SÚHRN 1. Postavenie poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SR V roku 2000 sa podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP v st

SÚHRN 1. Postavenie poľnohospodárstva v národnom hospodárstve SR V roku 2000 sa podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP v stálych cenách) mierne zvýšil. Ovplyvnil ho hlavne pokles medzispotreby. Zvýšil sa aj podiel odvetvia na obstaraných investíciách a na tvorbe pridanej hodnoty. Na druhej strane sa prehĺbilo záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami a zvýšil sa podiel odvetvia na jeho celkovom deficite (na takmer 40%). Podiel dotácii do agropotravinárstva z hrubého domáceho produktu bol vyšší ako pred rokom a to z dôvodu mimoriadnych dotácií na riešenie dôsledkov sucha. Vývoj hmotného investičného majetku, jeho opotrebovanosti a investícií v poľnohospodárstve 120 100 80 60 40 20 0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Hmotný investičný majetok v mld. Sk Opotrebovanosť v % Investície v mld. Sk Prameň: Štatistika (Poľ P3-04, Prod 3-04) Vypracoval: VÚEPP (Ing. Z. Chrastinová) Graf č. 1 2. Hlavné výrobné faktory V roku 2000 pokračoval úbytok poľnohospodárskej pôdy. Zvýšil sa podiel lúk a pasienkov na úkor ornej pôdy. Úbytok poľnohospodárskej pôdy najviac ovplyvnilo zalesňovanie (789 ha) a občianska a bytová výstavba (244 ha). Najväčšie úbytky trvalého charakteru vykazuje Bratislavský a Košický kraj. Hodnota majetku v poľnohospodárstve a službách medziročne klesla, avšak nie tak výrazne ako v predchádzajúcom období. Bolo to zásluhou oživenia investícií (o 9 %), najmä v kategórii strojov, zariadení a dopravných prostriedkov. Opotrebovanosť majetku sa ďalej medziročne zvýšila a to o 1,2 boda. Rozšírili sa ustajňovacie kapacity pre väčšinu kategórií hospodárskych zvierat, ako aj skladovacie kapacity pre zeleninu a ovocie. Využitie spracovateľských kapacít sa v niektorých výrobných odboroch potravinárskeho priemyslu zlepšilo. Pretrvávajú však veľké rozdiely vo využití kapacít u skupín výrobkov a to v rozpätí od 9 % (mrazené ovocné výrobky) po 130 % (výrobky z hydiny). Pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve pokračoval. Podľa výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR, pracovalo v poľnohospodárstve o 17,9 tis. osôb menej ako v predchádzajúcom roku (o 13,4 %). Zvýšil sa počet vyučených pracovníkov a pracovníkov s úplným stredným vzdelaním. V potravinárstve bolo zníženie zamestnanosti menej výrazné. Podiel nezamestnaných osôb s posledným zamestnaním v poľnohospodárstve na celkovom počte evidovaných nezamestnaných sa znížil o 0,4 percentuálneho boda a dosiahol 6,7 %. 1

Priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve i potravinárstve sa zvýšila o 8%, resp. 9%. Mzdová parita pracovníkov v poľnohospodárstve zostala približne na úrovni predchádzajúceho obdobia (76,5%). Porovnanie úrovne nominálnej priemernej mesačnej mzdy Tabuľka č.1 Odvetvie Priemerná mzda rok 2000 (Sk) Rozdiel priemernej mzdy oproti priemeru v NH Prírastok oproti roku 1999 (%) Absolútne zvýšenie mesačne (Sk) Poľnohospodárstvo 9 076-2 788 8,2 686 Výroba potravín 11 381-483 9,2 962 Priemyselná výroba 12 291 427 12,3 1 351 Spolu odvetvia ekonomickej činnosti 11 864-8,4 919 Prameň: Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy 1999, 2000, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. M. Jamborová) 3. Poľnohospodárska výroba a agropotravinársky trh Medziročná dynamika poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie (HPP) sa zintenzívnila, čo ovplyvnilo najmä suché počasie. Hrubá poľnohospodárska produkcia v cenách roku 1995 v mil. Sk Tabuľka č.2 Rok 1999 2000* Index Podiel v % I. odhad 2000/1999 1999 2000 HPP 51412 44276 86,12 100,0 100,0 z toho : Hrubá rastlinná produkcia 24389 20159 82,66 47,4 45,5 Hrubá živočíšna produkcia 27023 24117 89,25 52,6 54,5 Prameň: ŠÚ SR * Definitívne údaje budú spracované ŠÚ v auguste až septembri vrátane odhadov za samostatne hospodáriacich roľníkov a drobných pestovateľov a chovateľov. Vypracoval: VÚEPP (Ing. J. Varoščák, CSc.) V rastlinnej výrobe sa hlavne pod vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok medziročne znížila produkcia obilnín (s výnimkou pšenice), cukrovej repy, repky olejnej, strukovín a zeleniny. 2

Celková produkcia hlavných plodín Tabuľka č. 3 Plodina Merná Skutočnosť jednotka 1999 2000 index 2000/1999 Obilniny spolu tis.t 2 829,4 2 201,3 77,8 z toho: pšenica tis.t 1 187,3 1254,3 105,6 kukurica tis.t 779,3 440,4 56,5 Cukrová repa technická tis.t 1 404,9 961,5 68,4 Zemiaky tis.t 384,5 418,8 108,9 Repka olejná tis.t 237,1 133,8 56,4 Slnečnica tis.t 125,1 117,3 93,8 Strukoviny tis.t 56,9 22,8 40,1 Ovocie tis.t 119,5 128,4 107,4 Zelenina tis.t 685,4 468,8 68,4 Prameň: Definitívne údaje o zbere, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. Ľ. Sirotský, CSc.) Vývoj produkcie vybraných plodín v SR Graf č. 2 2000 2000 tis.ton 1500 1000 500 2500 3000 3500 tis. ton obilnín 0 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 cukrová repa zemiaky olejniny zelenina ovocie obilniny 4000 Prameň: Štatistický úrad SR, Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín v SR Vypracoval: VÚEPP, (Ing. Ľ. Sirotský, CSc.) Spotreba priemyselných hnojív sa oproti roku 1999 zvýšila o 13,7% a dosiahla 46,6 čistých živín na ha p.p. Priemyselnými hnojivami sa v roku 2000 vyhnojilo v priemere SR 81,3% ornej pôdy. Spotreba chemických ochranných látok sa medziročne zvýšila o 13,5%. Ponuka základných rastlinných výrobkov v hospodárskom roku 2000-2001 uspokojovala dopyt, vyjadrený celkovým použitím hlavných komodít. Vzťah domácej produkcie a domácej spotreby ukázal, že sebestačnosť sme v rámci hlavných skupín produktov rastlinnej výroby dosiahli len pri repke a slnečnici. Po dvoch rokoch poklesu cien rastlinných výrobkov došlo v roku 2000 k ich oživeniu v priemere o 7,2%. Na raste súhrnného indexu cien sa najväčšou mierou podieľali ceny obilnín. 3

Graf č. 3 Vývoj nákupných cien obilnín v roku 2000 4 200 3 800 3 400 3 000 I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Sk/t pšenica potravinárska jačmeň potravinársky pšenica priemyselná kukurica priemyselná Prameň: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v SR, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. B. Izakovičová) Počty hospodárskych zvierat v živočíšnej výrobe, s výnimkou kráv bez trhovej produkcie mlieka, oviec, kôz a hydiny ďalej klesli. Indexy medziročných zmien živočíšnej produkcie v roku 2000 Jatočné zvieratá spolu jatočné HD z toho: jatočné ošípané Jahňatá ovce Kravské mlieko Jatočná hydina Tabuľka č. 4 Vajcia Ovčie konzumné mlieko Index 1999=100 91,8 88,6 93,0 102,2 99,5 94,2 93,9 93,9 Prameň: Živočíšna výroba a predaj výrobkov z prvovýroby, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. J. Žatkovič, CSc.) V roku 2000 došlo k pozitívnemu vývoju v úžitkovosti hospodárskych zvierat, keď sa táto u väčšiny zvierat zvýšila. Ukazovatele reprodukčných vlastností v chove HD sa zhoršili, v ostatných chovoch sa zlepšili. Neuspokojivá situácia je hlavne v čistej natalite kráv a dosiahnutej intenzite plodnosti prasníc a bahníc. Zásobovanie trhu živočíšnymi produktami bolo dostatočné, čo ovplyvnil aj klesajúci dopyt spotrebiteľov po potravinách živočíšneho pôvodu. Ceny živočíšnych výrobkov sa v roku 2000 zvýšili (7%) o čo sa pričinili najmä ceny vajec, mlieka a jatočných ošípaných. Ceny hovädzieho a teľacieho mäsa zaznamenali iba mierny nárast, pretože ponuka prevyšovala dopyt. Výraznejší nárast cien mlieka (+7,4%) bol spôsobený zvýšením pevnej ceny mlieka o 9%. 4

Graf č. 4 Vývoj nákupných cien jatočných zvierat v roku 2000 47 000 42 000 37 000 32 000 27 000 I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. Sk/t ž. hm. XII. býky jatočné tr.a kravy jatočné tr.a jalovice jatočné tr.a ošípané jatočné tr.i Prameň: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v SR, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. B. Izakovičová) Indexy cien živočíšnych výrobkov v roku 2000 Živočíšne výrobky celkom jatočný HD z toho: jatočné ošípané Mlieko kravské Jatočná hydina Tabuľka č. 5 Vajcia Index 1999=100 107,1 102,4 106,7 107,4 103,9 124,6 Prameň: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v SR, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. B. Izakovičová) Nákazová situácia v chovoch hospodárskych zvierat v roku 2000 bola stabilizovaná. Diagnostikovalo sa jedno ohnisko klasického moru ošípaných a zahájila sa trojročná vakcinačná kampaň voľne žijúcich líšok. Od Aujeszkyho choroby bolo ozdravených 92,2% chovov. Kontinuálne sa zabezpečovala ochrana územia SR pred zavlečením a rozšírením nákaz zvierat zo zahraničia (najmä BSE a SLAK), pred dovozom zdraviu škodlivých živočíšnych produktov a krmív, ako aj kontrola ochrany zvierat. Na základe zisteného stavu prijala ŠVS SR celú škálu opatrení. Vývoj potravinovej výroby bol v roku 2000 menej priaznivý, pretože výroba sa zvýšila iba o 1,1%. Pokles potravinárskej produkcie v mnohých prípadoch súvisí s nižšou produkciou poľnohospodárskych surovín pod vplyvom sucha. Odbyt potravín bol okrem vysokého dovozu negatívne ovplyvnený aj expanziou nadnárodných obchodných reťazcov, na podmienky ktorých sa výrobcovia museli prispôsobiť finančne, organizačne a zmenou marketingu. Zhruba 51% potravinárskych výrobcov realizovalo výrobky aj cez vlastnú maloobchodnú sieť. Celkový cenový rast skupiny potravinárskych výrobkov, nápojov a tabaku o 5,8% bol ovplyvnený rastom cien všetkých sledovaných skupín výrobkov. Zvýšenie regulovaných cien elektrickej energie, plynu, vodného a stočného na začiatku roku 2000 sa odzrkadlilo aj v spracovateľskom sektore. Najviac sa zvýšili ceny tabakových výrobkov (o 15,4%), na čom sa podieľalo aj zvýšenie spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov od 1.1.2000 o 0,05 Sk/ks. Zvýšenie spotrebnej dane postihlo aj ostatné výrobky a to lieh a pivo, čo čiastočne ovplyvnilo vývoj cien nápojov, ktoré vzrástli o 6,5%. 5

V roku 2000 pokračovala tendencia znižovania spotreby potravín a to poklesom spotreby mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, živočíšnych tukov, obilnín v hodnote múky, zeleniny, zemiakov a strukovín. Zvýšila sa iba spotreba ovocia, rastlinných tukov a cukru. Podiel výdavkov za potraviny na spotrebných výdavkov podľa metódy spotrebného koša sa znížil o 1,6 percentuálneho boda a dosiahol 33,2%. Ceny poľnohospodárskych výrobkov sa zvýšili, a to pod vplyvom nižšej produkcie rastlinných výrobkov (najmä obilnín). Pri živočíšnych výrobkoch zasa hrozba chorôb hovädzieho dobytka spôsobila, že spotrebitelia zvýšili dopyt po bravčovom mäse. Vďaka rastu cien poľnohospodárskych výrobkov sa roztvorenie cenových nožníc medzi cenami vstupov a výstupov z poľnohospodárstva medziročne zmiernilo. V prípade cien poľnohospodárskych výrobkov a potravinárskych výrobcov sa cenové nožnice uzatvorili. Vývoj spotrebiteľských cien kopíroval, ako už tradične, zmeny cien potravinárskych výrobcov. Medziročné súhrnné cenové indexy Tabuľka č. 6 Ukazovateľ 1998/97 1999/98 2000/99 Ceny priemyselných výrobkov 103,3 103,8 109,8 Ceny vstupov do poľnohospodárstva 104,1 104,1 109,1 Ceny poľnohospodárskych výrobkov 99,7 98,2 107,2 Ceny potravinárskych výrobkov a nápojov 103,4 101,6 105,2 Spotrebiteľské ceny potravín a nealkohol. nápojov 105,8 102,7 105,2 Spotrebiteľské ceny celkom 106,7 110,6 112,0 Prameň: Indexy cien ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. B. Izakovičová) Graf č. 5 450 400 350 300 Ceny vstupov Ceny poľnoh. výrobkov Ceny potravin. výrobkov Spotreb. ceny potravín Spotreb. ceny celkom Vývoj cenových indexov (1989=100) 250 200 150 100 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Prameň: Indexy cien, ŠÚ SR Vypracoval: VÚEPP (Ing. B. Izakovičová) Zahraničný obchod agropotravinárskeho sektoru zaznamenal v roku 2000 negatívny vývoj a to aj napriek tomu, že objem vývozu sa zvýšil o 4,7%. Dynamika rastu exportu agrárnych produktov je dlhodobo nižšia ako celkového exportu SR a z toho dôvodu podiel agrárnych produktov na celkovom vývoze neustále klesá. V roku 2000 dosiahol 3,3%. Súčasne sa zvýšil agrárny dovoz (o 7,5%). Na zhoršení bilancie obchodu sa najviac podieľal pokles domácej produkcie obilia spôsobený katastrofálnym suchom. 6

Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami dosiahlo v roku 2000 najvyššiu zápornú hodnotu od roku 1993 16,8 mld. Sk, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999 predstavuje nárast záporného salda o 1,6 mld. Sk, resp. o 10,6%. Uvedené saldo predstavuje až 39,7% z celkového salda zahranično-obchodnej výmeny SR. Z hľadiska tovarovej štruktúry najvýznamnejšou komoditnou skupinou slovenského agrárneho vývozu v roku 2000 bol slad so 6,9%-ným podielom na celkovom agropotravinárskom vývoze SR. V oblasti teritoriálnej skladby zahraničného agrárneho obchodu našimi najväčšími obchodnými partnermi boli Česká republika a členské štáty Európskej únie. Teritoriálna štruktúra agrárneho zahraničného obchodu (v mil. Sk) Tabuľka č. 7 Obdobie EÚ CEFTA z toho Celkom ČR Poľsko Maďarsko Obrat 1999 15 677 25 765 18 821 3 198 3 105 50 034 2000 17 747 27 066 19 256 3 857 3 195 53 283 index 00/99 113,2 105,0 102,3 120,6 102,9 106,5 Vývoz 1999 3 953 10 748 7 361 1 817 1 215 17 402 2000 4 035 11 675 7 608 2 079 1 506 18 219 index 00/99 102,1 108,6 103,4 114,4 124,0 104,7 Dovoz 1999 11 724 15 017 11 460 1 381 1 890 32 632 2000 13 712 15 391 11 648 1 778 1 689 35 064 index 00/99 117,0 102,5 101,6 128,7 89,4 107,4 Saldo 1999-7 771-4 269-4 099 436-675 -15 230 2000-9 677-3 716-4 040 301-183 -16 845 index 00/99 124,5 87,0 98,6 69,0 27,1 110,6 Prameň: Colná štatistika Vypracoval: VÚEPP (doc. Ing. P. Stehlo, PhD., Ing. J. Gálik) Vývoj zahraničného agropotravinového obchodu SR Graf č. 6 mil. Sk 40000 30000 20000 10000 0-10000 -20000 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Prameň: Colná štatistika Vypracoval: VÚEPP (doc. Ing. P. Stehlo, PhD, Ing. J. Gálik) Dovoz Vývoz Saldo 7

4. Ekonomický vývoj APK a hospodáriacich subjektov Subjekty poľnohospodárskej prvovýroby dosiahli za rok 2000 stratu 591 mil. Sk, ktorá bola o 71% nižšia oproti predchádzajúcemu roku. Podiel ziskových podnikov sa mierne zvýšil a dosiahol 53%. Konkurz alebo likvidácia je zahájená v 440 podnikoch. Graf č. 7 75 Vývoj výnosov, nákladov, hospodárskeho výsledku v poľnohospodárstve 3 Výnosy, náklady v mld. Sk 70 65 60 55 50 2 1 0-1 -2-3 -4 Hospodársky výsledok v mld. Sk 1990 1994 1996 1997 1998 1999 2000 Výnosy Náklady Hospodársky výsledok Prameň: Štatist. výkaz Poľ P3-04, Prod 3-04 Vypracoval: VÚEPP (Ing. Z. Chrastinová) Na zlepšení hospodárskeho výsledku sa v podstatnej miere podieľali: jednorázová pomoc štátu, ktorou sa čiastočne kompenzovali dôsledky klimatických vplyvov (1,2 mld. Sk na škody a 1,7 mld. Sk na založenie budúcej úrody), významné medziročné zmiernenie roztvorenia cenových nožníc medzi vstupmi a výstupmi (o 4 body, čo znamenalo zníženie dôchodkového deficitu oproti roku 1999 o 1,3 mld. Sk ), ukončenie podnikania časti vysoko stratových subjektov, výnosy z nepoľnohospodárskych činností (opravné položky k nadobúdateľom majetku, predaj hmotného investičného majetku). Celkové tržby z predaja stagnovali pod vplyvom výpadku tržieb za rastlinné výrobky (-11,2%). Tržby za živočíšne výrobky sa zvýšili (o 7,5%). Medziročný rast celkových nákladov (+7%) bol vyvolaný zvýšením výrobnej spotreby (+15%). Stagnácia výroby sa prejavila v poklese účtovnej pridanej hodnoty. Jej úroveň bola v roku 2000 najnižšia za posledné desaťročie. 8

Graf č. 8 Vývoj výroby a účtovnej pridanej hodnoty v mld. Sk 45 40 35 30 25 20 15 10 5 0 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Výroba Pridaná hodnota Prameň: Štatist. výkaz Poľ P3-04, Prod 3-04 Vypracoval: VÚEPP (Ing. Z. Chrastinová) Medziročný pokles straty mal za následok zmiernenie zápornej rentability celkového i vlastného kapitálu. Poklesli aj ukazovatele zadlženosti majetku v dôsledku zníženia celkových záväzkov a úverov. Graf č.9 18 15 12 9 6 3 Vývoj celkovej zadlženosti majetku v % 1997 1998 1999 2000 Poľnohospodárstvo celkom Obchodné spoločnosti Prameň: Štatist. výkaz Poľ P3-04, Prod 3-04 Vypracoval: VÚEPP (Ing. Z. Chrastinová) Poľnohospodárske družstvá Samostatne hospodáriaci roľníci Pokračoval pokles celkového majetku i zdrojov jeho krytia. Zvýšil sa iba finančný majetok. Pozitívne sa vyvíjala platobná neschopnosť, ktorá sa znížila o 10,7%, pri rýchlejšom poklese pohľadávok ako záväzkov. Záväzky boli 2,4 násobne vyššie ako pohľadávky. Väčšina podnikov zotrvala v prvotnej platobnej neschopnosti. Zlepšenie dôchodku v poľnohospodárstve sa pozitívne prejavilo v raste obstaraných investícií, (+29 %) hlavne do strojov a zariadení. Avšak ani zvýšená investičná aktivita nedokázala znížiť opotrebovanosť majetku, čo vyplýva z predchádzajúceho dlhodobého deficitu investovania oproti potrebe, ktorá iba v prípade obnovy poľnohospodárskych strojov a zariadení činí ročne 9,7 mld. Sk. Hospodársky výsledok zlepšili obidve rozhodujúce formy právnických osôb (družstvá a obchodné spoločnosti). V družstvách však naďalej pretrváva stratovosť, ale obchodné spoločnosti dosiahli zisk. Na výsledky v obchodných spoločnostiach majú stále dosah pozitívne privatizačné 9

podmienky (opravné položky k nadobudnutému majetku, nezaťaženosť starými dlhmi), kým výsledky hospodárenia poľnohospodárskych družstiev negatívne ovplyvňujú nevysporiadané transformačné záväzky, ako aj úroky zo starých dlhov. Fyzické osoby dosiahli súhrnne zisk a z nich 68,5 % bolo ziskových. Strata sa znížila v horších aj lepších prírodných podmienkach, pričom zlepšenie výsledku v horších prírodných podmienkach bolo výraznejšie. Subjekty podnikajúce v potravinárskom priemysle (bez podnikov s výrobou kŕmnych zmesí, balenia čaju a kávy a spracovania tabaku) ukončili hospodárenie so stratou -411 mil. Sk, ktorá bola oproti predchádzajúcemu roku nižšia o 514 mil. Sk. V tejto skupine výrobcov prevažovali ziskové subjekty (58,3%). Graf č. 10 Výnosy, náklady v mld. Sk 120 100 80 60 40 20 Vývoj výnosov, nákladov a hospodárskeho výsledku v potravinárskom priemysle podniky s 20 a viac zamestnancami 0,5 0,0-0,5-1,0-1,5 Hospodársky výsledok v mld. Sk 0 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Prameň: POTRAV (MP SR) 1-02, CD MP SR, VÚEPP Vypracoval: VÚEPP (Ing. S. Belešová) Výnosy Náklady Hospodársky výsledok -2,0 Výraznejšie zlepšenie hospodárskeho výsledku vykázali podniky priemyslu škrobárenského (+292 mil. Sk), mliekarenského (+235 ml. Sk), cukrovarníckeho (+235 mil. Sk), cukrovinkárskopečivárenského s výrobou kávovín (+199 mil. Sk) a hydinárskeho (+ 160 mil. Sk). Zhoršenie ekonomických výsledkov nastalo najmä v podnikoch priemyslu mäsového (-288 mil. Sk), liehovarníckeho (-266 mil. Sk) a pivovarnícko-sladovníckeho (-105 mil. Sk). Rentabilita výnosov v potravinárstve sa mierne zlepšila. Vo väčšine výrobných odborov klesli výrobné náklady. Tržby za vlastné výrobky a služby sa zvýšili o 2,5%. Pridaná hodnota sa medziročne znížila o 9%. Objem investícií (4,5 mld. Sk) bol podstatne nižší ako pred rokom (-17,3%). Celkový majetok sa znížil a jeho opotrebovanosť sa zvýšila o 1,2 percentuálneho boda. 5. Agrárna politika v roku 2000 Realizáciu agrárnej politiky inštitucionálne zabezpečovali Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Štátny fond trhovej regulácie, Štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu a ďalšie inštitúcie. Legislatívne opatrenia V roku 2000 vstúpil do platnosti nový zákon o hnojivách a boli novelizované zákony o veterinárnej starostlivosti, ochrane pôdneho fondu, výrobe a obehu liehu a usporiadaní vlastníctva k pozemkom. Okrem toho MP SR pripravilo celý rad podzákonných právnych noriem. 10

Podporná politika Podpora do poľnohospodárstva a potravinárstva z rozpočtových zdrojov prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva bola vyššia ako v roku 1999 o 3 758 mil. Sk a prostredníctvom štátnych fondov o 898 mil. Sk. Pritom zdroje návratného charakteru (pôžičky zo štátnych fondov) sa zvýšili o 1 122 mil. Sk. Použité zdroje v agropotravinárstve v mil.sk Tabuľka č. 8 ZDROJE Roky Index 1999 2000 2000/1999 Ministerstvo pôdohospodárstva 8 782 12 540 142,79 dotácie 7 644 11 277 147,53 všeobecné služby (kapitola rozpočtu priamo) 1 138 1 263 110,98 Štátne fondy 2 344 3 242 138,31 dotácie z rozpočtu pre ŠFTR 940 684 72,77 nenávratné prostriedky zo štátnych fondov 1 063 1 095 103,00 pôžičky zo štátnych fondov (ŠFTR, ŠPFPP) 341 1 463 429,03 Ostatné inštitúcie 1 453 1 714 117,96 MF SR (daňové úľavy) 1) 1 333 1 499 112,45 zahraničné zdroje (PHARE a vzdel. progr.) 120 215 179,17 Zdroje spolu 12 579 17 496 139,09 návratné zdroje (pôžičky zo štátnych fondov) 341 1 463 429,03 Prameň: MP SR, ŠFTR, ŠPFPP, ŠFOZPPF a vlastné prepočty Vypracoval: VÚEPP ( Ing. H. Solíková, PhD.) 1) na spotrebnej dani a motorovej nafty (vratka) Medziročné zvýšenie podpory poľnohospodárstva bolo významne ovplyvnené vládnym mimoriadnym riešením vplyvu extrémne suchého počasia na poľnohospodársku produkciu. Výška tejto podpory a jej štruktúra bola nasledovná. Prehľad finančných prostriedkov na náhradu škôd za sucho v roku 2000 v mil. Sk Tabuľka č. 9 Predmet financovania Schválené* Po úprave Skutočnosť Založenie úrody 2 100 1 793 1 673 Náhrada škôd 1 200 1 200 1 200 Závlahová technika 300 70 68 Štátny vodohospodársky podnik 300 300 300 Dotácie pre ŠFTR na krytie cenových rozdielov 1000 1000 254** Pôžička pre ŠFTR 1000 800 800 Poľnohospodárstvo spolu 5 900 5 163 4 295 Prameň : MPSR * na základe uznesenia vlády č. 467/2000 z 21.júna 2000 ** v čiastke sú zahrnuté úroky v sume 9 mil. Sk V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa sprísnili požiadavky na priznanie a vyplácanie dotácií. Celkové dotácie do poľnohospodárstva a potravinárstva mali nasledovnú štruktúru a tendencie vývoja. 11

Dotácie na podporu rozvojových programov mil.sk Tabuľka č. 10 Index 1999 2000 2000/1999 A. Hospodárenie na pôde v znevýhodnených oblastiach 3 358 3 364 100,18 B. Podnikanie v agropotravinárstve 4 286 7 913 184,62 I. Rozvojové programy v agropotravinárstve 4 035 4 908 121,64 z toho: zabezpečenie prevádzky v RV 1 784 1 730 96,97 rozvoj živočíšnej výroby 1 403 1 552 110,62 investičná činnosť 527 1 289 244,59 II. Čiast.úhr. poistn. škôd v RV a ŽV 267 64 23,97 III. Osobitné riešenie dopadov sucha x 2 941 x Dotačná podpora spolu 7 644 11 277 147,53 Dotačná podpora bez dotácii na osobitné riešenie sucha 7 644 8 336 109,05 Dotačná podpora spolu bez inv.dotácií 7 117 9 988 140,48 Prameň : MPSR Vypracoval: VÚEPP (Ing. H. Solíková, PhD.) Navýšené kapitálové výdaje ŠR do agropotravinárstva umožnili v podstatne vyššom objeme dotačne podporiť realizáciu programov vyhlásených MP SR, najmä nákup modernej techniky, technológie a modernizáciu a rekonštrukciu výrobných kapacít. Tieto boli významne podporované aj zo štátnych fondov, hlavne poskytovaním pôžičiek a úhradou časti úrokov z úverov na investície zo ŠPFPP. V oblasti organizácie trhu v roku 2000 vstúpili do platnosti novelizované Opatrenia na podporu a organizovanie trhu so zemiakmi, obilninami, hovädzím a bravčovým mäsom, mliekom, cukrovou repou, cukrom a izoglukózou. Na ich základe sa zaviedli dvojaké regulované ceny pre tieto výrobky. Minimálne ceny viazané na stanovené výrobné kvóty a garantované ceny platné pre štátny intervenčný nákup. Úroveň regulovaných cien poľnohospodárskych výrobkov v Sk/m.j. (bez dopravných nákladov a DPH) Tabuľka č. 11 Komodita Merná jednotka Garantované ceny pre ŠIN Min. ceny Kvóty v tis. m.j. (m.j.) 1999 2000 2000 2000 Pšenica potravinárska t 4 200 3 000 4 000 600 Zemiaky neskoré konzumné, I.tr. t - 2 000 4 500 162 Jatočné býky, kat. B, pri systéme EUROP kg ž.hm. 44,70 40,00 44,50 32 000 kvalit. tr. U Jatočné ošípané, I. tr., pri systéme kg ž.hm. 40,00 37,00 43,00 180 000 EUROP kvalit. tr. U Mlieko kravské surové, I. tr. l 7,75 8,45-930 000 Prameň: Finančný spravodajca Vypracoval: VÚEPP ( Ing. B. Izakovičová) Intervenčný nákup sa v roku 2000 neuskutočnil v dôsledku nízkej ponuky výrobkov. Exportné dotácie sa medziročne zvýšili o 5,3% a subvenoval sa hlavne vývoz mlieka a mliečnych výrobkov a sladu. Opatrenia v oblasti daní, úverov a poistenia V dôsledku zvýšenia spotrebnej dane z motorovej nafty v roku 2000 sa aj napriek vyššej daňovej úľave (vratke spotrebnej dane) zvýšila nekompenzovaná časť tejto dane (z 3 500 Sk.t -1 na 4 200 Sk.t -1 ). Zvýšený limit s nárokom na vrátenie spotrebnej dane na 1,6 mld. Sk sa vyčerpal len na 94 %. 12

Sadzba dane z príjmu právnických osôb podľa zákona č. 366/1999 Z.z. sa pre poľnohospodárov stanovila na 15 %. Fyzickým osobám sa umožnilo uplatniť osobitný spôsob zdaňovania príjmov pri sadzbe 7 %. Začínajúci poľnohospodári majú 100 %-nú úľavu na tejto dani počas prvých troch rokov. Objem úverov medziročne klesol (26%). Napriek zníženiu úrokových sadzieb sa neoživilo poskytovanie nových úverov hlavne pre pretrvávanie nízkej úverovej spôsobilosti poľnohospodárskych podnikov a zdržanlivosti zo strany bankových inštitúcií. Ani pri výrazných katastrofálnych škodách, ktoré postihli poľnohospodárov sa nepodarilo v roku 2000 presadiť navrhnuté zriadenie rizikového fondu, prostredníctvom ktorého by sa kompenzovali škody nekryté poistením. Poľnohospodárske podniky, vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov, aj napriek možnosti hradenia časti poistného z dotácií, redukovali rozsah poistenia na najdôležitejšie majetkové hodnoty. Zahranično-obchodná politika Hlavné zahranično-obchodné opatrenia dotýkajúce sa agropotravinárskeho obchodu v roku 2000 boli: dohoda o liberalizácii obchodu medzi SR a EÚ s účinnosťou od 1.7.2000 a vykonávanie colných koncesií doplňujúcich Európsku dohodu, zmeny v licenčnej politike, v sadzbách dovozného cla, dovoznej prirážky a v uplatňovaní dovoznej prirážky na kŕmne komponenty, dohoda o ďalšej liberalizácii obchodu s vybranými potravinárskymi a poľnohospodárskymi komoditami s Maďarskom, vydanie hlavy Potravinového kódexu SR upravujúcej požiadavky na dovoz vajec a vaječných výrobkov, majonéz a majonézových výrobkov, sprísnenie veterinárnych podmienok dovozu a vývozu vo vzťahu k výskytu BSE ako aj slintačky a krívačky v zahraničí, pokračovanie v uplatňovaní dovozných kvót a autolimitačných dohôd v obchode s ČR u piva, cukru, margarínov, cigariet, liehovín, kečupov, chrenov, konzervovanej zeleniny, ovocných štiav a nealko nápojov. Príprava na vstup do EÚ Pred koncom roku 2000 odovzdalo Slovensko v Bruseli po intenzívnej príprave negociačnú kapitolu 7 Poľnohospodárstvo, spolu s ďalšími dvanástimi kapitolami, o ktorých sa vstupné rozhovory ešte neotvorili. Obsahuje spolu 43 negociačných požiadaviek, z ktorých päť má charakter požiadaviek na prechodné opatrenia. Týkajú sa prevažne uplatnenia veterinárnych predpisov. Zvláštne úpravy (výnimky) sa požadujú v dvanástich prípadoch, v ktorých ide napríklad o zachovanie niektorých dotácií, odlišnej klasifikácie vín a vinohradníckych oblastí a podobne. V dokumente sú stanovené aj slovenské požiadavky na výrobné kvóty, referenčné plochy, počty zvierat a úrody, ktoré vyplývajú z mechanizmov uplatnenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V tom istom období odovzdali slovenskí predstavitelia Komisii aj pozičný dokument ku kapitole 1 Slobodný pohyb tovaru, do ktorej patria aj predpisy o podmienkach uvádzania potravín na trh. Sem patrí široká oblasť predpisov, zabezpečujúcich kvalitu potravín a dozor nad potravinovým trhom. (Potravinový kódex, potravinová inšpekcia, kontrolné laboratóriá a pod.). Rokovania o tejto kapitole boli v marci 2001 predbežne ukončené. Na základe uznesenia vlády z 22. marca 2000 o revízii Národného programu pre prijatie acquis communautaire bola aj poľnohospodárska časť tohto dokumentu aktualizovaná. V rámci krátkodobých priorít bolo na rok 2000 stanovených dvanásť opatrení a v rámci strednodobých priorít osem opatrení. Na administrovanie osobitnej predvstupovej pomoci poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka sa zriadila Agentúra SAPARD a v novembri príslušný orgán Európskej komisie definitívne schválil Plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka SR. Na začatie financovania projektov v rámci tohto programu zostáva zabezpečiť akreditáciu agentúry. Plnenie úloh Národného programu v niektorých oblastiach zaostáva za očakávaným časovým priebehom a to čiastočne kvôli nedostatočnej administratívnej kapacite na našej strane a v niektorých 13

prípadoch (pri dodávkach zariadení) aj pre poruchy v koordinácii so zahraničnými partnermi v rámci podporných programov EÚ. 6. Východiská pre rozpočet roku 2002 Pre rozpočet roku 2002 v poľnohospodárstve a potravinárstve sú určujúcimi nasledovné základné materiály: Koncepcia poľnohospodárstva a potravinárstva SR do roku 2005 schválená vládou SR, Návrh celkovej filozofie podpornej politiky štátu v PPoK platnej od roku 2001, Zákon č. 472/2000 o štátnom rozpočte na rok 2001, Návrh východísk zostavenia návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 a Strednodobý finančný výhľad na roky 2001-2004. Zabezpečenie Koncepcie z výdajov štátneho rozpočtu v mil.sk Tabuľka č. 12 2000 2001 2002 Plán Skutoč. *) Koncepcia Plán Koncepcia Návrh MF SR Návrh MP SR 1. Dotácie podnikateľským subjektom 8 406,0 11 276,8 9 656,0 9 128,3 9 916,0 8 203,3 9 444,1 z toho: - investičné výdavky 1 289,1 1 625,0 1 200,0 1 708,3 - neinvestičné dotácie 10 170,3 7 503,3 7 003,3 7 735,8 2. Dotácie fondom 470,0 1 430,0 980,0 0,0 1 000,0 1 611,1 1 704,4 3. Štátne funkcie MP SR(RO) 1 400,0 1 571,8 1 500,0 1 625,7 1 560,0 1 560,9 2 062,6 4. Spolufinancovanie 270,0 0,0 300,0 240,0 300,0 151,5 543,8 projektov EÚ z toho: - SAPARD 270,0 0,0 270,0 240,0 270,0 125,0 125,0 - Phare 0,0 30,0 0,0 30,0 26,5 418,8 v tom: VPS 26,5 403,8 Výdavky zo ŠR do poľnohospodárstva spolu 10 546,0 14 278,4 12 436,0 10 994,0 12 776,0 11 526,8 13 754,9 *) Vrátane úhrady za mimoriadne sucho Prameň: MF SR, MP SR Poznámka: Objemy výdajov zo ŠR za roky 2000 až 2002 vrátane rozdielov sú v tabuľke P 88. 7. Návrhy opatrení na realizáciu zámerov agrárnej politiky v roku 2002 V rámci vládnej úlohy každoročne v rámci zelenej správy aktualizovať úlohy vyplývajúce z Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky, navrhujeme pre rok 2002 realizovať nasledovné úlohy a opatrenia. legislatívna a normotvorná činnosť - Vypracovať legislatívny zámer návrhu zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy. - Novelizovať zákon o odrodách a osivách. - Novelizovať zákon o vinohradníctve a vinárstve. - Novelizovať horizontálnu hlavu Potravinového kódexu SR v súlade s novoprijatou legislatívou EÚ pre cudzorodé látky - Pokračovať v harmonizácii komoditných hláv Potravinového kódexu. - Novelizovať zákon NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách. - Novelizovať zákon o poľnohospodárstve č. 361/2000 Z.z. v oblasti riešenia škôd katastrofálneho rozsahu a upresnenia systému valorizácie dotácií. ekonomické nástroje a inštitucionálne opatrenia - Pripraviť návrh opatrení na stimuláciu špecializácie, rajonizácie a koncentrácie poľnohospodárskej výroby. - Posilniť záručný mechanizmus SZRB a rozšíriť záruky aj na investičné úvery. - Pripraviť a podpísať dohodu s Eximbankou na podporu exportov agropotravinárskych komodít. 14

- Vypracovať analýzu stavu vybavenosti hraničných prechodov v oblasti zabezpečenia veterinárnej a fytosanitárnej ochrany a vypracovať harmonogram ich dobudovania. - Presunúť výkon agendy odborov pozemkových a poľnohospodárstva z krajských a okresných úradov na orgány špecializovanej miestnej štátnej správy rezortu MP SR. - Vypracovať horizontálne, zonálne a doplnkové opatrenia súvisiace s realizáciou a podporou agroenvironmentálnych programov. - Dobudovať Agentúru SAPARD. domáci a zahraničný obchod - Pripraviť a realizovať nové prvky organizovania trhu pre hovädzí dobytok, víno, ovocie a zeleninu. - Vybudovať intervenčnú agentúru v zmysle prijatého zákona o organizovaní a podpore poľnohospodárskych trhov a presunúť do nej výkon agendy dotačnej podpory výrobkov. - Prehodnotiť režim neautomatických licencií s možnosťou ďalšej postupnej liberalizácie pri vývoze agropotravinárskych tovarov. štrukturálna a regionálna politika a rozvoj vidieka - V intenciách strategických cieľov a zámerov Návrhu reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu postupne reštrukturalizovať jednotlivé odvetvia. - Pripraviť novelu nariadenia vlády SR o rozvojových programoch poľnohospodárstva a vidieka. veda - Dôsledne realizovať schválený program reštrukturalizácie rezortnej vedeckovýskumnej základne (R VVZ). - V súlade s koncepciou rozvoja R VVZ do roku 2005 spracovať rezortný výskumný program na roky 2003 2006. vzdelávanie - Vytvárať predpoklady pre priebežné zabezpečovanie realizácie programu rozvoja ľudských zdrojov v intenciách Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky SR do roku 2005. informatika - Harmonizácia Agrárneho informačného systému (AIS) podľa požiadaviek EÚ. - Dobudovať veterinárnu informačnú sieť a napojiť ju na veterinárnu informačnú sieť v EÚ. - Dobudovať fytosanitárnu informačnú sieť a napojiť ju na fytosanitárne informačné siete v EÚ / EUROPHYT a PHYSAN/. - V rámci uplatňovania informačného systému testovacích podnikov (FADN) vykonať klasifikáciu právnických a fyzických osôb na základe výsledku štrukturálneho cenzu fariem. - Vybudovať informačný systém o transakciách s pôdou hlavne o nájme, predaji a cene. európska integrácia Okrem predložených návrhov súvisiacich s európskou integráciou uvedených v rámci iných oblastí je ďalej potrebné zabezpečiť plnenie nasledovných úloh: - Pokračovať v komparáciách príslušných komoditných režimov a identifikácii potrieb technického a inštitucionálneho dobudovania infraštruktúry na prevzatie SPP. - Priebežne upresňovať kritéria a následné vymedzenie poľnohospodárskej pôdy v súlade s nariadením EC č. 1257/1999 čl. 19 a 20. - Pokračovať v monitorovaní vplyvu uplatnenia SPP na slovenské poľnohospodárstvo a jej pripravovaných zmien. - Vypracovať podrobný program postupných krokov implementácie intervenčnej agentúry, platobnej agentúry a systému IACS, vrátane nákladov na ich realizáciu a zabezpečiť ich postupné dobudovanie do konca roku 2003. 15