(Microsoft Word - Taliga-Pek\341rik.doc)

Prepis

1 Vinohradnícke oblasti a ich vplyv na ekonomiku výroby hrozna Grape growing areas and their influence on the economy of wine production František Taliga, Štefan Pekárik Summary: The article points out to effectiveness of wine production in our three selected wine producing areas during the monitored period of years Indicators of economic effectiveness of wine production are evaluated by means of statistic and mathematical methods. It was found out that considering present eternal and internal conditions, a part of the producers of grape will have to decrease their production epenses in a near future by introducing new modern technologies in the whole process of wine production. Key words: viniculture, yield, epenses, profit (loss), wine production areas Úvod Hrozno ako ovocie z ktorého sa vyrábajú osviežujúce nápoje i kvalitné akostné vína, robí jej výrobcom veľké starosti už dlhšie obdobie. Z uvedeného vyplýva nutnosť postupne doriešiť výrobu hrozna a vína a prispôsobiť ju požiadavkám trhu v krajinách Európskej únie, kde patrí už dnes aj Slovensko. V našich vinohradníckych oblastiach najmä v malokarpatskej, južnoslovenskej a nitrianskej máme dobré podmienky pre dosahovanie požadovaných výsledkov v celej oblasti ekonomiky výroby hrozna a vína. Z toho dôvodu náš príspevok je zameraný na hodnotenie ekonomiky tohto špeciálneho odvetvia rastlinnej výroby. Materiál a metódy Podkladové údaje sme získali zo súboru sledovaných podnikov uvedených troch vinohradníckych oblastí, ktoré sú ochotné s našou fakultou a univerzitou už dlhšie časové obdobie spolupracovať. Pri spracovaní údajov za dlhšie časové obdobie boli použité štatisticko-matematické metódy ako aj ustanovenia zákona NR SR číslo 182/2005 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve a následne prijatých vykonávacích právnych predpisov. Ukazovatele ekonomickej efektívnosti výroby hrozna sú vyhodnocované pomocou štatistickomatematických metód. Výsledky a diskusia Medzinárodný konkurenčný boj vinohradníkov a vinárov sa v ostatných rokoch výrazne zostruje, čo vplýva aj na pozície slovenských výrobcov hrozna a spracovateľov vína. Táto skutočnosť nás núti neustále analyzovať efektívnosť výroby hrozna, ktorá ovplyvňuje podnikateľskú činnosť aj v oblasti nášho vinohradníctva, najmä v našich tradičných vinohradníckych oblastiach. Slovensko nepatrí medzi európskych vinohradníckych a vinárskych gigantov, ale hrozno a naše víno nie je zanedbateľnou položkou príjmov podnikov zameraných na výrobu hrozna a vína. Predpokladáme, že ak budeme rešpektovať ustanovenia zákona o vinohradníctve a vinárstve a jeho záväzných právnych predpisov pre pokrytie domácej potreby i pre naplnenie výhladových vývozných predpokladov by nám mala postačovať výmera 22 tisíc hektárov produkčných vinohradov. Prikláňame sa k názoru 207

2 odborníkov, ktorí uvádzajú, že nebude tak podstatná výmera vinohradov ako to, aby jestvujúce plochy boli efektívne, aby zabezpečovali plnú tvorbu potrebných finančných zdrojov, hlavne pre investičné potreby tohto špeciálneho odvetvia rastlinnej výroby. Vláda SR by si mala uvedomiť, že niekoľko miliárd korún vložených do modernizácie našich vinohradov nie je tak veľa, lebo vinohradníctvo popri svojej ekonomickej úlohe vstupuje do formovania krajinného prostredia, pričom má značný dopad na životné prostredie, ale aj na zamestnanosť práceschopného obyvateľstva v našich vinohradníckych oblastiach. Ďalej si treba uvedomiť, že vinohradníctvo má z hľadiska realizácie aj väzby na ďalšie výrobné odvetvia štátu. Skôr ako začneme analyzovať niektoré ukazovatele pri výrobe hrozna v sledovanom súbore podnikov v našich troch vinohradníckych oblastiach musíme spomenúť, že plochy vinohradov u nás podobne ako vo svete majú klesajúcu tendenciu. Pri hodnotení sme zistili, že v malokarpatskej vinohradníckej oblasti v sledovanom súbore podnikov v rokoch bola priemerná výmera vinohradov 99,02 ha, ale v období rokov sa znížila na 95,45 ha t.j. o 3,57ha. Podobné je to aj v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti kde sa priemerná výmera vinohradov znížila zo 77,35 ha na 71,13 ha tj. o 6,22 ha. Priemerná výmera vinohradov v súbore sledovaných podnikov najviac poklesla v nitrianskej vinohradníckej oblasti z 50,80 ha na 31,96 ha tj. o 18,84 ha. Vinohradnícke oblasti do značnej miery vplývajú aj na úrody hrozna. Najvyššie úrody hrozna dosahujeme v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti v rokoch je to 4,58 t.ha -1 a v rokoch až 6,58 t.ha -1, je to zásluhou najmä hurbanovského a strekovského vinohradníckeho rajónu. Potom nasleduje nitrianska a malokarpatská vinohradnícka oblasť. Pri hodnotení realizačných cien zisťujeme, že v priemere najnižšia realizačná cena Sk.t -1 sa dosiahla v nitrianskej vinohradníckej oblasti. Najvyššia priemerná realizačná cena Sk.t -1 je v malokarpatskej vinohradníckej oblasti za obdobie rokov a južnoslovenskej v rokoch , kde sa prejavila vyššia kvalita zberaného hrozna, najmä cukornatosť a odrodová skladba. Časť podnikateľských subjektov ani v súčasnosti nie je schopná vysporiadať sa so vzniknutou situáciou. Ťažkosti im spôsobuje aj nerovnováha na trhu v prospech ponuky a preto vzhľadom na súčasné vonkajšie a vnútorné podmienky väčšina výrobcov hrozna musí v krátkom časovom horizonte znižovať výrobné i celkové náklady. Z analýzy celkových nákladov vyplýva v súbore sledovaných podnikov najmä v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, že tieto majú stúpajúcu tendenciu, nakoľko v rokoch predstavovali v priemere Sk.ha -1, v rokoch vzrástli na Sk.ha -1 a v nitrianskej oblasti zo Sk.ha -1 až na Sk.ha -1 (v roku ) tj. o Sk.ha -1. Výrazne sa zvýšili náklady na chemické ochranné prostriedky a čiastočne aj mzdové náklady. V rokoch sa znížili oproti sledovanému obdobiu rokov náklady na hnojivá aj preto, že časť sledovaných podnikov neaplikovala pod vinič žiadne hnojivá výrazné je to najmä v malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Prejav nového ekonomického prostredia trhového mechanizmu sa odrazil výraznejšie pri realizácií zisku najmä v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti ako to vidíme v tabuľkách. V období rokov sledované podniky v tejto oblasti zaznamenávajú zisk Sk.ha -1, pričom v rokoch bola v nich evidovaná strata Sk.ha -1. Opak nastal v malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Vysoká strata Sk.ha -1 je v období rokov v nitrianskej vinohradníckej oblasti. Záver Záverom treba zdôrazniť, že analýza jednotlivých ukazovateľov efektívnosti pri výrobe hrozna naznačila pokles plôch vinohradov aj v našich tradičných vinohradníckych 208

3 oblastiach v priemere v sledovanom súbore podnikov o 3,57 ha až 18,84 ha. Úrody hrozna sa udržujú na dlhoročnom priemere 4-6 t.ha -1, najvyššie úrody v priemere 6,58 t.ha -1 za obdobie rokov dosahuje naša najprodukčnejšia vinohradnícka oblasť- južnoslovenská. Realizačné ceny hrozna neodzrkadľujú vždy odovzdávanú kvalitu hrozna, nie sú na žiaducej úrovni vzhľadom na prudký rast cien vstupov do vinohradníckej výroby, najmä v sledovanom období rokov V sledovaných vinohradníckych oblastiach v súbore sú aj také podniky, ktoré majú značné rezervy, čo dokazuje veľká variabilita výsledkov v porovnateľných podmienkach v jednotlivých rajónoch i vinohradníckych oblastiach. Riadiacim orgánom MP- SR odporúčame zvýšiť dotácie na likvidáciu prestarnutých vinohradov a najmä na výsadbu nových viníc, aby sa mohli modernizovať pre lepšie využitie výkonných strojov a hlavne pre mechanizovaný zber hrozna. Súhrn Príspevok poukazuje na efektívnosť výroby hrozna v našich troch vybraných vinohradníckych oblastiach za sledované obdobie rokov Ukazovatele ekonomickej efektívnosti výroby hrozna sú hodnotené pomocou štatisticko-matematických metód. Zistili sme, že vzhľadom na súčasné vonkajšie a vnútorné podmienky, časť výrobcov hrozna musí v krátkom časovom horizonte znižovať výrobné náklady zavádzaním modernej techniky a technológie v celej oblasti vinohradníckej výroby. Kľúčové slová vinohradníctvo, úroda, náklady, zisk(strata), vinohradnícke oblasti Literatúra Ilková,Z., Pekárik,Š., Taliga,F.: K niektorým otázkam výroby hrozna v rajónoch malokarpatskej vinohradníckej oblasti. In: K aktuálnym otázkam v PPoK v SR.. Zborník ved. Prác, Katedra práva FEM SPU v Nitre a SVOŠ Modra, Nitra:2001, s , ISBN Ilková,Z., Pekárik,Š.: Ekonomické ukazovatele výroby hrozna v južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. In: K aktuálnym otázkam v oblasti legislatívy, výživy ľudu, marketingu, manažmentu a informačných systémov, Modra. Nitra: SPU 2003, s , ISBN Repiský,J.: Tvorba a hodnotenie investičného zámeru výsadby vinohradov pomocou modelovej techniky. In: K aktuálnym otázkam v oblasti legislatívy, výživy ľudu, marketingu, manažmentu a informačných systémov, Modra. Nitra: SPU 2003, s , ISBN Zákon NR SR číslo 182/2005 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve Adresa autora: Ing. František Taliga, Katedra práva FEŠRR SPU v Nitre, Farská 24, Nitra Doc.Ing. Štefan Pekárik, PhD., Katedra práva FEŠRR SPU v Nitre, Farská 24, Nitra Oponent: doc.ing. Anton Kretter, PhD. 209

4 Ekonomické ukazovatele v súbore sledovaných podnikov podľa vinohradníckej oblasti ( v priemere rokov ) tabuľka 1 Ukazovateľ Vinohradnícka oblasť malokarpatská južnoslovenská nitrianska Výmera rodiacich viníc ( v ha ) 99,02 77,35 50,80 75,72 Úroda (t.ha -1 ) 3,69 4,58 3,94 4,07 Realizač. cena (Sk.t -1 ) Tržby (Sk.ha -1 ) Výnosy (Sk.ha -1 ) VN (Sk.ha -1 ) z toho Mzdové (Sk.ha -1 ) Materiálové (Sk.ha -1 ) z toho CHOP (Sk.ha -1 ) Hnojivá (Sk.ha -1 ) Zisk (+) Strata (- ) (Sk.ha -1 ) (Sk.t -1 )

5 Ekonomické ukazovatele v súbore sledovaných podnikov v troch vinohradníckych vinohradníckych oblastiach ( v priemere rokov a ) tabuľka 2 Ukazovateľ Výmera rodiacich viníc ( v ha ) Vinohradnícka oblasť malokarpatská južnoslovenská nitrianska ,45 71,13 31,96 66,18 70,95 Úroda (t.ha -1 ) 4,35 6,58 4,15 5,03 4,55 Realizač. cena (Sk.t -1 ) Tržby (Sk.ha -1 ) Výnosy (Sk.ha -1 ) VN (Sk.ha -1 ) z toho Mzdové (Sk.ha -1 ) Materiálové (Sk.ha -1 ) z toho CHOP (Sk.ha -1 ) Hnojivá (Sk.ha -1 ) Zisk (+) Strata (- ) (Sk.ha -1 ) (Sk.t -1 )