Meanie paametov umelého osvetlenia v paxi Mg. Roman DUBNIČKA, TU FEI v Batislave ÚVOD Metológia je veľmi často nápomocnou a ozhodujúcou vedou, ktoá sa zaobeá meaním, meacími pocesmi. Oblasť fotometia slúži na oveenie, či svetelnotechnický pojekt bol alebo nebol úspešne ealizovaný. Taktiež pi ochane zdavia alebo bezpečnosti páce metológia nevyhnutne vstupuje či svetelnotechnické paamete sú v medziach, aby zdavie ľudí a bezpečnosť páce v piestooch, kde sa pohybujú ľudia neboli ohozené. Totiž skontolovať po každej úspešnej ealizácií svetelnotechnického pojektu znamená, či vypočítané paamete osvetlenia sú dodžané. Toto sa vykonáva meaním fotometických veličín. Meaním týchto veličín sa zaobeá fotometia ako jedna z oblastí vedeckej metológie. Fotometickými veličinami sú svietivosť I V (jednotka kandela značka cd), svetelný tok Φ V (jednotka lumen značka lm), osvetlenosť E V (jednotka lux ), jas L V (jednotka kandela na mete štvocový značka cd.m -2 ), teplota chomatickosti T CC (jednotka kelvin značka K) a náhadná teplota chomatickosti T CC (jednotka kelvin značka K). Po ich nameaní sa následne vyátavajú ďalšie aspekty osvetľovacej sústavy či ealizácia svetelnotechnického pojektu bola úspešne ealizovaná ako nap. ovnomenosť osvetlenosti, ovnomenosť jasu atď. Pedpísané hodnoty (úovne), počet ako aj typ fotometických veličín, ktoé je potebné zmeať pe konkétny typ pojektu sa líši od jeho typu t.j. pe akú osvetľovaciu sústavu je pojekt zameaný nap. svetelnotechnický pojekt veejného osvetlenia, piemyselných hál, špotových hál a iné. Tieto minimálne hodnoty úovní fotometických veličín, ktoé je nutné pi ealizácií pojektu dodžať (nap. minimálna úoveň udžiavanej intenzity osvetlenia, ovnomenosť osvetlenia a iné) sú uvádzané v zákonoch, naiadeniach vlád, vo vykonávacích pedpisoch (vyhláškach) niektoých ministestiev R ako aj v nomatívnych dokumentoch (TN, EN, IO a iné.). Na území lovenskej epubliky osvetľovacia sústava po ealizácií podlieha oveeniu fotometických paametov, petože je to ako jedna z požiadaviek kolaudácie piestoov do užívania, čo kontoluje Úad veejného zdavotníctva a jeho podiadené oganizácie egionálne úady veejného zdavotníctva. Veifikácia osvetľovacej sústavy vyplýva zo zákona MZ R 355/2007 Z.z. v znení neskoších pedpisov a jeho vykonávacieho pedpisu vyhlášky MZ R 541/2007 Z.z. v znení neskoších pedpisov, ktoá pedpisuje požiadavky pe jednotlivé pacovné piestoy. Hodnotenými paametami, ktoé sa pi veifikácií osvetľovacej sústavy vyhodnocujú. Dôležitými paametami sú úoveň udžiavanej osvetlenosti a ovnomenosť, ktoé musia spĺňať minimálne hodnoty pedpísané vo vyhláške aj po zohľadnení neistoty meania. Tento článok pojednáva o meaní fotometických veličín za pomoci pístojov fotometických veličín v paxi. 31
MERANIE FOTOMETRICKÝCH PARAMETROV V PRAXI Fotometia je vedná disciplína, ktoá sa zaobeá vplyvom elektomagnetického žiaenia s vlnovou dĺžkou od 360 nm až 830 nm (svetlo), na ktoé je ľudské oko citlivé a vyvoláva vizuálny vnem. Zaobeá sa taktiež technickou ealizáciou základných fotometických veličín ako aj technickou ealizáciou pístojov, za pomoci ktoých je možné tieto veličiny meať. V dnešnej dobe je nespočetne veľa výobcov, ktoí ponúkajú meacie pístoje v oblasti fotometie v ôznych cenových eláciách od pá desiatok EUR až po niekoľko tisícok EUR. Je nutné dodať, že v tomto pípade vo väčšej miee odzkadľuje pesnosť ealizácie a kvalitu jednotlivých pístojov, podľa toho akú fotometickú veličinu chceme meať. Podľa typu meania a požiadaviek meania by sa mal užívateľ ozhodnúť akú kvalitný pístoj pe meanie je nutné zvoliť. Na to slúžia niektoé metologické chaakteistiky meadla, podľa ktoých možno usúdiť či daný pístoj je vhodný pe meanie pop. meania, ktoé chce užívateľ pístoja vykonať. Metologické chaakteistiky meadiel fotometických veličín by mali byť volené tak, aby vyhovovali tom z najzákladnejších definícií o meaní v metologickom slovníku podľa TN 01 0115 (pe bližšie oboznámenie sa čitateľovi odpoúča peštudovať táto noma podobnejšie [2]) a to spávnosť meania - tesnosť zhody medzi nameanou hodnotou veličiny a pavou hodnotou veličiny pavdivosť meania - tesnosť zhody medzi piemenou hodnotou nekonečného počtu opakovaných nameaných hodnôt veličiny a efeenčnou hodnotou veličiny pesnosť meania - tesnosť zhody medzi údajmi alebo nameanými hodnotami veličiny získanými opakovanými meaniami na ovnakých alebo podobných objektoch za špecifikovaných podmienok Pincíp na akom meadlá fotometických veličín pacujú možno všeobecne popísať matematickým vzťahom (8) pe fotopického pozoovateľa a pe skotopického pozoovateľa vzťahom (9), pičom tento vzťah popisuje tak integačné meacie pístoje ako aj spektálne meacie pístoje. Integál možno v paxi nahadiť sumou so známou spektálnou šíkou Δλ. Týmito vzťahmi je popísaný vlastne vzťah medzi množstvom enegie zo svetelného zdoja pemenenej na vizuálny vnem vyvolávaný v ľudskom oku. X v K 830 m 360 X alebo e, V ( ). d. (1) X v K 830 ' m 360 X ' e,. V ( ).d (2) 32
kde X e,λ je spektálna hustota ádiometickej veličiny vynásobená s pomenou spektálnou účinnosťou V(λ) alebo V (λ) (pozi obázok Ob. č. 1). 1,1 Pomená spektálna účinnosť skotopického a fotopického pozoovateľa 1,0 0,9 V () V' () pomená spektálna účinnosť 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0,0 450 500 550 600 650 700 750 / nm Ob. 1 Pomená spektálna účinnosť ľudského oka pe fotopické a skotopické videnie Po integácií je výsledok vynásobený maximálnymi hodnotami účinnosti ľudského oka pe fotopické esp. skotopické videnie, ktoých hodnota je ôzna pe fotopického a skotopického pozoovateľa. Možno povedať, že tieto konštanty sú pevodnými konštantami medzi fotometickými a ádiometickými veličinami. Najstašie meacie zaiadenia pe učovanie fotometických veličín boli vizuálne fotomete, ktoé ako detekto používali oko samotného pozoovateľa. V tomto pípade išlo o subjektívne meania, ktoé boli ovplyvnené samotným pozoovateľom. Neskô ako sa ozvíjala oblasť ádiometie a to najmä v oblasti detekcie žiaenia vo vizuálnej spektálnej oblasti sa postupom času ozvíjali aj nové objektívnejšie pístoje fotometických veličín, ktoé postupne nahadili ľudské oko ako detekto a tým sa stali tieto meania objektívnejšie. V ďalšej časti sú ozobané najčastejšie typy pístojov, ktoé sa pi meaniach fotometických veličín t.j. paametov osvetľovacej sústavy používajú. ú to luxmete, jasomey, koloimete na báze tichomatických filtov (známe aj ako jasové analyzátoy) a spektoádiomete. 33
LUXMETRE ú to meacie pístoje (meadlá) fotometickej veličiny intenzity osvetlenia (osvetlenosť) a sú najčastejšie používané meadlá pi meaní fotometických paametov v paxi. Rádiomete, ktoých elatívna spektálna citlivosť je blízka k CIE funkciám fotopického alebo skotopického pozoovateľa s indikačnou jednotkou a nádstavcom pe daný typ osvetlenosti ktoý chceme meať (kosínusovým) nazývame luxmete. Najčastejšie sa u nás používajú luxmete pe meanie hoizontálnej osvetlenosti. Tieto zaiadenia sú v dvivej väčšine integačné meacie pístoje, citlivosť detektoa na CIE funkcie sú zabezpečené optickými filtami a kosínusovým nádstavcom pe koigovanie svetla dopadajúceho z iného ako kolmého smeu. Zdoj svetla Indikačná jednotka Refeenčná ovina Kosínusový nádstavec Fotomete s V(λ) filtom Ob.2 pe meanie hoizontálnej osvetlenosti Pi týchto pístojoch teba venovať pozonosť najmä pispôsobeniu detektoa k citlivosti fotopického alebo skotopického pozoovateľa, ktoá by mala byť čo najtesnejšia s hodnotami CIE, petože v dnešnej dobe existuje nespočetné množstvo svetelných zdojov ako výbojky, LEDky a iné, ktoé majú ozličné spektálne vyžaovanie. Čím nepesnejšie je pispôsobenie tohto filta tým sa väčšej chyby pi meaní užívateľ dopúšťa. Poovnanie takejto citlivosti možno vidieť na obázku č. 3. elatívna spektálna odozva luxmeta 1,0 0,8 0,6 0,4 0,2 s dobým V() filtom V() so zlým V() filtom CIE illuminant A (T cct 2856 K) 0,0 500 600 700 /nm Ob.3 Poovnanie luxmetov s ôznou spektálnou citlivosťou 34
Optické filte fotometických hlavíc môžu byť ôzneho typu a to typu sendvičového alebo mozaikového, čo možno vidieť na obázku Ob.4. Ob.4 Znázonenie V(ë) filtov používaných v luxmetoch V pípade meania intenzity osvetlenia v paxi sa odpoúča použitie sendvičového typu. Ako ďalším aspektom, aby užívateľ luxmeta dosahoval čo najpesnejšie výsledky pi meaní teba pihliadať na smeovú chybu a lineaitu celého meacieho systému. Teba poznamenať, že luxmete na území R patia do kategóie učených meadiel podľa zákona 142/2000 Z.z. o metológií v znení neskoších pedpisov a podľa zámeu použitia podlieha toto meadlo pavidelnej metologickej kontole [3]. Ako každý meací pístoj aj luxmete sa vyznačuje svojou nedokonalosťou pi paktických meaniach a nie je ním možné meať pesne ako sa v niektoých pípadoch ľudia mylne domnievajú, čím považujú hodnotu indikovanú luxmetom za spávnu. Váhované spektálne dáta 1,1 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 V(l) funkcia váhovaná CIE zdojom A so zlou ealizáciou V( filtom váhovaná CIE zdojom A plocha pod x CIE_A () = 116,05 plocha pod V() x CIE_A () = 111,90 0,0 450 500 550 600 650 700 750 /nm Ob. 5 Váhované spektálne dáta luxmeta a CIE zdoja A 35
Výsledok z meania je vždy ovplyvnený či už pedvídateľnými tzv. systematickými alebo nepedpovedateľnými tzv. náhodnými vplyvmi. Takto vznikajú pi meaniach systematické a náhodné chyby, ktoé spôsobujú odchýlky výsledku meania od teoetického výsledku za pedpokladu ideálneho meacieho pístoja bez žiadnych chýb tzv. skutočnej hodnoty. Pi systematických chybách je možno výsledok čiastočne koigovať buď koekciou alebo koekčným činiteľom, čo pi náhodných chybách nie je možné. Pi luxmetoch sa vyskytuje viaceo chýb ako už bolo popísané v pedchádzajúcej časti, ktoé môžu výazne ovplyvniť výsledok meania. Z dôvodu nepesnej ealizácie filtov v luxmetoch je nutné koigovať výsledky meania intenzity osvetlenia s pihliadnutím na meané spektum svetelného zdoja. To je zobazené na obázku Ob.5, kde možno vidieť koekciu na nomalizovaný zdoj CIE A pe luxmete z dôvodu nepesnej ealizácie V(λ) filta. V gafe možno taktiež možno vidieť plochy pod kivkami váhových funkcií spektálnej odozvy luxmeta a pomenej spektálnej odozve ľudského oka, ktoé zodpovedajú integácií týchto funkcií cez viditeľnú spektálnu oblasť. Veľkosť oboch plôch možno vyjadiť číselne a je zejmé, že pe tento konkétny píklad plocha pod kivkou luxmeta je väčšia ako plocha pod funkciou pomenej spektálnej účinnosti ľudského oka. Čo to znamená? Je to v dôsledku nepesného pispôsobenia filta V(λ) luxmeta čo naznačuje fakt, že hodnota indikovaná luxmetom bude pe uvažovaný meaný zdoj CIE A väčšia ako konvenčne pavá hodnota fotometickej veličiny, ktoá zodpovedá vnímaniu svetla ľudským okom zo svetelného zdoja vo viditeľnej spektálnej oblasti. Peto je nutné zaviesť koekciu, ktoú možno vypočítať na základe vzťahu koekcia(a) plocha( V ( ) * plocha ( * CIE_A ( )) CIE_A (3) ( )) pičom výsledkom je hodnota koekčného činiteľa, ktoú by mal užívateľ vynásobiť s hodnotou indikovanou luxmetom pe uvažovaný svetelný zdoj CIE A, ktoým môže byť nap. halogénová žiaovka (zo vzťahu (3) je koekčný činiteľ 0,964). Avšak iná situácia nastáva ak je meaný svetelný zdoj s výazne odlišným spektálnym zložením ako kalibačný zdoj. Pe tento pípad je nutné vypočítať a zaviesť koekciu podľa nasledovného vzťahu koekcia Z, A, A, Z, Z s V s V el el d d d d (4) 36
kde Z je označenie zdoja, ktoý je pedmetom meania a A je označenie kalibačného zdoja väčšinou používaný CIE zdoj A, V(λ) je pomená spektálna účinnosť ľudského oka a s el (λ) je elatívna spektálna odozva luxmeta. V podstate tento koekčný činiteľ je možné použiť pi úvahe, že užívateľ vykonáva meanie svetelného zdoja s pibližným spektálnym zložením, ktoý bol uvažovaný pi výpočte. Nomalizovaný svetelný zdoj CIE A sa používa pi kalibácií fotometickej stupnice luxmetov, peto je možné koekciu zo vzťahu (3) použiť pe tieto zdoje. Pe použitie tohto koekčného faktoa pe svetelný zdoj Z je nutné poznať jeho spektálne zloženie (alebo pibližný tva jeho spektálneho zloženia). Avšak znalosť spektálneho zloženia v paxi je často neznáma, peto je niekedy dobé vedieť túto infomáciu od výobcu svetelného zdoja esp. svietidiel, ktoé sú v osvetľovacej sústave namontované. Koekčný fakto z vzťahu (4) sa niekedy označuje aj ako aktinita. Pe paktické výpočty integácia značne komplikovaná pe užívateľov peto vzťah (4) ako aj analogicky vzťah (3) možno nahadiť nasledovne coection Z A Z A Z V s V s el el (5) kde integácia bola nahadená sumou cez viditeľné spektum s uvažovanou spektálnou pološíkou Δλ (nap. 5 alebo 10 nm). Potom podľa tohto zjednodušenia možno ľahko vypočítať za pomoci tabuľkových editoov aktinitu pe akýkoľvek uvažovaný zdoj. Je nutné uviesť, že hodnotu indikovanú luxmetom je potom nutné vydeliť hodnotou vypočítanou podľa vzťahu (5). Tento vzťah je možné použiť aj pi jasomeoch. okem spektálnej chyby sa vyznačuje aj inými nepesnosťami, ktoé vstupujú do výsledku meania a nutné ich uvažovať pi meaní. V tejto časti bude analyzovaná smeová chyba luxmeta a jej možný vplyv na výsledok meania v paxi pi veifikácií osvetľovacích sústav. meová chyba podľa dokumentu CIE [9] pe meanie luxmetom možno učiť podľa vzťahov f 1 3 2 f 2 ( j ) 4 j 0 2 80. 180 pičom f 2 ( ) f 2 (, ).sin(2 ) d (6) 0 Y(, ) f (, ) Y(0, ) 2 37 1
kde ε φ Y f 2 je uhol medzi nomálou k ploche snímača a smeom dopadu je azimutálny uhol je signál luxmeta v je smeová chyba luxmeta Použité luxmete pe analýzu smeovej chyby možno vidieť na obázku 6. Ob. 6 Použité luxmete s ôznou smeovou chybou f 2 Pe každý typ luxmeta z obázku Ob. 6 bola učená smeová chyba f 2. Následne každý luxmete bol použitý pi meaní vnútoných piestoov pe svetlo dopadajúce na snímač luxmetov pevažne z kolmého smeu spolu s difúznou zložkou a ako duhý pípad boli chaakteizované luxmete použité pi meaní s pevažne svetlom dopadajúcim pod uhlom väčším ako cca 40 kde to bolo zabezpečené meaním denného svetla v miestnosti s bočnými osvetľovacími otvomi použitím efeenčného luxmeta na poovnávacej ovine pe koigovanie pemenlivosti osvetlenia na pacovnej ovine. Pi meaní boli zavedené všetky koekcie meania, kde luxmete ped meaním boli iadne metologické chaakteizované. Do výsledkov meania boli zahnuté taktiež koekcie, ktoé vyplývali zo systematických chýb jednotlivých luxmetov ako nap. koekciu na lineaitu fotometickej stupnice a pod. pičom do výsledku meania veľkou mieou bola zahnutá len smeová chyba f 2 jednotlivých snímačov luxmetov. V nasledujúcich tabuľkách je možné vidieť výsledky meaní použitých luxmetov pe uvedené pípady popísaných vyššie. Vyhodnotené 38
boli paamete v meacích bodoch na poovnávacej ovine definovanej učitou plochou. Meanie bolo vykonané pe každý luxmete v tých istých meacích bodoch pe účel poovnania s tým, že v miestnosti s denným osvetlením bol použitý efeenčný luxmete pe koekciu nameaných hodnôt, ktoé mohli byť negatívne ovplyvnené pemenlivosťou denného osvetlenia. Všetky hodnoty boli pi vyhodnocovaní vztiahnuté k efeenčnej hodnote luxmeta s najpesnejšou ealizáciou smeovej koekcie fotometickej hlavice snímača hodnotený ako luxmete s najmenšou smeovou chybou f 2. Tabuľka č.1 Výsledky meaní luxmetami s ôznymi smeovými chybami meová chyba Osvetľovacia sústava Piame osvetlenie s difúznou zložkou Bočné osvetlenie č.1 f 2 = 1,52 č.2 č.3 č.4 č.5 č.6 č.7 č.8 f 2 = 2.61 f 2 = 2.80 f 2 = 2.82 f 2 = 2.94 f 2 = 3.44 f 2 = 3.90 f 2 = 6.90 530 94 531 94 534 94 529 95 500 95 521 95 539 94 454 95 337 66 328 65 338 64 347 65 301 65 353 64 355 65 437 66 Z výsledkov meaní pe oba pípady osvetlenia je možné vidieť že nameané hodnoty sa menia v závislosti od smeovej chyby jednotlivých luxmetov. Ako efeenčná hodnota bola uvažovaná hodnota luxmeta č.1 t.j. luxmeta s najlepšou kosínovou koekciou v oboch pípadoch osvetlenia t.j. 530 pi piamom osvetlení s difúznou zložkou a 337 pe bočné osvetlenie. Relatívna ozšíená neistota meania pi meaní fotometických paametov pi uvážení nomálneho ozdelenia s intevalom pokytia k = 2 bola odhadnutá a pohybovala sa v intevale od 8,7 pe luxmete č.1 až 14,1 pe luxmete č.8. JAOMERY Pi niektoých fotometických meaniach je dôležitou fotometickou veličinou jas L v. Toto sa meia za pomoci meacieho pístoja jasome. Pincíp meania je podobný ako pi luxmetoch s tým ozdielom, že je nutné vymedziť zoný uhol jasomeu, čím vymedzujeme veľkosť meanej plochy objektu, ktoého jas chceme zmeať. Toto sa môže uobiť aj tak, že fotometickej hlavici luxmeta sa pidá tubus (buď s optikou alebo bez) vymedzujúci tento uhol. Pincíp možno vidieť na obázku Ob. 7. 39
Meaná plocha Geometia meania Jasome Šošovka Detekto Zoný uhol detektoa Ob. 7 Pincíp meania jasu. Jasome Kvalita optiky (objektív, šošovky) a zvolená geometia ovplyvňuje nameané výsledky jasu tým akú veľkú plochu meiame. Tak ako pi luxmetoch pispôsobenie optického filta ped detektoom na CIE funkciu fotopického alebo skotopického pozoovateľa vo veľkej miee ovplyvňuje výsledky meaní pe ôzne svetelné zdoje s ôznym spektálnym zložením. Meanie jasu je nap. veľmi dôležité v dopave (semafoy), pi výobe zobazovacích systémov televízoov (nap. CRT, LCD) a v iných odvetviach piemyslu. Napíklad pe meania pozemných komunikácií podľa TN EN 13201-4 je možné použiť takýto typ jasomeu s definovaným otvoovým uhlom 20 x2 čo vo vzdialenosti 60 m od meacieho poľa má simulovať plochu, ktoú vníma účastník cestnej pemávky, z ktoej je meaný jas pozemnej komunikácie. Jasový analyzáto Špeciálny pípad jasomeu pomocou ktoého je možné meať jasové ozloženie meaného piestou. Toto zaiadenie sa v súčasnosti používa pe meanie jasov na pozemných komunikáciách pe tiedy popísané nomou popísanej v časti nomy TN EN 13201-2. Za pomoci týchto zaiadení možno uobiť eálne snímky meaného piestou, z ktoých za pomoci špeciálneho softvéu možno získať ozloženie jasov v piestoe vo veľmi malých uhloch pislúchajúcich každému pixelu CCD elementu, ktoý slúži ako detekto v týchto zaiadeniach. Z jasovej analýzy možno potom vyhodnotiť fotometické paamete pe konkétnu situáciu. Pi meaniach pozemných komunikácií je to piemený jas meaného poľa ako aj celkovú a pozdĺžnu ovnomenosť na pozemnej komunikácií. Typy jasových analyzátoov sú ôzne a to založené na bežných fotoapaátoch kde RGBG maskou na CCD element možno získať vhodnou tansfomáciou fotometické paamete. Pi týchto typoch zaiadenia si teba dávať pozo, petože pi spacovaní obazu dochádza k použitiu matematického apaátu intepolácie, kde dochádza k učitým nepesnostiam, ktoé pi vyhodnotení vzniknú. Duhý typ je založený na CCD elemente ako detekčnej časti kde sú ped týmto elementom umiestnené tichomatické filte piestou CIE 1931 x,y. Pi tomto type sa eliminujú nepiaznivé vplyvy matematického apaátu intepolácie spomenutej pe pvý pípad. Píklad jasovej analýzy pozemnej komunikácie získanej z meania jasovým analyzátoom je zobazená na obázku Ob. 9 spolu s tabuľkou vyhodnotenia pe konkétnu tiedu pozemnej komunikácie. 40
Ob. 9 Jasová analýza pavého jazdného puhu ulica Ti Vody I., Malinovo Tabuľka č.2 Vyhodnotenie meaní jasovej analýzy Meací L Meací L Meací L Meací L Meací L bod (cd.m -2 ) bod (cd.m -2 ) bod (cd.m -2 ) bod (cd.m -2 ) bod (cd.m -2 ) 1 0,78 8 0,58 15 0,78 22 0,77 29 0,74 2 0,60 9 0,45 16 0,43 23 0,46 30 0,59 3 0,51 10 0,45 17 0,48 24 0,45 31 0,51 4 0,50 11 0,49 18 0,48 25 0,51 32 0,78 5 0,61 12 0,62 19 0,72 26 0,73 33 0,85 6 0,75 13 0,65 20 0,83 27 0,91 34 1,02 7 0,62 14 0,53 21 0,62 28 0,49 35 0,46 L av = 0,62cd.m -2 U 0 = 0,69 U l = 0,52 Na záve teba podotknúť, že taktiež nutnosť pavidelnej metologickej kontoly vo vhodne stanovených intevaloch v oblasti metologicky neegulovanej sfée (kalibácie) a pevne stanovených intevaloch zákonom učených meadiel (oveovaním) v oblasti metologicky egulovanej sfée možno dosiahnuť s vhodne vybaným meadlom pe fotometické meania požadovanú pesnosť meaní. Všetky popísané zaiadenia vyššia pi meaní musia byť iadne kalibované pop. oveené tak aby bola zabezpečená nadväznosť na pimáne etalóny. Záve Výsledky meaní fotometických veličín by mali byť zozumiteľne intepetované, aby podľa oblasti meania bolo kompetentným osobám jasné čo bolo meané, akou meacou metódou to bolo meané, podľa akého postupu sa postupovalo, v akých podmienkach, akým meacím pístojom (pístojmi) bolo meanie vykonané a kým bolo meanie vykonané. Toto by malo byť spacované do vhodnej fomy potokolu, v ktoom sú podobne popísané všetky okolnosti čo sa meania týkali. Výsledok meania tak ako je definovaný v metologickom slovníku je výsledok meania s piadenou hodnotou (odhadu) neistoty s požadovaným intevalom pokytia. To znamená, že výsledok a okolo definovaný inteval pokytia by mal obsahovať s 95 pavdepodobnosťou konvenčne pavú hodnotu fotometickej veličiny. Neistota meania sa na záve pi vyhodnotení a intepetácie výsledkov odčíta od nameaných hodnôt jednotlivých fotometických paametov, ktoé boli pedmetom meania. 41
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] Gum F., Bechee R. J., Optical adiation measuements vol. 1: Radiomety, Academic Pess, 1979 [2] TN 01 0115:2001, Teminológia v metológii, ÚTN [3] TN EN 13201-2, Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 2: vetelnotechnické požiadavky [4] TN EN 13201-4, Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 4: Metódy meania svetelnotechnických vlastností [5] Zákon 142/2000 Z.z. o metológií v znení neskoších pedpisov [6] OA/AIP, Handbook of Applied Optics, Edited by Casime DeCusatis, Chapte 1 (1997) [7] CIE Publication No. 69, Methods of chaacteizing illuminance metes and luminance metes (1987) [8] CIE Publication No. 18.2, The Basis of Physical Photomety (1983) [9] CIE 2012. CIE D 023/E:2012. Chaacteization of the Pefomance of Illuminance Metes and Luminance Metes. Vienna: CIE 42