Vznik pohorí, sopečná činnosť, zemetrasenia I.

Vznik pohorí, sopečná činnosť, zemetrasenia I. Vznik pohorí Ako vznikajú pohoria? Pohoria vznikajú pôsobením síl na zemskú kôru. Základnou príčinou vzniku pohorí sú pohyby zemských litosférických dosiek. Pohoria môžu vzniknúť: prehýbaním - vrásnením zemskej kôry, rozlámaním zemskej kôry, pohybmi blokov zemskej kôry, sopečnou činnosťou. Podľa spôsobu vzniku pohoria delíme na: vrásové pohoria, kryhové pohoria, príkrovové pohoria, sopečné pohoria. Sopečná činnosť

Sopečná činnosť je proces, pri ktorom preniká horúca tavenina magma na zemský povrch. Magma, ktorá sa dostane na zemský povrch sa nazýva láva. Stuhnutím magmy a lávy vznikajú sopečné horniny. Sopka je teda pohorie vybudované zo sopečných hornín. Veľa sopiek sa nachádza v oblasti Tichého oceána. Na okrajoch Tichého oceána dochádza k podsúvaniu oceánskej kôry pod kontinentálnu kôru. Oceánska kôra sa dostáva do veľkých hĺbok Zeme, kde sa horniny tavia, vzniká žeravá hmota - magma, ktorá si preráža cestu cez štrbiny a slabé miesta v zemskej kôre a vyteká na povrch. Týmito procesmi vznikajú pohoria. Medzi významné sopečné pohoria, ktoré sa nachádzajú v Amerike patrí: Saint Helens Svätá Helena, Chimborazo, Popocatépetl, Citlaltépetl, Cotopaxi, Aconcagua, Nevado del Ruiz. Sopka Saint Helens: rozprestiera sa v americkom štáte Washington, patrí medzi činné sopky, posledný výbuch máj 1980, sila výbuchu - 20 tisíc krát väčšia ako jadrová bomba zhodená na Hirošimu, teplota vychŕleného popola, pary a horúcich plynov bola až 300 C, stĺp dymu a popola dosiahol výšku až 24 kilometrov, celé okolie pokryla bahenná lavína,

vrchol sopky sa znížil približne o 400 metrov, výbuch sa zaraďuje medzi najničivejšie sopečné aktivity v USA. Sopka Saint Helens v máji 1980 Sopka Chimborazo: rozprestiera sa v Južnej Amerike v Ekvádore, je najvyšším vrchom Ekvádora,

patrí medzi nečinné sopky, siaha do veľkej nadmorskej výšky - 6310 metrov nad morom. Vulkán Chimborazo v Ekvádore Sopka Popocatépetl: je nazvaná aj ako Dymiaca hora, rozprestiera sa v štáte Mexiko, leží neďaleko hlavného mesta Mexika Mexiko City je druhým najvyšším vrchom Mexika,

dosahuje nadmorskú výšku 5426 metrov nad morom, patrí medzi aktívne sopky. Sopka Popocatépetl v Mexiku Sopka Citlaltépetl: rozprestiera sa v USA v štáte Mexiko, je najvyšším vrchom Mexika, dosahuje výšku 5675 metrov nad morom, v súčasnosti patrí medzi neaktívne sopky.

Sopka Citlaltépetl v Mexiku Sopka Cotopaxi: rozprestiera sa v Južnej Amerike v Ekvádore je druhou najvyššou sopkou Ekvádoru, dosahuje výšku 5897 metrov nad morom, patrí medzi aktívne sopky.

Sopka Cotopaxi v Ekvádore Sopka Aconcagua: rozprestiera sa v USA v Argentíne, je najvyšším vrchom Ameriky, dosahuje výšku 6962 metrov nad morom, patrí medzi vyhasnuté sopky.

Sopka Aconcagua v Argentíne Sopka Nevado del Ruiz: rozprestiera sa v Južnej Amerike v Kolumbii, dosahuje výšku 5321 metrov nad morom, patrí medzi aktívne sopky, výbuch v novembri 1985 spôsobil obrovské škody, mesto Armeno a niekoľko priľahlých dedín pochovali bahenné prúdy, zahynulo okolo 25 000 ľudí.

Sopka Nevado del Ruiz v Kolumbii Použitá literatúra: Likavský, P. a kol.: Geografia pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník gymnázií s s osemročným štúdiom. VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2009. s. 6 8. Aubrecht, R. a kol.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 1998. s. 54-56.