135 Gastrointestinal Cancers Symposium 2019 krok dopredu MUDr. Tomáš Šálek Národný onkologický ústav, Bratislava V januári 2019 sa v San Franciscu konala konferencia Americkej spoločnosti klinickej onkológie (ASCO) zameraná na komplexnú problematiku gastrointestinálnych malignít. Na podujatí sa zúčastnilo takmer 4 000 onkológov venujúcich sa uvedenej problematike. Odznelo tu množstvo zaujímavých prezentácií, ktoré jednoznačne opäť posunuli hranice nášho poznania dopredu. Z uvedených prezentácií by som rád akcentoval nasledovné, ktoré si určite zasluhujú našu pozornosť. Onkológia (Bratisl.), 2019;14(2):135-139 Ne-kolorektálny karcinóm Pembrolizumab verzus chemoterapia ako liečba druhej línie pre pokročilý karcinóm pažeráka: štúdia fázy III KEYNOTE-181 Autori Takashi Kojima, Kei Muro, Eric Francois a kol. uviedli výsledky štúdie s pembrolizumabom oproti chemoterapii (podľa skúšajúceho lekára) ako terapie druhej línie u pacientov s pokročilým/metastatickým karcinómom dlaždicových buniek (SCC) a adenokarcinómom pažeráka alebo adenokarcinómom gastroezofageálnej junkcie (NCT02564263). Pacienti boli randomizovaní 1 : 1 na pembrolizumab 200 mg a 3 týždne po dobu až 2 rokov alebo chemoterapiu paklitaxel, docetaxel alebo irinotekan. Randomizácia bola stratifikovaná histologicky (SCC vs adenokarcinóm) a regiónom (Ázia vs. zvyšok sveta). Primárnymi cieľmi boli celkové prežívanie (OS) v SCC, PD-L1 kombinované pozitívne skóre (CPS) > 10 a ITT populácia. 628 pacientov bolo randomizovaných vrátane 401 s SCC a 222 s CPS > 10. K 15. októbru 2018 bol medián sledovania 7,1 mesiaca (pembrolizumab) oproti 6,9 mesiaca (chemoterapia). Pembrolizumab bol lepší ako chemoterapia pre OS v CPS > 10 (n = 222; medián 9,3 m vs 6,7 m; HR 0,69; 95 % CI 0,52 0,93; p = 0,0074). 12-mesačné OS u pacientov s CPS > 10 bolo 43 % oproti 20 %. Zaznamenalo sa klinicky významné zlepšenie v OS s pembrolizumabom vs. chemo u pacientov s SCC, ale toto nebolo štatisticky významné vo vopred určených hraniciach (n = 401; 8,2 m vs 7,1 m; HR 0,78; 95 % CI 0,63 0,96; p = 0,0095). V ITT populácii, hoci priaznivý v trende, rozdiel v OS nebol štatisticky významný (n = 628; 7,1 m vs 7,1 m; HR 0,89; 95 % CI 0,75 105; p = 0,0560). Menej pacientov malo akékoľvek AE (64 % vs 86 %) alebo AE so stupňom 3 5 (18 % vs 41 %) pri terapii s pembrolizumabom oproti chemo. Pembrolizumab významne zlepšil OS v porovnaní s chemoterapiou ako terapia druhej línie pokročilého karcinómu pažeráka s PD-L1 CPS 10 s priaznivejším bezpečnostným profilom. Tieto údaje podporujú pembrolizumab ako nový štandard terapie rakoviny pažeráka s PD-L1 CPS 10. Štúdia fázy III KEYNOTE-590 pembrolizumab plus chemoterapia ako liečba prvej línie pre pokročilý karcinóm pažeráka aktuálne prebieha. Účinnosť a bezpečnosť dabrafenibu (D) a trametinibu (T) u pacientov (pts) s BRAF V600E-mutovaným karcinómom žlčových ciest (BTC): skupina basket štúdie ROAR Zev A. Wainberg, Ulrik Niels Lassen, Elena Elez a kol. Karcinómy biliárneho traktu (BTC) sú zriedkavé, agresívne malignity so zlou prognózou. Možnosti liečby po liečbe v prvej línii nie sú presne definované. Medián prežitia bez progresie (PFS) v druhej línii BTC je < 5 m. Kombinovaná inhibícia BRAF + MEK je účinná pri BRAF V600- mutovanom anaplastickom karcinóme štítnej žľazy, melanóme a rakovine pľúc a menej aj pri BRAF V600E-mutovanom kolorektálnom karcinóme. Aktivácia mutácií BRAF V600E bola hlásená u 0 % až 20 % BTC; D (BRAF inhibítor) + T (MEK inhibítor) sa teda hodnotil ako
136 Zev A. Wainberg liečba pre pacientov s BRAF V600Emutovaným BTC v klinickej štúdii ROAR basket. V tejto otvorenej štúdii fázy II pacienti s mutáciami BRAF V600E s 9 typmi zriedkavých nádorov vrátane BTC dostali D (150 mg BID) + T (2 mg QD) až do neprijateľnej toxicity, progresie ochorenia alebo smrti. Zaradení pacienti mali pokročilý alebo metastatický karcinóm a boli liečení 1 predchádzajúcou systémovou terapiou. Primárnym cieľom bola celková odpoveď na liečbu (ORR). Sekundárne ciele zahŕňali trvanie odpovede (DOR), prežívanie bez progresie (PFS), celkové prežitie (OS), korelácie biomarkerov a bezpečnosť. Tridsaťtri pacientov s BTC bolo zaradených (3. január 2018) do uvedeného projektu. Mutácie BRAF V600E sa centrálne potvrdili u 30 z 33 pacientov s BTC (91 %). Medián veku bol 58 rokov a 78 % dostalo 2 predchádzajúce línie systémovej liečby. Hodnotilo sa 32 z 33 pacientov s BTC. Investigátormi hodnotená ORR bola 41 % (13/32; 95 % CI, 24 % 59 %), pričom 6 z 13 odpovedí pokračovalo po hodnotení údajov, 7 z 13 pacientov (54 %) malo DOR 6 m. Medián PFS bol 7,2 m (95 % CI, 4,6 10,1 m) a medián OS bol 11,3 m (95 % CI, 7,3 17,6 m). Nežiaduce účinky stupňa G 3/4 u 3 pacientov boli zvýšené pri γ-glutamyltransferáze (n = 3 [9 %]) a zníženom počte bielych krviniek (n = 3 pacienti [9 %]). Biomarkerové analýzy demonštrujú heterogénne genetické parametre a naznačujú vyššiu základnú expresiu génov MAPK dráhy u pacientov, ktorí neodpovedali na D + T. D + T preukázali u pacientov s BTC sľubnú účinnosť s priaznivým bezpečnostným profilom. Títo pacienti by sa mali analyzovať na mutácie BRAF a D + T by sa malo zvážiť u pacientov s mutovanými BRAF V600E. Liečba pokročilých neuroendokrinných nádorov pembrolizumabom: výsledky štúdie II, fázy KEYNOTE-158 Jonathan R. Strosberg, Nobumasa Mizuno, Toshihiko Doi a kol. Údaje zo štúdie KEYNOTE-028 (NCT02054806) naznačujú, že pembrolizumab (pembro) má klinickú aktivitu v podskupine pacientov so silne predliečenými neuroendokrinnými nádormi (NET). Štúdia KEYNOTE-158 (NCT02628067) je basket štúdia fázy II, ktorá skúma protinádorovú aktivitu pembro v rámci 10 špecifických typov rakoviny. Autori predložili analýzu 107 pacientov zahrnutých do skupiny NET. Kľúčové kritériá na zaradenie pre túto skupinu zahŕňali dobre a stredne diferencované NET pľúc, slepého čreva, tenkého čreva, hrubého čreva, konečníka alebo pankreasu; progresia alebo neznášanlivosť na 1. líniu štandardnej liečby; ECOG PS 0 alebo 1; a poskytnutie vzorky nádoru na analýzu biomarkerov. Pacienti dostávali pembrolizumab 200 mg a 3 týždne počas 2 rokov alebo do progresie, neakceptovateľnej toxicity alebo rozhodnutia lekára alebo pacienta. Zobrazovanie nádorov sa uskutočňovalo každých 9 týždňov počas prvých 12 mesiacov a potom každých 12 týždňov. Pozitivita PD-L1 definovaná ako kombinované pozitívne skóre (CPS) 1 bola retrospektívne hodnotená pomocou imunohistochémie (IHC). Primárnym cieľom bola ORR hodnotená podľa RECIST v 1.1 nezávislým centrálnym rádiologickým vyšetrením. Sekundárne ciele zahŕňali DOR, PFS, OS a bezpečnosť. V štúdii bolo liečených 107 pacientov. Medián veku bol 59 (rozpätie, 29 80) rokov, 44,9 % malo ECOG PS 1 a 67,3 % dostalo 2 predchádzajúce terapie pre pokročilé ochorenie, 15,9 % zo zaradených pacientov malo PD-L1 + nádory. K 15. januáru 2018 došlo k zhodnoteniu dát, medián sledovania bol 18,6 (rozsah, 0,2 22,7) m. ORR bola 3,7 % (95 % CI, 1,0 9,3), s 0 CR a 4 PR (3 pankreatické a 1 gastrointestinálne [neznáme primárne]). 61 respondentov malo SD ako najlepšiu odpoveď, 4 odpovede boli pozorované u pacientov s PD-L1 negatívnymi nádormi. Medián DOR nebol dosiahnutý (rozsah 4,1 15,9 +), pričom 3 zo 4 odpovedí pokračovali po 9 m sledovaní. Medián (95 % CI) PFS bol 4,1 (3,5 5,4) m a 6 m PFS miera bola 38,2 %. Medián OS (95 % CI) nebol dosiahnutý (18,8 nedosiahnutý) a 6 m OS bola 84,6 %. AEs súvisiace s liečbou sa vyskytli u 75,7 % pacientov a najčastejšia bola únava (21,5 %), 20,6 % pacientov malo G 3 až 4 AE súvisiace s liečbou. Monoterapia pembrolizumabom ukázala obmedzenú protinádorovú aktivitu a zvládnuteľnú toleranciu u pacientov s predtým liečeným pokročilým NETom. Záverom možno zhrnúť, že pri terapii druhej línie u pacientov s pokročilým/metastatickým karcinómom dlaždicových buniek (SCC) a adenokarcinómom pažeráka alebo adenokarcinómom gastroezofageálnej junkcie s expresiou PD-L1 > 10 % pembrolizumab zlepšuje celkové prežitie v porovnaní s chemoterapiou a v tejto podskupine sa môže pembrolizumab objaviť ako nový štandard terapie. Zaujímavé údaje o 40 % odpovedi (s niektorými dlhšie trvajúcimi) v BRAF V600E-mutovanej rakovine žlčových ciest potvrdzujú hodnotu komplexného molekulárneho profilovania v rámci pokročilých karcinómov. U pacientov s pokročilými neuroendokrinnými nádormi refraktérnymi na liečbu sa pozorovala veľmi obmedzená aktivita pembrolizumabu (miera odpovede < 4 %). Kolorektálny karcinóm Štúdia CCTG CO.26: randomizovaná štúdia fázy II s durvalumabom (D) plus tremelimumabom (T) a najlepšou podpornou starostlivosťou (BSC) oproti BSC samotným u pacientov (pts) s pokročilým refraktérnym kolorektálnym karcinómom (rcrc) Eric Xueyu Chen, Derek J. Jonker, Hagen F. Kennecke a kol. D je ľudská mo- Onkológia 2019;14(2) www.solen.sk
137 Eric Xueyu Chen noklonálna protilátka (mab), ktorá inhibuje väzbu programovaného ligandu 1 bunkovej smrti (PD-L1) na jeho receptor. T je mab proti cytotoxickému T-lymfocytovému proteínu 4 (CTLA-4). Zameranie tak na PD-L1, ako aj na CTLA-4 môže mať aditívnu/synergickú aktivitu. Táto štúdia hodnotila, či by kombinácia PD-L1 a CTLA-4 inhibície viedla k zlepšeniu prežitia oproti BSC samotnému v rcrc. Pacienti s rcrc boli randomizovaní 2: 1 na D + T oproti BSC. Inklúzne kriteriá boli zlyhanie na všetkých štandardných režimoch obsahujúcich fluoropyrimidín, irinotekan a oxaliplatinu (a inhibítor EGFR pri RAS divokom type). Predchádzajúca terapia s anti-vegf preparátmi alebo TAS-102 bola povolená, ale nie povinná. Terapia pozostávala z D (1 500 mg) D1 a 28 dní a T (75 mg) D1 pre prvé 4 cykly a podporná terapia. Primárnym cieľom bolo celkové prežívanie (OS) a dvojstranná p-hodnota < 0,10 bola považovaná za štatisticky významnú. V období od augusta 2016 do júna 2017 bolo zaregistrovaných 180 pacientov a 179 pacientov bolo považovaných za randomizovaných. Základné charakteristiky pacientov boli vyvážené. 85 % pacientov dostalo 90 % plánovaných dávok D a T. Do štúdie neboli zaradení žiadni pacienti so známymi defektnými nádormi MMR (dmmr). Pri strednom mediáne sledovania 15,2 mesiaca bol medián OS 6,6 m pre D + T a 4,1 m pre BSC (p = 0,07; hazard ratio (HR) 0,72, 90 % confidence interval (CI) 0,54 0,97). Medián prežívania bez progresie bol 0,8 m a 1,9 m (HR 1,01, 90 % CI 0,76 1,34; p = 0,97). Miera kontroly ochorenia bola 22,7 % pre D + T a 6,6 % pre BSC (p = 0,006). Bolesti brucha, únava, lymfocytóza a eozinofília stupňa 3/4 boli signifikantne vyššie v D + T. Po 16 týždňoch došlo k signifikantne menšiemu zhoršeniu fyzikálnych funkcií podľa EORTC QLQ-C30 pre D + T. Potvrdenie stavu MMR stále prebieha. D + T významne predĺžil OS u pacientov s rcrc pri zachovaní kvality života. Nežiaduce účinky boli častejšie pri D + T. Toto je prvá štúdia, ktorá ukazuje, že kombinovaná inhibícia PD-L1 a CTLA-4 predlžuje prežívanie u pacientov s pokročilým refraktérnym CRC, ktorý nie je dmmr. Adjuvantný HIPEC u pacientov s rakovinou hrubého čreva s vysokým rizikom peritoneálnych metastáz: primárne výsledky multicentrickej randomizovanej štúdie COLOPEC Dr. Pieter J Tanis, Charlotte Emma Louise Klaver, Daniel D Wisselink, Cornelis J. A. Punt a kol. Pacienti s T4 alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva sú vystavení vysokému riziku (~ 25 %) peritoneálnych metastáz (PM). Citlivosť zobrazovacích metód pre PM je obmedzená a väčšina pacientov je diagnostikovaná v pokročilom štádiu. To poskytuje odôvodnenie na adjuvantnú hypertermickú intraperitoneálnu chemoterapiu (HIPEC). V tejto multicentrickej štúdii bola stanovovaná účinnosť adjuvantného HIPEC-u pri znižovaní rizika PM. Pacienti s T4 (buď ct4 alebo pt4, N0-2, M0) alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva, ktorí podstúpili kuratívnu resekciu, boli randomizovaní na adjuvantný HIPEC, po ktorom nasledovala rutinná adjuvantná systémová chemoterapia alebo na samotnú adjuvantnú systémovú chemoterapiu 1 : 1. Adjuvantný HIPEC s oxaliplatinou sa uskutočňoval súčasne (9 %) alebo v priebehu piatich ôsmich týždňov (91 %) po primárnej resekcii nádoru. Pacienti bez dôkazu rekurentného ochorenia po 18 mesiacoch na základe CT zobrazenia podstúpili diagnostickú laparoskopiu v oboch ramenách. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo prežitie bez PM (PMFS) po 18 mesiacoch pomocou analýzy Kaplan Meier. V období od apríla 2015 do januára 2017 bolo randomizovaných 204 pacientov: 102 v kontrolnom ramene, 102 v experimentálnom ramene. Chirurgická Dr. Pieter J Tanis explorácia na začiatku procedúry HIPEC po piatich až ôsmich týždňoch po operácii odhalila metastázy u 11 pacientov v experimentálnom ramene a adjuvantný HIPEC nebol aplikovaný. Adjuvantná systémová chemoterapia bola podávaná u 89/100 pacientov po mediáne 6 týždňov (IQR - interquartile range - 5-7) v kontrolnej skupine a v 84/89 po 10 týždňoch (IQR 9-12) v experimentálnom ramene. PM po ukončení 18-mesačného sledovania bola 22/102, resp. 18/100. V ITT analýze nebol pozorovaný žiadny rozdiel v 18 mesiacoch PMFS: 77 % (kontrolné rameno) oproti 81 % (experimentálne rameno), HR 0,836 (0,489 1,428). Taktiež neboli pozorované žiadne rozdiely v 18 mesiacoch DFS (HR 1,016 (0,646 1,598)) a OS (HR 1,139 (0,532 2,439)). U jedného pacienta sa vyvinula enkapsulujúca peritoneálna skleróza po HIPEC. Adjuvantný HIPEC s oxaliplatinou u pacientov s T4 alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva nemá za následok zlepšenie 18 mesiacov PMFS. Na posúdenie úlohy HIPEC v adjuvancii je potrebné čakať na dlhodobé výsledky. Zlepšuje dlhšia čakacia lehota po neoadjuvantnej rádiochemoterapii onkologickú prognózu karcinómu rekta? Výsledky trojročného sledovania v rámci randomizovanej multicentrickej štúdie GRECCAR-6 Jeremie H. Lefevre, Laurent Mineur, Marine Cachanado a kol. Existujú kontroverzné údaje o vplyve
138 Jeremie H. Lefevre dlhej čakacej lehoty medzi rádiochemoterapiou (RCT) a resekciou karcinómu rekta na dosiahnutie kompletnej patologickej remisie (pcr = ypt0n0). Nie je známy ani jej vplyv na prognózu ochorenia. Autori prezentovali 3-ročné výsledky prežitia štúdie GRECCAR6. Štúdia GRECCAR6 bola multicentrická, randomizovaná, otvorená, kontrolovaná štúdia fázy III. Pacienti s nádormi ct3/ T4 alebo TxN + hodnotenými rádiologickým vyšetrením (MRI a/alebo endo- -sonografia) strednej alebo dolnej časti konečníka, ktorí dostali RCT (45 50 Gy s intravenóznym 5-FU alebo kapecitabínom) boli zaradení a randomizovaní medzi 7 týždňov alebo 11 týždňov čakacej lehoty. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo dosiahnutie pcr. Sekundárne ciele boli OS, PFS a miera recidív. V období od októbra 2012 do februára 2015 bolo zaradených 265 pacientov z 24 zúčastnených centier. Z nich 253 pacientov podstúpilo chirurgický zákrok s mesorektálnou excíziou, pcr bola 17 % (43/253). Priemerné sledovanie od chirurgickej resekcie bolo 32 ± 8 mesiacov. Vyskytlo sa 25 úmrtí a 89 % OS po 3 rokoch. DFS bola 67,7 % po 3 rokoch pre 77 úmrtí alebo recidívy. Trojročná miera lokálnych a vzdialených recidív bola 9,2 % a 24,9 %. Randomizačná skupina nemala žiadny vplyv na OS (p = 0,9486) a DFS (p = 0,8672). Čakacia lehota neovplyvňovala ani vzdialené (p = 0,8589) a lokálne (p = 0,5780) recidívy. Pacienti s pcr mali vynikajúcu prognózu s celkovým prežitím 94,5 % oproti 87,9 % pre zostávajúcich pacientov po 3 rokoch (p = 0,232) a DFS 89,6 % oproti 63,4 % (p = 0,0025). Pri multivariačnej analýze bola DFS ovplyvnená nízkymi rektálnymi nádormi (OR = 1,74; [1,03; 2,94], p = 0,037), resekciou R1 (OR = 2,03; [1,18; 3,50], p = 0,011), ypt3-t4 (OR = 2,4; [1,12; 5,19], p = 0,0245) a N + (OR = 2,85; [1,76; 4,61], p < 0,001). Čakanie o 4 týždne dlhšie po rádiochemoterapii nemá žiadny vplyv na výsledky terapie rektálnych karcinómov T3/T4. Celková neoadjuvantná terapia s krátkodobým žiarením v porovnaní so súčasnou chemorádioterapiou pri rakovine rekta Autori William Chapman, Hyun Kim, Philip Bauer a kol. Kombinovaná neoadjuvantná terapia (TNT) alebo aplikácia rádioterapie a chemoterapie pred chirurgickým zákrokom, zlepšila kompletné odpovede a downsizing v porovnaní s adjuvantnou terapiou u pacientov s rakovinou konečníka. Údaje týkajúce sa použitia krátkodobého žiarenia v nastavení short course TNT (SC-TNT) sú obmedzené. Táto štúdia porovnáva mieru patologickej úplnej odpovede (pcr), neoadjuvantné rektálne (NAR) skóre - validovaný prediktor výsledkov na základe downstagingu nádoru a miery recidív u pacientov liečených SC-TNT oproti chemoradiácii (CRT). Do tejto retrospektívnej skupiny štúdie boli zaradení pacienti, ktorí podstúpili neoadjuvantnú terapiu, po ktorej nasledovala kompletná mesorektálna excízia pre karcinóm rekta II. alebo III. stupňa v rokoch 2009 až 2018. Pacienti liečení CRT (50 55 Gy/25 28 fx s konkomitantným 5-FU alebo kapecitabínom) tvorili jednu skupinu; ďalšia zahŕňala liečených SC-TNT (25 35 Gy/5 fx, nasledované chemoterapiou CAPOX alebo FOLFOX). Primárny výsledok pcr bol hodnotený v jednovariačnej analýze; sekundárny výsledok NAR skóre bol vypočítaný a kategorizovaný ako Low (< 8), Intermediate (8 16) a High (> 16). Nakoniec sa miery rekurencie merali a klasifikovali ako lokálne, vzdialené alebo oboje. Z 388 zaradených pacientov bolo 236 (60,8 %) liečených CRT a 152 (39,2 %) bolo podrobených SC-TNT. Pri jednostrannej analýze mala SC-TNT skupina pokročilejšie ochorenie (77 % ochorenie III. štádia oproti 67 %, p = 0,04) a dlhší čas medzi ukončením radiácie a chirurgickým zákrokom (medián 131 vs. 63 dní; p < 0,01). SC-TNT dosiahla v porovnaní s CRT číselne vyššiu mieru pcr (25,0 % oproti 19,1 %, p = 0,16). Medzi skupinami SC-TNT (OR 1,49, 95 % CI 0,96 2,31) boli tendencie dosiahnuť nízke neoadjuvantné rektálne skóre NAR. Miera recidív bola takisto podobná (14,3 % oproti 14,9 %, p = 0,87) pri porovnateľnom čase sledovania (CRT = 30,5 mesiaca [IQR 11,1 49,0]; SC-TNT = 22,3 mesiaca [IQR 10,8 61,0]; p = 0,82). SC-TNT dosiahla mieru pcr 25 % a celkovú mieru recidív u 14,9 % pacientov s lokálne pokročilým karcinómom rekta. Ukazuje sa, že krátkodobá radiácia s neoadjuvantnou kombinovanou chemoterapiou je aspoň taká účinná ako dlhodobá CRT. Aktualizované výsledky bezpečnostného profilu BEACON CRC: encorafenib (ENCO) + binimetinib (BINI) + cetuximab (CETUX) pri BRAFV600E mutantnom metastatickom kolorektálnom karcinóme (mcrc) Scott Kopetz, Axel Grothey, Rona Yaeger a kol.mutácia BRAF V600E sa vyskytuje u 10 % - 15 % pacientov s mcrc a znamená zlú prognózu. Po terapii prvej línie poskytujú štandardné terapie druhej línie limitovaný efekt, s mierou objektívnej odpovede (ORR) < 10 % a celkovým prežitím (OS) 4 6 mesiacov (m). BEACON CRC (NCT02928224) je trojramenná štúdia fázy III s tripletovou terapiou s inhibítorom BRAF ENCO + inhibítorom MEK BINI + anti-egfr protilátkou CETUX verzus ENCO + CETUX verzus kontrolné rameno (irinotekan/ FOLFIRI + CETUX) u pacientov s BRAF V600E mcrc v druhej alebo tretej línii. Bezpečnostné zavádzanie (SLI) tripletovej terapie sa uskutočnilo na 30 pacientoch pred začatím randomizovanej časti štúdie. Predtým potvrdená ORR u 29 pacientov s BRAFV600E mcrc bo- Onkológia 2019;14(2) www.solen.sk
139 la 48 % a medián prežitia bez progresie (PFS) bol 8,0 m. Všetci pacienti v SLI dostali ENCO 300 mg raz denne + BINI 45 mg dvakrát denne + štandardnú týždennú dávku CETUX. Hodnotenie zahŕňalo účinnosť (ORR, trvanie odpovede, čas do odpovede, PFS a OS), bezpečnosť a tolerabilitu. Spomedzi 30 liečených pacientov jeden mal BRAF non-v600e mutáciu a nebol zahrnutý do analýz účinnosti. Pri data cut off bola stredná lehota sledovania pre prežívanie 18,2 m a stredná lehota expozície 7,8 m (rozsah 0,5 m až 21,4 m). Potvrdená ORR a medián PFS zostali nezmenené oproti predchádzajúcim dátam (ORR, 48 % [95 % CI, 29,4 67,5]; PFS, 8,0 m [95 % CI, 5,6 9,3 m]). Stredný OS bol 15,3 m (95 % CI, 9,6 m nedosiahnutý). Triplet bol dobre tolerovaný bez neočakávanej toxicity. Najčastejšou toxicitou stupňa 3/4 bola únava (13 %), anémia (10 %), zvýšenie kreatínfosfokinázy a/alebo aspartátaminotransferázy (10 %) a infekcie močových ciest (10 %). Toxické účinky na kožu stupňa 3/4 boli nižšie, ako sa všeobecne pozorovalo pri CETUX v mcrc. Pri dlhšom sledovaní je tripletová terapia s ENCO + BINI + CETUX dobre tolerovaná. Medián PFS a medián OS sa podstatne zlepšili oproti historickým údajom. Záver Možno konštatovať mierny celkový prínos prežitia u pacientov s MMR-P (!) CRC v neskoršom období. Je to prvýkrát, čo sa pozorovala limitovaná aktivita imunoterapie v MMR-P (nie MSI-H/MMR-D) CRC. Dlhoročné diskusie o intraperitoneálnej terapii opäť neboli ukončené adjuvantný HIPEC s oxaliplatinou u pacientov s T4 alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva neviedli k zlepšenému 18-mesačnému prežitiu bez peritoneálnych metastáz. Ukazuje sa, že úloha HIPEC v mcrc sa rozhodne znižuje. V poslednom období presadzovanie filozofie dlhšieho intervalu medzi neoadjuvanciou a operačným zákrokom klinická štúdia so zvýšením intervalu medzi žiarením a chirurgiou zo 7 na 11 týždňov nepotvrdila. Rádioterapia s krátkym priebehom v spojení so systémovou kombinovanou chemoterapiou je alternatívou ku konvenčnej chemoradiačnej terapii pri karcinóme rekta. Očakávajú sa údaje z prospektívnych randomizovaných štúdií. Pôsobivé výsledky s vysokou mierou odpovede (48 %) a dlhým mediánom celkového prežitia (15,3 mesiaca) u 29 pacientov s mcrc mutovaným BRAF V600E v štúdii randomizovanej fázy III BEACON, ktorá skončila nábor a zrejme by mohla stanoviť nový štandard starostlivosti. ASCO GI 2019 opäť aspoň o malý krok posunulo hranice nášho poznania a jeho 4 000 účastníkov si odnieslo najnovšie poznatky na svoje pracoviská rozosiate po celom svete. MUDr. Tomáš Šálek Národný onkologický ústav Klenová 1, 833 10 Bratislava tomas.salek@nou.sk