noviny

Prepis

1 12 Čeká republika Vianočné viatky ú viatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom plnených želaní. Tým, ktorí a po celý deň dodržiavali pôt, a zjaví zlaté praiatko. Darčeky pod vianočný tromček noí Ježíšek a rozbaľujú a po štedrovečernej večeri. Tradičné štedrovečerné menu a kladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu. Vianočné prianie v čekom jazyku znie: Veelé Vánoce! Poľko Olava Vianoc je prakticky rovnaká ako u ná. Na Štedrý deň dopoludnia gazdiné pečú vianočné ladkoti a varia dvanáť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohebiblickej betlehemkej hviezdy (Gwiazdky). Keď a objaví, prichádza ňou znamenie, že rodina i môže zaadnúť k štedrovečernému tolu. Niektorí veria, že hviezda prináša aj darčeky, ale väčšina verí, že ich pod tromček noí Ježiško. Na štedrovečernom tole je o jeden príbor navyše, aby i hotiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Kňazi pripravujú azymy- tenké oblátky z bielej múky veľké ako plytký tanier a rozdeľujú ich farníkom. Na Štedrý deň Poliaci dodržiavajú tradične pôt a nikto a k tolu nepoadí kôr ako vyjde na oblohu prvá hviezda. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva polu tolovníkom oblátky- azymy. Podáva a dvanáť chodov ymbolizujúcich 12 meiacov v roku. Najprv a podáva polievka poľký barzcz (boršč). Je to vývar z údeného mäa, cvikle a podáva a nokmi. Inde a ako polievka podáva tzv. źurek, čo je zatrepaná hríbová polievka. V mnohých čatiach Poľka zaa dominuje rybacia či hrachová polievka. Dominantným hlavným chodom ú ryby (kapor upravený v ladkej omáčke o livkami) a víno. Kedyi nemelo chýbať mleté rybie mäo v rôole, dne a však hlavným chodom táva čoraz čatejšie pečený moriak alebo morka. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovatý biely chlieb, špeciálne pripravený pre štedrovečerný tôl a makové pupáky oladené mliekom, cukrom, alebo medovou vodou a hrozienkami. Slávnotný obed Vianoc a podáva 25. decembra. Najčatejšie a podáva šunka a špeciálna pečená klobáa, ktorá a kupuje na trhu urová (neúdená) a pečie a doma v celých kruhoch. Obľúbená je i hydina. Ako zákuok a podávajú cetové ušky a pirôžky plnené hubami a kaputou. Pije a varzonka alebo grog. Vianočné prianie v poľkom jazyku znie: Weolych Swiat Bozego Narodzenia! Ukrajina Na Ukrajine a Vianoce lávia v niektorých oblatiach 6. januára, v iných 25.decembra. Ukrajinci pripravujú na Štedrú večeru dvanáť druhov jedál. Najmladšie dieťa z rodiny podvečer neutále vyzerá von oknom a keď zbadá prvú hviezdu na oblohe, pôt a končil a môže a začať hotina. Stôl je prikrytý dvomi obrumi, jeden ymbolizuje predkov rodiny, druhý jej žijúcich členov. Na tôl a vždy kladie jeden tanier naviac pre zonulých. Pod obru a chová trocha lamy, ktorá ymbolizuje to, že Ježiš a narodil v maštali. Podáva a Vianočný chlieb kolach, ktorý je umietnený v trede tola. Najvýznamnejším chodom je kutja- varená pšenica zmiešaná medom, makom, hrozienkami a orieškami. Týmto jedlom a väčšinou začína Štedrá večera. Po nej naleduje boršč a vuška- varené pirohy plnené hubami a cibuľou. Naleduje ryba na rôzne pôoby a po nej vareniky- varené pirohy plnené kaputou, zemiakmi, pohánkou či ušenými livkami. Po nich a podávajú holubci - plnená kaputa a večera býva zakončená uzvarom - vareným kompótom zo ušeného ovocia. Darčeky na Ukrajine noí Dedko Mrázik polu o Snehulienkou, ktorí prichádzajú na aniach ťahaných tromi obmi. Vianočné prianie v ukrajinkom jazyku znie: Veeloho Vam Rizdva! (pracované podľa: ĽUBEĽSKÉ NOVINY VIANOCE 2013 Čílo: 2. Ročník: 8. V tomto číle nájdete: Oputil ná vzácny človek Vedeli te, že... - mlyn u Hazuchov Jakub Kúkol - športový talent Ľubele Vianoce u našich uedov NAŠE ZDRAVIE: Prevencia rakoviny je dôležitá Udaloti nedávno minulé Vážení poluobčania, milí priatelia. Všetci a tešíme na najkrajšie viatky v roku, na ča pokoja a radoti, ktoré obohacujú život v rodinnom kruhu. V tie dni a tretávame viatočne aj tými, ktorých me dlhšie nevideli. Je to ča k bilancovaniu toho, čo prinieol rok, ča na pomínanie, na prežité chvíle, najmä na tie dobré a v kútiku duše túžime, aby me podobné prežili i v naledujúcom kalendárnom roku. Naša obec prežívala v odchádzajúcom roku zármutok nad úmrtím nášho váženého tarotu Milana Kubíka. Prišli me nielen o tarotlivého a zodpovedného predtaviteľa amoprávy, ale aj o polupracovníka a priateľa. Som mu nemierne vďačný aj za to, ako ná mladších dokázal vieť k zodpovednému prítupu k práci vo verejnom záujme. Lebo činnoť verejného činiteľa je pod drobnohľadom verejnoti a jej pozornoť treba brať úctou i pokorou. Pre mňa mrť M. Kubíka je o to mutnejšia, že me polu nedokončili viaceré plány, že už nebudeme analyzovať nápady a myšlienky, ktoré me mienili praviť, prirodzene v polupráci polancami nášho obecného zatupiteľtva. Túto štafetu činnoti v propech našej obce om v zmyle zákona o obecnom zriadení a na základe uzneenia obecného zatupiteľtva zdvihol, ako zátupca tarotu. Okrem iných vecí bolo dôležité zabezpečiť kontinuitu života v obci. Jednou z kľúčových úloh bolo chválenie realizácie nového územného plánu obce. Stalo a tak ešte na eptembrovom zaadnutí obecného zatupiteľtva. Vďaka plánovaným zmenám máme za cieľ zíkať štátne dotácie na rozvoj života a infraštruktúry v obci. Dôležitými boli aj opravy mietnych komunikácií, a niektorých vecí, ktoré znepríjemňovali život občanom, napríklad problém neutáleho zápachu z poľnohopodárkeho dvora firmy Agro-Racio.r.o, ale aj vyčitenie koryta potoka na začiatku obce, ktoré zrealizovala Slovenká práva ciet. V oblati kultúry, ku ktorej mám blízky vzťah, me podporili Jána Urbana, Rudolfa Krajčiho a Michala Gondu a ich poločnoť 3F Event Service, ktorí v januári v kultúrnom dome pripravia Reprezentačný ple obce Ľubeľa. Ešte predtým, poča vianočných viatkov, a ukutoční divadelné predtavenie našich ľubeľkých ochotníkov v čiatočne vynovenom kultúrnom dome, ktorý ako te i už všimli má nové okná. Oobitne ma teší, že zapojenie nezametnaných do aktivačných prác i našlo v našej obci pozitívnu odozvu. Od začiatku novembra realizujeme deviatimi pracovníkmi údržbu a poriadok verejných prietrantiev v obci, ktorú chceme mať čitú upravenú. Šetríme tak nielen finančné protriedky z obecného rozpočtu, keďže odmenu za prácu hradí štát, ale práca a odmena pomôžu aktivovaným občanom udržať i pracovné návyky a prilepšiť i nejakým tým eurom k životným nákladom. Vážení poluobčania, na záver mi ešte raz dovoľte zaželať Vám príjemné prežitie Vianočných viatkov, aby te zvyšok roka trávili v kruhu vojich najbližších, vojich rodín a dozaita i tým načerpali veľa nových íl. Do ďalšieho roka 2014 Vám prajem pevné zdravie, aby ná všetkých obišli choroby a naopak, aby me a tešili úpechov jeden druhého, aby me prijímali život z tej pozitívnejšej tránky, aby bol, ako a zvykne vravieť aj na našej ulici čoraz čatejšie viatok. Váš zátupca tarotu - Erik Gemzický Kráne Vianoce v kruhu rodiny, veľa šťatia, zdravia, láky a pohody v roku 2014 praje Redakčná rada Ľubeľkých novín! Vydáva: Obecný úrad v Ľubeli. Redakčná rada: Ing. Erik Gemzický, PhD. (prededa), PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD., Mgr. Jana Mlynarčíková, Peter G. Hrbatý, Ing. Stanilav Morong, PhD.. Tlač: TELEM K&M, a.. Liptovký Mikuláš. Vyšlo v decembri Ditribúcia vlatná.

2 2 Oputil ná vzácny človek......žil kromne a potichu. Nenárokoval i na popredné mieta ani na oobitné pozvánky. Nepotrpel i na exkluzívne dovolenky ani luxuné autá. Uiloval a o dobré vzťahy medzi občanmi a hľadal komprominé riešenia vo všetkých ituáciách. Vždy vedel nájť tie právne lová povzbudenia a podpory. Mal utálené potoje a názory, vážil i iných ľudí- deti, mládež, dopelých aj tarších občanov, podporoval mnohé oblati obecného života a nebránil a novým myšlienkam a nápadom, aj keď neboli jeho. Bol vzorom charakterného, záadového a rodinne založeného človeka. PhDr. Milan Kubík Narodil a 1. mája 1952 v Ľubeli. V rokoch navštevoval Základnú deväťročnú školu v Ľubeli. Po abolvovaní tredoškolkého štúdia na Strednej priemyelnej škole elektrotechnickej v Liptovkom Hrádku v rokoch pokračoval vo vyokoškolkom štúdiu na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach- Filozofickej fakulte v Prešove v odbore Vzdelávanie dopelých, teória a ociológia kultúry, kde v roku 1977 promoval. V roku 1989 abolvoval na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, Filozofickej fakulte v Prešove rigoróznu kúšku a bol mu udelený akademický titul doktor filozofie (PhDr.). V rokoch pracoval ako metodik v Okrenom ovetovom trediku Liptovký Mikuláš. Od do pôobil na Odbore kultúry Okreného národného výboru v Liptovkom Mikuláši ako inšpektor, vedúci inšpekčného oddelenia a vedúci odboru. Mietom jeho ďalšieho pôobenia bol Obvodný úrad v Liptovkom Mikuláši v období od do , kedy bol uvoľnený na výkon funkcie tarotu obce Ľubeľa. Od roku 1991 pôobil v obci ako polanec, nekôr ako zátupca tarotu až do zvolenia za tarotu obce v roku Starotom našej obce bol od až do , kedy podľahol ťažkej chorobe. Poča obdobia, keď bol Milan Kubík vo funkcii tarotu obce bola vybudovaná tribúna na ihriku, čím naše futbalové ihriko dotalo kvalitatívne vyššiu úroveň. Tiež bol potavený dom mútku na cintoríne, prevádzkovaná pekáreň, zrekonštruovaná Základná škola materkou školou, otvorená lekáreň na zdravotnom trediku... Oobitne mu záležalo na optimálnom fungovaní Základnej školy materkou školou v Ľubeli, ktorú nielen on považoval za obrovký príno pre našich občanovpredovšetkým pre rodiny o školopovinnými deťmi. Zúčatňoval a lávnotného otvorenia a ukončenia školkého roka, poločne pedagógmi školy organizoval Beh o pohár tarotu obce, veľmi a tešil zo zíkaných protriedkov z Eurofondov na rekonštrukciu školy... Milan Kubík podporoval činnoť všetkých organizácií v obcivoju podporu v tejto oblati vyjadroval nielen pri chvaľovaní finančného rozpočtu obce, ale aj poluorganizátorkým zabezpečením, oobnou účaťou na aktivitách a výročných členkých chôdzach organizácií- Únia žien Slovenka, Mietny polok Slovenkého Červeného kríža, Divadlo K. O. Urbana, Slovenký zväz záhradkárov, TJ Ľubeľa, Slovenký zväz protifašitických bojovníkov, Jednota dôchodcov, Obecný tolnoteniový klub a ďalšie.

3 3 Snažil a nevynechať účať na chôdzi Únie žien Slovenka pri príležitoti Dňa matiek, na ktorej tradične odovzdal kyticu prededníčke organizácie ako ymbol jeho úcty k ženám. Úctu k tarším dával najavo aj tým, že každoročne v októbri- meiaci úcty k tarším organizoval lávnotné poedenie jubilantov. Zaviedol v Ľubeli tradíciu pleov tarotu obce, ktorého a obľubou zúčatňovali nielen naši občania... POVEDZME TO PO ĽUBEĽSKY -PhDr. Mgr. M. Magerčiaková, PhD.- Myieť- muieť Na borg- na dlh Nabehaná viňa- viňa po oplodnení Nabrýzgať- vynadať Náčiť, vynáčiť- trašiť, vytrašiť Nahať- nechať Nahuckať- rozdráždiť, vyprovokovať (napr. nahuckať pa) Nachodiť a- nachádzať a Najpret- najprv, najkôr Najprú- najprv Najtiaž- najťažšie (napr. najtiaž začiať- najťažšie začať) Nak- nech Nameto- namieto Námetok- námetník Namoúriť a- nahnevať a Namraky- veľa Napodorúdzi- poruke, k dipozícii Napred oči- pred očami Nazad- napäť Nejet, nejeto- niet, nie je Nepočúvny- nepolušný Níce- rub, opak (napr. rub nejakej látky na šaty) Nigdie- nikde Obriadok- občertvenie, odmena v podobe jedla a pitia (napr. za kopanie hrobov) Obšmietať a- chodiť dookola niečoho alebo niekoho -mm- Vážení poluobčania, vážení čitatelia Ľubeľkých novín, dovoľte, aby me a Vám touto cetou prihovorili, pretože cítime potrebu vyvetliť ituáciu okolo diania v ZŠ MŠ v Ľubeli. Mrzí ná, že v adventnom čae, ktorý má hlavne duchovný rozmer, riešime takéto prozaické problémy. Nemôžeme však zotať ľahotajní k tomu, čo a v poledných dňoch v úviloti našou školou deje. Vy, vážení poluobčania, máte právo byť informovaní aj z našej trany a my cítime potrebu vyjadriť voje tanoviko. Pedagogickí zametnanci školy, na základe dlhodobo pretrvávajúcich objektívnych príčin, vyjadrili voj neúhla o pôobom riadenia a činnoťou Rady školy pri ZŠ MŠ Ľubeľa. Predložili členom rady školy návrh na zmenu v jej vedení. Svoju požiadavku zdôvodnili píomne aj oobne na zaadnutí rady školy. Zároveň vyzvali aj obecné zatupiteľtvo o prehodnotenie návrhu pedagogických zametnancov školy. Na vojom zaadnutí dňa rada školy návrh pedagógov prijala, členovia rady školy väčšinovým hlaovaním zvolili nové vedenie uvedeného amoprávneho orgánu. Na zaadnutí obecného zatupiteľtva dňa podporili návrh pedagogických zametnancov aj polanci. Za odvolanú členku rady školy delegovali nového člena. Pedagogickí zametnanci školy i vyoko cenia potoj členov rady školy aj polancov obecného zatupiteľtva. Úprimne im ďakujú za objektívny prítup k celej ituácii a pochopenie dôvodov na uvedené zmeny. V závere chceme poznamenať, že je nám veľmi mutno z opíaných udalotí. Znepokojujú ná aktivity, ktoré ú pojené o šírením zavádzajúcich alebo nepravdivých informácií, ktoré ubližujú jednotlivým zametnancom školy a v konečnom dôledku poškodzujú školu ako celok. Vnímame to ako manipulovanie verejnou mienkou. Chceme veriť, že celá ituácia a upokojí a škola bude naďalej zatávať voje dôtojné mieto vo výchove a vzdelávaní vojich žiakov. Vážení čitatelia, dovoľte, aby me Vám zaželali pokojné prežitie adventného obdobia a ničím nerušené, požehnané Vianoce. Aby te v ich čarovnej a neopakovateľnej atmofére zabudli na taroti všedných dní a aby natávajúci rok prinieol pre Vá veľa šťatných chvíľ. Nevyhnutné opravy na budove kultúrneho domu Pedagogickí zametnanci ZŠ MŠ Ľubeľa Budova nášho kultúrneho domu má už voj vek a niektoré jej čati a dotávajú do fázy havarijného tavu. Preto bola v tomto roku realizovaná nevyhnutná výmena okien v prednej čati budovy a vchodových dverí, a tiež oprava a vymaľovanie trechy, ako aj výmena odkvapov. Hoci bol na rekonštrukciu budovy kultúrneho domu podaný projekt, tento nebol podporený z dôvodu nedotatku finančných protriedkov. Výzva na rekonštrukciu verejných budov by však mala byť vypíaná opäť v roku 2014, pričom projekt bude podaný znovu, aby mohli byť na kultúrnom dome realizované rekonštrukčné práce vo väčšom rozahu.

4 4 Plánované zmeny v detkej ambulancii Už nejaký ča a šepká o tom, že MUDr. Ľudmila Droppová, všeobecná lekárka pre deti a dorat, ukončí voju činnoť v detkej ambulancii v Ľubeli. Pani doktorka bude v ambulancii ordinovať aj naďalej tým, že v priebehu roka 2014 ambulanciu prevezme do vlatníctva MUDr. Jana Noková a lekárkou v detkej ambulancii bude MUDr. Dominika Senková, ktorá v účanoti pôobí na detkom oddelení nemocnice v Liptovkom Mikuláši. MUDr. Droppovej nie je tarotlivoť o zdravie našich detí ľahotajná, čo naznačila nielen ochotou pokračovať v pokytovaní zdravotnej tarotlivoti v ambulancii, ale aj vymaľovaním prietorov ambulancie a čakárne na vlatné náklady čiatočným prípevkom zo trany obce. Nakoľko ambulancia má ídlo v prietoroch obce, polanci Obecného zatupiteľtva v Ľubeli podporili aj plánovanie výmeny okien v detkej ambulancii, čím prietory doiahnu kvalitatívne vyššiu úroveň. Ako ďalej o zápachom? Na zaadnutí obecného zatupiteľtva 8. auguta me začali riešiť nezneiteľný zápach z firmy Agro-Racio,.r.o., vznikol petičný výbor aj v polupráci občanmi obce. Po predložení petície, ktorá obahovala 515 podpiov, Slovenká inšpekcia životného protredia tále v danej veci koná a výledkom konania na Okrenom úrade v Liptovkom Mikuláši, Odbore tarotlivoti o životné protredie je, že pôdne pomocné látky od výrobcu BIOTIKA, a.. a Evonik Ferma,.r.o. nebudú ďalej vo vojej prevádzke používať, čím by malo dôjť k eliminácii zápachu. Pokiaľ by neúnoný zápach pokračoval, proce konania a obnoví. Činnoti nezametnaných v propech obce Snaha o oživenie haičkého zboru V obotu 30. novembra 2013 zorganizoval zátupca tarotu obce Ing. Erik Gemzický, PhD. a polanec Bc. Peter Slavkovký tretnutie v prietoroch bývalej drobnej prevádzky, ktorého cieľom bolo určiť kroky pre akéi znovuoživenie Haičkého zboru v Ľubeli. Stretnutia a zúčatnili pôvodní členoviahaiči, ako aj záujemcovia o dobrovoľnícku činnoť haiča. Optimálne fungovanie činnoti haičov má pre obec záadný význam, najmä pri rôznych živelných udalotiach. Materkú školu rekonštrukcia čaká nevyhnutná V úviloti prietormi tunajšej materkej školy boli už viackrát prejednávané kutočnoti tak na pôde Základnej školy materkou školou v Ľubeli, ako aj v rámci Obecného zatupiteľtva v Ľubeli. Je známe, že prietory materkej školy nepĺňajú v účanoti platné hygienické požiadavky, preto je nevyhnutná ich rekonštrukcia. Úprava prietorov škôlky je plánovaná už dlhší ča, dokonca bola vypracovaná aj projektová dokumentácia, v ktorej a v účanoti realizujú ešte korekcie. V blízkej budúcnoti a teda rekonštrukcia prietorov materkej školy tane kutočnoťou. Úrad verejného zdravotníctva úhlaí prevádzkovaním materkej školy tým, že jej rekonštrukcia muí byť zrealizovaná do konca roka ročník vedomotnej úťaže Mladý záhradkár 9 Vedomotná úťaž a aj v tomto roku v Piešťanoch 3. októbra tretla mimoriadnym záujmom detí základných škôl. Okrené úťaže a ukutočnili v okreoch: Galanta, Nové Zámky, Senica, Nové Meto nad Váhom, Trnava, Čadca, Liptovký Mikuláš, Zvolen, Prievidza, Poprad, Veľký Krtíš, Stará Ľubovňa, Trebišov. Detí z týchto okreov i zmerali voje ily v národnom kole, ktoré a ukutočnilo v Strednej odbornej škole záhradníckej v Piešťanoch. Deti abolvovali vedomotné tety, ktoré pozotávali z 35 otázok a praktické poznávanie 20 vzoriek ratlín. Všetky otázky boli zotavené z publikácie Lexikón pre mladých záhradkárov- I.a II.diel, ratlinný materiál tvorili oivá a ratliny, ktoré a bežne vykytujú v záhradách či v prírode. Súťažilo 59 detí, ktoré boli zadelené do 2 vekových kategórií, kategória I. deti vo veku rokov, zúčatnilo a 25 detí, kategória II. deti vo veku rokov, zúčatnilo a 34 detí. Súťažiaci, ktorí a umietnili na miete v každej kategórii, zíkali hodnotné vecné ceny a otatné úťažiace deti vecné ceny od viacerých ponzorov. Vedomotnej úťaže Mladý záhradkár 2013 a zúčatnili aj tri žiačky zo ZŠĽubeľa, ktoré zároveň boli aj jediné zo Žilinkého kraja a úťažili v kategórii II. deti vo veku rokov. 1. Michaela Dobáková, z tetu zíkala 18 bodov, praktická čať- poznávanie ratlín 5 bodov, celkom 23 bodov 2. Sofia Karmen Magerčiaková, z tetu zíkala 20 bodov, poznávanie ratlín 1 bod, celkom 21 bodov 3. Jana Káziková, z tetu 18 bodov, poznávanie ratlín 1 bod, celkom 19 bodov Maximálny počet bodov bol 55 bodov, 35 bodov- tet, 20 bodov z poznávania a určovania ratlín. Deti na úťaž pripravovala p.učiteľka Mgr.Anna Karelová, ktorá vedie krúžok Mladý záhradkár na ZŠ v Ľubeli ako aj členovia MOSZZ v Ľubeli p. Miloš Hrbatý, Jarolav Štech, p. Svitek a ďalší členovia, ktorí majú bohaté vedomoti i praktické kúenoti z oblati záhradníctva i ovocinártva. Deti na úťaž do Piešťan prevádzala p. Bc. Janka Morongová, členka MOSZZ v Ľubeli. Dúfam, že deti, ktoré a vo vojom voľnom čae venujú ušľachtilému krúžku, budú aj naďalej pokračovať v začatej práci, aby aj budúci rok a mohli zúčatniť úťaže. Dúfam a prajem i, aby a im podarilo prebojovať a na popredné mieta. Chce to len veľa trpezlivoti, ebazaprenia, vytrvaloť a neutále zdokonaľovanie a zbieranie vedomotí, kúenotí a zručnotí. -Bc. Janka Morongová- Beh o Pohár tarotu obce Od novembra 2013 bol našej obci na základe žiadoti podanej na Úrad práce, ociálnych vecí a rodiny v Liptovkom Mikuláši pokytnutý finančný prípevok na aktivačnú činnoť formou menších obecných lužieb pre obec v zmyle Zákona č. 5/2004 Z. z. o lužbách zametnanoti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nekorších predpiov. Aktivačná činnoť formou menších obecných lužieb pre obec je podľa 52 podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezametnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a prípevkov k dávke v hmotnej núdzi. Aktivačná činnoť a vykonáva v rozahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom a aktivačná činnoť začala, možnoťou jej opakovaného vykonávania najviac poča ďalších šietich kalendárnych meiacov. Menšie obecné lužby ú určené na zlepšenie ekonomických, ociálnych a kultúrnych podmienok, udržiavanie a zlepšovanie životného protredia obyvateľov obce, tarotlivoť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičtva, podporu vzdelávania, rozvoj a pokytovanie ociálnych lužieb a ďalších činnotí obce v ociálnej oblati, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnoti. Aktivačné práce našich nezametnaných občanov ú realizované už druhý meiac a určite i každý z ná všimol ich príno pre protredie obce, predovšetkým pri úprave verejných prietrantiev. Do aktivačných prác je momentálne zapojených 9 občanov.

5 5 Oprava mietnych komunikácií V priebehu októbra v našej obci bola vykonaná najnutnejšia oprava mietnych komunikácií. V budúcom roku by a malo v opravách pokračovať, v tých čatiach obce, ktoré a tento rok do rozpočtu obce nezmetili. VEDELI STE, ŽE... Jakub Kúkol - športový talent Ľubele Ľubeľa je obec, ktorej šport nikdy nebol cudzí. Mladí chalani už v plienkach behali za píľuom a dievčatá a nenechali zahanbiť. Nie je preto nič zvláštne, že práve z lona našej obce vzišiel neobyčajný športový talent. Chalan, ktorého poznáte oobne alebo z videnia ako jazdí po dedine na bicykli, reprezentuje obec vo futbale tak, ako jeho otec či bratia- Jakub Kúkol. Sloven- Tento mladý a húževnatý muž vyhral titul majtra Slovenkej republiky do 65 kg na Majtrovtvách ka v kulturitike doratencov a naša redakcia ho podrobila nekomprominému výluchu. V roku 1938 bol potavený mlyn poháňaný vodou U Hazuchov? V mlyne a začalo mlieť obilie v rokoch 1938/1939. V týchto rokoch bol podľa dotupných informácií mlyn uvedený do prevádzky. Prvým majiteľom bol tarý otec pána Teofila Hazuchu, pán Peter Hazucha. Mlyn bol poháňaný vodnou, tzv. Kaplanovou turbínou. Voda bola odrazená na turbínu v katatri obce Liptovké Kľačany z potoka Kľačianka. Potok Kľačianka bol vedený vodným kanálom ku náhonu mlyna. V mlyne a mlelo obilie nielen pre ľubeľkých roľníkov, ale aj pre roľníkov z okolitých dedín. Obilie a mlelo na šrot. V čae vojny a obilie mlelo pre armádu. V mlyne a pretalo pracovať po vojne. V Ľubeľkých novinách me Vám chceli priblížiť prietory pomocou fotodokumentácie. Podľa rozhovoru pánom Teofilom Hazuchom je mlyn v účanoti v dezolátnom tave. Fotodokumentácia z čia mlyna, keď bol v plnej prevádzke, a nezachovala. Ďakujeme za ochotu pánovi Teofilovi Hazuchovi podeliť a o zaujímavé informácie pomínaného objektu. Možno i aj Vy pri čítaní Ľubeľkých novín pomeniete na nejakú budovu, dom, prietory, ktoré boli v minuloti niečím zaujímavé. Budeme radi, ak a o informácie nami podelíte. -jm- Tak začalo ma to baviť už od malička, môj kamarát cvičieval a mne a to páčilo... a potupom čau om i čítal články o trave, tréningoch a začalo ma to baviť čoraz viac... odpovedá mladý športovec, keď a pýtame na to, ako a ku kulturitike dotal. Jeho príprava na majtrovtvá trvala až 3 meiace, prína diéta, tvrdý tréning a regenerácia- to všetko muel podtúpiť, aby a mohol potaviť pred porotu. Súťaž prebiehala v poriadku, len om bol úplne vyčerpaný, ale dal om do toho všetko... A naozaj jeho obeť tála za to. Je to nepredtaviteľný pocit... Fakt! V ten moment om bol najšťatnejší človek na vete, bolo to uper a odtupom čau a na to pozerám a konštatujem, že to bola obrovká drina a tálo to zato! Tieto pocity nám opíal Jakub a my a tešíme polu ním. Lenže čo budúcnoť? No, do budúcna by om v tom chcel pokračovať, ak budú financie, lebo tálo ma to aj doť peňazí, ale chcel by om íť ešte na úťaž do taršej vekovej a vyššej váhovej kategórie... len to bez ponzora je veľmi ťažko... My budeme len držať palce a veríme, že financie budú tým najmenším problémom pri rozvoji Kubovho talentu. Koniec koncov, podporovať mladých športovcov je viac než potrebné, ale Jakub okrem toho ám upozorňuje aj mladých na to, aby needeli doma pri počítači, ale putili a do práce na ebe. A niet lepší príklad ako je amotný Jakub- mladý muž, ktorý tvrdou prácou na ebe doiahol taký pekný úpech. Na záver chceme konštatovať, že podpora mladých ľudí a ich talentu je viac ako nevyhnutná, či už v športovej, umelecko-kultúrnej alebo vedeckej oblati. Mladoť je budúcnoť, ale predovšetkým mladí ľudia muia ami chcieť. Naša obec môže byť hrdá, že práve jej rodák a rozhodol putiť na dráhu športu a tak úpešne reprezentuje nielen plody vojej práce, ale aj kraj pod Tatrami. Bolo nám cťou tretnúť a a vypovedať tohto mladého športovca. Veríme, že vo vojej činnoti bude pokračovať, že finančná tránka mu bude priaznivá a napokon zožne ďalšie a ďalšie úpechy. Držíme palce! -pgh-

6 6 UDALOSTI... Ohnivý začiatok leta - Jánka vatra...nedávno minulé 22. jún ĽUBEĽA Mladí nadšenci z Ľubele pod záštitou Ľubeľkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana zorganizovali akciu názvom Ohnivý začiatok leta Jánka vatra. Podujatie a konalo v ovocinárkej záhrade Slovenkého zväzu záhradkárov v Ľubeli. Po rokoch a tak obnovila tradícia zapaľovania Jánkej vatry aj v tejto obci. Okrem toho bola pripravená aj dikotéka pre najmenších, návštevníci i mohli pochutnať na guláši, klobákach či tradičných pečených droboch. Po amotnom zapálení vatry naledovala dedinká veelica a po nej dikotéka až do korých ranných hodín. Vatra v Ľubeli zahorela už šietykrát, predtým mala charakter Vatry zvrchovanoti, ale keďže mladí ľudia v našej obci mali záujem obnoviť tradíciu pálenia Jánkej vatry, bolo potrebné túto ich aktivitu podporiť a povzbudiť ich. Akákoľvek aktivita, kde a ľudia nielen našej obce tretnú, porozprávajú a a oddýchnu i, je vítaná a ja om rád, že a našli aktívni mladí ľudia v polupráci ľubeľkými ochotníkmi, ktorí touto akciou obohatili kultúrny život v Ľubeli. Samozrejme, že ako každoročne, aj tento rok, nám o zabezpečením dreva pomohlo Spoločentvo bývalých urbárnikov v Ľubeli, ktorým chcem aj touto cetou poďakovať, ako aj ďalším podporovateľom pomínaného podujatia, povedal zátupca tarotu obce, Erik Gemzický. Večerné poedenie pri horiacej vatre príjemnili aj členovia folklórnej kupiny Chabenec z Dúbravy, ktorí i polu návštevníkmi zapievali známe ľudové piene v prievode harmoniky.program petril aj pilot Mirolav Toma priateľmi z Aerodromu Jana, ktorí predviedli letecké akrobatické vytúpenie, ktoré vyrážalo dych. Som veľmi rada,že i mladí ľudia nájdu ča a vedia pripraviť takú veľkú akciu, aká bola v obotu večer. Veľa z nich pracuje v ĽOD KOU, a preto a nemuíme báť, že nebude mať kto robiť. Je dobré, že i na vlatnej koži kúili, čo je to zorganizovať takú akciu, vyjadrila a prededníčka Ľubeĺkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana, Marika Nováková. Aj napriek nie veľmi dobrým predpovediam, organizátorom počaie prialo a účatníci podujatia i mohli vychutnať poedenie pri vatre za plnu meiaca v teplý letný večer. Ľubeľa opäť žila divadlom Ľubeľa na pár dní centrom divadelníctva. Svoje umenie tu ukázali herci z deviatich úborov. Nechýbali žánre ako komédia, alternatívna dráma či rozprávka. Diváci i mali z čoho vybrať. Ľubeľa 5. augut Tento víkend a opäť po roku v Ľubeli zišli divadelníci nielen z Liptova. Prebiehal tu už piaty ročník fetivalu ochotníckych divadiel názvom Ľubeľafet Hlavným organizátorom bolo Ľubeľké ochotnícke divadlo K. O. Urbana v polupráci obcou Ľubeľa, ktoré a tará o kultúrny život v obci. V piatok a obotu odohralo voje predtavenie polu 9 úborov rôznymi dramatickými žánrami. Prišiel Jánošík, haiči a nakoniec aj potkany. V piatok otvorila Ľubeľafet 2013 vojim príhovorom metodička pre divadlo a umelecké lovo z Liptovkého kultúrneho tredika, Eva Štofčíková. V prejave zdôraznila dôležitoť podujatí tohto typu a tiež ocenila prácu nielen ľubeľkých ochotníkov, ale divadelných amatérov celkovo. Potom naledovala báeň v podaní riaditeľa Domu Matice lovenkej v Liptovkom Mikuláši, Milana Stromka a hneď po ňom patrilo ľubeľké javiko členom Matičnej divadelnej ochotníckej cény. Mladí matičiari zaviedli divákov do hitórie, kde im ukázali, ako prebiehal úd národným hrdinom, Jánošíkom, v predtavení názvom Poledná noc Juraja Jánošíka. Naledovala jedna z tradičných divadelných hier Starý zaľúbenec v podaní Ochotníckeho divadelného úboru ZO ZDOS Likavka. Ďalej a pred ľubeľkých divákov po prvýkrát potavili herci Divadla Zelienka zo Zvolena komédiou Horí ohník horí. Ich herecké výkony i od obecentva zalúžili aj tanding ovation. Prvý fetivalový deň ukončili členovia Študentkého divadla FF PU v Prešove. Divákom predtavili alternatívne divadlo hrou Potkan potkanovi človekom. Mylelo a aj na tých najmenších. Sobotný program zahájilo predtavenie pre tých najmenších v podaní detí z Ľubeľkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana. Ukázali, že ochotnícke divadlo v obci má už teraz vojich naledovníkov. Rozprávkou Stratil a hlánik Cibuľa potešili nejedného detkého diváka. Po nich naledovali herečky Minetrdla z Partizánkej Ľupče, ktoré v hre Miniatúry dokázali pojiť žánre ako je napríklad aburdná dráma a poézia. Do Ľubele zavítali aj členovia Budmerického ochotníckeho divadla. Divákom a predtavili ďalšou divadelnou klaikou názvom U ná taká obyčaj, alebo len aby me v hanbe neotali. Ďalším hoťom na ľubeľkom javiku bolo Celkom malé divadlo komédiou Take on me!. Ľubeľafet potom ukončilo LUNETRDLO z Partizánkej Ľupče. Publiku zahrali kutočný príbeh, ktorý a ešte len tane názvom Lupcatory. Mali me pozvané divadelné úbory, ktoré boli kvalitné a divák i mal z čoho vybrať. V obotu me mali pripravené aj detké divadlo v podaní našich detí, ktoré a mohli ukázať vojim rodičom, kamarátom a kúiť i javiko z tejto trany, vyjadrila a prededníčka Ľubeľkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana, Marika Nováková. Fetival a celú obec však veľmi poznačila nedávna udaloť, a to mrť tarotu Ľubele, Milana Kubíka. Veľmi ná zarmútilo to, čo a talo. Nečakali me to. Avšak pán tarota ná vždy podporoval pri organizácii tohto podujatia a celý ča me cítili, že je tam nami, dopĺňa prededníčka ĽODKOU. Na úvod fetivalu tak všetci prítomní vyjadrili úctu tomuto človeku ymbolickou minútou ticha. 5. ročník SÚŤAŽE VO VARENÍ GULÁŠU 7 -Lucia KanderováÚnia žien v Ľubeli už po piatykrát zorganizovala v polupráci Obecným úradom Ľubeľa Súťaž vo varení gulášu. Súťažiť a začalo v obotu 10. auguta na futbalovom ihriku. Očakávali me po minuloročnej hojnej účati viac úťažných družtiev, no nakoniec úťažili štyri kupiny, a tak to mala porota tento rok trochu ľahšie. Súťažilo družtvo Únie žien v Ľubeli, tím rodiny Šmigurovcov, rodina Glončáková a ľubeľkí pingpongiti. Tento ročník otvorila prededníčka Únie žien Vierka Bubniaková polu Ing. Erikom Gemzickým, PhD., zatupujúcim tarotom. V úvode me i uctili minútou ticha zonulého tarotu PhDr. Milana Kubíka, pod ktorého záštitou prebehli predchádzajúce ročníky, veľmi nám všetkým chýbal, no počaie nám prialo a veríme, že to bola jeho práca. Do tomboly pripelo neuveriteľné množtvo ponzorov, takže bolo o čo bojovať. Členky Únie Magdaléna Oravcová a Gabriela Kanderová rozpredali všetky tombolové lítky. Rudko Krajčí a potaral o zapožičanie tanov a potešil detkých návštevníkov kákajúcim hradom, ktorý bol plne vyťažený. Poča varenia uporiadatelia pripravili pre družtvá úťažné diciplíny, ako fúkanie balónov či kopanie lopty na malú bránku, v obidvoch úťažiach excelovali Šmigurovci. V podvečerných hodinách porota v zložení: MUDr. Adrián Kališ, PhD., PhDr. Milan Jančiga, Martuška Turčiaková, Vladimír Oško a Dušan Červeň vyhodnotila najlepšie družtvo. Pingpongiti končili na štvrtom, Glončákovci na treťom, Šmigurovci na druhom miete a dievčatá z Únie Ivka Janičinová, Majka Hrbatá a Janka Ošková zalúžene zvíťazili. Ich nekutočná radoť ná utvrdila v tom, že podobné akcie majú zmyel a určite by bola škoda v takejto kránej tradícii nepokračovať. Tešíme a teda na ďalší ročník. -Únia žien Slovenka Ľubeľa-

7 6 UDALOSTI... Ohnivý začiatok leta - Jánka vatra...nedávno minulé 22. jún ĽUBEĽA Mladí nadšenci z Ľubele pod záštitou Ľubeľkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana zorganizovali akciu názvom Ohnivý začiatok leta Jánka vatra. Podujatie a konalo v ovocinárkej záhrade Slovenkého zväzu záhradkárov v Ľubeli. Po rokoch a tak obnovila tradícia zapaľovania Jánkej vatry aj v tejto obci. Okrem toho bola pripravená aj dikotéka pre najmenších, návštevníci i mohli pochutnať na guláši, klobákach či tradičných pečených droboch. Po amotnom zapálení vatry naledovala dedinká veelica a po nej dikotéka až do korých ranných hodín. Vatra v Ľubeli zahorela už šietykrát, predtým mala charakter Vatry zvrchovanoti, ale keďže mladí ľudia v našej obci mali záujem obnoviť tradíciu pálenia Jánkej vatry, bolo potrebné túto ich aktivitu podporiť a povzbudiť ich. Akákoľvek aktivita, kde a ľudia nielen našej obce tretnú, porozprávajú a a oddýchnu i, je vítaná a ja om rád, že a našli aktívni mladí ľudia v polupráci ľubeľkými ochotníkmi, ktorí touto akciou obohatili kultúrny život v Ľubeli. Samozrejme, že ako každoročne, aj tento rok, nám o zabezpečením dreva pomohlo Spoločentvo bývalých urbárnikov v Ľubeli, ktorým chcem aj touto cetou poďakovať, ako aj ďalším podporovateľom pomínaného podujatia, povedal zátupca tarotu obce, Erik Gemzický. Večerné poedenie pri horiacej vatre príjemnili aj členovia folklórnej kupiny Chabenec z Dúbravy, ktorí i polu návštevníkmi zapievali známe ľudové piene v prievode harmoniky.program petril aj pilot Mirolav Toma priateľmi z Aerodromu Jana, ktorí predviedli letecké akrobatické vytúpenie, ktoré vyrážalo dych. Som veľmi rada,že i mladí ľudia nájdu ča a vedia pripraviť takú veľkú akciu, aká bola v obotu večer. Veľa z nich pracuje v ĽOD KOU, a preto a nemuíme báť, že nebude mať kto robiť. Je dobré, že i na vlatnej koži kúili, čo je to zorganizovať takú akciu, vyjadrila a prededníčka Ľubeĺkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana, Marika Nováková. Aj napriek nie veľmi dobrým predpovediam, organizátorom počaie prialo a účatníci podujatia i mohli vychutnať poedenie pri vatre za plnu meiaca v teplý letný večer. Ľubeľa opäť žila divadlom Ľubeľa na pár dní centrom divadelníctva. Svoje umenie tu ukázali herci z deviatich úborov. Nechýbali žánre ako komédia, alternatívna dráma či rozprávka. Diváci i mali z čoho vybrať. Ľubeľa 5. augut Tento víkend a opäť po roku v Ľubeli zišli divadelníci nielen z Liptova. Prebiehal tu už piaty ročník fetivalu ochotníckych divadiel názvom Ľubeľafet Hlavným organizátorom bolo Ľubeľké ochotnícke divadlo K. O. Urbana v polupráci obcou Ľubeľa, ktoré a tará o kultúrny život v obci. V piatok a obotu odohralo voje predtavenie polu 9 úborov rôznymi dramatickými žánrami. Prišiel Jánošík, haiči a nakoniec aj potkany. V piatok otvorila Ľubeľafet 2013 vojim príhovorom metodička pre divadlo a umelecké lovo z Liptovkého kultúrneho tredika, Eva Štofčíková. V prejave zdôraznila dôležitoť podujatí tohto typu a tiež ocenila prácu nielen ľubeľkých ochotníkov, ale divadelných amatérov celkovo. Potom naledovala báeň v podaní riaditeľa Domu Matice lovenkej v Liptovkom Mikuláši, Milana Stromka a hneď po ňom patrilo ľubeľké javiko členom Matičnej divadelnej ochotníckej cény. Mladí matičiari zaviedli divákov do hitórie, kde im ukázali, ako prebiehal úd národným hrdinom, Jánošíkom, v predtavení názvom Poledná noc Juraja Jánošíka. Naledovala jedna z tradičných divadelných hier Starý zaľúbenec v podaní Ochotníckeho divadelného úboru ZO ZDOS Likavka. Ďalej a pred ľubeľkých divákov po prvýkrát potavili herci Divadla Zelienka zo Zvolena komédiou Horí ohník horí. Ich herecké výkony i od obecentva zalúžili aj tanding ovation. Prvý fetivalový deň ukončili členovia Študentkého divadla FF PU v Prešove. Divákom predtavili alternatívne divadlo hrou Potkan potkanovi človekom. Mylelo a aj na tých najmenších. Sobotný program zahájilo predtavenie pre tých najmenších v podaní detí z Ľubeľkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana. Ukázali, že ochotnícke divadlo v obci má už teraz vojich naledovníkov. Rozprávkou Stratil a hlánik Cibuľa potešili nejedného detkého diváka. Po nich naledovali herečky Minetrdla z Partizánkej Ľupče, ktoré v hre Miniatúry dokázali pojiť žánre ako je napríklad aburdná dráma a poézia. Do Ľubele zavítali aj členovia Budmerického ochotníckeho divadla. Divákom a predtavili ďalšou divadelnou klaikou názvom U ná taká obyčaj, alebo len aby me v hanbe neotali. Ďalším hoťom na ľubeľkom javiku bolo Celkom malé divadlo komédiou Take on me!. Ľubeľafet potom ukončilo LUNETRDLO z Partizánkej Ľupče. Publiku zahrali kutočný príbeh, ktorý a ešte len tane názvom Lupcatory. Mali me pozvané divadelné úbory, ktoré boli kvalitné a divák i mal z čoho vybrať. V obotu me mali pripravené aj detké divadlo v podaní našich detí, ktoré a mohli ukázať vojim rodičom, kamarátom a kúiť i javiko z tejto trany, vyjadrila a prededníčka Ľubeľkého ochotníckeho divadla K. O. Urbana, Marika Nováková. Fetival a celú obec však veľmi poznačila nedávna udaloť, a to mrť tarotu Ľubele, Milana Kubíka. Veľmi ná zarmútilo to, čo a talo. Nečakali me to. Avšak pán tarota ná vždy podporoval pri organizácii tohto podujatia a celý ča me cítili, že je tam nami, dopĺňa prededníčka ĽODKOU. Na úvod fetivalu tak všetci prítomní vyjadrili úctu tomuto človeku ymbolickou minútou ticha. 5. ročník SÚŤAŽE VO VARENÍ GULÁŠU 7 -Lucia KanderováÚnia žien v Ľubeli už po piatykrát zorganizovala v polupráci Obecným úradom Ľubeľa Súťaž vo varení gulášu. Súťažiť a začalo v obotu 10. auguta na futbalovom ihriku. Očakávali me po minuloročnej hojnej účati viac úťažných družtiev, no nakoniec úťažili štyri kupiny, a tak to mala porota tento rok trochu ľahšie. Súťažilo družtvo Únie žien v Ľubeli, tím rodiny Šmigurovcov, rodina Glončáková a ľubeľkí pingpongiti. Tento ročník otvorila prededníčka Únie žien Vierka Bubniaková polu Ing. Erikom Gemzickým, PhD., zatupujúcim tarotom. V úvode me i uctili minútou ticha zonulého tarotu PhDr. Milana Kubíka, pod ktorého záštitou prebehli predchádzajúce ročníky, veľmi nám všetkým chýbal, no počaie nám prialo a veríme, že to bola jeho práca. Do tomboly pripelo neuveriteľné množtvo ponzorov, takže bolo o čo bojovať. Členky Únie Magdaléna Oravcová a Gabriela Kanderová rozpredali všetky tombolové lítky. Rudko Krajčí a potaral o zapožičanie tanov a potešil detkých návštevníkov kákajúcim hradom, ktorý bol plne vyťažený. Poča varenia uporiadatelia pripravili pre družtvá úťažné diciplíny, ako fúkanie balónov či kopanie lopty na malú bránku, v obidvoch úťažiach excelovali Šmigurovci. V podvečerných hodinách porota v zložení: MUDr. Adrián Kališ, PhD., PhDr. Milan Jančiga, Martuška Turčiaková, Vladimír Oško a Dušan Červeň vyhodnotila najlepšie družtvo. Pingpongiti končili na štvrtom, Glončákovci na treťom, Šmigurovci na druhom miete a dievčatá z Únie Ivka Janičinová, Majka Hrbatá a Janka Ošková zalúžene zvíťazili. Ich nekutočná radoť ná utvrdila v tom, že podobné akcie majú zmyel a určite by bola škoda v takejto kránej tradícii nepokračovať. Tešíme a teda na ďalší ročník. -Únia žien Slovenka Ľubeľa-

8 8 Veľká odvaha malého národa Niet ich viac, odchádzajú. Na rozdiel od mladých rodákov, ktorí za krajcom chleba ú opäť nútení vandrovať Európou, títo už nezaklopú na veraje dverí, aby vyrozprávali voj príbeh tým, ktorí ú ochotní počúvať a poučiť a. S nimi odchádzajú príbehy nie o beznádeji, maloti národa politikmi donúteného ohýnať chrbát pred chlebodarcami za rodnou hrudou. Rozprávali iné príbehy. Príbehy o viere v eba, v pravodlivoť a odvahe robiť dejinné rozhodnutia, o chuti meniť zdanlivo nemenné. Odchádzajú polední z generácie, ktorých život prerátol z pokory k hrdoti. K hrdoti, nie k pýche, lebo hrdoť a nerodí, hrdoť na rozdiel od pýchy a neopiera o piliere majetku, hrdoť tojí na chopnoti obety kladenej na oltár dobra. Zatvárajú a dvere chrámu života za rodičmi a tarými rodičmi, ktorí vtupovali do čau v úkenných nohaviciach, ľanových košeliach, či vyšívaných ukniach a rukávcoch. Do čau pre život ešte neprajnejšieho, aký žijeme my účaníci. Generácia zrodená v benení prvého vetového vojnového požiaru, dozrievajúca v biede a nedotatku hopodárkej krízy. Generácia ľudí v plnej zreloti vrhnutých do inferna druhej vetovej vojny. Slovenké národné povtanie, tak ako tiíce iných, vyhnalo rodákov z uzučkých dvorov liptovkých chalúp, do širokého veta rôznych jazykov, manierov a ešte početnejších foriem vzájomného zabíjania. Väčšinu z nich i však zdivočený vet našiel doma. Tak ako zabíjala vojna chlapov na frontoch, tak účinne vyprázdňovala komory ľubeľkých domov. Na to čo zotávalo, čakali deti v izbe, ale aj tí v Črvníku, Kľačiankej doline či bočných dolinách pod Chabencom. Nie každému a všetkému, v tejto novovekej Babylónii vojnových vyhnancov, našinec porozumel v zmei jazykov a kultúr ako ich v obrovkom kotle nad ohnikom mrti namiešala vojna. Len žalúdky mali všetci rovnaké prázdne. Boli však v chotári a v chotári to je hoť, hanba gazdovi a domu, čo nedokáže v duchu predkov uctiť i a počatovať cetou znavených. Tí, ktorých bieda najviac kvári, a zo tola už niet čo oddeliť pre tých na Blatách a inde pod hoľami, miznú večerom poza humná. O život a odchádzajú deliť tí, čo im mor vojny vyplienil dušu. Nemožno edieť doma, keď otcovia a ynovia už neprídu z východného frontu, keď ich životy ú zrazu len obrázky na tene hneď vedľa umučenia najvyššieho. Od teplej pece do neprívetivých jeenných hôr ich neženú vznešené ideály. Je to hnev, vzdor a prázdnota z bytia, ktoré tratilo všetko, čo ešte včera bolo jeho podtatou. Aj preto ešte pred povtaním dobrovoľne z dediny odchádzajú Budveelovci, Bubniakovci, Hazuchovci, Kubíkovci, Putajovci, Švecovci, Vyšňanovci a iní, nie ako hrdinovia, ako chlapi, čo vedia, že to čo tratili, nemuí a ani nebude všetko, že tratiť možno oveľa viac. Chytrí, odkazom vekov školení gazdovia, poznajú, že čím dlhšie je škodná v blízkoti košiara, tým viac ten bude zívať prázdnotou. Bača, čo tratil valachov a prišiel o ovce, je vetu len na pomech a hanbu. S takými polunocľažníkmi neradmo bývať čo len jedinú noc, nie to celý život pod dedinkou trechou. Preto v baniach zotávajú zaveené vyhanuté karbidky, v dreve nečinné drevorubačké ekery, v maštaliach tatok dožadujúci a opatery od detí, žien a tarcov. Doba chlapom nedopriala vyššieho vzdelania, no rozum cibrila núdza. Nebolo pre nich ťažké rozpoznať, že kto nepôjde dne ám, zajtra bude muieť, lebo vet a menil. V partizánkych barákoch, či v bunkroch a zákopoch na povtaleckom fronte, kdekoľvek, len needieť doma. Keď prežiť a žiť, tak nech a viac ženy neboja, nech netreba hrôzou trnúť pri preberaní obálky od poštára. Ak má byť však mrť jej ďalšou etrou vykúpená, nech je to teraz, odrazu, nech je to jedna veľká rana v dušiach materí a potom už len jazva, čo ča nikdy úplne nezacelí, ale čo hlavné, novú už nikdy neotvorí. Vtedy odchádzali, lebo to bola vôľa mocných a vec vedomia, lebo zotať znamenalo tratiť dôveru v amých eba. Ako potom meniť budúcnoť, keď a človek polieha na všetkých a všetko vôkol, okrem eba?! Tí, čo prežili, nie veľa rozprávali o tom, čo bolo treba praviť v mene dobra, keď o zlom čato menilo i tvár. Všetci vtedy aj dne muia poznať základný hitorický potulát, že veľké krivdy zotávajú národy deptať dovtedy, kým množtvom malých krívd na ich páchateľoch nebude doiahnuté tavu, ktorý znamená návrat k pôvodným hodnotám. Áno, ak chceme voju hrdoť tavať na četných a pevných základoch je nutné hovoriť o týchto malých krivdách, len vždy je treba dopovedať, že odtránili väčšie zlo, krivdu, ktorá nepotihla jednotlivcov či kupiny, ale celé národy. Malé krivdy hitorických proceov ú liek, ktorý poškodzuje niektoré orgány pacienta, ale ničí chorobu a zachraňuje život. Povtanie bolo jedným z liekov mrteľne chorej Európy. Do akej miery bola táto terapia účinná, treba hodnotiť v kontexte zmeny kvality života obyvateľov Slovenka a Európy po šeťročnom vojnovom benení. Povtanie nemožno hodnotiť a zavrhovať kvôli krivdám na jednotlivcoch, ktoré boli, ú a budú účaťou všetkých veľkých dejinných proceov, keď a menia záady a princípy exitujúceho, aby a vytvoril prietor pre novú kvalitu života celých poločentiev a národov. Dne títo rodáci opäť odchádzajú, lebo je to zákon prírody či vôľa najvyššieho, lebo zotať nemožno a vrátiť a z frontu života už vôbec nie. Odchádzajú tí, ktorí boli eenciou lieku na vojnový mor veta. Odchádzajú v kromnoti a tichoti, bez okázalých rečí a pátou. Nikdy o to netáli, no nemú odíť a zotať v zabudnutí. Ak národ mladou štátnoťou, hlavou pod gilotínou globalizmu, chce zdieľať poločný ekonomický a geografický prietor inými národmi, ale zároveň ebavedomo obhajovať voju rovnocennú pozíciu v tomto poločentve, muí poznať a upevňovať piliere tohto ebavedomia. Ak nechceme byť tále len žiačikom v triede európkych národov, otýchavo a pozerajúcim do zeme, keď a polužiaci vychvaľujú vojím pôvodom, muíme vedieť, čo ná oprávňuje vzpriamiť chrbát a pozerať priamo do očí komukoľvek z nich. Môžeme a muíme im povedať, akí me hrdí na to, že na rozdiel od početnejších a aj ebavedomejších národov, to boli naši otcovia a tarí otcovia, ktorí a nebojácne vrhli do koľajika fašitického vlaku, aby vojou náložou pripeli k jeho definitívnemu vykoľajeniu a zničeniu. Slovenké národné povtanie nie je len minuloť, ktorú treba permanentne a účelovo donekonečna analyzovať, je to predovšetkým trvalý generačný odkaz, ktorý a po odchode pamätníkov táva legendou. Lebo legenda- to je viera v potenciál a životachopnoť národa. Poznanie a hrdoť na to, že aj z úzkych dvorov ľubeľkých domov boli robené významné zápiy do hitórie. Pri pamätníku padlým pred kultúrnym domom me i 25. auguta 2013 pietnym aktom pripomenuli 69. výročie Slovenkého národného povtania. -Ing. Stanilav Morong, PhD.-

9 4 Plánované zmeny v detkej ambulancii Už nejaký ča a šepká o tom, že MUDr. Ľudmila Droppová, všeobecná lekárka pre deti a dorat, ukončí voju činnoť v detkej ambulancii v Ľubeli. Pani doktorka bude v ambulancii ordinovať aj naďalej tým, že v priebehu roka 2014 ambulanciu prevezme do vlatníctva MUDr. Jana Noková a lekárkou v detkej ambulancii bude MUDr. Dominika Senková, ktorá v účanoti pôobí na detkom oddelení nemocnice v Liptovkom Mikuláši. MUDr. Droppovej nie je tarotlivoť o zdravie našich detí ľahotajná, čo naznačila nielen ochotou pokračovať v pokytovaní zdravotnej tarotlivoti v ambulancii, ale aj vymaľovaním prietorov ambulancie a čakárne na vlatné náklady čiatočným prípevkom zo trany obce. Nakoľko ambulancia má ídlo v prietoroch obce, polanci Obecného zatupiteľtva v Ľubeli podporili aj plánovanie výmeny okien v detkej ambulancii, čím prietory doiahnu kvalitatívne vyššiu úroveň. Ako ďalej o zápachom? Na zaadnutí obecného zatupiteľtva 8. auguta me začali riešiť nezneiteľný zápach z firmy Agro-Racio,.r.o., vznikol petičný výbor aj v polupráci občanmi obce. Po predložení petície, ktorá obahovala 515 podpiov, Slovenká inšpekcia životného protredia tále v danej veci koná a výledkom konania na Okrenom úrade v Liptovkom Mikuláši, Odbore tarotlivoti o životné protredie je, že pôdne pomocné látky od výrobcu BIOTIKA, a.. a Evonik Ferma,.r.o. nebudú ďalej vo vojej prevádzke používať, čím by malo dôjť k eliminácii zápachu. Pokiaľ by neúnoný zápach pokračoval, proce konania a obnoví. Činnoti nezametnaných v propech obce Snaha o oživenie haičkého zboru V obotu 30. novembra 2013 zorganizoval zátupca tarotu obce Ing. Erik Gemzický, PhD. a polanec Bc. Peter Slavkovký tretnutie v prietoroch bývalej drobnej prevádzky, ktorého cieľom bolo určiť kroky pre akéi znovuoživenie Haičkého zboru v Ľubeli. Stretnutia a zúčatnili pôvodní členoviahaiči, ako aj záujemcovia o dobrovoľnícku činnoť haiča. Optimálne fungovanie činnoti haičov má pre obec záadný význam, najmä pri rôznych živelných udalotiach. Materkú školu rekonštrukcia čaká nevyhnutná V úviloti prietormi tunajšej materkej školy boli už viackrát prejednávané kutočnoti tak na pôde Základnej školy materkou školou v Ľubeli, ako aj v rámci Obecného zatupiteľtva v Ľubeli. Je známe, že prietory materkej školy nepĺňajú v účanoti platné hygienické požiadavky, preto je nevyhnutná ich rekonštrukcia. Úprava prietorov škôlky je plánovaná už dlhší ča, dokonca bola vypracovaná aj projektová dokumentácia, v ktorej a v účanoti realizujú ešte korekcie. V blízkej budúcnoti a teda rekonštrukcia prietorov materkej školy tane kutočnoťou. Úrad verejného zdravotníctva úhlaí prevádzkovaním materkej školy tým, že jej rekonštrukcia muí byť zrealizovaná do konca roka ročník vedomotnej úťaže Mladý záhradkár 9 Vedomotná úťaž a aj v tomto roku v Piešťanoch 3. októbra tretla mimoriadnym záujmom detí základných škôl. Okrené úťaže a ukutočnili v okreoch: Galanta, Nové Zámky, Senica, Nové Meto nad Váhom, Trnava, Čadca, Liptovký Mikuláš, Zvolen, Prievidza, Poprad, Veľký Krtíš, Stará Ľubovňa, Trebišov. Detí z týchto okreov i zmerali voje ily v národnom kole, ktoré a ukutočnilo v Strednej odbornej škole záhradníckej v Piešťanoch. Deti abolvovali vedomotné tety, ktoré pozotávali z 35 otázok a praktické poznávanie 20 vzoriek ratlín. Všetky otázky boli zotavené z publikácie Lexikón pre mladých záhradkárov- I.a II.diel, ratlinný materiál tvorili oivá a ratliny, ktoré a bežne vykytujú v záhradách či v prírode. Súťažilo 59 detí, ktoré boli zadelené do 2 vekových kategórií, kategória I. deti vo veku rokov, zúčatnilo a 25 detí, kategória II. deti vo veku rokov, zúčatnilo a 34 detí. Súťažiaci, ktorí a umietnili na miete v každej kategórii, zíkali hodnotné vecné ceny a otatné úťažiace deti vecné ceny od viacerých ponzorov. Vedomotnej úťaže Mladý záhradkár 2013 a zúčatnili aj tri žiačky zo ZŠĽubeľa, ktoré zároveň boli aj jediné zo Žilinkého kraja a úťažili v kategórii II. deti vo veku rokov. 1. Michaela Dobáková, z tetu zíkala 18 bodov, praktická čať- poznávanie ratlín 5 bodov, celkom 23 bodov 2. Sofia Karmen Magerčiaková, z tetu zíkala 20 bodov, poznávanie ratlín 1 bod, celkom 21 bodov 3. Jana Káziková, z tetu 18 bodov, poznávanie ratlín 1 bod, celkom 19 bodov Maximálny počet bodov bol 55 bodov, 35 bodov- tet, 20 bodov z poznávania a určovania ratlín. Deti na úťaž pripravovala p.učiteľka Mgr.Anna Karelová, ktorá vedie krúžok Mladý záhradkár na ZŠ v Ľubeli ako aj členovia MOSZZ v Ľubeli p. Miloš Hrbatý, Jarolav Štech, p. Svitek a ďalší členovia, ktorí majú bohaté vedomoti i praktické kúenoti z oblati záhradníctva i ovocinártva. Deti na úťaž do Piešťan prevádzala p. Bc. Janka Morongová, členka MOSZZ v Ľubeli. Dúfam, že deti, ktoré a vo vojom voľnom čae venujú ušľachtilému krúžku, budú aj naďalej pokračovať v začatej práci, aby aj budúci rok a mohli zúčatniť úťaže. Dúfam a prajem i, aby a im podarilo prebojovať a na popredné mieta. Chce to len veľa trpezlivoti, ebazaprenia, vytrvaloť a neutále zdokonaľovanie a zbieranie vedomotí, kúenotí a zručnotí. -Bc. Janka Morongová- Beh o Pohár tarotu obce Od novembra 2013 bol našej obci na základe žiadoti podanej na Úrad práce, ociálnych vecí a rodiny v Liptovkom Mikuláši pokytnutý finančný prípevok na aktivačnú činnoť formou menších obecných lužieb pre obec v zmyle Zákona č. 5/2004 Z. z. o lužbách zametnanoti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nekorších predpiov. Aktivačná činnoť formou menších obecných lužieb pre obec je podľa 52 podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezametnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a prípevkov k dávke v hmotnej núdzi. Aktivačná činnoť a vykonáva v rozahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom a aktivačná činnoť začala, možnoťou jej opakovaného vykonávania najviac poča ďalších šietich kalendárnych meiacov. Menšie obecné lužby ú určené na zlepšenie ekonomických, ociálnych a kultúrnych podmienok, udržiavanie a zlepšovanie životného protredia obyvateľov obce, tarotlivoť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičtva, podporu vzdelávania, rozvoj a pokytovanie ociálnych lužieb a ďalších činnotí obce v ociálnej oblati, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnoti. Aktivačné práce našich nezametnaných občanov ú realizované už druhý meiac a určite i každý z ná všimol ich príno pre protredie obce, predovšetkým pri úprave verejných prietrantiev. Do aktivačných prác je momentálne zapojených 9 občanov.