pišská Nová Ves Monitoring médií 15..22 Vic n sicplus.sk OH 1. Onkopcientku hospitlitzovli n internom. Ukázlo s, že má Covid-19 [15..22; Korzár; REGIÓN; s. 2; MÁRIA ŠIMOŇÁKOVÁ] 2. Ochrn domovov má diery [15..22; me; Titulná strn; s. 1; Dniel Hjčáková] 3. Nákzu vystopujú len ťžko [15..22; me; prvodjstvo; s. ; Dniel Hjčáková;Mrtin Žigo]. PRE KORONAVÍRU I PRIMÁTORI ZNIŽUJÚ PLATY [1..22; Noviny Východu; titulná strn, sprvodjstvo; s. 1,3; Mári Rusnáková] 5. MÁRIO BÓNA: FINÁLOVÉ ZÁPAY BEZ DIVÁKOV I PRETAVIŤ NEVIEM [1..22; Noviny Žirskej kotliny; ŠPORT; s. 32; VLADIMÍR IRÁŇ] 6. CETA CEZ ČERTOVICU MALA Z BOCÍ UROBIŤ LOVENKÉ ŠVAJČIARKO [1..22; Liptovské noviny; PUBLICITIKA; s. ; Ľubic tnčíková]. Vodiči nemli problém sdnúť z volnt pod vplyvom lkoholu: Tkto to dopdlo [1..22; cs.sk; Čs.sk; 21:11; TAR] 8. Rely Dkr po slovensky: Arogntní motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu [1..22; dnes2.sk; právy; 2:; redkci] 9. Krompchy, okres pišská Nová Ves: Pcientk s koronvírusom [1..22; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:3; Mtúš Gvlák / Ľuboš rnovský] 1. Kpcity pre reptrintov s míňjú [1..22; TV JOJ; Krimi; 19:; Viktóri Admečková / Pvol Michlk] 11. V Embrcu pozstvili výrobu [1..22; TV TA3; Hlvné správy; 18:3; Jozef livenský / Alfonz Šurn] 12. Motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu: Vznikjú desťtisícové škody [1..22; cs.sk; Čs.sk; 12:8; TAR] 13. Krntény osád nefungujú. Ako ďlej ko ink? [1..22; dennikn.sk; Komentáre; 11:2; Ábel Rvsz] 1. Tkýto Veľkonočný pondelok lovensko ešte nezžilo: Nš oblievčk počs pndémie! [1..22; cs.sk; Čs.sk; 9:5; sk;šiš;den;mf;nový Čs] 15. Niekoľko desitok ľudí n vlstnú židosť opustí uzvreté rómske osdy n piši (video) [1..22; webnoviny.sk; Regionálne správy; 8:13; redkci] 16. Niekoľko desitok ľudí n vlstnú židosť opustí uzvreté rómske osdy n piši (video) [1..22; 2hod.sk; Z domov; 6:13; redkci] 1. Pribúdjú ďlšie krnténne miest. Pozrite si, ko vyzerjú (fotogléri) [1..22; domov.sme.sk; Domov; :; ITA;tnislv Ivánková] 18. V domove pre seniorov v nku má pozitívne testy už 56 ľudí, nájsť pôvodcu ľhké nebude [1..22; domov.sme.sk; Domov; :; Mrtin Žigo;Dniel Hjčáková] 19. Onkopcientku hospitlitzovli n internom oddelení. Ukázlo s, že má Covid-19 [1..22; spis.korzr.sme.sk; piš Korzár / prvodjstvo zo piš; :; Mári Šimoňáková] 2. V zhrničí čká približne šesť tisíc lovákov, ktorí chcú ísť domov. Krnténne miest s všk míňjú [1..22; noviny.sk; lovensko; :; Viktóri Admečková;redkci/L]
21. Opitý bez vodičáku skončil v priekope [1..22; spis.korzr.sme.sk; piš Korzár / Doprvný servis zo piš; :; Mrtin Belej] 22. Všetko o COVID-19 od nástupu novej vlády Igor Mtovič [1..22; dlito.sk; Dlito They Mde It!; :; dlito] 23. Hotely j internáty. Pozrite si krnténne strediská n piši v Ttrách [1..22; spis.korzr.sme.sk; piš Korzár / prvodjstvo zo piš; :; TAR] 2. Mrzivá noc n stredu môže poškodiť frmárom záhrdkárom [1..22; korzr.sme.sk; Korzár / prvodjstvo; :; TAR;Mrtin Belej] 25. Políci v Košickom krji odhlil vicerých vodičov pod vplyvom lkoholu [1..22; kosicednes.sk; Udlosti; :; KOŠICE: DNE] 26. Bezohľdní motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu [1..22; terz.sk; TERAZ.K; :; TAR] 2. Aktuálny prehľd všetkých doposiľ evidovných pcientov s koronvírusom n lovensku [1..22; bystricoviny.sk; PRÁVY; :; zoznm.sk] pišská Nová Ves TEXTY 1. Onkopcientku hospitlitzovli n internom. Ukázlo s, že má Covid-19 [15..22; Korzár; REGIÓN; s. 2; MÁRIA ŠIMOŇÁKOVÁ] Krompšská nemocnic odmiet chybu. KROMPACHY. Ešte minulý týždeň priviezl záchrnk pcientku s teplotou do nemocnice v Krompchoch (okres pišská Nová Ves). Neskôr s u nej potvrdilo ochorenie Covid-19. Do redkcie nám npísl čitteľ, ktorý s domniev, že postup vedeni nemocnice v prípde pozitívnej pcientky nebol správny. Ohrozený bol podľ neho celý personál interného oddeleni, kde bol hospitlizovná niekoľko dní. Nemocnic reguje tvrdí, že dodržl všetky postupy ochrnné princípy. Čká s n výsledky testov personálu. Nepáči s mu postup nemocnice Podľ informácií sťžovteľ pcientku doviezli v čse, keď boli ohlásené prvé prípdy ochoreni v osdách n piši. Pcientk podľ čitteľ ml byť umiestnená v červenej zóne nemocnice, kde bol podľ neho j prevezená, to minimálne do čsu, keď by boli známe výsledky testov. Myslí si, že neml byť hospitlizovná n internom oddelení. Je ohrozený celý personál interného oddeleni, ktorý s ňou prišiel primo lebo neprimo do kontktu. Kždý z tohto oddeleni počs 5-6 dní chodil do práce, z práce domov k rodinám, ich rodiny do svojich zmestnní, píše sťžovteľ. Onkologickej pcientke potvrdili Covid-19 O stnovisko sme požidli j spoločnosť Agel K, do siete ktorej krompšská nemocnic ptrí. Ako informovl hovorkyň Mrtin Pvliková, pcientku do Nemocnice Krompchy priviezl RZP v stredu poobede, ted ešte pred vyhlásením krntény v rómskych osdách. Išlo o onkologickú pcientku, ktorá bsolvovl v ten deň mbulntnú chemoterpiu ml ťžkosti, z toho vyplývjúce. Ani posádk RZP, ni príslušný lekár nevyhodnotili v dnú chvíľu pcientku ko rizikovú podozrivú n Covid-19. Preto ju hospitlizovli n internom oddelení, všk spôsob ošetrovni bol briérový - z použiti ochrnných prostriedkov vyššej ktegórie. Ted overl, respirátor, ochrnný štít, rukvice, návleky, spresnil hovorkyň. Následné testy potvrdili, že pcientk je pozitívn n Covid19 preložili ju n Infekčné oddelenie UNLP v Košicich. Oddelenie j izbu dezinfikovli Ako hovorkyň doplnil, priestory izby j celého oddeleni následne dezinfikovli, personál celé obdobie prcovl z použiti ochrnných prostriedkov bol otestovný. Celý priebeh hospitlizácie konzultovli j s Regionálnym úrdom verejného zdrvotníctv v pišskej Novej Vsi. Podľ Pvlikovej pcientk vôbec nebol v červenej zóne po privezení snitkou do nemocnice. Nebol n to dôvod. Ide o zvádzjúcu informáciu, rovnko ko to, že boli ohrození nši zmestnnci, o umiestnení pcient rozhoduje príslušný lekár. Nič z uvedeného v e- mile pisteľ, ktorý s s podnetom n nemocnicu vôbec neobrátil nekontktovl ju, nie je prvd. Nopk, personál nemocnice postupovl nnjvýš obozretne, zdôrznil hovorkyň. Výsledky testov zmestnncov nemocnice očkávli v utorok neskoro večer. Ako Pvlikov zdôrznil, pre objektívne výsledky s testovnie n prítomnosť koronvírusu môže uskutočniť ž n pity deň od možnej nákzy. Preto nebolo možné otestovť nšich zmestnncov skôr ide o usmernenie Úrdu verejného zdrvotníctv R hlvného hygienik. Ak by bolo relizovné skôr, možná nákz by s nemusel objektívne potvrdiť, dodl hovorkyň. MÁRIA ŠIMOŇÁKOVÁ
[päť n obsh] 2. Ochrn domovov má diery [15..22; me; Titulná strn; s. 1; Dniel Hjčáková] Prísne optreni v domovoch dôchodcov s nedjú kontrolovť n sto percent Až polovic úmrtí v Európe ide n vrub domovom seniorov. BRATILAVA. Počet ľudí, ktorých v pezinskom zridení pre seniorov pozitívne otestovli n koronvírus, stúpol od víkendu už n 56, pitich zmestnncov 51 seniorov. Jeden pcient skončil n pľúcnej ventilácii v brtislvskej nemocnici, hospitlizovných je dohromdy 1 dôchodcov z tohto domov. Vzhľdom n vysoký vek všetkých pcientov pridružené ochoreni je ich stv veľmi vážny. ú všk pod stálym dozorom nšich lekárov, dodáv hovorkyň Univerzitnej nemocnice v Brtislve Ev Kliská. Práve seniori sú njzrniteľnejšou skupinou v prípde ochoreni Covid-19. Podľ vedcov ž polovic všetkých úmrtí v dôsledku koronvírusu v Európe je spojená s domovmi dôchodcov. V zridenich pre seniorov žije n lovensku 1-tisíc ľudí. Rizikom sú njmä zmestnnci, ktorí chodi denne domov z rodinmi. A hoci im pri vstupe do zridení merjú teplotu, v práci nosi povinne rúšk j rukvice, stopercentne s ich kontrolovť nedá, hovorí riditeľ domov dôchodcov v pišskej Novej Vsi Štefn Šišk. Dniel Hjčáková ME Vic n. 5. strne [päť n obsh] 3. Nákzu vystopujú len ťžko [15..22; me; prvodjstvo; s. ; Dniel Hjčáková;Mrtin Žigo] Z domov seniorov v nku hlásili v utorok už 56 nkzených Dve zmestnnkyne domov v nku boli v zhrničí, obe všk zostli v krnténe. BRATILAVA. Kto priniesol nákzu do domov seniorov v nku, kde n koronvírus pozitívne otestovli už 56 ľudí, nie je jsné. Hygienici priznávjú, že s im to vôbec nemusí podriť objsniť. Cez víkend s zridenie stlo njväčším ohniskom nákzy n lovensku. Od nedele je v krnténe, domov je obohnný policjnou páskou, stráži ho policjná hlidk j vojci. Pôvodcu nákzy hľdjú hygienici tk, že s testovných ľudí pýtjú, či boli v zhrničí, či mjú v rodine niekoho s príznkmi ochoreni Covid-19, lebo či s s niekým tkým stretli. Zistiť, kto odkiľ priniesol vírus, všk bude náročné j preto, že zmestnnci zrideni v nku prcovli n zmeny po práci chodili domov. Priznáv to j hovorkyň Regionálneho úrdu verejného zdrvotníctv v Brtislve Ktrín Nosáľová. Premiér Igor Mtovič (OĽNO) všk už v pondelok zverejnil n fcebooku sttus, v ktorom nznčovl, že seniorov nkzil prcovník zrideni. Aký trest je podľ vás sprvodlivý pre človek, ktorý optruje stručkých ľudí v domove sociálnych služieb ztjí, že bol npr. v Tlinsku n dovolenke? npísl Mtovič. Či je pôvodcom nákzy v domove seniorov niekto zo zmestnncov, pritom nevedel povedť ni Jurj Drob, ktorý je predsedom zriďovteľ zrideni Brtislvského smosprávneho krj, ni minister zdrvotníctv Mrek Krjčí (OĽNO). Vyslovili len tkýto predpokld, keďže seniori mjú zkázné vychádzky j návštevy. Dve z prcovníčok zrideni pred niekoľkými týždňmi boli v Dubji. Obe všk podstúpili krnténu jedn dvojtýždňovú, druhá trojtýždňovú obe pred návrtom do práce podstúpili j test n koronvírus, ktorý nákzu neukázl. Brtislvský smosprávny krj nebude regovť n sttus premiér Igor Mtovič. Predsed krj s pánom premiérom včer podvečer telefonovl fcebookový sttus premiér bol o tieto informácie rozšírený, dodl hovorkyň Brtislvského krj Veronik Beňdiková. Premiér n fcebook dopísl, že krj nterz vylúčil, že nákz pochádz od optrovteľky. Preverí ich políci Či s v zridení pre seniorov v nku dodrživli prvidlá, preverí políci. Primátor nk Igor Hinik totiž podl trestné oznámenie. V pondelok večer dostl list, v ktorom jedn zo zmestnnkýň domov v mene tmojších prcovníkov píše, že j npriek celoštátnemu zákzu boli návštevy rodín v pezinskom domove povolené. List má redkci k dispozícii, zmestnnkyň nechce zverejniť svoje meno. Primátor má podozrenie n spáchnie trestného činu všeobecného ohrozeni. Podľ listu mli vicerí seniori už 21. mrc, ted pred tromi týždňmi, zdrvotné problémy. Riditeľk odboru sociálnych veci Úrdu Brtislvského smosprávneho krj Mric Šiková všk v pondelok vysvetľovl, že do zrideni prvidelne chodil lekárk krj nemá informácie, že by seniori mli dv týždne komplikácie, ktoré by s podobli prejvom ochoreni Covid-19. Podľ informácií, ktoré mám dispozícii, si myslím, že pni riditeľk je kompetentná osob n správnom mieste konl tk, ko ml, regovl ešte v pondelok šéf krj Drob. Brtislvský krj chce počkť n výsledky vyšetrovni. Ak s preukáže zlyhnie, sľubuje, že vyvodí zodpovednosť.
Zrušili všetky podujti Ministerstvo práce, ministerstvo zdrvotníctv j Úrd verejného zdrvotníctv vydli súhrn odporúční optrení, ktoré by zrideni sociálnych služieb mli dodrživť. Zhrub 1-tisíc dôchodcov n lovensku žije v približne 12 zridenich. Zriďovť ich môžu krje, mestá, môže všk ísť j o neštátne zrideni. Odporúčni by mli dodrživť všetky, bez ohľdu n zriďovteľ. V domove dôchodcov v pišskej Novej Vsi mjú 193 seniorov s rôznymi ťžkosťmi. Niektorí sú len ležici pcienti potrebujú plnú strostlivosť, iní s pohybujú s vozíčkom, ďlší zvládjú prechádzky smi. Njstrši v tomto domove je 99-ročná dôchodkyň z Letnoviec. Progrm, n ký boli seniori pred koronkrízou zvyknutí, je terz zrušený. Návštevy rodín sú zkázné, pedikérk či kderníčk k nim nemôžu. Kždomesčné literárne dopoludnie, keď seniorom recitovli zhrť im prišiel orgnist z Levoče, s tiež nebude konť. Prevžná väčšin klientov optreni kceptuje. Kto je všk vic citovo lbilný, môže mť problém. Ztiľ s depresie skoro vôbec neprejvili, lebo bolo pekné počsie, hovorí riditeľ zrideni v pišskej Novej Vsi Štefn Šišk. eniori môžu vychádzť z izieb j n spoločný dvor. príbuznými si môžu len telefonovť. Ošetrovteli nosi rúšk rukvice po celý čs, keď sú v práci, pri vstupe do zrideni im vždy zmerjú teplotu. Práve zmestnnci môžu byť pre dôchodcov rizikom, keďže po práci cestujú domov k rodinám kontrolovť ich n sto percent nie je možné. Záleží j n ich zodpovednosti, dodáv šéf spiškonovoveského domov. Jedn kolegyň má mnžel kmionistu. Porozprávli sme s s ňou dohodli s, že domov nkoniec neprišiel, le ostl zrábť, by nemusel ísť nš prcovníčk do krntény, hovorí Šišk. Ovocie len v koláči Až polovic všetkých úmrtí v Európe spojených s koronvírusom súvisí podľ nlýzy výskumníkov z London chool of Economics s domovmi dôchodcov. Mnohé všk v oficiálnych šttistikách nie sú. Výskumníci tiež uviedli, že ib málo krjín precízne systemticky testuje ľudí v zridenich pre seniorov. Npríkld v zridení Hesti v brtislvskej Dúbrvke seniorom nepodávjú ni čerstvé jblká. Chceme pre istotu vylúčiť kúkoľvek cestu vírusu k nám. Aj n surovom ovocí, hovorí riditeľk Mild Dobrotková. Ovocie ponúkjú seniorom rdšej v koláči lebo npríkld v menej osldenom kompóte. Rodiny si seniorov z domov nemôžu ni brť n návštevy. Regovli sme tkto n usmernenie, že do zridení nemožno vchádzť ni z nich vychádzť, hovorí Dobrotková. V pišskej Novej Vsi to rodinám umožnili npríkld j n Veľkú noc. tnovili všk jsné podmienky senior musí ostť u rodiny spoň dv týždne, čo je bežná dĺžk krntény, vrátiť s môže ž po tom, ko podstúpi test n koronvírus bude negtívny. Aj v domove potom musí ísť n štrnásť dní do krntény. Musíme chrániť ľudí vnútri zrideni, hoci sú optreni prísne. Nkoniec n svitky neodišiel nikto, hovorí riditeľ Šišk. Dniel Hjčáková ME Mrtin Žigo MY Foto: Domov seniorov v nku pre nákzu stráži políci. Zmestnnkyň tvrdí, že s tm nedodrživli obmedzeni v súvislosti s vírusom. FOTO ME JOZEF JAKUBČO [päť n obsh]. PRE KORONAVÍRU I PRIMÁTORI ZNIŽUJÚ PLATY [1..22; Noviny Východu; titulná strn, sprvodjstvo; s. 1,3; Mári Rusnáková] mosprávy očkávjú výrzný ekonomický dosh. Mári Rusnáková mri.rusnkov@ petitpress.sk VÝCHODNÉ LOVENKO Pndémi koronvírusu zsihl celé lovensko v súčsnosti už j po ekonomickej stránke. Mnohým lovákom s znížili príjmy. Ekonomické opsky si preto zčli uťhovť j niektorí komunálni politici, ktorí chcú byť solidárni k svojim obyvteľom. Niektorí primátori okresných miest n východnom lovenku si znížili plt, iní zs drujú čsť svojho príjmu mestu. Jeden z njväčších krokov n východnom lovensku, čo s finnčnej podpory týk, urobil spišskonovoveský primátor Pvol Bečrik, ktorý venovl celý svoj primátorský plt n riešenie pndémie nového koronvírusu v meste. Všetci musíme pristúpiť k úsporným optrenim, toto rozhodnutie je rcionálnym optrením voči možným výpdkom v rozpočte mest, uviedol primátor mest P. Bečrik. Úsporné kroky uskutočnilo mesto j voči zmestnncom mestského úrdu tktiež voči všetkým rozpočtovým príspevkovým orgnizáciám mest. Zmestnnci mestského úrdu budú mť znížený plt v rozmedzí 1 ž 2 percent. Nie je mi ľhostjná táto zložitá situáci. Rozhodol som s svoj plt drovť n zmiernenie následkov súčsnej situácie, k bude potrebné, drujem nielen ktuálny plt primátor, le j nsledujúce plty, dodl Pvol Bečrik. Mzdy s vzdť nemôže Mestá bojujú s ekonomickou krízou hľdním rôznych riešení, všk mnohé z nich ešte nevedi, ké budú njbližšie kroky. Ako uviedl Ivet Plečková, hovorkyň primátor Michloviec, mesto ztiľ nevie odhdnúť ekonomický dosh n rozpočet. V súčsnosti ešte nemáme k dispozícii konkrétne údje o výške výdvkov spojených s pndémiou koronvírusu keďže nie je jsná ni predstv štátu o úprve legisltívy v položkách, ktoré ovplyvňujú nše
príjmy, nie je možné ztiľ vyčísliť presné doshy n rozpočet mest. Prcujeme n zmene rozpočtu, kde zprcujeme všetky doterz známe finnčné doshy, informuje hovorkyň. Primátor mest Vilim Záhorčák poberá od 1. mrc len minimálnu mzdu, pričom jeho plt poslnc v NR R podlieh legisltíve NR R. vic n strne 3 pokrčovnie zo strny 1 Primátor má minimálnu mzdu 58 eur, ktorej s vzdť nemôže. Vzdl s ted podsttnej čsti svojho doterjšieho pltu v prospech mest. Niektorí poslnci, ktorí s mzdy vzdť tkisto nemôžu, uvžujú, že jej čsťou podpori niektoré z ktivít mest n zmiernenie ekonomických doshov pndémie, uztvár Plečková. Znižujú si plty Úsporné optreni hľdlo j mesto Trebišov. Medzi prvé, v súčsnosti už zrelizovné, ptrilo zníženie primátorského pltu n zákonné minimum. účinnosťou od 1. príl je plt primátor j bez schváleni mestským zstupiteľstvom znížený n zákonné minimum, ted zo 558 eur n 355 eur, pričom rozdiel medzi ktuálnym pltom zákonným minimom bude primátorom mest drovný spätne mestu Trebišov n zbezpečenie bežnej prevádzky. Osobné prípltky všetkých zmestnncov mest Trebišov budú znížené n nulu, informuje o súčsnej situácii hovorkyň mest Mrtin Mištničová. Mesto tktiež pristúpilo n úplnú redukciu všetkých investičných ktivít s výnimkou investícií finncovných z externých zdrojov. Rovnko bolo ž do odvolni pozstvené vyplácnie všetkých dotácií z rozpočtu mest. Zmestnnci, s cieľom znižovni nákldov mestského úrdu, prcujú v režime home office. Ekonomický dosh pndémie s znížením vlstných mzdových príjmov rozhodol riešiť j primátor Košíc Jroslv Polček. N záklde jeho vlstného návrhu mu bol plt znížený n njnižšiu možnú zákonom stnovenú hodnotu. Polček: Budem hľdť kždé jedno euro Všetkých nás čká ťžké obdobie. Nikto z nás nevie povedť, ko dlho bude problém s koronvírusom nielen n lovensku, le v celej Európe či n svete trvť. Budeme hľdť v njbližšom období kždé jedno euro, preto som s j j rozhodol, že si znížim v njbližšom období svoj plt n minimálny, ted z 5 65 eur n 32 eur, by kždé jedno euro, ktoré s ušetrí, mohlo putovť všetkým tým, ktorí to potrebujú. A to sú njmä seniori, ktorí potrebujú obzvlášť nšu pomoc, vyjdril s Polček. Niektorí predstviteli okresných miest n východnom lovensku všk finnčnú zmenu nepocíti. Primátor mest Humenné Miloš Meričko poberá zákldný primátorský plt, ktorý mu prináleží zo zákon. Výšku pltu primátor určilo mestské zstupiteľstvo, práve ib ono ju môže uprvovť. Plánovné zsdnutie mestského zstupiteľstv, n ktorom by s mohlo diskutovť o novelizácii zákon, s všk neuskutočnilo. Výšk pltu primátor mest je 3 56 eur. Odmeny poslncov uprvuje mestské zstupiteľstvo (MsZ). V rámci úsporných optrení smospráv prcuje n príprve kráteni výdvkov v jednotlivých kpitolách rozpočtu. mospráv rieši formu prílového zsdnuti MsZ v núdzovom režime, uvádz Mrián Škub z tlčového referátu Mestského úrdu Humenné. fot: Primátor mest Humenné Miloš Mericko poberl pred krízou zákldný plt 3 56 eur, tký istý plt poberá j v súčsnosti. Primátor pišskej Novej Vsi venovl celý svoj plt mestu. Primátor mest Košice Jroslv Polček si znížil svoj plt n zákonné minimum, ted n 32 eur. Primátor mest Michlovce Vilim Zhorčák má minimálny mzdu 58, ktorej s vzdť nemôže. Primátor Poprdu Anton Dnko venuje mestu z kždého mesčného príjmu 1 eur. Primátor mest Trebišov má od 1. príl plt znížený n zákonné minimum. co je 355 eur. Primátor Košíc Jroslv Polček [päť n obsh] 5. MÁRIO BÓNA: FINÁLOVÉ ZÁPAY BEZ DIVÁKOV I PRETAVIŤ NEVIEM [1..22; Noviny Žirskej kotliny; ŠPORT; s. 32; VLADIMÍR IRÁŇ] ezón predčsne skončil j Indiánom. Šnc hrť vyššiu súťž stále žije ŽIAR NAD HRONOM Pred zčitkom sezóny mli všetci z HK MŠK Indin Žir nd Hronom postupové mbície. Tie počs sezóny npĺňli do bodky potvrdzovli to j v zápsoch ply-off, kde si njprv pordili s Dolným Kubínom neskôr j s Púchovom. Čerešničkou n torte ml byť finálová séri, v ktorej by Indiáni vyzvli Humenné. Tá s všk kvôli koronvírusu neodohrl mená postupujúcich ostli neznáme. Odhodlní Žirčni s po zákldnej čsti ocitli n skvelom druhom mieste. Lepší v skupine zápd bol len Púchov, ktorý si n svoje konto pripísl len jednu prehru. Tá prišl práve proti žirskym indiánom. Výborne rozbehnutú sezónu predčsne ukončil vírus. Ukončenie sezóny nás smozrejme mrzí, pretože sme chceli sezónu dotihnuť do úspešného konc nplniť cieľ, ktorý sme si predsvzli. ezónu sme síce v nšej skupine zvŕšili víťzne, le chceli sme ešte pridť kúsi čerešničku n torte, v podobe bsolútneho víťzstv. Fnúšikovi, ktorí pri nás stáli počs celej sezóny, by si to určite zslúžil, povedl PR mnžér klubu Mário Bón.
Zinteresovní, ktorí rozhodli o predčsnom konci sezóny s rozhodli správne. Hrť bez divákov si neviem predstviť, tvrdí Bón. Všetko je to vec dvoch pohľdov. Prvým je dohrť uzvrieť sezónu, druhým sú fnúšikovi tmosfér. Zväz stojí pred neľhkou úlohou rozhodnúť o osude súťží, pretože ni jedn s kompletne nedohrl. Bude s musieť dohrť dministrtívne. Pre nás sú všk n prvom mieste fnúšikovi. Šport má spájť prinášť emócie. Hokej je krásny, tvrdý férový šport, ku ktorému neodmysliteľne ptrí j tmosfér n tribúnch nši fnúšikovi ukázli, ko to má n štdiónoch vyzerť, vysvetlil svoj pohľd n predčsný koniec Bón nezbudol dodť slová chváli n fnklub: Boli sme síce nováčikom, budovli sme mužstvo klub od zákldov rovnko s budovl fnúšikovská zákldň. Dávli s dokopy, učili s, inšpirovli s fnúšikovskými tábormi vyspelých klubov npredovli míľovými krokmi. Z veľmi krátky čs vytvorili fnklub, ku ktorému s pridávli preplnené tribúny lovlco rény stli s v mnohých smeroch vzorom j pre kluby vyšších súťží. Dostli svojim povzbudzovním Žir nd Hronom do povedomi hokejovej verejnosti n celom lovensku čo je njdôležitejšie, zpojili množstvo mldých ľudí, fndili bez urážok vulgrizmov, vybudovli si priteľské vzťhy s fnklubmi všetkých tímov, čo je prejv modernej športovej kultúry. Ukázli, ko by to mlo n všetkých športoviskách vyzerť. J osobne si neviem predstviť záver bsolútne finále bez ich podpory neopkovteľnej tmosféry, ktorú vytvárli. Mužstvá v extrlige bilncujú sezónu rátjú strty, b niektoré kluby s otrisjú v zákldoch. V Žiri síce celú situáciu vnímjú s rešpektom, no ztiľ ekonomickú krízu n fungovní klubu nepocítili. Nepozeráme s n to z pohľdu finncií ko profesionálne kluby. Kždý z nás v klube, vrátne vedeni, relizčného tímu hráčov máme svoje zmestnnie, niektorí hráči ešte študujú hokej nikoho z nás neživí. Nemli sme uzvreté zmluvy, z ktorých by pre nás vyplývlo prvidelné mesčné plnenie, ktoré by kvôli strte príjmov položilo klub n kolená. Mrzí nás to njmä kvôli sponzorom prtnerom, ktorí nám pomáhli v úvode, keď sme klub budovli od nuly počs celej náročnej sezóny. Chceli sme s im zvďčiť prezentáciou vo zvýšenej miere práve v bsolútnom finále, ktoré by určite opäť nplnilo lovlco rénu do posledného miest, vysvetlil. Po ukončení sezóny dostli hráči voľno. N novú sezónu s zčnú priprvovť v momente, keď to situáci dovolí. Zoznm hráčov je otázny. V klube sme mli j veľké osobnosti hráčov, ktorí boli ťhúňmi mužstv v kždom zápse. me veľmi vďční, že pred sezónou prijli nšu ponuku obliekli si indiánsky dres. Treb s všk poďkovť všetkým hráčom, ktorí bojovli n ľde z Žir od zčitku sezóny. Netreb zbudnúť n Jkub Ttár, Brň rnku, Mroš Gogu, Ľuboš Dobrého, Mj Molnár, Jkub Dubinu, Mť Mgdolen, Mrek Heckl ďlších, ktorí bojovli v indiánskych frbách ptrí im z to veľká vďk. Určite všetkých oslovíme s ponukou, by zotrvli v Žiri j do budúcich sezón, dodl PR mnžér klubu fotogrf v jednej osobe. Finálová séri ni nezčl, no fnúšikovi si stihli už ztipovť. Výnimkou nebol ni Mário Bón, ktorý ml svojho fvorit. Bol by som zlý tipér nebol by som srdcom Indián, keby som neveril, že zvíťzíme. Treb všk s rešpektom pozerť n kvlitu Humenného. Vedie ich veľmi skúsený tréner Miln tš, známy njmä z pôsobeni v Bnskej Bystrici mjú v kádri vicero hráčov z extrligových Michloviec. Tipujem, že by to bol npínvá drám ž do posledných sekúnd o nšom víťzstve by rozhodol v poslednej sérii nájzdov Jožko tumpel, prezrdil svoj tip meno úspešného strelc rozhodujúceho nájzdu. Kde s predstvi Žirčni budúcu sezónu? Všetky úvhy okolo pôsobeni Žiru sú len v rovine teórie, pretože židn súťž s nedohrl do konc. My, ko j Humenné, sme robili všetko preto, by sme s do vyššej súťže prebojovli, le rovnko tk bojovli j popredné tímy v lovenskej hokejovej lige (1.lig). Boli tm tímy ko Mrtin, Žilin, Topoľčny, pišská Nová Ves určite j ďlšie, ktoré mli mbície postúpiť do Tipsport ligy. Špekulovť o teoretických postupových kombináciách by bolo predčsné. Momentálne s celý svet nchádz n pokrji ekonomickej krízy zpríčinenej koronvírusom ďlší vývoj bude závislý od toho, dokedy táto situáci potrvá. Všetky kluby to určite zsihne, njmä z pohľdu sponzorov finncií, ktoré sú pre fungovnie klubov vo všetkých športových odvetvich nevyhnutné. Je možné očkávť, že niektoré kluby z ekonomických dôvodov možno nebudú môcť pokrčovť, možno nebudú spustené prevádzky zimných štdiónov od toho bude závislé j celé ďlšie fungovnie. V týchto chvíľch je vic než prvdepodobné, že s súťže nespusti v ridnych termínoch môže nstť situáci, že s súťže nespusti vôbec. Ale to je všetko ib teóri. Musíme si počkť, ko s celá situáci v spoločnosti vyvinie, rovnko ko všetkých s to dotýk j nás o prípdných postupových možnostich npovie j rozhodnutie ridiceho orgánu súťže. Určite s potom v rámci klubu stretneme j s primátorom mest Žir nd Hronom, pretože sme členmi Mestského športového klubu detilne si celú situáciu rozoberieme, povedl n mrgo ďlšieho pôsobeni Žiru Mário Bón. Mário Bón [päť n obsh] 6. CETA CEZ ČERTOVICU MALA Z BOCÍ UROBIŤ LOVENKÉ ŠVAJČIARKO [1..22; Liptovské noviny; PUBLICITIKA; s. ; Ľubic tnčíková]
pojil cez hory krje odlišné, le od seb závislé. VYŠNÁ BOCA Cest cez Čertovicu ml do dedín priniesť blhobyt. Nmiesto toho ju vyľudnil. Ťžb zlt, striebr želez urobil v minulosti z Bocinskej doliny bohtú oblsť. Tmojšie ženy mli vrj tk jemné požidvky, že mikulášski obchodníci im ťžko vedeli vyhovieť, keď židli j od nulky jemnejšiu múku. Tk opisuje Zbudnuté krásy Liptov Podttrnský krj z roku 1935. Útlm ťžby zobrl ľuďom zdroj príjmu v drsnej krjine im nezostlo nič. Len strmé kopce chld. Zemikové poli nmiesto záhrdy júlové mrzy nmiesto teplého slnk. Doterz s vrví, že k chcete Bocnov troch poštekliť, treb s ich spýtť, či už požli úrodu. Vrj ni vrbcov tm nieto, lebo nemjú čo jesť. Zčitkom 2. storoči ich bied pritlčil k tomu, by popredli stré bnícke uniformy, ornmenty pásy. Keď s ženil bocký mládenec, vyzdobil s zltými medilmi, ktoré symbolizovli blhobyt bníckeho remesl. Cez prvý prles Cest n južnú strnu Nízkych Ttier existovl vždy. Je todonc prvdepodobné, že keď Jánošík zlpli v Klenovci, n Liptov do väzeni k súdu ho viedli práve cez Čertovicu. Ťžko ju le nzvť plnohodnotnou cestou, ko si predstvujeme dnes. Boli to skôr cestičky pre konské záprhy. Neskôr cest viedl z Kráľovej Lehoty po Vyšnú Bocu, j tá bol v zlom stve. Úrdné noviny župy podttrnskej z roku 1926 opisovli úsek župnej cesty z Mlužinej po Bocu ko dezolátnu, cest neml kmenný podkld. Oprviť ju mli veľkými kmeňmi štrkom. Medzi Hornou Bocou Čertovicoukm má cest veľké stúpnie n premávku ťžšími povozmi bol v tom období nespôsobilá. Vrch Čertovic uzvier južné úrodnejšie krje bývlej župy zvolenskej, že medziobchod je nemožný. Cest n vrch Čertovicu od Boce je úzk s veľkým stúpním, pre slbšie utomobily vozy neschodná. Od Zvolen má ostré serpentíny. Kto túto cestu, vedúcu cez prvý prles, bsolvovl, iste prizná, že v živote tk krásny obrz prírody nevidel, píše V. Zuštik v Podttrnskom krji v roku 1935. Niekoľkokrát zdôrzňovl, ké dôležité je okmžite zčť s výstvbou cesty. trtegický význm bol v spojení južnej severnej hrnice krjiny, práve tdiľto, cez Nízke Ttry, vedie njkrtši cest, i keď cez vysoký hrebeň. Podľ Zuštik ml spojiť dv krje, odlišné, le n seb odkázné. N strne južnej s pestuje ovocie, n severnej chov domácich zviert. Roľníci by veľmi rdi vymenili svoje produkty. Krj hospodársky by s zveľdil. Pri ridnej ceste zmohl by s j turistik. ňou ide čo ká tká pomoc ľudu. Turist, ktorý túži po zdrvom vzduchu, vďčne vojde do horskej obce n zdrvé mlieko. Nechá niekoľko hlierov ľudu, ktorý dnes iného príjmu nemá. Lhodné mlieko vďk čistému senu Kto tdiľ vtedy prechádzl, videl krásnu prírodu, no i hlbokú biedu. Cestou stretávme ťžko prcujúce Bocnky, ktoré nesú so strmých svhov seno n chrbte, lebo n voze zvážť s nedá. Žtvu n Boci vôbec nepoznjú. Ani ovos s tu neurodí. Poukzuje n tmojšiu zvláštnosť. Zemiky, ktoré dokázli Bocni vypestovť, mli veľmi delikátnu chuť, prirovnáv ju k jedným gštnom. Je to zvláštny krj málo známy, hoci by ho mohli vyhľdávť turisti ľudi, túžici po zotvení dobrom horskom mlieku. Či nedl by s zmeniť v nové Švjčirsko? Či by s nedlo pomôcť v biede žijúcemu ľudu? Podmienky n to mli Bocni vrj veľmi dobré. Prvou bol prírod pomerne ľhký nástup n hrebeň Nízkych Ttier výstup n njvyšší Ďumbier, odkiľ dovidieť do šestnástich dedín. O ďlšiu prednosť s Bocni vďk svojej húževntosti postrli smi. kromný príjem niektoré Bocinky hľdli vo výrobe msl. Bocké mslo je známe v celom okolí kosťou, chuťou frbou. Nemohl by táto dolin vyrábť mliečne produkty, lhodné syry? Koľko msl rôznych syrov s dováž z cudziny. Cest by ml j strtegický význm, pretože by z juhu sprístupnil Liptov, jeho krásy. V roku 1935 ich oznčovl z zbudnuté krje. No vníml ich hospodársku, turistickú obchodnú budúcnosť. ú to krje, kde by s dlo vybudovť mlé Švjčirsko i vo výrobe mliečnych produktov, lebo domáce zviertá v horných dolinách nemjú iné krmivo, len hornú pšu čisté seno, čo je njhlvnejši podmienk výroby lhôdkových syrov. Krje, kde s djú z drev vybudovť zdrvé letoviská, kde je zdrvá horná vod hlboké doliny chráni od nepríjemných vetrov. Njťžší úsek bol od Vyšnej Boce hore Cest, spojnic medzi Liptovom Horehroním, s stvl všk postupne njprv z Kráľovej Lehoty po Bocu. Šlo skôr o úprvy už existujúcej cesty. Komisi zemského úrdu v Brtislve vyvlstnil pozemky pod cestou n Čertovicu z liptovskej strny ešte v roku 1938, v tom istom roku s zčli j príprvné práce. Njťžší bol tretí úsek, stvl ho firm Brt Holý zo pišskej Novej Vsi. tvebné podmienky sú tu njťžšie, lebo viedl sklntým úbočím hlboko v dolinách. Hotová ml byť do dvoch rokov. Cyril Herich zverejnil príspevok v lovenskom denníku z roku 1938, kde opisuje Čertovicu ko slovenské Švjčirsko. V tom čse s cest už stvl. O bezpečné ubytovnie nie je tiež núdz. Vo Vyšnej Boci môžete dostť kedykoľvek lcnú pri tom nevšedne čistú izbičku. Nízke Ttry s prebúdzjú pomly, le iste. Keď bude dokončená nová cest, n ktorej s horúčkovite prcuje bude njvyššie položená v nšej republike s výškou 12 metrov nd morom, otvori s širokej verejnosti nevídné prírodné krásy. Veríme pevne, že potom bude Vyšná Boc Čertovic jedným z njvyhľdávnejších miest nšej vlsti, pretože to sú všetky možnosti toho, čo dnešný človek, uštvný zhonom tempom dnešných čsov, k svojmu duševnému občerstveniu potrebuje.
Cestu stvli n štyri čsti. Posledný úsek medzi Jrbou smotným sedlom Čertovic odovzdli v roku 192. Pre miestnych znmenl lepšie spojenie zo svetom. Ale svet nechodil z Bocnmi, oni s po ceste rozutekli do svet z lepšou ľhšou prácou. Vyšná Boc v roku 19. Červenou frbou je zvýrznené trsovnie cesty, ktorá pribudl o rokov neskôr. Liptovské múzeum v Ružomberku N Čertovici, hrnicich okresov. fortepn.hu N Bocich polí nebolo, hospodáriť museli mimo dediny, v kopcoch. foto:rchív obce Nižná Boc [päť n obsh]. Vodiči nemli problém sdnúť z volnt pod vplyvom lkoholu: Tkto to dopdlo [1..22; cs.sk; Čs.sk; 21:11; TAR] Otvoriť glériu Policjti n cestách Košického krj odhlili vicerých vodičov, ktorí šoférovli pod vplyvom lkoholu. Minulý týždeň zistili prítomnosť lkoholu u 18 vodičov, pričom 15 z nich nfúklo vic ko jedno promile. TAR o tom informovl košická krjská policjná hovorkyň Jn Mésrová s tým, že políci zznmenl j osem doprvných nehôd, pri ktorých sistovl lkohol. Fotogléri 5 fotiek v glérii Podľ hovorkyne v sobotu (11..) v nočných hodinách 23-ročný muž z okresu Trebišov viedol osobné motorové vozidlo v smere od mest Veľké Kpušny n obec Vojny v okrese Michlovce, pričom svoju rýchlosť neustále zvyšovl. N jednej z križovtiek všk musel spomliť z vozidlom jzdicim pred ním, ktoré s mu snžilo vyhnúť, no vodič do neho nrzil. Pri kontrole kládol ktívny odpor, preto museli policjti použiť donucovcie prostriedky. Pri dychovej skúške bol vodičovi nmerná pozitívn hodnot,88 mg/l lkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,83 promile. Opkovné dychové skúšky mli stúpjúcu tendenciu. Policjti vodič zdržli umiestnili do cely policjného zisteni s obvinením z spáchnie prečinu ohrozeni pod vplyvom návykovej látky, uviedl Mésrová. Hovorkyň dodl, že približne v rovnkom čse v sobotu došlo k doprvnej nehode, pri ktorej sistovl lkohol, j v okrese pišská Nová Ves. Dvdsťročný Ján bez vodičského oprávneni viedol vozidlo z obce lovinky do Krompách. Tm pri jednom z rodinných domov v zákrute prešiel s vozidlom cez protismernú čsť vozovky niekoľko metrov šiel mimo cesty. Mldík s pri nehode nezrnil, le dychová skúšk u neho potvrdil požitie lkoholu,93 mg/l v dychu, v prepočte 1,9 promile. Otvoriť glériu Alkohol n ceste úrdovl j v pitok (1..) ndránom. Podľ Mésrovej vozidlo, ktoré viedol 32-ročný Košičn v smere od obce Družstevná pri Hornáde do Košíc, s policjti snžili zstviť pri odbočke n strú cestu do Mestskej čsti Kvečny. Vodič ib spomlil, le nezstvil. Následne vodič pri kmeňolome n Kostolinskej ceste zstvili kontrolovli. Vodičský preukz pri sebe neml, pretože nestihol po zákze činnosti viesť motorové vozidlá bsolvovť preskúšnie, tk mu vydný nebol. Dychová skúšk n zistenie požiti lkoholu v dychu bol u vodič pozitívn. Nfúkl hodnotu,3 ml/l lkoholu v dychu, čo predstvuje 1,52 promile. Foto: Pod vplyvom lkoholu jzdil j 23-ročný muž v smere od mest Veľké Kpušny n obec Vojny. Zdroj: Fcebook/ Políci R - Košický krj Dvdsťročný Ján bez vodičského oprávneni viedol vozidlo z obce lovinky do Krompách. Zdroj: TAR [päť n obsh] 8. Rely Dkr po slovensky: Arogntní motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu [1..22; dnes2.sk; právy; 2:; redkci] https://www.cs.sk/cl/96952/vodici-nemli-problem-sdnut-z-volnt-pod-vplyvom-lkoholu-tktoto-dopdlo/ https://www.dnes2.sk/rely-dkr-po-slovensky-rogntni-motorkri-nici-polnohospodrom-novu-urodu- 359129
lovenskí poľnohospodári mjú i bez koronvírusu problémov vyše hlvy. Trápi ich nočné mrzy zároveň sucho. Úrodu niči ešte j bezohľdní motorkári. Bezohľdní motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu. Informovl o tom hovorkyň lovenskej poľnohospodárskej potrvinárskej komory (PPK) Jn Holéciová. lovenská poľnohospodársk potrvinársk komor podľ nej vyzýv motorkárov, by so svojimi motocyklmi nejzdili po polich trávnych porstoch. Rovnko peluje j n políciu, by ráznejšie riešil tých, ktorí j npriek upozornenim rogntným spôsobom likvidujú zsitu úrodu niči porsty. Njmä n východe Význmné škody n poľnohospodárskych porstoch podľ Holéciovej pociťujú njmä pestovteli n východe lovensk. Priznivé počsie protipndemické obmedzeni dvojnásobne vic lákjú do prírody j motorkárov. Niektorí z nich všk nerešpektujú cestné komunikácie jzdi j tm, kde nesmú. Poľnohospodárom vznikjú n zničených porstoch desťtisícové ško dy. Títo ľudi si urobili eldorádo už nielen v lesoch n trvlých trávntých porstoch, le v súčsnosti si trúfjú už j n ositu ornú pôdu. Dovoli si tm robiť motokros či dokonc plochú dráhu. Následne sú škody n porstoch nezvrtné. Je nemysliteľné, by štát neml n motorkárov vndlov židne páky, povedl predsed Regionálnej poľnohospodárskej potrvinárskej komory v pišskej Novej Vsi Michl Kiššák. Aj finnčné škody Okrem primych finnčných strát n zničenej úrode spôsobujú podľ Holéciovej bezohľdní motorkári poľnohospodárom j ďlší problém. Motorky vytvárjú n polich trvlých trávnych porstoch tzv. dočsné cesty. Tieto vzniknuté cesty lebo chodníky sú viditeľné j pri určovní spôsobilosti poľnohospodárskej pôdy npríkld prostredníctvom diľkového prieskumu zeme, ktulizácie registr LPI či prostredníctvom ďlších nástrojov, ktoré vykonávjú príslušné inštitúcie. Keďže poľnohospodári motorkmi poškodenú prcelu nevedi dť do pôvodného stvu, nemôžu podľ Holéciovej n zničenú čsť poberť podpory z EÚ. V niektorých prípdoch tk môžu bezohľdní ľudi svojou rogntnou jzdou po polich zblokovť poľnohospodárovi vypltenie j celoročnej podpory, ktorú dostáv n produkciu potrvín, ted n chov zviert, pestovnie plodín, le j n mzdy zmestnncov, to njmä vo vidieckych oblstich. Ilustrčné foto [päť n obsh] 9. Krompchy, okres pišská Nová Ves: Pcientk s koronvírusom [1..22; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:3; Mtúš Gvlák / Ľuboš rnovský] Ľuboš rnovský, moderátor: V Krompchoch musi testovť personál interného oddeleni miestnej nemocnice. Hospitlizovli tm totiž ženu, ktorá ml mť údjne už pri príchode teplotu kšeľ, no testy n Covid-19 jej urobili ž neskôr boli žiľ pozitívne. Nemocnic npriek tomu chybu odmiet. Mtúš Gvlák, redktor: Onkologickú pcientku priviezli do krompšskej nemocnice s problémmi súvisicimi s jej ochorením. Umiestnili ju n interné oddelenie, neskôr jej urobili test n koronvírus. (text v obrze) e-mil od divák U pcientky s koronvírus potvrdil, ted týmto nezodpovedným konním je ohrozený celý personál interného oddeleni, ktorý s pcientkou prišiel do kontktu. Mtúš Gvlák: Podľ vedeni nemocnice nebol dôvod ju umiestniť do tkzvnej červenej zóny, hoci podľ nášho divák ml pcientk teplotu kšľl. Hovorí Mrtin Pvlíková, hovorkyň spoločnosti Agel K: Ani posádk RZP, ni príslušný lekár nevyhodnotili v dnú chvíľu pcientku ko rizikovú podozrivú n Covid-19. Preto bol hospitlizovná n internom oddelení. Mtúš Gvlák: Žen dokonc pochádz z osdy, ktorá je ktuálne v krnténe. Hospitlizovli ju všk pár hodín predtým. Personál nemocnice vrj nič nepodcenil. Hovorí Mrtin Pvlíková: pôsob ošetrovni bol v briérový, to znmená z použiti ochrnných osobných prostriedkov vyššej ktegórie, ted z použiti respirátor, overlu, ochrnného štítu, rukvíc návlekov. (text v obrze) e-mil od divák Kždý z oddeleni počs tohto obdobi 5 6 dní chodí do práce z práce domov. Ich rodinní príslušníci chodi do zmestnní podobne. Mtúš Gvlák: Testovnie n koronvírus podstúpili j zmestnnci nemocnice, ktorí prišli do styku s dnou pcientkou. Momentálne s čká n výsledky. Z Krompách Mtúš Gvlák, televízi JOJ. [päť n obsh]
1. Kpcity pre reptrintov s míňjú [1..22; TV JOJ; Krimi; 19:; Viktóri Admečková / Pvol Michlk] Pvol Michlk, moderátor: V zhrničí sú stovky lovákov, ktorí s plánujú dostť domov. V štátnych krnténnych zridenich už nie je dosttok miest. Umiestňujú ich tk j do zridení jednotlivých smosprávnych krjov. Aj tm s všk miest míňjú. Viktóri Admečková, redktork: Povinnú štátnu krnténu musi dodržť všetci, ktorí s vrcjú n lovensko zo zhrniči. Kpcity n východe s všk postupne míňjú. Košický smosprávny krj vyčlenil 11 zridení, v ktorých je priprvených 2 izieb 3 5 lôžok nielen pre reptrintov, le j pre zdrvotnícky personál. Pre ministerstvo vnútr sú vyčlenené 3 zrideni. Rstislv Trnk, predsed KK: 25 kusov v Košicich, 28 izieb lebo 28 ľudí máme umiestnených v Kysku, nejkých okolo lôžok je prichystných v Rožňve. Viktóri Admečková: V zhrničí je ešte približne 6 lovákov, ktorí s nhlásili plánujú s dostť domov. Keďže v štátnych krnténnych zridenich už nie je dosttok miest pre všetkých, umiestňovní sú j do zridení smosprávnych krjov. Rstislv Trnk: Momentálne v podstte máme, nechcem povedť, že plno, le tie rezervovné kpcity sú. To znmená, pre zdrvotnícky personál pre reptrintov, ktorých sme sľúbili ministerstvu vnútr poskytnúť im ubytovnie, tk pre týchto ztiľ kpcity máme. No uvidíme, ko s to bude vyvíjť. Viktóri Admečková: V prípde, že miest bude nedosttok, krj má v zálohe j ďlšie riešenie. Rstislv Trnk: "My ešte rekonštruujeme jeden objekt v pišskej Novej Vsi, ktorý momentálne neslúži v podstte nnič. Ale pôvodne tm boli nejké bol to ubytovň. Momentálne s čistočne rekonštruuje tk, by o mesic sme mohli nvýšiť tieto kpcity o niekoľko desitok." Viktóri Admečková: Košický smosprávny krj zbezpečuje j smotnú dezinfekciu priestorov, hygienické blíčky prvidelnú strvu. Kždý z nvrátilcov je testovný n koronvírus približne 6. deň od príchodu n lovensko. [päť n obsh] 11. V Embrcu pozstvili výrobu [1..22; TV TA3; Hlvné správy; 18:3; Jozef livenský / Alfonz Šurn] Alfonz Šurn, moderátor: Njväčší zmestnávteľ n piši, výrobný závod Embrco ptrici do korporácie Nidec pozstvil výrobu. Po veľkonočných svitkoch s vyše dvetisíc zmestnncov nevrátilo do práce. Vedenie spoločnosti tvrdí, že by mli pre koho vyrábť, no nemjú z čoho, viznu im dodávky mteriálu. troje vo fbrike by mli mlčť desť dní. Jozef livenský, redktor: Z bežných okolností je prkovisko pred spišskonovoveským Embrcom beznádejne plné. Pred mesicom, keď sme nkrúcli, ko s tu zmenil situáci v súvislosti so ztvorením škôl, bolo tkmer plné. Vtedy musel zostť dom si pätin zmestnncov. Nuž terz je toto prkovisko tkmer prázdne. V práci sú len ľudi, ktorí podnik stráži, údržbári zmestnnci plikujúci do prxe nové projekty. polu je to len si destin všetkých zmestnncov. Jurj Hojnoš, predsed zákldnej orgnizácie OZ KOVO: Možno s nám vidí dvestodvdsť ľudí v práci veľ, le to n jednej linke sú dvj trj. Jozef livenský: Už pred mesicom s ukázl pokles počtu kmiónov privážjúcich komponenty. Pred príchodom veľkonočných svitkov vedenie spoločnosti potvrdilo, že zásobovnie je problém. Mrcelo Borb, Embrco lovki, Nidec Globl Applince (text v obrze): poločnosť reguje n ktuálnu situáciu v súvislosti s globálnou pndémiou pozstvením výroby n desť dní. K tomuto kroku spoločnosť pristúpil njmä vzhľdom n nedosttok komponentov od tlinskych dodávteľov. Po dohode so zákldnou orgnizáciou OZ KOVO budú zmestnnci po veľkonočných svitkoch čerpť tri dni dovolenky jeden deň si ndprcujú dodtočne. Jozef livenský: Desťdňové obdobie, ktoré spoločnosť vo svojom stnovisku uvádz, s zčlo v pitok. Trvť by ted mlo do nedele zmestnnci by s mli vrátiť do práce v pondelok dvdsiteho príl. Celkom isté to všk ešte nie je. Mrek trk, zástupc zmestnncov Embrco lovki: me dohodnutí tk, že vlstne šéfovi budú dávť vedieť zmestnncom, že či mjú vôbec prísť lebo nemjú prísť. Jurj Hojnoš: Výpdok výroby nám vznikol kvôli dodávteľovi komponentov z Tlinsk, kde je už zvretá fbrik, vlstne s bude vyvíjť, že či tú fbriku spustí Tlinsko. Jozef livenský: Ľudi n piši vnímjú situáciu v Embrcu mimoridne citlivo. Je to njvýznmnejší lokálny zmestnávteľ od toho, ko cez krízu prepláv, závisí osud tisícok rodín. V pišskonovoveskom okrese ztiľ v
židnom z podnikov hromdné prepúšťnie neohlásili, hoci do evidencie úrdu práce už pribudlo tisíc sto osôb väčšinou po návrte zo zhrniči. Jnk Brziková, riditeľk ÚPVR pišská Nová Ves: Komunikujeme so zmestnávteľmi dennodenne. Niektorí s chcú pordiť, či je lepšie požidť o príspevok, lebo dôjsť k smotnému prepúšťniu. Ztiľ s snžíme odhovoriť ich od toho. [päť n obsh] 12. Motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu: Vznikjú desťtisícové škody [1..22; cs.sk; Čs.sk; 12:8; TAR] https://www.cs.sk/cl/96932/motorkri-nici-polnohospodrom-novu-urodu-vznikju-desttisicoveskody/ Otvoriť glériu Bezohľdní motorkári niči poľnohospodárom novú úrodu. Informovl o tom hovorkyň lovenskej poľnohospodárskej potrvinárskej komory (PPK) Jn Holéciová. lovenská poľnohospodársk potrvinársk komor podľ nej vyzýv motorkárov, by so svojimi motocyklmi nejzdili po polich trávnych porstoch. Rovnko peluje j n políciu, by ráznejšie riešil tých, ktorí j npriek upozornenim rogntným spôsobom likvidujú zsitu úrodu niči porsty. Význmné škody n poľnohospodárskych porstoch podľ Holéciovej pociťujú njmä pestovteli n východe lovensk. Priznivé počsie protipndemické obmedzeni dvojnásobne vic lákjú do prírody j motorkárov. Niektorí z nich všk nerešpektujú cestné komunikácie jzdi j tm, kde nesmú. Poľnohospodárom vznikjú n zničených porstoch desťtisícové škody. Títo ľudi si urobili eldorádo už nielen v lesoch n trvlých trávntých porstoch, le v súčsnosti si trúfjú už j n ositu ornú pôdu. Dovoli si tm robiť motokros či dokonc plochú dráhu. Následne sú škody n porstoch nezvrtné. Je nemysliteľné, by štát neml n motorkárov - vndlov židne páky, povedl predsed Regionálnej poľnohospodárskej potrvinárskej komory v pišskej Novej Vsi Michl Kiššák. Okrem primych finnčných strát n zničenej úrode spôsobujú podľ Holéciovej bezohľdní motorkári poľnohospodárom j ďlší problém. Motorky vytvárjú n polich trvlých trávnych porstoch tzv. dočsné cesty. Tieto vzniknuté cesty lebo chodníky sú viditeľné j pri určovní spôsobilosti poľnohospodárskej pôdy npríkld prostredníctvom diľkového prieskumu zeme, ktulizácie registr LPI či prostredníctvom ďlších nástrojov, ktoré vykonávjú príslušné inštitúcie. Keďže poľnohospodári motorkmi poškodenú prcelu nevedi dť do pôvodného stvu, nemôžu podľ Holéciovej n zničenú čsť poberť podpory z EÚ. V niektorých prípdoch tk môžu bezohľdní ľudi svojou rogntnou jzdou po polich zblokovť poľnohospodárovi vypltenie j celoročnej podpory, ktorú dostáv n produkciu potrvín, ted n chov zviert, pestovnie plodín, le j n mzdy zmestnncov, to njmä vo vidieckych oblstich. Foto: Motorkári niči úrodu. (Ilustrčné foto) Zdroj: den [päť n obsh] 13. Krntény osád nefungujú. Ako ďlej ko ink? [1..22; dennikn.sk; Komentáre; 11:2; Ábel Rvsz] https://dennikn.sk/1852929/krnteny-osd-nefunguju-ko-dlej--ko-ink/ Ak štát zlyháv pri prvých troch obcich s rómskymi komunitmi, čo bude pri ďlších 8? Autor je bývlý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Robiť veľkolepé tlčové výstupy pred scenériou rómskych osád, prezentovť silu ich krntenizáciou odôvodniť celoštátne optreni tým, čo s deje v osdách, je jedn vec. Potom všk zklope n dvere relit, čeliť dôsledkom musi njmä obyvteli týchto loklít tí, ktorí im pomáhjú. Od 9. príl je pod krnténou päť rómskych osád v rámci troch obcí v okrese pišská Nová Ves. K ich uzvretiu prišlo po tom, ko premiér oznámil pozitívne testy v týchto komunitách. Rozhodlo s pre riešenie veľkoplošnou krntenizáciou, to npriek tomu, že počet nkzených (podľ verejne dostupných informácií)
nenpĺňl kritériá vlády n uzvretie celej osdy, npriek veľmi dobre počuteľným hlsom, by s tk nestlo. Nepotvrdenie informácie o tkzvnom superšíriteľovi, o ktorom už minulý týždeň ml reportáž j sprvodjská televízi, zhlenie dôvodov krntény tktiež nikomu neprospiev. Po vojenských doktoroch sú dnes v týchto loklitách nstúpené ďlšie zložky policjných ozbrojených síl, to v nebývlom počte. Odvtedy s ukázlo, že j pri njlepšom úsilí orgnizátorov, celoplošné krntény sú nozj málo efektívne. Obyvteli týchto osád sú odrezní od osttných obyvteľov krjiny, le uztvorení medzi sebou, bez odčleneni nkzených od zdrvých, bez poridneho plánu zásobovni udržteľnosti. Ak sme pôvodne registrovli počet nkzených v desitkch, po spoločnej krnténe s dá očkávť ich nárst o niekoľkonásobok. právy z týchto krntén tiež hovori o nedomyslenosti optrení. Permnentný krízový štáb njnovšie pripúšť, že po zlyhní pôvodného plánu rodiny pozitívne testovných budú presunuté do štátnych krntén. Čo by s mlo stť po pozitívnych nálezoch? Osídleni, v ktorých s výskyt koronvírusu potvrdí, treb priprviť n prijtie nevyhnutných optrení. Treb urobiť zonáciu - rozdelenie priestoru n zóny, j podľ miery prvdepodobnej nákzy, j podľ funkcií, kými sú hygienické potreby, distribúci potrvín, zdrvotnícke úkony, spoločenské priestory. Zmedzilo by s tk msovým scénm, ktoré s podľ voľne dostupných videí v krntenizovných loklitách v súčsnosti dejú. Zbezpečenie týchto loklít nutnými zákldnými potrebmi, ko sú pitná vod, jedlo či hygienické prostriedky, nemôže byť d hoc, nedá s to domyslieť počs jzdy. Upltnime tiež selektívnu izoláciu superšíriteľov tých, ktorí s nimi prišli do kontktu. mozrejme, treb pokrčovť v tom, čo s robí dobre j nďlej zbierť informácie o prieniku vírusu v mrginlizovných loklitách formou testovni. Po prvých ktivitách, ktoré s nevyhli ni tetrálnym prvkom, treb ešte intenzívnejšie pokrčovť v testovní obyvteľov rómskych komunít. náď všk už s menším rozruchom väčším záberom. Armád, vojenskí lekári štáby desitok ľudí treb využiť testovť v sľubovných stovkách tisícoch, nie obmedziť testy len pre šťstlivcov. Treb uprviť j pordie obcí výber osôb n testovnie. Existujúce pordie stále vzbudzuje dojem d hoc práce. Preferovť by s nďlej mli loklity, kde rómsk komunit žije odčlenene v husto obývnom priestore. Treb zpojiť dát údje informácie od nielen vládnych, le j mimovládnych orgnizácií. Tie totiž boli, stále sú, prítomné v teréne, j npriek premiérovým invektívm, tk njlepšie vedi, čo s deje primo v nšich komunitách. Krntén efektívne bezbolestne Bezpochyby, infikovní ľudi tí, ktorí boli v kontkte s nimi, by mli byť testovní podľ potreby izolovní mimo osdy. Domác krntén nie je ideáln, v prostredí prehustenej osdy tkmer neudržteľná. Vhodná všk nie je ni ústredná štátn krntén n opčnom konci krjiny. Nopk. Ponúk s rýchle efektívne riešenie: využiť miestne kpcity n vytvorenie lokálnych krnténnych priestorov. Komunitné centrá, mterské, zákldné, stredné školy podobné budovy s djú konvertovť n d hoc krntény. Tieto budovy môžu byť zároveň využité j ko hygienické centrá. Deje s tk j v okolitých krjinách. Je to riešenie, ktoré je permnentne ponúkné orgnizácimi z regiónov - permnentne ignorovné vládou - už síce mesic, le dnes, po neúspechoch vládnych optrení, snáď o to ktuálnejšie. Výhodou tohto optreni je efektívne využitie lokálnych zdrojov - nielen priestorových, le j ľudských. Zpojiť s djú j neštátni prtneri, premiérovi ľudskoprávni ktivisti - tí, ktorí od zčitku tlmi dôsledky nesprávnych vládnych rozhodnutí vykrývjú trhliny v systéme. Nosi do komunít rúšk, jedlo či hygienické prostriedky, robi to bez reálnej podpory štátu. Po vzore iných krjín, kde s systém osvedčil, je možné neziskové orgnizácie zpojiť do uskutočňovni individuálnych či skupinových krntén. Treb im všk poskytnúť prostriedky priestor, nie len hnlivé slová osočovnie. právnu štátnu strtégiu bolo treb nstviť hneď, le nikdy nie je neskoro. Treb využiť tento moment, možno nájsť pokoru po zlyhnich minulého týždň, nstviť kroky podľ toho, čo už mesic hovori ozjstní odborníci ľudi primo z regiónov. Ak štát zlyháv pri prvých troch obcich s rómskymi komunitmi, čo bude pri ďlších 8? Už nie je priestor n ďlšie d hoc optreni experimenty. Njmä, keď sú tú ľudi, ktorí vedi, ko n to. A svoje rúšk, rukvice, btôžky už dávno v teréne mjú. Ak by ich hls bol vypočutý j zodpovednými, ktorí dnes udlosti sledujú skôr z rmádneho vrtuľník, možno by sme dnes mohli byť omnoho ďlej. Riešeni podľ Ábel Rvsz * Pokrčovť v testovní njmä v odčlenených loklitách, le j iných ohrozených skupín * Minimlizovť intervencie rmády polície n bsolútne nutné * Dodržť vlstné prvidlá krntenizovť ib tm, kde je nozj ohnisko (1 %) * Vopred priprviť zonáciu krntenizovných loklít ich zásobovnie * Priprviť kpcity n lokálnu krnténu infikovných - školy, komunitné centrá * Zbezpečenie pomôcok pre terénnych prcovníkov doplnenie ich siete * Zbezpečenie kontinuálne fungovnie MOP * Počúvť orgnizácie fungujúce v regiónoch zpájť ich do efektívnej spolupráce * trť s o verejnú mienku, nevyhrážť s Rómmi ni Rómom * Hľdť tké riešeni, ktoré by sme nozj použili j pri iných skupinách [päť n obsh]