Pripravenosť študentov dištančných foriem štúdia PdF TU na vzdelávanie prostredníctvom IKT Pavel Híc, Milan Pokorný Abstract. The paper deals with the readiness of students to use ICT, computer supported learning, and e-learning during their study. The authors characterize results of a survey made on a sample of 606 students, who study in a distance form of study at the Faculty of Education, Trnava University. Úvod Moderné informačné a komunikačné technológie predstavujú jednu z efektívnych alternatív na získavanie vedomostí. Aby však študenti dokázali študovať prostredníctvom IKT, musia najmä: vedieť, že takáto alternatíva pre (samo)štúdium vôbec existuje, mať určité základné zručnosti pri práci s PC, Internetom a technológiami, mať bezproblémový prístup k PC a Internetu. Schopnosti práce s PC a prístup k Internetu sú špecifické pre študentov jednotlivých fakúlt. Nemá zmysel porovnávať zručnosti študentov Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK so zručnosťami študentov PdF TU. Aby bol vzdelávací proces prostredníctvom e-learningu efektívny, musí každá fakulta nielen pripraviť či zakúpiť kvalitné elektronické kurzy, ale musí naviac poznať schopnosti svojich študentov. Preto sme sa nezamerali na prieskum, v rámci ktorého by sme oslovili náhodne vybranú vzorku študentov z rôznych fakúlt SR, ale rozhodli sme sa pre pomerne homogénnu vzorku, ktorú tvorilo 606 študentov externých foriem štúdia PdF TU. Prieskum bol vykonaný v septembri a októbri 2005 počas zápisu študentov. Základné údaje o študentoch Ako sa dá predpokladať, väčšinu študentov externých foriem štúdia PdF TU tvoria ženy (okolo 70%). Zatiaľ čo rozdelenie podľa pohlavia je podobné pre denné aj externé štúdium, rozdelenie podľa veku je značne odlišné. Rozdelenie vzorky podľa veku je uvedené v tabuľke 1. Z daného rozdelenia vyplýva, že čo sa týka počítačových zručností, nemožno vychádzať z výskumov, ktoré sú zamerané na čerstvých absolventov stredných škôl. Vek Počet študentov do 25 rokov 126 25 29 rokov 132 30 34 rokov 109 35 39 rokov 92 nad 39 rokov 147

Tabuľka 1 Čo sa týka typu absolvovanej strednej školy, podiel stredných priemyselných a odborných škôl a podiel stredných odborných učilíšť je približne 1:1. Iba približne každý 25. študent externých foriem štúdia na PdF TU je absolventom gymnázia. Väčšina študentov externých foriem štúdia PdF TU pracuje na plný úväzok (až 88%). Títo študenti sú teda časovo veľmi vyťažení, z čoho vyplýva potreba poskytnúť im informácie tak efektívne, ako je to len možné. Pre týchto študentov je výhodné minimalizovať počet kontaktných hodín a zvýšiť podiel samoštúdia prostredníctvom kvalitných materiálov. Zručnosti a vedomosti nadobudnuté počas štúdia na strednej škole V prvej časti dotazníka sme zisťovali, s akými kategóriami softvéru sa študenti učili pracovať počas ich štúdia na strednej škole. Zistili sme, že s textovým editorom sa učila pracovať približne polovica respondentov a s tabuľkovým procesorom asi tretina respondentov. So zvyšnými programami (grafické programy, databázové systémy, programovacie jazyky) sa učilo pracovať menej ako 10% respondentov. Pretože sme predpokladali, že odpovede budú závisieť aj od veku respondentov, vyhodnotili sme odpovede zvlášť pre skupinu pozostávajúcu z približne 25% najmladších respondentov (ďalej skupina M) a zvlášť pre skupinu pozostávajúcu z približne 25% najstarších respondentov (skupina S). Ako sa dalo predpokladať, percentuálne zastúpenie študentov, ktorí pracovali počas štúdia na strednej škole s textovým editorom či tabuľkovým procesorom, je výrazne vyššie v skupine M (až 90% respondentov zo skupiny M sa učilo pracovať s textovým editorom a 70% z nich sa učilo pracovať s tabuľkovým procesorom). Z uvedeného zistenia vyplýva, že ak by sme dotazník robili aj so študentmi denného štúdia, ktorých vekové rozdelenie je úplne iné, podiel študentov ovládajúcich prácu s textovým editorom a s tabuľkovým procesorom by sa približoval hodnotám zisteným v skupine M, nie v celej vzorke respondentov externého štúdia. Taktiež možno predpokladať, že v budúcnosti bude podiel študentov externého štúdia prichádzajúcich na vysoké školy, ktorí ovládajú základy práce s uvedenými dvoma kategóriami softvéru, postupne narastať. Taktiež sme chceli vedieť, či sa študenti počas štúdia na strednej škole stretli s využitím PC ako prostriedku na dosiahnutie vzdelávacích cieľov v predmetoch iných ako programovanie, výpočtová technika či informatika. Žiaľ, iba 6% respondentov odpovedalo na túto otázku kladne. Situácia nie je oveľa lepšia ani v skupine M, kde kladne odpovedal iba približne každý ôsmy respondent. Možno teda predpokladať, že chápanie PC a moderných technológií ako prostriedku na dosiahnutie vzdelávacích cieľov nie je u absolventov stredných škôl dostatočne rozvinuté. Počítače sa na stredných školách zväčša používajú iba ako objekty výuky. Práca s PC v súčasnosti V druhej časti dotazníka sme zisťovali, s akým softvérom momentálne študenti pracujú a ako dokážu využívať služby Internetu. Zistili sme, že viac ako polovica študentov pracuje s PC denne, zatiaľ čo iba 20% študentov pracuje s PC menej ako raz za týždeň. Z tohto pohľadu by teda štúdium prostredníctvom počítača nemalo byť neprekonateľnou prekážkou. Ako sa dá predpokladať, študenti najčastejšie používajú textový editor (viac ako 80% študentov ho používa minimálne raz za mesiac)

a tabuľkový procesor (47% študentov ho používa minimálne raz za mesiac). Ostatné druhy softvéru používa častejšie ako raz za mesiac menej ako sedmina študentov. Čo sa týka frekvencie pozerania Internetových stránok, približne 60% študentov si pozerá www stránky aspoň raz za týždeň, čo je pomerne slušný základ pre zavedenie štúdia prostredníctvom e-learningových kurzov umiestnených v LMS. Treba však spomenúť aj to, že až 30% študentov si www stránky nepozerá vôbec, čím sa podľa nášho názoru izoluje od množstva užitočných a ľahko dostupných informácií. Je trochu prekvapujúce, že výsledky o niečo lepšie vyznievajú v prospech starších študentov. Taktiež existujú menšie rozdiely medzi mužmi a ženami v prospech mužov. Viac ako polovica študentov si pozerá svoju mailovú schránku aspoň raz za týždeň. Opäť sa ukazujú menšie rozdiely medzi staršími a mladšími v prospech starších študentov a medzi mužmi a ženami v prospech mužov. Žiaľ, až 42% študentov nemá vlastnú mailovú schránku, a teda ani návyk využívať Internet ako prostriedok na komunikáciu. Zaujímalo nás aj to, či si študenti uvedomujú skutočnosť, že Internet možno použiť aj na on-line komunikáciu. Práve toto využitie Internetu je veľmi dôležité pri e- learningu, nakoľko integruje študentov rozmiestnených po celej republike do jednej virtuálnej triedy. V súlade s našimi očakávaniami neboli zistené výsledky optimistické. Až 57% študentov nikdy nepoužilo chat, zatiaľ čo iba približne každý piaty študent použil túto službu viac ako 50-krát za celý život. Čo sa týka pohlavia, opäť sú výsledky priaznivejšie u mužov. Čo sa týka veku, tentokrát sú výsledky priaznivejšie u mladších študentov. Treba však konštatovať, že využívanie tejto služby u našich študentov je nedostatočné a v prípade zavádzania e-learningu vo väčšom objeme by bolo nutné vybudovať v nich presvedčenie, že chat nie je iba niečo, čo robia na Internete mladí, keď sa nudia. Prístup k PC a k Internetu V tretej časti dotazníka sme zisťovali, či majú študenti dostatočný prístup k PC a k Internetu. Prístup k PC sa javí ako optimistický, nakoľko až 90% študentov uviedlo, že majú prístup k PC doma alebo v práci. 48% študentov dokonca uviedlo, že prístup k PC má aj doma, aj v práci. Použitie elektronických materiálov pre samoštúdium (elektronické skriptá, off-line kurzy) sa teda nejaví ako problém. Situácia je horšia pri prístupe k Internetu. Iba dve tretiny študentov má Internet buď doma alebo v práci. Prístup na Internet u priateľov či prostredníctvom kaviarne nie je pre podmienky štúdia akceptovateľný. Použitie e-learningových kurzov v prostredí LMS by teda spôsobovalo problémy až tretine študentov, z čoho vyplýva, že tieto kurzy môžu byť zatiaľ použité iba ako jedna z alternatív (nie však jediná). Situácia je najhoršia vo vzorke mladých, kde prístup k Internetu (doma alebo v práci) má iba polovica študentov. Materiály, z ktorých by študenti chceli študovať V štvrtej časti dotazníka sme zisťovali, z akého materiálu by sa študenti učili najradšej. Skoro polovica študentov by sa najradšej učila z vlastných poznámok z prednášok (to je pri obmedzenom počte hodín na diaľkovom štúdiu problematické). Približne štvrtina študentov by najradšej používala elektronický kurz na CD a približne pätina klasické skriptá či učebnicu. Elektronický kurz prístupný cez Internet preferuje iba každý štrnásty študent. Situácia je výraznejšie odlišná iba vo vzorke mužov, kde elektronické skriptá na CD sú najobľúbenejšie až u 30% respondentov, avšak

aj v tejto skupine sú najobľúbenejším materiálom vlastné poznámky z prednášok. Vo všetkých sledovaných skupinách (muži, ženy, skupina M, skupina S) platí to isté poradie obľúbenosti: 1. vlastné poznámky z prednášok, 2. elektronické skriptá na CD, 3. klasické skriptá či učebnica, 4. elektronický kurz prístupný cez Internet, 5. poznámky z prednášok od spolužiakov. Čo sa týka užitočnosti jednotlivých materiálov, za najužitočnejšie sú považované klasické skriptá či učebnica spolu s elektronickými skriptami na CD. Tento názor vyjadrili približne traja z piatich respondentov. Poznámky od spolužiakov a kurz prístupný cez Internet považuje za užitočný približne každý štvrtý respondent. Myslíme si, že rozdiel medzi elektronickým kurzom na CD a kurzom prístupným cez Internet je spôsobený tým, že študenti poznajú oveľa viac nevýhod on-line kurzov ako ich výhod. Uvedomujú si, že pri štúdiu kurzu prístupného cez Internet by museli mať bezproblémový a lacný prístup na Internet. Nakoľko väčšina z nich sa s týmto spôsobom štúdia ešte nestretla, nepoznajú výhody vzájomnej komunikácie prostredníctvom chatu, diskusného fóra či videokonferencie. Viac ako 90% respondentov by sa snažilo obsah elektronických kurzov vytlačiť. Výsledky sú porovnateľné vo všetkých sledovaných skupinách. Z odpovedí respondentov vyplýva, že by bolo vhodné pripraviť ku každému kurzu (či už on-line alebo off-line) aj jeho tlačenú podobu, nakoľko vytlačenie obsahu kurzu umiestneného na Internete je pomerne komplikované. Na jednej strane tým (v prípade on-line kurzov) stratíme možnosť sledovať prácu niektorých študentov, na druhej strane možno predpokladať, že študenti si to vytlačia aj tak, avšak v pre nich oveľa horšej a nekvalitnejšej podobe. Moderné technológie ako zdroj informácií V záverečnej časti dotazníka sme zisťovali, či majú naši externí študenti skúsenosti so štúdiom prostredníctvom výukového CD či Internetového kurzu. Iba približne pätina študentov odpovedala, že študovali prostredníctvom viacerých elektronických kurzov a ďalšia pätina študovala prostredníctvom jedného kurzu. To znamená, že až traja z piatich študentov nemajú žiadne skúsenosti so štúdiom prostredníctvom CD. Situácia je nepatrne priaznivejšia v skupine mužov. Čo sa týka štúdia prostredníctvom on-line kurzu umiestneného na Internete, iba každý dvadsiaty študent má určitú skúsenosť s týmto typom vzdelávania sa. Situácia je nepatrne priaznivejšia v skupine mužov a najmenej priaznivá v skupine študentov do 25 rokov. Viac ako polovica študentov však často používa Internet, keď potrebuje zistiť určitú informáciu (vrátane počasia, kurzov, najnovších správ z domova a zo sveta,...). Iba 11% študentov zatiaľ Internet ako zdroj informácií nepoužilo.

Záver Z odpovedí respondentov vyplýva, že veľká časť študentov sa doteraz nestretla s možnosťou využitia moderných informačných a komunikačných technológií ako prostriedku na dosiahnutie určitých vzdelávacích cieľov. Nakoľko štúdium formou e-learningu je podstatne odlišné od štúdia prostredníctvom kontaktných prednášok a tlačených skrípt, mnohí naši študenti by mali s touto metódou značné problémy. Na druhej strane treba pripomenúť, že existuje pomerne značná časť študentov, pre ktorú by využitie moderných technológií vo vzdelávaní predstavovalo efektívny doplnok ku klasickému spôsobu vyučovania. Literatúra [1] GAVORA, P.: Úvod do pedagogického výskumu. UK, Bratislava 1999. [2] GAVORA, P.: Výskumné metódy v pedagogike. UK, Bratislava 1997. [3] TUREK, I.: Učiteľ a pedagogický výskum. MC, Bratislava 1998. Adresa autorov: doc. RNDr. Pavel Híc, CSc. Pedagogická fakulta Trnavská univerzita Priemyselná 4 P.O.BOX 9 918 43 Trnava e-mail: phic@truni.sk PaedDr. Milan Pokorný Pedagogická fakulta Trnavská univerzita Priemyselná 4 P.O.BOX 9 918 43 Trnava e-mail: mpokorny@truni.sk