EIT_Nepal_Nov2014

Prepis

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU 2014 Nepálska federatívna demokratická republika Všeobecné informácie o krajine

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Nepál patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta (LDC), je najmenej rozvinutou krajinou Ázie a 15. najchudobnejšou na svete. Podľa indexu ľudského rozvoja (HDI) v roku 2013 žilo v Nepále pod hranicou chudoby 30,4 % obyvateľov. Ekonomické indikátory naznačujú, že nepálska ekonomika sa vyvíja relatívne pomalým tempom. Hlavnými brzdami rozvoja sú predovšetkým technologická zaostalosť a geografická uzavretosť krajiny, ako aj rozšírená korupcia, byrokracia a politická nestabilita. V rebríčku ekonomickej slobody sa Nepál v roku 2013 postúpil na 141. pozíciu, vďaka lepšej kontrole štátnych výdavkoch. Nepál naďalej patrí medzi najchudobnejšie a najmenej rozvinuté krajiny sveta, kde takmer štvrtina obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Ekonomický rozvoj Nepálu brzdí predovšetkým technologická zaostalosť, geografická uzavretosť krajiny, korupcia, byrokracia a politická nestabilita. Vývoj HDP za posledné obdobie dokumentuje nasledujúca tabuľka: Rok Rast HDP v% HDP v mld. USD HDP per Capita v USD Nezamestnanosť v % Inflácia v % 2012/13 4,6 41, ,5 2013/14 3,6 42, Zdroj: Na tvorbe HDP sa v roku 2012/13 podieľajú, služby 48,7 %, poľnohospodárstvo 36,8 % a priemysel 14,5 % V mil. USD Príjmy do ŠR Výdavky ŠR Deficit ŠR Zahraničné pôžičky Verejný dlh 2012/ ,7 2013/14 N/A N/A N/A N/A N/A Zdroj: World Bank V roku krajina prijala dokument Trojročný dočasný plán rozvoja na roky , ktorý si kladie za cieľ postúpiť z kategórie LDC medzi rozvojové krajiny do roku Nová ekonomická stratégia je zameraná na dosiahnutie priemerného ročného rastu 6 %, zvýšenie zamestnanosti o 3,2 % a udržanie nezamestnanosti pod 7 %. lokálna mena, výmenný kurz Nepálska rupia (NPR) = 100 paisa Aktuálny kurz k : 1 USD = 99,39 NPR 1 EURO = 122,98 NPR štruktúra zamestnanosti, počet obyvateľov pod hranicou chudoby Poľnohospodárstvo: 75 % Služby: 18 % 2

3 Priemysel: 7 % Pod hranicou chudoby: 30,4 % Nákladovosť pracovnej sily v Nepále je jedna z najnižších na svete a predstavuje cca euro za rok. Priemerná mzda je 44 NPR na hodinu (cca 33 centov). b) Hlavné odvetvia hospodárstva Nepál naďalej zostáva poľnohospodársky orientovanou ekonomikou, hoci v poslednom období rastie význam služieb. Medzi najdôležitejšie poľnohospodárske produkty patria obilniny, juta, cukrová trstina, tabak, hovädzie mäso a mlieko. V poslednom období rastie význam služieb a vzhľadom na značnú zahraničnú pomoc sa zvyšuje aj význam priemyselnej výroby. Rozvoj nepálskeho priemyslu je však Jeho najvýznamnejšou zložkou je stavebníctvo. Nepál má značný potenciál vo výrobe a využívaní energie z hydroelektrárni. Sektor priemyslu nie je významný z hľadiska tvorby HDP, čo je dané obmedzeným malým domácim trhom, slabo rozvinutou infraštruktúrou, uzavretou geografickou polohou a výrazným podielom dovozu. Významnú zložku tvorí stavebníctvo. Poľnohospodárstvo je na rozdiel od priemyslu, rozhodujúcou položkou tvorby HDP. Medzi najdôležitejšie poľnohospodárske produkty patria obilniny, juta, cukrová trstina, tabak, hovädzie mäso a mlieko. Produktivita práce je ale stále na veľmi nízkej úrovni. Pozemná doprava je veľmi komplikovaná vzhľadom na kvalitu cestnej siete. V súčasnosti sa začína realizovať projekt výstavby diaľnice z Káthamandu smerom k južnej hranici do mesta Hetauda. Kvôli pokračujúcemu odchodu obyvateľov za lepšími ekonomickými podmienkami do zahraničia predstavujú významný prínos do rozvoja aj remitencie, ktoré v roku 2012 vzrástli o 13,5 %. V Nepále prakticky neexistuje železničná sieť s výnimkou spojnice medzi indickým Jayanagar a nepálskym Janakpurom. Od roku 2008 Čína buduje 770 km trať z Lhasy do nepálskeho hraničného mesta Khasa, ktorá umožní napojenie Nepálu na medzinárodnú železničnú sieť. Leteckú prepravu zabezpečuje štátna spoločnosť Nepal Airlines v rozsahu 39 liniek po Nepále a do zahraničia. Na domácich linkách pôsobí viac ako 20 súkromných spoločností. Nepál má celkom 47 letísk, z čoho iba 11 má asfaltovú runway. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Nepál je členom prakticky všetkých významných medzinárodných organizácií a inštitúcií. V apríli 2004 sa stal členom WTO. V rámci SAARC (Združenie krajín južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu) je členom subregionálnej skupiny India-Bangladéš-Nepál-Bután, ktorá sa podieľa na spoločných riešeniach v oblasti využívania vodného bohatstva, energie, dopravy a tranzitu, životného prostredia, obchodu, turistiky a investícií. 3

4 II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Systém organizácie a riadenia zahraničného obchodu v krajine patrí pod Ministerstvo obchodu Nepálu, ktoré upravuje obchodnú, investičnú a daňovú politiku v krajine. Kontrolu nad devízovým hospodárstvom krajiny má devízové oddelenie centrálnej banky - Nepal Rastra Bank (NRB), ktorá bola založená v roku NRB pomerne často zavádza monitorovacie mechanizmy exportných a importných aktivít podnikateľských subjektov krajiny, zabezpečuje stabilitu meny, podporuje rast produktívnych zdrojov, upravuje otázky exportných pôžičiek komerčných bánk a zabezpečuje menové a úverové aktivity v krajine. V posledných rokoch došlo k zásadným zmenám daňového systému, ktoré podporujú nastúpený trend deregulácie, liberalizácie a privatizácie. DPH je na niektoré predmetné dovozné položky (soľ, práškové mlieko, nafta) na úrovni 19 %. Otázky dane zo mzdy, dane zo zisku, ako aj otázky zabránenia dvojitého zdanenia upravuje Foreign Investment Promotion Section Ministerstva obchodu Nepálu. Geografické postavenie krajiny, orientácia na poľnohospodárstvo a klimatické podmienky ovplyvňujú nepálsky trh. Prevládajú dovozy z Indie. Indické výrobky sú v Nepále dobre zavedené a relatívne lacné. Ďalším problémom sú i obmedzené finančné možnosti nepálskych dovozcov. Pokiaľ ide o slovenských podnikateľov, ktorí chcú vstúpiť na nepálsky trh je potrebná presná príprava ponúk v rámci medzinárodných konzorcií a ponuka financovania a poistenia investícií. K presadeniu sa na domácom trhu je potrebné využiť schopného miestneho zástupcu, ktorý pozná domácu realitu. Miestni obchodní zástupcovia požadujú za svoje služby 5 15 % z celkovej hodnoty tovaru. Z hľadiska obchodných aktivít sú hlavnými kontaktnými miestami ministerstvá priemyslu a obchodu. Nepálski podnikatelia sú združení v Nepálskej obchodnej komore, resp. v Konfederácii nepálskeho priemyslu. b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce V krajine platí exportná politika, gestorom ktorej je Ministerstvo obchodu Nepálu. Proexportné programy patria aj do pôsobnosti Export Promotion Board (EPB). EPB je štátna organizácia cieľom ktorej je podpora a rozvoj exportných aktivít krajiny. Nepálske ministerstvo obchodu je ústredný orgán vlády na podporu vstupu zahraničných investícií do exportnej spracovateľskej zóny v krajine tzv. Export Processing Zone (EPZ). Hlavnou úlohou ministerstva obchodu je vytvorenie priaznivej investičnej klímy s cieľom zatraktívniť vstup zahraničného kapitálu. Momentálne je v krajine jedna exportno-spracovateľská zóna v Bhairahawe. c) Verejné obstarávanie Najpoužívanejšou metódou nákupu je forma tendrov, ktorá je zdĺhavá a administratívne náročná. Vzhľadom na rozsiahly administratívny aparát je plnenie kontraktu kontrolované veľmi podrobne a precízne a vyžaduje sa striktné dodanie požadovaných dokumentov a aj množstva a kvality objednaných výrobkov. Až viac ako polovica nepálskeho dovozu sa realizuje formou tendrov alebo priamym nákupom štátnych organizácií. 4

5 d) Zmluvná základňa Slovenská republika v súčasnosti nemá s Nepálom podpísané žiadne ekonomické dohody. V súčasnosti sa pripravuje MoU medzi obchodnými komorami oboch krajín. II. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: Klasické zahraničné priame investície v krajine sú minimálne. Väčšinou ide o formu pomoci. Napríklad v roku 2010 odovzdali medzinárodní donori nepálskemu premiérovi Mierovú a rozvojovú stratégiu Nepálu na roky , na ktorej sa podieľali OSN, EÚ a ďalšie medzinárodné finančné inštitúcie. V roku 2011 Ázijská rozvojová banka poskytla Nepálu 12 mil. USD na výstavbu diaľnic a letísk. Austrália poskytla 11,4 mil. USD na zdravotníctvo, ale infraštruktúru, dodržiavanie ľudských práv a pomoc postihnutým ľuďom. Dánska vláda poskytla Nepálu 2,1 mld. USD na zavedenie nového registračného systému voličov. Infraštruktúra, energetika, zdravotníctvo a sociálne programy patria medzi hlavne sektory investícií prílev PZI z teritória do SR a naopak, príklady úspešne realizovaných projektov Obojstranne žiadne (Nepál neinvestuje v zahraničí vôbec) odporúčané oblasti investovania, projekty regionálnej spolupráce a pod. Infraštruktúra, energetika, telekomunikácie. b) Energetická politika krajiny Rozvoj energetického sektoru je limitovaný neexistenciou jasnej vládnej energetickej politiky, nedostatkom investičného kapitálu a nejasnými bezpečnostnými prioritami. Energetická politika krajiny nemá žiadny vplyv na energetickú bezpečnosť SR. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Toto odvetvie nepatrí medzi nosné odvetvia národného hospodárstva. V krajine pôsobí Nepal Academy of Science and Technology. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax S cieľom zachytiť trendy globalizácie, zabezpečiť dovozy moderných technológií, priemyselných materiálov a komponentov, ako aj zvýšiť exportnú schopnosť výrobných podnikov a zároveň sa prispôsobovať podmienkam WTO formuluje vláda krajiny dovoznú politiku. V prípade dovozných licencií na dovoz zo všetkých krajín je poverené Ministerstvo obchodu Nepálu. Dôležité dovozy z hľadiska štátu (hnojivá a ropa) sú realizované štátnymi organizáciami - zvyčajne príslušným ministerstvom. Platobný styk v konvertibilných rupiách sa vykonáva bežne a nepodlieha 5

6 povoľovaciemu konaniu zo strany Nepal Rastra Bank (NRB). Všetky platobné operácie tohto druhu musia byť realizované cez autorizované banky. Colnú politiku v Nepále riadi a realizuje Generálne riaditeľstvo pre clá. Nepál je signatárskou krajinou tzv."harmonizovaného systému pre komodity a predpisy". Dovozné clá majú za cieľ posilniť domácu produkciu a vytvárať nové podmienky pre industrializáciu, zabrániť spotrebe tzv. "luxusného tovaru" a zabezpečiť spotrebu tovarov, ktoré majú spoločenský charakter. Vo všeobecnosti sú dovozné clá podľa rozpočtu vlády na roky rozdelené do piatich kategórií: 5 %, 10 %, 15 %, 25 % a 40 %. Nepál má zavedený jednoduchý systém colných taríf, ktorý je založený na harmonizovanom popise tovaru kódovým systémom. S cieľom prispôsobiť sa požiadavkám WTO prebehli clá a colné predpisy v rokoch významnou revíziou a s miernymi zmenami platia dodnes. Hlavným orgánom pre daňové a colné otázky je Department Of Customs. Úlohou organizácie je formulovať politiku vo vzťahu k výške ciel, poplatkov, ako aj realizovať administratívu v colnej oblasti. b) Základná štatistika zahraničného obchodu V mil. USD Vývoz Dovoz Obchodná bilancia 2012/ / Zdroj: Government of Nepal, World Bank Všeobecne sa predpokladá, že nepálska ekonomika sa bude čoraz výraznejšie zadlžovať. Taktiež štruktúra zahraničného obchodu nedáva predpoklady k žiadnym väčším zmenám. c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Vývoz má pre krajinu z hľadiska devízových príjmov významné postavenie. V exportnej komoditnej štruktúre hrá dôležitú úlohu textilný priemysel, poľnohospodárska produkciia a jedlé oleje. V menšej miere ide o mechanické nástroje a rôzne priemyselné výrobky. Medzi najvýznamnejšie importné položky krajiny patrí ropa a ropné produkty, ktoré predstavujú viac než 30 % celkového dovozu do krajiny. V dovoznej komoditnej štruktúre nasledujú stroje a zariadenia, zlato, lieky, elektrické zariadenia. d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Z hľadiska teritoriálnej štruktúry exportu medzi dominantných partnerov Nepálu patrí India. Jej podiel na celkovom nepálskom exporte v roku 2013 predstavoval až 59 %, ďalej nasledujú USA (9,2 %) a Nemecko (5,2 %). Aj z hľadiska importu je najväčším partnerom India (54 %), nasledovaná Čínou (27,5 %) a Singapurom (5,8 %). Nepál má s krajinami EÚ aktívnu obchodnú bilanciu, najmä vďaka vývozu odevov. e) Vývoj zahraničného obchodu so SR (vývoz/dovoz) Obchodnú výmenu medzi SR a Nepálom v mil. EUR dokumentuje nasledovná tabuľka: 6

7 v mil. EUR I-V Vývoz Dovoz Obrat Bilanc ia Vzájomný zahraničný obrat medzi krajinami nie je veľký. Potešujúcim faktorom je skutočnosť, že takmer tradične pasívna obchodná bilancia z posledných rokov sa v roku 2010 otočila a Slovensko sa dostalo do výrazného aktíva. Rok 2013 tento nový trend potvrdil. SR dodáva do teritória automobilové súčiastky, súčiastky na lietadlá, elektrické prístroje na drôtovú telegrafiu, chemikálie a lekárske zariadenia a nakupuje hlavne živočíšne a textilné výrobky. Perspektívnou oblasťou pre rozvoj spolupráce sú vodné hospodárstvo a hydroenergetika, pre ktoré má Nepál jeden z najväčších potenciálov vo svete. Zo strany nepálskych subjektov je záujem o rozvoj predovšetkým v nasledovných oblastiach investície do všetkých oblastí hospodárstva, výstavba a obnova infraštruktúry (cesty, letiská), textilný priemysel (výroba a vývoz kobercov, výrobkov z juty a hotových textilných výrobkov), potravinársky sektor (spracovanie čaju, kávy a jedlých olejov, dovoz vína), resp. spolupráca v cestovnom ruchu. Záujem podnikateľských subjektov Nepálu je spolupracovať predovšetkým v nasledovných oblastiach: vstup do všetkých oblastí hospodárstva, obnova infraštruktúry - ciest, modernizácia letísk, energetický sektor hydroenergetika, textilný priemysel - výroba a vývoz kobercov, jutových výrobkov a hotových textilných výrobkov, potravinársky sektor - spracovanie a výroba čaju, kávy a jedlých olejov, dovoz vína, spolupráca v oblasti podpory turistiky. Veda a výskum V októbri 2013 sa dvaja nepálski vládni experti (predstavitelia Ministerstva zavlažovania), zúčastnili mesačného programu v SR pripraveného Ústavom hydrológie SAV v Liptovskom Mikuláši. V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Obchodné zvyklosti v teritóriu Obchodná prax zodpovedá bežným pravidlám krajín v regióne, pričom zohľadňuje určité špecifiká vyplývajúce z inej historickej, ekonomickej a kultúrnej tradície. Kvalitatívne požiadavky na tovar sú dané už v kontrakte. Za kvalitu tovaru zodpovedá jeho výrobca, pričom všetky tovary musia zodpovedať tak nepálskym, ako i medzinárodným normám. Vyžaduje sa kvalitné balenie, ktoré zodpovedá nepálskym prírodným a dopravným podmienkam. Konkrétne podmienky sú zvyčajne vyšpecifikované v dopyte nepálskeho importéra. b) Kontaktné internetové adresy na príslušné inštutúcie 7

8 1) Ministerstvo priemyslu a obchodu 2) ; Ministerstvo financí 3) Fed. of Nepalese Chambers of Commerce and Industry 4) Nepal Tourism Board 5) Central Bureau of Statistics 6) Centrálna banka, Nepal Rastra Bank 7) ZÚ Dillí Ďalšie užitočné internetové adresy: 1) ; Vláda Nepálu, odkazy na všetky ministerstvá 2) Department of Industries, informácie o nvestovaní 3) Nepal Business Directory 4) welcomenepal.com/promotional/ Turistické informácie o Nepále 5) Správy z Nepálu 6) The Himalayan Times 7) Kathmandu Post 8) República 9) The Telegraph 10) Review Nepal c) Praktické informácie pre exportéra a importéra Špecializované veľtrhy významného charakteru sa v krajine neorganizujú. Výnimkou je SAARC Trade Fair, ktorý však patrí ku všeobecným veľtrhom. Občania SR podliehajú vízovej povinnosti a musia byť držiteľmi cestovného pasu s dobou platnosti minimálne 6 mesiacov od dátumu vstupu do krajiny. O vízum je možné požiadať na veľvyslanectve Nepálu v Berlíne alebo tiež na honorárnych konzulátoch vo Viedni alebo v Prahe, kde si naviac účtujú administratívny poplatok vo výške 5. 8

9 Embassy of Nepal Guerickenstrasse 27 (2. posch.) Berlin Charlottenburg tel.: 0049/ Podmienky podávania žiadosti i príslušný formulár sú uverejnené na webovej stránke ( Občania SR môžu turistické víza (maximálne na dobu 15 dní) získať tiež na letisku v Kathmandu. Poplatok sa v tomto prípade navyšuje o 25%. Podrobné informácie nájdete na: Ubytovanie sa odporúča v hoteloch vyššej kategórie, ktorých ceny sa pohybujú v rozpätí eur za osobu a deň. Zdravotné zabezpečenie je v krajine (najmä pre cudzincov) na pomerne dobrej úrovni iba v hlavnom meste Kathmandu a to aj napriek tomu, že hygienické štandardy zdravotných zariadení sú v porovnaní s európskymi zvyklosťami výrazne nižšie. Z tohto dôvodu sa odporúča okrem preventívneho očkovania, aj poistenie a pripoistenie osôb. Zdravotnú starostlivosť si zahraniční návštevníci musia často hradiť v hotovosti. Nepál má veľké množstvo sviatkov. Hlavným dňom pracovného voľna je sobota, a nedeľa je bežný pracovný deň. Pracovná doba v štátnych úradoch je od do Väčšina sviatkov sú hinduistické sviatky, ktoré sa určujú podľa astrologického kalendára. Každý rok sviatok pripadá na iný deň. Telefónne čísla na políciu, požiarnikov a na prvú pomoc sú rôzne, podľa oblastí. Najlepšie je ich získať na miestnej policajnej stanici. Kathmandu: Polícia: 100, 110, 120 Himalayan Rescue Association: /3 Cudzinecká polícia: , resp