Výhľad pre ekonomiku a bankový sektor Zdenko Štefanides hlavný ekonóm VÚB a.s. 4. marec 21 Obsah Kríza a slovenská ekonomika Kríza a bankový sektor Čo je pred nami? 2 1
Kríza ako lekcia z globalizácie a pokory: rast je len epizódou, netrvá večne Silná previazanosť ekonomík sveta Silná prepojenosť finančného sektora so sektorom reálnym Silná synchronizácia ekonomiky SR s ekonomikou EÚ 12 Sentiment: Slovensko vs EMU 15 Rast HDP SR vs EMU (% romr) Euro area (16 countries) 1 Slovakia 5 9 8 7 6 I.97 I.98 I.99 I. I.1 I.2 Zdroj: Eurostat, VÚB EMU - Harmonized SK - Harmonized I.3 I.4 I.5 I.6 I.7 I.8 I.9 I.1-5 -1 2Q1 21Q1 22Q1 23Q1 24Q1 Zdroj: Eurostat, VÚB 25Q1 26Q1 27Q1 28Q1 29Q1 3 Dopad na reálnu ekonomiku rástol s jej otvorenosťou 8 6 4 2-2 -4-6 -8 Reálny rast HDP vs otvorenosť * ekonomiky 28 29f 6,2 5, 2,5 1,6,6-4,3-4,7-6,3-3 pts -6 pts -7 pts -11 pts Poland Czech Rep. Hungary Slovakia 8% 15% 16% 17% *ovorenosť: export+import / HDP (údaje za r. 28) Prepad v dynamike rastu HDP v roku 29 oproti 28 bol najvyšší na Slovensku - najotvorenejšej ekonomike vo V4 Zdroj: Eurostat, VUB 4 2
Citlivosť sektorov na ekonomický cyklus prešla prvým testom Zdroj: NBS 5 Obsah Kríza a slovenská ekonomika Kríza a bankový sektor Čo je pred nami? 6 3
Kríza zmenila strategické priority bankového sektora 1. Likvidita 2. Kapitálová primeranosť 3. Kvalita úverového portfólia... n. Ziskovosť 7 Obsah Kríza a slovenská ekonomika Kríza a bankový sektor - Pohľad na región - Pohľad na slovenský sektor Čo je pred nami? 8 4
Prebytok likvidity celkovo poklesol len mierne, jej cena ale vzrástla, a dostupnosť najmä dlhodobých zdrojov sa výrazne zhoršila Graf: Podiel úverov k depozitám bánk s ratingom od Moody s Nedostatok likvidity Prebytok likvidity Zdroj: Moody s 9 Kapitálová primeranosť sa zlepšila, aj keď len vďaka vlastným zdrojom (nulové dividendy) Graf: Tier 1 bánk s ratingom od Moody s Zdroj: Moody s 1 5
či spomaleniu rastu aktív Graf: Medziročný rast z hrubých úverov bánk s ratingom od Moody s Zdroj: Moody s 11 Kvalita úverov sa v regióne zhoršila. Najviac práve na Slovensku. Problémové úvery ako % z hrubých úverov bánk s ratingom od Moody s Zdroj: Moody s 12 6
Obsah Kríza a slovenská ekonomika Kríza a bankový sektor - Pohľad na región - Pohľad na slovenský sektor Čo je pred nami? 13 Slovenské banky pocítili odlev zdrojov najmä od podnikového sektora Prepad zisku nefinančných spoločností o 35% za prvé tri kvartály 29 sa odrazil na poklese ich vkladov v bankách o cca 15% EUR mil. 12 11 1 9 8 7 6 5 4 3 2 Vklady vs. zisky nefinančných podnikov Bankové vklady nefinančných spoločností Hrubý zisk nefinančných spoločností 2 21 22 23 24 25 26 27 28 29e január 27 = 13 125 12 115 15 95 9 85 Vývoj bankových vkladov nefinančných spoločností SR ČR 8 I.7 VII.7 I.8 VII.8 I.9 VII.9 Zdroj: NBS, ŠÚSR, ČNB, VÚB 14 7
Vklady domácností podporilo prijatie eura Konverzia koruny na eurá motivovala obyvateľstvo k legitimizovaniu hotovostných úspor v objeme viac ako 2,5 mld (cca 15% celkových objemov vkladov obyvateľstva pred konverziou) Väčšina bola termínovaná na 12M a pomohla zlepšiť likviditu sektora január 27 = 155 15 145 14 135 13 125 12 115 15 95 Vývoj bankových vkladov obyvateľstva Skutočnosť Odhad bez vplyvu eura (VUB) I.7 VII.7 I.8 VII.8 I.9 VII.9 I.1 Zdroj: NBS, VÚB 15 V úverovaní banky spomalili, ale nie tak výrazne ako sa miestami prezentuje Objem úverov podnikom klesol oveľa menej ako napríklad v ČR, hoci podiel nesplácaných úverov u nás rastie rýchlejšie január 27 = 18 17 16 15 14 13 12 Vývoj bankových úverov obyvateľstvu SR ČR I.7 VII.7 I.8 VII.8 I.9 VII.9 január 27 = január 27 = 24 23 22 21 2 19 18 17 16 15 14 13 12 9 8 145 14 135 13 125 12 115 15 SR CR Vývoj bankových úverov nefinančným spoločnostiam SR ČR Vývoj zlyhaných úverov I.7 VII.7 I.8 VII.8 I.9 VII.9 95 I.7 VII.7 I.8 VII.8 I.9 VII.9 Zdroj: NBS, ČNB, VÚB 16 8
Príjmy bánk boli ovplyvnené najmä výpadkom príjmov z obchodovania kvôli euru, čistý zisk poklesol hlavne kvôli nesplácaným úverom Príjmy sektora spadli o 14% Náklady boli znížené o 7% Prevádzkový zisk spadol o 22% Čistý zisk, po oprávkach na zlé úvery, klesol ešte viac, o 45%! 1 2 1 8 6 4 Net operating profit ( mil) 28 29 27-45 -4-35 -3-25 -2-15 - Impairment & provisions ( mil) 29 28 7 6 5 4 3 2 Net profit ( mil) 28 27 29 2 Jan Feb Mar Apr May Jun Zdroj: NBS, VÚB Jul Aug Sep Oct Nov Dec -5 5 Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec 27 Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec 17 Straty z príjmu bánk = podpora podnikateľského sektora Zníženie čistého príjmu bánk zo spotových FX operácii o 24 miliónov euro oproti priemeru minulých troch rokov = podpora podnikateľského sektora, ktorý ušetril na hedge-ovaní kurzového rizika 35 3 25 2 15 5-5 Profit on spot FX transactions ( mn) 29 avg 26-8 Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec - 24 mn -77% Zdroj: NBS, VÚB 18 9
Obsah Kríza a slovenská ekonomika Kríza a bankový sektor Čo je pred nami? 19 Možné trajektórie pokrízového vývoja teória Recesia môže implikovať rýchly a nadpriemerný rast vo fáze oživenia, ktorý dobehne straty HDP počas recesie......alebo permanentnú stratu HDP ak sa rast ekonomiky len vráti k predchádzajúcemu trendu alebo sa dokonca oproti nemu ešte aj zníži 2 1
Možné trajektórie pokrízového vývoja - prax Optimistický (Friedmanov) scenár (V) vyžaduje reštrukturalizáciu a reformy, ktoré zlepšia alokáciu zdrojov a zvýšia rast produktivity Negatívny (Hamiltonov) scenár (U,L) zvyčajne nastáva po bankových a finančných krízach, ktorým predchádzalo neúmerné zadlžovanie Medium-term output per capita in selected countries undergoing financial crisis V V U L 21 Slovenská ekonomika je (dúfajme) z najhoršieho von Slovensko: HDP vs. dôvera v ekonomiku 15% 15 1% 5% 95 % 9 85-5% 8 75 7 rast HDP (%r/r) Index ekon. sentiment (6 mesiacov popredu) -1% -15% -2% 65 1Q98 1Q99 1Q 1Q1 1Q2 1Q3 1Q4 1Q5 1Q6 1Q7 1Q8 1Q9 1Q1-25% Zdroj: ŠÚSR, VÚB 22 11
Otvorenosť slovenskej ekonomiky v čase globálneho oživenia je opäť výhodou 15 Graf: Priemyselná výroba vo V4 (index, 25=, sezónne očistený) 14 13 12 ČR HU PL SR 9 27M1 27M7 28M1 28M7 29M1 29M7 Zdroj: Eurostat, VÚB 23 Vrátime sa k rastu ako pred recesiou? Tri etapy, tri trendy rastu HDP v SR Index HDP v stálych cenách, sezónne očistený (1Q1997=) 19 18 26-1Q8: 17 trend 8-8,5% 16 15 14 13 12 9 1997Q1 2Q1 23Q1 26Q1 29Q1 Zdroj: ŚÚSR, VÚB 1997-2: trend 2-2,5% 21-25: trend 4,5-5% nie 6% 4% 24 12
Kľúčový problémom je rastúca nezamestnanosť... V r. 29, nezamestnanosť vzrástla o 5% oproti r. 28 (335tis. vs 22 tis.) Miera nezamestnanosti vzrástla na 5-r. maximum (13.9% vs 8.7% pred rokom) V súkromnom sektore v r. 29 ubudlo 148 tisíc pracovných miest. Najviac postihnutý stratou miest bol priemysel (83 tis, 16%), veľkoobchod (37 tis, 27%), reštaurácie (8 tis, 21%), a stavebníctvo (6 tis, 3%). Registrovaná miera nezamestnanosti (%) Nezamestnanosť: skutočná a očakávaná 14 13 12 Registered unemplyoment rate - Seasonally adjusted Registered unemplyoment rate 21 19 17 Registered unemployment rate (%) 8 6 11 1 15 13 Unemployment expectations over 12 months (balance, 4M lead) 4 2 9 8 11 9 7 I-5 VIII-5 III-6 X-6 V-7 XII-7 VII-8 II-9 IX-9 7 I-3 X-3 VII-4 IV-5 I-6 X-6 VII-7 IV-8 I-9 X-9-2 Zdroj: SUSR, Eurostat, VUB 25 ktorá potápa spotrebiteľský dopyt Rastúca nezamestnanosť negatívne vplýva na spotrebu domácností Mzdy v nominálnom vyjadrení síce v minulom roku v priemere vzrástli, o 3%, no tento rast bol štatisticky navýšený prepustením najmä podpriemerne zarábajúcich zamestnancov Obavy o zamestnanie vs. spotrebiteľská dôvera consumer confidence (s.a.) 1-1 -2-3 -4-4 -2 2 4 6 8-5 I.3 I.4 I.5 I.6 I.7 I.8 I.9 I.1 Zdroj: SUSR, VUB Unempl. fears (balance, s.a., inverted scale) 14 12 1 8 6 4 2-2 Disponibilný príjem domácností a spotreba (% romr) Gross disposable income Household consumption 24 25 26 27 28 29e 21f 26 13
Ďalším potenciálnym rizikom pre ekonomiku je zhoršujúca sa fiškálna pozícia Deficit verejných financií má podľa rozpočtu klesnúť o.8% bodu HDP Očakávania nezávislých pozorovateľov ohľadom splnenia tohto plánu sú však skeptické, napríklad aj kvôli pôvodne neplánovanému zníženiu dane z minerálnych olejov, ktoré vláda prijala po štrajku autodopravcov nespokojných s novým systémom mýta (opatrenie bude stáť štátny rozpočet cca mln alebo.1-.2% HDP na nižšom výnose dane) -1-2 -3-4 Deficit verejných financií (% HDP) -1,9-2,2-2,4-2,8-2,8-3,5 29 27 25 23 21 Verejný dlh nominálne v roku 21 má byť vyšší 45 oproti roku 28 o 5% % GDP 4 35 EUR bn 3-5 -6-6,3-5,5 19 17 25-7 23 24 25 26 27 28 29e 21f Zdroj: MFSR 15 23 24 25 26 27 28 29e 21f 2 27 ktorá môže zvýšiť náklady na požičiavanie či eventuálne aj daňové zaťaženie K dnešnému dňu zhoršujúca sa finančná pozícia nemala výraznejší vplyv na úrokové miery Slovenského štátneho dlhu, pretože tento dlh je stále relatívne nízky oproti susedným krajinám či iným krajinám eurozóny Takýto stav a vnímanie investormi sa však časom môže zhoršiť, napríklad v súvislosti s fiškálnymi problémami Grécka či iných krajín Eurozóny Slovensko si požičiava za najnižšie sadzby v regióne V4 (spread 1ročných dlhopisov SR oproti nemeckým bundom, bázické body) Verejný dlh v EMU a V3 (%HDP, 28) 16 9 8 98 9 7 6 73 7 68 66 66 64 63 5 58 4 49 47 43 3 2 4 33 33 3 28 23 1 15 ITA GR BE HU EMU FR PT GE MT AU HOL CY PL IR SP FI DE CZ SK SL LUX Zdroj: Bloomberg, VUB Zdroj: MFSR, VUB 28 14
Prehľad ekonomických indikátorov 28 29E 21F 211F 212F GDP Real GDP y/y %growth 6,2-4,7 2,4 3,6 3,7 Nominal GDP y/y %growth 9,2-5,8 4,1 7,3 7,2 GDP (current prices) EUR bn 67,2 63,3 65,9 7,7 75,8 Inflation CPI y/y % eop 4,4,5 3, 3,3 3,5 External balances Exports y/y %growth 5,6-19, 7, 13, 13, Imports y/y %growth 5,5-23,3 9, 13, 13, Public finances Fiscal deficit % GDP -2,3-6,3-6,1-4,8-3,2 Labor market Unemployment (LFSS) %, average 9,6 12,1 12,5 12, 11,5 Gross monthly wages EUR average 723 745 781 821 866 Nominal monthly wages y/y %growth 8,2 3, 4,3 5,2 5,5 Real monthly wages y/y %growth 3,5 1,4 2,6 1,5 2, Production Industrial output y/y % average 3, -13,9 2, 4, 4, Construction output y/y % average 12, -11,4 - - - Note: all data end year unless specified Source: National Bank of Slovakia, Statistical Office of SR, National Labor Office, VÚB banka Forecasts: VUB, Intesa Sanpaolo 29 Prehľad odhadov úrokových sadzieb 28 29 21F 211F 212F Interest rates ECB refi rate eop 2,5 1, 1,25 2,75 3,75 3M BRIBOR eop 2,9,7 1,6 3,1 3,9 1Y BRIBOR eop 3, 1,1 2,3 3,3 4, 1Y SK bond yield eop 4,1 4,3 4,3 4,8 4,6 1Y EU bond yield eop 2,9 3,4 3,5 4,1 3,9 Exchange rates EUR /USD eop 1,398 1,5 1,44 1,45 1,45 EUR /USD average 1,471 1,397 1,436 1,446 1,45 Forecasts: VUB, Intesa Sanpaolo 3 15
Globálna reštrukturalizácia bankového sektora 1. Jednoduchší a transparentnejší model bankovníctva 2. Sprísnenie regulácie a dohľadu 3. Nižší apetít akcionárov voči riziku 31 1. Jednoduchší a transparentnejší model bankovníctva Návrat ku klasickým bankovým produktom a službám Návrat od špecializovaných späť k univerzálnym bankám, zmenšenie tieňového finančného sektora Presun kapitálu ku kľúčovým inštitucionálnym schopnostiam a konkurenčným výhodám banky Väčší dôraz na riadenie rizika a kvalitu aktív 32 16
2. Sprísnenie regulácie a dohľadu Cena za vládnu pomoc sektoru v čase krízy Zvýšenie kapitálovej primeranosti (otázka procyklickosti, či prepojenia s rizikom likvidity) Presun časti dohľadu z národnej na nadnárodnú úroveň Okresanie odmien a kompenzácií manažmentu Vplyv vlády výraznejší v štátom podporovaných (spolu vlastnených) inštitúciách 33 Týka sa to aj Slovenska, hoci u nás si banky žiadnu vládnu pomoc nenárokovali Graf: Podpora finančného sektora v EU-27 (v % HDP) Zdroj: Európska komisia, graf prebratý z prezentácie viceguvernéra ČNB,p. M.Singera 15.1.21 34 17
3. Nižší apetít akcionárov voči riziku Dôraz na stabilnejšie aj keď nižšie výnosy Prelínanie sa cieľov akcionárov s cieľmi ostatných záujmových skupín, vrátane vlády a verejnosti ako takej 35 18