet core to the rim. the dark field indicate magneium content of progreively zoned gamet. the void field i the area of unzoned garnet ( = nucleation core). možno v Bť predpokladať pôvodný obah TiO: až do hmotn. %. Rekryštalizácia Bť pôobila zrejme uvoľnenie čati TiO: zo štruktúry Bť. V tomto zmyle by mohli biotity obahmi TiO; okolo 2.5 hmotn. % (ak vylúčime možnoť, že rozdiely v obahoch TiO: ú pôobené analvtikou) predtavovať relikty, rep. peudomorľózy Bt" po Bť a biotity obahmi TiO; do.8 hmotn. % predtavujú novotvorený Bt". V rulách, v ktorých bol rozdiel PTX podmienok prvej a druhej metamorľnej ľázy najväčší, došlo až k illimanitizácii Bť. Granáty v rulách z Malej Fatry ú vyokohorečnaté. Metódou EDAX (Hovorka et al.. 987) me neodlíšili miernu regreívnu zonálnoť. ktorá je evidentná a ytematická pri štúdiu identickej vzorky elektrónovým mikroanalyzátorom. Prejavuje a najmä pokleom MgO cca o hmotn. % v okrajoch granátov (tab. 2). V niektorých prípadoch je pokle MgO v okrajoch granátov výraznejší (Perčuk et al.. 984). Vznik regreívnych okrajov v granátoch rúl Malej Fatry považujeme za dôledok metamorľnej rekryštalizácie v PTX podmienkach II. metamorfnej ľázy tak ako v prípade rúl zo Suchého a Malej Magury. Rozdiel je iba v intenzite: prvá aj druhá metamorľná ľáza v Malej Fatre prebehla za vyšších PTX podmienok ako v Suchom a Malej Magure. IXikumentujú to aj výledky geotermometrie a geo

.š' Vfére. D Hovorka: Mclamorfný vývoj nil Suchého. Malej Magury a Malej Fatry 2 CM 8 B ŽŕrmTf* B, I I I > t. 5,, Pfa ^ 6 7 T r 8 t, B < i i i i m ^M iiiir A < i i i i Čr 5 \ iiiiiir 6 7 8 t, W P^FW BU.. W ä U8 U t FS 7 85 t FS Obr. 4 Výledky geotermometne rúl Suchého. Malej Magury a Malej Fatry. teploty vypočítané zo tredov (A) a okrajov (B) progreívne zonálnveh granátov () a regreívne zonálnveh granátov (2) granátovotaurolitovým termometrom () a výledkv geotermometrie (4) rúl Malej Fatry z práce Korikovkij et al. (98). Trend zmeny teploty v mere tred okraj: bodkované šipkv progreívne zonálnveh granátov, plné šípky regreívne zonálnveh granátov; ti. t n, tra vyvetlivky ú uvedené pod tab. 4. Z trendu zmeny teplôt v mere tred okraj granátov, ako aj z ich abolútnych hodnôt (t P2 ) vyplýva, že podmienky II. metamorfnej fázy pôobilí blatézu progreívne zonálnveh granátov a teplota doiahla maximálnu hodnotu 6 Č (v Malej Fatre 65 C). Trend zmeny vypočítaných teplôt z progreívne zonálnveh granátov a jeho hodnota vypočítaná pre okraje granátov potvrdzuje kutočnoť, že ich regreívnv charakter pôobila II. metamorfná fáza. nie regrené štádium I. metamorfnej fázy. Fíg. 4 Reult of thermometry reearch on gnei ample from the Suchý. Malá Magura and Malá Fatra Mt. temperature calculated for core (A) and rim (B) of progreively zoned garnet () a well a of regreively zoned garnet (2). the ame uing garnettaurolite thermometer (). or geothermometric reult obtained by Konkovkij et al. (98) for the Malá Fatra Mt. Stipped arrow how temperature change in progreivelv zoned garnet, full arrow indicate the ame in regreively zoned gamet. l f. t P, and l P: are value explained in lab. 4. Trend of temperature change from garnet core to rim a well a the abolute temperature (t P: ) indicate that condition during the 2nd metamorphic phae induced the blatei of progreively zoned garnet and the maximal temperature achieved wa 6 C (65 C for the Fatra Mt). Calculated temperature trend in progreively zoned garnet together with value for garnet rim confirm that the regreive character i induced by the 2nd metamorphic phae and not by the regreion tage of the t metamorphic phae.

22 Mineralia lovaca. 2, 989 TAB. 4 Výledky geotermometrie a geobarometrie Reult of geothermomelric and geobarometrie reearch 5S2 5S2 5S 5SI2 5S9 4MM 4MM7 22S 22S5 24Sl 24S6 26S tfii" tr,~ tpi"" tp. tn tw" 5 t, t r po p 529 57 56 58 545 542 22 28 525 52 55 464 526 49 57 58 86 2 527 (566) 57 (22) 529 (5) 57 (82) 85 56 568 525 527 572 575 2 558 555 52 52 57 569 9 4 66 58 588 568 589 577 42 89 585 58 576 545 578 555 4 42 566 6 545 567 572 589 56 46 52 68 522 57 55 595 282 422 57 648 552 59 576 62 44 26S2 26S4 9MMl 9MM2 9MM 9MM2 4MMl 4MM4 I8MF 8MF2 5MFl 5MF2 tp"" lfs S tp, tpitp2 tp2 tp tp" 5 po 587 647 56 595 582 6 57 442 56 648 545 59 57 62 5 46 582 62 645 52 544 569 58 59* 69 9 4 477 579 642 5 568 579 68 78 472 556 66 5 575 556 66 4 52 585 67 58 565 585 66 42 45 59 664 572 56 59 67 45 48 6 672 585 6 5 622 46 56 729 856 654 75 654 75 568 68 78 896 66 728 665 72 54 698 77 84 65 7 65 7 575 685 782 84 687 79 687 79 62 68 Výledky vypočítané granátovobiotitovým termometrom: t F Ferry a Spear (978). t P i Perčuk et al. (98) bez korekcie na mangán v granátoch: tpj (. c.) korekciou na mangán v granátoch, ti granátovotaurolitovv termometer (Fecľkin et al. 98) po tlak (Perčuk et al.. 98) počítaný pre aociáciu Bt Gar M Sil Qtz. o okraj granátu biotit. rep. taurolit. tred granátu biotit. rep. taurolit. teploty a tlakv počítané pre tyčnú zónu číreho lemu uzavreninami. t teploty v "C: p tlaky uvádzané v MPa. 26S: 26 čílo vzorky. S Suchý (MM Malá Magura. MF Malá Fatra). granát (tab. 2) a biotit (tab. ). barometric (tab. 4; obr. 4). Biotity tvoria v niektorých typoch rúl drobné lupene (Bt"). ktoré čato lemujú granáty; mietami a zdá. že vznikajú na úkor granátov (obr. lb). V ich chemickom zložení je pri pomerne vyokej horečnatoti nápadný nízky obah TiO; (do.8 hmotn. %). Granáty týchto typov rúl javia znaky kataklázy (obr. lľ). Kremeň má charakter pretiahnutých xenoblaticky obmedzených zŕn. ktorých rozmery ú zreteľne menšie ako rozmery granátov a plagioklaov. ktoré čato lemujú. Výledky geotermometrie poukazujú na vyoké teploty (okolo 65 C). pri ktorých a v biotitoch rúl uvádza obah TiO: okolo.5 hmotn. %. Uvedené zitenia ná vedú k záveru, že tieto ruly pravdepodobne predtavovali vetlé metamorľované horninv. v minerálnom zložení ktorých boli granáty, bázické plagioklay. kremeň, pripadne v menšom množtve biotit a niektorá z foriem AFSiO. Rekryštalizácia týchto hornín v podmienkach II. metamorľnej ľázy pôobila vznik hornín, ktoré mali podobné vlatnoti ako vyokoteplotné blatomylonitv (blatomylonitv amľibolitovej ľácie) za vzniku regreívne zonálnveh granátov. Bt" a Qtz". Vymedzenie a definovanie dvoch predalpínkvch metamorfných fáz Alpínka metamorfóza a v kryštalických komplexoch študovaných jadrových pohorí uplatnila len lokálne (Kahan. 98: Cambel. Korikovkij. 986).

S. Mére. D. Hovorka: Melamorfný vývoj nil Suchého. Malej Magury a Malej Fatry 2 Jej produktom ú blatomylonitv. fylonity. rep. kakirity viazané na alpínke dijunktívne štruktúry. Vzniknuté minerálne aociácie zodpovedajú nízkoteplotnej oblati ľácie zelených bridlíc. V Suchom. Malej Magure a Malej Fatre je možné odlíšiť najmenej dve predalpínke metamorľnorekryštalizačné ľázy. ktoré prebehli za podtatne vyššíeh PTX podmienok, ako doiahla alpínka metamorfóza. Z hľadika rekonštrukcie metamorľných podmienok, ako aj vyčlenenia dvoch predalpínkych metamorľných ľáz (Hovorka et al.. 987) má oobitné potavenie vzorka 5 S. Nachádzajú a v nej rôzne typv granátov, ktoré majú veľký genetický význam. Granát 52 je charakteritický dvoma zónami: zónou mikrouzavreninami. ktorá tvorí jadro, a čírym lemom. Granát je čiatočne uzavretý v taurolite (tab. /4 in Hovorka et al.. 987). Analýzy v profile cez tento granát ú uvedené v práci Mérea (v tlači). V tab. 2 uvádzame analýzy okraja a tredu tohto granátu. Svojím charakterom zodpovedá regreívne zonálnym granátom (obr. ). Teploty vypočítané granátovotaurolitovým termometrom (Feďkin et al.. 98) ú na základe páru okraj granátu a taurolitu 527 C a na základe tredov granátu a taurolitu 566 C (tab. 4). Teplota vzniku okraja tohto granátu je porovnateľná teplotami vypočítanými pomocou granátovobiotitového termometra bez korekcie na mangán (Perčuk et al.. 98) z okrajov progreívne zonálnveh granátov v tejto vzorke (52. 5) a koexitujúcich biotitov (tab. 4). Teplota vypočítaná pre jadro tohto granátu je vyššia ako teplota pre okraj, čomu zodpovedá aj celkový regreívny charakter zonálnoti tohto granátu. V porovnaní progreívne zonálnymi granátmi z tejto vzorky je zmena chemického zloženia granátu 2 protichodná (obr. ). Vylučuje to vznik v rovnakých PTX podmienkach a pri rovnakom trende zmeny PT podmienok. Pri blatéze granátov progreívnym typom chemickej zonálnoti (52. 5) muela teplota vzratať. Pri blatéze granátu regreívnym typom chemickej zonálnoti (52) by muela teplota kleať. Vzhľadom na to. že granát 52 zodpovedá vojím charakterom vzorkám regreívnych granátov (obr. 2). považujeme uvedené zitenie za dôkaz toho. že jeho jadro predtavuje klatický vyokoteplotný granát z metamorľitov. ktoré vznikli v podmienkach I. metamorľnej ľázy. Jeho číry lem. ktorý dotvára celkove regreívny charakter chemickej zonálnoti. vznikol v podmienkach II. metamorľnej ľázy. čo potvrdzuje aj vypočítaná teplota (t = 527 C). Ďalším geneticky odlišným typom klatických granátov v tejto vzorke je granát označený 59. Už v mikrokope je nápadný odlišiteľnými zónami: jadrom bez uzavrenín. prechodnou zónou uzavreninami a čírym homogénnym lemom (tab. /2 in Hovorka et al.. 987). Charakter zmenv chemického zloženia tohto granátu je na obr. 2.. V tejto práci uvádzame v tab. 2 analýzy jeho jadra a okraja, ako aj analýzy biotitu koexitujúceho jeho okrajom. Výledky geotermometrie potvrdzujú predchádzajúce konštatovanie o ekvilibrácii okrajov všetkých typov granátov vzorky 5 S v rovnakých PTX podmienkach. Zloženie jadra granátu 59 a výrazne líši od zloženia jadier granátov, o ktorých me píali v predchádzajúcej čati. V zóne uzavreninami. ktorá naadá na jadro, a výrazne mení gradient koncentrácie jednotlivých prvkov a nadobúda zhodné črty gradientom koncentrácie prvkov v progreívne zonálnveh granátoch (52. 5). Z tohto dôvodu považujeme jadro tohto granátu za klatické. Svojím zložením však nezodpovedá. typu klatických granátov (52). od ktorého a odlišuje výrazne nižším obahom MgO a vyšším obahom CaO a MnO (tab. 2). Granáty takýmto zložením ú typické pre horniny metamorľované v podmienkach ľácie zelených bridlíc. Uvedené zitenie polu konštatovaním, že horečnatoť prvého genetického typu klatických granátov (jadro granátu 52) je relatívne nižšia, ako je horečnatoť jadier regreívne zonálnveh granátov vo vzorkách 24 S. 26 S. 4 MM. 9 MM. ako aj trend vzratu horečnatoti granátov v mere Suchý. Malá Magura. Malá Fatra ná vedie k záveru, že je to pôobené pôvodnou vertikálnou zonálnoťou metamorfovaného komplexu po I. metamorľnej ľáze (obr. 6a). Jadro granátu 59 v zmyle tejto úvahy predtavuje klat granátov z relatívne vrchnejšej čati tohto komplexu, ktorá bola najintenzívnejšie erodovaná. Nezonálny charakter biotitov a rovnaké zloženie biotitov dotýkajúcich a jadra a okraja granátov (obr. ) dokumentujú analýzy zo vzorky 9 MM (tab.. Bt la. lb. lc). Z vypočítaných teplôt vyplýva (tab. 4). že jadrá vznikli minimálne pri teplote 6 C a číry lem v rozmedzí 5958 C. Z predošlých zitení (Hovorka et al.. 987). ako aj na základe nových údajov uvedených vyššie možno v Suchom. Malej Magure a Malej Fatre vyčleniť 2 predalpínke metamorľné ľázy (cykly). V Suchom a v Malej Magure I. metamorľná ľáza prebehla v rozahu teplôt 5862 C a pri tlakoch 45 MPa. Po jej kulminácii došlo k tektonickej aktivite, výzdvihu a erózii vrchnej čati metamorľovaného komplexu. Druhá metamorľná ľáza prebehla v rozahu 546 C a pri tlakoch 24 MPa. V Malej Fatre prebehla I. aj II. metamorľná ľáza za vyšších PTX podmienok. Zo zložitého vzťahu biotitu a granátu, komentovaného vyššie, možno predpokladať, že teplota I. metamorľnej ľázy doiahla hodnotu 7 C (pričom horná hranica teplôt, vzhľadom na to. že je vypočítaná z jadra granátu a z matrixu biotitu. nieje uvedeným údajom obmedzená) a tlak doiahol hodnotu 7 MPa. Druhá metamorľná ľáza prebehla pri teplote do 65 C a pri tlaku do 6 MPa.

24 Mineralia lovaca. 2. I9,S9 Dikuia V práci uvádzame dôkazy na uplatnenie a 2 predalpínkych metamorľnorekryštalizačných ľáz v metamorfitoch Suchého. Malej Magury a Malej Fatry. To. že nejde o rekryšializáciu v rámci jedného cyklu ( jeho progreívnou a regreívnou etapou blatézy minerálnej aociácie), vylučuje niekoľko zitení. V prvom rade je to prítomnoť dvoch typov klatických granátov a divergentný charakter zmeny ich chemického zloženia v profile (obr..). Ďalším dôkazom ú vlatnoti biotitov zo vzoriek majúcich iba znaky progreívnej (t. j. II. metamorľnej ľázy) metamorfózy (5 S. 22 S) a prítomnoť dokonale vyvinutých porľyroblatov taurolitov vo vzorke 5 S. Tieto vlatnoti a odrážajú aj vo výledkoch geotermometrie a geobarometrie (obr. 4. 5). Smerom k okrajom granátov majú vypočítané hodnoty teplôt a tlakov vzratajúcu tendenciu. To. že podmienky II. metamorľnej ľázy pôobili rekrvštalizáciu. rep. ekvilibráciu minerálnej aociácie I. metamorľnej ľázy. názorne dokumentujú výledky geotermometrie a geobarometrie (tab. 4). ako aj charakter zmeny horečnatoti granátov (obr. 2). Vzájomná interakcia je evidentná z obr. 4 pri teplotách t P ;. ktoré z vyššie pomenutých dôvodov považujeme za najreálnejšie. Ten itý vzťah aj o zohľadnením vypočítaných tlakov je vidieť na obr. 5. Interpretáciu, ktorú prezentujeme v tejto práci, podporujú aj zitenia z iných horninových komplexov. Granáty v peraluminóznych granitoch Suchého a Malej Magury (Hovorka a Fejdi. 98) majú nápadne podobné vlatnoti ako nami zitené drobné nukleačné jadrá granátov (Gar" ). rep. okraje regreívne zonálnveh granátov. Prítomnoť illimanitu v týchto granitoch, ich relatívna čertvoť oproti iným typom granitov týchto pohorí, ako aj peraluminózny charakter môže poukazovať na vzájomný čaový vzťah intrúzie týchto granitov a metamorfózy klatického materiálu metamorľitov a magmatitov I. metamorľnej ľázy v rovnakých PTX podmienkach a v blízkom geotektonickom protredí. Znamená to. že v študovanom regióne a vykytujú z hľadika čau a geotektonického potavenia rozdielne metamorľítv a magmatity. Predpokladáme, že peraluminózne granity intrudovali v období metamorľnej rekryštalizácie poča II. metamorľnej ľa/v. Problematika poly metamorfózy predvrchnokarbónkych metamorľovaných komplexov centrálnej zóny Západných Karpát je veľmi aktuálna, a rieši a už niekoľko deaťročí (Kamenický. 96 in Cambel et al.. 96: Kamenický. 982: Vrana. 966: Krit. 98: Cambel. Korikovkij. 986). Najmä Cambel a Korikovkij (986) podrobne uvádzajú predchádzajúce názory, pričom zaujali aj tanoviko k nejednoznačne používaným termínom v minuloti. Pod termínom Obr 5 Výledky geotermometrie a geobarometrie rúl Suchého. Malej Magury a Malej Falrv v diagrame pt trojným bodom AlSiO. modifikácii podľa Holdawaya (97). t a p vvpočítané granátovobiotitovým termometrom: zo tredov () a okrajov (2) progreívne (a) a regreívne (b) zonálnveh granátov. z okraja granátu 59. 4 zo vzorky 4MM drobnými nezonálnymi granátmi (= nukleačnéjadrá). Z obrázku je evidentná rekryštalizácia Gar a Bť v PT podmienkach II. metamorfnej fázy (prekrývanie a výledkov vypočítaných p a t z okrajov progreívne a regreívne zonálnveh granátov). Fig. 5. Reult of geothermometne and geobarometrie reearch on gnei ample of the Suchý, Malá Magura and Malá Fatra Mt. in the preure /temperature plot with AI ; SiO< triple point according to Holdavvay (97). Temperature and preure calculated uing the garnetbiotite thermometer from core (I) and rim (2) of progreively (a) a well a regreively (b) zoned garnet, from the garnet rim in ample 59 () and from ample 4MM with fine unzonal garnet (nuclcation core). The figure evidence reerytallization of Gar' and Bť under the condition of the 2nd metamorphic phae (overlapping reult of calculated p and t for the rim of progreively and regreively zoned garnet grain). regreivna metamorfóza rozumejú zámenu vvokoteplotných metamorľných minerálnych aociácií nižšie teplotnými. Tento proce môže prebiehať poča retrográdn:ho štádia jedného metamorľného evklu (Harker. 99). Cambel a Korikovkij (l.c.) a pridržiavajú tejto definície retrográdnych proceov. Súčane termín diaľtoréza používajú pre metamorľnorekryštalizačné procey, ktoré prebiehajú v čaovo nálednom metamorľnom cykle (Hú. 955). V zmyle uvedeného nami študované rulové ekvencie predtavujú polvmetamorľovaný horninový komplex. Prvá metamorľná (rekryštalizačná) ľáza prebehla pri vyokých PTX podmienkach (obr. 6 a). Náledná tektonická aktivita a erózia čati komplexu pôobila vznik detritu pamitického zrnitotného typu z metamorľitov a magmatitov rôzneho druhu.

S. Mére. D. Hovorka: Melamorfný vývoj nil Suchého. Malej Magury a Malej Fatry 25 a??? r J*. zr j$" qr b ^^' ' V_ c > ~5 ~ ~ 'S š,{.'?' ~\M ~ '7'i''rtC* '~ 7J' r S~' C.S y Šr, ' '. >> y Q cn W. ŠW?^ 'lírul'ji'j'j. _ Obr. 6. Melamorfnv vývoj rul Suchého. Malej Magury a Malej Fatry (idealizovaná chéma) a melamorfovaný komplex po I. metamorľnej fáze: t (58 7 C). p (47 MPa); b výzdvih metamorfovaného komplexu (a) v dôledku tektonickej aktivity a erózia jeho vrchnej čati: c ituácia po I. metamorfnej fáze: t (5465 C). p (26 MPa): d účaný zrež bez zohľadnenia metamorfného účinku alpinkeho orogénu metamorfóza v podmienkach I. metamorfnej fázy. 2 metamorfóza v podmienkach II metamorfnej ľázv. drobnoklatický materiál a bloky (olitohty?) z horninového komplexu metamorfovaného v podmienkach I. metamorfnej fázy. 4a metamorfity nižšej ako amfibolilovej (?) fácie. 4b tektonická aktivita (vertikálny výzdvih metamorfovaného komplexu). 5 Gar. 6 Gar l. 7 Gar" okraje regreívne zonálnveh granátov. 8a Gar" progreívne zonálne granáty (označenie granátov zodpovedá označeniu v tab. I). 8b klaické granáty ekvilibrované v podmienkach II. metamorfnej fázy (59. 52). Tmavý výek v krúžkoch predtavuje relatívne zatúpenie pyropovej zložky v granátoch. Fig. 6. Metamorphic evolution of gnei ample from the Suchý. Mala Magura and Mala Fatra Mi (idealized) a metamorphic complex after the t metamorphic phae (587 C temperature and 47 MPa preure), b uplift of the metamorphic complex generated under (a) due to tectonic activity and eroion of upper level, c ituation after the 2nd metamorphic phae (5465 C temperature. 26 MPa preure), d recent urface relief without the effect of Alpine overprint: metamorphim under the condition of the t phae. 2 metamorphim under the condition of the 2nd phae. fine clatic material with boulder (olitolith 9 ) from the rock of the t phae. 4a metamorphite undergoing lower than amphibolite fade (?) metamorphim. 4b tectonic activity (vertical uplift of the metamorphic complex). 5 rim of regreively zoned garnet Gar. 6 Gar *. 7 rim of regreively zoned garnet Gar". 8a progreive zoned garnet Gar" (ymbol refer to Tab. ). 8b clatic garnet equilibrated under condition of the 2nd metamorphic phae (59. 52) Dark egment in circle how relative proportion of pyrope contituent in garnet. 9é\ ale aj vznik blokov (olitolitov?) týchto hornín (obr. 6b). Druhá metamorľnorekryštalizačná ľáza mala tak v nami vymedzených podmienkach progreívny charakter na pamitický klatogénny materiál. Jej produktom ú metamorfity zodpovedajúce týmto PTX podmienkam (reprezentované vzorkami 5 S a 22 S). Na bloky metamorľitov. metamorľnej ľázy. ako aj na hlbšie podložie komplexu mala II. metamorľná ľáza regreívny (čo vyplýva z nižších PTX podmienok) charakter (obr. 6c). Rekrvštalizované bloky, rep. podložie v nami študovanom úbore rúl reprezentujú vzorky 24 S. 26 S. 4 MM. 4 MM. 9 MM. Z toho vyplýva, že žiadne z doteraz používaných označení (diaľtoréza. retrográdna metamorfóza) nevytihuje podtatu uvedených proceov, a teda jednolovné charakterizovanie priebehu dikutovaných proceov nie je vhodné. Zdôrazňujeme, že uvedené procey me dešifrovali analýzou jedného horninového typu rúl. Je logické predpokladať, že tieto procey mueli potihnúť aj ďalšie horninové typy v aociácii rulami. Charakterizovaním dvoch čaovo oddelených ľáz tvorby minerálnych aociácií v rulách vzniká problém ich čaového zaradenia. Priebeh metamorľnorekrvšlalizačných proceov v II. metamorľnej ľáze zaraďujeme jednoznačne do varikého obdobia. Prvá metamorľnorekryštalizačná ľáza mohla prebehnúť: a) v predchádzajúcom, t. j. kaledónkom orogéne. b) v niektorom z mladoproterozoických cyklov (dallandký. kadómky). Vychádzajúc zo všeobecne prijímaných zitení, že kaledónky cyklu mal prevažne vránivý. prípadne len labo rekryštalizačný účinok, priebeh metamorľnorekrvštalizačných proceov I. metamorľnej ľázy v rulách študovaných pohorí zaraďujeme do mladšieho proterozoika. Záver Kombinácia mikrokopického štúdia rúl dikutovaných jadrových pohorí Západných Karpát polu S vyhodnotením nových analýz ich minerálov ná vedie k záveru, že daný horninový komplex už i z pohľadu predalpínkych proceov predtavuje výrazne polymetamorľovaný komplex. Charakterizované metamorľnorekryštalizačné ľázy zaraďujeme jednoznačne do predalpínkeho obdobia. Staršia patrí vojím priebehom do mladšieho proterozoika. Potom naledovala tektonická aktivita v danej oblati a náledne erózia čati komplexu metamorľítov a magmatitov. Mladšia. II. metamorľnorekryštalizačná ľáza mala progreívny charakter na klatický materiál pamitického radu (droby) a zároveň regre

26 Mineralia lov 2. 989 ívny charakter na bloky a na podložie z metamorľitov a magmatitov I. metamorľnej ľázy (rep. orogénu) I. cyklu. Je totožná varikým obdobím. Alpínky orogén pôobil v daných komplexoch ďalšiu tektonickú reditribúciu hornín a labú lokálnu metamorfózu (ľácia zelených bridlíc). Jeho produktom je zrež v dikutovaných jadrách, dotupný účanému pozorovaniu (obr. 6d). v ktorom ú prítomné progreívne aj regreívne typy metamorľitov. Ich prietorovú ditribúciu bude možné definovať až po nálednom detailnom štúdiu. Literatúra Cambel. B.. Korikovkij. S. P. 986: Varicijkij retrogradnvj meiamorfizm i alpijkij diaftorez v kritallinikume Zapadnvch Karpát. Geol. Zbor. Geol. carpatk. 7.. 56. Cambel. B.. Kamenický. J.. Krit. E. 96: Poznámky ku geológii krvštalinika Malých Karpát. Považkého Inovca. Tríbeča a západnej čati Vepora. Sprievodca, ekcia A krv'talinikum. Bratilava. GCDS. 624. Dvda. M. 988: Retrograde procee in paragneie of the Suchv and Malá Magura Mt. Geol. Zbor. Geol. carpath.. 9. 2. 24 257 Feďkin. V. V.. Girni. A. V.. Jakovleva. L. Ju. 98: Termodynamičekije ulovija obrazovanija drevnejšich metamorfičekich tolšc Severnogo Pamira. Očerki Fiz. Ctím. Peirologii. Vyp.. XI. 224. Ferry. G. M.. Spear. F S. 978: Experimental Calibration of the Partitioning of Fe and Mg Between Biotite and Garnet. Contr. Mineral. Petrology. 66. 2. 7. Holdaway. M. J. 97: Stability of andaluile and the aluminum ilicate phae diagram. Amer. J. Sci.. 27. 2. 97. Hovorka. D.. Fejdi. P. 98: Garnet of peraluminou granite of the Suchý and the Malá Magura Mt. (The Wetern Carpathian) their origin and penological ignificance. Geol. Zbor. Geol. carpath.. 4.. 5. Hovorka. D.. Mére. S.. Kritin. J. 987: Granáty pararúl centrálnej zóny Západných Karpát. Miner, lov.. 9. 4. 2899. Harker. A. 99:.Metamorphim. 2nd Ed. London. Methuen and Co. Harker. A 99: Monometamorphim. polymetamorphim and retrograde metamorphim. Amer J Sci.. 25. 4. 2729. Kahan. S. 98: Strukturelle und metamorphe Charakteritík de Kritallin de Gebirge Strážovké vrchy (Suchv und Malá Magura). Geol. Zbor. Geol. carpath... 4. 5776. Kamenický. J. 982: Vývoj a podmienky metamorfózy everozápadnej čati veporkého rudohoria. In: Melamorfné procey v Západných Karpaioch. Bratilava. GVDS. 27. Korikovkij. S. P.. Kahan. S.. Putiš. M.. Petrik. I. 987a: Metamorfičekaja zonaľnol v kntallinikume Suchi i vyokotemperaturnyj autometaomatoz v glinozemnitvch granitach Stražovkich gor. Geol. Zbor. Geol. carpath.. 8. 2. 82. Korikovkij. S. P.. Kamenický. L.. Macek. J.. Boronichin. V. A. 987b: PTulovija metamorfizma kritalličekich lancev Maloj Fatry (v razreze Mlynkogo ručja i jego okrenotej). Geol. Zbor. Geol. carpath.. 8. 4. 49427. Krit. E. 98: Diaftoréza v západnej čati veporidného kryšlalinika. Acta geol. geogr. Univ. Comen.. Geol. 4. 5. Maheľ. M.. Kamenický. J.. Fuán. O. Maléjka. A. 967: Regionálni geológie ČSSR. Díl II. Zapadni Karpaty, zv. I Praha. ČSA l. 496. Mére. S.. Hovorka. D. Krištin. J 986: Zonálnoť granátu mctaedimentov centrálnej zónv Zapadnvch Karpát. Miner, lov.. 8.. 82. Mére. S. (v tlači): Correlation between the tenípcrature of the genei and the content of ome element in mineral and rock illutrated on the paragneie of the Strážov Upland. Acta geol. geogr. Univ. Comen.. Geol. 45. Perčuk. L. L.. Lavrentjeva. I. V.. Aranovič. L. Ja.. Podlekij. K. K. 98: Biotitgranatkordieritovyje ravnoveija i evoljucija metamorfizma. Mokva. Sauka. 97. Perčuk. L. L.. Lavrentjeva. I. V.. Kotclnikov. A R.. Petrik.. 984: Sravnileľnaja charakteritika termodtnamičekich režimov metamorfizma pôrod glavnogo kavkazkogo chrebta i Západných Karpát. Geol. Zbor. Geol. carpath.. 5.. 555. Vrana. S. 966: Alpidiche metamorphoe der Granitoide und FoederataSerie im mittelteil der Veporiden. Zbor. geol. Vied. Západ. Karpaty. 6. 2984. VVoodworth. G. J. 977: Homogenization of zoned garnet from pelilic chit. Canad. Mineral. 5. 2. 2242. Yardley, B.VV D 977: An empirical tudy of diffuion in garnet. Amer. Mineralogit. 67. 78. 798.