PowerPoint Presentation

Prepis

1 Hodonín,

2 Rozloha km 2 Počet obyvateľov (2012) Sídlo kraja Trnava Počet okresov 7 Počet obcí 251 Počet miest 16 2

3 24% 2% 74% slovenská národnosť maďarská národnosť ostatné národnosti TTSK - kraj tolerancie a dobrého vzájomného spolužitia. 3

4 Geografická poloha Trnavského samosprávneho kraja vytvára podmienky pre rozvoj regionálnej spolupráce vo všetkých oblastiach s okolitými regiónmi : v Maďarsku, Rakúsku a v Českej republike,. 4

5 Trnavský kraj hraničí s tromi štátmi: Česká republika - cca 45 km, Rakúsko - cca 12 km, Maďarsko - cca 48 km. Výhodná poloha pre cezhraničnú spoluprácu. Je časťou rozvojového trojuholníkaviedeň - Bratislava - Györ. Vzdialenosť: Trnava - Bratislava približne 50 km, Trnava - Viedeň približne 120 km, Trnava - Budapešť približne 187 km /Györ približne 108 km, Trnava - Brno približne 135 km. Letiská: Letisko Piešťany 30 km od Trnavy, Letisko M.R. Štefánika v Bratislave približne 50 km od Trnavy. Letisko Viedeň (Schwechat) približne 110 km od Trnavy, 5

6 6

7 Automobilový, strojárenský priemysel, železničné vozidlá Energetický priemysel Elektrotechnický priemysel Sklársky priemysel Poľnohospodársky a potravinársky priemysel Cestovný ruch Železničný priemysel Ťažobný priemysel a banský priemysel Iné odvetvia priemyslu (textilný, odevný, drevársky, farmaceutický, chemický, kovospracujúci, hutnícka druhovýroba atď.) 7

8 stredné školy: počet škôl - 52, počet učiteľov , počet žiakov stredných škôl , vysoké školy: počet univerzít 5, počet fakúlt 4, počet študentov , počet učiteľov - 843, VÚJE - projekty výskumu a výstavby, bezpečnostné budovy medzinárodného nukleárneho významu, Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch, Národný inštitút reumatických chorôb v Piešťanoch, Slovenský meteorologický inštitút 8

9 9

10 Rozvoj cestovného ruchu Cykloturistika Agroturistika 10

11 Podpora podnikateľského prostredia : rozvoj konkurencieschopnosti regiónu (kvalifikovaná pracovná sila + vzdelávacie inštitúcie + rozvoj celoživotného vzdelávania => rozvoj občana), podpora rozvoja malých a stredných podnikateľov v priemysle (informovanosť z hľadiska využitia územia + podpora inovácií + zvyšovanie konkurencieschopnosti firiem + rast zamestnanosti => prosperita regiónu), rozvoj infraštruktúry (podpora služieb + podpora cestovného ruchu + rozvoj dopravnej, informačnej, kultúrnej, zdravotnej, sociálnej infraštruktúry => noví investori). 11

12 Stratégia rozvoja školstva a vzdelávania na území TTSK Stratégia rozvoja vidieka na území TTSK Stratégia rozvoja infraštruktúry kultúry, kultúrnych inštitúcií a kultúrnych aktivít na území TTSK Stratégia rozvoja priemyslu na území TTSK Stratégia rozvoja sociálnych služieb vo väzbe na územie TTSK Stratégia rozvoja cestovného ruchu na území TTSK Energetická politika TTSK Koncepcia a program rozvoja telesnej kultúry a práce s mládežou na území TTSK 12

13 Akčný plán rozvoja školstva a vzdelávania na území TTSK Akčný plán stratégia rozvoja vidieka na území TTSK Akčný plán rozvoja infraštruktúry kultúry, kultúrnych inštitúcií a kultúrnych aktivít na území TTSK Akčný plán rozvoja priemyslu na území TTSK Akčný plán rozvoja sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na území TTSK Akčný plán rozvoja cestovného ruchu vo väzbe na územie TTSK Akčný plán rozvoja telesnej kultúry a práce s mládežou na území TTSK 13

14 Zriadená na základe zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaoberá sa problematikou trhu práce na území TTSK, kvalitou odborného vzdelávania a prípravy na stredných odborných školách v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja, prípravou návrhu na tvorbu Regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy na území TTSK. 14

15 Poradný orgán predsedu TTSK, členmi sú predstavitelia významných spoločností z verejnej správy, podnikateľskej sféry, školstva, zdravotníctva, rôznych zväzov, inštitúcií, združení, nevládnych organizácií na území TTSK, na základe znalosti situácie konzultovať a hľadať riešenia dopadov hospodárskej krízy na stav zamestnanosti a výkonnosť ekonomiky v TTSK, analyzuje, odporúča a navrhuje vecne dobré riešenia hospodárskych a sociálnych problémov kraja. 15

16 Automobilový klaster západné Slovensko Trnavský samosprávny kraj Energetický klaster západné Slovensko Klaster cestovného ruchu západné Slovensko Elektrotechnický klaster západné Slovensko Vzdelávací klaster Energetický klaster CENTROPE 16

17 Sú riadené odborne, metodicky a finančne riadené TTSK a sú zaradené do Integrovanej siete Regionálnych rozvojových agentúr TTSK, sídlia v každom okrese TTSK, nástroj poskytovania informačného, poradenského, analytického a realizačného servisu pre žiadateľov a konečných prijímateľov finančnej pomoci z fondov EÚ priamo v okresných mestách TTSK, podieľajú sa na vytváraní projektov a cezhraničných projektových partnerstiev, spolupracujú s klastrami, subjektmi verejnej správy, subjektmi podnikateľského aj neziskového sektora, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, Združením podnikateľov Slovenska a inými inštitúciami. 17

18

19 Investičná priorita č. 1.1: Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T Špecifický cieľ č. 1.1: Zlepšenie dostupnosti k cestnej infraštruktúre TEN- T a cestám I. triedy Investičná priorita č. 1.2: Rozvoj ekologicky priaznivých a nízkouhlíkových dopravných systémov Špecifický cieľ č :Zníženie environmentálneho zaťaženia mestských a prímestských oblastí prostredníctvom podpory a rozvoja integrovaných dopravných systémov a zvyšovania atraktivity verejnej osobnej dopravy Špecifický cieľ č :Zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb

20 Investičná priorita č. 2.1: Investovanie do sociálnej infraštruktúry, ktoré prispieva k národnému, regionálnemu a miestnemu rozvoju, a prechodu z inštitucionálnych služieb na komunitné Špecifický cieľ č. 2.1: Podporiť prechod poskytovania sociálnych služieb a výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z inštitucionálnej formy na komunitnú, a to podporou rozvoja existujúcich a nových služieb komunitnej starostlivosti z hľadiska riešenia investičných potrieb do infraštruktúry a materiálno-technologického vybavenia Investičná priorita č. 2.2: Investovanie do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania prostredníctvom rozvoja infraštruktúry vzdelávania a odbornej prípravy Špecifický cieľ č :Zvýšenie hrubej zaškolenosti detí prostredníctvom zvýšenia kvality a dostupnosti predprimárneho vzdelávania Špecifický cieľ č Zlepšenie kľúčových kompetencií žiakov základných škôl prostredníctvom zvýšenia kvality základných škôl Špecifický cieľ č : Zvýšenie kvality praktického vyučovania ako predpokladu pre vyššiu uplatniteľnosť absolventov na trhu práce riešením priestorových a technických podmienok stredných odborných škôl

21 Investičná priorita č. 3.1: Podpora podnikateľských investícií do inovácií a výskumu, tvorba prepojení a synergií medzi podnikmi a vedeckovyśkumnyḿi centrami a vyšším vzdelávaním obzvlášť vo vývoji produktov a služieb, prenosu technológií, sociálnej inovácie a aplikácie verejných služieb, stimulácie dopytu, vytvárania sietí, klastrov a otvorenej inovácie prostredníctvom inteligentnej špecializácie, podpora technologického a aplikovaného výskumu, pilotných projektov a aktivít skorého overovania výrobkov, vyspelých vyŕobnyćh kapacít a prvovýroby v kľúčových technológiách a šírenie všestranne využiteľných technológií Špecifický cieľ č. 3.1: Podpora využitia endogénnych ekonomických faktorov rozvoja regiónov prostredníctvom podpory zhodnocovania domácej surovinovej základne Investičná priorita č. 3.2: Zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj kultúrneho a prírodného dedičstva Špecifický cieľ č. 3.2:Zvýšenie atraktívnosti mestských a vidieckych sídiel a ich udržateľného rozvoja prostredníctvom zhodnocovania kultúrneho dedičstva a obnovy kultúrnej infraštruktúry s previazaním na rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu

22 Investičná priorita č. 4.1: Podpora energetickej efektívnosti, inteligentného energetického riadenia a využitia energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane využitia vo verejných budovách a v sektore bývania Špecifický cieľ č. 4.1: Zvýšenie energetickej efektívnosti budov na bývanie Investičná priorita č. 4.2: Riešenie významných potrieb investícií do sektora vodného hospodárstva s cieľom naplniť požiadavky environmentálneho acquis Špecifický cieľ č : Zvýšenie dostupnosti zdrojov podzemných vôd pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou Špecifický cieľ č : Zabezpečenie bezproblémového zásobovania obyvateľstva kvalitnou pitnou vodou a efektívna likvidácia odpadových vôd bez negatívnych dopadov na životné prostredie Investičná priorita č. 4.3: Opatrenia na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, regenerácie priemyselných lokalít a zníženie znečistenia vzduchu Špecifický cieľ č : Zníženie znečisťovania ovzdušia emisiami z plošných alebo líniových zdrojov znečisťovania a zabezpečenie dobrej kvality ovzdušia v okolí uvedených zdrojov znečisťovania Špecifický cieľ č : Zlepšenie kvality života obyvateľov a environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach prostredníctvom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a regeneráciou a využitím nevyužívaných objektov a areálov (brownfields)

23 (netýka sa TTSK) kopíruje priority IROP pre územie Bratislavského samosprávneho kraja Špecifický cieľ č. 6.1:Zabezpečenie efektívneho riadenia a implementácie IROP

24 RIUS predpoklada východisko implementácie IROP Uplatnenie partnerského princípu Inštitucionálne zabezpečenie tvorby RIUS Tvorba RIUS Financovanie tvorby RIUS

25 Základom pre tvorbu RIUS bude partnerstvo na úrovni samosprávneho kraja. Partnerstvo zodpovedá za tvorbu RIUS Odborná stránka činnosť pracovných skupín Členovia partnerstva: zástupcovia VUC koordinátor celého procesu krajského mesta, okresných miest, regionálnych združení miest a obcí, zástupcovia podnikateľov, tretieho sektora a ďalšími relevantnými sociálno-ekonomickými partnermi

26 Vytvorenie metodiky tvorby RIUS - november Z: Riadiaci orgán pre ROP Realizácia RIUS prostredníctvom pracovníkov úradov samosprávnych krajov a expertov (nie externé služby) - predpoklad Financovanie tvorby RIUS Vypracovanie a schválenie RIUS marec/apríl 2014

27 Ďakujem za Vašu pozornosť Marián Cipár riaditeľ sekcie regionálneho rozvoja Trnavský samosprávny kraj Starohájska Trnava Slovakia 27