Odborné podujatia 135 Gastrointestinal Cancers Symposium 2019 krok dopredu MUDr. Tomáš Šálek Národný onkologický ústav, Bratislava V januári 2019 sa v

Prepis

1 135 Gastrointestinal Cancers Symposium 2019 krok dopredu MUDr. Tomáš Šálek Národný onkologický ústav, Bratislava V januári 2019 sa v San Franciscu konala konferencia Americkej spoločnosti klinickej onkológie (ASCO) zameraná na komplexnú problematiku gastrointestinálnych malignít. Na podujatí sa zúčastnilo takmer onkológov venujúcich sa uvedenej problematike. Odznelo tu množstvo zaujímavých prezentácií, ktoré jednoznačne opäť posunuli hranice nášho poznania dopredu. Z uvedených prezentácií by som rád akcentoval nasledovné, ktoré si určite zasluhujú našu pozornosť. Onkológia (Bratisl.), 2019;14(2): Ne-kolorektálny karcinóm Pembrolizumab verzus chemoterapia ako liečba druhej línie pre pokročilý karcinóm pažeráka: štúdia fázy III KEYNOTE-181 Autori Takashi Kojima, Kei Muro, Eric Francois a kol. uviedli výsledky štúdie s pembrolizumabom oproti chemoterapii (podľa skúšajúceho lekára) ako terapie druhej línie u pacientov s pokročilým/metastatickým karcinómom dlaždicových buniek (SCC) a adenokarcinómom pažeráka alebo adenokarcinómom gastroezofageálnej junkcie (NCT ). Pacienti boli randomizovaní 1 : 1 na pembrolizumab 200 mg a 3 týždne po dobu až 2 rokov alebo chemoterapiu paklitaxel, docetaxel alebo irinotekan. Randomizácia bola stratifikovaná histologicky (SCC vs adenokarcinóm) a regiónom (Ázia vs. zvyšok sveta). Primárnymi cieľmi boli celkové prežívanie (OS) v SCC, PD-L1 kombinované pozitívne skóre (CPS) > 10 a ITT populácia. 628 pacientov bolo randomizovaných vrátane 401 s SCC a 222 s CPS > 10. K 15. októbru 2018 bol medián sledovania 7,1 mesiaca (pembrolizumab) oproti 6,9 mesiaca (chemoterapia). Pembrolizumab bol lepší ako chemoterapia pre OS v CPS > 10 (n = 222; medián 9,3 m vs 6,7 m; HR 0,69; 95 % CI 0,52 0,93; p = 0,0074). 12-mesačné OS u pacientov s CPS > 10 bolo 43 % oproti 20 %. Zaznamenalo sa klinicky významné zlepšenie v OS s pembrolizumabom vs. chemo u pacientov s SCC, ale toto nebolo štatisticky významné vo vopred určených hraniciach (n = 401; 8,2 m vs 7,1 m; HR 0,78; 95 % CI 0,63 0,96; p = 0,0095). V ITT populácii, hoci priaznivý v trende, rozdiel v OS nebol štatisticky významný (n = 628; 7,1 m vs 7,1 m; HR 0,89; 95 % CI 0,75 105; p = 0,0560). Menej pacientov malo akékoľvek AE (64 % vs 86 %) alebo AE so stupňom 3 5 (18 % vs 41 %) pri terapii s pembrolizumabom oproti chemo. Pembrolizumab významne zlepšil OS v porovnaní s chemoterapiou ako terapia druhej línie pokročilého karcinómu pažeráka s PD-L1 CPS 10 s priaznivejším bezpečnostným profilom. Tieto údaje podporujú pembrolizumab ako nový štandard terapie rakoviny pažeráka s PD-L1 CPS 10. Štúdia fázy III KEYNOTE-590 pembrolizumab plus chemoterapia ako liečba prvej línie pre pokročilý karcinóm pažeráka aktuálne prebieha. Účinnosť a bezpečnosť dabrafenibu (D) a trametinibu (T) u pacientov (pts) s BRAF V600E-mutovaným karcinómom žlčových ciest (BTC): skupina basket štúdie ROAR Zev A. Wainberg, Ulrik Niels Lassen, Elena Elez a kol. Karcinómy biliárneho traktu (BTC) sú zriedkavé, agresívne malignity so zlou prognózou. Možnosti liečby po liečbe v prvej línii nie sú presne definované. Medián prežitia bez progresie (PFS) v druhej línii BTC je < 5 m. Kombinovaná inhibícia BRAF + MEK je účinná pri BRAF V600- mutovanom anaplastickom karcinóme štítnej žľazy, melanóme a rakovine pľúc a menej aj pri BRAF V600E-mutovanom kolorektálnom karcinóme. Aktivácia mutácií BRAF V600E bola hlásená u 0 % až 20 % BTC; D (BRAF inhibítor) + T (MEK inhibítor) sa teda hodnotil ako

2 136 Zev A. Wainberg liečba pre pacientov s BRAF V600Emutovaným BTC v klinickej štúdii ROAR basket. V tejto otvorenej štúdii fázy II pacienti s mutáciami BRAF V600E s 9 typmi zriedkavých nádorov vrátane BTC dostali D (150 mg BID) + T (2 mg QD) až do neprijateľnej toxicity, progresie ochorenia alebo smrti. Zaradení pacienti mali pokročilý alebo metastatický karcinóm a boli liečení 1 predchádzajúcou systémovou terapiou. Primárnym cieľom bola celková odpoveď na liečbu (ORR). Sekundárne ciele zahŕňali trvanie odpovede (DOR), prežívanie bez progresie (PFS), celkové prežitie (OS), korelácie biomarkerov a bezpečnosť. Tridsaťtri pacientov s BTC bolo zaradených (3. január 2018) do uvedeného projektu. Mutácie BRAF V600E sa centrálne potvrdili u 30 z 33 pacientov s BTC (91 %). Medián veku bol 58 rokov a 78 % dostalo 2 predchádzajúce línie systémovej liečby. Hodnotilo sa 32 z 33 pacientov s BTC. Investigátormi hodnotená ORR bola 41 % (13/32; 95 % CI, 24 % 59 %), pričom 6 z 13 odpovedí pokračovalo po hodnotení údajov, 7 z 13 pacientov (54 %) malo DOR 6 m. Medián PFS bol 7,2 m (95 % CI, 4,6 10,1 m) a medián OS bol 11,3 m (95 % CI, 7,3 17,6 m). Nežiaduce účinky stupňa G 3/4 u 3 pacientov boli zvýšené pri γ-glutamyltransferáze (n = 3 [9 %]) a zníženom počte bielych krviniek (n = 3 pacienti [9 %]). Biomarkerové analýzy demonštrujú heterogénne genetické parametre a naznačujú vyššiu základnú expresiu génov MAPK dráhy u pacientov, ktorí neodpovedali na D + T. D + T preukázali u pacientov s BTC sľubnú účinnosť s priaznivým bezpečnostným profilom. Títo pacienti by sa mali analyzovať na mutácie BRAF a D + T by sa malo zvážiť u pacientov s mutovanými BRAF V600E. Liečba pokročilých neuroendokrinných nádorov pembrolizumabom: výsledky štúdie II, fázy KEYNOTE-158 Jonathan R. Strosberg, Nobumasa Mizuno, Toshihiko Doi a kol. Údaje zo štúdie KEYNOTE-028 (NCT ) naznačujú, že pembrolizumab (pembro) má klinickú aktivitu v podskupine pacientov so silne predliečenými neuroendokrinnými nádormi (NET). Štúdia KEYNOTE-158 (NCT ) je basket štúdia fázy II, ktorá skúma protinádorovú aktivitu pembro v rámci 10 špecifických typov rakoviny. Autori predložili analýzu 107 pacientov zahrnutých do skupiny NET. Kľúčové kritériá na zaradenie pre túto skupinu zahŕňali dobre a stredne diferencované NET pľúc, slepého čreva, tenkého čreva, hrubého čreva, konečníka alebo pankreasu; progresia alebo neznášanlivosť na 1. líniu štandardnej liečby; ECOG PS 0 alebo 1; a poskytnutie vzorky nádoru na analýzu biomarkerov. Pacienti dostávali pembrolizumab 200 mg a 3 týždne počas 2 rokov alebo do progresie, neakceptovateľnej toxicity alebo rozhodnutia lekára alebo pacienta. Zobrazovanie nádorov sa uskutočňovalo každých 9 týždňov počas prvých 12 mesiacov a potom každých 12 týždňov. Pozitivita PD-L1 definovaná ako kombinované pozitívne skóre (CPS) 1 bola retrospektívne hodnotená pomocou imunohistochémie (IHC). Primárnym cieľom bola ORR hodnotená podľa RECIST v 1.1 nezávislým centrálnym rádiologickým vyšetrením. Sekundárne ciele zahŕňali DOR, PFS, OS a bezpečnosť. V štúdii bolo liečených 107 pacientov. Medián veku bol 59 (rozpätie, 29 80) rokov, 44,9 % malo ECOG PS 1 a 67,3 % dostalo 2 predchádzajúce terapie pre pokročilé ochorenie, 15,9 % zo zaradených pacientov malo PD-L1 + nádory. K 15. januáru 2018 došlo k zhodnoteniu dát, medián sledovania bol 18,6 (rozsah, 0,2 22,7) m. ORR bola 3,7 % (95 % CI, 1,0 9,3), s 0 CR a 4 PR (3 pankreatické a 1 gastrointestinálne [neznáme primárne]). 61 respondentov malo SD ako najlepšiu odpoveď, 4 odpovede boli pozorované u pacientov s PD-L1 negatívnymi nádormi. Medián DOR nebol dosiahnutý (rozsah 4,1 15,9 +), pričom 3 zo 4 odpovedí pokračovali po 9 m sledovaní. Medián (95 % CI) PFS bol 4,1 (3,5 5,4) m a 6 m PFS miera bola 38,2 %. Medián OS (95 % CI) nebol dosiahnutý (18,8 nedosiahnutý) a 6 m OS bola 84,6 %. AEs súvisiace s liečbou sa vyskytli u 75,7 % pacientov a najčastejšia bola únava (21,5 %), 20,6 % pacientov malo G 3 až 4 AE súvisiace s liečbou. Monoterapia pembrolizumabom ukázala obmedzenú protinádorovú aktivitu a zvládnuteľnú toleranciu u pacientov s predtým liečeným pokročilým NETom. Záverom možno zhrnúť, že pri terapii druhej línie u pacientov s pokročilým/metastatickým karcinómom dlaždicových buniek (SCC) a adenokarcinómom pažeráka alebo adenokarcinómom gastroezofageálnej junkcie s expresiou PD-L1 > 10 % pembrolizumab zlepšuje celkové prežitie v porovnaní s chemoterapiou a v tejto podskupine sa môže pembrolizumab objaviť ako nový štandard terapie. Zaujímavé údaje o 40 % odpovedi (s niektorými dlhšie trvajúcimi) v BRAF V600E-mutovanej rakovine žlčových ciest potvrdzujú hodnotu komplexného molekulárneho profilovania v rámci pokročilých karcinómov. U pacientov s pokročilými neuroendokrinnými nádormi refraktérnymi na liečbu sa pozorovala veľmi obmedzená aktivita pembrolizumabu (miera odpovede < 4 %). Kolorektálny karcinóm Štúdia CCTG CO.26: randomizovaná štúdia fázy II s durvalumabom (D) plus tremelimumabom (T) a najlepšou podpornou starostlivosťou (BSC) oproti BSC samotným u pacientov (pts) s pokročilým refraktérnym kolorektálnym karcinómom (rcrc) Eric Xueyu Chen, Derek J. Jonker, Hagen F. Kennecke a kol. D je ľudská mo- Onkológia 2019;14(2)

3 137 Eric Xueyu Chen noklonálna protilátka (mab), ktorá inhibuje väzbu programovaného ligandu 1 bunkovej smrti (PD-L1) na jeho receptor. T je mab proti cytotoxickému T-lymfocytovému proteínu 4 (CTLA-4). Zameranie tak na PD-L1, ako aj na CTLA-4 môže mať aditívnu/synergickú aktivitu. Táto štúdia hodnotila, či by kombinácia PD-L1 a CTLA-4 inhibície viedla k zlepšeniu prežitia oproti BSC samotnému v rcrc. Pacienti s rcrc boli randomizovaní 2: 1 na D + T oproti BSC. Inklúzne kriteriá boli zlyhanie na všetkých štandardných režimoch obsahujúcich fluoropyrimidín, irinotekan a oxaliplatinu (a inhibítor EGFR pri RAS divokom type). Predchádzajúca terapia s anti-vegf preparátmi alebo TAS-102 bola povolená, ale nie povinná. Terapia pozostávala z D (1 500 mg) D1 a 28 dní a T (75 mg) D1 pre prvé 4 cykly a podporná terapia. Primárnym cieľom bolo celkové prežívanie (OS) a dvojstranná p-hodnota < 0,10 bola považovaná za štatisticky významnú. V období od augusta 2016 do júna 2017 bolo zaregistrovaných 180 pacientov a 179 pacientov bolo považovaných za randomizovaných. Základné charakteristiky pacientov boli vyvážené. 85 % pacientov dostalo 90 % plánovaných dávok D a T. Do štúdie neboli zaradení žiadni pacienti so známymi defektnými nádormi MMR (dmmr). Pri strednom mediáne sledovania 15,2 mesiaca bol medián OS 6,6 m pre D + T a 4,1 m pre BSC (p = 0,07; hazard ratio (HR) 0,72, 90 % confidence interval (CI) 0,54 0,97). Medián prežívania bez progresie bol 0,8 m a 1,9 m (HR 1,01, 90 % CI 0,76 1,34; p = 0,97). Miera kontroly ochorenia bola 22,7 % pre D + T a 6,6 % pre BSC (p = 0,006). Bolesti brucha, únava, lymfocytóza a eozinofília stupňa 3/4 boli signifikantne vyššie v D + T. Po 16 týždňoch došlo k signifikantne menšiemu zhoršeniu fyzikálnych funkcií podľa EORTC QLQ-C30 pre D + T. Potvrdenie stavu MMR stále prebieha. D + T významne predĺžil OS u pacientov s rcrc pri zachovaní kvality života. Nežiaduce účinky boli častejšie pri D + T. Toto je prvá štúdia, ktorá ukazuje, že kombinovaná inhibícia PD-L1 a CTLA-4 predlžuje prežívanie u pacientov s pokročilým refraktérnym CRC, ktorý nie je dmmr. Adjuvantný HIPEC u pacientov s rakovinou hrubého čreva s vysokým rizikom peritoneálnych metastáz: primárne výsledky multicentrickej randomizovanej štúdie COLOPEC Dr. Pieter J Tanis, Charlotte Emma Louise Klaver, Daniel D Wisselink, Cornelis J. A. Punt a kol. Pacienti s T4 alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva sú vystavení vysokému riziku (~ 25 %) peritoneálnych metastáz (PM). Citlivosť zobrazovacích metód pre PM je obmedzená a väčšina pacientov je diagnostikovaná v pokročilom štádiu. To poskytuje odôvodnenie na adjuvantnú hypertermickú intraperitoneálnu chemoterapiu (HIPEC). V tejto multicentrickej štúdii bola stanovovaná účinnosť adjuvantného HIPEC-u pri znižovaní rizika PM. Pacienti s T4 (buď ct4 alebo pt4, N0-2, M0) alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva, ktorí podstúpili kuratívnu resekciu, boli randomizovaní na adjuvantný HIPEC, po ktorom nasledovala rutinná adjuvantná systémová chemoterapia alebo na samotnú adjuvantnú systémovú chemoterapiu 1 : 1. Adjuvantný HIPEC s oxaliplatinou sa uskutočňoval súčasne (9 %) alebo v priebehu piatich ôsmich týždňov (91 %) po primárnej resekcii nádoru. Pacienti bez dôkazu rekurentného ochorenia po 18 mesiacoch na základe CT zobrazenia podstúpili diagnostickú laparoskopiu v oboch ramenách. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo prežitie bez PM (PMFS) po 18 mesiacoch pomocou analýzy Kaplan Meier. V období od apríla 2015 do januára 2017 bolo randomizovaných 204 pacientov: 102 v kontrolnom ramene, 102 v experimentálnom ramene. Chirurgická Dr. Pieter J Tanis explorácia na začiatku procedúry HIPEC po piatich až ôsmich týždňoch po operácii odhalila metastázy u 11 pacientov v experimentálnom ramene a adjuvantný HIPEC nebol aplikovaný. Adjuvantná systémová chemoterapia bola podávaná u 89/100 pacientov po mediáne 6 týždňov (IQR - interquartile range - 5-7) v kontrolnej skupine a v 84/89 po 10 týždňoch (IQR 9-12) v experimentálnom ramene. PM po ukončení 18-mesačného sledovania bola 22/102, resp. 18/100. V ITT analýze nebol pozorovaný žiadny rozdiel v 18 mesiacoch PMFS: 77 % (kontrolné rameno) oproti 81 % (experimentálne rameno), HR 0,836 (0,489 1,428). Taktiež neboli pozorované žiadne rozdiely v 18 mesiacoch DFS (HR 1,016 (0,646 1,598)) a OS (HR 1,139 (0,532 2,439)). U jedného pacienta sa vyvinula enkapsulujúca peritoneálna skleróza po HIPEC. Adjuvantný HIPEC s oxaliplatinou u pacientov s T4 alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva nemá za následok zlepšenie 18 mesiacov PMFS. Na posúdenie úlohy HIPEC v adjuvancii je potrebné čakať na dlhodobé výsledky. Zlepšuje dlhšia čakacia lehota po neoadjuvantnej rádiochemoterapii onkologickú prognózu karcinómu rekta? Výsledky trojročného sledovania v rámci randomizovanej multicentrickej štúdie GRECCAR-6 Jeremie H. Lefevre, Laurent Mineur, Marine Cachanado a kol. Existujú kontroverzné údaje o vplyve

4 138 Jeremie H. Lefevre dlhej čakacej lehoty medzi rádiochemoterapiou (RCT) a resekciou karcinómu rekta na dosiahnutie kompletnej patologickej remisie (pcr = ypt0n0). Nie je známy ani jej vplyv na prognózu ochorenia. Autori prezentovali 3-ročné výsledky prežitia štúdie GRECCAR6. Štúdia GRECCAR6 bola multicentrická, randomizovaná, otvorená, kontrolovaná štúdia fázy III. Pacienti s nádormi ct3/ T4 alebo TxN + hodnotenými rádiologickým vyšetrením (MRI a/alebo endo- -sonografia) strednej alebo dolnej časti konečníka, ktorí dostali RCT (45 50 Gy s intravenóznym 5-FU alebo kapecitabínom) boli zaradení a randomizovaní medzi 7 týždňov alebo 11 týždňov čakacej lehoty. Primárnym koncovým ukazovateľom bolo dosiahnutie pcr. Sekundárne ciele boli OS, PFS a miera recidív. V období od októbra 2012 do februára 2015 bolo zaradených 265 pacientov z 24 zúčastnených centier. Z nich 253 pacientov podstúpilo chirurgický zákrok s mesorektálnou excíziou, pcr bola 17 % (43/253). Priemerné sledovanie od chirurgickej resekcie bolo 32 ± 8 mesiacov. Vyskytlo sa 25 úmrtí a 89 % OS po 3 rokoch. DFS bola 67,7 % po 3 rokoch pre 77 úmrtí alebo recidívy. Trojročná miera lokálnych a vzdialených recidív bola 9,2 % a 24,9 %. Randomizačná skupina nemala žiadny vplyv na OS (p = 0,9486) a DFS (p = 0,8672). Čakacia lehota neovplyvňovala ani vzdialené (p = 0,8589) a lokálne (p = 0,5780) recidívy. Pacienti s pcr mali vynikajúcu prognózu s celkovým prežitím 94,5 % oproti 87,9 % pre zostávajúcich pacientov po 3 rokoch (p = 0,232) a DFS 89,6 % oproti 63,4 % (p = 0,0025). Pri multivariačnej analýze bola DFS ovplyvnená nízkymi rektálnymi nádormi (OR = 1,74; [1,03; 2,94], p = 0,037), resekciou R1 (OR = 2,03; [1,18; 3,50], p = 0,011), ypt3-t4 (OR = 2,4; [1,12; 5,19], p = 0,0245) a N + (OR = 2,85; [1,76; 4,61], p < 0,001). Čakanie o 4 týždne dlhšie po rádiochemoterapii nemá žiadny vplyv na výsledky terapie rektálnych karcinómov T3/T4. Celková neoadjuvantná terapia s krátkodobým žiarením v porovnaní so súčasnou chemorádioterapiou pri rakovine rekta Autori William Chapman, Hyun Kim, Philip Bauer a kol. Kombinovaná neoadjuvantná terapia (TNT) alebo aplikácia rádioterapie a chemoterapie pred chirurgickým zákrokom, zlepšila kompletné odpovede a downsizing v porovnaní s adjuvantnou terapiou u pacientov s rakovinou konečníka. Údaje týkajúce sa použitia krátkodobého žiarenia v nastavení short course TNT (SC-TNT) sú obmedzené. Táto štúdia porovnáva mieru patologickej úplnej odpovede (pcr), neoadjuvantné rektálne (NAR) skóre - validovaný prediktor výsledkov na základe downstagingu nádoru a miery recidív u pacientov liečených SC-TNT oproti chemoradiácii (CRT). Do tejto retrospektívnej skupiny štúdie boli zaradení pacienti, ktorí podstúpili neoadjuvantnú terapiu, po ktorej nasledovala kompletná mesorektálna excízia pre karcinóm rekta II. alebo III. stupňa v rokoch 2009 až Pacienti liečení CRT (50 55 Gy/25 28 fx s konkomitantným 5-FU alebo kapecitabínom) tvorili jednu skupinu; ďalšia zahŕňala liečených SC-TNT (25 35 Gy/5 fx, nasledované chemoterapiou CAPOX alebo FOLFOX). Primárny výsledok pcr bol hodnotený v jednovariačnej analýze; sekundárny výsledok NAR skóre bol vypočítaný a kategorizovaný ako Low (< 8), Intermediate (8 16) a High (> 16). Nakoniec sa miery rekurencie merali a klasifikovali ako lokálne, vzdialené alebo oboje. Z 388 zaradených pacientov bolo 236 (60,8 %) liečených CRT a 152 (39,2 %) bolo podrobených SC-TNT. Pri jednostrannej analýze mala SC-TNT skupina pokročilejšie ochorenie (77 % ochorenie III. štádia oproti 67 %, p = 0,04) a dlhší čas medzi ukončením radiácie a chirurgickým zákrokom (medián 131 vs. 63 dní; p < 0,01). SC-TNT dosiahla v porovnaní s CRT číselne vyššiu mieru pcr (25,0 % oproti 19,1 %, p = 0,16). Medzi skupinami SC-TNT (OR 1,49, 95 % CI 0,96 2,31) boli tendencie dosiahnuť nízke neoadjuvantné rektálne skóre NAR. Miera recidív bola takisto podobná (14,3 % oproti 14,9 %, p = 0,87) pri porovnateľnom čase sledovania (CRT = 30,5 mesiaca [IQR 11,1 49,0]; SC-TNT = 22,3 mesiaca [IQR 10,8 61,0]; p = 0,82). SC-TNT dosiahla mieru pcr 25 % a celkovú mieru recidív u 14,9 % pacientov s lokálne pokročilým karcinómom rekta. Ukazuje sa, že krátkodobá radiácia s neoadjuvantnou kombinovanou chemoterapiou je aspoň taká účinná ako dlhodobá CRT. Aktualizované výsledky bezpečnostného profilu BEACON CRC: encorafenib (ENCO) + binimetinib (BINI) + cetuximab (CETUX) pri BRAFV600E mutantnom metastatickom kolorektálnom karcinóme (mcrc) Scott Kopetz, Axel Grothey, Rona Yaeger a kol.mutácia BRAF V600E sa vyskytuje u 10 % - 15 % pacientov s mcrc a znamená zlú prognózu. Po terapii prvej línie poskytujú štandardné terapie druhej línie limitovaný efekt, s mierou objektívnej odpovede (ORR) < 10 % a celkovým prežitím (OS) 4 6 mesiacov (m). BEACON CRC (NCT ) je trojramenná štúdia fázy III s tripletovou terapiou s inhibítorom BRAF ENCO + inhibítorom MEK BINI + anti-egfr protilátkou CETUX verzus ENCO + CETUX verzus kontrolné rameno (irinotekan/ FOLFIRI + CETUX) u pacientov s BRAF V600E mcrc v druhej alebo tretej línii. Bezpečnostné zavádzanie (SLI) tripletovej terapie sa uskutočnilo na 30 pacientoch pred začatím randomizovanej časti štúdie. Predtým potvrdená ORR u 29 pacientov s BRAFV600E mcrc bo- Onkológia 2019;14(2)

5 139 la 48 % a medián prežitia bez progresie (PFS) bol 8,0 m. Všetci pacienti v SLI dostali ENCO 300 mg raz denne + BINI 45 mg dvakrát denne + štandardnú týždennú dávku CETUX. Hodnotenie zahŕňalo účinnosť (ORR, trvanie odpovede, čas do odpovede, PFS a OS), bezpečnosť a tolerabilitu. Spomedzi 30 liečených pacientov jeden mal BRAF non-v600e mutáciu a nebol zahrnutý do analýz účinnosti. Pri data cut off bola stredná lehota sledovania pre prežívanie 18,2 m a stredná lehota expozície 7,8 m (rozsah 0,5 m až 21,4 m). Potvrdená ORR a medián PFS zostali nezmenené oproti predchádzajúcim dátam (ORR, 48 % [95 % CI, 29,4 67,5]; PFS, 8,0 m [95 % CI, 5,6 9,3 m]). Stredný OS bol 15,3 m (95 % CI, 9,6 m nedosiahnutý). Triplet bol dobre tolerovaný bez neočakávanej toxicity. Najčastejšou toxicitou stupňa 3/4 bola únava (13 %), anémia (10 %), zvýšenie kreatínfosfokinázy a/alebo aspartátaminotransferázy (10 %) a infekcie močových ciest (10 %). Toxické účinky na kožu stupňa 3/4 boli nižšie, ako sa všeobecne pozorovalo pri CETUX v mcrc. Pri dlhšom sledovaní je tripletová terapia s ENCO + BINI + CETUX dobre tolerovaná. Medián PFS a medián OS sa podstatne zlepšili oproti historickým údajom. Záver Možno konštatovať mierny celkový prínos prežitia u pacientov s MMR-P (!) CRC v neskoršom období. Je to prvýkrát, čo sa pozorovala limitovaná aktivita imunoterapie v MMR-P (nie MSI-H/MMR-D) CRC. Dlhoročné diskusie o intraperitoneálnej terapii opäť neboli ukončené adjuvantný HIPEC s oxaliplatinou u pacientov s T4 alebo perforovaným karcinómom hrubého čreva neviedli k zlepšenému 18-mesačnému prežitiu bez peritoneálnych metastáz. Ukazuje sa, že úloha HIPEC v mcrc sa rozhodne znižuje. V poslednom období presadzovanie filozofie dlhšieho intervalu medzi neoadjuvanciou a operačným zákrokom klinická štúdia so zvýšením intervalu medzi žiarením a chirurgiou zo 7 na 11 týždňov nepotvrdila. Rádioterapia s krátkym priebehom v spojení so systémovou kombinovanou chemoterapiou je alternatívou ku konvenčnej chemoradiačnej terapii pri karcinóme rekta. Očakávajú sa údaje z prospektívnych randomizovaných štúdií. Pôsobivé výsledky s vysokou mierou odpovede (48 %) a dlhým mediánom celkového prežitia (15,3 mesiaca) u 29 pacientov s mcrc mutovaným BRAF V600E v štúdii randomizovanej fázy III BEACON, ktorá skončila nábor a zrejme by mohla stanoviť nový štandard starostlivosti. ASCO GI 2019 opäť aspoň o malý krok posunulo hranice nášho poznania a jeho účastníkov si odnieslo najnovšie poznatky na svoje pracoviská rozosiate po celom svete. MUDr. Tomáš Šálek Národný onkologický ústav Klenová 1, Bratislava tomas.salek@nou.sk