EIT_Maledivy_Nov2014

Prepis

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU 2014 Maldivská republika Všeobecné informácie o krajine

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Základným zdrojom príjmov je turistika a rybolov. Krajinu ročne navštívi viac ako 958 tis. turistov. Turistický ruch sa podieľa 27,7 % na tvorbe HDP a prináša do ekonomiky viac ako 60% devízových prostriedkov. Obyvateľstvo sa živí predovšetkým rybolovom a taktiež poľnohospodárstvom, ktoré je však slabo rozvinuté. Priemysel je slabo rozvinutý (predovšetkým stavba lodí) a predstavuje len 19,3 % podiel na tvorbe HDP. HDP v r ,7% nepatrne narástlo v porovnaní s rokom ,4%, ale stále nedosiahlo hodnotu z roku 2011 (7 %),čo spôsobil predovšetkým pokles návštevnosti turistov, z dôvodu politickej nestability a taktiež spomalením globálnej ekonomiky. Krajina je veľmi závislá na zahraničnej pracovnej sile a zahraničných investíciách. Takmer 20 % vyprodukovaného HDP však v dôsledku zahraničnej pracovnej sily z krajiny odíde. Medzi hlavné negatíva ekonomiky patria vysoké vládne výdavky, neefektivita štátneho sektora, korupcia, vysoká nezamestnanosť a v neposlednom rade vysoká spotreba drog. Rok Rast HDP v % HDP PPP per Capita v USD Nezamestnanosť v % Inflácia v % , , , ,5 3,30 Zdroj: Ministerstvo financií Nepálu, MMF Na tvorbe HDP sa v roku 2013 podieľajú služby 81,23 %, poľnohospodárstvo 7,34% a priemysel 19,34 % V mld. MVR Príjmy do ŠR Výdavky ŠR Deficit ŠR Deficit v % HDP ,5 14,6-3,1-9, ,7 13,4-1,7-27,8 Zdroj: lokálna mena, výmenný kurz 1 Rufiyaa (MVR) = 100 larees Výmenný kurz (k ): 1 EUR = 19,08 MVR 1 USD = 15,41 MVR štruktúra zamestnanosti, počet obyvateľov pod hranicou chudoby Poľnohospodárstvo: 7,5 % Služby: 65,4 % Priemysel: 27,1 % Pod hranicou chudoby: 18 %

3 b) Hlavné odvetvia hospodárstva Maldivy majú pomerne úzku ekonomickú bázu, ktorá je postavená na dvoch pilieroch turistika a rybolov. Krajina sa v nasledujúcom období postupne transformuje z prevažne agrárneho hospodárstva orientovaného na zabezpečenie potravinami na krajinu s moderným obchodným hospodárstvom s expandujúcimi regionálnymi vzťahmi. Jednou zo základných výziev maldivskej ekonomiky je jej diverzifikácia. Príjmy štátneho rozpočtu sú zo 70 % pokrývané turistickým ruchom, zvyšok tvorí rybárstvo. Sektor spracovateľského priemyslu je veľmi malý, limitovaný nedostatkom miestnych pracovníkov. Tradičné priemyselné odvetvia sú stavba lodí, spracovanie kokosového vlákna a textilná výroba. Sektor stavebníctva je pre krajinu veľmi dôležitý. V roku 2011 boli zrealizované tri obrovské projekty vybudovanie nového terminálu pre nízkonákladové letecké spoločnosti v Sepangu, výstavba vodovodu Pahang Selangor a rozšírenie cestnej siete. V roku 2012 investovala vláda 3,5 mld. MVR do rozvoja infraštruktúry. Kľúčovú úlohu v poľnohospodárstve zohráva rybolov. Krajina disponuje množstvom vodných živočíchov. Najviac lovenými rybami sú tuniaky, slede, barakudy, ale aj delfíny. Geografický a geologický charakter krajiny, ktorá je zložená z veľkého množstva atolov, stavia poľnohospodárstvo do úlohy bezvýznamného ekonomického činiteľa. V malej miere sa tu vyskytuje kukurica, banány, ananás, chlebovník, papája, mango a cibuľa. Takmer všetky ostatné potraviny sa do krajiny dovážajú. Jedinými vývozným poľnohospodárskym artiklom je kokos. Čisté pláže, koralové ostrovy, priezračne modré more a priaznivé počasie lákajú do krajiny okolo milióna turistov ročne. Cestovný ruch a s ním spojené služby sú najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu. Vzhľadom na nedostatok surovín sú Maldivy nútené dovážať ropu a zemný plyn. V súčasnosti je rozpracovaných niekoľko projektov na využívanie vodnej, slnečnej a veternej energie a spracovanie biomasy. Dopravná infraštruktúra je veľmi obmedzená. Hlavné mesto Male disponuje 10 km diaľnic, ktoré sú postavené na koraloch. Na Maldivách nie je žiadna železnica, na prepravu tovaru a osôb medzi jednotlivými ostrovmi slúžia lode, lietadlá a vrtuľníky. Na presun po ostrovoch sa využívajú najmä motocykle a bicykle. Z hľadiska nákladnej prepravy je najdôležitejším dopravným uzlom prístav v Male, ktorým ročne prechádza až ton tovaru. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Kolombský plán /1963/ OSN /1963/ Medzinárodný menový fond /1978/ Svetová banka /1978/ Člen Commonwealthu /Britské spoločenstvo národov od roku 1985/ Islamská rozvojová banka Islamic Development Bank /IDB/ Medzinárodná finančná korporácia International Finance Corporation WTO /Svetová obchodná organizácia - od / Medzinárodná námorná organizácia

4 Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj Ázijská rozvojová banka Juhoázijské združenie krajín pre regionálnu spoluprácu /SAARC/ Medzinárodná rozvojová asociácia Svetová potravinárska a poľnohospodárska organizácia Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj Medzinárodná organizácia civilných leteckých prepravcov Svetová zdravotnícka organizácia Medzinárodná telekomunikačná únia II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská a investičná legislatíva Systém organizácie a riadenia zahraničného obchodu v krajine podlieha Ministerstvu obchodu a priemyslu Maldív, ktoré upravuje obchodnú, investičnú a daňovú politiku. (Ministry of Commerce and Trade) Kontrolu nad devízovým hospodárstvom krajiny realizuje Maldives Monetary Authority. Táto pomerne často zavádza monitorovacie mechanizmy exportných a importných aktivít podnikateľských subjektov krajiny, zabezpečuje stabilitu meny, podporuje rast produktívnych zdrojov, upravuje otázky exportných pôžičiek komerčných bánk a zabezpečuje menové a úverové aktivity v krajine. Daňový systém Maldív je jednoduchý a prehľadný. Krajina nemá daň z príjmu, daň z obratu, daň z pridanej hodnoty a daň z nehnuteľností. Jedinou priamou daňou sú dane zo zisku komerčných bánk vo výške 25 %. Hlavnými príjmami štátu sú nepriame dane, konkrétne daň z cestovného ruchu a daň z dovozu. Hlavným orgánom pre daňové otázky je ministerstvo financií (Ministry of Finance and Treasury) Úlohou tejto inštitúcie je formulovať politiku vo vzťahu k výške daňového zaťaženia a v spolupráci s Maldives Customs Service realizovať administratívu v colnej oblasti. Maldivy majú dlhodobú tradíciu v zahraničnom obchode prevažne s krajinami SAARC a USA. Z dostupných materiálov je možné konštatovať, že ide o spoľahlivú krajinu, ktorá plní zmluvné záväzky. Maldivy majú v zákone o ochrane investícií záväzok investičnej istoty, práva na 100 % zahraničné vlastníctvo a rezervy na riešenie medzinárodných arbitrážnych sporov. Maldivy sú členom MIGA Multirateral Investment Guarantee Agency. b) Verejné obstarávanie Najpoužívanejšou metódou nákupu je forma tendrov, ktorá je zdĺhavá a administratívne náročná. Plnenie kontraktu je kontrolované veľmi podrobne a precízne a vyžaduje sa striktné dodanie požadovaných dokumentov a samozrejme aj množstva a kvality objednaného tovaru. Väčšina dovozu sa realizuje formou tendrov alebo priamym nákupom štátnej organizácie.

5 d) Zmluvná základňa Slovenská republika nemá v ekonomickej oblasti s Maldivami uzatvorenú žiadnu zmluvu. III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: Investičná klíma na Maldivách je mimoriadne priaznivá kvôli jednoduchému daňovému systému, otvorenosťou ekonomiky a existenciou zákona č. 25/79 o zahraničných investíciách. Krajina potrebuje momentálne minimálne 1,2 mld. USD zahraničných investícií do rôznych odvetví. Vláda sa snaží o prilákanie väčšieho množstva zahraničných investícií predovšetkým do infraštruktúry a energetiky. b) Energetická politika krajiny Maldivská vláda prikladá rozvoju energie v krajine veľký význam. Keďže dovoz ropy a zemného plynu stojí krajinu ročne milióny dolárov, hľadá rôzne alternatívne zdroje. V krajine platí tzv. Energy Law, ktorého obsah možno zhrnúť do nasledovných bodov: 1) Záväzok vlády poskytnúť každému občanovi krajiny dostatok energie potrebnej na živobytie 2) Podpora energetickej samostatnosti 3) Redukcia nákladov na dovoz a výrobu energie 4) Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie 5) Posilniť inštitucionálny a právny rámec v energetike krajiny Energetická politika krajiny nemá žiadny vplyv na energetickú bezpečnosť SR c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Maldivská veda a technika je zatiaľ iba v začiatkoch. Jej rozvoj nastal od roku 1996, kedy bola v krajine vybudovaná internetová sieť. Sféru vedy a techniky riadi Maldives Ministry of Communication, Science and Technology, ktoré na svojej webovej stránke ( informuje o politike rozvoja tohto odvetvia, ako i možnostiach zahraničnej spolupráce. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Všetky dovozné a vývozné obmedzenia stanovuje Ministerstvo obchodu a priemyslu Maldív, ktoré je súčasne autorizované i vydávaním dovozných licencií a reguluje dovoznú a vývoznú politiku krajiny. Otázky režimu voľného obchodu, získavania licencií, ako aj oblastí určených k voľnému obchodu v krajine upravuje Zákon 9/81, ktorého garantom je ministerstvo obchodu a priemyslu.

6 Bankový systém v krajine usmerňuje Maldives Monetary Authority. Táto vládna organizácia je hlavným garantom dodržiavania fiskálnej disciplíny a kontrolórom devízového hospodárstva v krajine. Zahraničné banky sú v krajine etablované len v limitovanom množstve. Napriek tomu, že do určitej miery pokračuje aj liberalizácia bankového sektora, štát má stále veľký podiel v bankovom systéme krajiny. Medzi najväčšie banky zamerané na medzinárodný obchod patria: a) Centrálna banka Maldives Monetary Authority b) Komerčné banky bankový sektor v krajine tvorí vládou vlastnená banka Bank of Maldivs, ktorá vykonáva pomerne limitované bankové aktivity a štyri zahraničné komerčné banky State Bank of India (SBI) založená v roku 1974, Habib Bank Limited (HBL) založená v roku 1976, Bank of Ceylon (BOC) založená v roku 1981 a Hong Kong Shanghai Banking Corporation (HSBC) založená v roku Počet nebankových finančných inštitúcií v krajine je limitovaný. The Allied Insurance Company of Maldivs, ktorú vlastní State Trading Organisation je jedinou poisťovňou v krajine. The Maldivs Finance Leasing Company Pvt. Ltd, ktorá vznikla v máji 2002 je jediným subjektom aktívnym na leasingovom trhu. V krajine sú uplatňované colné sadzby podľa nasledujúcej kategorizácie: 1) Položky dennej potreby % 2) Položky pre rozvoj priemyslu % 3) Položky pre rozvoj prosperity % 4) Luxusný tovar % b) Základná štatistika zahraničného obchodu V mil. USD Vývoz Dovoz Bilancia Obrat Zdroj: Obchodná bilancia je záporná vzhľadom na podmienky národného hospodárstva a tým spojenú tovarovú výmenu. c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz K rozhodujúcim vývozným položkám možno zaradiť: mrazené a sušené tuniaky a žraloky, rybie mäso, solené a sušené ryby, výrobky odevného priemyslu, kokosové orechy, železný a neželezný odpad. K hlavným dovozným komoditám krajiny patrí: spotrebný tovar, ropa a ropné produkty, potraviny, predmety strednodobej a dlhodobej potreby, výrobné prostriedky, stroje a zariadenia, energetické komponenty, kovy a minerály. Dovozy vysoko prevyšujú vývozy a tento trend bude pokračovať aj do budúcna.

7 d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Rozhodujúcim obchodným partnerom Maldív z hľadiska vývozu je Thajsko. Nasledujú Francúzsko, Srí Lanka, Veľká Británia a Taliansko. Z hľadiska dovozu majú prioritné postavenie, Spojené arabské emiráty. Nasleduje Singapur, India, Srí Lanka a Malajzia. V podstate ide o stabilných obchodných partnerov Maldív a ani v budúcnosti sa neočakávajú výraznejšie zmeny v maldivskej teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu. e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) v tis. EUR Vývoz SR Dovoz SR Obrat Bilancia Zdroj: MH SR Slovensko vyviezlo v podstate štyri komodity: výrobky zo železa a ocele, zariadenia na záznam zvuku, kotly s príslušenstvom, vata plsť a netkané textílie, špeciálne priadze, povrazy laná a nábytok, posteľoviny, svietidlá, svetelné značky a reklamy. Na dovoze sa podieľajú prípravky mäsa, rýb alebo kôrovcov, mäkkýšov a elektrické stroje a zariadenia. Hoci Maldivy nepatria k ťažiskovým záujmom SR, je potrebné sa koncentrovať na dovozné možnosti krajiny. Priestor SR v obchodno-ekonomickej sfére je predovšetkým v tých oblastiach, ktoré deklaruje maldivská vláda ako prioritné. Ide najmä o dodávky spojené s budovaním infraštruktúry, rozvoja priemyslu (najmä strojárskeho) a rozvoj cestovného ruchu. V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Obchodná prax zodpovedá bežným obchodným pravidlám, pričom zohľadňuje určité špecifiká vyplývajúce z inej geografickej a kultúrnej tradície. Kvalitatívne požiadavky na tovar sú dané už v kontrakte. Za kvalitu tovaru zodpovedá jeho výrobca, pričom všetky tovary musia zodpovedať tak maldivským, ako i medzinárodným normám. Vyžaduje sa kvalitné balenie, ktoré zodpovedá maldivským prírodným a dopravným podmienkam. Konkrétne podmienky sú zvyčajne vyšpecifikované v dopyte maldivského importéra.

8 b) Dôležité internetové adresy: 1) - Ministerstvo turizmu... 2) - vládne stránky o investíciách 3) - menový úrad vlády 4) - obchodná a priemyselná komora 5) - colná správa 6) - úrad pre plánovanie a štatistiku 7) - burza 8) - ministerstvo pre ekonomický rozvoj 9) - obchodné štatistiky 10) - prehľad SAARC tendrov c) Praktické telefónne čísla: 1) kód Maldív pre medzinárodné hovory: ) predvoľba Malé: (332,333) 3) Imigračný úrad: ) Záchranná služba: 102 5) Požiarna služba: 118 Víza Pri turistických cestách do 30 dní sa nevyžaduje vízum. Občania SR musia byť držiteľmi cestovného pasu s dobou platnosti minimálne 6 mesiacov od dátumu vstupu do krajiny. Na cesty presahujúce túto hranicu alebo pri iných ako turistických cestách, je možné o vízum požiadať priamo na letisku pri prílete na Maldivy. K získaniu víz je potrebná fotografia pasového formátu. Dá sa využiť aj lodné spojenie s Indiou alebo Srí Lankou. Do 30 dní pobytu je vízum bezplatné. Úrady vyžadujú pri vstupe preukázať dostatočné finančné prostriedky na pobyt (nad 25,-USD na osobu/deň). Pokiaľ turista nemá zvláštne povolenie, môže na územie Maldivy vstúpiť len cez prístavy Male alebo Hulule. Pri odlete sa platí odletová taxa 10 USD.