Zborník z vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky

Prepis

1 ANALÝZA VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV TRHU PRÁCE V SEKCII POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV 1 THE ANALYSIS OF SOME CHOSEN INDICATORS OF LABOUR MARKET IN THE SECTION AGRICULTURE, FORESTRY AND FISHERY Zuzana Závarská ABSTRACT The contribution of the section Agriculture, forestry and fishery to the gross domestic product was the second lowest in the year Explorative graphical analysis shows the possible coherence between labour market indicators on the national and sectional level. That was the basis of the main goal formulation, which is to analyze the trend of some chosen labour market indicators on the national level and on the level of the section Agriculture, forestry and fishery and to identify the coherences between these indicators. KEY WORDS Labour market, economic indicators, correlation. ÚVOD Napriek značnému významu primárneho sektora pre ekonomiku daného štátu je pre tento sektor typické nízke tempo vedecko-technického pokroku, pomalý rast produktivity, vysoká investičná náročnosť, ako aj relatívne nízka rentabilita. Záujem o podnikanie v tomto sektore je preto pomerne nízky. Príspevok sekcie Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov k tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2010 bol po sekcii Umenie, zábava a rekreácia, ostatné činnosti druhým najnižším. Grafická analýza ukázala, že kým hrubý domáci produkt meraný v bežných cenách s menšími výkyvmi od roku 2000 narastal, podiel pridanej hodnoty sekcie Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov na HDP preložený lineárnou regresnou funkciou klesal. S výnimkou prvého polroku 2011, ako aj druhého polroku 2004 a posledného štvrťroku 2005 dochádzalo v tejto sekcii každý štvrťrok ku medzikvartálnemu poklesu počtu zamestnaných pri 1 Príspevok vznikol ako súčasť riešenia grantového projektu VEGA 1/0541/11. 63

2 súbežnom medzikvartálnom zvýšení produktivity práce v sekcii (s výnimkou najmä posledného obdobia). Naznačenie možnej súvislosti medzi indikátormi trhu práce v rámci celého národného hospodárstva, ako aj v rámci sekcie Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov vyústilo do formulácie hlavného cieľa predkladaného príspevku Analyzovať vývoj vybraných ukazovateľov trhu práce na národnej úrovni a v sekcii Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov a identifikovať súvislosti medzi vybranými ukazovateľmi. Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu VEGA 1/0541/11 Analýza determinantov výkonnosti subjektov hospodáriacich na pôde podľa regionálnej diferenciácie. MATERIÁL A METÓDA Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 sa sekcia A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, člení do divízií a skupín podľa nasledujúcej tabuľky. Tabuľka 3: Členenie sekcie A podľa SK NACE Rev. 2 Divízia Skupina SEKCIA A - POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÍCTVO A RYBOLOV Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace 01.1 Pestovanie netrvácnych plodín 01.2 Pestovanie trvácnych plodín 01.3 Rozmnožovanie rastlín 01.4 Chov zvierat 01.5 Zmiešané hospodárstvo 01.6 Služby poskytované v poľnohospodárstve a služby súvisiace so zberom úrody 01.7 Lov, odchyt a súvisiace služby Lesníctvo a ťažba dreva 02.1 Lesné hospodárstvo a ostatné služby v lesníctve 02.2 Ťažba dreva 02.3 Zber divorastúceho materiálu (okrem dreva) 02.4 Služby poskytované v lesníctve Rybolov a akvakultúra 03.1 Rybolov 03.2 Akvakultúra Zdroj: spracované podľa[1] Podľa údajov databázy regionálnej štatistiky RegDat Štatistického úradu Slovenskej republiky [2] bola priemerná nominálna mesačná mzda za rok 2010 v sekcii A podľa SK NACE Rev. 2 vo výške 648,00 EUR. Priemerný evidenčný počet zamestnancov za rok 2010 bol Priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve bola v tomto roku 828 EUR a priemerný evidenčný počet zamestnancov V sekcii A tak pracuje niečo cez 3 % z priemerného 2 Podľa metodiky ŠÚ SR sa do odhadu berú iba údaje za podniky a organizácie s 20 a viac zamestnancami 64

3 evidenčného počtu zamestnancov a mzda je na úrovni 78,26 % z priemernej mzdy v rámci celého národného hospodárstva. Východiskom pri zostavovaní príspevku boli sekundárne zdroje dát. Dáta boli čerpané zo štatistickej prílohy Mesačného bulletinu NBS. K dispozícii boli štvrťročné údaje od roku Vyberané boli ukazovatele trhu práce za sekciu A, ako aj za celé národné hospodárstvo. Popri ukazovateľoch trhu práce v analýze vystupuje aj hrubý domáci produkt. Dôvodom je fakt, že zamestnanosť v sekcii úzko súvisí nielen s ukazovateľmi trhu práce na národnej úrovni, ale tiež prispieva k tvorbe pridanej hodnote sekcie, ktorá vstupuje do výpočtu HDP. Hlavným cieľom príspevku je analyzovať vývoj vybraných ukazovateľov trhu práce na národnej úrovni a v sekcii Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov a identifikovať súvislosti medzi vybranými ukazovateľmi. Pri riešení vedeckej úlohy boli z vedeckých metód použité najmä metódy abstrakcie, analýzy, syntézy a zo štatistických metód korelačná analýza. Zo softvérových produktov bol použitý štatistický softvér SPSS for Windows a MS Excel DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Sekcia Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov je v poradí druhou sekciou národného hospodárstva, ktorá v posledných rokoch (v súvislosti s rozmachom informačných technológií a rozvojom finančných a poisťovacích činností) prispieva k tvorbe HDP najnižšou sumou. V roku 2010 dosiahla slovenská ekonomika HDP vo výške 65,9 mld. EUR v bežných cenách. Pridaná hodnota sekcie A činila 2,3 mld. EUR, čo predstavuje 3,49 % z HDP. Pre porovnanie, pridaná hodnota priemyslu činila v tom istom roku 23,37 % z HDP (tab. 2). 65

4 Tabuľka 4: HDP a jeho zložky (produkčná metóda, v mld. EUR, bežné ceny) HDP spolu 31,2 33,8 36,8 40,6 45,1 49,3 55,1 61,6 67,0 63,0 65,9 Čisté dane z produktov spolu 3,4 3,2 3,5 4,2 4,8 5,5 5,4 6,1 6,2 5,7 5,7 Pridaná hodnotu spolu, z toho: 27,8 30,6 33,3 36,4 40,3 43,8 49,7 55,5 60,8 57,3 60,2 Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 1,2 1,4 1,7 1,6 1,6 1,6 1,8 2,2 2,5 2,2 2,3 Priemysel 8,0 8,6 8,8 10,4 12,1 12,9 15,4 16,6 17,4 14,6 15,4 Stavebníctvo 2,0 2,0 2,5 2,3 2,6 3,1 3,9 4,7 6,1 5,6 5,6 Obchod, oprava motorových vozidiel, doprava a skladovanie, ubytovacie a 6,3 7,1 7,2 8,2 9,3 10,2 10,8 12,2 13,6 12,7 13,3 stravovacie služby Informácie a komunikácia 1,3 1,5 1,6 1,7 1,8 1,9 2,1 2,3 2,4 2,4 2,6 Finančné a poisťovacie činnosti 0,7 0,7 1,3 1,4 1,7 2,0 1,9 2,0 2,0 2,3 2,3 Činnosti v oblasti nehnuteľností 1,8 1,9 2,1 2,1 2,3 2,5 2,9 3,2 3,6 3,6 3,8 Odborné, vedecké a technické činnosti, administratívne 2,0 2,3 2,5 2,5 2,7 2,8 3,3 3,8 4,3 4,2 4,6 služby Verejná správa, školstvo, zdravotníctvo a ostatné služby 4,0 4,3 4,7 5,2 5,3 5,9 6,5 7,0 7,5 8,0 8,5 Umenie, zábava a rekreácia, ostatné činnosti 0,6 0,8 0,9 0,9 0,9 1,1 1,2 1,5 1,3 1,7 1,9 Tabuľka 3 zachytáva vývoj HDP, vývoj pridanej hodnoty v sekcii A a vývoj podielu pridanej hodnoty sekcie A na HDP v jednotlivých štvrťrokoch od roku Vývoj pridanej hodnoty sekcie v jednotlivých štvrťrokoch je vizuálne zachytený v grafe nižšie. 66

5 Tabuľka 5: Pridaná hodnota a podiel sekcie na HDP (produkčná metóda) HDP celkom Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov Podi el na HDP HDP celkom Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov Podiel na HDP v mld. EUR, bežné ceny % v mld. EUR, bežné ceny % 2000 Q1 6,29 0,23 3, Q1 11,08 0,36 3, Q2 7,04 0,29 4, Q2 12,16 0,40 3, Q3 7,22 0,41 5, Q3 12,90 0,56 4, Q4 7,25 0,29 4, Q4 13,55 0,44 3, Q1 6,93 0,28 4, Q1 12,62 0,47 3, Q2 7,86 0,34 4, Q2 13,61 0,47 3, Q3 7,97 0,49 6, Q3 14,58 0,69 4, Q4 7,88 0,31 3, Q4 14,68 0,61 4, Q1 7,54 0,34 4, Q1 14,44 0,61 4, Q2 8,31 0,40 4, Q2 15,27 0,50 3, Q3 8,72 0,57 6, Q3 15,80 0,84 5, Q4 8,69 0,36 4, Q4 15,29 0,59 3, Q1 8,33 0,33 3, Q1 13,29 0,57 4, Q2 9,07 0,40 4, Q2 14,20 0,44 3, Q3 9,43 0,55 5, Q3 15,05 0,71 4, Q4 9,53 0,35 3, Q4 14,80 0,52 3, Q1 9,19 0,34 3, Q1 13,77 0,53 3, Q2 9,92 0,40 3, Q2 14,82 0,51 3, Q3 10,49 0,53 5, Q3 15,95 0,74 4, Q4 10,73 0,36 3, Q4 15,68 0,51 3, Q1 9,97 0,32 3, Q1 14,25 0,50 3, Q2 10,85 0,37 3, Q2 15,53 0,56 3, Q3 11,46 0,51 4, Q4 11,53 0,38 3,29 Ako možno z grafu 1 vyčítať, v treťom štvrťroku dosahuje pridaná hodnota sekcie najvyššie hodnoty. Výrazný rozdiel vo výške pridanej hodnoty je daný sezónnosťou sekcie. Grafom je preložená lineárna trendová čiara doplnená o rovnicu a koeficient spoľahlivosti R 2. Z grafu, ako aj z tabuľky 2 je od roku 2000 zrejmá stúpajúca tendencia pridanej hodnoty sekcie. V priebehu sledovaného obdobia (od roku 2000) HDP s menšími výkyvmi v jednotlivých štvrťrokoch narastalo. Regresná funkcia pre vývoj HDP po štvrťrokoch od 1. kvartálu 2000 do 2. kvartálu 2011 má tvar y = 0,22 x + 6,254. Koeficient spoľahlivosti R 2 dosahuje hodnotu 0,935. Pri grafickom znázornení podielu pridanej hodnoty sekcie na celkovom HDP možno vidieť klesajúcu tendenciu tohto ukazovateľa v sledovanom časovom horizonte (graf 2). Sekcia 67

6 Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov v priebehu horizontu niekoľkých rokov v priemere znížila svoj príspevok k tvorbe HDP. Graf 1:Vývoj pridanej hodnoty sekcie od roku 2000 (bežné ceny, v mld. EUR) Graf 2:Vývoj HDP (bežné ceny, mld. EUR) a vývoj podielu pridanej hodnoty sekcie na celkovom HDP (v %) S výnimkou druhého polroku 2004, posledného štvrťroku 2005 a prvého polroku 2011 v sledovanom období (od roku 1999) dochádzalo každý štvrťrok ku poklesu počtu zamestnaných v sekcii A (tab. 4). Pokles počtu zamestnaných bol sprevádzaný rastom produktivity práce, s výnimkou druhého polroku 2004, druhého štvrťroku 2005 a obdobia od prepuknutia hospodárskej krízy s výnimkou druhého štvrťroka V období od začiatku roku 2009 bol rast priemernej mzdy v sekcii výrazne spomalený, v niektorých štvrťrokoch dokonca záporný. 68

7 Tabuľka 6: Vybrané ukazovatele trhu práce Priemerná mzda v NH v EUR zmena priemernej mzdy v NH v % zmena priemernej mzdy v sekcii v % Počet zamestnaných v NH zmena počtu zamestnaných v NH v % Miera nezamestnanosti v NH v % zmena počtu zamestnaných v sekcii v % 1999 Q1 321,4 7,2 7, ,9-0,8 15,3-11,6 zmena produktivity práce v sekcii 1999 Q2 351,3 7,4 7, ,0-1,8 15,8-11, Q3 353,2 7,3 8, ,7-2,9 16,7-11, Q4 399,2 7,3 6, ,2-4,7 17,1-13, Q1 348,4 8,4 7, ,1-5,5 18,9-12, Q2 372,6 6,1 10, ,2-3,6 18,9-10, Q3 370,1 4,8 6, ,6-0,7 18,5-9, Q4 425,0 6,5 7, ,4 2,1 18,0-8, Q1 375,6 7,8 8, ,0 1,5 19,7-8,1 22, Q2 400,5 7,5 4, ,5 2,0 19,2-4,4 21, Q3 401,0 8,3 7, ,4 0,7 19,0-4,1 22, Q4 464,3 9,3 9, ,2-1,8 18,7-3,7 13, Q1 407,9 8,6 7, ,9-0,5 19,4-4,4 27, Q2 442,4 10,5 7, ,9 0,0 18,6-8,2 30, Q3 436,4 8,8 7, ,3 0,5 18,2-8,2 27, Q4 506,7 9,1 4, ,5 0,3 17,9-10,2 35, Q1 434,2 6,5 5, ,7 1,3 18,4-7,2 15, Q2 468,6 5,9 7, ,9 1,0 17,0-9,2 15, Q3 466,9 7,0 3, ,9 0,8 17,0-9,4 15, Q4 537,1 6,0 4, ,4 1,3 17,4-10,6 16, Q1 482,7 11,2 10, ,6-0,3 19,3-1,8 0, Q2 513,6 9,6 10, ,4-0,8 18,5-2,6 0, Q3 507,8 8,8 14, ,6-0,1 17,5 3,8-9, Q4 596,0 11,0 10, ,3 0,4 17,1 4,6-3, Q1 531,8 10,2 13, ,5 1,8 17,5-4,9 0, Q2 555,6 8,2 2, ,7 1,5 16,2-1,4-5, Q3 558,2 9,9 8, ,0 1,1 15,6-5,4 0, Q4 646,2 8,4 6, ,4 2,0 15,3 0,7 2, Q1 574,8 7,1 10, ,4 1,9 14,9-8,8 15, Q2 608,2 8,8 7, ,8 2,1 13,5-6,7 10, Q3 604,5 7,7 7, ,7 2,3 12,8-7,8 18, Q4 701,4 8,2 9, ,6 2,0 12,0-6,5 18, Q1 614,5 7,1 9, ,8 2,1 11,5-1,2 27, Q2 650,5 6,7 10, ,8 1,9 11,1-7,2 24, Q3 647,7 6,8 10, ,5 2,0 11,2-3,7 25, Q4 761,0 8,0 10, ,7 2,3 10,3-5,9 40, Q1 678,6 10,0 8, ,2 3,0 10,5-2,0 22,3 69

8 Priemerná mzda v NH v EUR zmena priemernej mzdy v NH v % zmena priemernej mzdy v sekcii v % Počet zamestnaných v NH zmena počtu zamestnaných v NH v % Miera nezamestnanosti v NH v % zmena počtu zamestnaných v sekcii v % zmena produktivity práce v sekcii 2008 Q2 712,3 9,5 11, ,8 3,1 10,1-1,5 2, Q3 704,6 8,8 11, ,0 3,4 9,0-1,7 13, Q4 796,4 4,6 3, ,5 2,3 8,7-3,1 24, Q1 710,5 4,7-1, ,9-0,6 10,5-17,7 36, Q2 732,5 2,8 4, ,9-1,4 11,3-9,7 2, Q3 722,5 2,5-0, ,3-3,9 12,5-12,8 34, Q4 813,2 2,1 1, ,7-4,2 13,9-18,5-4, Q1 725,0 2,1 2, ,1-3,0 15,1-0,6-8, Q2 758,0 3,6-2, ,3-2,3 14,4-12,4 23, Q3 750,0 3,7 4, ,1-0,7 14,1-13,5-13, Q4 844,0 3,8 0, ,0 0,5 13,9-2,3-25, Q1 746,0 2,9 4, ,9 2,2 13,9 10,1-40, Q2 781,0 3,0 6, ,3 2,1 13,1 9,7-23,9 Vybrané údaje z tabuľky 4 sú zachytené v nasledovných grafoch (graf 3 a 4). Medzikvartálna zmena priemernej mzdy v sekcii je vyššia oproti medzikvartálnej zmene počtu zamestnaných v sekcii. Výnimkou je prvý a druhý kvartál roku 2011, kedy medzikvartálna zmena počtu zamestnaných v sekcii výrazne stúpla a prevýšila tak medzikvartálnu zmenu priemernej mzdy v sekcii. Na nasledujúcom grafe (graf 4) tiež je možné všimnúť si výrazný pokles medzikvartálnej zmeny produktivity práce v prvom polroku 2011 pri súbežnom raste počtu zamestnaných a raste priemernej mzdy v sekcii. 70

9 Graf 3:Vývoj HDP medzikvartálnej zmeny priemernej mzdy a počtu zamestnaných v sekcii (v %) Graf 4:Vývoj medzikvartálnej zmeny produktivity práce v sekcii (v %) Nakoľko vývoj jednotlivých ukazovateľov zachytený v grafoch naznačuje určitú súvislosť medzi ukazovateľmi, bola vykonaná korelačná analýza. Využitý bol Kendallov tau-b koeficient a Spearmanovo rho. Korelačná analýza bola vykonaná prostredníctvom štatistického softvéru SPPS for Windows. Výstupom je nasledovná korelačná matica (tab. 5). Pri analýze bola použitá obojstranná korelácia (2-tailed). 71

10 Kendall's tau_b Spearman's rho VAR1 VAR2 VAR3 VAR4 VAR5 VAR6 VAR7 VAR8 VAR9 VAR10 VAR1 VAR2 VAR3 VAR4 VAR5 Tabuľka 7:Korelačná matica VAR1 VAR2 VAR3 VAR04 VAR5 VAR6 VAR7 VAR8 VAR9 VAR10 Coeff. 1,000 -,219(*) -,151,271(**) -,566(**),226(*) -,159,836(**),498(**) -,273(**) Sig..,025,124,006,000,021,138,000,000,008 Coeff. -,219(*) 1,000,467(**),135,222(*),263(**),009 -,235(*) -,201,057 Sig.,025.,000,172,024,007,931,022,052,576 Coeff. -,151,467(**) 1,000,174,056,263(**) -,034 -,120 -,137 -,020 Sig.,124,000.,079,569,008,753,240,184,842 Coeff.,271(**),135,174 1,000 -,317(**),415(**),043,255(*),144 -,074 Sig.,006,172,079.,001,000,688,013,166,471 Coeff. -,566(**),222(*),056 -,317(**) 1,000 -,039 -,046 -,705(**) -,534(**),159 Sig.,000,024,569,001.,688,672,000,000,120 Coeff.,226(*),263(**),263(**),415(**) -,039 1,000 -,339(**),143,063 -,131 Sig.,021,007,008,000,688.,002,161,544,201 Coeff. -,159,009 -,034,043 -,046 -,339(**) 1,000 -,152,048,244(*) Sig.,138,931,753,688,672,002.,156,656,023 N Coeff.,836(**) -,235(*) -,120,255(*) -,705(**),143 -,152 1,000,608(**) -,174 Sig.,000,022,240,013,000,161,156.,000,088 N Coeff.,498(**) -,201 -,137,144 -,534(**),063,048,608(**) 1,000,228(*) Sig.,000,052,184,166,000,544,656,000.,027 N Coeff. -,273(**),057 -,020 -,074,159 -,131,244(*) -,174,228(*) 1,000 Sig.,008,576,842,471,120,201,023,088,027. N Coeff. 1,000 -,365(**) -,242,332(*) -,778(**),277 -,233,962(**),678(**) -,397(**) Sig..,009,091,018,000,051,137,000,000,006 Coeff. -,365(**) 1,000,656(**),196,326(*),343(*),054 -,359(*) -,295(*),075 Sig.,009.,000,173,021,015,732,014,047,621 Coeff. -,242,656(**) 1,000,261,075,338(*) -,030 -,176 -,208 -,034 Sig.,091,000.,067,603,016,852,242,165,820 Coeff.,332(*),196,261 1,000 -,432(**),561(**),077,295(*),199 -,122 Sig.,018,173,067.,002,000,626,047,185,419 Coeff. -,778(**),326(*),075 -,432(**) 1,000 -,105 -,089 -,876(**) -,722(**),241 Sig.,000,021,603,002.,469,574,000,000,106 72

11 VAR6 VAR7 VAR8 VAR9 VAR10 VAR1 VAR2 VAR3 VAR04 VAR5 VAR6 VAR7 VAR8 VAR9 VAR10 Coeff.,277,343(*),338(*),561(**) -,105 1,000 -,450(**),200,070 -,190 Sig.,051,015,016,000,469.,003,182,644,206 Coeff. -,233,054 -,030,077 -,089 -,450(**) 1,000 -,228,085,377(*) Sig.,137,732,852,626,574,003.,146,595,014 N Coeff.,962(**) -,359(*) -,176,295(*) -,876(**),200 -,228 1,000,776(**) -,266 Sig.,000,014,242,047,000,182,146.,000,074 N Coeff.,678(**) -,295(*) -,208,199 -,722(**),070,085,776(**) 1,000,341(*) Sig.,000,047,165,185,000,644,595,000.,021 N Coeff. -,397(**),075 -,034 -,122,241 -,190,377(*) -,266,341(*) 1,000 Sig.,006,621,820,419,106,206,014,074,021. N , použitý štatistický softvér SPSS for Windows Vysvetlivky: * Correlation is significant at the 0.05 level (2-tailed). ** Correlation is significant at the 0.01 level (2-tailed) VAR1 Priemerná mzda v NH v EUR VAR6 Medzirkvart. zmena počtu zamestnaných v sekcii v % VAR2 zmena priemernej mzdy v NH v % VAR7 Medzirkvart. zmena produktivity práce v sekcii VAR3 zmena priemernej mzdy v sekcii v % VAR8 HDP (mld.eur, bežné ceny) VAR4 Medzirkvart. zmena počtu zamestnaných v NH v % VAR9 Pridaná hodnota sekcie (mld. EUR, bežné ceny) VAR5 Miera nezamestnanosti v NH v % VAR10 Podiel sekcie na HDP (bežné ceny, v %) Priemerná mzda je v pomerne silnej pozitívnej korelácii s pridanou hodnotou sekcie A. Korelačný koeficient tau-b dosahuje hodnotu +0,498 a koeficient rho +0,678 na hladine významnosti 1 %. Medzikvartálna zmena priemernej mzdy v národnom hospodárstve je v štatisticky významnej pozitívnej korelácii s medzikvartálnou zmenou zmeny priemernej mzdy v sekcii A. Korelačný koeficient tau-b dosahuje hodnotu +0,467 a koeficient rho +0,656 na hladine významnosti 1 %. Medzikvartálna zmena priemernej mzdy v sekcii A je v štatisticky významnej miernej pozitívnej korelácii s medzikvartálnou zmenou počtu zamestnaných v sekcii A. Korelačný koeficient tau-b dosahuje hodnotu +0,263 na hladine významnosti 1 % a koeficient rho +0,338 na hladine významnosti 5 %. Medzikvartálna zmena počtu zamestnaných v národnom hospodárstve je v pozitívnej korelácii s medzikvartálnou zmenou počtu zamestnaných v sekcii A. Korelačný koeficient tau-b dosahuje hodnotu +0,415 a koeficient rho +0,561 na hladine významnosti 1 %. 73

12 Miera nezamestnanosti v národnom hospodárstve je v pomerne silnej pozitívnej korelácii s pridanou hodnotou sekcie A. Korelačný koeficient tau-b dosahuje hodnotu +0,534 a koeficient rho +0,722 na hladine významnosti 1 %. Medzikvartálna zmena počtu zamestnaných v sekcii A je v miernej negatívnej korelácii s medzikvartálnou zmenou produktivity v sekcii A. Korelačný koeficient tau-b dosahuje hodnotu - 0,339 a koeficient rho -0,450 na hladine významnosti 1 %. Zaujímavý je fakt, že pridaná hodnota sekcie A je síce v miernej až silnej korelácii s priemernou mzdou v národnom hospodárstve, s mierou nezamestnanosti v národnom hospodárstve a s výškou HDP, v prípade korelácie medzi pridanou hodnotou sekcie A a medzikvartálnou zmenou produktivity práce v sekcii nebola zistená žiadna štatisticky významná súvislosť. ZÁVER Medzi vybranými makroekonomickým ukazovateľmi možno odhaliť štatisticky významnú súvislosť. Príspevok bol zameraný na analýzu vývoja ukazovateľov trhu práce a na identifikáciu štatisticky významných súvislostí medzi týmito ukazovateľmi. Niektoré vzťahy sú zjavné už na základe poznatkov ekonomickej teórie, iné možno iba predpokladať. Aj keď korelačná matica poukazuje na silnú závislosť niektorých ukazovateľov, zdôraznené boli iba vzťahy medzi ukazovateľmi sekcie Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov navzájom, prípadne medzi ukazovateľmi sekcie A a ukazovateľmi celého národného hospodárstva. Aj keď vzťahy niektorých ukazovateľov na národnej úrovni vykazovali silnú štatistickú koreláciu, nebola im venovaná pozornosť. SÚHRN Dôležitým ukazovateľom, ktorý poukazuje na príspevok sekcie ku tvorbe HDP, je pridaná hodnota sekcie. Vo svojej podstate sa jedná o sumu dôchodkov vyplácaných vlastníkom výrobných faktorov. Tento ukazovateľ vykazuje pomerne silnú pozitívnu koreláciu s priemernou mzdou v národnom hospodárstve (tau-b=0,498 a rho=0,678) a negatívnu koreláciu s mierou nezamestnanosti na národnej úrovni (tau-b=-0,534 a rho=-0,722). Medzikvartálna zmena produktivity práce v sekcii vykazuje štatisticky významnú negatívnu koreláciu s medzikvartálnou zmenou počtu zamestnaných v sekcii (tau-b=-0,339 a rho=-0,450). Medzikvartálna zmena počtu zamestnaných v sekcii vykazuje pozitívnu koreláciu s medzikvartálnou zmenou priemernej mzdy v sekcii (tau-b=0,263 a rho=0,338) a s medzikvartálnou zmenou počtu zamestnaných v národnom hospodárstve (tau-b=0,415 74

13 a rho=0,561). Zmieniť možno tiež pozitívnu koreláciu medzikvartálnou zmenou priemernej mzdy v sekcii a medzikvartálnou zmenou priemernej mzdy v národnom hospodárstve (tau-b=0,467 a rho=0,656). KĽÚČOVÉ SLOVÁ Trh práce, ekonomické indikátory, korelácia. LITERATÚRA [1] ŠÚ SR, SK NACE Rev. 2. [cit ]. Dostupné na internete: < statistics.sk/files/sekcie/sek_200/klasifikacie/nace_syst.rtf > [2] ŠÚ SR, Databáza RegDat. [cit ]. Dostupné na internete: < tics.sk/pxwebslovak/> [3] NBS, Mesačný bulletin NBS Štatistická príloha. publikacie/publikacie-nbs/mesacny-bulletin-nbs/2011 * Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu VEGA 1/0541/11 Analýza determinantov výkonnosti subjektov hospodáriacich na pôde podľa regionálnej diferenciácie KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Zuzana Závarská, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. Konštantinova 16, Prešov, zavarska@unipo.sk 75