ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) 38,2003,4-5, s OSOBNOSTNÉ FAKTORY ADOLESCENTOV KONZUMUJÚCICH LEGÁLNE PSYCHOAKTÍVNE

ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) 38,2003,4-5, s. 213-230 OSOBNOSTNÉ FAKTORY ADOLESCENTOV KONZUMUJÚCICH LEGÁLNE PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ Katedra psychológie FF UK, Bratislava Súhrn Adolescenti sa oveľa častejšie konzumne správajú z dôvodov, ktoré vychádzajú z konkrétnych osobnostných potrieb a premenných než sa bežne predpokladá. Zistili sme, že miera úrovne konzumu závisí priamoúmerne od úrovne osobnostnej premennej. Tak pri rôznych typoch pitia, frekvencii ako aj pri sledovaní štýlu pitia alebo druhu konzumovaného nápoja (pozri in Jančovičová, 2003). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že najsilnejším prediktorom pre nadmerné pitie bola podľa našich zistení anómia, extraverzia, návykovosť, kriminalita a negatívne empatia. Naopak významne vyššia miera neuroticizrnu bola identifikovaná u tých adolescentov, ktorí už boli suspektne závislí od. K r ú č o v é s lov á: adolescenti - konzum - extraverzia - neuroticizmus - psychoticizmus - sklon k lživosti - návykov osť - kriminalita - dobrodružnosť - impulzivita - empatia - anómia H. Jančovičová, A. Heretik sr., A. Ritomský: PERSONALITY FACTORS OF ADOLESCENT S - CONSUMERS OF LEGAL PSYCHOACTIVE SUBSTANCES Summary Adolescents are more of ten consumers consequence of their individuality needs than it was generally assumed. We found out that the level of consumption ajcohol depends proportio- 213

H. JANČOVIČ OV Á, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY nally on the level of individuality variable. This is true for various forms of drinking, frequeney, and also when we study the style of drinking or the kind of eonsumed drinks (in Jančovičová, 2003). In general it is possible to eonfirm that anomy, extroversion, addietivity, eriminality and negative empathy were predietors of exeessive drinking of alcohol. On the eontrary a signifieantly higher rate of neurotieism was detected in those adoleseents who were suspeeted to be alcohol addicts. Key w o r ds: adoleseents - alcohol eonsumption - extroversion - neurotieizm - psyehotieizms - inclination to lie - addietivity - eriminality - adventurity - impulsivity - empathy - anomy Úvod V posledných rokoch sa stretávame s výsledkami mnohých prieskumov zameraných najmä na skúsenosti s psychoaktívnymi látkami u mládeže. Adolescencia je podľa literárnych údajov z hladiska skorého začiatku závislostí od psychoaktívnych látok a problémov spojených s konzumným správaním považovaná za najohrozenejšiu. Mnohé z nich svedčia o fakte, že na Slovensku a v Čechách sa za posledné desaťročie k tradičnej konzumácii a abúzu legálnych psychoaktívnych látok postupne pridali nelegálne, najmä heroín a marihuana. Popri akcelerácii drogovej problematiky narástla paralelne, i keď v kontraste s poklesom spotreby alkoholických nápojov medzi dospelými obyvateimi, spotreba medzi mládežou a tiež stagnuje vysoká hladina fajčenia cigariet (ÚVVM ŠÚ SR, 2002; Nociar, 2000; Csémy, 1996,b.). Odborníci zhodne konštatujú, že vysoká spotreba alkoholických nápojov dospievajúcimi je rizikovým faktorom vo vzťahu k ďalším psychoaktívnym látkam v dospelosti a menované látky sú tzv. štartovacími drogami ku konzumu nelegálnych psychoaktívnych látok, rovnako adolescencia je kritickým obdobím na formova celoživotného životného štýlu mladého človeka. (Nešpor, 2000; Klouček, 1997; Kuperman a kol., 2001; Frazier a kol.; 2000; Csémy, 1999; Marijuana Situation Assessment Policy, 1994; Urban, 1973). V našej práci sme sa venovali sledovaniu osobnostných faktorov adolescentov, ktorí konzumovali legálne psychotropné látky a vo zvýšenej miere sa správali konzumne. Nešlo nám o definova "premorbídnej osobnosti", ktorá predisponuje jedincov k závislosti od takýchto činností, ale o identifikova súvislostí medzi osobnostnými premennými, ktoré adolescentov robia zraniteľnejších či náchylnejších k nezdravým návykom a konzumu psychoaktívnych látok. DoterajšÍ výskum osobnostných premenných mládeže konzumujúcej psychoaktívne látky neprisol zovšeobecnitelné poznatky o existencii osobnosti s "predispozíciou" k nadmernému konzumu psychoaktívnych látok. Výsledky výskumov uvádzané v odbornej literatúre, rovnako ako zistenia z praxe, poukazujú na určité súvislosti medzi osobnostnými charakteristikami a zvýšeným požívaním psychoaktívnych látok, aj náchylnosť k celkovo konzumnému životnému štýlu. Bolo vytvorených množstvo typov a teórií, ktoré sa snažili dokazovať existenciu tzv. "na závislosť predisponujúcej, či alkohol problémovo konzumujúcej osobnosti". Najvyčer- 214

H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKT~LÁTKY pávajúcejší prehlad kategorizácií a prístupov podáva Nociar (1991). Celý rad typológií zohladňuje premorbídne charakteristiky, ktoré sa vzťahujú k zvýšenému riziku, sú to: osobnostné faktory a psychopatológia - prítomnosť minimálnej mozgovej dysfunkcie v detstve, genetické faktory, rodinná konštelácia a najmä výskyt alkoholizmu u príbuzných, demografické a socio-kultúrne faktory. Prehlad typov osobností náchylných na rôzne typy konzumu psychoaktívnych látok a perspektívne aj závislosť môžeme nájsť napríklad v prácach Nociara (1991); 8kálu (1987); Barnesa (1983); Zuckera a NoHa (1982); Kondáša (1977) a Urbana (1973). Práce zaoberajúce sa konkrétnymi osobnostnými faktormi a konzumom sa dajú len ťažko kategorizovať, keďže jednotlivé sledované premenné sú súčasťou konkrétnej osobnosti a mnohé prejavy spolu súvisia. Viacerí autori publikovali práce svedčiace o velmi výraznom súvise medzi poruchami správania a nadmerným konzumom, medzi nimi Whippli a Noble (1991, in Alterman a kol. 1998); 8chuckit (1990), a tiež Tarter (1990). Na súvis zvýšeného konzumu s poruchami osobnosti upozornili 8010ff a kol. (2000); Mayers a spolupracovníci (1995). Autori poukázali na významné vzťahy medzi poruchami správania v detstve a nadužívaním až závislosťou v adolescencii. Tvrdili, že nadužíva súvisí s poruchami správania, najmä s impulzivnym správaním, zníženým sebaovládaním a antisociálnou osobnosťou v adolescencii. Lynskey a Fergusson (1995) a Clapper a kol. (1995) zistili, že násilné a agresívne poruchy správania v detstve mali vždy výrazný súvis s neskorším nadužívaním psychoaktívnych látok. Na súvis hyperaktívneho správania v detstve s nadmerným konzumom psychoaktívnych látok upozornili Kuperman (2001); Molina (1999); Windle (1996); 8chuckit (1990); Kandel (1997) v zhode s Marstonom (1988) a so spolupracovnikmi. Podobne ako spomínaní autori Tarter (1988) zistil, že črty, akými sú: zvýšená emocionálna vzrušivo:;ť, dominancia a zvýšená agresivita v správaní priamo súvisia s mierou zneužívania u adolescentov. Na súvis požívania nadmerného množstva a sklonom k delikvencii upozornili Harford a Muthen (2000) a Perova (1999). Do okruhu psychických porúch, ktoré sú pokladané za všeobecné prediktory zvýšeného konzumu a aj prípadnej závislosti, patria neurózy a najmä neurotické osobnostné črty. Ak uvažujeme o nich ako o poruchách, pri ktorých úzkosť a precitlivenosť hrá významnú úlohu je jasné, že konflikty a ich neadekvátne rieše núti osobnosť hľadať prostriedky na redukciu úzkosti. Neuroticky štruktúrovaná osobnosť sa tak dostáva veľmi rýchlo do bludného kruhu závislosti, ako uviedol napríklad Jellinek (1952). 8010ff a kol. (2000) podobne ako 8tice a Gonzales (1998) sledovali patologické prejavy v afektivite adolescentov pri požívaní a naznačili, že adolescenti so skorým pitím nadmerného množstva boli v porovnaní s nekonzumujúcimi adolescentmi charakterizovaní ako impulzívni a agresívni. Vyššiu mieru tzv. somatickej anxiety, psychickej a nxi ety, iritability a impulzivity popísali v spojitosti s vyšším konzumom psychoaktívnych látok aj 8challing a Edman (1986); Clark a 8ayette (1993); Goodwin a kol. (1975) a tiež Aronson a Gilbert (1963). Lodhi a Thakur (1993) detegovali súvis afektívnych porúch, či labilnej afektivity s nadmerným pitím. Asociácie medzi emocionálnou inteligenciou a včasným požívaním a tabaku sledovali Trinidad a Johnson (2002). Kon- 215

H. JANČ OVI Č OVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ FAKTORY ADOLESCENTOV KONZUMUJ ÚCICH LEGÁLNE PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY štatovali, že vysoká úroveň emocionálnej inteligencie súvisí negatívne s mierou konzumu psychoaktívnych látok. Ďalšou všeobecne prijímanou skupinou faktorov súvisiacich s konzumom psychoaktívnych látok sú krátkodobé situačné reakci e alebo psychogénne reakcie (napr. reaktívne depresie), pri ktorých osobnosť odpovedá na traumatizujúce životné situácie napríklad zvýšeným konzumom, resp. abúzom psychoaktívnych látok (Torikka a kol., 2001; Nešpor a kol., 2003). Z mnohých prác autorov skúmajúcich se bapoňati e (selfconcept) adolescentov a mieru konzumu psychoaktívnych látok možno uvi es ť prácu Towbermana s McDonaldom (1993). Úroveň asertivity z hradiska konzumu si všímali popri iných Epstein a kol. (2000). Spomínaní autori prikladajú pri determinácii konzumu psychoaktívnych látok mladistvými význam úrovni vnímania seba samého. Skupinou osobnostných abnormalít, ktoré sú všeobecne prijímané ako prediktory nadmerného požívania psychoaktívnych látok sú mentálne retardácie. Kognitívne procesy adolescentov v súvislosti s požívaním sledovali Stenbacka (2000); Moss a kol. (1994); Scheier a Botvin (1995); Werner (1985). Súvislosti medzi mierou pitia a osobnostnými č rtami u mladistvých konzumentov identifikovali Forsyth a Hundleby (1986) a Hill a kol. (2000). U osobností, ktoré viac pili alkohol v porovnaní s rovesníkmi zistili zhodne vyššiu mieru extraverzie. Sledovaný neuroticizmus však nekoreloval podra ich výsledkov s množstvom požívanej psychoaktívnej látky. Hill a Yuan (1999) konštatovali, že popri sociálnych faktoroch extravertovaný temperament a manifestná anxieta sú prediktormi pre vážne problémy s nadužívaním až závislosťou v adolescencii. Comeau a kol. (2001) vypovedajú o nízkej miere senzitivity a anxiety pri požívaní a marihuany, a naopak o vysokej anxiozite pri požívaní spolu s cigaretami. Pozitívnu súvislosť medzi pitím a schizotypálnou osobnosťou uvádzajú aj Larrison a kol. (1999). Jones (1968, in Hesselbrock, Hesselbrock, 1992) zistil, že muži, ktorí mali v dospelosti problém s nadmerným pitím sa prejavovali v mladosti ako rebelanti, často strácali kontrolu nad svojím správaním, boli hostilnejši, precitlivenejší a požívačnejší ako ich rovesníci. Vo vzorke žien boli dospelé problematické pijanky v detstve zasa neurotickejšie ako ich roves níčky. Vo všeobecnosti boli viac pijúci jedinci v adolescencii expresívnejší, oportunístickejší, požívačn ejší, histriónskejší a rozhodnejší ako ich rovesníci. Podľa Zuckermana (1994) sú precitliv e nosť a psychoticizmus pozitívne korelujúce vlastnosti s konzumom legálnych aj ilegálnych psychoaktívnych látok. Neuroticizmus popísal autor skôr ako dôsledok nadmerného pitia. Naopak Barnes (1983) tvrdí, že sa neuroticizmus vo vysokej miere vyskytuje už u nprealkoholickej osobnosti". Marusic a kol. (2001) podobne ako Martsh a Miller (1997) konštatovali, že extraverzia je jasným prediktorom množstva skonzumovaného. Podobne Sie ber a Angst (1990) tvrdili, že extravertovaná a agresívna osobnosť sú výraznými prediktormi k nadmernému konzumu. Allsopp (1986) zistil, že nadmerná konzumácia - najmä piva, pozitívne korelovala s faktormi: extraverzi a, psychoticizmus a impulzívnosť, ale níe s neuroticizmom. 216

H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKT~LÁTKY Na úzky vzťah medzi nadmerným pitím alkoholických nápojov a postojovou charakteristikou anómiou upozornili práce Csémyho (1997); Seemana a spolupracovníkov (1992); Bradleya a spolupracovníkov (1991); Leeho a spolupracovníkov (1990). Anómia je podľa Sroleho (1956) individuálny pocit neprináležitosti seba k druhým ľuďom, odcudze sa spo l očnosti a strata životného zmyslu. Podla Freidia (1997) nízky stupeň anómie poukazuje na vysokú psychologickú kvalitu života, málo psychosomatických symptómov, na dobrú sociálnu integráciu a emocionálnu podporu v spoločnosti. Niektorí autori používajú v podobnom, resp. zhodnom význame pojem alienation (odcudze). Seeman aseeman (1992) merali vzťah medzi "pijanským správaním" mladých ludí, oko ln osťam i uvedeného nezdravého životného štýlu a odcudzením sa vlastnej spo l oč n osti. Potvrdili, že miera odcudzenia sa súvisí priamoúmerne s mierou konzumu. Lee a kol. (1990); Carrnan a kol. (1983); Calicchi a a Barresi (1975) vyjadrili presve dč e ni e, že anómia je priamym rizikovým faktorom pre nadmerné požívania alkohol u. Podobne Nutbeam a kol. (1993); Thomas alan (1993) a Carrnan a kol. (1983) skonštatovali pozitívny vzťah medzi pitím a mierou odcudzenia sa s p o ločno s ti. Csémy (1997) uviedol, že adolescenti vyššie skórujúci na škálach merajúcich konzumné správa, prípadne až závislosť, štatisticky významne vyššie skórovali na škále m erajúcej anómiu. Materiál a metodika Výskumná vzorka obsahovala dve skupiny adolescentov dobrovoľník ov, n = 406, z toho 208 chlapcov, 194 di evčat a 4 adolescenti neuviedli pohlavie. Priemerný vek adolescentov bol 16,6 roka. Adolescenti z nami sledovanej vzorky tvorili 2 skupiny rozdelené podľa dátumu zberu údajov: z roku 1997 (n = 203) a z roku 2002 (n = 203); študentov druhých ročníkov vybraných bratislavských stredných škôl. Testové metódy sme podávali jednorázovo v poradí: úvodné informácie, CAGE, Sroeova škála anómie, ESPAD (vybrané položky) a EPQ-R. Výsledky Ako prvú sme overili sch op no sť predikcie jednotlivých osobnostných charakteristík pre nadmerný konzum a lkoholických nápojov. Faktory osobnosti: extra verzia, návykovosť, kriminalita, impulzivita, anómia súvisia s mierou konzumu u adolescentov. Na overe hypotézy sme vybrali položky 06C, 07 A, 07B, 07C, 09, OllF z ESPAD-u, dotaznik EPQ-R a Sroleovu škálu anómie. 217

H. JANČ OVIČ OVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY Tabufka 1. Súvislosť pitia s psychoticizmom Psychoticizmus áno spolu občas často početnost 93 27 120 % 31,2 % 26,0 % 29,9 % po če tn osť 152 55 207 % 51,0 % 52,9 % 51,5 % po čet nosť 53 22 75 % 17,8 % 21,2 % 18,7 % po če tnosť 298 104 402 (Chí-kvadrát(2) = 1,233; p = 0,540; V = 0,175). Tabufka 2. Súvislosť pitia s neuroticizmom Neuroticizmus áno spolu občas často po če tnosť 97 23 120 % 31,0 % 25,8 % 29,9 % početnosť 162 45 207 % 51,8 % 50,6 % 51,5 % po če tnosť 54 21 75 % 17,3 % 23,6 % 18,7 % početnosť 313 89 402 (Chí-kvadrát(2) = 2,129; p = 0,345; V = 0,073). 218

H. JANČ OVIČ OVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYC HOAKTŕv.NELÁTKY Tabulka 3. Súvislost pitia sextraverziou Extraverzia á no spolu občas často početnosť 94 26 120 % 32,3 % 23,4 % 29,9 % početnosť 153 54 207 % 52,6 % 48,6 % 51,5 % po če tnosť 44 31 75 % 15,1 % 27,9 % 18,7 % po če tnosť 291 111 402 (Chí-kvadrát(2) = 9,428; p = 0,009; V = 0,153). Tabulka 4. Súvislosť pitia so sklonom k lživosti Sklon k lživosti áno spolu občas čas to početnosť 96 24 120 % 31,9 % 23,8 % 29,9 % po če tnosť 152 55 207 % 5,50 % 54,5 % 51,5 % početnosť 53 22 75 % 17,6 % 21,8 % 18,7 % poč e tnosť 301 101 402 (Chí-kvadrát(2) = 2,611 ; p = 0,271; V = 0,081 ). 219

H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY Tabuľka 5. Súvislosť pitia s návykovosťou Návykovosť áno spolu občas často početnosť 98 22 120 % 33,6 % 20,0 % 29,9 % početnosť 150 57 207 % 51,4 % 51,8 % 51,5 % po če tnosť 44 31 75 % 15,1 % 28,2 % 18,7 % početnosť 292 110 402 (Chí-kvadrát(2) = 12,290; P = 0,002; V = 0,175). Tabuľka 6. Súvislosť pitia s kriminalitou Kriminalita áno spolu občas často početnosť 97 23 120 % 32,8 % 21,7 % 29,9 % početnosť 155 52 207 % 52,4 % 49,1 % 51,5 % početnosť 44 31 75 % 14,9 % 29,2 % 18,7 % po četnosť 296 106 402 Chí-kvadrát(2) = 12,023; P = 0,002; V = 0,173. 220

H. JANČ OVIČOVÁ, A. HERETIK s r., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY Tabulka 7. Súv i s l osť pitia al koholu s impulzivitou Impulzivita áno spol u o bča s čas to početno s ť 91 29 120 % 31,9 'lc 24,8 % 29,9 'lc početnost 149 58 207 % 52,3 % 49,6 % 51,5 'lc po če tno st 45 30 75 % 15,8 % 25,6% 18,7 % po če tnost 285 117 402 Chí-kvadrát(2) = 5,851; p = 0,054; V = 0,121. TabuIka 8. Súvis l osť pitia s dobrodružnosťou občas často Dobrodružnost spolu áno početnost 97 23 120 % 30,4 % 27,7 % 29,9 % početnosť 165 42 207 % 51,7 % 50,6 % 51,5 % početnosť 57 18 75 % 17,9 % 21,7 % 18,7 % početnosť 319 83 402 Chí-kvadrát(2) = 0,691; p = 0,708; V = 0,041. 221

H. JANČ OVI Č OV Á, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ FAKTORY ADOLESCENTOV KONZUMUJ ÚCICH LEGÁLNE PSYCHOAKT~LÁTKY Tabulka 9. Súvislosť pitia s empatiou Empatia áno spolu občas často početnosť 16 104 120 % 26,7 % 30,4 % 29,9 % početnosť 25 182 207 % 41,7 % 53,2 % 51,5 % poč e tno sť 19 56 75 % 31,7 % 16,4 % 18,7 % poč et nosť 60 342 402 Chí-kvadrát(2) = 7,960; P = 0,019; V = 0,141. Tabul"ka 10. Súvis l osť pitia s anómiou Anómia áno spolu občas často početnosť 99 21 120 % 32,2 % 22,1 % 29,9 % poč e tnosť 159 48 207 % 51,8 % 50,5 % 51,5 % poč e tnosť 49 26 75 % 16,0 % 27,4 % 18,7 % početnosť 307 95 402 Chí-kvadrát(2) = 7,582(a); p = 0,023; V = 0,137. 222

H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKT~LÁTKY V ta burkách 1 až 10 sme uviedli štatistické porovna miery pitia adolescentov na zákl ade, ktorého môžeme konšta toval, že vyššia miera namera ných hodnôt pri osobnostných fa ktoroch: psychoticizmus, neuroti cizmus, s kl on k lživosti a rovnako dobrodružnost nesúvisela na štati sticky významnej hl adine so všeobecnou mierou pitia u adolescentov. Pri impulzivite bol nazn ače n ý súvis, štatisticky však nevýzna mný. Oproti tomu výsledky poulwzujú na tesný slí vis pitia s fakto rom exlraverzie, návykovosti, kriminality, empatie a anóm ie. Pri extraverzii bola štati sticky význa mne p oče tn ej š i a skupina extravertovaných adolescentov č a s týc h pijanov ako týc h, čo sú extravertova ní a pijú tiež čas to. Rovna ko to je aj pri návykovosti, krimina lite a a nómii. Opa č ný výsledok bol pri empa tii. Výrazne p oče tn ej š i a je skupina neempatických pijanov. Pri hrada ní súvislostí pitia alkoholických nápojov a osobnostných faktorov sme vyč l e nili skupiny adolescentov pocha stupňa problému s konzumom a porovna li ich navzájom medzi sebou. Formulovali sme tvrde o signifikantnej zmene osobnostných faktorov (náraste neuroticizmu) u adolescentov, ktorí majú s konzumom už problémy oproti tým, ktorí len nadmerne konzumujú; predpoklada li sme, že adolescenti suspeklne závislí od budú vykazoval" zvýšenú mieru neurolicizmu v porovnaní s adolescenlmi, klorí sa javia ako konzument i. Použitím metódy CAGE sme identifikovali z našej vzorky adolescentov s evidentnými problémami s alkoholom (suspektne závislí). A porovnali sme ich so všetkými sledovanými osobnostnými faktormi z dotazníka EPQ-R a Sroleovej škály anómie. 223

H. JANČ OVIČ OVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTŕvNELÁTKY Tabufka 11a. Porovna miery problémov s pitím a osobnostných premenných Psychoticizmus Extraverzia Neuroticizmus Sklon k lživosti N M SD Min. 328 14,57 2,81 5,00 občas 48 15,15 3,16 8,00 č asto 26 15,46 2,83 11,00 spolu 402 14,69 2,86 5,00 328 13,63 3,71 2,00 občas 48 14,48 4,05 4,00 často 26 14,81 3,81 6,00 spolu 402 13,81 3,76 2,00 328 11,52 5,37 0,00 občas 48 12,71 5,07 3,00 často 26 14,69 5,17 3,00 spolu 402 11,87 5,38 0,00 328 11,88 3,00 3,00 občas 48 12,06 2,81 6,00 často 26 13,00 2,76 8,00 spolu 402 11,97 2,97 3,00 Max. 29,00 22,00 23,00 29,00 23,00 21,00 21,00 23,00 24,00 24,00 23,00 24,00 21,00 17,00 17,00 21,00 Faktor Psychoticizmus Extraverzia Neuroticizmus Sklon k lživosti F dfl df 2 1,861 2 399 2,067 2 399 4,949 2 399 1,750 2 399 p 0,157 0,128 0,008 0,175 224

H. JANČ OVI Č OVÁ, A. HERETIK s r., A. HITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY Tauulkél 1 lb. - Návykovost Krimina li la lmpulzivita Dobrodružnosť Empatia Anómia Porovnél mie ry problémov s pitím a lkoholu a osobnostných pre me nných N 1VI SD Min. 328 10,93 4,64 1.00 občas 48 12,88 4,72 4,00 často 26 1,1,04 4,33 6.00 spolu 402 11,36 4,71 1.00 328 11,08 5,07 0,00 občas 48 13,1 5 4,56 5,00 často 26 14,38 4,73 5,00 spolu 402 11.54 5,08 0,00 328 9,41 2,21 3,00 občas 48 9,98 2,15 4,00 často 26 10,88 1,79 6,00 spolu 402 9,57 2,21 3,00 328 7,98 1,78 3,00 občas 48 8,10 1,84 4,00 čas to 26 8,96 1,3 1 7,00 spolu 402 8,05 1,77 3,00 328 6,65 1,74 2,00 občas 48 6,54 1,89 1,00 často 26 6,88 1,45 4,00 spolu 402 6,65 1,74 1,00 328 5,18 1,74 0,00 občas 48 5,29 1,92 1,00 často 26 5,54 2,30 0,00 spolu 402 5,21 1,78 0,00 Max. 23,00 24.00 22,00 2/1.00 29,00 26,00 25.00 29.00 14,00 14,00 14,00 14,00 13,00 12,00 11,00 13,00 13,00 11,00 10,00 13,00 9,00 9,00 9,00 9,00 Faktor Návykovosť Kriminalita lmpulzivita Dobrod ru žnosť Empatia Anómia F df, df 2 8,339 2 399 8,091 2 399 6,418 2 399 3,804 2 399 0,328 2 399 0,537 2 399 p 0,000 0,000 0,002 0,023 0,721 0,585 225

H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ FAKTORY ADOLESCENTOV KONZUMUJÚC ICH LEGÁLNE PSYCHOAKTDv.NELÁTKY Z dát uvedených v tabuikách l1a a U b vyplýva, že u adolescentov javiacich problémy spojené s nadmerným pitím al/who/u, resp. suspehtnou závislos/ou je evidentný štatisticky významný nárast neuroticizmu. Ďal ej významný priatlloúmem ý nárast sme zaznamenali pri návylwvosti, Ilriminalite, impu/zivite a dobrodružnosti. Zaujímavé a za potvrdzujúce náš názor považujeme ziste, že závislí adolescenti budú javiť patologické hodnoty iných osobnostných charakteri stík, ako ich len konzumujúci rovesníci. Za zaujímavé považujeme najmä ziste, že nebola identifikovaná súv i s l osť miery pitia s extraverziou a a nóm iou, tak ako to je pri nadmernom pití. Diskusia Prvou sledovanou charakteristikou osobnosti bola extrauerzia. V zhode s Ma rusicom a spolupracovníkmi (2001 ); Hillom a Yuanom (1999); Martshom a Millerom (1997 ); Zuckermanom (1994); Sieberom a Angstom (1990); All soppom (1986) sme identifikovali extraverziu, ako všeobecný prediktor návykového, ale aj celkovo konzumného správania sa. Môžeme k o n štatovať, že extraverzia bola najvýznamnejším prediktorom najmä pre nadmerné pitie alkoholických nápojov. Ďal šo u charakteristikou konzumujúceho adolescenta, ktorú sme sledovali bol neuroticizmus. Podobne ako Allsopp (1986) sme nepredpokladali, na rozdi el od tvrdení Skálu (1987); Barnesa (1983); J ellineka (1952); že mladiství, ktorí ešte sú závislí, budú piť alkohol z dôvodov potreby redukcie napätia a "zlých" pocitov, ktoré neuroticizmus sprevádzajú. Takýto spôsob riešeni a vlastných problémov oča kávam e skôr pri staršej populácii, a najmä u žien, ako sme uviedli v staršej práci (Jančovičová anociar, 1993). Naše očakáva súvisu pitia, ktoré vykazuje už znaky suspektnej závislosti s neuroticizmom sme potvrdili za použitia metódy CAGE. Zistili sme výrazný súvis medzi neuroticizmom a skupinou suspektne závislých adolescentov, pričom sa ukázalo, že čím vyššia bola miera problémov spojených s pitím u adolescentov, tým vyššia sa javila aj miera neuroticizmu. Napriek kolkým tvrdeniam v odbornej literatúre (napríklad Zuckerman, 1994) sme v zhode s názormi Larrisona a spolu pracovnikov (1999) nepredpokladali súvis psychoticizmu s konzumom alkoholických nápojov. Porovnania skupín s rôznou mierou konzumu alkoholických ná pojov ukázali, že psychoticizmus je prediktorom pre nadmerný konzum. Ďal šo u meranou premennou bola tendencia jedinca javiť sa v lepšom svetle = sklon ku lživosti (lži skóre). Nepredpokladali sme významný súvis tohto faktora s konzumom, čo sa nám aj potvrdilo. Pri sledovani vzťah u náuykovosti s konzumným správaním sme predpokladali vysokú mieru súvislostí sledovaného javu. Zistili sme, že miera pitia priamoúmerne súvisela s mierou návykovosti. Pri kriminalite, predispozícii osobnosti p ác hať trestné činy a stať sa delikventom (podla Eysencka, in Senka so spolupracovníkmi, 1992) sa potvrdila predpokladaná vysoká prediktivita pre konzum psychoaktívnych látok pri pití. Pitie sme porovnávali aj s impulzivitou, osobnostnou črtou spojenou 226

H. JANČOVI Č OVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY s nestabilitou, s ri skantným správaním bez uvedomenia si ri zika bez zváženia dôsledkov. V rozpore s názormi Soloffa a s polupracovníkov (2000): Zuckera a Nolla (1982) sa nepreukázala prediklivita impulzivity pre konzum alkoholických nápojov. Podobne pri dobrodružnosti, ktorú Eysenck definoval ako inklináciu k ri skantnému správaniu - oproti impulzivite však s uvedomením si mož ných dôsledkov - teda s rozvahou a stabilitou osobnosti sa nepreukázala žiadna súvi slost medzi dobrodružnostou a pitím alkoholických nápojov. Naopak miera empatie. Miera empatie diferencovala adolescentov nadmerne pijúcich a lkohol od ich rovesníkov. Poslednou sledovanou charakteristikou osobnosti mladistvého konzumenta bola anómia. Vychádzajúc z tvrdení Csémyho (1997); Thomasa (1996); Seemana a Seemana (1992); Bradl eya a spolupracovníkov (1991); Leeho a spolupracovníkov (1990) a aj Hughesa a Doddera (1985) sme očakávali identifikáciu anómie ako všeobecného prediktora konzumného správania či životného štýlu, najmä pitia a lkoholu a faj če nia. Naše očakáva sa v plnej miere potvrdilo. Statisticky vysoko významný súvis medzi anómiou a konzumom a lkoholu sa ukázal pri všetkých položkách sledujúcich konzum adolescentov. V zhode s Philipsom (1976) možno povedat, že anómia je procesuálnym ukazovatelom miery pitia pri konzume alkoholických nápojov, v protiklade s ním sa nám však takto nejavila pri suspektnej závislosti od. Najdôležitejším sa javilo ziste získané pri porovnaní 4 skupín konzumentov, podla miery extraverzie a anómie. Ukázalo sa, že najvýraznejším diferencujúcim faktorom pre konzum bola práve a nómia. Najviac konzumentov bolo vo všetkých skupinách anomikov. Lit e ratúra Allsopp, J. F. : Personality as a Determinant of Beer and Cider Consumption Among Young Men Person lndivid Differenc, 7, 1986, s. 341-345 Alterman, A I. - Bedrick, J. - Cacciola, J. S. - Rutherford, M. J. - Searles, J. S. - McKay. J. R. - Cook, T. G.: Personality Pathology and Drinking in Young Men at High and Low Familiar Risk for Alcoholism. J Stud Alcohol, 59, 1998, s. 495-502 Aronson, H. - Gilbert, A: Preadolescent Sons of Male Alcoholics: An Experimental Study of Personality Pattering. Arch Gen Psychiat, 8, 1963, s. 235-238 Barnes, G. E.: The Alcoholic Personality:a Reanalysis of the Literature. In: D. A. Ward (Ed.), Alcoholism: Introduction to Theory and Teratment. KendalV Hunt Publish. Co., IOWA, Dubuque 1983 Bradley, J. R. - Carman, R. S.- Petree, A.: Expectations, Alienation, and Drinking Motives Among College Men and Women. J Drug Educ, 21, 1991, s. 27-33 Calicchia, J. P. - Barresi, R. M. (1975): Alcohol and Alienation. J Cl in Psychol, 31, 1975, s. 770-775 Carman, R. S. - Fitzgerald, B. J.- Holmgren, C.: Alientation and Drinking Motivations Among Adolescents Females. J Pers Social Psychol 44,1983, s. 1021-1024 Clapper, R. L. - Buka, S. L. - Goldfield, E. C. - Lipsitt, L. P.: Adolescent Problem Behaviors as Predictors of Adult Alcohol Diagnoses. Int J Addict, 30,1995, s. 507-523 Clark, D. B. - Sayette, M. A.: Anxiety and the Development of Alkoholizm: Clinical and Scientific Issues. Am J Addict, 2, 1993, s. 59-76 Comeau, N. - Stewart, S. H. - Laba, P.: The Realations of Trait Anxiety, Anxiety Sensitivity, 227

H. JANČ OVIČ OV Á, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTDv.NELÁTKY and Sensation Seeking to Adolescents Motivations for Alcohol, Cigarette and Marijuana Use. Addict Behav, 26, 2001, s. 803-825 Csémy, L.: Iniciace a progrese pi tí, k o uŕ ení a užívaní jiných drog u pražsk)'ch adolescentu. Al kohol Drog Záv, 34, 1999 s. 147-154 Csémy, L. : Drinking Behaviour of Adolescent and Alienlation. Paper prepared for the 23rd Annual Alcohol Epidemiology Symposium. Reykj avík. Iceland, 1997 Csémy. L., Elekes. Z., Nociar, A : Cigarety, alkohol a drogy u dospívajících. Aktual Med Inf, 2, 1996 a, s. 44-46 Csémy, L. : Spotreba a kourení detía ml ádeže v Čes k é republice. Alkohol Drog Záv, 31, 1996 b, s. 23-25 Epstein, J. A - Griffin, K. W - Bolt'in. G. J.: Role of General and Specific Competence Skills in Protecting Inner-City Adolescents from Alcohol-Use. J Stud Alcohol, 61, 2000, s. 379-386 Forsyth, A - Hllndlcby, J. (1986): Personali ty and the Prediction of Deliquency and Drug Use. British J Criminol, 26, 1986, s. 2 Goodwin, D. W - S chulsinger, F. - Moller, N. - Hermansen, L. - Winkllr, G.- Guze. S. B.: Drinking Problems in Adopted and Non-adopted Sons a f Alcoholics. Arch Gen Psychiat, 31, 1975, s. 164-169 Hardford, T. C. - Muthell, B. O.: Adolescent and Young-Adult Antisocial Behavior and Adult Alcohol Use Disorder - A 14-Year Prospective Follow-Up in a National survey. J Stud Alcohol, 61, 2000, s. 524-528 Hesselbrock, M. N - Hesselbrock, V. M.: Relationship of Family History, Atnisocial Personality Disorder and Personality Traits in Young Men at Risk for Alkoholism. J Stud Alcohol, 53, 1992, s. 619-625 Hill, S. Y. - Shell, S. - Lowers, L. - Locke, L.: Factors Predicting the Onset of Adolescent Drinking in Families at High-Risk for Developing Alcoholism. Biol Psychiatry, 48, 2000, s. 265-275 Hill, S. Y. - Yuan, H x.: Familiar Density of Alcoholism a nd Onset of Adolescent Drinking. J Stud Alcohol, 60, 1999, s. 7-17 Hughes, S. P. -, Dodder, R. A : Anomie as Correlate of Selfreported Drinking Behavior. J Soc Psychol, 125, 1985, s. 265-266 Jan čov i č o vá, H : Osobnostné faktory adolescentov konzumujúcich legálne psychoaktívne látky. Diz e rt ač n á práca, Bratislava 2003 Jan č o vičová, H - Nociar, A : Odlišnosti v alkoholizme mužov a žien. Rozdiely v osobnostných premenných. Protialkohol Obz, 28, 1993, s. 61-70 J ellinek, E. M.: Phases of Alcohol Addiction. Ou art. J Stud Alcohol, 13, 1952, s. 673-684 Jones, M.: Personality Correlates and Antecedents of Drinking Patterns in Adult Males. J Cons Clin Psychol, 32, 1968, s. 2-12, in: Hesselbrock. 1992 J ohnson, L. D. - Driessen, F. - Kokkevi, A: ESPAD - Surveying Student Drug Misuse: A Six Country Pilot Study, Strasbourg, 1994 Kandel, D. - Chen, K. - Wam er, L. A - Kessler, R. C.- Grant, B.: Prevalenee and Demographic Cirrelates of Symptoms of Last Year Dependence on Alkohol, Nicotine, Marijuana, and Cocaine in the U. S. Population. Drug Alcohol Depend, 44, 1997, s. 11-29 Kondáš, o. Klinická psychológia. Osveta Martin, 1977 Kuperman, S. - S chlosser, S. S. - Kramer, J. R.- Bucholz, K. - Hasselbrock, V. - R eich, T. - Reich, W : Developmental Sequence from Disruptive Behavior Diagnosis to Adolescent Dependence. Am J Psychiatry, 158, 2001, s. 2022-2026 Lan'ison, A L. - Briand, K. A - S erello, AB.: Nicotine, caffeine, alcohol and schizotypy. Pers lndivid Differ, 27, 1999, s. 101-108 228

H. JANČ OVI Č OVÁ, A. HERETIK s r., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY Lee, D. J. - DeFrank, R. S. - Rose, R. M.: Anomie. Alcohol Abuse and Alcohol Aonsumption: A Pospective Analysis. J Stud Alcohol, 51, 1990, s. 56-64 Lodhi, P. H - Thakllr, S.: Personality of Drug Addicts: Eysenkian Analysis. Pers lndivid Differ, 15, 1983, s. 121-128 LYllskey, M. T. - Fergllsson, D. M.: Childhood Conduct Problems, Attention De ficit Behaviors, and Adolescent Alcohol, Tabaco, and Illicit Drug Use. JAbnorm Child Psychol, 1995, 23, s. 281-302 Marijuana Situation Assessment Policy, Office of National Drug Control Policy, September 1994, Executice Office of the President, Washington, D.C., 20500, 1994 MaI'ston, A R. - Jacobs, D. F. - Singer, R. D. - Widman, K. F. - Little, T. D.: Adolescents who Apparently are lnvulnerable to Drug, Alcohol, Nicotine Use. Adolescence, 23, 1988, s. 593-598 Martsh, C. T. - Miller, W R.: Extraversion Predicts Heavy Drinking in College Students. Pers lndivid DifTer 23, 1997 s. 153-155 Marusic, A - Musek J. - Gudjonssoll G.: Injury proneness and personality. Nord J Psychiatry, 55, 2001, s. 157-161 Mayers, M. G. - Brown, S. A - Mott, M. A.: Preadolescent Conduct Disorder Behaviors Predict Relapse and Progression of Addiction for Adolescent Aleohol and Abusers. Alcohol Clin Exp Res, 19, 1995, s. 1528-1536 Méčíŕ, J.: Zneužívání a nealkoholových drog u mládeže. Avicenum Praha 1989 Molina, B. S. G. - Smith, B. H - Pelham, W E.: Interactive EfTects of Attention-Deficit Hyperactivity Disorder and conduct disorder on Early Adolescent Substance Use. Psychol Addict Behav, 13, 1999, s. 348-358 Moss, H B. - Kirisci, L. - Gordon, H W, Tartel', R. E. : A Neuropsychologic Profile of Adolescent Alcoholics. Alcohol Clin Exp Res, 18, 1994, s. 159-163 Nešpor, K. - Csémy, L. - Zima, T. : Marihuana a alkohol - častá a nebezpečná kombinace, Alkohol Drog Záv 38, 2003, s. 43-46 Nešpor, K. : Návykové chování a závislost. Portál, Praha 2000 Nociar, A: Porovna prieskumov ESPAD na Slovensku v rokoch 1995-1999. Asklepios, Bratislava 2000 Nociar, A: Alkohol a osobnosť. Veda Bratislava 1991 Nociar, A - Jan čovičová, H : Odlišnosti v alkoholizme mužov a žien. Rozdiely v štýle pitia. Protialkohol Obz, 28, 1993, s. 17-30 Nutbeam, D. - Smith, C. - Moore, L. - Bauman, A : Warning! Schools Can Damage Your Health : Alienation From School and its Impact on Health Behaviour. J Peadiatr Child Health, 29, 1993, s. 25-30 Pero va, I.: Deliquency in Russian Children and Adolescents. Behav Disord 25, 1999, s. 52-55 Phillips, L. A. : An Aplikation of Anomy Theory to the Study of Alcoholism. J Stud Alcohol, 37, 1976, s. 78-84 Schalling, D. - Edman, G. (1986): The Karolinska Scales of Personality, in: Hasselbrock, 1992 Scheier, L. M. - Botvin, G. J.: EfTects of Early Adolescent Drug Use on Cognitive Efficancy in Early-late Adolescenee: A Developmental Structural Model, J Subst Abuse, 7, 1995, s. 379-401 Schuckit, M. A - Irwin, M. - Mahler, H I.: Tridimensional Personality Questionaire Scores of Sons of Alcoholic and Nonalcoholie Fathers. Am J Psychiatry, 147, 1990, s. 481-487 Seeman, M. - Seeman, A Z.: Life Strains, Alienation, and Drinking Behavior. Alcohol Clin Exp Res, 16, 1992, s. 199-205 Senka, J. - Kováč, T. - Matejík, M.: Eysenckove osobnostné dotazníky - priru č ka. Psychodiagnostika S.r.O. Bratislava 1992 229

H. JANČOVIČOVÁ, A. HERETIK sr., A. RITOMSKÝ / OSOBNOSTNÉ PSYCHOAKTÍVNE LÁTKY Sieber, M. F. - Angst, J.: Alcohol, Tobacco and Cannabis: 12 -year Longitudinal Association with Antecedent Social Context and Personality. Drug Alcohol Depend, 25, 1990, s. 281-292 Skála, J. a kol.: Závislost na a jiných drogách. 1. vyd., Avieenum Praha 1987 Smith, G. M. : Personality and Smoking. A rewiew of the empiricalliterature. In a Hunt. W. A: (Ed.) Learning Meehanism in Smoking, Chicago: Aldine, s. 42-61. 1970 Soloff, P. H. - Lynch, K. G.- Moss, H. B. : Serotonin, Impulzivity and Alcohol-Use Disorder in the Older Adolescent - A Psychobiological Study Alc Clin Exper Res, 24, 2000, s. 1609-1619 Srole, 1.: Social Integration and Certain Corollaries: An Exploratory Study Am Socio I Rev, 21, 1956, s. 199-205 Stenbacka, M.: The role of Competence Factors in Redueing the Future Risk of Drug-Use Among Young Swedish Men Addiction, 95, 2000, s. 1573-1581 St ice, E. - Gonzales, N.: Adoleeent Temperament Moderates the Relatoin ofparenting to Antisocial Behavior and Substance Use. J Adolesc Res, 13, 1998, s. 5-31 Tarter, R.: Are there Inherited Behavioral Traits that Predispose to Substance Abuse?, J Cons Clin Psychol, 56, 1988, s. 189-196 Thomas, B. S.: A Path Analysis of Gender DifTerences in Adolescent Onset of Alcohol, Tobacco and Other Drug Use (ATOD) Reported ATOD Use and Adverse Consequences of ATOD Use. J Addict Disord, 15, 1996, s. 33-52 Torikka, A - Kaltialaheino, R. - Rimpela, A - Rimpela, M.: Depression, Drinking and Substance Use Among 14-to 16-Years-Old Finnish Adolescents. Nord J Psychiatry, 55, 2001, s. 351-357 Towberman, D. B. - McDonald, R. M.: Dimension of Adolescent Self-concept Associated whit Substance Use. J Drug, 23, 1993, s. 525-533 Trinidad, D. R. - Johnson, C. A : The Association Between Emotional Inteligence and Early Adolescent Tabacco and Aleohol-Use. Pers Individ DifTer, 32, 2002, s. 95-105 Urban, E.: Toxikomá. Avicenum Praha 1973 Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚSR, číslo 38/ 1997, Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou (1997) Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚSR, číslo 20, 21, 22/ 2002, Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou (2002) Werner, E. E.: Resilient OfTsprin of Alcoholics: A Longitudinal Study from Brith to Age 18. J Stud Alcohol, 47, 1985,s. 34-40 Windle, M.: An AIcohol Involvement Typology for Adolescents - Convergent Validity and Longitudinal Stability. J Stud AIcohol, 57, 1996, s. 627-637 Windle, M.: Depression and Haevy Alcohol Use Among Adolescents - Concurrent and Prospective Relations. Dev Psychopathol, 11, 1999, s. 823-844 Windle, M. - Windle, R. C.: Depressive Symptoms and Cigarette-Smoking Among MiddJe Adoleseents-Prospective Associations and Intrapersonal and Interpersonal Influences, J Consult Clinic Psychol, 69, 2001, s. 215-226 Zueker, R. A - Noll, R. B.: Precursors and Developmental Influences on Drinking and Alkoholisrn: Etiology from a Longitudinal Perspective. AIcohol and Health, Monograph No. 1., Rockville, NiAAA, 1982 Zuckerman, M.: Behavioural Expressions and Biosocial Bases of Sensation Seeking. Cambridge University Press 1994 Do redakcie prišlo dňa: 10. 10. 2003 Adresa autora: Mgr. H. Jančovičová, Brnianska 39, 811 04 Bratislava 230