5 TELESNÝ VÝVIN A POHYBOVÁ AKTIVITA DIEŤAŤA Antropometrii rôznych kupín populácie bolo a aj v účanoti je venovaných množtvo výkumných prác. Podrobnejšie a ich výledkami zaoberáme v rámci kapitoly 2.3. Pri vzájomnom porovnaní ich údajov a potvrdil nárat priemerných hodnôt výšky poledne meraných 6 ročných detí o 1,5 cm u chlapcov a 1,3 cm u dievčat, oproti deťom meraných pred 20 rokmi. Pritom je zaujímavé, že zatiaľ čo medzi deťmi vyratajúcimi v 60-tych a 70-tych rokoch je vyoká podobnoť ratu (bez výraznejších zmien), omatometrické údaje detí narodených o 10 rokov nekôr a na Slovenku odlišujú až o 1,4 cm u chlapcov a 1,2 cm u dievčat. Nárat hmotnoti detí a v rámci tých itých výkumov prejavil o 0,6 kg pre obidve pohlavia. U detí z Čiech je nárat telených ukazovateľov za uvedené obdobie o niečo nižší ako na Slovenku. Tento trend ratu detí v Čekej republike pretrváva aj v účanoti, čo potvrdzujú aj najnovšie merania (Bláha-Vignerová,1998). Tieto údaje iba potvrdzujú predpoklady, že jednou z výrazných príčin ekulárneho trendu je kvalita životného protredia. Zatiaľ čo v Čekej republike boli životné podmienky aj v predchádzajúcom období na vyššej úrovni, na Slovenku zaznamenávame ich kvalitnenie iba v poledných dvoch deaťročiach. Výledok pozitívnych zmien a potom zákonite odráža v omatických ukazovateľoch lovenkých detí. Tab. 10 Telená výška a hmotnoť detí () S 1 S 2 S 3 Pohlavie Meto Vidiek Vtup (S2) Výtup (S2y) Vtup Výtup Meto Vidiek Meto Vidiek (S31) (S3y2) chlapci 118,2 119,7 116,2 115,7 120,0 120,1 107,4 120,1 118,79 116,3 120,2 dievčatá 118,5 119,7 116,3 115,9 119,9 119,6 109,4 120,3 118,84 116,1 119,7 Spolu 118,3 118,7 116,5 114,8 120,1 118,6 108,7 120,2 Celkom 118,8 116,2 119,9 chlapci 21,9 22,4 21,3 20,9 22,6 22,7 17,9 22,6 22,2 21,2 22,7 dievčatá 21,8 # 23,8 # 20,7 20,5 22,5 22,0 18,1 22,9 22,4 20,8 22,3 Spolu 21,9 23,0 21,1 20,6 22,6 21,5 18,0 22,8 Celkom 22,3 21,0 22,5 Legenda: Zhodný ymbol v riadku (*,#) znamená ignifikantný rozdiel = aritmetický priemer 46
Telený a pohybový rozvoj detí predškolkého veku Sekulárny trend môžeme potvrdiť aj na základe meraní detí úborov S1 až S3 (tab.10). Somatické údaje detí vykazujú v S1 v priemere o 2,2 cm, v S2 o 3,3 cm a v S3 až o 3,6 cm výšky a 1,3 kg, 1,5 kg a 1,8 kg hmotnoti viac, ako napr. údaje detí diagnotikovaných na Slovenku v roku 1981 (Lipková-Grunt, 1984). Do porovnania me nezaradili výledky zíkané v rámci meraní úborov S2 a S31, pretože išlo o mladšie deti (vtupné merania). V porovnaní výledkami meraní Nováková-Ševčíková, (1994) zíkanými na Slovenku v roku 1991 boli naše deti z rovnakého obdobia (S1) vyššie o 0,9 cm a ťažšie o 0,7 kg (obr. 12). O 5 rokov taršie deti (S2) boli vyššie dokonca o 2,0 cm a ťažšie o 0,9 kg. Deti merané v roku 1999 (S3) boli od vojich roveníkov z roku 1991 vyššie o 2,3 cm a ťažšie o 1,2 kg. Obr. 12 Dynamika vývinu ratových ukazovateľov Legenda: polu dievčatá chlapci 47
Vyšších ratových hodnôt v úbore S1 doahujú predovšetkým deti z vidieka. Výledky tetovania z pohľadu mieta bydlika budeme aj v ďalšej čati práce komentovať lovne, pretože v tomto vekovom období považujeme za dôležitejší činiteľ pohlavie detí. Z interpohlavného hľadika ú dievčatá z meta v porovnaní chlapcami vyššie o 0,3 cm. Na vidieku me nezaznamenali žiadne rozdiely. V hmotnoti ú metkí chlapci ťažší ako dievčatá o 0,1 kg, zatiaľ čo na vidieku a prejavil naopak ignifikantný rozdiel o 1,4 kg v propech dievčat. Celkovo pre túto kupinu platí, že chlapci ú oproti dievčatám nižší o 0,1 cm a ľahší o 0,2 kg. V úbore S2 boli pri vtupnom meraní vyšší chlapci o 0,2 cm. Pri výtupe to bolo v propech chlapcov už 0,5 cm. V hmotnoti doiahli v tomto úbore v rámci obidvoch meraní vyšších hodnôt o 0,4 kg chlapci. Pri porovnaní detí z meta a vidieka doiahli v rámci vtupného merania vyšších hodnôt v obidvoch parametroch deti z meta. Pri výtupe a pomer obrátil v propech vidieka pri výške a hmotnoti chlapcov. dievčat bola v obidvoch kupinách rovnaká. Na základe našich meraní môžeme dôjť k záveru, že pomer výšky a hmotnoti detí predškolkého veku je v úbore S1 (Q ch =0,187, Q d =0,188) a 3 (Q ch =0,188, Q d =0,190) v propech chlapcov a v úbore S2 (Q ch =0,189, Q d =0,186) v propech dievčat. Výledky zíkané vo všetkých troch úboroch ú výrazne vyššie, ako normy uvádzané Bláhom (1990), pre rovnako taré deti z Čiech a Moravy (Q ch =0,184, Q d =0,181). Tab. 11 ové miery detí (S 1) hrudníka brucha bokov paže tehna Meto Vidiek Spolu Chlapci Dievčatá Chlapci Dievčatá 59,4 * 58,5 3,1 3,8 55,4 55,0 3,6 4,1 62,9 63,6 4,5 5,1 18,6 18,4 1,8 1,8 * 34,9 35,6 3,0 3,4 * 59,6 59,5 2,8 3,1 55,3 55,5 3,4 4,1 62,9 64,6 3,3 4,7 18,0 18,8 2,3 2,3 #35,0 *# 36,7 2,5 3,4 59,1 3,3 55,3 3,8 63,4 4,6 18,5 2,0 35,4 3,2 Legenda: Zhodný ymbol v riadku (*,#) znamená ignifikantný rozdiel = aritmetický priemer, = merodajná odchýlka 48
Telený a pohybový rozvoj detí predškolkého veku Z otatných ukazovateľov úboru S1 me zitili u dievčat obidvoch kupín vyššie hodnoty obvodu tehna a bokov v propech dievčat z vidieka. hrudníka bol väčší u chlapcov, taktiež v propech detí z vidieka. V otatných meraniach ú výledky rozdielne tak z pohľadu demografického ako aj interpohlavného (tab. 11). Korelačnou analýzou me navzájom porovnávali všetky namerané hodnoty a zitili me, že vo všetkých prípadoch eituje štatitická záviloť. Najnižšia (R = 0,361) vo vzťahu výška a obvod paže. Najvyššia (R = 0,733) vo vzťahu hmotnoť a obvod hrudníka. * * * Medzi činitele, podieľajúce a významnou mierou na rozvoji ľudkého organizmu patrí pohybová aktivita. Navyše je známe, že prítomnoť pravidelne vykonávanej pohybovej činnoti, nepôobí pozitívne iba na výkonnú tránku tela, ale aj organizmu ako celok.. Pravidelne vykonávanou pohybovou činnoťou ovplyvňujeme optimálnu hmotnoť organizmu dieťaťa a znižujeme podiel nadmerného tuku o 8 až 10 %. Porovnaním pohybovo aktívnych a inaktívnych detí a tiež zitilo, že aktívne deti mali ignifikantne vyššiu hladinu HDL, ktoré ako je známe, obmedzujú riziko rozvoja ateroklerózy, ktorá je už niekoľko rokov označovaná ako "pediatrický problém" (Pařízková, 1994). Zaujímavé výledky prinieli ledovania vplyvu pohybovej aktivity na omatické ukazovatele. Väčšina zíkaných výledkov (Pařízková-Berdychová, 1978, 1983, Pařízková-Kábele, 1986) potvrdila rozdiely v omatickom vývoji v propech pohybovo aktívnych detí. Na ich základe môžeme konštatovať, že deti vyokou aktivitou, rep. pravidelne navštevujúce cvičenie rodičov a detí, doahujú vyššieho vzratu a v niektorých prípadoch i hmotnoti. Zitené rozdiely ú však príliš malé na to, aby mohli zohrávať významnejšiu úlohu pri zovšeobecnení záverov. Pri analýze vzťahu medzi úrovňou omatického vývoja detí a ich pohybovou aktivitou me v rámci našich výkumov nedopeli k jednoznačnej zhode o závermi predchádzajúcich výkumov. Rozdelenie detí na pohybovo aktívne a inaktívne me ukutočnili dvomi pôobmi. Prvé triedenie vychádzalo z týždenného záznamu. Do kupiny pohybovo aktívnych detí me pot facto zaradili tie, ktoré vykonávali pohybovú činnoť minimálne 3 hod. denne (mimo pobytu v materkej škole). Deti. ktoré a zaoberali pohybovými činnoťami menej ako 3 hod. denne, me považovali za pohybovo inaktívne. Na základe tohto triedenia me zitili, že deti väčším objemom pohybovej aktivity majú aj väčšie hodnoty všetkých omatických ukazovateľov (tab. 12). 49
Tab. 12 Somatické ukazovatele detí z pohľadu ich pohybovej aktivity (S 1) Somatické ukazovatele Q inde hrudníka brucha bokov paže tehna I.triedenie aktívne inaktívne n=92 n=164 119,7 118,3 22,5 22,2 0,188 0,187 59,5 59,0 55,5 55,1 63,9 63,2 18,5 18,4 35,5 35,4 Legenda: I. triedenie - podľa týždenného čaového záznamu II. triedenie - podľa odpovedí rodičov Q = Queteletov inde telenej hmotnoti Číla označené (*) znamenajú ignifikantný rozdiel II.triedenie aktívne inaktívne n=147 n=109 118,7 119,0 22,0 22,6 0,185 0,189 59,0 59,3 54,7* 56,0* 63,0 63,9 18,1* 18,9* 34,9* 36,1* Druhý pôob triedenia vyplynul z hodnotenia rodičov protredníctvom dotazníka. V tomto prípade me medzi pohybovo aktívne deti zaradili tie, ktoré väčšinu voľného čau venujú pohybovým činnotiam, rozhodne viac ako 2 hod. denne. Tentoraz boli výledky týkajúce a vplyvu telovýchovnej aktivity na telený rozvoj detí obrátené v porovnaní predchádzajúcimi závermi. Charakter výledkov a záadným pôobom nezmení ani po rozdelení detí podľa pohlavia, rep. mieta bydlika. Zíkané výledky potvrdili náš predpoklad o primárnej úlohe vymedzenia a overenia kritéria pohybovej aktivity pri ledovaní jej vplyvu na rozvoji oobnoti dieťaťa. Práve nejednotné kritérium delenia detí na pohybovo aktívne a inaktívne bolo poločným znakom všetkých uvedených výkumov. Na druhej trane, ani v tomto prípade, podobne ako u otatných autorov, nebolo ziťované, čo je príčinou a čo dôledkom rozdielnych výledkov. Potom jedným zo záverov môže byť napr. predpoklad, že telovýchovná aktivita nie je príčinou zmien omatických ukazovateľov, ale naopak, ubtílnejšie deti prejavujú väčší záujem o pohybové činnoti, ú hypermobilnejšie. V našom prípade, na základe dedukcie, potavenej na výledkoch tetov motorickej výkonnoti z pohľadu nad- a podpriemerných omatických ukazovateľov, a nám javí prijateľnejšie téza o vzájomnej záviloti objemu telovýchovnej aktivity a úrovňou ratových hodnôt. Vychádzame tu zo kutočnoti, že telovýchovná aktivita pozitívne pôobí na motorickú výkonnoť detí, pričom lepších výledkov by mali doahovať deti nadpriemernými omatickými charakteritikami. Pritom a nemuíme ani podrobne zaoberať kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľ- 50
Telený a pohybový rozvoj detí predškolkého veku mi pohybu. Stačí, keď a totožníme o závermi práce Kučeru a kol. (1996). Tvrdia v nej, že dieťa, ktoré má možnoť realizovať vlatnú pohybovú potrebu, je veľmi čato pohybovo timulované viacej ako hociktorý jedinec v rámci športového tréningu * * * V úviloti natolenou možnoťou riešenia problému je zaujímavé rozobrať výledky výkumov týkajúcich a vzťahu medzi úrovňou omatického vývoja detí a ich motorickej výkonnoti. Zitili me, že aj v tejto oblati a názory odborníkov rôznia. Poznáme výkumy (Koch, 1974, Berdychová- Pařízková, 1983, Pařízková-Kábele, 1986, Kučera, 1988, Pařízková, 1989 a iné), ktoré poukazujú, že deti akcelerovaným ratom doiahli lepšie výledky v koku, hode, tetoch obratnoti, enzomotorických tetoch. Iba výkon v behu na 20 m nebol ovplyvňovaný telenou výškou, tzn. menšie deti neboli oproti vyšším deťom v nevýhode. Na druhej trane, výledky Pařízkovej (1982), Pařízková-Berdychová, (1981, 1983) dokazujú, že vyoká úroveň omatického vývoja automaticky nezabezpečuje aj vyššiu úroveň motorickej výkonnoti. U vyšších a ťažších detí boli výledky v behu na 20 m, koku do diaľky, hode loptičkou horšie ako u detí menšieho vzratu. Aby boli naše výledky porovnateľné predchádzajúcimi výkumami, použili me rovnakú batériu tetov ako citovaní autori (beh na 20 m, beh na 500 m, kok do diaľky z mieta, hod teniovou loptičkou pravou i ľavou rukou). Deti me pri každom omatickom ukazovateli rozdelili do dvoch kupín. Prvú kupinu tvorili tie deti, ktoré mali omatické hodnoty vyššie ako aritmetický priemer. Do druhej kupiny me zaradili deti podpriemernými, rep. hodnotami rovnajúcimi a priemeru (tab. 13). Zíkané výledky, až na malé výnimky, potvrdili predpoklad, ktorý očakáva lepšiu motorickú výkonnoť u detí väčšími kvantitatívnymi ukazovateľmi teleného vývoja. Oobitne a tento záver vzťahuje k výške, kde deti nadpriemernými hodnotami doiahli najlepších výkonov vo všetkých tetoch, mimo obidvoch behov pri výtupnom meraní detí úboru S2. Z ďalších tetov doiahli vyššie deti úboru S2 pri obidvoch meraniach, okrem výledkov uvedených v tabuľke 13, lepšie výledky v toji na jednej nohe, vytrvalotnom člnkovom behu a ručnej dynamometrii. Iba v rámci vtupných meraní boli vyššie deti lepšie v reakcii a prechode cez kladinku. Pri vtupe i výtupe doiahli lepších výledkov menšie deti v tetoch hádzanie a chytanie lopty a kotúľ. V úviloti delením detí podľa hmotnoti a potvrdila kúenoť, že pri vytrvalotných diciplínach je veľká hmotnoť nevýhodou. V behu na 500 m doiahli vo všetkých troch úboroch lepších výledkov deti nižšou hmotnoťou. Táto záada však už neplatí v ilových diciplínach. 51
Tab. 13 Motorická výkonnoť detí z pohľadu nad- a podpriemerných hodnôt výšky a hmotnoti Somatické Ukazovatele Beh na Beh na Skok do Hod lopt. Hod lopt. 20 m 500 m diaľky - pravou - ľavou úbor S1 > < > < 118,8 22,3 *5,45 3,65 109,5 *10,1 *6,7 *5,73 3,70 105,0 *8,2 *5,9 5,46 3,74 108,8 *10,0 6,6 5,68 3,61 106,3 *8,6 6,1 úbor S2 (vtup) > < > < 116,2 21,0 *5,63 3,33 *100,4 *7,59 *5,38 *5,79 3,36 *93,7 *6,68 *4,81 *5,56 3,37 *99,0 *7,93 *5,38 *5,82 3,34 *95,6 *6,54 *4,86 úbor S2y (výtup) > < > < 119,9 22,5 5,46 2,99 *111,7 8,23 *5,86 5,45 2,97 *105,2 7,72 *5,31 5,51 2,99 *112,4 *8,57 *6,13 5,40 2,97 *105,5 *7,50 *5,12 Ručná dynam. Člnkový Beh úbor S3 (vtup) > < > < 108,7 18,0 5,45 108,8 15,34 26,25 5,72 100,4 11,00 21,00 5,87 *112,4 *8,69 13,86 6,09 *105,5 *6,81 12,66 Legenda: Číla označené (*) znamenajú ignifikantný rozdiel Aj v tomto prípade me porovnali výledky detí úboru S2 nad- a podpriemernou hmotnoťou, ktoré doiahli v otatných diciplínach pri vtupnom i výtupnom meraní. Ukázalo a, že hmotnoť pozitívne ovplyvňuje v obidvoch meraniach výledky v toji na jednej nohe a ručnej dynamometrii. V otatných diciplínach bola hmotnoť výhodou v rámci vtupu pri kotúli a vytrvalotnom člnkovom behu. Len pri výtupe doiahli deti vyššou hmotnoťou lepšie výledky pri hádzaní a chytaní lopty. Deti nižšou hmotnoťou boli v obidvoch prípadoch lepšie pri tete reakcie a prechode cez kladinku. 52
Telený a pohybový rozvoj detí predškolkého veku Tab. 14 Motorická výkonnoť detí úboru S1 z pohľadu nada podpriemerných omatických ukazovateľov Somatické Ukazovatele n > n < Beh na Beh na Skok do Hod lopt. Hod lopt. 20 m 500 m diaľky - pravou - ľavou Hrudníka brucha bokov paže tehna 59,1 55,3 63,4 18,5 35,4 116 140 130 126 124 132 133 123 118 138 *5,42 3,64 109,3 *10,3 6,7 *5,70 3,70 106,0 *8,4 6,0 5,55 3,79 108,2 9,6 6,4 5,60 3,56 106,7 8,8 6,3 5,49 3,67 107,8 9,5 6,4 5,66 3,68 107,2 9,0 6,3 5,48 3,63 107,4 9,6 6,3 5,68 3,72 107,5 8,9 6,3 5,52 3,67 105,9 9,2 6,0 5,62 3,66 108,8 9,3 6,6 Legenda: Číla označené (*) znamenajú ignifikantný rozdiel Tab.15 Významnoť záviloti medzi omatickými ukazovateľmi a motorickou výkonnoťou (S 1) Nezávile Premenná Obv. hrudníka Obv. brucha Obv. bokov Obv. paže Obv. tehna Závile premenná 20 m 500 m Skok Hod P Hod - Ľ - 4,908* - 0,660 4,092* 4,851* 3,346* 1,730 0,526-0,299-0,551 0,948-2,416* - 0,337 1,422 2,708* 2,190* 2,664* 2,492* 0,288-1,077-2,180* - 0,214-0,788-0,424-2,017* 0,425-1,630-1,491-1,118 0,938 0,109 1,188-0,025-2,988* - 1,562-4,172* Legenda: Číla označené (*) znamenajú ignifikantný rozdiel Porovnaním vplyvu otatných omatických ukazovateľov na doiahnutý výkon me podobne ako Berdychová- Pařízková, (1983), zitili vyoký vzťah medzi výkonom vo všetkých diciplínach a obvodom hrudníka a paže. Aj v otatných diciplínach dominovali prevažne deti vyššími omatickými parametrami. Deti podpriemernými omatickými hodnotami doiahli lepších výledkov v behu na 500 m ( obvod brucha a tehna), behu na 20 m (obvod bokov), hode loptičkou a koku do diaľky z mieta (obvod tehna). Vyšší obvod tehna a ukázal ako negatívny činiteľ, mimo behu na 20 m. Významnú úlohu výšky tela pri hodnotení motorickej výkonnoti potvrdzujú výledky korelačnej analýzy a mnohonáobnej regreie, ktorú me urobili v úbore 53
S1 (tab. 15). V obidvoch prípadoch a preukázala jej štatiticky významná záviloť pri väčšine diciplínach, mimo behu na 500 m. O niečo menšiu záviloť vykázal obvod hrudníka (beh na 20 m, hod loptičkou). U otatných ukazovateľoch je záviloť k jednotlivým diciplínam rozdielna. Na základe korelačnej analýzy a preukázala ignifikantná záviloť hmotnoti a obvodu hrudníka k behu na 20 m a hodu, obvod bokov a paže k behu na 20 m. Záviloť obvodu tehna k hodu ľavou rukou má zápornú orientáciu. Nízky inde determinácie, ktorý v rámci ledovaných závilotí neprekročil hodnotu 0,20 naznačuje, že ledované omatické ukazovatele a na motorickej výkonnoti detí, aj napriek uvedeným závilotiam, podieľajú len čiatočne. Uudzujeme, že okrem nich ú tu aj iné determinanty, ktoré v tejto oblati zohrávajú dôležitejšiu úlohu. Na základe známych faktov o tom, že v oblati motorického rozvoja už v predškolkom veku eitujú intereuálne rozdiely, me a rozhodli overiť vplyv omatických ukazovateľov na motorickú výkonnoť detí z hľadika pohlavia. Tentoraz me analyzovali všetky tri úbory (príloha). Potvrdilo a, že výška detí zohráva v rámci obidvoch pohlaví významnú úlohu (p = 0,01) pri behu na 20 m, koku do diaľky z mieta, hode loptičkou, toji na jednej nohe, vytrvalotnom člnkovom behu a ručnej dynamometrii. Vo všetkých prípadoch bola tenoť vzťahu vyššia u chlapcov. Význam hmotnoti a prejavil taktiež u obidvoch pohlaví pri koku do diaľky z mieta, hode loptičkou, vytrvalotnom člnkovom behu a ručnej dynamometrii. Aj v tomto prípade bola tenoť vyššia u chlapcov vo všetkých uvedených diciplínach. Navyše u chlapcov zohráva hmotnoť úlohu aj pri behu na 20 m, toji na jednej nohe a hádzaní a chytaní lopty. Podobne ako v predchádzajúcej analýze týkajúcej a úboru S1, a nepotvrdil u chlapcov ani dievčat význam výšky a hmotnoti v behu na 500 m, čo neplatí pre viactupňový vytrvalotný člnkový beh, ktorý me realizovali v rámci úborov S2 a S3. 54