Protikrízové opatrenia vlád skupiny vybraných krajín - aktualizácia k 30

Protikrízové opatrenia vlád skupiny vybraných krajín - aktualizácia k 30.4.2010 (od 1.2. do 30.4.2010) ČESKÁ REPUBLIKA České hospodárstvo v tomto roku podľa OECD vzrastie o 2 %, pričom zotavovať sa bude vďaka zlepšenému globálnemu obchodu. OECD Českú republiku vyzvala, aby pripravila strednodobú stratégiu fiškálnej konsolidácie. Opatrenia by sa podľa organizácie mali zamerať viac na výdavkovú stranu rozpočtu ako na dane. Peniaze do štátneho rozpočtu by podľa OECD mali prichádzať skôr prostredníctvom nepriamych daní ako zdaňovaním práce a kapitálových príjmov. Očakáva sa, že deficit českého rozpočtu bude v tomto roku na úrovni 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) po tom, ako vlani predstavoval 5,9 % HDP. Brusel v hodnotení konvergenčného programu ČR kritizuje Česko tiež kvôli neexistencii opatrení, ktoré majú do roku 2013 deficit českého rozpočtu priviesť pod tri percentá HDP. Dlhodobá udržateľnosť českých verejných financií v súčasnosti patrí medzi najhoršie v Európskej únii a Európska komisia ju radí do najhoršej skupiny štátov, ktorých financie by bez reforiem za niekoľko rokov skolabovali. Vláda ČR by mala zapracovať aj na obrátení trendu na pracovnom trhu, kde citeľne pribúda nezamestnaných, čo je pre štátnu pokladnicu spojené s ďalšími výdavkami. Kľúčovým pre ďalší vývoj hospodárenia je tempo reforiem, ktoré Česi podľa Bruselu musia zrýchliť. Reformy by sa pritom mali zamerať na zvýšenie rastu HDP a produktivity a vzdelanosti zamestnancov. MAĎARSKO Základné makroekonomické údaje za rok 2009 Pokles HDP: 6,3% Priemerná miera inflácie: 4,1% Deficit verejných financií: 4% HDP, t.j. 1 056 mld. forintov, cca 3,95 mld. EUR Zadĺženosť: 78,3% HDP, t.j. 20 421 mld. forintov, cca 76,5 mld. EUR Podľa MMF po predpokladanom tohtoročnom hospodárskom poklese MR na úrovni 0,2% HDP môže v r. 2011 dôjsť k 3%-nému rastu. Podľa februárovej správy MNB rozpočtový deficit MR v r. 2010 dosiahne 4,0 až 4,2% HDP s tým, že jeho úroveň v r. 2011 porastie na 4,1 až 4,3 % HDP. Podľa údajov Ústredného štatistického úradu MR (KSH) zverejnených dňa 29.3.2010 miera nezamestnanosti v MR v období december 2009-február 2010 dosiahla 11,4%. Za jeden rok pribudlo 101 tisíc nezamestnaných. Miera nezamestnanosti tak predstavuje šestnásťročné historické maximum. Podľa predbežných neupravených údajov priemyselná produkcia Maďarska vo februári medziročne vzrástla o 8,4%. V januári bol rast na úrovni 3,4%. Hlavnými zdrojmi rastu exportu je výroba vozidiel, počítačov a elektroniky. Výroba mobilných telefónov rastie tiež. Podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna Maďarsko sa drží implementácie svojho hospodárskeho programu, pričom sa zlepšuje aj vonkajšia finančná situácia krajiny. Úsporné opatrenia by v tomto roku mali predstavovať 0,2% HDP. Podľa hodnotenia EÚ rozpočet MR na rok 2010 je v súlade s tohtoročným plánovaným deficitom na úrovni 3,8% HDP, jeho dosiahnutie je však spojené so značnými rizikami. Hospodársky rast je naďalej negatívne ovplyvňovaný vnútornou spotrebou v dôsledku nepriaznivého vývoja na trhu práce. V rámci predvolebného boja sa na maďarskej vnútropolitickej scéne viedli intenzívne diskusie ohľadom (ne)udržateľnosti tohtoročného deficitu verejných financií. Fidesz odhaduje

takmer dvojnásobne vyšší deficit ako plánovaných 3,8% HDP. Keďže Maďarsko nepožiadalo o ďalšiu tranžu úveru z MMF, strana údajne už pred voľbami viedla rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) v tejto súvislosti. Ďalšie kroky pojené s konsolidáciou verejných financií MR sa očakávajú po zostavení novej vlády. Fidesz už dlhodobo deklaruje, že sa bude v prvom rade usilovať o markantné zníženie daní. POĽSKO Poľská ekonomika dosiahla v roku 2009 prírastok 1,7 % hrubého domáceho produktu. Poľsko bolo vlani jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa svetová finančná a hospodárska kríza neprejavila v celom rozsahu. Boj proti nej však ešte pokračuje aj v tomto roku, čo sa odrazí aj v medziročnom raste rozpočtového deficitu o vyše 100 %. Poľská centrálna banka predpovedá hospodársky rast v PR v roku 2010 o 3,1 % a na budúci rok by mal byť na úrovni 2,9 %. Verejný dlh PR vlani dosiahol asi 49,5 % HDP, centrálna banka si je istá, že tento rok neprekročí 53 % HDP." Mnohí analytici však tvrdia, že z dôvodu spomalenia ekonomiky môže v tomto roku verejný dlh krajiny prekročiť hranicu 55 % HDP. Podľa poľskej legislatívy vláda musí začať po prelomení tejto hranice s úspornými opatreniami. Po dosiahnutí uvedenej hranice musí vláda vyrovnať rozpočet, inak bude čeliť súdnemu konaniu pred Štátnym tribunálom. Výkonný riaditeľ MMF D. Strauss-Kahnna na návšteve PR ocenil, že Poľsko ako jediná krajina EÚ zaznamenala pozitívny ekonomický rast v roku 2009. Na priaznivom vývoji má podľa neho zásluhu najmä dobrý makroekonomický a finančný manažment krajiny a silné ekonomické inštitúcie. Ako príklad uviedol o.i. flexibilnú úverovú linku MMF vo výške vyše 20 miliárd USD, ktorá pomohla Poľsku odolať finančnej kríze. Pozn.: Počas návštevy výkonného riaditeľa MMF vo Varšave však práve prebiehal spor medzi Poľskou národnou bankou (BNP) a ministerstvom financií týkajúci sa flexibilnej úverovej linky (FLC), z ktorej PR nečerpalo. Platnosť FLC uplynie. MF PR však naopak zastáva názor, že FLC predstavuje istý druh poistky, ktorú PR stále potrebuje a preto presadzuje predĺženie platnosti aj na nasledujúce obdobie. Predmetnú žiadosť však musí byť podaná ministrom financií a guvernérom NBP súčasne. Poľská vláda prostredníctvom Ministerstva štátnej pokladnice (MŠP) vo februári predstavila privatizačné zámery vlády na rok 2010. Uvedené projekty sa realizujú v rámci komplexného programu s názvom Privatizačný plán na roky 2008-2011, ktorý momentálne zahŕňa viac ako 600 spoločností s účasťou štátu. Najdôležitejšie čiastočne privatizované sektory poľskej ekonomiky v r. 2010 majú byť energetika, finančné inštitúcie a chemický sektor. NEMECKO Nemecké výskumné inštitúty zverejnili tradičnú jarnú makroekonomickú prognózu na rok 2010. Pozitívnou správou pre slovenský export je, že po minuloročnom prepade nemeckej ekonomiky o 5 % možno v tomto roku očakávať rast HDP najväčšej ekonomiky eurozóny a nášho najdôležitejšieho hospodárskeho partnera na úrovni 1,5 %. Nenaplnené by mali zostať obavy z výraznejšieho rastu nezamestnanosti. Pokým minuloročné jesenné odhady hovorili až o 4,1 mil. nezamestnaných v tomto roku, aktuálne prognózy počítajú s tým, že priemerná nezamestnanosť by nemala prekročiť 3,4 mil. Aktuálne (marec 2010) však dosahuje 3,568 mil. (8,5 %). Odhad spolkovej vlády zo začiatku tohto roka hovorí o 3,7 mil. ľudí bez práce (8,9 %).

V krízovom roku 2009 postihol nemeckú ekonomiku najväčší prepad od čias veľkej hospodárskej krízy. 1 Pozn.: Útlm ekonomickej aktivity negatívne ovplyvnili aj tovarovú výmenu medzi SR a NSR. Medziročné porovnanie údajov hovorí o poklese slovenského exportu do NSR v roku 2009 o 18,4 %, na strane dovozu z NSR bol zaznamenaný prepad o 30,3 %. Podielom 20,1 % na celkovom exporte SR a 16,8 % na dovozoch si NSR zachovalo pozíciu najdôležitejšieho obchodného partnera našej krajiny. Podľa expertných odhadov pokles ekonomickej aktivity meraný HDP pokračoval aj v prvom štvrťroku 2010. K hospodárskemu oživeniu má dôjsť predovšetkým vďaka nízkym úrokovým sadzbám a dobiehajúcim konjunkturálnym programom. Motorom ekonomického rastu krajiny by mal byť rast nemeckého exportu. Po minuloročnom prepade o 14,7 % nemeckí experti očakávajú v tomto roku jeho rast o 7,1 %. Podľa aktuálnej jarnej prognózy by mala priemerná nezamestnanosť v tomto roku dosiahnuť 3,4 mil. V porovnaní s jesennou prognózou nemeckých ekonomických inštitútov, ktorá vychádzala z hodnoty 4,1 mil. nezamestnaných, ide o pozitívnu správu. To, že sa najhoršie obavy nenaplnili, je dôsledkom viacerých skutočností. Na jednej strane sociálni partneri uplatňovali umiernenú politiku v oblasti odmeňovania, na strane druhej vysoká miera flexibility zamestnávateľov a zavedenie resp. posilnenie flexibilných foriem pracovného času umožnili stabilizovať zamestnanosť. Spolková vláda koncom minulého roku rozhodla, že podniky, ktoré v roku 2010 požiadajú o prechode na prácu na skrátený pracovný úväzok (Kurzarbeit), budú môcť využívať výhody v podobe odbremenenia od odvodového zaťaženia počas 18 mesiacov. Spolková agentúra práce, popri výplate vyrovnávacích dávok zamestnancom registrovaným v programoch práce na skrátený pracovný úväzok, preberá od siedmeho mesiaca v plnej výške náklady zamestnávateľa spojené s odvodmi do fondov sociálneho zabezpečenia. Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí v aktuálnom legislatívnom návrhu predpokladá predĺženie platnosti vyššie uvedených opatrení až do polovice roka 2012. Podľa odborných odhadov možnosť práce na skrátený pracovný úväzok doteraz využili nemecké firmy pri viac ako 1 mil. pracovníkov, v tomto roku by ich malo byť asi 400 tisíc. Na doplnenie celkového obrazu možno uviesť aj údaje o vývoji miezd. Priemerná hodinová mzda (brutto) v minulom roku vzrástla o 2,9 %, po očistení od inflácie predstavuje tento ukazovateľ 2,5 %. Vzhľadom na zníženie pracovných úväzkov (Kurzarbeit) však mesačná hrubá mzda v národnom hospodárstve klesla v priemere o 0,4 %. Pokles ekonomickej aktivity, rastúca nezamestnanosť a zvyšovanie sociálnych výdavkov sa odrazil aj na stave verejných financií. V minulom roku deficit verejných financií, ktorý odzrkadľuje hospodárenie spolku, šestnástich spolkových krajín, samospráv a celého systému sociálneho zabezpečenia, dosiahol podľa dostupných údajov 3,3 % HDP (77,2 mld. EUR). Podľa jarnej prognózy by deficit v tomto roku mal dosiahnuť úroveň 4,9 % HDP a v roku 2011 4,2 % HDP. Napriek optimistickým prognózam vývoja nemeckej ekonomiky očakávaný rast HDP v tomto a budúcom roku na úrovni 1,5 % resp. 1,4 % nevytvára dostatočné predpoklady na konsolidáciu verejných financií. Popri ustanoveniach Paktu stability a rastu (Európska komisia očakáva, že Nemecko zníži svoj rozpočtový deficit pod maastrichtskú hranicu 3 % do roku 2013) je spolková vláda viazaná aj tzv. brzdou v zadlžovaní (Schuldenbremse). Predmetné ustanovenia, ktoré sa po zložitých a zdĺhavých rokovaniach poradilo zakotviť v júni minulého roku v spolkovej ústave, predpokladá, že 1 Doteraz najsilnejšiu recesiu v povojnovej histórii zaznamenalo Nemecko v roku 1975 v súvislosti s ropnou krízou. HDP krajiny vtedy pokleslo o 0,9 %.

spolková vláda bude môcť od roku 2016 získať nové úvery len do výšky 0,35 % aktuálneho HDP a jednotlivé spolkové krajiny by mali od roku 2020 dosahovať vyrovnané hospodárenie. Uvedené riešenie bude vo výraznej miere limitovať možnosti novej vlády pre realizácii potrebných reformných krokov, resp. pri napĺňaní záväzkov vyplývajúcich z textu koaličnej zmluvy. FRANCÚZSKO N. Sarkozy 4.3.2010 na záver odbornej diskusie o stave priemyslu vo FR ohlásil plán na záchranu priemyslu vo FR. Podľa Sarkozyho sa FR musí stať opätovne silným priemyselným štátom. V období 1980-2007 nielenže došlo k poklesu prínosu priemyselnej výroby do HDP (zníženie z 24% na 16%), ale došlo k zásadnému zníženiu zamestnanosti v priemyselnom odvetví z 5,323 miliónov na 3,41 miliónov pracujúcich, čo predstavuje pokles o takmer 36%. Na európskej úrovni bude Sarkozy presadzovať opatrenia pre skutočnú európsku priemyselnú politiku. Táto francúzska národná politika v priemyselnej oblasti bude zároveň klásť dôraz na rozvoj a realizáciu európskej priemyselnej stratégie, pre účinnejšiu európsku politiku v oblastí výskumu a inovácií a na tvorbu pracovných miest. Vo svojom prejave vyjadril vôľu opätovne zaviesť značku made in France a udržať priemyselnú výrobu v krajine. FR je jednou z mála krajín EÚ charakteristickou trvalým znižovaním priemyselnej výroby, ktorá predstavuje v súčasnosti iba 16% HDP. Tento stav je takmer o polovicu nižší ako v DE, čo do veľkej miery ovplyvňuje deficit francúzskeho zahraničného obchodu. Podľa Sarkozyho prvým vinníkom súčasnej situácie je zavedenie 35 hodinového pracovného času (za vlády socialistického premiéra L. Jospina), odvodové zaťaženie a nedostatočné investície obchodných spoločností vrátane investícií do oblasti vedy a nových technológií. N. Sarkozy navrhuje zaviesť daňový úver na výskum (ide o finančné opatrenie vytvorené v roku 1983 a upravené v r. 2008, prostredníctvom ktorého si môžu obchodné spoločnosti odpísať z daní finančné prostriedky vložené do výskumu a rozvoja, čím štát podporí rozvoj obchodných spoločností a ich konkurencieschopnosť), odstrániť podnikateľskú daň a podporiť poskytovanie bankových úverov obchodným spoločnostiam. Podľa Štatistického úradu FR miera nezamestnanosti v metropolitnom FR dosiahla 9,1%, čo predstavuje takmer 2,7 miliónov žiadateľov o prácu. Súčasná miera nezamestnanosti je zhodná s nezamestnanosťou z roku 1999, avšak nevídaným fenoménom je zhoršenie zamestnanosti občanov v kategórii 15-24 ročných, ktorí ukončili resp. prerušili vzdelávanie, kde miera nezamestnanosti dosahuje až 25,3%. Napriek alarmujúcemu stavu je N. Sarkozy presvedčený, že sa mu podarí zvýšiť výrobu druhotného sektoru do roku 2015 o 25%. Financovanie potrieb pre priemyselné odvetvie bude z veľkej časti zabezpečené prostredníctvom národnej pôžičky, na ktoré je z nej vyčlenených 6,5 miliárd. Francúzsky prezident ohlásil vytvorenie štátneho príspevku pre návrat obchodných spoločností do FR (vo výške 200 miliónov ) a ďalšie opatrenia určené na podporu investícií obchodných spoločností do trvalého rozvoja vo výške 500 miliónov. Sarkozy považuje za neprijateľnú aj situáciu v automobilovom priemysle, keď len 25% výroby automobilov spoločnosti Renault (štát je 15% akcionárom spoločnosti) pochádza z FR, pričom výroba automobilov BMW v DE predstavuje až tri štvrtiny celkovej výroby. Sarkozy zároveň podporuje posilnenie spolupráce zástupcov štátu v dozorných radách strategických priemyselných podnikov, ktorí musia lepšie kontrolovať priemyselnú stratégiu jednotlivých firiem, a ohlásil vymenovanie dodatočných zástupcov (z Ministerstva priemyslu) do dozorných rád štátnych firiem (Renault, Francúzska pošta, Telekomunikácie).

TALIANSKO Svetová kríza spôsobila výraznú recesiu hospodárstva Talianska (-5,3% HDP v r. 2009), ktoré už viac ako 10 rokov neustále spomaľuje svoj rast ako odraz znižujúcej sa produktivity. Orientácia IT na výrobky s relatívne nízkou pridanou hodnotou a ekonomická rigidita spôsobujú postupné znižovanie konkurencieschopnosti krajiny, ktorej podiel na svetovom obchode postupne klesá. Kríza sa v IT prejavila hlavne v oblasti obchodu, kde došlo k výraznému poklesu exportu do kľúčových destinácií, ktoré boli rovnako zasiahnuté krízou. Aj napriek tomu, že kríza bankový systém výraznejšie nezasiahla, došlo k sprísneniu podmienok na poskytovanie úverov, čo spôsobilo pokles celkového objemu poskytnutých prostriedkov. Súkromná spotreba a fixné investície taktiež výrazne poklesli. Súčasná kríza znovu odhalila štrukturálne slabosti hospodárstva IT. Bude nevyhnutné zlepšiť efektívnosť fungovania verejného sektora. Možno očakávať, že rozpočtové príjmy v roku 2010 poklesnú, nakoľko časť príjmov v r. 2009 pochádzala z mimoriadnych zdrojov (daňová amnestia). Zámer vlády znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP do roku 2012, ako upozorňuje MMF, je založený na veľmi optimistickom očakávaní udržateľného oživenia. Talianska vláda dňa 19. marca schválila súbor mimoriadnych opatrení na podporu domáceho dopytu v celkovej hodnote 420 mil. eur. Vládne nariadenie je zamerané na podporu spotreby domácností, predaja ekologických motocyklov, umožní farmárom a stavebným firmám nakupovať lacnejšie zariadenia. Časť prostriedkov je určená na obnovu prístavov, pomoc lodiarskemu a leteckému priemyslu, na projekt zavedenia širokopásmového internetu pre mladých ľudí. Hlavným cieľom nového súboru opatrení, ktoré boli prijaté s takmer okamžitou platnosťou bez potreby schválenia parlamentom (tam by totiž určite narazili na ostrý odpor opozície a ich budúcnosť by bola neistá) je podporiť hospodársky rast Talianska v roku 2010 na úrovni vládnych prognóz (1-1,2 %). Novým opatreniam nemožno uprieť ich sociálny aspekt, nakoľko hlavná časť alokovaných finančných prostriedkov (300 mil. eur) je určená na podporu spotreby domácností a zlepšenie kvality bývania. Finančné prostriedky na nový súbor opatrení boli získané z mimoriadnych daňových príjmov v roku 2009, preto nebudú mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Minister hospodárskeho rozvoja Claudio Scajola v súvislosti s novým súborom opatrení vyhlásil, že tentoraz sa už neorientujú na sektor automobilového priemyslu, aby nedošlo k jeho tzv. predávkovaniu. Okamžitú pomoc totiž potrebujú aj iné oblasti hospodárstva, hlavne však treba podporiť rast domácej spotreby. Toto sa ihneď prejavilo v poklese záujmu o osobné automobily. Podľa vyhlásenia generálneho riaditeľa spoločnosti Fiat Automobiles Lorenza Sistina z 12.04. objednávky nových vozidiel zaznamenali v 1. štvrťroku 2010 pokles až o 40 %, pričom možno očakávať, že registrácia nových vozidiel v tomto roku bude na úrovni 1,7-1,8 mil. vozidiel oproti 2,158 mil. vozidiel v r. 2009 (pokles o viac ako 20 %). Postoj IT k pomoci Grécku Predstavitelia talianskej vlády vo svojich vyjadreniach v ostatných dňoch opakovane potvrdili jednoznačné stanovisko IT k poskytnutiu pomoci Grécku v súvislosti s jeho žiadosťou o aktiváciu úverového mechanizmu zo strany krajín eurozóny a MMF. Minister ZV F. Frattini kritizoval EÚ za nejednotu a váhavý postoj k poskytnutiu pomoci Grécku a zdôraznil nevyhnutnosť plnej solidarity EÚ voči ČK. Taliansko sa obáva, že podobné problémy ako Grécko by mohli postihnúť aj ďalšie krajiny eurozóny a výrazne ovplyvniť kredibilitu eura. Frattini preto vyzval Nemecko na prekonanie odmietavého postoja voči antikrízovému plánu pre Grécko. Minister financií IT G. Tremonti, ktorý sa koncom minulého týždňa zúčastnil zasadnutí G7 a G20 a rokovaní s MMF vo Washingtone, vyzval na aktivovanie spoločnej pomoci Grécku a varoval pred úvahami o vylúčení Grécka z eurozóny.

Taliansko je od vypuknutia problémov v Grécku zástancom poskytnutia plnej podpory a solidarity, nielen zo strany eurozóny, ale celej EÚ. Ak Európa nepomôže niektorej krajine eurozóny v čase problémov, demonštruje podľa ministra ZV IT svoju slabú váhu na svetovej scéne. Taliansko sa podobne ako viaceré ďalšie krajiny obáva, že situácia v Grécku by mohla vyvolať domino efekt aj v ďalších štátoch eurozóny (najčastejšie sa spomína Portugalsko a Španielsko) a tým pádom ohroziť spoločnú menu a celú eurozónu. Úverový plán na pomoc Grécku teda IT nepovažuje len za záchranu jednej krajiny, ale za konsolidáciu Európy a eura. Frattini zdôraznil, že ide o záchranu spoločného domu, ktorého sme súčasťou, a preto musíme byť solidárni a prekonať pochybnosti a neflexibilnosť (narážka na pozície prezentované nemeckým ministrom ZV G.Westerwellem). S uspokojením preto prijal vyjadrenia nemeckej kancelárky A. Merkel, ktorá zamietla úvahy o možnosti vylúčenia Grécka z eurozóny. Na druhej strane je nevyhnutné, aby Grécko podniklo dôveryhodné kroky v oblasti stabilizácie rozpočtu a prijatia ďalších reštrikčných opatrení. Apel na spoločnú akciu v prospech Grécka vyslal aj minister financií IT G. Tremonti, ktorý zároveň potvrdil, že Taliansko je pripravené poskytnúť Grécku okamžitú pomoc do výšky 5,5 mld. eur. Vláda by mala príslušný dekrét schváliť v krátkom čase. Minister financií IT ďalej konštatoval, že IT nie je ohrozené špekulatívnymi operáciami, pretože napriek znepokojujúcemu verejnému dlhu (115% HDP) Taliansku nehrozí vývoj podobný Grécku (väčšina talianskych veriteľov je interných, IT má vysoké súkromné úspory a pozitívne hodnotenia správy verejných financií). Taliansko od začiatku podporovalo poskytnutie garancie za grécke úvery (ako politickú podporu), ktorá by stabilizovala finančné trhy ako najlepšie a najefektívnejšie riešenie, k čomu však nedošlo. Podporný finančný mechanizmus, na ktorom sa dohodli lídri štátov a vlád EÚ na marcovom samite hodnotia IT partneri ako druhé najlepšie riešenie, ktoré síce prišlo neskoro, ale poskytuje základ pre poskytnutie pomoci Grécku. Vypracovala: M. Krabáčová, OMEO Schválili: J. Chlebo, R-OMEO R. Boháč, GR SHSR V Bratislave, 28.4.2010