3Rajczyková_HYDROCHEM_2012_Rajcz_Mak_Tkac_upr

Prepis

1 POŽIADAVKY PRÁVNEJ ÚPRAVY K METÓDAM STANOVENIA UKAZOVATEĽOV VÔD E. RAJCZYKOVÁ, J. MAKOVINSKÁ, J. TKÁČOVÁ 1. ÚVOD Pri napĺňaní požiadaviek Smernice 60/2000/ES [1] pre dosiahnutie stanovených environmentálnych cieľov zohráva významnú úlohu monitorovanie a posudzovanie stavu vodných útvarov. Pre zabezpečenie porovnateľnosti výsledkov týchto procesov, je nevyhnutné používať metódy spĺňajúce ustanovené kritériá. Tento princíp je nutné aplikovať na všetky používané metódy biologické, hydro-morfologické aj chemické. Tento príspevok je zameraný na požiadavky Smernice 2009/90/ES [2] a ich začlenenie do slovenských právnych predpisov. 2. SMERNICA 2009/90/ES, KTOROU SA V SÚLADE SO SMERNICOU 2000/60/ES USTANOVUJÚ TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE PRE CHEMICKÚ ANALÝZU A SLEDOVANIE STAVU VÔD Predmetom tejto smernice je stanovenie technickej špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2000/60/ES [1]. V uvedenej smernici sa stanovujú minimálne pracovné kritériá analytických metód uplatňovaných členskými štátmi pri sledovaní stavu vôd, sedimentov a živých organizmov, ako aj pravidlá preukazovania kvality výsledkov analýz. Nakoľko výsledok každého procesu merania je len odhadom skutočnej koncentrácie (obsahu, množstva a pod.) nemôže predstavovať vlastnú exaktnú hodnotu bez znalosti pridruženého údaju, ktorým je neistota výsledku. Neistota vymedzuje hranice, v ktorých sa výsledok s danou pravdepodobnosťou považuje za správny, teda presný a zhodný. Preto aj Smernica 2009/90/ES [2] ako jednu zo základných definícií obsahuje definíciu neistoty merania ako nezáporného parametra, ktorý charakterizuje rozptyl kvantitatívnych hodnôt prisudzovaných meranej veličine na základe dostupných informácií. Vo vzťahu k tejto charakteristike metódy uvedená smernica vyžaduje, aby sa minimálne pracovné kritériá všetkých používaných analytických metód opierali o hodnotu neistoty merania 50 % (k = 2) alebo nižšiu, odhadovanú na úrovni príslušných noriem kvality životného prostredia. V podstate sa jedná o rozšírenú neistotu (U c = k.u c ) s obvyklým použitím hodnoty koeficientu rozšírenia k = 2 pre kombinovanú neistotu (u c ), čo odpovedá približne 95 % intervalu spoľahlivosti a normálnemu rozdeleniu. 25

2 Ďalším minimálnym kritériom na chemické metódy, ktoré článkom 4, ods. 1 zavádza smernica, je požiadavka na limit kvantifikácie metódy, ktorý má byť rovný alebo nižší ako 30 % príslušnej hodnoty normy kvality životného prostredia. Pričom smernica definuje: limit kvantifikácie ako stanovený násobok limitu detekcie pri hodnote koncentrácie determinantu (ukazovateľa), ktorý sa dá primerane určiť s prijateľnou presnosťou a zhodnosťou a limit detekcie ako hodnotu výstupného signálu alebo koncentrácie, nad ktorou sa dá so stanovenou úrovňou spoľahlivosti potvrdiť, že sa vzorka líši od slepej vzorky, ktorá neobsahuje predmetnú látku. Limit kvantifikácie sa vypočíta s použitím príslušného referenčného materiálu alebo reálnej vzorky a dá sa získať na základe najnižšieho bodu na kalibračnej krivke s výnimkou slepej vzorky pri dodržaní podmienky stanovenej neistoty merania, nakoľko tieto parametre navzájom súvisia. V prípade, ak pre určitý parameter neexistuje príslušná norma kvality životného prostredia alebo analytická metóda spĺňajúca minimálne pracovné kritériá stanovené v odseku 1, článok 4, ods. 2 umožňuje, aby sa sledovanie vykonávalo s použitím najlepších dostupných techník. Smernica ustanovuje, aby laboratóriá zabezpečujúce monitorovanie vôd, výsledky ktorého budú použité pre hodnotenie stavu, mali zabezpečený systém kontroly kvality uplatňovaných postupov v súlade s normou EN ISO/IEC [6] alebo inými zodpovedajúcimi medzinárodnými normami. Svoju spôsobilosť na stanovenie príslušných fyzikálno-chemických alebo chemických veličín sú tieto laboratóriá povinné kontrolovať externe, prostredníctvom medzilaboratórnych porovnávacích skúšok zabezpečovaných organizáciami akreditovanými v zmysle ISO/IEC [7]. 3. SLOVENSKÉ PRÁVNE PREDPISY TÝKAJÚCE SA CHEMICKÝCH METÓD PRE OBLASŤ VÔD Zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) [3] v 4 Zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd ods. 8 ustanovuje, že odbery a analýzy vzoriek vôd pre účely monitorovania kvality povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd a v chránených územiach podľa schválených programov monitorovania vôd vykonáva právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností. Smernica 2009/90/ES [2] bola do slovenskej právnej úpravy transponovaná aproximačným nariadením vlády SR č. 201/2011 Z. z. Jej požiadavky týkajúce sa základných kritérií chemických analýz neistoty merania a limitu kvantifikácie obsahuje aj nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z. v prílohe č. 3 [5]. Príloha č. 3 ustanovuje, že všetky metódy analýz vrátane laboratórnych, terénnych a on-line testov používaných na účely programov sledovania chemických látok musia byť overené a dokumentované. V tejto časti nariadenia vlády sa zároveň ustanovujú 26

3 odporúčané metódy pre analýzu povrchových a odpadových vôd. Ak sú pre príslušný ukazovateľ odporúčané viaceré metódy, nemusia byť vždy rovnocenné pre všetky typy vzoriek. Preto je nevyhnutné zvážiť charakter vzorky a podľa pokynov uvedených v príslušných normách vybrať najvhodnejšiu metódu pre stanovenie daného ukazovateľa. Ďalej je potrebné vziať do úvahy, že okrem požadovaného minimálneho kritéria (hodnota neistoty merania 50 % (k = 2) alebo nižšia, LOQ 30 % príslušnej hodnoty normy kvality životného prostredia) je pre spoľahlivosť konkrétnych stanovení nevyhnutné dodržať aj ďalšie dôležité požiadavky uvedené v konkrétnych normách a metodikách, ktoré sú uvedené ako odporúčané (v prílohe číslo 3 v časti A odporúčané metódy pre analýzu jednotlivých ukazovateľov povrchových vôd a v časti B odporúčané metódy pre analýzu ukazovateľov odpadových vôd). Každá metóda, ktorá spĺňa prísnejšie kritériá ako odporúčané metódy, je pre stanovenie jednotlivých ukazovateľov vhodná. Z uvedeného vyplýva, že minimálne kritériá k metódam na analýzu vôd (hodnota neistoty merania 50 % (k = 2) alebo nižšia; LOQ 30 % limitnej hodnoty) sú v našej právnej úprave použité ako všeobecné minimálne kritériá pre metódy používané na sledovanie kvality vôd. 4. ENVIRONMENTÁLNE NORMY KVALITY, IMISNÉ A EMISNÉ LIMITY, PRÍPUSTNÉ KONCENTRÁCIE VYPÚŠŤANÉHO ZNEČISTENIA V ODPADOVÝCH VODÁCH Pri aplikácii týchto požiadaviek v praxi sa stretávame s názorom, že keďže chemické metódy majú určitú neistotu stanovenia, túto je potrebné zohľadňovať pri posudzovaní súladu vypúšťania odpadových vôd s najvyššou prípustnou koncentráciou vypúšťaného znečistenia ustanovenou v povolení na vypúšťanie odpadových vôd. Teoreticky by bol takýto prístup možný, ale jeho praktická aplikácia by nič neriešila. Naopak, skomplikovala by vyhodnocovanie súladu. Keďže všetky nastavené limitné hodnoty by mali viesť k naplneniu základného cieľa politiky v oblasti vôd, ktorá je právne ukotvená v Smernici 2000/60/ES (Rámcovej smernici o vode) [1], k dosiahnutiu dobrého stavu vôd, tento nemôže byť ovplyvnený samotným technickým nastavením akýchkoľvek limitných hodnôt či sa jedná o environmentálne normy kvality, kvalitatívne ciele a všeobecné požiadavky na kvalitu vôd, imisné alebo emisné limity pre reguláciu vypúšťania odpadových vôd. Regulácia vypúšťaného znečistenia je jedným z kľúčových momentov pre zabezpečenie kvality vôd a teda aj dobrého stavu ekosystémov. Podľa 5 ods. 14 nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z. z. [5] odbery vzoriek a analýzy na sledovanie dodržiavania povolených prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia odpadových a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových alebo do podzemných vôd sa vykonávajú podľa požiadaviek normy STN EN ISO/IEC (Všeobecné 27

4 požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií). V praxi to znamená, že laboratóriá vykonávajúce tieto odbery a analýzy musia byť akreditované ( 36 ods. 6 zákona 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a musia mať zavedený systém manažérstva kvality, ktorý zahŕňa aj systém zabezpečenia kvality výsledkov stanovení a pravidelnú internú a externú kontrolu kvality. Výsledky laboratórií, ktoré vyhovujú požiadavkám vyššie uvedenej normy, sú dostatočne spoľahlivé pre posúdenie súladu ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách s hodnotami vo vydanom rozhodnutí na vypúšťanie odpadových vôd a laboratóriá vedia spoľahlivosť svojich výsledkov aj náležite vydokladovať pomocou ich nadväznosti (používania certifikovaných referenčných materiálov), vyhodnocovania regulačných diagramov, účasti v programoch skúšok spôsobilosti, interných a externých auditov, validácie metód atď. Pre samotné hodnotenie súladu vypúšťaných odpadových a osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd sa využíva najmä 5 odseky 10, 11, 18, 19 a 20, pre vypúšťanie odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok najmä 8 odseky 12, 13 a 14. Hodnotenie súladu vypúšťaného znečistenia s ustanovenými hodnotami prípustnej koncentrácie ukazovateľov znečistenia v rozhodnutí povoľujúcom vypúšťanie odpadových vôd sa podľa uvedených ustanovení vykonáva ako hodnotenie, či stanovené hodnoty koncentrácie v minimálnom počte stanovených vzoriek neprekračujú určené hodnoty koncentrácie pre jednotlivé ukazovatele (tzv. prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia). V 5 ods. 18 (pre komunálne a splaškové odpadové vody) a 19 (pre priemyselné odpadové vody) a pre priemyselné odpadové vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok 8 ods. 13 ustanovujú, že súlad s prípustnými hodnotami znečistenia určenými v povolení je dosiahnutý, ak hodnota koncentrácie stanoveného ukazovateľa v stanovenom počte vzoriek vypúšťaných odpadových vôd neprekročí prípustnú hodnotu koncentrácie príslušného ukazovateľa. Pod pojmom hodnota, sa rozumie bod, nie rozsah (interval) hodnôt daného ukazovateľa vymedzený prislúchajúcou neistotou. Preto je potrebné posudzovať súlad stanovenej hodnoty s limitom ako porovnanie bodových hodnôt. Takýto postup pri posudzovaní súladu podporuje aj skutočnosť, že všetky limitné hodnoty (ENK, imisný limit, kvalitatívny cieľ, limitná hodnota koncentrácie vypúšťaného znečistenia) sú definované ( 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov [3]) ako bodové hraničné koncentrácie, nie ako rozsah koncentrácií. Pri tvorbe nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z. z. [5] nebolo zámerom, aby sa súlad s vydaným povolením posudzoval inak ako na základe stanovenej koncentrácie príslušného ukazovateľa (bodovej hodnoty) a nastavené limitné koncentrácie nezahŕňajú neistotu príslušného stanovenia. V tomto nariadení [5] sú použité iné metódy pre zohľadnenie možnosti výkyvov práce procesov čistenia odpadových vôd v praxi. Sú nimi tzv. preberacie protokoly alebo ustanovenie povoleného počtu prekročení prípustných hodnôt ukazovateľov 28

5 znečistenia pri vypúšťaní odpadových vôd (príloha č. 8 pre vypúšťanie komunálnych odpadových vôd a príloha č. 9 pre vypúšťanie priemyselných odpadových vôd). Ich nastavenie vychádza z požiadavky na zabezpečenie 95 % spoľahlivosti procesov čistenia komunálnych odpadových vôd a 99 % spoľahlivosti procesov čistenia priemyselných odpadových vôd. 5. ZÁVERY Metódy stanovenia ukazovateľov vôd sú ošetrené právnou úpravou EÚ aj SR tak, aby zabezpečovali dostatočne spoľahlivé výsledky pre posudzovanie stavu vôd, ale aby boli porovnateľné aj medzi jednotlivými členskými štátmi európskeho priestoru. K tomu slúžia ako právne predpisy [1-5], tak aj systémy kontroly kvality práce jednotlivých laboratórií založené na medzinárodne uznávaných normách STN EN ISO/IEC [6] a EN ISO/IEC 17043[7]. Pre posúdenie vhodnosti použitých metód právna úprava ustanovuje minimálne kritéria: hodnota neistoty merania 50 % (k = 2) alebo nižšia a LOQ 30 % limitnej hodnoty. Pre reguláciu vypúšťaného znečistenia sa využívajú prípustné koncentrácie znečistenia uvedené pre daného producenta v povolení, vychádzajúce s emisných limitov a požiadaviek na zabezpečenie kvality vôd a stavu vodných útvarov pri zabezpečení spoľahlivosti práce čistiarenských procesov na úrovni pravdepodobnosti 95 % pre komunálne čistiarne odpadových vôd a 99 % pre procesy čistenia priemyselných odpadových vôd. 6. LITERATÚRA [1] Smernica 60/2000/ES ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode). [2] Smernica 2009/90/ES, ktorou sa v súlade so smernicou 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd. [3] Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). [4] Nariadenie vlády SR č. 201/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a monitorovanie stavu vôd. [5] Nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. [6] STN EN ISO/IEC 17025:2005 Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií. [7] EN ISO/IEC 17043:2010 Posudzovanie zhody Všeobecné požiadavky na skúšanie spôsobilosti. 29

6 SUMMARY The aim of the contribution is comparison of the Slovak and EU legal requirements for chemical analyses of water and highlighting the differences between uncertainty of method for chemical analyses and probability of objective (e.g. emission limit) achievement. Ing. Elena Rajczyková, CSc. Výskumný ústav vodného hospodárstva Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, Bratislava 1, Slovenská republika tel.: , RNDr. Jarmila Makovinská, CSc. Výskumný ústav vodného hospodárstva Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, Bratislava 1, Slovenská republika tel.: , RNDr. Jana Tkáčová Výskumný ústav vodného hospodárstva Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, Bratislava 1, Slovenská republika tel.: , 30