31 PROBLEMATICKÉ POUŽÍVANIE INTERNETU A PROTEKTÍVNA ROLA AUTONÓMIE; RIZIKOVÉ SPRÁVANIE V KONTEXTE SEBA-DETERMINAČNEJ TEÓRIE PROBLEMATIC INTERNET USE A

Prepis

1 31 PROBLEMATICKÉ POUŽÍVANIE INTERNETU A PROTEKTÍVNA ROLA AUTONÓMIE; RIZIKOVÉ SPRÁVANIE V KONTEXTE SEBA-DETERMINAČNEJ TEÓRIE PROBLEMATIC INTERNET USE AND PROTECTIVE ROLE OF AUTONOMY; RISK BEHAVIOR IN THE CONTEXT OF SELF- DETERMINATION THEORY Jozef Benka Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Oľga Orosová Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Abstract: Theoretical background: Problematic Internet use (PIU) is a new phenomenon of risk behavior. Various approaches to PIU can be found in the current literature. The present study uses the Caplan s concept of PIU and addresses PIU from a point of view of Selfdetermination theory (SDT) with the emphasis given to autonomy and its potential protective role. Research aims: The aim is to conduct an exploratory analysis of relationships between the level of autonomy, as a construct of SDT, and problematic Internet use as well as its individual components as defined in the Caplan s framework of PIU. Sample: The sample consisted of university students from Slovak universities (n=492; 75% females) who participated in a broader international study SLiCE (Student Life Cohort in Europe; VEGA1/1092/12, APVV ) Methods: Problematic internet use was measured by the GPIU2 scale and autonomy was assessed with the Self-determination scale the SDS. The data were analyzed via a correlation analysis and linear regression models in the statistical package SPSS 21. Main findings: The analyses showed that a significant and negative association exist between autonomy and PIU. This result suggests that autonomy might serve as a relevant protective factor in the explored context. Key words: problematic Internet use, risk behavior, university students, autonomy Úvod Internet a online virtuálne prostredie je fenoménom, ktorý počas posledných dvoch dekád do veľkej miery ovplyvnil, či pozmenil viaceré oblasti súkromného a verejného života a vzbudil značný výskumný záujem o sociálne a psychologické koreláty tohto fenoménu (Kraut et al, 1998; Kraut, 2002; Livingstone & Helsper, 2007). Do popredia sa dostávajú hlavne dve oblasti a to oblasť instantného prístupu k informáciám, čo má

2 32 obrovský dopad na formálne a neformálne vzdelávanie a kladie absolútne zásadný dôraz na spôsobilosti ako sú vyhľadávanie a selektovanie informácií. Druhou dôležitou oblasťou je nový rozmer sociálnej komunikácie, ktorá podlieha iným pravidlám ako v reálnom svete a ktorá si obdobne vyžaduje nové spôsobilosti (Kim & Davies, 2009). Okrem historicky obrovského prínosu internetu, ako nového média v kontexte odstránenia fyzických a informačných bariér, sú s ním spojené aj riziká, ktoré sú odvrátenou stranou mince jeho prínosu. O tom, že je možné prepadnúť internetu, respektíve využívať ho takým spôsobom, že pôsobí ako obmedzujúci faktor a narušuje iné oblasti života, svedčia viaceré štúdie (Young, 1998; Moharan & Schumacher, 2000; Caplan, 2002). Doterajší výskum poukazuje tiež na to, že toto riziko je evidentné zvlášť v kontexte, kde je internet nevyhnutnou súčasťou pracovného života, čo je v oblasti vzdelávacieho a akademického prostredia typické a práve toto prostredie je najčastejším predmetom výskumu (Caplan, 2002; Moharan & Schumacher, 2000; Pelling & White, 2009). Rizikové správanie spojené s používaním internetu a pozornosť, ktorá je tomuto správaniu venovaná, je spojená už so samotným začiatkom masového využívania internetu bežnou populáciou. Prvopočiatky sú spájané hlavne s paralelou nelátkových závislostí a impulzívnym správaním (Young, 1998). Tým sa rizikové správanie súvisiace s internetom stalo intenzívnejšou formou (respektíve ľahšie prístupnejšou) u už existujúcich foriem rizikového správania, ako sú napríklad gambling, impulzívne sexuálne správanie respektíve iné nelátkové závislosti (Davies, 2001). V poslednom období však psychologické výskumy poukazujú na dôležitosť oveľa širších a všeobecnejších faktorov, ktoré zdôrazňujú hlavne sociálno-psychologickú rovinu, ktorú virtuálny priestor prináša, nakoľko, ako už bolo spomenuté, internet je ako médium informačne bezbrehý, sociálne neustále žijúci a interaktívny, a tým sa stáva vážnym konkurentom aktivít reálneho života (O Sullivan, 2000; Livingstone & Helsper, 2007). Davies (2001) a na neho nadväzujúci autor Caplan (2002) predstavili podstatné rozlíšenie rizík spojených s využívaním internetu a to jednak špecifické problematické používanie internetu a všeobecné problematické používanie internetu. Pri špecifickom poblematickom používaní internetu ide o existujúce formy rizikového správania prenesené do virtuálneho prostredia ako napríklad online gambling a podobne. Predmetom tejto práce bude práve všeobecné problematické používanie internetu. Caplan (2002) predstavil model, ktorý pozostáva z nasledujúcich komponentov: preferencia online komunikácie oproti komunikácii tvárou v tvár, využívanie internetu za účelom regulácie nálady, neustále takmer nutkavé zaoberanie sa internetom alebo kognitívna preokupácia, kompulzívne správanie smerom k vyžívaniu internetu a napokon negatívne dôsledky pre bežný život, ktoré sú spôsobené používaním internetu. Caplanov model predpokladá následnosť a vplyv jednotlivých komponentov vzájomne. Proces, ktorý sa takýmto spôsobom spustí, má potom samo-upevňujúci sa charakter a vytvorí sa vzorec spätno-väzobných procesov, ktoré upevňujú to, že používanie internetu interferuje s ostatnými životnými oblasťami. Spúšťací faktor tohto procesu je preferencia online komunikácie oproti komunikácii tvárou v tvár, ktorá je spojená s viacerými osobnostnými premennými, ktoré predisponujú jednotlivcov k prežívaniu distresu a stávajú sa rizikovým faktorom pre vznik problematického používania internetu (Caplan, 2007). Okrem rizikových faktorov je však dôležité zamerať sa aj na protektívne faktory, ktoré môžu pôsobiť priamo a ochranne, respektíve môžu formou moderácie znižovať signifikantosť vplyvu rizikových faktorov. Prezentovaná štúdia sa zameria na autonómiu ako potencionálny ochranný faktor opierajúc sa o kontext Seba-determinačnej teórie

3 33 (SDT) (Deci & Ryan, 2008). V rámci SDT je koncept autonómie v rovine interindividuálnych rozdielov definovaný ako tendencia fungovať autonómne vo vlastnom prostredí, čo zahŕňa interpretáciu signálov z prostredia, ktoré sú relevantné pre výber z možností a voľbu, ktorá je v súlade s hodnotami a preferenciami jednotlivca. Naopak pri nízkej miere autonómie prevažujú kontrolované procesy, v ktorých sa jednotlivec stáva skôr otrokom prostredia, ktoré sa stáva riadiacim faktorom správania a to nie je v súlade s jeho hodnotami, respektíve cieľmi (Deci & Ryan, 2008). Dôležitosť autonómie bola preukázaná vo viacerých oblastiach správania súvisiaceho so zdravím (Niemec et al, 2009; Williams, 2002). V súvislosti s problematickým používaním internetu je ju tak možné považovať za vysoko relevantnú, nakoľko, ako už bolo spomenuté, ide o prostredie neustálych volieb v oblasti informačnej, ako aj sociálnej. Cieľom prezentovanej štúdie je hlavne exploračná analýza vzťahov medzi autonómiou a problematickým používaním internetu v rámci konceptu problematického používania internetu (Davies, 2000; Caplana, 2002). Na základe teoretických predpokladov je možné stanoviť predpoklad, jednak ohľadom pozitívneho vzťahu medzi prežívaným distresom a problematickým používaním internetu. Po druhé je možné predpokladať negatívny vzťah medzi autonómiou a problematickým používaním internetu, ako aj moderačnú úlohu autonómie vo vzťahu medzi distresom a problematickým užívaním internetu. Metódy Vzorka Vzorka pozostávala z vysokoškolských študentov slovenských univerzít (n=492; 75% žien), ktorí sa zúčastnili širšej medzinárodnej štúdie Student Life Cohort in Europe (SLiCE) a po podpísaní informovaného súhlasu vyplnili online dotazník. Meracie nástroje Distres bol meraný prostredníctvom škály PSS (Perceived stress scale), na ktorej respondenti indikovali mieru prežívaného stresu na päť bodovej škále, pričom vyššie skóre indikovalo vyššiu mieru prežívaného distresu. Chronbachova alfa bola 0,75 (Cohen, Karlmack & Mermelstein, 1983). Autonómia bola meraná pomocou škály Seba-determinácie (Self-determination scale), ktorá je zameraná na relatívne stabilné inter-individuálne rozdiely v autonómii. V rámci tejto škály respondenti posudzovali 10 párov výrokov, pričom mali na sedem bodovej škále určiť, ktorý z páru výrokov ich lepšie vystihuje (Sheldon, Ryan & Reis, 1996). Cronbachova alfa pre túto škálu bola 0,79. Problematické používanie internetu bolo merané pomocou škály GPIU2, ktorá pozostáva z 15 položiek merajúcich 5 komponentov problematického používania internetu a to: preferenciu online komunikácie oproti komunikácii tvárou v tvár, používanie internetu za účelom regulácie nálady, kompulzívne používanie internetu, kognitívnu preokupáciu internetom a negatívne dôsledky vyplývajúce z používania internetu. Odpovede boli zaznamenané na osembodovej škále Likertovho typu od 1 (úplne súhlasím) po 8 (úplne nesúhlasím), pričom vyššie skóre indikovalo vyššiu mieru PIU. Cronbachova alfa dotazníka bola 0,90. Štatistická analýza Vzťahy medzi premennými boli analyzované pomocou Pearsonových korelačných koeficientov a hierarchický lineárny model s interakčným efektom bol zostavený za účelom analýzy potencionálnej moderácie. Všetky analýzy boli vykonané v programe SPSS 21.

4 34 Výsledky V prvom kroku boli vypočítané priemery a štandardné odchýlky pre PIU a jeho komponenty ako aj stres a autonómiu (Tabuľka 1). Najvyššie skóre bolo zaznamenané v prípade regulácie nálady, kde mali respondenti tendenciu odpovedať silnejším súhlasom v porovnaní s ostatnými komponentmi PIU. Tab. 1: Priemery a štandardné odchýlky meraných premenných Rozpätie Priemer SD PIU - preferencia online ,8 4,1 PIU - regulácia nálady ,5 6,0 PIU - kognitívna preokupácia ,6 5,2 PIU - kompulzívne používanie ,9 5,3 PIU - negatívne dôsledky ,0 4,4 PIU - celkové skóre ,0 18,4 Distres ,4 3,1 Autonómia ,7 6,7 V ďalšom kroku bola urobená korelačná analýza formou Pearsonovho korelačného koeficientu a preukázala pozitívny vzťah medzi jednotlivými komponentmi problematického používania internetu a distresom (Tabuľka 2). Zistené vzťahy boli na nízkej úrovni, pričom sumárne skóre PIU dosiahlo koreláciu r=0,22 (p 0,001). Autonómia na druhej strane preukázala s komponentmi PIU štatisticky významný negatívny vzťah s mierne vyššími korelačnými koeficientami. Celkove sa pri všetkých komponentoch ako aj celkovom skóre PIU preukázal konzistentne pozitívny vzťah s distresom a negatívny vzťah s mierou autonómie. Medzi samotným komponentmi PIU sa korelačné koeficienty pohybovali v rozmedzí 0,27-0,70 a všetky boli vysoko signifikanktné (p 0,001). Tab. 2: Korelácie medzi problematickým používaním internetu distresom a autonómiou Distres Autonómia PIU - preferencia online komunikácie 0,16-0,25 PIU - regulácia nálady 0,17-0,26 PIU - kognitívna preokupácia 0,13-0,20 PIU - kompulzívne používanie 0,14-0,23 PIU - negatívne dôsledky 0,23-0,30 PIU - celkové skóre 0,22-0,34 Napokon bola zostavená regresná analýza v troch krokoch za účelom preskúmania pontencionálneho moderačného efektu autonómie. V prvom kroku bol vložený rod ako kontrolná premenná a distres ako nezávislá premenná, pričom bol zistený pozitívny vzťah medzi distresom a celkovým skóre v PIU. V druhom kroku bola do analýzy vložená autonómia ako moderátor a preukázala negatívny vzťah s PIU, pričom distres stratil signifikanciu a neprispieval vysvetlením ďalšej variancie v modeli. Napokon bol v treťom kroku vložený interakčný efekt, ktorý nebol signifikantným, čím sa nepotvrdil moderačný efekt autonómie.

5 35 Tab. 1: Hierarchická lineárna regresná analýza stresu a autonómie na PIU 1.krok 2.krok 3.krok 1. Rod -0,025 0,070 0,069 distres 0,226*** 0,051 0, Autonómia -0,335*** -0,352*** 3. Autonómia x distres 0,065 F (model) 13,393*** 24,757*** 19,166*** R 2 0,05 0,13 0,14 DF1, DF2 489,2 488,3 487,4 ***p 0,001 Záver Prezentovaná štúdia sa zaoberala problematickým používaním internetu ako výzvou pre narastajúcu dôležitosť internetu ako média v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania ako aj bežného sociálneho života online. Samotná analýza sa opierala o všeobecný model problematického používania internetu (Caplan, 2002) a mala v centre pozornosti dva ciele. Prvým cieľom bolo preskúmať vzťah medzi PIU a jeho jednotlivými komponentmi v rámci Caplanovho modelu a protektívnou rolou autonómie ako konceptu SDT. Druhým cieľom bolo preskúmať potencionálnu moderačnú rolu autonómie vo vzťahu medzi PIU a distresom. Predpokladaný negatívny vzťah sa medzi PIU a autonómiou potvrdil, i keď je potrebné povedať, že samotná zistená úroveň vzťahu bola síce štatisticky signifikantná ale nízka. Výsledky však tiež poukázali v tomto smere na konzistentný trend, keďže zistený vzťah bol konzistentný naprieč jednotlivými komponentmi Caplanovho modelu problematického užívania internetu. Výsledky analýz sú takýmto spôsobom v súlade s teoretickým predpokladom SDT, a síce že autonómna orientácia je v negatívnom vzťahu s rizikovým správaním (Ng et al, 2012). Podobné zistenia je možné nájsť u viacerých publikovaných prác, ktoré sa zaoberali rizikovým správaním (Niemec et al, 2009; Ng et al, 2012). Zistený negatívny vzťah medzi autonómiou a PIU je možné interpretovať takým spôsobom, že internet a jeho využívanie negatívne vplýva respektíve interferuje s ostatnými životnými oblasťami intenzívnejšie u jednotlivcov s nižšou autonómiou. Je však potrebné zdôrazniť, že na základe urobených analýz nie je možné robiť závery ohľadom kauzality zistených vzťahov a takáto kauzálna sekvencia sa opiera skôr o východzí teoretický rámec. Druhým cieľom práce bolo preskúmať moderačnú úlohu autonómie vo vzťahu medzi distresom a PIU, keďže podľa Caplana (2007) distres môže byť spúšťacím faktorom takého používania internetu, ktorý interferuje s aktivitami bežného života. Prezentované analýzy však tento predpoklad nepotvrdili a poukázali len na to, že autonómia bola v priamom negatívnom vzťahu s PIU a to bez ohľadu na úroveň prežívaného distresu. Tieto výsledky môžu vyplývať aj z toho, že asociácia medzi distresom a PIU bola v skúmanej vzorke relatívne nízka a oblasť autonómnych a kontrolovaných procesov bola skúmaná na úrovni všeobecných tendencií. Na preukázanie funkčných aspektov by bolo potrebné sa zamerať na motivačné procesy konkrétnych aktivít online. V tomto kontexte je tiež potrebné povedať, že dôležitú úlohu môže hrať úroveň špecifických spôsobilostí, ktoré sú dôležité pre prácu s informáciami a interpersonálnu komunikáciu online, ktoré v tejto práci neboli výskumne podchytené. Vzorku súčasného výskumu tvorili vysokoškoláci podobne ako vo väčšine štúdií, ktoré boli na túto tému doteraz publikované, čo umožnilo porovnanie prezentovaných zistení so zisteniami súčasného prevažne zahraničného výskumu (Caplan, 2002; Tosun &

6 36 Lajunen, 2009). Na druhej strane je potrebné povedať, že téma problematického používania internetu je vysoko relevantná pre celú populáciu, nevynímajúc mladších respondentov. Ďalší výskum by sa mal zamerať sa na problém hlbšie a sústreďovať sa konkrétnejšie na online aktivity typické pre danú populáciu a presnejšie špecifikovať oblasti činnosti online. V prezentovanej práci tieto dáta neboli podchytené, čo vytvára isté obmedzenia interpretácie. Záverom je možné zhrnúť, že prezentovaná štúdia poukázala na nový fenomén problematického používania internetu a v súlade s citovanými autormi na jeho súvislosť s psychologickými premennými a to konkrétne autonómiou opierajúc sa o súčasnú sociálno-psychologickú makro teóriu SDT. Na základe predložených zistení je potrebný ďalší výskum za účelom objasnenia procesov, ktoré sa podieľajú na vzniku ako aj udržiavaní problematického používania internetu v naznačenom kontexte. Poďakovanie Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV a Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied na základe zmluvy č. VEGA 1/1092/12. Literatúra CAPLAN, S. E. Problematic Internet use and Psychosocial Well-being: Development of a Theory-Based cognitive behavioral Measurement Instrument. Computers in Human Behaviour, 2002, vol. 18, pp CAPLAN, Scott E. Relations among Loneliness, Social Anxiety, and Problematic Internet use. Cyberpsychology & Behavior: The Impact of the Internet, Multimedia and Virtual Reality on Behavior and Society, 04, 2007, vol. 10, no. 2, pp ISSN COHEN, S., KAMARCK, T., MERMELSTEIN, R. A global measure of perceived stress.journal of Health and Social Behavior, 1983, 24, DAVIES, R. A. A Cognitive-Behavioral Model of Pathological Internet use. Computers in Human Behaviour, 2001, vol. 17, pp DECI, E. L.; and RYAN, R. M. Self-Determination Theory: A Macrotheory of Human Motivation, Development, and Health. Canadian Psychology-Psychologie Canadienne, 08, 2008, vol. 49, no. 3, pp ISSN KIM, H.; and DAVIES, K. E. Toward a Comprehensive Theory of Problematic Internet use: Evaluating the Role of Self-Esteem, Anxiety, Flow, and the Self-Rated Importance of Internet Activities. Computers in Human Behavior, vol. 25, no. 2009, pp KRAUT, Robert, et al. Internet Paradox Revisited. Journal of Social Issues, 2002, no. 1, pp. 49. ISSN KRAUT, Robert, et al. Internet Paradox: A Social Technology that Reduces Social Involvement and Psychological Well-being?. American Psychologist, 09, 1998, vol. 53, no. 9, pp ISSN X; X. LIVINGSTONE, S.; and HELSPER, E. J. L. 'Taking Risks when Communicating on the Internet: The Role of Offline Social-Psychological Factors in Young People's Vulnerability to Online Risks', Information, Communication & Society, 10: 5, Information, Communication & Society, 2007, vol. 10, no. 5, pp MORAHAN, M.; and P, SCHUMACHER. Incidence and Correlates of Pathological Internet use among College Students. Computers in Human Behaviour, 2000, vol. 16, pp

7 37 NG, Johan Y. Y., et al. Self-Determination Theory Applied to Health Contexts: A Meta- Analysis. Perspectives on Psychological Science, July 01, 2012, vol. 7, no. 4, pp NIEMIEC, C. P., et al. Aspiring to Physical Health: The Role of Aspirations for Physical Health in Facilitating Long-Term Tobacco Abstinence. Patient Education and Counseling, 02, 2009, vol. 74, no. 2, pp ISSN O SULLIVAN, P. What You don t Know won t Hurt Me:Impression Management Functions of Communication Channels in Relationships. Human Communication Research, 2000, no. 26, pp ISSN PELLING, E. L.; and WHITE, K. M. The Theory of Planned Behavior Applied to Young People s use of Social Networking Web Sites. CyberPsychology & Behavior, 2009, vol. 12, no. 6, pp SHELDON, K. M., RYAN, R. M., & REIS, H. T. What makes for a good day? Competence and autonomy in the day and in the person. Personality and Social Psychology Bulletin, 22, 1996, TOSUN, L. P.; and LAJUNEN, T. Why do Young Adults Develop a Passion for Internet Activities? the Associations among Personality, Revealing True Self on the Internet, and Passion for the Internet. CyberPsychology & Behavior, 2009, vol. 12, no. 4, pp YOUNG, K. S. Internet Addiction: The Emergence of a New Clinical Disorder. CyberPsychology & Behavior, 1998, vol. 1, no. 3, pp WILLIAMS, G. C., et al. Self-Determination, Smoking, Diet and Health. Health Education Research, 10, 2002, vol. 17, no. 5, pp ISSN Adresy autorov Mgr. Jozef Benka, PhD. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Moyzesova 9, Košice jozef.benka@upjs.sk Prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, Mojzesova 9, Košice olga.orosova@upjs.sk