mar_text.pmd

Prepis

1 SK EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA MESAČNÝ BULLETIN 3I MESAČNÝ BULLETIN MAREC

2 EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA MESAČNÝ BULLETIN MAREC 26 V roku 26 je vo všetkých publikáciách použitý motív z bankovky 5 eur.

3 Európska centrálna banka 26 Adresa Kaiserstrasse Frankfurt nad Mohanom Nemecko Poštová adresa European Central Bank Postfach Frankfurt am Main Germany Telefón Internet Fax Telex ecb d Za zostavenie Mesačného bulletinu zodpovedá Výkonná rada. Preklad zabezpečujú a zverejňujú národné centrálne banky. Záväzným je pôvodné anglické znenie. Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja. Redakčná uzávierka štatistických údajov uvedených v tomto čísle bola 1. marca 26. ISSN (elektronická verzia)

4 OBSAH ÚVODNÉ SLOVO 5 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ 9 Vonkajšie prostredie eurozóny 9 Menový a finančný vývoj 17 Ceny a náklady 51 Produkcia, dopyt a trh práce 58 Fiškálny vývoj 66 Vývoj výmenného kurzu a platobnej bilancie 73 Boxy 1 Aktuálny vývoj inflácie v nových členských štátoch EÚ a vplyv vstupu do EÚ 11 2 Revízie národných účtov Číny 15 3 Obnovenie procesu vracania portfóliových presunov v poslednom štvrťroku Stav likvidity a operácie menovej politiky od 9. novembra 25 do 7. februára Príčiny nedávneho rozdielneho vývoja cien akcií v eurozóne a v Spojených štátoch 39 6 Vývoj a charakter úverov nepeňažných finančných inštitúcií poskytovaných domácnostiam 49 7 Nové postupy zostavovania a zverejňovania HICP eurozóny 52 8 Makroekonomické projekcie odborníkov pre eurozónu 63 9 Projekcie vplyvu starnutia obyvateľstva na verejné výdavky 7 ŠTATISTIKA EUROZÓNY PRÍLOHY Chronológia opatrení menovej politiky v Eurosystéme Systém TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer) Publikácie Európskej centrálnej banky od roku 25 Slovník pojmov S1 I III VII XIII 3

5 POUŽITÉ SKRATKY KRAJINY BE CZ DK DE EE GR ES FR IE IT CY LV LT LU Belgicko Česká republika Dánsko Nemecko Estónsko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Cyprus Lotyšsko Litva Luxembursko HU MT NL AT PL PT SI SK FI SE UK JP US Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Spojené kráľovstvo Japonsko Spojené štáty OSTATNÉ BIS Banka pre medzinárodné zúčtovanie CPI index spotrebiteľských cien Európska centrálna banka EER efektívny výmenný kurz EMI Európsky menový inštitút EMU Hospodárska a menová únia ESA 95 Európsky systém účtov 1995 ESCB Európsky systém centrálnych bánk EÚ Európska únia EUR euro HDP hrubý domáci produkt HICP harmonizovaný index spotrebiteľských cien ILO Medzinárodná organizácia práce MMF Medzinárodný menový fond NCB národná centrálna banka PFI peňažné finančné inštitúcie PPI index cien výrobcov ULCM jednotkové náklady práce v priemyselnej výrobe ULTC jednotkové náklady práce v ekonomike V súlade s praxou Spoločenstva sú členské štáty EÚ v tomto bulletine zoradené v abecednom poradí podľa ich názvov v národných jazykoch. 4

6 ÚVODNÉ SLOVO Rada guvernérov na svojom zasadnutí 2. marca 26 rozhodla, že minimálnu akceptovateľnú úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné obchody Eurosystému zvýši o 25 bázických bodov na 2,5 %. Úrokové sadzby jednodňových refinančných obchodov a jednodňových sterilizačných obchodov sa tiež zvýšili o 25 bázických bodov na 3,5 %, resp. 1,5 %. V súlade so zmenami rámca menovej politiky uskutočnenými v marci 24 tieto rozhodnutia nadobudli účinnosť na začiatku novej periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv 8. marca 26. Rozhodnutie Rady guvernérov zvýšiť kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov je reakciou na inflačné riziká ohrozujúce cenovú stabilitu, ktoré Rada guvernérov identifikovala na základe ekonomickej i menovej analýzy. Úprava úrokových sadzieb pomôže zaistiť naďalej pevné ukotvenie strednodobých až dlhodobých inflačných očakávaní v eurozóne na úrovni zodpovedajúcej cenovej stabilite, čo je predpokladom toho, aby menová politika mohla naďalej prispievať k podpore hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v eurozóne. Úrokové sadzby v rámci celého spektra splatností zostávajú stále veľmi nízke v nominálnom i reálnom vyjadrení a nastavenie menovej politiky zostáva prispôsobivé. Tento postoj zodpovedá aktuálnemu hodnoteniu situácie, pričom Rada guvernérov bude naďalej pozorne sledovať vývoj rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu. Pokiaľ ide o ekonomickú analýzu, podľa predbežného odhadu Eurostatu dosiahol medzikvartálny rast reálneho HDP v eurozóne v poslednom štvrťroku 25,3 %, čo je v porovnaní s výrazným rastom,6 % zaznamenaným v predchádzajúcom štvrťroku podstatne nižšia hodnota. Ak však odhliadneme od krátkodobej volatility a vezmeme do úvahy najnovšie hospodárske ukazovatele a výsledky prieskumov, dostupné údaje svedčia o zlepšovaní hospodárskej aktivity. V krátkodobom horizonte by sa teda mali dostaviť vyššie miery rastu, čo vyplýva aj z rôznych odhadov založených na viacerých ukazovateľoch. Podmienky na pokračovanie hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú priaznivé aj z dlhodobejšej perspektívy. Situácia v zahraničí je stále priaznivá a podporuje vývoz z eurozóny. Očakáva sa, že investičná aktivita bude naďalej intenzívna a že bude ťažiť z dlhodobo veľmi výhodných podmienok financovania, výsledkov reštrukturalizácie podnikových bilancií a zo zvyšovania ziskovosti a efektívnosti podnikov. S postupným zlepšovaním situácie na trhu práce by malo postupne dochádzať aj k rýchlejšiemu rastu spotreby, v súlade s vývojom reálneho disponibilného dôchodku. Ďalším podkladom analýzy výhľadu vývoja hospodárskej aktivity boli marcové makroekonomické projekcie odborníkov. Tie predpovedajú priemerný ročný rast reálneho HDP v roku 26 v rozmedzí od 1,7 % do 2,5 % a v roku 27 od 1,5 % do 2,5 %. Tieto výsledky mierne upravujú projekcie odborníkov Eurosystému z decembra 25 smerom nahor, čo je najmä odrazom o niečo lepšieho výhľadu aktivity v oblasti súkromných investícií počas projektovaného obdobia. Zhruba podobný obraz ponúkajú najnovšie prognózy medzinárodných organizácií a inštitúcií súkromného sektora. Riziká, ktoré by mohli tieto vyhliadky hospodárskeho rastu ohroziť, sa podľa názoru Rady guvernérov týkajú najmä vývoja cien ropy a globálnych nerovnováh. Pokiaľ ide o cenový vývoj, podľa predbežného odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP vo februári 26 klesla na 2,3 % z 2,4 % v predchádzajúcom mesiaci. V krátkodobom horizonte sa miery inflácie pravdepodobne udržia nad úrovňou 2 %, pričom ich konkrétne hodnoty budú vo veľkej miere závisieť od budúceho vývoja cien energií, ktorý bol v poslednej dobe pomerne nestály. Očakáva sa, že po prekročení krátkodobého horizontu infláciu v rokoch 26 a 27 výrazne ovplyvnia zmeny regulovaných cien a nepriamych daní, a na rast cien môžu podľa očakávaní vplývať aj nepriame účinky predchádzajúceho rastu cien ropy. Rast miezd v eurozóne je v poslednom období stále mierny. Rada guvernérov predbežne počíta s tým, že tento stav bude pokračovať, okrem iného aj 5

7 v dôsledku výrazných globálnych konkurenčných tlakov, a to najmä v sektore priemyselnej výroby. Nevýrazný rast miezd pomáha udržiavať domáce inflačné tlaky pod kontrolou aj napriek výrazným nárastom cien ropy. Z dlhodobejšieho hľadiska je teda naďalej nevyhnutný zodpovedný prístup sociálnych partnerov, a to aj v kontexte priaznivejšieho hospodárskeho prostredia. Ďalším podkladom hodnotenia výhľadu cenového vývoja sú projekcie odborníkov z marca 25. Podľa nich by sa mala ročná inflácia HICP v roku 26 pohybovať v rozmedzí od 1,9 % do 2,5 % a v roku 27 od 1,6 % do 2,8 %. V porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 25 predstavujú tieto intervaly miernu úpravu vývoja inflácie HICP v najbližších rokoch smerom nahor, najmä v dôsledku zvýšenia predpokladov rastu cien ropy v budúcnosti, v súlade s očakávaniami účastníkov trhu. Tento scenár naďalej ohrozujú riziká rýchlejšieho rastu cien, medzi ktoré patrí ďalšie zvyšovanie cien ropy, výraznejšie než v súčasnosti očakávané premietnutie rastu cien ropy do spotrebiteľských cien, ďalšie zvyšovanie regulovaných cien a nepriamych daní a čo je ešte dôležitejšie vyšší než očakávaný rast miezd a cien v dôsledku sekundárnych účinkov predchádzajúceho rastu cien ropy. Čo sa týka menovej analýzy, Rada guvernérov znova podrobne prebrala hodnotenie menového vývoja. Ročné tempo rastu agregátu M3 zostáva výrazné aj napriek známkam obnovenia obracania predchádzajúcich presunov v skladbe portfólií do peňažných aktív, ktoré tlmí rast celkového agregátu M3. Odhliadnuc od krátkodobých vplyvov takéhoto portfóliového správania zostáva trend miery rastu peňažnej zásoby stále vysoký, a to kvôli stimulačnému účinku nízkej úrovne úrokových mier. V posledných mesiacoch sa okrem toho znova zvýšila ročná miera rastu objemu úverov súkromnému sektoru, pričom výrazným tempom stúpa hlavne objem úverov poskytovaných domácnostiam najmä pôžičiek na bývanie a nefinančným podnikom. Výrazný rast objemu peňazí a úverov v prostredí vysokého stavu likvidity v eurozóne celkovo predstavuje riziko pre cenovú stabilitu v strednodobom až dlhodobejšom horizonte. Ročné miery inflácie by teda podľa projekcií mali v roku 26 a 27 zostať na zvýšenej úrovni, pričom ekonomická analýza naznačuje, že cenovú stabilitu v strednodobom horizonte naďalej ohrozujú riziká, ktoré by mohli spôsobiť, že inflácia prekročí očakávané hodnoty. Vzhľadom na intenzitu rastu peňažnej zásoby a prebytok likvidity porovnanie výsledkov ekonomickej a menovej analýzy potvrdzuje existenciu rizík rýchlejšieho rastu cien. V tejto situácii preto bola úprava úrokových sadzieb potrebná. Rada guvernérov svojím včasným konaním pomáha udržiavať strednodobé a dlhodobé inflačné očakávania na úrovni zodpovedajúcej cenovej stabilite a prispieva tak k udržateľnému hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Rada guvernérov bude aj naďalej pozorne sledovať ďalší vývoj s cieľom zabrániť naplneniu rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, hoci niektoré krajiny v rámci plnenia svojich programov stability plánujú udržiavať, resp. dosiahnuť približne vyrovnanú alebo prebytkovú rozpočtovú pozíciu, vývoj k zdravému stavu verejných financií v eurozóne ako celku napreduje stále pomaly. Viacero krajín aj naďalej vykazuje vážnu rozpočtovú nerovnováhu a konsolidačné snahy niektorých krajín sotva spĺňajú minimálne požiadavky upraveného Paktu stability rastu, a to i napriek zlepšeným vyhliadkam hospodárskeho rastu. Vo väčšine krajín eurozóny sú zároveň vyhliadky fiškálneho vývoja zatienené fiškálnymi nákladmi spojenými so starnutím obyvateľstva. Preto je nevyhnutné, aby jednotlivé krajiny dôslednejšie presadzovali rozpočtovú konsolidáciu a podľa potreby zavádzali konkrétne a účinné opatrenia. Predpokladom jednoduchšieho presadenia týchto konsolidačných snáh je ich zakomponovanie do komplexného reformného programu, ktorý by adekvátne zohľadňoval i vzdialenejšie fiškálne problé- 6

8 ÚVODNÉ SLOVO my. Takýto postup zvýši dôveryhodnosť upraveného Paktu stability a rastu a vytvorí dôveru v zdravé verejné financie, ktoré podporujú hospodársky rast. Širšie dôsledky starnutia populácie si vyžadujú pozornosť aj v iných oblastiach hospodárskej politiky. Vzhľadom na prejavujúce sa účinky demografických zmien sú pre podporu potenciálneho rastu a zvýšenie zamestnanosti veľmi dôležité komplexné štrukturálne reformy na trhu práce a trhu tovaru a služieb, ako aj vytvorenie priaznivého a konkurenčného podnikateľského prostredia. Kľúčovou prioritou by malo byť dotvorenie vnútorného trhu EÚ vrátane trhu služieb. Na strane ponuky pracovných síl majú veľký význam reformy daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré by priniesli väčšiu motiváciu na zotrvanie, resp. vstup na trh práce. Na strane dopytu po pracovných silách je zasa potrebná prispôsobivosť v oblasti tvorby miezd a odstránenie nepružnosti trhu práce. Pre rozvoj ľudského kapitálu sú tiež dôležité lepšie možnosti vzdelávania. Najbližšie zasadanie Európskej rady 23. až 24. marca 26 sa bude zaoberať vyhodnocovaním pokroku dosiahnutého v rámci Lisabonského programu, ktorý bol opätovne zavedený minulý rok. Rada guvernérov jednoznačne podporuje iniciatívy Európskej komisie a Európskej rady zamerané na oživenie tohto reformného procesu. Dôsledné a účinné uskutočňovanie potrebných reforiem je kľúčom k dlhodobému hospodárskemu úspechu Európskej únie. 7

9

10 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ 1 VONKAJŠIE PROSTREDIE EUROZÓNY Vonkajšie prostredie eurozóny Expanzia globálnej ekonomiky pokračovala koncom roka 25 pomerne priaznivým tempom, pričom ekonomický rast sa zrýchlil v Japonsku a spomalil, prinajmenšom dočasne, v Spojených štátoch. Inflačné tlaky zostávali vo väčšine krajín vo všeobecnosti pod kontrolou. Celkove tak vyhliadky vonkajšieho ekonomického prostredia, a teda zahraničného dopytu pre eurozónu, zostávajú pozitívne. Dobrá zisková situácia a priaznivé podmienky financovania, spolu so štrukturálnymi zlepšeniami v podnikových súvahách vo viacerých krajinách by mali podporovať investície súkromného sektora VÝVOJ SVETOVEJ EKONOMIKY Expanzia globálnej ekonomiky pokračovala koncom roku 25 relatívne solídnym tempom. V poslednom štvrťroku sa rast HDP zreteľne zrýchlil v Japonsku, zatiaľ čo v Spojených štátoch sa spomalil. Aktuálnejší obraz o globálnej hospodárskej aktivite na začiatku roka 26 nasvedčuje, že zostáva dosť silná, s nádejnými známkami jej určitého oživovania v Spojených štátoch. Inflačné tlaky v podstate väčšina krajín zvládla. Inflácia spotrebiteľských cien sa koncom roka 25 v mnohých krajinách zmiernila, čo čiastočne odzrkadľovalo pokles cien ropy. V krajinách OECD dosiahla ročná miera inflácie CPI v decembri 2,7 % v porovnaní s 3,3 % v septembri (graf 1). Medziročná miera inflácie CPI dosiahla v roku 25 2,7 % v porovnaní s 2,5 % v roku 24. Miera inflácie CPI bez potravín a energií zostala v roku 25 nezmenená, na úrovni 1,9 %. Graf 1 Cenový vývoj v krajinách OECD (medziročná percentuálna zmena; mesačné údaje) 6, 5, 4, 3, 2, 1,, -1, Zdroj: OECD. Spotrebiteľské ceny (všetky položky) Spotrebiteľské ceny (všetky položky bez potravín a energií) Ceny výrobcov (priemyselná výroba) 6, 5, 4, 3, 2, 1,, -1, SPOJENÉ ŠTÁTY V Spojených štátoch sa rast HDP v štvrtom štvrťroku 25 výrazne spomalil. Aktuálnejšie údaje však naznačujú, že začiatkom tohto roka sa hospodárska aktivita vracia na svoju pôvodnú dráhu. Značné prírastky zamestnanosti a klesajúci trend prvých a priebežných nárokov na dávky v nezamestnanosti naznačujú, že podmienky na trhu práce sa neustále zlepšujú. Rast výdavkov na súkromnú spotrebu po značnom poklese v poslednom štvrťroku 25 sa v januári 26 opäť obnovil. Výdavky na podnikateľské investície zostali masívne, ako naznačuje nedávny prudký nárast objednávok a lodnej prepravy investičných tovarov, ale aj pretrvávajúco priaznivý podnikateľský sentiment. V dôsledku vyšších cien energií vzrástla ročná miera inflácie v januári 26 na 4, %, avšak inflácia spotrebiteľských cien bez energií a potravín mierne poklesla na 2,1 %. Vyhliadky hospodárskej aktivity zostávajú pozitívne, keďže výdavky domácností by mala podporiť lepšia situácia v oblasti zamestnanosti. Podobne možno očakávať, že podnikateľské investície, podporované vysokou ziskovosťou korporácií a pretrvávajúcou výraznou expanziou agregátneho dopytu, zostanú vysoké. Zároveň však naďalej pretrvávajú viaceré riziká možného spomalenia rastu HDP, aktivované pravdepodobne ďalším zvýšením zahraničného deficitu v decembri. Dlhodobé inflačné očakávania sú i naďalej ukotvené dobre, hoci zvýšené využívanie zdrojov a vyššie ceny energií pred- 9

11 stavujú riziko ďalšieho rastu cien. Podľa strednej tendencie prognóz obsiahnutých v polročnej správe o menovej politike (Monetary Policy Report) Federálneho rezervného systému by mal byť rast reálneho HDP v roku 26 na úrovni okolo 3,5 % a v roku 27 v rozmedzí 3 až 3,5 %. JAPONSKO Hospodárska aktivita v Japonsku sa v poslednom období zrýchlila, pričom pokračoval ústup deflácie spotrebiteľských cien. V štvrtom štvrťroku 25 rástol reálny HDP rýchlym tempom a podľa predbežných odhadov vzrástol oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 1,4 %. Tento rast sa zakladal prevažne na súkromnom domácom dopyte a čistom zahraničnom obchode, zatiaľ čo príspevok verejného sektora bol nulový. Súkromná spotreba a investície potvrdili svoju úlohu hybnej sily prebiehajúceho oživenia, podporovaného aj oživením exportnej aktivity. Rast reálneho HDP dosiahol v roku 25 2,8 % a bol vyšší v porovnaní s rokom 24 (o 2,3 %) a rokom 23 (o 1,8 %). Ekonomika Japonska tak už tretí rok po sebe rástla tempom prevyšujúcim potenciál. Do budúcnosti sú vyhliadky ekonomiky priaznivé, keďže sa očakáva, že krajina bude ťažiť z prínosov nedávnej štrukturálnej adaptácie na trhoch práce a v podnikovom a bankovom sektore, pričom na prospech jej bude aj obnovená sila regionálneho zahraničného obchodu. Čo sa týka cenového vývoja zostala v decembri ročná miera zmeny CPI bez čerstvých potravín druhý mesiac po sebe veľmi mierne pozitívna ( o,1 %). Ročná miera zmeny cien výrobcov meraná indexom cien tovarov domácich korporácií sa v januári ďalej zvýšila na 2,7 %, v dôsledku rastúcich cien komodít a priemyselných surovín. Graf 2 Hlavné ukazovatele vývoja v hlavných priemyselných krajinách 2,5 2, 1,5 1,,5, -,5-1, -1, Eurozóna Spojené štáty Japonsko Spojené kráľovstvo Vývoj HDP 1) (štvrťročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje) Miera inflácie 2) (spotrebiteľské ceny; medziročná percentuálna zmena; mesačné údaje) ,5-1, -1,5 Zdroj: Národné údaje, BIS, Eurostat a výpočty. 1) Za eurozónu a Spojené kráľovstvo sú použité údaje Eurostatu; za Spojené štáty a Japonsko národné údaje. Údaje HDP sú sezónne očistené. 2) HICP za eurozónu a Spojené kráľovstvo; CPI za Spojené štáty a Japonsko. 2,5 2, 1,5 1,,5, Centrálna banka Japonska (Bank of Japan) rozhodla na svojom rokovaní 9. februára 26 ponechať cieľovú hodnotu pre nesplatený zostatok na bežných účtoch nezmenenú, na úrovni približne 3 až 35 biliónov JPY. Zároveň opakovane uviedla, že kedykoľvek pri mimoriadne slabom dopyte po likvidite, zapríčinenom technickými faktormi, môže nesplatený zostatok klesnúť pod spodnú hranicu cieľového intervalu. 1

12 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Vonkajšie prostredie eurozóny SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO V Spojenom kráľovstve došlo v poslednom štvrťroku 25 k miernemu oživeniu. Podľa prvých uverejnených údajov vzrástol reálny HDP oproti predchádzajúcemu štvrťroku o,6 %, najmä v dôsledku súkromnej spotreby. Investície poklesli a rast dovozu sa spomalil. Následom trvalého rastu vývozu bol príspevok čistého vývozu k HDP pozitívny. Podmienky na trhu práce sa v poslednom čase v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti a zmiernenia priemerných miezd (bez odmien) o čiastočneuvoľnili. Pohľad do budúcnosti naznačuje, že dynamika oživenia sa v prvej polovici roka 26 môže mierne spomaliť, hoci sa očakáva, že rast HDP v roku 26 bude celkovo silnejší než v roku 25. Ročná inflácia HICP dosiahla v januári 1,9 % a oproti decembru sa nezmenila. Hoci ceny dopravy výrazne vzrástli, takmer všetky ostatné zložky HICP poklesli. Podľa indexu Halifax (Halifax House Price Index) poklesli ceny bytových nehnuteľností v januári 26 medzimesačne o,4 %, čo medziročne predstavuje nárast o 5,1 %. V decembri 25 značne vzrástol počet schválených úverov na nákup bytových nehnuteľností. OSTATNÉ EURÓPSKE KRAJINY Vo väčšine ostatných krajín EÚ nepatriacich do eurozóny sa ku koncu roka 25 rast HDP zvýšil alebo zostal silný. Zároveň sa s oslabením tlaku cien energií zmiernila inflácia HICP. Vývoj HICP bol v januári 26 vo viacerých krajinách ovplyvnený zmenami regulovaných cien. V Dánsku a Švédsku, po zrýchlení rastu HDP v oboch krajinách v treťom štvrťroku, krátkodobé ukazovatele za štvrtý štvrťrok 25 naznačujú, že hospodárska aktivita zostala priaznivá. Hybnými silami zrýchlenia hospodárskej činnosti v oboch krajinách boli zrejme tak domáce, ako aj vonkajšie faktory. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne poklesla miera inflácie HICP v januári 26 v Dánsku a vo Švédsku (na 2, %, resp. 1,1 %). Intenzívna konkurencia v maloobchodnom sektore, umiernený vývoj miezd a silný rast produktivity práce pomáhali udržať rast inflácie na nízkych úrovniach. Hospodársky obraz v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 24, zostával vo všeobecnosti veľmi pozitívny, s významným príspevkom domáceho dopytu a čistého vývozu k rastu HDP. Hospodárska aktivita bola veľmi živá v niektorých stredoeurópskych ekonomikách, osobitne na Slovensku, kde ročná miera rastu reálneho HDP dosiahla v štvrtom štvrťroku 25 7,5 %. Veľmi dynamický hospodársky rast pretrvával aj v pobaltských krajinách. Miera inflácie HICP bola v týchto krajinách relatívne vysoká, vplýval na ňu aj živý domáci dopyt a rast cien energií (box 1). Box 1 AKTUÁLNY VÝVOJ INFLÁCIE V NOVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EÚ A VPLYV VSTUPU DO EÚ Tento box stručne opisuje hlavné faktory aktuálneho vývoja inflácie v nových členských štátoch EÚ. Pred vstupom do EÚ inflácia v týchto krajinách značne poklesla. V roku 23 dosiahol vážený priemer inflácie HICP za tieto krajiny najnižšiu hodnotu 1,9% v porovnaní s 2,1 % za eurozónu (pozri tabuľku). V prvej polovici roka 24 však v súvislosti so vstupom do EÚ inflačné tlaky rýchlo rástli a v treťom štvrťroku dosiahli 4,8 %. Následne začala inflácia vo väčšine krajín opäť klesať, čo odzrkadľovalo aj znižujúci bázický efekt na ročné miery inflácie tak ako ustupoval inflačný dopad vstupu do EÚ a vo štvrtom štvrťroku 25 nakoniec v medziročnom porovnaní dosiahla v priemere 2,2 %. 11

13 Inflácia HICP v nových členských štátoch EÚ (medziročná percentuálna zmena) Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Česká republika 4,5 1,4 -,1 2,6 1,6 2,1 2,4 3, 2,7 1,4 1,2 1,6 2,2 Estónsko 5,6 3,6 1,4 3, 4,1,6 3,2 3,9 4,4 4,5 3,6 4,3 4, Cyprus 2, 2,8 4, 1,9 2, 1, 1,2 2,5 2,8 2,5 2,1 1,7 1,9 Lotyšsko 2,5 2, 2,9 6,2 6,9 4,3 5,8 7,4 7,2 6,7 6,7 6,7 7,5 Litva 1,6,3-1,1 1,2 2,7-1,1,5 2,3 3, 3,1 2,4 2,2 3, Maďarsko 9,1 5,2 4,7 6,8 3,5 6,8 7,4 7, 5,9 3,5 3,6 3,5 3,2 Malta 2,5 2,6 1,9 2,7 2,5 2,5 3,3 3, 2,2 2,3 2,2 2,1 3,6 Poľsko 5,3 1,9,7 3,6 2,2 1,8 3,4 4,7 4,5 3,6 2,2 1,7 1,2 Slovinsko 8,6 7,5 5,7 3,7 2,5 3,7 3,8 3,6 3,5 2,8 2,2 2,3 2,6 Slovensko 7,2 3,5 8,4 7,5 2,8 8,2 8,1 7,4 6,2 2,8 2,6 2,2 3,7 EÚ-1 vážený priemer 5,7 2,6 1,9 4,1 2,5 3, 4, 4,8 4,5 3,2 2,4 2,2 2,2 EÚ-1 nevážený priemer 4,9 3,1 2,9 3,9 3,1 3, 3,9 4,5 4,2 3,3 2,9 2,8 3,3 EÚ-1 štandardná odchýlka 2,7 2, 2,9 2,2 1,5 2,8 2,5 2, 1,7 1,5 1,5 1,6 1,7 Eurozóna 2,4 2,3 2,1 2,1 2,2 1,7 2,3 2,3 2,3 2, 2, 2,3 2,3 Zdroj: Eurostat. Vývoj inflácie bol však v priebehu uplynulých troch rokov v jednotlivých krajinách rozdielny. Niektoré krajiny, ktoré mali v roku 23 relatívne vysoké miery inflácie menovite Cyprus, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko svoje inflačné miery do konca roka 25 výrazne znížili. Iné krajiny, ako Česká republika a Poľsko, ktoré v roku 23 vychádzali z nižších úrovní inflácie, zaznamenali v roku 24 zvýšenie svojich mier inflácie s nasledovným návratom na miernejšie úrovne v priebehu roka 25. V pobaltských krajinách vzrástla inflácia z väčšinou relatívne nízkej úrovne, resp. v prípade Litvy dokonca z negatívnej úrovne, v roku 24 výrazne a v priebehu celého roka 25 sa ďalej zvyšovala. Vo všeobecnosti má vývoj inflácie v nových členských štátoch tendenciu k nestálosti, okrem iného aj v dôsledku vysokého podielu cien potravín v spotrebnom koši HICP, vysokého pomeru závislosti od ropy a dosť častých zmien nepriamych daní a regulovaných cien. Aktuálny vývoj inflácie v nových členských štátoch EÚ ovplyvňujú hlavne tri faktory: vstup do EÚ, nárast medzinárodných cien ropy a cyklický vývoj. V súvislosti so vstupom do EÚ bolo v niektorých krajinách nevyhnutné, vzhľadom na požiadavky jednotného trhu EÚ, zvýšiť viaceré nepriame dane a regulované ceny. Pred uskutočnením týchto úprav bolo možné pozorovať vyšší dopyt po viacerých produktoch, ktorý mal na ceny ďalší prorastový efekt. V nových členských štátoch okrem toho v prvej polovici roka 24 výrazne vzrástli ceny potravín (graf). Bolo to vo veľkej miere v dôsledku ich účasti na Spoločnej poľnohospodárskej politike od mája 25. Odstránenie zvyšných obchodných bariér a nižšia cenová hladina mnohých potravinárskych produktov v týchto krajinách vyústili do zvýšeného záujmu o vývoz potravín v rámci EÚ, čo tiež prispelo k rastu cien. Určitý prorastový tlak na infláciu vo všetkých nových členských štátoch mal okrem iného rýchly rast cien ropy od polovice roka 23, čo odzrkadľovalo skutočnosť, že váha položiek spojených s energiami v koši HICP týchto krajín je relatívne vysoká (v priemere okolo 14,7 % v porovnaní s 8,5 % v eurozóne). Inflačný dopad cien ropy bol však medzi jednotlivými novými členskými štátmi značne rozdielny, čiastočne v dôsledku rozdielov v spotrebných zvyklostiach a energetickej náročnosti produkcie, ako aj vzhľadom na existenciu dlhodobých kontrak- 12

14 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Vonkajšie prostredie eurozóny Inflácia HICP a vybrané subagregáty v nových členských štátoch (mesačné údaje; medziročná percentuálna zmena) HICP súhrnný index HICP služby HICP priemyselné výrobky bez energií HICP súhrnný index HICP potraviny a nápoje HICP energie Zdroj: Eurostat a výpočty. Poznámka: Všetky indexy sú vážené. Vážené subagregáty HICP pre služby, priemyselné výrobky bez energií a pre energie sú dostupné len od januára 22. tov na dodávky energie v niektorých krajinách. Okrem toho priemet vyšších cien ropy do inflácie HICP v niektorých krajinách utlmovalo zníženie spotrebných daní a cenová politika regulačných orgánov zodpovedných za ceny energií pre spotrebiteľov (elektrina, plyn). Dôležitú úlohu pri vysvetľovaní vývoja inflácie v nových členských štátoch v ostatných rokoch má okrem toho aj cyklický vývoj. Silný rast dopytu, uzatváranie negatívnych medzier HDP a zrýchľujúci sa rast miezd prispeli k inflačným tlakom vo viacerých krajinách. Všetky tieto infláciu zvyšujúce tlaky čiastočne vyrovnávali niektoré efekty pôsobiace na znižovanie cien, ktoré súviseli najmä s rastúcou konkurenciou v dovoze priemyselných výrobkov (odevov a spotrebičov pre domácnosť) a reformami v oblasti regulácie sieťových odvetví, ako sú telekomunikácie, ktoré boli tiež čiastočne spojené so vstupom do EÚ. Okrem toho v niektorých krajinách, menovite v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku, inflačné tlaky čiastočne kompenzovalo zhodnocovanie ich mien voči euru. Celkovo možno konštatovať, že cenové efekty spojené so vstupom do EÚ v súčinnosti s výrazným zvýšením medzinárodných cien energií viedli v roku 24 vo väčšine nových členských štátov k prudkému zvýšeniu inflácie. Vývoj v roku 25 ukázal, že niektorým krajinám sa zrejme podarilo vylúčiť alebo obmedziť potenciálne sekundárne efekty týchto inflačných šokov. V niektorých krajinách, kde inflácia v roku 25 zostala vysoká alebo ešte vzrástla, je však potrebné zachovať obozretnosť, aby sa zamedzilo vzniku zdĺhavejšieho obdobia inflačných tlakov. V troch najväčších stredoeurópskych ekonomikách (Poľsku, Českej republike a Maďarsku) pokračoval v poslednom štvrťroku 25 prudký rast HDP. Vo všetkých troch krajinách pretrvával dynamický rozmach priemyselnej produkcie podporovaný hlavne vývozom. Okrem toho sa zrýchlil rast maloobchodného predaja, čo naznačuje, že súkromná spotreba zostávala výrazná. 13

15 Vývoj inflácie v týchto troch krajinách bol v januári 26 rozdielny. Zatiaľ čo ročná inflácia HICP v Českej republike vzrástla na 2,4 %, v Poľsku zostala zhruba na nezmenenej úrovni,9 % a v Maďarsku poklesla na 2,5 %. Údaje o januárovej inflácii vo viacerých krajinách zrejme ovplyvnili zmeny regulovaných cien a nepriamych daní. Napríklad v Maďarsku klesla ročná inflácia HICP hlavne v dôsledku zníženia najvyššej sadzby DPH (z 25 % na 2 %). Tento efekt viac ako vyrovnal dopad nadpriemerného zvýšenia cien potravín. Pohľad na európske krajiny nepatriace do EÚ ukazuje, že vo Švajčiarsku sa hospodárska aktivita v druhej polovici roka 25 posilnila. Ak vývoz zostáva dlhodobo hlavným prispievateľom k hospodárskemu rastu, postupné zlepšovanie naznačuje aj domáci dopyt. Aktuálne údaje naznačujú, že hospodárska aktivita sa v súčasnosti ďalej zvyšuje. Ročná inflácia bola v januári 26 1,3 %, t. j. vyššia než 1, % v decembri 25. V Rusku sa rast HDP v medziročnom porovnaní zvýšil v treťom štvrťroku 25 na 7 %. Hospodársku aktivitu naďalej podporujú vysoké ceny ropy, hybnou silou masívnej expanzie sa však postupne stáva domáci dopyt. Priemyselná produkcia vzrástla v januári 26 v medziročnom porovnaní o 4,4 %. Ročná miera inflácie CPI, hoci má v ostatnom čase postupne klesajúci trend, zostala vysoká (v medziročnom porovnaní 1,7 % v januári). ROZVÍJAJÚCE SA EKONOMIKY ÁZIE Hospodárska aktivita na nových trhoch Ázie začiatkom roka 26 naďalej expandovala vysokým tempom. Napriek vysokým cenám ropy a sprísneniu menovej politiky vo väčšine hlavných ekonomík, okrem Číny, opäť zosilnil rast domáceho dopytu vo viacerých ekonomikách regiónu. Inflačné tlaky boli v ostatných mesiacoch vo všeobecnosti skôr mierne, avšak vo viacerých ekonomikách juhovýchodnej Ázie sa úplný priemet zníženia dotácií na palivá, uskutočneného v minulom roku, ešte iba prejaví. Čínska ekonomika pokračovala v rýchlom rozmachu. Zatiaľ čo rast vývozu stratil v poslednom štvrťroku 25 na intenzite a príspevok čistého vývozu k rastu HDP sa znížil, domáci dopyt sa zvyšoval. So zohľadnením poslednej revízie údajov o HDP Číny (box 2) bol rast HDP vo štvrtom štvrťroku 25 v medziročnom porovnaní podľa predbežných odhadov 9,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa v podstate nezmenil. Ročná miera inflácie CPI vzrástla v januári 26 na 1,9 % v porovnaní s 1,6 % v predchádzajúcom mesiaci. Inflačné tlaky zostali naďalej vcelku utlmené, tiež ako výsledok zvýšenia nadbytočných kapacít vo viacerých sektoroch, ako sú oceliarstvo a automobilový priemysel. Nadbytočné investície v týchto sektoroch následne zvyšujú niektoré potenciálne riziká ekonomiky. V Južnej Kórei sa rast HDP v štvrtom štvrťroku 25 v medziročnom porovnaní zrýchlil zo 4,5 % v predchádzajúcom štvrťroku na 5,2 %. Hospodárske vyhliadky rozvíjajúcich sa ázijských krajín ako celku zostávajú priaznivé, podporované plynulým rastom domáceho dopytu a všeobecne priaznivými vyhliadkami zahraničného obchodu. Predovšetkým silný rast čínskeho hospodárstva pravdepodobne podporí zahraničný obchod a hospodársku aktivitu v regióne, avšak vysoké ceny ropy naďalej zostávajú veľkým rizikom. 14

16 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Vonkajšie prostredie eurozóny Box 2 REVÍZIE NÁRODNÝCH ÚČTOV ČÍNY Národný štatistický úrad Číny nedávno zverejnil revidované údaje národných účtov. Došlo k tomu po ukončení prvej súhrnnej celonárodnej správy o Číne za rok 24 (24 Economic Cenzus). Nové údaje zahŕňajú revíziu úrovne HDP za rok 24 smerom hore o takmer 17 %, ako aj upravené historické údaje o ročnom raste reálneho HDP od roku 1993, ktoré sú v priemere o,5 percentuálneho bodu ročne vyššie. Podnetom k revízii boli takmer výhradne zmeny v meraní sektora služieb Číny, ktorý sa teraz odhaduje asi o 5 % väčší než v minulosti. Na základe nových údajov predstavuje čínsky sektor služieb teraz 4,7 % HDP za rok 24 v porovnaní s 31,9 % podľa predchádzajúcich odhadov, zatiaľ čo váha priemyselného sektora poklesla zhruba na 46 % oproti predchádzajúcim 53 % (tabuľka). Revízie údajov HDP Číny (percentuálny podiel na HDP v roku 24) Staré údaje Revidované údaje Rozdiel Poľnohospodárstvo 15,2 13,1-2,1 Priemysel, vrátane stavebníctva 52,9 46,2-6,7 Služby 31,9 4,7 8,8 Zdroj: Národný štatistický úrad Číny. Keďže doposiaľ zverejnené údaje sa sústreďujú iba na produktovú stranu HDP, očakáva sa, že prevažná časť revízií na výdavkovej strane HDP sa bude týkať spotreby, a že pomery investícií a úspor Číny sa čiastočne znížia. Na základe revidovaných údajov a predbežných odhadov HDP za rok 25 sa Čína stala, v prepočte podľa trhových výmenných kurzov, štvrtou najväčšou ekonomikou sveta. Tento údaj je konzistentný s ďalšími ukazovateľmi veľkosti ekonomiky, ako je zahraničný obchod, kde Čína už zaujíma tretie miesto na svete. Celkove podľa novej štatistiky sa čínska ekonomika javí väčšia a štrukturálne vyrovnanejšia než sa predtým predpokladalo. Keďže revízia údajov o zahraničnom obchode sa neočakáva, príspevok čistého obchodu k rastu HDP bude menší, čo poukazuje na hospodárstvo, ktoré je menej závislé od vonkajšieho dopytu ako hybnej sily rastu. Väčšia váha domáceho dopytu v revidovaných údajoch viedla mnohých pozorovateľov k revízii svojich prognóz rastu na rok 26 smerom nahor v priemere o,5 percentuálneho bodu na zhruba 9 %. Revidované údaje však nemenia zahraničnú pozíciu Číny ako veľkej krajiny s prebytkom bežného účtu a veľkou medzerou medzi úsporami a investíciami. LATINSKÁ AMERIKA Najnovšie údaje z Latinskej Ameriky ukazujú, že v Brazílii a Mexiku sa hospodárska aktivita zrýchľuje podporovaná aj uvoľňovaním menovej politiky v posledných mesiacoch a v Argentíne zostáva dynamická. V Brazílii vzrástla priemyselná produkcia v decembri 25 v medziročnom porovnaní o 3,2 %. Ročná inflácia na úrovni 5,7 % sa v januári 26 v porovnaní s decembrom 25 v podstate nezmenila. V Mexiku sa priemyselná produkcia v decembri 25 v medziročnom porovnaní zvýšila o 2,7 %. Ak sa tento údaj nachádzal na dolnom konci trhových očakávaní, ostatné krátkodobé ukazovatele (napr. v zahraničnoobchodnom sektore) naznačujú zlepšenie vyhliadok 15

17 do blízkej budúcnosti. Ročná inflácia v januári 26 vzrástla z 3,3 % v predchádzajúcom mesiaci na 3,9 %, avšak jadrová inflácia o niečo poklesla. V Argentíne pretrvávala silná priemyselná aktivita, ktorá v decembri 25 v medziročnom porovnaní vzrástla o 7,9 %. Inflačné tlaky však zostali silné, ročná miera inflácie CPI dosiahla v januári 26 12,3 %. Na pozadí pokračujúcich priaznivých vonkajších podmienok a očakávaného oživenia domáceho dopytu v Brazílii a Mexiku zostávajú hospodárske vyhliadky regiónu ako celku na najbližšie obdobie priaznivé. Graf 3 Hlavné ukazovatele vývoja na komoditných trhoch Ropa Brent (v USD za barel, ľavá os) Komodity okrem energií (v USD, index 2 = 1; pravá os) KOMODITNÉ TRHY Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: Bloomberg, HWWA. Ceny ropy zaznamenali v ostatných mesiacoch veľké výkyvy. V decembri a januári opäť prudko vzrástli, keď cena ropy Brent sa koncom januára v dôsledku ďalšieho napnutia fundamentov ropného trhu a zhoršenia geopolitického prostredia priblížila k historickej výške zo septembra 25. Po mesiacoch rastúcich dodávok ropy klesala v januári globálna produkcia ropy o,5 mil. barelov denne, pretože jej dodávky narušilo počasie a logistické problémy. Do budúcnosti sa podľa Medzinárodnej energetickej agentúry očakáva, že po relatívne nízkom dopyte zaznamenanom v štvrtom štvrťroku 25 dôjde k oživeniu globálneho dopytu po tejto surovine. Vo februári však ceny ropy mierne klesli, hlavne v dôsledku budovania zásob Spojených štátov. Napriek tomu 1. marca dosiahli 61,3 USD za barel, čo je o 5 % viac než na začiatku tohto roka. Geopolitické prostredie zostáva dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ceny ropy, nakoľko u účastníkov trhu pretrvávajú obavy o bezpečnosť budúcich dodávok tejto suroviny. Ako naznačuje implikované rozdelenie opčných kontraktov, ktoré by mohlo byť napríklad s intervalom získania 9 % v rozpätí 4 až 9 USD za barel pre dodávky v decembri 26, je neistota vo vzťahu k cenám ropy v blízkej budúcnosti stále značná. Ceny neenergetických komodít v posledných mesiacoch pravdepodobne značné vzrástli, pretože sa zvýšili ceny priemyselných surovín a potravín. V dolárovom vyjadrení boli ceny neenergetických komodít vo februári približne o 13 % vyššie ako pred rokom VYHLIADKY PRE VONKAJŠIE PROSTREDIE EUROZÓNY Vyhliadky vonkajšieho prostredia a tým aj zahraničného dopytu eurozóny zostávajú pozitívne. Dobrá zisková situácia a priaznivé podmienky financovania, spolu so štrukturálnym zlepšením bilancií korporácií vo viacerých krajinách, by mali mať priaznivý vplyv predovšetkým na investičné výdavky firiem. Toto hodnotenie podporuje aj šesťmesačná miera zmeny hlavného, kompozitného ukazovateľa OECD, ktorý ôsmy raz po sebe v decembri vzrástol. Prírastky boli osobitne výrazné v prípade krajín Severnej Ameriky. Ceny ropy síce vo februári poklesli, pre globálny výhľad však zostávajú jedným z hlavných zdrojov rizík. Vážnym rizikom pre svetové hospodárstvo je naďalej aj pretrvávanie ekonomických nerovnováh na globálnej úrovni. 16

18 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ 2 MENOVÝ A FINANČNÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj 2.1 MENOVÉ AGREGÁTY A ÚVERY PFI Napriek určitému spomaleniu rastu peňažnej zásoby v poslednom štvrťroku 25 bolo jeho tempo stále vysoké a v januári 26 sa znova mierne zvýšilo. Od polovice roka 24 je hlavným zdrojom menového rastu nízka úroveň úrokových mier, čo vidieť aj z dynamického vývoja najlikvidnejších nástrojov agregátu M3 zahrnutých do M1 na strane komponentov súvahy PFI, ako aj z ďalšieho zrýchľovania rastu úverov súkromnému sektoru na strane protipoložiek. Zároveň bolo v poslednom štvrťroku vidieť ďalšie náznaky obratu predchádzajúcich posunov v skladbe portfólií, ktoré boli prvýkrát pozorované v októbri minulého roka. To isté, aj keď v menšej miere, platí aj pre január 26. Údaje o menovom vývoji celkovo signalizujú existenciu inflačných rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu v strednodobom až dlhodobejšom horizonte. ŠIROKÝ MENOVÝ AGREGÁT M3 Aj keď sa v priebehu posledných mesiacov menový rast mierne spomalil, jeho tempo je stále vysoké. V poslednom štvrťroku 25 sa ročná miera rastu M3 znížila z 8, % v predchádzajúcom štvrťroku na 7,8 %. Podľa posledných údajov sa v januári 26 ročná miera rastu zvýšila z decembrových 7,3 % na 7,6 %, čo naznačuje určitý obrat spomaľovania zaznamenaného v poslednom štvrťroku 25. Trojmesačný centrovaný kĺzavý priemer ročných mier rastu M3 za obdobie Graf 4 Rast M3 a referenčná hodnota (medziročná percentuálna zmena; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy) 12 M3 (trojmesačný centrovaný kĺzavý priemer ročnej miery rastu) M3 (ročná miera rastu) M3 (anualizovaná 6-mesačná miera rastu) Referenčná hodnota (4,5 %) 12 Graf 5 Agregát M3 a M3 opravený o odhadnutý vplyv portfóliových presunov (medziročná percentuálna zmena; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy) 1 Oficiálny agregát M3 M3 upravený o odhadnutý vplyv portfóliových presunov 1) Referenčná hodnota (4,5 %) Zdroj:. 2 Zdroj:. 1) Odhady rozsahu portfóliových presunov v M3 sú konštruované pomocou postupu popisovaného v časti 4 článku Monetary analysis in real time,, október 24. Informácie o aktuálnom vývoji sú uvedené v boxe Obnovenie procesu zvrátenia portfóliových presunov v poslednom štvrťroku 25 v tomto vydaní Mesačného bulletinu. 17

19 od novembra 25 do januára 26 predstavoval 7,5 %, v porovnaní so 7,6 % za obdobie od októbra do decembra 25 (graf 4). Hlavným stimulom menového rastu je i naďalej nízka úroveň úrokových mier, z ktorej vyplývajú nízke oportunitné náklady na držbu hotovosti. Tento záver potvrdzuje aj stále vysoký podiel expanzie najlikvidnejších zložiek úzkeho peňažného agregátu M1 na ročnej miere rastu M3, ako aj naďalej vysoké tempo rastu úverov súkromnému sektoru. Zároveň bolo v poslednom štvrťroku vidieť ďalšie náznaky obratu predchádzajúcich zmien v skladbe portfólií, ktoré boli prvýkrát pozorované v októbri minulého roka. To isté, aj keď v menšej miere, platí aj pre január 26. Tento proces má sklon tlmiť rast celkového agregátu M3 a môže viesť k podhodnoteniu skutočného tempa menovej expanzie. (Viac informácií o aktuálnom vývoji a kvantifikácii vplyvu portfóliových posunov na stav peňažnej zásoby nájdete v boxe 3). Nasvedčuje tomu aj rast série M3 upravenej o odhadovaný vplyv zmien v skladbe portfólií, ktorá v súčasnosti prekračuje hodnoty zo série údajov o oficiálnej ročnej miere rastu (graf 5). V tejto súvislosti však treba poznamenať, že vzhľadom na nevyhnutnú neistotu v odhadoch rozsahu portfóliových zmien je pri interpretácii upravenej hodnoty potrebná opatrnosť. Box 3 OBNOVENIE PROCESU VRACANIA PORTFÓLIOVÝCH PRESUNOV V POSLEDNOM ŠTVRŤROKU 25 Menový rast i inflácia podliehajú výraznej krátkodobej volatilite v dôsledku idiosynkratických šokov. Krátkodobé rušivé vplyvy môžu skresľovať signály, ktoré v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi cenovú stabilitu v budúcnosti vysiela skutočná miera rastu peňažnej zásoby. Pri prognózovaní inflačných tlakov v strednodobom až dlhodobejšom horizonte v rámci menovej analýzy, ktorá je podkladom menovopolitických rozhodnutí, je preto nevyhnutné používať inštitucionálnu analýzu a štatistické techniky na identifikáciu zriedkavých pohybov a skrytých trendov vývoja peňažnej zásoby. Praktickým príkladom tohto komplexného prístupu k menovej analýze v je identifikácia a odhadovanie vplyvu mimoriadnych portfóliových presunov do peňažných aktív, resp. opačných presunov, na dynamiku vývoja agregátu M3. V tomto boxe sú predstavené hlavné prvky analýzy používanej na identifikáciu a kvantifikáciu týchto portfóliových presunov v rámci hodnotenia aktuálneho vývoja. 1 Portfóliové presuny a normalizácia portfóliového alokačného správania Počas obdobia zvýšenej hospodárskej a finančnej neistoty od roka 21 do polovice roka 23 sa dynamika menového vývoja nedala vysvetliť jednoducho na základe vývoja bežných určujúcich faktorov dopytu po peniazoch, ako sú ceny, výška príjmu a úrokové miery. Rýchly rast M3 v uvedenom období bol podľa všetkého dôsledkom výrazného presunu v skladbe portfólií od akcií smerom k peniazom, ktorý vyplýval z vysokého záujmu rezidentov eurozóny o bezpečné a likvidné aktíva v snahe chrániť svoj finančný majetok pred kolísaním trhu. Identifiká- 1 Pozri aj box Estimating the size of portfolio shifts from equity into money v Mesačnom bulletine z mája 23 a box Approaches to identifying and estimating portfolio shifts into and out of M3 v Mesačnom bulletine z januára

20 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj ciu, a najmä kvantifikáciu týchto mimoriadnych portfóliových presunov do peňažných aktív komplikoval nedostatok priamych údajov o ich rozsahu. S ústupom hospodárskej neistoty od polovice roka 23 do začiatku roka 24 došlo k obratu týchto portfóliových presunov, aj keď tento proces bol veľmi pomalý. Od polovice roka 24 až do nedávneho obdobia sa zdalo, že sa skončil. S normalizáciou portfóliového alokačného správania však tok nových investícií namiesto peňazí smeroval v stále väčšej miere do rizikovejších dlhodobejších aktív. Najnovšie údaje naznačujú obnovenie vracania portfóliových presunov V poslednej dobe sa vyskytli náznaky obnovenia vracania predchádzajúcich portfóliových presunov. Na presun od peňažných aktív do rizikovejších dlhodobejších nástrojov v eurách poukazuje predovšetkým veľmi obmedzený dopyt po akciách/podielových listoch fondov peňažného trhu (ktorý v decembri 25 zaznamenal medziročný pokles) a vysoký dopyt po dlhodobejších finančných pasívnych nástrojoch PFI. Odlev z čistej pozície zahraničných aktív sektora PFI pozorovaný od augusta 25 rovnako poukazuje na obnovený záujem rezidentov eurozóny o zahraničné cenné papiere namiesto domácich peňažných aktív. Oba sledované javy zapadajú do scenára obnoveného procesu vracania minulých portfóliových presunov smerom k peniazom. V minulosti sa rozsah portfóliových presunov dal približne odvodiť na základe mesačných odhadov čistého nákupu nepeňažných cenných papierov sektora držiteľov peňazí od PFI a nerezidentov (graf A; jedna zo stupníc v grafe je obrátená). Ak v skladbe portfólií nastane posun smerom k peniazom, predpokladá sa, že objem kupovaných nepeňažných cenných papierov klesne a že objem peňažných aktív stúpne o zhruba rovnakú sumu. Presne to sa aj stalo v priebehu roka 21 a začiatkom roka 23, t. j. počas dvoch období charakterizovaných výraznými zmenami v skladbe portfólií. Indikátory nákupu nepeňažných cenných papierov sa zvýšili aj v období od polovice roka 23 do polovice roka 24, zatiaľ čo tempo menového rastu postupne klesalo, čo poukazuje na pomalý obrat portfóliových presunov. Pri pohľade na vývoj v nedávnom období zistíme, že objem investícií do nepeňažných cenných papierov od augusta 25 rástol (graf A), pričom tok peňazí do M3 aj keď je stále vysoký sa zmiernil. Tento vývoj je celkovo v súlade so záverom, že po prestávke od polovice roka 24 do polovice roka 25 sa proces vracania minulých portfóliových presunov v posledných mesiacoch pravdepodobne obnovil. Vzhľadom na relatívne malý rozsah týchto zmien (najmä v porovnaní s koncom roka 21 a začiatkom roka 23) a nevyhnutne krátky záber vzorky údajov však môže byť tento záver v súčasnosti len predbežný. Záujem investorov o bezpečné a likvidné peňažné aktíva treba vidieť aj v súvislosti s ich averziou k riziku. 2 Vzhľadom na to, že averzia k riziku sa v podstate nedá sledovať, jej úloha sa odhaduje pomocou empirických ukazovateľov. Jedným z empirických ukazovateľov celkovej averzie k riziku je podmienená korelácia výnosov z investícií do dlhodobých štátnych dlhopisov a výnosov z investícií na trhu akcií (graf B, jedna zo stupníc je obrátená). Presnejšie povedané, v čase zvýšenej averzie k riziku by sa ceny týchto dvoch skupín aktív mali vyvíjať opačným smerom, pretože investori sa sťahujú z trhu akcií (pokles výnosov akcií) a kupujú dlhopi- 2 Podrobnejšie informácie o spôsobe odhadovania nájdete v boxe Averzia k rizikovým investíciám a vývoj peňažných agregátov v Mesačnom bulletine z decembra

21 Graf A M3 a čistý nákup nepeňažných cenných papierov 1) (ročné zmeny v mld. EUR) Graf B Podmienená korelácia výnosov akcií a výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov (štvrťročné údaje, obrátená stupnica) 6 M3 (ľavá stupnica) Čistý nákup nepeňažných cenných papierov (obrátená pravá stupnica) -,6 Podmienená korelácia výnosov akcií a výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov Priemerná podmienená korelácia za obdobie , ,4 -, ,2 -,2 2 4,, Zdroj:. Poznámka. Údaje za posledné dva mesiace sú čiastočne odhadnuté. 1) Vypočítaný ako objem úverov poskytnutých rezidentom eurozóny plus emisia cenných papierov konsolidovaného sektora držiteľov peňazí plus zostatky na bežných účtoch mínus nástroje zahrnuté do M3, mínus dlhodobé vklady v PFI, mínus čisté zahraničné obchody sektora držiteľov peňazí s výnimkou obchodov s cennými papiermi.,2,4, ,2,4,6 Zdroj: odhady. Poznámka. Index výnosov Dow Jones EURO STOXX a index výnosov desaťročných štátnych dlhopisov. sy (nárast výnosov dlhopisov). Naopak za normálnych okolností by pri štandardnej alokácii aktív mala byť korelácia výnosov akcií a dlhopisov kladná, pretože nízke úrokové miery podporujú ceny akcií. Tento indikátor by preto mohol poskytnúť určité informácie o možnom načasovaní a podobe zmien v skladbe portfólií. Ako ukazuje graf B, averzia investorov z eurozóny k riziku sa podstatne zvýšila v období od polovice roka 2 do polovice roka 23, keď sa rast agregátu M3 nedal zdôvodniť bežnými makroekonomickými determinantmi. Napriek podstatnému poklesu oproti roku 23 sa averzia voči riziku v roku 24 naďalej pohybovala nad úrovňou dlhodobého priemeru, čo zodpovedalo pomalému tempu normalizácie portfóliového alokačného správania. Od leta 25 tento ukazovateľ averzie k riziku klesol pod dlhodobý priemer (ako zvýrazňuje krúžok v grafe B) na úroveň porovnateľnú s hodnotou spred obdobia zvýšenej neistoty, ktoré začalo v roku 21. Jeho pokles môže súvisieť s ďalším obratom predchádzajúcich portfóliových presunov. Údaje o čistom nákupe nepeňažných cenných papierov a ukazovateľ averzie k riziku celkovo potvrdzujú scenár portfóliových presunov v období od roka 21 do polovice roka 23 i ich možného vracania, aj keď pomalého, od polovice roka 23 do polovice roka 24. Okrem toho tieto údaje v poslednej dobe naznačujú možnosť, že ďalšie vracanie minulých portfóliových presunov pravdepodobne prebieha aj v súčasnosti. Kvantifikácia vplyvu portfóliových presunov Horeuvedená analýza neumožňuje mechanickú kvantifikáciu portfóliových zmien, vyžaduje sa aj určitá dávka úsudku. Jedným zo spôsobov ako kvantifikovať vplyv portfóliových presu- 2

22 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj nov na stav peňažnej zásoby, ktorý v minulosti používala, je preto využitie aj intervenčných premenných (atrapy a trendy), ktorých účelom je vyjadriť podobu portfóliových presunov v rámci modelu časového radu M3 s jednou premennou. 3 Tieto intervenčné premenné sa tvoria okrem iného na základe komplexnej analýzy zložiek a protipoložiek agregátu M3, menovej prezentácie platobnej bilancie a finančných výkazov. Graf C Korekcia úrovne M3 v dôsledku portfóliových presunov (v % objemu peňažného agregátu M3) Výsledná korekcia Q Ako ukazuje graf C, odhady rozsahu portfóliových presunov v reálnom čase odvodené týmto spôsobom (t. j. minulé odhady získané 1 1 na základe informácií dostupných v danom čase) spravidla neskôr neprešli žiadnou výraznou revíziou. Navyše, rovnice peňažného dopytu odhadnuté na základe vzorky zahŕňajúcej 21 Zdroj: toto obdobie, ktoré kvôli možnosti spätného pohľadu obsahujú premenné, ktoré majú vyjadrovať vplyv volatility finančného trhu na objem držanej hotovosti, majú tendenciu potvrdzovať odhady rozsahu portfóliových presunov v reálnom čase, ku ktorým dospela. 4 Z grafu C je zjavné, že hodnota týchto odhadov je dosť vysoká, pričom začiatkom roka 23 dosiahla maximálnu úroveň 5 %. Aj keď s týmto druhom odhadov v reálnom čase sa nevyhnutne spája značná neistota, minimum neskorších revízií naznačuje, že sa pomocou série hodnôt M3 upravenej o odhadovaný vplyv portfóliových presunov podarilo získať solídny obraz menového vývoja v priebehu času. Keďže rozsah portfóliových zmien je dnes v porovnaní so zmenami v období od roka 21 do polovice roka 23 (v dôsledku výrazných šokov ako bol pád trhu s akciami, teroristické útoky v Spojených štátoch 11. septembra 21 a vojna v Iraku) zanedbateľný, potrebná dávka úsudku a s tým súvisiaca kvantifikácia je v tomto prípade nutne spojená s väčšou neistotou. Napriek tomu je však vzhľadom na všetky uvedené informácie pri komplexnej analýze menového vývoja potrebné určitým spôsobom posúdiť aj veľkosť súčasných spätných portfóliových presunov, aby bolo možné určiť ich tlmiaci vplyv na celkový rast peňažnej zásoby. Tento postup je nevyhnutný na identifikáciu, aj keď nedokonalú, základnej trendovej miery menového rastu, ktorá hrá svoju úlohu v menovopolitických rozhodnutiach Do procesu odhadovania bola zavedená aj ďalšia malá korekcia pre výnimočné prípady z minulosti a niektoré volatilné prvky. 4 Možno ich porovnať napríklad s výsledkami uvedenými v práci Money demand and macroeconomic uncertainty, C. Greiber a W. Lemke, Discussion Paper, Series 1: Economic Studies, No. 26/25, Deutsche Bundesbank 21

23 HLAVNÉ ZLOŽKY MENOVÉHO AGREGÁTU M3 Ročná miera rastu agregátu M1 v januári 26 zostala na vysokej úrovni. Po priemerných hodnotách 1,9 % v poslednom a 11,2 % v treťom štvrťroku 25 v januári 26 dosiahla 1,2 % (tabuľka 1). Agregát M1 bol teda i naďalej hlavným zdrojom rastu M3, pričom na ročnom tempe rastu M3 na úrovni 7,6 % zaznamenanej v januári sa podieľal 4,7 percentuálneho bodu (graf 6). Isté spomalenie ročnej miery rastu M1 v januári je odrazom mierneho poklesu ročných mier rastu jeho oboch zložiek. Ročná miera rastu obeživa sa z priemerných 14,8 % v poslednom a 16, % v treťom štvrťroku 25 v januári 26 znížila na 13,6 %. Zároveň sa znížil aj dopyt po vkladoch splatných na požiadanie z 1,2 % v poslednom a 1,4 % v treťom štvrťroku 25 na 9,6 % v januári. Ročná miera rastu krátkodobých vkladov okrem vkladov splatných na požiadanie sa v januári mierne zvýšila na 6,4 %, pričom v poslednom štvrťroku 25 predstavovala 5,9 % a v treťom 5,5 %. Dôvodom môže byť o niečo vyššie úročenie týchto vkladov. Za týmto zvýšením sa skrýval odlišný vývoj jednotlivých zložiek tejto kategórie vkladov zatiaľ čo ročná miera rastu termínovaných vkladov (t. j. vkladov s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov) sa ďalej zrýchľovala, ročná miera rastu úsporných vkladov (t. j. vkladov s výpovednou lehotou do troch mesiacov) sa spomalila, čím pokračovala v trende z posledných štvrťrokov. Ročná miera rastu obchodovateľných nástrojov, pre ktorú je zvyčajne charakteristická značná krátkodobá volatilita, sa v januári znížila na 3,3 %, potom ako v poslednom štvrťroku dosiahla 3,8 % a v treťom 5,6 %. Za jej celkovým poklesom sa skrýva do určitej miery odlišný vývoj jednotlivých komponentov. Na jednej strane ročná miera rastu akcií/podielových listov fondov peňažného trhu pokračovala v klesajúcom trende, pričom po kladných hodnotách na úrovni 1,1 % v poslednom a 3,1 % v treťom štvrťroku 25 bola v januári 26 medziročne záporná na úrovni -1,4 %. Dopyt po týchto aktívach, ktoré domácnosti a podniky často využívajú ako útočisko pred volatilitou na finančnom trhu v časoch zvýšenej neistoty, tak bol naďalej veľmi obmedzený, z čoho vyplýva určité nahrádzanie bezpečných a likvidných peňažných aktív rizikovejšími a dlhodobejšími cennými papiermi. Okrem toho v januári 26 klesla aj ročná miera rastu dohôd o spätnom odkúpení na 3,4 % z 4,7 % v poslednom štvrťroku (napriek negatívnemu prírastku v decembri) a 9,1 % v treťom štvrťroku 25. Na druhej strane dopyt po dlhových cenných papieroch so splatnosťou do dvoch rokov bol v posledných mesiacoch vysoký, pravdepodobne aj v dôsledku zavedenia nových štruktúrovaných produktov, ktoré tieto cenné papiere 22 Graf 6 Príspevky k ročnému rastu M3 (v percentuálnych bodoch; rast M3 v %; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy) M1 Ostatné krátkodobé vklady Obchodovateľné nástroje M Zdroj:

24 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Tabuľka 1 Prehľad menových premenných (štvrťročné údaje sú priemerné; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy) Ročná miera rastu Podiel na M3 v % 1) Q1 Q2 Q3 Q4 Dec. Jan. M1 48,4 9,6 9,8 11,2 1,9 11,3 1,2 Obeživo 7,5 18, 17,3 16, 14,8 13,7 13,6 Vklady splatné na požiadanie 4,9 8,2 8,5 1,4 1,2 1,9 9,6 M2 - M1 (= ostatné krátkodobé vklady) 37,7 4,5 5, 5,5 5,9 5,4 6,4 Vklady s dohodnutou lehotou splatnosti do dvoch rokov 15,8,5 2,6 4,5 6,6 6,6 8,5 Vklady s výpovednou lehotou do troch mesiacov 21,9 7,1 6,6 6, 5,3 4,3 4,7 M2 86, 7,1 7,5 8,4 8,5 8,5 8,4 M3 - M2 (= nástroje obchodovateľné na trhu) 14, 4, 4,4 5,6 3,8,8 3,3 M3 1, 6,7 7, 8, 7,8 7,3 7,6 Úvery poskytnuté rezidentom eurozóny 6,5 6,6 7, 7,9 8,4 8,5 Úvery poskytnuté verejnej správe 3,4 2,1 1,2 2,7 4,5 3,6 Pôžičky verejnej správe -,4 -,8-1,,4 2,,9 Úvery poskytnuté súkromnému sektoru 7,3 7,8 8,6 9,3 9,4 9,9 Pôžičky súkromnému sektoru 7,3 7,6 8,4 8,9 9,2 9,7 Dlhodobejšie finančné pasíva (okrem kapitálu a rezerv) 9,5 9,7 1, 9,4 8,8 8,6 Zdroj:. 1) Stav ku koncu posledného mesiaca, za ktorý sú údaje k dispozícii. V dôsledku zaokrúhľovania súčty nemusia súhlasiť. kombinujú s derivátnymi nástrojmi naviazanými na ceny akcií. V prostredí výrazného rastu cien akcií, kde sa riziková averzia investorov len nedávno vrátila na normálnu úroveň, môžu byť tieto nástroje v súčasnosti obzvlášť atraktívne. Sektorové členenie krátkodobých vkladov a dohôd o spätnom odkúpení naznačuje, že k výraznému rastu týchto nástrojov v posledných mesiacoch aj naďalej prispievali predovšetkým domácnosti. Podiel ostatných finančných sprostredkovateľov sa v poslednom štvrťroku 25 znížil a v januári 26 bol stabilný. Ide o podstatnú zmenu dynamiky zaznamenanej v období od septembra 24 do septembra 25, počas ktorého sa sektor ostatných finančných sprostredkovateľov zaslúžil o dve tretiny nárastu investícií súkromného sektora do tohto druhu aktív. Podiel nefinančných podnikov na ročnom raste krátkodobých vkladov a dohôd o spätnom odkúpení, ktorý v priebehu roka 25 rástol, sa od septembra 25 do januára 26 naopak ustálil na vysokej úrovni. HLAVNÉ PROTIPOLOŽKY M3 Na strane protipoložiek sa ročná miera rastu celkových úverov PFI poskytnutých rezidentom eurozóny v januári 26 zvýšila na 8,5 % (v poslednom štvrťroku dosiahla 7,9 % a v treťom 7, %). Toto zrýchlenie úverového rastu bolo výsledkom naďalej stúpajúceho trendu rastu úverov súkromnému sektoru, ako aj obnovenia dynamiky rastu úverov poskytovaných sektoru verejnej správy (tabuľka 1). V januári sa ročná miera rastu úverov súkromnému sektoru zvýšila z 9,3 % v poslednom štvrťroku 25 na 9,9 %. Trend zrýchľovania rastu úverov súkromnému sektoru je prejavom dlhodobo nízkej úrovne úrokových mier i vyššej dôvery v niektorých hospodárskych sektoroch. Ročná miera rastu úverov PFI súkromnému sektoru sa v januári zvýšila z decembrových 9,2 % na 23

25 9,7 %, pričom jej nárast bol rovnomerne rozložený na jednotlivé sektory (viac informácií o sektorovom vývoji úverov súkromnému sektoru nájdete v časti 2.6 a 2.7). Ročná miera rastu úverov verejnej správe sa v januári zvýšila na 3,6 %, z 2,7% v poslednom štvrťroku a 1,2 % v treťom štvrťroku 25. Jej nedávne zvýšenie bolo tak odrazom vyššieho dopytu verejnej správy po úveroch PFI, ako aj vyššej ročnej miery rastu investícií PFI do cenných papierov vydávaných verejnou správou. Pokiaľ ide o ostatné protipoložky agregátu M3, dynamika dlhodobejších finančných záväzkov PFI (okrem kapitálu a rezerv) v držbe sektora držiteľov peňazí bola aj naďalej výrazná (graf 7). Ročná miera rastu týchto nástrojov v januári 26 dosiahla 8,6 %, pričom v poslednom štvrťroku predstavovala v priemere 9,4 % a v treťom 1, %. Tento stále výrazný rast poukazuje na pokračujúci sklon sektora držiteľov peňazí v eurozóne investovať do dlhodobejších aktív v eurách. Ročná zmena čistej pozície zahraničných aktív sektora PFI v januári predstavovala 1 mld. EUR, čo po dvoch po sebe idúcich mesiacoch s čistým odlevom znamenalo opäť mierne kladnú hodnotu. Celkovo klesajúci trend vývoja čistých zahraničných aktív PFI naznačuje výraznejší sklon sektora držiteľov peňazí v eurozóne investovať do zahraničných cenných papierov, prinajmenšom v porovnaní so záujmom zahraničných investorov o aktíva eurozóny (graf 8). Tento najnovší vývoj čistej pozície zahraničných aktív je v súlade s pokračujúcim vracaním predchádzajúcich portfóliových presunov do peňažných aktív, ktorý prebieha v posledných mesiacoch, aj keď jeho tempo je pomalé. Graf 7 M3 a dlhodobejšie finančné pasíva PFI (bez kapitálu a rezerv) (anualizované percentuálne zmeny; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy) Graf 8 Protipoložky M3 (ročné toky; mld. EUR; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy) 12 1 M3 Dlhodobejšie finančné pasíva (bez kapitálu a rezerv) 12 1 Úvery súkromnému sektoru (1) Úvery verejnej správe (2) Čisté zahraničné aktíva (3) Dlhodobejšie finančné pasíva (okrem kapitálu a rezerv) (4) Ostatné protipoložky (vrátane kapitálu a rezerv) (5) M Zdroj: Zdroj:. Poznámka: M3 sa uvádza len informatívne (M3 = ). Dlhodobejšie finančné pasíva (bez kapitálu a rezerv) sa uvádzajú s opačným znamienkom, keďže sú pasívami sektora PFI. 24

26 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Na záver možno konštatovať, že vývoj protipoložiek M3 v poslednom štvrťroku 25 v podstate potvrdzuje najnovšie trendy. Vďaka nízkej úrovni úrokových mier sa stále zvyšuje dynamika rastu úverov súkromnému sektoru a tým živí rast peňažnej zásoby. Kombinácia vysokého dopytu po dlhodobých finančných pasívnych produktoch a pomerne nevýrazný dopyt po akciách/podielových listoch fondov peňažného trhu zároveň poukazuje na to, že proces zvrátenia predchádzajúcich portfóliových posunov pokračuje, k čomu prispieva aj vývoj čistých zahraničných aktív PFI. CELKOVÁ SITUÁCIA V OBLASTI LIKVIDITY V EUROZÓNE Nominálna peňažná medzera zostavená na základe radov oficiálneho menového agregátu M3 i peňažná medzera zostavená na základe radov agregátu M3 upravených o zmeny v skladbe portfólií si v poslednom štvrťroku 25 zachovali vzostupný trend pozorovaný už od druhej polovice roka 24, pričom v tomto období dosiahli najvyššiu hodnotu od začiatku tretej etapy HMÚ. Úroveň týchto dvoch peňažných medzier je však stále veľmi rozdielna peňažná medzera zostavená na základe upravených radov M3 je podstatne nižšia (graf 9). Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami sa však v posledných mesiacoch vzhľadom na zjavné obnovenie procesu vracania predchádzajúcich presunov v skladbe portfólií mierne zmenšil. Graf 9 Odhad nominálnej peňažnej medzery 1) Graf 1 Odhad reálnej peňažnej medzery 1) (v percentách agregátu M3; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy; december 1998 = ) (v percentách reálneho agregátu M3; očistené o sezónne a kalendárne vplyvy; december 1998 = ) Nominálna peňažná medzera podľa oficiálneho M3 Nominálna peňažná medzera podľa M3 opraveného o odhadnutý vplyv portfóliových presunov 2) Reálna peňažná medzera podľa oficiálneho M3 Reálna peňažná medzera podľa M3 opraveného o odhadnutý vplyv portfóliových presunov 2) Zdroj:. 1) Nominálna peňažná medzera je definovaná ako rozdiel medzi skutočnou hodnotou M3 a hodnotou M3, ktorá by vznikla pri konštantnom raste M3 s referenčnou hodnotou 4,5 % od decembra 1998 (základné obdobie). 2) Odhady rozsahu portfóliových presunov do M3 sú získané postupom uvedeným v časti 4 článku Monetary analysis in real time v Mesačnom bulletine z októbra 24. Informácie o najnovšom vývoji nájdete v boxe Obnovenie procesu vracania portfóliových presunov v poslednom štvrťroku 25 v tomto vydaní Mesačného bulletinu. Zdroj:. 1) Reálna peňažná medzera je definovaná ako rozdiel medzi skutočnou hodnotou M3 deflovanou HICP a deflovanou hodnotou M3, ktorá by vznikla pri konštantnom raste nominálneho M3 na úrovni referenčnej hodnoty 4,5 % a pri inflácii HICP na úrovni definície cenovej stability, pričom východiskovým obdobím je december ) Odhady rozsahu portfóliových presunov do M3 sú získané postupom uvedeným v časti 4 článku Monetary analysis in real time v Mesačnom bulletine z októbra 24. Informácie o najnovšom vývoji nájdete v boxe Obnovenie procesu zvrátenia portfóliových presunov v poslednom štvrťroku 25 v tomto vydaní Mesačného bulletinu. 25

27 Reálne peňažné medzery berú do úvahy skutočnosť, že časť nahromadenej likvidity sa absorbuje prostredníctvom vyšších cien, odzrkadľujúc tak horné odchýlky miery inflácie od cieľovej hodnoty, ktorú definuje ako cenovú stabilitu. Reálne peňažné medzery zostavené na základe radov oficiálneho menového agregátu M3, ako aj hodnoty agregátu M3 upraveného o odhadovaný vplyv zmien v skladbe portfólií sú nižšie ako príslušné hodnoty nominálnych peňažných medzier (graf 9 a 1). Tieto mechanické parametre sú však len nedokonalými odhadmi stavu likvidity. Vzhľadom na to, že výber základného obdobia je do istej miery náhodný, tieto odhady sprevádza značná neistota, a preto by sa s nimi malo narábať opatrne. Túto neistotu veľmi dobre vystihuje široká škála odhadov odvodených zo štyroch horeuvedených parametrov. Napriek neistote, ktorá sa s týmito odhadmi spája, ich celkový obraz poukazuje na vysoký stav likvidity v eurozóne. Výrazný rast objemu peňazí a úverov v prostredí už aj tak vysokého stavu likvidity predstavuje riziko pre cenovú stabilitu v strednodobom až dlhodobejšom horizonte. Tento stav zároveň vyvoláva potrebu pozorne sledovať vývoj cien aktív vzhľadom na možnosť vzniku nerovnováh. 2.2 FINANČNÉ INVESTÍCIE NEFINANČNÉHO SEKTORA A INŠTITUCIONÁLNYCH INVESTOROV V treťom štvrťroku 25 sa ročná miera rastu finančných investícií nefinančného sektora mierne znížila. Zároveň došlo k ďalšiemu zvýšeniu prílevu do investičných fondov a finančných investícií poisťovacích spoločností a dôchodkových fondov. NEFINANČNÝ SEKTOR V treťom štvrťroku 25 poslednom štvrťroku, za ktorý sú tieto údaje k dispozícii dosiahla ročná miera rastu finančných investícií nefinančného sektora 4,3 %, pričom v druhom štvrťroku predstavovala 4,4 % (tabuľka 2). Tento vývoj bol odrazom mierneho poklesu ročnej miery rastu dlhodobých i krátkodobých finančných investícií, čo potvrdzuje náznaky z predchádzajúcich štvrťrokov, že približovanie oboch mier rastu zaznamenávané do polovice roka 24 sa následne zastavilo (graf 11). Ročná miera rastu dlhodobých investícií sa v treťom štvrťroku 25 znížila najmä v dôsledku ďalšieho poklesu ročnej miery rastu investícií do kótovaných akcií, ale tiež do dlhodobých dlhových cenných papierov. Zároveň však došlo k ďalšiemu zvýšeniu ročnej miery rastu investícií do podielových fondov, čo naznačuje, že neochota investorov investovať do dlhodobejších aktív je spojená najmä s priamymi investíciami do akcií. Pokiaľ ide o krátkodobé finančné investície, na znížení ročnej miery rastu mala podiel najmä nižšia ročná miera rastu objemu obeživa a vkladov splatných na požiadanie. Ročná zmena investícií do fondov peňažného trhu sa zvýšila, zostala však záporná. INŠTITUCIONÁLNI INVESTORI Ročná miera rastu hodnoty celkových aktív investičných fondov v treťom štvrťroku 25 aj naďalej stúpala a v porovnaní so 17,4 % v druhom štvrťroku dosiahla 25,2 %. Za týmto stavom sa skrýva predovšetkým vývoj hodnoty držaných akcií. Do zmien hodnoty celkových aktív sa premietli aj vplyvy precenenia spôsobené zmenami v cenách aktív. Údaje Európskej asociácie fon- 26

28 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Tabuľka 2 Finančné investície nefinančného sektora eurozóny Podiel Ročná miera rastu na finančných investíciách v % 1) Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Finančné investície 1 5,1 4,6 4,3 4,5 4,5 4,5 4,6 4,4 4,3 Hotovosť a vklady 36 6,5 5,6 5,3 5,3 5,6 6,2 5,9 6,2 5,7 Cenné papiere iné ako akcie 11 -,3-1, -1,7 1,6 1,3 1,8 3,5 3,2 2,5 z toho: krátkodobé 1 -,3-1,7-3,3 1, 2,9 5, -1,8-6,4-8, z toho: dlhodobé 11 -,3 -,9-1,6,8 1,2 1,6 4, 4,1 3,4 Podiely/akcie v podielových fondoch 12 7,2 7,1 5,1 3,1 2,2 1,7 1,8 2,6 4, z toho: podiely v podielových fondoch okrem podielov vo fondoch peňažného trhu 1 6,2 6,5 5,7 3,5 2,7 2,4 3, 3,9 5,3 z toho: podiely vo fondoch peňažného trhu 2 11,3 9,9 3,2 1,7,6 -,8-2,4-2,2 -,5 Kótované akcie 14 1,5,8 1,4 3,1 2,6,9,6-1,8-3,1 Poistno-technické rezervy 25 6,5 6,7 6,6 6,3 6,2 6,4 6,4 6,5 6,8 M3 2) 7,6 7,1 6,2 5,3 6, 6,6 6,5 7,6 8,4 Ročný prírastok alebo úbytok cenných papierov v držbe nefinančného sektora (v % HDP) 1,4 4,2 8,6 4,1 3,5 2,8 2,9 4,9 8,3 Zdroj:. Poznámka: Aj tabuľka 3.1 v časti Štatistika eurozóny. 1) Stav ku koncu posledného štvrťroka, za ktorý sú údaje k dispozícii. V dôsledku zaokrúhľovania súčty nemusia súhlasiť. 2) Stav ku koncu štvrťroka. Menový agregát M3 zahŕňa menové nástroje vo vlastníctve subjektov nepatriacich medzi PFI eurozóny (t. j. nefinančného sektora a nepeňažných finančných inštitúcií) uložené v PFI eurozóny a v ústrednej štátnej správe. dov a správy aktív (EFAMA) 1 v tomto ohľade ukazujú, že čistý ročný predaj investičných fondov (okrem fondov peňažného trhu) sa v treťom štvrťroku 25 v porovnaní s druhým štvrťrokom zvýšil. Ďalšie zvýšenie zaznamenal predovšetkým dopyt po dlhopisových fondoch, ktorý dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 21, a čistý ročný prílev do akciových fondov po prvýkrát od druhého štvrťroka 24 vzrástol (graf 12). Čistý ročný tok do fondov peňažného trhu pritom zostal relatívne obmedzený. Ročná miera rastu celkových finančných investícií poisťovacích spoločností a dôchodkových fondov v eurozóne sa v treťom štvrťroku 25 zvýšila na 6,7 %, v porovnaní so 6,2 % v predchádzajúcom štvrťroku (graf 13). Príčinou bolo najmä zvýšenie investičnej aktivity v oblasti 1 Európska asociácia fondov a správy aktív poskytuje údaje o čistom predaji (resp. čistom príleve) verejne ponúkaných akciových a dlhopisových otvorených fondov za Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko. Ďalšie informácie nájdete v boxe Najnovší vývoj čistých tokov do akciových a dlhopisových fondov eurozóny v Mesačnom bulletine z júna 24. Graf 11 Finančné investície nefinančného sektora (ročná percentuálna zmena) Krátkodobé finančné investície 1) Dlhodobé finančné investície 2) Zdroj:. 1) Obeživo, krátkodobé vklady, krátkodobé dlhové cenné papiere, akcie/podielové listy fondov peňažného trhu, zálohové platby poistného a rezervy na nesplatené pohľadávky. 2) Dlhodobé vklady, dlhodobé dlhové cenné papiere, kótované akcie, akcie podielových fondov okrem akcií/podielových listov fondov peňažného trhu, čistý majetok domácností v rezervách životného poistenia a rezervy v penzijných fondoch

29 Graf 12 Čisté ročné toky do investičných fondov (podľa druhu fondov) (v mld. EUR) Graf 13 Finančné investície poisťovní a penzijných fondov (ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch) 14 Fondy peňažného trhu Akciové fondy 1) Dlhopisové fondy 1) 14 Podiely/akcie podielových fondov Kótované akcie Cenné papiere iné ako akcie Ostatné 1) Spolu Zdroj: a EFEMA. 1) Výpočty na základe národných údajov poskytnutých EFAMA Zdroj:. 1) Pôžičky, vklady a poistno-technické rezervy. 1 aktív s dlhšou a v menšej miere i kratšou dobou splatnosti. Ďalšie zrýchlenie zaznamenalo predovšetkým ročné tempo rastu investícií do dlhodobých cenných papierov okrem akcií, ktoré sa zvýšilo na 11,1 %, čo je najvyššia hodnota od roku Zvyšovala sa, hoci pomalším tempom, aj ročná miera rastu investícií do kótovaných akcií z 2,4 % v predchádzajúcom štvrťroku stúpla na 3,9 %. Pokiaľ ide o aktíva s kratšou dobou splatnosti, poisťovacie spoločnosti a dôchodkové fondy podľa všetkého zvýšili najmä objem investícií do akcií fondov peňažného trhu. Zisky z precenenia celkového objemu investícií do cenných papierov v treťom štvrťroku 25 v porovnaní s druhým štvrťrokom výrazne stúpli. Údaje o investičných fondoch a o poisťovacích spoločnostiach a dôchodkových fondoch celkovo poukazujú na určitú tendenciu nefinančného sektora investovať do rizikovejších finančných nástrojov, napríklad do akcií, prostredníctvom inštitucionálnych investorov, hoci sa ešte stále môže prejavovať určitá neochota investovať do akcií priamo. 2.3 ÚROKOVÉ MIERY PEŇAŽNÉHO TRHU Od decembra 25 do februára 26 úrokové miery peňažného trhu v celom spektre splatností rástli, keďže účastníci trhu očakávali ďalšie zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb. Keďže zvýšenie úrokových mier bolo pre všetky splatnosti podobné, sklon výnosovej krivky peňažného trhu zostal počas tohto trojmesačného obdobia ako celku zhruba nezmenený. Po výraznom raste v priebehu novembra 25 v kontexte očakávaného zvýšenia kľúčových úrokových sadzieb k 1. decembru 25 sa úrokové miery peňažného trhu od začiatku decembra 28

30 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj 25 do konca februára 26 ďalej zvyšovali. V decembri 25 a januári 26 sa jednomesačné miery takmer nezmenili, zatiaľ čo trojmesačné a dvanásťmesačné miery sa v očakávaní ďalšieho zvýšenia kľúčových úrokových sadzieb v marci zvýšili. Vzhľadom na pevnosť týchto očakávaní začali vo februári 26 výrazne stúpať aj jednomesačné miery, pričom trojmesačné a dvanásťmesačné miery už rástli miernejšie. Jednomesačné, trojmesačné, šesťmesačné a dvanásťmesačné miery 1. marca dosahovali 2,6 %, 2,66 %, 2,79 %, resp. 2,99 %, teda o 22, 19, 2, resp. 23 bázických bodov viac ako na konci novembra 25. Sklon výnosovej krivky peňažného trhu, ktorý sa v decembri a januári zväčšoval, sa vo februári v dôsledku tohto vývoja znova vyrovnal. Počas predchádzajúcich troch mesiacov ako celku sa sklon výnosovej krivky v podstate nezmenil. Rozpätie medzi dvanásťmesačnou a jednomesačnou úrokovou mierou EURIBOR, ktoré 3. novembra 25 predstavovalo 38 bázických bodov, 1. marca 26 dosahovalo 39 bázických bodov (graf 14). Od konca novembra 25 účastníci trhu upravovali svoje očakávania vývoja krátkodobých úrokových mier v roku 26. Zatiaľ čo očakávania vývoja v prvých mesiacoch 26 boli mierne upravené smerom nadol, očakávania za druhý polrok 26 boli upravené smerom nahor. Tento vývoj sa odrazil vo vývoji úrokových mier trojmesačných termínovaných obchodov EURIBOR so splatnosťou v júni 26, septembri 26 a decembri 26, ktoré 1. marca 26 dosahovali 2,92 %, 3,1 %, resp. 3,22 %, t. j. o 6, 17, resp. 24 bázických bodov viac ako na konci novembra 25 (graf 15). Graf 14 Krátkodobé úrokové miery peňažného trhu (v % p. a.; v percentuálnych bodoch, denné údaje) 3,3 3, 2,7 2,4 2,1 1,8,6,4,2, -,2 Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Jan. Feb Zdroj: Reuters. Jednomesačná úroková miera EURIBOR (ľavá os) Trojmesačná úroková miera EURIBOR (ľavá os) 12-mesačná úroková miera EURIBOR (ľavá os) Spread medzi 12-mesačnou a jednomesačnou úrokovou mierou EURIBOR (pravá os) Graf 15 Trojmesačné úrokové miery a úrokové miery trojmesačných termínovaných kontraktov v eurozóne (v % p. a.; denné údaje) 3,3 3,2 3,1 3, 2,9 2,8 2,7 2,6 2,5 2,4 2,3 2,2 2,1 Trojmesačná úroková miera EURIBOR Úroková miera pre termínované kontrakty z 1. marca 26 Úroková miera pre termínované kontrakty z 3. novembra 25 2, 2, Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q Zdroj: Reuters. Poznámka: Trojmesačné termínované kontrakty na dodávku k ultimu bežného štvrťroka a nasledujúcich troch štvrťrokov, ako sú kótované na burze Liffe. 3,3 3,2 3,1 3, 2,9 2,8 2,7 2,6 2,5 2,4 2,3 2,2 2,1 29

31 Implikovaná volatilita odvodená z opcií na trojmesačné termínované obchody EURIBOR sa od decembra do februára výrazne znížila a na konci februára dosahovala historicky nízke hodnoty. Vývoj implikovanej volatility počas posledných troch mesiacov, následkom úpravy úrokových sadzieb i jej komunikácie od decembra 25, naznačuje pokles neistoty účastníkov trhu v súvislosti s očakávaným vývojom krátkodobých úrokových mier v najbližších mesiacoch na veľmi nízku úroveň (graf 16). V decembri 25 úrokové miery na veľmi krátkom konci výnosovej krivky peňažného trhu vzrástli v reakcii na rozhodnutie z 1. decembra zvýšiť kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. S výnimkou zvyčajných vianočných a koncoročných vplyvov (ktoré úspešne obmedzila poskytnutím dostatočného objemu likvidity na potlačenie ďalšej neistoty v tomto období spojenej s autonómnymi faktormi) zostala EONIA stabilná na úrovni 2,32 %. Počas periód udržiavania povinných minimálnych rezerv začínajúcich v januári a februári si EONIA (s výnimkou určitej volatility začiatkom februára vyvolanej likviditou) udržiavala stabilnú úroveň 2,33 %, resp. 2,34 %, teda o 8, resp. 9 bázických bodov nad úrovňou minimálnej akceptovateľnej úrokovej sadzby v hlavných refinančných obchodoch Eurosystému (HRO). Jednodňová úroková miera ku koncu februára (v dôsledku vplyvov na konci mesiaca) stúpala a 28. februára dosiahla 2,4 %. Počas predchádzajúcich troch mesiacov aj naďalej uplatňovala stratégiu uvoľneného prideľovania likvidity, ktorú prijala v októbri 25. V decembri a januári bola v rámci HRO vo väčšine tendrov pridelená likvidita s hraničnou a váženou priemernou sadzbou 2,3 %, resp. 2,31 %, Graf 16 Implikovaná volatilita odvodená z opcií na trojmesačné termínované kontrakty EURIBOR so splatnosťou v septembri 26 (v % p. a.; v bázických bodoch; denné údaje) Graf 17 Úrokové miery a jednodňová úroková miera (v % p. a.; denné údaje) 35 V % p. a. (ľavá os) V bázických bodoch (pravá os) 6 3,5 Minimálna akceptovateľná sadzba hlavných refinančných operácií Úroková sadzba jednodňových refinančných obchodov Úroková sadzba jednodňových sterilizačných obchodov Jednodňová úroková miera (EONIA) Limitná úroková sadzba v hlavných refinančných operáciách 3, , 3, ,5 2, , 2, ,5 1,5 5 Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Jan. Feb , 1, Zdroj: Bloomberg a výpočty. Poznámka: Bázické body sa vypočítajú ako násobok implikovanej volatility v percentách s príslušnou úrokovou mierou (podrobnejšie v boxe Measures of implied volatility derived from options on short-term interest rates futures,, máj 22).,5 Q1 Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: a Reuters.,5 3

32 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj pričom vo februári tieto sadzby vzrástli na 2,31 %, resp. 2,32 %. V poslednom HRO udržiavacej periódy končiacej 7. marca 26 hraničná a vážená priemerná sadzba stúpla na 2,32 %, resp. 2,34 % (graf 17). Podrobnejšie informácie o krátkodobých úrokových mierach a stave likvidity za tri posledné udržiavacie periódy nájdete v boxe 4. V dlhodobejšom refinančnom obchode uskutočnenom 21. decembra 25 hraničná a vážená priemerná sadzba oproti predchádzajúcemu obchodu vzrástla o 5 bázických bodov na 2,45 %, resp. 2,46 %, t. j. na úroveň len o 4, resp. 3 bázické body nižšiu ako trojmesačná úroková miera EURI- BOR platná v daný deň. V rámci obchodu sa vyskytla chyba v predložení ponuky jednou zmluvnou stranou (box 4). V obchodoch uskutočnených 25. januára a 22. februára, ktoré boli prvými obchodmi s vyšším objemom pridelených prostriedkov 4 mld. EUR dosahovala hraničná sadzba 2,47 %, resp. 2,57 %, t. j. o 6, resp. 4 bázické body menej ako trojmesačná miera EURIBOR platná v dané dni. Box 4 STAV LIKVIDITY A OPERÁCIE MENOVEJ POLITIKY OD 9. NOVEMBRA 25 DO 7. FEBRUÁRA 26 Tento box hodnotí riadenie likvidity počas troch periód udržiavania povinných minimálnych rezerv končiacich 5. decembra 25, 17. januára 26 a 7. februára 26. Potreby likvidity bankového systému Na potreby likvidity bánk počas sledovaného obdobia výrazne vplývali sezónne zmeny, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, najmä v dôsledku zvýšenia objemu bankoviek v obehu (graf A). Hodnota bankoviek v obehu, ktorá je najväčším autonómnym faktorom (t. j. faktorom, ktorý nevyplýva z používania nástrojov menovej politiky), dosiahla 26. decembra 25 historické maximum 575,3 mld. EUR. Celkový podiel autonómnych faktorov na deficite likvidity Eurosystému v sledovanom období predstavoval v priemere 248 mld. EUR. Povinné minimálne rezervy, ktoré sú ďalším hlavným zdrojom potrieb likvidity bánk, sa v tomto období zvýšili na 153 mld. EUR. Graf A Potreba likvidity bankového systému a jej dodanie (v mld. EUR, denné priemery za celé obdobie sa nachádzajú vedľa každej položky) Nov. 25 Zdroj:. Hlavné refinančné operácie: 31,44 mld. EUR Dlhodobejšie refinančné operácie: 91,25 mld. EUR Bežný účet: 154,4 mld. EUR Povinné minimálne rezervy (predpísané minimálne rezervy: 153,19 mld. EUR; nadbytočné rezervy:,85 mld. EUR) Autonómne faktory: 247,72 mld. EUR 5. Dec Jan Feb Ponuka likvidity Potreba likvidity Priemerné denné prebytočné rezervy (t. j. denný priemer zostatkov na bežných účtoch prevyšujúcich povinné minimálne rezervy) sa na deficite likvidity Eurosystému v sledovanom období podieľali v priemere sumou,85 mld. EUR. V udržiavacej perióde končiacej 5. decembra dosiahli priemerné prebytočné rezervy historické maximum 1,2 mld. EUR v dôsledku neočakávane vysokého objemu likvidity v držbe jednotlivých bánk. V dvoch nasledujúcich udržiavacích periódach priemerné prebytočné rezervy klesli na,81 mld. EUR, resp.,74 mld. EUR (graf B). 31

33 Ponuka likvidity a úrokové sadzby Súčasne so sezónnym vyvrcholením dopytu po likvidite sa dočasne zvýšil aj objem operácií na voľnom trhu (graf A). Objem likvidity pridelený v rámci HRO dosiahol v priemere 31,4 mld. EUR. Pomer medzi ponukami predloženými zmluvnými stranami a akceptovanými ponukami (pomer krytia ponúk) sa počas decembra znížil na úroveň od 1, do 1,25, neskôr však znova stúpol na približne 1,3. Priemerný pomer krytia ponúk počas sledovaného obdobia dosiahol 1,23. Graf B Nadbytočné rezervy 1) (v mld. EUR; priemerná úroveň každého obdobia plnenia povinných minimálnych rezerv) 1,1 1,1 1,,9,8,7,6,5,6, Zdroj:. 1) Držba nadbytočných rezerv bánk na bežných účtoch. 1,,9,8,7 V nadväznosti na rozhodnutie Rady guvernérov zvýšiť objem prostriedkov prideľovaných v dlhodobejších refinančných obchodoch z 3 mld. EUR na 4 mld. EUR sa v sledovanom období zvýšil objem likvidity dodanej v rámci dlhodobejších refinančných obchodov z 9 mld. EUR na 1 mld. EUR. Udržiavacia perióda končiaca 5. decembra V októbri 25 vyjadrila účastníkom trhu svoju nespokojnosť s trendom rastu rozdielu medzi úrokovou sadzbou EONIA (priemernou úrokovou mierou obchodov s jednodňovými eurovými depozitmi) a minimálnou akceptovateľnou sadzbou. Následne rozhodla o pridelení 1 mld. EUR nad referenčný objem, a to vo všetkých okrem poslednej HRO v tejto udržiavacej perióde. Tento postup sa uplatňoval počas celej udržiavacej periódy končiacej 5. decembra. Na začiatku periódy predstavovali limitná a vážená priemerná sadzba v HRO 2,5 %, resp. 2,6 %, zatiaľ čo EO- NIA dosahovala 2,8 %. Očakávania účastníkov trhu, že zmení kľúčové úrokové sadzby, sa na konci novembra zvýšili. Napriek tomu, že podľa nového rámca výkonu menovej politiky sa zmena sadzieb stáva účinnou až na začiatku ďalšej udržiavacej periódy, EONIA stúpla na 2,19 %, zatiaľ čo hraničná sadzba HRO dosiahla 2,8 %. V dôsledku tejto neočakávanej reakcie trhu pridelila 1 mld. EUR nad referenčný objem aj v poslednej HRO tejto udržiavacej periódy. Hraničná sadzba zotrvala na úrovni 2,9 %, EONIA však následne klesla na 2,5 %. V posledný deň udržiavacej periódy prostredníctvom dolaďovacej operácie absorbovala očakávaný prebytok likvidity Graf C Jednodňová úroková miera (EONIA) a úrokové sadzby (denné úrokové miery v percentách) 3,25 3, 2,75 2,5 2,25 2, 1,75 1,5 1,25 1, 9. Nov. 25 Zdroj:. Limitná sadzba MRO Minimálna akceptovateľná sadzba v MRO EONIA Interval stanovený úrokovými sadzbami jednodňových refinančných a sterilizačných obchodov 5. Dec Jan Feb. 26 3,25 3, 2,75 2,5 2,25 2, 1,75 1,5 1,25 1, 32

34 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj vo výške 7,5 mld. EUR. Na konci periódy predstavoval čistý objem jednodňových sterilizačných obchodov,77 mld. EUR, zatiaľ čo EONIA klesla na 1,85 %. Udržiavacia perióda končiaca 17. januára 26 Rada guvernérov sa 1. decembra 25 rozhodla zvýšiť kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Táto zmena nadobudla účinnosť na začiatku novej udržiavacej periódy začínajúcej 6. decembra. Zámerom počas tejto udržiavacej periódy bolo pokračovať v uvoľnenom prideľovaní likvidity. V súlade s touto stratégiou 5. decembra pridelila 1 mld. EUR nad referenčný objem. Tento dodatočný objem sa však postupne zvyšoval a v nasledujúcich HRO okolo Vianoc a konca roka postupne dosiahol až 3 mld. EUR, keď v poslednom tendri udržiavanej periódy bol potom pridelený referenčný objem likvidity. V dlhodobejšom refinančnom obchode vysporiadanom 22. decembra chybná ponuka zmluvnej strany zabránila prideliť zamýšľaný objem 3 mld. EUR. Vysporiadalo sa len 12,5 mld. EUR. V snahe vyrovnať vzniknutú nerovnováhu v stave likvidity nasledujúci deň uskutočnila dodatočný dlhodobejší refinančný obchod na pridelenie chýbajúceho objemu. Počas prvého týždňa udržiavacej periódy dosahovala EONIA 2,32 %. Okolo Vianoc sa zvýšila na 2,35 %. Limitné sadzby HRO predstavovali 2,29 2,3 % a vážené priemerné sadzby 2,3 2,31 %. V dôsledku dodatočného dopytu pred koncom roka sa EONIA 3. decembra zvýšila na 2,42 %, čo je doteraz najnižší zaznamenaný koncoročný rozdiel od minimálnej akceptovateľnej úrokovej sadzby. V prvých dvoch týždňoch roka 26 zostala EONIA stabilná na úrovni 2,34 %, ale keďže účastníci trhu očakávali dostatok voľnej likvidity, 13. januára EONIA poklesla na 2,21 %. Nasledujúci pondelok chyby absorbujúce likviditu v rámci autonómnych faktorov a nadbytočné rezervy zdvihli úrokovú mieru EONIA na 2,31 %. Na konci udržiavacej periódy predstavoval čistý objem jednodňových sterilizačných obchodov,79 mld. EUR, zatiaľ čo EONIA nakoniec dosiahla 2,3 %. Udržiavacia perióda končiaca 7. februára 26 Prístup uvoľneného prideľovania likvidity sa uplatňoval aj v ďalšej udržiavacej perióde. Počas prvých dvoch týždňov periódy bola EONIA pomerne stabilná na úrovni 2,33 %, v piatok 3. februára sa však zvýšila na 2,4 % a na posledné dva dni periódy znova klesla na 2,34 %. Krátkodobé zvýšenie jednodňovej sadzby bolo odrazom sprísňovania podmienok dodávania likvidity po pridelení v poslednom HRO. Limitná sadzba HRO sa mierne zvýšila z 2,3 % na 2,31 %, zatiaľ čo vážená priemerná sadzba zostala stabilná na úrovni 2,31 %. V posledný deň udržiavacej periódy prostredníctvom dolaďovacej operácie dodala 6,5 mld. EUR v snahe vyrovnať predpovedanú nerovnováhu stavu likvidity vo výške 6,7 mld. EUR. Na konci periódy bol stav likvidity mierne uvoľnený, pričom celkový objem jednodňových sterilizačných obchodov dosiahol,87 mld. EUR a EONIA predstavovala 2,34 %. 2.4 TRHY S DLHOPISMI Výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov sa v celosvetovom meradle od konca novembra 25 mierne zvyšujú. Výnosy štátnych dlhopisov v eurozóne, najmä strednodobých, podporili v uvedenom období náznaky, ktoré viedli účastníkov trhu k očakávaniu zlepšenia hospodárskej aktivity v eurozóne v strednodobom výhľade. Výsledný hospodársky rast za posledný štvrťrok 25, ktorý bol o niečo nižší ako očakávaný, pôsobil pravdepodobne v opačnom smere. Neistota v oblasti dlhopisových trhov zostala na väčšine hlavných trhov nízka. 33

35 Od konca novembra 25 do 1. marca 26 výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne a v Spojených štátoch rástli mierne a na konci sledovaného obdobia činili 3,6 %, resp. 4,6 % (graf 18). Výnosy dlhodobých dlhopisov však v historickom porovnaní zostali na oboch stranách Atlantiku na značne nízkej úrovni. Nízke úrovne výnosov dlhopisov v oboch ekonomikách odrážajú stále skutočnosť, že rizikové prémie vyžadované investormi za držbu dlhodobých dlhopisov sú potlačené a dlhodobé inflačné očakávania pevne ukotvené. Rozdiel medzi výnosmi desaťročných štátnych dlhopisov v Spojených štátoch a v eurozóne sa v tomto období zhruba nezmenil a na konci sledovaného obdobia bol 15 bázických bodov. Výnosy japonských desaťročných štátnych dlhopisov sa v tomto období zvýšili a 1. marca dosiahli 1,6 %. Neistota účastníkov trhu vo vzťahu ku krátkodobému vývoju trhového segmentu desaťročných dlhopisov, ktorú vyjadruje implikovaná volatilita odvodená z opcií na dlhopisy, sa v eurozóne a v Spojených štátoch mierne znížila, pričom v Japonsku sa o niečo zvýšila (graf 19). Nominálne výnosy dlhodobých dlhopisov v Spojených štátoch, hoci v sledovanom období podliehali značným výkyvom, sa v priebehu posledných troch mesiacov mierne zvýšili. Uverejňované ukazovatele skutočnej a očakávanej hospodárskej aktivity celkovo naďalej naznačovali smerovanie k relatívne robustnému hospodárskemu rastu. Avšak údaje o reálnom HDP v Spojených štátoch za štvrtý štvrťrok 25 sa ukázali byť oveľa nižšie, než očakávali účastníci trhu, čo zrejme viedlo k určitým obavám v oblasti krátkodobých vyhliadok vývoja ekonomiky. Dôkazom toho je skutočnosť, že ponúkané reálne výnosy indexovo viazaných dlhopisov v sledovanom období celkovo klesli, pričom výraznejší pokles sa zaznamenal v oblasti dlhopisov s kratšou splatnosťou. Okrem toho sa sklon výnosovej krivky v Spojených štátoch ďalej vyrovnával a pre niektoré splat- Graf 18 Výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov (v % p. a.; denné údaje) 4,9 4,7 4,5 4,3 4,1 3,9 3,7 3,5 3,3 3,1 Eurozóna (ľavá os) Spojené štáty (ľavá os) Japonsko (pravá os) Mar.Apr. Máj Jún Júl Aug.Sep. Okt.Nov.Dec. Jan. Feb Zdroj: Bloomberg a Reuters. Poznámka: Ide tu o výnosy štátnych dlhopisov s desaťročnou alebo najbližšou inou splatnosťou. 1,6 1,4 1,2 1, Graf 19 Implikovaná volatilita na dlhopisových trhoch (v % p. a.; desaťdňový kĺzavý priemer denných údajov) 7, 6, 5, 4, 3, 2, Nemecko Spojené štáty Japonsko Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: Bloomberg. Poznámka: Implikovaná volatilita sa odvodzuje z opcií na najbližšie splatný termínový kontrakt, ktorý sa podľa definície Bloombergu nahradzuje 2 dní pred uplynutím. Znamená to, že 2 dní pred uplynutím kontraktov sa uskutoční zmena zvoleného kontraktu, a to z najbližšie splatného kontraktu na bezprostredne po ňom nasledujúci. 7, 6, 5, 4, 3, 2, 34

36 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Graf 2 Implikované forwardové jednodňové úrokové miery v eurozóne (v % p. a.; denné údaje) Graf 21 Reálne výnosy dlhopisov eurozóny a rovnovážna (breakeven) miera inflácie (v % p. a.; bez poplatkov; denné údaje) 4,5 1. marec november jún 25 4,5 2,4 215 rovnovážna (breakeven) miera inflácie 28 rovnovážna (breakeven) miera inflácie 215 reálne výnosy dlhopisov 28 reálne výnosy dlhopisov 2,4 4, 4, 2,1 2,1 3,5 3,5 1,8 1,8 3, 3, 1,5 1,5 2,5 2,5 1,2 1,2 2, 2, 1,5 1, ,9,6,3,9,6,3 Zdroj: Odhad. Poznámka: Implikovaná forwardová výnosová krivka, ktorá je odvodená od časovej štruktúry úrokových mier pozorovaných na trhu, odráža trhové očakávania budúcich úrovní krátkodobých úrokových mier. Metóda, ktorá sa používa na výpočet týchto implikovaných forwardových výnosových kriviek je vysvetlená v Mesačnom bulletine, box 4. Údaje, ktoré boli pri odhade použité, sú odvodené zo swapových kontraktov., Q1 Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: Reuters a výpočty. Poznámka: Reálne výnosy dlhopisov sú odvodené od trhových cien francúzskych štátnych dlhopisov, indexovaných indexom HICP eurozóny (okrem cien tabakových výrobkov). Spôsob kalkulácie breakeven inflácie je popísaný v Mesačnom bulletine, február 22, box 2., nosti sa stal inverzný. Hoci inverzná výnosová krivka v minulosti zvyčajne signalizovala nižší budúci hospodársky rast, je potrebné mať na mysli, že sklon výnosovej krivky v Spojených štátoch môže byť v súčasnosti zdeformovaný mimoriadne nízkymi rizikovými prémiami obsiahnutými vo výnosoch dlhodobých dlhopisov. 2 Ďalšie zvýšenie cien ropy v posledných troch mesiacoch zrejme vyvíjalo tlak na zvyšovanie výnosov dlhopisov v Spojených štátoch prostredníctvom vyšších inflačných očakávaní investorov. Tento názor podporuje skutočnosť, že rovnovážne (breakeven) miery inflácie v Spojených štátoch, najmä v oblasti kratších splatností, sa od konca novembra zvyšujú. Napríklad rovnovážna miera inflácie odvodená z nominálnych a reálnych výnosov dlhopisov splatných v roku 29 sa za posledné tri mesiace zvýšila približne o 5 bázických bodov. Výnosy dlhodobých dlhopisov v eurozóne sa za posledné tri mesiace celkovo mierne zvýšili. Výnosy dlhopisov podporili ukazovatele získané z prieskumov, ktoré celkovo naznačovali smerovanie k zvyšovaniu tempa hospodárskeho rastu eurozóny v roku 26, napriek mierne nižšiemu než očakávanému výslednému hospodárskemu rastu v poslednom štvrťroku 25. Názory investorov očakávajúcich zlepšenie hospodárskej aktivity v eurozóne v krátkodobom výhľade sú v zhode so zvýšením reálnych výnosov indexovaných dlhopisov splatných v roku 28 o približne 3 bázických bodov za posledné tri mesiace (graf 21). Názory účastníkov trhu na vnímanú cestu, po ktorej sa bude uberať menová politika, sa v tomto období veľmi nezmenili, okrem 2 Box Does the flattening of the US yield curve signal lower growth ahead? v Mesačnom bulletine z februára

37 očakávaní mierne vyšších sadzieb menovej politiky v krátko- až strednodobom výhľade (graf 2). Avšak po rozhodnutí z 1. decembra 25 o zvýšení minimálnej akceptovateľnej sadzby pre hlavné refinančné operácie o 25 bázických bodov na 2,25 % sa výnosy dlhopisov v eurozóne zmenili len málo. Táto utlmená reakcia dlhopisového trhu naznačuje, že finančné trhy sprísnenie menovej politiky očakávali. Inflačné očakávania účastníkov trhu vo vzťahu k eurozóne sa v sledovanom období veľmi nezmenili, o čom svedčia iba marginálne zmeny rovnovážnych mier inflácie vo všetkých horizontoch (graf 21). Rovnovážne miery inflácie v eurozóne sa teda v posledných troch mesiacoch dokázali zo zvýšených cien ropy rýchlo zotaviť. Dňa 1. marca bola desaťročná rovnovážna miera inflácie 2,1 %. Implikovaná volatilita dlhopisového trhu sa v decembri 25 a počas prvých dvoch mesiacov roku 26 mierne znížila, a tým v historickom porovnaní zostala na pomerne nízkych úrovniach (graf 19). V dôsledku toho zostala neistota účastníkov trhu v oblasti krátkodobého vývoja výnosov desaťročných dlhopisov relatívne mierna, čo, ako sa zdá, naznačuje, že účastníci trhu pociťujú, že nízka úroveň dlhodobých úrokových mier v eurozóne i celosvetovo má relatívne trvalý charakter. 2.5 KAPITÁLOVÉ TRHY Posledné tri mesiace sú charakteristické prudkým rastom cien na všetkých kapitálových trhoch. Podporu kapitálovým trhom v svetovom meradle poskytla vysoká ziskovosť, skutočná aj očakávaná. Graf 22 Burzové indexy (index: 1. marec 25 = 1; denné údaje) Eurozóna Spojené štáty Japonsko Za posledné tri mesiace sa ceny akcií v eurozóne a v Spojených štátoch zvýšili. Zvýšili sa aj ceny japonských akcií, napriek veľmi vysokej volatilite v tomto období. V eurozóne a v Spojených štátoch sa od konca novembra 25 do 1. marca 26 ceny akcií vyjadrené indexom Dow Jones EURO STOXX, resp. Standard & Poor s 5 zvýšili o približne 12 %, resp. 3 % (graf 22). V tom istom období sa ceny japonských akcií vyjadrené indexom Nikkei 225 zvýšili o približne 7 %. Burzová neistota meraná implikovanou volatilitou odvodenou z opcií na akcie zostala v Spojených štátoch zhruba stabilná, v eurozóne sa mierne zvýšila a v Japonsku prudko vzrástla (graf 23) Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: Reuters a Thomson Financial Datastream. Poznámka: Širší Dow Jones EURO STOXX pre eurozónu, index Standard & Poor s 5 pre Spojené štáty a index Nikkei 225 pre Japonsko V Japonsku môže časť zvýšenej burzovej neistoty a prudký pokles cien ku koncu sledovaného obdobia súvisieť s vyšetrovaním údajnej trhovej manipulácie najvyšších predstaviteľov istej japonskej internetovej spoločnosti v polovici januára 26. Priaznivé hospodárske správy a správy o dosiahnutých ziskoch celkovo 36

38 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj pravdepodobne podporili ceny japonských akcií, a teda ich silné zotavovanie zaznamenávané od začiatku roka 25 pokračovalo. Ceny akcií v Spojených štátoch sa v prostredí relatívne priaznivých údajov o ziskovosti za posledné tri mesiace zvýšili. Napríklad vo februári Thomson Financial Datastream oznámil ročnú mieru rastu výnosov na akciu spoločností zahrnutých do indexu Standard & Poor s 5 vo výške približne 15 %. Ten istý zdroj oznámil, že podľa prognóz analytikov zostane ročná miera rastu výnosov v priebehu budúcich 12 mesiacov na úrovni asi 12 % (graf 24). Schopnosť výnosov a cien akcií v Spojených štátoch zotaviť sa z obnoveného rastu cien ropy v posledných troch mesiacoch a zo zvýšených geopolitických napätí zostala teda zachovaná. Dvojciferný rast cien akcií za posledné tri mesiace v eurozóne znamenal, že ich veľmi vysoká výkonnosť pokračovala v období približne posledného roka. Vysoký rast cien akcií odrážal trvalo silný aktuálny a očakávaný rast podnikových ziskov. Vo februári Thomson Financial Datastream oznámil, že súčasná ročná miera rastu výnosov spoločností zahrnutých do indexu Dow Jones EURO STOXX je približne 16 %. Ten istý zdroj oznámil, že analytici očakávali na obdobie nasledujúcich 12 mesiacov ročnú mieru rastu výnosov na akciu spoločností zahrnutých do indexu Dow Jones EURO STOXX vo výške 8 %. Toto očakávané vysoké tempo rastu výnosov podnikov v eurozóne je v zhode s pozitívnym hodnotením, ktoré možno odvodiť z prieskumových ukazovateľov podnikateľského sentimentu v eurozóne. Zaujímavou črtou svetových akciových trhov za posledných 12 mesiacov bola vyš- Graf 23 Implikovaná burzová volatilita (v % p. a.; desaťdňový kĺzavý priemer denných údajov) Graf 24 Očakávaný rast podnikových výnosov na akciu v Spojených štátoch a eurozóne (v % p. a.; mesačné údaje) 26, Eurozóna Spojené štáty Japonsko 26, 2 Eurozóna krátkodobé 1) Eurozóna dlhodobé 2) Spojené štáty krátkodobé 1) Spojené štáty dlhodobé 2) 2 23, 23, 2, 2, , 17, 14, 14, , 8, Q2 Q3 Q4 Q , Zdroj: Bloomberg. Poznámka: Implikovaná volatilita predstavuje očakávanú štandardnú odchýlku percentuálnych zmien burzových indexov v období do troch mesiacov, ako vyplýva z cien opcií na burzové indexy. Kalkulovaná je pre Dow Jones EURO STOXX 5 za eurozónu, index Standard & Poor s 5 za Spojené štáty a index Nikkei 225 za Japonsko. 8, 5 5 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: Thomson Financial Datastream a výpočty. Poznámka: Za eurozónu ide o očakávaný rast výnosov indexu Dow Jones EURO STOXX, za Spojené štáty index Standard & Poor s 5. 1) Krátkodobé zodpovedá analytikmi očakávaným výnosom o 12 mesiacov (medziročný rast). 2) Dlhodobé zodpovedá analytikmi očakávaným výnosom o 3 až 5 rokov (medziročný rast). 37

39 šia výkonnosť cien akcií v eurozóne v porovnaní s ich výkonnosťou v Spojených štátoch. Tento vývoj môže byť v istej miere dávaný do súvislosti so zväčšovaním rozdielu medzi úrokovými mierami v Spojených štátoch a v eurozóne, a tiež s depreciáciou eura voči americkému doláru (box 5). Indexy za sektor finančných podnikov, priemyslu a sieťových odvetví rástli za posledné tri mesiace vyšším tempom ako celkový index (tabuľka 3). V tomto období finančný sektor pravdepodobne ťažil zo súčasného prostredia nízkej inflácie a nízkych úrokových mier a sektory priemyslu a sieťových odvetví mohli byť podporené zlepšeným podnikateľským sentimentom v eurozóne a v prípade sieťových odvetví zvýšenými cenami ropy. Tabuľka 3 Cenové zmeny a historická volatilita odvetvových indexov Dow Jones EURO STOXX (zmeny cien v percentách ku koncu obdobia; historická volatilita v % p. a.) Sie- Spotre- Spo- Fi- Zdra- Techno- Tele- ťové Suro- biteľské trebné Ropa nančný votníc- Prie- logický komu- odvet- Euro viny služby tovary a plyn sektor tvo mysel sektor nikácie via STOXX Podiel sektora na trhovej kapitalizácii 5,3 6,7 11,3 7,3 34,4 3,9 1,7 5,3 6,5 8,7 1, (ku koncu obdobia) Zmeny cien (ku koncu obdobia) 24 Q4 9,9 6,3 5, 1,6 11,2 1,8 6,6 6,6 17, 11,1 8,3 25 Q1 6, 7,5 6,3 9,7 4,7,1 5,3-1,2-4, 3,7 4,3 25 Q2 -,8 1,8 2,6 11,4 2,8 5,6 5,2 1,1 -,3 8,2 4,4 25 Q3 12,5 1,7 11,8 14,1 9,8 4,5 7, 4,8 1,3 6,5 8,1 25 Q4 6,2 4,3,6-6,3 9, 6,5 7,1 7, -4,1 5,7 4,5 Január 6, 1,1 4,4 6, 4,7 3, 7,1 2,3-4,7 6,9 4,1 Február 1, 1,3 3,2-4,8 5,9-2,9 3,6 1,7 1,7 5,2 3, Koniec novembra 25 do 1. marca 25 12,7 9,1 11,9 1,5 16,4 7,2 2, 8,6-1,1 18,6 12,4 Volatilita (priemer za obdobie) 24 Q4 12,8 1,4 11,5 1,9 1,1 15,5 9,8 19,2 12,9 9,8 1,1 25 Q1 1,6 8,4 8,5 11,6 8,8 16,5 9,3 14,7 9,9 13, 8,2 25 Q2 13,1 1,1 11, 13,8 1,7 14,9 11,8 17,1 12,1 12,3 1,3 25 Q3 12,8 8,4 12,2 15,9 11,2 12, 9,4 18, 1,9 12,3 1, 25 Q4 13,2 1,4 11,3 2,1 1,6 13,6 11,3 14,7 11, 11,3 1,2 Január 17,5 1,3 12,6 13,2 14,7 13,6 14,9 18,4 16, 12,4 11,8 Február 1,4 9,2 1,5 17,8 1,3 11,9 8,7 11,4 13,2 14,7 8,5 Koniec novembra 25 do 1. marca 26 12,9 9,3 1,6 14,9 11,7 13,2 1,9 13,6 12,7 13,2 9,6 Zdroj: Thomson Financial Datastream a výpočty. Poznámka: Historické volatility sú kalkulované ako anualizované štandardné odchýlky denných zmien úrovne indexu za obdobie. Sektorové indexy sú uvádzané v časti Štatistika eurozóny. 38

40 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Box 5 PRÍČINY NEDÁVNEHO ROZDIELNEHO VÝVOJA CIEN AKCIÍ V EUROZÓNE A V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH V priebehu posledného roka ceny akcií v eurozóne výrazne stúpli, zatiaľ čo v Spojených štátoch stagnovali. V období od konca decembra 24 do konca decembra 25 široký index Dow Jones EURO STOXX prudko stúpol o takmer 23 %, pričom index Standard & Poor s 5 vzrástol o menej ako 4 %. Skutočnosť, že ceny akcií v eurozóne dosiahli o toľko lepšie výsledky ako ceny akcií v USA, na prvý pohľad ťažko ladí s relatívne pomalším skutočným i očakávaným hospodárskym rastom v eurozóne. Ak teda z tohto vývoja mal niekto ťažiť, mali to byť akcie v USA. Tento box však poukazuje na to, že predstih akciového trhu v eurozóne pred Spojenými štátmi mohli spôsobiť mnohé ďalšie fundamentálne faktory vrátane priaznivejšieho vývoja ziskovosti podnikov, oslabenia eura voči americkému doláru a nevýraznejšieho zvyšovania úrokových mier v eurozóne. Pri hodnotení faktorov, ktoré mohli spôsobiť rozšírenie medzery medzi cenami akcií v týchto dvoch hospodárskych oblastiach neuškodí pripomenúť, že cena akcie sa teoreticky rovná súčtu očakávaných budúcich dividend diskontovaných bezrizikovou úrokovou mierou a rizikovej prémie, ktorú investori vyžadujú za držbu akcií. V rámci tohto ocenenia možno očakávané budúce dividendy nahradiť očakávanými ziskami, pričom predpokladáme, že určitá časť zisku bude vyplatená formou dividend. Rozdielny trend vývoja cien akcií v rôznych ekonomikách preto musí vyplývať z rozdielnej hladiny ziskovosti, úrokových mier a akciovej prémie. Pokiaľ ide o vývoj relatívnej ziskovosti, podľa údajov o dosiahnutých ziskoch v rámci indexov Dow Jones EURO STOXX a Standard & Poor s 5, ktoré poskytla spoločnosť Thomson Financial Datastream, v rokoch 24 i 25 rástol zisk na akciu v eurozóne rýchlejšie ako v Spojených štátoch. V roku 25 bol rast zisku v eurozóne nielenže rýchlejší ako v USA, ale zároveň zďaleka predbehol očakávania z predchádzajúceho roka. Zatiaľ čo v decembri 24 analytici očakávali, že prírastok zisku na akciu v eurozóne v roku 25 dosiahne 11,6 %, v skutočnosti to bolo 18,3 %, čo je takmer o 7 percentuálnych bodov viac. V Spojených štátoch zisk na akciu v roku 25 vzrástol o 14,1 %, čo je v porovnaní s predpoveďami z decembra 24 len o približne 3 percentuálne body viac (graf A). Jedným z faktorov, ktoré môžu rozdielny vývoj na akciových trhoch v eurozóne a Spojených štátov pomôcť vysvetliť, je výmenný kurz. Výrazné kurzové zmeny môžu ovplyvniť tak vykazovaný zisk ako aj pohľad trhu na perspektívny zisk v budúcnosti. Vplyv kurzových zmien na výšku zisku konkrétneho podniku a v konečnom dôsledku i na široký akciový index sa samozrejme líši podľa toho, či je podnik orientovaný viac na dovoz alebo na vývoz, takže na agregátnej úrovni sa identifikuje len ťažko a preto sa stáva otázkou empirických skúseností. V grafe je znázornený vývoj kurzu eura voči USD spolu s relatívnou výkonnosťou trhu akcií v oboch ekonomikách. Vzhľadom na to, že lepšie výsledky akcií v eurozóne podľa všetkého úzko súvisia s klesaním kurzu eura voči USD v priebehu celého roka 25, dalo by sa predpokladať, že pokles kurzu v roku 25 prispel k priaznivejšiemu vývoju ziskovosti v eurozóne v porovnaní s americkými podnikmi, napr. prostredníctvom tomu zodpovedajúceho zvýšenia konkurencieschopnosti vývozu. Ako už bolo spomenuté, ceny akcií súvisia s vývojom úrokových mier, pretože ovplyvňujú výšku diskontného faktora, pomocou ktorého investori akcie oceňujú. Pri meraní vplyvu úro- 39

41 Graf A Nečakané zisky v eurozóne a Spojených štátoch Graf B Relatívny vývoj cien akcií v eurozóne a Spojených štátoch a výmenný kurz EUR/USD (v percentuálnych bodoch) Relatívna výkonnosť akciového trhu (ľavá stupnica, v %) Kurz USD/EUR (pravá stupnica; stupnica je obrátená) , , ,2 1,25 1, ,35 Eurozóna Spojené štáty Zdroj: Thomson Financial Datastream a výpočty. Poznámka. Nečakané zisky sa merajú ako rozdiel medzi skutočným ročným prírastkom ziskov a prírastkom ziskov očakávaným v decembri predchádzajúceho roka. -5 1,4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q Zdroj: Reuters a výpočty. kových mier na ceny akcií pomôže empirický pohľad na dlhodobé reálne výnosy. Ak výnosy rastú, a všetky ostatné podmienky zostávajú rovnaké, ceny akcií majú sklon klesať. Vplyv diskontných faktorov na ceny akcií v Spojených štátoch v roku 25 bol podľa všetkého menej priaznivý ako v eurozóne. Napríklad dlhodobé reálne výnosy inflačne indexovaných dlhopisov v eurozóne (splatných v roku 212) sa od decembra 24 do decembra 25 zmenili minimálne, zatiaľ čo reálne výnosy porovnateľných indexovaných dlhopisov splatných v roku 211 v USA vzrástli o približne 8 bázických bodov. Je preto pravdepodobné, že výrazný nárast reálnych výnosov dlhopisov zhruba vykompenzoval vplyv celkovo priaznivého vývoja ziskovosti na americkom akciovom trhu. Okrem toho je možné, že ceny akcií v eurozóne v roku 25 profitovali zo všeobecného názoru investorov, že americké akcie sú rizikovejšie ako akcie z eurozóny. V priebehu celého roka 25 napríklad v priemere 5 % (čisté priemerné percento, t. j. percento najviac nadhodnotených mínus percento najviac podhodnotených) respondentov z radov manažérov fondov v mesačnom prieskume Merrill Lynch Global Fund Manager Survey na otázku V ktorom regióne sú podľa vás akciové trhy najviac nadhodnotené, resp. podhodnotené? vyjadrilo názor, že najviac nadhodnotené sú akciové trhy v Spojených štátoch. V prípade eurozóny toto čisté percento predstavovalo v priemere -16 %, čo znamená, že manažéri fondov mali sklon považovať akciový trh v eurozóne za podhodnotený. Tento pohľad mohol spôsobiť, že najmä inštitucionálni investori vo svojich portfóliách zvýšili podiel akcií z eurozóny a znížili podiel akcií z USA, a tým ovplyvnili relatívny vývoj cien akcií. Vzhľadom na to, že nárast cien akcií na oboch stranách Atlantiku bol v podstate plošný, rozdielne celkové výsledky akciových trhov v eurozóne a Spojených štátoch sa zodpovedajúcim spôsobom odrážajú v rozdielnych výsledkoch jednotlivých sektorov. Ceny akcií podnikov finančného sektora eurozóny, ktorý má v indexe Dow Jones EURO STOXX väčšiu váhu ako finančný sektor USA v indexe Standard & Poor s 5 index však v období od konca roka 4

42 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj 24 do konca roka 25 stúpli o 29 %. V Spojených štátoch ceny akcií vo finančnom sektore počas tohto obdobia vzrástli oveľa menej o asi 3,5 %. Tento rozdiel vo výsledkoch finančných sektorov znásobil rozdielne celkové tempo rastu akcií v týchto dvoch ekonomikách. Jedným z možných dôvodov rýchlejšieho rastu cien akcií európskeho finančného sektora v posledných rokoch môžu byť špekulácie účastníkov trhu týkajúce sa ďalšieho priebehu konsolidácie európskeho bankového sektora. Trhové očakávania ďalšej cezhraničnej konsolidácie preto mohli spôsobiť nárast cien akcií európskych bánk (najmä bánk, ktoré sú potenciálnym subjektom konsolidácie). Vyšší nárast cien akcií v eurozóne v porovnaní so Spojenými štátmi celkovo prispel k čiastočnému vyrovnaniu rozdielov v oceňovaní akciových trhov, ako napr. pomeru ceny k výnosom, v týchto dvoch ekonomikách a preto ho možno považovať za súčasť procesu hľadania rovnováhy. Na konci roka 24 bol pomer cien akcií k výnosom za predchádzajúcich 12 mesiacov pre podniky zahrnuté do indexu Standard & Poor s 5 na úrovni 2,5 %, zatiaľ čo v prípade podnikov zahrnutých do indexu Dow Jones EURO STOXX dosiahol 14,3. V dôsledku relatívnych zmien oboch akciových indexov a výnosom podnikov v roku 25 sa tieto dva pomery ceny k výnosov na konci roka ešte viac priblížili, pričom predstavovali 18,5, resp. 15, FINANCOVANIE A FINANČNÁ POZÍCIA NEFINANČNÝCH SPOLOČNOSTÍ Reálne náklady na financovanie nefinančných spoločností z vonkajších zdrojov zostali v štvrtom štvrťroku 25 v porovnaní s historickými štandardmi na nízkej úrovni. V tom istom období nefinančné spoločnosti ďalej zvyšovali svoje financovanie úvermi, pričom emisia ich dlhových cenných papierov zostala mierna a emisia kótovaných akcií sa o niečo zvýšila. V dôsledku pokračujúceho tempa rastu dlhového financovania sa podiel dlh/hdp tohto sektora v poslednom štvrťroku 25 ďalej zvýšil. NÁKLADY NA FINANCOVANIE Reálne náklady nefinančných spoločností eurozóny na financovanie z vonkajších zdrojov, vypočítané vážením nákladov na jednotlivé zdroje financovania nesplatenými objemami (očistenými o precenenia), zostali až do konca štvrtého štvrťroka 25 v porovnaní s historickými štandardmi nízke (graf 25). 3 V tomto období sa reálne náklady na dlhové financovanie o niečo zvýšili a reálne náklady na emisie kótovaných akcií znížili. Reálne náklady na bankové úvery sa v štvrtom kvartáli nezmenili a zostali nízke. Čo sa týka členenia podľa splatností, krátkodobé úrokové miery úverov PFI (s pohyblivým úročením a s počiatočnou fixáciou sadzby do jedného roka) nefinančným spoločnostiam sa v štvrtom štvrťroku zvýšili o približne 2 až 25 bázických bodov, odrážajúc tak zvýšenie úrokových mier peňažného trhu v rovnakom období (tabuľka 4). Dlhodobé úrokové miery z úverov PFI (s fixáciou počiatočnej sadzby nad päť rokov) nefinančným spoločnostiam sa v štvrtom štvrťroku zvýšili iba o približne päť bázických bodov. Odrážalo to najmä pomalý prestup zvýšenia korešpondujúcich výnosov štátnych dlhopisov do dlhodobých úrokových mier bankových úverov za posledné mesiace. 3 Podrobný popis ukazovateľa reálnych nákladov na financovanie nefinančných spoločností eurozóny z vonkajších zdrojov je uvedený v boxe 4 v Mesačnom bulletine z marca

43 Tabuľka 4 Úrokové miery nových pôžičiek PFI nefinančným spoločnostiam (v % p. a.; bázické body; vážené 1) Zmena v bázických bodoch do dec Q4 Q1 Q2 Q3 Nov. Dec. Dec. Sep. Nov. Úrokové miery pôžičiek PFI Bankové prečerpania nefinančných spoločností 5,25 5,26 5,13 5,13 5,9 5, Pôžičky nefinančným spoločnostiam do 1 mil. EUR s pohyblivým úročením a s počiatočnou fixáciou úrokovej miery do 1 roka 3,98 3,91 3,88 3,81 3,92 3, s počiatočnou fixáciou úrokovej miery nad 5 rokov 4,44 4,33 4,2 4,4 3,99 4, Pôžičky nefinančným spoločnostiam nad 1 mil. EUR s pohyblivým úročením a s počiatočnou fixáciou úrokovej miery do 1 roka 3,5 3,1 2,94 2,94 3,7 3, s počiatočnou fixáciou úrokovej miery nad 5 rokov 4,6 4,4 3,89 3,87 3,98 3, Memo položky 3-mesačná úroková miera peňažného trhu 2,17 2,14 2,11 2,14 2,36 2, Výnosy 2-ročných štátnych dlhopisov 2,36 2,49 2,7 2,21 2,73 2, Výnosy 5-ročných štátnych dlhopisov 2,93 3,8 2,58 2,6 3,1 3, Zdroj:. 1) Od decembra 23 sú vážené úrokové miery PFI počítané na základe váh krajín vychádzajúcich z 12-mesačného pohyblivého priemerného objemu nových obchodov. Za predchádzajúce obdobie (od januára do novembra 23) sú vážené úrokové miery vypočítavané na základe váh krajín vychádzajúcich z priemerného objemu nových obchodov v roku 23. Ďalšie informácie v boxe Analysing MFI interest rates at the euro area level,, august 24. Popri tom sa podľa prieskumu bankových úverov v eurozóne z januára 26 úverové štandardy pre podniky za posledné dva štvrťroky zhruba nezmenili, čo naznačuje, že úverové podmienky zostávajú priaznivé. 4 Reálne náklady na trhové financovanie dlhu nefinančných spoločností sa v dôsledku vysokých trhových úrokových mier a zväčšovania spreadov podnikových dlhopisov v štvrtom štvrťroku zvýšili, hoci v porovnaní s historickými štandardmi zostali na nízkej úrovni (graf 26). Toto zvýšenie spreadov podnikových dlhopisov môže odrážať posun v pociťovaní úverového rizika smerom k miernemu zhoršeniu kvality úverov nefinančných spoločností. Môže to byť spojené s trhovými očakávaniami zvýšenia úrokovej záťaže podnikov v spojitosti so zvýšenými dlhovými pomermi nefinančných spoločností, hoci podniková ziskovosť zostala vysoká. Reálne náklady na financovanie nefinančných spoločností prostredníctvom základného kapitálu sa v štvrtom štvrťroku 25 znížili, do značnej miery odrážajúc priaznivý vývoj na akciových trhoch. Súčasne reálne náklady na základný kapitál zostali značne vyššie než reálne náklady na dlhové financovanie. TOKY FINANCOVANIA Ziskovosť nefinančných spoločností eurozóny, vyjadrená rôznymi ukazovateľmi zisku založenými na agregovaných údajoch finančných výkazov kótovaných spoločností eurozóny, zostala v treťom štvrťroku 25 vysoká (graf 27) 5. Významnou príčinou zvýšenia ziskových ukazovateľov je zníženie prevádzkových nákladov v pomere k obratu, čo je dôkazom úspešného úsilia nefinančných spoločností v oblasti reštrukturalizácie. Čo sa týka vývoja ziskovosti v jednotlivých 4 Box 1 v Mesačnom bulletine z februára Článok Developments in corporate finance in the euro area v Mesačnom bulletine z novembra

44 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Graf 25 Reálne náklady externého financovania nefinančných spoločností eurozóny (v % p. a.) Graf 26 Spready dlhopisov nefinančných spoločností (bázické body; mesačné priemery) 8 Celkové náklady financovania Reálne krátkodobé úrokové miery pôžičiek PFI Reálne dlhodobé úrokové miery pôžičiek PFI Reálne náklady na trhové financovanie dlhopismi Reálne náklady na kapitálové financovanie 8 35 Nefinančné AA, v eurách (ľavá os) Nefinančné A, v eurách (ľavá os) Nefinančné BBB, v eurách (ľavá os) Vysokovýnosové, v eurách (pravá os) Zdroj:, Thomson Datastream, Merrill Lynch a Consensus Economic Forecast. Poznámka: Reálne náklady externého financovania nefinančných spoločností sú vypočítané ako vážený priemer nákladov na bankové pôžičky, nákladov na financovanie dlhopismi a nákladov na financovanie prostredníctvom akciového trhu na základe stavu jednotlivých ukazovateľov deflovaných inflačnými očakávaniami (podrobnejšie v boxe 4). Zavedenie harmonizovaných úrokových mier pôžičiek PFI na začiatku roku 23 spôsobilo prerušenie tohto štatistického radu Zdroj: Thomson Financial Datastream a výpočty. Poznámka: Spready nefinančných dlhopisov sú počítané voči výnosom štátnych dlhopisov AAA. sektoroch, jej výška (vyjadrená pomerom prevádzkového a čistého zisku k tržbám 6 ) bola v spojenom sektore veľko- a maloobchodu eurozóny nižšia než v prípade všetkých kótovaných nefinančných spoločností eurozóny. Okrem toho bolo podľa agregovaných finančných výkazov oživenie ziskovosti v tomto spojenom sektore slabšie než napríklad v sektore priemyselnej výroby a v dopravnom a telekomunikačnom sektore. Zdá sa, že táto skutočnosť je v zhode s relatívne slabou súkromnou spotrebou v eurozóne. Burzové indikátory ziskovosti za posledných 12 mesiacov naznačujú, že sa očakáva mierne utlmenie rastu ziskovosti veľkých kótovaných spoločností, aj keď jeho úroveň pravdepodobne zostane priaznivá (graf 27). 7 Okrem využívania dostupných bohatých vnútorných zdrojov zvýšili nefinančné spoločnosti v štvrtom štvrťroku 25 ďalej svoj dopyt po financovaní z vonkajších zdrojov (graf 28). Reálna ročná miera rastu vonkajšieho financovania nefinančných spoločností sa zvýšila z 2,3 % v treťom štvrťroku na 2,8 % v štvrtom štvrťroku. Tento vývoj bol živený najmä ďalším zvýšením príspevku úverov PFI nefinančným spoločnostiam a o niečo vyšším príspevkom kótovaných akcií emitovaných nefinančnými spoločnosťami. Príspevok dlhových cenných papierov vydaných nefinančnými spoločnosťami zostal mierny. 6 Prevádzkový zisk je definovaný ako tržby mínus prevádzkové náklady. Čistý zisk znamená zisk z bežných a z mimoriadnych činností po odpočítaní odpisov a mimoriadnych položiek a zdanení. 7 Do indikátora podnikových ziskov založeného na indexe Dow Jones EURO STOXX sú okrem nefinančných spoločností zahrnuté aj finančné spoločnosti. 43

45 Graf 27 Ziskové pomery kótovaných nefinančných spoločností eurozóny (v %) Graf 28 Štruktúra reálnej ročnej miery rastu financovania nefinančných spoločností (medziročná percentuálna zmena) Prevádzkový zisk k tržbám (ľavá os) Čistý zisk k tržbám (ľavá os) Prevádzkové náklady k tržbám (pravá os) Kótované akcie (očistené) Dlhové cenné papiere Pôžičky 1 1 6, 6, , 5, , 4, , 3, , 2, 9 1, 1, -2 88,, Zdroj: Thomson Financial Datastream a výpočty. Poznámky: Výpočet sa zakladá na agregovaných finančných výkazoch kótovaných nefinančných spoločností eurozóny. Vzorka bola očistená o mimoriadne hodnoty. V porovnaní s prevádzkovým ziskom, ktorý je definovaný ako tržby mínus prevádzkové náklady, čistý zisk znamená zisk z bežných a z mimoriadnych činností po odpočítaní odpisov a mimoriadnych položiek a zdanení , , Zdroj:. Poznámka: Reálna ročná miera rastu je definovaná ako rozdiel medzi ročnou mierou rastu a deflátorom HDP. Predovšetkým vzrástlo ročné tempo rastu úverov PFI nefinančným spoločnostiam na 8, % na konci štvrtého štvrťroka zo 7,3 % v treťom štvrťroku (tabuľka 5). Využívanie bankových úverov na financovanie bolo živené nízkymi reálnymi nákladmi na tieto úvery, priaznivými úverovými štandardmi bánk a zvýšenou dôverou v niektorých sektoroch ekonomiky. Čo sa týka členenia podľa splatností, ďalej sa zvýšilo ročné tempo rastu dlhodobých úverov PFI a na konci štvrtého štvrťroku dosiahlo 9, % v porovnaní s 8,5 % v predchádzajúcom štvrťroku. Ročná miera rastu krátkodobých úverov sa zvýšila z 5,6 % v treťom štvrťroku na 5,9 % na konci štvrtého štvrťroka. Toto zvýšenie ročnej miery rastu úverov PFI bolo v zhode s oživením tvorby fixného kapitálu v eurozóne a s výsledkami prieskumu bankových úverov v eurozóne v januári 26, podľa ktorého jedným z faktorov, ktoré prispeli k rastu čistého dopytu nefinančných podnikov po úveroch, boli fixné investície. Podľa informácií získaných do konca tretieho štvrťroku zostala na rozdiel od úverov PFI ročná miera zmeny pôžičiek poskytnutých nefinančným spoločnostiam podnikmi inými ako PFI záporná. Ročná miera rastu dlhových cenných papierov emitovaných nefinančnými spoločnosťami zostala po 2,8 % v treťom štvrťroku na konci štvrtého štvrťroka mierna, 3,2 %. Medzi faktory, ktoré sa v období priaznivých reálnych nákladov na trhové dlhové financovanie podpísali pod tento mierny rast patrí vysoká dostupnosť vnútorných zdrojov, vysoký rast bankových úverov nefinančným spoločnostiam a relatívne vysoká úroveň umorovania dlhových cenných papierov. Priame emisie dlhových cenných papierov nefinančnými spoločnosťami mohli byť do istej miery nahrádzané aj nepriamym financovaním prostredníctvom nepeňažných finančných spoločností (napríklad účelovo konštruovanými nástrojmi), ktoré emitovali dlhové cenné papiere s ročnou mierou rastu 24,1 % na konci štvrtého štvrťroka, po 21,4 % v treťom štvrťroku. Kým v štvrtom štvrťroku bola ročná miera rastu krátkodobých dlhových cenných papierov a dlhodobých dlhových cenných papierov s pevným úro- 44

46 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Tabuľka 5 Financovanie nefinančných spoločností Stav ku koncu posledného štvrťroka, za ktorý sú údaje k dispozícii (mld. EUR ) Ročná miera rastu (percentuálna zmena; ku koncu obdobia) Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Pôžičky PFI ,4 5,9 6,5 7,3 8, Do 1 roka ,4 3,8 5,6 5,6 5,9 Od 1 do 5 rokov 592 6, 6,7 6,2 6,6 8,6 Nad 5 rokov , 6,9 7,2 8,5 9, Vydané dlhové cenné papiere 612 1,4 4,3 3, 2,8 3,2 Krátkodobé 89-3,8 3, -2,9-1,5-1,2 Dlhodobé, z toho 1) 523 2,4 4,6 4,3 3,6 4,1 S pevnou úrokovou mierou 414-1,1,6,7,3,4 S premenlivou úrokovou mierou 93 3,9 27,4 26,3 18,4 21, Vydané kótované akcie 2) 3 668,8,6,6,5 1, Memo položky 3) Financovanie spolu ,8 2, 2,8 2,8 4,25 Pôžičky nefinančným spoločnostiam ,2 3,2 4,2 4,6 5,5 Rezervy nefinančných spoločností v penzijných fondoch 36 4,8 4,7 4,5 4,6 4,5 Zdroj:. Poznámka: Údaje v tejto tabuľke (okrem memo položiek) sú vykazované v peňažných a bankových štatistikách a štatistikách emisií cenných papierov. Menšie rozdiely v porovnaní s údajmi vykazovanými v štatistikách finančných účtov sa môžu vyskytnúť, najmä v dôsledku rôznych oceňovacích metód. 1) Súčet údajov za pevné a premenlivé úrokové miery nemusí zodpovedať celkovým dlhodobým dlhovým cenným papierom, lebo dlhodobé dlhové cenné papiere s nulovým kupónom, ktoré obsahujú účinky precenenia nie sú v tejto tabuľke uvedené samostatne. 2) Údaje sú prevzaté zo štatistiky finančných účtov. Financovanie nefinančných spoločností zahŕňa pôžičky, vydané dlhové cenné papiere, vydané kótované akcie a rezervy v penzijných fondoch. Pôžičky nefinančným spoločnostiam zahŕňajú pôžičky poskytnuté PFI a inými finančnými spoločnosťami. Posledné štvrťročné údaje sú odhadnuté podľa údajov peňažných a bankových štatistík a štatistík emisií cenných papierov. čením emitovaných nefinančnými spoločnosťami veľmi nízka, alebo dokonca záporná, ročná miera rastu dlhových cenných papierov financovaných s pohyblivým úročením bola naďalej vysoká. Po období veľmi utlmenej čistej emisie sa ročná miera rastu kótovaných akcií emitovaných nefinančnými spoločnosťami na konci štvrtého štvrťroku zvýšila z,5 % v treťom štvrťroku na 1, %. Faktormi, ktoré sa pod toto zvýšenie podpísali bol priaznivý vývoj na akciových trhoch, v dôsledku ktorého sa znížili reálne náklady na financovanie prostredníctvom základného kapitálu, ako aj niektoré privatizačné aktivity vlád. Zvyšovanie emisie kapitálových cenných papierov bolo podporené vývojom v oblasti hrubých emisií prostredníctvom prvotných a sekundárnych verejných ponúk. Tak či onak, v porovnaní s vysokým rastom dlhového financovania zostala ročná miera rastu kótovaných akcií emitovaných nefinančnými spoločnosťami nízka, pravdepodobne z dôvodu vyšších reálnych nákladov na financovanie prostredníctvom základného kapitálu v porovnaní s reálnymi nákladmi na dlhové financovanie a zvýšenej váhy kladenej na programy spätného odkupovania akcií. FINANČNÁ POZÍCIA Pokračujúci rast celkového dlhového financovania nefinančných spoločností vyústil do ďalšieho zvýšenia pomeru dlh/hdp tohto sektora v štvrtom štvrťroku 25 na 62,8 % (graf 29). Môže to naznačovať, že obdobie reštrukturalizácie súvah sa v zásade končí. Pri pohľade na vyššiu tvorbu hrubého fixného kapitálu v eurozóne sa zdá, že priaznivé podmienky financovania a relatívne optimistické očakávania v oblasti ziskovosti nabádajú podniky naberať viac dlhov a investovať. Podľa informácií z jednotlivých sektorov je zrejmé, že po rozsiahlom znížení finančnej levera- 45

47 Graf 29 Pomer dlhu v sektore nefinančných spoločností (v %) Graf 3 Čisté úrokové platby nefinančných spoločností (v % HDP) Pomer dlhu k hrubému prevádzkovému zisku (ľavá os) Pomer dlhu k HDP (pravá os) 7, 165 1,75 1,75 67,5 16 1,7 1,7 65, 62, ,65 1,65 6, 145 1,6 1,6 57,5 14 1,55 1,55 55, ,5 13 1,5 1,5 5, , ,45 Zdroj: a Eurostat. Poznámka: Hrubý prevádzkový zisk znamená hrubý prevádzkový zisk plus rôzne iné príjmy za celú ekonomiku. Dlh je vykazovaný podľa štatistiky finančných účtov. Zahŕňa pôžičky, emitované dlhopisy a rezervy na dôchodky zamestnancom. V prípade posledného štvrťroka ide o odhad využívajúci údaje z peňažných a bankových štatistík a štatistík emitovaných cenných papierov. Zdroj:, Eurostat. Poznámka: Čisté úrokové platby znamenajú platby úrokov z pôžičiek PFI v eurách mínus úroky vyplatené z vkladov v PFI v eurách. ge v roku 24 začali kótované nefinančné spoločnosti vo väčšine sektorov v roku 25 zvyšovať svoj pomer dlhu k celkovým aktívam. Celkovo sa i napriek poslednému zvýšeniu dlhových pomerov nefinančných spoločností javí ich finančná situácia v súčasnosti ako vcelku priaznivá, najmä z dôvodu robustnej úrovne podnikových ziskov a pretrvávajúco nízkej úrokovej záťaže (graf 3). 2.7 FINANCOVANIE A FINANČNÁ POZÍCIA SEKTORA DOMÁCNOSTÍ Pôžičky domácnostiam sa v štvrtom štvrťroku 25 ďalej zvýšili, odrážajúc robustný rast pôžičiek na bývanie a spotrebiteľských úverov. Dopyt po pôžičkách bol živený priaznivými podmienkami financovania a vzostupným vývojom na trhu s bytovými nehnuteľnosťami vo viacerých krajinách eurozóny. V dôsledku vysokého rastu pôžičiek sa zadlženosť domácností eurozóny, vyjadrená v pomere k HDP, ďalej zvýšila, ale zostala na úrovniach, ktoré sú v medzinárodnom porovnaní stále relatívne mierne. PODMIENKY FINANCOVANIA Informácie z úrokových štatistík bánk a prieskumov bankových úverov 8 poukazujú na to, že podmienky financovania sektora domácností v eurozóne boli v štvrtom štvrťroku 25 naďalej priaznivé. 8 Box 1 The results of the January 26 bank lending survey for the euro area v Mesačnom bulletine z februára

48 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Úrokové miery pôžičiek PFI na bývanie, vyjadrené v kvartálnom priemere, sa v štvrtom štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zhruba nezmenili. Úrokové miery pôžičiek s kratšou splatnosťou sa o niečo zvýšili a pôžičiek s dlhšou splatnosťou sa mierne znížili, čím stlačili implikované spready medzi krátkodobejšími a dlhodobejšími úrokovými mierami na najnižšiu úroveň zaznamenanú od začiatku sledovania tohto radu v roku 23. Z pohľadu jednotlivých mesiacov sa úrokové miery pôžičiek na bývanie v novembri a decembri 25 zvýšili v oblasti všetkých splatností (graf 31). Graf 31 Úrokové miery pôžičiek domácnostiam na bývanie (% p. a.; bez poplatkov; hodnoty za nové obchody; vážené 1) ) 6, 5,5 5, S pohyblivým úročením a počiatočnou fixáciou úrokovej miery do 1 roka S počiatočnou fixáciou úrokovej miery od 1 do 5 rokov S počiatočnou fixáciou úrokovej miery od 5 do 1 rokov S počiatočnou fixáciou úrokovej miery nad 1 rokov 6, 5,5 5, Obraz úrokových mier spotrebiteľských úverov PFI bol trochu iný, pričom priemerné úrokové miery úverov s kratšími a dlhšími splatnosťami boli v štvrtom štvrťroku o niečo nižšie než v treťom. V decembri sa však úrokové miery spotrebiteľských úverov s kratšou splatnosťou o niečo zvýšili, pričom pokračoval pokles úrokových mier úverov s dlhšími splatnosťami Zdroj:. 1) Od decembra 23 sú vážené úrokové miery PFI vypočítavané na základe váh krajín vychádzajúcich z 12-mesačného pohyblivého priemerného objemu nových obchodov. Za predchádzajúce obdobie (od januára do novembra 23) sú vážené úrokové miery vypočítavané na základe váh krajín vychádzajúcich z priemerného objemu nových obchodov v roku 23. Ďalšie informácie v boxe Analysing MFI interest rates at the euro area level,, august 24. V prieskume bankových úverov z januára 26 oznámili banky mierne spevnenie úverových štandardov pôžičiek na bývanie a spotrebiteľských úverov v čistom vyjadrení, hoci zmena v prípade spotrebiteľských úverov bola v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom relatívne malá. V prípade úverových štandardov pôžičiek na bývanie odrážal rozdiel medzi prieskumami z októbra 25 a januára 26 najmä pociťovanie zvýšenej konkurencie iných bánk a v prípade štandardov spotrebiteľských úverov najmä riziká v dôsledku nižšej úverovej dôveryhodnosti spotrebiteľov. K zmenám úverových štandardov v oboch prípadoch došlo zvýšením marží v prípade rizikovejších pôžičiek. TOKY FINANCOVANIA Ročná miera rastu celkových pôžičiek sektora domácností meraná údajmi štvrťročných finančných účtov sa v treťom štvrťroku 25 (posledné obdobie, za ktoré sú údaje k dispozícii) zvýšila z 8,5 % v predchádzajúcom štvrťroku na 8,6 %. Údaje o pôžičkách PFI, ktoré predstavujú približne 9 % z celkového nesplateného objemu pôžičiek domácnostiam naznačujú, že toto spevňovanie v štvrtom štvrťroku 25 pokračovalo. Od polovice roka 23 sa ročná miera rastu pôžičiek domácnostiam od nepeňažných finančných inštitúcií, kam patria ostatní finanční sprostredkovatelia (other financial intermediaries OFI) a poisťovne a dôchodkové fondy (insurance corporations and pension funds ICPF) značne znížila (graf 32). Box 6 sa zaoberá vývojom a charakteristikou pôžičiek poskytnutých domácnostiam eurozóny nepeňažnými finančnými inštitúciami. Pri pohľade na dostupné údaje PFI do januára 26 vidno, že spevňovanie dynamiky pôžičiek domácnostiam pokračovalo a bolo živené najmä robustným dopytom po pôžičkách na bývanie. 4,5 4, 3,5 3, 4,5 4, 3,5 3, 47

49 Graf 32 Pôžičky domácnostiam spolu Graf 33 Pomer dlhu domácností k HDP (ročná miera rastu v %; príspevky v percentuálnych bodoch; koniec štvrťroka) Príspevok spotrebných úverov PFI Príspevok pôžičiek PFI na bývanie Príspevok ostatných pôžičiek PFI Pôžičky PFI spolu Pôžičky spolu (PFI + OFI + ICPF) Zdroj:. Poznámka: Pôžičky spolu (PFI + OFI + ICPF) za prvý štvrťrok 25 sú odhadom na základe transakcií vykázaných v peňažných a bankových štatistikách. Informácie o rozdieloch vo výpočtoch mier rastu sú v Technických poznámkach (v %) Zdroj:. Poznámky: Tieto údaje, ktoré sú zostavené na základe štvrťročných finančných účtov, vykazujú podiel dlhu domácností k HDP o niečo nižší, než aký by bol, keby sa údaje opierali o ročné finančné účty, najmä v dôsledku toho, že pôžičky poskytnuté nefinančnými sektormi a bankami mimo eurozónu nie sú započítané. Údaje za posledný vykázaný štvrťrok sú sčasti odhadnuté Ročná miera rastu pôžičiek na bývanie bola v januári 11,7 %, po priemerných hodnotách 11, % v štvrtom a 1,7 % v treťom štvrťroku 25. Podľa prieskumu bankových úverov z januára 26 sa silný dopyt po hypotekárnych úveroch opieral o priaznivé hodnotenie vyhliadok trhu s bytovými nehnuteľnosťami domácnosťami a o veľké zlepšenie spotrebiteľskej dôvery. Ročná miera rastu spotrebiteľských úverov bola v januári 8, %, keď predtým v štvrtom štvrťroku 25 dosiahla 7,8 % a v treťom 6,9 %. Toto spevňovanie je v zhode s výsledkami prieskumu bankových úverov, v ktorom banky oznámili pokračujúci vysoký dopyt po spotrebiteľských úveroch v čistom vyjadrení, podporený zvýšením spotrebiteľskej dôvery a vysokou spotrebou v oblasti predmetov dlhodobej spotreby. Ročná miera rastu ostatných pôžičiek domácnostiam bola v januári 1,8 %, po priemernej hodnote 2,3 % v štvrtom štvrťroku 25 a 2,2 % v treťom štvrťroku 25. FINANČNÁ POZÍCIA V dôsledku pokračujúceho vysokého rastu pôžičiek domácnostiam sa pomer dlhu domácností k HDP ďalej zvýšil a odhaduje sa, že v štvrtom štvrťroku 25 dosiahol približne 57 % HDP (graf 33), odrážajúc hlavne dlhodobý dlh. Napriek tomuto pokračujúcemu zvyšovaniu zostala úroveň zadlženosti v porovnaní s medzinárodnými štandardmi pomerne nízka. Okrem toho celkové zaťaženie sektora domácností dlhovou službou (platby úrokov plus splácanie istiny), vyjadrené percentuálnym podielom disponibilných príjmov, sa v posledných rokoch zhruba nezmenilo a zostalo pomerne stabilné, v dôsledku prevažujúcich nízkych úrovní úrokových sadzieb. 48

50 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Menový a finančný vývoj Box 6 VÝVOJ A CHARAKTER ÚVEROV NEPEŇAŽNÝCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ POSKYTOVANÝCH DOMÁCNOSTIAM Úvery od peňažných finančných inštitúcií (PFI), ktoré sa spomínajú v hlavnom texte, sú pre domácnosti najdôležitejším zdrojom financovania. Podľa štvrťročných finančných výkazov menovej únie predstavujú úvery od PFI o niečo viac ako 9 % celkového objemu nesplatených úverov (graf A), pričom zvyšnú časť predstavujú úvery od nepeňažných finančných inštitúcií. 1 Úvery od nepeňažných finančných inštitúcií zahŕňajú úvery poskytované ostatnými finančnými sprostredkovateľmi (OFI) a poisťovacími spoločnosťami a penzijnými fondmi (ICPF). Hoci úvery od nepeňažných finančných inštitúcií majú len malý podiel na objeme úverov domácnostiam, dynamika ich rastu je v posledných rokoch oveľa výraznejšia ako v prípade úverov PFI, a preto majú zreteľný vplyv na dynamiku rastu celkového objemu úverov domácnostiam na ročnej miere rastu majú podiel až 1, percentuálneho bodu (graf B). Tento box hodnotí vývoj dynamiky rastu úverov nepeňažných finančných inštitúcií domácnostiam a uvádza informácie o charaktere týchto úverov. Posledné údaje sú zatiaľ k dispozícii len za tretí štvrťrok 25 (údaje za posledný štvrťrok 25 budú k dispozícii začiatkom mája 26). Graf A Celkový objem úverov poskytnutých domácnostiam (podiely na celkovom nesplatenom objeme; tretí štvrťrok 25; stav ku koncu štvrťroka) Graf B Celkový objem úverov poskytnutých domácnostiam (medziročné percentuálne zmeny; stav ku koncu štvrťroka) PFI 91 % OFI 6 % ICPF 3 % Celkový objem úverov (peňažné i nepeňažné finančné inštitúcie) Úvery PFI Úvery nepeňažných finančných inštitúcií (OFI + ICPF) Zdroj:. Zdroj:. Približne 65 % nesplatených úverov od nepeňažných finančných inštitúcií v súčasnosti predstavujú úvery OFI. Sektor OFI tvoria veľmi odlišné subjekty, ako napríklad investičné fondy, účelové finančné podniky a obchodníci s cennými papiermi. Zostávajúcich 35 % tvoria úvery ICPF. Ako vidno z grafu C, skutočnosť, že rast úverov nepeňažných finančných inštitúcií je v posledných rokoch oveľa výraznejší ako rast úverov PFI, je v plnej miere daná výraznou dynamikou rastu úverov sektora OFI, keďže rast úverov ICPF už od konca roka 21 zazname- 1 Je potrebné poznamenať, že údaje o úveroch nepeňažných finančných inštitúcií zvyčajne nepokrývajú celý súbor inštitúcií, čo znamená, že môžu vykazovať nižší ako skutočný objem. Pri hodnotení týchto údajov je preto potrebná určitá opatrnosť. Do celkového objemu úverov nepatria úvery od nerezidentov eurozóny. 49

51 náva vo všeobecnosti klesajúci trend a je dlhodobo pomalší ako rast úverov PFI. Od polovice roka 24 rast úverov ICPF vykazuje dokonca negatívne hodnoty. Graf C Úvery nepeňažných finančných inštitúcií domácnostiam (medziročné percentuálne zmeny; stav ku koncu štvrťroka) Úvery nepeňažných finančných inštitúcií (OFI + ICPF) Úvery OFI Úvery ICPF Prevažná väčšina úverov nepeňažných finančných inštitúcií domácnostiam je dlhodobá 4, (približne 97 % v prípade OFI a asi 95 % v prípade ICPF). Túto vlastnosť možno pozorovať počas celého obdobia, za ktoré sú k dis- 3, pozícii údaje, čo naznačuje, že úvery nepeňažných finančných inštitúcií poskytované 2, 1, domácnostiam tvoria predovšetkým (zabezpečené) úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie. Táto štruktúra je vcelku podobná vo všet-, -1, kých krajinách eurozóny. Úvery PFI tvoria tiež prevažne dlhodobé úvery (približne Zdroj:. 93 %), čo je najmä odrazom skutočnosti, že na celkovom objeme úverov PFI poskytovaných domácnostiam majú 7 % podiel úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie. -1, Výrazný rast úverov OFI sa dá pravdepodobne pripísať sekuritizácii. Ako napríklad naznačujú určité údaje, viacero krajín eurozóny zaznamenalo v roku 24 značný objem sekuritizácie s predajom. Pri sekuritizácii s predajom zvyčajne dochádza k prenosu úverov zo súvahy PFI do súvahy účelového finančného podniku, čím sa znižuje objem úverov PFI (v stavovom a tokovom vyjadrení) a zároveň zvyšuje objem úverov OFI. 2 Najväčší podiel na celkovom objeme úverov domácnostiam majú úvery OFI v Holandsku, ale tiež v Španielsku a Taliansku. V Španielsku a Holandsku bol zároveň rast úverov OFI v posledných rokoch v priemere najvýraznejší. V týchto krajinách, ktoré zaznamenávajú výrazný rast objemu úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie, tvorili prevažnú väčšinu úverov OFI sekuritizované hypotekárne úvery určené na bývanie. Úvery ICPF sú na druhej strane relatívne významným zdrojom financovania domácností v Nemecku, Holandsku a Francúzsku. Pomalý rast úverov ICPF zaznamenávaný v posledných rokoch môže súvisieť so zmenami daňových systémov v niektorých krajinách eurozóny, v dôsledku ktorých sa úvery ICPF ako zdroj externého financovania stali menej atraktívnymi. Sektor nepeňažných finančných inštitúcií sa teda na vývoji celkového objemu úverov domácnostiam v posledných rokoch podieľa významnou mierou, pričom tento trend bude pravdepodobne pokračovať. Keďže v mnohých krajinách sú napríklad priebežné systémy sociálneho zabezpečenia spojené so sporivým systémom, domácnosti budú v poisťovacích spoločnostiach a dôchodkových fondoch držať čoraz väčší objem prostriedkov, ktoré budú môcť použiť na získanie úveru. Analýzy financovania domácností preto budú musieť okrem úverov PFI vychádzať aj z hodnotenia úverov OFI a ICPF, pričom na tento účel by boli prospešné včasnejšie a podrobnejšie bilančné údaje za sektor OFI a ICPF. 4, 3, 2, 1,, 2 Poznáme dva hlavné druhy sekuritizácie úverov: sekuritizáciu s predajom a syntetickú sekuritizáciu. Zatiaľ čo súčasťou sekuritizácie s predajom je skutočný prenos úverov mimo súvahy pôvodného veriteľa, pri syntetickej sekuritizácii sa prenáša len súvisiace úverové riziko, zatiaľ čo úvery naďalej figurujú v súvahe pôvodného subjektu. Pozri box Vplyv sekuritizácie úverov PFI na menovú analýzu v eurozóne v Mesačnom bulletine zo septembra 25. 5

52 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Ceny a náklady 3 CENY A NÁKLADY Inflácia eurozóny sa v januári vyšplhala na 2,4 %. Hoci na krátkodobé pohyby HICP mali prvoradý vplyv výkyvy cien energií, z najnovších ukazovateľov vyplýva, že až doteraz boli nepriame vplyvy nedávnych zvýšení cien energií mierne a rast miezd zostal utlmený. Výrazný vplyv na infláciu v rokoch 26 a 27 by súčasne mali mať zmeny regulovaných cien a nepriamych daní. S výhľadom cenového vývoja sú spojené viaceré riziká, najmä riziká súvisiace s budúcim vývojom cien ropy a potenciálnymi sekundárnymi vplyvmi v oblasti mzdovej a cenovej politiky. Na rast inflácie v eurozóne by mohli vyvíjať tlak aj ďalšie zvýšenia regulovaných cien a nepriamych daní. 3.1 SPOTREBITEĽSKÉ CENY RÝCHLY ODHAD NA FEBRUÁR 26 Inflácia meraná HICP klesla podľa rýchleho odhadu Eurostatu vo februári na 2,3 % z 2,4 % v januári (tabuľka 6), čo naznačuje, že po zvýšení v januári môže ročná inflácia meraná HICP znovu začať klesať. Hoci ešte nie je k dispozícii štruktúra HICP, toto zníženie by mohlo súvisieť s cenami energií, keďže medziročná miera rastu cien energií vo februári pravdepodobne mierne klesla v dôsledku bázického efektu. INFLÁCIA MERANÁ HICP DO JANUÁRA 26 Celková inflácia meraná HICP sa po nepretržitom klesaní od septembra v januári zvýšila na 2,4 % z 2,2 % v predchádzajúcom mesiaci. Toto zvýšenie bolo spôsobené zvýšením cien energií a bázickým efektom, ktorý mal vplyv na ceny nespracovaných potravín. Po zvýšení cien ropy v januári sa ročná miera rastu cien energií zvýšila o 2,4 percentuálneho bodu na 13,6 %. Toto zvýšenie bolo vyvolané najmä palivami na vykurovanie a dopravu a tiež pretrvávajúcim rastom cien plynu. Ceny nespracovaných potravín sa v januári zvýšili medziročne o 2, %, v porovnaní s 1,5 % v decembri, a to v dôsledku bázického efektu vyplývajúceho z mierneho rastu cien zeleniny v januári 25. Tabuľka 6 Vývoj cien (medziročná percentuálna zmena, ak nie je uvedené inak) Sep. Okt. Nov. Dec. Jan. Feb. HICP a jeho zložky Celkový index 1) 2,1 2,2 2,6 2,5 2,3 2,2 2,4 2,3 Energie 4,5 1,1 15, 12,1 1, 11,2 13,6. Nespracované potraviny,6,8 1, 1,1 1,5 1,5 2,. Spracované potraviny 3,4 2, 2,3 2,4 2,6 1,8 1,8. Priemyselné tovary bez energií,8,3,2,3,4,4,2. Služby 2,6 2,3 2,2 2,2 2,1 2,1 2,. Ostatné cenové indikátory Ceny priemyselných výrobcov 2,3 4,1 4,4 4,2 4,2 4,7.. Ceny ropy (v EUR za barel) 3,5 44,6 52,2 49,3 47,9 48,5 52,5 51,8 Ceny neenergetických komodít 1,8 9,4 13,2 17,4 22,5 29,8 23,1 23,2 Zdroj: Eurostat, HWWA a výpočty vychádzajúce z Thomson Financial Datastream. 1) Inflácia HICP za február 26 je rýchlym odhadom Eurostatu. 51

53 Graf 34 Štruktúra inflácie HICP: hlavné zložky (medziročná percentuálna zmena; mesačné údaje) Celková inflácia HIPC (ľavá os) Nespracované potraviny (pravá os) Energie (pravá os) Na rozdiel od celkovej inflácie sa ročná miera rastu HICP bez energií a nespracovaných potravín v januári mierne znížila na 1,3 % z 1,4 % v decembri. Pokiaľ ide o jednotlivé zložky, medziročná miera zmeny cien spracovaných potravín zostala nezmenená na úrovni 1,8 %. Malé zvýšenia cien priemyselných tovarov bez energií, ktoré boli zaznamenané od začiatku roka 25, pokračovali aj v januári (graf 34). Ceny priemyselných tovarov bez energií sa zvýšili medziročne o,2 %, čomu napomohlo sezónne zníženie cien oblečenia a obuvi. Súčasne pokračoval trend znižovania medziročnej miery rastu cien služieb, čo môže súvisieť s tlmeným januárovým vývojom cien v doprave a iných službách Celková inflácia HICP bez energií a nespracovaných potravín Spracované potraviny Priemyselné tovary bez energií Služby Od najnovšieho zverejnenia údajov o HICP eurozóny za január Eurostat zaviedol aj viaceré zmeny v jeho prezentácii a zostavovaní, a to nový referenčný rok indexu, nové postupy zaokrúhľovania a nové váhy výdavkov. Tieto zmeny sa podrobnejšie opisujú v boxe 7 Nové postupy zostavovania a zverejňovania HICP eurozóny Zdroj: Eurostat. -1 Box 7 NOVÉ POSTUPY ZOSTAVOVANIA A ZVEREJŇOVANIA HICP EUROZÓNY Dňa 28. februára 26 Eurostat zverejnil HICP eurozóny za január 26 vrátane viacerých zmien týkajúcich sa jeho zostavovania a zverejňovania. 1 Po prvé, zaviedol sa nový referenčný rok. Po druhé, uskutočnili sa niektoré zmeny v zaokrúhľovaní indexov HICP pre zlepšenie transparentnosti a presnosti mier rastu HICP eurozóny. Ďalej sa uskutočnila aj ročná aktualizácia váh výdavkov, ktoré sa používajú na výpočet HICP. V tomto boxe sa jednotlivé zmeny podrobnejšie vysvetľujú. 1 Oznámené 16. novembra 25 v tlačovej správe Eurostatu č. 146/25. 52

54 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Ceny a náklady Nový referenčný rok indexu Od prvého uverejnenia HICP v roku 1997 sa údajové rady indexu uverejňovali vzhľadom na základný rok Počnúc údajmi za január 26 je referenčným rokom indexu rok 25 (25 = 1). Zmena základu zjednodušuje prezentáciu indexov HICP a je potrebná po viacerých rozšíreniach rozsahu tovarov a služieb patriacich do HICP a po rozšírení EÚ. Treba uviesť, že aktualizácia referenčného roka indexu predstavuje len zmenu v prezentácii a nemá taký vplyv na uverejnené miery inflácie eurozóny ako nové postupy zaokrúhľovania, ktoré sa opisujú nižšie. Nové postupy zaokrúhľovania Doteraz sa indexy HICP a miery inflácie eurozóny zostavovali vo všeobecnosti z HICP zaokrúhlených na jedno desatinné miesto. Eurostat mierne zrevidoval zásady zostavovania a zverejňovania HICP, najmä s cieľom zlepšiť presnosť mier inflácie eurozóny. Nové postupy uplatňované vo vzťahu k HICP od roku 26 znížia vplyv zaokrúhľovania pri zostavovaní inflácie za eurozónu z národných údajov. Podľa nových pravidiel sa po prvé, indexy eurozóny zostavujú z národných indexov s viacerými desatinnými miestami (namiesto indexov zaokrúhlených na jedno desatinné miesto). Po druhé, Eurostat začal uverejňovať indexy eurozóny zaokrúhlené na dve desatinné miesta (namiesto na jedno). Po tretie, miery inflácie eurozóny sa počítajú na základe uverejnených hodnôt indexu a zverejňujú sa zaokrúhlené na jedno desatinné miesto (čo bola aj doterajšia prax). Súčasne väčšina krajín EÚ (osem krajín eurozóny a deväť ďalších krajín EÚ) tiež prešla na uverejňovanie indexov HICP s dvoma desatinnými miestami, počínajúc údajmi za január 26. Tabuľka A Váhy tovarov a služieb v HICP eurozóny (v percentách z celkového indexu) Spracované potraviny vrátane Priemyselné Služby Pošta Rekreácie Nespracované alkoholu tovary domác- Dopravné a telekomu- a osobné Iné Spolu potraviny a tabaku bez energií Energie nostiam služby nikácie služby služby 25 1, 7,5 12, 31, 8,6 1,3 6,3 2,9 14,6 6,6 26 1, 7,4 11,8 3,7 9,2 1,3 6,4 2,9 14,5 6,6 Tabuľka B Váhy krajín v HICP eurozóny (v percentách z celkového HICP eurozóny) BE DE GR ES FR IE IT LU NL AT PT FI 25 3,3 29, 2,7 11,4 2,7 1,3 19,2,3 5,2 3,1 2,1 1,6 26 3,4 28,7 2,9 12, 2,3 1,3 19,1,3 5,2 3,1 2,2 1,6 Zdroj: Eurostat. Poznámka: Súčet váh sa v dôsledku zaokrúhľovania nemusí rovnať 1. 53

55 Nové váhy výdavkov na rok 26 Eurostat a národné štatistické úrady každoročne aktualizujú váhy výdavkov na výpočet indexov HICP s cieľom udržať reprezentatívnosť indexov z hľadiska výdavkov spotrebiteľov 2 a porovnateľnosť výsledkov za jednotlivé krajiny. Táto aktualizácia sa vykonáva podľa podielov výdavkov na jednotlivé tovary a služby v každej krajine, ako aj podľa podielov krajín v rámci eurozóny a EÚ. Treba však uviesť, že postupy aktualizácie podielov výdavkov v HICP sa v jednotlivých krajinách eurozóny do určitej miery líšia, najmä v dôsledku rozdielov v dostupnosti štatistických údajov o aktualizácii objemov spotreby na úrovni tovarov a služieb. 3 V tabuľkách A a B sa porovnávajú váhy tovarov a služieb, respektíve krajín za roky 25 a 26. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch mala ročná aktualizácia len malý vplyv na váhy v HICP. Váha energií sa mierne zvýšila na 9,2 %, čo je odrazom najmä vyšších výdavkov v dôsledku zvýšenia cien energií. Celková váha služieb v HICP eurozóny zostala nezmenená na úrovni 4,8 %. Váhy krajín v HICP sa zakladajú na výdavkoch na súkromnú spotrebu evidovaných v národných účtoch. Zmeny váh krajín v HICP môžu byť preto tiež odrazom revidovaných údajov národných účtov. 2 Pozri aj box 3 v Mesačnom bulletine z marca Pozri aj box 4 v Mesačnom bulletine z apríla CENY PRIEMYSELNÝCH VÝROBCOV Ročná miera rastu cien výrobcov bez stavebníctva sa zvýšila na 4,7 % zo 4,2 % v novembri (graf 35). Toto zvýšenie však bolo spôsobené bázickým efektom ročnej miery rastu energií, keďže ceny ropy vzrástli počas decembra 25 len mierne. Medziročná miera rastu cien výrobcov bez energií a stavebníctva zostala stabilná na úrovni 1,5 % a zachovala si mierne tempo rastu zaznamenané od polovice roku 25. Možno konštatovať, že i keď boli cenové tlaky z rastu cien ropy silné, prenos do cien na vyšších stupňoch výrobného reťazca bol obmedzený. Stabilná medziročná dynamika cien výrobcov bez stavebníctva a energií zakrývala malý decembrový pokles medziročnej dynamiky cien spotrebného tovaru. Ročná miera rastu cien spotrebného tovaru mierne rástla najmä v dôsledku rastu cien tabaku a potravín od polovice roka 25, ale zvyšovanie v decembri nepokračovalo. Pokles zaznamenaný v poslednom období bol spôsobený bázickým efektom zvýšenia daní z tabaku v Nemecku v decembri 24. Ročná dynamika cien medziproduktov sa mier- 54 Graf 35 Štruktúra cien priemyselných výrobcov (medziročná percentuálna zmena; mesačné údaje) Priemysel bez stavebníctva (ľavá os) Medziprodukty (ľavá os) Investičné tovary (ľavá os) Spotrebné tovary (ľavá os) Energie (pravá os) Zdroj: Eurostat a výpočty

56 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Ceny a náklady ne zvýšila, zatiaľ čo medziročný rast cien investičných tovarov zostáva v posledných mesiacoch utlmený. Výsledky prieskumov cien v sektore priemyselnej výroby potvrdili ďalšie zvýšenie tlakov na ceny vstupov vo februári. Index cien vstupov do priemyselnej výroby v eurozóne sa zvýšil a vo februári dosiahol 64,8, čo predstavuje najvyššiu úroveň zaznamenanú počas posledných dvanásť mesiacov (graf 36). Hoci sa zvýšil aj indikátor predajných cien v sektore priemyselnej výroby, relatívne nízka hodnota indexu v porovnaní s predchádzajúcim prudkým zvýšením cien ropy stále naznačuje obmedzený prenos vyšších cien vstupov do cien výrobcov. Indikátor cien vstupov v sektore služieb sa v januári mierne znížil, stále je však na úrovni 59,2, teda dosť vysoko nad prahom nulovej zmeny. Vysoké ceny energií sa naďalej uvádzajú ako faktor vyvolávajúci silný tlak na ceny vstupov. Indikátor predajných cien v sektore služieb bol od septembra 25 nad úrovňou 5, čo naznačuje zvýšenie účtovaných Graf 36 Prieskumy cien vstupov a výstupov výrobcov (difúzne indexy; mesačné údaje) Zdroj: NTC Research. Poznámka: Hodnota indexu nad 5 predstavuje nárast cien, hodnota pod 5 predstavuje pokles. cien. Z hľadiska historických štandardov je však rozpätie medzi indikátormi cien vstupov a predajných cien stále široké, čo môže poukazovať na fakt, že prenos vyšších nákladov na vstupy do predajných cien bol doteraz slabý aj v sektore služieb Priemyselná výroba; ceny vstupov Priemyselná výroba; fakturované ceny Služby; ceny vstupov Služby; fakturované ceny UKAZOVATELE NÁKLADOV PRÁCE Ukazovateľ dojednaných miezd v eurozóne poskytuje najnovšie informácie o vývoji nákladov práce v poslednom štvrťroku 25. Ročná miera rastu dojednaných miezd poklesla v štvrtom štvrťroku 25 na 2, % z 2,1 % v predchádzajúcom štvrťroku (tabuľka 7). Pokiaľ ide o rok 25 ako celok, priemerná ročná miera rastu dojednaných miezd zostala na úrovni 2,1 %, podobne ako v roku 24. To poukazuje na fakt, že doteraz nenastali žiadne výrazné sekundárne účinky zvýšenia cien energií na mzdy v eurozóne. Možno sa domnievať, že silná medzinárodná konkurencia a tlmené tlaky na domáci dopyt pomohli tlmiť tlaky na zvyšovanie dojednaných miezd vo väčšine krajín eurozóny. Všetky ostatné dostupné ukazovatele rastu nákladov práce svedčia o miernom raste miezd v eurozóne (graf 37). Rast celkových hodinových nákladov práce smeroval od začiatku roku 25 k poklesu, keď v treťom štvrťroku dosiahol 2,2 %. Ročná miera rastu odmeny na zamestnanca sa od polovice roku 24 pohybovala na úrovni približne 1,5 %. Na úrovni sektorov sa zachoval kladný rozdiel medzi medziročnou dynamikou odmien na zamestnanca v sektore priemyselnej výroby a v sektore služieb (graf 38). S oživením hospodárskej aktivity sa v priebehu roku 25 upevnil aj rast produktivity. Zvýšenie produktivity spolu s miernym rastom miezd vyvíjalo tlak na znižovanie rastu jednotkových 55

57 Tabuľka 7 Indikátory nákladov práce (medziročná percentuálna zmena, ak nie je uvedené inak) Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Dojednané mzdy 2,1 2,1 2, 2,2 2,1 2,1 2, Hodinové náklady práce spolu 2,5. 2,4 3,2 2,5 2,2. Odmena na zamestnanca 2,. 1,7 1,5 1,4 1,6. Memo-položky: Produktivita práce 1,1.,7,4,5,9. Jednotkové náklady práce,9. 1,1 1,1,9,7. Zdroj: Eurostat, národné údaje a výpočty. nákladov práce. Ročná miera rastu jednotkových nákladov práce v dôsledku toho poklesla v treťom štvrťroku na,7 %. Preto sa možno domnievať, že inflačné tlaky, ktoré majú pôvod na trhu práce, boli až do tretieho štvrťroka 25 tlmené. 3.4 VÝHĽAD V OBLASTI INFLÁCIE V krátkodobom horizonte ročné miery inflácie pravdepodobne zostanú nad úrovňou 2 %, odrážajúc tak vývoj cien energií. Najnovšie ukazovatele však nepotvrdzujú tvorbu výrazných domácich inflačných tlakov v eurozóne, ktoré by podmieňovali tento vývoj. Nepriame účinky zvýšenia cien energií v poslednom období boli mierne, a najmä vývoj miezd zostal tlmený. Súčasne s tým by výrazný vplyv na infláciu v rokoch 26 a 27 mali mať zmeny v oblasti regulovaných cien Graf 37 Vybrané ukazovatele nákladov práce Graf 38 Odmena na zamestnanca podľa sektorov (medziročná percentuálna zmena) (ročná percentuálna zmena; štvrťročné údaje) Odmena na zamestnanca Dojednané mzdy Hodinové náklady práce Priemysel (bez stavebníctva) Stavebníctvo Služby 5, 5, 5, 5, 4,5 4,5 4, 4, 4, 4, 3,5 3,5 3, 3, 3, 3, 2,5 2,5 2, 2, 2, 1,5 2, 1,5 1, 1, 1, Zdroj: Eurostat, národné údaje a výpočty. 1,,, Zdroj: Eurostat a výpočty. 56

58 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Ceny a náklady a nepriamych daní. Makroekonomické projekcie odborníkov pre eurozónu na marec 26 predpokladajú, že inflácia HICP sa bude v roku 26 pohybovať v rozpätí od 1,9 % do 2,5 % a v roku 27 od 1,6 % do 2,8 % (box 8 Makroekonomické projekcie odborníkov pre eurozónu). Je však potrebné zohľadniť viaceré riziká vplývajúce na tieto projekcie, najmä tie, ktoré súvisia s budúcim vývojom cien ropy a potenciálnymi sekundárnymi vplyvmi v oblasti mzdovej a cenovej politiky. Na zvyšovanie inflácie v eurozóne by mohli vyvíjať tlak aj ďalšie zvýšenia regulovaných cien a nepriamych daní. 57

59 4 PRODUKCIA, DOPYT A TRH PRÁCE Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa reálny HDP eurozóny v štvrtom štvrťroku 25 medzikvartálne zvýšil o,3 %, po zvýšení o,6 % v predchádzajúcom štvrťroku. Dostupné informácie za jednotlivé krajiny potvrdzujú, že to možno považovať za odraz nízkeho rastu spotreby a negatívneho čistého príspevku zahraničného obchodu, pričom rast investícií zostal relatívne výrazný. Silný rast investícií v druhej polovici roku 25 spolu s ďalšími indikátormi (najmä indikátormi prieskumov, potvrdzuje, že spomalenie rastu v štvrtom štvrťroku možno považovať za dočasné. V roku 25 ako celku sa reálny HDP eurozóny medziročne zvýšil o 1,4 %, v porovnaní s 1,8 % v roku 24. Hospodárska aktivita by mala byť v roku 26 výraznejšia, podporovaná výrazným globálnym rastom, všeobecnými priaznivými ekonomickými a finančnými podmienkami a náznakmi zlepšenia na trhu práce. Tento výhľad však má určité riziká vyplývajúce z neistoty v súvislosti s vývojom cien ropy a globálnou nerovnováhou. 4.1 VÝVOJ PRODUKCIE A DOPYTU REÁLNY HDP Z HĽADISKA POUŽITIA Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa reálny HDP eurozóny v štvrtom štvrťroku 25 medzikvartálne zvýšil o,3 % po zvýšení o,6 % v predchádzajúcom štvrťroku (graf 39). Hoci sa v štvrtom štvrťroku minulého roka neočakával taký výrazný rast reálneho HDP ako v treťom štvrťroku, odhad Eurostatu bol mierne prekvapujúci. Podľa dostupných informácií za jednotlivé krajiny možno toto spomalenie považovať za odraz nízkeho rastu spotreby a negatívneho čistého príspevku zahraničného obchodu, sčasti v dôsledku korekcie výrazného rastu vývozu eurozóny zaznamenaného v treťom štvrťroku minulého roka. Rast investícií by však mal zostať relatívne výrazný. Graf 39 Príspevky k rastu reálneho HDP V roku 25 ako celku sa reálny HDP eurozóny zvýšil medziročne na báze upravenej o počet pracovných dní o 1,4 %, v porovnaní s 1,8 % v roku 24. Tempo hospodárskej aktivity v poslednom štvrťroku 25 prináša so sebou okrem vplyvu na priemerný rast v roku 25 aj účinok prenosu (carry-over effect) 1 na priemerný ročný rast reálneho HDP v roku 26 vo výške,7 %, ktorý zodpovedá historickému priemeru od roku 1996 a je výraznejší ako v predchádzajúcom roku. Silný rast investícií v druhom polroku 25 spolu s ďalšími indikátormi poukazuje na pozitívnejší vývoj na začiatku roku 26. Údaje polročného prieskumu EK v oblasti investícií, vykonaného v štvrtom štvrťroku minulého roka, tiež poukazujú na to, že v porovnaní s rokom 25 firmy plánujú zvýšenie objemu investícií v roku 26. (medzikvartálna miera rastu a štvrťročné príspevky v percentuálnych bodoch; sezónne očistené) 1,2,8,4, -,4 -,8 Domáci dopyt (bez zásob) Zmena stavu zásob Čistý export Celkový rast HDP (%) Q4 Q1 Q2 Q3 Q ,2,8,4, -,4 -,8 Celkovo možno konštatovať, že existujú podmienky pre pokračujúcu hospodársku expan- Zdroj: Eurostat a výpočty. Poznámka: Posledné údaje týkajúce sa celkového rastu HDP sú rýchlym odhadom Eurostatu. 1 Intuitívna definícia tohto účinku je, ako by sa zvýšil HDP v roku 26, ak by všetky štvrťročné miery rastu v tom roku boli nulové. Podrobné vysvetlenie účinkov prenosu na priemerné ročné miery rastu reálneho HDP je v boxe 6 s názvom Carry-over effects on annual growth rates of real GDP v Mesačnom bulletine, december

60 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Produkcia, dopyt a trh práce Graf 4 Príspevky k rastu priemyselnej produkcie (miera rastu a štvrťročné príspevky v percentuálnych bodoch; sezónne očistené) Graf 41 Priemyselná produkcia, indikátor dôvery v priemysle a index nákupných manažérov (PMI) (mesačné údaje; sezónne očistené) 2,5 Investičný tovar Spotrebný tovar Medzispotreba Spolu, bez stavebníctva a energií (%) 2,5 3 Priemyselná produkcia 1) (ľavá os) Indikátor dôvery v priemysle 2) (pravá os) PMI 3) (pravá os) 12 2, 2, 2 8 1,5 1, 1,5 1, 1 4,5,5, -,5, -, , -1, ,5-2, -1,5-2, , ,5 Zdroj: Eurostat a výpočty. Poznámka: Znázornené údaje sú kalkulované ako podiel trojmesačných centrovaných kĺzavých priemerov voči zodpovedajúcemu priemeru spred troch mesiacov. Zdroj: Eurostat, prieskumy Európskej komisie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, NTC Research a výpočty. 1) Priemyselná výroba; zmena voči predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu v %. 2) Percentuálne odchýlky; zmena v porovnaní so situáciou spred troch mesiacov. 3) Index nákupných manažérov; odchýlky od hodnoty indexu rovnej 5. ziu. Priaznivé vonkajšie prostredie podporuje vývoz eurozóny. Dlhé obdobie veľmi priaznivých podmienok financovania, predchádzajúca reštrukturalizácia bilancií a dosiahnuté a pokračujúce prírastky výnosov a efektívnosti podnikov podporujú rast investícií. Spotreba by sa mala dlhodobo tiež zvyšovať, v súlade s reálnymi disponibilnými dôchodkami domácností, keďže situácia na trhu práce sa postupne zlepšuje. SEKTOROVÁ A PRIEMYSELNÁ PRODUKCIA Hoci zatiaľ nie je k dispozícii štruktúra pridanej hodnoty v štvrtom štvrťroku 25, rôzne indikátory týkajúce sa sektorov naznačujú, že spomalenie aktivity v tomto štvrťroku mohlo byť vo veľkej miere vyvolané vývojom v priemyselnom sektore, ktorý zrejme odrážal určité spomalenie rastu vývozu. Priemyselná výroba (bez stavebníctva) sa v štvrtom štvrťroku 25 zvýšila o,4 %, v porovnaní s,9 % v treťom štvrťroku, čím prispela k spomaleniu celkovej aktivity v štvrtom štvrťroku. Toto spomalenie bolo široko rozložené v rámci všetkých hlavných skupín priemyselnej výroby (graf 4). V roku 25 ako celku sa priemyselná výroba (bez stavebníctva) zvýšila o 1,2 %, v porovnaní s 1,9 % v roku 24. Toto spomalenie súvisí najmä s vývojom v sektore výroby medziproduktov a v menšej miere v sektore investičných tovarov. V eurozóne sa v decembri 25 medzimesačne zvýšili nové objednávky v priemysle o 2,5 %. Počas štvrtého štvrťroku 25 sa štvrťročne zvýšili o 5,3 %, čo poukazuje na pokračovanie trendu zvyšovania zaznamenaného od začiatku minulého roku. 59

61 Graf 42 Maloobchodný predaj a indikátor dôvery v maloobchode a sektore domácností (mesačné údaje) 4, 3,5 3, 2,5 2, 1,5 1,,5, -,5-1, Celkový maloobchodný predaj 1) (ľavá os) Dôvera medzi spotrebiteľmi 2) (pravá os) Dôvera v maloobchode 2) (pravá os) Zdroj: Prieskumy Európskej komisie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, Eurostat. 1) Medziročná percentuálna zmena; trojmesačný centrovaný kĺzavý priemer; upravené podľa počtu pracovných dní. 2) Percentuálna odchýlka, sezónne očistené a upravené podľa strednej hodnoty. Výsledky spotrebiteľskej dôvery v eurozóne od januára 24 nie sú úplne porovnateľné s predchádzajúcimi údajmi, v dôsledku zmien v dotazníku použitom v prieskumoch vo Francúzsku PRIESKUMY V SEKTORE PRIEMYSELNEJ VÝROBY A SEKTORE SLUŽIEB Výsledky prieskumov v sektore priemyselnej výroby a sektore služieb naďalej podporujú očakávania trvalej hospodárskej expanzie. Pokiaľ ide o sektor priemyselnej výroby, index nákupných manažérov (PMI) aj indikátor dôvery v priemysle EK sa vo februári zvýšili. PMI v sektore priemyselnej výroby je v súčasnosti na úrovni dosiahnutej v druhej polovici roku 24 a naznačuje zlepšenie obchodnej situácie sektora priemyselnej výroby ôsmy mesiac za sebou. Februárové zvýšenie ukazovateľa dôvery v priemysle EK bolo vyvolané zvýšením všetkých zložiek indexu (objednávky, očakávania produkcie a hodnotenie zásob) a približne rovnakou mierou k nemu prispeli tri hlavné priemyselné skupiny. Tento vývoj celkovo rozširuje trend postupného zvyšovania indikátora dôvery od druhého štvrťroku 25 (graf 41). Indikátor dôvery v priemysle EK dosahuje v súčasnosti najvyššiu úroveň od februára 21. Pokiaľ ide o sektor služieb, PMI, ako aj indikátor dôvery EK poukazujú na pozitívny vývoj na začiatku tohto roka. V januári dosiahol PMI za služby najvyššiu úroveň od februára 24 a pokračoval vo zvyšovaní, ktoré začalo v lete 25. Indikátor dôvery v službách EK sa vo februári mierne znížil. Z dlhodobého hľadiska však od štvrtého štvrťroka minulého roka zostal v podstate bez zmeny. INDIKÁTORY SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ Dostupné informácie poukazujú na fakt, že v štvrtom štvrťroku 25 sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom trocha spomalil rast súkromnej spotreby. V dôsledku mierneho zvýšenia predaja potravinárskych výrobkov a v podstate konštantných objemov predaja nepotravinárskych výrobkov bol v štvrtom štvrťroku minulého roka zaznamenaný v podstate stabilný rast maloobchodného predaja. Registrácia nových automobilov poklesla v tom istom štvrťroku o 1 %. Možno povedať, že objemy maloobchodného predaja a registrácia nových automobilov neprispeli v štvrtom štvrťroku 25 k rastu súkromnej spotreby. V roku 25 ako celku sa objemy maloobchodného predaja eurozóny zvýšili medziročne o 1 % (na báze očistenej sezónne a o vplv počtu pracovných dní), v porovnaní s 1,1 % v roku 24. Spotrebiteľská dôvera sa vo februári zvýšila a dosiahla úroveň o niečo vyššiu ako dlhodobý priemer. Hodnotenie úspor sa v tom istom mesiaci mierne zlepšilo, kým ostatné zložky zostali bez zmeny. Postupné zlepšovanie spotrebiteľskej dôvery dosahované od polovice roku 25, čiastočne vyvolané trendom znižovania očakávaní v oblasti nezamestnanosti v tom istom období, svedčí o miernom oživení rastu spotreby (graf 42). 6

62 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Produkcia, dopyt a trh práce 4.2 TRH PRÁCE Najnovšie dostupné údaje potvrdzujú, že podmienky na trhu práce eurozóny sa naďalej postupne zlepšujú. Od minulého leta bolo zaznamenané zlepšenie zamestnanosti aj údajov z prieskumov v sektore priemyselnej výroby a sektore služieb, hoci očakávania v oblasti zamestnanosti v sektore priemyselnej výroby sa počas prvých dvoch mesiacov tohto roka možno zmenili na trocha menej optimistické. Graf 43 Nezamestnanosť (mesačné údaje; sezónne očistené) Medzimesačné zmeny v tisícoch osôb (ľavá os) V % z pracovnej sily (pravá os) 1, 9,5 NEZAMESTNANOSŤ Miera nezamestnanosti v eurozóne dosiahla v januári 26 8,3 %, bez zmeny oproti decembru (graf 43). Počet nezamestnaných klesol druhý mesiac za sebou. Tak ako v predchádzajúcich mesiacoch, údaje o nezamestnanosti sú ovplyvnené metodickými a inštitucionálnymi zmenami v Nemecku. To spôsobuje ťažkosti pri hodnotení implicitného trendu. Ak nezapočítame Nemecko, celkový počet nezamestnaných v eurozóne klesol aj v januári. Hoci najnovšie údaje nesignalizujú zvyšovanie zamestnanosti, spolu s ďalšími informáciami o skutočnom a očakávanom vývoji zamestnanosti poukazujú na zlepšenie podmienok na trhu práce Zdroj: Eurostat. 9, 8,5 8, 7,5 ZAMESTNANOSŤ Miera zamestnanosti v eurozóne sa medzikvartálne zvýšila v treťom štvrťroku 25 o,3 %, po zvýšení o,1 % v prvom aj druhom štvrťroku (tabuľka 8). Toto zlepšenie bolo vyvolané hlavne vývojom v sektore služieb, najmä vo finančných a obchodných službách. Určité zlepšenie nastalo aj v sektore priemyselnej výroby, kde sa zamestnanosť zvýšila v treťom štvrťroku 25 o,1 % Tabuľka 8 Vývoj zamestnanosti (percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu; sezónne očistené) Ročné hodnoty Štvrťročné hodnoty Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Hospodárstvo spolu,3,7,3,2,1,1,3 z toho: Poľnohospodárstvo a rybárstvo -2, -,8,2 -,4-1,1 -,2 -,8 Priemysel -1, -,9,, -,6,,1 Priemysel bez stavebníctva -1,5-1,6 -,5,1 -,8 -,1 -,1 Stavebníctvo,2 1, 1,1 -,2 -,1,4,5 Služby,9 1,4,4,3,4,2,4 Obchod a doprava,3,9,4,2,1,2,2 Finančný sektor a obchodné činnosti 1,3 2,6,7,5,7,3,6 Verejná správa 1,3 1,2,3,4,4,2,4 Zdroje: Eurostat a výpočty. 61

63 Graf 44 Vývoj zamestnanosti a očakávaná zamestnanosť (medziročná percentuálna zmena; percentuálne odchýlky, sezónne očistené) 2,5 2, 1,5 1,,5, -,5-1, -1,5-2, -2,5 2 1 Vývoj zamestnanosti v priemysle (ľavá os) Očakávaná zamestnanosť v priemyselnej výrobe (pravá os) Očakávaná zamestnanosť v stavebníctve Očakávaná zamestnanosť v maloobchode Očakávaná zamestnanosť v sektore služieb (zvýšená po revízii o,1 percentuálneho bodu). K zlepšeniu však došlo len vďaka pozitívnemu vývoju v stavebníctve, keďže vývoj zamestnanosti v sektore priemyselnej výroby bez stavebníctva bol naďalej negatívny. Dostupné informácie z výberového zisťovania Európskej komisie, ako aj z PMI v sektore priemyselnej výroby poukazujú na rôznorodý vývoj na začiatku roku 26. Na jednej strane sa očakávania v oblasti zamestnanosti vyplývajúce z prieskumov EK vo februári 26 výrazne zvýšili v sektore priemyselnej výroby, po miernom znížení v januári, ktorý zodpovedal celkovému stúpajúcemu trendu zaznamenanému od polovice roka 25 (graf 44). Na druhej strane vývoj v oblasti zamestnanosti vyplývajúci z prieskumu PMI v spracovateľskom priemysle poukazuje na fakt, že stúpajúci trend, tiež zaznamenaný od leta 25, sa na prelome roka pravdepodobne zastavil. Index PMI zostal vo februári v podstate stabilný, po znížení v januári na úroveň nižšiu ako 5, ktorá znamená nulovú zmenu v zamestnanosti. Očakávania zamestnanosti v sektore služieb sú podľa všetkého priaznivejšie ako v sektore priemyselnej výroby, a to podľa PMI, ako aj podľa údajov prieskumov EK, čo v oboch prípadoch poukazuje na stúpajúci trend od leta Zdroj: Eurostat, prieskumy Európskej komisie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi a výpočty. Poznámka: Percentuálne odchýlky sú upravené podľa strednej hodnoty VÝHĽAD HOSPODÁRSKEJ AKTIVITY Najnovšie údaje podporujú názor, že pokles rastu reálneho HDP zaznamenaný v štvrtom štvrťroku 25 je len dočasný. Dostupné indikátory potvrdzujú, že hospodárska aktivita by sa mala v roku 26 udržať, čo vyplýva z nedávneho zlepšenia spotrebiteľskej dôvery, ako aj dôvery v sektore priemyselnej výroby. Toto hodnotenie je v súlade s odhadmi medzinárodných organizácií a organizácií súkromného sektora. Je v súlade aj s najnovšími makroekonomickými projekciami odborníkov pre eurozónu, ktoré poukazujú na rast reálneho HDP od 1,7 % do 2,5 % v roku 26 a od 1,5 % do 2,5 % v roku 27 (box 8 Makroekonomické projekcie odborníkov pre eurozónu). Tento výhľad však má určité riziká vyplývajúce z neistoty v súvislosti s vývojom cien ropy a globálnou nerovnováhou. 62

64 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Produkcia, dopyt a trh práce Box 8 MAKROEKONOMICKÉ PROJEKCIE ODBORNÍKOV PRE EUROZÓNU Odborníci Eurosystému na základe informácií dostupných k 17. februáru 26 vypracovali projekcie makroekonomického vývoja v eurozóne. 1 Priemerný ročný rast reálneho HDP sa odhaduje na 1,7 % až 2,5 % v roku 26 a 1,5 % až 2,5 % v roku 27. Priemerné tempo rastu celkového harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) by malo dosiahnuť 1,9 % až 2,5 % v roku 26 a 1,6 % až 2,8 % v roku 27. Technické predpoklady v oblasti úrokových mier, výmenných kurzov, cien ropy a rozpočtovej politiky Platí technický predpoklad, že krátkodobé trhové úrokové miery a vzájomné výmenné kurzy zostanú počas sledovaného obdobia nezmenené na úrovni prevládajúcej počas dvojtýždennej periódy do 7. februára Predpokladá sa, že krátkodobé úrokové miery merané prostredníctvom trojmesačnej sadzby EURIBOR zostanú nezmenené na úrovni 2,55 %. Z technického predpokladu stálych kurzov vyplýva, že kurz EUR/USD je na úrovni 1,21 a že efektívny kurz eura je o 1,2 % nižší ako priemer za rok 25. Technické predpoklady v oblasti dlhodobých úrokových mier a cien ropy i neenergetických komodít vychádzajú z očakávaní trhu počas dvojtýždňovej periódy do 7. februára. Trhové očakávania nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne naznačujú mierny nárast z priemerných 3,6 % v roku 26 na v priemere 3,7 % v roku 27. Na základe vývoja na termínovaných trhoch sa očakáva, že priemerné ročné ceny ropy dosiahnu úroveň 66,1 USD za barel v roku 26 a 67,5 USD za barel v roku 27. Predpokladá sa, že priemerné ročné ceny neenergetických komodít v USD v roku 26 stúpnu o 13,7 % a v roku 27 o 3,8 %. Predpoklady v oblasti rozpočtovej politiky vychádzajú z rozpočtových plánov jednotlivých členských štátov eurozóny. Do úvahy sa berú všetky opatrenia rozpočtovej politiky, ktoré už schválil parlament, resp. podrobne vypracované opatrenia, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou schválené. Predpoklady týkajúce sa medzinárodného prostredia Vývoj za hranicami eurozóny by mal byť v sledovanom období aj naďalej priaznivý. Rast reálneho HDP v Spojených štátoch by mal zostať výrazný, aj keď jeho tempo by sa malo mierne 1 Makroekonomické projekcie dopĺňajú makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému, ktoré spoločne zostavujú pracovníci a národných centrálnych bánk krajín eurozóny dvakrát ročne. Použité postupy sú v súlade s postupmi používanými pri zostavovaní projekcií odborníkov Eurosystému, ktoré sú opísané v publikácii A guide to Eurosystem staff macroeconomic projection exercises,, jún 21. Na vyjadrenie neistoty spojenej s projekciami sa výsledné hodnoty každej premennej uvádzajú formou intervalu. Intervaly sa určujú na základe rozdielov medzi skutočnými hodnotami a projekciami za niekoľko posledných rokov. Šírka intervalov je dvojnásobkom priemernej absolútnej hodnoty spomenutých rozdielov. 2 Od júna 26 budú makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému a vychádzať z technického predpokladu, že krátkodobé trhové úrokové miery počas sledovaného obdobia nebudú konštantné, ako predpokladajú v súčasnosti, ale že sa budú vyvíjať v súlade s očakávaniami trhu. Táto zmena je čisto technickej povahy. Dôvodom jej zavedenia je ďalšie zvýšenie kvality a vnútornej konzistentnosti makroekonomických projekcií, pričom nejde o žiadnu zmenu menovopolitickej stratégie ani úlohy, ktorú v tejto stratégii plnia projekcie. Rada guvernérov bude pri hodnotení rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu a pri rozhodnutiach o menovej politike i naďalej vychádzať z rozsiahleho súboru informácií získaných prostredníctvom ekonomickej a menovej analýzy. Makroekonomické projekcie budú v stratégii i naďalej hrať dôležitú, ale nie výhradnú úlohu ako odborné podklady, ktoré však neobsahujú úsudok Rady guvernérov. 63

65 (priemerné ročné zmeny v percentách) 1) spomaľovať. Rast reálneho HDP v Ázii (bez Japonska) by sa mal stále pohybovať výrazne nad celosvetovým priemerom, ale mierne pod úrovňou hodnôt z posledných rokov. Naďalej dynamický by mal byť aj rast väčšiny ostatných veľkých ekonomík. Priemerná ročná miera rastu svetového reálneho HDP mimo eurozóny by sa mala pohybovať okolo 4,9 % v roku 26 a 4,5 % v roku 27. Rast na vonkajších exportných trhoch eurozóny by mal dosiahnuť približne 7,3 % v roku 26 a 6,9 % v roku 27. Projekcie rastu reálneho HDP Podľa predbežného odhadu Eurostatu dosiahla štvrťročná miera rastu reálneho HDP eurozóny v poslednom štvrťroku 25 úroveň,3 %. Výsledky nedávneho prieskumu však naznačujú, že hospodárska aktivita naberá na intenzite a že spomalenie rastu reálneho HDP bolo zrejme len prechodné. Za daných okolností sa očakáva, že priemerný ročný rast reálneho HDP sa bude pohybovať v rozpätí od 1,7 % do 2,5 % v roku 26 a od 1,5 % do 2,5 % v roku 27. Očakáva sa, že hospodársku činnosť bude okrem iného i naďalej podporovať rast vývozu za predpokladu stále vysokého zahraničného dopytu. Súkromná spotreba by mala vzrásť v súlade s vývojom reálneho disponibilného dôchodku, ktorý by mal byť počas sledovaného obdobia podporený určitým rastom zamestnanosti. Zároveň sa však očakáva, že objem spotrebných výdavkov v roku 26 obmedzia rastúce ceny energií a v roku 27 zvyšovanie nepriamych daní. Rast celkových fixných investícií sa v poslednej dobe zrýchlil a podľa projekcií by mal byť v prostredí stále priaznivých podmienok financovania, vysokých ziskov a dobrých vyhliadok v oblasti dopytu i naďalej výrazný. Súkromné investície do nehnuteľností na bývanie by mali v sledovanom období aj naďalej rásť miernym tempom. Projekcie cien a nákladov Priemerné tempo rastu celkového harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) by malo podľa projekcií dosiahnuť 1,9 % až 2,5 % v roku 26 a 1,6 % až 2,8 % v roku 27. Projekcie cien sú podmienené mnohými ďalšími predpokladmi. Po prvé, ceny ropy, ktoré mali v posledných rokoch za následok značný podiel energetickej zložky na inflácii HICP, by mali byť počas sledovaného obdobia zhruba stabilné. Po druhé, rast nominálnej odmeny na zamestnanca by mal počas sledovaného obdobia zostať nevýrazný. Projekcie cien teda vychádzajú z toho, že sekundárny vplyv rastu cien ropy na mzdový vývoj nebude významný. Po tretie, Tabuľka A Makroekonomické projekcie pre eurozónu HICP 2,2 1,9 2,5 1,6 2,8 Reálny HDP 1,4 1,7 2,5 1,5 2,5 Súkromná spotreba 1,4 1,1 1,7,6 2, Vládna spotreba 1,2 1,4 2,4,8 1,8 Tvorba hrubého fixného kapitálu 2,2 2,4 5, 1,8 5, Vývoz (tovary a služby) 3,8 4,2 7,2 3,8 7, Dovoz (tovary a služby) 4,6 4,2 7,6 3,4 6,8 1) Intervaly pre každú premennú a obdobie sú založené na priemernom absolútnom rozdiele medzi skutočnými hodnotami a hodnotami minulých projekcií centrálnych bánk eurozóny. Projekcie reálneho HDP a jeho komponentov vychádzajú z údajov, ktoré zohľadňujú skutočný počet pracovných dní. Projekcie vývozu a dovozu zahŕňajú obchodnú výmenu v rámci eurozóny. 64

66 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Produkcia, dopyt a trh práce Tabuľka B Porovnanie s projekciami z decembra 25 (priemerné ročné zmeny v percentách) Reálny HDP december 25 1,2 1,6 1,4 2,4 1,4 2,4 Reálny HDP marec 26 1,4 1,7 2,5 1,5 2,5 HICP december 25 2,1 2,3 1,6 2,6 1,4 2,6 HICP marec 26 2,2 1,9 2,5 1,6 2,8 projekcie berú do úvahy len tie zmeny sadzieb nepriamych daní, ktoré boli s dostatočnou istotou známe pred 17. februárom 26. A nakoniec, cenové projekcie vychádzajú z predpokladu, že tlak nekomoditného dovozu na rast cien zostane nízky. Porovnanie s projekciami z decembra 25 V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému uverejnenými v Mesačnom bulletine z decembra 25 boli intervaly projekcií rastu reálneho HDP na roky 26 a 27 mierne upravené smerom nahor. Dôvodom je o niečo priaznivejšia perspektíva hospodárskeho vývoja v eurozóne. Nový interval projekcií ročného tempa rastu celkového HICP na rok 26 sa nachádza v hornej časti intervalu projekcií z decembra 25. Interval projekcií na rok 27 bol posunutý smerom nahor. Jeho posun vyplýva predovšetkým z predpokladov v oblasti cien energií, podľa ktorých by sa mal podiel energetickej zložky na celkovom HICP zvýšiť. Projekcie neenergetickej zložky sa naopak v porovnaní s decembrovými projekciami v podstate nezmenili. 65

67 5 FIŠKÁLNY VÝVOJ Pokles pomeru deficitu eurozóny bol v roku 25 veľmi malý, v prostredí relatívne nepriaznivého hospodárskeho rastu a naďalej sa zvyšujúceho pomeru dlhu. V mnohých členských štátoch pretrvávali výrazné alebo až vážne fiškálne nerovnováhy. Zníženia pomeru deficitu v eurozóne v roku 26 a nasledujúcich rokoch by mali byť mierne napriek zlepšeným perspektívam rastu. V mnohých krajinách nie sú rozpočtové ciele a plány nápravy dostatočne ambiciózne a existujú značné riziká v dôsledku absencie konkrétnych a účinných opatrení. Nedostatky v rozpočtových postupoch sa môžu odraziť aj v pretrvávajúcich ťažkostiach v oblasti kontroly výdavkov. Väčšinu krajín čaká v nasledujúcich desaťročiach výrazné zvýšenie výdavkov v súvislosti so starnutím obyvateľstva, pričom konkrétne plány ďalších reforiem sú nedostatočné. To vyžaduje rozhodnú konsolidáciu ako súčasť spoľahlivých a komplexných programov reforiem, ktoré riešia aj nedostatky vo fiškálnych inštitúciách a zlepšujú udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia. FIŠKÁLNY VÝVOJ V ROKU 25 Podľa aktualizovaných programov stability, ktoré boli predložené členskými štátmi eurozóny na konci roku 25 a na začiatku roku 26, sa v roku 25 dosiahol len malý pokrok k náprave vážnej fiškálnej nerovnováhy eurozóny. Pomer deficitu verejnej správy v eurozóne poklesol podľa odhadov v roku 25 na 2,5 % HDP z 2,7 % HDP v roku 24 (tabuľka 9). Tento výsledok je priaznivejší ako jesenná prognóza Európskej komisie z dôvodu lepšieho rozpočtového vývoja v mnohých krajinách (tabuľka 9 v Mesačnom bulletine z decembra 25). Napriek tomu, a väčšinou za situácie nižšieho ako očakávaného rastu, bude zrejme rozpočtový deficit eurozóny približne o,2 percentuálneho bodu HDP vyšší ako priemerný cieľový deficit predpokladaný v predchádzajúcich aktualizáciách programov stability. Fiškálna pozícia na úrovni eurozóny v roku 25 je dôsledkom pretrvávania výrazných alebo až vážnych fiškálnych nerovnováh v mnohých členských štátoch. Štyri krajiny eurozóny (Nemecko, Grécko, Taliansko a Portugalsko) zaznamenali pomery deficitu prevyšujúce referenčnú hodnotu 3 %. Ďalšie tri krajiny (Francúzsko, Luxembursko a Rakúsko) odhadujú, že ich deficity budú na tejto úrovni alebo blízko nej. V ostatných krajinách by mali byť deficity nízke, alebo budú dosahovať prebytky. Vývoj verejných financií za eurozónu bol v roku 25 v porovnaní s rokom 24 živený miernym reálnym rastom a trocha prísnejšou fiškálnou politikou v eurozóne ako celku. Podiel verejných výdavkov zostal v podstate stabilný, kým podiel verejných príjmov sa mierne zvýšil po poklese v roku 24. Konjunkturálny cyklus mal negatívny vplyv na rozpočtové saldá a odhaduje sa, že rast HDP bol nižší ako potenciálny rast. To je v rozpore s oveľa priaznivejším scenárom rastu, ktorý sa predpokladal v predchádzajúcich aktualizovaných programoch stability a predstavuje zdôvodnenie najväčšej časti odchýlky od priemerného rozpočtového cieľa v eurozóne. Odchýlky od rozpočtových cieľov boli najväčšie v niektorých krajinách s rozsiahlymi rozpočtovými nerovnováhami, dosahujúcimi 1,6 percentuálneho bodu HDP. Priemerný pomer dlhu eurozóny by sa mal v roku 25 naďalej mierne zvyšovať na 71 % HDP, namiesto poklesu, ktorý bol prvotným cieľom. Sedem krajín nahlásilo pomery dlhu prevyšujúce 6 % HDP a tri z nich sú blízko alebo nad úrovňou 1 %. Dlh sa zvýšil v niektorých krajinách s pomerom prevyšujúcim 6 %, a to v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Portugalsku. FIŠKÁLNE PLÁNY OD ROKU 26 DO ROKU 28 AŽ 29 V aktualizovaných programoch stability sa v priemere plánujú na rok 26 a nasledujúce roky trvalé, ale len mierne zlepšenia fiškálnych bilancií v eurozóne. Na základe aktualizovaných programov sa dá očakávať, že deficit eurozóny mierne klesne z 2,5 % HDP v roku 25 na 2,3 % HDP 66

68 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Fiškálny vývoj Tabuľka 9 Aktualizované programy stability krajín eurozóny Miera rastu reálneho HDP Rozpočtové saldo Pomer dlhu (%) (v % HDP) (v % HDP) Belgicko Aktualizovaný program (dec. 24) 2,5 2,5 2,1 2,,,,3,6 95,5 91,7 88, 84,2 Aktualizovaný program (dec. 25) 1,4 2,2 2,1 2,3 2,2,,,3,5,7 94,3 9,7 87, 83, 79,1 Nemecko Aktualizovaný program (dec. 24) 1,7 1,75 2, 2, -2,9-2,5-2, -1,5 66, 66, 65,5 65, Aktualizovaný program (feb. 26) 1),9 1,4 1, 1,8 1,8-3,3-3,3-2,5-2, -1,5 67,5 69, 68,5 68, 67, Grécko Aktualizovaný program (mar. 25) 2,9 3, 3, -3,7-2,9-2,4 19,5 17,2 14,7 Aktualizovaný program (dec. 25) 3,6 3,8 3,8 4, -4,3-2,6-2,3-1,7 17,9 14,8 11,1 96,8 Španielsko Aktualizovaný program (dec. 24) 2,9 3, 3, 3,,1,2,4,4 46,7 44,3 42, 4, Aktualizovaný program (dec. 25) 3,4 3,3 3,2 3,2 1,,9,7,6 43,1 4,3 38, 36, Francúzsko Aktualizovaný program (dec. 24) 2,5 2,5 2,5 2,5-2,9-2,2-1,6 -,9 65, 64,6 63,6 62, Aktualizovaný program (jan. 26) 2) 1,8 2,3 2,25 2,25 2,25-3, -2,9-2,6-1,9-1, 65,8 66, 65,6 64,6 62,8 Írsko Aktualizovaný program (dec. 24) 5,1 5,2 5,4 -,8 -,6 -,6 3,1 3,1 3, Aktualizovaný program (dec. 25) 4,6 4,8 5, 4,8,3 -,6 -,8 -,8 28, 28, 28,2 28,3 Taliansko Aktualizovaný program (nov. 24) 2,1 2,2 2,3 2,3-2,7-2, -1,4 -,9 14,1 11,9 99,2 98, Aktualizovaný program (dec. 25), 1,5 1,5 1,7 1,8-4,3-3,5-2,8-2,1-1,5 18,5 18, 16,1 14,4 11,7 Luxembursko Aktualizovaný program (nov. 24) 3,8 3,3 4,3-1, -,9-1, 5, 4,6 4,5 Aktualizovaný program (nov. 25) 4, 4,4 4,9 4,9-2,3-1,8-1, -,2 6,4 9,6 9,9 1,2 Holandsko Aktualizovaný program (nov. 24) 1,5 2,5 2,5-2,6-2,1-1,9 58,1 58,6 58,3 Aktualizovaný program (dec. 25),75 2,5 2,5 2,25-1,2-1,5-1,2-1,1 54,4 54,5 53,9 53,1 Rakúsko Aktualizovaný program (nov. 24) 2,5 2,5 2,2 2,4-1,9-1,7 -,8, 63,6 63,1 61,6 59,1 Aktualizovaný program (nov. 25) 1,7 1,8 2,4 2,5-1,9-1,7 -,8, 63,4 63,1 61,6 59,5 Portugalsko Aktualizovaný program (jún 25),8 1,4 2,2 2,6 3, -6,2-4,8-3,9-2,8-1,6 66,5 67,5 67,8 66,8 64,5 Aktualizovaný program (dec. 25),5 1,1 1,8 2,4 3, -6, -4,6-3,7-2,6-1,5 65,5 68,7 69,3 68,4 66,2 Fínsko Aktualizovaný program (nov. 24) 2,8 2,4 2,2 2, 1,8 2,1 2,2 2, 43,4 42,5 41,7 41,1 Aktualizovaný program (nov. 25) 2,1 3,2 2,6 2,3 2,1 1,8 1,6 1,6 1,5 1,5 42,7 41,7 41,1 4,6 4,1 Eurozóna Aktualizované programy ,3 2,4 2,4-2,3-1,8-1,3 7,6 69,7 68,2 Aktualizované programy ,4 2,1 2, 2,3-2,5-2,3-1,8-1,4 71, 7,8 69,5 68,3 Zdroj: Aktualizované programy stability 24-5 a 25-6 a výpočty. Poznámka: Agregované údaje za eurozónu sú vypočítané ako vážený priemer dostupných údajov za jednotlivé krajiny. 1) Miera rastu reálneho HDP na roky 28 a 29 je vypočítaná na základe priemerných údajov miery rastu reálneho HDP za roky 25 až 29 uvedených v aktualizovanom programe stability. 2) V aktualizovanom programe stability sa miera rastu reálneho HDP uvádza v rozpätí 1,5 % až 2, % za rok 25 a v rozpätí 2, % až 2,5 % za rok 26. v roku 26 a pomer dlhu verejnej správy eurozóny klesne len nepatrne zo 71 % HDP v roku 25 na 7,8 % HDP v roku 26. Pokiaľ ide o rok 26, z rozpočtových plánov vyplýva len mierne prísne fiškálne nastavenie na úrovni eurozóny v prostredí zrýchľovania hospodárskej aktivity smerom k mieram prevyšujúcim potenciálny rast. Plánované zníženie deficitu je výraznejšie v niektorých krajinách, ktoré majú 67

69 v súčasnosti nadmerný deficit. Plánovaná rozpočtová konsolidácia je vo veľkej miere zameraná na obmedzovanie primárnych výdavkov, ktorého účinky na rozpočtové saldo však budú čiastočne neutralizované ďalšími zníženiami daní. Účtovné zmeny, týkajúce sa systému sociálneho zabezpečenia v Holandsku, sa mierne dotknú kumulovaných údajov za výdavky a príjmy eurozóny, ale majú neutrálny vplyv na deficit. Napriek plánovaným zlepšeniam budú v roku 26 pretrvávať vážne nerovnováhy tak na úrovni eurozóny, ako aj v mnohých členských štátoch. Z krajín, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje postup pri nadmernom deficite zostanú deficity podľa plánu nad úrovňou 3 % HDP v Nemecku, Taliansku a Portugalsku. Grécko plánuje v súlade so svojimi záväzkami znížiť v roku 26 deficit pod úroveň 3 %. Francúzsko potvrdilo svoj záväzok udržať rozpočtový deficit v roku 26 mierne pod 3 % HDP. V prípade dvoch krajín (Luxembursko a Rakúsko), ktoré nemajú nadmerný deficit, ale mali v roku 25 výrazné nerovnováhy, sa na rok 26 plánuje len mierny pokrok. Ostatné krajiny plánujú naďalej dosahovať v podstate zdravé fiškálne pozície. Po roku 26 programy predpokladajú ďalší mierny pokrok v oblasti fiškálnej konsolidácie. Jemné fiškálne sprísnenie by malo pokračovať, najmä v krajinách s fiškálnymi nerovnováhami, prostredníctvom obmedzovania výdavkov a súčasne sa na roky 27 a 28 predpokladá postupné znižovanie podielu príjmov. Hospodárska aktivita plánovaná na úrovni potenciálneho rastu alebo nad ňou by mala tiež prispieť k zníženiu deficitov. V dôsledku toho sa plánuje, že podiel deficitu eurozóny bude klesať približne o,5 percentuálneho bodu HDP ročne počas horizontu programov. V roku 28 však eurozóna aj tak zaznamená priemerný deficit vyše 1 % HDP, a to i napriek očakávaniam pokračujúceho priaznivého hospodárskeho rastu. Krajiny, ktoré v súčasnosti majú nadmerný deficit, vrátane troch najväčších členov eurozóny, napriek tomu plánujú výrazné deficity prinajmenšom do tohto roku. Aktualizované programy stability predpokladajú menej priaznivý strednodobý vývoj deficitu v porovnaní s predchádzajúcim kolom aktualizovaných programov stability. Revízie sú v podstate zodpovedné za prekročenie deficitu v roku 25, za veľmi nízke konsolidačné úsilie v roku 26 a o niečo menej optimistický hospodársky výhľad. Na konci obdobia, na ktoré sa vzťahuje projekcia, bude pomer dlhu v eurozóne ako celku stále blízko 7 %, len s malým znížením v porovnaní s rokom 25. To je v kontraste s ambicióznejším poklesom predpokladaným v predchádzajúcom kole programov stability, z dôvodu nižšieho hospodárskeho rastu a vyšších nominálnych deficitov. HODNOTENIE STREDNODOBÝCH PLÁNOV Programy stability sa musia hodnotiť podľa požiadaviek zmluvy a prvýkrát tento rok podľa požiadaviek revidovaného Paktu stability a rastu. Základnou povinnosťou zostáva zabránenie alebo včasná náprava nadmerných deficitov. Revidovaný pakt ďalej vyžaduje, aby každá krajina stanovila strednodobý cieľ (SDC) svojej rozpočtovej pozície očistenej o cyklické vplyvy (bez jednorazových a dočasných opatrení) na úrovni medzi 1 % deficitom a vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom. Cieľom tohto opatrenia je dosiahnuť rýchly pokrok smerom k fiškálnej udržateľnosti a zabezpečiť bezpečnostnú rezervu vo vzťahu k 3 % limitu deficitu. Revidovaný kódex správania pri uplatňovaní paktu (Code of Conduct) tiež stanovuje, že krajiny by mali dosiahnuť SDC v rámci horizontu programu a najneskôr do štyroch rokov od roku predloženia programu [stability]. Revidovaný pakt je viac zameraný na úsilie o nápravu ako pôvodný pakt, ktorý kládol väčší dôraz na dosiahnutie záväzne stanoveného výsledného deficitu. Krajiny s nadmerným deficitom musia 68

70 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Fiškálny vývoj dodržiavať odporúčania a oznámenia Rady vydávané v rámci postupov pri nadmernom deficite, v ktorých sa zvyčajne stanovuje ročné zlepšenie deficitu vo výške aspoň,5 % HDP, očistené o cyklické vplyvy a bez dočasných a jednorazových opatrní. Aj na krajiny, ktoré nemajú nadmerný deficit, ale ešte nedosiahli svoj SDC sa vzťahuje proces postupnej nápravy vo výške,5 % HDP ročne, ale toto číslo je len orientačné. Revidovaný pakt stability a rastu a kódex správania ďalej kladú väčší dôraz na udržateľnosť verejných financií, najmä v súvislosti s očakávaným vývojom dlhu verejnej správy a fiškálnymi nákladmi starnutia obyvateľstva. Podrobnejšie hodnotenie udržateľnosti verejných financií členských krajín sa plánuje na základe výsledkov nedávno uverejnenej správy Výboru pre hospodársku politiku a Európskej komisie o vplyve starnutia obyvateľstva na verejné výdavky (box 9). Revidovaný pakt v neposlednom rade podporuje zdokonalenie národných fiškálnych pravidiel a štruktúr správy a riadenia. Z tohto pohľadu nemôžu strednodobé plány premietnuté do aktualizovaných programov stability rozptýliť obavy zo strednodobého fiškálneho výhľadu. Rozpočtové ciele a plány nápravy sú v niektorých krajinách znepokojujúce a deficit eurozóny bude zrejme klesať len pomaly napriek dosť priaznivému makroekonomickému výhľadu. Značné riziká plynú aj z toho, ako sú definované predpoklady hospodárskeho rastu, keďže sú v niektorých prípadoch dosť optimistické, a v dôsledku odsúvania úsilia o nápravu a tiež kvôli tomu, že opatrenia, ktoré by mali viesť k náprave, nie sú dostatočne spoľahlivé. Konkrétny pokrok v oblasti reforiem sociálneho zabezpečenia a inštitucionálnych reforiem je podľa všetkého tiež nedostatočný. Pokiaľ ide o krajiny s nadmerným deficitom, Nemecko plánuje znížiť svoj deficit pod hranicu 3 % HDP, ale nie pred rokom 27. Úsilie o nápravu vo výške 1 % HDP za obdobie je však tiež úplne odsunuté až na rok 27. Aktualizovaný program stability predpokladá do roku 29 zníženie deficitu na -1,5 % HDP, čo je ešte stále dosť ďaleko k vyrovnanej alebo prebytkovej rozpočtovej pozícii. Plánuje sa aj reforma sociálneho zabezpečenia a daňová reforma na zlepšenie zamestnanosti a fiškálnej udržateľnosti. Na základe tohto aktualizovaného programu prebieha hodnotenie nasledujúcich krokov v rámci postupu pre nadmerný deficit Nemecka. Francúzsko plánuje udržať v rokoch 26 a 27 pomer deficitu veľmi blízko hranice 3 % HDP, skôr ako pristúpi k vážnemu konsolidačnému úsiliu na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 21. Hoci zámery vyrovnať rozpočet sú chvályhodné, presúvanie úsilia na neskoršie roky oslabuje dôveryhodnosť záväzku Francúzska dosiahnuť svoj SDC. Reformy systémov sociálneho zabezpečenia v posledných rokoch zlepšili dlhodobý výhľad verejných financií, hoci zostávajú závažné fiškálne problémy v súvislosti so starnutím obyvateľstva. Určenie nasledujúcich procedurálnych krokov, ktoré sa majú vykonať v súvislosti s postupom pre nadmerný deficit Francúzska, závisí od výsledného deficitu v roku 25 a nasledujúcej prognózy Európskej komisie na roky Rozpočtové ciele vychádzajú z odporúčaní a oznámení Rady EÚ v súvislosti s postupmi pri nadmernom deficite v Grécku, Taliansku a Portugalsku, kde sa zníženie deficitu pod hranicu 3 % HDP plánuje a očakáva v prípade Grécka v roku 26, v prípade Talianska v roku 27 a v prípade Portugalska v roku 28. Tieto tri krajiny však plánujú len miernu konsolidáciu. Plánovaná stratégia nápravy na základe výdavkov je primeraná, ale opatrenia na dosiahnutie cieľov nie sú v týchto troch krajinách ešte úplne stanovené. Preto tu existujú riziká prečerpania výdavkov. Stále je prítomná určitá snaha o uplatňovanie dočasných opatrení. Hoci črtajúce sa fiškálne tlaky súvisiace so starnutím obyvateľstva sú výrazné, programy stability nestanovujú konkrétne akčné 69

71 plány. V Portugalsku sa predpokladá sprísnenie národných fiškálnych pravidiel a v Grécku prebieha reštrukturalizácia národného štatistického úradu, zameraná na zlepšenie zberu fiškálnych údajov. Pokiaľ ide o ostatné krajiny eurozóny, aktualizované programy stability očakávajú zachovanie alebo dosiahnutie strednodobého cieľa vyrovnanej alebo prebytkovej pozície, ktorý je špecifický pre príslušnú krajinu. SDC sa majú ďalej úplne naplniť v rámci horizontov programov. Niekoľko krajín však predkladá konkrétne plány reforiem na vysporiadanie sa s fiškálnymi nákladmi starnutia obyvateľstva a niektoré krajiny plánujú zlepšiť národné fiškálne inštitúcie. Box 9 PROJEKCIE VPLYVU STARNUTIA OBYVATEĽSTVA NA VEREJNÉ VÝDAVKY Výbor pre hospodársku politiku EÚ (EPC) a Európska komisia uverejnili 14. februára 26 správu Vplyv starnutia obyvateľstva na verejné výdavky projekcie za členské štáty EÚ-25 v oblasti dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dlhodobo chorých, vzdelávania a platieb v nezamestnanosti (24 25). V tejto správe sa uvádza odhad fiškálneho zaťaženia spôsobeného starnutím obyvateľstva od roku 24 do roku 25 za všetky krajiny EÚ. Skúma sa päť oblastí verejných výdavkov: dôchodky, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o dlhodobo chorých, vzdelávanie a dávky v nezamestnanosti. Odhady sa zakladajú na všeobecne dohodnutých predpokladoch, týkajúcich sa budúceho vývoja demografických a základných makroekonomických veličín. Na odhad zvýšenia výdavkov v dôsledku starnutia v jednotlivých oblastiach sa používajú rôzne metodiky: projekcie v oblasti dôchodkov vyko- Prognózované zmeny vybraných verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva od 24 do 23/25 1) (% HDP) Dôchodky Zdravotná Starostlivosť Spolu starostlivosť o dlhodobo chorých Zmena od 24 do Zmena od 24 do Zmena od 24 do Zmena od 24 do Belgicko 4,3 5,1,9 1,4,4 1, 5,6 7,5 Nemecko,9 1,7,9 1,2,4 1, 2,2 3,9 Grécko 2), 3),8 1,7,8 1,7 Španielsko 3,3 7,1 1,2 2,2,,2 4,5 9,5 Francúzsko 3) 1,5 2, 1,2 1,8 2,7 3,8 Írsko 3,1 6,4 1,2 2,,1,6 4,4 9, Taliansko,8,4,9 1,3,2,7 1,9 2,4 Luxembursko 5, 7,4,8 1,2,2,6 6, 9,2 Holandsko 2,9 3,5 1, 1,3,3,6 4,2 5,4 Rakúsko,6-1,2 1, 1,6,, 1,6,4 Portugalsko 3) 4,9 9,7 -,1,5 4,8 1,2 Fínsko 3,3 3,1 1,1 1,4 1,2 1,8 5,6 6,3 Eurozóna 1,6 2,6 1, 1,5,2,5 2,8 4,6 Zdroj: ECP a Európska komisia (26): Vplyv starnutia obyvateľstva na verejné výdavky, osobitná správa o hospodárstve Európy European Economy Special Report 1/26. Poznámky: Tieto údaje predstavujú základné projekcie výdavkov sociálneho zabezpečenia na dôchodky. V prípade zdravotnej starostlivosti a starostlivosti a dlhodobo chorých tieto projekcie predstavujú priemerné referenčné scenáre. 1) Táto tabuľka neobsahuje projekcie výdavkov na vzdelanie a dávok v nezamestnanosti, ktoré sa uvádzajú v originálnej správe. 2) Výdavky spolu v prípade Grécka neobsahujú výdavky na dôchodky. 3) Výdavky spolu v prípade Grécka, Francúzska a Portugalska neobsahujú starostlivosť o dlhodobo chorých. 7

72 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Fiškálny vývoj nali národné orgány s použitím vlastných metód; odhad účinkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dlhodobo chorých, ako aj vzdelávania a dávok v nezamestnanosti vykonala Európska komisia. Z pohľadu eurozóny výsledky poukazujú na výrazné výdavkové tlaky v dôsledku starnutia obyvateľstva, ktoré majú svoj pôvod vo zvýšení dôchodkov, nákladov na zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o dlhodobo chorých (tabuľka). Do roku 25 zvýšenie výdavkov za eurozónu predstavuje 4,6 % HDP a za jednotlivé krajiny sa pohybuje v rozpätí od,4 % do 1 % HDP a viac. Čas prejavenia sa účinkov starnutia obyvateľstva je v jednotlivých krajinách tiež rozdielny, ale účinky sa vo všeobecnosti zrýchlia po roku 21. Zníženie dávok v nezamestnanosti a výdavkov na vzdelanie bude mať zrejme len malý odľahčujúci vplyv, v priemere nižší ako 1 % HDP. Projekcie predstavujú dôležitý príspevok k diskusii o dlhodobej fiškálnej udržateľnosti a súvisiacich rizikách. Naznačujú tiež, že eurozóna bude v dôsledku vplyvu starnutia obyvateľstva musieť očakávať výrazný pokles priemernej potenciálnej miery rastu reálneho HDP z 2,1 % (24 21) na 1,2 % (231 25). Tak ako pri všetkých dlhodobých ekonomických odhadoch sú výsledky projekcií spojené so značnou neistotou. Odhady pokračujúceho rastu miery zapojenia do pracovného procesu na trhoch práce a vyššieho rastu produktivity ako v minulosti napríklad môžu byť optimistické a nemusia sa úplne naplniť. V oblasti nákladov na zdravotnú starostlivosť by mohol byť podhodnotený vplyv iných faktorov spojených so starnutím obyvateľstva, napríklad zavádzanie nových a drahých technológií. Projekcie dôchodkového zabezpečenia sa navyše zakladajú na národných modeloch, ktorých štruktúra nebola sprístupnená, takže odvodenie výsledkov nie je úplne transparentné a ich hodnotenie je len nezáväzné. Niektoré verejné systémy dôchodkového zabezpečenia môžu vyzerať finančné udržateľné, no môže to byť odrazom veľmi nízkych dávok budúcim dôchodcom a viesť k tlakom, aby sa úroveň dávok zvýšila. Okrem toho by mohli vzniknúť ďalšie fiškálne riziká, ak by súkromné dôchodkové systémy nezabezpečili plánované dôchodkové dávky. Projekcie jasne poukazujú na to, že je potrebné, aby niektoré krajiny riešili otázku výdavkov vyvolaných starnutím obyvateľstva ako naliehavú záležitosť a aby ostatné krajiny nepodľahli sebauspokojeniu. Zo správy vplýva, že krajiny, ktoré reformovali svoje dôchodkové systémy založené na priebežnom financovaní, výrazne zmiernili tlaky na verejné financie vyvolané starnutím obyvateľstva. Neistota v súvislosti s výsledkami projekcií vyvoláva potrebu zvýšenej obozretnosti na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti. UPLATŇOVANÉ STRATÉGIE Hlavnou prioritou eurozóny zostáva rozhodný pokrok v oblasti fiškálnej konsolidácie ako súčasť strednodobo orientovanej stratégie zameranej na hospodársky rast a zvyšovanie dôvery. Nadmerné deficity by mali byť napravené čo najskôr a v každom prípade v rámci horizontov odporučených Radou EÚ. SDC musia byť v súlade so súčasnými a budúcimi úlohami udržateľnosti verejných financií a ich dosiahnutie by sa nemalo odkladať (napr. z dôvodu volieb). V niektorých prípadoch to znamená, že krajiny potrebujú ďalšie sprísnenie fiškálneho cieľa. Väčšina krajín potrebuje neodkladne znížiť svoju fiškálnu zraniteľnosť. Predovšetkým je potrebné podrobne stanoviť opatrenia a čo najrýchlejšie ich vykonať. Fiškálne inštitúcie, ktoré vytvárajú a realizujú rozpočet a kontrolujú výdavky, sú v určitých prípadoch garantom reformy, s cieľom zlepšiť dodržiavanie fiškálnych cieľov a zmierniť riziká pri jeho napĺňaní. 71

73 Je tiež dôležité zvýšiť bezpečnostnú rezervu pre prípad negatívneho fiškálneho vývoja v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Neočakávané príjmy sa majú použiť na rýchlejšie zníženie deficitu a dlhu, alebo na budovanie ďalších fiškálnych rezerv pre prípad nepriaznivých udalostí. V minulosti sa takéto neočakávané príjmy často zamieňali s trvalými a používali sa na financovanie vyšších výdavkov alebo zníženia daní, čim prispievali k narastajúcim a pretrvávajúcim fiškálnym nerovnováham. Fiškálne stratégie by mali nielen napraviť nerovnováhu v účtoch verejných financií, ale tiež podporiť potenciálny rast a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. To by bolo tiež v súlade s trojzložkovou stratégiou riešenia problému starnutia obyvateľstva prostredníctvom (i) reforiem sociálneho zabezpečenia, (ii) zlepšenia podmienok uplatnenia sa na trhu práce a (iii) fiškálnej konsolidácie a zníženia dlhu. Hoci skúsenosti potvrdzujú, že stratégia nápravy založená na úprave výdavkov je zvyčajne vhodnejšia ako zvyšovanie daní, kľúčom k vytváraniu dôvery a pozitívnych efektov na strane ponuky je dôveryhodnosť programu a komplexný účinok všetkých opatrení. Zmeny daní by mali primerane zohľadniť a vylepšiť stimuly k práci, investíciám a inováciám. Obmedzovanie výdavkov by malo odrážať skôr zodpovedajúce zníženie viazania finančných prostriedkov ako podfinancovanie existujúcich povinností ústrednej štátnej správy alebo (prostredníctvom znížených transferov) nižších stupňov verejnej správy. Reformy systémov dávok, ale aj zjednodušenie a racionalizácia služieb sektora verejnej správy, by mohli zabezpečiť dôležité fiškálne úspory, a tým znížiť deficit a dlh a odstrániť medzeru vo financovaní v súvislosti so starnutím obyvateľstva. 72

74 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ 6 VÝVOJ VÝMENNÉHO KURZU A PLATOBNEJ BILANCIE Vývoj výmenného kurzu a platobnej bilancie 6.1 VÝMENNÉ KURZY Vo februári sa euro oslabilo, čo nasledovalo po období zhodnocovania v januári. Oslabenie nominálneho efektívneho kurzu eura bolo vo veľkej miere vyvolané jeho poklesom voči americkému doláru a japonskému jenu a v menšej miere voči čínskemu jüanu, viacerým ázijským menám a anglickej libre. AMERICKÝ DOLÁR/EURO Vo februári sa euro voči americkému doláru oslabilo, čo nasledovalo po období posilňovania v januári (graf 45). Kurz EUR/USD bol pravdepodobne naďalej ovplyvňovaný očakávaniami trhu v súvislosti so smerovaním menovej politiky v Spojených štátoch a eurozóne. Predovšetkým treba uviesť, že vo svetle najnovších údajov o USA očakávania zúženia diferenciálu úrokovej miery medzi USA a eurozónou podľa všetkého trocha ustúpili. Súčasne pretrváva rozsiahla vonkajšia nerovnováha hospodárstva USA (o čom svedčí rekordne vysoký deficit bežného účtu USA v roku 25), ktorá je v očiach účastníkov trhu hlavným strednodobým rizikovým faktorom pre americký dolár. Dňa 1. marca dosiahlo euro 1,2 USD, o 1,4 % menej v porovnaní s úrovňou voči doláru na konci januára a o 3,9 % menej ako jeho priemer za rok 25. Graf 45 Kurzový vývoj (denné údaje) 1,24 1,22 1,2 1,18 1, USD/EUR December Január Február JPY/EUR (ľavá os) JPY/USD (pravá os) 1,24 1,22 1,2 1,18 1, JAPONSKÝ JEN /EURO Vo februári sa euro voči japonskému jenu znehodnotilo, po posilňovaní v januári. Vývoj výmenného kurzu jenu bol zrejme ovplyvnený meniacimi sa očakávaniami o načasovaní opustenia súčasnej politiky kvantitatívneho uvoľňovania japonskou centrálnou bankou. Dňa 1. marca dosiahlo euro 138,6 JPY, úroveň o 2,5 % nižšiu ako na konci januára a o 1,3 % vyššiu ako jeho priemer za rok 25 (graf 45). MENY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ Väčšina mien zapojených do ERM II zostala stabilná a naďalej sa obchodovala pri svojich centrálnych paritách alebo blízko nich (graf 46). Výnimkou bola slovenská koruna, ktorá sa vo februári voči euru zhodnotila o 1,1 % a 1. marca sa obchodovala pri kurze o 3,8 % vyššom ako jej parita voči euru. Toto Zdroj:. December Január Február GBP/EUR (ľavá os) GBP/USD (pravá os) zhodnotenie nastalo v dôsledku zvýšenia kľúčovej referenčnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska o 5 bázických bodov. Pokiaľ ide o meny ostatných členských štátov EÚ, euro mierne ,72,71,7,69,68,67 December Január Február ,59,58,57,56,55,54 73

75 Graf 46 Kurzový vývoj v rámci ERM II (denné údaje; odchýlka od centrálnej parity v percentuálnych bodoch) 4, 3, 2, 1,, -1, -2, -3, -4, 1,,8,6,4,2, -,2 -,4 -,6 -,8-1, CYP/EUR EEK/EUR DKK/EUR SKK/EUR December Január Február LTL/EUR SIT/EUR MTL/EUR LVL/EUR December Január Február Zdroj:. Poznámka: Kladná odchýlka od centrálnej parity voči euru znamená, že mena sa nachádza na slabšej strane pásma, a záporná, že sa nachádza na silnejšej. Pre dánsku korunu platí fluktuačné pásmo ±2,25 %; pre všetky ostatné meny platí štandardné fluktuačné pásmo ±15 %. 4, 3, 2, 1,, -1, -2, -3, -4, 1,,8,6,4,2, -,2 -,4 -,6 -,8-1, Graf 47 Efektívny výmenný kurz eura a jeho zloženie 1) (denné údaje) 13, 12,5 12, 11,5 11, 1,5 1,,2, -,2 -,4 -,6 -,8-1, Index: Q = 1 December Január Február Príspevky k zmenám EER 2) Od 31. januára 26 do 1. marca 26 (v percentuálnych bodoch) 13, 12,5 12, 11,5 11, 1,5 1, -1, USD GBP JPY CHF NMS EER-23 CNY SEK Ostatné Zdroj:. 1) Pohyb indexu nahor znamená zhodnotenie eura voči menám najdôležitejších obchodných partnerov eurozóny a všetkých ďalších členských štátov EÚ. 2) Príspevky k zmenám EER-23 sú vykázané len vo vzťahu k menám hlavných šiestich obchodných partnerov eurozóny. Kategória NMS sa týka súhrnného príspevku mien desiatich nových členských štátov, ktoré sa pripojili k EÚ 1. mája 24. Kategória Ostatné sa týka súhrnného príspevku zostávajúcich siedmich obchodných partnerov eurozóny v indexe EER-23. Zmeny sú kalkulované s pomocou príslušných obchodných váh v indexe EER-23.,2, -,2 -,4 -,6 -,8 kleslo voči anglickej libre (1. marca sa predávalo na úrovni,68 GBP, o,5 % nižšej ako úroveň na konci januára a aj ako priemer za rok 25) a posilnilo voči švédskej korune (2,1 %), oslabilo voči poľskému zlotému (1,6 %) a zostalo stabilné voči českej korune a maďarskému forintu. OSTATNÉ MENY Od konca januára do 1. marca bolo euro v podstate stabilné voči švajčiarskemu franku a austrálskemu doláru, ale kleslo voči nórskej korune (,8 %), kanadskému doláru (1,9 %) a viacerým ázijským menám. EFEKTÍVNY VÝMENNÝ KURZ EURA Dňa 1. marca bol nominálny efektívny výmenný kurz eura (voči menám 23 najvýznamnejších obchodných partnerov eurozóny) nižší o 1, % v porovnaní s úrovňou na konci januára a o 2,4 % nižší ako jeho priemer za rok 25 (graf 47). Znehodnotenie nominálneho efektívneho výmenné- 74

76 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Vývoj výmenného kurzu a platobnej bilancie ho kurzu eura počas tohto obdobia bolo vo veľkej miere vyvolané oslabením voči americkému doláru a japonskému jenu a v menšej miere voči čínskemu jüanu, viacerým ázijským menám a anglickej libre. Čo sa týka ukazovateľov medzinárodnej cenovej a nákladovej konkurencieschopnosti eurozóny, reálny efektívny výmenný kurz eura bol vo februári 26 slabší v porovnaní s priemerom za predchádzajúci rok, čo potvrdzuje zvýšenie cenovej konkurencieschopnosti eurozóny (graf 48). Vo februári bol index reálneho efektívneho výmenného kurzu založený na vývoji spotrebiteľských cien o 2,1 % nižší ako jeho priemerná úroveň v roku 25, kým index založený na vývoji cien výrobcov bol o 2,7 % nižší ako jeho priemerná úroveň v roku 25. Tento vývoj bol vo veľkej miere výsledkom poklesu nominálneho efektívneho výmenného kurzu eura. Graf 48 Nominálny a reálny efektívny výmenný kurz eura 1) (mesačné/štvrťročné údaje; index: Q = 1) Nominálny Reálny CPI Reálny PPI Reálny ULCM Zdroj:. 1) Pohyb indexov EER-23 nahor znamená zhodnocovanie eura. Posledné mesačné údaje sú za február 26. V prípade reálneho indexu EER-23 založeného na ULCM posledný údaj je za tretí štvrťrok 25 a sčasti je odhadnutý PLATOBNÁ BILANCIA V roku 25 vykázal bežný účet eurozóny deficit 29 mld. EUR v porovnaní s prebytkom 43,5 mld. EUR v roku 24. Tento vývoj mal svoj pôvod najmä vo výraznom znížení prebytku obchodnej bilancie, ktoré bolo vo veľkej miere spôsobené vyššími nákladmi na dovoz ropy. K poklesu salda bežného účtu, hoci v menšej miere, prispelo aj zvýšenie deficitu bilancie výnosov o 2 mld. EUR v dôsledku vyšších položiek na výdavkovej strane výnosov. V rámci finančného účtu spojené priame a portfóliové investície zaznamenali v roku 25 čistý odlev 12,8 mld. EUR v porovnaní s čistým prílevom 24,4 mld. EUR v roku 24. Tento pokles bol spôsobený poklesom čistého prílevu dlhových nástrojov, ako aj zvýšením čistého odlevu priamych zahraničných investícií. OBCHODNÁ BILANCIA A BEŽNÝ ÚČET V štvrtom štvrťroku 25 sa hodnota dovozu aj vývozu tovaru a služieb zvýšila o 1,2 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Hoci dovoz a vývoz tovaru z hľadiska hodnoty naďalej rástol rýchlym tempom (dovoz o 3,6 % a vývoz o 2,2 %), bilancia služieb bola výrazne slabšia, pričom dovoz aj vývoz služieb v skutočnosti klesol (dovoz o 6,7 % a vývoz o 2,1 %). Z členenia údajov obchodnej bilancie na objemy a ceny (k dispozícii do novembra 25) vyplýva, že neustály rast hodnoty vývozu tovaru má svoj pôvod najmä v zvyšovaní objemov vývozu. Je to spôsobené vo veľkej miere priaznivými podmienkami zahraničného dopytu a oneskoreným vplyvom zlepšenia cenovej konkurencieschopnosti vyplývajúcej zo znehodnotenia eura v polovici roku 25. Rast hodnoty dovozu tovaru za rovnaké obdobie bol odrazom najmä zvýšenia dovozných cien, keďže rast objemov dovozu sa ku koncu roka trocha spomalil. Zvyšujúce sa dovozné ceny v štvrtom štvrťroku odrážali najmä vývoj cien neropných komodít a znehodnotenie eura, pričom ceny ropy tiež zostali na zvýšenej úrovni. Za súčasné spomalenie rastu objemov dovozu mohli byť sčasti zodpovedné aj vyššie dovozné ceny. 75

77 Tabuľka 1 Hlavné položky platobnej bilancie eurozóny (v mld. EUR; sezónne očistené, ak nie je uvedené inak) 3-mesačné kĺzavé priemery ku koncu 12-mesačné kumul. ku koncu Nov. Dec. Mar. Jún Sep. Dec. Dec. Dec. Bežný účet -9,5-5,3 1,5,1-3,9-7,4 43,5-29, Obchodná bilancia 3,8 2,3 7,1 6,2 3,7 2,4 15,8 58,2 Vývoz 17,6 19, 96,3 99,3 14,3 16, , ,5 Dovoz 13,8 16,7 89,3 93,1 1,6 14,2 1 19, ,4 Bilancia služieb 4,1 3,3 2,5 2,3 2,1 3,5 28,5 31,4 Vývoz 33,3 31,9 31,1 31,5 33,3 32,6 359, 385,2 Dovoz 29,2 28,6 28,6 29,1 31,1 29, 33,4 353,7 Bilancia výnosov -1, -4,7-2,2-4,1-4,3-7,4-34, -54, Bilancia bežných transferov -7,3-6,2-5,8-4,4-5,4-6, -56,8-64,5 Finančný účet 1) -8,8-4,9 8,6 14,5 9,9-19,9-8,3 39,6 Spojené priame a portfóliové investície -47,5-22,7-5,4 3,6-1,7-27,7 24,4-12,8 Priame investície -12,9-6,8-6,7-3,9-32,5-8,7-46,8-155,3 Portfóliové investície -34,7-15,9 1,3 34,4 3,9-19, 71,2 142,6 Majetkový kapitál -6,9 31, -3,9 8,7 39,4 3,8 34,7 144,1 Dlhové nástroje -27,8-46,9 5,2 25,7-8,5-22,9 36,5-1,5 Dlhopisy a zmenky -15,6-16,8-9,7 25,6-15,7-13,8 81, -4,9 Nástroje peňažného trhu -12,2-3,2 14,9,1 7,2-9, -44,4 39,4 Zdroj:. Poznámka: V dôsledku zaokrúhľovania súčty nemusia súhlasiť. 1) Údaje zodpovedajú bilancii (čisté toky). Kladné znamienko znamená čistý prílev a záporné čistý odlev. Údaje nie sú sezónne očistené. Keď sledujeme vývoj za rok 25 ako celok (graf 49 a tabuľka 1), bežný účet vykázal deficit 29 mld. EUR (približne,4 % HDP) v porovnaní s prebytkom 43,5 mld. EUR v roku 24 (približne,6 % HDP). To bolo vo veľkej miere spôsobené poklesom prebytku obchodnej bilancie vo výške 47,7 mld. EUR (zo 15,8 mld. EUR v roku 24 na 58,2 mld. EUR v roku 25) a v menšej miere zvýšením deficitu bilancie výnosov o 2 mld. EUR (z 34 mld. EUR v roku 24 na 54 mld. EUR v roku 25). Zvýšenie deficitu bilancie výnosov je odrazom výrazného rastu položiek na výdavkovej strane výnosov (graf 5), čo je zrejme čiastočne spôsobené výrazným zvýšením množstva majetkových cenných papierov eurozóny v držbe nerezidentov v posledných rokoch. Za rovnaké obdobie zostali saldá bilancie služieb a bežných transferov v podstate stabilné. Za zníženie prebytku obchodnej bilancie zodpovedá hlavne zhoršenie deficitu bilancie obchodu s ropou, ktoré je zas vo veľkej miere spôsobené zvyšujúcimi sa nákladmi na dovoz ropy. Z grafu 51 je zrejmé, že deficit obchodu Graf 49 Saldo bežného účtu a obchodnej bilancie eurozóny (v mld. EUR; mesačné údaje; sezónne očistené) Zdroj:. Saldo bežného účtu (12-mesačné kumulované údaje; ľavá os) Saldo obchodnej bilancie (12-mesačné kumulované údaje; ľavá os) Vývoz tovaru a služieb (3-mesačné kĺzavé priemery, pravá os) Dovoz tovaru a služieb (3-mesačné kĺzavé priemery, pravá os)

78 HOSPODÁRSKY A MENOVÝ VÝVOJ Vývoj výmenného kurzu a platobnej bilancie Graf 5 Bilancia výnosov a transfery do eurozóny a z eurozóny (v mld. EUR; mesačné údaje; sezónne očistené) Graf 51 Saldo obchodu s ropou a ceny ropy Brent (mesačné údaje) 6 Bilancia výnosov (12-mesačné kumulované údaje; ľavá os) Transfery do eurozóny (3-mesačný kĺzavý priemer; pravá os) Transfery z eurozóny (3-mesačný kĺzavý priemer; pravá os) Bilancia obchodu s ropou v mld. EUR (ľavá os) 1) Cena ropy Brent v USD za barel (pravá os) Cena ropy Brent v EUR za barel (pravá os) Zdroj: Zdroj: Eurostat a Bloomberg. 1) Kumulované saldo obchodu s ropu za 12 mesiacov. s ropou sa v roku 25 zvýšil na 145 mld. EUR (čo zodpovedá približne 1,8 % HDP) v porovnaní so 15 mld. EUR v predchádzajúcom roku (približne 1,4 % HDP). Toto zvýšenie je zdôvodnením značnej časti poklesu prebytku obchodnej bilancie počas roku 25 vo výške 47,7 mld. EUR. Z grafu 51 tiež jasne vyplýva, že deficit obchodu s ropou sa zvyšoval v súlade so zvyšovaním cien ropy, hoci vplyv zvýšenia cien ropy bol zmiernený zhodnocovaním eura od roku 22 (čo potvrdzuje nižšia úroveň cien ropy Brent v eurách ako v amerických dolároch). Výrazné zvýšenia cien ropy počas rokov a viedli k takmer štvornásobnému zvýšeniu deficitu bilancie obchodu s ropou eurozóny počas posledného desaťročia (toto zvýšenie zodpovedá približne 1,1 % HDP). FINANČNÝ ÚČET V poslednom štvrťroku 25 zaznamenala eurozóna veľký čistý priemerný mesačný odlev spojených priamych a portfóliových investícií vo výške 27,7 mld. EUR (tabuľka 1). Predovšetkým to bol čistý odlev dlhových nástrojov (22,9 mld. EUR), ktorý odrážal predaj nástrojov peňažného trhu eurozóny nerezidentmi v novembri a decembri 25 vo výške 32,7 mld. EUR. Keď sa na vývoj pozrieme zo širšieho hľadiska, v roku 25 dosiahli spojené priame a portfóliové investície čistý odlev 12,8 mld. EUR v porovnaní s čistým prílevom 24,4 mld. EUR v roku 24. Za 12-mesačné kumulované obdobie sa čistý prílev kapitálu zvyšoval počas prvých siedmich mesiacov 25, za čím nasledovalo zníženie v dôsledku poklesu čistého prílevu portfóliových investícií, ako aj zvýšenia čistého odlevu priamych zahraničných investícií (graf 52). Pokles portfóliových investícií má svoj pôvod v klesajúcom trende čistých investícií do majetkových cenných papierov zaznamenávaný v eurozóne od leta 25. V roku 25 prudko klesol prílev do čistých dlhových nástrojov eurozóny a bol blízko k vyrovnanému stavu, keďže čistý odlev dlhopisov a zmeniek sprevádzaný rozširovaním výnosového diferenciálu 77

79 Graf 52 Tok čistých priamych a portfóliových investícií (v mld. EUR; 12-mesačné kumulované údaje) Čisté spojené priame a portfóliové investície Čisté priame investície Čisté portfóliové investície Zdroj:. Poznámka: Kladná (záporná) hodnota znamená čistý prílev (odlev) do (z) eurozóny. medzi dlhodobými štátnymi dlhopismi USA a eurozóny bol neutralizovaný čistým prílevom nástrojov peňažného trhu. Deficit priamych investícií sa v roku 25 zvýšil o 18,5 mld. EUR v porovnaní s predchádzajúcim rokom z dôvodu vyšších investícií rezidentov eurozóny v zahraničí, ako aj nižších investícií nerezidentov v eurozóne. To možno zdôvodniť zvýšenou pripravenosťou nadnárodných spoločností eurozóny expandovať do zahraničia po určitom zlepšení hospodárskeho výhľadu eurozóny. Súčasne v roku 25 bol hospodársky rast v iných regiónoch sveta ešte vyšší, čo mohlo viesť k presmerovaniu investícií zahraničnými nadnárodnými firmami preč z eurozóny. 78

80 ŠTATISTIKA EUROZÓNY ŠTATISTIKA EUROZÓNY S 1

81

82 OBSAH 1 PREHĽAD ÚDAJOV ZA EUROZÓNU Zhrnutie ekonomických ukazovateľov eurozóny S5 1 ŠTATISTIKA MENOVEJ POLITIKY 1.1 Konsolidovaný finančný výkaz Eurosystému S6 1.2 Kľúčové úrokové sadzby S7 1.3 Menovopolitické operácie Eurosystému prostredníctvom tendrov S8 1.4 Štatistika povinných minimálnych rezerv a likvidity S9 2 MENOVÝ VÝVOJ, BANKOVÝ SEKTOR A INVESTIČNÉ FONDY 2.1 Agregovaná bilancia PFI eurozóny S1 2.2 Konsolidovaná bilancia PFI eurozóny S Menová štatistika S Pôžičky PFI podrobne členené S Vklady v PFI podrobne členené S Držba cenných papierov PFI podrobné členenie S2 2.7 Precenenia vybraných položiek súvahy PFI S Vybrané položky bilancie PFI podľa mien S Agregovaná bilancia investičných fondov eurozóny S Aktíva investičných fondov eurozóny v členení podľa investičnej stratégie a typu investora S25 3 FINANČNÉ A NEFINANČNÉ ÚČTY 3.1 Hlavné finančné aktíva nefinančných sektorov S Hlavné pasíva nefinančných sektorov S Hlavné finančné aktíva a pasíva poisťovní a penzijných fondov S Ročné úspory, investície a financovanie S29 4 FINANČNÉ TRHY 4.1 Emisie cenných papierov iných ako akcií podľa pôvodnej splatnosti, sídla emitenta a meny S3 4.2 Cenné papiere iné ako akcie vydané rezidentmi eurozóny podľa sektora emitenta a typu nástroja S Ročná miera rastu cenných papierov iných ako akcií vydaných rezidentmi eurozóny S Kótované akcie emitované rezidentmi eurozóny S Úrokové sadzby PFI z vkladov a pôžičiek denominovaných v eurách podľa rezidentov eurozóny S Úrokové sadzby peňažného trhu S Výnosy štátnych dlhopisov S4 4.8 Indexy akciového trhu S41 5 CENY, PRODUKCIA, DOPYT A TRH PRÁCE 5.1 HICP, ostatné ceny a náklady S Ponuka a dopyt S Trh práce S49 1 Ďalšie údaje získate na: statistics@ecb.int. Dlhšie časové rady a podrobnejšie údaje sú k dispozícii na internetovej stránke ( S 3

83 6 VEREJNÉ FINANCIE 6.1 Príjmy, výdavky a deficit/prebytok S5 6.2 Dlh S Zmeny dlhu S Štvrťročné príjmy, výdavky a deficit/prebytok S Štvrťročný dlh a zmena dlhu S54 7 ZAHRANIČNÉ TRANSAKCIE A POZÍCIE 7.1 Platobná bilancia S Menové vyjadrenie platobnej bilancie S6 7.3 Geografické členenie platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície S Medzinárodná investičná pozícia (vrátane medzinárodných rezerv) S Zahraničný obchod S65 8 VÝMENNÉ KURZY 8.1 Efektívne výmenné kurzy S Bilaterálne výmenné kurzy S68 9 VÝVOJ MIMO EUROZÓNY 9.1 V ostatných členských štátoch EÚ S V Spojených štátoch a Japonsku S7 ZOZNAM GRAFOV TECHNICKÉ POZNÁMKY VŠEOBECNÉ POZNÁMKY S72 S73 S77 Značky a skratky použité v tabuľkách - údaje sa nesledujú/nie sú relevantné. údaje nie sú ešte k dispozícii... nula alebo zanedbateľné (p) predbežné s. o. sezónne očistené s. n. sezónne neočistené S 4

84 PREHĽAD ÚDAJOV ZA EUROZÓNU Zhrnutie ekonomických ukazovateľov eurozóny (ročné percentuálne zmeny, ak nie je uvedené inak) 1. Menový vývoj a úrokové sadzby M1 1) M2 1) M3 1), 2) M3 1), 2) Úvery PFI Cenné papiere 3-mesačná 1-ročný výnos 3-mesačný poskytnuté iné ako akcie vydané úroková sadzba štátnych kĺzavý priemer rezidentom v eurách nefinančnými (EURIBOR, dlhopisov (centrovaný) eurozóny okrem a nepeňažnými % p. a., priemery (% p. a., priemery PFI a verejnej finančnými za obdobie) za obdobie) správy 1) spoločnosťami 1) , 6,3 5,8-6,1 9,9 2,11 4, ,4 7,9 7,4-8,1 12,6 2,18 3,44 25 Q1 9,6 7,1 6,7-7,3 8,9 2,14 3,67 Q2 9,8 7,5 7, - 7,6 13,2 2,12 3,41 Q3 11,2 8,4 8, - 8,4 13,3 2,13 3,26 Q4 1,9 8,5 7,8-8,9 14,8 2,34 3,42 25 Sep. 11,1 8,8 8,4 8,2 8,8 14,4 2,14 3,16 Okt. 11,2 8,6 7,9 8, 8,9 15,1 2,2 3,32 Nov. 1,4 8,2 7,6 7,6 9, 14,2 2,36 3,53 Dec. 11,3 8,5 7,3 7,5 9,2 15,8 2,47 3,41 26 Jan. 1,2 8,4 7,6. 9,7. 2,51 3,39 Feb ,6 3,55 2. Ceny, výroba, dopyt a pracovný trh HICP Ceny Hodinové Reálny HDP Priemyselná Využitie Zamestnanosť Nezamestnanosť priemyselných náklady výroba okrem výrobných kapacít (% pracovnej výrobcov práce stavebníctva v spracovateľskom sily) priemysle (%) ,1 2,3 2,5 2,1 1,9 81,6,7 8,9 25 2,2 4,1.. 1,2 81,2. 8,6 25 Q1 2, 4,1 3,2 1,2,6 81,5,9 8,8 Q2 2, 3,9 2,5 1,2,7 81,,8 8,6 Q3 2,3 4,2 2,2 1,6 1,5 81,,7 8,4 Q4 2,3 4,4. 1,7 1,9 81,4. 8,3 25 Sep. 2,6 4, , ,4 Okt. 2,5 4,2 - -,2 81,1-8,3 Nov. 2,3 4, , ,4 Dec. 2,2 4, , ,3 26 Jan. 2, ,7-8,3 Feb. 2, Platobná bilancia, rezervné aktíva a výmenné kurzy (mld. EUR, ak nie je uvedené inak) Platobná bilancia (čisté transakcie) Rezervné aktíva Efektívny výmenný Výmenný kurz (stav ku koncu kurz eura: EER-23 3) ) USD/EUR Bežný Priame Portfóliové obdobia) (index: Q =1) a kapitálový účet Tovary investície investície Nominálny Reálny (CPI) , 16,7-46,8 71,2 28,7 13,8 15,9 1, ,9 58,5-155,3 142,6 32,2 13, 15,2 1, Q1 4,6 15,6-2, 3,8 285, 15,7 17,8 1,3113 Q2-9,7 18,4-11,6 13,3 32,3 13,4 15,6 1,2594 Q3 -,9 16,3-97,6 92,6 31,9 11,9 14,2 1,2199 Q4-1,9 8,3-26,1-57,1 32,2 1,9 13,1 1, Sep. -1,1 5,7-1,7 3,3 31,9 11,8 14,1 1,2256 Oct. -6,8 3,2-6,4-6,6 31,5 11,4 13,6 1,215 Nov. -6,4 2,5-12,9-34,7 322,7 1,7 12,9 1,1786 Dec. 2,2 2,5-6,8-15,9 32,2 1,7 12,8 1, Jan , 11,4 13,6 1,213 Feb ,7 13, 1,1938 Zdroj:, Európska komisia (Eurostat a DG Ekonomické a finančné záležitosti) a Reuters. Poznámka: Podrobnejšie údaje k uvedeným ukazovateľom sú v ďalších tabuľkách tejto časti. 1) Ročné percentuálne zmeny mesačných údajov sú ku koncu mesiaca; štvrťročné a ročné údaje sa uvádzajú ako ročná zmena priemeru obdobia v danom časovom rade (podrobnejšie v Technických poznámkach). 2) M3 a jeho zložky neobsahujú podiely v podielových fondoch peňažného trhu a dlhové cenné papiere so splatnosťou do dvoch rokov vo vlastníctve nerezidentov eurozóny. 3) Definíciu skupín obchodných partnerov a ďalšie informácie pozri vo Všeobecných poznámkach. S 5

85 ŠTATISTIKA MENOVEJ POLITIKY 11.1 Konsolidovaný finančný výkaz Eurosystému (mil. EUR) 1. Aktíva Jan Feb Feb Feb. Zlato a pohľadávky zo zlata Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v EUR Pôžičky úverovým inštitúciám eurozóny v EUR Hlavné refinančné operácie Dlhodobejšie refinančné operácie Dolaďovacie reverzné obchody Štrukturálne reverzné obchody Jednodňové refinančné obchody Úvery súvisiace s výzvami na dodatočné vyrovnanie 1 2 Iné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v EUR Cenné papiere rezidentov eurozóny v EUR Dlh verejného sektora v EUR Ostatné aktíva Aktíva spolu Pasíva Jan Feb Feb Feb. Bankovky v obehu Záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v EUR Bežné účty (vrátane povinných minimálnych rezerv) Jednodňové sterilizačné obchody Termínované vklady Dolaďovacie reverzné obchody Vklady súvisiace s výzvami na dodatočné vyrovnanie Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v EUR Vydané dlhové certifikáty Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v EUR Záväzky voči nerezidentom eurozóny v EUR Záväzky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene Záväzky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene Protipoložka zvláštnych práv čerpania pridelených MMF Ostatné záväzky Účty precenenia Kapitál a rezervy Pasíva spolu Zdroj:. S 6

86 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Štatistika menovej politiky 1.2 Kľúčové úrokové sadzby (sadzby v % p. a.; zmeny v percentuálnych bodoch) S účinnosťou od 1) Jednodňové sterilizačné obchody Hlavné refinančné operácie Jednodňové refinančné obchody Tendre s pevnou Tendre s pohyblivou sadzbou sadzbou Pevná sadzba Minimálna akceptovateľná úroková sadzba Sadzba Zmena Sadzba Sadzba Zmena Sadzba Zmena Jan. 2, - 3, - - 4,5-4 2) 2,75,75 3, ,25-1, , -,75 3, ,5 1,25 9 Apr. 1,5 -,5 2,5 - -,5 3,5-1, 5 Nov. 2,,5 3, -,5 4,,5 2 4 Feb. 2,25,25 3,25 -,25 4,25,25 17 Mar. 2,5,25 3,5 -,25 4,5,25 28 Apr. 2,75,25 3,75 -,25 4,75,25 9 Jún 3,25,5 4,25 -,5 5,25,5 28 3) 3, , , Sep. 3,5,25-4,5,25 5,5,25 6 Okt. 3,75,25-4,75,25 5,75, Máj 3,5 -,25-4,5 -,25 5,5 -,25 31 Aug. 3,25 -,25-4,25 -,25 5,25 -,25 18 Sep. 2,75 -,5-3,75 -,5 4,75 -,5 9 Nov. 2,25 -,5-3,25 -,5 4,25 -, Dec. 1,75 -,5-2,75 -,5 3,75 -, Mar. 1,5 -,25-2,5 -,25 3,5 -,25 6 Jún 1, -,5-2, -,5 3, -, Dec. 1,25,25-2,25,25 3,25, Mar. 1,5,25-2,5,25 3,5,25 Zdroj. 1) Od 1. januára 1999 do 9. marca 24 sa dátum vzťahuje na jednodňové sterilizačné obchody a jednodňové refinančné obchody. Pre hlavné refinančné operácie sú zmeny sadzby účinné od prvej operácie, ktorá nasleduje po uvedenom dátume. Zmena z 18. septembra 21 bola účinná od toho istého dňa. Od 1. marca 24 sa dátum týka jednodňových sterilizačných obchodov, jednodňových refinančných obchodov a hlavných refinančných operácií (zmeny sú účinné od prvej hlavnej refinančnej operácie po prerokovaní Radou guvernérov), ak nie je uvedené inak. 2) 22. decembra 1998 oznámila, že ako výnimočné opatrenie v čase od 4. do 21. januára 1999 bude použitý úzky koridor 5 bázických bodov medzi úrokovými sadzbami pre jednodňové refinančné obchody a jednodňové sterilizačné obchody, s cieľom uľahčenia prechodu na nový menový režim účastníkmi trhu. 3) 8. júna 2 oznámila, že od operácie, ktorá má byť zúčtovaná 28. júna 2, hlavné refinančné operácie Eurosystému budú uskutočnené ako tendre s pobyblivou sadzbou. Minimálna akceptovateľná úroková sadzba zodpovedá minimálnej úrokovej sadzbe, s ktorou môžu protistrany predkladať svoje ponuky. S 7

87 1.3 Menovopolitické operácie Eurosystému prostredníctvom tendrov (mil. EUR; úrokové sadzby v % p. a.) 1), 2) 1. Hlavné a dlhodobejšie refinančné operácie 3) Dátum Dopyt Počet Umiestnenie Tendre s pohyblivou sadzbou Splatnosť vysporiadania (suma) účastnékov (suma) (v dňoch) Minimálna akcep- Hraničná sadzba 4) Vážená priemerná tovateľná sadzba sadzba Hlavné refinančné operácie 25 3 Nov , 2,5 2, , 2,5 2, , 2,5 2, , 2,8 2, , 2,9 2, Dec ,25 2,29 2, ,25 2,29 2, ,25 2,3 2, ,25 2,25 2, Jan ,25 2,3 2, ,25 2,3 2, ,25 2,3 2, ,25 2,3 2, Feb ,25 2,3 2, ,25 2,31 2, ,25 2,31 2, ,25 2,31 2, ,25 2,32 2,34 8 Dlhodobejšie refinančné operácie Mar ,9 2, Apr ,8 2, Máj ,8 2, Jún ,6 2, Júl ,7 2, Sep ,8 2, ,9 2, Okt ,17 2, Dec ,4 2, ) ,45 2, ) ,44 2, Jan ,47 2, Feb ,57 2, Ďalšie tendre Dátum Druh operácie Dopyt Počet Umiestnenie Tendre s pevnou Tendre s pohyblivou sadzbou Splatnosť vysporiadania (suma) účastníkov (suma) sadzbou (v dňoch) Pevná sadzba Miminálna Hraničná Vážená akceptova- sadzba 4) priemerná teľná sadzba sadzba Máj Prijímanie termínovaných vkladov , Máj Prijímanie termínovaných vkladov , Nov. Reverzný obchod , 2,6 2,7 1 7 Dec. Prijímanie termínovaných vkladov , Jan. Reverzný obchod , 2,5 2,5 1 7 Feb. Reverzný obchod , 2,5 2,5 1 8 Mar. Prijímanie termínovaných vkladov , Jún Prijímanie termínovaných vkladov , Júl Prijímanie termínovaných vkladov , Aug. Prijímanie termínovaných vkladov , Sep. Reverzný obchod , 2,9 2, Okt. Prijímanie termínovaných vkladov , Dec. Prijímanie termínovaných vkladov , Jan. Reverzný obchod ,25 2,27 2, Feb. Reverzný obchod ,25 2,31 2,32 1 Zdroj:. 1) Uvedené sumy sa môžu mierne odlišovať od súm v tabuľke 1.1 vzhľadom na operácie, ktoré boli uskutočnené, ale nie vysporiadané. 2) S účinnosťou od apríla 22 operácie súbežných tendrov, t. j. operácie so splatnosťou jeden týždeň uskutočnené ako štandardné tendre paralelne s hlavnými refinančnými operáciami, sú klasifikované ako hlavné refinančné operácie. Pre operácie súbežných tendrov uskutočnené pred týmto mesiacom pozri tabuľku 2 v časti ) Dňa 8. júna 2 oznámila, že počínajúc operáciami, ktoré sa majú vysporiadať 28. júna 2, sa hlavné refinančné operácie Eurosystému uskutočnia ako tendre s premenlivou sadzbou. Minimálna akceptovateľná sadzba zodpovedá minimálnej úrokovej sadzbe, za ktorú môžu protistrany realizovať svoj dopyt. 4) V operáciách na dodanie (stiahnutie) likvidity zodpovedá hraničná sadzba najnižšej (najvyššej) sadzbe uskutočnených obchodov. 5) Uskutočnil sa mimoriadny obchod vo forme dlhodobejšej refinančnej oprácie (DRO), nakoľko jedna nesprávna ponuka zabránila, aby svoju DRO v predchádzajúcom dni uskutočnila s plným objemom. S 8

88 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Štatistika menovej politiky 1.4 Štatistika povinných minimálnych rezerv a likvidity (mld. EUR; priemery denných hodnôt za obdobie, ak nie je uvedené inak; úrokové sadzby v % p.a.) 1. Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií povinných tvoriť rezervy , ,8 412, ,1 759, , , ,7 458, ,2 913, ,3 25 Q , ,2 472, ,3 1 1,8 3 1,1 Q ,1 7 21,1 488, , 1 27, ,9 25 Júl ,5 7 64,6 496, ,8 1 68, 3 119,9 Aug ,1 7 3, 499, ,2 1 66, 3 13,1 Sep , ,7 498, ,7 1 85, ,9 Okt , ,5 53, , 1 127, 3 185,8 Nov ,9 7 25,1 58, , ,6 3 26,8 Dec. 14 4,7 7 49,5 499, , ,9 3 23,6 2. Udržiavanie povinných minimálnych rezerv ,8 132,6,8, 2, ,9 138,5,6, 2,5 25 Q1 14,5 141,3,8, 2,5 Q2 144,6 145,5,9, 2,5 Q3 149,7 15,2,6, 2,5 Q4 152, 153, 1,, 2, Jan. 153,3 154,1,8, 2,29 7 Feb. 154,7 155,4,7, 2,3 7 Mar. 157, Likvidita Základňa Spolu Záväzky, pre ktoré sa uplatňuje koeficient tvorby rezerv 2 % Záväzky, pre ktoré sa uplatňuje koeficient tvorby rezerv % ku dňu 1) Vklady (splatné Dlhové cenné Vklady Repo obchody Dlhové cenné na požiadanie, s dohodnutou papiere s dohodnutou (s dohodnutou splat- papiere s dohodnusplatnosťou a výpovednou splatnosťou do 2 rokov nosťou a výpovednou tou splatnosťou lehotou do dvoch rokov) lehotou nad 2 roky) nad 2 roky Koniec periódy Povinné minimálne Bežné účty Prebytočné Nesplnené Úročenie povinných udržiavania rezervy úverových inštitúcií rezervy minimálnych rezerv Koniec periódy Faktory poskytujúce likviditu Faktory absorbujúce likviditu Bežné Peňažná udržiavania účty báza Menovopolitické operácie Eurosystému úverových inštitúcií Čisté aktíva Hlavné Dlhodobejšie Jednodňové Ďalšie Jednodňové Ďalšie Bankovky Vklady Ďalšie Eurosystému refinančné refinančné refinančné operácie sterilizačné operácie v obehu ústrednej faktory v zlate a operácie operácie obchody poskytujúce obchody absorbujúce štátnej správy (čisté) cudzej mene likviditu likviditu v Eurosystéme ,1 235,5 45,,6,,1, 416,1 57, -4,5 132,6 548, , 265,7 75,,1,,1,5 475,4 6,2-36, 138,5 614,1 25 Q1 28,2 277,8 82,2,1,,1,1 489,5 68,5-59,2 141,3 63,9 Q2 286,8 273,1 9,,1,,2,1 512,8 53,5-62, 145,5 658,5 Q3 34,8 33,5 9,,,3,1, 531,5 63,1-46,2 15,2 681, Oct. 37,9 288,6 9,,1,,1,2 531,6 47,9-44,6 151,4 683,1 8 Nov. 315,1 293,4 9,,1,,1, 535,6 5,4-37,9 15,2 686, 5 Dec. 313,2 31,3 9,,,,1,3 539,8 51, -39,6 153, 692, Jan. 317,6 316,4 89,6,2,2,1, 559,2 44,2-33,5 154,1 713,3 7 Feb. 325,2 31, 96,2,,3,1, 548,4 56,6-28,7 155,4 73,9 Zdroj:. 1) Koniec obdobia. S 9

89 22.1 Agregovaná bilancia PFI eurozóny MENOVÝ VÝVOJ, BANKOVÝ SEKTOR A INVESTIČNÉ FONDY (mld. EUR; stav ku koncu obdobia) 1. Aktíva Spolu Pôžičky rezidentom eurozóny Držba cenných papierov okrem Akcie Držba Zahraničné Fixné Ostatné akcií vydaných rezidentmi eurozóny a podiely akcií/iných aktíva aktíva aktíva podie- majetkových Spolu Verejná Ostatní PFI Spolu Verejná Ostatní PFI lových účastí správa rezidenti správa rezidenti fondov vydaných eurozóny eurozóny peňažného rezidentmi trhu 1) eurozóny Eurosystém ,8 471,3 22,6,6 448, 133,6 121,5 1,3 1,8-12,8 317,9 12,4 138, ,3 546,5 21,5,6 524,3 154,8 14, 1,7 13,1-14,2 294,1 14, 173,8 25 Q ,5 599,9 21,5,6 577,8 167,8 151,9 1,6 14,4-14, 31, 12,5 179,3 Q ,6 638,4 21,2,6 616,6 176,9 158,8 2, 16,1-14,1 319,6 13,3 191,3 Q ,1 69,8 21,2,6 588, 183,8 165,6 1,9 16,3-14,9 328,9 13,3 2,4 25 Okt. 1 37,1 63,5 21,2,6 68,6 184,2 166,4 2,1 15,7-14,4 326,9 13,3 2,8 Nov ,9 63,8 21,2,6 68,9 184,3 167,7 2, 14,6-14,4 339, 13,4 24,9 Dec. 1 43,8 635,6 2,7,6 614,3 185,7 165,6 2,1 18,1-14,8 337, 13,2 217,5 26 Jan. (p) 1 444,4 664,4 2,7,6 643,1 187,4 167,5 2,2 17,6-14,9 349,5 13,3 215, PFI okrem Eurosystému , ,1 817,5 7 11, , , 1 242,6 427, ,6 67,3 894, ,8 161,8 1 46, , ,3 811, , , , ,9 465, ,6 72,5 942, ,9 159,6 1 22,9 25 Q ,5 13 5,2 85, , , , ,5 481, ,5 73,1 97, ,3 156, ,9 Q , ,2 87, , , , ,9 56,9 1 53,5 75,1 999,3 3 44,2 163, ,7 Q , 13 43,5 814,9 8 68, , ,5 1 36,6 55,8 1 57,1 81,4 1 13, ,2 164, ,5 25 Okt , ,9 811, 8 133, , , ,9 522, 1 512,5 83,7 99, ,3 165, ,9 Nov , ,7 85, , , , ,9 543, ,9 87,1 1 9, , 165, ,7 Dec , ,2 831, , ,3 3 55,4 1 44,2 551, ,3 84,9 1 6, ,9 165, ,5 26 Jan. (p) , ,4 826, , , , 1 459, 555,3 1 53,7 86,8 1 32, ,3 164, , 2. Pasíva Spolu Obeživo Vklady rezidentov eurozóny Akcie Vydané Kapitál Zahraničné Ostatné a podiely dlhové a rezervy pasíva pasíva Spolu Ústredná Ostatná PFI podielových cenné štátna verejná správa/ fondov papiere 3) správa ostatní rezidenti peňažného eurozóny trhu 2) Eurosystém ,8 45,5 324, 21,3 16,9 285,8-1,6 143,8 27,5 139, ,3 517,3 346,6 24,7 15, 36,8 -,5 138,4 27,2 167,4 25 Q ,5 516,4 411,5 61,1 17,6 332,7 -,5 149,9 24,9 171,3 Q ,6 54,9 433,6 76,4 18,7 338,5 -,6 173,6 24,4 18,5 Q ,1 55,3 396,5 47,4 15,3 333,9 -,6 186,6 27,4 189,7 25 Okt. 1 37,1 554,7 413,6 46,3 17,5 349,7 -,6 184,2 27,3 189,8 Nov ,9 558,9 49,6 47,9 17,9 343,8 -,6 194,1 28,1 195,7 Dec. 1 43,8 582,7 385,5 24,4 14,5 346,6 -,1 22,2 27,6 25,7 26 Jan. (p) 1 444,4 564,4 438,8 57,9 17,6 363,3 -,1 29,2 3,7 21,2 PFI okrem Eurosystému , ,8 134, , ,9 648, , , 2 66, , , ,5 137,7 6 64,9 4 79, 677, , , , 1 675,6 25 Q , ,2 126,3 6 76,2 4 82,7 687, , ,5 3 85, ,7 Q , ,9 135,1 6 92, ,3 696, , , , 1 976, Q , ,5 135, , ,7 712,9 3 87, 1 277, , ,6 25 Okt , ,9 133,1 7 29, ,1 712, , , , ,4 Nov , ,7 137,2 7 56, ,2 716, , ,4 3 69, ,2 Dec , ,4 15, , , 697, ,7 1 39, ,4 2 25,9 26 Jan. (p) , ,1 133,7 7 2, 4 868,4 693, , 1 341,8 3 64,5 2 18,3 Zdroj:. 1) Objem prostriedkov emitovaných rezidentmi eurozóny. Objem prostriedkov emitovaných nerezidentmi eurozóny je zahrnutý v zahraničných aktívach. 2) Objem prostriedkov v držbe rezidentov eurozóny. 3) Objem dlhových cenných papierov vydaných so splatnosťou do 2 rokov držaných nerezidentmi eurozóny je zahrnutý v zahraničných pasívach. S 1

90 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.2 Konsolidovaná bilancia PFI eurozóny (mld. EUR; stav ku koncu obdobia; transakcie počas obdobia) 1. Aktíva Spolu Pôžičky poskytnuté Držba cenných papierov iných ako Držba Zahraničné Fixné Ostatné rezidentom eurozóny akcií vydaných rezidentmi eurozóny akcií/iných aktíva aktíva aktíva majetkových Spolu Verejná Ostatní Spolu Verejná Ostatní účastí správa rezidenti správa rezidenti vydaných eurozóny eurozóny ostatnými rezidentmi eurozóny Stav , ,6 84,1 7 12, , ,1 429, 623, ,7 174, , , ,6 832, ,8 1 96, ,9 466,9 666, ,9 173, ,9 25 Q , ,9 827, 7 67, 1 993,2 1 51,4 482,8 683, ,3 169, 1 433,5 Q , ,6 828, ,2 2 51, ,7 58,9 713, ,8 176, ,7 Q ,9 8 94,9 836,1 8 68,8 2 33, ,2 57,7 726, ,1 177, ,8 25 Okt , ,3 832, , 2 9, ,3 524,1 72,7 3 94,2 178,4 1 61,5 Nov ,2 9 44,9 826, , , ,6 545,6 78,3 4 56,1 178, ,2 Dec , 9 144,2 851, , ,7 1 65,8 553,9 77,1 3 98,9 178,9 1 68,2 26 Jan. (p) , , 847, , , 1 626,6 557,5 719,9 4 94,8 177, ,6 Transakcie ,4 384, 12,1 371,8 17,4 116,3 54,1 19,3 224,8-3,8 -, , 499,7-7, 56,7 91,9 58,1 33,8 34,6 437,6 2,7 21,5 25 Q1 448,3 16,8-6,6 113,4 82,5 66,2 16,4 15,7 187,2-4,1 6,3 Q2 533, 27,8,9 26,9 39,7 15,8 23,8 25,2 126,4 1, 133, Q3 256,7 16,5 7,8 152,7-14,7-12,6-2,1 2,9 17,3 1, -,4 25 Okt. 134,4 61,2-3,8 65, 31,5 15,8 15,7 7,9 56,3,9-23,4 Nov. 217,6 77,7-5,7 83,4 62,5 44, 18,4 1,4 25,4,3 5,4 Dec. -42,5 97,4 23,7 73,7-37,6-45,6 8, -4,5-81,3,4-16,8 26 Jan. (p) 289,9 77,6-4,6 82,2 33,4 28,6 4,8 1,7 129,4-1,2 4, 2. Pasíva Spolu Obeživo Vklady Vklady Akcie Vydané Kapitál Zahraničné Ostatné Prebytok ústrednej ostatnej a podiely dlhové a rezervy pasíva pasíva záväzkov štátnej verejnej podielových cenné medzi PFI správy správy/ fondov papiere 2) ostatných peňažného rezidentov trhu 1) eurozóny Stav ,8 397,9 155, ,3 581, ,5 1 4, , 1 598,3 8, ,1 468,4 162, ,9 64,9 2 61,7 1 47, 2 842, ,9 33,6 25 Q ,8 471,8 187, ,8 614, ,5 1 62,9 3 11, ,,4 Q ,8 496,6 211, ,3 621, , , , ,5-14,2 Q ,9 57,1 182,4 7 2, 631, , , , ,4-17,8 25 Okt ,5 51,5 179,4 7 47,2 629, 2 316, 1 158, , ,3-8,2 Nov ,2 514,5 185,1 7 74,2 629, , , 3 637, ,9-2,6 Dec , 532,9 174,6 7 26,8 613, 2 327, , , 2 231,7 28,9 26 Jan. (p) ,1 52,9 191, ,6 66,7 2 34, , 3 635, ,6 3,9 Transakcie ,4 79, 15,1 313,7 56,7 133,5 36,8 13,8-31,5 6, , 7,5 6,1 377,4 22,3 197,1 5,5 276,8 229,4 37,7 25 Q1 448,3 3,3 25, 57,3 9,7 65,2 13,1 212, 17,1-44,4 Q2 533, 24,8 24,1 175,2 6,7 8,3 24,6 61,4 169, -33,2 Q3 256,7 1,6-29,4 66, 1, 37,7 19, 127,9 18,9-4,2 25 Okt. 134,4 3,4-3, 44,9-6, 31,2 1,8 62,9-11,8 11,1 Nov. 217,6 4, 5,7 24,6-9,3 1,8 4, 69, 16,4 2,4 Dec. -42,5 18,4-1,5 121, -17, -6,7 17,6-94,7-12,9 32,4 26 Jan. (p) 289,9-12, 17,1 15,1 9,2 8,7 7,7 126,5 133, -15,4 Zdroj:. 1) Objem prostriedkov v držbe rezidentov eurozóny. 2) Objem dlhových cenných papierov vydaných so splatnosťou do dvoch rokov v držbe nerezidentov eurozóny je zahrnutý v zahraničných pasívach. S 11

91 2.3 Menová štatistika (mld. EUR a ročná miera rastu; sezónne očistené; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 1. Menové agregáty 1) a protipoložky M3 M3 Dlhodobejšie Úvery Úvery poskytnuté Čisté 3-mesačný finančné poskytnuté rezidentom ostatným zahraničné M2 M3-M2 kĺzavý pasíva verejnej eurozóny aktíva 2) M1 M2-M1 priemer správe Pôžičky (centrovaný) Stav , , ,9 97, , , , ,6 7 93,4 23, , , 5 573,6 96, , , , 8 681, ,2 375,8 25 Q1 3 6, , ,1 944, , , ,4 8 83, 7 673,7 387,5 Q , , ,3 981, , , , , , 469,8 Q , , ,2 1 1, , , , ,1 8 84,3 454, 25 Okt , ,6 6 4,8 99, 6 994,8-4 92,2 2 45, , ,4 437, Nov , ,5 6 18,2 1 1,5 7 19, , , , ,5 398,3 Dec , ,9 6 67,2 99,1 7 57, , , , ,2 423,6 26 Jan. (p) 3 433, ,1 6 16,5 993,3 7 99,8-5 26, , 9 655, ,7 459,5 Transakcie ,4 113,4 372,9 32,2 45,1-234,3 131,9 442,9 37,1 96, 24 24,4 111,8 352,3 56, 48,3-34,8 53,4 572,5 54,3 163, 25 Q1 91,3 8,2 99,4-2,5 78,9-17,1 25,2 146,8 128,6 8,9 Q2 86,3 38,7 125, 36,5 161,5-126, 8,2 235,6 178,1 48,6 Q3 91,9 71,7 163,6 21,1 184,6-57,1 2,9 213,4 193,4-3, 25 Okt. 21,1 5,1 26,2-15,4 1,8-4,6 12,3 87,3 63,9-16,2 Nov. 9,5 2, 11,6-2,5 9,1-26,6 3, 77,4 64,3-43,5 Dec. 37,8 11,7 49,4-11,3 38,1-23,5 7,7 62, 64,2 15,5 26 Jan. (p) 17,5 25,3 42,9 1,8 53,7-26, 3,9 12,5 92,4 21, Miera rastu 23 Dec. 1,6 4,6 7,6 3,8 7,1 7, 5,9 6,3 5,7 5,5 96, 24 Dec. 9, 4,4 6,7 6,2 6,6 6,5 8,2 2,4 7, 7,1 163, 25 Mar. 9,3 4,8 7,1 2,8 6,5 6,6 8,7 2,4 7,4 7,5 98,2 Jún 1,9 5,1 8,1 5,1 7,6 7,6 9,6 1,2 8,2 8,1 16,3 Sep. 11,1 6,5 8,8 6,1 8,4 8,2 8,7 1,3 9,1 8,8 77,7 25 Okt. 11,2 6, 8,6 4, 7,9 8, 8,9 1,8 9,4 8,9 5, Nov. 1,4 5,9 8,2 3,8 7,6 7,6 8,7 3,3 9,4 9, -2,6 Dec. 11,3 5,4 8,5,8 7,3 7,5 8,4 4,5 9,4 9,2-16,7 26 Jan. (p) 1,2 6,4 8,4 3,3 7,6. 8,5 3,6 9,9 9,7 1,3 G1 Menové agregáty (ročná miera rastu; sezónne očistené) G2 Protipoložky (ročná miera rastu; sezónne očistené) 16 M1 M Dlhodobejšie finančné pasíva Pôžičky verejnému sektoru Pôžičky ostatným rezidentom eurozóny Zdroj:. 1) Menové pasíva PFI a ústrednej štátnej správy (poštové úrady, štátna pokladnica) voči rezidentom eurozóny, ktorí nie sú PFI, bez ústrednej štátnej správy (M1, M2, M3: pozri Slovník). 2) Hodnoty miery rastu sú súhrnom transakcií za 12 mesiacov končiacich v uvádzanom období. S 12

92 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.3 Menová štatistka (mld. EUR a ročná miera rastu; sezónne očistené; stav a miera rastu ku koncu obdobia; transakcie počas obdobia) 2. Zloženie menových agregátov a dlhodobejších finančných pasív Obeživo Vklady Vklady Vklady Repo Akcie a po- Dlhové Dlhové Vklady Vklady Kapitál splatné na s dohodnutou s výpovednou obchody diely podiel. cenné cenné s výpovednou s dohodnutou a rezervy požiadanie splatnosťou lehotou do fondov pe- papiere papiere lehotou nad splatnosťou do 2 rokov 3 mesiacov ňažného trhu do 2 rokov nad 2 roky 3 mesiace nad 2 roky Stav , ,7 1 31, 1 522,3 218,4 596,1 92, ,6 9,7 1 25, 1 3, ,7 2 46, 1 26, ,5 239,4 618,9 12, ,6 89, ,3 1 44,9 25 Q1 477, ,1 1 19, ,1 225,8 613,1 16, 2 38,7 9, ,1 1 62,8 Q2 493, ,7 1 39, ,7 239,7 622,9 118, ,6 91, , ,8 Q3 57, , 1 84, 1 545,9 244,9 636,6 12, 2 158,3 87, , ,2 25 Okt. 515, 2 854,2 1 87, 1 548,7 237,3 631,3 121, ,7 87, 1 473, ,8 Nov. 519,6 2 86,1 1 89, ,9 237,8 633,7 13, 2 196,9 86, , , Dec. 514,8 2 92,5 1 19,1 1 54,8 232,4 626,6 131,1 2 2,9 86,3 1 53, ,3 26 Jan. (p) 53, 2 93, , ,6 238,7 68, 146,5 2 22,1 87, , 1 219,7 Transakcie 23 77,5 181,9-29,7 143,1-1,3 57,6-15,1 149,2-13,2 61,9 36, ,8 174,7 -,8 112,6 23,1 21,7 11,2 185,2-1,1 16,6 5,1 25 Q1 24,9 66,4-13,2 21,4-13,7-5,7-1,1 62,4,8 28,9 15, Q2 16,2 7,1 14,3 24,4 13,7 9,7 13, 66,2, 34, 25,8 Q3 13,7 78,1 44,5 27,2 5,2 13,6 2,2 31,4-3,8 17,6 11,9 25 Okt. 7,5 13,6 2,3 2,8-7,6-8,8 1, 28,1 -,7 9,5 3,7 Nov. 4,7 4,9 1,9,2,5-7,6 4,6 6,8 -,4 1,2 1, Dec. -4,8 42,6 19,8-8,1-5,4-7,5 1,6 3,8 -,4 7,1 13, 26 Jan. (p) 15,2 2,4 14,3 11, 6,4-2,9 7,4 4,4 1,3 14,2 6, Miera rastu 23 Dec. 24,9 8,6-2,8 1,4-4,6 11, -14,9 8,9-12,7 5,2 3,7 24 Dec. 17, 7,6 -,1 7,4 1,7 3,6 12,3 1,3-1,2 8,5 5, 25 Mar. 17,8 7,8 1,7 6,8 4, 1,8 6,4 1,6,5 9,1 5,4 Jún 17,2 9,8 3,4 6,1 1,3 2,3 1,4 11,7 1,4 9,4 6,7 Sep. 15,3 1,4 7,2 5,9 8,8 3,7 14,5 1,3-2,3 8,8 6,5 25 Okt. 15,3 1,4 6,2 5,7 5, 1,4 17,5 11, -3,8 8,7 6,5 Nov. 14,6 9,7 6,7 5,2 6,6,5 17, 1,9-4,5 8,3 6,3 Dec. 13,7 1,9 6,6 4,3-3,1-1, 2,3 1, -4,9 7,8 7,4 26 Jan. (p) 13,6 9,6 8,5 4,7 3,4-1,4 31,6 9,5-3,9 8,2 8,1 G3 Zloženie menových agregátov (ročná miera rastu; sezónne očistené) G4 Zloženie dlhodobejších finančných pasív (ročná miera rastu; sezónne očistené) 6 Obeživo Vklady splatné na požiadanie Vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 6 2 Dlhové cenné papiere nad 2 roky Vklady s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky Kapitál a rezervy Zdroj:. S 13

93 2.4 Pôžičky PFI podrobne členené 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 1. Pôžičky finančným sprostredkovateľom a nefinančným spoločnostiam 23 35,4 22,1 511,4 325, 3 34,3 961,5 524, , ,6 31,4 546,3 334, ,8 973,8 547, ,2 25 Q1 58,2 39,7 56,8 351, ,9 983,8 555,2 1 65,9 Q2 63,8 43,9 581,1 362, ,3 1 25,1 564, ,7 Q3 65,2 42,8 61,1 37, ,5 1 11,2 576, ,8 25 Okt. 68,9 45,6 61,7 369, ,6 1 18,2 586, , Nov. 75,4 5,7 617, 377, , 1 27,6 589, ,7 Dec. 64,4 41,5 628,6 378,3 3 46,3 1 36,1 592, ,5 26 Jan. (p) 76,4 52,9 642, 392, ,9 1 46,8 6, ,8 Transakcie 23 4,2 2,2 53,4 26,2 12,7-6,9 16,1 93, ,1 9,1 52,1 27,7 163, 23,7 31,1 18,2 25 Q1 8,6 7,9 1,9 14,9 37,6 7,8 8,1 21,7 Q2 5,5 4,2 16,5 9,5 82,4 34,6 9,8 37,9 Q3 1,4-1, 19,7 7,3 41,7-13,2 12, 42,9 25 Okt. 3,7 2,8-1,9-2,7 27,2 8,9 1,6 7,7 Nov. 6,4 5,1 13,3 7,7 31,9 9,5 3,8 18,6 Dec. -11, -9,3 1,6,7 35,9 6,1 6,9 22,9 26 Jan. (p) 12, 11,5 18,1 17,1 29,9 11,4 7,5 11, Miera rastu 23 Dec. 11,8 11,6 11,6 8,8 3,5 -,7 3,2 6,4 24 Dec. 36,9 41,5 1,5 9,1 5,4 2,5 6, 7, 25 Mar. 23,7 21,8 12,5 17,5 5,9 3,9 6,6 6,9 Jún 17,5 9,8 13,9 18,8 6,5 5,6 6,2 7,2 Sep. 22,7 13,3 17,4 22,1 7,3 5,6 6,6 8,6 25 Okt. 24, 15,8 15,6 19,1 7,5 5,5 8,2 8,4 Nov. 37,3 33, 12,9 12,7 7,7 4,8 8,5 9,2 Dec. 3, 3,7 12,5 11,1 8,1 5,5 9,4 9,3 26 Jan. (p) 35,9 36,4 15,9 14,8 8,5 6, 8,9 9,8 G5 Pôžičky finančným sprostredkovateľom a nefinančným spoločnostiam (ročná miera rastu) Poisťovne a penzijné fondy Ostatní finanční Nefinančné spoločnosti sprostredkovatelia 2) Spolu Spolu Spolu Do 1 roka Nad 1 rok Nad 5 rokov a do 5 rokov Do 1 roka Do 1 roka Stav 3 Ostatní finanční sprostredkovatelia Nefinančné spoločnosti Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektorov je založená na ESA 95. 2) Táto kategória zahŕňa investičné fondy. S 14

94 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.4 Pôžičky PFI podrobne členené 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 2. Pôžičky domácnostiam 2) Spolu Spotrebiteľský úver Pôžičky na bývanie Ostatné pôžičky Spolu Do 1 roka Nad 1 a do Nad Spolu Do 1 roka Nad 1 a do Nad Spolu Do 1 roka Nad 1 a do Nad 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov Stav ,6 484,5 112, 181, 191,5 2 36,5 14,4 63, ,7 675,6 145, 95,5 435, ,4 515,4 12,3 189,6 25, ,5 14,6 65, ,1 71,5 144,1 99,2 458,2 25 Q1 3 86,4 519,3 12,2 191,1 28, 2 64,3 14,3 67, ,9 7,9 144,4 98,7 457,8 Q ,3 537,3 124,4 197,3 215, ,2 14,8 66, ,2 716,8 149,9 11, 465,8 Q3 4 79,5 544,7 125,8 199, 22, 2 819,8 15,1 67, ,1 714,9 145,4 11,3 468,2 25 Okt. 4 12,2 548,8 126,9 2, 221, , 14,9 67, ,3 72,4 145,3 11,7 473,3 Nov ,2 55,1 126,4 2,7 223, 2 877,1 15, 68, ,9 724, 147,8 12,4 473,8 Dec ,5 553,7 128,7 21,9 223, ,5 15,2 68, ,1 721,3 146,9 99,8 474,5 26 Jan. (p) 4 219,9 554,3 128,2 21,9 224, ,4 15,1 68, ,6 719,2 146, 97,4 475,9 Transakcie ,6 13,1 8,4 6,2-1,5 177,2-5,9 1,6 181,4 21,3-6,1-4,9 32, ,6 29, 7,1 8,6 13,3 236,9,9 2,9 233,1 12,7 -,8 2, 11,6 25 Q1 56,2 4,4 -,3 1,6 3,1 49,5 -,2 1,3 48,4 2,2 1,3 -,4 1,3 Q2 12,5 15,7 4, 6, 5,7 75,7,5,5 74,6 11,1 5,6,5 5, Q3 9, 8,7 1,5 2,1 5,1 83,1,3 1,3 81,4-1,8-4,7,1 2,7 25 Okt. 36,1 4,4 1,3 1,1 2, 3,6 -,3,3 3,7 1, -,8, 1,7 Nov. 31,8 2,7 -,5,7 2,4 26,,1,4 25,4 3,1 2,8,6 -,3 Dec. 38,2 4, 2,5 1,2,3 35,,3,4 34,2 -,8 -,7 -,9,8 26 Jan. (p) 22,2 1,2 -,3,1 1,4 22,4,,6 21,9-1,4 -,5-2,4 1,4 Miera rastu 23 Dec. 6,4 2,8 8, 3,5 -,2 8,1-26,2 2,5 8,6 3,4-4, -4,9 8,5 24 Dec. 7,9 6, 6,3 4,7 6,9 1, 6, 4,6 1,2 1,9 -,5 2, 2,6 25 Mar. 8, 6,4 7,7 4,6 7,4 1,1 5, 8, 1,1 2, 2,1 1,1 2,2 Jún 8,4 6,7 6,6 5,8 7,5 1,5 4,1 4,6 1,7 2,3 3,8,6 2,3 Sep. 8,6 7,2 7,7 6,2 8, 1,6 6,7 4,8 1,8 2,2 2,4 1,2 2,4 25 Okt. 8,9 7,8 9,1 6,4 8,3 1,9 1,2 4,7 11,1 2,4 2,4,3 2,8 Nov. 9,1 8,1 8,8 6,6 9,1 11,1 4,5 6,3 11,3 2,3 2, 1,1 2,7 Dec. 9,3 7,8 7,1 6,7 9,1 11,5 5,4 6,7 11,7 2,1 2,4, 2,5 26 Jan. (p) 9,4 8, 6,6 7,3 9,5 11,7 7,8 7,9 11,8 1,8 2,1-1,6 2,5 G6 Pôžičky domácnostiam (ročná miera rastu) Spotrebiteľské úvery Pôžičky na bývanie Ostatné pôžičky Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektora je založená na ESA 95. 2) Vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam. S 15

95 2.4 Pôžičky PFI podrobne členené 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 3. Pôžičky verejnej správe a nerezidentom eurozóny Verejná správa Nerezidenti eurozóny Spolu Ústredná Ostatná verejná správa Spolu Banky 2) Iné ako banky štátna správa Regionálna Miestna Fondy Spolu Verejná Ostatné štátna správa samospráva sociálneho správa zabezpečenia Stav ,5 128,4 265,1 388,9 35, 1 757, ,2 575,7 59,3 516, ,3 129,5 252,3 45,7 23, , ,2 632,5 61,3 571,1 25 Q1 85,4 128,2 248,1 46,6 22, , ,8 672,7 62, 61,7 Q2 87,3 123,8 247,5 47,3 28, , ,4 71,1 62,1 648, Q3 814,9 124,1 247,1 411, 32, , ,1 742,5 64,1 678,4 Q4 (p) 831,2 128,6 246,8 423,7 32, , , 785,3 67,7 717,6 Transakcie 23 13,7-5,9-12,2 16,6 15,3 159,4 19,2 5,1-5, 55, 24-5,9 2, -13,9 17,3-11,2 275,6 194,9 8,4 1,8 78,6 25 Q1-6,6-1,6-4,2,5-1,3 124,8 98,6 26,2,6 25,5 Q2 1,2-4,7 -,8,6 6, 93,9 81,1 12,9,2 12,7 Q3 7,8,3 -,5 3,8 4,1 85,3 52, 33,4 2, 31,4 Q4 (p) 14,7 2,8-2,7 15,1 -,6-24,7-63,5 38,7 3,6 35,1 Miera rastu 23 Dec. 1,7-4,4-4,4 4,4 77,5 9,3 9,6 8,8-7,7 11, 24 Dec. -,7 1,5-5,2 4,4-32,1 15,6 16,4 13,9 3,1 15,2 25 Mar. -2, -2,5-5,5 4,6-42,1 12,4 14,6 8, 1,1 8,8 Jún -1, -1,3-2,6 4, -34,7 17, 19,9 11, 2,1 12, Sep.,7 1, -2,4 4,1-15,6 19,9 23, 13,6 5,3 14,5 Dec. (p) 2,1-2,4-3,2 4,9 34,9 13,9 12,5 16,9 1,4 17,6 G7 Pôžičky verejnej správe a nerezidentom eurozóny (ročná miera rastu) Verejná správa Banky mimo eurozóny Iné ako banky mimo eurozóny Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektora je založená na ESA 95. 2) Pojem banky sa používa v tejto tabuľke na označenie inštitúcií podobného typu ako PFI sídliace mimo eurozóny. -2 S 16

96 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.5 Vklady v PFI podrobne členené 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 1. Vklady finančných sprostredkovateľov Poisťovne a penzijné fondy Ostatní finanční sprostredkovatelia 2) Spolu Splatné S dohodnutou S výpovednou Repo Spolu Splatné S dohodnutou S výpovednou Repo na požia- splatnosťou lehotou obchody na požia- splatnosťou lehotou obchody danie Do 2 Nad 2 Do 3 Nad 3 danie Do 2 Nad 2 Do 3 Nad 3 rokov roky mesiacov mesiace rokov roky mesiacov mesiace Stav ,4 58,9 41,7 42,5 1,3,8 19,1 565,6 18,9 13,8 143,3 6,1,1 14, ,2 59,2 51,4 449,4 1,2 1,3 2,8 636,6 18,3 139, 187,3 1,1,1 119,8 25 Q1 597, 65,7 48,5 46,3 1,3 1,3 19,8 692,9 213,3 134,2 25,2 11,5,1 128,7 Q2 595,7 61,2 48,3 463, 1,1 1,6 2,5 792,2 226,7 149,1 264,3 11,1,1 14,7 Q3 62,9 6, 5,8 466,9 1,1 1,6 22,4 833, 242,6 169,7 275,6 1,6,1 134,4 25 Okt. 69,9 66,6 48,1 468,5 1,1 1,5 24,1 847,1 232,3 176,5 285,5 11,,1 141,7 Nov. 65,4 67,9 42,1 469,7 1,2 1,5 23,1 852,3 225,6 18,1 298,3 11,1,1 137, Dec. 612,3 67,6 52, 469,6 1,2 1,4 2,5 865,5 224,1 186,1 324,5 1,5,1 12,2 26 Jan. (p) 621,3 72,7 49,8 471,6 1,2 1,4 24,6 898, 249,4 179,2 329,9 1,,1 129,5 Transakcie 23 19, 1,6 3,9 11,8,3,4 1,1 82,8 25,3,8 37,6 3,2,1 16, 24 39,9,7 1,3 27,7 -,1 -,1 1,5 72,2,9 5,8 43,7 4,1, 17,7 25 Q1 12,5 6,4-3,1 1,,1, -1, 48,8 32,1-9,4 16, 1,3, 8,7 Q2-2,1-5,3 -,5 2,7,2,,8 66,3 1,7 11,9 31,,8, 11,9 Q3 7,2-1,2 2,6 3,9,,1 1,9 43,3 15,8 2,4 14, -,5, -6,3 25 Okt. 6,9 6,7-2,9 1,5,, 1,6 9,9-1,3 6,6 5,9,4, 7,3 Nov. -4,6 1,2-6, 1,2,, -,9 4,5-7, 3,7 12,5,2, -4,8 Dec. 6,1 -,6 9,3 -,1,, -2,6 1, -1,7 6,2 13,9 -,6, -16,8 26 Jan. (p) 9,1 5,1-2,1 1,9,, 4,1 34,4 25,9-6,4 6, -,5, 9,4 Miera rastu 23 Dec. 3,6 2,8 9,9 2,9 41,3 58,8 6, 17, 16,3,5 35,2 7,4-17,1 24 Dec. 7,4 1,2 24,6 6,6-8, -43,1 7,9 12,7,5 4,3 3,4 67,6-17,1 25 Mar. 6,8 2,3 16,4 7,5 1,7-51,5-1,4 17,6 8,5 9,3 4,1 5, - 11,4 Jún 5,1 1,8 15,3 4,8 18,1 31,3-3, 26,8 16,5 15,1 52,5 5,1-21, Sep. 4,8-2,8 7,9 5,1 26,4 33, 12, 33,4 27,3 33,4 49,5 46,3-18,9 25 Okt. 5, 13,3-2, 4,6 22,4 2,8 5,5 29,7 22,7 25,1 51, 45,9-14,6 Nov. 3,2 6, -12,1 4,1 18,3 2,9 1,9 27,8 13, 33,9 48, 27,1-13,9 Dec. 4,5 12,2-1,2 4,3 36,2 2,9-1, 26,7 21,9 26,6 46,8 14,3 -,1 26 Jan. (p) 3,8 6,3-3,8 4,3 18,5 1,3 4,4 26,4 16,8 3,7 49,8-4,5-3,6 G8 Vklady finančných sprostredkovateľov (ročná miera rastu) Poisťovne a penzijné fondy Ostatní finanční sprostredkovatelia Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektorov je založená na ESA 95. 2) Táto kategória zahŕňa investičné fondy. S 17

97 2.5 Vklady v PFI podrobne členené 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 2. Vklady nefinančných spoločností a domácností Nefinančné spoločnosti Domácnosti 2) Spolu Splatné S dohodnutou S výpovednou Repo Spolu Splatné S dohodnutou S výpovednou Repo na požia- splatnosťou lehotou obchody na požia- splatnosťou lehotou obchody danie Do 2 Nad 2 Do 3 Nad 3 danie Do 2 Nad 2 Do 3 Nad 3 rokov roky mesiacov mesiace rokov roky mesiacov mesiace Stav ,1 633,3 28,2 67,6 38,1 1, 3, 3 978, ,8 544, 6, ,2 89,9 52, ,6 674,7 291,1 73,8 44,2 1,1 29, , 1 43,1 515, 634, ,1 88, 55,6 25 Q1 1 96,3 675,3 28,2 72,1 44, 1,1 23, ,4 1 48,6 513,2 632, ,9 88,7 51,2 Q ,5 722,2 274,1 71,9 41,6 1,5 22, , 1 629,3 511,2 63, ,3 87,2 51,2 Q ,8 719,6 296,9 68,8 43,9 1,2 22, , ,2 515,2 626, ,8 83,9 51,6 25 Okt ,5 734,5 32,9 65,6 44,5 1,2 2, , ,2 517,5 625, ,8 83,4 51,2 Nov ,9 742,9 299,1 66,6 44,8 1,2 23, , ,4 52,6 623, ,8 83,7 52,5 Dec. 1 21,1 768,1 34,8 67, 44,5 1,2 24,4 4 34, ,4 532,7 63, ,2 84,5 53,1 26 Jan. (p) 1 182,1 739,9 31,5 67, 47,2 1,2 25, , ,6 533,4 629, ,3 85,2 53,5 Transakcie 23 7,4 4,9 19,7 3,9 1,2, -4,2 141,9 95,3-45,8 1,4 117,4-13,7-21,8 24 8,8 48,5 17,1 6,6 8,,7 -,2 178,1 9,5-29,6 31,1 85,2-1,9 2,7 25 Q1-2, -,5-12,1-1,1 -,2, -6,1 14,2 4,9-2, -,1 15,8,2-4,5 Q2 33,3 41,3-7,7,2 1,1 -,1-1,5 67,1 63,3-3,6-2,3 11,1-1,4, Q3 2,4-1,6 22,8-3,1 2,2 -,3,3 -,8-3,2 3,8-4, 5,5-3,3,4 25 Okt. 2,7 14,9 6,,8,6, -1,7,9 3,5 1,9-1,5-2,1 -,5 -,3 Nov. 7,3 7,9-4,3,9,3, 2,5 12,2 13, 2,8-2, -3,,2 1,3 Dec. 33,5 25,8 6,3,6 -,3, 1,2 81,1 43,1 12,1 6,9 17,4,9,7 26 Jan. (p) -26,4-27,6-2,5,1 2,7,,9-3, -16,6 1,3 -,9 12,2,7,4 Miera rastu 23 Dec. 7,2 6,7 7,5 6,2 41,5-3,9-12,4 3,7 7,9-7,7 1,8 9,3-13,2-29,2 24 Dec. 7,8 7,7 6,2 9,9 21,2 72,2 -,8 4,5 6,9-5,4 5,2 6,2-2,1 5,2 25 Mar. 7,4 9,3 3,7 4,3 15,2 68, -8,3 4,4 6,6-2,7 3,8 5,6,1-1,3 Jún 8,1 1,6 4,4 3,3 14,9-5,8-13,4 4,6 7,8-1,3 2,9 4,8 1,1 1,5 Sep. 8,5 9,1 1,7-1,7 16,5-26,5-12,7 4,4 7,8,5 1,8 4,6-2,4-4, 25 Okt. 9,8 12,7 7,1,4 18,2-28,2-2, 4, 7,1 1,1 1,1 4,2-3,5-5,8 Nov. 9,4 11,7 6,8 1,6 16,2-29,8-9, 4, 7,5 1,6,6 3,8-4,1-3,5 Dec. 8,5 12,9 3,7-2,2 8,9-29, -17,9 4,2 8,5 2,9 -,5 3,2-4,5-4,5 26 Jan. (p) 1,2 11,8 8,9 -,5 18,7-27,8 1,6 4, 7,6 3,2 -,9 3,4-3,4 2,6 G9 Vklady nefinančných spoločností a domácností (ročná miera rastu) 12 Nefinančné spoločnosti Domácnosti Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektorov je založená na ESA 95. 2) Vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam. S 18

98 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.5 Vklady v PFI podrobne členené 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) 3. Vklady verejného sektora a rezidentov mimo eurozóny Verejná správa Nerezidenti eurozóny Spolu Ústredná Ostatná verejná správa Spolu Banky 2) Iné ako banky štátna správa Regionálna Miestna Fondy Spolu Verejná Ostatné štátna správa samospráva sociálneho správa zabezpečenia Stav ,3 134,4 31,1 66,9 4, ,1 1 58,8 664,3 96,1 568, ,2 137,7 3,5 69,6 44, , , 68,9 13,4 577,5 25 Q1 269,9 126,3 33,4 67,5 42, , ,7 733,4 15,4 628, Q2 288,3 135,1 35,1 69,7 48, ,9 2 34,1 75,8 118,6 632,3 Q3 287,5 135,1 36, 71,3 45,2 2 97,1 2 18,2 798,9 125,2 673,7 Q4 (p) 314,3 15,2 38,4 8,9 44,9 3 42, ,1 88,1 126,8 681,3 Transakcie 23 21,5 23,3 -,5-2,3 1, 138,7 117,5 21,1-1,1 22, , 2,7 1,8 2,8 3,8 247,1 214,8 32, 6,9 25,1 25 Q1-12,2-11,4 2,8-2,1-1,6 188,2 147,1 41, 2, 39,1 Q2 18,3 8,8 1,7 2,2 5,7 42,2 42,7 -,5 13,2-13,7 Q3 -,9 -,3,9 1,7-3,2 122,7 74,9 47,8 6,7 41,2 Q4 (p) 26,8 15,1 2,4 9,6 -,3 16,8 11,8 5, 1,6 3,4 Miera rastu 23 Dec. 8,6 21,3-1,5-3,4 2,6 6,2 7,6 3, -1,2 3,7 24 Dec. 4, 2, 5,6 4,1 9,2 11, 13,5 4,8 7,2 4,4 25 Mar. -,3-1,5 19,6 8,3 8,6 11,8 13,7 7, 4,1 7,5 Jún -1,2-13,8 19,3 8,3 16,9 12,6 13,5 1,1 15,8 9, Sep.,2-7,9 14,1 7,9 5,9 17,2 18, 15,1 18,7 14,5 Dec. (p) 11,3 8,8 25,6 16,5 1,3 14,9 15,5 13,4 22,7 11,8 G1 Vklady verejnej správy a nerezidentov eurozóny (ročná miera rastu) 25 Verejná správa Banky mimo eurozóny Iné ako banky mimo eurozóny Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému, klasifikácia sektorov je založená na ESA 95. 2) Pojem banky sa používa v tejto tabuľke na označenie inštitúcií podobného typu ako PFI sídliacich mimo eurozóny. -1 S 19

99 2.6 Držba cenných papierov PFI podrobné členenie 1) (mld. EUR a ročná miera rastu; stav a miera rastu ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia) Cenné papiere iné ako akcie Akcie a iné majetkové účasti Spolu PFI Verejná správa Ostatní rezidenti Nerezidenti Spolu PFI Iné ako Nerezidenti eurozóny eurozóny PFI eurozóny Euro Iné meny Euro Iné meny Euro Iné meny Stav , ,2 57, ,1 15,6 49,1 18,6 632,3 1 71,4 279,7 615,3 176, , ,7 59, ,1 15,8 449, 16,3 751, ,1 286,4 656,4 215,2 25 Q1 4 93, ,9 66, ,8 15,8 464,9 16,3 797, , 296,1 674,4 246,5 Q , 1 435,8 67, ,1 15,8 488, 18,9 874, ,8 295,3 74,1 235,5 Q , ,3 67, , 16,6 486,1 19,7 896, ,6 297,5 716,2 244, 25 Okt , ,8 69, ,1 16,9 499,6 22,4 91, , 297,3 692,7 238, Nov. 4 47, ,6 71, ,5 17,4 519,1 24,5 918,9 1 25,1 311,1 698,3 24,7 Dec , , 64, ,2 17, 527,6 24,2 932, 1 251,4 31,1 696,8 244,5 26 Jan. (p) 4 51, 1 468,3 62, ,2 16,9 529,9 25,4 964,9 1 29,1 322,6 79,4 258, Transakcie ,6 9,8 4,1 79,,8 52,3 1,7 95,9 18,8 7,2 19,3-7, ,4 148,1 4,9 4,3 1,3 34,8-1,3 14,4 67,6 2,2 34,5 3,8 25 Q1 137,7 29,1 4,7 55,3 -,5 17, -,5 32,5 57,1 9,4 16,1 31,6 Q2 128,9 46,2-1,8 11,6-1, 21,9 1,6 5,3 14,5 5, 25,2-15,7 Q3 1,2 1,8,2-2,6,9-2,9,9 2,8 6,6 1,1 2,7 2,8 25 Okt. 48,3 4,5 1,7 13,4,3 12,8 2,8 12,8 1,9,2 7,9-6,2 Nov. 77,4 7, 1, 42,4 -,1 16,9 1,6 8,7 2, 13,1 1,5 5,3 Dec. -33,3-4, -6,9-42,7 -,4 8,2 -,2 12,6-4,9-1,5-4,6 1,1 26 Jan. (p) 99,5 27,7 -,9 25,5,3 3, 1,6 42,3 32,3 1,3 1,7 11,4 Miera rastu 23 Dec. 9,9 8,1 8,7 6,9 5, 14,8 8,2 17,2 1,9 2,7 3,4-4,2 24 Dec. 1,2 12,2 8,4 3,3 7,7 8,4-7,3 22, 6,3,8 5,6 17,2 25 Mar. 9,3 9,1 14,1 3,9-4,1 11,1-4,6 19,1 7,3 1,9 4, 26,4 Jún 1,2 11,4 8,1 1,4-9,9 12,7 4,2 24,2 6,1 1,4 6,5 11,6 Sep. 8,3 8,9 5,9 -,1 2,6 12,6 1,6 2,3 9,2 4,7 1,2 12,2 25 Okt. 8,5 7,5 8,2 1,5-19,3 14,8 23,6 19,7 8,8 4,6 1,9 8,1 Nov. 9,3 7,3 9, 4,3-14,2 17,2 31,3 17,2 6,9 7,1 9,1,5 Dec. 9,1 6,2-1,2 4,7-4,3 16,4 34,7 17,8 8,2 9,6 7,4 8,8 26 Jan. (p) 9,3 8, -8,5 3,9-16, 15,9 47,4 18,1 8,1 1,9 7,1 7,2 G11 Držba cenných papierov PFI (ročná miera rastu) Cenné papiere iné ako akcie Akcie a iné majetkové účasti Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektorov je založená na ESA S 2

100 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.7 Precenenia vybraných položiek súvahy PFI 1) (mld. EUR) 1. Odpisy/zníženia pôžičiek domácnostiam 2) Spotrebiteľské úvery Pôžičky na bývanie Ostatné pôžičky Spolu Do 1 roka Nad 1 a do Nad Spolu Do 1 roka Nad 1 a do Nad Spolu Do 1 roka Nad 1 a do Nad 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov ,7-1,1 -,5-1,1-3,2 -,3 -,1-2,8-7,2-2,8 -,3-4,1 24-3,2-1,3 -,7-1,3-3,4 -,3 -,1-3, -6,7-2,3 -,3-4,1 25 Q1-1,3 -,6 -,2 -,5-1,2 -,1, -1,1-2,7-1,1 -,1-1,6 Q2 -,8 -,3 -,2 -,3 -,8,, -,7-1,6 -,8 -,1 -,8 Q3 -,9 -,4 -,2 -,3 -,6,, -,5 -,9 -,4, -,5 25 Okt. -,3 -,2 -,1 -,1 -,1,, -,1 -,3 -,1, -,2 Nov. -,2, -,1 -,1 -,2,, -,2 -,6 -,2, -,4 Dec. -,5 -,1 -,2 -,1-1, -,1 -,5 -,4-2,4 -,2-1,7 -,5 26 Jan. (p) -,6 -,2 -,1 -,2 -,9 -,1, -,8-1, -,3 -,1 -,6 2. Odpisy/zníženia pôžičiek nefinančným spoločnostiam a nerezidentom eurozóny Nefinančné spoločnosti Nerezidenti eurozóny Spolu Do 1 roka Nad 1 Nad 5 rokov Spolu Do 1 roka Nad 1 rok a do 5 rokov ,5-8,8-1,3-7,4-1,1 -,3 -, ,1-8,8 -,8-6,5-1,6 -,5-1,1 25 Q1-5,1-2,5 -,7-1,9 -,3 -,1 -,3 Q2-3,8-1,9 -,2-1,8 -,3, -,3 Q3-1,8 -,9 -,2 -,7 -,2 -,1 -,2 25 Okt. -1,4-1,1 -,1 -,2,,, Nov. -,7 -,4, -,2,,, Dec. -5,2 -,6-3,3-1,3 -,3 -,2 -,1 26 Jan. (p) -1,7 -,8 -,2 -,7 -,1, -,1 3. Precenenia cenných papierov v držbe PFI Cenné papiere iné ako akcie Akcie a iné majetkové účasti Spolu PFI Verejná správa Ostatní rezidenti Nerezidenti Spolu PFI Iné ako Nerezidenti eurozóny eurozóny PFI eurozóny Euro Iné meny Euro Iné meny Euro Iné meny ,2 -,8 -,3 3,, -1,1 -,1-1,9 19,4 8, 5, 6, ,5 1,5 -,1 1,8 -,2,9 -,1,6 8,1 1,3 3,4 3,5 25 Q1 5,9 1,,1 3,8,1 -,7,1 1,6 4,6,5 2,7 1,4 Q2 17,2 2,9,2 7,8,2 1,6,1 4,4 9,8,9 4,3 4,6 Q3-3,1,2,1-3,6 -,1,3,, 14,3 1,8 7,1 5,4 25 Okt. -2,2 -,4, -1,, -,1, -,6 -,9 -,3 -,8,2 Nov. 6, -,4,1 1,2,5,3,1 4,2 7,9 1, 3,5 3,4 Dec. 1,,, -,6,,2, 1,3 6,,7 2,6 2,6 26 Jan. (p) -3,5-1, -,1-1,2 -,1 -,7 -,1 -,4 5,9 2, 2, 1,9 Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektorov je založená na ESA 95. 2) Vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam. S 21

101 2.8 Vybrané položky bilancie PFI podľa mien 1) (% z celkovej sumy; stav v mld. EUR; koniec obdobia) 1. Vklady PFI 2) Iné ako PFI Stav vo EUR 3) Iné meny Stav vo EUR 3) Iné meny všetkých všetkých menách Spolu menách Spolu USD JPY CHF GBP USD JPY CHF GBP Rezidenti eurozóny ,9 91,3 8,7 5,4,5 1,5,9 6 49,9 97,3 2,7 1,7,3,1, , 91,4 8,6 5,,5 1,5 1, ,5 97,2 2,8 1,7,3,1,4 25 Q1 4 82,7 91, 9, 5,4,5 1,4 1, ,5 97, 3, 1,9,3,1,4 Q ,3 9,9 9,1 5,5,4 1,4 1,1 7 55,6 96,9 3,1 1,9,3,1,4 Q ,7 9,6 9,4 5,7,5 1,5 1, ,8 96,7 3,3 2,,3,1,4 Q4 (p) 4 856, 9,9 9,1 5,7,4 1,4 1, 7 342,4 96,8 3,2 2,,3,1,4 Nerezidenti eurozóny ,8 46,9 53,1 35,6 1,8 3,6 9,4 664,3 51, 49, 32,1 2,1 2,2 9, , 46,7 53,3 35,8 2,1 3,2 9,5 68,9 55,4 44,6 28,9 1,5 2,2 9,3 25 Q ,7 46,9 53,1 35,2 2,4 2,9 9,7 733,4 54,6 45,4 29,4 1,5 2, 9,2 Q2 2 34,1 45,8 54,2 36, 2,4 3,1 9,5 75,8 52,5 47,5 3,6 1,5 2,3 9,9 Q3 2 18,2 46,8 53,2 34,3 2,5 3, 9,7 798,9 51,9 48,1 31,1 1,8 2, 9,9 Q4 (p) 2 234,1 45,9 54,1 35,5 2,4 3, 9,6 88,1 52,2 47,8 31,8 1,7 2,1 9,1 2. Dlhové cenné papiere emitované PFI eurozóny Stav EUR 3) Iné meny vo všetkých menách Spolu USD JPY CHF GBP , 85,4 14,6 7,9 1,5 1,7 2, ,9 84,6 15,4 7,6 1,7 1,9 2,7 25 Q ,9 83,4 16,6 8,2 1,7 1,9 2,9 Q ,7 82,4 17,6 9, 1,8 1,9 3, Q ,3 81,9 18,1 9, 1,8 2, 3,2 Q4 (p) 4 52,2 81,2 18,8 9,4 1,8 2, 3,3 Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikácia sektorov je založená na ESA 95. 2) Pre nerezidentov eurozóny sa pojem PFI týka inštitúcií podobného typu ako sú PFI eurozóny. 3) Vrátane položiek vyjadrených v národných denomináciách eura. S 22

102 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.8 Vybrané položky bilancie PFI podľa mien 1) (% z celkovej sumy; stav v mld. EUR; koniec obdobia) 3. Pôžičky PFI 2) Iné ako PFI Stav vo EUR 3) Iné meny Stav vo EUR 3) Iné meny všetkých všetkých menách Spolu menách Spolu USD JPY CHF GBP USD JPY CHF GBP Rezidenti eurozóny , ,3 96,5 3,5 1,6,3 1,2, , ,5 96,6 3,4 1,4,2 1,3,4 25 Q , ,8 96,5 3,5 1,5,2 1,3,4 Q , ,8 96,4 3,6 1,6,2 1,3,4 Q , ,1 96,3 3,7 1,6,2 1,3,4 Q4 (p) 4 559, ,9 96,3 3,7 1,7,2 1,3,5 Nerezidenti eurozóny ,2 5,2 49,8 29,3 4,7 2,5 9,2 575,7 38,8 61,2 43,6 2,4 4,6 7, ,2 51,4 48,6 29,9 3,7 2,2 8,7 632,5 42,2 57,8 4,1 2,6 4,5 7,2 25 Q ,8 51,8 48,2 29,2 3,4 2,1 9,2 672,7 41,8 58,2 42,1 1,4 4,3 7,1 Q ,4 49,3 5,7 31, 4,2 2, 9, 71,1 41, 59, 43,1 1,1 4,4 7,2 Q ,1 49,2 5,8 29,5 4,3 2, 1,1 742,5 4,1 59,9 42,4 1,6 3,9 8,4 Q4 (p) 1 681, 47,7 52,3 3,9 4,4 2,1 1,1 785,3 39,3 6,7 42,8 1,7 4,1 8,3 4. Držba cenných papierov iných ako akcií Vydané PFI 2) Vydané inými ako PFI Stav vo EUR 3) Iné meny Stav vo EUR 3) Iné meny všetkých všetkých menách Spolu menách Spolu USD JPY CHF GBP USD JPY CHF GBP Vydané rezidentmi eurozóny ,6 95,5 4,5 1,7,3,9 1,3 1 67,3 98, 2, 1,,5,3, ,6 95,8 4,2 1,8,3,5 1, ,1 98,2 1,8,9,5,1,3 25 Q ,5 95,4 4,6 2,1,4,4 1, ,7 98,3 1,7,9,4,1,3 Q2 1 53,5 95,5 4,5 2,1,3,4 1,5 1 89,8 98,2 1,8 1,,4,1,3 Q3 1 57,1 95,5 4,5 2,,3,4 1, ,4 98,1 1,9 1,,3,1,4 Q4 (p) 1 513,3 95,8 4,2 2,,3,4 1, , 97,9 2,1 1,1,3,1,5 Nerezidenti eurozóny ,9 45,1 54,9 3,6 1,2 4,9 15,4 355,5 45,8 54,2 31,1 5,8 5,8 6, ,3 5,3 49,7 28,6 1,,5 17, 41,4 44,8 55,2 3,5 8,6,7 9,2 25 Q1 359,8 48,9 51,1 3,3 1,,5 16,5 438, 43,7 56,3 32,7 7,2,8 9,1 Q2 397,4 47,9 52,1 3,3,8,5 17,8 477,3 41,1 58,9 34, 7,9,8 9,9 Q3 47,2 49,5 5,5 29,1,8,6 17, 489,2 4,2 59,8 36, 6,1,9 11,1 Q4 (p) 399,4 47,7 52,3 31,,8,7 16,2 532,6 35,6 64,4 37,7 7,3,9 12,6 Zdroj:. 1) Sektor PFI bez Eurosystému; klasifikáciasektorov je založená na ESA 95. 2) Pre nerezidentov eurozóny sa pojem PFI týka inštitúcií podobného typu ako sú PFI eurozóny. 3) Vrátane položiek vyjadrených v národných denomináciách eura. S 23

103 2.9 Agregovaná bilancia investičných fondov eurozóny 1) (mld. EUR; stav ku koncu obdobia) 1. Aktíva Spolu Vklady Držba cenných papierov iných ako akcií Držba Držba akcií Fixné Ostatné akcií/iných investičných aktíva aktíva Spolu Do 1 roka Nad 1 rok majetkových fondov účastí Q ,6 263,7 1 54,5 75, ,7 1 26,9 299,8 151, 169,7 Q ,8 265, ,6 78,5 1 57, ,2 32,5 155,5 164,3 Q4 3 79, 259, ,6 78, ,5 1 25,5 317,3 158,6 186,7 25 Q1 4 13, 286, ,3 79,2 1 68, ,7 342,4 163,3 28,5 Q ,4 294, ,7 91, ,4 1 44,9 379,1 167,7 238,1 Q3 (p) 4 572,2 31, , 1, , ,6 417, 17,4 27,8 2. Pasíva Spolu Prijaté vklady Akcie investičných Ostatné a pôžičky fondov pasíva Q ,6 54, ,1 136,3 Q ,8 53, ,1 136,4 Q4 3 79, 52, ,4 149,2 25 Q1 4 13, 6, , 188,5 Q ,4 57, ,9 28,6 Q3 (p) 4 572,2 59,5 4 36, 26,7 3. Celkové aktíva/pasíva v členení podľa investičnej stratégie a typu investora Spolu Fondy podľa investičnej stratégie Fondy podľa typu investora Akciové Dlhopisové Zmiešané Fondy Ostatné Všeobecné Špeciálne fondy fondy fondy investujúce do fondy verejné fondy fondy nehnuteľností Q ,6 814, ,1 893,6 193,5 552, 2 669,4 962,2 Q ,8 796,8 1 24,8 889,1 196,4 565, ,6 966,2 Q4 3 79, 834, ,8 912, 196,9 617, 2 795,5 994,4 25 Q1 4 13, 861, ,8 951,7 21,2 723, ,1 1 32, Q ,4 1 94, ,4 974,6 27,2 488, ,6 1 83,8 Q3 (p) 4 572, , ,9 1 32,2 211,8 537, , 1 124,2 G12 (mld. EUR) Celkové aktíva investičných fondov 2 Akciové fondy Dlhopisové fondy Zmiešané fondy Fondy investujúce do nehnuteľností Zdroj:. 1) Iné ako podielové fondy peňažného trhu. Ďalšie podrobnosti vo Všeobecných poznámkach. S 24

104 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Menový vývoj, bankový sektor a investičné fondy 2.1 Aktíva investičných fondov eurozóny v členení podľa investičnej stratégie a typu investora (mld. EUR; stav ku koncu obdobia) 1. Fondy podľa investičnej stratégie Spolu Vklady Držba cenných papierov iných ako akcií Držba Držba akcií Fixné Ostatné akcií/iných investičných aktíva aktíva Spolu Do 1 roka Nad 1 rok majetkových fondov účastí Akciové fondy 24 Q2 814,5 33,9 34, 3,5 3,5 692,1 27,2-27,2 Q3 796,8 33,9 35,5 4, 31,5 673,3 27, - 27,1 Q4 834,3 3,8 36,7 4, 32,6 75,8 3,2-3,8 25 Q1 861,9 33,7 36,7 4, 32,7 729,8 31,3-3,5 Q2 1 94,4 44,8 41,2 4,5 36,8 936,6 37,9-33,9 Q3 (p) 1 221,8 48, 42,8 4,9 37,9 1 45,1 5,2-35,8 Dlhopisové fondy 24 Q ,1 85,2 979,7 39,5 94,2 35,5 23,5-54,2 Q3 1 24,8 87, 1 3,8 42,1 961,8 34,4 25,2-54,4 Q ,8 83,7 1 16,9 43,3 973,6 39,9 25,1-64,2 25 Q ,8 97,5 1 42,1 44,7 997,4 39,4 28,1-67,7 Q ,4 11, ,8 58, ,4 38,4 32,6-91,3 Q3 (p) 1 568,9 11, 1 285,7 67, 1 218,7 38,4 35, - 99,8 Zmiešané fondy 24 Q2 893,6 56,3 366,1 24, 342,1 3,3 123,7,3 46,8 Q3 889,1 56,3 374,5 23,7 35,8 291,2 124,4,3 42,4 Q4 912, 54,5 374,7 21,7 353, 34,1 131,,3 47,4 25 Q1 951,7 6,4 387,6 22,4 365,2 314,1 134,8,2 54,7 Q2 974,6 64,9 417,3 21,2 396,2 276,6 146,5,2 69, Q3 (p) 1 32,2 66,3 425,1 21,6 43,5 3, 16,2,2 8,4 Fondy investujúce do nehnuteľností 24 Q2 193,5 16,1 9,2,7 8,6,7 8,3 149,8 9,3 Q3 196,4 15,5 9,2,7 8,5,8 8,1 154,1 8,7 Q4 196,9 15,7 7,6,7 6,9 1, 7,5 156,4 8,7 25 Q1 21,2 14,3 8,4,7 7,7 1,1 7,5 16,9 9, Q2 27,2 14, 8,2,8 7,5 1,1 7,6 167,2 9, Q3 (p) 211,8 15,2 8,7 1,2 7,6 1,3 8,1 169,8 8,7 2. Fondy podľa typu investora Spolu Vklady Držba cenných Držba akcií/ iných Držba akcií Fixné Ostatné papierov iných majetkových investičných aktíva aktíva ako akcií účastí fondov Všeobecné verejné fondy 24 Q ,4 217,6 1 18,3 958,4 227,2 129,7 118,2 Q ,6 221,5 1 49, 939,5 229,6 133,5 113,6 Q ,5 217,3 1 72,4 1,1 239,2 137,6 128,9 25 Q ,1 241, ,5 1 58,7 259,5 141,2 15,7 Q ,6 247,2 1 22, ,9 284, 144,9 176,3 Q3 (p) 3 448, 25, , ,8 32,9 145,2 217,3 Špeciálne fondy 24 Q2 962,2 46,1 522,2 248,5 72,6 21,3 51,5 Q3 966,2 44,1 536,6 239,7 72,9 22, 5,8 Q4 994,4 42, 545,2 25,3 78,1 21, 57,8 25 Q1 1 32, 45,5 557,7 266, 82,9 22, 57,8 Q2 1 83,8 47,6 576,5 28, 95,1 22,8 61,8 Q3 (p) 1 124,2 5,6 599,9 298,9 96,2 25,2 53,4 Zdroj:. S 25

105 FINANČNÉ A NEFINANČNÉ ÚČTY 33.1 Hlavné finančné aktíva nefinančných sektorov (mld. EUR a ročná miera rastu; stav ku koncu obdobia; transakcie počas obdobia ) Spolu Obeživo a vklady Memo: vklady Spolu Obeživo Vklady nefinančných sektorov iných ako Vklady Vklady v spo- subjektov ústredná štátna správa v PFI ústrednej ločnostiach iných ako štátnej iných ako PFI Spolu Splatné S dohodnutou S výpovednou Repo správy v PFI PFI 1) v bankách na požiadanie splatnosťou lehotou obchody eurozóny mimo eurozóny Stav 24 Q ,3 6 56,9 372, ,9 2 11, , ,9 79,4 223,7 197, 341,7 Q ,8 6 81,9 383, ,3 2 14, , ,1 82,8 24,1 21, 356, Q , 6 241,7 413, , 2 165, ,9 1 63,7 88,2 162,4 23,6 337,8 25 Q , ,1 48, , ,3 1 56, 1 62, 78,5 187,4 228,5 374,1 Q , ,8 43,8 5 55, , , ,1 77,7 211,5 231,4 37,5 Q , ,1 439, , 2 44, , ,5 77,6 182,4 239,2 393,8 Transakcie 24 Q2 293,4 139,2 21,4 86,1 82, -14,7 2,7-1,9 39,4-7,8-3,1 Q3 119,1 29,4 11,3 24,8 4,6 5,5 11,3 3,4-19,7 13, 13,1 Q4 149,5 168,5 3,2 159,4 65,2 49,9 38,9 5,4-41,7 2,6-14, 25 Q1 16,4 14,9-5,2-4, 7,4-17,4 15,7-9,7 25, -,9 16,3 Q2 279,8 16,3 22,3 111, 111, -1,1 11, -,9 24,1 2,9-3, Q3 98,6 2,8 8,7 15,7-7,4 18,8 4,4 -,1-29,4 7,8 12, Miera rastu 24 Q2 4,5 5,3 19,5 4,2 8,3-1,7 6,3-15,7 12,8 3,9 7,7 Q3 4,5 5,6 18,8 4,4 8,1-1,1 6,2-8,5 1,7 1,7 6, Q4 4,5 6,2 17,4 5,1 7,1 1,6 6,2 3,6 3,9 16,2 4,6 25 Q1 4,6 5,9 16,4 5,1 7,9 1,5 5,6-3,3 1,7 12,2 3,6 Q2 4,4 6,2 15,7 5,5 9, 1,8 4,9-2,1-5,5 18,1 3,6 Q3 4,3 5,7 14,6 5,3 8,4 2,7 4,5-6,3-1,8 14,5 3,2 Cenné papiere iné ako akcie Akcie 2) Poistno-technické rezervy Spolu Krátkodobé Dlhodobé Spolu Kótované Akcie Spolu Čistý majetok Vopred akcie podielových Akcie podie- domácností zaplatené fondov lových fondov v rezervách poistné peňažného životného poistenia a rezervy na trhu a v rezervách neuhradené penzijných fondov nároky Stav 24 Q ,1 166, ,8 4 78,7 2 95, ,6 438,7 4 22, ,1 38,6 Q3 1 96,7 166, 1 794,7 4 42,3 2 6, 1 982,3 438,9 4 88,9 3 74,5 384,4 Q , 16, 1 777, 4 178,2 2 18, , 421, , ,4 386,7 25 Q ,4 157, , , 2 279,5 2 49,5 429, , ,5 395,8 Q2 2 35,5 161, , , ,3 2 18,1 426, , ,9 398,2 Q3 2 26,7 16, , ,6 2 51, ,3 429, ,4 4 86,1 42,3 Transakcie 24 Q2 39,9 1,8 29,2 56,8 52,6 4,2, 57,6 53, 4,5 Q3 11,,3 1,7 16,6 9,5 7,1-2,4 62,1 58,3 3,8 Q4-19,1-9,5-9,5-6,4-51,4-9, -15,8 6,5 58,1 2,4 25 Q1 36,6-4,4 41, 34,9,5 34,3 7,9 74, 64,9 9,1 Q2 33,9 3, 3,9 22,7 3,8 18,9,8 62,9 6,2 2,7 Q3-3, -2,4 -,6 18,1-17,2 35,3 4,9 8,5 76,6 4, Miera rastu 24 Q2 1,6 1,,8 3,1 3,1 3,1 1,7 6,3 6,4 5,1 Q3 1,3 2,9 1,2 2,4 2,6 2,2,6 6,2 6,4 5, Q4 1,8 5, 1,6 1,3,9 1,7 -,8 6,4 6,5 5,5 25 Q1 3,5-1,8 4, 1,2,6 1,8-2,4 6,4 6,5 5,3 Q2 3,2-6,4 4,1,3-1,8 2,6-2,2 6,5 6,6 4,7 Q3 2,5-8, 3,4,4-3,1 4, -,5 6,8 7, 4,7 Zdroj:. 1) Zahŕňa vklady ústrednej štátnej správy eurozóny (S.1311 v ESA), ostatných finančných sprostredkovateľov (S.123 v ESA) a poisťovní a penzijných fondov (S.125 v ESA 95). 2) Bez nekótovaných akcií. S 26

106 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné a nefinančné účty 3.2 Hlavné pasíva nefinančných sektorov (mld. EUR a ročná miera rastu; stav ku koncu obdobia, transakcie počas obdobia ) Spolu Pôžičky prijaté od PFI a ostatných finančných spoločností eurozóny Memo: pôžičky prijaté Spolu Verejná správa Nefinančné spoločnosti Domácnosti 1) z mimo eurozóny Prijaté Spolu Krátkodobé Dlhodobé Spolu Krátkodobé Dlhodobé Spolu Krátkodobé Dlhodobé subjektmi od PFI inými ako eurozóny PFI Stav 24 Q , , ,6 932,9 91,5 841,4 3 74, , ,8 4 45,9 292, ,9 431,5 Q ,6 8 8, ,3 928,7 9,1 838, , , , ,3 289, ,5 426,1 Q , , ,7 927,8 8,9 846, , , ,5 4 21,5 294, ,7 434,8 25 Q ,9 9 14, ,9 922,3 77,5 844, , , , ,1 294, ,3 455,4 Q , ,4 8 12,7 922,3 82,3 84, 3 911,6 1 24,8 2 67, ,5 35,3 4 83,2 526, Q , , ,6 931,5 87,6 843, , 1 224, 2 719, 4 481,6 32, , 537,7 Transakcie 24 Q2 263,8 15,2 134,5-9,2 5,4-14,5 7,1 16,8 53,4 89,2 8,6 8,6-3,6 Q3 145, 78,8 86,1-5,2-1,4-3,8,1-16,6 16,7 83,8-1,9 85,7 1,9 Q4 113,6 142,7 139,7 1,6-9,2 1,8 57,2 25,3 31,8 83,9 6,4 77,5,8 25 Q1 236,7 88,9 87,2-6,3-3,4-2,8 29,3 5,2 24,1 65,9,8 65, 6,7 Q2 316, 197,1 185,7 -,7 4,8-5,5 86,7 38,6 48,2 111,1 1,4 1,7 59,6 Q3 215,2 128,7 139,5 9,5 5,3 4,2 24,2-16,5 4,7 95, -2,6 97,7 18,4 Miera rastu 24 Q2 4,2 4,9 5,3 1,7 28,1 -,6 2,5-2,3 4,8 8,,8 8,6 1,3 Q3 4,3 4,8 5,7,9 24,6-1,2 2,2-1,5 4, 8,3 2, 8,8 5,5 Q4 4,3 5, 5,9 -,9-1,6 -,9 3,2 1,8 3,8 8,1 3,1 8,5 2,2 25 Q1 4,4 5,4 6, -2, -1,1-1,2 4,2 2,6 5, 8,2 5, 8,4 1,4 Q2 4,7 5,8 6,6-1,1-1,1 -,2 4,6 4,4 4,7 8,5 5,4 8,8 16, Q3 5,1 6,3 7,2,4-2,8,8 5,3 4,5 5,6 8,6 5,2 8,9 2,1 Cenné papiere iné ako akcie emitované Kótované Vklady Rezervy akcie ústrednej penzijných Spolu Verejná správa Nefinančné spoločnosti vydané štátnej fondov nefinančnými správy nefinančných Spolu Krátkodobé Dlhodobé Spolu Krátkodobé Dlhodobé spoločnosťami spoločností Stav 24 Q2 5 26, ,7 611,4 4 7,3 641,7 219,5 422, ,1 181,9 293,4 Q ,4 4 76,8 611,7 4 95,1 645,6 212,8 432, ,8 194, 296,6 Q , ,1 588, , 638,2 23,1 435, 2 98,4 213,5 299,9 25 Q , , 599, ,2 651,9 218,2 433, ,6 212, 32,7 Q ,9 5 2,6 62,2 4 4,4 663,2 223,2 44, 3 243,6 214,7 36, Q ,8 5 18,5 67,8 4 41,7 663,3 218,6 444,7 3 57,9 221,3 39,4 Transakcie 24 Q2 115,7 99,1 2,2 78,9 16,7 1,1 6,6 1,8-7,1 3,1 Q3 44,5 4,6,3 4,2 4, -6,7 1,7 6,3 12,1 3,2 Q4-54,8-43,7-23,4-2,2-11,1-9,8-1,3 2,3 19,4 4, 25 Q1 14,6 123,7 1,3 113,4 16,9 16,5,4 4,7 -,2 2,8 Q2 114,7 19,5 21,7 87,8 5,2 4,8,4-1,8 2,7 3,4 Q3-2,6 -,4-12,3 11,9-2,2-4,7 2,5 79, 6,6 3,4 Miera rastu 24 Q2 4,9 5,3 4,9 5,3 2,2 11,4-2,,4 4,8 4,8 Q3 5, 5,2 6,5 5, 3,2 6,9 1,5,5 11,3 4,8 Q4 4,6 5,3 6, 5,2,1 2,1 -,8,5 17,5 4,7 25 Q1 4,7 4,8 1,3 5,3 4,2 4,8 3,9,5 12,8 4,5 Q2 4,7 5, 1,5 5,5 2,3 2,2 2,4,4 18,7 4,6 Q3 3,7 4, -,6 4,7 1,4 3,2,5 3, 14,7 4,6 Zdroj:. 1) Vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam. S 27

107 3.3 Hlavné finančné aktíva a pasíva poisťovní a penzijných fondov (mld. EUR a ročná miera rastu; stav ku koncu obdobia; transakcie počas obdobia ) Hlavné finančné aktíva Spolu Vklady v PFI eurozóny Pôžičky Cenné papiere iné ako akcie Spolu Splatné na S dohod- S výpoved- Repo Spolu Krátkodobé Dlhodobé Spolu Krátkodobé Dlhodobé požiadanie nutou nou lehotou obchody splatnosťou Stav 24 Q2 4 36,2 565,4 59,9 482, 2,3 21,2 347,9 61,7 286, ,1 65, 1 546,1 Q3 4 97,2 573,6 61,5 489,8 2,3 2, 353,8 64,6 289, ,4 63, ,8 Q ,5 583,2 59,2 5,8 2,5 2,8 333,4 57,4 276, 1 711,1 67, , 25 Q ,3 597, 65,7 58,8 2,7 19,8 335,3 59,2 276, ,2 66, , Q ,3 595,7 61,2 511,3 2,7 2,5 325,2 57,7 267, ,8 66, ,3 Q3 4 61,9 62,9 6, 517,7 2,7 22,4 329,6 62,4 267, ,2 65, ,5 Transakcie 24 Q2 29,8 7,2-4,9 13,7 -,6 -,9-6,4-1,7-4,7 25,3,3 25, Q3 54,6 8,2 1,6 7,8 -,1-1,1 5,9 2,9 3, 27, -1,5 28,5 Q4 53,6 9,9-1,7 1,6,2,7-2,5-7,3-13,2 52,5 3,2 49,2 25 Q1 91,4 12,5 6,4 6,9,2-1, -,3 1,8-2,1 51,6-1,1 52,7 Q2 51,2-2,1-5,3 2,2,2,8-1,2-1,4-8,8 37,7 -,6 38,2 Q3 78,8 7,2-1,2 6,4,1 1,9 4,2 4,6 -,4 34,8 -,7 35,5 Miera rastu 24 Q2 6, 4,8-6,4 6,9 6,5-6,3,6,,7 1,2 2,3 1,5 Q3 6,5 7,5 6,8 7,7-12,8 6,7 2,2 7,3 1,2 9,9-2,7 1,4 Q4 5,6 7,4 1,2 8,2-12, 7,8-5,6-6,9-5,3 9,8 4,1 1, 25 Q1 5,7 6,8 2,2 8,3-11,6-1,5-6,1-6,8-5,9 9,7 1,4 1,1 Q2 6,2 5,1 1,8 5,7 23,8-3, -7,3-6,5-7,4 1,5,1 1,9 Q3 6,7 4,8-2,8 5,3 3,1 12, -7,6-3,5-8,5 1,7 1,3 11,1 Hlavné finančné aktíva Hlavné pasíva Akcie 1) Vopred Spolu Pôžičky prijaté od PFI Cenné Kótované Poistno-technické rezervy zaplatené eurozóny a ostatných papiere akcie Spolu Kótované Akcie poistné finančných iné ako Spolu Čistý majetok Vopred akcie podielových Akcie a rezervy spoločností akcie domácností zaplatené fondov podielových na neuhradené v rezervách poistné fondov nároky Spolu životného pois- a rezervy na peňažného Od PFI tenia a v rezer- neuhradené trhu eurozóny vách penzijných nároky fondov Stav 24 Q ,2 66,6 715,6 65,8 135, ,2 89,1 53,7 24,4 193, , ,9 59,9 Q ,7 655,4 724,3 65,1 137, ,1 9,7 52,5 23,1 186, , ,5 597,4 Q ,1 686,4 738,7 7,3 138, ,2 79,5 48,6 23,7 27,9 4 61, ,7 599,5 25 Q ,5 713,7 773,8 7,2 142, ,2 9,1 58,2 24, 22, , ,9 615,9 Q ,2 744,1 813,1 9,2 144, , 92,8 63,8 24,2 223, , ,9 612,7 Q ,3 89, 849,3 91,4 148, 4 769, 91,4 65,2 24,8 251,2 4 41, ,2 62,4 Transakcie 24 Q2 2,6-3, 5,6 -,4 1,2 59,9 4,2 7,,6,1 55, 49,8 5,2 Q3 11,3 5,3 6, -,6 2,2 63,3 1,7-1,1-1,2 2,1 6,7 55,1 5,6 Q4 1,6 3,4 7,1 5,2 1,2 42,2-11, -3,6,5,1 52,6 49,4 3,2 25 Q1 24,1 5,9 18,2, 3,5 84,5 9,7 8,6,7, 74,1 61,3 12,9 Q2 23,1 1,3 21,8 6,7 2,8 63,8 2,8 5,5,1,5 6,4 57,3 3,1 Q3 29,5 15,1 14,4 1,4 3,1 85,7,7 1,4,5 1,1 83,5 75,9 7,6 Miera rastu 24 Q2 3,8 1, 6,4-2, -,5 6,1 3,4 18,8 28,5 3,5 6,2 6,5 4,5 Q3 3,9 1,1 6,6 3,8 -,1 6,1 6,1 17,5 14,5 4,7 6,2 6,5 4,5 Q4 2,8,3 5,3 4,9 6,3 6, 5,5 36,9 2, 1,6 6,3 6,5 4,8 25 Q1 3,6 1,8 5,2 6,6 6, 6, 5,4 23,7 2,5 1,2 6,3 6,5 4,6 Q2 5, 2,4 7,4 17,4 7,1 6, 3,5 17,6,5 1,4 6,3 6,7 4,2 Q3 6,3 3,9 8,5 2,6 7,6 6,4 2,3 22,8 7,8,9 6,8 7,2 4,5 Zdroj:. 1) Bez nekótovaných akcií. S 28

108 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné a nefinančné účty 3.4 Ročné úspory, investície a financovanie (mld. EUR, ak nie je uvedené inak) 1. Všetky sektory eurozóny Čistá tvorba nefinančných aktív Čistá tvorba finančných aktív Spolu Tvorba hru- Spotreba Zmena Nevyrobené Spolu Menové Obeživo Cenné Pôžičky Akcie a iné Poistno- Ostatné bého fixného fixného zásob 1) aktíva zlato a vklady papiere iné majetkové technické investície kapitálu kapitálu (-) a SDR ako akcie 2) účasti rezervy (čisté) 3) ,1 1 23,4-823,6 23,2, ,4 1,5 479,9 487,6 516,4 1 5,4 219,6 48, , ,4-863,7 14,8,2 3 36,5 -,1 564,8 55,4 797, ,7 264,3 27, , ,5-913,1 17,3-8, ,8-2,2 361,6 343,3 78, ,6 252,7 56, , ,1-973,6-18,8 2, ,7 1,7 588, 574,1 694,5 89,5 257, -31, 22 47, ,1-1 4,8-31,3 1, ,5 -,1 81,9 384,6 521,9 615,5 228,5 39, , ,3-1 33,2-7,1, ,6-1,5 729,1 584,7 634,5 628,6 241,8 18, , 1 538,9-1 69,5 23, -,5 3 87,4-2,1 962,5 69,2 697,8 543,5 26,3 16,3 Zmeny čistého imania 4) Čistý výskyt pasív Spolu Hrubé Spotreba Čisté prijaté Spolu Obeživo Cenné Pôžičky Akcie a iné Poistnoúspory fixného kapitálové a vklady papiere iné majetkové technické kapitálu (-) transfery ako akcie 2) účasti rezervy , ,1-823,6 21, ,6 67,8 376,3 514,6 933,3 224, , , -863,7 21, ,9 836,9 557,3 76,8 874,1 267, , ,4-913,1 21,4 3 37,1 52,7 466,3 874,1 1 25,8 257, , ,4-973,6 2, ,7 616,4 493,8 651,1 822, 263, ,2 1 48,9-1 4,8 2,1 2 52,8 634,5 45,5 541, 638,7 232, , ,1-1 33,2 31, ,4 676,7 574, 59,9 69,2 251, , 1 592,2-1 69,5 27,2 3 29,9 1 45,9 638, 525,7 562, 262,2 2. Nefinančné spoločnosti Čistá tvorba nefinančných aktív Čistá tvorba finančných aktív Zmeny čistého imania 4) Čistý výskyt pasív Spolu Spolu Spolu Spolu Tvorba hru- Spotreba Obeživo Cenné Pôžičky Akcie a iné Hrubé Cenné Pôžičky Akcie a iné bého fixného fixného a vklady papiere iné majetkové úspory papiere iné majetkové kapitálu kapitálu (-) ako akcie 2) účasti ako akcie 2) účasti ,5 632,5-468,3 464,7 45,6 16,2 119,3 231,6 145, 563,1 54,2 13,1 274,5 26, ,6 684, -489,4 67,8 23,6 8,3 186,3 348, 18,4 546,5 77, 46,8 429,1 282,9 2 31,7 756,1-522,1 971,7 73,7 68,7 245,2 546,1 83,3 556, ,1 66,9 615,5 55, ,8 784,8-558,4 671,9 18,4 45,2 185,3 241,1 87,1 585,7 799,5 11,5 382,4 34, ,7 765, -581,5 443,3 25,1-15,7 66,5 253,8 9,1 614,6 54,9 18,3 26,2 213, ,9 76, -598,4 449,5 89,7-26,3 148,9 26,5 74,6 626,2 525,8 77,9 29,5 224, ,9 771,5-61,1 323,8 85,8-32,7 88,4 167,1 134,5 72,9 37,2 21,9 157,9 181,5 3. Domácnosti 5) Čistá tvorba nefinančných aktív Čistá tvorba finančných aktív Zmeny čistého imania 4) Čistý výskyt pasíva Memo: Spolu Spolu Spolu Spolu Dispo- Koeficient Tvorba hru- Spotreba Obeživo Cenné Akcie a iné Poistno- Hrubé Pôžičky nibilný hrubých bého fixného fixného a vklady papiere iné majetkové technické úspory príjem úspor 6) kapitálu kapitálu (-) ako akcie 2) účasti rezervy ,8 392,2-217,2 462,7 93,4-13,2 277,4 211,9 428,2 64,9 213,7 212, ,6 15, ,3 419,8-231,3 489,8 122,5-3,1 21,2 249,7 412,3 587,6 268,2 266, ,9 14,3 2 2,4 439,3-24,3 441, 67, 45,3 124,7 246,9 418,9 68,4 223,1 221, ,4 14, ,9 449,7-257,8 431,1 178,7 92,4 48,8 236,7 44,8 652,6 178,9 177,2 4 63,2 14, ,1 461,1-26,7 483,5 223, 71,5 5,8 218,5 472,2 695, 212,8 21, ,7 14, ,8 483,6-268,2 537,1 27,8 13,4 9,7 24,8 57, 737,2 248,1 245, ,9 14, ,7 53,5-287,1 564,3 227,8 76,3 19,3 248,7 522, 751,8 288,2 285, ,5 14,7 Zdroj:. 1) Vrátane čistého prírastku cenností. 2) Bez finančných derivátov. 3) Finančné deriváty, ostatné pohľadávky/záväzky a štatistické diskrepancie. 4) Vznikajú z úspor a čistých prijatých kapitálových transferov, po zrážke spotreby fixného kapitálu (-). 5) Vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam. 6) Hrubé úspory v % disponibilného príjmu. S 29

109 FINANČNÉ TRHY 44.1 Emisie cenných papierov iných ako akcií podľa pôvodnej splatnosti, sídla emitenta a meny (mld. EUR, ak nie je uvedené inak, transakcie počas mesiaca a stav ku koncu obdobia; nominálne hodnoty) G13 (mld. EUR) Spolu v EUR 1) V EUR Emisie rezidentov eurozóny Celkový stav a hrubé emisie cenných papierov iných ako akcií vydaných rezidentmi eurozóny Vo všetkých menách Stav Hrubé Čisté Stav Hrubé Čisté Stav Hrubé Čisté Ročná miera Sezónne očistené 2) emisie emisie emisie emisie emisie emisie rastu Čisté 6-mesačná emisie miera rastu Spolu 24 Dec. 1 32,1 724,9 3, ,5 666,5-22, ,3 698,7-23,6 7,6 76,1 6,9 25 Jan. 1 97,5 791,4 61, ,2 74,6 74, ,8 787,7 9,4 7,5 52,4 7,2 Feb ,3 817,9 119, 8 76,4 751,7 16,5 9 64,2 794,3 116,6 7,8 81,3 7,9 Mar ,4 821,9 17,1 8 85,8 727,7 44,1 9 78,5 773,7 54,4 7,4 35,8 7,6 Apr ,3 861,6 58, 8 892,4 814,5 86, ,5 861, 12,8 7,8 87,7 8,6 Máj 1 448,5 899,7 66, ,9 844,7 61,5 9 91, 884,4 66,1 7,5 36,4 8, Jún 1 641,8 1 26,5 193,4 9 77,6 92,5 125,2 1 5,3 952,2 134,8 8,1 138, 9,2 Júl 1 614, 813,5-27,9 9 8,4 762,7 2,8 1 56,7 84,1 5,9 7,6 2,9 8,1 Aug , 758,1 4,3 9 73,7 75,5-1,4 1 59, 744,7-2,1 7,4 35,8 7,1 Sep ,5 893,9 11, 9 11,4 787, 38, 1 113,8 828,2 46,8 7,4 46,1 7,3 Okt ,5 797,4 15, ,5 744,5 37, ,6 791, 54, 7,5 52,6 6,4 Nov ,8 798,6 78, 9 26,3 731,4 6, ,1 776,4 74,8 7,6 75,7 7,2 Dec ,2 866,4 1, ,3 79,7-26, 1 236,3 834,5-26,4 7,6 75,3 5,8 Dlhodobé 24 Dec ,7 149,4 24, ,3 125,5 15,8 8 52,2 136,9 15,7 7,8 62,1 7,3 25 Jan ,5 25,4 65, ,5 181,7 57, ,6 21,9 67,7 8, 68,3 8, Feb ,9 223,8 115, ,4 183,5 96, ,3 22,7 15,3 8,2 75,5 8,8 Mar ,6 24,6 74, ,6 165, 49, ,3 185,4 57,8 8,2 47,7 8,6 Apr ,2 185,9 54,9 8 35,1 166,8 6, , 184,7 72, 8,4 67,8 9,4 Máj 9 496,6 183,5 7,9 8 96,4 153,9 61, ,2 169,4 67,8 8, 4,9 8,7 Jún 9 68,2 36, 183, ,8 238,5 146,8 9 93,3 261,1 156,9 9, 144,5 1,6 Júl 9 674,8 155,3-5, ,1 131,5-6,9 9 89,9 146,1-2,3 8,4-2,6 8,8 Aug ,1 87,2-4, ,6 64,2-16,2 9 88, 77,7-8,6 8,1 22,6 7,5 Sep ,5 188,8 69, ,1 144, 44, ,6 163,5 55,6 8, 48,5 7,5 Okt ,5 166,6 33, ,6 138, 19, ,9 159,9 32,5 8,1 42,7 6,8 Nov ,7 167,1 82, ,2 13,4 64, ,1 151,1 79,2 8,2 81,9 7,7 Dec ,7 175, 39, , 144,3 23,2 9 32,7 163, 25,8 8,3 74, 6, 12 Celkové hrubé emisie (pravá stupnica) Celkový stav (ľavá stupnica) Stav v EUR (ľavá stupnica) Zdroj: a BIS (pre emisie nerezidentov eurozóny). 1) Cenné papiere iné ako akcie denominované v eurách vydané rezidentmi eurozóny a nerezidentmi eurozóny. 2) K výpočtu mier rastu pozri technické poznámky. 6-mesačná miera rastu je anualizovaná. S 3

110 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné trhy 4.2 Cenné papiere iné ako akcie vydané rezidentmi eurozóny podľa sektora emitenta a typu nástroja (mld. EUR, transakcie počas mesiaca a stav ku koncu obdobia; nominálne hodnoty) 1. Stav a hrubé emisie Stav Hrubé emisie Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa (vrátane (vrátane Eurosystému) Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná Eurosystému) Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná finančné spoločnosti štátna verejná finančné spoločnosti štátna verejná spoločnosti správa správa spoločnosti správa správa Spolu Q Q Q Q Sep Okt Nov Dec Krátkodobé Q Q Q Q Sep Okt Nov Dec Dlhodobé spolu 1) Q Q Q Q Sep Okt Nov Dec Z toho dlhodobé s pevnou úrokovou sadzbou Q Q Q Q Sep Okt Nov Dec Z toho dlhodobé s pohyblivou úrokovou sadzbou Q Q Q Q Sep Okt Nov Dec Zdroj:. 1) Zostatkový rozdiel medzi dlhodobými dlhovými cennými papiermi spolu a s pevnou resp. pohyblivou úrokovou sadzbou pozostáva z dlhopisov s nulovým kupónom a z precenenia. S 31

111 4.2 Cenné papiere iné ako akcie vydané rezidentmi eurozóny podľa sektora emitenta a typu nástroja (mld. EUR, ak nie je uvedené inak, nominálne hodnoty) 2. Čisté emisie Sezónne neočistené Sezónne očistené Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa (vrátane (vrátane Eurosystému) Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná Eurosystému) Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná finančné spoločnosti štátna verejná finančné spoločnosti štátna verejná spoločnosti správa správa spoločnosti správa správa Spolu ,4 35,8 74,3 8,3 197,6 31,5 666,4 353,5 72,4 8, 2,8 31, , 315,3 179,2 19,3 172, 32,3 72, 317,7 175,6 19,3 174,8 32,6 25 Q1 261,4 114,5 13, 13,7 111,3 9, 169,5 72, 29, 1,2 5, 8,3 Q2 33,7 118,1 71,2 8,8 99,2 6,5 262,1 122,5 64,1 4,9 64,6 6, Q3 5,5 38,4 13,4 -,9-4,8 4,5 84,9 49,9 19,5 1, 8,3 6,3 Q4 12,4 44,3 81,7-2,3-33,6 12,3 23,5 73,3 63, 3,3 51,9 12, 25 Sep. 46,8 6,7 16,6-1,4 22,6 2,3 46,1 9,6 19,3 3, 12,1 2,2 Okt. 54, 41,9 15,1 9,6-15,4 2,8 52,6 32,3 18,1 7,5-6,6 1,3 Nov. 74,8 21,1 19, -3,1 3,9 6,9 75,7 22,4 15,1-2,9 34,8 6,3 Dec. -26,4-18,8 47,6-8,9-49,1 2,6 75,3 18,6 29,9-1,4 23,7 4,4 Dlhodobé , 298,1 72,9 11,9 22,4 29,7 618,2 299,2 71,1 11,8 26,2 3, 25 79,8 292,3 18, 2,4 184,5 32,5 711,8 293,9 176,4 2,4 188,3 32,8 25 Q1 23,8 111,5 12,6-1,2 99,3 8,7 191,5 85,2 28,9 3,1 66,8 7,5 Q2 296,7 112,9 71,5 8,7 97,1 6,6 253,2 111, 64, 3,5 68,4 6,3 Q3 44,7 28,2 13,7 5,9-7,6 4,5 68,5 29,2 19,8 7,7 5,5 6,3 Q4 137,5 39,8 82,2 7,1-4,4 12,8 198,6 68,5 63,7 6, 47,6 12,7 25 Sep. 55,6 15,7 16,2 2,3 19, 2,3 48,5 12,9 18,6 4,6 1,4 2, Okt. 32,5 24,1 15,6 6,2-16,3 2,8 42,7 24, 18,6 5,5-6,7 1,3 Nov. 79,2 19,2 19,,1 33,7 7,1 81,9 26,6 15,3 -,9 34,4 6,6 Dec. 25,8-3,6 47,6,8-21,9 2,9 74, 17,9 29,9 1,5 19,9 4,8 G14 Čisté emisie cenných papierov iných ako akcií, sezónne očistené a sezónne neočistené (mld. EUR; transakcie počas mesiaca; nominálne hodnoty) 15 Čisté emisie Čisté emisie, sezónne očistené Zdroj:. Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q4 Q1 Q2 Q3 Q S 32

112 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné trhy 4.3 Ročná miera rastu cenných papierov iných ako akcií vydaných rezidentmi eurozóny 1) (percentuálne zmeny) Spolu 24 Dec. 7,6 1,4 11,2 1,4 5, 14,4 6,9 1,4 13,3,9 3,6 1,7 25 Jan. 7,5 9,8 11, 2,6 5,1 15,1 7,2 9,4 15,2,4 4,4 16,1 Feb. 7,8 1,5 11,1 2,9 5,3 13, 7,9 1,2 15,8 2,6 4,9 15,6 Mar. 7,4 9,7 14,4 4,3 4,6 11,9 7,6 9,7 19,9 3,6 4,1 13,7 Apr. 7,8 9,9 15,8 5,4 4,7 12,7 8,6 1,4 19,5 6, 5,3 15,6 Máj 7,5 9,3 18,4 4,7 4,2 11,7 8, 9,8 19,8 5,3 4,6 1,4 Jún 8,1 1,5 2, 3, 4,6 11,3 9,2 1,6 27,1 5,1 5,5 11,7 Júl 7,6 1, 18,8 1,5 4,3 12,9 8,1 1,6 22,5 2,5 4,2 9,8 Aug. 7,4 1, 18,9 2,2 3,8 12, 7,1 9,8 22,3 1,8 2,7 8,7 Sep. 7,4 9,4 21,4 2,8 3,8 11,7 7,3 9,1 23,1 2, 3,5 9,7 Okt. 7,5 9,4 21,8 3,9 3,6 12,1 6,4 8,5 24,2 2, 2, 8,8 Nov. 7,6 9,4 21,2 2,9 4,1 12,3 7,2 8,9 22,6,7 3,5 14,1 Dec. 7,6 8,4 24,1 3,2 4,2 12,9 5,8 6,3 2,9 1,4 2,8 14,2 Dlhodobé 24 Dec. 7,8 1, 11,1 2,4 5,7 13,8 7,3 9,7 12,8 5,9 4,2 1,9 25 Jan. 8, 1,1 1,9 2,8 6,1 14,8 8, 9,8 14,7 2,6 5,5 16, Feb. 8,2 1,5 1,8 1,8 6,4 12,6 8,8 1,8 15,4 2,6 6,3 15,6 Mar. 8,2 1, 14,1 4,6 5,8 11,5 8,6 1,2 19,6 2,7 5,9 14,3 Apr. 8,4 9,7 15,6 6,1 6, 12,6 9,4 1, 19,1 3, 7,5 16,2 Máj 8, 9,1 18,2 4,9 5,4 11,7 8,7 9,7 19,5 1,8 6,6 11,3 Jún 9, 1,9 19,9 4,3 5,7 11,3 1,6 12,2 27,3 2,7 7,2 11,5 Júl 8,4 1,3 18,6 2,7 5,4 13,2 8,8 1,8 22,7 2,7 5,3 1,4 Aug. 8,1 1, 18,9 3,5 4,8 12,3 7,5 9,3 22,8 4,3 3,4 9,2 Sep. 8, 9,3 21,5 3,6 4,9 12,2 7,5 8,4 23,5 4,5 3,9 1,1 Okt. 8,1 9,2 21,9 4,2 4,8 12,5 6,8 8,4 24,8 5,4 2,1 8,9 Nov. 8,2 9,3 21,4 3,5 5,1 12,9 7,7 8,8 23,2 5,3 3,6 14,6 Dec. 8,3 8,9 24,4 4,1 4,9 13,2 6, 5,6 21,4 5,5 2,7 15,1 G15 Ročná miera rastu dlhodobých dlhových cenných papierov podľa sektora emitenta vo všetkých menách kombinovane (ročná percentuálna zmena) Ročná miera rastu (sezónne neočistené) 6-mesačná miera rastu sezónne očistená Spolu PFI Spoločnisti iné ako PFI Verejná správa Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa (vrátane (vrátane Euro- Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná Euro- Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná systému) finančné spoločnosti štátna verejná systému) finančné spoločnosti štátna verejná spoločnosti správa práva spoločnosti správa práva 35 Verejná správa PFI (vrátane Eurosystému) Spoločnosti iné ako PFI Zdroj:. 1) Výpočet miery rastu je v Technických poznámkach. 6-mesačná miera rastu je anualizovaná. S 33

113 4.3 Ročná miera rastu cenných papierov iných ako akcií vydaných rezidentmi eurozóny 1) (pokračovanie) (percentuálne zmeny) Dlhodobé s pevnou úrokovou sadzbou Dlhodobé s pohyblivou úrokovou sadzbou Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa Spolu PFI Spoločnosti iné ako PFI Verejná správa (vrátane (vrátane Euro- Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná Euro- Nepeňažné Nefinančné Ústredná Ostatná systému) finančné spoločnosti štátna verejná systému) finančné spoločnosti štátna verejná spoločnosti správa práva spoločnosti správa práva Vo všetkých menách 24 5,1 3,1 6,5 3,3 5,8 14,7 16,2 18,5 27, 8,6,6 26,4 25 4,7 3,1 5,8,3 5,5 15, 19,3 18,2 35,8 22,4 9,9 4,6 25 Q1 4,7 2,8 4, -1,2 6,3 13,7 18,2 19,4 23,7 27,8 7,7 12,3 Q2 4,8 2,5 6,1 1,3 5,8 14,7 19,3 18,9 34,7 26,6 8,5 3,1 Q3 4,5 3, 6,6,6 5, 15,6 2,7 19,7 38,8 17,7 11,6 1,6 Q4 4,7 4, 6,6,5 4,8 15,9 19, 15,2 44,4 19, 11,7 1,9 25 Júl 4,6 3, 6,3,3 5,2 16,4 2,6 2,4 37,2 15,2 1,5 2, Aug. 4,5 3,1 6,3,9 5, 15,7 2, 19,2 38, 16, 1,5,8 Sep. 4,2 3, 6,7,3 4,5 14,6 2,9 17,4 43,5 18,4 16,6 3,5 Okt. 4,7 4,1 7, 1,1 4,7 15,4 18,8 15,2 43,6 17,9 11,7 2,3 Nov. 4,9 4,3 5,3 -,1 5,2 16,5 18,5 14,7 44,5 19,4 1,5,9 Dec. 4,8 3,9 8,2,4 4,7 16,8 18,7 14,3 46,4 21, 9,3 1,4 V eurách 24 4,8 1,3 1,5 2, 5,9 14,7 15,7 17,8 27,1 8,9,5 25,3 25 4,3,9 9,3 -,2 5,4 15,3 18,8 17,2 35,1 22,4 1,3 5,2 25 Q1 4,3,5 7,9-2,5 6,2 13,7 17,5 18,3 23,9 26,8 7,8 12,9 Q2 4,4,3 1,2,8 5,8 15,1 18,9 18, 34,8 24,7 9, 3,7 Q3 4,2 1, 1,2,3 4,9 16, 2,5 18,9 38,4 18,5 12,1 2,5 Q4 4,3 2, 8,8,5 4,7 16,2 18,3 13,8 42,1 2,5 12,2 2,1 25 Júl 4,2,9 1, -,2 5,1 17, 2,5 19,8 37, 16,4 11, 3, Aug. 4,1 1, 9,9,7 4,8 16,2 19,8 18,4 37,8 17,3 11, 1,7 Sep. 3,8 1, 9,9,1 4,3 14,8 2,3 16, 41,7 19,8 17,2 4,3 Okt. 4,3 2,2 9,7 1,3 4,6 15,7 18,1 14, 41,1 19,3 12,2 2,5 Nov. 4,5 2,2 7,2 -,1 5,1 16,9 17,7 13,1 42,1 21,1 11, 1, Dec. 4,3 2,1 9,1,5 4,5 17,2 18, 12,7 44,1 22,3 9,8 1,6 G16 Ročná miera rastu krátkodobých dlhových cenných papierov podľa sektora emitenta vo všetkých menách kombinovane (percentuálne zmeny) 6 Verejná správa PFI (vrátane Eurosystému) Spoločnosti iné ako PFI Zdroj:. 1) Výpočet miery rastu je v Technických poznámkach. S 34

114 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné trhy 4.4 Kótované akcie emitované rezidentmi eurozóny 1) (mld. EUR; ak nie je uvedené inak; trhové hodnoty) 1. Stav a ročná miera rastu (stav ku koncu obdobia) Spolu PFI Nepeňažné finančné spoločnosti Nefinančné spoločnosti Spolu Index Ročná Spolu Ročná Spolu Ročná Spolu Ročná dec. 21 miera rastu miera rastu miera rastu miera rastu = 1 % (%) (%) (%) (%) Dec ,4 11,4 1,1 569,5 1,7 351, 2, ,9,8 24 Jan ,6 11,5 1,2 584,1 1,7 375,1 3, 2 829,4,8 Feb ,1 11,5 1,2 587,9 2, 377,1 3, ,1,8 Mar ,5 11,8 1,5 571,9 2,2 357,7 3, ,9 1,2 Apr ,5 12, 1, 579,4 2,3 363,7 1,3 2 85,4,7 Máj 3 687,9 11,9 1, 568,1 2,4 353, 1, ,8,7 Jún 3 79,1 12, 1, 582,5 2,7 364,4 1, ,2,6 Júl 3 679,8 12,1,9 562,3 1,8 356,2 1, ,3,6 Aug ,2 12,,9 562,5 1,4 355,3 1,6 2 73,4,6 Sep. 3 77,9 12,1,9 579,6 1,3 364,2 2, ,1,7 Okt ,6 12,2,9 598, 1,2 374,6 2, 2 815,,7 Nov. 3 96,5 12,5 1,2 623,9 2,8 388,6, ,1,9 Dec. 4 33,8 12,6 1,2 643,7 2,9 47,7 1, ,4,8 25 Jan , 12,6 1,1 662,6 2,9 414,2,9 3 61,3,8 Feb ,5 12,7 1,1 681,1 2,6 434,1 1, 3 139,2,8 Mar ,4 12,7,9 677,7 2,3 424, 1, 3 14,7,6 Apr. 4 94,7 12,9,9 656, 2,1 49,4 2,2 3 29,3,5 Máj 4 272,7 13, 1, 678,1 2,1 424, 2,3 3 17,5,6 Jún 4 381,7 13,1 1,1 698, 2,4 441,5 3, 3 242,1,6 Júl 4 631,7 13,1 1, 727,9 2,3 466,7 2, ,1,6 Aug. 4 66,4 13,1 1,1 723,4 3, 457,1 2, ,9,5 Sep ,7 13,3 1,2 764,1 3,2 483,7 2,7 3 57,8,5 Okt , 13,4 1,2 752,4 3,2 48,5 3, ,2,5 Nov ,3 13,7 1,2 89,2 1,3 513,6 3,3 3 55,5,9 Dec. 5 45,8 13,8 1,2 836,7,8 54,8 3, ,4 1, G17 Ročná miera rastu kótovaných akcií vydaných rezidentmi eurozóny (ročné percentuálne zmeny) 5, PFI Nepeňažné finančné spoločnosti Nefinančné spoločnosti 5, 4, 4, 3, 3, 2, 2, 1, 1,,, -1, Zdroj:. 1) Výpočet indexu a miery rastu je v Technických poznámkach. -1, S 35

115 4.4 Kótované akcie vydané rezidentmi eurozóny 1) (mld. EUR; ak nie je uvedené inak; trhové hodnoty) 2. Transakcie počas mesiaca Spolu PFI Nepeňažné finančné spoločnosti Nefinančné spoločnosti Hrubé Splatenie Čisté Hrubé Splatenie Čisté Hrubé Splatenie Čisté Hrubé Splatenie Čisté emisie emisie emisie emisie emisie emisie emisie emisie Dec. 5,7 1,4 4,2,8,1,8,4,9 -,5 4,5,5 4, 24 Jan. 2,9 1, 1,8,1,,1,9,,9 1,8 1,,8 Feb. 3,5,6 2,9 2,, 2,,,2 -,2 1,4,3 1,1 Mar. 12,1 1,5 1,6 1,5, 1,5,,1 -,1 1,6 1,3 9,3 Apr. 6,6,7 5,8 3,1,1 3,1,6,1,5 2,9,6 2,3 Máj 3,3 4,2 -,9,3,,3,,, 2,9 4,2-1,2 Jún 3,9 2,2 1,6,7 1,6 -,9,3,,2 2,9,6 2,3 Júl 6,4 3,9 2,5,4,,4 2,2, 2,2 3,8 3,9, Aug. 2, 2,9 -,9,1 2,2-2,1,,, 1,9,7 1,1 Sep. 5, 2,3 2,7,1,9 -,8,,, 4,8 1,4 3,4 Okt. 3,5,8 2,8,1,,1,,, 3,5,8 2,7 Nov. 15,2 3,5 11,8 12,8,3 12,5,1,,1 2,4 3,1 -,8 Dec. 5,5 2,3 3,2 1,2, 1,2,4,1,3 3,9 2,2 1,7 25 Jan. 1,1 1,5 -,4,1,,1,2,,2,8 1,5 -,7 Feb. 4,,7 3,4,1,,1,2,1,1 3,8,6 3,2 Mar. 5, 2, 3,,9,8,1,1,1, 3,9 1,1 2,9 Apr. 1,3 2,3 8,1 2,5, 2,5 5,8, 5,7 2, 2,2 -,2 Máj 3,7 2,5 1,2,,,,2,2, 3,4 2,2 1,2 Jún 12,1 5,4 6,7 1,9 1,,9 4,1,7 3,3 6,1 3,6 2,5 Júl 7,4 7,3, 2,4 2,9 -,4,5,,5 4,4 4,4, Aug. 2,8 1,9,9 2,5, 2,5,,2 -,1,4 1,8-1,4 Sep. 8,2 1,8 6,5,4,,4 1,1, 1,1 6,7 1,7 5, Okt. 8,3 1,3 6,9,,1 -,1 2,7, 2,7 5,6 1,2 4,4 Nov. 17, 3, 14, 2,1, 2,1,5,,5 14,4 3, 11,4 Dec. 1,9 6, 4,9 1,3 4,1-2,7 1,9,4 1,5 7,6 1,6 6,1 G18 Hrubé emisie kótovaných akcií podľa sektora emitenta (mld. EUR; transakcie počas mesiaca; trhové hodnoty) 4 Nefinančné spoločnosti PFI Nepeňažné finančné spoločnosti Zdroj:. 1) Výpočet indexu a miery rastu je v Technických poznámkach. S 36

116 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné trhy 4.5 Úrokové sadzby PFI z vkladov a pôžičiek denominovaných v eurách podľa rezidentov eurozóny (percentuálne sadzby ročne; stav ku koncu obdobia; nové obchody ako priemer za obdobie, ak nie je uvedené inak) 1. Úrokové sadzby z vkladov (nové obchody) Vklady od domácností Vklady od nefinančných spoločností Repo obchody Jedno- S dohodnutou splatnosťou S výpovednou lehotou 1) 2) Jedno- S dohodnutou splatnosťou dňové 1) dňové 1) Do 1 roka Nad 1 Nad 2 roky Do 3 mesiacov Nad 3 mesiace Do 1 roka Nad 1 Nad 2 roky a do 2 rokov a do 2 rokov Jan.,74 1,95 2,29 2,54 1,98 2,49,93 2,4 2,25 3,26 2,5 Feb.,74 1,95 2,19 2,33 1,97 2,49,93 2,3 2,25 3,47 2,3 Mar.,74 1,93 2,16 2,4 1,96 2,47,94 2, 2,35 3,15 1,99 Apr.,74 2,1 2,9 2,32 1,95 2,45,95 2,1 2,23 2,92 2, Máj,75 1,94 2,1 2,2 1,97 2,43,95 2,1 2,12 3,31 2, Jún,69 1,95 2,21 2,2 2,17 2,38,91 2,1 2,5 3,57 2, Júl,68 1,94 2,1 2,19 2,15 2,34,94 2,2 2,21 3,11 2, Aug.,69 1,95 2,7 2,32 2,3 2,31,96 2,2 2,22 2,9 2,1 Sep.,69 1,97 2,5 2,4 2,2 2,29,96 2,4 2,23 2,97 2,4 Okt.,69 1,98 2,28 2,16 1,96 2,27,97 2,4 2,58 3,44 2,2 Nov.,7 2,1 2,34 2,18 1,99 2,27,99 2,8 2,18 3,44 2,3 Dec.,71 2,14 2,24 2,2 1,98 2,3 1,2 2,25 2,46 3,53 2,22 2. Úrokové sadzby z pôžičiek domácnostiam (nové obchody) Bankové Spotrebiteľské úvery Pôžičky na bývanie Ostatné pôžičky podľa prečer- stanovenej počiatočnej sadzby panie 1) Podľa stanovenej počiatočnej sadzby Účtovaná Podľa stanovenej počiatočnej sadzby Účtovaná ročná ročná Pohyblivá Nad 1 Nad 5 sadzba 3) Pohyblivá Nad 1 Nad 5 a do Nad 1 sadzba 3) Pohyblivá Nad 1 Nad 5 sadzba a do 5 rokov sadzba a do 5 1 rokov rokov sadzba a do 5 rokov do 1 roka rokov do 1 roka rokov do 1 roka rokov Jan. 9,6 6,97 6,83 8,33 8,1 3,44 3,97 4,43 4,45 4,7 3,96 4,64 4,62 Feb. 9,65 6,2 6,83 8,18 7,77 3,4 3,94 4,39 4,33 3,98 4, 4,73 4,49 Mar. 9,6 6,62 6,72 8,12 7,83 3,4 3,89 4,35 4,27 3,97 3,84 4,6 4,57 Apr. 9,62 6,6 6,64 8,19 7,81 3,4 3,89 4,36 4,28 3,95 3,97 4,71 4,62 Máj 9,64 6,96 6,56 8, 7,82 3,38 3,85 4,28 4,2 3,93 3,86 4,68 4,61 Jún 9,61 6,62 6,5 7,9 7,72 3,32 3,76 4,13 4,9 3,89 3,84 4,6 4,5 Júl 9,52 6,67 6,61 7,96 7,8 3,33 3,7 4,6 4,5 3,87 3,89 4,54 4,29 Aug. 9,58 6,99 6,7 8,1 7,99 3,32 3,72 4, 3,99 3,89 3,8 4,59 4,41 Sep. 9,61 7,4 6,43 7,94 7,85 3,31 3,69 3,98 3,96 3,82 3,85 4,51 4,25 Okt. 9,64 6,82 6,36 7,99 7,75 3,33 3,67 3,99 3,95 3,82 3,88 4,5 4,28 Nov. 9,69 6,74 6,33 7,84 7,62 3,38 3,69 3,97 3,96 3,85 4, 4,29 4,33 Dec. 9,77 6,75 6,36 7,4 7,51 3,49 3,84 4,5 4,1 3,99 4,6 4,57 4,38 3. Úrokové sadzby z pôžičiek nefinančným spoločnostiam (nové obchody) Bankové Ostatné pôžičky do 1 mil. EUR podľa Ostatné pôžičky nad 1 mil. EUR podľa prečerpanie 1) stanovenej počiatočnej sadzby stanovenej počiatočnej sadzby Pohyblivá sadzba Nad 1 a do Nad 5 rokov Pohyblivá sadzba Nad 1 a do Nad 5 rokov a do 1 roka 5 rokov a do 1 roka 5 rokov Jan. 5,38 3,97 4,69 4,47 3,2 3,29 4,1 Feb. 5,3 3,91 4,76 4,36 3,1 3,33 3,81 Mar. 5,28 3,9 4,5 4,32 3,2 3,47 4,11 Apr. 5,22 3,88 4,51 4,34 3, 3,53 3,99 Máj 5,14 3,91 4,45 4,24 2,99 3,6 3,8 Jún 5,12 3,87 4,45 4,14 2,92 3,44 3,88 Júl 5,12 3,86 4,4 4,11 2,96 3,57 3,77 Aug. 5,4 3,91 4,45 4,13 2,87 3,52 3,81 Sep. 5,14 3,81 4,36 4,3 2,9 3,39 3,87 Okt. 5,1 3,88 4,43 4,1 2,88 3,58 3,8 Nov. 5,9 3,91 4,44 3,99 3,8 3,58 3,98 Dec. 5,12 3,98 4,5 4,1 3,22 3,58 3,93 Zdroj:. 1) Pre túto kategóriu sa zhodujú nové obchody a stav. Koniec obdobia. 2) Pre túto kategóriu sa domácnosti a nefinančné spoločnosti spájajú a prideľujú do sektora domácností vzhľadom na to, že hodnoty nefinančných spoločností sú zanedbateľné v porovnaní s hodnotami v sektore domácností vo všetkých zúčastnených členských štátoch. 3) Ročná percentuálna sadzba poplatku zahŕňa celkové náklady pôžičky. Celkové náklady zahŕňajú zložku úrokovej sadzby a zložku ostatných (súvisiacich) poplatkov, ako sú náklady na informovanie, správu, spracovanie dokumentov, záruky atď. S 37

117 4.5 Úrokové sadzby PFI z depozitov a pôžičiek denominovaných v eurách podľa rezidentov eurozóny (% p. a.; stav ku koncu obdobia, nové obchody ako priemer obdobia, ak nie je uvedené inak) 4. Úrokové sadzby z depozitov (stav) Vklady domácností Vklady nefinančných spoločností Repo obchody Vklady splatné S dohodnutou splatnosťou S výpovednou lehotou 1) 2) Vklady splatné S dohodnutou splatnosťou na požiadanie 1) na požiadanie 1) Do 2 rokov Nad 2 roky Do 3 mesiacov Nad 3 mesiace Do 2 rokov Nad 2 roky Jan.,74 1,91 3,23 1,98 2,49,93 2,12 3,73 2,1 Feb.,74 1,92 3,26 1,97 2,49,93 2,11 3,7 2, Mar.,74 1,92 3,22 1,96 2,47,94 2,9 3,71 1,99 Apr.,74 1,93 3,22 1,95 2,45,95 2,1 3,57 1,99 Máj,75 1,92 3,19 1,97 2,43,95 2,11 3,51 2, Jún,69 1,92 3,22 2,17 2,38,91 2,1 3,55 2,1 Júl,68 1,91 3,18 2,15 2,34,94 2,11 3,5 1,98 Aug.,69 1,92 3,18 2,3 2,31,96 2,1 3,52 2, Sep.,69 1,91 3,19 2,2 2,29,96 2,12 3,5 2,1 Okt.,69 1,93 3,17 1,96 2,27,97 2,12 3,45 2,3 Nov.,7 1,96 3,15 1,99 2,27,99 2,16 3,43 2,6 Dec.,71 2,1 3,15 1,98 2,3 1,2 2,3 3,4 2,16 5. Úrokové sadzby z pôžičiek (stav) Úvery domácnostiam Pôžičky nefinančným spoločnostiam Pôžičky na bývanie Spotrebiteľské úvery a ďalšie So splatnosťou so splatnosťou pôžičky so splatnosťou Do 1 roka Nad 1 a do Nad 5 rokov Do 1 roka Nad 1 a do Nad 5 rokov Do 1 roka Nad 1 a do Nad 5 rokov 5 rokov 5 rokov 5 rokov Jan. 4,78 4,45 4,79 8,7 6,97 5,77 4,41 3,9 4,41 Feb. 4,74 4,45 4,76 8,6 7,3 5,76 4,39 3,92 4,46 Mar. 4,75 4,41 4,78 8,7 6,97 5,77 4,38 3,91 4,4 Apr. 4,69 4,38 4,74 8,2 6,94 5,76 4,34 3,86 4,37 Máj 4,63 4,36 4,71 8, 6,87 5,74 4,33 3,85 4,35 Jún 4,62 4,33 4,67 7,92 6,93 5,72 4,32 3,85 4,35 Júl 4,57 4,29 4,63 7,89 6,86 5,7 4,3 3,82 4,29 Aug. 4,54 4,24 4,6 7,96 6,86 5,73 4,25 3,8 4,28 Sep. 4,51 4,23 4,59 7,94 6,85 5,71 4,25 3,78 4,26 Okt. 4,49 4,19 4,58 7,95 6,8 5,7 4,24 3,77 4,25 Nov. 4,51 4,17 4,53 7,88 6,77 5,7 4,29 3,79 4,25 Dec. 4,54 4,14 4,52 7,94 6,78 5,67 4,33 3,84 4,24 G19 Nové vklady s dohodnutou splatnosťou (% p. a. bez poplatkov; priemer za obdobie) G2 Nové pôžičky s pohyblivou sadzbou a počiatočným stanovením sadzby do 1 roka (% p. a. bez poplatkov; priemer obdobia) 4,5 Domácnostiam do 1 roka Nefinančným spoločnostiam do 1 roka Domácnostiam nad 2 roky Nefinančným spoločnostiam nad 2 roky 4,5 7,5 Domácnostiam na spotrebu Domácnostiam na kúpu domu Nefinančným spoločnostiam do 1 mil. EUR Nefinančným spoločnostiam nad 1 mil. EUR 7,5 4, 4, 7, 6,5 7, 6,5 3,5 3,5 6, 5,5 6, 5,5 3, 3, 5, 5, 2,5 2,5 4,5 4, 4,5 4, 2, 2, 3,5 3, 3,5 3, 1, ,5 2, ,5 Zdroj:. S 38

118 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné trhy 4.6 Úrokové sadzby peňažného trhu (percentuálne sadzby ročne; priemery za obdobie) Eurozóna 1) Spojené štáty Japonsko Jednodňové 1-mesačné vklady 3-mesačné vklady 6-mesačné vklady 12-mesačné vklady 3-mesačné vklady 3-mesačné vklady vklady (EONIA) (EURIBOR) (EURIBOR) (EURIBOR) (EURIBOR) (LIBOR) (LIBOR) ,32 2,35 2,33 2,31 2,34 1,22,6 24 2,5 2,8 2,11 2,15 2,27 1,62,5 25 2,9 2,14 2,18 2,23 2,33 3,56,6 24 Q4 2,8 2,12 2,16 2,21 2,31 2,3,5 25 Q1 2,6 2,11 2,14 2,19 2,32 2,84,5 Q2 2,7 2,1 2,12 2,14 2,19 3,28,5 Q3 2,8 2,11 2,13 2,15 2,2 3,77,6 Q4 2,14 2,25 2,34 2,46 2,63 4,34,6 25 Feb. 2,6 2,1 2,14 2,18 2,31 2,82,5 Mar. 2,6 2,1 2,14 2,19 2,33 3,3,5 Apr. 2,8 2,1 2,14 2,17 2,27 3,15,5 Máj 2,7 2,1 2,13 2,14 2,19 3,27,5 Jún 2,6 2,1 2,11 2,11 2,1 3,43,5 Júl 2,7 2,11 2,12 2,13 2,17 3,61,6 Aug. 2,6 2,11 2,13 2,16 2,22 3,8,6 Sep. 2,9 2,12 2,14 2,17 2,22 3,91,6 Okt. 2,7 2,12 2,2 2,27 2,41 4,17,6 Nov. 2,9 2,22 2,36 2,5 2,68 4,35,6 Dec. 2,28 2,41 2,47 2,6 2,78 4,49,7 26 Jan. 2,33 2,39 2,51 2,65 2,83 4,6,7 Feb. 2,35 2,46 2,6 2,72 2,91 4,76,7 G21 Úrokové sadzby peňažného trhu eurozóny (mesačné; % p. a.) G22 3-mesačné úrokové sadzby peňažného trhu (mesačné; % p. a.) 9, 1-mesačná sadzba 3-mesačná sadzba 12-mesačná sadzba 9, 9, Eurozóna Japonsko Spojené štáty 9, 8, 8, 8, 8, 7, 7, 7, 7, 6, 6, 6, 6, 5, 5, 5, 5, 4, 4, 4, 4, 3, 3, 3, 3, 2, 2, 2, 2, 1, 1, 1, 1,, ,, , Zdroj:. 1) Pred januárom 1999 sa syntetické sadzby eurozóny vypočítavali na základe národných sadzieb vážených HDP. Ďalšie informácie vo Všeobecných poznámkach. S 39

119 4.7 Výnosy štátnych dlhopisov (% p. a.; priemery za obdobie) Eurozóna 1) Spojené štáty Japonsko 2 roky 3 roky 5 rokov 7 rokov 1 rokov 1 rokov 1 rokov ,49 2,74 3,32 3,74 4,16 4,, ,47 2,77 3,29 3,7 4,14 4,26 1,5 25 2,38 2,55 2,85 3,14 3,44 4,28 1,39 24 Q4 2,41 2,62 3,6 3,51 3,84 4,17 1,45 25 Q1 2,45 2,66 2,99 3,36 3,67 4,3 1,41 Q2 2,21 2,4 2,73 3,7 3,41 4,16 1,28 Q3 2,21 2,36 2,65 2,94 3,26 4,21 1,36 Q4 2,66 2,79 3,1 3,18 3,42 4,48 1,53 25 Feb. 2,45 2,67 2,97 3,32 3,62 4,16 1,4 Mar. 2,49 2,74 3,8 3,44 3,76 4,49 1,45 Apr. 2,34 2,55 2,89 3,25 3,57 4,34 1,32 Máj 2,22 2,41 2,74 3,5 3,41 4,14 1,27 Jún 2,7 2,24 2,58 2,93 3,25 4, 1,24 Júl 2,19 2,34 2,66 2,99 3,32 4,16 1,26 Aug. 2,24 2,4 2,7 2,99 3,32 4,26 1,43 Sep. 2,21 2,34 2,6 2,84 3,16 4,19 1,38 Okt. 2,45 2,61 2,85 3,5 3,32 4,45 1,54 Nov. 2,73 2,86 3,1 3,28 3,53 4,53 1,52 Dec. 2,8 2,88 3,7 3,21 3,41 4,46 1,54 26 Jan. 2,86 2,94 3,1 3,21 3,39 4,41 1,47 Feb. 2,97 3,7 3,26 3,37 3,55 4,56 1,57 G23 Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny (mesačne; % p. a.) G24 Výnosy 1-ročných štátnych dlhopisov (mesačne; % p. a.) 1, 2-ročný výnos 5-ročný výnos 7-ročný výnos 1, 1, Eurozóna Spojené štáty Japonsko 1, 9, 9, 9, 9, 8, 8, 8, 8, 7, 7, 7, 7, 6, 6, 6, 6, 5, 5, 5, 5, 4, 4, 4, 4, 3, 3, 3, 3, 2, 2, 2, 2, 1, 1, 1, 1,, ,, , Zdroj:. 1) Do decembra 1998 sú výnosy eurozóny počítané na základe harmonizovaných výnosov národných štátnych dlhopisov vážených HDP. Odvtedy sú váhami nominálne objemy vládnych dlhopisov v jednotlivom pásme splatnosti. S 4

120 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Finančné trhy 4.8 Indexy akciového trhu (hodnota indexov v bodoch; priemer za obdobie) Benchmark Indexy Dow Jones EURO STOXX Spojené Japonsko štáty Indexy hlavných sektorov ekonomiky Široký 5 Suroviny Spotrebné Spotrebné Energie Finančný Priemysel Techno- Sieťové Teleko- Zdravot- Standard Nikkei tovary tovary sektor logický odvetvia munikácie níctvo & Poor s 225 cyklické necyklické sektor , ,7 212,5 144,9 193,8 259,5 199,3 213,5 275,2 21,7 337,5 34,5 964, , ,1 2 84,8 251,4 163,4 219,9 3,5 238,2 258,6 298,3 266,3 399,2 395, , , ,8 3 28,6 37, 181,3 245,1 378,6 287,7 37,3 297,2 334,1 433,1 457, 1 27, ,3 24 Q4 259, ,7 268,9 162,7 215, 315,7 249,1 268, 281,8 287,3 423,5 419, , ,1 25 Q1 276,2 3 25,3 29,4 177, 227,9 335,8 269, 29,9 274,8 39,6 446,5 427, 1 191, ,1 Q2 28,1 3 63,7 291,1 177,7 232,4 354,5 271,2 291,7 284,8 321,7 423, 455, , ,4 Q3 33,4 3 38, 311,9 185, 256,7 411,3 293,4 318,6 33,8 346, 439,7 466, , ,9 Q4 315, ,1 334, 185,5 262,8 411,8 316,8 327,6 325, 358,6 423,4 478, , , 25 Feb. 279, 3 5,4 294,2 179,5 23, 338,5 27,1 295,1 277,4 317,5 453,8 428, , ,7 Mar. 279,8 3 65,8 299,4 179,3 232, 349,5 273,7 293,5 276,5 38,7 436,3 428, , ,5 Apr. 275,9 3 13,7 29, 176,7 227,9 345,5 269, 287,6 268,5 314,2 426,1 443, , ,2 Máj 276,1 3 23,5 285,7 175,4 228,7 344,1 267,1 285,2 283,8 319,4 421,3 46, , ,4 Jún 288, ,7 297,7 181, 24,4 373,4 277,4 32, 31,5 331,2 421,7 462,8 1 22, ,8 Júl 298, ,1 32, 184,9 249,5 398,3 288,2 313,8 38,6 336,8 437,5 463,4 1 22, ,9 Aug. 33,1 3 33,3 311,5 185,7 257,1 45,8 293,4 318,9 297,6 343,9 444,7 473, 1 224, , Sep. 38, ,8 321,7 184,4 263, 429,3 298,5 322,9 35,7 357, 436,5 462, , ,6 Okt. 36,8 3 34,1 322,4 182,4 26,6 45,3 32,6 317,3 312,4 347,7 434, 466, , ,9 Nov. 312,7 3 44,9 33,8 183,2 259,3 411,2 316,4 322,3 322,9 354, 418,2 471, , , Dec. 325,7 3 55,1 348,4 19,8 268,4 418,5 33,8 342,7 339,2 373,5 418,5 496, , , 26 Jan. 335, ,9 356,5 196,1 276,1 429,6 34,6 361,4 344,6 391,3 414,6 519, , ,4 Feb. 349, 3 743,8 375,9 198, 288,5 424,3 361,7 383,9 351,7 417,8 49,1 513, , ,6 G25 Dow Jones EURO STOXX Broad, Standard&Poor s 5 a Nikkei 225 (Január 1994 =1; mesačné priemery) 35 Dow Jones EURO STOXX Broad Standard & Poor s 5 Nikkei Zdroj: S 41

121 55.1 HICP, ostatné ceny a náklady (ročné percentuálne zmeny; ak nie je uvedené inak) 1. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien CENY, PRODUKCIA, DOPYT A TRH PRÁCE Spolu Spolu (s. o., percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu) Index: Spolu Tovary Služby Spolu Spracované Nespracované Priemyselné Energie Služby 25 =1 potraviny potraviny tovary bez (s. n.) Spolu bez energií nesprac. potravín a energií Podiel v % 1) 1, 1, 83,4 59,2 4,8 1, 11,8 7,4 3,7 9,2 4, ,9 2,2 2,5 1,7 3, ,8 2,1 2, 1,8 2, ,9 2,1 2,1 1,8 2, , 2,2 1,5 2,1 2, Q4 98,6 2,3 2, 2,1 2,7,4,3,, 1,8,6 25 Q1 98,8 2, 1,7 1,8 2,4,4,7,5,,3,5 Q2 99,9 2, 1,5 1,8 2,3,7,3,2,1 4,5,5 Q3 1,3 2,3 1,4 2,4 2,2,8,5,, 5,6,6 Q4 11, 2,3 1,5 2,4 2,1,4,7,6,2,4,5 25 Sep. 1,8 2,6 1,4 2,9 2,2,4,6,,1 3,,1 Oct. 11, 2,5 1,5 2,6 2,2,1,1,,1,2,2 Nov. 1,8 2,3 1,5 2,4 2,1 -,2,2,4,1-3,,1 Dec. 11,1 2,2 1,4 2,4 2,1,1,2,5, -,7,1 26 Jan. 1,7 2,4 1,3 2,7 2,,2,1, -,1 2,4,1 Feb. 2). 2, Tovar Služby Potraviny Priemyselné tovary Bývanie Doprava Pošty Rekreácia Rôzne (vrát. alkoholických nápojov a tabaku) a telekomu- a osobné Spolu Spracované Nespracované Spolu Priemyselné Energie Ná- nikácie služby potraviny potraviny tovary jombez energií né Podiel v % 1) 19,3 11,8 7,4 39,9 3,7 9,2 1,3 6,3 6,4 2,9 14,5 6, ,1 3,1 3,1 1, 1,5 -,6 2,4 2, 3,2 -,3 4,2 3,4 23 2,8 3,3 2,1 1,2,8 3, 2,4 2, 2,9 -,6 2,7 3,4 24 2,3 3,4,6 1,6,8 4,5 2,4 1,9 2,8-2, 2,4 5,1 25 1,6 2,,8 2,4,3 1,1 2,6 2, 2,7-2,2 2,3 3,1 24 Q4 1,4 2,8 -,7 2,4,8 8,5 2,6 2,1 2,9-2,6 2,4 5,3 25 Q1 1,6 2,4,5 1,9,3 7,6 2,6 2,1 3,1-1,9 2,4 3,5 Q2 1,2 1,6,8 2,1,3 8,8 2,7 2,1 2,4-2, 2,3 3,4 Q3 1,4 1,8,8 2,8,1 12,7 2,5 2,1 2,6-2,2 2,3 3, Q4 1,9 2,2 1,4 2,7,4 11,1 2,5 1,9 2,7-2,7 2,3 2,7 25 Aug. 1,4 1,7 1, 2,5, 11,5 2,6 2,1 2,6-2,1 2,4 3, Sep. 1,8 2,3 1, 3,4,2 15, 2,5 2,1 2,6-2,2 2,3 2,9 Okt. 1,9 2,4 1,1 2,9,3 12,1 2,5 1,9 2,9-2,8 2,4 2,7 Nov. 2,2 2,6 1,5 2,5,4 1, 2,4 1,9 2,8-2,7 2,2 2,7 Dec. 1,7 1,8 1,5 2,7,4 11,2 2,5 2, 2,6-2,7 2,2 2,8 26 Jan. 1,9 1,8 2, 3,1,2 13,6 2,5 2, 2,3-2,8 2,2 2,4 Zdroj: Eurostat a výpočty. 1) Vzťahuje sa k indexovému obdobiu 26. 2) Odhad založený na prvých podkladoch z Nemecka, Španielska a Talianska (ak boli k dispozícii, aj z ostatných členských štátov), ako aj na predbežných informáciách o cenách energií. S 42

122 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Ceny, produkcia, dopyt a trh práce 5.1 HICP, ostatné ceny a náklady (ročné percentuálne zmeny; ak nie je uveden inak) 2. Ceny v priemysle, stavebníctve, ceny nehnuteľností na bývanie a surovín Ceny priemyselných výrobcov okrem stavebníctva Staveb- Ceny nehnu- Ceny surovín na Ceny ropy 4) níctvo 1) teľností na svetovom trhu 3) (EUR za Spolu Spolu Priemysel okrem stavebníctva a energetiky Energia bývanie 2) barel) (index 2 = 1) Priemysel. Spolu Medzi- Kapitál. Spotrebné tovary Spolu výroba spotreba tovary Spolu Dlhodobej Krátkodobej Spolu spotreby spotreby okrem energií Podiel v % 5) ,9 -,1,3,5 -,3,9 1, 1,3 1, -2,3 2,7 6,8-4,1 -,9 26, ,4 1,4,9,8,8,3 1,1,6 1,2 3,8 2,1 7,1-4, -4,5 25, ,7 2,3 2,5 2, 3,5,7 1,3,7 1,4 3,9 2,6 7, 18,4 1,8 3, ,1 4,1 3,2 1,8 2,9 1,3 1,1 1,3 1, 13,4.. 28,5 9,4 44,6 24 Q4 17,2 3,8 4, 2,8 5,5 1,2 1,2 1,1 1,2 8,5 3,5 7,2 22,9 1,3 34,5 25 Q1 18,2 4,1 3,8 2,8 5,1 1,6 1,2 1,4 1,1 1, 3,5-22,9 1,9 36,6 Q2 19,4 3,9 3,1 1,9 3,1 1,5,9 1,4,8 12,1 3,1 7,7 22,4 2,2 42,2 Q3 11,8 4,2 3, 1,3 1,7 1,2,9 1,2,9 15, ,5 11,6 5,9 Q4 111,9 4,4 2,8 1,4 1,7 1,1 1,3 1,3 1,4 15,6.. 34,2 23,2 48,6 25 Sep. 111,3 4,4 3,2 1,3 1,6 1,2 1,1 1,2 1,1 16, ,9 13,2 52,2 Okt. 112, 4,2 2,8 1,4 1,6 1,2 1,3 1,3 1,3 15, ,1 17,4 49,3 Nov. 111,7 4,2 2,7 1,5 1,8 1, 1,4 1,2 1,5 14, , 22,5 47,9 Dec. 112, 4,7 3, 1,5 1,9 1, 1,3 1,3 1,3 17, ,6 29,8 48,5 26 Jan ,4 23,1 52,5 Feb , 23,2 51,8 3. Hodinové náklady práce 7) Spolu (s. o. Spolu Podľa komponentov Podľa vybranej ekonomickej aktivity Memo index 2 = 1) položky: Mzdy a platy Sociálne príspevky Ťažba nerastných Stavebníctvo Služby ukazovateľ zamestnávateľov surovín, priemyselná dojednaných výroba a výroba miezd a rozvod elektriny plynu a vody Podiel v % 5) ,5 3,5 3,3 4,5 3,2 4,3 3,6 2, ,7 3, 2,8 3,8 3, 3,9 2,8 2, ,6 2,5 2,3 3, 2,8 3,3 2,3 2, ,1 24 Q4 114,7 2,4 1,9 4, 2,8 2,9 2,1 2, 25 Q1 115,5 3,2 2,6 4,6 3,3 3,1 3,2 2,2 Q2 116,1 2,5 2,2 3,2 2,7 2,2 2,4 2,1 Q3 116,8 2,2 2,1 2,7 2,5 1,5 2,1 2,1 Q , Zdroj: Eurostat, HWWA (stĺpce 3 a 4), Thomson Financial Datastream (stĺpec 5), výpočty na základe údajov Eurostatu (stĺpec 6 v tabuľke 2 v časti 5.1 a stĺpec 7 v tabuľke 3 v časti 5.1) a výpočty (stĺpec 12 v tabuľke 2 v časti 5.1 a stĺpec 8 v tabuľke 3 v časti 5.1). 1) Obytné budovy, na základe neharmonizovaných údajov. 2) Indikátor ceny nehnuteľností na bývanie za eurozónu, na základe neharmonizovaných zdrojov. 3) Týka sa cien vyjadrených v eurách. 4) Brent Blend (pre jednomesačnú termínovanú dodávku). 5) V roku 2. 6) Údaje za druhý (štvrtý) štvrťrok sú priemermi za prvý (druhý) polrok. Keďže niektoré národné údaje sú dostupné len ročne, polročné údaje sú sčasti odvodené z ročných výsledkov; preto presnosť polročných údajov je menšia ako ročných údajov. 7) Hodinové náklady práce za celé hospodárstvo okrem poľnohospodárstva, verejnej správy, školstva, zdravotníctva a služieb, ktoré nie sú klasifikované inde. Vzhľadom na rozdielne pokrytie komponenty nezodpovedajú úhrnu. S 43

123 5.1 HICP, ostatné ceny a náklady (ročné percentuálne zmeny, ak nie je uveden inak) 4. Jednotkové náklady práce, odmena na zamestnanca a produktivita práce (sezónne očistené) Spolu (index Spolu Podľa ekonomickej aktivity 2 = 1) Poľnohospodárstvo, Ťažba nerastných Stavebníctvo Obchod, opravy, Finančné Verejná správa, poľovníctvo, surovín, priemyselná hotely a reštaurácie, sprostredkovanie školstvo, lesníctvo výroba a výroba doprava, pošty nehnuteľnosti, prenájom zdravotníctvo a rybárstvo a rozvod elektriny, a telekomunikácie a obchodné činnosti a ostatné služby plynu a vody Jednotkové náklady práce 1) 21 12,3 2,3 1,6 1,4 2,3 1,4 4, 2, ,5 2,2 1,5 1,1 3, 1,6 3, 2, ,4 1,8 2,8 1, 1,6 1,6 1,8 2, ,4,9-7,3 -,2 2,3,5 2, 1,7 24 Q3 17,3,4-8,7-1,4 3,6,8 2,2,5 Q4 17,9 1,1-5,2,8 3,2,3 1,9 1,4 25 Q1 18,2 1,1,6,1 3,9,6 1,7 1,6 Q2 18,3,9 3,4 -,4 2,4,8 2,5 1,4 Q3 18,1,7 2,3 -,4 1, -,3 2,8 1,8 Odmena na zamentnanca 21 12,7 2,7 1,4 2,5 3,1 2,5 2,6 3, 22 15,3 2,5 3,1 2,6 3,2 2,2 1,9 2, ,7 2,3,9 2,7 2,5 2, 1,8 2, ,9 2,,6 3, 3,3 1,5 1,3 2,1 24 Q3 19,8 1,5,4 2,3 3,1 1,6 1,5,8 Q4 11,3 1,7 2,2 2,5 3,1 1,5 1,2 1,5 25 Q1 111, 1,5 2,7 1,7 2,5 1,8 1,6 1,1 Q2 111,4 1,4 2,7 1,6 3, 1,9 2,2,3 Q3 111,6 1,6 2,7 1,8 2,9 1,3 2,5,9 Produktivita práce 2) 21 1,5,5 -,2 1,1,8 1,1-1,4,4 22 1,7,2 1,5 1,5,2,6-1,1, 23 11,2,5-1,8 1,7,9,4, -, ,3 1,1 8,5 3,2,9 1, -,7,4 24 Q3 12,3 1,1 9,9 3,8 -,5,8 -,7,4 Q4 12,3,7 7,8 1,7, 1,2 -,7,1 25 Q1 12,6,4 2, 1,5-1,3 1,2, -,5 Q2 12,8,5 -,7 2,,6 1,1 -,3-1, Q3 13,2,9,4 2,3 1,9 1,5 -,2 -,9 5. Deflátory hrubého domáceho produktu Spolu Spolu Domáci dopyt Export 3) Import 3) (index 2 Spolu Súkromná Spotreba Tvorba hrubého = 1) spotreba verejnej fixného kapitálu správy ,4 2,4 2,2 3, 2,5 1,5 1,2, ,9 2,5 2, 1,9 2,7 1,3 -,4-2, , 2, 1,8 1,9 2,2 1,1-1,2-1, , 1,8 2, 1,9 2,1 2,4 1,2 1,5 24 Q3 19,2 1,7 2, 2, 1,1 2,9 2,1 3, Q4 19,7 1,8 2,2 1,9 2, 3,1 2,4 3,8 25 Q1 11,1 1,9 2,1 1,8 1,9 3, 2,9 3,6 Q2 11,6 1,6 1,8 1,7 1,3 2,5 2,2 3,1 Q3 11,9 1,5 2,1 2, 1,8 2,4 2,3 4,2 Zdroj: Výpočty na základe dát Eurostatu. 1) Odmena na zamestnanca (v bežných cenách) delená pridanou hodnotou (v stálych cenách) na zamestnanú osobu. 2) Pridaná hodnota (v stálych cenách) na zamestnanú osobu. 3) Deflátory pre export a import sa týkajú tovaru a služieb a zahŕňajú cezhraničný obchod v rámci eurozóny. S 44

124 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Ceny, produkcia, dopyt a trh práce 5.2 Ponuka a dopyt 1. HDP z hľadiska použitia HDP Spolu Domáci dopyt Zahraničná bilancia 1) Spolu Súkromná Spotreba Tvorba Zmeny Spolu Export 1) Import 1) spotreba verejnej hrubého fixného zásob 2) správy kapitálu Bežné ceny (mld. EUR, sezónne očistené) , , 4 28, , 1 465, 3,1 111, , , ,2 7 5, , , ,6-13,5 189, , , , , ,1 1 52, ,2 -,9 163, , , , , , , , 18,4 161, , 2 653,1 24 Q , ,3 1 16,8 393,3 389,2 9, 38,7 714,8 676,2 Q , ,8 1 12, 394,5 393,8 8,5 31,9 721,6 689,7 25 Q , , ,8 398,3 394,6 9,3 36, 719,6 683,6 Q , , ,6 43, 41,6 1,9 3,6 738,3 77,8 Q ,9 1 97, ,5 46,3 49,9 9,2 27, 769,4 742,4 Percento HDP 24 1, 97,9 57,3 2,3 2,,2 2,1 - - Reťazové indexy (ceny predchádzajúceho roku, sezónne očistené 3) ) Zmena oproti predchádzajúcemu štvrťroku v % 24 Q4,2,6,8 -,1,6 - -,4 1,4 25 Q1,3,1,1,3, ,7-1,3 Q2,4,5,2,6, ,2 2,5 Q3,6,4,3,7 1, ,3 2,8 Q4, Medziročná zmena v % 22,9,4,9 2,6-2, - - 1,7,2 23,7 1,4 1,1 1,7, ,2 3, 24 2,1 2, 1,6 1,2 2, ,5 6,6 25 1, Q4 1,6 2, 1,9,7 1, ,9 7,2 25 Q1 1,2 1,6 1,3,8 1, ,3 4,5 Q2 1,2 1,8 1,3 1, 1, , 4,6 Q3 1,6 1,6 1,5 1,4 2, ,2 5,4 Q4 1, Príspevky k štvrťročným percentuálnym zmenám HDP v percentuálnych bodoch 24 Q3,3,6,1,,1,3 -,3 - - Q4,2,5,5,,1, -, Q1,3,1,1,1,,,2 - - Q2,4,5,1,1,2,1 -,1 - - Q3,6,4,2,1,3 -,2,2 - - Príspevky k medziročným percentuálnym zmenám HDP v percentuálnych bodoch 21 1,9 1,2,8,4,1 -,1, ,9,4,5,5 -,4 -,2, ,7 1,3,6,3,2,2 -, ,1 2,,9,2,5,4, Q3 1,9 2,2,7,2,4,9 -,3 - - Q4 1,6 1,9 1,1,1,3,4 -, Q1 1,2 1,6,7,2,3,5 -,3 - - Q2 1,2 1,7,8,2,4,4 -,5 - - Q3 1,6 1,6,9,3,6 -,1, - - Zdroj: Eurostat. 1) Export a import zahŕňa tovar a služby a predstavuje cezhraničný obchod v rámci eurozóny. Údaje nie sú plne konzistentné s tabuľkou 1 v časti ) Vrátane akvizícií mínus poskytnuté cennosti. 3) Ročné údaje nie sú očistené o kolísajúci počet pracovných dní. S 45

125 5.2 Ponuka a dopyt 2. Pridaná hodnota podľa ekonomickej činnosti Hrubá pridaná hodnota (základné ceny) Dane mínus dotácie Spolu Poľno- Ťažba nerastných Stavebníctvo Obchod, Finančné, Verejná produktov hospodárstvo, surovín, opravy, hotely sprostredkovanie správa, poľovníctvo, priemyselná a reštaurácie, nehnuteľnosti, školstvo, lesníctvo výroba a výroba a doprava, pošty a prenájom zdravotníctvo a rybárstvo rozvod elektriny, telekomunikácie a obchodné a ostatné služby plynu a vody činnosti Bežné ceny (mld. EUR, sezónne očistené) ,2 157, ,6 356, , , ,4 713, ,1 153, ,9 369, ,2 1 75, ,3 736, ,6 152, ,7 386, , , , 759, ,6 153, ,1 41,6 1 46, , , 794,5 24 Q ,6 38,1 359,9 13, 366,8 474,4 395,5 199,3 Q ,5 38,4 359, 14,7 368,6 477,3 398,4 22,2 25 Q , 37,5 362,4 14,9 371, 482,9 42,3 21,9 Q ,9 37,3 367,6 17,6 373,7 486,4 43,2 23,8 Q ,5 37,3 369,3 19,8 376,5 49,3 45,3 29,5 Percento pridanej hodnoty 24 1, 2,2 2,6 5,9 21,1 27,2 22,9 - Reťazové indexy (ceny predchádzajúceho roku, sezónne očistené 1) ) Zmena oproti predchádzajúcemu štvrťroku v % 24 Q3,2 -,1,2 -,4,3,4,1,6 Q4,2,7 -,6,7,4,2,4,5 25 Q1,3-1,7,2 -,3,5,9,1,2 Q2,5-1,1,9 1,9,6,4 -,3, Q3,5,,9,3,6,5,4 1,5 Medziročná zmena v % 21 2, -1,3 1,1 1,3 2,8 2,7 1,7,7 22 1, -,2 -,2,1 1,2 1,4 2,, 23,7-4,,2 1,,6 1,3 1,1,8 24 2,2 7,4 2,3 2,1 2,3 2, 1,7 1,2 24 Q3 2, 9,2 2, 1,2 1,8 1,9 1,7 1,1 Q4 1,7 6,9,7 1,4 2,3 1,9 1,5,8 25 Q1 1,4,4,5 -,1 2,2 2,2,9,1 Q2 1,2-2,2,7 1,8 1,9 1,9,3 1,4 Q3 1,5-2,1 1,4 2,6 2,1 2,,6 2,3 Príspevky k štvrťročným percentuálnym zmenám pridanej hodnoty v percentuálnych bodoch 24 Q3,2,,,,1,1, - Q4,2, -,1,,1,1,1-25 Q1,3,,,,1,2, - Q2,5,,2,1,1,1 -,1 - Q3,5,,2,,1,1,1 - Príspevky k medziročným percentuálnym zmenám pridanej hodnoty v percentuálnych bodoch 21 2,,,3,1,6,7,4-22 1,,,,,3,4,4-23,7 -,1,,1,1,4,3-24 2,2,2,5,1,5,5,4-24 Q3 2,,2,4,1,4,5,4 - Q4 1,7,2,1,1,5,5,4-25 Q1 1,4,,1,,5,6,2 - Q2 1,2 -,1,1,1,4,5,1 - Q3 1,5,,3,2,5,5,1 - Zdroj: Eurostat a výpočty. 1) Ročné údaje nie sú očistené o kolísajúci počet pracovných dní S 46

126 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Ceny, produkcia, dopyt a trh práce 5.2 Ponuka a dopyt (ročné percentuálne zmeny, ak nie je uvedené inak) 3. Priemyselná produkcia Spolu Priemysel okrem stavebníctva Stavebníctvo Spolu Spolu Priemysel okrem stavebníctva a energií Energia (index 2 = 1) Priemysel. Spolu Medzi- Kapitál. Spotrebné tovary výroba spotreba tovary Spolu Dlhodobej Krátkodobej spotreby spotreby Podiel v % 1) 1, 82,9 82,9 75, 74, 3, 22,4 21,5 3,6 17,9 8,9 17, ,3 1,3,3,,,3 -,1 -,4-4,5,3 3, -,1 24 2,1 12,2 1,9 2, 1,9 2,2 3,,5,1,6 1,8 -, ,4 1,2 1,2 1,,8 2,5,6 -,9,8 1,1. 25 Q1 -,4 12,3,6,4,2,5 2,1 -,9-3,7 -,4 1,4-4,1 Q2 1,1 13,1,7,8,4 -,5 2,1,7-1,5 1,1 1,2 -,1 Q3 1,3 14, 1,5 1,5 1,4,9 2,8 1,6 -,1 1,9,5 1,1 Q4. 14,4 1,9 2,1 2,1 2,3 2,9,9 1,8,8 1,2. 25 Júl,7 13,5,6,1 -,1-1, 2,8, -1,9,3 2,5,6 Aug. 2, 14,3 2,7 3,1 3,2 3,5 2,8 3,5 2,7 3,6 -,7 2,7 Sep. 1,3 14,2 1,4 1,7 1,6,8 2,9 1,8, 2,1 -,4, Okt.. 13,4,2,7,6,9,4,5 -,7,7-2,. Nov.. 14,8 2,9 3,4 3,3 3,7 4,6 1, 3,2,6 1,8. Dec.. 14,9 2,5 2,3 2,5 2,3 3,8 1,3 3,3 1, 3,4. Percentuálne zmeny oproti predchádzajúcemu mesiacu (s. o.) 25 Júl,1 -,2,,3,6,3 -,1 -,4 -,1,7 -,1 Aug.,7 -,8 1,3 1,4 2,1, 1,3 1,2 1,3-2,6,5 Sep. -,2 - -,2 -,3 -,3-1,,8 -,5-1,4 -,4,9-1,4 Okt.. - -,7 -,8 -,7 -,1-1,2 -,7 -,6 -,8-2,. Nov.. - 1,4 1,3 1,3 1,7 1,5,3 1,7, 3,4. Dec.. -,1 -,2 -,1 -,6 -,5,6 -,1,7 2,9. 4. Nové objednávky a obrat v priemysle, maloobchodný predaj a registrácie osobných automobilov Nové objednávky Priemyselný obrat Maloobchodný predaj Registrácie nových v priemysle osobných Priemyselná výroba 2) Priemyselná výroba V bežných V stálych cenách automobilov (v bežných cenách) (v bežných cenách) cenách Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Potraviny Ostatné tovary bez potravín Spolu (s.o.) Spolu (s.o. index 2 = 1) (s.o. index 2 = 1) (s.o. index 2 = 1) nápoje, tabakové Textil, Vybavenie tisíce 3) výrobky odevy, domácností obuv Podiel v % 1) 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 43,7 56,3 1,6 14, ,4,1 11, -,3 1,8 12,1,4 1,1 -,3-2,7, , ,2 7,3 15,9 4,9 1,9 13,2 1,2 1, 1,2,9 2, , ,5 4,7 19,8 3,6 1,9 14,2,9,5 1,2 1,2, ,2 25 Q1 15,9 3,1 16,7 2,5 2,1 14,3 1,3 1,1 1,3,6,6 921,5 Q2 18,8 3,4 11,3 4,2 1,7 13,9,7,3,8 1,, , Q3 11,7 5, 11,9 3,9 2,1 14,2 1,1,3 1,6 1,4 1, ,6 Q4 116,6 7,1 111,3 3,7 1,9 14,4,7,3 1,1 1,7 1, 932-1,2 25 Aug. 11,2 7,9 112,8 7,3 3,3 14,8 2,3,9 3,6 4,5 3, ,4 Sep. 112,2 6,1 113,1 4,8 2,5 14,1 1,1 1,1 1, -,1 1, ,6 Okt. 111,6 4,3 16,7 1,3 1,5 14,3,4,3,4 1,,9 942,1 Nov. 117,6 9,9 113,8 5,4 1,9 14,3,7,2 1, 2,, , Dec. 12,5 7,1 113,5 4,6 2,2 14,5 1,,4 1,7 2,2 1, ,8 26 Jan , Percentuálne zmeny oproti predchádzajúcemu mesiacu (s. o.) 25 Aug. -,4-5,6 1,1-1,,5 1,4 2, 1,3 - -,7 Sep. - 1,8 -,3 -,4 - -,7, -1,2-3,7 -,7-2,2 Okt. - -,5 - -5,6,3 -,2,4, 1,3 -,2 - -1,1 Nov. - 5,3-6,7,1 -, -,2,3 1,1 -,1 - -1, Dec. - 2,5 - -,2,3 -,2 -,2,4 -,2,6 - -1, 26 Jan ,2 Zdroj: Eurostat, okrem stĺpcov 12 a 13 v tabuľke 4 v časti 5.2 (výpočty s použitím údajov ACEA, Združenia európskych výrobcov automobilov). 1) V roku 2. 2) Zahrnutá je časť spracovateľského priemyslu, ktorá pracuje hlavne na základe objednávok, reprezentujúca 62,6 % z celkovej priemyselnej výroby v roku 2. 3) Ročné a štvrťročné údaje sú priemermi mesačných údajov v príslušnom období. S 47

127 5.2 Ponuka a dopyt (porovnanie percentuálnych bodov 1), ak nie je uvedené inak; sezónne očistené) 5. Prieskumy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi Indikátor 2) Priemysel Indikátor spotrebiteľskej dôvery 3) ekonomického sentimentu Indikátor dôvery v priemysle Využitie Spolu 5) Finančná Ekonomická Situácia ne- Úspory (dlhodobý výrobných situácia situácia zamestnanosti v najbližších priemer Spolu 5) Stav Zásoby Očakávania kapacít v najbližších v najbližších v najbližších 12 mesiacoch =1) objednávok hotových výroby (v %) 4) 12 mesiacov 12 mesiacov 12 mesiacoch výrobkov , , , , , , , , Q4 1, , Q1 98, , Q2 96, , Q3 97, , Q4 1, , Sep. 98, Okt. 1, , Nov. 99, Dec. 1, Jan. 11, , Feb. 12, Indikátor dôvery v stavebníctve Indikátor dôvery v maloobchode Indikátor dôvery v službách Spolu 5) Stav Očakávania Spolu 5) Súčasná Objem Očakávaná Spolu 5) Podnikateľská Dopyt Dopyt v nadobjednávok zamestnanosti podnikateľská zásob podnikateľská klíma v posledných chádzajúcich situácia situácia mesiacoch mesiacoch Q Q Q Q Q Sep Okt Nov Dec Jan Feb Zdroj: Európska komisia (DG Ekonomických a finančných záležitostí). 1) Rozdiel medzi percentuálnym podielom respondentov, ktorí poskytujú pozitívne a negatívne odpovede. 2) Indikátor ekonomického sentimentu pozostáva z indikátorov dôvery v priemysle, spotrebiteľskej dôvery, dôvery v stavebníctve a maloobchode; indikátor dôvery v priemysle má váhu 4%, indikátor dôvery v službách má váhu 3%, indikátor spotrebiteľskej dôvery má váhu 2% a ostatné dva indikátory majú váhu po 5%. Hodnoty indikátora ekonomického sentimentu znamenajú nadpriemerný (podpriemerný) sentiment, výpočty za obdobie od januára ) Vzhľadom na zmeny dotazníka, ktorý sa používa pre francúzsky prehľad, výsledky eurozóny od januára 24 nie sú plne porovnateľné z predchádzajúcimi výsledkami. 4) Údaje sú zhromažďované v januári, apríli, júli a októbri každého roku. Uvedené štvrťročné údaje sú priemermi dvoch po sebe idúcich prieskumov. Ročné údaje sú odvodené zo štvrťročných priemerov. 5) Indikátory dôvery sú počítané ako jednoduché priemery uvedených komponentov; pre výpočet indikátorov dôvery sú zistenia o zásobách (stĺpce 4 a 17) a nezamestnanosti (stĺpec 1) použité s opačnými znamienkami. S 48

128 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Ceny, produkcia, dopyt a trh práce 5.3 Trh práce 1) (ročné percentuálne zmeny, ak nie je uvedené inak) 1. Zamestnanosť Hospodárstvo Podľa postavenia Podľa sektora ekonomiky v zamestnaní V miliónoch Zamest- Samostatne Poľnohospo- Ťažba nerastných Stavebníctvo Obchod, Finančné spro- Verejná správa, (s. o.) nanci zárobkovo dárstvo, surovín, opravy, hotely stredkovanie, školstvo, činné poľovníctvo, priemyselná a reštaurácie, nehnuteľnosti, zdravotníctvo osoby lesníctvo výroba a výroba doprava, pošty a prenájom a ostatné služby a rybárstvo a rozvod eletriny, telekomunikácie a obchodné plynu a vody činnosti Podiel v % 2) 1, 1, 84,4 15,6 4,5 18,1 7,2 24,9 15,3 3, ,494 1,5 1,7,2 -,8,1,7 1,8 4,2 1, ,466,7,8,1-1,6-1,6,1,5 2,6 2, ,842,3,3,3-2, -1,5,2,3 1,3 1, ,817,7,6 1,2 -,8-1,6 1,,9 2,6 1,2 24 Q3 136,885,8,6 1,5 -,4-1,8 2,,9 2,4 1,3 Q4 137,213 1,,9 1,5 -,7 -,9 1,5 1,1 2,5 1,4 25 Q1 137,314,9,8 1,1-1,6-1,1 1,5 1,1 2,2 1,4 Q2 137,518,8,8,9-1,4-1,3 1,4,8 2,4 1,4 Q3 137,877,7,8,2-2,1-1, 1,5,3 2,4 1,5 Percentuálne zmeny oproti predchádzajúcemu štvrťroku (s. o.) 24 Q3,396,3,1 1,4,2 -,5 1,1,4,7,3 Q4,328,2,3, -,4,1 -,2,2,5,4 25 Q1,11,1,3-1,1-1,1 -,8 -,1,1,7,4 Q2,24,1,1,7 -,2 -,1,4,2,3,2 Q3,359,3,2,5 -,8 -,1,5,2,6,4 2. Nezamestnanosť (sezónne očistené) Spolu Podľa veku 3) Podľa pohlavia 4) V miliónoch % Dospelí Mladí Muži Ženy z pracovnej sily V miliónoch % z pracovnej V miliónoch % z pracovnej V miliónoch % z pracovnej V miliónoch % z pracovnej sily sily sily sily Podiel v % 2) 1, 75,5 24,5 48,6 51, ,76 8,3 8,74 7, 3,2 16,8 5,515 6,9 6,245 1, ,548 8,7 9,42 7,5 3,128 17,6 5,975 7,4 6,573 1, ,899 8,9 9,75 7,6 3,149 18, 6,186 7,6 6,713 1, ,535 8,6 9,465 7,3 3,71 17,8 6,88 7,4 6,447 1, 24 Q4 12,88 8,8 9,743 7,6 3,137 18, 6,262 7,6 6,618 1,3 25 Q1 12,843 8,8 9,625 7,5 3,218 18,4 6,214 7,6 6,63 1,3 Q2 12,659 8,6 9,591 7,4 3,68 17,7 6,149 7,5 6,51 1,1 Q3 12,346 8,4 9,381 7,3 2,965 17,3 6,32 7,4 6,315 9,8 Q4 12,26 8,3 9,212 7,1 2,995 17,6 5,893 7,2 6,313 9,8 25 Aug. 12,356 8,4 9,396 7,3 2,96 17,3 6,45 7,4 6,311 9,8 Sep. 12,231 8,4 9,26 7,2 2,971 17,3 5,986 7,3 6,245 9,7 Okt. 12,195 8,3 9,29 7,1 2,986 17,5 5,933 7,2 6,262 9,7 Nov. 12,224 8,4 9,227 7,1 2,997 17,5 5,894 7,2 6,33 9,8 Dec. 12,199 8,3 9,199 7,1 3, 17,7 5,852 7,2 6,348 9,9 26 Jan. 12,141 8,3 9,149 7,1 2,991 17,5 5,821 7,1 6,319 9,8 Zdroj: Výpočty na základe údajov Eurostat (tabuľka 1 v časti 5.3) a Eurostat (tabuľka 2 v časti 5.3) 1) Údaje zamestnanosti sa týkajú osôb a sú založené na ESA 95. Údaje nezamestnanosti sa týkajú osôb a sú založené na odporúčaniach ILO. 2) Zamestnanosť v roku 24; nezamestnanosť v roku 25. 3) Dospelí: 25 rokov a starší; mladí: do 25 rokov; miera je vyjadrená ako percentuálny podiel na pracovnej sile pre príslušnú vekovú skupinu. 4) Miera je vyjadrená ako percentuálny podiel na pracovnej sile pre príslušné pohlavie. S 49

129 66.1 Prijmy, výdavky a deficit/prebytok1) VEREJNÉ FINANCIE (v % HDP) 1. Eurozóna príjmy Spolu Bežné príjmy Kapitálové Memo: príjmy fiškálne bremeno 2 ) Priame Nepriame Sociálne Predaj Kapidane Domácnosti Spoločnosti dane Prijaté príspevky Zamest- Zamest- tálové inštitúciami EÚ návatelia nanci dane , 46,6 11,7 9,1 2,3 13,2,7 17,3 8,5 5,5 2,4,3,2 42, ,2 46,7 11,9 9,1 2,5 13,4,7 17,3 8,6 5,5 2,3,5,3 42, ,7 46,4 12,2 9,6 2,3 14,,6 16,2 8,4 4,9 2,3,3,3 42, ,2 47, 12,6 9,7 2,5 14,2,6 16,2 8,4 4,9 2,3,3,3 43,3 2 46,9 46,6 12,8 9,8 2,6 14,,6 16, 8,3 4,8 2,2,3,3 43, 21 46,1 45,8 12,4 9,6 2,4 13,6,6 15,7 8,2 4,7 2,2,3,3 42, 22 45,5 45,2 11,9 9,4 2,2 13,6,4 15,7 8,2 4,6 2,2,3,3 41, ,5 44,8 11,6 9,2 2,1 13,6,4 15,9 8,3 4,7 2,2,7,5 41, , 44,5 11,5 8,8 2,3 13,7,3 15,7 8,2 4,6 2,1,5,4 41,2 2. Eurozóna výdavky Spolu Bežné výdavky Kapitálové výdavky Memo: primárne Spolu Odmeny Medzi- Úroky Bežné Investície Kapitálové výdavky 3) zamestnancom spotreba transfery Sociálne Dotácie transfery Hradené platby Hradené inštitúciami inštitúciami EÚ EÚ ,3 47,4 11,1 4,8 5,6 25,9 22,9 2,2,6 3,8 2,6 1,3, 45, ,9 46,3 1,9 4,7 5, 25,6 22,8 2,1,6 3,6 2,4 1,2,1 44, , 45,2 1,6 4,6 4,6 25,4 22,3 2,1,5 3,8 2,4 1,4,1 44, ,6 44,7 1,6 4,7 4,1 25,3 22,3 2,1,5 3,9 2,5 1,4,1 44,5 2 47,9 44,1 1,5 4,7 3,9 25, 21,9 2,,5 3,8 2,5 1,3, 44, 21 48, 44, 1,4 4,8 3,8 25, 21,9 1,9,5 4, 2,5 1,4, 44, ,1 44,2 1,5 4,9 3,6 25,3 22,4 1,9,5 3,8 2,4 1,4, 44, ,5 44,5 1,6 4,9 3,4 25,7 22,8 1,9,5 4, 2,6 1,4,1 45, ,8 43,9 1,5 4,9 3,2 25,4 22,6 1,8,5 3,8 2,5 1,4, 44,6 3. Eurozóna deficit/prebytok, primárny deficit/prebytok a spotreba vlády Deficit (-)/prebytok (+) Primárny Vládna spotreba 4) deficit (-)/ Spolu Ústredná Regio- Miestna Fondy prebytok (+) Spolu Kolektívna Individuálna štátna nálna samo- sociálneho Odmeny Medzi- Materiálne Spotreba Predaj spotreba spotreba správa štátna správa zabezpe- zamestnancom spotreba transfery fixného (mínus) správa čenia cez výrobcov kapitálu na trhu ,3-3,7 -,4, -,1 1,3 2,3 11,1 4,8 4,9 1,9 2,4 8,5 11, ,7-2,4 -,4,1,1 2,4 2,1 1,9 4,7 4,9 1,9 2,3 8,4 11, ,3-2,2 -,2,1,1 2,4 19,7 1,6 4,6 4,9 1,8 2,3 8,1 11, ,3-1,7 -,1,1,4 2,7 19,9 1,6 4,7 4,9 1,8 2,3 8,2 11,6 2-1, -1,4 -,1,1,5 2,9 19,8 1,5 4,7 4,9 1,8 2,2 8,1 11,7 21-1,9-1,7 -,4,,3 2, 19,8 1,4 4,8 5, 1,8 2,2 8, 11,8 22-2,6-2,1 -,5 -,2,2 1, 2,2 1,5 4,9 5,1 1,8 2,2 8,1 12,1 23-3, -2,3 -,4 -,2,,3 2,4 1,6 4,9 5,2 1,8 2,2 8,1 12,3 24-2,7-2,3 -,3 -,3,1,4 2,3 1,5 4,9 5,2 1,8 2,1 8, 12,3 4. Krajiny eurozóny deficit(-)/prebytok(+) 5) BE DE GR ES FR IE IT LU NL AT PT FI ,6-2,9-6,1 -,5-1,5,8-3,2 6,5 -,2,1-4,2 5,2 22, -3,8-4,9 -,3-3,2 -,4-2,7 2,1-2, -,4-2,8 4,3 23,1-4,1-5,7, -4,1,2-3,2,2-3,2-1,2-2,9 2,5 24, -3,7-6,6 -,1-3,7 1,4-3,2-1,2-2,1-1, -3, 2,1 Zdroj: pre agregované údaje za eurozónu; Európska komisia pre údaje týkajúce sa deficitu/prebytku štátov. 1) HDP príjmy, výdavky a deficit/prebytok na základe ESA 95, avšak údaje sú bez výnosov z predaja licencií UMTS v roku 2 (deficit/prebytok eurozóny vrátane týchto výnosov je rovný,% HDP). Transakcie prostredníctvom rozpočtu EÚ sú zahrnuté a konsolidované. Transakcie medzi vládami členských štátov nie sú konsolidované. 2) Fiškálne bremeno zahŕňa dane a sociálne príspevky. 3) Zahŕňa celkové výdavky mínus výdavky na úroky. 4) Zodpovedá výdavkom konečnej spotreby verejnej správy (P.3) v ESA 95. 5) Podiely sú vypočítané z HDP bez nepriamo zisťovaných služieb finančného sprostredkovania (FISIM). Vrátane výnosov z predaja licencií UMTS a zúčtovania v rámci swapových dohôd o budúcich úrokových sadzbách. S 5

130 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Verejné financie 6.2 Dlh 1) (v % HDP) 1. Eurozóna členenie podľa finančných nástrojov a sektora veriteľov Spolu Finančné nástroje Veritelia Mince a vklady Pôžičky Krátkodobé Dlhodobé Tuzemskí veritelia 2) Ostatní cenné papiere cenné papiere veritelia 3 ) Spolu PFI Ostatné Ostatné finančné sektory spoločnosti , 2,8 17,6 8, 45,7 58,6 3,7 1,7 17,1 15, ,4 2,8 17,1 7,9 47,5 59,1 3,4 12,5 16,2 16, ,5 2,8 16,1 6,6 49,1 56,7 28,7 14, 14,1 17, ,1 2,7 15,1 5,6 49,6 53,3 26,9 14,9 11,5 19, ,4 2,9 14,3 4,3 5,9 49,4 25,7 12,1 11,6 22,9 2 69,9 2,7 13,2 3,7 5,3 44,8 22,5 11,1 11,1 25, ,6 2,7 12,5 3,9 49,5 42,6 21, 1,6 11, 25, ,5 2,7 11,8 4,5 49,5 4,2 19,5 9,8 1,9 28, ,8 2, 12,4 4,9 5,4 39,7 19,9 1,5 9,3 3,1 24 7,2 2,2 11,9 4,7 51,4 39,3 19,1 1,9 9,4 3,9 2. Eurozóna členenie podľa emitenta, splatnosti a denominácie Spolu Emitované 4) Pôvodná splatnosť Zostávajúca splatnosť Meny Ústredná Regionál- Miestna Fondy Do Nad Do Nad 1 a Nad 5 Euro alebo Ostatné štátna na štátna samospráva sociálneho 1 roka 1 rok Variabilná 1 roka do 5 rokov rokov zúčastnené meny správa správa zabezpe- úroková meny 5) čenia sadzba , 61,8 5,6 5,9,8 11,5 62,5 7,6 18,6 26,7 28,8 71,8 2, ,4 63,1 5,9 5,8,5 11,2 64,2 7,1 2, 26,1 29,2 73,2 2, ,5 62,4 6,1 5,4,6 9,7 64,8 6,8 19,4 25,9 29,3 72,3 2, ,1 61,3 6,1 5,3,4 8,5 64,6 6,4 16,7 27, 29,4 71, 2, ,4 6,9 6,1 5,1,3 7,3 65, 5,7 15,1 27,9 29,3 7,4 1,9 2 69,9 58,7 5,9 4,9,3 6,5 63,4 5, 15, 28,4 26,5 68,1 1, ,6 57,4 6,1 4,8,3 6,8 61,7 3,7 15,6 26,4 26,6 67,1 1, ,5 57, 6,3 4,8,3 7,6 6,9 3,5 16,4 25,2 26,8 67,2 1, ,8 57,4 6,6 5,2,6 7,6 62,2 3,6 15,3 26,4 28,1 68,8 1, 24 7,2 57,8 6,7 5,2,5 7,6 62,7 3,6 15,5 26,8 27,9 69,3,9 3. Krajiny eurozóny 6) BE DE GR ES FR IE IT LU NL AT PT FI ,3 59,6 114,4 56,3 56,8 35,9 11,9 6,7 51,5 67, 53,6 43, ,8 61,2 111,6 53,2 58,8 32,4 18,3 6,8 51,3 66,7 56,1 42,3 23 1,4 64,8 18,8 49,4 63,2 31,5 16,8 6,7 52,6 65,1 57,7 45, ,2 66,4 19,3 46,9 65,1 29,8 16,5 6,6 53,1 64,3 59,4 45,1 Zdroj: pre agregované údaje eurozóny; Európska komisia pre údaje týkajúce sa dlhu štátov. 1) Hrubý dlh verejnej správy v nominálnej hodnote a konsolidovaný medzi vládnymi sektormi. Držby vlád nerezidentov nie sú konsolidované. Údaje sú sčasti odhadnuté. 2) Veritelia sú rezidentmi v krajine, ktorej vláda dlh emitovala. 3) Zahŕňa rezidentov iných krajín eurozóny, ako krajiny, ktorej vláda dlh emitovala. 4) Nezahŕňa dlh v držbe verejnej správy v krajine, ktorej vláda ho emitovala. 5) Pred rokom 1999 predstavuje dlh v ECU, v domácej mene a v menách iných členských štátov, ktoré prijali euro. 6) Podiely sú vypočítané z HDP bez nepriamo zisťovaných služieb finančného sprostredkovania (FISIM). S 51

131 6.3 Zmeny dlhu 1) (v % HDP) 1. Eurozóna členenie podľa príčiny, finančného nástroja a sektora veriteľa Spolu Príčina zmeny Finančný nástroj Veriteľ Potreba Dôsledok Ostatné Dôsledok Mince Pôžičky Krátkodobé Dlhodobé Tuzemskí Ostatní pôžičky 2) zhodnotenia 3) zmeny agregácie 5) a vklady cenné cenné veritelia 6) PFI Ostatné veritelia 7) objemu 4) papiere papiere finančné spoločnosti ,9 4,2,, -,4,1,1,2 3,4 2,5,7 2,1 1, , 2,2,4 -,4 -,1, -,3-1,1 3,3 -,1 -,5 1,9 2, ,8 2,,, -,1,1 -,3 -,6 2,7-1, -,5 1,5 2, , 1,6,5, -,1,2 -,2-1,2 3,1-1,9 -,2-2,2 3,9 2 1,,9,1,,, -,4 -,4 1,9-2,2-1,9 -,4 3,3 21 1,8 1,6,,1,,2 -,1,4 1,4 -,2 -,6, 2, 22 2,2 2,5 -,4,1,,1 -,2,8 1,6-1, -,8 -,5 3,2 23 3,1 3,3 -,1,, -,6,9,5 2,3,6 1,,9 2,5 24 3,1 3,2, -,1,,2,, 2,9 1,1 -,1,7 2, 2. Eurozóna úprava deficit/dlh Zmena Deficit (-)/ Úprava deficit/dlh 9) dlhu prebytok (+) 8) Spolu Transakcie s hlavnými finančnými aktívami v držbe verejnej správy Dôsledok Ostatné Ostatné 1) zhodnotenia Dôsledok zmeny Spolu Obeživo Cenné Pôžičky Akcie a iné výmenného objemu a vklady papiere 11) majetkové Privatizácie Dotácie kurzu účasti vlastného kapitálu ,9-4,3 -,4 -,1,, -,1 -,1 -,2,2, -,1, -, , -2,7 -,7 -,5,1 -,1, -,5 -,7,2,4,2 -,4 -, ,8-2,3 -,5 -,4,1, -,1 -,4 -,6,2,,,, , -1,3,7,,5,,1 -,6 -,7,,5,3,,2 2 1,, 1,1 1,,7,1,2, -,4,2,1,1,, 21 1,8-1,9 -,1 -,5 -,6,1,1 -,1 -,3,1,,,1,2 22 2,2-2,5 -,3,1,,,1, -,3,1 -,4,,1 -,1 23 3,1-3,,1,1,,,,1 -,4,1 -,1 -,1,,1 24 3,1-2,7,4,3,2,1,2 -,1 -,3,1,, -,1,2 Zdroj:. 1) Údaje sú sčasti odhadnuté. Ročná zmena hrubého nominálneho konsolidovaného dlhu je vyjadrená v % HDP, t. j. [dlh(t) dlh(t-1)] / HDP(t). 2) Potreba pôžičky sa podľa definície rovná transakciám v rámci dlhu. 3) Zahŕňa, okrem vplyvu pohybu výmenných kurzov, aj účinky, ktoré vznikajú z úprav nominálnej hodnoty (napr. prémie alebo zľavy z emitovaných cenných papierov). 4) Zahŕňa predovšetkým dopad reklasifikácie podielov a určité typy prevzatia dlhu. 5) Rozdiel medzi zmenami agregovaného dlhu, vznikajúcich z agregovania dlhu krajín, a agregáciou zmien dlhu krajín súvisí so zmenami výmenných kurzov, ktoré sa použili na agregovanie pred rokom ) Rezidenti v krajine, ktorej vláda dlh emitovala. 7) Zahŕňa rezidentov iných krajín eurozóny, ako krajiny, ktorej vláda emitovala dlh. 8) Vrátane výnosov z predaja licencií UMTS. 9) Rozdiel medzi ročnou zmenou hrubého nominálneho konsolidovaného dlhu a deficitom v % HDP. 1) Pozostáva predovšetkým z transakcií iných aktív a pasív (obchodné úvery, ostatné pohľadávky/splatné účty a finančné deriváty). 11) Okrem finančných derivátov. S 52

132 ŠTATISTIKA EUROZÓNY Verejné financie 6.4 Štvrťročné príjmy, výdavky a deficit/prebytok 1) (v % HDP) 1. Eurozóna - štvrťročné príjmy Spolu Bežné príjmy Kapitálové príjmy Memo: fiškálne Priame dane Nepriame dane Sociálne Predaj Výnos Kapitálové bremeno 2) príspevky z majetku dane Q3 44,6 44,2 11,7 13, 15,9 2,,8,4,3 4,9 Q4 5,6 49,9 14,2 14,4 16,7 2,8,8,7,3 45,6 2 Q1 43,5 42,9 11, 13,1 15,4 1,9,7,5,3 39,8 Q2 47,5 47,1 13,8 13,4 15,7 2,1 1,2,5,3 43,2 Q3 44,3 43,9 11,9 12,6 15,7 2,,8,4,2 4,5 Q4 49,7 49,2 13,9 14,1 16,6 2,8,9,5,3 44,8 21 Q1 42,4 42, 1,5 12,8 15,3 1,8,8,4,2 38,8 Q2 46,9 46,5 13,4 13, 15,6 2, 1,7,4,2 42,2 Q3 43,6 43,3 11,7 12,4 15,6 1,9,9,3,3 39,9 Q4 49,1 48,6 13,5 13,9 16,3 3, 1,1,5,3 44, 22 Q1 42,1 41,7 1,2 12,8 15,4 1,7,8,4,2 38,6 Q2 45,7 45,2 12,6 12,7 15,5 2, 1,6,5,3 41,1 Q3 43,7 43,3 11,3 12,8 15,5 2,,8,4,3 39,8 Q4 49,1 48,5 13,4 14,1 16,2 3,,9,6,3 44,1 23 Q1 42,1 41,7 9,9 12,9 15,6 1,8,7,4,2 38,5 Q2 46,2 44,7 12,1 12,7 15,8 2, 1,3 1,5 1,3 41,9 Q3 43, 42,6 1,9 12,7 15,6 1,9,7,5,2 39,4 Q4 49,4 48,3 13,1 14,3 16,3 2,9,8 1,,3 43,9 24 Q1 41,7 41,2 9,6 12,9 15,4 1,7,7,5,3 38,2 Q2 45,1 44,3 12,2 13, 15,4 2,,9,9,6 41,2 Q3 42,8 42,3 1,7 12,7 15,4 1,9,7,5,3 39,1 Q4 49,4 48,4 13, 14,5 16,2 2,9,8 1,,4 44,1 25 Q1 42,6 42,1 1, 13,1 15,5 1,7,7,6,3 38,8 Q2 44,7 44,1 11,9 13, 15,3 2,,9,6,3 4,6 Q3 43,5 42,9 11,1 12,9 15,4 1,9,7,6,3 39,7 2. Eurozóna - štvrťročné výdavky a deficit/prebytok Spolu Bežné výdavky Kapitálové výdavky Deficit (-)/ Primárny prebytok (+) deficit (-)/ Spolu Odmeny Medzi- Úroky Bežné Investície Kapitálové prebytok (+) zamestnancom spotreba transfery Sociálne Dotácie transfery Q3 47,1 43,5 1,2 4,5 4, 24,8 21,2 1,6 3,6 2,5 1,1-2,5 1,5 Q4 5,4 45,6 11, 5,3 3,7 25,7 22,1 1,6 4,8 3,1 1,7,2 3,9 2 Q1 46, 42,7 1,2 4,5 4,1 24, 2,9 1,2 3,2 2, 1,3-2,5 1,6 Q2 46,4 43, 1,3 4,6 3,9 24,2 2,9 1,4 3,4 2,3 1,1 1,2 5, Q3 43,1 42,8 1,1 4,5 4, 24,2 2,9 1,5,3 2,5 1, 1,2 5,1 Q4 49,4 45,6 11, 5,2 3,7 25,7 21,8 1,6 3,8 3,1 1,5,2 4, 21 Q1 45,6 42,2 1,1 4,1 4, 24, 2,9 1,2 3,4 1,9 1,5-3,2,8 Q2 46,5 43, 1,3 4,6 3,9 24,2 2,8 1,4 3,5 2,4 1,1,4 4,3 Q3 46,4 42,7 1, 4,6 3,9 24,3 2,9 1,5 3,7 2,5 1,2-2,8 1,1 Q4 51, 46, 1,9 5,6 3,6 25,9 22, 1,6 4,9 3,2 1,8-1,9 1,7 22 Q1 46,1 42,6 1,3 4,2 3,7 24,4 21,2 1,2 3,4 1,9 1,5-4, -,3 Q2 46,8 43,3 1,4 4,9 3,6 24,6 21,2 1,4 3,5 2,3 1,1-1,2 2,4 Q3 47,1 43,3 1,1 4,7 3,5 25,1 21,4 1,4 3,7 2,5 1,2-3,3,2 Q4 5,8 46,4 11, 5,6 3,4 26,4 22,6 1,6 4,4 2,8 1,6-1,7 1,6 23 Q1 46,8 43,3 1,4 4,4 3,6 24,9 21,6 1,2 3,5 1,9 1,6-4,7-1,1 Q2 47,6 44,1 1,5 4,7 3,4 25,4 21,8 1,4 3,6 2,4 1,2-1,4 2, Q3 47,2 43,5 1,3 4,7 3,3 25,2 21,7 1,4 3,7 2,6 1,1-4,2 -,9 Q4 51,2 46,3 1,9 5,7 3,1 26,6 22,8 1,5 4,9 3,3 1,6-1,8 1,3 24 Q1 46,5 43,1 1,4 4,5 3,3 24,9 21,5 1,1 3,4 2, 1,4-4,8-1,5 Q2 46,8 43,4 1,5 4,8 3,2 25, 21,6 1,3 3,4 2,4 1, -1,7 1,5 Q3 46,2 42,8 1, 4,6 3,2 25, 21,5 1,3 3,4 2,5,9-3,4 -,2 Q4 5,6 45,7 1,8 5,6 3, 26,2 22,5 1,4 4,9 3,1 1,8-1,1 1,9 25 Q1 46,7 43,3 1,3 4,4 3,2 25,3 21,6 1,1 3,4 1,9 1,5-4,1 -,9 Q2 46,4 43, 1,3 4,8 3,1 24,8 21,5 1,2 3,4 2,3 1,1-1,8 1,3 Q3 45,9 42,5 1, 4,6 3,1 24,9 21,4 1,3 3,4 2,4 1, -2,5,6 Zdroj: Výpočty založené na údajoch Eurostatu a na národných údajoch. 1) HDP príjmy, výdavky a deficit/prebytok na základe ESA 95. Transakcie prostredníctvom rozpočtu EÚ nie sú zahrnuté. Zahrnutie týchto transakcií by v priemere zvýšilo príjmy i výdavky asi o,2 % HDP. Inak sú štvrťročné údaje v súlade s ročnými údajmi, s výnimkou odlišných lehôt pre prenos údajov. Údaje nie sú očistené o sezónne vplyvy. 2) Fiškálne bremeno zahŕňa dane a sociálne príspevky. S 53

133 6.5 Štvrťročný dlh a zmena dlhu (v % HDP) 1. Eurozóna maastrichtský dlh podľa finančného nástroja 1) Spolu Finančné nástroje Mince a vklady Pôžičky Krátkodobé cenné papiere Dlhodobé cenné papiere Q4 68,5 2,7 11,8 4,5 49,5 23 Q1 69,7 2,7 11,7 5,2 5, Q2 7,2 2,7 11,6 5,7 5,2 Q3 7,4 2,7 11,6 5,5 5,6 Q4 69,8 2, 12,4 4,9 5,4 24 Q1 71,2 2, 12,5 5,5 51,2 Q2 71,9 2,2 12,4 5,7 51,6 Q3 71,7 2,2 12,2 5,7 51,7 Q4 7,2 2,2 11,9 4,7 51,4 25 Q1 71,4 2,2 11,9 4,9 52,4 Q2 72,2 2,4 11,7 5,2 53, Q3 71,8 2,4 11,7 5, 52,7 2. Eurozóna úprava deficit/dlh Zmena Deficit (-)/ Úprava deficit/dlh Memo: dlhu prebytok (+) Potreba Spolu Transakcie s hlavnými finančnými aktívami v držbe verejnej správy Vplyvy precenenia Ostatné úverov a iné zmeny Spolu Obeživo Cenné papiere Pôžiky Akcie a iné a vklady majetkové účasti Q4-1,1-1,7-2,9,1,2 -,1,1 -,1-1,8-1,2,7 23 Q1 7,8-4,7 3,1 2,4 1,8,2,1,3,,8 7,9 Q2 3,5-1,4 2,1 2,9 2,,,1,9 -,2 -,6 3,8 Q3 2,8-4,2-1,4-1,2-1,3 -,1,1,1,1 -,3 2,7 Q4-1,3-1,8-3,2-3,4-2,1 -,2 -,3 -,8 -,3,5-1, 24 Q1 9,4-4,8 4,6 2,1 1,4,2,5,,1 2,5 9,3 Q2 6, -1,7 4,3 3,7 3,4,3,,1 -,3,8 6,2 Q3 1,8-3,4-1,7 -,9-1,2,2,1,1 -,2 -,6 1,9 Q4-4,2-1,1-5,3-3,6-2,6 -,2, -,7 -,2-1,6-4, 25 Q1 7,6-4,1 3,5 1,7 1,5,3 -,2,1,5 1,3 7,1 Q2 5,5-1,8 3,7 3,4 2,7,3,3,1,,3 5,5 Q3,5-2,5-2, -2,3-2,7,3,2 -,1,1,2,4 G26 Deficit, potreba úverov a zmena dlhu (štvorkvartálová kĺzavá suma v percentách HDP) G27 Maastrichtský dlh (ročná zmena pomeru dlh/hdp a súvisiacich faktorov) 4,5 Deficit Zmena dlhu Potreba úverov 4,5 2, Úprava deficit/dlh Primárny deficit/prebytok Diferenciál zmeny rastu/úrokových mier Zmena pomeru dlh/hdp 2, 4, 4, 1, 1, 3,5 3,5 3, 3,,, 2,5 2,5-1, -1, 2, 2, -2, -2, 1,5 1,5 1, 1, -3, -3,, Zdroj: Výpočty založené na údajoch Eurostatu a na národných údajoch. 1) Stavový údaj za štvrťrok t predstavuje dlh za štvrťrok t a predchádzajúce tri štvrťroky, vyjadrený v percentách HDP.,5-4, , S 54

134 ZAHRANIČNÉ TRANSAKCIE A POZÍCIE Platobná bilancia (mld. EUR; čisté transakcie) 1. Súhrnná platobná bilancia Bežný účet Kapi- Čisté prijaté/ Finančný účet Chyby tálový poskytnuté a omyly Spolu Tovar Služby Výnosy Bežné účet úvery Spolu Priame Portfóliové Finančné Ostatné Rezervné transfery voči zvyšku investície investície deriváty investície aktíva sveta (stĺpce 1+6) ,9 18,2 19,5-37,4-56,4 12,9 46,8 4,1-1,7 68,9-11,2-8,2 28,2-5, ,6 16,7 28,3-33,1-56,3 17,4 63, -8,3-46,8 71,2-4,8-4,4 12,5-54, , 58,5 31,4-53, -66, 12,2-16,9 39,6-155,3 142,6-15,9 49,3 18,9-22,7 24 Q4 15,5 21,6 6,3 1,9-14,3 5,9 21,4 2,3-19,9 3,7-4,1-6,8 2,4-23,7 25 Q1 3,5 15,6 3,2-3, -12,2 1,1 4,6 25,9-2, 3,8-7,2 44,5 4,8-3,5 Q2-13,6 18,4 1,2-26, -16,1 3,9-9,7 43,4-11,6 13,3 3,3-54,7 3,1-33,7 Q3-3,8 16,3 8,1-9, -19,3 3, -,9 29,8-97,6 92,6-8,7 41,3 2,2-29, Q4-15,1 8,3 9,9-14,9-18,3 4,1-1,9-59,6-26,1-57,1-3,3 18,2 8,8 7,5 24 Dec. 7,7 7,5 1,4 3, -4,1 4,1 11,9 5,6 -,4 43,3-2,1-36,6 1,5-17,4 25 Jan. -5,8 1,4,5-4,1-3,6 -,8-6,6 18,3-1,5-17,3-3,4 51, -1,6-11,7 Feb. 5,9 5,9 1,2 1,4-2,6 1,1 6,9 27,1-2,7 23,3 1,3,4 4,9-34, Mar. 3,5 8,3 1,5 -,4-6,,8 4,3-19,4-6,8-2,1-5, -7, 1,5 15,1 Apr. -11, 3,8 2,5-13, -4,3,2-1,8-11,2-11,6-14, -,5 15,6 -,8 22, Máj -3, 6, 3,2-7, -5,3 1,6-1,5 39,4 7,9 18,2,7 1, 2,6-38, Jún,4 8,5 4,4-6, -6,5 2,1 2,5 15,3-7,9 99,1 3, -8,3 1,4-17,8 Júl 1,4 9,8 3,8-6,5-5,6,8 2,2 3,4-83,7 75,3,9 8,4 2,6-5,6 Aug. -2,8,8 1,6,4-5,7,8-2, -1,3-12,2-12,9-7, 3,9 -,1 3,3 Sep. -2,4 5,7 2,7-2,8-8, 1,4-1,1 27,7-1,7 3,3-2,6 2, -,3-26,6 Okt. -7,5 3,2 4,2-9,4-5,5,8-6,8-9,9-6,4-6,6-1,5 4,3,2 16,7 Nov. -7,2 2,5 2,7-5,5-6,9,9-6,4-8,8-12,9-34,7 1, 36,6 1,2 15,2 Dec. -,3 2,5 3,1,1-5,9 2,5 2,2-4,9-6,8-15,9-2,8-22,7 7,4 38,6 12-mesačné kumulované transakcie 25 Dec. -29, 58,5 31,4-53, -66, 12,2-16,9 39,6-155,3 142,6-15,9 49,3 18,9-22,7 G28 (mld. EUR) Platobná bilancia bežný účet G29 (mld. EUR) Platobná bilancia čisté priame a portfóliové investície 8 Štvrťročné transakcie 12-mesačné kumulované transakcie 8 3 Priame investície (štvrťročné transakcie) Portfóliové investície (štvrťročné transakcie) Priame investície (12-mesačné kumulované transakcie) Portfóliové investície (12-mesačné kumulované transakcie) Zdroj:. S 55

135 Zahraničné transakcie a pozície 7.1 Platobná bilancia (mld. EUR; transakcie) 2. Bežný a kapitálový účet Bežný účet Kapitálový účet Spolu Tovar Služby Príjem Bežné transfery Príjmy Výdavky Čisté Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky , 1 657,1 33,9 1 41,2 933, 331,9 312,3 236,3 273,6 81,7 138,1 23,7 1, , ,1 45, ,1 1 26,4 36,3 332, 266,2 299,3 81, 137,3 24, 6, ,9 2 25,9-29, 1 223, ,5 386, 354,6 35,4 358,4 82,3 148,3 22,2 1,1 24 Q4 485, 469,5 15,5 299,9 278,3 92,6 86,2 74,5 72,6 18, 32,3 7,6 1,7 25 Q1 46,5 457, 3,5 278,9 263,3 83,9 8,7 65,3 68,4 32,3 44,5 4,8 3,7 Q2 498,7 512,3-13,6 34,9 286,5 96,1 86, 81, 17,1 16,7 32,8 5,7 1,8 Q3 55,6 59,4-3,8 39,2 292,8 17,1 99, 73,9 82,8 15,4 34,7 4,8 1,8 Q4 532,1 547,2-15,1 33,2 321,9 98,9 89, 85,2 1,1 17,9 36,2 6,9 2,8 25 Okt. 169,3 176,8-7,5 18,3 15, 33,6 29,4 23,3 32,7 4,2 9,7 1,7,9 Nov. 176,7 183,9-7,2 112,7 11,1 31,2 28,5 28,3 33,8 4,5 11,5 1,5,7 Dec. 186,1 186,4 -,3 19,2 16,7 34,1 31,1 33,6 33,6 9,2 15,1 3,7 1,2 Sezónne očistené 24 Q4 47,3 46,4 9,9 287,8 268, 91, 83,8 71,4 74,8 2,1 33, Q1 473,7 469,2 4,5 289, 267,8 93,2 85,8 7,7 77,4 2,8 38,2.. Q2 487,8 487,6,3 298, 279,3 94,4 87,4 73,9 86,2 21,5 34,6.. Q3 59,6 521,2-11,6 312,8 31,7 99,8 93,4 77, 9, 2, 36,1.. Q4 519,2 541,3-22,2 319,7 312,6 97,7 87,1 82, 14,1 19,7 37, Apr. 162, 162,5 -,5 98,3 92,2 31,2 28,7 25, 3,1 7,5 11,5.. Máj 162,7 162,3,4 99,7 94, 31,3 29,4 24,8 27,3 6,9 11,6.. Jún 163,2 162,8,4 1, 93,1 32, 29,4 24,1 28,8 7,1 11,5.. Júl 168,2 171,3-3,1 12,4 98,6 33,1 31, 25,7 3,6 6,9 11,1.. Aug. 17,1 176,4-6,3 14,1 13,1 33,4 31,3 25,7 29,6 7, 12,3.. Sep. 171,3 173,5-2,2 16,3 1, 33,3 31, 25,6 29,8 6,1 12,7.. Okt. 167,7 175, -7,4 13,2 12,1 32,5 29,3 25,5 32,8 6,5 1,8.. Nov. 174,2 183,7-9,5 17,6 13,8 33,3 29,2 28, 38,1 5,3 12,6.. Dec. 177,3 182,6-5,3 19, 16,7 31,9 28,6 28,6 33,3 7,9 14,1.. G3 Obchodná bilancia (mld. EUR, sezónne očistené; trojmesačný kĺzavý priemer) G31 Bilancia služieb (mld. EUR, sezónne očistené; trojmesačný kĺzavý priemer) 11 Vývoz (príjmy) Dovoz (výdavky) Vývoz (príjmy) Dovoz (výdavky) Zdroj: S 56

136 ŠTATISTIKA EUROZÓNY 7.1 Platobná bilancia (mld. EUR) 3. Výnosy (transakcie) Odmena zamenstnancom Investičné výnosy Spolu Priame investície Portfoliové investície Ostatné investície Majetkový kapitál Dlh Majetkový kapitál Dlh Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky Príjmy Výdavky ,1 6,2 23,6 277,1 54,9 55,2 7,5 7,1 19,9 52,1 65,4 71,9 83, 9, ,8 6,1 221,4 267,5 59,4 52,6 1, 9,7 18,6 53,5 65,7 79,1 67,8 72, ,2 6,2 251, 293,1 77,8 67,5 11,7 12,3 24, 57,3 74,6 84,3 63, 71,6 24 Q3 3,8 1,8 59,9 66, 16,5 16,3 2,5 2,9 5,7 11,3 19,3 17,6 15,9 17,8 Q4 4, 1,6 7,5 71, 25,5 15,1 3, 3,5 5,4 1,4 19,5 22,7 17,1 19,4 25 Q1 3,7 1,4 61,7 67, 15,6 13,2 2,8 2,9 6,1 11,2 19,2 19,1 18, 2,5 Q2 3,7 1,8 77,3 15,3 23,9 24,4 3,2 3,6 9,8 3, 21,7 24,1 18,7 23,1 Q3 3,8 1,9 7,1 8,9 16,5 2,8 2,8 3, 7,4 15,4 23,6 19,3 19,7 22,4 4. Priame investície (čisté transakcie) Rezidenti v zahraničí Nerezidenti v eurozóne Spolu Majetkový kapitál Ostatný kapitál Spolu Majetkový kapitál Ostatný kapitál a reinvestovaný zisk (väčšinou medzipodnikové pôžičky) a reinvestovaný zisk (väčšinou medzipodnikové pôžičky) Spolu PFI Iné ako Spolu PFI Iné ako Spolu PFI Iné ako Spolu PFI Iné ako okrem PFI okrem PFI okrem PFI okrem PFI Eurosystému Eurosystému Eurosystému Eurosystému ,7-122,6-2,3-12,3-17,1, -17,1 138, 12,4 3,1 117,4 17,6,1 17, ,8-141,6-18,5-123, 1,8,1 1,7 84, 76,6 1,2 75,5 7,4,7 6, ,9-125,1-8,4-116,8-82,8,2-83, 52,6 13,9 -,4 14,2 38,7,3 38,4 24 Q4-65,2-68,6-8,6-6, 3,4,1 3,3 45,4 36,4 1, 35,4 9, -,1 9,1 25 Q1-32,3-15,5-2,4-13, -16,9,1-16,9 12,3 12,2,3 11,8,1,3 -,2 Q2-25,9-2,5-1,8-18,6-5,4, -5,5 14,4 4,6,4 4,2 9,8 -,1 1, Q3-12,6-78,3-4,8-73,5-24,3,1-24,4 4,9-8,8,9-9,6 13,7,4 13,3 Q4-47,1-1,9,7-11,6-36,2, -36,2 21, 5,9-1,9 7,8 15,1 -,3 15,4 24 Dec. -5,7-2, 4,8-24,8 14,3, 14,3 5,3 14,,6 13,5-8,8 -,2-8,6 25 Jan. -13,9-7,7 -,5-7,2-6,2, -6,2 3,4 4,7,1 4,7-1,3,1-1,4 Feb. -5,9-2,1-1,2 -,9-3,9, -3,9 3,2 2,9,3 2,6,3,1,2 Mar. -12,5-5,7 -,8-4,9-6,8,1-6,9 5,7 4,5 -,1 4,6 1,2,2 1, Apr. -15,6 2,1-1,8 3,9-17,7, -17,7 4,1 7,8 -,2 8, -3,7,1-3,9 Máj 8, -4,5 -,5-4, 12,5, 12,5 -,1-2,1,2-2,3 2,, 1,9 Jún -18,3-18,,5-18,5 -,3, -,3 1,4-1,2,4-1,5 11,6 -,3 11,9 Júl -83,5-75,6-3,2-72,3-7,9,1-8, -,2,9,2,7-1,2, -1,2 Aug. -7,4-1,9 -,6-1,4-5,5, -5,5-4,7-4,9,2-5,1,2,1,1 Sep. -11,6 -,8-1,,2-1,8, -1,9 9,9-4,8,4-5,2 14,7,3 14,4 Okt. -9,4 6,9,6 6,3-16,3, -16,3 3, 5,9,1 5,8-3,, -2,9 Nov. -21,6-5,2,5-5,7-16,3, -16,3 8,7, -1,7 1,8 8,6 -,1 8,7 Dec. -16,1-12,5 -,3-12,2-3,6, -3,6 9,4 -,1 -,3,2 9,4 -,2 9,6 Zdroj:. S 57

137 Zahraničné transakcie a pozície 7.1 Platobná bilancia (mld. EUR; transakcie) 5. Portfóliové investície podľa nástroja a sektora Majetkový kapitál Dlhové nástroje Dlhopisy a zmenky Nástroje peňažného trhu Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Eurosystém PFI Iné ako PFI Eurosystém PFI Iné ako PFI Eurosystém PFI Iné ako PFI okrem okrem okrem Euro- Verejná Euro- Verejná Euro- Verejná systému správa systému správa systému správa ,3-13,9-63,1-2,6 111,6-2,4-45, -129,4 -,2 197,5,2-45,9 21,6,6 38, 24, -22,4-8,4-3,4 137,5 1,2-81,4-94,7-2,1 255,8 -,1-43,3-9,7,1 8,6 25 -,1-14,8-111,1. 27,1 -,7-121,4-16,5. 241,6, -17,1 2,6. 53,9 24 Q4, -,9-23,8 -,2 82,9,6-2,9-27,2 -,5 41,3 -,1-12,2 5,6 4,3-14,6 25 Q1, -27,5-2,6 -,9 36,5 -,1-35,4-38,9 -,3 45,3,3 5,9-6,6-3,7 45,1 Q2, 21,7-22,2 -,6 26,7 -,7-4,4-33,2 -,1 151,2 -,4-9,1-5, -2,4 14,7 Q3 -,1-5,1-26,4-1, 149,7 -,4-21,6-53,6,1 28,5,1-7,3 5,1,2 23,7 Q4, -3,9-41,8. 57,2,6-24, -34,8. 16,6 -,1-6,5 9,2. -29,6 24 Dec., 11,9-5,9-38,2,1-1,5-7,9-15,3 -,2 1,5,9 - -9, 25 Jan., -9,2-7,7-1,5 -,1-27, -2,1-4,9,2-4,1-5,9-23,1 Feb., -16,5-3,7-9,2 -,2-4, -16,4-37,5,1 17,2-1,9-1,9 Mar., -1,8-9,3-16,8,2-4,5-2,4-2,9, -7,3 1,2-2,1 Apr., 9,9-5, ,4 -,9-13,3-1,6-51,8 -,3-1,5 1,3-11,2 Máj, 6,7-15,4-22,9 -,1-16,1-5,5-27,5, -2,2-6, - 6,4 Jún, 5,1-1,6-51,3,2-11,1-17,1-72,, 3,5 -,2 - -3, Júl -,1-3,5-14,6-19,,2-4,3-16, -,5 -,6, -,4-5,1 Aug., 2, -8,9-23,9 -,5-5,6-15,2 - -7,4,3-11,5 1, - 8,9 Sep., -3,5-3, - 16,8 -,2-11,6-22,4-35,3,4 4,2 4,5-9,7 Okt., 4,9-7,7 - -9,8,6-16, -13,4-19,7, 7, 5,2-3, Nov., -6,6-16,2-16,,1-3,8-14,8-2,8, -6,1 1,2 - -7,3 Dec., -2,1-17,9-51,1 -,1-4,1-6,6 - -6,, -7,4 2, ,4 6. Ostatné investície podľa sektora Spolu Eurosystém Verejná správa PFI (okrem Eurosystému) Ostatné sektory Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Spolu Dlhodobé Krátkodobé Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Hotovosť a vklady Hotovosť a vklady ,1 173,9 -,8 1, -,4 - -3,4-152,4 134,8-5,7 52,3-11,7 82,5-1,5-32, ,3 273,9 -,2 7,1-2,2-2, -2,6-259,6 246,9-2, -3,3-239,6 25,2-52,4-13,2 22, , 599,4-1, 5,9 3,4-3,2-2,2-385,6 472,3-11,6 44,9-284, 427,4-166,9-4, 123,3 24 Q4-71,8 65, 1,4 3,5 3,1 3,7-1,6-73,8 58,8,9 -,9-74,6 59,7-2,5 1,3 4,4 25 Q1-17,6 215,1,5 4,7 4, 2,7,3-126,8 195,8-21,5 1,3-15,2 185,6-48,3-19, 14,2 Q2-162,6 17,9-1,3,3-7,4-8,5-1,8-97,5 45,6-18,7 22,4-78,8 23,2-56,4 11,5 63,8 Q3-14, 145,3,4 4,3 7,3 4,7 1,2-85,5 125, -21,9 15,9-63,6 19,2-26,2-16,8 14,7 Q4-112,9 131,1 -,6-3,4 -,4-2,1-1,9-75,9 15,8-39,5-3,7-36,3 19,5-36, -15,9 3,6 24 Dec. 1,2-46,9,7,3 1,8 2,2-2,7-4,3-37,9-7,2-11,2 2,9-26,7 12,1 12,5-6,7 25 Jan. -5,4 11,4,7 3,9,2-1,3 2,6-33,8 95,4-9, 12,9-24,9 82,5-17,4-16,1 -,5 Feb. -65,5 65,9,1-3,5-1,8,3-4,3-6,8 61,8-8,2 4,6-52,6 57,2-3, 5,2 11,9 Mar. -54,7 47,8 -,2 4,3 5,5 3,7 2, -32,1 38,6-4,4-7,2-27,8 45,8-27,9-8, 2,9 Apr. -12,5 136,1,1 -,2-5,2-5,3-2,1-98,1 94,6-9,1,1-89, 94,5-17,4 11,5 43,8 Máj -12,7 22,7 -,8 -,2,2 2,3,5 17,5 21,1-3,4 11, 2,9 1,1-29,6-3,7 1,4 Jún -29,4-5,9 -,7,7-2,5-5,5 -,2-16,8-7,1-6,2 11,4-1,7-81,4-9,4 3,7 18,6 Júl -42,2 5,6,3-1,1 -,7-4,5,9-39,1 47,3-6,5 4,8-32,7 42,5-2,7-1,5 3,5 Aug. 2,7 1,2,2,8 6, 8,4,5 2,5 -,3 -,7 4,3 21,2-4,6-6, -5,7 9,2 Sep. -82,5 84,5 -,1 4,6 2,,9 -,2-66,9 78, -14,7 6,8-52,2 71,2-17,5-9,6 2, Okt. -52,9 57,3, -1,,3 -,6 2, -49,1 51,5-5,,6-44,1 5,9-4,1 2,6 4,8 Nov. -126,4 163, -,7 1,7,2,8,2-114, 17,1-1,6-3,4-112,3 173,5-12, -9,9-9, Dec. 66,5-89,2, -4,1 -,9-2,3-4,1 87,2-115,7-32,9 -,9 12,1-114,9-19,9-8,5 34,7 Zdroj:. S 58

138 ŠTATISTIKA EUROZÓNY 7.1 Platobná bilancia (mld. EUR; transakcie) 7. Ostatné investície podľa sektora a nástroja Eurosystém Verejná správa Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Pôžičky/ Ostatné Pôžičky/ Ostatné Ob- Pôžičky/hotovosť a vklady Ostatné Obchodné Pôžičky Ostatné hotovosť aktíva hotovosť pasíva chodné aktíva úvery pasíva a vklady a vklady úvery Spolu Pôžičky Hotovosť a vklady ,9, 19,3, 1,5 -,4,4 -,7-1,1, -7,8 -,3 23 -,8, 1,, -,1,7 -,3,9-1,, -3,7,3 24,1 -,3 7,1,1, -,3 1,8-2, -2,, -2,6, 24 Q3-1,5, 3,3 -,1,,5,7 -,2 -,3, 2,2,1 Q4 1,7 -,3 3,5,, 3,6 -,1 3,7 -,5, -1,6 -,1 25 Q1,5, 4,7,, 4,4 1,7 2,7 -,5,,6 -,2 Q2-1,2 -,1,3,, -6,9 1,6-8,5 -,5, -1,8, Q3,4, 4,3,, 7,5 2,8 4,7 -,3, 1,3 -,1 PFI (okrem Eurosystému) Ostatné sektory Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Pôžičky/ Ostatné Pôžičky/ Ostatné Ob- Pôžičky/hotovosť a vklady Ostatné Obchodné Pôžičky Ostatné hotovosť aktíva hotovosť pasíva chodné aktíva úvery pasíva a vklady a vklady úvery Spolu Pôžičky Hotovosť a vklady , -5, 27,9-2,1-1,9-51, -21,8-29,1-3,5-3,7 25,5 6, ,9 -,5 134,8 -,1-1,2-97,1-1,9-86,3-2,3 4,1 28,3, ,5-3,1 244, 2,9-6, -41,3-28,1-13,2-5, 8,6 11,7 2,2 24 Q3-22,1-1,7 4,9 1,5 1,8-8,7 4,2-12,9 -,8, -,3 3,7 Q4-75,6 1,8 59,1 -,3 -,1 -,8-11,2 1,3-1,6 2,5 2,4 -,5 25 Q1-124,8-1,9 193, 2,8-2,8-42,7-23,8-19, -2,8 2,9 6,2 5,2 Q2-97,3 -,2 44,5 1,2-5,2-49,2-6,8 11,5-2, 1,1 61,4 1,3 Q3-83,5-2, 122,1 2,9 2,3-21,7-4,9-16,8-6,8,5 17,1-2,9 8. Rezervné aktíva Spolu Monetárne Zvláštne Rezervná Devízy Ostatné zlato práva pozícia rezervy čerpania v MMF Spolu Hotovosť a vklady Cenné papiere Finančné deriváty V menových V bankách Majetkový Dlhopisy Nástroje inštitúciách kapitál a zmenky peňažného a BIS trhu ,6,7,2-2, -1,5-1,7-17,1, 8,5 8,9 -,2, 23 28,2 1,7, -1,6 28,1-2,5 1,9 -,1 22,1 6,7,1, 24 12,5 1,2,5 4, 6,9-3,8 4,,3 18,7-12,2 -,1, 24 Q3 3,5, -,1 1,5 2,1 2,6-3,6,1 1,4 1,7,, Q4 2,4,8,5 1,1, -3,9 3,4 -,1 3,4-2,8 -,1, 25 Q1 4,8,8, 1,6 2,4 5,2-1,1, 1,1-2,7,, Q2 3,1 1,3, 1,3,5-4,4 1,1,,9 2,9,, Q3 2,2,5, 2,6-1, 1,6,9, -4,4 1, -,1, Zdroj:. S 59

139 Zahraničné transakcie a pozície 7.2 Menové vyjadrenie platobnej bilancie (mld. EUR; transakcie) Položky platobnej bilancie vyrovnávajúce transakcie externej protipoložky M3 Memo: Transakcie Saldo Priame investície Portfóliové investície Ostatné investície Finančné Chyby Spolu externej bežného a deriváty a omyly stĺpce protipoložky kapitálového Rezidenti Nerezidenti Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva 1 až 1 M3 účtu v zahraničí v eurozóne (iné ako PFI) Iné Majetkový Dlhové Iné Iné ako PFI kapitál 1) nástroje 2) ako PFI ako PFI ,8-137,4 137,9-17,9 115,9 235,8-1,9 29,2-11,2-5,9 94,3 94, , -112,4 83,3-184,8 127,5 244,5-54,6 19,9-4,8-54,7 127, 16, ,9-199,7 52,3-269, 225,4 271,3-163,5 121,1-15,9-22,7-17,5-17,3 24 Q4 21,4-56,7 45,4-45,4 9,3 13,3,6 2,7-4,1-23,7 43,9 57,2 25 Q1 4,6-3, 12, -66,2 29,3 71,2-44,4 14,6-7,2-3,5-46,6-24,8 Q2-9,7-24,1 14,5-6,3,9 171,6-63,8 62, 3,3-33,7 6,5 65, Q3 -,9-97,9 4,5-75, 154,3 45,4-18,9 16, -8,7-29, -1, -2,6 Q4-1,9-47,8 21,3-67,5 4,9-16,8-36,4 28,7-3,3 7,5-21,4-36,8 24 Dec. 11,9-1,5 5,4-12,9 43, -2, 13,9-9,4-2,1-17,4 19,8 26,4 25 Jan. -6,6-13,4 3,3-15,7 7,4 22,9-17,2 2,1-3,4-11,7-32,2-15,8 Feb. 6,9-4,8 3,1-22, 16,4 35,8-4,8 7,6 1,3-34, 5,5 13,7 Mar. 4,3-11,8 5,5-28,6 5,5 12,5-22,4 4,9-5, 15,1-19,9-22,7 Apr. -1,8-13,8 3,9-14,6-57,8 6,1-22,5 41,6 -,5 22, 7,7 2,3 Máj -1,5 8,5 -,1-26,9 11,2 31,9-29,4 1,9,7-38, -41,6-39,5 Jún 2,5-18,8 1,7-18,9 47,5 79,6-11,9 18,4 3, -17,8 94,4 12,1 Júl 2,2-8,3 -,3-31,1 116, 3,8-3,4 4,4,9-5,6 6,7,6 Aug. -2, -6,9-4,8-23, 25,5,4, 9,7-7, 3,3-4,8 1,7 Sep. -1,1-1,7 9,6-2,8 12,8 41,1-15,5 1,8-2,6-26,6-11,9-22,9 Okt. -6,8-1, 3, -15,8-1,6 16,8-3,8 6,8-1,5 16,7-5,2-6,6 Nov. -6,4-22, 8,7-29,7 15,9-4, -11,8-8,8 1, 15,2-41,8-43,6 Dec. 2,2-15,8 9,6-21,9 35,6-29,7-2,8 3,6-2,8 38,6 25,6 13,4 12-mesačné kumulované transakcie 25 Dec. -16,9-199,7 52,3-269, 225,4 271,3-163,5 121,1-15,9-22,7-17,5-17,3 G32 4 Hlavné transakcie platobnej bilancie ovplyvňujúce vývoj čistých zahraničných aktív PFI (mld. EUR; 12-mesačné kumulované transakcie) Čisté zahraničné aktíva PFI Saldo bežného a kapitálového účtu Priame a portfóliové majetkové investície spoločností iných ako PFI v zahraničí Pasíva portfóliových investícií dlhových cenných papierov vo forme dlhových nástrojov Zdroj:. 1) Okrem podielov a akcií podielových fondov peňažného trhu. 2) Okrem dlhových cenných papierov so splatnosťou do 2 rokov emitovaných PFI eurozóny. -8 S 6

140 ŠTATISTIKA EUROZÓNY 7.3 Geografické členenie platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície (mld. EUR) 1. Platobná bilancia: bežný a kapitálový účet (kumulované transakcie) Spolu Európska únia (okrem eurozóny) Kanada Japonsko Švajčiarsko Spojené Ostatné štáty krajiny Spolu Dánsko Švédsko Spojené Ostatné Inštitúcie kráľovstvo krajiny EÚ EÚ 24 Q3 až 25 Q Bežný účet 1 949,7 716,6 4,4 64,3 386, 166,7 59,2 26,5 5,2 132,1 33,8 693,6 Tovar 1 192,8 415,6 27,8 44,3 26,8 136,4,2 15,3 33,3 68,1 178,8 481,8 Služby 379,7 136,2 7,4 1,3 96,1 18,3 4,1 5,4 1,9 36,6 73,9 116,7 Výnosy 294,7 14,5 4,7 9,1 74,1 1,7 5,9 5,2 5,7 21,1 71,7 86,6 z toho: výnosy z investícií 279,6 99,3 4,6 9, 72,5 1,5 2,6 5,1 5,6 14,9 7,3 84,4 Bežné transfery 82,4 6,4,4,5 9,1 1,3 49,1,6,2 6,3 6,4 8,6 Kapitálový účet 22,9 2,3,,,9,1 19,2,,1,4,4 1,6 Výdavky Bežný účet 1 948,2 629,6 34,2 59,8 35,3 142,1 88,3 19,4 79,2 124,2 296,7 799,1 Tovar 1 121, 327,9 25,5 39,8 149,5 113,1, 8,9 5,6 55,4 115,6 562,6 Služby 351,9 11,7 6,1 8,3 73,4 22,7,2 5,6 7,3 3, 74,7 123,5 Výnosy 33,9 97,2 2,3 1,8 74,5 4,8 4,8 3,3 21, 33,8 97,7 78, z toho: výnosy z investícií 324,2 93,9 2,2 1,7 73,5 2,6 4,8 3,2 2,9 33,2 96,8 76,2 Bežné transfery 144,4 93,8,4,9 7,8 1,5 83,3 1,6,3 5, 8,6 35, Kapitálový účet 9, 1,1,,1,6,2,2,1,,4,6 6,8 Saldo Bežný účet 1,5 87, 6,2 4,5 8,8 24,6-29,1 7, -29, 7,9 34,1-15,5 Tovar 71,8 87,7 2,4 4,5 57,3 23,3,2 6,4-17,2 12,7 63,1-8,9 Služby 27,8 25,4 1,3 2, 22,7-4,5 3,9 -,2 3,6 6,7 -,8-6,8 Výnosy -36,2 7,3 2,4-1,7 -,5 5,9 1,1 1,9-15,3-12,7-26, 8,7 z toho: výnosy z investícií -44,7 5,4 2,4-1,7-1, 7,9-2,2 1,9-15,2-18,3-26,5 8,1 Bežné transfery -62, -33,4, -,4 1,3 -,1-34,2-1,1, 1,2-2,2-26,5 Kapitálový účet 14, 19,2,,,3 -,1 19, -,1,1, -,1-5,1 Príjmy 2. Platobná bilancia: priame investície (kumulované transakcie) Spolu Európska únia (okrem eurozóny) Kanada Japonsko Švajčiarsko Spojené Offshore Ostatné štáty finančné krajiny Spolu Dánsko Švédsko Spojené Ostatné Inštitúcie centrá kráľovstvo krajiny EÚ EÚ 24 Q3 až 25 Q Priame investície -149,1-18,3 2, -1,9-17,9 -,5, -5,2 1, 9,6-7,3-7,4-31,4 V zahraničí -226, -159,2,3-5,2-134,4-19,8, -1,5-1,2 -,7-1,8-12,1-4,7 Majetkový kapitál / reinvestovaný zisk -182,9-133,2-2,8-1,8-16, -22,5, -,7 -,5-5,7-12,2-6,7-23,9 Ostatný kapitál -43,1-26, 3,1-3,4-28,4 2,7, -,8 -,6 5, 1,5-5,4-16,7 V eurozóne 76,9 5,9 1,7 3,3 26,5 19,3, -3,7 2,1 1,3 3,4 4,7 9,2 Majetkový kapitál / reinvestovaný zisk 44,3 36,2 -,9 3,6 31,7 1,8, -4,4,8 1,9 -,6 5,3 5,1 Ostatný kapitál 32,6 14,7 2,6 -,3-5,2 17,5,,7 1,3 8,4 4, -,6 4,1 Zdroj:. S 61

141 Zahraničné transakcie a pozície 7.3 Geografické členenie platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície (mld. EUR) 3. Platobná bilancia: aktíva portfóliových investícií podľa nástroja (kumulované transakcie) Spolu Európska únia (okrem eurozóny) Kanada Japonsko Švajčiarsko Spojené Offshore Ostatné štáty finančné krajiny Spolu Dánsko Švédsko Spojené Ostatné Inštitúcie centrá kráľovstvo krajiny EÚ EÚ 24 Q3 až 25 Q Aktíva portfóliových investícií -4,6-185,1-8,2-12, -126,8-23,8-14,4-5,7-23,2-3,1-62,7-58,1-62,6 Majetkový kapitál -15, -25,1,1-2,9-18,2-4,, -3,9-14,6-2, -14, -16,2-29,2 Dlhové nástroje -295,6-16, -8,3-9,1-18,5-19,7-14,3-1,8-8,7-1,1-48,7-41,9-33,5 Dlhopisy a zmenky -271,9-124,7-6,1-9,2-74,4-2,3-14,6-2, -15,8,4-69,3-3,6-29,9 Nástroje peňažného trhu -23,7-35,3-2,1,1-34,2,6,3,2 7,2-1,5 2,6-11,3-3,5 4. Platobná bilancia: ostatné investície podľa sektora (kumulované transakcie) Spolu Európska únia (okrem eurozóny) Kanada Japonsko Švajčiarsko Spojené Offshore Medziná- Ostatštáty finančné rodné or- né Spolu Dánsko Švédsko Spojené Ostatné Inštitúcie centrá ganizácie kráľovstvo krajiny EÚ EÚ Q4 Q3 až Q Ostatné investície 24,4-38,7-9,9 8,3-38,5-9,1 1,5-4,7 15,3-11,8 35,4-4,3 6,3 26,8 Aktíva -59, -351,9-16, 2, -312,2-23,4-2,3-7,2 3,5-19,5-35,5-51, -1,8-45,5 Verejná správa 6,9 1,1, -,3,8 1,4 -,8 -,1, -,1 -,1, -1,7 7,7 PFI -382,5-245,6-13,4 2,7-21,5-22,9-1,6-6,4 4,2-16,2-42,6-35,2,2-4,8 Ostatné sektory -133,4-17,4-2,5 -,4-12,6-1,9,1 -,7 -,7-3,2 7,1-15,9 -,3-12,3 Pasíva 533,3 313,2 6, 6,3 273,8 14,2 12,9 2,5 11,9 7,7 7,9 46,8 8,1 72,3 Verejná správa -1,9,6,, -1,3, 1,9, -,1, -1,, -,4-1, PFI 438,1 231, 6, 5,2 198,3 13, 8,5 2, 11, 4,9 6,9 41,9 8,6 77,8 Ostatné sektory 97,1 81,6, 1, 76,8 1,3 2,5,5 1, 2,8 1,9 4,9 -,1-4,5 5. Medzinárodná investičná pozícia (stav ku koncu obdobia) Zdroj:. Spolu Európska únia (okrem eurozóny) Kanada Japonsko Švajčiarsko Spojené Offshore Medziná- Ostatštáty finančné rodné or- né Spolu Dánsko Švédsko Spojené Ostatné Inštitúcie centrá ganizácie kráľovstvo krajiny EÚ EÚ Priame investície 33,1-273,1-1,4-11,8-361,5 11,8 -,2 22,7-4, 35,3-63,5-3,9, 346,7 V zahraničí 2 265,1 759,8 26,1 71,1 537,6 125,1, 66,8 55,9 22,3 486,6 272,2, 43,5 Majetkový kapitál / reinvestovaný zisk 1 825,7 68,4 22,9 43,8 432,7 18,9, 58,3 5,5 171, 377,2 255,7, 34,8 Ostatný kapitál 439,3 151,4 3,1 27,2 14,9 16,2, 8,5 5,4 49,4 19,4 16,5, 98,7 V eurozóne 2 231,9 1 32,9 36,5 82,8 899,1 14,3,2 44,1 59,8 185,1 55,2 33,,1 56,8 Majetkový kapitál / reinvestovaný zisk 1 642,1 814,3 23, 67,4 719,4 4,4,1 4,4 48,8 129,6 387,7 177,, 44,2 Ostatný kapitál 589,9 218,6 13,4 15,4 179,8 9,9,1 3,7 11,1 55,4 162,4 126,1, 12,6 Aktíva portfóliových investícií 2 984, 941,1 45,1 1,8 68,8 56,8 57,6 63,4 174,3 91,9 1 5,2 31,3 28,4 324,4 Majetkový kapitál 1 238,7 315,3 6,6 32,9 261,4 14,4, 12,6 19,5 82,3 483,3 16,8,9 128, Dlhové nástroje 1 745,3 625,8 38,5 67,9 419,4 42,4 57,6 5,8 64,8 9,7 566,9 23,5 27,5 196,3 Dlhopisy a zmenky 1 458,6 513,8 34,4 58,7 322,5 41,1 57,1 48,7 39,9 8,5 463,5 185,9 27,1 171,2 Nástroje peňažného trhu 286,7 112,1 4,1 9,2 96,9 1,3,5 2,1 25, 1,2 13,4 17,6,3 25,1 Ostatné investície -196,1 34,7 26,1 3,2 9,7 2,8-133, 3,6 2, -68,9-42,6-232,8-13,4 13,3 Aktíva 2 94, ,4 53,8 67, , 85,5 5, 14,5 85, 174,1 415,3 258,2 39,8 481, Verejná správa 98,6 1,4 1,1, 4,1 2,2 3,1,,2,1 2,8 1,2 34,3 49,6 PFI 2 4, ,1 45, 54,2 971,8 64, 1,1 7,4 67,1 16,8 244,4 171,5 4,8 266,7 Ostatné sektory 837, 325,9 7,8 12,9 285,2 19,3,8 7,1 17,7 67,2 168,1 85,6,7 164,6 Pasíva 3 136, ,6 27,7 36,9 1 17,3 64,8 138, 1,9 65, 243, 457,9 491,1 53,2 377,7 Verejná správa 43,6 24,,,2 5,3, 18,5,,9,1 4,1,3 2,9 11,3 PFI 2 539, ,3 23,9 2,5 955,2 52,2 91,6 6,9 44,5 27, 355,4 449,5 48,7 284,4 Ostatné sektory 553,2 27,2 3,8 16,2 29,8 12,5 27,9 4, 19,6 35,9 98,4 41,3 1,6 82,1 S 62

142 ŠTATISTIKA EUROZÓNY 7.4 Medzinárodná investičná pozícia (vrátane medzinárodných rezerv) (mld. EUR, ak nie je uvedené inak; stav ku koncu obdobia) 1. Súhrnná medzinárodná investičná pozícia Spolu Spolu v % HDP Priame Portfóliové Finančné Ostatné Rezervné investície investície deriváty investície aktíva Čistá medzinárodná investičná pozícia , -5,6 422,9-834,8 2,5-372,3 392, ,6-9,7 184,5-937,6-12, -34,6 366, ,3-1,9 43,1-914, -8,3-236,8 36, ,4-12,2 33,1-1 49,4-14,8-196,1 28,8 25 Q2-1 7,3-12,6 11, ,4-18,1-184,9 32,3 Q3-1 49,4-13,2 224, ,6-23, -212, 31,9 Aktíva ,3 11,9 2 86, 2 513, 129, ,7 392, ,3 12,7 2 8, ,7 136, 2 625,9 366, ,3 16, , 2 634,6 158, 2 683,1 36, ,6 111, , , 162,3 2 94,3 28,8 25 Q ,9 121, , 3 353,2 194, ,2 32,3 Q ,4 127, , ,2 217, , 31,9 Pasíva ,3 116, , ,8 127,4 3 9, ,9 112, ,3 3 23,2 147,9 2 93, ,6 117,6 2 18, ,6 166, , , 123, ,9 4 33,4 177, ,4-25 Q ,2 134, ,1 4 57,6 212, , - Q ,9 14, , ,8 24, , - 2. Priame investície Rezidenti v zahraničí Nerezidenti v eurozóne Majetkový kapitál Ostatný kapitál Majetkový kapitál Ostatný kapitál a reinvestovaný zisk (väčšinou medzipodnikové pôžičky) a reinvestovaný zisk (väčšinou medzipodnikové pôžičky) Spolu PFI Iné ako Spolu PFI Iné ako Spolu PFI Iné ako Spolu PFI Iné ako okrem PFI okrem PFI okrem PFI okrem PFI Eurosystému Eurosystému Eurosystému Eurosystému ,6 124, ,5 528,4 2,1 526, ,5 43, ,6 497,6 2,8 494, ,4 133, ,1 461,4 1,6 459, ,1 42, , 531,2 2,9 528, ,8 125, , 449,2 1,4 447, ,9 46,6 1 48,3 582, 2,9 579, ,7 139, ,9 439,3 1,2 438, ,1 46, , 589,9 3,4 586,5 25Q2 1 91,2 151, ,3 475,8 1,2 474, ,7 48, ,6 61,5 3,7 66,8 Q3 2 7,6 159, ,2 59,1 1, 58, ,1 51, ,6 625,3 4,1 621,2 3. Portfóliové investície podľa nástroja a sektora Majetkový kapitál Dlhové nástroje Dlhopisy a zmenky Nástroje peňažného trhu Zdroj:. Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Euro- PFI Iné ako PFI Euro- PFI Iné ako PFI Euro- PFI Iné ako PFI systém okrem systém okrem systém okrem Euro- Verejná Ostatné Euro- Verejná Ostatné Euro- Verejná Ostatné systému správa sektory systému správa sektory systému správa sektory ,6 38,5 6,7 1 68, ,9 2, 424,8 8,2 783, ,4 2,8 135,1,2 41,8 186,5 22,7 43,6 8,3 799, ,3 6,4 42,9 8, 784, ,4 1,2 189,4 1,3 47,1 211,5 23 1,7 53,6 11,5 1 8, , 8,3 459,2 8, 842, ,1 1,1 191,5,6 48,4 249,5 24 2,1 74,1 15, , ,6 6,2 538,4 9,7 94,3 2 11,2 1, 231,6,5 53,7 239,6 25 Q2 2,5 87,8 18, , 1 993,8 6,9 641,7 1,2 1 7,6 2 29,,9 242,5 6,5 62,7 286,8 Q3 2,9 96,7 21, , ,4 7,3 661,5 1,1 1 56, ,9,8 249,3 6,3 56,7 319,5 S 63

143 Zahraničné transakcie a pozície 7.4 Medzinárodná investičná pozícia (vrátane medzinárodných rezerv) (mld. EUR, ak nieje uvedené inak; stav ku koncu obdobia) 4. Ostatné investície podľa nástroja Eurosystém Verejná správa Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Pôžičky Ostatné Pôžičky Ostatné Obchodné Pôžičky / hotovosť a vklady Ostatné Obchodné Pôžičky Ostatné / hotovosť a aktíva / hotovosť a pasíva úvery aktíva úvery pasíva vklady vklady Spolu Pôžičky Hotovosť a vklady ,3,8 4,2,2 3,1 7, ,8,2 44,7 12,3 22 3,6,1 57,2,2 1,3 59, ,5,1 42,2 13,8 23 4,4,6 65,3,2 1,4 54,2 5,1 4,1 39,1, 4,2 3,8 24 4,5,1 73,2,2 1,4 57,6 51, 6,7 39,6, 4,1 3,5 25 Q2 4,8,2 79,,2 1,4 62,3 47,7 14,6 42,3, 41,7 3, Q3 4,4,2 83,3,3 1,4 55,8 44,9 1,9 42,5, 42,4 2,9 5. Medzinárodné rezervy PFIs (okrem Eurosystému) Ostatné sektory Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva Pôžičky Ostatné Pôžičky Ostatné Obchodné Pôžičky / hotovosť a vklady Ostatné Obchodné Pôžičky Ostatné / hotovosť a aktíva / hotovosť a pasíva úvery aktíva úvery pasíva vklady vklady Spolu Pôžičky Hotovosť a vklady ,4 48, ,1 49,3 176,4 511, ,2 19,7 349,7 4, ,3 6, ,1 48,5 174,5 492, ,7 14,4 365,2 47, ,6 38, ,9 3,9 17,3 538,4 28,7 329,8 96,7 16,6 383,5 46, ,8 44, ,3 42, 172,3 558,6 227,5 331,1 16,2 19,5 394,7 48,9 25 Q ,9 66,3 2 78,4 7, 184,6 685,6 329,6 356, 127,8 116,5 484,3 62, Q ,8 61,5 2 95,5 66, 182,7 717,5 334,7 382,8 137,3 121,5 495,4 6,8 Rezervné aktíva Memo Aktíva Pasíva Spolu Monetárne zlato Zvláštne Rezervná Devízy Ostatné Pohľa- Vopred práva pozícia rezervy dávky stanovené V mld. V čistých čerpania v MMF Spolu Hotovosť a vklady Cenné papiere Finančné voči rezi- krátkodobé EUR trójskych deriváty dentom čisté čerpania unciach eurozóny v zahraničnej (v milió- V menových V ban- Spolu Majet- Dlho- Nástroje v zahra- mene noch) inštitúciách kách kový pisy a peňažného ničnej a BIS kapitál zmen- trhu mene ky Eurosystém ,7 126,1 41,876 5,5 25,3 235,8 8, 25,9 21,5 1,2 144,4 55,9,4, 24,7-28, ,1 13,4 399,22 4,8 25, 25,8 1,3 35,3 159,8 1, 12,2 38,5,4, 22,4-26, ,6 13, 393,543 4,4 23,3 148,9 1, 3,4 17,7 1, 8,2 26,5,9, 2,3-16, ,8 125,4 389,998 3,9 18,6 132,9 12,5 25,5 94,7,5 58,5 35,6,2, 19,1-12,8 25 Q1 285, 127,7 387,359 4, 17,4 135,8 7,7 27,8 1,4,5 59,8 4,1 -,1, 21,4-15,1 Q2 32,3 138,2 382,323 4,2 16,5 143,4 12,4 28,3 13,,5 62,8 39,7 -,4, 23,4-17,7 Q3 31,9 149,4 38,258 4,2 13,8 143,5 1,8 27,3 15,7,5 66,1 39, -,3, 24, -19,5 25 Dec. 32,2 163,4 375,861 4,3 1,6 141,8 12,7 21,3 17, ,, 25,6-17,9 26 Jan. 332, 176,3 375,626 4,3 7,8 143,6 7,4 3,2 15, ,2, 24,7-2, Z toho v držbe Európskej centrálnej banky 21 49,3 7,8 24,656,1, 41,4,8 7, 33,6, 23,5 1,1,, 3,6-5, ,5 8,1 24,656,2, 37,3 1,2 9,9 26,1, 19,5 6,7,, 3, -5, ,9 8,1 24,656,2, 28,6 1,4 5, 22,2, 14,9 7,3,, 2,8-1, ,1 7,9 24,656,2, 27, 2,7 3,3 21,1, 9,7 11,3,, 2,6-1,3 25 Q1 36,2 8,1 24,656,2, 27,9 1,1 4,2 22,6, 7,7 14,9,, 2,7 -,9 Q2 39,7 8,4 23,145,2, 31,2 3,8 5,1 22,3, 8,2 14,1,, 2,6-1,4 Q3 41,1 9,1 23,145,2, 31,8 4,7 5,1 22,, 8,9 13,1,, 2,3-1,5 25 Dec. 41,5 1,1 23,145,2, 31,2 5,1 2,5 23, ,, 2,9 -,9 26 Jan. 42,2 1,9 23,145,2, 31,1 1,8 5,7 23, ,, 2,7-1,3 Zdroj:. S 64

144 ŠTATISTIKA EUROZÓNY 7.5 Zahraničný obchod (sezónne očistené, ak nie je uvedené inak) 1. Hodnoty, objem a jednotková hodnota podľa tovarovej skupiny Spolu (n. s. a.) Vývoz (f. o. b.) Dovoz (c. i. f.) Vývoz Dovoz Spolu Memo: Spolu Memo: Medzispotreba Kapitál Spotreba Priemyselná Medzispotreba Kapitál Spotreba Priemyselná Ropa výroba výroba Hodnoty (mld. EUR; ročné percentuálne zmeny pre stĺpce 1 a 2) 22 2, -3, 1 83,7 512,4 227,8 39,7 949,2 984,9 559,4 163,1 234,5 717,3 15,2 23-2,3,5 1 59,9 51,3 222,8 3,5 925,1 99,8 554,1 164,1 24,9 716,4 19, 24 8,9 9, ,3 547,5 247, 313,3 997,2 1 75, 64,3 183,6 256, 77, 129,5 25 7,1 12, 1 233,2 58,9 264,5 326,7 1 66,3 1 29,7 685,5 199,4 266,5 839,9 179,1 24 Q3 9,1 14,6 287,9 138,6 61,7 78,4 25,7 276, 157,1 46,1 63,8 195,9 36,6 Q4 8,8 12,6 291,9 139,3 62,7 78,1 253,6 279,1 158,8 47,4 65, 199,6 36,7 25 Q1 3,4 8,6 291,9 137,7 62,3 77,5 255,4 278, 154,9 44,7 63,3 197,4 36,1 Q2 6,1 1,7 32,2 143,4 63,6 8,1 258,6 291,6 165,4 49,1 64,8 21,2 4,5 Q3 9,6 14,2 317,8 148,8 69,8 84, 274,2 315,9 181, 52,3 68,4 217,1 51,2 Q4 8,9 14,2 321,3 151, 68,8 85,1 278, 324,2 184,1 53,3 7,1 224,3 51,2 25 Júl 2,9 9,4 13,6 48,1 22,4 27,2 89,1 12,7 57,6 16,9 22,1 71,1 14,7 Aug. 14,2 19,9 16,8 5,2 23,5 28,3 92,3 17,9 63,2 18,3 23,1 73,7 18,3 Sep. 12,6 13,5 17,5 5,5 23,9 28,5 92,9 15,3 6,2 17,1 23,2 72,3 18,2 Okt. 6,6 11,3 14,4 49,1 22,2 27,5 9, 15,8 59,1 17,3 22,7 72,5 17,3 Nov. 1,5 14,2 18,2 51,1 22,8 28,5 93, 17,3 61,1 18,5 23,3 74,2 17,9 Dec. 9,6 17,1 18,7 5,8 23,8 29, 95, 111,1 64, 17,4 24, 77,7 16,1 Objemové indexy (2 = 1; ročné percentuálne zmeny pre stĺpce 1 a 2) 22 2,9 -,7 17,9 15, 16,2 115, 18,2 98,2 98,8 89,5 14,2 96,3 11,4 23 1, 3,7 19, 15,9 18,1 114,8 19,3 12, 1,5 95,2 11,4 1, 14,9 24 8,8 6,6 117,9 115,3 121, 119,8 118,3 17,9 13,8 18,4 118,3 17,3 15, Q3 7,7 8,3 117,5 115,8 12,3 119,4 118,2 18,9 15,3 18,2 117,4 18,3 114,7 Q4 7,5 6,1 119,6 116, 123,6 119,5 12, 19,4 14,3 113,4 12, 11,7 16,1 25 Q1 1,3 2,5 118,9 113,6 122,8 118,2 12,1 19,4 12,5 18,3 116,6 19,5 15,8 Q2 4,4 4,6 122, 117,2 124,8 121,1 121,1 111,1 14, 117,1 118,8 11,7 12,8 Q3 7, 4,4 126,7 12,2 136,3 125,4 127,5 114,1 15,6 121,7 123,2 117,7 19,5 Q Júl,6,9 124,1 116,5 131,4 122,7 124,3 112,2 12, 118,5 12,2 116, 97,5 Aug. 11,6 9,2 127,5 121,9 137,6 126,1 128,7 116,3 11, 126, 124,6 119,4 118, Sep. 9,6 3,5 128,3 122,1 14, 127,2 129,4 113,8 14,8 12,7 124,7 117,8 112,8 Okt. 2,7 3, 123,9 117,5 13,1 121,9 124,7 114,2 12,8 12,6 121,8 117,4 19,1 Nov. 7,3 4,2 128,4 122,2 132,9 126,6 129,1 115,2 15,4 129,5 124,3 119,6 115,5 Dec Jednotkové hodnotové indexy (2 = 1; ročné percentuálne zmeny pre stĺpce 1 a 2) 22 -,9-2,3 1,1 99,1 99,2 12,4 1,1 97,8 95,8 99,6 11,9 1, 84,6 23-3,2-3,1 96,9 96,1 95,4 99,5 96,6 94,8 93,3 94,2 98,8 96,1 85, 24,1 2,5 96,9 96,4 94,4 99,5 96,2 97,2 98,4 92,6 97,9 96,2 99, Q3 1,3 5,8 97,6 97,2 94,9 99,8 96,8 98,9 11, 93,1 98,5 97,1 13,8 Q4 1,2 6,1 97,2 97,6 93,9 99,4 96,5 99,5 13, 91,3 98,1 96,7 112,7 25 Q1 2,1 5,9 97,8 98,5 93,7 99,9 97,1 99,1 12,3 9,3 98,2 96,8 111,2 Q2 1,6 5,9 98,7 99,3 94,3 1,7 97,5 12,5 17,6 91,6 98,7 97,5 128,7 Q3 2,5 9,3 1, 1,6 94,8 12, 98,2 18, 116, 93,9 1,5 99, 152,4 Q Júl 2,4 8,4 99,8 1,6 94,7 11,3 98,1 17,2 114,6 93,4 1, 98,7 147,8 Aug. 2,2 9,9 1,1 1,4 94,9 12,4 98,2 18,6 116,7 95,3 1,6 99,4 151,4 Sep. 2,8 9,6 1,1 1,8 94,7 12,2 98,3 18,3 116,7 92,9 1,8 98,8 158, Okt. 3,8 8,1 1,8 11,8 94,8 13, 98,8 18,5 116,7 94,1 11,4 99,3 154,9 Nov. 3, 9,6 1,7 12, 95,1 12,9 98,6 19, 117,6 93,8 11,9 99,9 151,3 Dec Zdroj: Eurostat a prepočty na základe údajov Eurostat (objemové indexy a sezónne očistenie jednotkových hodnotových indexov). S 65

145 Zahraničné transakcie a pozície 7.5 Zahraničný obchod (mld. EUR, ak nie je uvedené inak; sezónne očistené) 2. Geografické členenie Spolu Európska únia (okrem eurozóny) Rusko Švajčiar- Turecko Spojené Ázia Afrika Latinská Ostatné sko štáty Aamerika krajiny Dánsko Švédsko Spojené Ostatné Čína Japonsko Ostatné královstvo krajiny EÚ Ázijské á krajiny Export Vývoz (f.o.b.) ,7 25,3 37,1 25,8 112,1 27,1 64, 21,4 184,1 29,9 33,1 14,5 59,5 43,4 1, ,9 24,9 38,7 194,9 117,6 29,2 63,4 24,9 166,3 35,2 31,3 135,5 59,5 37,9 1, ,3 25,7 41,8 23,8 128, 35,6 66,1 31,8 173,8 4,3 33,1 149,9 63,8 4,3 113, , ,9 7,1 34,6 183,9 43,5 34, 165,5 72,7 46,6. 24 Q3 287,9 6,5 1,5 51,4 31,8 9,2 17,1 7,9 43,3 9,8 8,4 38,3 16,6 1,3 26,8 Q4 291,9 6,7 1,7 51,2 32,6 9,2 17,1 7,7 43,8 1, 8,2 37,9 16, 1,5 3,3 25 Q1 291,9 6,7 1,9 49,8 33,1 9,8 17,4 7,9 43,5 1,3 8,5 39, 17,1 11, 27, Q2 32,2 7, 11,1 49,8 34,1 1,6 16,9 8,2 45,5 1, 8,4 4,5 17,2 11,2 31,7 Q3 317,8 7,3 11,4 51,2 36,1 11,3 17,8 9, 47,1 11,4 8,5 43,8 19,2 12,2 31,5 Q4 321, ,2 17,9 9,5 48, 11,8 8,6 42,2 19,2 12,2. 25 Júl 13,6 2,4 3,8 16,8 11,7 3,4 5,7 2,8 15,3 3,7 2,8 14,5 6, 4,1 1,6 Aug. 16,8 2,5 3,8 17,5 11,9 4, 6,2 3,1 15,9 3,8 2,9 14,5 6,7 4, 1,1 Sep. 17,5 2,5 3,8 16,9 12,5 3,8 5,9 3,1 15,9 3,9 2,8 14,8 6,6 4,1 1,8 Okt. 14,4 2,4 3,7 16,6 12,4 3,6 5,9 3,1 15,7 3,8 2,8 13,8 6,1 4, 1,7 Nov. 18,2 2,6 3,7 17,4 12,7 3,9 5,9 3, 16,1 3,9 2,9 14,1 6,4 4,2 11,6 Dec. 18, ,7 6,2 3,5 16,2 4,2 3, 14,3 6,7 4,. Podiel Podiel na celkovom na celkovom vývoze exporte v % v % 24 1, 2,2 3,6 17,8 11,2 3,1 5,8 2,8 15,1 3,5 2,9 13,1 5,6 3,5 9,9 Dovoz (c.i.f.) ,9 23, 35,6 149,7 93,5 42, 52,1 17,7 125,6 61,7 52,7 142,7 67,8 39,4 81, ,8 23,7 36,9 138,9 12,1 47,4 5,4 19,3 11,3 74,5 52,2 141,1 68,9 39,8 85, , 25,3 39,7 143,9 17,2 56,4 53,5 22,8 113,8 92,1 53,9 163, 72,8 45,1 85, , ,8 57,7 24,8 12,2 117,5 52,6 186,7 95, 52,7. 24 Q3 276, 6,4 1,1 37,5 26,1 14,5 13,6 6, 28,7 23,5 13,8 42,4 19,1 11,6 22,7 Q4 279,1 6,5 1,2 36,5 27,3 15,9 13,8 6,1 28,8 25,3 13,5 43, 19,8 11,7 2,7 25 Q1 278, 6,1 1, 35,8 27, 16,7 13,5 6,3 29,1 26,2 12,9 41,5 2,2 12,1 2,6 Q2 291,6 6,4 1,3 36,6 28,8 17,5 14,4 5,8 29,9 27,7 12,5 46,2 21,8 12, 21,7 Q3 315,9 6,2 1,6 38,6 29,9 18,8 15, 6,1 3,5 31, 13,5 49,1 26,8 13,8 26, Q4 324, ,8 14,9 6,6 3,7 32,6 13,7 5, 26,3 14,8. 25 Júl 12,7 2, 3,6 12,7 9,8 5,7 5, 1,9 1,1 1,3 4,4 15,5 7,8 4,4 9,6 Aug. 17,9 2,1 3,6 12,9 9,9 6,7 5, 2,1 1,3 1,5 4,7 17, 9,8 4,8 8,5 Sep. 15,3 2,1 3,5 12,9 1,3 6,4 5, 2,1 1,1 1,2 4,4 16,5 9,1 4,7 7,9 Okt. 15,8 2,2 3,6 12,8 1,1 6,4 5, 2,1 1,1 1,2 4,3 15,8 8,3 4,7 1,2 Nov. 17,3 2,1 3,6 13,2 1,1 6,4 4,9 2,2 1,2 1,8 4,6 17, 9,1 4,9 8,2 Dec. 111, ,9 5, 2,3 1,4 11,6 4,8 17,2 8,9 5,1. Podiel Podiel na celkovom na celkovom dovoze exporte v % v % 24 1, 2,4 3,7 13,4 1, 5,2 5, 2,1 1,6 8,6 5, 15,2 6,8 4,2 8, Saldo 22 98,8 2,3 1,5 56,1 18,6-14,9 12, 3,8 58,4-31,8-19,7-2,3-8,3 4, 19, ,2 1,1 1,7 56, 15,5-18,2 12,9 5,5 56, -39,3-2,9-5,7-9,4-1,8 15, ,3,5 2,1 59,9 2,9-2,8 12,6 9, 6, -51,8-2,8-13,1-9, -4,8 27, , ,9 12,3 9,8 63,8-74, -18,6-21,3-22,4-6,1. 24 Q3 11,9,1,4 13,9 5,8-5,3 3,5 1,9 14,5-13,7-5,3-4,1-2,5-1,3 4,1 Q4 12,8,2,5 14,7 5,4-6,7 3,3 1,6 15, -15,3-5,3-5,2-3,9-1,2 9,6 25 Q1 13,9,6,9 14, 6,1-6,8 4, 1,6 14,4-15,9-4,5-2,5-3,1-1,1 6,4 Q2 1,5,6,9 13,2 5,3-6,9 2,5 2,3 15,5-17,6-4,1-5,7-4,7 -,8 1, Q3 1,9 1,1,7 12,6 6,2-7,5 2,8 2,9 16,5-19,7-4,9-5,3-7,5-1,6 5,5 Q4-2, ,6 3, 2,9 17,3-2,8-5,1-7,8-7,1-2,6. 25 Júl,9,4,2 4,1 2, -2,3,8,9 5,2-6,5-1,6-1,1-1,8 -,3 1, Aug. -1,1,3,3 4,6 2, -2,7 1,1 1, 5,6-6,8-1,7-2,6-3,1 -,7 1,6 Sep. 2,2,4,2 4, 2,2-2,6,9 1, 5,8-6,4-1,6-1,7-2,6 -,6 2,9 Okt. -1,4,3,1 3,8 2,3-2,8,9 1, 5,6-6,5-1,6-2, -2,2 -,7,4 Nov.,8,5,1 4,2 2,6-2,5,9,8 5,9-6,9-1,8-2,9-2,7 -,7 3,4 Dec. -2, ,3 1,2 1,1 5,9-7,4-1,8-2,9-2,2-1,1. Zdroj: Eurostat a prepočty na základe údajov Eurostatu (saldo a stĺpce 5, 12 a 15). S 66

146 VÝMENNÉ KURZY Efektívne výmenné kurzy 1) (priemery za obdobie; index 1999 Q1=1) EER-23 EER-42 Nominálny Reálny Reálny Reálny Reálny Reálny Nominálny Reálny CPI PPI deflátor HDP ULCM ULCT CPI ,9 11,7 12,2 11,2 97,8 98,6 16,6 11, ,8 15,9 15,2 15, 13,2 12,8 111, 15, ,9 15,2 13, ,5 13,5 24 Q4 15,7 17,7 16,6 16,6 15,2 14,2 113, 17,1 25 Q1 15,7 17,8 16,9 16,8 13,9 13,6 112,6 16,6 Q2 13,4 15,6 14,2 14,5 1,8 11,6 11,1 14,1 Q3 11,9 14,2 12,4 12,7 99,5 1,2 18,3 12,5 Q4 1,9 13,1 11, ,2 11,1 25 Feb. 15,1 17,2 16, ,9 15,9 Mar. 16, 18,2 17, ,9 16,9 Apr. 15,1 17,2 15, ,9 15,8 Máj 14, 16,2 14, ,6 14,6 Jún 11,2 13,4 12, ,6 11,9 Júl 11,7 14, 12, , 12,1 Aug. 12,3 14,6 12, ,7 12,8 Sep. 11,8 14,1 11, ,2 12,4 Okt. 11,4 13,6 11, ,8 11,8 Nov. 1,7 12,9 1, ,9 1,8 Dec. 1,7 12,8 11, ,9 1,7 26 Jan. 11,4 13,6 11, ,5 11,3 Feb. 1,7 13, 1, ,6 1,4 Zmeny oproti predchádzajúcemu mesiacu v % 26 Feb. -,7 -,6 -, ,9 -,9 Zmeny oproti predchádzajúcemu roku v % 26 Feb. -4,2-4, -5, ,8-5,1 G33 Efektívne výmenné kurzy (mesačné priemery; index 1999 Q1=1) G34 Bilaterálne výmenné kurzy (mesačné priemery; index 1999 Q1=1) 12 Nominálny EER-23 Reálny EER-23 CPI deflovaný USD/EUR JPY/EUR GBP/EUR Zdroj:. 1) Definíciu skupín obchodných partnerov a ďalšie informácie pozri vo Všeobecných poznámkach S 67

147 Výmenné kurzy 8.2 Bilaterálne výmenné kurzy (priemery za obdobie; jednotky národnej meny voči euru) Dánska Švédska Anglická US Japonský Švajčiar- Juhokórejský Hong- Singa- Kanadský Nórska Austrálsky koruna koruna libra dolár jen sky frank won kongský purský dolár koruna dolár dolár dolár ,437 9,1242, , ,97 1, ,9 8,879 1,973 1,5817 8,33 1, ,4399 9,1243, , ,44 1, ,62 9,6881 2,116 1,6167 8,3697 1, ,4518 9,2822,6838 1, ,85 1, ,61 9,6768 2,72 1,587 8,92 1, Q2 7,4463 9,283, , ,42 1, ,53 9,89 2,885 1,5677 8,483 1,6389 Q3 7,4588 9,3658, , ,62 1, ,21 9,4782 2,436 1,4668 7,8817 1,654 Q4 7,4586 9,4731, , ,41 1, ,69 9,2157 2,65 1,3956 7,8785 1, Aug. 7,4596 9,3398, , ,98 1, ,33 9,5529 2,439 1,4819 7,9165 1,6144 Sep. 7,4584 9,3342,6776 1, ,6 1, ,46 9,5138 2,63 1,4452 7,887 1,69 Okt. 7,462 9,4223, , ,5 1, ,66 9,3191 2,326 1,4149 7,8347 1,5937 Nov. 7,4596 9,5614, , ,59 1, ,38 9,139 2,17 1,3944 7,8295 1,63 Dec. 7,4541 9,4316, , ,58 1, ,3 9,1927 1,9855 1,3778 7,9737 1, Jan. 7,4613 9,3111, , ,82 1, ,2 9,3851 1,9761 1,425 8,366 1,6152 Feb. 7,4641 9,3414, , ,77 1, ,96 9,264 1,9448 1,3723 8,593 1,612 Zmeny oproti predchádzajúcemu mesiacu v % 26 Feb.,,3 -,4-1,4,7,6-2,7-1,3-1,6-2,2,3 -,3 Zmeny oproti predchádzajúcemu roku v % 26 Feb.,3 2,8-1, -8,3 3,1,5-13, -8,7-8,8-14,9-3,1-3,4 Česká Estónska Cyperská Lotyšský Litovský Maďarský Maltská Poľský Slovinský Slovenská Bulharský Nový ru- 1) koruna koruna libra lats litas forint líra zlotý tolar koruna lev munský lei 1) ,846 15,6466,5849,647 3, ,62,4261 4, ,85 41,489 1, ,891 15,6466,58185,6652 3, ,66,428 4, ,9 4,22 1, ,782 15,6466,57683,6962 3, ,5,4299 4,23 239,57 38,599 1,9558 3, Q2 3,129 15,6466,57824,696 3, ,75,4295 4, ,54 38,919 1, Q3 29,688 15,6466,57328,696 3, ,57,4293 4, ,49 38,672 1,9558 3,525 Q4 29,34 15,6466,57339,6965 3, ,84,4293 3, ,51 38,494 1,9558 3, Aug. 29,594 15,6466,57321,696 3, ,49,4293 4, ,51 38,681 1,9557 3,534 Sep. 29,317 15,6466,57296,6961 3, ,83,4293 3, ,47 38,459 1,9558 3,597 Okt. 29,675 15,6466,57319,6965 3, ,85,4293 3, ,53 38,923 1,9559 3,5997 Nov. 29,266 15,6466,57351,6963 3, ,4,4293 3, ,51 38,678 1,9557 3,6543 Dec. 28,972 15,6466,57346,6967 3, ,68,4293 3, ,51 37,872 1,9558 3, Jan. 28,722 15,6466,57376,696 3, ,71,4293 3, ,49 37,492 1,9558 3,6449 Feb. 28,47 15,6466,57436,6961 3, ,57,4293 3, ,49 37,39 1,9558 3,5393 Zmeny oproti predchádzajúcemu mesiacu v % 26 Feb. -1,1,,1,,,3, -,7, -,3, -2,9 Zmeny oproti predchádzajúcemu roku v % 26 Feb. -5,2, -1,5,, 3,2 -,4-4,8 -,1-1,7, - Čínsky Chorvátska Islandská Indonézska Malajzijský Novozélandský Filipínske Ruský Juhoafrický Thajský Nová turecká jüan 2) kuna 2) koruna rupia 2) ringgit 2) dolár peso 2) rubeľ 2) rand baht 2) líra 3) ,3626 7, , ,54 4,2983 1, ,336 34,6699 8, , ,2967 7, , ,34 4,7273 1, ,727 35,8192 8,92 5, ,1955 7,48 78, ,83 4,7119 1,766 68,494 35,1884 7,9183 5,68 1, Q2 1,4232 7,3443 8, ,61 4,7858 1, ,847 35,3733 8,799 5,497 1,7193 Q3 9,925 7, , ,99 4,68 1,764 68,335 34,7864 7,9392 5,375 1,6372 Q4 9,657 7, , ,37 4,4881 1, ,821 34,1294 7,776 48,78 1, Aug. 9,9589 7, , ,8 4,6216 1, ,768 35,119 7,958 5,64 1,6534 Sep. 9,9177 7, , ,23 4,619 1, ,782 34,775 7,7936 5,35 1,643 Okt. 9,7189 7, , ,9 4,533 1, ,777 34,3262 7, ,153 1,6331 Nov. 9,5273 7, , ,55 4,4534 1,788 64,258 33,9184 7,852 48,469 1,633 Dec. 9,5746 7, , ,4 4,4796 1,772 63,454 34,1538 7, ,731 1, Jan. 9,763 7, , ,89 4,5425 1, ,59 34,3284 7, ,965 1,6158 Feb. 9,6117 7, , ,98 4,4487 1, ,776 33,682 7,379 47,14 1,583 Zmeny oproti predchádzajúcemu mesiacu v % 26 Feb. -1,5 -,8 2,7-3,7-2,1,7-2,9-1,9-1, -2, -2, Zmeny oproti predchádzajúcemu roku v % 26 Feb. -1,8-2,6-5,2-8,2-1, -2,5-13,4-7,4-6,7-6,1 - Zdroj:. 1) Údaje pred júlom 25 sú za rumunský lei; 1 nový rumunský lei zodpovedá 1 starých rumunských leí. 2) vypočítava a zverejňuje referenčný výmenný kurz eura voči týmto menám od 1. apríla 25. Predchádzajúce údaje sú informatívne. 3) Údaje pred januárom 25 sú za tureckú líru; 1 nová turecká líra zodpovedá 1 tureckých lír. S 68

148 VÝVOJ MIMO EUROZÓNY V ostatných členských štátoch EÚ (ročná percentuálna zmena, ak nie je uvedené inak) 1. Ekonomický a finančný rozvoj ČR Dánsko Estónsko Cyprus Lotyšsko Litva Maďarsko Malta Poľsko Slovinsko Slovensko Švédsko Spojené kráľovstvo HICP 24 2,6,9 3, 1,9 6,2 1,2 6,8 2,7 3,6 3,6 7,5 1, 1,3 25 1,6 1,7 4,1 2, 6,9 2,7 3,5 2,5 2,2 2,5 2,8,8 2, 25 Q2 1,2 1,6 3,6 2,1 6,7 2,4 3,6 2,2 2,2 2,2 2,6,5 1,9 Q3 1,6 2,2 4,3 1,7 6,7 2,2 3,5 2,1 1,8 2,3 2,2,9 2,4 Q4 2,2 2, 4, 1,9 7,5 3, 3,2 3,5 1,2 2,6 3,7 1,1 2,1 25 Sep. 2, 2,3 4,9 2,1 7,4 2,5 3,6 2, 1,9 3,2 2,3 1,1 2,4 Okt. 2,4 1,9 4,5 2,2 7,7 3, 3,1 3, 1,6 3,2 3,5,9 2,3 Nov. 2,2 1,8 4, 2, 7,6 2,9 3,3 4,3 1,1 2,1 3,6 1,2 2,1 Dec. 1,9 2,2 3,6 1,4 7,1 3, 3,3 3,4,8 2,4 3,9 1,3 1,9 26 Jan. 2,4 2, 4,7 2, 7,6 3,5 2,5 2,4,9 2,6 4,1 1,1 1,9 Deficit (-)/prebytok (+) verejného sektora v % HDP 1) 22-6,8 1,4 1,5-4,5-2,3-1,4-8,5-5,8-3,3-2,7-7,8 -,3-1, ,5 1,2 2,6-6,3-1,2-1,2-6,5-1,4-4,8-2,7-3,8,2-3,3 24-3, 2,9 1,7-4,1 -,9-1,4-5,4-5,1-3,9-2,1-3,1 1,6-3,2 Hrubý dlh verejného sektora v % HDP 1) 22 29,8 47,6 5,8 65,2 14,2 22,4 55,5 63,2 41,2 29,8 43,7 52,4 38, ,8 45, 6, 69,8 14,6 21,4 57,4 72,8 45,3 29,4 43,1 52, 39, ,8 43,2 5,5 72, 14,7 19,6 57,4 75,9 43,6 29,8 42,5 51,1 41,5 Výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov v % ročne, priemer obdobia 25 Aug. 3,37 3,24-4,84 3,87 3,5 5,85 4,43 4,88 3,79 3,24 3,14 4,34 Sep. 3,26 3,5-4,81 3,87 3,5 5,64 4,41 4,57 3,74 3,13 2,98 4,25 Okt. 3,46 3,22-4,22 3,87 3,5 6,49 4,41 4,91 3,62 3,25 3,17 4,4 Nov. 3,76 3,46-4,22 3,56 3,64 6,81 4,39 5,38 3,62 3,7 3,39 4,37 Dec. 3,61 3,35-4,9 3,59 3,79 6,89 4,39 5,16 3,69 3,62 3,37 4,27 26 Jan. 3,39 3,31-3,96 3,6 3,62 6,66 4,39 4,95 3,73 3,59 3,33 3,97 3-mesačná úroková sadzba v % ročne, priemer obdobia 25 Aug. 1,79 2,17 2,33 3,85 2,76 2,33 6,35 3,26 4,67 4,2 2,94 1,67 4,59 Sep. 1,8 2,18 2,32 3,8 2,82 2,32 5,65 3,26 4,51 4,3 2,93 1,67 4,6 Okt. 1,91 2,22 2,32 3,59 2,78 2,31 6,15 3,24 4,55 4,1 3,3 1,72 4,59 Nov. 2,24 2,39 2,32 3,51 2,84 2,42 6,2 3,19 4,64 4,1 3,19 1,72 4,62 Dec. 2,17 2,48 2,59 3,47 3,16 2,53 6,21 3,22 4,62 4, 3,12 1,89 4,64 26 Jan. 2,14 2,52 2,61 3,42 4,3 2,56 6,2 3,2 4,49 4, 3,17 2,3 4,6 Reálny HDP 24 4,7 2,1 7,8 3,8 8,5 7, 4,6,1 5,3 4,2 5,5 3,7 3, , ,. 1,8 25 Q2 5,2 3,1 1,2 3,7 11,4 7,6 4,3 1,9 2,8 5, 5,1 2,3 1,6 Q3 4,9 4,7 1,4 3,9 11,4 8,5 4,4 2,9 3,7 4,2 6,2 2,8 1,8 Q , ,5. 1,8 Bilancia bežného a kapitálového účtu v % HDP 24-5,7 2,4-11,9-4,9-11,9-6,4-8,5-8,7-3,8-2,5-3,1 6,9-1, , , Q2-4,1 5, -1,9 1,5-9,9-6,7-7,6-1,4 -,8,4-11,9 5,8-1,1 Q3-4,4 5, -6,6 3,1-11,2-6,7-7,1 -,6-1,4,6-4,7 6,8-3,1 Q , ,5.. Jednotkové náklady práce 23 7,6 1,6 4,9-5,6 1,5 7,2 -. 4,7 3,5 1, 3,2 24 1,1 1,1 3, - 7,2. 4,2 -. 3,8 2,1 -,6 2, 25 Q1 -,3 1,9 3, , ,7 2,6 4,3 Q2,4 2,6 2, , ,6,1 3,3 Q3 2, -1,1 4, , ,1,9. Štandardná miera nezamestnanosti v % pracovnej sily (s. o.) 24 8,3 5,5 9,7 4,7 1,4 11,4 6,1 7,3 19, 6,3 18,2 6,4 4,7 25 7,9 4,9 7,8 5,2 9, 8,2 7,1 7,2 17,8 6,3 16, Q2 8, 5,1 8,1 5,5 9,3 8,7 7,1 7,3 18, 6,1 16,4. 4,6 Q3 7,8 4,6 7,4 5,3 9,1 7,8 7,3 7,1 17,7 6,4 16,2. 4,7 Q4 7,9 4,5 6,8 5, 8,3 6,9 7,3 7,3 17,3 6,4 16, Okt. 7,9 4,5 7,1 5,1 8,5 7, 7,3 7,2 17,4 6,4 16,5. 4,9 Nov. 7,9 4,5 6,7 5, 8,3 6,8 7,3 7,3 17,3 6,5 16,3. 5, Dec. 7,8 4,4 6,5 4,9 8,1 6,8 7,3 7,5 17,2 6,4 16, Jan. 7,8. 6,2 5,3 8,2 6,9 7,4 7,8 17,2 6,3 15,8.. Feb , Zdroj: Európska komisia (DG ekonomických a finančných záležitostí a Eurostat); národné údaje, prepočty Reuters a. 1) Podiely sú vypočítané z HDP bez Nepriamo zisťovaných finančných sprostredkovateľských služieb (FISIM). S 69

149 Vývoj mimo eurozóny 9.2 V Spojených štátoch a Japonsku (ročné percentuálne zmeny, ak nie je uvedené inak) 1. Ekonomický a finančný vývoj Index Náklady na Reálny Index Nezamest- Široké Úroková 1-ročné Výmenný Fiškálny Hrubý spotrebiteľ- jednotku práce 1) HDP priemyselnej nanosť v % peniaze 2) sadzba výnosy kurz 4) deficit (-)/ verejný ských cien (priemyselná výroby pracovnej 3-mesačných štátnych národnej prebytok (+) dlh 5) výroba) (priemyselná sily (s. o.) medzibanko- dlhopisov 3) meny voči v % HDP ako % HDP výroba) vých vkla- v % p. a. euru dov 3) v % p. a Spojené štáty 22 1,6,6 1,6,3 5,8 8, 1,8 4,6,9456-3,8 45,2 23 2,3 2,5 2,7,7 6, 6,4 1,22 4, 1,1312-5, 47,9 24 2,7-3,1 4,2 5, 5,5 5,1 1,62 4,26 1,2439-4,7 48,6 25 3,4 1,8 3,5 3,9 5,1 6, 3,56 4,28 1, Q4 3,3-1,6 3,8 5,2 5,4 5,8 2,3 4,17 1,2977-4,3 48,6 25 Q1 3, 2,3 3,6 4,8 5,2 5,9 2,84 4,3 1,3113-3,7 49,5 Q2 2,9 3, 3,6 3,4 5,1 4,9 3,28 4,16 1,2594-3,5 48,6 Q3 3,8 1,8 3,6 3,1 5, 5,9 3,77 4,21 1,2199-4,5 48,5 Q4 3,7, 3,2 4,3 4,9 7,4 4,34 4,48 1, Okt. 4, ,8 4,9 7,2 4,17 4,45 1, Nov. 3, ,6 5, 7,4 4,35 4,53 1, Dec. 3, ,5 4,9 7,8 4,49 4,46 1, Jan. 4, - - 4,8 4,7 8,1 4,6 4,41 1, Feb ,76 4,56 1, Japonsko 22 -,9-3,2,1-1,2 5,4 3,3,8 1,27 118,6-8,4 143,9 23 -,3-3,8 1,8 3,2 5,2 1,7,6,99 13,97-7,8 151,3 24, -5,2 2,3 5,5 4,7 1,9,5 1,5 134,44-5,6 157,9 25 -,3. 2,8 1,3 4,4 1,9,6 1,39 136, Q4,5-1,5,5 1,8 4,6 2,,5 1,45 137, Q1 -,2-1, 1,1 1,4 4,6 2,,5 1,41 137,1.. Q2 -,1,9 2,7,3 4,4 1,7,5 1,28 135,42.. Q3 -,3,3 2,8,1 4,3 1,8,6 1,36 135,62.. Q4 -,5. 4,5 3,4 4,5 2,,6 1,53 139, Okt. -,7-1,7-3, 4,5 2,,6 1,54 138,5 - - Nov. -,8-2,5-3,4 4,6 2,1,6 1,52 139, Dec. -,1. - 3,7 4,4 2,,7 1,54 14, Jan ,1. 1,9,7 1,47 139, Feb ,7 1,57 14, G35 Reálny hrubý domáci produkt (ročné percentuálne zmeny; štvrťročne) G36 Indexy spotrebiteľských cien (ročné percentuálne zmeny; mesačne) 5 Eurozóna Spojené štáty Japonsko 5 5 Eurozóna Spojené štáty Japonsko Zdroj: Národné údaje (stĺpce 1, 2 (Spojené štáty), 3, 4, 5 (Spojené štáty), 6, 9 a 1); OECD (stĺpec 2 (Japonsko)); Eurostat (stĺpec 5 (Japonsko) údaje za eurozónu v grafoch); Reuters (stĺpce 7 a 8); prepočty (stĺpec 11). 1) Údaje za Spojené štáty sú sezónne očistené. 2) Priemerné hodnoty za obdobie; M3 pre USA, M2+CD pre Japonsko. 3) Ďalšie informácie pozri v častiach 4.6 a ) Ďalšie informácie pozri v časti ) Hrubý konsolidovaný dlh verejného sektora (koniec obdobia). S 7

150 ŠTATISTIKA EUROZÓNY 9.2 V Spojených štátoch a Japonsku (ako % HDP) 2. Úspory, investície a financovanie Národné úspory a investície Investície a financovanie nefinančných spoločností Investície a financovanie domácností 1) Hrubé Tvorba Čisté Tvorba Čistá Hrubé Čistý Kapitálové Čistá Hrubé Čistý úspory hrubého pôžičky hrubého Tvorba akvizícia úspory výskyt Cenné výdavky 2) akvizícia úspory 3) výskyt kapitálu zvyšku kapitálu hrubého finančných pasív papiere finančných pasív sveta fixného aktív a akcie aktív kapitálu Spojené štáty 21 16,4 19,1-3,7 7,9 8,3 1,8 7,5,9 1,7 12,8 4,9 1,8 5, ,2 18,4-4,4 7, 7, 1,2 7,7,8 -,2 13, 4,1 11,4 6, ,4 18,5-4,6 6,8 6,8,8 8,,3,8 13,3 7,7 11,3 7, ,4 19,6-5,6 7,3 7, 4, 8, 3,,9 13,5 6,7 11, 9,4 23 Q4 13,9 18,8-4,3 7, 6,9 1,2 8,3,4, 13,5 5,6 11,2 4, 24 Q1 13,4 19, -5, 7,1 6,8 5, 8,2 3,7 1,1 13,3 6,9 11, 9,7 Q2 13,3 19,8-5,6 7,4 7, 3,3 8,1 2, -,2 13,6 5,2 1,7 8,9 Q3 13,5 19,8-5,5 7,3 7,1 3,3 8,4 1,9,5 13,6 6,7 1,9 8,9 Q4 13,5 19,9-6,2 7,5 7,2 4,6 7,3 4,3 2,1 13,6 7,8 11,4 1,2 25 Q1 13,4 2,2-6,4 7,6 7,2 3, 7,7 2,5,8 13,7 5,1 1, 7,8 Q2 13,2 19,8-6, 7,2 7,3 2,7 8,1 1,3,6 13,9 3,7 9,4 9,3 Q3 13,3 19,9-6, 7,2 7,4 2,5 8,5,7 -,7 13,9 5,5 9,7 9,6 Japonsko 21 26,6 25,8 2, 15,3 15,3-2,8 14,4-6,4,2 4,9 2,8 8,6, ,7 24,2 2,8 13,8 14,1-1,7 15,4-7,4 -,8 4,8 -,2 9,1-2, ,4 23,9 3,1 14,3 14,4 2,3 16,1-5,3,2 4,6,3 9,2 -, ,9... 4,6.,8,8. 1,9. -,7 23 Q4 27,9 24,8 2,9.. 1,5. 5,5 1,1. 9,5. -1,4 24 Q1 31, 24, 3,9.. 12,5. -1,9 -,6. -7,2. 2,6 Q2. 23, ,7. -11,2,6. 8,. -6,2 Q3. 23,8... 7,1.,7,2. -2,1. 1,5 Q4. 24, ,1. 14,6 2,8. 8,3. -,5 25 Q1. 24,4... 8,6. -2,3-2,9. -8,1. 3,3 Q2. 23, ,. -16,4,9. 7,6. -6,7 Q3. 23,5... 5,7. 4,3-1,5. -4,. 3,3 G37 (ako % HDP) Čisté pôžičky nefinančných spoločností G38 Čisté pôžičky domácností 1) (ako % HDP) 5 Eurozóna Spojené štáty Japonsko 5 8 Eurozóna Spojené štáty Japonsko Zdroj:, Federal Reserve Board, Bank of Japan a Economic and Social Research Institut. 1) Vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam. 2) Hrubá tvorba kapitálu v Japonsku. Kapitálové výdavky v Spojených štátoch zahŕňajú kúpu spotrebného tovaru. 3) Hrubé úspory v Spojených štátoch sú zvýšené o výdavky na spotrebný tovar dlhodobej spotreby S 71

151 ZOZNAM GRAFOV G1 Menové agregáty S12 G2 Protipoložky S12 G3 Zloženie menových agregátov S13 G4 Zloženie dlhodobejších finančných pasív S13 G5 Pôžičky finančným sprostredkovateľom a nefinančným spoločnostiam S14 G6 Pôžičky domácnostiam S15 G7 Pôžičky verejnej správe a nerezidentom eurozóny S16 G8 Vklady finančných sprostredkovateľov S17 G9 Vklady nefinančných spoločností a domácností S18 G1 Vklady verejnej správy a nerezidentov eurozóny S19 G11 Držba cenných papierov PFI S2 G12 Celkové aktíva investičných fondov S24 G13 Celkový stav a hrubé emisie cenných papierov iných ako akcií vydaných rezidentmi eurozóny S3 G14 Čisté emisie cenných papierov iných ako akcií, sezónne očistené a sezónne neočistené S32 G15 Ročná miera rastu dlhodobých dlhových cenných papierov podľa sektora emitenta vo všetkých menách kombinovane S33 G16 Ročná miera rastu krátkodobých dlhových cenných papierov podľa sektora emitenta vo všetkých menách kombinovane S34 G17 Ročná miera rastu kótovaných akcií vydaných rezidentmi eurozóny S35 G18 Hrubé emisie kótovaných akcií podľa sektora emitenta S36 G19 Nové vklady s dohodnutou splatnosťou S38 G2 Nové pôžičky s pohyblivou sadzbou a počiatočným stanovením sadzby do 1 roka S38 G21 Úrokové sadzby peňažného trhu eurozóny S39 G22 3-mesačné úrokové sadzby peňažného trhu S39 G23 Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny S4 G24 Výnosy 1-ročných štátnych dlhopisov S4 G25 Dow Jones EURO STOXX Broad, Standard&Poor s 5 a Nikkei 225 S41 G26 Deficit, potreba úverov a zmena dlhu S54 G27 Maastrichtský dlh S54 G28 Platobná bilancia bežný účet S55 G29 Platobná bilancia čisté priame a portfóliové investície S55 G3 Obchodná bilancia S56 G31 Bilancia služieb S56 G32 Hlavné transakcie platobnej bilancie ovplyvňujúce vývoj čistých zahraničných aktív PFI S6 G33 Efektívne výmenné kurzy S67 G34 Bilaterálne výmenné kurzy S67 G35 Reálny hrubý domáci produkt S7 G36 Indexy spotrebiteľských cien S7 G37 Čisté pôžičky nefinančných spoločností S71 G38 Čisté pôžičky domácností S71 S 72