TB_mesacnik_september2018

Prepis

1 m e s a č n í k 10 rokov vo výbere daní a odvodov 2 Stáva sa už takmer pravidlom, že na každom zasadnutí Výboru pre Daňové prognózy dochádza k navýšeniu odhadovaného výberu daní a odvodov. Dôvodov, prečo môže výber daní rásť, je viacero rast ekonomiky, rast zdanenia či lepšia efektivita výberu daní. Keď sa pozrieme spätne, tak vidíme, že výber daní v roku 2018 prevyšuje hodnotu za rok 2008 o takmer 38%. Najvýznamnejšie rástol výber daní z príjmu zamestnancov (DP FO) a to nielen vďaka rastu miezd a zamestnanosti no aj vďaka rastu miery zdanenia, keďže veľkosť odpočítateľnej položky sa prakticky neupravuje už 5 rokov po sebe. Podobne dobre sa darí aj výberu sociálnych a zdravotných odvodov. Viac zaujímavých informácií o vývoji daní a odvodov za ostatných 10 rokov a kto z tohto vývoja profituje najviac sa dozviete v našej analýze. Brexit sa blíži do finále Spojené kráľovstvo formálne vystúpi z Európskej únie. Aj keď do dátumu odchodu ostáva približne pol roka, na predstavenie novej stratégie neostáva dostatok času. Významnými míľnikmi sú snem konzervatívnej strany na prelome septembra a októbra a hlasovanie o pláne brexitu v britskom parlamente, ktoré je na pláne na prelome októbra a novembra. Na stole je momentálne 5 riešení: tzv. Chequers plán, ktorý presadzuje premiérka, tvrdý brexit, mäkký brexit, nové referendum a tzv. no deal brexit. Žiadna z alternatív nie je výrazným favoritom, každá má svojich zástancov aj odporcov. Na referendum však zostáva málo času a no deal brexit by nemal ďaleko od katastrofy. Kontakty: robert_prega@tatrabanka.sk, juraj_valachy@tatrabanka.sk, boris_fojtik@tatrabanka.sk, tibor_lorincz@tatrabanka.sk Za ostatné 2 roky ( ) mal minister financií v priemere každý rok v rozpočte naviac 1,9 mld. EUR Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov verejnej správy v mil. EUR V ďalších troch rokoch ( ) bude mať minister k dispozícií ročne naviac v priemere 1,5 mld. EUR Zdroj: prognóza IFP zo septembra Uzávierka dát: Zverejnené na internetovej stránke a zaslané klientom:

2 10 rokov vo výbere daní a odvodov Stáva sa už takmer pravidlom, že na každom zasadnutí Výboru pre Daňové prognózy dochádza k navýšeniu odhadovaného výberu daní a odvodov. Dôvodov, prečo výber daní rastie je viacero, no v zásade sú tri. Prvým je dobrý výkon slovenskej ekonomiky, ktorý sám o sebe prináša stále viac a viac daňových príjmov a sociálnych či zdravotných odvodov. Druhým možným faktorom stojacim za rastom výberu daní je možný rast miery zdanenia. Ten nemusí byť platný pre všetky typy daní, ale napríklad v prípade zdanenia fyzických osôb je evidentný (viac o ňom neskôr). Tretím faktorom je zlepšovanie efektivity výberu daní napr. prostredníctvom lepšej kontroly výkazov a odhaľovania podvodov. Príkladom zlepšovania je najmä lepší výber DPH. Rozčleniť rast výberu daní na tieto tri základné faktory je pomerne zložité. Preto sa skôr zameriame na popis celkového výberu najdôležitejších druhov daní a odvodov za ostatných 10 rokov. Celkový výber daní po príchode krízy v roku 2009 poklesol rádovo o 10% a trvalo takmer 3 roky kým prekonal rok No po roku 2012 výber daní nabral dynamiku a v roku 2018 jeho hodnota prevyšuje rok 2008 o takmer 38%. Výber odvodov (sociálne + zdravotné) má podobnú dynamiku, no miera rastu je od roku 2012 podstatne rýchlejšia. Rýchly rast zamestnanosti a v ostatných dvoch rokoch aj miezd, znamenali aj rýchly rast odvodových príjmov. Za roky 2017 a 2018 bol priemerný rast odvodových príjmov až takmer 8,8% ročne. Výber daní a odvodov, 2008= Zdravotné a sociálne odvody Daňové príjmy VS Zdroj: IFP MF SR, Tatra banka RESEARCH Pozrime sa bližšie na jednotlivé typy daní. V roku 2017 sa podľa najnovších odhadov MF SR vybralo 14,9 mld. EUR na daniach. Najväčšiu časť tvorila DPH, ktorá bola v objeme 5,9 mld. EUR, na druhom mieste je daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v objeme 2,7 mld. EUR a na treťom mieste je daň z príjmov právnických osôb v objeme 2,6 mld. EUR. Významný objem tvoria ešte spotrebné dane v objeme 2,2 mld. EUR (gro je na palivá a tabak). Keď sa pozrieme na vývoj daní od roku 2008 vidíme, že niektoré typy daní až po roku 2013 boli schopné začať trvalo rásť. Na druhej strane príjmy z daní živnostníkov padli po kríze o 50% a už sa doteraz nezdvihli a nereagujú ani na súčasný silný rast ekonomiky či miezd. Najrýchlejší rast zaznamenala daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti. Je to daň, ktorú pravidelne odvádzajú zo mzdy zamestnanci firiem. Rast zamestnanosti a miezd je v ostatných rokoch citeľný, no rast príjmu z tejto dane je rýchlejší. Podnikové dane, spotrebné dane a DPH sa v roku 2018 pohybujú cca 31-37% vyššie ako v roku Výber rôznych druhov daní, 2008= Zdroj: IFP MF SR, Tatra banka RESEARCH Silný rast dani z príjmu fyzických osôb dosť dobre kopíruje silný rast zdravotných a sociálnych odvodov. To len podčiarkuje fakt, že rast ekonomiky sa výrazne premieta do lepšej finančnej situácie slovenských domácností a následne aj do výberu daní a odvodov. Výber odvodov, 2008= DPFO zo závislej činnosti Daň z pridanej hodnoty Spotrebné dane Daň z príjmov právnických osôb DPFO z podnikania Zdravotné poistenie Sociálna poistenie Zdroj: IFP MF SR, Tatra banka RESEARCH Ako sme už naznačili výber daní z miezd a odvodov je rýchlejší ako rast zamestnanosti a miezd. V oblasti odvodov boli viacnásobne zvýšene odvodové stropy, čo aj bez rastu miezd prinieslo dodatočné príjmy poisťovniam. V oblasti daní niekoľko rokov nebolo zvyšované životné minimum a teda ani veľkosť odpočítateľnej položky. Pri nominálnom raste miezd to automaticky viedlo k rastu zdanenia pracujúcich. Daňové a odvodové zaťaženie pracujúceho s priemernou mzdou za ostatné 4 roky vzrástlo o jeden percentuálny bod. Pri pracovníkoch so mzdou na úrovni 3-násobku to bol podobný rast s tým rozdielom, že im počas rokov 2009 a 2010 dočasne nekleslo zdanenie ako v prípade pracovníkov s priemernou mzdou. V uvedených rokoch išlo o dočasné protikrízové opatrenie, keď nezdaniteľný základ vzrástol a tak zamestnanec dostával vyššiu čistú mzdu.

3 3 Od roku 2011 sa však definícia nezdaniteľnej časti vrátila na predkrízovú úroveň a dodnes je stanovená ako 19,2-násobok životného minima, pričom od určitej úrovne mzdy klesá na nulu. Vláda však nezvyšovala životné minimum 4 roky po sebe a tak pri nominálnom raste miezd dochádzalo aj k rastu miery zdanenia. Od júna 2017 došlo konečne k rastu minima o slabučkých 0,7%. V týchto prepočtoch nie je zachytený rast odvodovej sadzby na strane zamestnávateľa. Celkové dane a odvody z hrubej mzdy zamestnanca, % hrubej mzdy 32% 30% 28% 26% 24% 22% 20% 18% protikrízové zníženie zdanenia Ide o pomer medzi celkovými zaplatenými daňami a odvodmi zamestnanca a jeho hrubej mzdy. Čím je číslo väčšie, tým je zdanenie zamestnanca vyššie. V týchto prepočtoch nie je zachytený rast odvodovej sadzby na strane zamestnávateľa. Zdroj: ŠÚ SR, kalkulacky.sme.sk, Tatra banka RESEARCH Kto z uvedeného vývoja profitoval? Dobrý vývoj daní z práce zamestnancov potešil a stále teší najmä samosprávy (VÚC a obce), ktoré inkasujú takmer 90% tejto dane. Dobrý vývoj odvodov zamestnancov zase teší najmä poisťovne. Zároveň však aj štát, ktorý za svojich poistencov (deti, dôchodcovia a pod.) platí zdravotné poistenie, si môže dovoliť medziročne zvyšovať sumu len polovične oproti rastu odvodov, ktoré odvedú zamestnanci. V každom prípade príjmy zdravotných poisťovní za ostatných 10 rokov sú vyššie takmer o 40%. V nasledujúcich 3 rokoch ch, podľa prognóz IFP, budú rásť celkovo o vyše 20%. Podobne dobrú vyhliadku majú aj samosprávy, ktorých príjmy by mali počas najbližších 3 rokov vzrásť o štvrtinu. Autor: Juraj Valachy, senior ekonomický analytik, Tatra banka, a.s. Editor: Róbert Prega, hlavný ekonóm, Tatra banka, a.s. Brexit sa blíži do finále 29. marca 2017 požiadala vláda Spojeného kráľovstva o vystúpenie z EÚ, čím začala dvojročné odpočítavanie. 29. marca 2019 je deň D pre brexit. Aj keď ostáva ešte pol roka, samotný proces sa blíži do finále: premiérku Mayovú čaká na prelome septembra a októbra snem Konzervatívnej strany, kde hlavným bodom bude spor medzi Mayovou a zástancami tvrdého brexitu o podmienkach odchodu. Koncom októbra alebo začiatkom novembra bude o definitívnom pláne rokovať parlament. Na predstavenie nových plánov už tak neostáva veľa času. V súčasnosti existuje 5 možností brexitu, ktoré si predstavíme v poradí od násobok priem.mzdy 2-násobok priem.mzdy Priemerná mzda najpravdepodobnejšej po najmenej pravdepodobnú. Prvé dve považujeme za relatívne pravdepodobné, zvyšné tri za špekulatívne. Chequers plán Chequers plán (nazvaný podľa vidieckeho sídla britského premiéra, kde bol zostavený) bol predstavený Theresou Mayovou ako kompromis medzi obmedzením voľného pohybu osôb a zachovaním voľného obchodu tovarov, bez hranice medzi Írskom a UK. Slogan take back control bol jedným z hlavných v kampani za brexit, a sústreďoval sa hlavne na zastavenie migrácie. Plán Chequers, sa snaží vybalansovať dve, relatívne splniteľné, požiadavky: obmedziť migráciu pri neobmedzení pohybu tovaru. Keďže UK bude v prípade tovarov de facto patriť do colnej únie, budú sa na ňu vzťahovať európske regulácie a aj rozhodnutia európskych súdov. Podľa plánu z Chequers však už bude britské súdnictvo suverénne, a nebude podliehať európskym pre spory po vystúpení. Pre služby a migráciu bude Spojené kráľovstvo aplikovať vlastnú, suverénnu politiku. Plán ráta s prechodným obdobím vyjednávania, teda oddialením faktického vystúpenia z únie. Problémom, ktorý situáciu komplikuje,, je hranica Spojeného kráľovstva a Írska. Veľkopiatková dohoda, ktorá ukončila násilnosti medzi Severným Írskom a Írskom, viedla k obmedzeniu a neskôr až zrušeniu hraničných kontrol medzi štátmi. Vláda Veľkej Británie chce dohodu dodržať aj po vystúpení z EÚ. Európska únia chce mať hraničné kontroly na tovar práve preto, že Spojené kráľovstvo nebude patriť do colnej únie. Medzi UK a EÚ bude síce tovar plynúť bez obmedzení, obmedzenia sa ale budú týkať tovarov z tretích krajín, ktoré budú prechádzať hranice (napr. tovar dovezený z Číny do UK a následne do EÚ). EÚ navrhuje, aby patrilo Severné Írsko do zóny voľného obchodu a hranica a vytvorila medzi Írskym a Britským ostrovom, čo vláda Spojeného kráľovstva, ako aj predstavitelia Severného Írska, odmietajú. Hranica však vstúpi do platnosti iba v prípade, že sa EÚ a UK nedohodnú počas spomenutého prechodného obdobia. Aj kvôli rozdielnemu pohľadu na hranicu bol plán z Chequers na samite EÚ odmietnutý. Napriek tomu ide zatiaľ o najkonkrétnejší plán na stole, ktorý síce nie je populárny, ale dokáže, aspoň čiastočne, uspokojiť obidve strany: tých, ktorí chcú obmedziť migráciu a aj tých, ktorí chcú zachovať voľný obchod. Najpravdepodobnejší scenár teda je, že vláda upraví plán tak, aby ho akceptovala aj EÚ, a následne získa s veľkou nevôľou podporu britského parlamentu. Je však možné, že cenou za dohodu bude nejaká podoba hranice medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom. Napriek tomu to plán z Chequers nemá vyhraté, a to z politických dôvodov. Mayová čelí opozícii vnútri strany od zástancov tvrdého Brexitu. Labouristi, ktorí by aj mohli s plánom súhlasiť, vidia priestor na položenie vlády a predčasné voľby, politicky pre nich preto nemá zmysel plán podporiť. Tvrdý brexit Druhou najpravdepodobnejšou alternatívou je tzv. tvrdý brexit. Jeho najväčší politickí zástancovia sa stiahli do úzadia: Nigel Farage išiel do dôchodku, Boris Johnson rezignoval na post ministra zahraničných vecí (cynické hlasy hovoria, že tak spravili preto, aby si nezašpinili ruky realitou vyjednávania brexitu). Napriek tomu, že v kabinete vplyv stratili, je tvrdý brexit populárny v časti vládnucej konzervatívnej strany, ktorá obsadzuje asi 50 poslancov zo 650 členného parlamentu (Konzervatívna strana má spolu 316 hlasov). Títo poslanci nielen presadzujú tvrdý brexit, zároveň nesúhlasia

4 4 s plánom z Chequers, ktorý tak bude potrebovať aj hlasy opozície. Po odmietnutí plánu zo strany EÚ cítia zástancovia tvrdého brexitu príležitosť. Aká je ich skutočná sila, sa ukáže na už spomenutej konferencii na prelome mesiacov. Čo ale je tvrdý brexit? Ide o úplné vystúpenie z EÚ a podpísanie dohody o voľnom obchode, podobnej akú nedávno uzavreli Kanada a EÚ. Spojené kráľovstvo by tak, okrem obmedzenia migrácie, dostalo aj možnosť vlastnej regulácie tovarov. Zástancovia tvrdého brexitu to vnímajú ako príležitosť na dereguláciu a potenciálnu konkurenčnú výhodu britskej ekonomiky. Teoreticky je tento argument lákavý, prakticky má ale význam hlavne pre domácich výrobcov, nie pre exportérov a zahraničné spoločnosti. Druhým, väčším problémom, je ochota EÚ dohodnúť sa na voľnom obchode. Tretím je praktické vyjednávanie dohôd o voľnom obchode: okrem EÚ budú musieť Briti vyjednať zmluvy aj s ostatnými krajinami, pričom vyjednávajúca pozícia Spojeného kráľovstva bude slabšia, ako keď bola súčasťou EÚ. Mäkký brexit b Po dvoch vládnych návrhoch sa dostávame aj k opozičným. Kým časť labouristov, aj predseda strany Jeremy Corbyn, by v zásade súhlasila s variantom podobným plánu z Chequers, politicky pre nich nemá zmysel plán podporiť, nakoľko môžu vyvolať predčasné voľby, ktoré majú šancu vyhrať. Laboristi (a časť konzervatívcov) preferujú tzv. mäkký brexit. V tom prípade by Spojené kráľovstvo formálne vystúpilo z EÚ, ale ostalo by súčasťou u colnej únie a zachovalo by aj voľný pohyb osôb. Podobným spôsobom fungujú vzťahy medzi EÚ a Nórskom vydal Corbyn vyhlásenie, ktorým postavil labouristov na stranu mäkkého brexitu, s tým, že Labouristi nepodporia žiadny plán, ktorý neprinesie Spojenému kráľovstvu rovnaké výhody, ako členstvo v colnej únii a v spoločnom trhu. Môže ísť ale o politickú hru s cieľom vyvolať predčasné voľby. Problémami tohto plánu sú, že má veľmi slabú podporu vo vládnucej konzervatívnej strane a že ide proti duchu brexitu, teda obmedzení migrácie z EÚ, nemá ani podporu predsedu strany Corbyna. Navyše, akékoľvek dohody o zahraničnom obchode bude vyjednávať EÚ, nie Veľká Británia, Európe budú podliehať aj regulácie. Hlavným rozdielom medzi mäkkým a tvrdým brexitom je možnosť obmedzenia migrácie a rozhodovanie o zahraničnom obchode. Mäkký brexit obe necháva v rukách Európskej únie, tvrdý právomoc presúva do Veľkej Británie. Ak k by prípadné predčasné voľby vyhrali labouristi, konečná dohoda by sa pravdepodobne blížila viac k mäkkému brexitu ako k tvrdému. Nové referendum Vzhľadom na fakty, že vládnuca konzervatívna strana mäkký brexit odmieta, nevie sa dohodnúť na riešení medzi Chequers plánom a tvrdým brexitom, a zmenšujúcou sa podporou vystúpenia UK z EÚ, sa začínajú ozývať hlasy za opakovanie referenda. Referendum by, okrem rozhodnutia o samotnom brexite, mohlo zahŕňať aj otázky o forme vystúpenia z EÚ. V prípade takéhoto referenda však prieskumy ukazujú na významný problém: pri troch možnostiach (zotrvanie v EÚ, mäkký brexit, tvrdý brexit), je výsledok závislý od konkrétnej formy rozdeľovania hlasov. Mäkký brexit je možnosť, ktorú najmenej ľudí preferuje, ale zároveň má aj najmenej odporcov. Nové referendum podporuje viacero súčasných aj bývalých politikov, rovnako ako časť verejnosti, táto podpora je ale relatívne slabá. Referendum si navyše vyžaduje viac času, ako Veľká Británia má: najprv je potrebné počkať na hlasovanie v parlamente v októbri prípadne novembri, následne odhlasovať referendum, dať dostatočný priestor na kampaň a implementovať výsledok. Bez silnej politickej objednávky a ochoty EÚ oddialiť výstup Spojeného kráľovstva je referendum prakticky nemožné. No deal brexit Najhorším scenárom, ktorý môže nastať, je tzv. No deal brexit, teda ukončenie platnosti zmlúv s EÚ bez náhrady. Aj keď scenár považujeme za najmenej pravdepodobný, naša predpoveď je silno podmienená vierou, že politici, rovnako ako my, vnímajú tento scenár ako katastrofický. Z tohto dôvodu aj náš odhad pravdepodobnosti považujeme za najmenej istý a je možné, že sa, bohužiaľ, mýlime. Ak považujeme tento scenár za katastrofický, nejde o veľké preháňanie. V prípade neexistencie akejkoľvek dohody, 30. marca 2019 sa Spojené kráľovstvo stane pre EÚ a veľa ostatných krajín radovým členom WTO. Platnosť pre Veľkú Britániu nestratia len zmluvy medzi s EÚ, ale aj so všetkými ostatnými krajinami (ak by UK chcelo zmluvy prebrať, musí mať súhlas EÚ). Všetok dovezený tovar do UK, aj ten z EÚ, bude podliehať colnej a/alebo hraničnej kontrole, na čo momentálne UK nemá kapacity. Ak UK neakceptuje regulácie EÚ, nemusí byť jasné, akým reguláciám bude dovezený tovar podliehať. Pre britských výrobcov bude vývoz do EÚ zo dňa na deň komplikovaný. Status imigrantov v UK aj občanov Spojeného kráľovstva v EÚ bude nejasný. Celkový vplyv na ekonomiku ťažko predpovedať, z krátkodobého hľadiska bude no deal brexit veľmi chaotický. A keďže pravidlá EÚ aj WTO to zakazujú, Spojené kráľovstvo nebude môcť mať otvorenú hranicu s Írskom. Všetko komplikuje politika Leitmotívom posledných mesiacov pred brexitom je politika. Situáciu výrazne komplikuje fakt, že podpora mäkkého/tvrdého brexitu nie je rozdelená podľa politických strán, ale aj u konzervatívcov aj labouristov sa nachádzajú zástancovia oboch táborov. Preto okrem presadenia plánu z ideových dôvodov jednotliví aktéri kalkulujú aj politicky. Zástancovia tvrdého brexitu v konzervatívnej strane vidia možnosť zosadiť premiérku Mayovú a dostať sa k moci, Labouristi vidia priestor na vyvolanie predčasných volieb. Je veľmi možné, že ak k dohode dôjde, cenou bude politická budúcnosť politikov, ktorí pristúpia na kompromis. V takejto situácii, ak aktéri uprednostnia kariéru pred krajinou, nie je No deal brexit nereálnym scenárom. Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik, Tatra banka, a.s. Editor: Róbert Prega, hlavný ekonóm, Tatra banka, a.s.

5 5 Eurozóna ECB kľúčová sadzba 0,00 0,00 0,00 0,00 0,25 Euribor 1M -0,37-0,40-0,40-0,20-0,15 Euribor 3M -0,32-0,35-0,30-0,15-0,05 Euribor 6M -0,27-0,25-0,20-0,10 0,05 Euribor 12M -0,16-0,15-0,05 0,10 0,20 Nemecký bund 2Y -0,52-0,60-0,50-0,30 0,00 Nemecký bund 5Y -0,09-0,20 0,00 0,20 0,50 Nemecký bund 10Y 0,51 0,40 0,60 0,80 1,00 USA Fed funds 2,25 2,50 2,75 3,00 3,00 Libor 3M 2,39 2,80 3,05 3,30 3,30 T-Notes 5Y 2,95 3,10 3,40 3,50 3,30 T-Notes 10Y 3,06 3,20 3,40 3,50 3,30 Kľúčové sadzby centrálnych bánk Česká republika 1,50 1,75 1,75 2,00 2,25 Poľsko 1,50 1,50 1,50 1,50 1,50 Maďarsko 0,90 0,90 0,90 0,90 0,90 Devízové kurzy EUR/USD 1,17 1,17 1,15 1,17 1,19 EUR/CHF 1,14 1,12 1,13 1,14 1,18 EUR/CNY 8,05 8,19 7,94 8,07 8,09 USD/CNY 6,89 7,00 6,90 6,90 6,80 EUR/CZK 25,71 25,20 25,00 25,20 25,40 EUR/HUF EUR/PLN 4,27 4,20 4,20 4,20 4,15 EUR/RON 4,66 4,70 4,70 4,70 4,65 Ekonomika SR e 2018f 2019f 2020f HDP, reálne ceny, % r/r 1,5 3,4 3,9 3,3 3,4 HDP, nominálne v mld. EUR 81,2 85,0 90,5 96,2 100,4 Spotreba domácností, reál. ceny, % r/r -0,8 1,4 2,3 2,6 3,7 Investície, reál. ceny, % r/r -0,9 3,0 19,8-8,3 3,2 Priemyselná produkcia, % r/r 3,7 3,0 5,0 8,0 5,0 Zamestnanosť, ESA¹ % r/r 1,4 2,0 2,4 2,0 2,0 Nezamestnanosť, VZPS², % 13,2 11,5 9,7 8,1 6,3 Nominálne mzdy, % r/r 3,3 4,6 6,5 6,0 4,5 Inflácia, priemer, % r/r -0,5 1,3 2,6 2,3 2,0 Inflácia, koniec obdobia, % r/r 0,2 1,9 2,5 2,3 2,0 Ceny priemyselných výrobcov, % r/r -4,3 1,9 3,0 3,0 2,0 Deficit verejných financií, % HDP -1,7-1,0-1,0-1,0-1,0 Verejný dlh, % HDP 51,8 50,9 49,5 47,3 45,8 ¹) na základe podnikových štatistík ²) výberové zisťovanie pracovných síl

6 6 Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, IČO: , zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len Tatra banka, a.s. ) pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov. V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti. Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi. Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť. Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín. Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.