E/ECE/324 E/ECE/TRANS/505 30. Máj 2008 Rev.2/Add.109/Rev.1 DOHODA O PRIJATÍ JEDNOTNÝCH TECHNICKÝCH PREDPISOV PRE KOLESOVÉ VOZIDLÁ, VYBAVENIE A ČASTI, KTORÉ SA MÔŽU MONTOVAŤ A/ALEBO POUŽÍVAŤ NA KOLESOVÝCH VOZIDLÁCH A O PODMIENKACH VZÁJOMNÉHO UZNÁVANIA HOMOLOGIZÁCIÍ UDELENÝCH NA ZÁKLADE TÝCHTO PREDPISOV. */ (Revízia 2, vrátane zmien, ktoré nadobudli platnosť 16. októbra 1995) Dodatok 109: Predpis č. 110 Revízia 1 Obsahuje platný tet vrátane: Corrigenda 2 k pôvodnej verzii predpisu uvedeného, v Depozitárnom oznámení C.N.818.2001.TREATIES-2 z 23. augusta 2001 Doplnku 1 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 31. január 2003 Doplnku 2 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 27. február 2004 Doplnku 3 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 12. august 2004 Doplnku 4 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 4. júl 2006 Doplnku 5 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 2. február 2007 Doplnku 6 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 18. jún 2007 Doplnku 7 k pôvodnej verzii predpisu - Dátum nadobudnutia platnosti: 3. február 2008 JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU: I. ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL POUŽÍVAJÚCICH VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME STLAČENÝ ZEMNÝ PLYN (CNG) II. VOZIDIEL Z HĽADISKA INŠTALOVANIA ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV HOMOLOGIZOVANÉHO TYPU ZA ÚČELOM POUŽÍVANIA STLAČENÉHO ZEMNÉHO PLYNU (CNG) VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV */ Predchádzajúci názov Dohody: Dohoda o prijatí jednotných podmienok pre homologizáciu a o vzájomnom uznávaní homologizácie výstroja a súčasti motorových vozidiel, v Ženeve 20. marca 1958. 9
Predpis č. 110 JEDNOTNÉ USTANOVENIA PRE HOMOLOGIZÁCIU: I. ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV MOTOROVÝCH VOZIDIEL POUŽÍVAJÚCICH VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME STLAČENÝ ZEMNÝ PLYN (CNG) II. VOZIDIEL Z HĽADISKA INŠTALOVANIA ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV HOMOLOGIZOVANÉHO TYPU ZA ÚČELOM POUŽÍVANIA STLAČENÉHO ZEMNÉHO PLYNU (CNG) VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME OBSAH 1. Rozsah platnosti 2. Definícia a klasifikácia komponentov ČASŤ I 3. Žiadosť o homologizáciu 4. Označenie 5. Homologizácia 6. Technické parametre komponentov CNG 7. Zmeny typu komponentu CNG a rozšírenie homologizácie 8. (Nestanovené) 9. Zhoda výroby 10. Sankcie za nezhodu výroby 11. (Nestanovené) 12. Definitívne zastavenie výroby 13. Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonanie homologizačných skúšok a názvy a adresy správnych orgánov ČASŤ II 14. Definície 15. Žiadosť o homologizáciu 16. Homologizácia 17. Požiadavky na montáž špecifických komponentov pre použitie stlačeného zemného plynu (CNG) v ich pohonnom systéme 18. Zhoda výroby 19. Sankcie za nezhodu výroby 20. Zmeny a rozšírenie homologizácie 21. Definitívne zastavenie výroby 22. Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonanie homologizačných skúšok a názvy a adresy správnych orgánov 10
PRÍLOHY Príloha 1A Príloha 1B Príloha 2A Príloha 2B Príloha 2C Príloha 2D Príloha 3 - Základné technické charakteristiky komponentov CNG - Základné technické charakteristiky vozidla, motoru a systému CNG - Usporiadanie homologizačných značiek komponentu CNG - Oznámenie týkajúce sa udelenia, rozšírenia, odmietnutia, odobratia homologizácie alebo definitívneho zastavenia výroby typu komponentu CNG podľa predpisu 110 Dodatok - Doplnkové informácie týkajúce sa homologizácie typu komponentov CNG podľa predpisu č. 110 - Usporiadanie homologizačných značiek - Oznámenie týkajúce sa udelenia, rozšírenia, odmietnutia alebo odobratia homologizácie, alebo definitívneho zastavenia výroby typu vozidla z hľadiska montáže systému CNG podľa predpisu 110 - Plynové fľaše - Vysokotlakové fľaše na uchovávanie zemného plynu ako paliva pre motorové vozidlá priamo vo vozidle Príloha 3 - Doplnok A - Skúšobné metódy Príloha 3 - Doplnok B - (nestanovené) Príloha 3 - Doplnok C - (nestanovené) Príloha 3 - Doplnok D - Formuláre protokolu Príloha 3 - Doplnok E - Overenie pomerov napätia pomocou tenzometrov Príloha 3 - Doplnok F - Metódy odolnosti voči lomu Príloha 3 - Doplnok G - Pokyny výrobcu nádrže týkajúce sa manipulácie, používania a prehliadok fliaš Príloha 3 - Doplnok H - Environmentálna skúška Príloha 4A - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie automatických ventilov, jednosmerných ventilov, bezpečnostných poistných ventilov, bezpečnostného poistného zariadenia a regulátora prietoku Príloha 4B - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie ohybných palivových potrubí alebo hadíc Príloha 4C - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie CNG filtra Príloha 4D - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie regulátora tlaku Príloha 4E - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie snímačov tlaku a teploty Príloha 4F - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie plniacej jednotky Príloha 4G - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie nastavovača prietoku plynu a zmiešavača plynu so vzduchom alebo vstrekovača plynu Príloha 4H - Ustanovenia týkajúce sa homologizácie elektronickej riadiacej jednotky Príloha 5 - Skúšobné postupy Príloha 5A - Pretlaková skúška (skúška na pevnosť) Príloha 5B - Skúška na vonkajšiu netesnosť Príloha 5C - Skúška na vnútornú netesnosť 11
Príloha 5D Príloha 5E Príloha 5F Príloha 5G Príloha 5H - Skúška na kompatibilitu CNG - Skúška odolnosti voči korózii - Odolnosť voči suchému teplu - Ozónové starnutie - Skúška teplotných cyklov Príloha 5I - Skúška tlakových cyklov používaný iba na fľaše (pozri prílohu 3) Príloha 5J Príloha 5K Príloha 5L - (Nestanovené) - (Nestanovené) - Skúška životnosti (zachovanie prevádzkyschopnosti) Príloha 5M - Deštrukčná skúška použitá iba na fľaše (pozri prílohu 3) Príloha 5N Príloha 5O Príloha 6 - Skúška na odolnosť voči vibráciám - Prevádzkové teploty - Ustanovenia týkajúce sa identifikačného znaku CNG pre vozidlá verejnej dopravy 12
1. ROZSAH PLATNOSTI 1. Tento predpis sa vzťahuje na: 1.1. Časť I. Špecifické komponenty motorových vozidiel kategórie M a N 1/, používajúce vo svojom pohonnom systéme stlačený zemný plyn (CNG); 1.2. Časť II. Vozidlá kategórie M a N 1/, z hľadiska montáže špecifických komponentov homologizovaného typu, za účelom používania stlačeného zemného plynu (CNG) vo svojom pohonnom systéme. 2. DEFINÍCIE A KLASIFIKÁCIA KOMPONENTOV Komponenty CNG určené pre vozidlá sa klasifikujú podľa pracovného tlaku a funkcie v zmysle obrázku 1-1. Trieda 0 Vysokotlakové komponenty vrátane trubiek a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG s tlakom vyšším ako 3 MPa až do 26 MPa. Trieda 1 Strednotlakové komponenty vrátane trubiek a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG s tlakom vyšším ako 450 kpa až do 3000 kpa (3 MPa). Trieda 2 Nízkotlakové komponenty vrátane trubiek a potrubného príslušenstva obsahujúce CNG s tlakom vyšším ako 20 kpa až do 450 kpa. Trieda 3 Strednotlakové komponenty ako poistné ventily alebo chránené poistným ventilom, vrátane trubiek a potrubného príslušenstva a obsahujúce CNG s tlakom vyšším ako 450 kpa až do 3000 kpa (3 MPa). Trieda 4 Komponenty v kontakte s plynovým médiom s tlakom nižším ako 20 kpa. Komponent môže pozostávať z viacerých súčastí, z ktorých každá je klasifikovaná vo svojej vlastnej triede podľa maimálneho pracovného tlaku a funkcie. 2.1. Tlak, ak to nie je uvedené ináč, je relatívny tlak voči atmosférickému tlaku. 2.1.1. Prevádzkový tlak je stanovený tlak pri rovnomernej teplote 15 ºC. 2.1.2. Skúšobný tlak je tlak, ktorému bol komponent vystavený pri schvaľovacej skúške. 2.1.3. Pracovný tlak je maimálny tlak na ktorý bol komponent dimenzovaný a ktorý slúži ako základ pre stanovovanie odolnosti predmetného komponentu. 2.1.4. Prevádzkové teploty sú maimálne hodnoty teplotných rozsahov uvedené v prílohe 5O, pri ktorých je zaručené bezpečné a správne fungovanie špecifického komponentu a na ktoré bol konštruovaný a homologizovaný. 2.2. Špecifický komponent je: 1/ Ako je definované v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2, naposledy zmenený Amend.4). 13
(a) nádrž (alebo fľaša), (b) príslušenstvo pripevnené k fľaši, (c) regulátor tlaku, (d) automatický ventil, (e) ručne ovládaný ventil, (f) zariadenie na dodávku plynu, (g) nastavovač prietoku plynu, (h) ohybné palivové potrubie, (i) neohybné palivové potrubie, (j) plniacu jednotku alebo hrdlo, (k) jednosmerný ventil, (l) bezpečnostný poistný ventil, (m) bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou), (n) filter, (o) tlakový alebo teplotný snímač/ukazovateľ, (p) regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku, (q) prevádzkový ventil, (r) elektronická riadiaca jednotka, (s) plynotesné puzdro, (t) armatúry, (u) ventilačná hadica. 2.2.1 Mnohé z vyššie uvedených komponentov nie je možné spolu kombinovať, resp. zložiť do multi-funkčného komponentu. 14
Obrázok 1-1 Vývojový diagram pre klasifikáciu komponentov CNG 15
Obrázok 1-2 SKÚŠKY POUŽITEĽNÉ PRE ŠPECIFICKÉ TRIEDY KOMPONENTOV (OKREM NÁDRŽÍ) Skúška Skúška pretlakom Skúška na tesnosť (vonkajšiu) Skúška na tesnosť (vnútornú) Skúška na spoľahlivosť v prevádzke Odolnosť voči korózii Starnutie pod vplyvom ozónu Znášanlivosť voči CNG Odolnosť voči vibráciám Odolnosť voči suchému teplu Príloha 5A Príloha 5B Príloha 5C Príloha 5L Príloha 5E Príloha 5G Príloha 5D Príloha 5N Príloha 5F Trieda 0 X X A A X X X X Trieda 1 X X A A X X X X X Trieda 2 X X A A X A X X A Trieda 3 X X A A X X X X X Trieda 4 O O O O X A X O A X = Uplatniteľné O = Neuplatniteľné A = Podľa potreby 2.3. Nádrž (alebo fľaša) znamená každú nádobu používanú na uchovávanie stlačeného zemného plynu; 2.3.1. Nádrž môže byť: CNG-1 Kovová, CNG-2 Kovová vložka vystužená súvislým tkanivom impregnovaným živicou (opláštenie v smere obvodu) CNG-3 Kovová vložka vystužená súvislým tkanivom impregnovaným živicou (opláštenie v oboch smeroch)) CNG-4 Súvislé tkanivo impregnované živicou s nekovovou vložkou (celokompozitným) 2.4. Typ nádrže znamená nádrže, ktoré sa nelíšia rozmermi a charakteristikami materiálu uvedenými v prílohe 3. 2.5. Príslušenstvo pripevnené k nádrži sú nasledujúce komponenty (ale nie iba tieto), ktoré sú po svojom pripevnení k nádrži buď jednoduché alebo zložené 2.5.1. Ručne ovládaný ventil; 2.5.2. Tlakový snímač/ukazovateľ; 2.5.3. Bezpečnostný poistný ventil; 2.5.4. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou); 2.5.5. Automatický cylindrický ventil; 2.5.6. Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku; 2.5.7. Plynotesné puzdro. 2.6. Ventil je zariadenie, ktoré umožňuje kontrolu toku tekutiny 2.7. Automatický ventil je ventil, ktorý nie je ovládaný ručne. 16
2.8. Automatický cylindrický ventil je automatický ventil, ktorý je pevne pripevnený k fľaši a ktorý kontroluje tok plynu do palivového systému. Automatický ventil fľaše sa tiež nazýva diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil. 2.9. Jednosmerný ventil je automatický ventil, ktorý dovoľuje plynu, aby prúdil iba v jednom smere. 2.10. Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku je ventil, ktorý sa pri prekročení určitej hranice prietoku automaticky zavrie alebo priškrtí tok plynu. 2.11. Ručne ovládaný ventil je ručne ovládaný ventil pevne pripevnený k fľaši. 2.12. Bezpečnostný poistný ventil je zariadenie, ktoré zabraňuje prekročeniu vopred stanoveného výstupného tlaku. 2.13. Servisný ventil je uzatvárací ventil, ktorý sa uzatvára iba počas opravy vozidla. 2.14. Filter je ochranná membrána, ktorá odstraňuje cudzorodé nečistoty z tečúceho plynu. 2.15. Armatúra je konektor, ktorý sa používa na trubky, potrubie alebo na hadicový systém. 2.16. Prívod paliva 2.16.1. Ohybné palivové potrubie sú ohybné trubky alebo hadice cez ktoré preteká zemný plyn. 2.16.2. Neohybné palivové potrubie sú trubky, ktoré by sa počas normálnej prevádzky nemali ohýbať a cez ktoré preteká zemný plyn. 2.17. Zariadenie na dodávku plynu je zariadenie na zavádzanie plynného paliva do sacej časti motora (karburátor alebo vstrekovač). 2.17.1. Zmiešavač plynu so vzduchom znamená zariadenie na zmiešanie plynného paliva a nasávaného vzduchu pre motor. 2.17.2. Vstrekovač plynu znamená zariadenie na zavádzanie plynného paliva do motora alebo pridruženého sacieho systému. 2.18. Regulátor prietoku plynu znamená zariadenie na obmedzovanie prietoku plynu, ktoré je inštalované pod regulátorom tlaku a ktoré ovláda tok plynu do motora. 2.19. Plynotesné puzdro je zariadenie, ktoré vypúšťa úniky plynu smerom von z vozidla, vrátane plynovej ventilačnej hadice. 2.20. Indikátor tlaku je tlakové zariadenie, ktoré slúži na indikáciu tlaku plynu. 2.21. Regulátor tlaku znamená zariadenie používané na kontrolu vstupného tlaku plynného paliva do motora. 2.22. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou) je jednorazové zariadenie, ktoré sa spúšťa nadmernou teplotou a/alebo tlakom a ktoré vypúšťa plyn za účelom ochrany fľaše pred prasknutím. 2.23. Plniaca jednotka alebo hrdlo je zariadenie pripevnené k vonkajšej alebo vnútornej (motorovej) časti vozidla, ktoré sa používa na naplnenie nádrže na čerpacej stanici. 17
2.24. Elektronická riadiaca jednotka (zásobovanie palivom CNG) je zariadenie, ktoré reguluje spotrebu plynu v motore a tiež ďalšie parametre motora a automaticky odpája automatický ventil potrebný z bezpečnostného hľadiska. 2.25. Typ komponentu uvedený v bodoch 2.6. a 2.23. vyššie znamená komponenty, ktoré sa nelíšia v takých zásadných aspektoch ako sú materiály, pracovný tlak a prevádzkové teploty. 2.26. Typ elektronickej ovládacej jednotky spomínaný v bode 2.24 znamená komponenty, ktoré sa nelíšia v takých zásadných aspektoch ako sú základné softvérové princípy (okrem malých zmien). 18
ČASŤ I HOMOLOGIZÁCIA ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV DO MOTOROVÝCH VOZIDIEL POUŽÍVAJÚCICH NA SVOJ POHON STLAČENÝ ZEMNÝ PLYN (CNG) 3. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU 3.1. Žiadosť o homologizáciu špecifického komponentu alebo multifunkčného komponentu je povinný podať držiteľ obchodného mena alebo obchodnej značky, resp. jeho riadne poverený zástupca. 3.2. K žiadosti treba priložiť dole uvedené dokumenty v troch eemplároch a nasledovné podrobnosti: 3.2.1. popis vozidla obsahujúci všetky relevantné údaje uvedené v prílohe 1A tohto predpisu, 3.2.2. podrobný popis typu špecifikovaného komponentu, 3.2.3. výkres špecifického komponentu, ktorý je dostatočne podrobný a v stanovenej mierke, 3.2.4. doklad o splnení kritérií uvedených v bode 6 tohto predpisu, 3.3. Na požiadanie technickej služby zodpovednej za výkon príslušných homologizačných skúšok treba dodať vzorky špecifických komponentov. Ďalšie vzorky treba dodať v prípade vyžiadania (najviac 3) 3.3.1. Pred spustením výroby nádrží (n) 1 sa 50 kusov z každého druhu (hodnotiaca vzorka) podrobí nedeštruktívnej skúške podľa prílohy 3. 4. OZNAČENIE 4.1. Vzorky špecifických komponentov predložených na homologizáciu musia mať obchodný názov alebo značku výrobcu a typu, vrátane údaj o prevádzkových teplotách ( M alebo C pre mierne alebo nízke teploty); v prípade ohybných hadíc tiež mesiac a rok výroby. Toto označenie musí byť jasne čitateľné a nezmazateľné. 4.2. Všetky komponenty musia mať dostatočne veľkú plochu na nalepenie označenia s osvedčením o homologizácii a toto miesto by malo byť znázornené na výkrese, uvedenom v bode 3.2.3. vyššie. 4.3. Každá nádrž by okrem toho mala niesť jasne čitateľné a nezmazateľné označenie s nasledujúcimi údajmi: (a) sériové číslo; (b) objem v litroch; (c) označenie CNG ; (d) prevádzkový tlak/skúšobný tlak (MPa); (e) hmotnosť (kg); (f) rok a mesiac homologizácie (napr. 96/01); (g) označenie homologizácie podľa bodu 5.4. 1 Doplní sa neskôr. 19
5. HOMOLOGIZÁCIA 5.1. Ak vzorky komponentu predložené na homologizáciu spĺňajú požiadavky bodov 6.1. a 6.11 tohto predpisu, danému typu komponentu sa udelí homologizácia. 5.2. Každý homologizovaný komponent alebo multifunkčný komponent musí dostať číslo homologizácie. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 00 pre predpis v jeho pôvodnom znení)1 udávajú sériu zmien obsahujúcu najnovšie technické zmeny v predpise v čase udelenia homologizácie. Ten istý Dodávateľ nesmie prideliť to isté číslo inému typu komponentu. 5.3. OZNÁMENIE O HOMOLOGIZÁCII ALEBO JEHO ODMIETNUTÍ, RESP. O PREDĹŽENÍ PLATNOSTI HOMOLOGIZÁCIE TYPU KOMPONENTU CNG SA V ZMYSLE TOHTO PREDPISU ZASIELA STRANÁM DOHODY POUŽÍVAJÚCIM TENTO PREDPIS PROSTREDNÍCTVOM FORMULÁRA PODĽA VZORU V PRÍLOHE 2B TOHTO PREDPISU. 5.4. Na mieste označenom v bode 4.2. vyššie musí byť na všetkých komponentoch spadajúcich pod typ homologizovaný podľa tohto predpisu okrem označenia požadovaného v bodoch 4.1. a 4.3. pripevnená viditeľná medzinárodná homologizačná značka, pozostávajúca z: 5.4.1. Kružnice okolo písmena E za ktorou nasleduje rozlišovacie číslo štátu, ktorý udelil homologizáciu 2. 5.4.2. Čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno R, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice podľa bodu 5.4.1. Toto homologizačné číslo pozostáva z homologizačného čísla pre typ komponentu, ktoré je uvedené na osvedčení vyplnenom pre daný typ (pozri bod 5.2. a prílohu 2B) a pred ním sú dve číslice označujúce poradové číslo série zmien tohto predpisu. 5.5. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná. 5.6. Príloha 2A tohto predpisu predstavuje príklady ako má vyzerať hore uvedená homologizačná značka. 6. TECHNICKÉ PARAMETRE KOMPONENTOV CNG 6.1. Všeobecné ustanovenia 2 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (Homologizácie udelené členskými štátmi používajúcimi svoje vlastné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu, 51 pre Kórejskú republiku, 52 pre Malajziu, 53 pre Thajsko, 54 a 55 (voľné), 56 pre Čiernu Horu, 57 (voľné) a 58 pre Tunisko. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať alebo pristúpia k Dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií udelených na základe týchto predpisov, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie spojených národov zmluvným stranám Dohody. 20
6.1.1. Špecifické komponenty vozidiel používajúcich vo svojom pohonnom systéme CNG musia fungovať správne a bezpečne tak, ako je to uvedené v tomto predpise. Materiály komponentov, ktoré sú v kontakte s CNG musia byť voči nemu kompatibilné (pozri prílohu 5D). Tie komponenty, ktorých správne a bezpečné fungovanie podlieha závislosti od CNG, vysokého tlaku alebo vibrácií musia prejsť príslušnými skúšobnými postupmi popísanými v prílohe k tomuto predpisu. Najmä treba splniť ustanovenia bodov 6.2. a 6.11. Špecifické komponenty vozidiel používajúcich vo svojom pohonnom systéme CNG musia spĺňať príslušné požiadavky z hľadiska elektromagnetickej kompatibility (EMC) v zmysle Právneho predpisu č. 10, noviel 02 alebo ekvivalentných dokumentov. 6.2. Ustanovenia týkajúce sa nádrží 6.2.1. Nádrže na CNG musia byť typu, ktorý je homologizovaný podľa ustanovení uvedených v prílohe 3 tohto predpisu. 6.3. Ustanovenia týkajúce sa komponentov pripevnených k nádrži 6.3.1. Nádrž musí byť vybavená minimálne týmito komponentmi, ktoré môžu byť buď samostatné, alebo kombinované: 6.3.1.1. ručne ovládaný ventil 6.3.1.2. automatický ventil nádrže 6.3.1.3. bezpečnostné poistné zariadenie 6.3.1.4. Zariadenie na obmedzenie nadmerného prietoku 6.3.2. Nádrž môže byť v prípade potreby vybavená aj plynotesným puzdrom. 6.3.3. Komponenty uvedené v bodoch 6.3.1. a 6.3.2. vyššie musia byť typu, ktorý bol homologizovaný v zmysle ustanovení uvedených v prílohe 4 k tomuto predpisu. 6.4.-6.11. Ustanovenia týkajúce sa ostatných komponentov Komponenty uvedené nižšie musia byť typu, ktorý bol homologizovaný v zmysle ustanovení uvedených v prílohách stanovených v nasledujúcej tabuľke: 21
Bod Komponent Príloha 6.4. Automatický ventil 4A Jednosmerný ventil Bezpečnostný poistný ventil Bezpečnostné poistné zariadenie Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku 6.5. Ohybná hadica prívodu paliva 4B 6.6. CNG filter 4C 6.7. Regulátor tlaku 4D 6.8. Snímače tlaku a teploty 4E 6.9. Plniaca jednotka alebo hrdlo 4F 6.10. Nastavovač prietoku plynu a/alebo 4G Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač 6.11. Elektronická riadiaca jednotka 4H 7. ZMENY TYPU KOMPONENTU CNG A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE 7.1. Každá zmena typu komponentu CNG podlieha oznamovacej povinnosti voči administratívnemu oddeleniu, ktoré vydalo homologizáciu. Oddelenie potom môže buď: 7.1.1. predpokladať, že prevedené zmeny pravdepodobne nebudú mať kvantifikovateľný negatívny účinok a že komponent naďalej vyhovuje požiadavkám, alebo 7.1.2. rozhodnúť, či bude treba urobiť čiastočné, alebo úplné zopakovanie skúšok príslušným orgánom. 7.2. Potvrdenie, alebo odmietnutie osvedčenia o homologizácii, špecifikovanie zmien je nutné oznámiť postupom uvedeným v bode 5.3. vyššie Stranám Dohody, ktorá používajúcim tento predpis. 7.3. Príslušný úrad, vydávajúci predĺženie homologizácie musí priradiť poradové číslo každému formuláru oznámenia vyplnenému za účelom takéhoto predĺženia platnosti. 8. (Nestanovené) 9. ZHODA VÝROBY Výrobné postupy musia súhlasiť s postupmi stanovenými v Dohode, príloha 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a s nasledujúcimi požiadavkami: 9.1. Každá nádrž sa podľa nariadení v prílohe 3 tohto predpisu musí skúšať pri tlaku minimálne 1,5 väčšom ako je pracovný tlak. 9.2. Deštrukčná skúška pod hydraulickým tlakom sa podľa bodu 3.2. prílohy 3 sa musí vykonať pre každý súbor vzoriek pozostávajúci z maimálne 200 nádrží vyrobených z tej istej šarže suroviny. 9.3. Každé ohybné palivové potrubie ktorý sa používa pri vysokom a strednom tlaku (trieda 0,1) podľa Klasifikácie ako je popísaná v bode 2 tohto predpisu, sa musí skúšať pri dvojnásobnom tlaku ako je pracovný tlak. 22
10. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY 10.1. Homologizácia udeľovaná pre typ komponentu v zmysle tohto predpisu môže byť v prípade neplnenia požiadaviek uvedených v bode 9 odobratá. 10.2. Ak Strana v tejto dohode pri aplikácii tohto predpisu odoberie ňou v minulosti vydanú homologizáciu, musí to ihneď oznámiť ostatným zmluvným Stranám používajúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2B tohto predpisu. 11. (Nestanovené) 12. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY Ak držiteľ homologizácie prestane definitívne vyrábať typ komponentu, ktorý bol homologizovaný v súlade s týmto predpisom, je povinný to oznámiť orgánu, ktorý homologizáciu vydal. Po prijatí príslušného oznámenia je tento orgán povinný to ďalej oznámiť ostatným Stranám Dohody používajúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2B tohto predpisu. 13. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV Strany Dohody používajúce tento predpis sú povinné oznámiť Sekretariátu Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie homologizačných a správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizácie a ktorým treba zaslať formuláre potvrdzujúce homologizáciu alebo jej predĺženie, resp. odobratie osvedčenia o homologizácii vydaného v iných štátoch. 23
ČASŤ II HOMOLOGIZÁCIA VOZIDIEL V ZMYSLE INŠTALÁCIE ŠPECIFICKÝCH TYPOV HOMOLOGIZOVANÝCH KOMPONENTOV PRE POUŽITIE STLAČENÉHO ZEMNÉHO PLYNU (CNG) V ICH POHONNOM SYSTÉME 14. DEFINÍCIE 14.1. Na účely časti II tohto predpisu: 14.1.1. Homologizácia vozidla je homologizácia typu vozidla kategórie M a N v zmysle CNG systému ako pôvodného zariadenia určeného na použitie v pohonnom systéme. 14.1.2. Typ vozidla je vozidlá vybavené špeciálnymi komponentmi pre použitie CNG v ich pohonnom systéme, ktoré sa nelíšia v nasledujúcich aspektoch: 14.1.2.1. výrobca; 14.1.2.2. typové označenie stanovené výrobcom; 14.1.2.3. základné aspekty dizajnu a konštrukcie 14.1.2.3.1. podvozok/samonosná podlaha (zrejmé a základné rozdiely) 14.1.2.3.2. inštalácia zariadenia CNG (zrejmé a základné rozdiely) 14.1.3. Systém CNG je súbor komponentov (nádrží alebo fliaš, ventilov, ohybných palivových potrubí a pod.) a spojovacích článkov (neohybných palivových potrubí, trubkových armatúr a pod.) namontovaných na vozidlá používajúce na svoj pohon CNG. 15. ŽIADOSŤ O HOMOLOGIZÁCIU 15.1. Žiadosť o homologizáciu typu vozidla v zmysle inštalovaných komponentov pre použitie stlačeného zemného plynu (CNG) v ich pohonnom systéme musí podať výrobca vozidla, resp. jeho riadne poverený zástupca. 15.2. Žiadosť musí byť doložená nižšie uvedenými dokumentmi v troch eemplároch: popis vozidla obsahujúci všetky relevantné podrobnosti uvedené v prílohe 1B tohto predpisu. 15.3. Technickej službe vykonávajúcej homologizačné skúšky treba dodať vzorku typu vozidla, ktoré sa bude schvaľovať. 16. HOMOLOGIZÁCIA 16.1. Ak vozidlo dodané na homologizáciu podľa tohto predpisu má všetky potrebné špecifické komponenty pre použitie stlačeného zemného plynu vo svojom pohonnom systéme a spĺňa požiadavky z bodu 17 nižšie, danému typu komponentu sa udelí homologizácia. 16.2. Každému homologizovanému vozidlu sa pridelí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice (teraz 00 pre predpis v jeho pôvodnom znení) udáva sériu zmien obsahujúcu najnovšie technické zmeny v predpise v čase udelenia homologizácie. 16.3. Oznámenie o homologizácii alebo jej odmietnutí, resp. o predĺžení platnosti homologizácie typu CNG vozidla sa v zmysle tohto predpisu zasiela Stranám 24
Dohody používajúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2D tohto predpisu. 16.4. Na viditeľnom mieste a ľahko dostupnom mieste (špecifikovanom na osvedčení o homologizácii spomínanom v bode 16.2. vyššie) každého typu automobilu homologizovanému podľa tohto predpisu musí byť pripevnená medzinárodná homologizačná značka pozostávajúca z: 16.4.1. kružnice okolo písmena E za ktorou nasleduje charakteristické číslo krajiny, ktorá udelila homologizáciu 3. 16.4.2. čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno R, pomlčka a homologizačné číslo vpravo od kružnice podľa bodu 16.4.1. 16.5. Ak sa vozidlo zhoduje s homologizovaným vozidlom v rámci jedného alebo viacerých predpisov priložených k Dohode v krajine, kde bolo udelené homologizačné osvedčenie podľa tohto predpisu, symbol predpísaný v bode 16.4.1. nie je nutné opakovať. V takom prípade sa číslo predpisu a homologizačné číslo a ďalšie symboly označujúce všetky predpisy, podľa ktorých bola homologizácia udelená v krajine, ktorá vydala homologizačné osvedčenie podľa tohto predpisu musia umiestniť do vertikálnych stĺpcov vpravo od symbolu predpísaného v bode 16.4.1. 16.6. Homologizačná značka musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná. 16.7. Homologizačná značka musí byť umiestnená v blízkosti údajov o vozidle, resp. na ňom. 16.8. V prílohe 2C k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania vyššie uvedenej homologizačnej značky. 17. POŽIADAVKY NA MONTÁŽ ŠPECIFICKÝCH KOMPONENTOV PRE POUŽITIE STLAČENÉHO ZEMNÉHO PLYNU (CNG) V ICH POHONNOM SYSTÉME 17.1. Všeobecne 17.1.1. CNG systém vo vozidle musí pri pracovnom tlaku a prevádzkových teplotách na ktoré bol konštruovaný a homologizovaný fungovať správne a bezpečne. 17.1.2. Všetky komponenty systému musia byť homologizovaného typu, homologizované ako jednotlivé diely v zmysle Časti I tohto predpisu. 17.1.3. Materiály použité v systéme musia byť vhodné pre použitie s CNG. 3 1 pre Nemecko, 2 pre Francúzsko, 3 pre Taliansko, 4 pre Holandsko, 5 pre Švédsko, 6 pre Belgicko, 7 pre Maďarsko, 8 pre Českú republiku, 9 pre Španielsko, 10 pre Srbsko, 11 pre Spojené kráľovstvo, 12 pre Rakúsko, 13 pre Luembursko, 14 pre Švajčiarsko, 15 (voľné), 16 pre Nórsko, 17 pre Fínsko, 18 pre Dánsko, 19 pre Rumunsko, 20 pre Poľsko, 21 pre Portugalsko, 22 pre Ruskú federáciu, 23 pre Grécko, 24 pre Írsko, 25 pre Chorvátsko, 26 pre Slovinsko, 27 pre Slovensko, 28 pre Bielorusko, 29 pre Estónsko, 30 (voľné), 31 pre Bosnu a Hercegovinu, 32 pre Lotyšsko, 33 (voľné), 34 pre Bulharsko, 35 (voľné), 36 pre Litvu, 37 pre Turecko, 38 (voľné), 39 pre Azerbajdžan, 40 pre bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, 41 (voľné), 42 pre Európske spoločenstvo (Homologizácie udelené členskými štátmi používajúcimi svoje vlastné symboly EHK), 43 pre Japonsko, 44 (voľné), 45 pre Austráliu, 46 pre Ukrajinu, 47 pre Juhoafrickú republiku, 48 pre Nový Zéland, 49 pre Cyprus, 50 pre Maltu, 51 pre Kórejskú republiku, 52 pre Malajziu, 53 pre Thajsko, 54 a 55 (voľné), 56 pre Čiernu Horu, 57 (voľné) a 58 pre Tunisko. Ďalším štátom sa pridelia nasledujúce čísla postupne v poradí, v ktorom budú ratifikovať alebo pristúpia k Dohode o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a časti, ktoré sa môžu montovať a/alebo používať na kolesových vozidlách a o podmienkach pre vzájomné uznávanie homologizácií udelených na základe týchto predpisov, a takto pridelené čísla oznámi generálny tajomník Organizácie spojených národov zmluvným stranám Dohody. 25
17.1.4. Všetky komponenty systému musia byť správne upevnené. 17.1.5. Systém CNG nesmie mať netesnosti, tzn. že musí zostať bez netesností 3 minúty. 17.1.6. Systém CNG treba inštalovať tak, aby mal najlepšiu možnú ochranu proti poškodeniu ako napr. poškodeniu v dôsledku pohybu komponentov vozidla, zrážke, erózii lietajúcim materiálom na cestách, prípadne v dôsledku nakladania a vykladania vozidla, či presunu takéhoto nákladu. 17.1.7. K CNG systému nie je možné pripojiť žiadne spotrebiče iné ako tie, ktoré sú bezprostredne potrebné kvôli správnemu fungovaniu motora motorového vozidla. 17.1.7.1. Bez dopadu na ustanovenia bodu 17.1.7. je možné vozidlá vybaviť vykurovacím systémom na ohrev priestoru pre cestujúcich a/alebo nákladného priestoru, ktorý je napojený na systém CNG. 17.1.7.2. Vykurovací systém uvedený v bode 17.1.7.1. je prípustný iba ak technické služby zodpovedné za výkon homologizácie typu uznajú, že vykurovací systém je dostatočne chránený a že nedôjde k nepriaznivému ovplyvneniu požadovanej činnosti normálneho systému CNG. 17.1.8. Identifikácia vozidiel s CNG pohonom v kategórii M 2 a M 3 1/. 17.1.8.1. Vozidlá z kategórie M2 a M3 vybavené CNG systémom musia mať registračnú tabuľku podľa prílohy 6. 17.1.8.2. Tabuľka musí byť umiestnená vpredu a vzadu na vozidle kategórie M2 a M3 a na vonkajšej strane dverí vpravo. 17.2. Ďalšie požiadavky 17.2.1. Žiadne súčasti systému CNG ani ochranné materiály, ktoré tvoria súčasť týchto komponentov nesmú vyčnievať za obrysy vozidla, okrem plniacej jednotky, ak posledná nevyčnieva viac ako 10 mm od bodu svojho uchytenia. 17.2.2. Žiadne súčasti systému CNG nesmú byť umiestnené bližšie ako 100 mm od výfuku alebo iného podobného zdroja tepla, ak nie sú adekvátne chránené proti teplu. 17.3. Systém CNG 17.3.1. CNG systém musí obsahovať minimálne tieto komponenty: 17.3.1.1. Nádrž(e) alebo fľaša(e); 17.3.1.2. Indikátor tlaku a indikátor úrovne kvapaliny; 17.3.1.3. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou); 17.3.1.4. Automatický ventil fľaše; 17.3.1.5. Ručne ovládaný ventil; 17.3.1.6. Regulátor tlaku; 17.3.1.7. Nastavovač prietoku plynu; 17.3.1.8. Zariadenie na obmedzenie nadmerného prietoku; 1/ Ako je definované v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2, naposledy zmenený Amend.4). 26
17.3.1.9. Zariadenie na dodávku plynu; 17.3.1.10. Plniacu jednotku alebo nádobu; 17.3.1.11. Ohybné palivové potrubie; 17.3.1.12. Neohybné palivové potrubie; 17.3.1.13. Elektronickú riadiacu jednotku; 17.3.1.14. Armatúry; 17.3.1.15. Plynotesné puzdro pre tie komponenty, ktoré sú inštalované v priestore pre batožinu alebo pasažierov. Ak dôjde k zničeniu plynotesného puzdra pri požiari, bezpečnostné poistné zariadenie môže byť zakryté plynotesným puzdrom; 17.3.2. Systém CNG môže obsahovať aj tieto komponenty: 17.3.2.1. Jednosmerný ventil; 17.3.2.2. Bezpečnostný poistný ventil; 17.3.2.3. Filter CNG; 17.3.2.4. Snímač tlaku a/alebo teploty; 17.3.2.5. Systém voľby paliva a elektrický systém. 17.3.3. Tlakový regulátor môže byť kombinovaný s doplnkovým automatickým ventilom. 17.4. Montáž nádrže 17.4.1. Nádrž musí byť vo vozidle namontovaná natrvalo a nesmie byť namontovaná v jeho motorovej časti. 17.4.2. Nádrž musí byť namontovaná tak, aby nedochádzalo ku kontaktu kov na kov (okrem bodov uchytenia nádrže(í)). 17.4.3. Nádrž, ktorá je pripravená na použitie sa nesmie nachádzať menej ako 200 mm od povrchu vozovky. 17.4.3.1. Ustanovenia v bode 17.4.3. sú neplatné, ak je nádrž vpredu a na bokoch primerane chránená a žiadna jej časť nie je nižšie ako táto ochranná štruktúra. 17.4.4. Palivová nádrž(e) alebo fľaša(e) musí(ia) byť namontovaná(é) a pripevnená(é) tak, aby pri jej(ich) úplnom naplnení boli absorbované nižšie uvedené zrýchlenia (bez vzniku poškodenia): Vozidlá kategórie M 1 a N 1 : (a) 20 g v smere jazdy (b) 8 g horizontálne, kolmo na smer jazdy Vozidlá kategórie M 2 a N 2 : (a) 0 g v smere jazdy (b) 5 g horizontálne, kolmo na smer jazdy Vozidlá kategórie M 3 A N 3 : (a) 6,6 g v smere jazdy 27
(b) 5 g horizontálne, kolmo na smer jazdy Namiesto praktických skúšok je možné použiť metódu výpočtu ak žiadateľ preukáže jej ekvivalentnosť pri homologizácii k spokojnosti technickej služby. 17.5. Príslušenstvo pripevnené k nádrži(iam) alebo k fľaši(iam) 17.5.1. Automatický ventil 17.5.1.1. Automatický ventil musí byť namontovaný priamo na každej nádrži. 17.5.1.2. Automatický ventil musí fungovať tak, že odpojí prívod paliva pri vypnutí motora bez ohľadu na polohu spínača zapaľovania a musí zostať zatvorený pokiaľ motor nebeží. Pre omeškanie diagnostiky sú povolené 2s. 17.5.2. Bezpečnostné poistné zariadenie 17.5.2.1. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou) musí byť namontované na palivovej(ých) nádrži(iach) tak, aby k uvoľneniu došlo do plynotesného puzdra, ak toto puzdro spĺňa požiadavky v bode 17.5.5. 17.5.3. Regulátor pre obmedzenie prietoku na nádrži 17.5.3.1. Zariadenie na obmedzovanie nadmerného prietoku musí byť umiestnené v palivovej(vých) nádrži(nádržiach) na automatickom ventile. 17.5.4 Ručne ovládaný ventil 17.5.4.1. Ručne ovládaný ventil je pevne pripevnený k nádobe, v ktorej môže byť zabudovaný automatický ventil. 17.5.5. Plynotesné puzdro na nádrži(iach) 17.5.5.1. Na palivovej nádrži musí byť namontovaný plynotesné puzdro okolo armatúr na nádržiach, ktorý spĺňa požiadavky z bodov 17.5.5.2 až 17.5.5.5. s výnimkou prípadov, keď je nádrž(e) namontovaná mimo vozidla. 17.5.5.2. Plynotesné puzdro musí byť otvorené do atmosféry. V prípade potreby cez spojovaciu hadicu a ústie, ktoré musia byť odolné voči CNG. 17.5.5.3. Ventilačný otvor plynotesného puzdra nesmie smerovať do blatníkového oblúku a nesmie smerovať ani smerom k zdrojom tepla ako je výfuk. 17.5.5.4. Každá spojovacia hadica a ústie na spodku karosérie motorového vozidla slúžiaca na ventiláciu plynotesného puzdra musí mať minimálnu svetlosť 450 mm 2. 17.5.5.5. Puzdro okolo armatúr na nádržiach, a okolo spojovacích hadíc musí byť hermetické pri tlaku 10 kpa a bez stálych deformácií. Za týchto okolností sa pripúšťa unikanie nepresahujúce 100 cm 3 za hodinu. 17.5.5.6. Spojovacia hadica musí byť zabezpečená svorkami alebo inými prostriedkami k plynotesnému puzdru a k ústiu aby sa zabezpečilo ich plynotesné spojenie. 17.5.5.7. Plynotesné puzdro musí pokrývať všetky komponenty namontované v batožinovom priestore a v priestore pre pasažierov. 17.6. Neohybné palivové potrubia 17.6.1. Neohybné palivové potrubia musia byť vyrobené s bezšvovej ocele. 17.6.2. V triedach 0, 1 alebo 2 je možné neohybné palivové potrubie zameniť ohybným. 28
17.6.3. Ohybné palivové potrubie musia spĺňať požiadavky z prílohy 4B tohto predpisu. 17.6.4. Neohybné palivové potrubie musia byť tak upevnené, aby v nich nedochádzalo k vibráciám alebo k pnutiu. 17.6.5. Ohybné palivové potrubie musia byť tak upevnené, aby v nich nedochádzalo k vibráciám alebo k pnutiu. 17.6.6. V bode upevnenia musí byť palivové potrubie (ohybné i neohybné) upevnené tak, aby nedochádzalo ku kontaktu kov na kov. 17.6.7. Neohybné a ohybné palivové potrubia sa nesmú nachádzať v zdvíhacích bodoch. 17.6.8. V bodoch prechodu musia byť palivové potrubia chránené ochranným materiálom. 17.7. Armatúry alebo plyno-inštalačné spojky medzi komponentmi. 17.7.1. Letované spoje a svorkové kompresné spoje nie sú prípustné. 17.7.2. Oceľové trubky z nerezu sa môžu spájať iba nerezovými úchytkami. 17.7.3. Rozvodné bloky sa musia vyhotovovať z nekorodujúcich materiálov. 17.7.4. Neohybné palivové potrubie musí byť spojené vhodnými spojkami, napr. dvojzložkovými kompresnými spojmi na oceľových trubkách a spoje s upínacími krúžkami na oboch stranách. 17.7.5. Počet spojov byť mal byť obmedzený na minimum. 17.7.6. Všetky spoje by mali byť situované v miestach, ktoré sú dostupné pri kontrole: 17.7.7. Palivové potrubie v priestore pre cestujúcich alebo v uzavretom batožinovom priestore by nemalo byť dlhšie ako je odôvodnene treba a v každom prípade by malo byť chránené plynotesným puzdrom. 17.7.7.1. Ustanovenia v bode 17.7.7. sa netýkajú vozidiel kategórie M 2 a M 3, kde sú prívody paliva a spoje spojené s manžetou, ktorá je odolná voči CNG a je otvorom spojená s atmosférou. 17.8. Automatický ventil 17.8.1. Na palivovom potrubí v maimálnej blízkosti regulátora tlaku je možné namontovať dodatočný automatický ventil. 17.9. Plniaca jednotka alebo hrdlo 17.9.1. Plniaca jednotka musí byť chránená voči otáčaniu tiež voči špine a vode. 17.9.2. Ak sa nádrž CNG montuje do priestoru pre pasažierov alebo do uzavretého batožinového priestoru, plniaca jednotka musí byť umiestnená na vonkajšej strane vozidla alebo v motorovom priestore. 17.9.3. V prípade vozidiel kategórie M 1 a N 1 musí plniaca jednotka (nádoba) spĺňať výkresové špecifikácie uvedené na obrázku 1 prílohy 4F. 1/ 17.10. Systém voľby paliva a elektroinštalácia. 1/ Ako je definované v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2, naposledy zmenený Amend.4). 29
17.10.1. Elektrické komponenty CNG systému musia byť chránené proti preťaženiu. 17.10.2. Vozidlá s viac než jedným palivovým systémom musia mať systém voľby paliva, aby bolo zabezpečené, že do motora nepôjde súčasne viac než jeden druh paliva po dobu dlhšiu než 5 sekúnd. Dvojpalivové vozidlá, používajúce naftu ako primárne palivo na vznietenie zmesi vzduch/plyn sú povolené v prípadoch, keď tieto motory a vozidlá spĺňajú záväzné emisné normy. 17.10.3. Elektrické spoje a komponenty v plynotesnom puzdre musia byť konštruované tak, aby negenerovali iskry. 18. ZHODA VÝROBY 18.1. Zhoda výrobných postupov musí vyhovovať postupom, stanoveným v Dohode, prílohe 2 (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2). 19. SANKCIE ZA NEZHODU VÝROBY 19.1. Homologizáciu udeľovanú pre typ vozidla v zmysle tohto predpisu je možné v prípade neplnenia požiadaviek uvedených v bode 18 odobrať. 19.2. Ak zmluvná strana Dohody používajúca tento predpis odoberie ňou vydanú homologizáciu, musí to ihneď oznámiť ostatným zmluvným Stranám používajúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2D tohto predpisu. 20. ZMENY A ROZŠÍRENIE HOMOLOGIZÁCIE 20.1. Každá zmena typu montáže špecifických komponentov určených pre použitie stlačeného zemného plynu v pohonnom systéme vozidla podlieha oznamovacej povinnosti voči administratívnemu oddeleniu, ktoré vydalo na vozidlo homologizáciu. Oddelenie potom môže buď: 20.1.1. predpokladať, že prevedené zmeny pravdepodobne nebudú mať kvantifikovateľný negatívny účinok a že vozidlo naďalej vyhovuje požiadavkám, alebo požadovať od technických služieb vykonávajúcich homologizačné skúšky ďalšiu správu o skúškach. 20.1.2. Potvrdenie, alebo odmietnutie homologizácie, špecifikovanie zmien je nutné oznámiť Stranám Dohody, používajúcim tento predpis prostredníctvom formulára podľa vzoru v prílohe 2D tohto predpisu. 20.3. Príslušný orgán, ktorý vydáva predĺženie platnosti osvedčenia o homologizácii je povinný priradiť každému predĺženiu platnosti poradové číslo a informovať o tomto akte ostatné Strany dohody z r. 1958 používajúce tento predpisu formou oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 2D tohto predpisu. 21. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY Ak držiteľ osvedčenia o homologizácii prestane definitívne vyrábať typ vozidla, ktoré bolo homologizované v súlade s týmto predpisom, je povinný to oznámiť orgánu, ktorý vydal osvedčenie o homologizácii. Po prijatí príslušného oznámenia je daný orgán povinný to ďalej oznámiť ostatným Stranám Dohody používajúcim tento predpis prostredníctvom oznamovacieho formulára podľa vzoru v prílohe 2D tohto predpisu. 22. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONANIE HOMOLOGIZAČNÝCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY SPRÁVNYCH ORGÁNOV 30
Strany Dohody používajúce tento predpis sú povinné oznámiť Sekretariátu Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za realizáciu homologizačných skúšok a správnych orgánov, ktoré udeľujú homologizáciu a ktorým treba zaslať formuláre potvrdzujúce homologizáciu alebo jej predĺženie, resp. stiahnutie osvedčenia o homologizácii vydaného v iných štátoch. 31
Príloha 1A ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY KOMPONENTOV CNG I. (Nestanovené) 1.2.4.5.1. Opis systému: 1.2.4.5.2. Regulátor(y) tlaku: áno/nie 1/ 1.2.4.5.2.1. Značka(y):... 1.2.4.5.2.2. Typ(y):... 1.2.4.5.2.5. Výkresy:... 1.2.4.5.2.6. Počet hlavných nastavovacích bodov:... 1.2.4.5.2.7. Opis princípu nastavovania cez hlavné nastavovacie body:... 1.2.4.5.2.8. Počet nastavovacích bodov pri voľnobehu:... 1.2.4.5.2.9. Opis princípu nastavovania cez nastavovacie body pri voľnobehu:... 1.2.4.5.2.10. Iné možnosti nastavovania: ak áno aké (popis a výkresy):... 1.2.4.5.2.11. Pracovný(é) tlak(y) 2/ :... kpa 1.2.4.5.2.12. Materiál:... 1.2.4.5.2.13. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.3. Zmiešavač plynu so vzduchom: áno/nie 1/ 1.2.4.5.3.1. Číslo:... 1.2.4.5.3.2. Značka(y):... 1.2.4.5.3.3. Typ(y):... 1.2.4.5.3.4. Výkresy:... 1.2.4.5.3.5. Možnosti nastavovania:... 1.2.4.5.3.6. Pracovný tlak(y): 2/... kpa 1.2.4.5.3.7. Materiál:... 1.2.4.5.3.8. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.4. Nastavovač prietoku plynu: áno/nie 1/ 1.2.4.5.4.1. Číslo:... 1.2.4.5.4.2. Značka(y):... 1.2.4.5.4.3. Typ(y):... 1.2.4.5.4.4. Výkresy:... 1.2.4.5.4.5. Možnosti nastavovania (opis) 1.2.4.5.4.6. Pracovný tlak(y): 2/... kpa 1/ 2/ Nehodiace sa prečiarknuť. Uviesť tolerancie. 32
1.2.4.5.4.7. Materiál:... 1.2.4.5.4.8 Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.5. Vstrekovač(e) plynu: áno/nie 1/ 1.2.4.5.5.1. Značka(y):... 1.2.4.5.5.2. Typ(y):... 1.2.4.5.5.3. Identifikácia:... 1.2.4.5.5.4. Pracovný tlak(y): 2/... kpa 1.2.4.5.5.5. Montážne výkresy:... 1.2.4.5.5.6. Materiál:... 1.2.4.5.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.6. Elektronická riadiaca jednotka (zásobovanie palivom CNG): áno/nie 1/ 1.2.4.5.6.1. Značka(y):... 1.2.4.5.6.2. Typ(y):... 1.2.4.5.6.3. Možnosti nastavovania:... 1.2.4.5.6.4. Základné softvérové princípy:... 1.2.4.5.6.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.7. Nádrž(e) alebo fľaša(e) CNG: áno/nie 1 / 1.2.4.5.7.1. Značka(y):... 1.2.4.5.7.2. Typ(y) (vrátane výkresov):... 1.2.4.5.7.3. Objem:... litrov 1.2.4.5.7.4. Výkresy montáže nádrže:... 1.2.4.5.7.5. Rozmery:... 1.2.4.5.7.6. Materiál:... 1.2.4.5.8. Príslušenstvo nádrže CNG: 1.2.4.5.8.1. Indikátor tlaku: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.1.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.1.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.1.3. Princípy prevádzky: plavák/iné 1 / (vrátane opisu alebo výkresu)... 1.2.4.5.8.1.4. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.1.5. Materiál:... 1.2.4.5.8.1.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.2. Bezpečnostný poistný ventil (odľahčovací ventil): áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.2.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.2.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.2.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 33
1.2.4.5.8.2.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.2.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.3. Automatický(é) ventil(y): áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.3.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.3.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.3.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.3.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.3.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.4. Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.4.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.4.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.4.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.4.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.4.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.5. Plynotesné puzdro: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.5.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.5.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.5.3. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.5.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.5.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.6. Ručne ovládaný ventil: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.6.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.6.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.6.3. Výkresy:... 1.2.4.5.8.6.4. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.6.5. Materiál:... 1.2.4.5.8.6.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.9. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou): áno/nie 1 / 1.2.4.5.9.1. Značka(y):... 1.2.4.5.9.2. Typ(y):... 1.2.4.5.9.3. Opis a výkresy:... 1.2.4.5.9.4. Aktivačná teplota: 2/... C 1.2.4.5.9.5. Materiál:... 1.2.4.5.9.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.10. Plniaca jednotka alebo nádoba: áno/nie 1/ 34
1.2.4.5.10.1. Značka(y):... 1.2.4.5.10.2. Typ(y):... 1.2.4.5.10.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.10.4. Opis a výkresy:... 1.2.4.5.10.5. Materiál:... 1.2.4.5.10.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.11. Ohybné palivové potrubie: áno/nie 7 1.2.4.5.11.1. Značka(y):... 1.2.4.5.11.2. Typ(y):... 1.2.4.5.11.3. Opis:... 1.2.4.5.11.4. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.11.5. Materiál:... 1.2.4.5.11.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.12. Snímače tlaku a teploty: áno/nie 1 / 1.2.4.5.12.1. Značka(y):... 1.2.4.5.12.2. Typ(y):... 1.2.4.5.12.3. Opis:... 1.2.4.5.12.4. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.12.5. Materiál:... 1.2.4.5.12.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.13. Filtre CNG: áno/nie 1 / 1.2.4.5.13.1. Značka(y):... 1.2.4.5.13.2. Typ(y):... 1.2.4.5.13.3. Opis:... 1.2.4.5.13.4. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.13.5. Materiál:... 1.2.4.5.13.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.14. Jednosmerný(é) ventil(y): áno/nie 1 / 1.2.4.5.14.1. Značka(y):... 1.2.4.5.14.2. Typ(y):... 1.2.4.5.14.3. Opis:... 1.2.4.5.14.4. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.14.5. Materiál:... 1.2.4.5.14.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.15. Pripojenie vykurovacieho systému k systému CNG: áno/nie 1 / 35
1.2.4.5.15.1 Značka(y):... 1.2.4.5.15.. Typ(y):... 1.2.4.5.15.3 Opis a výkresy montáže:... 1.2.5. Chladiaci systém: (kvapalina/vzduch) 1 / 1.2.5.1. Opis systému/výkresy týkajúce sa systému CNG:... 36
Príloha 1B ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA, MOTORU A SYSTÉMU CNG 0. OPIS VOZIDLA(VOZIDIEL) 0.1. Značka:... 0.2. Typ(y):... 0.3. Meno a adresa výrobcu:... 0.4. Typ motora(ov) a homologizácia číslo(a):... 1. OPIS MOTORA(OV): 1.1. Výrobca:... 1.1.1. Kód(y) označenia motora výrobcom (vyznačené na motore alebo inými označovacími prostriedkami):... 1.2. Spaľovací motor 1.2.3. (Neuvádza sa) 1.2.4.5.1. (Neuvádza sa) 1.2.4.5.2. Regulátor(y) tlaku: 1.2.4.5.2.1. Značka (y):... 1.2.4.5.2.2. Typ(y):... 1.2.4.5.2.3. Pracovný(é) tlak(y): 2/... MPa 1.2.4.5.2.4. Materiál:... 1.2.4.5.2.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.3. Zmiešavač plynu so vzduchom: áno/nie 1/ 1.2.4.5.3.1. Číslo:... 1.2.4.5.3.2. Značka(y):... 1.2.4.5.3.3. Typ(y):... 1.2.4.5.3.4. Pracovný(é) tlak(y): 2/... MPa 1.2.4.5.3.5. Materiál:... 1.2.4.5.3.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.4. Nastavovač prietoku plynu: áno/nie 1 / 1.2.4.5.4.1. Číslo:... 1.2.4.5.4.2. Značka(y):... 1.2.4.5.4.3. Typ(y):... 2/ 1/ 2/ Uviesť tolerancie. Nehodiace sa prečiarknuť. Uviesť tolerancie. 37
1.2.4.5.4.4. Pracovný(é) tlak(y): 2/... MPa 1.2.4.5.4.5. Materiál:... 1.2.4.5.4.6. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.5. Vstrekovač(e) plynu: áno/nie 1 / 1.2.4.5.5.1. Značka(y):... 1.2.4.5.5.2. Typ(y):... 1.2.4.5.5.3. Pracovný(é) tlak(y): 2/... MPa 1.2.4.5.5.4. Materiál:... 1.2.4.5.5.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.6. Elektronická riadiaca jednotka zásobovania palivom CNG: áno/nie 1 / 1.2.4.5.6.1. Značka(y):... 1.2.4.5.6.2. Typ(y):... 1.2.4.5.6.3. Základné softvérové princípy:... 1.2.4.5.6.4. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.7. Nádrž(e) alebo fľaša(e) CNG: áno/nie 1 / 1.2.4.5.7.1. Značka(y):... 1.2.4.5.7.2. Typ(y) (vrátane výkresov):... 1.2.4.5.7.3. Objem:... litrov 1.2.4.5.7.4. Homologizačné číslo:... 1.2.4.5.7.5. Rozmery:... 1.2.4.5.7.6. Materiál:... 1.2.4.5.8. Príslušenstvo nádrže CNG: 1.2.4.5.8.1. Indikátor tlaku: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.1.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.1.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.1.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.1.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.1.5. (é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.2. Bezpečnostný poistný ventil (odľahčovací ventil): áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.2.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.2.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.2.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.2.4. Materiál:... 2/ 2/ Uviesť tolerancie. Uviesť tolerancie. 38
1.2.4.5.8.2.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.3. Automatický(é) ventil(y): áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.3.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.3.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.3.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.3.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.3.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.4. Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.4.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.4.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.4.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.4.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.4.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.5. Plynotesné puzdro: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.5.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.5.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.5.3. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.5.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.5.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.8.6. Ručne ovládaný ventil: áno/nie 1 / 1.2.4.5.8.6.1. Značka(y):... 1.2.4.5.8.6.2. Typ(y):... 1.2.4.5.8.6.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.8.6.4. Materiál:... 1.2.4.5.8.6.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.9. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou): áno/nie 1 / 1.2.4.5.9.1. Značka(y):... 1.2.4.5.9.2. Typ(y):... 1.2.4.5.9.3. Aktivačná teplota: 2/... C 1.2.4.5.9.4. Materiál:... 1.2.4.5.9.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.10. Plniaca jednotka alebo nádoba: áno/nie 1/ 1.2.4.5.10.1. Značka(y):... 1.2.4.5.10.2. Typ(y):... 1.2.4.5.10.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 39
1.2.4.5.10.4. Materiál:... 1.2.4.5.10.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.11. Ohybné palivové potrubie: áno/nie 7 1.2.4.5.11.1. Značka(y):... 1.2.4.5.11.2. Typ(y):... 1.2.4.5.11.3. Pracovný(é) tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.11.4. Materiál:... 1.2.4.5.11.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.12. Snímače tlaku a teploty: áno/nie 1 / 1.2.4.5.12.1. Značka(y):... 1.2.4.5.12.2. Typ(y):... 1.2.4.5.12.3. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.12.4. Materiál:... 1.2.4.5.12.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.13. Filtre CNG: áno/nie 1 / 1.2.4.5.13.1. Značka(y):... 1.2.4.5.13.2. Typ(y):... 1.2.4.5.13.3. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.13.4. Materiál:... 1.2.4.5.13.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.14. Jednosmerný(é) ventil(y): áno/nie 1 / 1.2.4.5.14.1. Značka(y):... 1.2.4.5.14.2. Typ(y):... 1.2.4.5.14.3. Pracovný tlak(y): 2 /... MPa 1.2.4.5.14.4. Materiál:... 1.2.4.5.14.5. Prevádzková(é) teplota(y): 2/... C 1.2.4.5.15. Pripojenie vykurovacieho systému k systému CNG: áno/nie 1 / 1.2.4.5.15.1 Značka(y):... 1.2.4.5.15.. Typ(y):... 1.2.4.5.15.3 Opis a výkresy montáže:... 1.2.4.5.16. Ďalšia dokumentácia:... 1.2.4.5.16.1. Opis systému CNG 1.2.4.5.16.2 Schéma systému (elektrické spoje, vákuové spoje, kompenzačné hadice a pod.): 1.2.4.5.16.3. Výkres symbolu: 40
1.2.4.5.16.4. Údaje o nastavovaní:... 1.2.4.5.16.5. Osvedčenie o vozidle na benzínový pohon, ak už bolo udelené: 1.2.5. Chladiaci systém: (kvapalina/vzduch) 1 / 41
Príloha 2A USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK KOMPONENTU CNG (pozri bod 5.2. tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka upevnená na komponent CNG udáva, že táto súčasť bola homologizovaná v Taliansku (E3) podľa predpisu č. 110 pod číslom homologizácie 002439. Prvé dve číslice udávajú, že homologizácia bola vydaná podľa požiadaviek predpisu č. 110 v jeho pôvodnom znení. 42
Príloha 2B OZNÁMENIE (maimálny formát: A4 (210 297 mm)) Vydal: Názov správneho orgánu:......... 1/ týkajúce sa: 2/ UDELENIA HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE ODMIETNUTIA HOMOLOGIZÁCIE ODOBRATIA HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNEHO ZASTAVENIA VÝROBY typu komponentu CNG v zmysle predpisu č. 110 Homologizácia č.:... Rozšírenie č.:... 1. Nasledujúceho komponentu CNG: Nádrž(e) alebo fľaša(e) 2/ Indikátor tlaku 2/ Bezpečnostný poistný ventil 2/ Automatický ventil 2/ Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku 2/ Plynotesné puzdro 2/ Regulátor(y) tlaku 2/ Jednosmerný ventil 2/ Bezpečnostné poistné zariadenie 2/ Ručne ovládaný ventil 2/ Ohybné palivové potrubie 2/ Plniaca jednotka alebo hrdlo 2/ Zmiešavač plynu so vzduchom (vstrekovač(e)) 2/ Nastavovač prietoku plynu 2/ Zmiešavač plynu so vzduchom (karburátor) 2/ Elektronická riadiaca jednotka 2/ Snímače tlaku a teploty 2/ Filter(filtre) CNG 2/ 2. Obchodná značka alebo názov:... 3. Meno a adresa výrobcu:... 4. Prípadne meno a adresa zástupcu výrobcu:... 1/ Rozlišovacie číslo štátu, ktorý vydal/odmietol/rozšíril/odobral homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v predpise). 2/ Nehodiace sa prečiarknuť. 43
... 5. Predložené na homologizáciu dňa:... 6. Technická služba zodpovedná za vykonávanie homologizačných skúšok:...... 7. Dátum protokolu vydaného touto službou:... 8. Číslo protokolu vydaného touto službou:... 9. Homologizácia udelená/odmietnutá/rozšírená/odobratá 2 / 10. Prípadne dôvod(y) rozšírenia:... 11. Miesto:... 12. Dátum:... 13. Podpis:... 14. Dokumenty uložené spolu so žiadosťou o homologizáciu alebo o jej rozšírenie je možné získať na požiadanie. 44
Príloha 2B Dodatok 1. Doplnkové informácie týkajúce sa homologizácie typu komponentov CNG podľa predpisu č. 110 1.1. Nádrž(e) alebo fľaša(e) 1.1.1. Rozmery:... 1.1.2. Materiál:... 1.2. Indikátor tlaku 1.2.1. 2/... Pracovný(é) tlak(y): 1.2.2. Materiál:... 1.3. Bezpečnostný poistný ventil 1.3.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.3.2. Materiál:... 1.4. Automatický ventil(y) 1.4.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.4.2. Materiál:... 1.5. Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku 1.5.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.5.2. Materiál:... 1.6. Plynotesné puzdro 1.6.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.6.2. Materiál:... 1.7. Regulátor(y) tlaku 1.7.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.7.2. Materiál:... 1.8. Jednosmerný(é) ventil(y) 1.8.1. Pracovný tlak(y): 2... 1.8.2. Materiál:... 1.9. Bezpečnostné poistné zariadenie (spúšťané teplotou) 1.9.1. Pracovný(é) ý tlak(y): 2... 1.9.2. Materiál:... 1.10. Ručne ovládaný ventil 1.10.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.10.2. Materiál:... 1.11. Ohybné palivové potrubie 1.11.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.11.2. Materiál:... 1.12. Plniaca jednotka alebo nádoba 1.12.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.12.2. Materiál:... 1.13. Vstrekovač(e) plynu 1.13.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 2/ Uviesť tolerancie. 45
1.13.2. Materiál:... 1.14. Nastavovač prietoku plynu 1.14.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.14.2. Materiál:... 1.15. Zmiešavač plynu so vzduchom 1.15.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.15.2. Materiál:... 1.16. Elektronická riadiaca jednotka (zásobovanie palivom CNG) 1.16.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.16.2. Materiál:... 1.17. Snímač(e) tlaku a teploty 1.17.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.17.2. Materiál:... 1.18. CNG filter(filtre) 1.18.1. Pracovný(é) tlak(y): 2... 1.18.2. Materiál:... 46
Príloha 2C USPORIADANIE HOMOLOGIZAČNÝCH ZNAČIEK Vzor A (pozri bod 16.2. tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka upevnená na vozidlo udáva, že z hľadiska montáže systému CNG na účely jeho využitia na pohon, bolo vozidlo homologizované v Taliansku (E3) podľa predpisu č. 110 pod číslom homologizácie 002439. Prvé dve číslice udávajú, že homologizácia bola vydaná podľa požiadaviek predpisu č. 110 v jeho pôvodnom znení. Vzor B (pozri bod 16.2. tohto predpisu) Vyššie uvedená homologizačná značka upevnená na vozidlo udáva, že z hľadiska montáže CNG systému na účely jeho využitia na pohon, bolo vozidlo homologizované v Taliansku (E3) podľa predpisu č. 110 pod číslom homologizácie 002439. Prvé dve číslice udávajú, že homologizácia bola udelená podľa požiadaviek predpisu č. 110 v jeho pôvodnom znení a predpis č. 83 obsahoval sériu zmien 04. 47
Príloha 2D OZNÁMENIE (maimálny formát: A4 (210 297 mm)) Vydal: Názov správneho orgánu:......... 1/ týkajúce sa: 2/ UDELENIA HOMOLOGIZÁCIE ROZŠÍRENIA HOMOLOGIZÁCIE ODMIETNUTIA HOMOLOGIZÁCIE ODOBRATIA HOMOLOGIZÁCIE DEFINITÍVNEHO ZASTAVENIA VÝROBY typu vozidla z hľadiska montáže systému CNG podľa predpisu č. 110. Homologizácia č.:... Rozšírenie č.:... 1. Obchodný názov alebo značka vozidla:... 2. Typ vozidla:... 3. Kategória vozidla:... 4. Meno a adresa výrobcu:... 5. Prípadne meno a adresa zástupcu výrobcu:...... 6. Opis vozidla, výkresy a pod. (uviesť podrobnosti):...... 7. Výsledky skúšok:... 8. Vozidlo predvedené na homologizáciu dňa:... 9. Technická služba zodpovedná za vykonanie homologizačných skúšok:... 10. Dátum protokolu vydaného touto službou:... 11. Systém CNG 11.1. Obchodný názov alebo značka komponentov a ich homologizačné čísla:... 11.1.1. Nádrž(e) alebo fľaša(e):... 11.1.2. atď. (pozri bod 2.2. predpisu):... 12. Číslo protokolu vydaného touto službou:... 13. Homologizácia udelená/odmietnutá/rozšírená/odobratá 2 / 1/ Rozlišovacie číslo štátu, ktorý vydal/odmietol/rozšíril/odobral homologizáciu (pozri ustanovenia o homologizácii v predpise). 2/ Nehodiace sa prečiarknuť. 48
14. Prípadne dôvod(y) rozšírenia:... 15. Miesto:... 16. Dátum:... 17. Podpis:... 18. Dokumenty uložené spolu so žiadosťou o homologizáciu alebo o jej rozšírenie je možné získať na požiadanie: Výkresy, diagramy a schémy týkajúce sa komponentov a montáže zariadenia CNG považované za dôležité na účely tohto predpisu. Prípadne výkresy rôzneho zariadenia a jeho umiestnenie vo vozidle. 49
Príloha 3 VYSOKOTLAKOVÉ FĽAŠE NA UCHOVÁVANIE ZEMNÉHO PLYNU AKO PALIVA PRE MOTOROVÉ VOZIDLÁ PRIAMO VO VOZIDLE 1. ROZSAH PLATNOSTI Táto príloha stanovuje minimálne požiadavky na ľahké opakované plniteľné plynové fľaše. Fľaše sú určené na uchovávanie stlačeného zemného plynu pod vysokým tlakom priamo vo vozidle ako paliva na pohon vozidiel, ku ktorým sú tieto fľaše pripevnené. Fľaše môžu byť vyrobené z akejkoľvek ocele, hliníka alebo nekovových materiálov, môžu mať akúkoľvek konštrukciu alebo byť vyrábané spôsobom vhodným pre dané prevádzkové podmienky. Táto príloha sa vzťahuje aj na kovové vložky z nehrdzavejúcej ocele bezšvovej alebo zváranej konštrukcie. Fľaše uvedené v tejto prílohe sú klasifikované v triede 0 ako je uvedená v bode 2. tohto predpisu a sú to: CNG-1 CNG-2 CNG-3 CNG-4 Kovová Kovová vložka vystužená súvislým tkanivom impregnovaným živicou (opláštenie v smere obvodu) Kovová vložka vystužená súvislým tkanivom impregnovaným živicou (opláštenie v oboch smeroch)) Súvislé tkanivo impregnované živicou s nekovovou vložkou (celokompozitným) Prevádzkové podmienky, ktorým budú fľaše vystavené sú popísané v bode 4. Táto príloha vychádza z pracovného tlaku 20 MPa ustáleného pri 15ºC s maimálnym tlakom pri plnení 26 MPa. Ostatné pracovné tlaky môžu byť vyrovnané nastavením tlaku pomocou príslušného faktoru (pomeru). Tak napríklad systém s pracovným tlakom 25 MPa si bude vyžadovať násobenie tlakov koeficientom 1,25. Životnosť fľaše musí definovať výrobca a môže sa líšiť podľa použitia. Definícia životnosti vychádza z 1000 násobného naplnenia fľaše za rok s minimálnym počtom naplnení 15 000. Maimálna životnosť by mala byť 20 rokov. V prípade kovových nádrží a nádrží s kovovou vložkou závisí ich životnosť od rýchlosti nárastu trhlín z únavy materiálu. Neprítomnosť trhlín prekračujúcich maimálne prípustné rozmery sa zabezpečuje ultrazvukovou alebo inou ekvivalentnou inšpekciou každej fľaše alebo vložky. Tento postup umožňuje optimalizáciu projektovania a výroby ľahkých nádrží používaných vo vozidlách na zemný plyn. Bezpečnosť celokompozitných nádrží s nekovovou nenosnou vložkou sa dokazuje použitím vhodných metód projektovania, kvalifikačných projektových skúšok a kontroly počas výroby. 50
2. ODKAZY Nasledujúce normy obsahujú ustanovenia, ktoré sa prostredníctvom odkazov v tomto tete stávajú ustanoveniami tejto prílohy (až do doby, keď budú k dispozícii ekvivalentné ustanovenia EHK). ASTM Normy 1/ ASTM B117-90 ASTM B154-92 ASTM D522-92 skúšobná metóda skúšok soľným sprejom (hmlou) skúška pomocou dusičnanu ortutnatého na meď a zliatiny medi Tŕňová skúška na ohyb aplikovaných organických povrchov ASTM D1308-87 Vplyv domácich chemikálií na priesvitné a zafarbené organické nátery ASTM D2344-84 Skúšobná metóda zjavnej interlaminárnej odolnosti voči zdvihu súbežných vláknových kompozitných látok metódou krátkych lúčov ASTM D2794-92 ASTM D3170-87 ASTM D3418-83 ASTM E647-93 ASTM E813-89 ASTM G54-93 Normy BSI 2/ BS 5045: BS 7448-91 EN 13322-2 2003 Skúšobná metóda odolnosti organických povrchov voči vplyvu rýchlej reformácie (nárazom) Odolnosť povrchovej vrstvy voči lúpaniu Skúšobná metóda prechodných teplôt v polyméroch pomocou termo-analýzy Štandardná skúška, metóda merania trhlín z únavy materiálu, rýchlosť nárastu Skúšobná metóda na J IC miera pevnosti lomu Štandardný postup pri prevádzkovaní aparátu na aplikáciu svetla a vody (fluorescenčného UV-kondenzujúceho typu) na ožarovanie nekovových materiálov Časť 1 (1982) Prenosné nádrže na plyn technické parametre pre bezšvové oceľové nádrže s objemom vyjadreným v objeme vody viac ako 0,5 l. Skúška na mechaniku pevnosti lomu Časť I Metóda stanovenia KIC, kritického COD a kritickej hodnoty J v BS PD 6493-1991. Návod a metódy vyhodnocovania akceptovateľnosti trhlín v štruktúrach zváraných tavným spôsobom, kovové materiály Prepravné plynové fľaše - Opakovane plniteľné zvárané plynové fľaše - Projektovanie a konštrukcia - časť 2: Nehrdzavejúca oceľ 1/ 2/ American Society for Testing and Materials (Americká spoločnosť pre skúšky a materiály) British Standard Institution Britský inštitút noriem 51
EN ISO 5817 2003 Tavné zvárané spoje ocelí; príručka o stupňoch kvality v prípade chýb ISO normy 3/ ISO 148-1983 ISO 306-1987 ISO 527 Pt 1-93 ISO 642-79 ISO 2808-91 ISO 3628-78 ISO 4624-78 ISO 6506-1981 ISO 6508-1986 ISO 7225 Oceľ Charpyho skúška nárazom (v-zárez) Plasty termoplastické materiály stanovenie Vicatovej teploty mäknutia Plasty Stanovenie vlastností v ťahu Časť I: Všeobecné pravidlá Skúška kalenia ocele koncovým zákalom (Jominyho skúška) Farby a laky stanovenie hrúbky filmu Sklolaminátové materiály stanovenie ťažných vlastností Kovové materiály skúška na ťah Kovové materiály skúška na tvrdosť - Brinellova skúška Kovové materiály skúška na tvrdosť Rockwellova skúška (stupnica, ABCDEFGHK) Bezpečnostné nálepky na plynových nádržiach ISO/DIS 7866-1992 Plniteľné prenosné bezšvové fľaše z hliníkových zliatin pre použitie, projektovanie, výrobu a homologizáciu na celom svete ISO 9001:1994 ISO/DIS 12737 Zabezpečenie kvality vo výrobe a montáži Kovové materiály stanovenie pevnosti trhlín voči napätiu v rovine ISO/IEC Guide 25-1990 Všeobecné požiadavky na technickú spôsobilosť skúšobných laboratórií ISO/IEC Guide 48-1986 Smernice pre systém kvality vo vyhodnocovaní a v registrácii dodávok tretími stranami ISO/DIS 9809 Normy NACE 4/ Prenosné bezšvové oceľové fľaše projektovanie, zostavovanie a skúšky Časť I: Kalené a tvrdené oceľové fľaše s pevnosťou v ťahu < 1100 MPa NACE TM0177-90 Laboratórne skúšky kovov z hľadiska ich odolnosti voči trhlinám vznikajúcim v sulfidovom prostredí (H 2 S) 3. DEFINÍCIE Na účely tejto prílohy platia nasledovné definície: 3.1. (Neuvádza sa) 3.2. auto-fretáž: postup aplikovania tlaku používaný pri výrobe kompozitných nádrží s kovovou vložkou, ktorý preťažuje vložku za hranice jeho elastickosti v 3/ 4/ International Organization for Standardization (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu). National Assosiation of Corrosion Engineers (Národné združenie inžinierov pre oblasť korózie). 52
tej miere, aby došlo k permanentným plastickým deformáciám tak, že na vložku pôsobia tlačné sily a na vlákna ťažné sily pri nulovom vnútornom tlaku. 3.3. Auto-fretážny tlak: tlak vnútri fľaše oplášťovaného zvonku, pri ktorom dochádza k požadovanému rozdeleniu tlakov medzi vložkou a plášťom. 3.4. Séria kompozitných nádrží: séria znamená skupinu nádrží úspešne vyrobených z vhodných vložiek rovnakej veľkosti, konštrukcie, z rovnakých špecifikovaných konštrukčných materiálov a vyrobených tým istým postupom. 3.5. Séria kovových nádrží a vložiek: séria znamená skupinu nádrží alebo vložiek úspešne vyrobených a majúcich rovnaký nominálny priemer, hrúbku steny, konštrukciu, z rovnakých špecifikovaných konštrukčných materiálov a vyrobených tým istým postupom, výrobným zariadením a tepelným spracovaním a za rovnakých časových, teplotných a atmosférických podmienok počas tepelného spracovania. 3.6. Séria nekovových vložiek: séria znamená skupinu nekovových vložiek úspešne vyrobených a majúcich rovnaký nominálny priemer, hrúbku steny, konštrukciu, z rovnakých špecifikovaných konštrukčných materiálov a vyrobených tým istým postupom. 3.7. Kvantitatívne obmedzenie série: séria nesmie v žiadnom prípade presiahnuť počet 200 dokončených nádrží alebo vložiek (okrem nádrží a vložiek pre nedeštruktívne skúšky), resp. jednu zmenu úspešnej produkcie (podľa toho ktoré z dvoch je väčšie). 3.8. Kompozitná nádrž: nádrž vyrobená zo súvislého tkaniva impregnovaného živicou a namotaného na kovovú resp. nekovovú vložku. Kompozitné fľaše s nekovovou vložkou sa tiež nazývajú celokompozitné fľaše. 3.9. Namotávanie pod kontrolovaným napätím: Proces, ktorý sa používa pri výrobe kompozitných nádrží s kovovými vložkami s tkanivom impregnovaným živicou namotaným v pásoch, pri ktorom sa dosahuje stlačujúce napätie na vložke a ťažné napätie v nanášanom plášti pri nulovom vnútornom tlaku tak, že vystužujúce tkanivo sa namotáva pod výrazne vysokou tenziou. 3.10. Tlak pri plnení: tlak plynu vo fľaši okamžite po ukončení plnenia. 3.11. Hotové fľaše: dokončené fľaše, ktoré sú hotové k použitiu, vyrobené typickým a normálnym spôsobom, s identifikačným označením a s vonkajším opláštením, vrátane integrovanej izolácie označenej výrobcom, ale bez neintegrovanej izolácie alebo ochrany. 3.12. Opláštenie v oboch smeroch: opláštenie s vystužujúcim obväzovým tkanivom namotaným na nádrži ako v obvodovom smere, tak aj aiálne. 3.13. Teplota plynu: teplota plynu vo fľaši 3.14. Opláštenie v smere obvodu: opláštenie s vystužujúcim obväzovým tkanivom namotaným na nádrži (v cylindrickej časti vložky) hlavne v obvodovom smere tak, že tkanivo nenesie žiadnu podstatnú záťaž v smere súbežnom s pozdĺžnou osou. 3.15. Vložka: vnútorné obloženie nádrže, ktorá sa používa ako hermetická, na ktoré sa nanášajú vystužujúce vlákna formou namotávania, aby sa dosiahla potrebná pevnosť. V tejto norme sa uvádzajú dva typy vložiek: Kovové vložky, ktoré sú 53
dimenzované na znášanie časti záťaže spolu s výstužou a nekovové vložky, ktoré nenesú žiadnu záťaž. 3.16. Výrobca: osoba alebo organizácia, ktorá je zodpovedná za projektovanie, výrobu a skúšanie nádrží. 3.17. Maimálny vyvinutý tlak: ustálený tlak, ktorý sa vyvinie pri naplnení fľaše na úroveň pracovného tlaku a jeho nahriatí na maimálnu prevádzkovú teplotu. 3.18. Opláštenie: systém výstuže pozostávajúci s tkaniva a živice, ktorý sa aplikuje na vložku. 3.19. Predpätie: proces aplikácie auto-fretáže alebo namotávanie pod kontrolovaným napätím. 3.20. Životnosť: doba v rokoch počas ktorej je možné pri bežných prevádzkových podmienkach fľaše bezpečne používať. 3.21. Ustálený tlak: tlak plynu pri dosiahnutí ustálenej teploty. 3.22. ustálená teplota: jednotná teplota plynu dosiahnutá po tom, ako boli odstránené všetky zmeny teploty spôsobené plnením. 3.23. Skúšobný tlak: tlak pri ktorom sa nádrž skúša vodnou skúškou (hydrostaticky). 3.24. Pracovný tlak: ustálený tlak 20 MPa pri jednotnej teplote 15 ºC. 4. PREVÁDZKOVÉ PODMIENKY 4.1. Všeobecne 4.1.1. Štandardné prevádzkové podmienky Štandardné prevádzkové podmienky popísané v tejto časti sa uvádzajú na základe projektovania, výroby, inšpekcií, skúšania a homologizácie nádrží, ktoré sa montujú na vozidlá nastálo a ktoré sa používajú na uchovávanie zemného plynu pri teplote prostredia ako palivo pre ne. 4.1.2. Použitie nádrží Uvedené prevádzkové podmienky majú tiež účel poskytnúť informácie o tom, ako bezpečne používať fľaše vyrobené podľa tohto predpisu pre: (a) výrobcov nádrží; (b) majiteľov nádrží; (c) konštruktérov alebo dodávateľov zodpovedných za inštaláciu nádrží; (d) konštruktérov alebo majiteľov zariadenia používaného na plnenie nádrží vo vozidlách; (e) dodávateľov zemného plynu; a (f) dozorných orgánov (regulátorov), pod ktorých jurisdikciu spadá používanie nádrží. 4.1.3. Životnosť Životnosť, počas ktorej sú fľaše bezpečné určuje konštruktér nádrží na základe ich použitia v prevádzkových podmienkach uvedených v tomto dokumente. Maimálna životnosť môže byť 20 rokov. 4.1.4. Pravidelná rekvalifikácia 54
Výrobca nádrží odporučí pravidelnú rekvalifikáciu na základe vizuálnej kontroly alebo skúšky výrobku používaného v prevádzkových podmienkach uvedených v tomto dokumente. Každá nádrž sa musí vizuálne skontrolovať aspoň každých 48 mesiacov po dátume jej inštalovania na vozidle (registrácia vozidla) a čase jej opätovnej inštalácie, či nie je zvonku poškodená alebo narušená, vrátane miest pod nosnými pruhmi. Vizuálnu kontrolu vykoná kvalifikovaná agentúra, ktorú povolil alebo uznal orgán dozoru (regulátor) a robí v súlade s technickou špecifikáciou výrobcu: fľaše bez označenia obsahujúceho povinné informácie, resp. s označením kde sú povinné informácie nečitateľné sa vyradia z prevádzky. Ak výrobca dokáže pozitívne identifikovať nádrž a jej výrobné číslo, je možné previesť zámenu označenia, čím sa umožní ďalšie používanie fľaše v prevádzke. 4.1.4.1. Fľaše, ktoré boli vystavené zrážke Fľaše, ktoré boli vystavené zrážke vozidiel musia absolvovať opakovanú prehliadku zo strany agentúry schválenej výrobcom pokiaľ orgán s príslušnou právomocou nestanoví inak. Nádrž, ktorá pri zrážke nebola poškodená priamym zásahom je možné vrátiť do prevádzky, v opačnom prípade je potrebné ju poslať výrobcovi na preskúmanie. 4.1.4.2. Fľaše vystavené ohňu Fľaše, ktoré boli vystavené pôsobeniu ohňa musia absolvovať opakovanú prehliadku zo strany agentúry schválenej výrobcom alebo sa vyradia a stiahnu z prevádzky. 4.2. Maimálne tlaky Tlak vo fľaši musí byť obmedzený nasledovnými hodnotami: (a) tlak, ktorý sa ustáli na 20 MPa pri ustálenej teplote15 ºC; (b) 26 MPa ihneď po naplnení, nezávisle od teploty; 4.3. Maimálny počet cyklov plnenia Fľaše sú počas prevádzky dimenzované na plnenie pri ustálenom tlaku 20 MPa pri ustálenej teplote plynu 15 ºC 1000 krát ročne. 4.4. Teplotný interval 4.4.1. Ustálená teplota plynu Ustálená teplota plynu vo nádržiach sa môže pohybovať od 40 ºC do maimálne + 65 ºC; 4.4.2. Teplota fľaše Teplota materiálov fľaše sa môže pohybovať od 40 ºC do maimálne + 82 ºC.; Teploty nad + 65 ºC by mali byť dostatočne lokálne, resp. krátke vo svojom trvaní, aby teplota plynu vo fľaši nikdy nepresiahla + 65ºC, okrem prípadov uvedených v bode 4.4.3.; 4.4.3. Prechodné teploty Teploty plynu vznikajúce počas plnenia alebo vyprázdňovania môžu presahovať hraničné hodnoty v bode 4.4.1.; 55
4.5. Zloženie plynu Do zemného plynu sa nesmie úmyselne pridávať metanol a/alebo glykol. Nádrž by mala byť konštruovaná tak, aby umožňovala jej plnenie zemným plynom spĺňajúcim nasledujúce tri podmienky: (a) SAE J616 (b) Suchý plyn Obsah vodných pád by mal byť menej ako 32 mg/m 3 a rosný bod pri - 9ºC pri tlaku 20 MPa. Suchý plyn by nemal mal obmedzenia na zložky s výnimkou: Sírovodíku a iných rozpustných sulfidov: 23 mg/m 3 Kyslíka: 1 objemové % Vodík by mal byť maimálne do 2 objemových % pri nádržiach z ocele a konečnou pevnosťou v ťahu vyše 950 MPa. (c) Mokrý plyn Plyn, ktorý obsahuje viac vody ako (b) a spĺňa nasledujúce kritériá v zmysle zložiek: Sírovodík a iné rozpustné sulfidy: 23 mg/m 3 Kyslíka: 1 objemové % Kysličník uhličitý: 4 objemové % Vodík: 0,1 objemového % Pri mokrom plyne je potrebné mať aspoň 1 mg kompresorového oleja na kg plynu ako ochranu kovových nádrží a vložiek. 4.6. Vonkajšie povrchy Fľaše nie sú dimenzované na permanentné vystavenie mechanickému alebo chemickému pôsobeniu, napr. úniky z nákladu, ktoré nesie vozidlo alebo náročné abrazívne poškodenie z ciest a musia byť namontované podľa uznávaných montážnych noriem. Avšak vonkajší povrch nádrží môže byť neúmyselne vystavený nasledujúcim faktorom: (a) voda, buď prerušovaným ponorením, alebo popraškom z cesty; (b) soľ, v dôsledku prevádzkovania vozidla v blízkosti oceánu alebo v miestach, kde sa proti námraze používa soľ; (c) UV žiareniu zo slnka; (d) pôsobeniu štrku; (e) rozpúšťadlám, kyselinám a alkaloidom, hnojivám a (f) automobilovým kvapalinám, vrátane benzínu, hydraulických kvapalín, glykolu a olejov. 4.7. Penetrácia plynu von alebo jeho úniky Fľaše môžu byť dlhodobo umiestnené v uzavretých priestoroch. Penetrácia plynu von z fľaše alebo jeho úniky medzi koncovými spojmi a vložkou treba zohľadňovať pri jeho konštrukcii. 56
5. HOMOLOGIZÁCIA KONŠTRUKCIE 5.1. Všeobecné Pri žiadosti o homologizáciu by mal konštruktér fľaše príslušnému orgánu odovzdať nasledujúce informácie: (a) popis prevádzky (bod 5.2.) (b) konštruktérske údaje (bod 5.3.) (c) výrobné údaje (bod 5.4.) (d) systém kvality (bod 5.5.) (e) odolnosť voči lomu a NDT (nedeštruktívna skúška) veľkosť defektov (bod 5.6.) (f) hárok s technickými údajmi (bod 5.7.) (g) dodatočné pomocné údaje (bod 5.8.) Pre fľaše skonštruované podľa ISO 9809 sa nemusí predkladať protokol o námahovej analýze podľa bodu 5.3.2. alebo informácie podľa bodu 5.6. 5.2. Opis prevádzky Cieľom tohto opisu prevádzky je poskytnúť návod pre užívateľov a mechanikov inštalujúcich fľaše a informovať príslušný orgán vykonávajúci homologizáciu, resp. jeho splnomocneného zástupcu. Popis prevádzky by mal obsahovať: (a) prehlásenie o tom, že konštrukcia fľaše je vhodná na použitie v prevádzkových podmienkach definovaných v bode 4 o životnosti nádrží; (b) životnosť; (c) minimálna skúška počas prevádzky a/alebo požiadavky na prehliadku; (d) Bezpečnostné poistné zariadenie a/alebo požadovanú izoláciu; (e) Podporné metódy, ochranné opláštenie a pod. Požadované, ale nedodané; (f) Popis konštrukcie fľaše; (g) Všetky ostatné informácie potrebné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky a prehliadky fľaše. 5.3. Konštrukčné údaje 5.3.1. Výkresy Výkresy by mali znázorňovať minimálne nasledujúce údaje: (a) názov, referenčné číslo, dátum vydania, v aktuálnom prípade čísla revízií s dátumami vydania; (b) odkaz na tento právny predpis a typ fľaše; (c) všetky rozmery s toleranciami, vrátane podrobností o tvare koncových uzáverov s minimálnou hrúbkou a otvormi; (d) úplnú hmotnosť fľaše s toleranciami; 57
(e) úplné technické údaje o materiáloch, s minimálnymi mechanickými a chemickými vlastnosťami alebo intervalmi tolerancie a pre kovové fľaše alebo kovové vložky požadovaný interval tvrdosti; (f) Ostatné údaje ako napr. rozsah auto-fretážnych tlakov, minimálny skúšobný tlak, podrobnosti o systéme protipožiarnej ochrany a o vonkajšej ochrannej vrstve. 5.3.2. Protokol o napäťovej skúške Požaduje sa napäťová skúška finite element a iné napäťové skúšky ; V správe by mali byť uvedené zosumarizované a v tabuľke vypočítané napätia. 5.3.3. Údaje o skúškach materiálu Požaduje sa podrobný popis materiálov a tolerancií materiálových vlastností pre materiály použité pri konštrukcii. Taktiež treba predložiť skúšobné údaje charakterizujúce mechanické vlastnosti a vhodnosť materiálov pre prevádzku v rámci podmienok popísaných v bode 4. 5.3.4. Skúšobné údaje o vhodnosti konštrukcie Požadujú sa údaje o materiáli fľaše, jeho konštrukcii, výrobe a skúšaní, ktoré musia byť adekvátne plánovanej prevádzke tým, že budú spĺňať požiadavky v rámci skúšok vyžadovaných pre určité typy konštrukcie nádrží v prípade, že boli skúšané v súlade s relevantnými skúšobnými metódami podrobne popísanými v doplnku A k tejto prílohe. Skúšobné údaje musia taktiež obsahovať rozmery, hrúbky steny a váhy každého zo skúšaných nádrží. 5.3.5. Protipožiarna ochrana Treba špecifikovať umiestnenie bezpečnostného poistného zariadenia, ktoré chráni nádrž pred náhlym roztrhnutím pri jej vystavení ohňu v bode A.15. skúšobné údaje by mali dokumentovať efektívnosť takéhoto systému protipožiarnej ochrany. 5.3.6. Uchytenie nádrží Podrobnosti o uchytení alebo podperách fľaše by mali byť uvedené v zmysle bodu 6.11. 5.4. Výrobné údaje Požadujú sa podrobnosti o všetkých výrobných postupoch, nedeštruktívnych skúškach, skúškach počas výroby a skúškach sérií. Taktiež treba predložiť tolerancie pre všetky výrobné procesy ako je tepelné spracovanie a záverečné formovanie, pomer epoidovej zmesi, ťah pri navíjaní vláknovej tkaniny a jeho rýchlosť, dobu tvrdnutia a teploty počas neho, auto-fretážne postupy, povrchovú úpravu, podrobnosti o závitoch, schvaľovacie kritériá pri ultrazvukových skúškach (resp. ekvivalentných skúškach ), maimálnu veľkosť vzorky pri skúške jednotlivých sérií. 5.5. (neuvedené) 5.6. Odolnosť voči lomu a veľkosť defektov pri NDT (nedeštruktívna skúška) 5.6.1. Odolnosť voči lomu 58
Výrobca musí preukázať odolnosť netesnosti pred porušením danej konštrukcie ako je popísaná v bode 6.7. 5.6.2. Veľkosť defektov pri NDT Pomocou postupu popísaného v bode 6.15.2 je výrobca povinný stanoviť maimálnu veľkosť defektu pri nedeštruktívnej skúške, ktorá by zabránila zlyhaniu fľaše počas jeho životnosti, resp. jeho zlyhaniu v dôsledku roztrhnutia. 5.7. Hárok s technickými údajmi Zoznam dokumentov poskytujúcich informácie požadované v bode 5.1. by mal byť uvedený na hárku s technickými údajmi pre každý typ konštrukcie fľaše. Mal by tam byť uvedený: Názov, referenčné číslo, dátum vydania pôvodného dokumentu a verzií každého dokumentu. Všetky dokumenty musia byť podpísané, resp. označené iniciálkami subjektu ktorý ich vydáva, hárok s technickými údajmi musí mať číslo a v relevantnom prípade aj číslo revízie, ktoré sa môže použiť na označenie konštrukcie fľaše a musí byť podpísané technikom zodpovedným za konštruktérsku prácu. Taktiež na hárku musí byť voľné miesto na pečať označujúcu registráciu konštrukcie. 5.8. Dodatočné pomocné údaje V relevantných prípadoch by mali byť k dispozícii dodatočné údaje, ktoré podporujú použitie ako napr. prevádzková história materiálu navrhovaného na použitie, resp. použitie fľaše s konkrétnou konštrukciou v iných prevádzkových podmienkach. 5.9. Homologizácia a osvedčenie 5.9.1. Prehliadky a skúšky Vyhodnocovanie plnenia požiadaviek sa vyžaduje podľa ustanovení bodu 9 tohto predpisu. Aby sa zabezpečilo, že fľaše budú vyhovovať tomuto predpisu, treba ich podľa bodov 6.13 a 6.14. podrobiť prehliadke príslušným orgánom. 5.9.2. Osvedčenie o skúške Ak sú výsledky skúšky prototypu podľa bodu 6.13 uspokojivé, príslušný orgán vydá osvedčenie o skúške. Príklad osvedčenia o skúške je uvedený v doplnku D k tejto prílohe. 5.9.3. Schvaľovacie osvedčenie pre sériu Príslušný orgán je musí vystaviť schvaľovacie osvedčenie o skúške podľa doplnku D k tejto prílohe. 6. POŽIADAVKY PLATNÉ PRE VŠETKY TYPY NÁDRŽÍ 6.1. Všeobecné požiadavky Nasledujúce požiadavky sa týkajú všeobecne typov nádrží uvedených v bodoch 7 až 10. Konštrukcia nádrží musí zahrňovať všetky relevantné aspekty, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby bola každá nádrž vyrobená podľa danej konštrukcie a vyhovovala svojmu účelu počas stanovenej životnosti. Pre oceľové fľaše typu CNG-1 konštruované podľa ISO 9809 a spĺňajúce všetky 59
6.2. Konštrukcia 6.3. Materiály požiadavky z danej normy stačí, ak spĺňajú požiadavky z bodov 6.3.2.4., 6.9. až 6.13. Tento predpis neuvádza ani konštrukčné vzorce, ani povolené pnutie alebo napätie, ale požaduje aby adekvátnosť konštrukcie bola podložená príslušnými výpočtami a aby bolo preukázané, že fľaše sú schopné konzistentne absolvovať nároky na materiál, konštrukciu, výrobu a skúšky sérií uvádzané v tomto predpise. Všetky konštrukcie musia poskytovať odolnosť netesnosti pred porušením pri akceptovateľnej degradácii tlakových komponentov počas normálnej prevádzky. Ak dôjde k netesnosti kovového fľaše alebo kovovej vložky, nemalo by to byť v dôsledku trhlín z únavy materiálu. 6.3.1. Použité materiály vy mali byť vhodné pre použitie v prevádzkových podmienkach špecifikovaných v bode 4. Konštrukcia by nemala pripúšťať kontakt dvoch navzájom inkompatibilných materiálov. Kvalifikačné skúšky týkajúce sa konštrukcie z hľadiska materiálov sú zhrnuté v tabuľke 6.1. 6.3.2. Oceľ 6.3.2.1. Zloženie Z ocelí by mal byť odstránený hliník a/alebo silikón a mali by byť vyrobené prevažne metódou jemnozrnného postupu. Chemické zloženie všetkých ocelí by malo byť doložené a definované aspoň v zmysle obsahu: (a) uhlíku, mangánu, hliníku a silikónu vo všetkých prípadoch (b) niklu, chrómu, molybdénu, bóru a vanádia a všetkých ostatných zliatinových elementov pôvodne pridaných. Pri analýze zliatiny nesmú byť prekročené tieto limity: Pevnosť v ťahu < 950 MPa 950 MPa Síra 0,020 % 0,010 % Fosfor 0,020 % 0,020 % Síra a fosfor 0,030 % 0,025 % Pri použití čiernej oceli je treba vykonať skúšku na tvrdosť podľa ISO 642, ktorý by sa mal robiť z prvého a z posledného ingotu alebo z každej dosky z každej tavby ocele. Tvrdosť sa meria vo vzdialenosti 7,9 mm od kaleného konca a mala by byť v intervale 33 53 HRC, alebo 327 560 HV a mala by byť potvrdená osvedčením vystaveným výrobcom materiálu. 6.3.2.2. Vlastnosti v ťahu Mechanické vlastnosti ocele v hotovej nádrži alebo vo vložke sa musia určovať podľa bodu A (doplnok A). Natiahnutie ocele by malo byť minimálne 14 %. 6.3.2.3. Vlastnosti pri náraze Vlastnosti pri náraze ocele v hotovej nádrži alebo vo vložke sa musia určovať podľa bodu A.2 (doplnok A). Hodnota nárazu by nemala klesnúť pod hodnotu uvedenú v tabuľke 6.2. tejto prílohy. 6.3.2.4. Ohybové vlastnosti 60
Ohybové vlastnosti zváranej nehrdzavejúcej ocele v dokončenej vložke sa stanovia v súlade s bodom A.3 (doplnok A). 6.3.2.5. Makroskopické skúmanie zvaru Vykoná sa makroskopické skúmanie zvaru za každý typ postupu zvárania. Musí preukázať úplné splynutie (roztavenie) a nesmie obsahovať žiadne nedostatky pri spájaní alebo neprijateľné chyby špecifikované podľa stupňa C v EN ISO 5817. 6.3.2.6. Odolnosť voči trhlinám vznikajúcim v sulfidovom prostredí Ak horná hranica technicky požadovaného intervalu tvrdosti ocele prekročí 240 HB, oceľ z hotovej fľaše treba skúšať podľa bodu A.3 (doplnok A) a splniť požiadavky v ňom uvedené. 6.3.3. Hliník 6.3.3.1. Zloženie Zliatiny hliníka musia byť ponúkané v súlade s praou Alluminium Association pre dané systémy zliatin. Hraničné hodnoty nečistôt pre olovo a bizmut nesmú v žiadnej hliníkovej zliatine prekročiť 0,003 %. 6.3.3.2. Korózne skúšky Zliatiny hliníka musia spĺňať požiadavky koróznych skúšok vykonávaných podľa bodu A.4 (doplnok A) 6.3.3.3. Trhliny z dlhodobého preťaženie Zliatiny hliníka musia spĺňať požiadavky v rámci skúšok na trhliny z dlhodobého preťaženie vykonávaných podľa bodu A.5 (doplnok A) 6.3.3.4. Vlastnosti v ťahu Mechanické vlastnosti hliníku v hotovej nádrži sa musia určovať podľa bodu A.1 (doplnok A). Natiahnutie hliníka by malo byť minimálne 12 %. 6.3.4. Živice 6.3.4.1. Všeobecná časť Materiál na impregnovanie môžu byť reaktoplatické (thermosetting) alebo termoplastické živice. Príkladom vhodného materiálu matrice sú epoid, modifikovaný epoid, polyesterové a vinylesterové reaktoplastické plasty a polyetylénové a polyamidové termoplastické materiály. 6.3.4.2. Pevnosť v šmyku Živicové materiály by sa mali skúšať podľa bodu A.26 (doplnok A) a mali by spĺňať kritériá v ňom uvedené. 6.3.4.3. Teplota vytvárania skla Teplota vytvárania skla živicového materiálu sa určuje podľa ASTM D3418. 6.3.5. Vlákna Vláknité materiály používané ako výstuž sú sklenené vlákna, aramidové vlákna, alebo karbónové vlákna. Ak sa ako výstuž použijú karbónové vlákna, konštrukciu musí zohľadniť prostriedky na ochranu pred galvanickou koróziou kovových komponentov fľaše. Výrobca musí v zázname evidovať publikované 61
technické údaje pre kompozitné materiály, odporúčania výrobcu o podmienkach ich skladovania a skladovateľnosti a materiály o výrobcovom potvrdení toho, že každá dodávka spĺňa požadované technické kritériá. Výrobca vlákien by mal potvrdiť, že vlastnosti vláknitého materiálu spĺňajú technické údaje uvádzané výrobcom pre daný produkt. 6.3.6. Plastické vložky Medza prieťažnosti a konečné pretiahnutie sa určujú podľa bodu A.22 (doplnok A). Skúšky majú preukázať tvárne vlastnosti materiálu plastickej vložky pri teplotách 50 ºC alebo nižších a mali by spĺňať hodnoty udávané výrobcom. Polymérové materiály by mali byť kompatibilné s prevádzkovými podmienkami uvedenými v bode 4 tejto prílohy. Podľa metódy popísanej v bode A.23 (doplnok A) by teplota mäknutia nemala byť menej ako 90 ºC a teplota topenia najmenej 100 ºC. 6.4. Skúšobný tlak Minimálny skúšobný tlak používaný vo výrobe by mal byť 30 MPa. 6.5. Deštrukčný tlak a koeficienty namáhania vlákien Pre všetky typy nádrží by minimálny deštrukčný tlak nemal byť nižší ako hodnoty uvedené v tabuľke 6.3 tejto prílohy. Pre typ CNG-2, CNG-3 a CNG-4 by konštrukcia kompozitného opláštenia mala byť dimenzovaná na vysokú spoľahlivosť pri trvalej alebo cyklickej záťaži. Túto spoľahlivosť je možné dosiahnuť splnením alebo prekročením hodnôt pomeru napätia pre kompozitnú výstuž uvedených v tabuľke 6.3 tejto prílohy. Pomer napätí sa definuje ako napätie vo vlákne pri špecifickom minimálnom deštrukčnom tlaku delené napätím vo vlákne pri pracovnom tlaku. Deštrukčný pomer sa definuje ako faktické deštrukčné napätie vo fľaši delené napätím vo fľaši pri pracovnom tlaku. Pre konštrukcie typu CNG-4 je pomer napätí rovný deštrukčnému pomeru. Pre typy konštrukcií CNG-2 a CNG-3 (vyvložkované kovom a obalené kompozitom) musí výpočet pomeru napätí obsahovať: (a) Metódu analýzy pre nelineárne materiály (špeciálny počítačový program alebo program analýzy konečných prvkov). (b) Elasticko-plastická krivka pevnosti konštrukcie pre materiál vložky musí byť známa a správne namodelovaná. (c) Mechanické vlastnosti kompozitných materiálov musia byť správne namodelované. (d) Výpočty sa musia robiť pre: auto-fretáž, nula po auto-fretáži, pracovné a minimálne deštrukčné tlaky. (e) V analýze treba zohľadniť predpätie z napätia v dôsledku krútenia. (f) Minimálny deštrukčný tlak musí byť zvolený tak, aby vypočítané napätie pri minimálnom deštrukčnom tlaku delené na vypočítané napätie pri pracovnom tlaku splnilo kritériá na pomer napätí pre dané použití vlákna. (g) Pri analýze nádrží s hybridnou výstužou (dva alebo viac typov vlákien) by mal byť podiel zaťaženia medzi jednotlivými vláknami bratý do úvahy na základe odlišných elastických správaní jednotlivých vlákien. Požiadavky na pomer napätí pre každý jednotlivý typ vlákna musia súhlasiť s hodnotami uvedenými v tabuľke 6.3 tejto prílohy. Overenie pomerov 62
6.6. Analýza napätí napätí je možné vykonať aj pomocou tenzometrov. Akceptovateľné metódy sú načrtnuté v informatívnom doplnku E k tejto prílohe. Analýza napätí by sa mala robiť kvôli zdôvodneniu minimálnej projektovanej hrúbky steny. Mala by obsahovať rozhodnutie o napätiach vo vložkách, vláknach kompozitných konštrukcií. 6.7. Vyhodnotenie netesnosti pred porušením Typy nádrží CNG-1, CNG-2 a CNG-3 by mali byť odolné voči netesnosti pred porušením (leak-before-break (LBB)). Skúška odolnosti voči LBB by sa mal obiť podľa bodu A.6 (doplnok A). Preukázanie odolnosti voči LBB sa nepožaduje pre konštrukcie nádrží, ktoré zaručujú životnosť s odolnosťou voči únave materiálu prekračujúcu 45 000 tlakových cyklov pri skúšaní podľa bodu A.13 (doplnok A). Pre informáciu sú v doplnku F v tejto prílohe uvedené dve metódy vyhodnotenia LBB. 6.8. Kontroly a skúšky Výrobná inšpekcia musí špecifikovať programy a postupy pre: (a) výrobnú kontrolu, skúšky a akceptačné kritériá a (b) periodické prehliadky počas prevádzky, skúšky a akceptačné kritériá. Interval medzi vizuálnymi opakovanými prehliadkami byť podľa bodu 4.1.4. tohto doplnku okrem prípadov keď to príslušný orgán pozmenil. Výrobca musí definovať kritériá zamietnutia pre opakované prehliadky podľa výsledkov cyklických tlakových skúšok robených s nádržami obsahujúcimi trhliny. Návod pre inštrukcie výrobcu na manipuláciu, použitie a inšpekcie je uvedený v doplnku G k tejto prílohe. 6.9. Protipožiarna ochrana 6.10. Otvory Všetky fľaše musia byť chránené proti požiaru bezpečnostným poistným zariadením. Nádrž, materiál z ktorého je vyrobená, bezpečnostné poistné zariadenie a akákoľvek pridaná izolácia alebo ochranný materiál musia byť konštruované spoločne tak, aby zabezpečovali adekvátnu ochranu počas požiaru v rámci skúšky uvedenej v bode A.15 (doplnok A). Bezpečnostné poistné zariadenie sa musí skúšať podľa skúšky uvedenej v bode A.24 (doplnok A). 6.10.1. Všeobecná časť Otvory sú povolené iba v hlavách. Stredová os otvorov by sa mala zhodovať s pozdĺžnou osou fľaše. Závity by mali byť vyrezané čisto, rovnomerne, bez povrchových nerovností a podľa príslušného kalibru. 6.11. Uchytenie fľaše Výrobca je povinný špecifikovať akým spôsobom by mala byť nádrž pri inštalácii vo vozidle uchytená. Výrobca je taktiež povinný dodať návod na inštaláciu, vrátane upínacej sily a krútiaceho momentu, aby bola nádrž dostatočne obmedzená ale aby nebola vystavený neprijateľnému napätiu alebo aby nedošlo k poškodeniu jej povrchu. 63
6.12. Ochrana voči prostrediu a vonkajšia úprava fľaše. Vonkajšia plocha fľaše by mala spĺňať požiadavky z hľadiska skúšok prostredia podľa bodu A.14 (doplnok A). Ochrana vonkajšej plochy sa dá rozdeliť pomocou nasledujúcich kritérií: (a) povrchová úprava poskytujúca adekvátnu ochranu (napr. hliník nastriekaný kovom, anodizácia, alebo (b) použitie vhodných vláknových alebo matricových materiálov (napr. karbónové vlákna v živici), alebo (c) ochranná vrstva (napr. organický lak, náter), ktorý spĺňa požiadavky z bodu A.9 (doplnok A). Všetky vrstvy nanášané na fľaše musia byť také, aby proces nanášania nemal negatívny účinok na vlastnosti fľaše. Povrchová vrstva by mala byť dimenzovaná na to, aby uľahčovala následnú kontrolu počas prevádzky a výrobca by mal dodať návod ako manipulovať počas kontroly s ochrannou vrstvou tak, aby sa zachovala integrita fľaše. Výrobcom sa odporúča, aby si prezreli skúšku na požiadavky voči prostrediu, ktorá posudzuje vhodnosť ochranných vrstiev a je popísaná v informatívnej časti v doplnku H k tejto prílohe. 6.13. Schvaľovacie skúšky konštrukcie 6.14. Skúšky sérií Pri homologizácii každého typu fľaše sa musí preukázať, že materiál, konštrukcia, výroba a skúšky vyhovujú svojmu plánovanému použitiu tým, že spĺňajú príslušné kritériá z materiálových schvaľovacích skúšok zhrnutých v tabuľke 6.1 tejto prílohy a schvaľovacie skúšky na fľaše zhrnuté v tabuľke 6.4 tejto prílohy s tým, že všetky uvedené skúšky sú v súlade s relevantnými skúšobnými metódami popísanými v doplnku A tejto prílohy. Skúšobné fľaše alebo vložky sa vyberajú a na skúške sa zúčastňujú zástupcovia príslušného orgánu. Ak sa skúša viac nádrží alebo vložiek ako to požaduje táto príloha, všetky výsledky treba zdokumentovať. Skúšky sérií uvedené v tejto prílohe sa pre jednotlivé typy nádrží vykonávajú s nádržami alebo vložkami vybratými zo série dokončených nádrží alebo vložiek. Taktiež je možné použiť tepelne spracované vzorky ktoré sú preukázateľne vzorkou zastupujúcou dokončené fľaše alebo vložky. Skúšky sérií požadované pre jednotlivé typy nádrží sú uvedené v tabuľke 6.5 tejto prílohy. 6.15. Výrobné kontroly a skúšky 6.15.1. Všeobecná časť Výrobné kontroly a skúšky by sa mali vykonávať na všetkých nádržiach vyrobených v sérii. Každá nádrž by sa mala odskúšať počas výroby a po jej dokončení nasledujúcimi prostriedkami: (a) ultrazvukové skenovanie (alebo preukázateľný ekvivalent) kovových nádrží a vložiek podľa normy BS 5045, Časť 1, príloha B, alebo preukázateľne ekvivalentnou metódou, aby sa potvrdila maimálna veľkosť prítomného defektu ako menšia než prípustné konštrukčné chyby; 64
(b) overenie, že kritické rozmery a hmotnosť dokončenej fľaše alebo akejkoľvek vložky a jej opláštenia spadajú do medzí v rámci tolerancie; (c) overenie správnosti špecifickej povrchovej úpravy so zvláštnou pozornosťou venovanou hlbokým povrchom a záhybom alebo prekrytiam v hrdle alebo v ramene kovaných alebo odstredivo liatych koncových uzáverov alebo otvorov; (d) overenie označenia; (e) skúšky na tvrdosť kovových nádrží a vložiek podľa bodu A.8 (doplnok A) by sa mali robiť až po konečnom tepelnom spracovaní a ich výsledky by mali spadať do intervalu špecifikovaného pre daná typ konštrukcie. (f) hydrostatická skúška podľa bodu A.11 (doplnok A) Súhrn kritických kritérií počas výrobnej inšpekcie, ktoré treba previesť na každej nádrži je uvedený v tabuľke 6.6 tejto prílohy. 6.15.2. Maimálna veľkosť defektu Pre typy konštrukcií CNG-1, CNG-2 a CNG-3 treba stanoviť maimálnu veľkosť defektu v ľubovoľnom mieste kovovej fľaše alebo kovovej vložky, ktorá počas životnosti nesmie dosiahnuť kritickú veľkosť. Kritická veľkosť defektu sa definuje ako limitujúci stenový (cez hrúbku steny fľaše alebo vložky) defekt, ktorý by umožnil uchovávanému plynu uniknúť bez roztrhnutia fľaše. Veľkosti defektov ako kritérium zamietnutia pri ultrazvukovom skenovaní alebo ekvivalentnej metóde by mali byť menšie ako maimálna prípustná veľkosť defektu. Pre typy konštrukcií CNG-2 a CNG-3 sa predpokladá, že kritériom bude nulové poškodenie kompozitu v dôsledku časových mechanizmov. Prípustná veľkosť defektu pre NDT sa stanovuje vhodnou metódou. Dve také metódy sú načrtnuté v informatívnom doplnku F k tejto prílohe. 6.16. Nesplnenie skúšobných kritérií V prípade, že nedôjde k splneniu skúšobných kritérií treba previesť opakovanie skúšok, resp. opakované spracovanie teplom s následnou opätovnou skúškou, ktoré sa musia vykonať nasledovne: (a) ak eistuje dôkaz o chybe pri výkone skúšok, resp. po chybe merania, treba previesť ďalšie skúšky. Ak bude výsledok takýchto skúšok uspokojivý, prvá skúška sa bude ignorovať. (b) ak bola skúška vykonaná uspokojivým spôsobom, treba identifikovať príčinu neúspechu skúšky. Ak sa za príčinu neúspechu považuje tepelné spracovanie, výrobca môže odoslať všetky fľaše z danej série na opakované tepelné spracovanie. Ak nebolo príčinou neúspechu tepelné spracovanie, všetky identifikované defektné fľaše sa vyradia alebo opravia overenou metódou. Nevyradené fľaše sa považujú za novú sériu. V oboch prípadoch sa nová séria skúša znova. Všetky relevantné skúšky prototypov alebo série, ktoré majú za účel potvrdiť prijateľnosť novej série sa teda zopakujú. Ak bude mať jeden alebo viac skúšok neuspokojivý výsledok, všetky fľaše z danej série sa vyradia. 65
6.17. Zmena konštrukcie Zmenou konštrukcie je každá zmena vo výbere štrukturálnych materiálov alebo zmena rozmerov, ktorá prekračuje normálnu toleranciu v rámci výroby. Menšie zmeny sa považujú za spĺňajúce kritériá ak úspešne absolvujú skrátený skúšobný program. Zmeny v konštrukcii uvedené v tabuľke 6.7 si vyžadujú nové schvaľovacie skúšky ako je to uvedené v tabuľke. Tabuľka 6.1. Skúška spôsobilosti konštrukčných materiálov Príslušný bod v tejto prílohe Oceľ Hliník Živice Vlákna Plastické vložky Vlastnosti v ťahu 6.3.2.2. 6.3.3.4. 6.3.5. 6.3.6. Vlastnosti pri náraze 6.3.2.3. Ohybové vlastnosti 6.3.2.4. Preskúmanie zvaru 6.3.2.5. Odolnosť voči trhlinám vznikajúcim v sulfidovom prostredí 6.3.2.6. Odolnosť voči trhlinám pri permanentnej záťaži 6.3.3.3. Korozívne praskanie 6.3.3.2. Strihové napätie 6.3.3.2. Korózne praskanie 6.3.4.2. Teplota vzniku sklovitosti 6.3.4.3. Teplota mäknutia/tavenia 6.3.6. Mechanika lomu * 6.7. 6.7. * Nevyžaduje sa ak sa použije defektoskopická skúška fľaše uvedená v bode A.7 doplnku A. Tabuľka 6.2. Prijateľné hodnoty nárazovej skúšky Priemer fľaše D, mm > 140 140 Smer skúšania priečne Pozdĺžne Šírka skúšobného kusu, mm 3-5 > 5 7,5 > 7,5-10 3 5 Skúšobná teplota, ºC - 50-50 Priemer 3 vzoriek Sila nárazu, J/cm 2 Jednotlivé vzorky 30 24 35 28 40 32 60 48 66
Tabuľka 6.3 Minimálne skutočné hodnoty deštrukčného tlaku a pomerov napätí CNG-1 Celokovov é Deštrukčný tlak (MPa) Celokovové 450 CNG-2 opláštené v smere obvodu Pomer napätí (MPa) Deštrukčný tlak (MPa) CNG-3 opláštené v oboch smeroch Pomer napätí (MPa) Deštrukčný tlak (MPa) CNG-4 celokompozitné Pomer napätí (MPa) Deštrukčný tlak (MPa) Sklo 2,75 50 1 3,65 70 1 3,65 73 Aramid 2,35 47 3,10 60 1 3,10 62 Karbón 2,35 47 2,35 47 2,35 47 Hybrid 2) 2) 2) Pozn.1 Minimálny aktuálny deštrukčný tlak. Okrem toho treba urobiť výpočet podľa bodu 6.5 tejto prílohy aby sa potvrdilo, že sú splnené minimálne pomery napätia. Pozn.2 Pomery napätia a deštruktívne tlaky sa musia vypočítať podľa bodu 6.5 tejto prílohy Odkazy na skúšku a prílohu A.12 Deštrukčná skúška A.13 Vonkajšia teplota./cyklus A.14 Skúška na kyslosť prostredia A.15 Oheň A.16 Prenikanie A.17 Tolerancia trhlín A.18 Deformácia vysokou teplotou A.19 Roztrhnutie z napätia A.20 Skúška pádom A.21 Permeabilita A.24 PRD odolnosť A.25 Skúška na krútiaci moment A.27 Cykly zemného plynu A.6 LBB vyhodnotenie A.7 Etrémne teploty/cykly Tabuľka 6.4 schvaľovacie skúšky konštrukcie nádrží Typ fľaše CNG-1 CNG-2 CNG-3 CNG-4 vyžaduje sa * nevyžaduje sa pre fľaše konštruované podľa ISO 9809 (ISO 9808 už tieto skúšky obsahuje) * * 67
Odkazy na skúšku a prílohu A.12 Deštrukčná skúška A.13 Vonkajšia teplota/cyklus A.1 Ťah A.2 Náraz (oceľ) A.9.2 Plášť* vyžaduje sa * okrem prípadov bez ochranného opláštenia # - skúšky materiálov vložiek Tabuľka 6.5. Skúšky sérií Typ fľaše CNG-1 CNG-2 CNG-3 CNG-4 # # # # Tabuľka 6.6. Kritické požiadavky pri výrobnej kontrole Inšpekčná požiadavka Kritické rozmery Povrchová úprava Trhliny (ultrazvuk alebo ekvivalent) Tvrdosť kovových nádrží a kovových vložiek Hydrostatická vodná skúška Skúška na tesnosť Označenia vyžaduje sa Typ fľaše CNG-1 CNG-2 CNG-3 CNG-4 68
Tabuľka 6.7. Zmena konštrukcie Zmena konštrukcie Typ skúšky Hydrostatická deštrukcia A.12 Cyklická teplota vonkajšieho prostredia A.13 Kyslosť prostredia A.14 Oheň A.15 Tolerancia trhlín A.17 Prenikanie A.16 Roztrhnutie pri napätí A.19 Deformácia vysokou teplotou: tečenie A.18 Skúška pádom A.20 Skúška na krútiaci moment A.25 Permeabilita A.21 Cykly CNG A.27 Výrobca vlákien X X X* X Kovové fľaše X X X* X X* X X* alebo materiál vložky Plastický materiál X X X vložky Materiál vlákna X X X X X X X X Materiál živice X X X X Zmena priemeru X X 20 % Zmena priemeru > X X X X* X 20 % Zmena dĺžky 50 X X % Zmena dĺžky > 50 X X X % Zmena pracovného X X tlaku 20 % @ Tvar klenby X X X Veľkosť otvoru X X Zmena opláštenia X PRD odolnosť A.24 69
Konštrukcia koncovej vyčnievajúcej časti Zmena vo X X výrobnom procese Bezpečnostné tlakové zariadenie vyžaduje sa * - skúška sa nevyžaduje u kovových konštrukcií (CMNG-1): - skúška sa vyžaduje iba u celokompozitných (CNG-4) konštrukcií - skúška sa vyžaduje iba pri zväčšení dĺžky @ - iba ak sa zmení hrúbka úmerne k priemeru a/alebo zmene tlaku X X X 70
7. TYP KOVOVÝCH NÁDRŽÍ CNG-1 7.1. Všeobecná časť Konštrukčná časť musí definovať maimálnu veľkosť prípustných defektov v akomkoľvek bode fľaše, ktorá nenarastie do kritickej veľkosti za stanovené obdobie s opakovaním skúšok, resp. ak sa neuvádza interval opätovného skúšania za dobu životnosti fľaše pri jeho prevádzke pri pracovnom tlaku. Stanovenie netesnosti pred porušením (leak-before-break (LBB)) sa má robiť podľa príslušných postupov definovaných v bode A.6 (doplnok A). Prípustná veľkosť defektu sa stanovuje podľa bodu 6.15.2. vyššie. Fľaše konštruované podľa ISO 9809 a spĺňajúce všetky kritériá tam uvedené, by mali vyhovovať už iba materiálovým skúškam požadovaným v bode 6.3.2.4. vyššie a kritériám homologizácie konštrukcie v bode 7.5, s výnimkou bodov 7.5.2. a 7.5.3. nižšie. 7.2. Analýza napätia Napätia vo fľaši by sa mali počítať pre 2 MPa, 20 MPa, skúšobný tlak a deštrukčný tlak. Výpočty by mali využívať vhodné analytické nástroje na báze teórie tenkej škrupiny, ktorá zohľadňuje ohyb mimo roviny škrupiny pri stanovovaní rozdelenia napätia v hrdle, prechodných oblastiach a v cylindrickej časti fľaše. 7.3. Požiadavky na konštrukčné s výrobné skúšky 7.3.1. Všeobecná časť Konce hliníkových nádrží by sa nemali zatvárať procesom na báze formy. Dná oceľových nádrží, ktoré boli zavreté formovaním, s výnimkou nádrží navrhnutých podľa ISO 9809, by sa mali preverovať NDT alebo ekvivalentnou metódou. V procese uzatvárania koncových častí by sa nemal pridávať kov. Každá nádrž by sa mala preveriť pred a po operácii formovania z hľadiska hrúbky a povrchovej úpravy. Po vyformovaní nádrží nastupuje tepelné spracovanie na tvrdosť uvedenú v návrhu konštrukcie. Lokalizované tepelné spracovanie nie je dovolené. Ak sa dodávajú hrdlový prstenec základňový prstenec alebo príchytky na uchytenie, mali by byť z materiálu kompatibilného s materiálom fľaše a mali by byť pevne pripevnené metódou odlišnou od zvárania, spájania mosadzou alebo letovania. 7.3.2. Nedeštruktívna skúška Každá kovová nádrž by sa mal podrobiť nasledujúcim skúškam: (a) skúška na tvrdosť podľa bodu A.8 (doplnok A), (b) ultrazvuková skúška podľa BS 5045, Časť 1, príloha I, alebo podľa preukázateľne ekvivalentnej NDT metódy, aby sa zabezpečilo, že maimálna veľkosť defektu nepresiahne rozmery stanovené v projektovej dokumentácii podľa bodu 6.15.2. vyššie. 7.3.3. Hydrostatická tlaková skúška Každá dokončená nádrž sa musí odskúšať cez vodnú tlakovú skúšku podľa bodu A.11 (doplnok A).
7.4. Skúšky sérií nádrží Skúšky sérií sa musia robiť na dokončených nádržiach, ktoré sú reprezentatívnou vzorkou normálnej produkcie a sú vybavené identifikačnými značkami. Z každej série sa náhodne vyberú dve fľaše. Ak sa na skúšanie vyberie viac nádrží ako to požaduje táto príloha, všetky výsledky sa musia zdokumentovať. Na nich sa potom prevedú aspoň tieto skúšky. (a) Skúšky sérií z hľadiska materiálu. Jedna nádrž alebo teplom spracovaná porovnávacia vzorka dokončenej fľaše sa podrobí nasledujúcim skúškam: (i) Porovnanie kritických rozmerov s projektovanými (ii) Jedna skúška na pevnosť v ťahu podľa bodu A.1 (doplnok A) a splnenie projektovaných kritérií. (iii) Nárazová skúška sa u kovových nádrží robí podľa bodu A.2 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá z bodu 6.3.2.3. vyššie, (iv) Ak je súčasťou konštrukcie ochranné opláštenie, opláštenie sa skúša podľa bodu A.9.2 (doplnok A). So všetkými nádržami zastúpenými v skúške série, ktoré nesplnia špecifické kritériá sa bude ďalej nakladať podľa postupov uvedených bodu 6.16. vyššie. Ak opláštenie nesplní kritériá z bodu A.9.2 (doplnok A), séria sa v rozsahu 100 % skúša znova a vyradia sa výrazne poškodené fľaše. Opláštenie na všetkých defektných nádržiach sa môže strhnúť a urobí sa prepláštenie. Skúška série plášťov sa potom opakuje. (b) Deštrukčná skúška série. Jedna nádrž sa podrobí hydrostatickej tlakovej skúške až do roztrhnutia (podľa bodu A.9.2 (doplnok A)). Ak je deštrukčný tlak nižší ako minimálny vypočítaný deštrukčný tlak, postupuje sa podľa postupov v bode 6.6. vyššie. (c) Cyklická skúška na opakovaný tlak. Dokončené fľaše sa podrobujú cyklickému tlaku podľa bodu A.13 (doplnok A) s frekvenciou skúšok definovanou nasledovne: (i) jedna nádrž z každej série sa podrobí cyklickému tlaku celkom 1000 krát za rok životnosti, s maimálnym počtom cyklov 15 0000. (ii) V 10 následných výrobných sériách príbuznej konštrukcie (napr. podobné materiály a postupy) nesmie mať ani jedna z nádrží podrobených cyklickému tlaku v (i) vyššie netesnosť alebo sa roztrhnúť v menej ako 1500 cykloch za rok životnosti (minimálne 22 500 cyklov). Vtedy je možné zjednodušiť skúšku na cyklický tlak na jednu nádrž z každých 10 výrobných sérií. (iii) V 10 následných výrobných sériách príbuznej konštrukcie (napr. podobné materiály a postupy) nesmie mať ani jedna z nádrží podrobených cyklickému tlaku v (i) vyššie netesnosť alebo sa roztrhnúť v menej ako 2000 cykloch za rok životnosti (minimálne 30 000 cyklov). Vtedy je možné zjednodušiť skúšku na cyklický tlak na jednu nádrž z každých 10 výrobných sérií. 1
(iv) Ak od poslednej výrobnej série uplynulo viac ako 6 mesiacov, potom treba nádrž z ďalšej výrobnej série podrobiť skúške s cyklickým tlakom aby sa zachovala frekvencia skúšania sérií v (ii) alebo (ii) vyššie. (v) Ak sa počas zníženej frekvencie skúšok s cyklickým tlakom v (ii) alebo (iii) vyššie nesplní požadovaný počet cyklov tlaku (tzn. minimálne 22 500 alebo 30 000 tlakových cyklov), potom bude treba zopakovať frekvenciu skúšok s cyklickým tlakom v (i) pre najmenej 10 výrobných sérií, aby sa tak znovu zdôvodnila zredukovaná frekvencia skúšania sérií s cyklickým tlakom v (ii) a (iii) vyššie. (vi) Ak ktorákoľvek z nádrží v (i), (ii) alebo (iii) vyššie nesplní kritériá na minimálny počet cyklov za životnosť pri 1000 cykloch za rok uvedenej životnosti (minimálne 15 0000 cyklov celkovo), potom treba určiť príčinu zlyhania a opraviť postupy v bode 6.16. skúška s cyklickým tlakom potom treba opakovať na ďalších troch nádržiach zo série. Ak ktorýkoľvek z dodatočných troch nádrží nesplní kritériá na minimálny počet cyklov za životnosť pri 1000 cykloch za rok uvedenej životnosti potom, treba sériu vyradiť. 7.5. Schvaľovacie skúšky na konštrukciu fľaše 7.5.1. Všeobecná časť Homologizačné skúšky sa musia robiť na dokončených nádržiach, ktoré reprezentujú normálnu produkciu a sú označené identifikačnými znakmi. Výber, svedectvo a dokumentáciu k výsledkom treba vyhotoviť podľa bodu 6.13 vyššie. 7.5.2. Hydrostatická deštruktívna tlaková skúška Tri reprezentatívne fľaše by sa mali hydrostaticky natlakovať až do roztrhnutia podľa bodu A.12 (doplnok A k tejto prílohe). Deštruktívny tlak vedúci k roztrhnutiu fľaše musí byť vyšší ako minimálny deštrukčný tlak vypočítaný analýzou pevnosti pre danú konštrukciu a musí byť najmenej 45 MPa. 7.5.3. Tlaková cyklická skúška pri teplote vonkajšieho prostredia Dve dokončené fľaše sa podrobia cyklickému tlaku pri teplote vonkajšieho prostredia podľa bodu A.13 (doplnok A) až do zlyhania, resp. minimálne 45 000 cyklov. Fľaše nesmú zlyhať pred dosiahnutím špecifikovanej životnosti pri 1000 cykloch za rok. Fľaše, kde sa prekračuje 1000 cyklov za rok špecifikovanej životnosti môžu zlyhať formou netesnosti, ale nie roztrhnutím. Fľaše, ktoré nezlyhajú v rámci 45 000 cyklov sa zničia buď opakovaním cyklov až do zlyhania, alebo sa hydrostaticky natlakujú až do roztrhnutia. Počet cyklov do zlyhania a miesto vzniku zlyhania treba zaznamenať. 7.5.4. Skúška na požiar Skúšky sa musia vykonávať podľa bodu A.15 (doplnok A) a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 7.5.5. Skúška prenikania Skúšky sa musia vykonávať podľa bodu A.16 (doplnok A) a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 2
7.5.6. Skúška netesnosti pred porušením (leak-before-break(lbb)) Pre konštrukcie nádrží nepresahujúce 45 000 cyklov, ktoré sa skúšajú podľa bodu 7.5.3. vyššie sa skúšky LBB musia robiť podľa bodu A.6 a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8. TYP KOVOVÝCH NÁDRŽÍ CNG-2 OPLÁŠTENÝCH V SMERE OBVODU 8.1. Všeobecná časť Počas natlakovania sa tento typ fľaše chová tak, že sa posun kompozitného opláštenia a kovovej vložky navzájom lineárne skladajú. V dôsledku odlišných výrobných postupov sa v tejto prílohe neuvádza konkrétna metóda konštrukcie. Rozhodnutie o skúške LBB musí vyhovovať príslušným postupom definovaným v bode A.6 (príloha A). Prípustná veľkosť defektu sa stanovuje podľa bodu 6.15.2. vyššie. 8.2. Požiadavky na konštrukciu 8.2.1. Kovová vložka Kovová vložka musí mať minimálnu odolnosť voči deštrukcii tlakom 26 MPa. 8.2.2. Kompozitné opláštenie Napätie v ťahu vo vláknach musí spĺňať kritériá v bode 6.5. Vyššie. 8.2.3. Analýza napätia Napätia v kompozite a vo vložke po predpätí treba vypočítať. Tlaky používaný pre tieto výpočty sú nula, 2 MPa, 20 MPa, skúšobný tlak a deštrukčný tlak. Výpočty by mali využívať vhodné analytické nástroje na báze teórie tenkej škrupiny, ktorá zohľadňuje ohyb mimo roviny škrupiny pri stanovovaní rozdelenia napätia v hrdle, prechodných oblastiach a v cylindrickej časti fľaše. Pre konštrukcie používajúce na predpätie auto-fretáž treba vypočítať medze, v rámci ktorých by mal byť auto-fretážny tlak. Pre konštrukcie používajúce na predpätie namotávanie pod kontrolovaným napätím treba vypočítať teplotu pri ktorej sa to robí, napätie potrebné v každej vrstve kompozitu a následné predpätie vo vložke. 8.3. Požiadavky na výrobu 8.3.1. Všeobecná časť Kompozitná nádrž by mala byť vyrobený z vložky opláštenej namotaným súvislým tkanivom. Operácie namotávania tkaniva by mali byť riadené počítačom alebo mechanicky. Vlákna by sa mali aplikovať pod kontrolovaným napätím pri namotávaní. Po ukončení namotávania by sa mali vytvrdiť nahrievaním termoplastické živice pri preddefinovanej a kontrolovanej teplote a čase. 8.3.2. Vložka Výrobca kovových vložiek musí spĺňať kritériá uvedené v bode 7.3 vyššie pre určité typy konštrukcií vložiek. 8.3.3. Opláštenie Fľaše sa musia vyrábať na stroji namotávajúcom vláknitý materiál. Počas namotávania treba kontrolovať dôležité premenné na monitore, tak aby sa neodchyľovali od zadaných tolerancií a tieto musia byť zachytené v zázname o 3
namotávaní. Uvedené premenné môžu obsahovať, nie však výlučne nasledujúce hodnoty: (a) typ vlákna vrátane rozmerov (b) spôsob impregnácie (c) napätie pri namotávaní (d) rýchlosť namotávania (e) číslo predpriadze (f) šírku pásu (g) typ živice a kompozitu (h) teplotu živice (i) teplotu vložky 8.3.3.1. Tvrdnutie termoplastických živíc Ak sa používajú termoplastické živice, mali by tvrdnúť po namotaní vlákien. Počas tvrdnutia treba zdokumentovať cyklus tvrdnutia (napr. teplotno-časovú históriu). Teplota tvrdnutia musí byť regulovateľná a nesmie ovplyvniť materiálové vlastnosti vložky. Maimálna teplota tvrdnutia u hliníkových vložiek je 177 ºC. 8.3.4. Auto-fretáž Ak sa použije auto-fretáž, musí sa robiť pred vykonaním vodnej tlakovej skúšky. Auto-fretážny tlak musí byť v rámci určitých medzí stanovených v bode 8.2.3. Vyššie a výrobca musí stanoviť metódu verifikácie vhodného tlaku. 8.4. Kritériá výrobnej skúšky 8.4.1. Nedeštruktívna skúška Nedeštruktívne skúšky by sa mali robiť podľa platných ISO noriem alebo podľa iných ekvivalentných noriem. Na každej kovovej vložke treba vykonať tieto skúšky: (a) Skúška na tvrdosť podľa bodu A.8 (doplnok A), (b) Ultrazvuková prehliadka podľa BS 5045, Časť 1, príloha I, alebo podľa preukázateľne ekvivalentnej NDT metódy, aby sa zabezpečilo, že maimálna veľkosť defektu nepresiahne rozmery stanovené v projektovej dokumentácii. 8.4.2. Hydrostatická tlaková skúška Každá dokončená nádrž sa musí odskúšať cez vodnú tlakovú skúšku podľa bodu A.11 (doplnok A). Výrobca musí stanoviť príslušné medze pre permanentnú objemovú epanziu v rámci použitého skúšobného tlaku, ale v žiadnom prípade táto stála objemová epanzia nesmie presiahnuť 5 % celkovej objemovej epanzie pri danom skúšobnom tlaku. Každá nádrž, ktorá prekračuje definované vyraďovacie medze musí byť vyradený a mal by byť alebo zničený, alebo použitý na skúšanie série. 8.5. Skúšky sérií nádrží 4
8.5.1. Všeobecná časť Skúšky sérií sa musia robiť na dokončených nádržiach, ktoré sú reprezentatívnou vzorkou normálnej produkcie a sú úplné identickými značkami. Z každej série sa náhodne vyberú dve fľaše, alebo nádrž a vložka. Ak sa na skúšanie vyberie viac nádrží ako to požaduje táto príloha, všetky výsledky sa musia zdokumentovať. Na nich sa potom prevedú aspoň tieto skúšky. Ak boli zistené defekty v opláštení pred aplikovaním auto-fretáže alebo skúšky s hydrostatickým tlakom, opláštenie je možné úplne odstrániť alebo nahradiť. (a) Skúšky sérií z hľadiska materiálu. Jedna nádrž, jedna vložka alebo teplom spracovaná reprezentatívna vzorka dokončenej fľaše sa podrobí nasledujúcim skúškam: (i) Porovnanie kritických rozmerov s projektovanými; (ii) Jedna skúška na pevnosť v ťahu podľa bodu A.1 (doplnok A) a splnenie projektovaných kritérií. (iii) 3 nárazové skúšky u oceľových vložiek podľa bodu A.2 (doplnok A) a musia spĺňať konštrukčné kritériá, (iv) Ak je súčasťou konštrukcie ochranné opláštenie, opláštenie sa skúša podľa bodu A.9.2 (doplnok A). So všetkými nádržami alebo vložkami zastúpenými v skúške série, ktoré nesplnia špecifické kritériá sa bude ďalej nakladať podľa postupov uvedených bodu 6.16. vyššie. Ak opláštenie nesplní kritériá z bodu A.9.2 (doplnok A), séria sa v rozsahu 100 % skúša znova a vyradia sa výrazne poškodené fľaše. Opláštenie na všetkých defektných nádržiach sa môže strhnúť spôsobom, ktorý neporuší integritu a kompozitný plášť a urobí sa prepláštenie. Skúška série plášťov sa potom opakuje. (b) Deštrukčná skúška série. Jedna nádrž sa podrobí skúške podľa kritérií v bode 7.4 (b) vyššie (c) Cyklická skúška na opakovaný tlak. Podľa kritérií v bode 7.4 (b) vyššie. 8.6. Schvaľovacie skúšky konštrukcie fľaše 8.6.1. Všeobecná časť Homologizačné skúšky sa musia robiť na dokončených nádržiach, ktoré reprezentujú normálnu produkciu a sú označené identifikačnými znakmi. Výber, svedectvo a dokumentáciu k výsledkom treba vyhotoviť podľa bodu 6.13 vyššie. 8.6.2. Hydrostatická deštruktívna tlaková skúška (a) Jedna vložka by sa mala podrobiť hydrostatickej deštrukcii podľa bodu A.12 (doplnok A). Deštruktívny tlak vedúci k roztrhnutiu fľaše musí byť vyšší ako minimálny deštrukčný tlak uvedený pre konštrukciu vložky; (b) Tri reprezentatívne fľaše by sa mali hydrostaticky natlakovať až do roztrhnutia podľa bodu A.12 (doplnok A k tejto prílohe). Deštruktívny tlak vedúci k roztrhnutiu fľaše musí byť vyšší ako minimálny deštrukčný tlak vypočítaný analýzou napätia pre danú konštrukciu a v žiadnom prípade 5
nesmie byť nižší ako hodnota potrebná na splnenie kritérií pomeru tlakov uvedených v bode 6.5. vyššie. 8.6.3. Tlaková cyklická skúška pri teplote vonkajšieho prostredia Dve dokončené fľaše sa podrobia cyklickému tlaku pri teplote vonkajšieho prostredia podľa bodu A.13 (doplnok) až do zlyhania, resp. minimálne 45 000 cyklov. Fľaše nesmú zlyhať pred dosiahnutím špecifikovanej životnosti pri 1000 cykloch za rok. Fľaše, kde sa prekračuje 1000 cyklov za rok špecifikovanej životnosti môžu zlyhať formou netesnosti, ale nie roztrhnutím. Fľaše, ktoré nezlyhajú v rámci 45 000 cyklov sa zničia buď opakovaním cyklov až do zlyhania, alebo sa hydrostaticky natlakujú až do roztrhnutia. Počet cyklov do zlyhania a miesto vzniku zlyhania treba zaznamenať. 8.6.4. Skúška v kyslom prostredí Jedna nádrž sa musí skúšať podľa bodu A.14 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. Fakultatívny skúška prostredia je obsiahnutý v informatívnom doplnku H k tejto prílohe. 8.6.5. Skúška na požiar Skúšky sa musia vykonávať podľa bodu A.15 (doplnok A) a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8.6.6. Skúška na prienik Skúšky sa musia vykonávať podľa bodu A.16 (doplnok A) a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8.6.7. Skúška odolnosti voči vrypom Jedna dokončená nádrž sa podrobí skúške podľa bodu A.17 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8.6.8. Skúška na roztavenie pri vysokej teplote Pri konštrukciách kde teplota vytvárania skla živice nepresiahne maimálnu dimenzovanú teplotu pre daný materiál minimálne o 20 ºC sa skúša jedna nádrž podľa bodu A.18 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8.6.9. Zrýchlená deštrukčná skúška s použitím napätia Jedna dokončená nádrž sa musí skúšať podľa bodu A.19 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8.6.10. Skúška netesnosti pred porušením (leak-before-break(lbb)) Pre konštrukcie nádrží nepresahujúce 45,000 cyklov, ktoré sa skúšajú podľa bodu 7.5.3. vyššie sa skúšky LBB musia robiť podľa bodu A.6 a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 8.6.11. Cyklický skúška pri etrémnej teplote a tlaku Jedna dokončená nádrž sa musí skúšať podľa bodu A.7 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 6
9. TYP NÁDRŽÍ CNG-3 OPLÁŠTENÝCH V OBOCH SMEROCH 9.1. Všeobecná časť Počas natlakovania sa tento typ fľaše chová tak, že sa posun kompozitného opláštenia a kovovej vložky navzájom lineárne skladajú. V dôsledku odlišných výrobných postupov sa v tejto prílohe neuvádza konkrétna metóda konštrukcie. Rozhodnutie o skúške LBB musí vyhovovať príslušným postupom definovaným v bode A.6 (príloha A). Prípustná veľkosť defektu sa stanovuje podľa bodu 6.15.2. vyššie. 9.2. Požiadavky na konštrukciu 9.2.1. Kovová vložka Tlakové napätie vo vložke pri nulovom tlaku a 15 C nesmie spôsobiť stlačenie alebo deformovanie vložky. 9.2.2. Kompozitný plášť Pevnosť v ťahu vlákien musí spĺňať kritériá z bodu 6.5. vyššie. 9.2.3. Analýza napätia Treba vypočítať napätie v tangenciálnom a v pozdĺžnom smere v kompozite fľaše a vo vložke po vyvinutí tlaku. Tlak používaný v týchto výpočtoch by mal byť nula, 10 % pracovného tlaku, pracovný tlak a minimálny deštrukčný tlak. Taktiež treba vypočítať interval, v ktorom sa má pohybovať auto-fretážny tlak. Výpočty by mali využívať vhodné analytické nástroje na báze teórie tenkej škrupiny, ktorá zohľadňuje ohyb mimo roviny škrupiny pri stanovovaní rozdelenia napätia v hrdle, prechodných oblastiach a v cylindrickej časti fľaše. 9.3. Požiadavky na výrobu Požiadavky na výrobu musia spĺňať kritériá uvedené v bode 8.3 vyššie s výnimkou toho, že opláštenie by malo obsahovať aj špirálovo namotané vláknové tkanivá. 9.4. Kritériá výrobnej skúšky Kritériá výrobnej skúšky musia spĺňať kritériá uvedené v bode 8.4 vyššie. 9.5. Skúšky sérií nádrží SKÚŠKY SÉRIÍ NÁDRŽÍ MUSIA SPĹŇAŤ KRITÉRIÁ UVEDENÉ V BODE 8.5 VYŠŠIE. 9.6. Schvaľovacie skúšky na konštrukciu fľaše Schvaľovacie skúšky musia spĺňať kritériá uvedené v bode 8.6 vyššie, bodu 9.6.1. nižšie s výnimkou lineárneho roztrhnutia v bode 8.6 vyššie, ktoré sa nepožaduje. 9.6.1. Jeden alebo viac dokončených nádrží sa podrobí skúške pádom podľa bodu A.30 (doplnok A). 7
10. TYP CELOKOMPOZITNÝCH NÁDRŽÍ CNG-4 10.1. Všeobecná časť Táto príloha neuvádza určitú metódu konštrukcie nádrží s polymérovou vložkou, lebo eistuje množstvo možných konštrukcií nádrží. 10.2. Požiadavky na konštrukciu Treba urobiť konštrukčné výpočty, ktoré sa použijú na zdôvodnenie konštrukčnej adekvátnosti. Pevnosť v ťahu vo vláknach musí spĺňať požiadavky v bode 6.5. vyššie. Na koncových kovových výčnelkoch sa podľa bodov 6.10.2. alebo 6.10.3. majú používať kužeľové i strmé závity. Koncové kovové výčnelky so závitovými otvormi by mali vydržať krútiaci moment 500 Nm bez poškodenia integrity spojenia k nekovovej vložke. Koncové kovové výčnelky spojené s nekovovými vložkami musia byť z materiálu, ktorý je kompatibilný s prevádzkovými podmienkami uvedenými v bode 4 tejto prílohy. 10.3. Analýza napätia Treba vypočítať napätie v tangenciálnom a v pozdĺžnom smere v kompozite fľaše a vo vložke po vyvinutí tlaku. Tlak používaný v týchto výpočtoch by mal byť nula, pracovný tlak, skúšobný tlak a projektovaný deštrukčný tlak. Výpočty by mali využívať vhodné analytické nástroje aby bolo možné určiť rozdelenie napätia vo fľaši. 10.4. Požiadavky na výrobu Požiadavky na výrobu musia spĺňať kritériá uvedené v bode 8.3 vyššie okrem skutočnosti, že teplota tvrdnutia termoplastických živíc musí byť aspoň o 10 ºC nižšia ako je teplota mäknutia plastickej vložky. 10.5. Hydrostatická tlaková skúška 10.5.1. Každá dokončená nádrž sa musí odskúšať cez vodnú tlakovú skúšku podľa bodu A.11 (doplnok A). Výrobca musí stanoviť príslušné medze pre elastickú epanziu v rámci použitého skúšobného tlaku, ale v žiadnom prípade táto stála elastická epanzia nesmie presiahnuť priemernú hodnotu v rámci série o viac ako o 10 %. Každá nádrž, ktorá prekračuje definované vyraďovacie medze musí byť vyradený a mal by byť alebo zničený, alebo použitý na skúšanie série. 10.5.2. Skúška na tesnosť Každá dokončená nádrž musí byť skúšaná na tesnosť podľa bodu A.10 (doplnok A) a musia spĺňať kritériá v ňom uvedené. 10.6. Skúšky sérií nádrží 10.6.1. Všeobecná časť Skúšky sérií sa musia robiť na dokončených nádržiach, ktoré sú reprezentatívnou vzorkou normálnej produkcie a sú úplné identickými značkami. Z každej série sa náhodne vyberie jedna nádrž. Ak sa na skúšanie 8
vyberie viac nádrží ako to požaduje táto príloha, všetky výsledky sa musia zdokumentovať. Na nich sa potom prevedú aspoň tieto skúšky. (a) Skúšky sérií z hľadiska materiálu. Jedna nádrž alebo jedna vložka alebo reprezentatívna vzorka vložky reprezentujú dokončenú nádrž a musia sa podrobiť nasledujúcim skúškam: (i) Porovnanie rozmerov s projektovanými (ii) Jeden skúška na pevnosť v ťahu plastickej vložky podľa bodu A.22 (doplnok A) a splnenie projektovaných kritérií. (iii) Teplota tavenia plastickej vložky sa musí skúšať podľa bodu A.23 (doplnok A) a musí spĺňať konštrukčné kritériá, (iv) Ak je súčasťou konštrukcie ochranné opláštenie, opláštenie sa skúša podľa bodu A.9.2 (doplnok A). Ak opláštenie nesplní kritériá z bodu A.9.2 (doplnok A), séria sa v rozsahu 100 % skúša znova a vyradia sa podobne poškodené fľaše. Opláštenie na všetkých defektných nádržiach sa môže strhnúť spôsobom, ktorý neporuší integritu a kompozitný plášť a urobí sa prepláštenie. Skúška série plášťov sa potom opakuje. (b) Deštrukčná skúška série. Jedna nádrž sa podrobí skúške podľa kritérií v bode 7.4 (b) vyššie; (c) Cyklická skúška na opakovaný tlak. Na jednej nádrži sa skúša koncový výčnelok na krútiaci moment 500 Nm podľa skúšobnej metódy uvedenej v bode A.25 (doplnok A). Nádrž sa potom podrobí cyklickej tlakovej skúške podľa postupov z bodu 7.4 (c) vyššie. Po povinnej cyklickej tlakovej skúške sa nádrž skúša na tesnosť podľa metódy uvedenej v bode A.10 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 10.7. Schvaľovacie skúšky na konštrukciu fľaše 10.7.1. Všeobecná časť Schvaľovacie skúšky na konštrukciu fľaše sa musia robiť podľa kritérií v bodoch 8.6., 10.7.2., 10.7.3. a 10.7.4. tejto prílohy okrem skúšky LBB v bode 8.6.10. vyššie, ktorá sa nepožaduje. 10.7.2. Skúška na krútiaci moment koncového výčnelku Jedna nádrž musí byť skúšaný podľa bodu A.25 (doplnok A). 10.7.3. Skúška na prenikanie Jedna nádrž musí byť skúšaná na prenikanie podľa bodu A.21 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 10.7.4. Skúška na cykly zemného plynu Jedna dokončená nádrž musí byť skúšaná podľa bodu A.27 (doplnok A) a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. 11. OZNAČENIE 11.1. Ustanovenie o označení 9
Na každej nádrži je výrobca povinný poskytnúť jasné a trvácne označenie najmenej 6 mm vysoké. Označenie je možné aplikovať buď ako značky zakomponované do živicového plášťa, alebo ako nálepky prilepené lepidlom, pečate zatláčané pod nízkym tlakom a aplikované na hrubších koncoch konštrukcií typu CNG-1 a CNG-2, alebo kombinácia týchto prvkov. Nálepky a ich aplikácia by mali vyhovovať ISO 7225 alebo inej ekvivalentnej norme. Viac nálepiek sa pripúšťa, ale mali by byť nalepené tak, aby neukrývali uchytávacie konzoly. Každá nádrž spĺňajúca podmienky z tejto prílohy by mala byť označená nasledovne: (a) Povinné informácie: (i) CNG ONLY (iba CNG) písmom najmenej 25 mm vysokým; (ii) DO NOT USE AFTER XX/XXXX (Nepoužívajte po uplynutí /) písmom najmenej 25 mm vysokým s uvedením mesiaca a roku skončenia platnosti 1/ (iii) Identifikáciu výrobcu (iv) Identifikáciu fľaše (číslo výrobku a sériové číslo unikátne pre každú nádrž) (v) Pracovný tlak a teplotu (vi) Číslo predpisu EHK spolu s typov fľaše a registračným číslom osvedčenia. (vii) Bezpečnostné poistné zariadenie a/alebo ventily, ktoré sú povolené pre danú nádrž, resp. prostriedky na získanie informácií o vhodnom systéme protipožiarnej ochrany (viii) Pri použití nálepiek musia mať všetky fľaše svoje unikátne identifikačné číslo vyrazené na otvorenom kovovom povrchu, aby bolo možné vystopovanie v prípade, že nálepky budú zničené. (b) Fakultatívne informácie Na zvláštnej nálepke je možné poskytnúť nasledujúce fakultatívne informácie: (i) Teplotný interval plynu, napr. 40 ºC až 65 ºC (ii) Nominálny objem vody vo fľaši na dve významné čísla, napr. 120 litrov (iii) Dátum prvej tlakovej skúšky (mesiac a rok) 1/ Dátum skončenia platnosti nesmie presiahnuť deklarovanú životnosť. Dátum skončenia platnosti sa môže aplikovať na nádrž pri odosielaní za predpokladu, že fľaše sa budú skladovať na suchom mieste a bez vonkajšieho tlaku. 10
Označenia musia byť umiestnené v uvedenom poradí ale ich špecifické usporiadanie sa môže líšiť podľa priestoru, ktorý je k dispozícii. Prijateľný príklad povinných informácií je: LEN CNG NEPOUŽÍVAŤ PO../. Výrobca/Číslo výrobku/sériové číslo 20 MPa/15 ºC ECE R 110 CNG-2 (registračné č.) Používajte iba výrobcom schválené bezpečnostné poistné zariadenie" 12. Príprava na odoslanie Pred odoslaním z dielne výrobcu sa každá nádrž zvnútra očistí a vysuší. Fľaše, ktoré sa hneď neuzavrú úchytkou ventilu a bezpečnostným poistným zariadením ak také majú musia mať na všetkých otvoroch zátky, ktoré bránia vstupu vlhkosti dovnútra a chránia aj závity. Pre odoslaním by sa do oceľových nádrží mal aplikovať nasprejovaním inhibítor korózie (napr. obsahujúci olej). Kupujúci musí od výrobcu dostať prehlásenie týkajúce sa prevádzky a všetky ostatné potrebné informácie potrebné pre správnu manipuláciu, použitie a inšpekciu fľaše počas prevádzky. Oznámenie musí vyhovovať kritériám s doplnku A tejto prílohy. 11
A.1. A.2. A.3. A.4. A.5. Ťahové skúšky, oceľ a hliník Príloha 3 Doplnok A SKÚŠOBNÉ METÓDY Ťahová skúška sa vykoná na materiáli odobratom z valcovej časti dokončenej fľaše s použitím obdĺžnikovej skúšobnej vzorky tvarovanej v súlade s metódou opísanou v ISO 9809 pre oceľ a ISO 7866 pre hliník. V prípade nádrží s vložkami z nehrdzavejúcej zváranej ocele sa ťahové skúšky vykonajú aj na materiáloch odobratých zo zvarov v súlade s metódou opísanou v bode 8.4. EN 13322-2. Dva povrchy skúšanej vzorky predstavujúce vnútorný a vonkajší povrch fľaše sa nesmú spracovať strojovo. Ťahová skúška sa vykoná podľa ISO 6892. Poznámka: - Pozornosť je potrebné venovať metóde merania predĺženia opísanej v ISO 6892 najmä v prípadoch, keď je vzorka skúšaná ťahom kužeľovitá čo má za následok bod zlomu mimo stredu základnej dĺžky. Nárazová skúška, oceľové fľaše a oceľové vložky Nárazová skúška sa vykoná na materiáli odobratom z valcovej časti dokončenej fľaše na troch skúšobných vzorkách odobratých v súlade s metódou opísanou v ISO 148. Vzorky používané v nárazovej skúške sa odoberú zo steny fľaše v smere, ktorý sa požaduje v tabuľke 6.2 v prílohe 3. V prípade nádrží s vložkami z nehrdzavejúcej zváranej ocele sa nárazové skúšky vykonajú aj na materiáloch odobratých zo zvarov v súlade s metódou opísanou v bode 8.6. EN 13322-2.Vryp musí byť kolmý na stenu fľaše. Pri pozdĺžnych skúškach sa skúšobná vzorka opracuje po celom povrchu (na šiestich plochách) a ak hrúbka steny neumožňuje získať konečný kus na skúšanie so šírkou 10 mm, šírka by mala byť maimálne prakticky blízka menovitej hrúbke steny fľaše. Skúšobné vzorky odobraté v šikmom smere sa opracujú iba na štyroch plochách s tým, že vnútorná a vonkajšia plocha steny fľaše ostane neopracovaná. Skúška na vznik trhlín v sulfidovom prostredí pre oceľ Okrem tu uvedených požiadaviek sa skúška vykoná podľa metódy A-NACE štandardné postupy skúšky na ťah, ako je popísaná v norme NACE TM0177-96. Skúška sa vykoná na minimálne na troch ťahových vzorkách s priemerom mierky 3,81 mm (0,150 palca) strojovo odobratých zo steny dokončenej fľaše alebo puzdra. Vzorky sa vystavia stálemu zaťaženiu rovnému 60% danej minimálnej konvenčnej medze prieťažnosti ocele, ponorené v roztoku destilovanej vody zmiešanej s 0,5% (hmotnostné úlomky) trihidrátu octanu sodného a s nastavením počiatočnej ph na 0,4 pomocou kyseliny octovej. Roztok musí byť priebežne saturovaný pri izbovej teplote a tlaku s 0,414 kpa (0,06psia) sírovodíka (vyvážený dusík). Skúšané vzorky nesmú zlyhať počas trvania skúšky v dĺžke 144 hodín. Korózne skúšky, hliník Korózne skúšky hliníkových zliatin sa majú robiť podľa prílohy A v ISO/DIS 7866 a musia spĺňať kritériá v nej uvedené. Skúška na odolnosť voči vrypom pri permanentnej záťaži, hliník 12
A.6. A.7. A.8. Odolnosť voči vrypom pri permanentnej záťaži sa preveruje podľa prílohy D v ISO/DIS 7866 a musia spĺňať kritériá v nej uvedené. Skúška na netesnosť pred porušením (leak-before-break (LBB)) Tri dokončené fľaše sa vystavia cyklickému tlaku od nie viac ako 2 MPa do nie menej ako 30 MPa pri frekvencii nie viac ako 10 cyklov za minútu. Všetky fľaše musia zlyhať netesnosťou. Cykly etrémnej teploty a tlaku Dokončené fľaše s kompozitným plášťom a bez ochrannej vrstvy sa vystavia cyklickej skúške bez preukázania roztrhnutia, netesnosti alebo rozmotania tkaniva nasledujúcim spôsobom: (a) Podmienky - 48 hodín pri nulovom tlaku, 65 ºC alebo viac, a 95 % alebo vyššej relatívnej vlhkosti prostredia. Táto požiadavka sa bude považovať za splnenú, ak sa v 65 ºC komore poprašuje jemným sprejom alebo vodnou hmlou; (b) Hydrostatické natlakovanie počas 500 cyklov krát životnosť v rokoch tlakom od 2 MPa do nie menej ako 26 MPa alebo vyšším pri 95 % vlhkosti; (c) Stabilizovať pri nulovom tlaku a teplote vonkajšieho prostredia; (d) Potom natlakovať od maimálne 2 MPa do minimálne 20 MPa počas 500 cyklov krát životnosť v rokoch pri 40 ºC alebo menej. Frekvencia tlakových cyklov v b) by nemala prekročiť 10 cyklov za minútu. Frekvencia tlakových cyklov v d) by nemala prekročiť 3 cykly za minútu okrem prípadov, keď je prevodník tlaku inštalovaný priamo vo fľaši. Zariadenie by malo byť vybavené zapisovacím zariadením aby sa zabezpečilo, že počas cyklov nízkej teploty bude zachovaná nízka teplota kvapaliny. Po tlakových cykloch pri etrémnych teplotách sa fľaše hydrostaticky natlakujú až do zlyhania, v zmysle požiadaviek na hydrostatický deštruktívny skúška a minimálny deštrukčný tlak by mal dosiahnuť 85 % minimálneho projektovaného deštrukčného tlaku. Pre konštrukcie typu CNG-4 by nádrž pred hydrostatickou deštrukčnou skúškou mala byť skúšaná na tesnosť podľa bodu A.10 nižšie. Brinellova skúška tvrdosti Skúška tvrdosti by sa mala robiť na súbežnej stene v strede a na klenbovom konci každej fľaše alebo vložky podľa ISO 6506. Skúška by sa mala robiť po finálnom tepelnom spracovaní a hodnoty tvrdosti takto stanovené by mali spadať do intervalu uvedeného v projektovej dokumentácii. A.9. Skúšky povrchovej vrstvy (povinné ak sa aplikuje bod 6.12. prílohy 3) A.9.1. Skúšky kvality povrchovej vrstvy Povrchové vrstvy sa skúšajú pomocou nasledujúcich skúšobných metód, resp. podľa miestnych štátnych noriem. (a) Skúška adhézie podľa ISO 4624 používajúc metódu A alebo B podľa potreby. Povrchová vrstva by mala mať adhézie buď 4A alebo 4B podľa použitej metódy; 13
A.9.2. A.10. (b) Skúška fleibility podľa ASTM D522 tŕňový skúška na ohyb aplikovaných organických povrchov požívajúci skúšobnú metódu B s 12,7 mm (0,5 in) tŕň špecifickej hrúbky pri 20 ºC. Vzorky pre skúška fleibility sa musia pripravovať podľa normy ASTM D522. Vzorka by nemala obsahovať žiadne viditeľne zjavné praskliny; (c) Odolnosť voči nárazu podľa skúšobnej metódy na odolnosť organických povrchov voči vplyvu rýchlych deformácií ASTM D2794 (nárazov). Povrchová vrstva by pri izbovej teplote mala absolvovať nárazovú skúšku úspešne pri 18 J (160 in-lbs); (d) Chemická odolnosť skúšaná všeobecne podľa ASTM D1308 Vplyv domácich chemikálií na priesvitné a zafarbené organické nátery. Skúšky by sa mali robiť podľa skúšobnej metódy open spot pri 100 hodinovom pôsobení 30 % roztoku kyseliny sírovej (batériová kyselina so špecifickou hustotou 1,219) a 24 hodinovom pôsobení polyalkalénového glykolu (napr. brzdová kvapalina). Povrchová vrstva by nemala vykazovať známky prerušenia, tvorby pupencov alebo mäknutia. Adhézia by pri skúške podľa ASTM D3359 mala spĺňať klasifikáciu 3. (e) Minimálne 1000 hodín epozície podľa ASTM G53 Štandardného postupu pri prevádzkovaní aparátu na aplikáciu svetla a vody (fluorescenčného UV-kondenzujúceho typu) na ožarovanie nekovových materiálov. Skúška by nemal mať za následok tvorbu a adhézia by pri skúške podľa ASTM D3359 mala spĺňať klasifikáciu 3. (f) Minimálne 500 hodín epozície podľa ASTM B117 skúšobnej metódy skúšok soľným sprejom (hmlou). Podleptanie by nemalo byť viac ako 3 mm na vyrytom označení a povrchová vrstva by nemala vykazovať známky tvorby pupencov a adhézia by pri skúške podľa ASTM D3359 mala spĺňať klasifikáciu 3. (gi) Odolnosť voči lúpaniu pri izbovej teplote pomocou normy ASTM D3170 Odolnosť povrchovej vrstvy voči štiepeniu. Povrchová vrstva by mala spĺňať klasifikáciu 7A alebo lepší a nemalo by dôjsť k obnaženiu substrátu. Skúšky sérií povrchových vrstiev (a) Hrúbka povrchovej vrstvy musí pri skúške podľa ISO 2808 spĺňať kritériá z hľadiska konštrukcie. (b) Adhézia povrchovej vrstvy Adhézia povrchovej vrstvy by sa mala merať podľa ISO 4624 a mala by spĺňať klasifikáciu aspoň 4 pri skúšaní metódou A alebo B, podľa vhodnosti. Skúška na tesnosť Konštrukcie typu CNG-4 by sa mali skúšať na tesnosť podľa nasledujúceho postupu (resp. podľa prijateľnej alternatívy): (a) fľaše by sa mali starostlivo vyčistiť a natlakovať na pracovný tlak suchým vzduchom alebo dusíkom s detektovateľným plynom ako napr. hélium; (b) akákoľvek netesnosť v akomkoľvek mieste, ktorá presiahne normu 0,004 cm 3 /h by mala vyústiť do vyradenia. 14
A.11. A.12. A.13. Hydraulická skúška Treba použiť jednu z dvoch možností: Možnosť 1: Skúška s vodným plášťom (a) Nádrž by sa mala hydrostaticky skúšať aspoň pri 1,5-násobku pracovného tlaku. V žiadnom prípade však skúšobný tlak nesmie presiahnuť autofretážny tlak. (b) Tlak by sa mal udržať dostatočne dlho (najmenej 30 sekúnd) aby sa zabezpečila úplná epanzia. Každý vnútorný tlak, ktorý sa bude aplikovať po auto-fretáži a pred hydrostatickej skúške nesmie presiahnuť 90 % skúšobného hydrostatického tlaku. Ak nie je možné skúšobný tlak zachovať v dôsledku zlyhania skúšobného zariadenia, pripúšťa sa zopakovať skúšku pri tlaku zvýšenom o 700 kpa. Nie sú však povolené viac ako 2 takéto opakovania s prestávkami. (c) Výrobca musí stanoviť príslušné medze pre permanentnú objemovú epanziu v rámci použitého skúšobného tlaku, ale v žiadnom prípade táto stála objemová epanzia nesmie presiahnuť 5 % celkovej objemovej epanzie pri danom skúšobnom tlaku. Výrobca musí stanoviť pre typ konštrukcie CNG-4 elastickú epanziu. Každá nádrž, ktorý prekračuje definované vyraďovacie medze musí byť vyradený a mal by byť alebo zničený, alebo použitý na skúšanie série. Možnosť 2: Dôkazná tlaková skúška Vo fľaši treba postupne a rovnomerne zvyšovať hydrostatický tlak až dosiahne výšku skúšobného tlaku a aspoň jeho 1,5-násobku. Vo fľaši potom treba dostatočne dlho udržať skúšobný tlak (aspoň 30 sekúnd) aby sa dokázalo, že tlak nemá tendenciu klesať a že tesnosť je garantovaná. Hydrostatický deštrukčný tlak (a) Rýchlosť natlakovania nesmie presiahnuť 1,4 MPa za sekundu (200 psi/sekundu) pri tlaku ktorý je vyšší ako 80 % projektovaného deštrukčného tlaku. Ak je rýchlosť natlakovania pri tlakoch vyšších ako 80 % projektovaného deštrukčného tlaku rýchlejšia ako 350 kpa za sekundu (50 psi/ sekundu), potom treba buď automaticky umiestniť nádrž medzi zdroj tlaku a zariadenie na meranie tlaku, alebo treba pri minimálnom projektovanom deštrukčnom tlaku urobiť 5 sekundovú pauzu. (b) Minimálny požadovaný (vypočítaný) deštrukčný tlak musí byť najmenej 45 MPa a v žiadnom prípade nesmie byť nižší ako hodnota potrebná na splnenie kritéria pomeru napätí. Skutočný deštrukčný tlak by sa mal zaznamenať. Roztrhnutie môže nastať buď v cylindrickej oblasti alebo v klenbovej časti fľaše. Tlaková cyklická skúška pri teplote vonkajšieho prostredia Cykly natlakovania treba robiť podľa nasledujúcich postupov: (a) treba naplniť nádrž nekorozívnou tekutinou ako napr. olej, inhibovaná voda alebo glykol; (b) cyklus tlaku vo fľaši musí byť od maimálne 2 MPa do minimálne 26 MPa pri frekvencii maimálne 10 cyklov za minútu. 15
A.14. Počet cyklov do zlyhania treba zaznamenať do správy spolu s miestom a popisom vzniku zlyhania. Skúška v kyslom prostredí Na dokončenej fľaši treba previesť nasledujúce skúšobné postupy: (i) Na 100 hodín by sa mala oblasť povrchu fľaše s priemerom 150 mm vystaviť pôsobeniu 30 % roztoku kyseliny sírovej (batériová kyselina so špecifickou hustotou 1,219) a nádrž by zatiaľ mala byť vystavený tlaku 26 MPa; (ii) Následne by mala byť nádrž roztrhnutá podľa postupu definovaného v bode A.12 vyššie pri tlaku vyššom ako je 85 % minimálneho projektovaného deštrukčného tlaku. A.15 Skúška na oheň A.15.1. A.15.2. A.15.3. A.15.4. Všeobecná časť Skúšky na pôsobenie ohňa majú preukázať, že nádrž s povrchovou úpravou a s protipožiarnym systémom (ventil vo fľaši, bezpečnostné poistné zariadenie a/alebo integrovaná termoizolácia) uvedeným v projektovej dokumentácii nevybuchne pri skúške so zadanými požiarnymi podmienkami. Počas skúšky na oheň treba byť obzvlášť pozorný v prípade, že by došlo k roztrhnutiu fľaše. Umiestnenie fľaše Fľaše treba umiestňovať horizontálne s dnom fľaše približne 100 mm od zdroja ohňa. Aby nedošlo k priamemu pôsobeniu ohňa na ventily fľaše, na jeho úchytky a/alebo bezpečnostné poistné zariadenia môžeme použiť kovový štít. Kovový štít nesmie byť v priamom kontakte so špecifickým systémom protipožiarnej ochrany (bezpečnostné poistné zariadenia alebo ventil fľaše). Každé zlyhanie počas skúšky ventilu, úchytky alebo trubky, ktoré nie sú súčasťou zamýšľaného ochranného systému v rámci konštrukcie sa interpretuje ako znehodnotenie výsledku. Zdroj ohňa Jednotný zdroj ohňa o dĺžke 1,65 m je určený na poskytovanie priameho pôsobenia plameňa na povrch fľaše po celom jeho priemere. Ako zdroj ohňa je možné použiť akékoľvek palivo za predpokladu, že poskytuje uniformné teplo dostatočné na zachovanie špecifickej skúšobnej teploty až do otvorenia ventilu fľaše. Voľba paliva by mala zohľadňovať aspekty znečisťovania prostredia. Usporiadanie ohňa by malo byť dostatočne podrobne zaznamenané, aby sa zabezpečila určitá rýchlosť prenikania tepla do fľaše, ktorá je reprodukovateľná. Akékoľvek zlyhanie zdroja ohňa alebo jeho nekonzistentnosť počas skúšky sa interpretuje ako znehodnotenie výsledku. Meranie teploty a tlaku Povrchové teploty sa monitorujú najmenej troma termočlánkami umiestnenými na dne fľaše vo vzdialenosti maimálne 0,75m od seba. Aby sa zabránilo priamemu pôsobeniu plameňa na termočlánky, treba použiť kovový štít. Ako alternatíva je možné termočlánky vložiť do blokov kovu s prierezom menším než 25 mm 2. 16
A.15.5. A.15.6. A.15.7. A.15.8. A.16. A.17. Teplota v termočlánkoch a tlak vo fľaši sa počas skúšky zaznamenáva v intervaloch 30 sekúnd alebo kratších. Všeobecné skúšobné kritériá Fľaše musia byť natlakované zemným plynom a skúšané v horizontálnej polohe pri: (a) pracovnom tlaku (b) 25 % pracovného tlaku Ihneď po zapálení musí plameň začať pôsobiť na povrch fľaše v dĺžke 1,65 m zdroja ohňa a po celom priemere fľaše. 5 minút po zapálení musí aspoň jeden termočlánok ukazovať teplotu najmenej 590 ºC. Táto minimálna teplota sa musí zachovať po celú zvyšnú dobu skúšky. Nádrž dlhá 1,65 m alebo menej Stred fľaše musí byť umiestnený nad stredom zdroja ohňa. Fľaše dlhšie ako 1,65 m Ak je nádrž vybavená bezpečnostným poistným zariadením na jednom konci, zdroj ohňa by mal byť sústredený na jeho opačný koniec. Ak je nádrž vybavená bezpečnostným poistným zariadením na oboch koncoch, resp. na viacerých ako na jednom mieste po dĺžke fľaše, stred zdroja ohňa by mal byť nasmerovaný na stred medzi bezpečnostnými poistnými zariadeniami v mieste ich najväčšej horizontálnej vzdialenosti. Ak je nádrž dodatočne chránená pomocou termoizolácie, potom treba urobiť dva skúšky pri prevádzkovom tlaku, jeden s ohňom nad stredom fľaše po jeho dĺžke a druhý s ohňom začínajúcim na jednom z koncov fľaše. Akceptovateľné výsledky Nádrž by sa mala otvoriť cez bezpečnostné poistné zariadenie. Skúška na prienik Nádrž natlakovaná stlačeným plynom na 20 MPa ± 1 MPa by mal byť prestrelený protipancierovou strelou s priemerom 7,62 alebo väčším. Strela by mala úplne preniknúť najmenej cez jednu stenu fľaše. Pre typy konštrukcií CNG-2, CNG-3 a CNG-4 by projektil mal naraziť na stenu pod uhlom približne 45 º. Nádrž by nemala vykazovať známky zlyhania fragmentáciou. Odlomenie malého kusu materiálu (každý z ktorých by mal vážiť najviac 45 g) nepredstavuje zlyhanie v skúške. Približná veľkosť vstupného a výstupného otvoru a ich umiestnenie musia byť zaznamenané. Skúška odolnosti kompozitov voči vrypom Pre typy konštrukcií CNG-2, CNG-3 a CNG-4 sa berie iba jedna dokončená nádrž s dokončenou povrchovou ochrannou vrstvou, do ktorého kompozitu sa vyrežú v pozdĺžnom smere vrypy. Vrypy musia byť väčšie ako sú medze pri vizuálnej previerke špecifikované výrobcom. Nádrž s vrypmi sa potom opakovane natlakuje od nie viac ako 2 MPa do nie viac ako 26 MPa 3000 cyklov a následne 12 000 cyklov pri teplote vonkajšieho prostredia. Počas prvých 3 000 cyklov by vo fľaši nemala vzniknúť netesnosť ani by nemalo nastať jeho roztrhnutie, ale počas posledných 12 000 cyklov v 17
A.18. A.19. A.20. A.21. ňom môže dôjsť k vzniku netesnosti. Všetky fľaše, ktoré absolvujú túto skúšku sa musia zničiť. Skúška na roztavenie pri vysokej teplote Táto skúška sa vyžaduje pre všetky typy konštrukcií CNG-4 a všetky typy konštrukcií CNG-2 a CNG-3 kde teplota vytvárania skla živice nepresiahne maimálnu dimenzovanú teplotu (v bode 4.4.2. prílohy 3) pre daný materiál minimálne o 20 ºC. Skúša sa jedna nádrž nasledujúcim spôsobom: (a) nádrž sa natlakuje na 26 MPa a drží sa pri teplote 100 ºC na najmenej 200 hodín; (b) po skúške musí nádrž spĺňať kritériá pre hydrostatickú epanznú skúšku A.11, skúšky na netesnosť a deštrukčnej skúšky A.12 vyššie. Zrýchlená deštrukčná skúška s použitím napätia Pre typy konštrukcií CNG-2, CNG-3 a CNG-4 sa berie iba jedna dokončená nádrž bez povrchovej ochrannej vrstvy a ten sa hydrostaticky natlakuje na 26 MPa ponorený vo vode 65 ºC teplej. Nádrž sa pri tomto tlaku drží 1000 hodín. Potom sa natlakuje do roztrhnutia podľa postupu definovaného v bode A.12 vyššie s výnimkou toho, že deštrukčný tlak by mal byť vyšší ako 85 % minimálneho deštrukčného tlaku. Skúška poškodenia pri náraze Jeden alebo viac dokončených nádrží sa skúša na pád pri teplote vonkajšieho prostredia bez vnútorného natlakovania alebo pripojených ventilov. Povrch, na ktorý sa fľaše zhadzujú by mala byť hladká, horizontálna betónová platňa alebo dlážka. Jedna nádrž by sa mala zhodiť v horizontálnej polohe s dnom 1,8 m nad povrchom, na ktorý sa zhadzuje. Druhá nádrž by sa mala zhodiť vertikálne na každý koniec z dostatočnej výšky na podlahou alebo platňou tak, aby potenciálna energia bola 488 J ale v žiadnom prípade by výška spodného konca nemala byť vyššie ako 1,8 m. Jedna nádrž by sa mala zhodiť pod uhlom 45 º voči klenbe z takej výšky, aby ťažisko bolo vo výške 1,8 m. Ak je však spodný koniec nižšie nad zemou ako 0,6 m, uhol pádu by sa mal zmeniť aby sa zachovala minimálna výška 0,6 m a pre ťažisko 1,8 m. Po poškodenia pri náraze sa fľaše cyklicky natlakujú od najviac 2 MPa do najmenej 26 MPa po 1000 cyklov krát životnosť v rokoch. Počas cyklov fľaše môžu stratiť tesnosť ale nesmú sa roztrhnúť. Všetky fľaše, ktoré absolvovali cyklickú skúšku sa musia zničiť. Skúška na permeabilitu Táto skúška sa vyžaduje iba pre konštrukciu typu CNG-4. Jedna dokončená nádrž sa naplní stlačeným zemným plynom alebo zmesou 90 % dusíka / 10 % hélia na pracovný tlak, umiestni sa do uzavretej komory pri teplote vonkajšieho prostredia a monitoruje sa na tesnosť po dostatočne dlhú dobu aby bolo možné stanoviť trvalú rýchlosť permeability. Rýchlosť permeability by mala byť nižšia ako 0,25 ml zemného plynu alebo hélia za hodinu na liter vodného objemu fľaše. 18
A.22. A.23. A.24. A.25. A.26. Vlastnosti plastických hmôt pri ťahu Medza prieťažnosti v ťahu a konečné predĺženie plastického lineárneho materiálu sa stanovuje pri 50 ºC podľa ISO 3628 a musí spĺňať kritériá z bodu 6.3.3. v prílohe 3. Teplota tavenia plastických hmôt Polymérové materiály z dokončených vložiek sa musia skúšať podľa metodiky popísanej v ISO 306 a musia spĺňať kritériá z bodu 6.3.3. v prílohe 3. Požiadavky na bezpečnostné poistné zariadenia Bezpečnostné poistné zariadenie špecifikované výrobcom musí byť preukázateľne kompatibilné s prevádzkovými podmienkami uvedenými v bode 4 prílohy 3 prostredníctvom nasledujúcich: (a) jedna vzorka by sa mala udržiavať pri regulovanej teplote najmenej 95 ºC a tlaku minimálne rovnom skúšobnému tlaku (30 MPa) počas 24 hodín. Na konci tejto skúšky by nemalo dôjsť k porušeniu tesnosti ani k viditeľným znakom vytlačenia akéhokoľvek taviteľného kovu použitého v konštrukcii. (b) jedna vzorka by sa mala skúšať na únavu materiálu pri cyklickom tlaku s frekvenciou nie viac ako 4 cykly za minútu nasledujúcim spôsobom: (i) vzorka pri 82 ºC natlakovaná po 10 000 cyklov od 2 MPa do 26 MPa (ii) vzorka pri -40 ºC natlakovaná po 10 000 cyklov od 2 MPa do 26 MPa Na konci tejto skúšky by nemalo dôjsť k porušeniu tesnosti ani k viditeľným znakom vytlačenia akéhokoľvek taviteľného kovu použitého v konštrukcii. (c) Eponované mosadzné komponenty udržujúce tlak v bezpečnostných poistných zariadeniach by mali vydržať (bez korózneho praskania) s dusičnanom ortutnatým, ktorý je popísaný v ASTM B154. Bezpečnostné poistné zariadenie by malo byť 30 minút ponorené do vodného roztoku dusičnanu ortutnatého obsahujúceho 10 g dusičnanu ortutnatého a 10 ml kyseliny dusičnej na liter roztoku. Po ponorení sa bezpečnostné poistné zariadenie skúša na tesnosť aplikáciou vzduchu pod tlakom 26 MPa po dobu 1 minúty počas ktorej sa komponent preverí na vonkajšiu netesnosť. Žiadna netesnosť nesmie presiahnuť 200 cm 3 / hod. (d) Eponované nerezové komponenty udržujúce tlak v bezpečnostných poistných zariadeniach by mali byť vyrobené z typu zliatin, ktorý je odolný voči koróznemu praskaniu indukovanému chloridom. Skúška na krútiaci moment výčnelku Teleso fľaše by malo byť chránené voči rotácii a na každý koncový výčnelok fľaše by sa mal aplikovať krútiaci moment 500 Nm, najprv v smere uťahovania závitových spojov a potom v smere ich uvoľňovania a nakoniec znova v smere uťahovania. Pevnosť živice v ťahu Živicové materiály by sa mali skúšať na reprezentatívnej vzorke kompozitného plášťa podľa normy ASTM D2344 alebo podľa ekvivalentnej miestnej štátnej normy. Po 24 hodinovom vare by mal mať kompozit minimálnu pevnosť v ťahu 13,8 MPa. 19
A.27. A.28. A.29. Skúška na cykly zemného plynu Jedna dokončená nádrž musí byť skúšaná na cyklické natlakovanie pomocou stlačeného zemného plynu počnúc tlakom menej ako 2 MPa, až do pracovného tlaku po 300 cyklov. Každý cyklus pozostávajúci z plnenia a vyprázdňovania fľaše nesmie trvať viac ako 1 hodina. Nádrž musí byť preverená na tesnosť podľa bodu A.10 vyššie a musí spĺňať kritériá v ňom uvedené. Po ukončení cyklov zemného plynu sa nádrž rozreže a spojenie vložka/koncový výčnelok sa preverí z hľadiska prítomnosti akéhokoľvek zhoršenia, ako napr. trhliny z únavy alebo elektrostatický výboj. Poznámka: Pri tejto skúške treba obzvlášť dbať na bezpečnosť. Pred výkonom samotnej skúšky u daného typu konštrukcie musia byť úspešne splnené kritériá z bodu A.12 vyššie (hydrostatická deštrukčná skúška), bod 8.6.3. prílohy 3 (tlakový cyklický skúška pri teplote vonkajšieho prostredia) a bod A.21 vyššie (skúška na prenikanie). Pred výkonom tejto skúšky musí skúšaná nádrž úspešne vyhovieť skúšobným kritériám z bodu A.10 vyššie (skúška na tesnosť). Požiadavky na ručne ovládaný ventil Jedna vzorka sa podrobí únavovej skúške pri frekvencii tlakových cyklov nepresahujúcej 4 cykly za minútu takto: (a) udržiava sa pri teplote 20 ºC pričom sa natlakuje počas 2000 cyklov na tlak od 2 MPa do 26 MPa. Ohybová skúška, vložky zo zváranej nehrdzavejúcej ocele Ohybové skúšky sa vykonajú na materiáli odobratom z valcovej časti vložky zo zváranej nehrdzavejúcej ocele a skúšajú sa v súlade s metódou opísanou v bode 8.5. ISO 13322-2. Skúšobná vzorka nesmie prasknúť pri ohybe okolo kalibru smerom dovnútra až kým nie sú vnútorné okraje vzdialené viac než je priemer kalibra. 20
Príloha 3 Doplnok B (nestanovené) Príloha 3 Doplnok C (nestanovené) Príloha 3 Doplnok D FORMULÁRE PROTOKOLU POZNÁMKA - Tento doplnok nie je povinnou súčasťou tejto prílohy. Používajú sa nasledovné formuláre: (1) Protokol výrobcu a osvedčenie o zhode musí byť jasná, čitateľná a vo formáte formulára 1: (2) Protokol 1/ o chemickej analýze materiálu pre kovové fľaše, vložky alebo dná požadované základné prvky, identifikácia a pod. (3) Protokol 1 / o mechanických vlastnostiach materiálov kovových nádrží a vložiek požaduje sa aby obsahoval správy o všetkých skúškach a informácie vyžadované týmto predpisom. (4) Protokol 1 / o fyzických a mechanických vlastnostiach materiálov nekovových a vložiek požaduje sa aby obsahoval správy o všetkých skúškach a informácie vyžadované týmto predpisom. (5) Protokol 1 / o analýze kompozitov požaduje sa aby obsahoval správy o všetkých skúškach a údaje vyžadované týmto predpisom. (6) Protokol o hydrostatických skúškach, cyklických tlakových skúškach a deštrukčných skúškach požaduje sa aby obsahovala protokoly o skúške a údaje vyžadované týmto predpisom. Formulár 1: Protokol výrobcu a osvedčenie o zhode Vyrobené: Sídlo: Registračné číslo od regulačného orgánu: Výrobná značka a číslo: Sériové číslo: od... do... vrátane Opis fľaše: ROZMERY: vonkajší priemer... mm, dĺžka..... mm 1/ Formuláre protokolu 2 až 6 by mal vyplniť výrobca a mal by v nich maimálne komplene identifikovať fľaše a kritériá. Každý protokol by mal byť podpísaný príslušným orgánom a výrobcom. 21
Značky vyrazené na zakrivenej časti alebo na nálepkách fľaše sú: (a) Len pre CNG :... (b) NEPOUŽÍVAJTE PO :... (c) Značka výrobcu:... (d) Sériové číslo a číslo časti:... (e) Pracovný tlak v MPa:... (f) Predpis EHK:... (g) Typ protipožiarnej ochrany:... (h) Dátum pôvodnej skúšky (mesiac a rok):... (i) Tara hmotnosť prázdnej fľaše (v kg):... (j) Značka príslušného orgánu alebo inšpektora:... (k) Objem vody v l:... (l) Skúšobný tlak v MPa:... (m) Osobitné upozornenie:... Všetky fľaše boli vyrobené v súlade so všetkými požiadavkami predpisu EHK č. a podľa popisu fľaše uvedeného vyššie. V prílohe sú požadované správy o výsledkoch skúšok. Dolupodpísaný týmto potvrdzuje, že všetky uvedené skúšky dopadli uspokojivo vo všetkých ohľadoch a plne vyhovujú požiadavkám pre typ uvedený vyššie. Poznámky:... Príslušný orgán:... Podpis inšpektora:... Podpis výrobcu:... Miesto, dátum:... 22
Príloha 3 - Doplnok E OVERENIE POMEROV NAPÄTIA POMOCOU TENZOMETROV 1. Pomer napätia a roztiahnutia je pre vlákna vždy elastický a preto sa pomery napätia a pomery roztiahnutia navzájom rovnajú. 2. Požadujú sa tenzometre s vysokým roztiahnutím 3. Tenzometre by mali byť orientované v smere vlákien na ktoré sú pripevnené (napr. u obvodových vlákien na vonkajšej časti fľaše sa tenzometre montujú v smere obvodu). 4. Metóda 1 (pre fľaše, ktoré nepoužívajú namotanie pod napätím) (a) Pres auto-fretážou použite tenzometre a urobte kalibráciu; (b) Odmerajte roztiahnutie pri auto-fretáži, vynulujte po auto-fretáži, pracovný a minimálnu deštrukčný tlak musia byť dodržané; (c) Potvrďte, že roztiahnutie pri deštrukčnom tlaku delené na roztiahnutie pri pracovnom tlaku spĺňa požiadavky na pomer napätí. Pre hybridné konštrukcie sa roztiahnutie pri pracovnom tlaku porovnáva s roztiahnutím u nádrží vystužených iba jedným typom vlákna. 5. Metóda 2 (týka sa všetkých nádrží) (a) Pri nulovom tlaku po navinutí a auto-fretáži aplikujte tenzometre a urobte kalibráciu; (b) Zmerajte roztiahnutie pri nule, pracovnom tlaku a pri minimálnom deštrukčnom tlaku; (c) Pri nulovom tlaku, po zmeraní roztiahnutia pri pracovnom tlaku a pri minimálnom deštrukčnom tlaku a za monitoringu tenzometrov rozrežte časť fľaše na polovice tak, aby oblasť obsahujúca tenzometer bola približne 5 palcov dlhá. Odstráňte vložku bez poškodenia kompozitu. Zmerajte predĺženie po vyňatí vložky. (d) Nastavte ukazovateľ roztiahnutia na nulu, pracovný a minimálny deštrukčný tlak o údaj roztiahnutia nameraný pri nulovom tlaku s vložkou a bez nej. (e) Overte, či podiel roztiahnutia pri deštrukčnom tlaku delený na roztiahnutia pri pracovnom tlaku vyhovuje požiadavkám na pomer napätí. Pre hybridné konštrukcie sa roztiahnutie pri pracovnom tlaku porovnáva s roztiahnutím u nádrží vystužených iba jedným typom vlákna. 23
Príloha 3 - Doplnok F METÓDY ODOLNOSTI VOČI LOMU F.1. F.2. F.2.1. F.2.2. Stanovenie miest citlivých v zmysle únavy materiálu Miesto a orientácia zlyhaní z únavy materiálu vo fľašiach sa má stanovovať príslušnou analýzou napätia alebo úplnými skúškami na únavu materiálu na dokončených fľašiach ako to požadujú konštrukčné kvalifikačné skúšky pre každý jednotlivý typ konštrukcie. Ak sa použije analýza napätia konečných prvkov, miesto citlivé v zmysle únavy materiálu by sa malo identifikovať na základe miesta a orientácie najvyššej koncentrácie hlavného ťahu v stene fľaše alebo vložky pri pracovnom tlaku. Netesnosť pred porušením (LBB) Technická realizácia kritického vyhodnocovania. Táto analýza sa robí za účelom stanovenia toho, že dokončená nádrž bude netesná v prípade ak defekt v nej alebo vo vložke prerastie do celostennej trhliny (cez celú hrúbku steny). Skúška na netesnosť pred porušením by sa mal robiť v bočnej stene. Ak je miesto citlivé v zmysle únavy materiálu na vonkajšej stene, skúška na netesnosť pred porušením by sa mal robiť v tomto mieste použitím postupu Level II z normy BS PD6493. Vyhodnotenie by malo obsahovať nasledujúce kroky: (a) Meranie maimálnej dĺžky (napr. hlavnej osi) výslednej celostennej povrchovej trhliny (zvyčajne eliptického tvaru) z troch nádrží skúšaných v rámci kvalifikačných skúšok danej konštrukcie (v zmysle bodu A.13 a A.14 doplnku A) pre každý typ konštrukcie. V analýze použite dĺžku najväčšej trhliny zo všetkých troch nádrží. Namodelujte semi-eliptickú celostennú trhlinu s hlavnou osou rovnej dvojnásobku najväčšej nameranej hlavnej osi a s vedľajšou osou rovnou 0,9 hrúbky steny. Semi-eliptickú trhlinu treba modelovať v miestach uvedených v bode F.1. doplnku F. Trhlina by mala byť orientovaná tak, aby najväčší hlavný ťah trhlinu ťahal; (b) Úrovne ťahu v stene/vložke pri 26 MPa získané na základe analýzy napätia sú uvedené v bode 6.6. prílohy 3 a treba ich pri vyhodnocovaní použiť. Treba vypočítať príslušné hybné sily pôsobiace na trhliny podľa bodu 9.2. alebo 9.2. v BS PD6493; (c) Pevnosť trhliny dokončenej fľaše alebo vložky z dokončenej fľaše zisťovaná pri izbovej teplote pre hliník a pri 40 ºC pre oceľ by sa mala stanovovať pomocou štandardných skúšobných postupov (buď ISO/DIS 12737 alebo ASTM 813-89 alebo BS 7448) podľa bodu 8.4. a 8.5. BS PD6493; (d) Pomer plastického zbortenia by sa mal vypočítať podľa bodu 9.4. BS PD6493-91. (e) Modelovaný vryp je prijateľný podľa bodu 11.2. z BS PD6493. LBB prostredníctvom deštrukcie fľaše vrypom Skúška na lom by sa mala robiť v bočnej stene. Ak sa miesta citlivé v zmysle únavy materiálu a stanovené podľa bodu F.1. (príloha F) nachádzajú mimo vonkajšej steny, skúška na lom by sa mala robiť v rovnakom mieste. Postup skúšky je nasledovný: 24
(a) Stanovenie dĺžky vrypu LBB Dĺžka vrypu LBB v mieste citlivom v zmysle únavy materiálu by mala byť dva krát väčšia ako maimálna dĺžka nameraná z výslednej celostennej povrchovej trhliny z troch nádrží skúšaných na zlyhanie v rámci konštrukčných schvaľovacích skúšok pre každý typ konštrukcie; (b) Vrypy vo fľaši Pre typ konštrukcie CNG-1 s miestom citlivým v zmysle únavy materiálu v cylindrickej časti v aiálnom smere sa strojovo vyrobia vonkajšie vrypy v pozdĺžnom smere, približne v strede dĺžky cylindrickej časti fľaše. Vrypy by mali byť situované v miestach s minimálnou hrúbkou steny v strednej časti a v štyroch bodoch po obvode fľaše. Pre typ konštrukcie CNG-1 s miestom citlivým v zmysle únavy mimo cylindrickej časti sa LBB vrypy vyrezávajú na vnútorný povrch fľaše súbežne s orientáciou citlivosti voči únave materiálu. Pre typy konštrukcií CNG-2 a CNG-3 sa LBB vrypy vyrezávajú do kovovej vložky. Pre vrypy, ktoré sa budú skúšať pod monotonickým tlakom by mal byť vrypový rezný nástroj približne 12,5 mm široký s uhlom 45 º a s polomerom špicu maimálne 0,25 mm. Priemer rezného nástroja by mal byť 50 mm pre nádrž s vonkajším priemerom menej ako 140 mm a od 65 do 80 mm pre nádrž s vonkajším priemerom viac ako 140 mm (odporúča sa štandardný CVN rezný nástroj). POZNÁMKA: Rezný nástroj by sa mal pravidelne ostriť, aby jeho polomer špicu spĺňal technické parametre. Hĺbka vrypu sa dá nastavovať tak, aby sa dosiahla netesnosť pri monotonickom natlakovaní vodou. Trhlina by sa nemala šíriť viac ako 10 % smerom von s vyrezaného vrypu pri meraní nárastu na vonkajšom povrchu. (c) Postup skúšky Skúška sa musí robiť pri monotonickom alebo cyklickom natlakovaní ako je popísané nižšie: (i) Monotonické natlakovanie po deštrukciu Nádrž sa natlakuje vodou do tlaku až dôjde k jeho uvoľneniu z fľaše v mieste vrypu. Natlakovanie by sa malo robiť podľa bodu A.12 (doplnok A). (ii) Cyklické natlakovanie Skúšobný postup sa robí podľa požiadaviek v bode A.13 v doplnku A. (d) Akceptačné kritériá pri skúške fľaše s vrypom Nádrž prejde skúškou úspešne, ak sú splnené nasledujúce podmienky: (i) Pri monotonickom natlakovaní po deštrukciu by skúška pri zlyhaní mal byť rovný alebo vyšší ako 26 MPa. Pri monotonickom natlakovaní po deštrukciu by celková dĺžka trhliny meraná na vonkajšom povrchu mala byť najviac 1,1-násobkom pôvodnej vyrezanej dĺžky. 25
F.3. F.3.1. F.3.2. (ii) Pri cyklických skúškach na fľašiach sa povoľuje nárast trhliny z únavy materiálu presahujúci pôvodnú vyrezanú dĺžku. Avšak režim zlyhania musí byť netesnosť. Šírenie vrypu v dôsledku únavy materiálu by sa malo vyskytovať najmenej v 90 % dĺžky pôvodne vyrezaného vrypu. POZNÁMKA Ak tieto požiadavky nebudú splnené (dôjde k zlyhaniu pod 36 MPa aj keď režim zlyhania bude netesnosť), treba urobiť nový skúška s menej hlbokým vrypom. Ak dôjde k zlyhaniu v režime roztrhnutia pri tlaku vyššom ako 26 MPa a hĺbka vrypu je plytká, treba urobiť nový skúška s hlbším vrypom. Veľkosť defektu pri nedeštruktívnej skúške (NDT) NDT veľkosť defektu v rámci technickej realizácie kritického vyhodnocovania Výpočty sa musia robiť podľa britskej normy (BS) PD 6493, Časť 3 prostredníctvom nasledujúcich krokov: (a) Trhliny z únavy materiálu by sa mali modelovať v oblasti vysokého napätia v stene (vo vložke) ako vrypy v rovine; (b) Aplikovaný rozsah napätia v miestach citlivých v zmysle únavy materiálu v dôsledku tlaku od 2 MPa do 26 MPa by nemal byť stanovený na základe analýzy napätia ako je popísaná v bode F.1 prílohy F; (c) Ohyb a zložka membránového napätia by sa mali používať oddelene; (d) Minimálny počet cyklov je 15.000; (e) Údaje o šírení trhlín z únavy materiálu by sa mali zbierať vo vzduchu podľa ASTM E647. Orientácia roviny trhliny by mala byť v smere C-L (tzn. rovina trhliny kolmá na obvody a pozdĺž osi fľaše) ako je to znázornené v ASTM E399. Rýchlosť sa určuje ako priemer z skúšok troch vzoriek. Tam, kde sú k dispozícii technické údaje o šírení trhlín z únavy materiálu pre daný materiál a prevádzkové podmienky je tieto možné použiť pri vyhodnocovaní. (f) Veľkosť nárastu trhlín v smere hrúbky a v smere dĺžky v pomere na jeden cyklus tlaku by sa mala určovať podľa krokov uvedených v časti 14.2. normy BS PD6493-91 integrovaním vzťahu medzi rýchlosťou šírenia trhlín z únavy materiálu v zmysle jej definície v e) vyššie a rozsahu sily spôsobujúcej tieto trhliny zodpovedajúcej aplikovanému cyklickému tlaku; (g) Pomocou krkov vyššie vypočítajte maimálnu prípustnú hĺbku a dĺžku defektu, ktorý nesmie spôsobiť zlyhanie fľaše počas jeho projektovanej životnosti v dôsledku zlyhania z únavy materiálu alebo z roztrhnutia. Veľkosť defektu pre NDT musí byť rovná alebo menšia ako vypočítaná maimálna veľkosť defektu pre danú konštrukciu. Veľkosť NDT defektu pri aplikovaní cyklov na nádrž s vrypom Pre typy konštrukcií CNG-1, CNG-2 a CNG-3 sa vezmú tri fľaše obsahujúce umelé defekty, ktoré čo do dĺžky a hĺbky presahujú hranice detektovateľnosti v rámci inšpekčných metód NDT požadovaných v bode 6.15 prílohy 3. Tieto sa podrobia cyklickému natlakovaniu až do zlyhania podľa skúšobnej metodiky v bode A.13 (doplnok A). Pre typ konštrukcie CNG-1 s miestom citlivým z hľadiska únavy materiálu v cylindrickej časti sa urobia vonkajšie vrypy na bočnej stene. Pre typ konštrukcie CNG-1 s miestom citlivým z hľadiska únavy materiálu mimo bočnej steny a pre typy konštrukcie CNG-2 a CNG-3 sa urobia vnútorné 26
vrypy. Vnútorné vrypy je možné vyrezať pred tepelným spracovaním a pred uzavretím dien nádrží. Fľaše nesmú mať netesnosť alebo sa roztrhnúť pred absolvovaním menej ako 15 000 cyklov. Prípustná veľkosť defektu pre NDT sa musí rovnať alebo byť menšia ako veľkosť umelého vrypu v danom mieste. 27
Príloha 3 - Doplnok G POKYNY VÝROBCU NÁDRŽE TÝKAJÚCE SA MANIPULÁCIE, POUŽÍVANIA A PREHLIADOK NÁDRŽÍ G.1. G.2. G.3. G.4. G.5. G.6. Všeobecná časť Primárnou funkciou tejto prílohy je poskytnúť návod kupujúcemu nádrže, distribútorovi, inštalatérovi alebo užívateľovi ako bezpečne používať nádrž počas jej plánovanej životnosti. Distribúcia Výrobca by mal kupujúcemu odporučiť, aby dodal všetkým stranám zapojeným v distribúcii, manipulácii a inštalácii či užívaní nádrží návod na použitie. Dokument sa môže reprodukovať aby bolo možné dodať dostatočný počet jeho eemplárov na uvedený účel a mal by byť označený tak, aby poskytoval odkazy pre dodávané fľaše. Odkazy na eistujúce pravidlá, normy a právne predpisy Technické návody môžu vyť uvedené vo forme odkazov na miestne štátne alebo uznávané pravidlá, normy a právne predpisy. Manipulácia s nádržami Treba dodať návod na manipuláciu, aby sa predišlo neprijateľnému poškodeniu nádrží, resp. ich kontaminácii počas manipulácie. Montáž Treba dodať návod na montáž, aby sa predišlo neprijateľnému poškodeniu nádrží počas montáže a počas normálnej prevádzky v rámci plánovanej životnosti. V prípadoch, keď výrobca uvádza spôsob montáže, mal by v relevantných prípadoch poskytnúť návod s podrobnosťami týkajúcimi sa montáže, konštrukcie, použitia odolných tesniacich materiálov, správne točivé momenty pri doťahovaní a vyvarovanie sa priameho kontaktu fľaše s prostredím obsahujúcim chemické a mechanické činidlá. V prípadoch, keď výrobca neuvádza spôsob montáže, mal by obrátiť pozornosť kupujúceho na možné dlhodobé pôsobenie systému upevnenia vo vozidle, napríklad pohyby vozidla a rozťahovania a zmršťovanie fľaše v rámci tlakových a teplotných podmienok počas prevádzky. V relevantných prípadoch treba obrátiť pozornosť kupujúceho na potrebu správnej inštalácie, lebo hromadiace sa kvapaliny a tuhé látky môžu materiál fľaše poškodiť; Taktiež treba popísať správne upevnenie bezpečnostného poistného zariadenia. Použitie nádrží Výrobca by mal obrátiť pozornosť kupujúceho na projektované prevádzkové podmienky uvedené v Právnom predpise a najmä prípustný počet tlakových cyklov pre danú nádrž, jej životnosť v rokoch, špecifikáciu kvality plynu a prípustné maimálne tlaky. 28
G.7. Prehliadka počas prevádzky Výrobca by mal jasne definovať povinnosti užívateľa dodržiavať požadované prehliadky fľaše (napr. interval medzi inšpekciami, výkon kompetentným personálom). Tieto informácie by mali byť v súlade s kritériami na homologizáciu konštrukcie. 29
Príloha 3 - Doplnok H ENVIRONMENTÁLNA SKÚŠKA H.1. H.2. H.3. Rozsah platnosti Skúška na vonkajšie prostredie má za cieľ preukázať že fľaše NGV dokážu vydržať vplyv prostredia pod karosériou auta a príležitostný vplyv tekutín. Tento skúška vypracoval automobilový priemysel USA ako reakciu na zlyhanie nádrží spôsobované koróznym praskaním kompozitného obalu. Prehľad skúšobnej metódy Nádrž sa najprv predbežne podrobí vplyvu kombinovanému pôsobeniu kyvadla štrku, aby sa tak simulovali potenciálne podmienky pod karosériou auta. Nádrž je potom podrobená sérii ponorení v simulovanej kvapaline cestná soľ/kyslý dážď a tiež v iných kvapalinách, cyklickým zmenám tlaku a vysokým a nízkym teplotám. Na záver skúšobnej sekvencie sa nádrž hydraulicky natlakuje až do deštrukcie. Zvyšná reziduálna deštrukčná sila fľaše nesmie byť menej ako 85 % minimálnej deštrukčnej sily. Umiestnenie fľaše a jej príprava Nádrž sa musí skúšať v podmienkach reprezentujúcich geometrickú situáciu po montáži, vrátane plášťa (ak sa používa), konzol a tesnení a tlakových úchytiek používajúcich tú istú tesniacu konfiguráciu (napr. prstencové tesnenia) ako sa používa v prevádzke. Konzoly sa môžu pred skúškou ponorením natrieť alebo nastriekať ak sa tento úkon robí aj pri ich montáži do vozidla. Fľaše sa skúšajú horizontálne a nominálne rozdelené pozdĺž svojej horizontálnej stredovej čiary na hornú a dolnú časť. Spodná časť fľaše sa bude striedavo ponárať do prostredia cestná soľ/kyslý dážď a do studeného a horúceho vzduchu. Horná časť bude rozdelená na 5 samostatných oblastí označených na skúšanie predbežného pôsobenia a skúšanie pôsobenia kvapaliny. Nominálna veľkosť týchto oblastí by mala mať priemer 100 mm. Oblasti by sa nemali na povrchu fľaše prekrývať. Aj keď by mala byť zachovaná dostupnosť počas skúšky, oblasti by nemali byť orientované pozdĺž jednej priamky ale nesmú sa prekrývať s ponorenou časťou fľaše. Hoci sa predbežné pôsobenie a pôsobenie kvapaliny skúša na cylindrickej časti fľaše, všetky fľaše, vrátane klenbových častí musia byť odolné voči vonkajšiemu prostrediu rovnako ako skúšané oblasti. Ostatné oblasti vystavené pôsobeniu kvapaliny Oblasť ponoru (spodná tretina) Obrázok H.1. Orientácia fľaše a usporiadanie skúšobných oblastí 30
H.4. Prístroj na predkondicionovanie Na uskutočnenie skúšanie predbežného pôsobenia na nádrž kyvadla a štrku je potrebný nasledujúci prístroj. (a) Pôsobenie kyvadla Udierajúce teleso musí byť z ocele a musí mať tvar pyramídy so stranami z rovnostranných trojuholníkov a so štvorcovou základňou a s vrcholom a hrotmi zaokrúhlenými s polomerom 3 mm. Stred dopadu kyvadla by mal súhlasiť s ťažiskom pyramídy a jeho vzdialenosť od osi rotácie kyvadla by mala byť 1 m. Celková hmotnosť kyvadla vo vzťahu voči jeho stredu dopadu by mala byť 15 kg. Energia kyvadla v moment nárazu nesmie byť menšia ako 30 Nm a mala by byť maimálne blízka tejto hodnote. Počas nárazov kyvadla musí byť nádrž upevnená vo svojej polohe pomocou koncovými úchytkami alebo montážnymi svorkami. (b) Nárazy štrku Stroj skonštruovaný ako je technický nákres na obr. H.2. Použitie tohto zariadenia sa musí riadiť ASTM D3170, Štandardným skúšobným postupom pre odolnosť plášťa voči oderu úlomkami s tou výnimkou, že nádrž môže mať počas nárazu štrku teplotu vonkajšieho prostredia. (c) Štrk Naplavený cestný štrk preosiaty cez 16 mm sito ale neprechádzajúci cez 9,5 mm sito. Každá aplikácia pozostáva z 550 ml triedeného štrku (približne 250 300 kameňov). H.5. Obrázok. H.2.- Skúška na náraz štrku Skúšobné prostredie (a) Prostredie používané na ponorenie V špecifickej fáze skúšobného postupu (tabuľka 1) bude nádrž orientovaná horizontálne so spodnou tretinou priemeru fľaše ponorenou do simulovaného prostredia kyslý dážď/cestná soľ. Roztok bude pozostávať z nasledujúcich látok: 31
H.6. H.7. Deionizovaná voda; Chlorid sodný: 2,5 váhových % ± 0,1 %; Chlorid vápenatý: 2,5 váhových % ± 0,1 %; Kyselina sírová: Dosť na dosiahnutie ph 4,0 ± 0,2; Hladina roztoku a ph musia byť nastavené pred každou skúškou s kvapalinou. Teplota kúpeľa musí byť 21 ± 5 ºC. Počas ponorenia má byť neponorená časť vystavená pôsobeniu vzduchu z okolia. (b) Skúšanie v iných kvapalinách Vo vhodnú chvíľu v rámci skúšobnej sekvencie (tabuľka 1) sa každá označená oblasť musí vystaviť pôsobeniu jedného z piatich roztokov po dobu 30 minút. Počas skúšky treba na každú rovnakú oblasť pôsobiť rovnakým prostredím. Roztoky sú: Kyselina sírová: roztok 19 objemových % vo vode; Hydroid sodný: roztok 25 objemových % vo vode; Metanol/benzín: v koncentrácii 30/70 % Dusičnan amónny: roztok 28 váhových % vo vode; Tekutina do ostrekovača. Pri skúšaní má byť skúšobná vzorka orientovaná skúšanou stranou navrchu. Na eponovanú oblasť sa položí jednovrstvový štvorec sklenenej vaty (približne 0,5 mm). Pomocou pipety sa na skúšanú oblasť nanesie 5 ml skúšobnej tekutiny. Po natlakovaní fľaše po dobu 30 minút gázový štvorec odstránime. Podmienky skúšania (a) Cyklus natlakovania Podľa definície v skúšobnej sekvencii sa nádrž musí vystaviť cyklickému hydraulickému tlaku od nie viac ako 2 MPa do nie menej ako 26 MPa pri celkovej dĺžke cyklu neprekračujúcej 66 sekúnd a minimálnej výdrži tlaku 26 MPa po dobu 60 sekúnd. Nominálny proces v rámci cyklu bude nasledovný: Začať od 20 MPa do 26 MPa; Držať pri 26 MPa po dobu najmenej 60 sekúnd; Začať klesať z 26 MPa na 2 MPa; Celkový cyklus trvá minimálne 66 sekúnd. (b) Tlak počas skúšania ostatných kvapalín Po aplikácii ostatných kvapalín by sa mala nádrž natlakovať na najmenej 26 MPa po dobu 30 minút; (c) Skúšanie pri vysokej a nízkej teplote Podľa definície v skúšobnej sekvencii sa celý nádrž musí vystaviť vysokej a nízkej teplote vzduchu. Ktorý je v kontakte s vonkajším povrchom fľaše. Nízka teplota vzduchu by mala byť 40 ºC alebo nižšia a vysoká teplota vzduchu by mala byť 82 ºC ± 5 ºC. Pri skúšaní s nízkou teplotou treba monitorovať teplotu kvapaliny vo fľaši CNG-.1 pomocou termočlánku inštalovaného vo fľaši, aby sa dodržala teplota 40 ºC alebo nižšia. Postup pri skúške (a) Skúšanie predbežného pôsobenia na nádrž 32
H.8. Každá z piatich vyznačených oblastí pre skúšanie odlišnej kvapaliny v hornej časti fľaše sa musí podrobiť skúške predkondicionovania fľaše v podobe jedného úderu vrcholom telesa kyvadla na svoj geometrický stred. Následne po náraze sa päť oblastí podrobí ďalšej skúške aplikovaním nárazov štrku. V strednej časti spodku fľaše, ktorá sa bude ponárať sa aplikuje náraz v podobe jedného úderu vrcholom telesa kyvadla v troch bodoch vzdialených od seba približne 150 mm. Po údere sa stredná časť, ktorá bola vystavená úderu, ďalej podrobí pôsobeniu úderov štrku. Počas predbežného pôsobenia sa nádrž odtlakuje. (b) Postupnosť skúšok a cykly Postupnosť aplikácie pôsobenia prostredia, tlakové cykly a teploty ktoré sa používajú sú definované v tabuľke 1. Povrch fľaše sa medzi jednotlivými etapami neumýva ani nevytiera. Akceptovateľné výsledky Po ukončení hore uvedených skúšok sa nádrž skúša vodnou tlakovou skúškou až do deštrukcie, podľa postupu v bode A.12. Deštrukčný tlak fľaše nesmie byť nižší ako 85 % minimálneho dimenzovaného deštrukčného tlaku. Tabuľka H.1 Podmienky a postupnosť skúšok Kroky skúšky Skúšobné prostredie Počet cyklov tlaku Teplota 1 Iné kvapaliny - Vonkajšie prostredie 2 Ponorenie 1875 Vonkajšie prostredie 3 Vzduch 1875 Vysoká 4 Iné kvapaliny - Vonkajšie prostredie 5 Ponorenie 1875 Vonkajšie prostredie 6 Vzduch 3750 Nízka 7 Iné kvapaliny - Vonkajšie prostredie 8 Ponorenie 1875 Vonkajšie prostredie 9 Vzduch 1875 Vysoká 10 Iné kvapaliny - Vonkajšie prostredie 11 Ponorenie 1875 Vonkajšie prostredie 33
Príloha 4A USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE AUTOMATICKÝCH VENTILOV, JEDNOSMERNÝCH VENTILOV, BEZPEČNOSTNÝCH POISTNÝCH VENTILOV, BEZPEČNOSTNÉHO POISTNÉHO ZARIADENIA A REGULÁTORA PRIETOKU 1. Účelom tejto prílohy je určiť ustanovenia, týkajúce sa homologizácie automatických ventilov, jednosmerných ventilov, bezpečnostných poistných ventilov, bezpečnostných poistných zariadení a regulátorov pre obmedzenie prietoku. 2. Automatický ventil 2.1. Materiály z ktorých pozostáva automatický ventil a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG musia byť kompatibilné s skúšobným CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 2.2. Pprevádzkové špecifikácie 2.2.1. Automatický ventil musí byť skonštruovaný ako odolný tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) bez vzniku netesností a deformácií. 2.2.2. Automatický ventil musí byť skonštruovaný ako odolný voči netesnosti pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5). 2.2.3. Automatický ventil, ktorý sa nachádza v normálnej pracovnej polohe stanovenej výrobcom sa musí podrobiť 20 000 operácií a následne sa deaktivuje. Automatický ventil si musí zachovať tesnosť pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5). 2.2.4. Automatický ventil musí byť skonštruovaný tak, aby dokázal fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 50. 2.3. Elektrický systém (ak eistuje) musí byť izolovaný od telesa automatického ventilu. Odpor izolácie musí byť > 10 MΩ. 2.4. Automatický ventil aktivovaný elektrickým prúdom musí byť po vypnutí prúdu v uzavretej polohe. 2.5. Automatický ventil musí vyhovieť v týchto skúšobných postupoch pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obr. 1-1 bodu 2 tohto predpisu. 3. Jednosmerný ventil 3.1. Materiály z ktorých pozostáva jednosmerný ventil a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG musia byť kompatibilné s skúšobným CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 3.2. Pprevádzkové špecifikácie 3.2.1. Jednosmerný ventil musí byť skonštruovaný ako odolný tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) bez vzniku netesností a deformácií. 3.2.2. Jednosmerný ventil musí byť skonštruovaný ako odolný voči netesnosti pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5). 3.2.3. Jednosmerný, ktorý sa nachádza v normálnej pracovnej polohe stanovenej výrobcom sa musí podrobiť 20 000 operácií a následne sa deaktivuje. 34
Jednosmerný ventil si musí zachovať tesnosť pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5). 3.2.4. Jednosmerný ventil musí byť skonštruovaný tak, aby dokázal fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 50. 3.3. Jednosmerný ventil musí vyhovieť v týchto skúšobných postupoch pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obr. 1-1 bodu 2 tohto predpisu. 4. Bezpečnostný poistný ventil, bezpečnostné poistné zariadenie 4.1. Materiály z ktorých pozostáva bezpečnostný poistný ventil a bezpečnostné poistné zariadenie a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG musia byť kompatibilné s skúšobným CNG. Aby sa overila táto kompatibilita, použije sa postup uvedený v prílohe 5D. 4.2. Pprevádzkové špecifikácie 4.2.1. Bezpečnostný poistný ventil a bezpečnostné poistné zariadenie musia byť konštruované tak, aby odolali tlaku 1,5 krát väčšiemu ako je pracovný tlak (MPa). 4.2.2. Bezpečnostný poistný ventil a bezpečnostné poistné zariadenie triedy 1 musia byť konštruované tak, aby boli nepriepustné pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5). 4.2.3. Bezpečnostný poistný ventil triedy 1 a triedy 2 musí byť konštruovaný tak, aby bol nepriepustný pri dvojnásobnom pracovnom tlaku pri zavretých výstupných otvoroch. 4.2.4. Bezpečnostný poistný ventil musí byť konštruovaný tak, aby otvoril poistku pri teplote 110 ± 10 C. 4.2.5. Bezpečnostný poistný ventil triedy 0 musí byť konštruovaný tak, aby fungoval pri teplotách od 40 C do 85 C. 4.3. Bezpečnostný poistný ventil a bezpečnostné poistné zariadenie musia spĺňať požiadavky skúšobných postupov pre triedu komponentov stanovené podľa schémy na obrázku. 1-1 bodu 2. tohto predpisu. 5. Regulátor na obmedzenie nadmerného prietoku 5.1. Materiály z ktorých pozostáva regulátor pre obmedzenie prietoku a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG musia byť kompatibilné s skúšobným CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 5.2. Pprevádzkové špecifikácie 5.2.1. Regulátor pre obmedzenie prietoku, ktorý nie je integrovaný do fľaše, musí byť skonštruovaný ako odolný tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa). 5.2.2. Regulátor pre obmedzenie prietoku musí byť skonštruovaný ako odolný voči netesnosti pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5). 5.2.3. Regulátor pre obmedzenie prietoku musí byť skonštruovaný tak, aby dokázal fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 50. 5.3. Regulátor pre obmedzenie prietoku musí byť namontovaný vnútri nádrže. 5.4. Regulátor pre obmedzenie prietoku musí byť skonštruovaný s by-passom, aby umožnil vyrovnávanie tlakov. 35
5.5. Regulátor pre obmedzenie prietoku by sa mal odstaviť pri rozdiely tlakov nad ním 90 kpa. Pri tomto rozdiely tlakov by prietok nemal presiahnuť 8 000 cm 3 za minútu. 5.6. Ak je regulátor pre obmedzenie prietoku v polohe odstavenia, prietok cez by-pass by pri rozdiely tlakov 700 kpa nemal presiahnuť 500 cm 3 za minútu. 5.7. Zariadenie musí vyhovieť v týchto skúšobných postupoch pre triedu komponentov stanovenú podľa schémy na obr. 1-1 bodu 2 tohto predpisu, s výnimkou pretlaku, vonkajšej netesnosti, skúšky na odolnosť voči suchému teplu a ozónovému starnutiu materiálu. 6. Ručne ovládaný ventil 6.1. Ručný ventil v triede 0 sa konštruuje tak, aby odolal tlaku 1,5 krát väčšiemu než je pracovný tlak. 6.2. Ručný ventil 0 sa konštruuje tak, aby pracoval pri teplote od -40 ºC do 85 ºC. 36
Príloha 4B USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE OHYBNÝCH PALIVOVÝCH POTRUBÍ ALEBO HADÍC Rozsah platnosti Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie ohybných palivových potrubí alebo hadíc používaných s CNG. Táto príloha sa zaoberá troma typmi ohybných hadíc: (a) Vysokotlakové hadice (trieda 0) (b) Strednotlakové hadice (trieda 1) (c) Nízkotlakové hadice (trieda 2) 1. VYSOKOTLAKOVÉ HADICE (KLASIFIKÁCIA TRIEDY 0) 1.1. Všeobecná časť 1.1.2. Hadica musí byť dimenzovaná na to, aby vydržala maimálny tlak 1,5 násobku pracovného tlaku (MPa). 1.1.3. Hadica musí byť dimenzovaná tak, aby dokázala vydržať teplotu uvedenú v prílohe 50. Vnútorný priemer musí zodpovedať tabuľke 1 normy ISO 1307. 1.2. Konštrukcia hadice 1.2.1. Hadica musí v sebe mať trubicu s hladkým povrchom a plášť z vhodného syntetického materiálu vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami. 1.2.2. Vystužujúca medzivrstva(y) musí byť chránená plášťom proti korózií. Ak sa na vyrobenie vystužujúcej medzivrstvy(iev) použije materiál odolný voči korózii (napr. nerezová oceľ), plášť nie je potrebný. 1.2.3. Vložka a plášť musia byť hladké a bez pórov, dier a zvláštnych prvkov. Úmyselne urobená diera v obale sa nesmie považovať za nedostatok. 1.2.4. Obal musí byť zámerne perforovaný, aby sa zabránilo vzniku bublín. 1.2.5. Pri prederavení obalu a ak je medzivrstva vyrobená s materiálu, ktorý nie je odolný voči korózii, treba medzivrstvu chrániť proti korózii. 1.3. Technické parametre a skúšanie vložky 1.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastické elastoméry (TPE) 1.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nie menej ako 20 MPa a predĺženie pri roztrhnutí nie menej ako 250 %. 1.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (a) médium: n-pentán (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (c) doba ponorenia: 72 hodín Požiadavky: 37
(a) maimálna zmena objemu 20 % (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 25 % (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 30 % Po 48 hodinách pri teplote vzduchu 40 C sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac ako o 5 %. 1.3.1.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 1.3.1.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu 24 hodín. 1.3.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastický materiál. 1.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s nasledovnými podmienkami: (a) typ vzorky: typ 1 BA; (b) rýchlosť ťahu: 20 mm/min. Materiál sa musí pred skúšaním kondicionovať aspoň 21 dní pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti. Požiadavky: (a) pevnosť v ťahu minimálne 20 MP; (b) predĺženie pri roztrhnutí minimálne 100 %. 1.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledovnými podmienkami: (a) médium: n-pentán; (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817); (c) doba ponorenia: 72 hodín. Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 2 %; (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 10 %; (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 10 %. 38
Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín, sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac než o 5 %. 1.3.2.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 1.3.2.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín. 1.4. Špecifikácie a skúšanie plášťa 1.4.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastické elastoméry (TPE) 1.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu minimálne 10 MPa a predĺženie pri roztrhnutí minimálne 250 %. 1.4.1.2. Odolnosť voči n-heánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (a) médium: n-heán (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (c) doba ponorenia: 72 hodín Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 30 % (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % (c) maimálna zmena roztiahnutia pri roztrhnutí 35 % 1.4.1.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 1.4.1.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; 39
(b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu 24 hodín. 1.4.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastický materiál. 1.4.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s nasledovnými podmienkami: (a) typ vzorky: typ 1 BA; (b) rýchlosť ťahu: 20 mm/min. Materiál sa musí pred skúšaním kondicionovať aspoň 21 dní pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti. Požiadavky: (a) pevnosť v ťahu minimálne 20 MP; (b) predĺženie pri roztrhnutí minimálne 100 %. 1.4.2.2. Odolnosť voči n-heánu podľa ISO 1817 s nasledovnými podmienkami: (a) médium: n-heán; (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817); (c) doba ponorenia: 72 hodín. Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 2 %; (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 10 %; (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 10 %. Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín, sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac než o 5 %. 1.4.2.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 1.4.2.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 50 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín. 1.4.3. Odolnosť voči ozónu 1.4.3.1. Skúška sa musí robiť podľa normy ISO 1431/1. 40
1.4.3.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť o 20 % treba vystaviť počas 120 hodín 40 C teplému vzduchu s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto milión. 1.4.3.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny. 1.5. Špecifikácie pre nespojené hadice 1.5.1. Hermetickosť (permeabilita) 1.5.1.1. Hadica s dĺžkou 1 m sa pripojí k nádrži naplnenej tekutým propánom s teplotou 23 C ± 2 C. 1.5.1.2. Skúška by sa mal robiť podľa metódy popísanej v ISO 4080. 1.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm 3 na meter hadice za 24 hodín. 1.5.2. Odolnosť voči nízkej teplote 1.5.2.1. Skúška by sa mal robiť podľa metódy popísanej v norme ISO 4672-1978, metóda B. 1.5.2.2. Skúšobná teplota: -40 C ± 3 C alebo -20 C ± 3 C, ak je to použiteľné. 1.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne prasklinu alebo trhliny. 1.5.3. Skúška na ohyb 1.5.3.1. Prázdna hadica o dĺžke približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3000 opakovaní nižšie popísanej striedavej skúšky na ohyb. Hadica musí byť po absolvovaní skúšky schopná vydržať skúšobný tlak spomínaný v bode 1.5.4.2. Skúška sa vykoná na novej hadici a na hadici po vystavení starnutiu podľa ISO 188, ako je predpísané v bode 1.4.2.3. a následne ISO 1817 ako je predpísané v bode 1.4.2.2. 1.5.3.2. Obrázok 1 (len ako príklad) Vnútorný priemer hadice (mm) Polomer ohýbania (mm) Vzdialenosť medzi stredmi (mm) (obrázok 1) (obrázok 1) Vertikálna b Horizontálna a až do 13 102 241 102 13 16 153 356 153 od 16 do 20 178 419 178 1.5.3.3. Skúšobný stroj (obrázok 1) musí pozostávať s oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami s šírkou ráfiku cca 130 mm. 41
Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať veľkosť udanú v bode 1.5.3.2. Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť v súlade s bodom 1.5.3.2. Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho vodiaceho stredu. Pohonná jednotka ťahá hadicu cez kolesá s rýchlosťou štyroch úplných pohybov za minútu. 1.5.3.4. Hadica musí mať pri inštalovaní cez kolesá tvar S (pozri obr. 1). Koniec, ktorý prechádza horným kolesom musí byť vybavený dostatočnou hmotnosťou, aby bolo zabezpečené úplné priliehanie hadice ku kolesu. Časť, ktorá prechádza cez spodné koleso je pripevnená k pohonnej jednotke. Mechanizmus treba nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m. 1.5.4. Hydraulická tlaková skúška a stanovenie minimálneho deštrukčného tlaku pre hliník 1.5.4.1. Skúška sa musí vykonať podľa normy ISO 1402. 1.5.4.2. Skúšobný tlak 1,5 krát vyšší ako je pracovný tlak (MPa) sa má aplikovať počas 10 minút bez toho, aby vznikla netesnosť. 1.5.4.3. Deštrukčný tlak nesmie byť menší ako 45 MPa. 1.6. Spojky 1.6.1. Spojky sa musia robiť z ocele, mosadze a ich povrch musí byť odolný voči korózii. 1.6.2. Spojky musia byť typu zatláčacích úchytiek (crimp-fitting). 1.6.2.1. Točná matica musí byť so závitom U.N.F. 1.6.2.2. Tesniaci kužeľ typu otočnej matky musí mať polovertikálny uhol 45. 1.6.2.3. Spojky sa môžu byť typu otočnej matky alebo typu rýchlospínača. 1.6.2.4. Nesmie byť možné odpojenie rýchlospínača bez špecifických opatrení alebo bez použitia určeného náradia. 1.7. Zložená hadica so spojkami 1.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo potrebné odstrániť vrchnú vrstvu s výnimkou prípadu, že by výstuž hadice bola z materiálu odolného voči korózii. 1.7.2. Zloženú hadicu treba vystaviť nárazovej skúšky podľa normy ISO 1436. 1.7.2.1. Skúšku treba dokončiť s cirkuláciou oleja s teplotou 93 C a pod minimálnym tlakom 26 MPa. 1.7.2.2. Hadicu treba podrobiť 150 000 nárazom. 1.7.2.3. Po ukončení nárazovej skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak spomínaný v bode 1.5.4.2. 1.7.3. Hermetickosť 42
1.7.3.1. Zložená hadica (hadica so spojkami) musí vydržať 5 minút tlak 1,5 krát vyšší ako pracovný tlak (MPa) bez porušenia tesnosti. 1.8. Označenie 1.8.1. Každá hadica musí niesť (oddelené od seba vzdialenosťou maimálne 5 mm) nasledujúce jasné, čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenia pozostávajúce so znakov, čísiel alebo symbolov. 1.8.1.1. Obchodný názov alebo značka výrobcu 1.8.1.2. Rok a mesiac výroby. 1.8.1.3. Označenie veľkosti a typu. 1.8.1.4. Identifikačné označenie C.N.G. trieda O 1.8.2. Každá spojka musí mať označenie obchodný názvu alebo značky výrobcu vykonávajúceho montáž. 2. STREDNOTLAKOVÉ HADICE, KLASIFIKÁCIA TRIEDY 1 2.1. Všeobecná časť 2.1.1. Hadica musí byť dimenzovaná na to, aby vydržala maimálny tlak pracovný tlak 3 MPa. 2.1.2. Hadica musí byť dimenzovaná tak, aby dokázala vydržať teplotu uvedenú v prílohe 50. 2.1.3. Vnútorný priemer musí zodpovedať tabuľke 1 normy ISO 1307. 2.2. Konštrukcia hadice 2.2.1. Hadica musí v sebe mať trubicu s hladkým povrchom a plášť z vhodného syntetického materiálu vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami. 2.2.2. Vystužujúca medzivrstva(y) musí byť chránená plášťom proti korózií. Ak sa na vyrobenie vystužujúcej medzivrstvy(iev) použije materiál odolný voči korózii (napr. nerezová oceľ), plášť nie je potrebný. 2.2.3. Vložka a plášť musia byť hladké a bez pórov, dier a zvláštnych prvkov. Úmyselne urobená diera v obale sa nesmie považovať za nedostatok. 2.3. Technické parametre a skúšanie vložky 2.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastické elastoméry (TPE) 2.3.1.1. Pevnosť v ťahu a roztiahnutie pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nie menej ako 10 MPa a roztiahnutie pri roztrhnutí nie menej ako 250 %. 2.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (a) médium: n-pentán (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (c) doba ponorenia: 72 hodín Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 20 % 43
(b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 25 % (c) maimálna zmena roztiahnutia pri roztrhnutí 30 % Po 48 hodinách pri teplote vzduchu 40 C sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac ako o 5 %. 2.3.1.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 2.3.1.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu 24 hodín. 2.3.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastický materiál. 2.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s nasledovnými podmienkami: (a) typ vzorky: typ 1 BA; (b) rýchlosť ťahu: 20 mm/min. Materiál sa musí pred skúšaním kondicionovať aspoň 21 dní pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti. Požiadavky: (a) pevnosť v ťahu minimálne 20 MP; (b) predĺženie pri roztrhnutí minimálne 100 %. 2.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledovnými podmienkami: (a) médium: n-pentán; (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817); (c) doba ponorenia: 72 hodín. Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 2 %; (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 10 %; (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 10 %. Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín, sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac než o 5 %. 44
2.3.2.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 2.3.2.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín. 2.4. Špecifikácie a skúšanie plášťa 2.4.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastické elastoméry (TPE) 2.4.1.1. Pevnosť v ťahu a roztiahnutie pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nie menej ako 10 MPa a roztiahnutie pri roztrhnutí nie menej ako 250 %. 2.4.1.2. Odolnosť voči n-heánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (a) médium: n-heán (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (c) doba ponorenia: 72 hodín Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 30 % (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % (c) maimálna zmena roztiahnutia pri roztrhnutí 35 % 2.4.1.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 2.4.1.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; 45
(b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu 24 hodín. 2.4.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastický materiál. 2.4.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s nasledovnými podmienkami: (a) typ vzorky: typ 1 BA; (b) rýchlosť ťahu: 20 mm/min. Materiál sa musí pred skúšaním kondicionovať aspoň 21 dní pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti. Požiadavky: (a) pevnosť v ťahu minimálne 20 MP; (ii) predĺženie pri roztrhnutí minimálne 100 %. 2.4.2.2. Odolnosť voči n-heánu podľa ISO 1817 s nasledovnými podmienkami: (i) médium: n-heán; (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817); (c) doba ponorenia: 72 hodín. Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 2 %; (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 10 %; (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 10 %. Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín, sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac než o 5 %. 2.4.2.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 2.4.2.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 20 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 50 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín. 2.4.3. Odolnosť voči ozónu 2.4.3.1. Skúška sa musí robiť podľa normy ISO 1431/1. 46
2.4.3.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť o 20 % treba vystaviť počas 120 hodín 40 C teplému vzduchu s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto milión. 2.4.3.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny. 2.5. Špecifikácie pre nespojené hadice 2.5.1. Hermetickosť (permeabilita) 2.5.1.1. Hadica s dĺžkou 1 m sa pripojí k nádrži naplnenej tekutým propánom s teplotou 23 C ± 2 C. 2.5.1.2. Skúška by sa mal robiť podľa metódy popísanej v ISO 4080. 2.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm 3 na meter hadice za 24 hodín. 2.5.2. Odolnosť voči nízkej teplote 2.5.2.1. Skúška by sa mal robiť podľa metódy popísanej v norme ISO 4672-1978, metóda B. 2.5.2.2. Skúšobná teplota: -40 C ± 3 C alebo -20 C ± 3 C, ak je to použiteľné. 2.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne prasklinu alebo trhliny. 2.5.3. Skúška na ohyb 2.5.3.1. Prázdna hadica o dĺžke približne 3,5 m musí vydržať bez pokazenia 3000 opakovaní nižšie popísanej striedavej skúšky na ohyb. Hadica musí byť po absolvovaní skúšky schopná vydržať skúšobný tlak spomínaný v bode 2.5.4.2. Skúška sa vykoná na novej hadici a na hadici po vystavení starnutiu podľa ISO 188, ako je predpísané v bode 2.4.2.3. a následne ISO 1817 ako je predpísané v bode 2.4.2.2. 2.5.3.2. Obrázok 2 (len ako príklad) Vnútorný priemer hadice (mm) Polomer ohýbania (mm) Vzdialenosť medzi stredmi (mm) (obrázok 2) (obrázok 2) Vertikálna b Horizontálna a až do 13 102 241 102 13 16 153 356 153 od 16 do 20 178 419 178 2.5.3.3. Skúšobný stroj (obrázok 2) musí pozostávať s oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami s šírkou ráfiku cca 130 mm. 47
Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať veľkosť udanú v bode 2.5.3.2. Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť v súlade s bodom 2.5.3.2. Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho vodiaceho stredu. Pohonná jednotka ťahá hadicu cez kolesá s rýchlosťou štyroch úplných pohybov za minútu. 2.5.3.4. Hadica musí mať pri inštalovaní cez kolesá tvar S (pozri obr. 2). Koniec, ktorý prechádza horným kolesom musí byť vybavený dostatočnou hmotnosťou, aby bolo zabezpečené úplné priliehanie hadice ku kolesu. Časť, ktorá prechádza cez spodné koleso je pripevnená k pohonnej jednotke. Mechanizmus treba nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m. 2.5.4. Hydraulická tlaková skúška 2.5.4.1. Skúška sa musí robiť podľa normy ISO 1402. 2.5.4.2. Skúšobný tlak 3 MPa sa má aplikovať počas 10 minút bez toho, aby vznikla netesnosť. 2.6. Spojky 2.6.1. Pri namontovaní spojky na hadicu musia byť splnené nasledujúce podmienky: 2.6.2. Spojky sa musia robiť z ocele, mosadze a ich povrch musí byť odolný voči korózii. 2.6.3. Spojky musia byť typu zatláčacích úchytiek (crimp-fitting). 2.6.4. Spojky sa môžu byť typu otočnej matky alebo typu rýchlospínača. 2.6.5. Nesmie byť možné odpojenie rýchlospínača bez špecifických opatrení alebo bez použitia určeného náradia. 2.7. Zložená hadica so spojkami 2.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo potrebné odstrániť vrchnú vrstvu s výnimkou prípadu, že by výstuž hadice bola z materiálu odolného voči korózii. 2.7.2. Zloženú hadicu treba vystaviť nárazovej skúšky podľa normy ISO 1436. 2.7.2.1. Skúška treba dokončiť s cirkuláciou oleja s teplotou 93 C a pod minimálnym tlakom rovným 1,5 násobku maimálneho pracovného tlaku. 2.7.2.2. Hadicu treba podrobiť 150 000 nárazom. 2.7.2.3 Po ukončení nárazovej skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak spomínaný v bode 2.5.4.2. 2.7.3. Hermetickosť 2.7.3.1. Zložená hadica (hadica so spojkami) musí vydržať 5 minút tlak 3 MPa bez porušenia tesnosti. 2.8. Označenie 48
2.8.1. Každá hadica musí niesť (oddelené od seba vzdialenosťou maimálne 5 mm) nasledujúce jasné, čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenia pozostávajúce so znakov, čísiel alebo symbolov. 2.8.1.1. Obchodný názov alebo značka výrobcu 2.8.1.2. Rok a mesiac výroby. 2.8.1.3. Označenie veľkosti a typu. 2.8.1.4. Identifikačné označenie C.N.G. trieda 1 2.8.2. Každá spojka musí mať označenie obchodný názvu alebo značky výrobcu vykonávajúceho montáž. 3. NÍZKOTLAKOVÉ HADICE, KLASIFIKÁCIA TRIEDY 2 3.1. Všeobecná časť 3.1.1. Hadica musí byť dimenzovaná na to, aby vydržala maimálny tlak pracovný tlak 450 kpa. 3.1.2. Hadica musí byť dimenzovaná tak, aby dokázala vydržať teplotu uvedenú v prílohe 50. 3.1.3. Vnútorný priemer musí zodpovedať tabuľke 1 normy ISO 1307. 3.2. (nestanovené) 3.3. Technické parametre a skúšanie vložky 3.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastické elastoméry (TPE) 3.3.1.1. Pevnosť v ťahu a roztiahnutie pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nie menej ako 10 MPa a roztiahnutie pri roztrhnutí nie menej ako 250 %. 3.3.1.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (a) médium: n-pentán (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (c) doba ponorenia: 72 hodín Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 20 % (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 25 % (c) maimálna zmena roztiahnutia pri roztrhnutí 30 % Po 48 hodinách pri teplote vzduchu 40 C sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac ako o 5 %. 3.3.1.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. 49
Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 3.3.1.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu 24 hodín. 3.3.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastický materiál. 3.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s nasledovnými podmienkami: (a) typ vzorky: typ 1 BA; (b) rýchlosť ťahu: 20 mm/min. Materiál sa musí pred skúšaním kondicionovať aspoň 21 dní pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti. Požiadavky: (a) pevnosť v ťahu minimálne 20 MP; (b) predĺženie pri roztrhnutí minimálne 100 %. 3.3.2.2. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledovnými podmienkami: (a) médium: n-pentán; (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817); (c) doba ponorenia: 72 hodín. Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 2 %; (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 10 %; (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 10 %. Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín, sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac než o 5 %. 3.3.2.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 3.3.2.1. Požiadavky: 50
(a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín. 3.4. Špecifikácie a skúšanie plášťa 3.4.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pre gumový materiál a pre termoplastické elastoméry (TPE) 3.4.1.1. Pevnosť v ťahu a roztiahnutie pri roztrhnutí podľa ISO 37. Pevnosť v ťahu nie menej ako 10 MPa a roztiahnutie pri roztrhnutí nie menej ako 250 %. 3.4.1.2. Odolnosť voči n-heánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (a) médium: n-heán (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (c) doba ponorenia: 72 hodín Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 30 % (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % (c) maimálna zmena roztiahnutia pri roztrhnutí 35 % 3.4.1.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 3.4.1.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu 24 hodín. 3.4.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre termoplastický materiál. 3.4.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri roztrhnutí podľa ISO 527-2 s nasledovnými podmienkami: (a) typ vzorky: typ 1 BA; (b) rýchlosť ťahu: 20 mm/min. 51
Materiál sa musí pred skúšaním kondicionovať aspoň 21 dní pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti. Požiadavky: (a) pevnosť v ťahu minimálne 20 MP; (b) predĺženie pri roztrhnutí minimálne 100 %. 3.4.2.2. Odolnosť voči n-heánu podľa ISO 1817 s nasledovnými podmienkami: (a) médium: n-heán; (b) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817); (c) doba ponorenia: 72 hodín. Požiadavky: (a) maimálna zmena objemu 2 %; (b) maimálna zmena pevnosti v ťahu 10 %; (c) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 10 %. Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 C počas 48 hodín, sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac než o 5 %. 3.4.2.3. Odolnosť voči starnutiu podľa ISO 188 s nasledovnými podmienkami: (a) teplota: 115 C (skúšobná teplota = maimálna prevádzková teplota mínus 10 C); (b) doba skúšania: 24 a 336 hodín. Po starnutí sa vzorky musia kondicionovať pri 23 C a 50 % relatívnej vlhkosti počas aspoň 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosť v ťahu podľa bodu 3.4.2.1. Požiadavky: (a) maimálna zmena pevnosti v ťahu 20 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín; (b) maimálna zmena predĺženia pri roztrhnutí 50 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri roztrhnutí materiálu, ktorý sa podrobil starnutiu počas 24 hodín. 3.4.3. Odolnosť voči ozónu 3.4.3.1. Skúška sa musí robiť podľa normy ISO 1431/1. 3.4.3.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť o 20 % treba vystaviť počas 120 hodín 40 C teplému vzduchu s relatívnou vlhkosťou 50 % ± 10 % a s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto milión. 3.4.3.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny. 3.5. Špecifikácie pre nespojené hadice 3.5.1. Hermetickosť (permeabilita) 3.5.1.1. Hadica s dĺžkou 1 m sa pripojí k nádrži naplnenej tekutým propánom s teplotou 23 C ± 2 C. 52
3.5.1.2. Skúška by sa mala robiť podľa metódy popísanej v ISO 4080. 3.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm 3 na meter hadice za 24 hodín. 3.5.2. Odolnosť voči nízkej teplote 3.5.2.1. Skúška by sa mala robiť podľa metódy popísanej v norme ISO 4672, metóda B. 3.5.2.2. Skúšobná teplota: -40 C ± 3 C alebo -20 C ± 3 C, ak je to použiteľné. 3.5.2.2. Skúšobná teplota: - 25 C ± 3 C 3.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne prasklinu alebo trhliny. 5.3.5. Odolnosť voči vysokej teplote 3.5.3.1. Kus hadice natlakovanej na 450 kpa a s minimálnou dĺžkou 0,5 m sa vloží do pece pri teplote 120 C ± 2 C na dobu 24 hodín. Skúška sa vykoná na novej hadici a na hadici po vystavení starnutiu podľa ISO 188, ako je predpísané v bode 3.4.2.3. a následne ISO 1817 ako je predpísané v bode 3.4.2.2. 3.5.3.2. Unikanie cez stenu hadice nesmie presiahnuť 95 cm 3 na meter počas 24 hodín. 3.5.3.3. Po absolvovaní skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak 50 kpa po dobu 10 minút. Unikanie cez stenu hadice nesmie presiahnuť 95 cm 3 na meter počas 24 hodín. 3.5.4. Skúška na ohyb 3.5.4.1. Prázdna hadica o dĺžke približne 3,5 m musí vydržať bez pokazenia 3000 opakovaní nižšie popísanej striedavej skúšky na ohyb. 3.5.4.2. Obrázok 3 (len ako príklad) Skúšobný stroj (obrázok 3) musí pozostávať s oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami s šírkou ráfiku cca 130 mm. Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať 102 mm. Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť 241 mm vertikálne a 102 mm horizontálne. Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho vodiaceho stredu. Pohonná jednotka ťahá hadicu cez kolesá s rýchlosťou štyroch úplných pohybov za minútu. 53
3.5.3.4. Hadica musí mať pri inštalovaní cez kolesá tvar S (pozri obr. 3). 3.6. Označenie Koniec, ktorý prechádza horným kolesom musí byť vybavený dostatočnou hmotnosťou, aby bolo zabezpečené úplné priliehanie hadice ku kolesu. Časť, ktorá prechádza cez spodné koleso je pripevnená k pohonnej jednotke. Mechanizmus treba nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m. 3.6.1. Každá hadica musí niesť (oddelené od seba vzdialenosťou maimálne 5 mm) nasledujúce jasné, čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenia pozostávajúce so znakov, čísiel alebo symbolov. 3.6.1.1. Obchodný názov alebo značka výrobcu 3.6.1.2 Rok a mesiac výroby. 3.6.1.3. Označenie veľkosti a typu. 3.6.1.4. Identifikačné označenie C.N.G. trieda 2 3.6.2. Každá spojka musí mať označenie obchodný názvu alebo značky výrobcu vykonávajúceho montáž. 54
Príloha 4C USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE CNG FILTRA 1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie CNG filtra. 2. Prevádzkové podmienky 2.1. CNG filter musí byť skonštruovaný tak, aby fungoval pri teplotách uvedených v prílohe 50. 2.2. CNG filter by sa mal klasifikovať podľa maimálneho pracovného tlaku (pozri bod 2 tohto predpisu) 2.2.1. Trieda 0: CNG filter musí byť skonštruovaný tak, aby vydržal tlak 1,5-násobku pracovného tlaku (MPa). 2.2.2. Trieda 1 a 2: CNG filter musí byť skonštruovaný tak, aby vydržal tlak 2- násobku pracovného tlaku (MPa). 2.2.3. Trieda 3: CNG filter musí byť skonštruovaný tak, aby vydržal tlak 2-násobku tlaku na ktorý je dimenzovaný bezpečnostný poistný ventil. 2.3. Materiály použité v CNG filtri ktoré sú v kontakte s CNG počas prevádzky musia byť kompatibilné s týmto plynom (pozri prílohu 5D). 2.4. Komponent musí vyhovovať skúšobným postupom pre komponenty klasifikovanej triedy podľa schémy na obr. 1-1 v bode 2. tohto predpisu. 55
Príloha 4D USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE REGULÁTORA TLAKU 1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácia homologizáciu regulátora tlaku. 2. Regulátor tlaku 2.1. Materiál z ktorého pozostáva regulátor tlaku a ktorý je pri prevádzke v kontakte s CNG musí byť kompatibilný s skúšobným CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 2.2. Materiál z ktorého pozostáva regulátor tlaku a ktorý je pri prevádzke v kontakte s médiom vo výmenníku tepla regulátora musí byť kompatibilný s touto kvapalinou. 2.3. Komponent musí vyhovieť skúšobným postupom pre triedu 0 komponentov vystavených vysokému tlaku a pre triedu 1, 2, 3 a 4 komponentov vystavených strednému a nízkemu tlaku. 2.4. Skúška životnosti (nepretržitej prevádzky) regulátora tlaku: Regulátora musí byť schopný vydržať 50 000 cyklov bez akejkoľvek poruchy v prípade skúšania podľa nasledujúceho postupu. Keď sú tlakové stupne oddelené, prevádzkový tlak uvedený v písmenách (a) až (f) sa považuje za pracovný tlak na výstupe. (a) Regulátor sa recykluje počas 95 % celkového počtu cyklov pri izbovej teplote a prevádzkovom tlaku. Každý cyklus pozostáva z prietoku do doby kým sa nedosiahne stabilný výstupný tlak, potom sa prietok plynu zastaví ventilom umiestneným za regulátorom do 1 s až kým sa nestabilizuje zatvárací tlak za regulátorom. Stabilizovaný výstupný tlak je definovaný ako stanovený tlak ± 15 % na dobu aspoň 5 s. (b) Vstupný tlak sa cyklicky mení počas aspoň 1 % celkového počtu cyklov pri izbovej teplote od 100 % do 50 % celkového prevádzkového tlaku. Trvanie každého cyklu nesmie byť kratšie než 10 s. (c) Opakuje sa postup cyklovania (a) pri 120 C a prevádzkovom tlaku počas 1 % celkového počtu cyklov. (d) Opakuje sa postup cyklovania (b) pri 120 C a prevádzkovom tlaku počas 1 % celkového počtu cyklov. (e) Opakuje sa postup cyklovania (a) pri -40 C alebo prípadne -20 C a pri 50 % prevádzkového tlaku počas 1 % celkového počtu cyklov. (f) Opakuje sa postup cyklovania (b) pri -40 C alebo prípadne -20 C a pri 50 % prevádzkového tlaku počas 1 % celkového počtu cyklov. (g) Po dokončení skúšky uvedenej v písmenách (a), (b), (c), (d), (e) a (f) musí byť regulátor nepriepustný (pozri prílohu 5B) pri teplotách -40 C alebo prípadne -20 C a pri izbovej teplote a teplote + 120 C. 3. Klasifikácia a skúšobné postupy 3.1. Časť regulátora tlaku, ktorá je v kontakte s tlakom v nádrži sa považuje za triedu 0. 56
3.1.1. Časť regulátora tlaku triedy 0 musí byť odolná voči netesnosti (pozri prílohu 5B) pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa) s uzavretými vývodmi v danej časti. 3.1.2. Časť regulátora tlaku triedy 0 musí vydržať tlak 1,5 krát väčší ako je pracovný tlak (MPa). 3.1.3. Časť regulátora tlaku triedy 1 a triedy 2 musí byť odolná voči netesnosti (pozri prílohu 5B) pri tlaku 2 krát väčšom ako je pracovný tlak. 3.1.4. Časť regulátora tlaku triedy 1 a triedy 2 musí vydržať tlak 2 krát väčší ako je pracovný tlak. 3.1.5. Časť regulátora tlaku triedy 3 musí vydržať tlak 2-násobku tlaku na ktorý je dimenzovaný bezpečnostný poistný ventil. 3.2. Regulátor tlaku musí byť skonštruovaný tak, aby dokázal fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 50. 57
Príloha 4E USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE SNÍMAČOV TLAKU A TEPLOTY 1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie snímačov tlaku a teploty. 2. Snímače tlaku a teploty 2.1. Materiály z ktorých pozostávajú Snímače tlaku a teploty a ktoré sú pri prevádzke v kontakte s CNG musia byť kompatibilné s skúšobným CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 2.2. Snímače tlaku a teploty sú klasifikované do tried podľa schémy 1-1 v bode 2 tohto predpisu. 3. Klasifikácia a skúšobné postupy 3.1. Časť snímačov tlaku a teploty, ktorá je v kontakte s tlakom v nádrži sa považuje za triedu 0. 3.1.1. Časť snímačov tlaku a teploty triedy 0 musí byť odolná voči netesnosti (pozri prílohu 5B) pri tlaku 1,5 krát väčšom ako je pracovný tlak (MPa). 3.1.2. Časť snímačov tlaku a teploty triedy 0 musí vydržať tlak 1,5 krát väčší ako je pracovný tlak (MPa). 3.1.3. Časť snímačov tlaku a teploty triedy 1 a triedy 2 musí byť odolná voči netesnosti pri tlaku 2 krát väčšom ako je pracovný tlak (pozri prílohu 5B). 3.1.4. Časť snímačov tlaku a teploty triedy 1 a triedy 2 musí vydržať tlak 2 krát väčší ako je pracovný tlak. 3.1.5. Časť snímačov tlaku a teploty triedy 3 musí vydržať tlak 2-násobku tlaku na ktorý je dimenzovaný bezpečnostný poistný ventil. 3.2. Snímače tlaku a teploty musia byť skonštruované tak, aby dokázali fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 50. 3.3. Elektrický systém (ak eistuje) musí byť izolovaný od telesa automatického ventilu. Odpor izolácie musí byť > 10 MΩ. 58
Príloha 4F USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE PLNIACEJ JEDNOTKY (nádrž) 1. Rozsah platnosti Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie plniacej jednotky. 2. Plniaca jednotka 2.1. Plniaca jednotka musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 3 a musí mať v prípade potreby rozmery podľa bodu 4. 2.2. Plniace jednotky konštruované v súlade s ISO 14469-1, prvé vydanie z 1.11.2004 1/ a spĺňajúce všetky v nej stanovené požiadavky sa považujú za jednotky spĺňajúce požiadavky bodov 3 a 4 tejto prílohy. 3. Skúšobné postupy plniacej jednotky 3.1. Plniaca jednotka musí spĺňať požiadavky triedy 0 a podrobiť sa skúšobným postupom stanoveným v prílohe 3 s nasledujúcimi osobitnými požiadavkami. 3.2. Materiál z ktorého pozostáva plniaca jednotka a ktorý je pri prevádzke v kontakte s CNG musí byť kompatibilný s CNG. Aby sa overila táto kompatibilita, použije sa postup uvedený v prílohe 5D. 3.3. Plniaca jednotka musí byť nepriepustná pri tlaku 1,5 krát väčšom než je pracovný tlak (MPa) (pozri prílohu 5B). 3.4. Plniaca jednotka musí odolať tlaku 33 MPa. 3.5. Plniaca jednotka musí byť konštruovaná tak, aby bola funkčná pri teplote uvedenej v prílohe 5O. 3.6. Plniaca jednotka musí vydržať 10 000 cyklov v skúške životnosti špecifikovanej v prílohe 5L. 4. Rozmery plniacej jednotky 4.1. Na obrázku 1 sú uvedené rozmery plniacej jednotky pre vozidlá kategórie M 1 a N 1. 2/ 1/ Konektor na opakované plnenie cestných vozidiel poháňaných stlačeným zemným plynom (CNG) - časť 1: konektor 20 MPa (200 barov). 2/ Ako je definované v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2)". 59
Obrázok 1: Plniaca jednotka 20 MPA (nádrž pre vozidlá kategórie M 1 a N 1 Legenda: V tejto oblasti nesmú byť žiadne komponenty 1 Utesnený povrch ekvivalentný rozmerom kruhového utesnenia v pravidlách č. 110: Rozmery v milimetroch 9,19 mm ± 0,127 mm vnútorný priemer Drsnosť povrchu < Ra 3,2 µm 2.62 mm ± 0.076 mm šírka Opracovanie tesniaceho povrchu: 0,8 µm à 0,05 µm Tvrdosť materiálu: minimálne 75 Rockwellovej stupnice (HRB 75) a Minimálna dĺžka fľaše bez prostriedkov na pripevnenie fľaše alebo ochranných krytov. 60
Príloha 4G USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE NASTAVOVAČA PRIETOKU PLYNU A ZMIEŠAVAČA PLYNU SO VZDUCHOM ALEBO VSTREKOVAČA PLYNU 1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie nastavovača prietoku plynu a zmiešavača plynu so vzduchom alebo vstrekovača plynu. 2. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu 2.1. Materiál z ktorého pozostáva zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač a plynu, ktorý je v kontakte s CNG musí byť kompatibilný s CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 2.2. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu musí vyhovieť kritériám komponentov triedy 1 a 2 podľa ich klasifikácie. 2.3. Skúšobné tlaky 2.3.1. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu musí vydržať tlak 2 krát väčší ako je pracovný tlak. 2.3.1.1. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu musí byť odolný voči netesnosti pri tlaku 2 krát väčšom ako je pracovný tlak. 2.3.2. Zmiešavač plynu so vzduchom alebo vstrekovač plynu triedy 1 a triedy 2 musí byť skonštruovaný tak, aby dokázal fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 5D. 2.4. Elektrické komponenty obsahujúce CNG musia spĺňať nasledujúce podmienky: (a) Musia byť samostatne uzemnené (b) Elektrický systém komponentu musí byť izolovaný od jej telesa (c) Vstrekovač plynu musí byť po vypnutí prúdu v uzavretej polohe 3. Nastavovač prietoku plynu 3.1. Materiál z ktorého pozostáva nastavovač prietoku plynu a ktorý je v kontakte s CNG musí byť kompatibilný s CNG. Aby sa preverila táto kompatibilita, aplikuje sa postup uvedený v prílohe 5D. 3.2. Nastavovač prietoku plynu musí vyhovieť kritériám komponentov triedy 1 alebo 2 podľa ich klasifikácie. 3.3. Skúšobné tlaky 3.3.1. Nastavovač prietoku plynu musí vydržať tlak 2 krát väčší ako je pracovný tlak. 3.1.1.1. Nastavovač prietoku plynu musí byť odolný voči netesnosti pri tlaku 2 krát väčšom ako je pracovný tlak. 3.3.2. Nastavovač prietoku plynu triedy 1 a triedy 2 musí byť skonštruovaný tak, aby dokázal fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 5D. 3.4. Elektrické komponenty obsahujúce CNG musia spĺňať nasledujúce podmienky: (a) Musia byť samostatne uzemnené 61
(b) Elektrický systém komponentu musí byť izolovaný od jej telesa 62
Príloha 4H USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA HOMOLOGIZÁCIE ELEKTRONICKEJ RIADIACEJ JEDNOTKY 1. Účelom tejto prílohy je definovať ustanovenia týkajúce sa homologizácie elektronickej riadiacej jednotky. 2. Elektronická riadiaca jednotka 2.1. Elektronická riadiaca jednotka môže byť každé zariadenie, ktoré ovláda spotrebu CNG v motore a odpája automatický ventil v prípade poškodenia prívodu paliva alebo spomalenia motora, resp. počas zrážky. 2.2. Vypnutie oneskorenia automatického ventilu po spomalení motora nesmie byť dlhšie ako 5 sekúnd. 2.3. Zariadenie môže byť vybavené integrovaným nastavovačom predstihu zapaľovania buď v elektrickom module, alebo samostatne. 2.4. Zariadenie môže byť integrované s neinteligentnými vstrekovačmi plynu, aby sa umožnilo správne fungovanie elektronickej ovládacej benzínovej jednotky počas prevádzky CNG. 2.5. Elektronická riadiaca jednotka musí byť skonštruovaná tak, aby dokázala fungovať pri teplote uvedenej v prílohe 50. 63
Príloha 5 SKÚŠOBNÉ POSTUPY 1. Klasifikácia 1.1. NCG komponenty určené pre použitie vo vozidlách sa musia Klasifikovať podľa maimálneho pracovného tlaku a funkcie, v zmysle bodu 2 tohto predpisu. 1.2. Klasifikácia komponentov sa určuje na základe skúšok, ktoré treba urobiť pri homologizácii typov komponentov alebo ich častí. 2. Platné skúšobné postupy V tabuľke 5.1. nižšie sú ukázané platné skúšobné postupy v závislosti od Klasifikácie. Tabuľka 5.1. Skúška Trieda 0 Trieda 1 Trieda 2 Trieda 3 Trieda 4 Bod Pretlak alebo pevnosť X X X X O 5A Vonkajšia netesnosť X X X X O 5B Vnútorná netesnosť A A A A O 5C Skúšky životnosti A A A A O 5L Kompatibilita s CNG A A A A A 5D Odolnosť voči korózii X X X X X 5E Odolnosť voči suchému teplu A A A A A 5F Ozónové starnutie A A A A A 5G Deštruktívne skúšky X O O O O 5M Tepelný cyklus A A A A O 5H Tlakový cyklus X O O O O 5I Odolnosť voči vibráciám A A A A O 5N Prevádzkové teploty X X X X X 5O X = použiteľná O= nepoužiteľná A = podľa potreby Poznámky: (a) Vnútorná netesnosť: použiteľná ak trieda komponentu zahŕňa vnútorné sedlá ventilov, ktoré sú normálne uzavreté počas stavu motora OFF. (b) Skúška životnosti: použiteľná ak trieda komponentu zahŕňa zabudované časti, ktoré sa budú opakovane pohybovať počas prevádzky motora. (c) Kompatibilita s CNG, odolnosť voči suchému teplu, ozónové starnutie: použiteľné ak trieda komponentu zahŕňa syntetické/nekovové časti. (d) Cyklická tepelná skúška: použiteľná ak trieda komponentu zahŕňa syntetické/nekovové časti. 64
(e) Skúška odolnosť voči vibráciám: použiteľná ak trieda komponentu zahŕňa zabudované časti, ktoré sa budú opakovane pohybovať počas prevádzky motora. Materiály použité na komponenty používané na komponenty musia mať napísané technické parametre, ktoré buď spĺňajú alebo prekračujú (skúšobné) kritériá stanovené v tejto prílohe v oblasti: (a) teploty (b) tlaku (c) kompatibility CNG (d) životnosti 3. Všeobecné požiadavky 3.1. Skúšky na tesnosť sa musia robiť s natlakovaným plynom ako vzduch alebo dusík. 3.2. Na dosiahnutie potrebného tlaku pri hydrostatickej skúške pevnosti sa môže použiť kvapalina. 3.3. Skúšobný interval na netesnosť alebo pevnosť pri hydrostatickej skúške nesmie byť kratší ako 3 minúty. 65
Príloha 5A PRETLAKOVÁ SKÚŠKA (SKÚŠKA NA PEVNOSŤ) 1. Komponenty obsahujúce CNG musia vydržať bez akejkoľvek viditeľnej známky roztrhnutia alebo trvalej deformácie hydraulický tlak 1,5 2 krát väčší ako je maimálny pracovný tlak počas minimálne 3 minút pri izbovej teplote s uzavretým vývodom vysokotlakého komponentu. Ako skúšobné médium sa môže použiť voda, alebo iná vhodná hydraulická kvapalina. 2. Vzorky v predchádzajúcej časti podrobené skúške na trvácnosť podľa prílohy 5 L sa napoja na zdroj hydrostatického tlaku. Do prívodových trubiek zdroja hydrostatického tlaku s tlakom nie menej ako 1,5-násobku a nie viac ako 2- násobku skúšobného tlaku sa namontujú havarijný uzáver a tlakomer. 3. Tabuľka 5.2. znázorňuje pracovný a deštrukčný tlak podľa klasifikácie v bode 2 tohto predpisu. Klasifikácia komponentu Tabuľka 5.2. Pracovný tlak (kpa) Pretlak (kpa) Trieda 0 3000 < p < 26000 1,5 pracovný tlak Trieda 1 450< p < 3000 1,5 pracovný tlak Trieda 2 20 < p < 450 2 pracovný tlak Trieda 3 450< p < 3000 2 tlak uvoľnenia poistného ventilu 66
Príloha 5B SKÚŠKA NA VONKAJŠIU NETESNOSŤ 1. Komponent nesmie netesniť cez tesnenia vo vývodoch alebo v telese či v iných spojeniach a pri skúškach popísaných v bode 2 a 3 tejto prílohy nesmie vykazovať známky poróznosti v odliatku pri žiadnom aerostatickom tlaku od 0 do tlaku uvedeného v tabuľke 5.2. 2. Skúška sa musí robiť za nasledujúcich podmienok: (i) pri izbovej teplote (ii) pri minimálnom prevádzkovom tlaku (iii) pri maimálnom prevádzkovom tlaku Maimálna a minimálna prevádzková teplota sú uvedené v prílohe 50. 3. Počas danej skúšky sa skúšané zariadenie (TZ) pripojí na zdroj aerostatického tlaku. Automatický ventil a tlakomer s rozpätím tlakov od nie menej ako 1,5- násobku a nie viac ako 2-násobku skúšobného tlaku sa namontujú na prívodné tlakovacie potrubie. Tlakomer musí byť nainštalovaný medzi automatickým ventilom a skúšanou vzorkou. Vzorku, ktorá je pod aplikovaným skúšobným tlakom, treba ponoriť do vody, aby sa zistili netesnosti alebo je možné použiť inú ekvivalentnú metódu (meranie prietoku alebo rozdielu tlakov). 4. Vonkajšia netesnosť musí byť nižšia ako je kritérium uvedené v prílohách resp. ak tam kritériá uvedené nie sú, vonkajšia netesnosť musí byť nižšia ako 15 cm 3 / hodinu. 5. Skúška na vysokú teplotu Pri vystavení tlaku plynu rovnému maimálnemu pracovnému tlaku a pri maimálnej prevádzkovej teplote označenej v prílohe 5O nesmú komponenty obsahujúce CNG so zapojenými vývodmi vykazovať netesnosť s únikom väčším ako 15 cm 3 / hodinu. komponent musí byť tejto teplote vystavený najmenej 8 hodín. 6. Skúška na nízku teplotu Pri vystavení tlaku plynu rovnému maimálnemu pracovnému tlaku uvádzanému výrobcom a pri minimálnej prevádzkovej teplote označenej v prílohe 5O nesmú komponenty obsahujúce CNG so zapojenými vývodmi vykazovať netesnosť s únikom väčším ako 15 cm 3 / hodinu. Komponent musí byť tejto teplote vystavený najmenej 8 hodín. 67
Príloha 5C SKÚŠKA NA VNÚTORNÚ NETESNOSŤ 1. Na vzorkách ventilov alebo plniacej jednotky, ktoré bolo predtým podrobené skúške na vonkajšiu netesnosť v zmysle prílohy 5B vyššie treba previesť nasledujúce skúšky. 2. Pri akomkoľvek aerostatickom tlaku od 0 do 1,5-násobku pracovného tlaku (kpa) sedlá ventilov v zavretej polohe nesmú netesniť. 3. Pri akomkoľvek aerostatickom tlaku od 0 do 1,5-násobku pracovného tlaku (kpa) spätný tanierový ventil vybavený pružným sedlom nesmie v zavretej polohe netesniť. 4. Pri aerostatickom tlaku 138 kpa nesmie jednosmerný ventil vybavený sedlom typu kov-na-kov v zavretej polohe netesniť v rozsahu viac než 0.47 dm 3 /s. 5. Pri akomkoľvek aerostatickom tlaku od 0 do 1,5-násobku pracovného tlaku (kpa) sedlo jednosmerného ventilu v zavretej polohe nesmie netesniť. 6. Skúšky na vnútornú netesnosť sa robia s vývodom vzorky ventilu pripojeným na zdroj aerostatického tlaku, s ventilov v zavretej polohe a s otvoreným vývodom. Automatický ventil a tlakomer s rozpätím tlakov od nie menej ako 1,5-násobku a nie viac ako 2-násobku skúšobného tlaku sa namontujú na prívodné tlakovacie potrubie. Tlakomer musí byť nainštalovaný medzi automatickým ventilom a skúšanou vzorkou. Vzorku, ktorá je pod aplikovaným skúšobným tlakom, treba ponoriť do vody otvoreným vývodom, aby sa zistili netesnosti alebo iným indikovaným spôsobom. 7. Dodržanie bodov 2 až 5 sa stanovuje tak, že sa na vývod ventilu prepojí dlhá trubka. Otvorený koniec tejto otvorenej vývodovej trubky sa umiestni do prevrátenej mernej fľaše kalibrovaného v cm 3. Prevrátená nádrž musí byť uzavretá vodotesným uzáverom. Celý aparát sa potom nastavuje nasledovne: (1) koniec vývodovej trubky sa umiestni približne 13 mm nad úroveň hladiny vody do prevráteného odmernej fľaše a (2) voda mimo odmernej fľaše je na rovnakej úrovni. Po týchto krokoch treba zaznamenať úroveň vody v odmernej nádrži. S ventilom v zavretej polohe predpokladajúc normálnu prevádzku aplikujeme vzduch alebo dusík pod špecifickým skúšobným tlakom na vstup do ventilu po dobu skúšky najmenej 2 minúty. Počas tejto doby treba prípade potreby nastaviť vertikálnu polohu odmernej fľaše, aby sa zachovala rovnaká úroveň vody vnútri a vonku. Na konci skúšky a pri zachovaní hladiny vody mimo odmernej fľaše treba znova zaznamenať úroveň vody v odmernej nádrži. Zo zmeny objemu v odmernej nádrži sa vypočíta rýchlosť úniku podľa nasledujúceho vzorca: V 1 = V t. (60/t). ((273/T).(P/101,6)) Kde: V 1 = rýchlosť úniku v kubických centimetroch vzduchu alebo dusíka za hodinu V t = zvýšenie objemu v odmernej nádrži počas skúšky 68
t = doba skúšky v minútach P = barometrický tlak počas skúšky v kpa T = teplota vonkajšieho prostredia počas skúšky v K. 8. Namiesto metódy uvedenej vyššie je netesnosť možné merať aj prietokomerom namontovaným na vstupnej časti skúšaného ventilu. Prietokomer by mal byť schopný presne indikovať pre použitú skúšobnú kvapalinu maimálnu povolenú rýchlosť úniku. 69
Príloha 5D SKÚŠKA NA KOMPATIBILITU CNG 1. Syntetická časť v kontakte s CNG nesmie vykazovať nadmernú zmenu alebo úbytok váhy. Odolnosť voči n-pentánu podľa ISO 1817 s nasledujúcimi podmienkami: (i) médium: n-pentán (ii) teplota: 23 C (tolerancia podľa ISO 1817) (iii) doba ponorenia: 72 hodín 2. Požiadavky: Maimálna zmena objemu 20 %. Po 48 hodinách pri teplote vzduchu 40 C sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie znížiť viac ako o 5 %. 70
Príloha 5E SKÚŠKA ODOLNOSTI VOČI KORÓZII 1. Kovový komponent obsahujúci CNG si musí spĺňať požiadavky skúšky netesnosti uvedené v prílohe 5B a 5C a po absolvovaní 144 hodinovej skúšky soľným sprejom podľa ISO 15500-2 s uzavretými prípojkami. 2. Medený alebo mosadzný komponent CNG musí spĺňať kritériá požadované pre skúška tesnosti podľa prílohy AB a 5C po 24 ponorení v čpavku v zmysle ISO CD 15500-2 so všetkými vývodmi uzavretými. 71
Príloha 5F ODOLNOSŤ VOČI SUCHÉMU TEPLU 1. Skúška sa musí robiť podľa ISO 188. Skúšaný kus treba vystaviť vzduchu počas 168 hodín pri maimálnej prevádzkovej teplote. 2. Prípustné zmeny v pevnosti voči ťahu nesmú prekročiť + 25 %. Prípustné zmeny v konečnom roztiahnutí nesmú prekročiť tieto hodnoty: Maimálne zväčšenie 10 % Maimálne zmenšenie 30 % 72
Príloha 5G OZÓNOVÉ STARNUTIE 1. Skúška sa musí robiť podľa normy ISO 1431/1. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť o 20 % treba vystaviť počas 120 hodín 40 C teplému vzduchu s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto milión. 2. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny. 73
Príloha 5H SKÚŠKA TEPLOTNÝCH CYKLOV Nekovové časti obsahujúce CNG musia po absolvovaní 96 hodinovej skúšky na teplotné cykly od minimálnej prevádzkovej teploty po maimálnu prevádzkovú teplotu (s dĺžkou cyklu 120 minút) vyhovovať skúške na tesnosť uvedenému v prílohe 5B a 5C pri maimálnom pracovnom tlaku. Príloha 5I SKÚŠKA TLAKOVÝCH CYKLOV POUŽÍVANÝ IBA NA FĽAŠE (POZRI PRÍLOHU 3) Príloha 5J a K - nestanovené 74
Príloha 5L SKÚŠKA ŽIVOTNOSTI (ZACHOVANIE PREVÁDZKYSCHOPNOSTI) Skúšobná metóda Komponent sa napojí na zdroj natlakovaného suchého vzduchu alebo dusíka prostriedkom vhodnej úchytky a podrobí sa počtu cyklov požadovanému pre daný komponent. Cykly musia pozostávať z jedného otvorenia a z jedného zavretia komponentu v intervale najmenej 10 ± 2 sekundy. (a) Cykly pri izbovej teplote Komponent sa 96 % z celkového počtu cyklov prevádzkuje pri izbovej teplote a pri kontrolovanom prevádzkovom tlaku. Počas doby mimo cyklus sa má umožniť, aby tlak na výstupe skúšobnej prípojky klesol na 50 % skúšobného tlaku. Po tom sa komponent považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky na tesnosť podľa prílohy 5B pri izbovej teplote. V 20 % štádiu intervalov sa povoľuje prerušiť túto časť skúšok na tesnosť. (b) Cykly pri vysokej teplote Komponent sa 2 % z celkového počtu cyklov prevádzkuje pri maimálnej teplote a pri kontrolovanom prevádzkovom tlaku. Komponent sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky na tesnosť podľa prílohy 5B pri maimálnej teplote po dokončení cyklov pri vysokej teplote. (c) Cykly pri nízkej teplote Komponent sa 2 % z celkového počtu cyklov prevádzkuje pri minimálnej teplote a pri kontrolovanom prevádzkovom tlaku. Komponent sa považuje za vyhovujúci z hľadiska skúšky na tesnosť podľa prílohy 5B pri príslušnej minimálnej teplote po dokončení cyklov pri nízkej teplote. Po ukončení cyklov a zopakovaní skúšky na tesnosť musí byť komponent schopný sa úplne otvárať a zatvárať pri točivom momente menšom než ten, ktorý je uvedený v tabuľke 5.3. ako moment aplikovaný na rúčku komponentu v smere úplného otvorenia a potom v smere opačnom. Tabuľka 5.3. Veľkosť vstupu na komponente (mm) Maimálny krútiaci moment (Nm) 6 1,7 8 alebo 10 2,3 12 2,8 Táto skúška sa musí vykonať pri príslušnej maimálnej udanej teplote a musí sa zopakovať pri teplote 40 C. 75
Príloha 5M DEŠTRUKČNÁ SKÚŠKA POUŽITÁ IBA NA FĽAŠE (POZRI PRÍLOHU 3) Príloha 5N SKÚŠKA NA ODOLNOSŤ VOČI VIBRÁCIÁM Po absolvovaní 6 hodín vibrácií v rámci doleuvedenej skúšobnej metódy musia všetky komponenty s pohyblivými časťami zostať nepoškodené a funkčné a musia vydržať skúška na tesnosť. Skúšobná metóda Komponent sa upevní v aparáte a vibruje sa 2 hodiny pri 17 Hz s amplitúdou 1,5 mm (0,06 in.) v každej z troch smerových osí. Po 6 hodinách vibrácií musí komponent vyhovovať prílohe 5C. 76
Príloha 5O PREVÁDZKOVÉ TEPLOTY Motorový priestor Namontované na motore V kabíne Mierne - 20 C až 120 C - 20 C až 120 C - 20 C až 85 C Studené - 40 C až 120 C - 40 C až 120 C - 40 C až 85 C 77
Príloha 6 USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA IDENTIFIKAČNÉHO ZNAKU CNG PRE VOZIDLÁ VEREJNEJ DOPRAVY Znak pozostáva z nálepky, ktorá musí byť odolná voči počasiu. Farba a rozmery nálepky musia spĺňať nasledujúce kritériá: Farby: Pozadie: zelené Okraj: biely alebo biely odrážavý Písmená: biele alebo biele odrážavé Rozmery: Šírka okraja: 4 6 mm Výška písma: minimálne 25 mm Hrúbka písma: minimálne 4 mm Šírka nálepky: 110 150 mm Výška nálepky: 80 110 mm Písmená CNG musí byť umiestnené v strede nálepky. 78