ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) 36,2001,3, s ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ v. NovOTNÝ, A. HERETIK', J. FLEISCHER, A

Prepis

1 ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) 36,2001,3, s ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ v. NovOTNÝ, A. HERETIK', J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ', K. VAJDIČKOVÁ, L ŽUCHA Psychiatrická klinika FN a LFUK, Bratislava, prednosta: doc. MUDr. V. Novotný, CSc.. Katedra psychológie FFUK, Bratislava, vedúci: doc. PhDr. I. Brezina, CSc. Súhrn V pracl sa podávajú údaje vo vzťahu k vraždám, prípadne násilnému konaniu, ktoré páchajú závislí od alkoholu. Pozornosť sa venuje výskytu vrážd u alkoholikov, prezentujú sa základné biologické a klinické údaje, ktoré sú relevantné pre danú tému. K r ú č o v é s lov á: alkohol - násilné č iny - vraždy - biologické a klinické faktory. V. Novotný, A. Heretik, J. Fleischer, A. Ritomský, K. Vajdičková, L Žucha: DRUG DEPENDENCE AND HOMICIDES. 1"' PART Summary In paper are presented information in connection to viole nt or homicide crimes in alcoholics. The paper is concentrated on epidemiology of homicide in alcoholics, they are presented some bio logical and clinical informations relevant to the topic. Key w o r ds: Alcohol - violent and homicide crimes - biological and clinical factors 147

2 V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. V AJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ Výskyt Vo všeobecnosti sa tvrdí, že závislosti sa často viažu s násilnou kriminalitou a vraždami zvlášt. Je však rozdiel medzi jednotlivými látkami a vzťahom k vraždám. Podľa súboru 312 mladistvých páchateľov alkohol je zviazaný s violentnými činmi častejšie než heroín alebo marihuana (Dawkins, 1997). Podobný súvis sme pozorovali aj v našom súbore 101 páchat e ľov trestných činov (Kolibáš, Novotný, 1995). VysvetIuje sa to okrem iného aj tým, že alkohol je dezinihibítor, droga je inhibítor aj v násilných trestných činoch (Valdez a spol., 1997). Laboratórny experiment ukázal, že agresivita stúpa po požití alkoholu rovnako u mužov ako aj žien pri hladine 0,8 promile (Dougherty a spol., 1999) Z USA je ni e koľko údajov. 50 % vrážd v USA je v súvise s alkoholom (odhad amerického Národného inštitútu pre alkoholizmus a abúzu s alkoholu- NlAAA v roku 1989, NlAAA, 1990). Údaje zo začiatku 90. rokov sú už presnejšie. Clayton a Webb (1991) prešli všetky policajné dokumenty o vraždách v štáte Omaha medzi rokmi (n = 415). Zistili, že páchatelia vrážd v v 44,2 % boli pod vplyvom alkoholu. Vrahovia v Ohiu uvádzali sami, že až v 61,7 % v deň vraždy konzumovali alkohol (Muscat a Huncharek, 1991). V dánskom súbore 251 vrahov sa zistilo, že 55 % z nich bolo v ča s e činu intoxikovaných (Gottlieb a Gabrielsen, 1992). V metanalytickej štúdii, ktorá sa opiera o 15 originálnych štúdií z rokov 1951 až 1986 sa uvádza, že u páchateľov vrážd sa vyskytol kontakt s alkoholom od 7,2 % až do 85 % (Murdoch a spol., 1990). Podľa ďalš ej práce, ktorá prehodnotila vyššie citovanú prácu a niektoré novšie, alkohol u páchate ľov vrážd sa vyskytuje v priemere u 60 % (Collins a Meserschmidt, 1993). Sú známe aj novšie štúdie. Jedno zo 6 manželstiev ročne v USA zažíva fyzický útok zo strany jedného z manželov, 50 % manželov-alkoholikov v roku pred li ečb ou fyzicky vážne napadne manželského partnera - vrátane vraždy (O'Farrel a spol., 1999). V troch ve ľkýc h aglomeráciách (štát Tenessee, Washington, Ohio) 388 p áchate ľov homicídií sa porovnávalo s 388 kontrolami s rovnakými demografickými parametrami. Zistilo sa, že: 1. Riziko homicídia u závislých je zvýšené. 2. Riziko zavraždenia u nepijanov bývajúcich s alkoholikom je vyššie 1,7 x. 3. Riziko zavraždenia u nedrogujúcich bývajúcich s drogovo závislým je vyššie 1l,3x. (Rivara et al., 1997) V štúdii Scribnera a spol. (1999) sa skúmal vzťah medzi vraždami a predajom (konzumom) alkoholu v New Orleans. V meste je 1834 miest s predajom alkoholu, t.j. 1 pripadá na 250 obyvateľov. V New Orleans bolo v roku vrážd (2. miesto v USA), t.j. 0,87 vraždy na 1000 obyvateľov. Zistili, že je pozitívna geografická korelácia medzi denzitou predajných miest a vraždami (p= 0,001 ). Z prezentovaných epidemiologických zistení je jasná väzba medzi dostup n osťou alkoholu a vraždami, ako aj fakt, že je tesný vztah menzi konzumom alkoholu (prípadne závislosťou ) a violentným správaním sa, vrátane vrážd. Len tak marginálne je potrebné upozorniť, že k vysokému výskytu agresivity u alkoholikov, prípadne pri konzume alkoholu prispievajú aj rôzne sociálne faktory. 148

3 V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLE IS CHER, A. RITOMSKÝ, K. VAJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ Uvádza sa napríklad aj sociálne očakávanie, že konzument alkoholu/alkoholovo závislý sa bude správať agresívne. Toto očakávanie výrazne facilituje výskyt agresie (Salloum a spol., 2000). Biologické poznámky EEG v štúdii (Finn a spol., 2000) sa u 17 alkoholikov s pozitívnou rodinnou anamnézou porovnal EEG záznam voči 17 alkoholikom s negatívnou rodinnou anamnézou. Zistila sa znížená alfa aktivita vo frontálnej oblasti, bez zmeny beta aktivity. Nález koreloval s agresívnymi činmi. Prefrontálny kortex Hoaken a spol. (1998) urobili analýzu 42 prác. Akútna alkoholizácia narušuje funkciu prefrontálneho kortexu a tým aj tzv. výkonové kognitívne funkcie. Tento deficit prispieva k agresívnemu správaniu. 5-HT (sérotonín) Testovala sa 5HT hypotéza spoločnej agregácie výskytu agresivity, impulzivity a alkoholizmu (Hallikainen et al., 1999). Existuje geneticky podmienený polymorfizmus 5HT transportéra (alela S a L na 44. chromozóme). Autori porovnávali 3 skupiny: Nl = 114 alkoholici typu 1 (neskorý začiatok, neagresívni) N2 = 51 alkoholici typu 2 (skorý začiatok, agresívni) N3 = 54 zdravé kontroly Výsledky boli zaujímavé. Frekvencia S alely bola 3,9x častejšia u alkoholikov typu 2 než u alkoholikov typu 1 (p = 0,011) a zdravých kontrol (p = 0,028). Zdá sa, že defektný transportér sérotonínu prispieva k agresivite, impulzivite a alkoholizmu. Tento predpoklad narušenej sérotonínergickej transmisie podporujú výsledky aj inej práce. Diéta chudobná na tryptofan u skupiny s pozitívnou rodinnou anamnézou pre alkoholizmus spôsobovala nárast dezinhibície, impulzivity a agresivity. Tryptofan, ako je známe, je prekurzorom sérotonínu (Le Marquand et al., 1999). DA(dopamín) Distribúcia DA transportéru v striate bola zvýšená u 21 páchateľov vraždy a násilných trestných č i nov v porovnaní s kontrolami. Agresivita je asociovaná aj so zvýšením koncentrácie DA (Kuikka a spol., 1998). 149

4 V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. V AJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ Možno teda z hrnúť, že agresivita alkoholikov je podmienená deficitom sérotonínu a zvýšením dopamínu, že má svoju centrálnu lokalizatórnu reprezentáciu a svoje neurofyziologické a biochemické parametre. Iná psychopatológia Welte, Wieczorek (1998) v Bufallo v štáte New York vyšetrili súbor 596 mladých páchateľov vo veku rokov. Išlo o 2 vyšetrenia v rozmedzí 18 mesiacov. Zistili, že prevalencia násilného trestného činu rástla s mierou poklesu intelektu. Raine a spol. (1999) v Kalifornii sledovali skupinu 134 kriminálnych mužov asi 15 rokov. Prvý raz boli vyšetrení vo veku rokov, retest nasledoval vo veku rokov. Zistili, že alkoholizmus sa častejšie vyskytol u schizotypálnej osobnosti. V tejto skupine sa diagnostikoval alkoholizmus u 54,8 %. Kým u kriminálnikov bez poruchy osobnosti sa diagnostikoval alkoholizmus len u 23,8 %. U alkoholikov sa konštatovali opakované násilné delikty. Virkkunen alinnoiia (1997) zdôrazňujú úlohu typu 1 alkoholizmu (je charakterizovaný včasným začiatkom alkoholizmu, antisociálnou osobnosťou, ktorá sa kombinuje s výskytom agresivity). Charakteristická je opäť nízka centrálna aktivita 5-HT u typu alkoholizmu. V našich podmienkach Kafka rozoznáva pri vraždách ako komplikujúce faktory - poruchy osobnosti - požitie alkoholu (drog) - zriedkavé psychotické poruchy - mentálnu retardáciu (Kafka, 2000). Záver Z prezentovaného materiálu je zrejmé, že vzťah medzi alkoholom, konzumom alkoholu, závislosťou od alkoholu a agresívnym správaním, prípadne vraždou nie je lienárny a jednoduchý, ale komplikovaný. Podľa Mossa a Tartera alkohol má priamy farmakologický efekt na agresiu. Agresívne správanie sa stupňuje s dávkou alkoholu. Avšak do tohto lineárneho vzťahu zasahujú predisponujúce faktory biologické (abnormality sérotonínovej a dopamínovej transmisie, ako aj možné poruchy prefrontálneho kortexu). Poruchy prefrontálneho kortexu môžu pre existovať, ale sú aj dôsledkom dlhodobého konzumu alkoholu, čo samo osebe prispieva ku kognitívnemu deficitu, teda k nepriaznivému ohodnoteniu signálov, ktoré vysiela viktima, a ktoré spracúva neadekvátne páchateľ. Klinicky relevantné faktory (poruchy osobnosti, intelektový deficit) predisponujú takisto k agresívnemu správaniu sa (Moss a Tarter, 1993). Na mnohé otázky, ktoré vznikli pri kreovaní tohto pre hľadu, sa bude snažiť dať analýza nášho súboru vrahov, ktorej časť už bola publikovaná (Heretik, 1999). Práca vznikla v rámci grantu IGA MŠ SR Forenzne psychologická a psychiatrická analýza páchateľov homicídia, zodp. riešiteľ A. Heretik. 150

5 V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. V AJDIČKOV Á, I. ŽUCHA / ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ Čast prednesená na Konf~rencii SPS o agresivite v Pezinku, 14. jún Literatúra Collins, J. J. - Messerschmidt, P. M. : Epidemiology of alcohol-related violenee. Alcohol Health Res World, 17, 1993,2, s Dawkins, M. P.: Drug use and violent crime among adolescents. Adolescence, 32, 1997, 4, s Dougherty, D. M. - Bjork, J. M. - Bennet, R. H : The eftects of a cumulative alcohol dosing procedure on laboratory aggresion in women and men. J Stud Alcohol, 60, 1999, 3, s Clayton, O. - Webb, V.: A longitudinallook at homicide in a Midwestern city. Social Pract, 2, 1991, l, s Finn, P. R. - Ramsey, S. E. - Earlewine M. : Frontal EEG response to threat, aggressive traits and a family history of alcoholism: a preliminary study. J Stud Alcohol, 61, 2000, l, s Gottlieb, P., Gabrielsen G.: Alcohol.- intoxicated homicides in Copenhagen, Int J Law Psychiatry, 15, 1992, l, s Hallikainen, T. - S aito T. - Lachman, H M. - Volavka, J. - Pohjalainen, T. - Ryynanen, O. P. - Kauhanen J. - Syvalahti, E. - Hietala, J. - Tiihonen, J.: Association between low activity serotonin transporter promoter genotype and early onset alcoholism with habitual impulsive violent behavior. Molecul Psychiat, 4, 1999, 4, s Heretik, A : Extrémna agresia I. Forenzná psychológia vraždy. Psychoprof, Nové Zámky, 1999, s. 280 Hoaken, P. N. - Gianicola P. R. - Pihl, R. O. : Executive cognitive functions as mediators of alcohol-related agression. Alcohol Alcoholism, 31, 1998, 1, s Kafka, J.: Násilie: otázka samovraždy a vraždy. Slov. lek., 10, 2000, 9-10, s Kolibáš E. - Novotný V.: Súčasná drogová scéna a forenzne psychiatrická prax. Alkohol Drog Záv, 30, 1995, 1, s Kuikka, J. T. - Tiihonen, J. - Bergstrom, K. A - Karhu, J. - Rasanen, P. - Eronen, M.: Abnormal structure of human striatal dopamine re-uptake sites in habitually violent alcoholic oftenders: a fractal analysis. Neuroscience Lett, 253, 1998, 3, s s LeMarquand, D. G. - Benkefalt, C. - Pihl, R. O. - Palmour, R. M. - Young, S. N. : Behavioral desinhibition induced by tryptophan depletion in nonalcoholic young men with multigenerational family histories of paternal alcoholism. Am J Psychiatr, 156, 1999, ll, s Moss, H B., Tarter, R. E. : Substanee abuse, aggresion, and violenee. Am J Addict, 2, 1993, 2, s Murdoch, D. - Pihl, R. O. - Ross, D.: Alcohol and crimes ofviolence: Present issues. Int J Addict, 25, 1990, 9, s Muscat, J. E. - Huncharek, M. S.: Firearms and adult, domestic homicides. The role of alcohol. Am J Forensic Med Pathol, 12, 1991, 2, s National Institute of Alcohol Abuse and Alcoholism: Alcohol and health, 7th special report to the U.S. Congress. NlAAA, Rockville, 1990, s. 289 O'Farrel, T. J. - Van Hutton, V. - Murphy, C. M.: Domestic viole nee before and after alcoholism treatment : a two year longitudinal study. J Stud Alcohol, 60, 1999, 3, s Reine, A - Bihrle, S. - Venables, P. H. - Mednick, S. A - Pollock, V.: Skin- conduetanee orienting deficits and increased alcoholism in schizotypal criminals. JAbnorm Psychology, 108, 1999, 2, s

6 V. NOVOTNÝ, A. HERETIK, J. FLEISCHER, A. RITOMSKÝ, K. VAJDIČKOVÁ, I. ŽUCHA I ZÁVISLOSTI A VRAŽDY. 1. ČASŤ Rivara, F. P. - Mueller, B. A. - Somes, G. - Mendoza, C. T. - Rushforth, N. B. - Kellermann, A. L.: Alcohol and illicit drug abuse and the risk of viole nt death in the home. JAMA, 278, 1997, 7, s Salloum, 1. M., Daley, D. C., Thase, M. E. : Male depression, alcoholism and violenee. Martin Dunitz, London, 2000, s. 98 Scribner, R., Cohen D., Kaplan S., Allen S.: Alcohol availibility and homicide in New Orleans. J Stud Alcohol, 60, 1999, 3. s Valdez A. - Yin Z. - Kaplan C. D.: A comparison of alcohol, drugs, and aggressive crime arno ng Mexican- American, black, and white male arrestees in Texas. Am J Drug Ale Abuse, 23, 1997, 2, s Welte, J. W., Wieczorek, W. F.: Alcohol, intelligence and viole nt crime in young males. J Subst Abuse, 10, 1998, 3, s Do redakcie prišlo dňa : Adresa autora: doc. MUDr. V. Novotný, Vl č kova 29, Bratislava 152