Inflácia Ekonomický cyklus
Inflácia dlhodobý rast cenovej hladiny tovarov a služieb
Zmena cien jednotlivých tovarov a služieb Zmena cenovej hladiny Zmena celkovej úrovne cien tovarov a služieb, ktoré sa v ekonomike predávajú a nakupujú
Dezinflácia pokles miery inflácie Deflácia pokles celkovej cenovej hladiny (opak inflácie).
Meranie inflácie Spotrebný kôš
Meranie inflácie Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného spotrebného koša v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru.
Najvýznamnejšie cenové indexy Index spotrebiteľských cien (CPI) a Index životných nákladov Index cien priemyselných výrobcov (PPI), deflátor HDP
Index spotrebiteľských cien (CPI) Použitie: Meranie zmien cien a životných nákladov Meria náklady na tovary a služby priemerného spotrebiteľa p t 0 CPI. 100 % (Laspeyresov vzorec) p 0 q q 0
Index životných nákladov vyjadruje, ako sa zmeny cien odrážajú vo výdavkoch vybraných typov sociálnych skupín domácností Počíta sa za domácnosti zamestnancov domácnosti dôchodcov nízkopríjmové domácnosti
Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICPs) zostavujú sa od roku 1997 porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín EU.
Index cien výrobcov (PPI) meria veľkosť zmien cien tovarov a služieb domácich priemyselných výrobcov v priebehu času Výpočet: p q t 0 PPI.100 % p 0 q 0
Deflátor HDP súhrnný cenový index D eflátorhdp HDP HDP n r p p t 0 q q t t.100 [%]
Miera inflácie miera zmeny celkovej cenovej hladiny meranej indexom spotrebiteľských cien I t CPI t CPI CPI t 1 t 1 100 %
Druhy inflácie z hľadiska rýchlosti rastu cenovej hladiny Mierna inflácia jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny tempo rastu cenovej hladiny neprekračuje tempo rastu výstupu ekonomiky
Cválajúca alebo galopujúca dvojciferné až trojciferné ročné tempo rastu cenovej hladiny
Hyperinflácia štvor a viacciferné tempo rastu cenovej hladiny zapríčiňuje rozpad peňažného systému a zrútenie hospodárskych väzieb
Príčiny inflácie môžu byť: na strane dopytu na strane ponuky
Cenová hladina (p) Dopytová inflácia je zapríčinená: nadmernými investičnými výdavkami rýchlejším rastom nominálnych miezd ako produktivita práce znížením úrokovej miery a daní zvyšovaním štátnych výdavkov (hlavne pri deficitnom štátnom rozpočte) 10 8 P 2 * P 1 * 6 4 2 0 PP AD 2 AS AD 1 E 2 E 1 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 HDP 1 r HDP 2 r Reálny HDP (mil. )
Cenová hladina (p) Ponuková (nákladová) inflácia spôsobuje ju rast mzdových nákladov zvýšenie cien dovážaných surovín Vplyv nedokonalej konkurencie, ktorá môže vyvolať rast cien medziproduktu. 10 8 P 2 * P 1 * 6 4 2 0 E 2 E 1 AS PP 2 AS 1 AD 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 HDP 2 r HDP 1 r Reálny HDP (mil. )
Inflačná medzera je rozdiel medzi skutočným a potenciálnym produktom, ak je HDP r PP
Dôsledky inflácie Sociálne napätie Prerozdeľovanie dôchodkov Spomalenie ekonomického rastu Pokles kúpyschopnosti obyvateľov Zmena štruktúry spotreby Vplyv na zahraničnú ekonomickú rovnováhu
KONTROLNÉ OTÁZKY 1. Čo vyjadruje inflácia? 2. Aký je rozdiel medzi defláciou a dezinfláciou? 3. Vysvetlite rozdiel medzi zmenou cien a zmenou cenovej hladiny vo vzťahu k inflácii. 4. Čo je spotrebný kôš? 5. Ako meriame infláciu? 6. Aké okolnosti spôsobujú dopytovú infláciu? 7. Za akých okolností vzniká nákladová inflácia? 8. Vysvetlite, čo znamená, ak centrálna banka akomoduje inflačný impulz?
Úloha 1. Priraďte k nasledujúcim pojmom príslušné definície: Základné pojmy Priraďte k nasledujúcim pojmom príslušné definície: a) Deflácia b) Inflácia c) Dezinflácia d) Miera inflácie e) Hyperinflácia f) Cenový index g) Spotrebný kôš h) Mierna inflácia i) Vážený cenový index j) Cenová hladina k) Index životných nákladov l) Phillipsova krivka 1. Obdobie, kedy je miera inflácie extrémne vysoká. 2. Pokles cenovej hladiny. 3. Krivka znázorňujúca vzťah nezamestnanosti a inflácie. 4. Reprezentatívna vzorka tovarov a služieb nakupovaných spotrebiteľmi v danej ekonomike. 5. Pokles miery inflácie. 6. Číslo vyjadrujúce vývoj cenovej hladiny v čase. 7. Celková úroveň cien tovarov a služieb nakupovaných a predávaných v ekonomike. 8. Dlhodobý rast cenovej hladiny. 9. Index vyjadrujúci, ako sa zmeny cien odrážajú vo výdavkoch jednotlivých sociálnych skupín domácností. 10. Vážený priemer individuálnych cien vybraného spotrebného koša v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža jeho ekonomický význam. 11. Jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny. 12. Percentuálne vyjadrenie miery zmeny cenovej hladiny za dané časové obdobie.
Úloha 2. Na základe údajov hypotetického spotrebného koša vypočítajte index spotrebiteľských cien v roku 2014. Produkt Množstvo (2013) (q 0 ) Množstvo (2014) (q t ) Cena (2013) (p 0 ) Cena (2014) (p t ) Rohlíky 200 230 0,05 0,05 Mlieko 50 55 0,70 0,80 Kofola 20 22 3,80 3,90 Korčule 1 2 180 210 Jedlo v menze 100 150 0,80 0,90 0, 05. 200 0, 80. 50 3, 90. 20 210. 1 0, 90. 100 CPI 0, 05. 200 0, 70. 50 3, 80. 20 180. 1 0, 80. 100 428 381 1, 1234. 100 112, 34%
Úloha 3. V tabuľke 11.2 sú uvedené položky hypotetického spotrebného koša. Na základe uvedených údajov vypočítajte: a) Index spotrebiteľských cien v roku 2015 oproti základnému obdobiu. b) Index spotrebiteľských cien v roku 2014 oproti základnému obdobiu. c) Mieru inflácie. Základným obdobím je rok 2010. Produkt Množstvo 2010 Množstvo 2014 Množstvo 2015 Cena ( ) 2010 Cena ( ) 2014 Cena ( ) 2015 chlieb 190 200 212 1,50 1,52 1,55 maslo 125 130 128 2,30 2,45 2,46 Oblečenie 85 83 90 75 80 80 Topánky 18 20 21 48 50 55 Návšteva kina 10 10 12 3 3,5 4 Jedlo v menze 151 150 152 1,10 1,10 1,20
Úloha 4. Určite, ktorý z nasledujúcich inflačných impulzov po jeho akomodovaní centrálnou bankou spôsobuje dopytovú, a ktorý nákladovú infláciu. a) Zvýšenie vládnych výdavkov na statky b) Zvýšenie cien pohonných hmôt. c) Zvýšenie výdavkov domácností na spotrebné statky. d) Zvýšenie cien výrobných vstupov. e) Zvýšenie mzdovej sadzby. f) Zníženie hraničného sklonu k úsporám domácností.
Ekonomický cyklus Zmeny vo výkonnosti ekonomiky krajín: Dlhé obdobie rast potenciálneho produktu Krátke obdobie kolísanie okolo potenciálneho produktu
Cyklický vývoj ekonomiky: rast a pokles HDP r body zvratu vrchol a dno
Ekonomické cykly z časového hľadiska krátkodobé strednodobé dlhodobé
Fázy ekonomického cyklu Recesia: tempo rastu HDP r je nižšie než normálne tempo rastu ekonomiky HDP r < PP recesná (deflačná) medzera, ktorá má kladnú hodnotu. Depresia: príliš hlboká a dlhá recesia. HDP r klesá hlboko pod úroveň PP.
Dno: dolný bod zvratu úroveň HDP r je najnižšia
Expanzia: tempo rastu HDP r je vyššie ako normálne tempo rastu ekonomiky rastie celková ekonomická aktivita HDP r > PP expanzívna (inflačná) medzera, ktorá má zápornú hodnotu
Boom: veľmi silná a dlhá expanzia Prehriatie ekonomiky: Nastáva vtedy, keď expanzia trvá príliš dlho a AD rastie tak prudko, že AS naň nedokáže reagovať
Vrchol: horný bod zvratu najvyššia úroveň ekonomickej aktivity HDP r dosahuje svoju maximálnu úroveň
Zdroje: STANÍKOVÁ, Z.: Ekonómia - cvičebnica, 1. vydanie, EDIS vydavateľské centrum ŽU, Žilina 2015 KUCHARČÍKOVÁ, A., HOLKOVÁ, B., KOZUBÍKOVÁ, Z., STANÍKOVÁ, Z., TOKARČÍKOVÁ, E.: Základy ekonomickej teórie - cvičebnica, 1. vydanie, EDIS vydavateľské centrum ŽU, Žilina 2015 KUCHARČÍKOVÁ, A., TOKARČÍKOVÁ, E.: Základy ekonomickej teórie pre informatikov, 1. vydanie, EDIS vydavateľské centrum ŽU, Žilina 2015 LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike, 1. vydanie, IURA EDITION, Bratislava 2005 PARKIN, M.: Macroeconomics, 11 th edition, Pearson Education Limited, UK, 2014 SCHILLER, B. R.: Makroekonomie, 1. vydanie, Computer Press, Brno 2004 GERDESMEIER, D.: Cenová stabilita: Prečo je dôležitá aj pre teba?, Európska centrálna banka, Frankfurt nad Mohanom, 2008 www.statistics.sk Tento študijný materiál vznikol v rámci riešenia projektu: Kvalitné vzdelávanie s podporou inovatívnych foriem, kvalitného výskumu a medzinárodnej spolupráce úspešný absolvent pre potreby praxe ITMS: 26110230090 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ