VPLYV NEGOCIAČ NÉ HO PROCESU V KAPITOLE Č.7 - POĽNOHOSPODÁ RSTVO NA FORMOVANIE PRODUKCIE A VÝ KONNOSTI AGROOBCHODU SR THE IMPACT OF NEGOTIATION PROCES

Prepis

1 VPLYV NEGOCIAČ NÉ HO PROCESU V KAPITOLE Č.7 - POĽNOHOSPODÁ RSTVO NA FORMOVANIE PRODUKCIE A VÝ KONNOSTI AGROOBCHODU SR THE IMPACT OF NEGOTIATION PROCESS IN CHAPTER NO. 7 AGRICULTURE ON PRODUCTION FORMING AND EFFICIENCY OF SLOVAK AGRICULTURAL TRADE Alfré d Veselovskí The article deals with negotiation process development in the chapter No. 7 Agriculture. After the short characteristic of negotiation process we monitor some basic indicators of agricultural production and efficiency (GDP, GAP). We also follow trend and efficiency of slovak agricultural trade. Our accent is given also to the description of PSE, which is compared with some foreign countries and the EU countries. Agrobusiness, import, export, EU, negotiation process, GDP V súčasnosti najvý znamnejšou časťou integračné ho procesu je proces rozhovorov o vstupe do EÚ, iný mi slovami negociačný proces. Negociácia je vlastne definovaná ako obchodne-politické rokovanie o výmene tovarov, alebo je to proces prispôsobovania sa požiadavkam EÚ. Keď v roku 1995 vstú pila do platnosti dohoda o pridružení, málokto vedel, že o pár mesiacov bude zverejnená Biela kniha ( príprava asociovaný ch krajín strednej a vý chodnej Euró py na integráciu do vnú torné ho trhu Ú nie), a následne o niekoľ ko rokov príde Komisia s myšlienkou Partnerstiev pre vstup a aký chsi národný ch programoch pre prijatie acquis communautaire. Opak je pravdou, lebo teraz stojíme pred dverami vstupu do EÚ, a Slovenská republika je pripravená na implementáciu acquis k referenčné mu dátumu vstupu do Euró pskej ú nie. Materiál a metodika Cieľ om príspevku je stanovenie tendencií negociačné ho procesu, a zhodnotenie vý voja negociačnej pozície ku kapitole č.7-poľ nohospodárstvo. Budem sledovať vý voj HDP za SR celkom a za časť poľ nohospodárstva, ď alej vývoj hrubej poľ nohospodárskej produkcie (rastlinná aj živočíš na vý roba), taktiež poukážem na vý voj exportu a importu agroobchodu SR a ekvivalentu PSE. Pri analý ze použijeme jednoduché štatistické metó dy. Pre spracovanie príspevku som čerpal najmä z podkladový ch ú dajov MPSR a z ú dajov VÚ EPP v Bratislave. Dosiahnuté výsledky a diskusia Negociačná kapitola č.7-poľ nohospodárstvo je aj samotnou Euró pskou komisiou pokladaná za jednu z najťažších. Preto bola posunutá na záver prístupový ch rokovaní, a bude zrejme uzavretá medzi posledný mi. Dôvodom také hoto postupu je aj fakt, že patrí medzi 462

2 kapitoly, z ktorý ch budú vznikať finančné nároky na rozpočet Euró pskej ú nie. Toto všetko zvyšuje nároky na prípravu samotné ho negociačné ho procesu. Rokovania o pristú pení v kapitole Poľ nohospodárstvo sa uzavreli 13. decembra 2002 na rokovaní predsedov vlád v rámci zasadania Euró pskej rady v Kodani. Tomuto záverečné mu rokovaniu predchádzalo 5 kôl rokovaní na ú rovni hlavný ch vyjednávačov a ministrov zahraničný ch vecí, ako aj niekoľ ko desiatok rokovaní na technickej ú rovni medzi pracovníkmi Euró pskej komisie a Ministerstva pôdohospodárstva SR počas rokov 2001 a Negociačnú pozíciu SR pre rokovanie v kapitole 7 odovzdala Slovenská republika 7.decembra 2000 na sumite v Nice, a rokovanie o kapitole sa otvorilo 12. júna 2001 počas švé dskeho predsedníctva na sumite v Luxemburgu. V priebehu rokovaní odovzdala slovenská strana 16 dodatočný ch informácií k pozičné mu dokumentu, ktorý mi slovenská strana reagovala na priebeh technický ch rokovaní. Rokovania o kapitole boli predbežne uzavreté 11. júna Slovensko vo svojej negociačnej pozícii z decembra 2000 predložilo 43 negociačný ch požiadaviek a požiadalo o 6 prechodný ch období, v 7 prípadoch o zvláštne ú pravy z legislatívy EÚ a v 30 prípadoch boli uvedené ostatné požiadavky (vrátane požiadaviek na priame platby a kvó ty). Tieto požiadavky sa počas technický ch rokovaní postupne prehodnocovali v súlade s negociačný mi mandátmi vlády SR z júla 2001, októ bra 2001 a mája V záverečnej etape rokovaní SR uplatňovala 24 požiadaviek, vrátane 2 prechodný ch období a EÚ uplatnila 1 požiadavku na prechodné obdobie. Po všeobecnej charakteristike negociačné ho procesu ď alej uvádzam niektoré záklandé ukazovatele produkcie poľnohospodárstva a vý konnosti agroobchdu SR. Na ú vod v tabuľ ke č.1 sledujeme vý voj HDP za Slovenskú republiku celkom v porovnaní s poľ nohospodárstvom. Tabuľka č.1: Vý voj HDP v bežný ch cenách v rokoch ( ú daje sú v mld. Sk. ) HDP celkom 815,3 887,2 960, ,6 -z toho poľnohospodárstvo 34,9 38,5 41,6 44,7 - podiel poľnohospodárstva na celkovom HDP v % Prameň: Zelená správa ( 2003, 2002, 2001, 2000 ), MPSR 4,29 4,34 4,34 4,16 Slovenské poľ nohospodárstvo a potravinárstvo mierne zvý šilo v roku 2002 svoj podiel na tvorbe hrubé ho domáceho produktu pri znížení podielu dotácií do poľ nohospodárstva z HDP. Vzrástol jeho podiel na pridanej hodnote a to pri znížení účasti poľ nohospodárstva na celkovej zamestnanosti. Pokračovalo pozitívne ovplyvňovanie vý voja inflácie agropotravinárstvom ako aj záporné ho salda zahraničné ho obchodu. V roku 2001 napriek medziročné mu zvý šeniu HDP v poľ nohospodárstve sa jeho účasť na celkovej tvorbe HDP medziročne nezmenila, ale zvý šila sa na celkovej tvorbe pridanej hodnoty. Taktiež vidieť miernejšie prehlbovanie záporné ho salda zahraničné ho obchodu s agropotravinami v porovnaní s národohospodárskym priemerom. V roku 2000 vidíme, že podiel poľ nohospodárstva na HDP medziročne zvrástol oproti sledované mu obdobiu najviac, ale treba dodať, že stále pokračuje zvyšovanie záporné ho salda v zahraničnom agroobchode a dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov v rezorte poľ nohospodárstva. 463

3 V tabuľ ke č.2 poukazujem na vý voj HPP- hrubej poľ nohospodárskej produkcie, a to rastlinnej aj živočíš nej vý roby. Tabuľka č.2: Vý voj HPP v bežný ch cenách v rokoch ( ú daje sú v mil. Sk. ) HPP-hrubá poľnohospodárska produkcia z toho RV (rastlinná výroba) z toho Ž V (živočíšna výroba) Prameň: Zelená správa ( 2003, 2002, 2001, 2000 ), MPSR V roku 2000 vidíme dosť veľ ký pokles hrubej produkcie RV, a to najmä v dôsledku zníženia zberový ch plôch. V roku 2001 sa zberové plochy zvý šili hlavne u niektorý ch obilnín ( raž, pšenica ), ale stále je tu pokles zberu strukovín, slnečnice ale aj cukrovej repy. V roku 2002 sa naopak celková HPP zvý šila kvôli nárastu hrubej produkcie RV, a to zvý šením pestovania repky, kukurice. V tomto období došlo však k poklesu produkcie pšenice a tý m aj obilnín celkom. Za sledované obdobie vidíme, že vý voj produkcie ŽV je celkom vyrovnaný. V ď alšej časti seldujeme vý voj a vý konnosť zahraničné ho obchodu SR, najmä porovnaním celkové ho vý vozu a dovozu a tý m aj salda za obdobie 1999 až Tabuľka č.3: Postavenie agrosektoru v zahraničnom obchode SR v rokoch ( ú daje sú v mil. Sk. ) Export Import Saldo Prameň: Zelená správa ( 2003, 2002, 2001, 2000 ), MPSR, vlastné prepočty Z tabuľ ky vidíme, že v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami sa v roku 2002 zastavilo dlhodobé prehlbovanie záporné ho salda jeho medziročný m znížením o 1,77 mld. Sk, resp. o 9 %, vplyvom mierneho zníženia dovozu a zvý šenia vývozu o 7 %. Dynamika rastu vý vozu sa v porovnaní s rokom 2001 spomalila, hlavne poklesom vý vozu zahustené ho mlieka a smotany, pričom najvý znamnejšou plodinou agropotravinárskeho vý vozu bol slad. V ostatný ch rokoch z tabuľ ky vidíme stále zvyšovanie salda zahraničné ho obchodu až po prelomový rok V ď alšej časti sa budem venovať štrukturalizácii dotačnej náročnosti. Pre porovnanie ú rovne podpory poľ nohospodárstva v štátoch OECD, vyvinula organizácia špeciálne meradlo dotačnej podpory, ekvivalent produkčný ch subvencií (PSE producent support estimate). PSE vlastne vyjadruje pomer dotácií pre poľ nohospodára k jeho celkový m príjmom. 464

4 Podľ a tejto metó dy hodnotenia je podpora veľ mi nízka na Novom Zé lande ( okolo 1% PSE ), a na druhej strane najvyššia podpora je vo Švajčiarsku, kde dotácie predstavovali okolo 71% celkovej hodnoty agroprodukcie. Vysoká podpora je ešte v Kó rejskej republike, v Japonsku a na Izlande. Čo sa tý ka EÚ, je asi na 5. mieste, kde dotácie tvorili asi 34% celkovej hodnoty produkcie. Z krajín V4 je na tom najlepšie Česká republika, Maď arsko, Slovensko a potom Poľ sko. V nasledujú cej tabuľ ke uvádzam vý voj PSE na Slovensku za obdobie 1999 až Tabuľka č.4: Vý voj PSE- ekvivalentu produkčný ch subvencií SR v rokoch PSE ( v % ) PSE ( v USD/ha p.p.) Prameň: Zelená správa ( 2003, 2002, 2001, 2000 ), MPSR, Z tabuľ ky je zrejmé, že ekvivalent produkčný ch subvencií (PSE) bol najmenší v roku Tento pokles bol spôsobený najmä naď alej zmenšujú cim sa rozdielom medzi ú rovňou domácich a svetový ch cien. V tomto období došlo aj k vý razné mu zníženiu podpory, čo sa tak isto prejavilo v poklese hodonty PSE. Po vý raznom znížení PSE v roku 2001 sa v roku 2002 znovu zvý šila, čo ovplyvnila zmena kurzu slovenskej koruny voči USD (posilnenie Sk). Zvý šenie sa premietlo do medziročné ho rastu absolú tnej a realtívnej hodnoty (v %, v USD/ha p.p.). Ú roveň týchto ukazovateľ ov v dlhšom časovom období je okrem kurzu ovplyvňovaná aj ú rovňou podpory trhový ch cien, ktorá má veľ ké medziročné vý kyvy. V nasledujú cej tabuľ ke uvádzam vý voj PSE v niektorý ch krajinách sveta a EÚ pre porovnanie s vý vojom u nás. Tabuľka č.5: Vý voj PSE- ekvivalentu produkčný ch subvencií v rokoch ( ú daje sú v % ) PSE v EÚ celkom PSE vo Švajčiarsku PSE v USA PSE na Novom Zé lande Prameň: Zelená správa ( 2003, 2002, 2001, 2000 ), MPSR, Súhrn Príspevok poukazuje na vý voj negociačné ho procesu a to v kapitole č.7- poľ nohospodárstvo. Následne sme sa po krátkej charakteristike tohto procesu zamerali na sledovanie niektorý ch základný ch ukazovateľ ov produkcie a vý konnosti poľ nohospodárstva (HDP, HPP). Tiež sme sledovali vývoj aj výkonnosť zahraničné ho obchodu SR. Svoju pozornosť sme venovali aj popisu ekvivalentu produkčný ch subvencií (PSE) a porovnali sme ho s niektorý mi svetový mi krajinami, a krajinami EÚ. Kľúčové slová: Agroobchod, import, export, EÚ, negociačný proces, HDP 465

5 Literatúra: 1. PODOLÁ K A. : Vplyv negociačné ho procesu na produkciu a obchod poľ nohospodárstva SR, In: Zborník MVK EU Bratislava, r. 2002, str , ISBN MPSR : Informácia o pripravenosti rezortu na vstup do EÚ-stav negociačný ch rokovaní v kapitole č.7-poľnohospodárstvo, str. 3-6, číslo: 7539/ ZELENÁ SPRÁ VA SR 2003, 2002, 2001, MPSR, pozícia Slovenskej republiky ku kapitole č.7- poľ nohospodárstvo. Kontaktná adresa: Ing. Alfré d Veselovskí, SPU Nitra, FEM, Katedra ekonomiky, Tr. A. Hlinku 2, veseloal@gsm.eurotel.sk, tel: Oponent: prof. Ing. Alojz Podolák, CSc. 466